Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/87/2025 z 4. 2. 2026
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 4. februára 2026, sp. zn. 1To/87/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1116010118.3
Krajský súd Bratislava | 1To/87/2025 | ECLI:SK:KSBA:2026:1116010118.3 | 2026-02-04 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Iné práva a slobody
Citované ustanovenia: § 320 ods. 1 písm. c) TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/271017b2-9a45-41eb-bdea-5a9ec0163120
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1116010118.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
1To/87/2025
1116010118
04. 02. 2026
JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI:SK:KSBA:2026:1116010118.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a
sudcov JUDr. Petra Šamka a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovaného U.. Z. F.,
pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného do 05.08.2024, o
odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.
9T/7/2016-311 zo dňa 21.02.2019, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04. februára 2026, pomerom
hlasov 3:0, takto
rozhodol:
Podľa § 320 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku s poukazom na § 281 ods. 1 Trestného poriadku a
dôvodu podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku zrušuje sa rozsudok Okresného súdu Bratislava
I sp. zn. 9T/7/2016 zo dňa 21.02.2019 a trestné stíhanie obžalovaného U.. Z. F., nar. XX.XX.XXXX v
I., trvale bytom Na P. XX/A, V., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
účinného do 05.08.2024, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že
dňa 24. 02. 2015 okolo 17:30 hodine v V. na križovatke ulíc P. - F., pri vjazde na F. ulicu, potom, ako
odbočil motorovým vozidlom V. N. GT, čiernej farby EČ: BA - Z. z ulice P. na ulicu F., zastavil vozidlom
na začiatku F. ulice pri vozidle V. XXXD, čiernej farby, EČ (I): EB XXXHN, ktoré tam stálo a bránilo mu v
plynulom prejazde na jednosmernú F. ulicu, slovne a gestikuláciou vyzval vodiča V. XXX D, poškodeného
R. U. Z., aby mu uvoľnil prejazd na F. ulicu, na čo poškodený Z. nereagoval, následne obvinený U..
Z. F. vystúpil z vozidla V. N. GT, kričiac vulgarizmy na poškodeného Z., pristúpil k vozidlu V. XXXD a
začal päsťou ruky udierať a nohami kopať do dverí a okna vozidla V. XXXD na strane vodiča, následne
vodič vozidla V. XXXD poškodený Z. pootvoril dvere na svojom vozidle, po čom obvinený F. k nemu
pristúpil, chytil ho za golier bundy a poškodeného, ktorý sedel na sedadle vodiča, 4-5 krát päsťou udieral
do oblasti hlavy, čím mu spôsobil povrchové poranenie pery a pomliaždenie ústnej dutiny s krvácaním,
z a s t a v u j e,
pretože trestné stíhanie je premlčané.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom sp. zn. 9T/7/2016 zo dňa 21.02.2019 obžalovaného U..
Z. F. podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava
I zo dňa 26.02.2016 č.k. 2 Pv 65/15/1101-17, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1, písm. a/ Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom v rozsudku, oslobodil
pretože skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku podal, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, odvolanie prokurátor
Okresnej prokuratúry Bratislava I a navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť, aby ju súd
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor primárne konštatoval, že je daný rozpor súdu, keď
obžalovaného oslobodil podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku a zároveň konštatoval, že skutok
nie je trestným činom, pričom navyše z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že sa skutok stal, ale nebolo
dokázané, že by ho spáchal obžalovaný. Dal do pozornosti argumenty odvolacieho súdu v rozhodnutí
sp. zn. 1To/24/2017, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie v danej veci.
Následne prokurátor rozobral a vyhodnotil dôkazy vykonané pred súdom s tým, že nesúhlasí ako ich
vyhodnotil prvostupňový súd.
Konštatoval: „V kontexte vyššie produkovaných skutočnosti a dôvodov vedúcich súd I. stupňa k prijatiu
záveru spočívajúcemu v oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného
poriadku je rovnako príznačné uviesť, že prijatý záver musí zodpovedať všetkým vykonaným dôkazom,
s ktorými sa následne súd musí aj náležíte vysporiadať tak, aby nevznikali pochybnosti o správnosti
prijatých skutkových zistení a záverov opodstatňujúcich prijatie rozhodnutia v meňte veci. Teda pre
účely prijatia oslobodzujúceho rozhodnutia podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku musí súd skúmať
všetky stránky a aspekty skutkového deja vymedzeného obžalobným návrhom, ako predmet trestného
konania a nie sa jednostranne uspokojiť s tvrdeniami obžalovaného, ktoré vytvárajú jeho procesnú
obranu a účelovo tendenčne poukazujú na skutočnosti, ktoré so skutkom nesúvisia a zvyšné doplnené
dôkazy vyhodnotiť striktne nevierohodne s odstupom času, bez logickej nadväznosti na dôkazy už skôr
vykonané či špecifikum nositeľa obsahovej stopy dôkazu.“
Na podklade uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie, alternatívne, aby sám rozhodol a uznal obžalovaného vinným.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, potom čo nezamietol
odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku a nezrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 316
ods. 3 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, majúc na
zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k nasledovným záverom.
Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona (pri znení účinnom v čase spáchania skutku ