{"guid": "50586a63-b276-4576-a12d-465df105b145:df7920ee-df2a-476e-93f2-e4d23191e055", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1115216456.2", "spisova_znacka": "8Co/131/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/131/2025 z 27. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2026, sp. zn. 8Co/131/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1115216456.2", "identifikacne_cislo": "1115216456", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Holická", "sudca_id": 1156, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-holicka-1156", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/df7920ee-df2a-476e-93f2-e4d23191e055", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1115216456.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1115216456.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1115216456.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/131/2025\n1115216456\n27. 05. 2026\nJUDr. Monika Holická\nECLI:SK:KSBA:2026:1115216456.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov\nsenátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: Q. Č., N.. XX.XX.XXXX,\nbytom R.L. XXX/.XX, M. K., zastúpeného: JUDr. Jozef Veselý, advokát, so sídlom Mierová 1, Veľký\nKrtíš, proti žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení, ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej\nrepubliky, Štúrova 2, Bratislava, IČO : 00 166 481, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej\nmoci, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 04. júla\n2025 č. k. B1- 6C/20/2019 - 462, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti a v zamietajúcej časti\npotvrdzuje.\nV časti o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobca má proti žalovanému\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,40% z prisúdenej sumy.\nŽiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n2000 € titulom nemajetkovej ujmy; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; a priznal žalobcovi voči\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22%. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou\ndomáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 24 000 € titulom nemajetkovej ujmy a sumy 813,26 €\ntitulom náhrady škody. Rozsudkom č. k. 6C/20/2019 - 291 zo dňa 07.07.2022 súd prvej inštancie uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8000 € titulom nemajetkovej ujmy a sumu 518,06 €\ntitulom náhrady škody a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; žalobcovi priznal voči žalovanému nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 77,40 %. V dôsledku podaného odvolania proti rozsudku súdu\nprvej inštancie odvolací súd rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 518,06 € titulom náhrady škody zmenil tak, že žalobu\nzamietol; vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\ns odôvodnením, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a\nvšetkými podstatnými námietkami sporových strán a vzhľadom na to napadnutý rozsudok nemožno\npovažovať za dostatočne odôvodnený. Zistil, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru\nv Lučenci, úrad justičnej a kriminálnej polície, spis. zn. ČVS: ORP- 543/2 - OVS- VK- 2006 zo dňa\n26.02.2006 bolo voči žalobcovi podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie za prečin\nublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa\n§ 20 Trestného zákona. Voči uzneseniu o vznesení obvinenia žalobca sťažnosť nepodal. Okresná\nprokuratúra Veľký Krtíš podala dňa 03.11.2009 Okresnému súdu Veľký Krtíš pod č. k. Pv 366/06 - 108\npodľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku na obvineného Q. Č. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví\n\npodľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Rozsudkom zo\ndňa 08.07.2013 č. k. 8T 142/2009 - 326 Okresný súd Veľký Krtíš podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku\noslobodil žalobcu spod obžaloby. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/119/2013,\nprávoplatným dňa 25.03.2014, bolo zamietnuté odvolanie prokurátora. Žalobca požiadal (v trojročnej\npremlčacej lehote) dňa 05.09.2014 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky postupom podľa\nzák. č. 514/2003 Z. z. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 813,26 € a na nemajetkovú\nujmu 24 000 €, avšak tejto žiadosti ministerstvo nevyhovelo. Náhrada škody bola vyúčtovaná obhajcom v\ntrestnom konaní v danej veci za úkony obhajoby v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Matka žalobcu\nzaplatila za trovy trestného konania obhajcovi Q.. Q. M.V. dňa 09.07.2014 sumu 500 €, dňa 07.01.2015\nsumu 200 € a dňa 05.02.2015 sumu 300 €. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním posúdil\npodľa § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Pri skúmaní existencie\nprvého predpokladu, ktorý musí byť splnený pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je existencia\nnezákonného rozhodnutia vychádzal zo zistenia, že voči žalobcovi sa viedlo trestné stíhanie, na základe\nuznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci, úrad justičnej a kriminálnej polície, spis.\nzn. ČVS: ORP- 543/2 - OVS- VK- 2006 zo dňa 26.02.2006 bolo voči žalobcovi podľa § 206 ods. 1\nTrestného poriadku vznesené obvinenie za prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného\nzákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Žalobca bol nakoniec dňa\n25.03.2014, t. j. po ôsmich rokoch právoplatne oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že\nskutok spáchal žalobca. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov považoval za jednoznačné,\nže hoci uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi nebolo zrušené ako nezákonné na základe\npodaného opravného prostriedku žalobcom, vzhľadom na výsledok trestného stíhania, keďže žalobca\nbol spod obžaloby oslobodený, je potrebné uvedené uznesenie považovať za nezákonné rozhodnutie.\nPodľa nálezov Ústavného súdu SR J. ÚS 320/2016 - 49 zo 07.07.2016 a L ÚS 395/2016 - 26 zo\n14.09.2016 je totiž dôležitý výsledok trestného konania, to je v tomto prípade oslobodzujúci rozsudok,\na nie priebeh trestného konania. Pri hodnotení následkov trestného stíhania žalobcu vychádza z dĺžky\ntrestného konania, zo skutku, ktorý sa žalobcovi kládol za vinu a z výšky hroziaceho trestu odňatia\nslobody za trestný čin. Mal za preukázané výpoveďou žalobcu, že v priebehu trestného stíhania, ktoré\ntrvalo takmer 8 rokov a hrozil mu nepodmienečný trest odňatia slobody za trestný čin ublíženia na\nzdraví v trvaní 6 mesiacov až 2 roky, pričom pociťoval hlavne psychický tlak, nakoľko osoba, ktorej\nmal ublížiť na zdraví napokon zomrela, pociťoval to psychicky zle, veril, že je nevinný, ale okolie bolo\npresvedčené, že je bitkár a za všetko môže on. Počas dlhotrvajúceho trestného stíhania ľudia ho vnímali\nako vinného. Pociťoval aj nervozitu v rodine, či v spoločnosti. Z jeho vyjadrenia bolo zrejmé, že rodina\nmu pomohla, ale rodičom sa bál povedať, čo sa stalo. Z výpovede matky mal za preukázané, že obdobie\ntrestného stíhania v posudzovanej veci vnímala ako náročné pre syna, videla, že sa trápi vyhodnotila,\nže mu to na jeho psychike nepridalo, syn sa jej mal zverovať, že má problémy si nájsť prácu nakoľko sa\nvoči nemu vedie trestné stíhanie, nič konkrétne si nepamätala ani nevedela bližšie uviesť, bolo možné\nmať pochybnosti o tom, či vie presne, o ktoré trestné stíhanie sa jedná, nakoľko ich mal syn viac.\nŽalobcom požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy považoval za neprimerane vysokú, vzhľadom na\nindividuálne okolnosti prípadu. Za primerané odškodnenie nemajetkovej ujmy považoval sumu 2000 €,\nkeď zohľadnil, že žalobca vo svojej výpovedi uvádzal len všeobecne, že sa ľudia od neho dištancovali;\nnepreukázal, že by mal vážnejšie zdravotné problémy v súvislosti s trestným stíhaním, jeho matka\npotvrdila, že problémy mal už od detstva, nepreukázal, že podstúpenie dobrovoľnej liečby v K. P. M. S.,\nza účelom zlepšenia jeho psychického stavu bolo v priamej príčinnej súvislosti s trestným stíhaním. Zo\nznaleckého posudku mal preukázané, že žalobca je alkoholik, u ktorého je potrebné liečenie. Žalobca\nnepreukázal, že by sa mu rozpadla rodina, resp. vzťahy, práve naopak žalobcu rodina podporuje. Mal za\npreukázané, že odišiel po incidente pracovať do W., čo potvrdila aj jeho matka, no to, že existovali isté\nobavy, že žalobcovi niekto ublíži vyplynulo len z jeho výpovede. Nepreukázal, že len výlučne v dôsledku\nvedeného trestného stíhania sa nemohol zamestnať. Žalobca už v minulosti prišiel do kontaktu s trestnou\njurisdikciou, čo tiež podľa súdu malo zásadný vplyv na jeho psychiku. Počas trestného stíhania boli voči\nnemu vedené ďalšie trestné stíhania (rok 2007, rok 2011). V prípade žalobcu bola jeho trestná minulosť\ntak bohatá, že ním tvrdený zásah do jeho osobnosti oslabil na svojej intenzite, keďže mienka o žalobcovi\nv spoločnosti bola už narušená jeho predchádzajúcou trestnou činnosťou, no i trestnou činnosťou, ktorú\nspáchal paralelne s prebiehajúcim trestným stíhaním, teda priama príčinná súvislosť jemu vzniknutej\nnemajetkovej ujmy neexistovala počas celého trestného stíhania, a to najneskôr od roku 2008, od kedy\nsa viedlo trestné konanie 9T/60/2008, ktoré skončilo právoplatným odsúdením žalobcu v roku 2010.\nUložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy za trestné stíhanie v sume\n\n2000 €, keď zohľadnil i tú skutočnosť, že v roku 2010 bol vo väzbe za inú trestnú činnosť v období 2007\n- 2014 boli voči žalobcovi vedené ďalšie trestné stíhania, pričom mal skúsenosti s trestným konaním už\nv roku 2003 a 2005, a teda toto nemohlo pre neho byť tak stresovou situáciou ako u osôb, ktoré tieto\nskúsenosti nemajú. Takto priznaná náhrada nemajetkovej ujmy predstavuje dostatočné zadosťučinenie\nza trápenie žalobcu, taktiež pokiaľ ide o stres, neistotu a frustráciu z výsledku trestného stíhania.\nŽalobcovi nevznikla ujma trvajúca po celú dobu 8 rokov trvajúceho trestného stíhania, nakoľko najneskôr\nod roku 2008 už jeho ujma ktorú popisuje nebola jednoznačne prepojená s trestným stíhaním, ktoré\nje predmetom sporu. Žalobca bol po celé obdobie trestne stíhaný pre skutok, o ktorom bolo napokon\ndokázané, že ho pravdepodobne žalobca nespáchal (in dubio pro reo), no v priebehu tohto trestného\nstíhania paralelne bol stíhaný aj v iných konaniach v ktorých bol právoplatne odsúdený. Trestné stíhanie\ntak predstavovalo istý zásah do jeho práv, avšak nebolo preukázané, že by zásah do osobnostných práv\nžalobcu, pretrvával celých 8 rokov trvajúceho trestného stíhania. Dospel k záveru, že negatívne následky\nspojené s trestným stíhaním by pociťovala ako závažnú ujmu každá bezúhonná osoba, čo však žalobca\nnebol a na jeho psychiku i následky v jeho osobnom a pracovnom živote to tak malo zásadný vplyv, čo\npri stanovení výšky nemajetkovej ujmy súd zohľadnil postupom podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003\nZ. z. V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca nepodal voči uzneseniu o vznesení obvinenia\nsťažnosť, poukázal rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/258/2012 a na rozhodnutie veľkého\nsenátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.10.2022 sp. zn.1 VCdo/2/2022,\nktorého právna veta znie: „Splnenie podmienky podať riadny opravný prostriedok v zmysle § 6 ods. 2\nzákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov sa nevyžaduje, ak bol žalobca spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený“, ktoré\nbolo uverejnené aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.\n5/2022. K žalobcom uplatnenému nároku na náhradu škody titulom trov obhajoby uviedol, že v súvislosti\ns trestným konaním žalobcovi vznikli trovy obhajoby, ktoré svojmu obhajcovi mal žalobca uhradiť podľa\nvyúčtovania v sume 813,26 € s DPH. V konaní bolo preukázané, že trovy obhajoby boli vyplatené\nmatkou žalobcu spolu v sume 1000 €, teda uvedená suma neušla z majetku žalobcu, ale jeho matky\nz tohto dôvodu nemohol žalobcovi skutočnú škodu priznať, nakoľko nepreukázal, že vznikla jemu, ale\ntretej osobe, ktorou bola jeho mama. Zaplatenie trov konania matkou žalobcu bolo preukázané tvrdením\nžalobcu i jeho právneho zástupcu. Na tomto závere nič nezmenilo ani tvrdenie žalobcu, že bude povinný\nmame tieto peniaze vrátiť. Žiadna dohoda o prípadnom plánovanom vrátení požičaných peňazí resp.\nexistencie pôžičky nevyplynula ani z výpovede matky žalobcu. O nároku na náhradu trov konania\nrozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s odôvodnením, že žalobca bol v konaní sčasti úspešný; žaloba bola\nsčasti zamietnutá, predmetom zamietnutia bol celý nárok na náhradu škody a časť nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy. Pretože výška plnenia v časti náhrady nemajetkovej ujmy závisela výlučne od úvahy\nsúdu, za základ sporu považoval sumu 3000 € (1000 € náhrada škody a 2000 € náhrada nemajetkovej\nujmy) z nej potom určil celkový úspech zo žalovanej sumy vo výške 3000 €, priznal žalobcovi sumu 2000\n€, t. j. čiastočný úspech žalobcu je 66 %, čiastočný úspech žalovaného 34%, celkový úspech žalobcu\nje 22%.\n2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobe vyhovel, podal odvolanie v zákonom\nstanovenej lehote žalovaný, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a nepriznať\nmu nárok na náhradu trov konania s tým, že si ho neuplatňuje a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.\nOdvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,\nže vykonaným dokazovaním bolo preukázané a ani medzi stranami nebolo sporné, že žalobca proti\nuzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť nepodal, čo konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení\nrozsudku. Zároveň žalobca nepreukázal, že v jeho prípade nepodanie riadneho opravného prostriedku\nbolo spôsobené skutkovým alebo právnym stavom, ktorý vylučoval alebo znemožňoval jeho podanie\n(t. j. že sú dané dôvody osobitného zreteľa); žalobca sa počas tohto konania ani splnenia tejto\npodmienky nedomáhal. Na základe takto vykonaného dokazovania podľa jeho názoru nebola splnená\npodmienka uvedená v § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. a preto žalobca nemá právo na náhradu\nškody. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2016 sp. zn.5 Cdo\n173/2015 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/78/2022 zo dňa 30.03.2023. Konštatoval, že\nžalobcom nebol produkovaný žiadny dôkaz, na základe ktorého by súd prvej inštancie mohol ustáliť\nexistenciu zásahu do osobnostných práv žalobcu v intenzite odôvodňujúcej vznik nároku žalobcu na\nnáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobca vypovedal pomerne všeobecným spôsobom, čo\nvyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe ďalších vykonaných dôkazov súd prvej\ninštancie nemohol zistiť splnenie zákonných predpokladov pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy\n\nžalobcovi v peniazoch. Podľa jeho názoru žalobca neuviedol žiadne osoby, ktoré sa mali v dôsledku\nvedeného trestného stíhania od neho dištancovať, jeho výpoveď v tomto smere bola len všeobecná,\nničím nepodložená, čo konštatoval aj súd prvej inštancie; neuviedol žiadneho zamestnávateľa, ktorý s\nním ukončil pracovný pomer v dôsledku namietaného trestného stíhania; nepreukázal, že v dôsledku\nuvedeného trestného stíhania sa nemohol zamestnať, sám vypovedal, že zamestnať sa nemohol aj kvôli\njeho minulosti, čo konštatoval aj súd prvej inštancie; výpoveď matky žalobcu je pomerne všeobecná\nbez uvedenia konkrétneho zamestnávateľa (žalobca bol naviac stíhaní paralelne vo viacerých trestných\nveciach) a navyše jej výpoveď je v rozpore s výpoveďou žalobcu, ktorý vypovedal, že sa nemohol\nzamestnať; žalobca vypovedal, že samotný incident z roku 2006, ktorý sa mal stať v byte W. K. mal na\nneho nepriaznivý vplyv; už v minulosti prišiel žalobca do kontaktu s trestnou jurisdikciou a vykonával\nnepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré mohli mať vplyv na psychiku človeka, bol opakovane\nhospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, ale nie z dôvodu zlepšenia jeho psychického stavu, ktorý\nsa mu mal zhoršiť v dôsledku ním tvrdeného nezákonného stíhania, ale z celkom iných dôvodov závislosť od alkoholu. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že jeho trestná minulosti žalobcu je tak\nbohatá, že ním tvrdený zásah do jeho osobnosti oslabil na svojej intenzite, kedže mienka o žalobcovi v\nspoločnosti bola narušená inými trestnými stíhaniami. Nemožno preto nespochybniteľne ani konštatovať,\nže práve v príčinnej súvislosti s namietaním trestným stíhaním vznikli žalobcovi tvrdené nemateriálne\ndôsledky spočívajúce v zhoršení rodinného stavu pracovného stavu alebo strate v povesti bezúhonnosti\nosoby. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.10.2018 sp. zn. 2Co/266/2016,\nv ktorom dospel k záveru, že skutočnosť, že žalobca bol odsúdený v iných trestných veciach vylučuje\nexistenciu priamej príčinnej súvislosti medzi v žalobe tvrdeným právnym titulom žalovaného právneho\nnároku a vznikom nemajetkovej ujmy žalobcu. S poukazom na závery znaleckého posudku č. 27/2023\nnamietal, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že k takémuto zhoršeniu rodinných vzťahov,\nspoločenského života žalobcu, k vytrhnutiu z pracovného prostredia došlo v priamej a bezprostrednej\npríčinnej súvislosti s namietaním trestným stíhaním. Žalobca nepreukázal, že toto trestné konanie malo\npriamy a bezprostredný vplyv na ním tvrdenú ujmu. Voči žalobcovi sa v rozhodnom období viedlo viacero\ntrestných stíhaní, ktoré skončili aj jeho právoplatným odsúdením, v osobe žalobcu ide o viacnásobného\nrecidivistu. Ak nebolo preukázané, že predmetné trestné stíhanie nemalo vplyv na jeho rodinný život, na\nzamestnanie, tak nemožno konštatovať, že toto trestné stíhanie malo za následok vznik nemajetkovej\nujmy žalobcu. S poukazom na všetky skutočnosti zistené z iných trestných konaní, z výsluchu svedkyne\nV. Č.K. v nadväznosti na ust. § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. považoval priznaný nárok nemajetkovej\nujmy v sume 2000 € za neprimerane vysoký. V zmysle § 17 ods. 2 cit. zák. sa nemajetková ujma\nv peniazoch uhrádza v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným\nzadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym postupom.\nŽalobca ním tvrdenú ujmu nepreukázal. S poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS\n652/2018 z 13.02.2020 namietal nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie aj v časti o náhrade trov\nkonania z dôvodu, že žalobca zastúpený právnym zástupcom si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k obdobným veciam vyplývajúcich z ustálenej\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov a vzhľadom k okolnostiam prípadu. Súd prvej inštancie mal\npri rozhodovaní o náhrade trov konania v časti uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch a náhradu škody vychádzať z pomeru procesného úspechu strán konania (8 % ku 92%).\n3. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný,\nžiadal napadnutý rozsudok zmeniť a priznať mu sumu, ktorá by bola adekvátna a primeraná kritériám,\nktoré navodil Krajský súd v Bratislave vo svojom zrušujúcom uznesení. Pokiaľ ide o trovy konania\nuviedol, že rozhodovanie o výške plnenia je vždy úvahou súdu, kde základ nároku bol preukázaný\na aj keď nemal vo veci plný úspech, súd mu mal priznať plnú náhradu trov konania, pretože výška\nplnenia závisela od úvahy súdu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Uviedol, že tento súdny spor trvá neprimerane dlho, keď žaloba bola podaná\nna súd 16.03.2016, skoro pred 10 rokmi. Súd prvej inštancie už raz vo veci rozhodol a priznal žalobcovi\nsumu 8000 € titulom nemajetkovej ujmy a sumu 518,06 € titulom náhrady škody, v prevyšujúcej časti\nžalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,40 %. Na základe\nodvolania oboch strán sporu odvolací súd napadnutý rozsudok v časti uloženej povinnosti žalovanému\nzaplatiť žalobcovi sumu 518,06 € titulom náhrady škody zmenil tak, že žalobu zamietol a vo zvyšnej\nčasti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie o zaplatenie sumy\n518,06 € je teda právoplatné a súd mal rozhodnúť o náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 24 000 €\na o náhrade právneho zastúpenia v rozdiele 813,26 € a sumy 518,06 €. V ďalšom konaní bol súd\nprvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý poukázal na názor Ústavného súdu,\n\npodľa ktorého je potrebné zohľadniť povahu trestnej veci, dĺžku trestného stíhania a dopady trestného\nstíhania v osobnej sfére poškodenej osoby, ako aj okolnosti, za ktorých k nemajetkovej ujme došlo.\nNa základe týchto kritérií by mal súd ustáliť výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá musí\nzodpovedať všeobecne zdieľanej spravodlivosti a slušnosti; tiež bolo konštatované, že každý má právo\nna náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu, ktoré je zaručené v č. 46 ods.\n3 ústavy, pričom toto právo nie je možné v konkrétnom prípade obmedziť, či celkom vylúčiť a primeranosť\nvýšky náhrady nemajetkovej ujmy musí zohľadňovať osobitné okolnosti prípadu. Na základe týchto\nskutočností súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 2000 €, ktorú považoval za primeranú, pričom\nsa zaoberal súčasným postavením žalobcu, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, kde si vykonáva\ntrest za inú trestnú činnosť a skutočnosťami, za ktoré bol žalobca predtým odsúdený. Nesúhlasil, aby\nsúd posudzoval jeho súčasný stav a skutky, ktoré spáchal v kontexte nároku na náhradu nemajetkovej\nujmy, kde žalobcovi priznal Ústavný súd za prieťahy v súdnom konaní nárok 3000 €, čo je vyššia suma,\nako priznal súd vo veci samej, čo je nelogické. Za rozhodujúce považoval, že má nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy, ktorý si uplatnil riadne a včas, že takýto nárok bol preukázaný, avšak nesúhlasí s\npriznanou výškou sumy, keď najskôr žiadal 24 000 €, súd mu priznal sumu 8000 € a ďalší súd mu priznal\nzníženú sumu 2000 €. Z týchto dôvodov je presvedčený, že priznaná suma je neprimerane nízka.\n4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal vyhovieť jeho odvolaniu v plnom rozsahu\na zamietnuť odvolanie žalovaného. Uviedol, že v zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a\nÚstavného súdu SR je základom nároku to, že štát pochybil vo vzťahu k nezákonnosti trestného stíhania\nžalobcu; nie je rozhodujúce, či podal žalobca sťažnosť proti uzneseniu o začatí trestného stíhania,\ndôležitý je výsledok trestného stíhania, ktoré bolo nezákonné a ukončilo sa v prospech žalobcu, ktorý\nvšak bol počas trestného stíhania v právnej neistote, pretože mu hrozil trest odňatia slobody a samotné\norgány činné v trestnom konaní uznali, že trestné stíhanie bolo začaté na základe dôkazov a skutočností,\nktoré následne neboli preukázané, že by sa mal žalobca dopustiť takéhoto trestného činu. Takisto nie\nje rozhodujúce následné správanie žalobcu, či bol alebo nebol odsúdený za iné konanie, pretože súd\nneposudzuje jeho život ako taký, ale posudzuje nezákonný postup štátu, kde potom by paradoxne súdy\nmuseli rozlišovať bezdomovca od podnikateľa, pri páchaní trestnej činnosti, avšak pred zákonom by si\nmal byť každý rovný. Považoval za potrebné prihliadnuť na dĺžku trvania súdneho sporu, na infláciu, ako\naj na rozhodnutie Ústavného súdu, kde konštatoval neprimerané prieťahy v celom konaní.\n5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, žiadal napadnutý rozsudok na podklade jeho odvolania\nzmeniť a žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu sa pridržal svojich vyjadrení uvedených v odvolaní zo dňa\n24.07.2025. Nestotožnil sa s názorom žalobcu pokiaľ ide o skutočnosti, na ktoré poukázal, na ktoré mal\nsúd podľa jeho názoru vzhliadnuť a priznať vyššiu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Skutočnosť,\nže súdne konanie sa viedlo 10 rokov v tomto období tiež došlo k nárastu inflácie, tieto skutočnosti nie\nsú dôvodmi na priznanie vyššej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nestotožnil sa ani s názorom\nžalobcu, že sú by mu mal priznať náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože výška plnenia závisela\nod úvahy súdu a v tejto súvislosti poukázal na svoj právny názor uvedený v jeho odvolaní.\n6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach\nuplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie\nje dôvodné a odvolanie žalobcu je dôvodné len čiastočne, a to v časti o náhrade trov konania.\n7. Žalobca sa v konaní domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 24 000 € titulom nemajetkovej ujmy\na sumy 813,26 € titulom náhrady škody z dôvodu, že od roku 2006 bolo voči nemu vedené trestné\nkonanie, dňa 02.11.2009 podal prokurátor Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši obžalobu na neho\npre prečin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve a 8 rokov trvajúce trestné konanie skončilo jeho\noslobodením spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. 8T/142/2009 - 326 z\n08.07.2013, z dôvodu, že nebolo jednoznačne preukázané, že trestný čin spáchal. Súd prvej inštancie\nrozsudkom zo dňa 07.07.2022 č. k. 6C/20/2019 - 291 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi\nsumu 8000 € titulom nemajetkovej ujmy a sumu 518,06 € titulom náhrady škody a v prevyšujúcej časti\nžalobu zamietol; žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,40%.\nV dôsledku odvolania podaného žalobcom aj žalovaným proti rozsudku súdu prvej inštancie, Krajský\nsúd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 25.06.2024 č. k. 8Co/169/2022 - 399 rozsudok\nsúdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 518,06 € titulom\nnáhrady škody zmenil tak, že žalobu zamietol a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zrušil a vec\nvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nevyhodnotil vykonané\ndôkazy v súlade s § 191 CSP, nevysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a podstatnými\nnámietkami sporových strán a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. V ďalšom konaní odvolací súd\n\nuložil súdu prvej inštancie vyhodnotiť vykonané dokazovanie, najmä výpoveď žalobcu z hľadiska vzniku\nnároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a určenia jej výšky, znovu posúdiť v zmysle\nodvolacím súdom uvedených právnych názorov Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR dôvodnosť\nnároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s § 220\nCSP; zároveň mu uložil znovu rozhodnúť aj o nároku žalobcu na náhradu škody vo zvyšnej časti, pričom\njeho dôvodnosť posúdi v zmysle uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu.\n8. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným\nv zrušujúcom rozhodnutí, vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ust. §\n191 CSP a dospel tak k správnym skutkovým zisteniam. Pri svojom právnom posúdení vychádzal zo\nzodpovedajúcich ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktoré aj správne vyložil a správne aplikoval na zistený\nskutkový stav. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP,\nkeď uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil rozhodnutie po skutkovej aj po právnej\nstránke a dôsledne sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne\nposúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom\nkonania. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom\nrozsahu sa stotožňuje aj s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387\nods. 2 CSP a v podrobnostiach na ne odkazuje.\n9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil, že voči žalobcovi sa viedlo\ntrestné stíhanie na základe uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci, úrad justičnej\na kriminálnej polície, spis. zn. ČVS: ORP- 543/2 - OVS- VK- 2006 zo dňa 26.02.2006, ktorým bolo voči\nžalobcovi podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie za prečin ublíženie na zdraví\npodľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného\nzákona, a žalobca bol nakoniec dňa 25.03.2014, t. j. po ôsmich rokoch právoplatne oslobodený spod\nobžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal žalobca. Pri posudzovaní dôvodnosti nároku\nžalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy správne vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 4Cdo/125/2019 zo dňa 27.08.2019, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že nemajetková ujma\nvzniká samotným porušením základných práv a slobôd fyzickej osoby nezákonným rozhodnutím alebo\nnesprávnym úradným postupom. Každé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje spoločenský, pracovný\na osobný život stíhaného, a to bez ohľadu na jeho výsledok, teda aj je spôsobilé bez ďalšieho vyvolať\nvznik nemajetkovej ujmy najmä v takom prípade, ak sa preukáže, že bolo od začiatku nezákonné; ide\no zodpovednosť absolútne objektívnu za výsledok trestného konania vo veci samej, čím je založená\nzodpovednosť štátu za škodu obvineného spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia. V súlade so\nzávermi Ústavného súdu SR uvedenými v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 754/2016 v súvislosti s výškou\nnáhrady nemajetkovej ujmy, na ktoré poukázal odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, prihliadol\nna povahu trestnej veci, dĺžku trestného konania, ako aj dopady trestného stíhania do osobnostnej\nsféry žalobcu. Pri hodnotení následkov trestného stíhania žalobcu vychádzal z dĺžky trestného konania\nv trvaní takmer 8 rokov, počas ktorého mu za skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, hrozilo uloženie\nnepodmienečného trestu odňatia slobody za prečin ublíženia na zdraví v trvaní 6 mesiacov až 2\nroky. Výpoveďou žalobcu, ktorá je riadnym dôkazným prostriedkom, mal za preukázané, že počas\ndlhotrvajúceho trestného stíhania ho ľudia vnímali ako vinného, prežíval obavy z prípadnej pomsty, čomu\nnasvedčuje aj tá skutočnosť, že sa odsťahoval do Prahy, ktorú skutočnosť potvrdila jeho matka vo svojej\nvýpovedi.\n10. Vzhľadom na uvedené zistené negatívne následky trestného stíhania v osobnom živote žalobcu,\nnemožno považovať za dostatočné zadosťučinenie iba samotné konštatovanie porušenia práva.\nIntenzita zásahu do osobnostných práv žalobcu odôvodňuje priznanie žalobcovi náhrady nemajetkovej\nujmy v peniazoch a za ujmu vzniknutú žalobcovi prežívaním neistoty, stresu a frustrácie z výsledku\ntrestného stíhania aj odvolací súd považoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške\nustálenej súdom prvej inštancie v sume 2000 €. Pri určení tejto výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd\nprvej inštancie správne zohľadnil aj ďalšie trestné stíhania, ktoré boli vedené voči žalobcovi a jeho\nväzbu za inú trestnú činnosť, v dôsledku ktorých skúseností u žalobcu stresová situácia nedosahovala\ntakú intenzitu, ako u osôb, ktoré túto skúsenosť nemali a v dôsledku ktorých priama príčinná súvislosť\nmedzi vzniknutou ujmou a predmetným trestným stíhaním neexistovala počas celého trestného stíhania.\nŽalobca nepreukázal vážne narušenie rodinných alebo iných vzťahov, stratu zamestnania alebo\nnemožnosť nájsť si zamestnanie, ani vážnejšie zhoršenie zdravotného stavu v súvislosti s vedením\npredmetného trestného stíhania. Správne súd prvej inštancie zohľadnil aj narušenie mienky o žalobcovi\nv spoločnosti jeho trestnou činnosťou predchádzajúcou i páchanou paralelne s prebiehajúcim trestným\n\nstíhaním. Vzhľadom na uvedené neboli preukázané také negatívne následky trestného stíhania žalobcu\nv ostatných oblastiach, najmä v jeho pracovnom a rodinnom živote, v postavení v spoločnosti, v\nzdravotnom stave, v bezprostrednej priamej príčinnej súvislosti s predmetným trestným stíhaním, ktoré\nby odôvodňovali priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo vyššej sume. Nedôvodne žalobca namietal, že\nsúd posudzoval jeho súčasný stav a skutky, ktoré spáchal v kontexte nároku na náhradu nemajetkovej\nujmy. Okolnosti, na ktoré súd prvej inštancie prihliadol, mali vplyv na nemajetkovú ujmu žalobcu a aj\nna príčinnú súvislosť medzi nemajetkovou ujmou a predmetným trestným stíhaním. Pokiaľ žalobca\npoukazoval na skutočnosť, že celé súdne konanie trvá skoro 10 rokov bez viny žalobcu, táto skutočnosť\nje irelevantná pre posúdenie výšky náhrady za vzniknutú nemajetkovú ujmu a bola zohľadnená ústavným\nsúdom v sume priznanej žalobcovi za prieťahy v súdnom konaní Nedôvodne tiež namietal, že za\nprieťahy v súdnom konaní mu ústavný súd priznal sumu 3000 €, ktorá je vyššia ako priznaná súdom vo\nveci samej. Každá z týchto súm mu bola priznaná z iného dôvodu a preto ich nemožno porovnávať.\n11. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal sťažnosť\na preto nebola splnená podmienka § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. a preto žalobca nemá právo\nna náhradu škody v tejto veci. Tieto námietky odvolací súd posúdil ako nedôvodné už v rozsudku\nzo dňa 25.06.2024 č. k. 8Co/169/2022, v ktorom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1VCdo/2/2022 z 24.10.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk NS rozhodnutí súdov SR 5/2022 pod č.\n58. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že ide o špecifický prípad\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, že zákon č. 514/2003\nZ. z. výslovne neupravuje právo na náhradu škody v prípade trestného stíhania a so zreteľom na to,\nže podstata nároku na náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na nesprávnosť postupu orgánov\nčinných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania,\npovažoval najvyšší súd za nepochybné, že zmyslu a účelu ustanovenia § 6 ods. 1 v spojení s ods.\n2 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovedá taká interpretácia, v zmysle ktorej rovnaké dôsledky\nako zrušenie nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia na základe podaného riadneho opravného\nprostriedku podľa osobitných predpisov (sťažnosť podľa Trestného poriadku), má aj oslobodzujúci\nrozsudok vydaný z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Veľký\nsenát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu uprednostnil výklad e ratione legis ustanovenia §\n6 ods. 2 vety prvej zákona č. 514/2003 Z. Z. pred jeho doslovným gramatickým výkladom a uviedol, že\ndôsledkom tejto interpretácie je potom záver vyslovený v 3 výrokovej vete rozsudku veľkého senátu,\nže splnenie podmienky podať riadny opravný prostriedok v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.\nz. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov sa\nnevyžaduje, ak bol žalobca spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený.\n12. V časti náhrady škody titulom trov obhajoby žalobcu v trestnom konaní súd prvej inštancie správne\nzamietol žalobu vo zvyšnej časti uplatneného nároku, ktorá zostala predmetom konania po rozhodnutí\nodvolacieho súdu, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznanej sumy 518,06 €\ntitulom náhrady škody zmenil tak, že žalobu zamietol. súd prvej inštancie vychádzal z právneho názoru\nodvolacieho súdu, podľa ktorého predmetná škoda nevznikla žalobcovi, ale tretej osobe a to jeho matke,\nkeď v konaní bolo preukázané, že trovy obhajoby boli vyplatené matkou žalobcu spolu v sume 1000 €,\npričom nebola preukázaná dohoda medzi žalobcom a jeho matkou o prípadnom plánovanom vrátení\npožičaných peňazí resp. o pôžičke.\n13. Odvolací súd dospel k záveru, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania strán sporu súd\nprvej inštancie nesprávne posúdil rozsah úspechu žalobcu v konaní. V časti náhrady nemajetkovej ujmy\nje potrebné vychádzať z úspechu žalobcu v celom rozsahu uplatneného nároku, keďže bol úspešný v\njeho základe a výška závisela od úvahy súdu, pričom uplatnenú výšku nemožno považovať za zjavne\nnadsadenú oproti výške priznávanej súdmi v obdobných veciach. Vzhľadom na to mal žalobca v konaní\núspech v časti o zaplatenie sumy 24 000 €, čo predstavuje 96,70 % žalovaný mal úspech v časti o\nzaplatenie sumy 813,26 €, čo predstavuje 3,30 %. Celkový úspech žalobcu predstavuje 93,40 % (96,70\n% - 3,30%).\n14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti\na v zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. V časti o náhrade trov\nkonania rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je vo výroku uvedené.\n\n15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, kedže\nodvolaniu žiadnej zo strán nebolo vyhovené v dôsledku čoho obe strany mali v odvolacom konaní\nčiastočný úspech v rovnakom rozsahu.\n16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota\nplynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané\nvčas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.\n1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\n\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania ( § 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/20/2019", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:56ba2daa-f035-44a1-8923-72249c112191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.652.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 652/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 652/2018 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.652.2018.1"}, {"guid": "ussr:a2d34921-264d-4d63-93e6-eaabf803fac8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.754.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 754/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 754/2016 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.754.2016.1"}, {"guid": "ace120a2-1924-4089-bc05-e54b05552a0d:84960a80-2bed-4ce9-9470-fa89a5c8cb42", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2", "spisova_znacka": "1VCdo/2/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2022 z 24. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-24", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2"}, {"guid": "0f53a1fc-fd74-44aa-ab6f-d0f9b0a16289:9853dd1a-000c-49c6-889b-064fcf078102", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5820200513.2", "spisova_znacka": "8Co/169/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/169/2022 z 28. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5820200513.2"}, {"guid": "c4eb980d-8000-46e5-9c47-9bace9360132:8c9ba29a-4ec3-46dd-aaab-b1455de36586", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7615208598.1", "spisova_znacka": "2Co/266/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/266/2016 z 3. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7615208598.1"}, {"guid": "320870c0-bd6e-4df9-a918-34f80a0a5da5:d4ac126c-ecc5-4c11-b9b1-bebdb61d0ab4", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3111216923.1", "spisova_znacka": "6Co/258/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/258/2012 z 9. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-02-09", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3111216923.1"}, {"guid": "5308f6a7-a71b-45e2-89cd-cdf92f07b8e3:d4e66eab-33b0-432f-93b1-75948c9de201", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6209010308.1", "spisova_znacka": "5To/119/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/119/2013 z 24. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-03-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6209010308.1"}], "citovane_v": []}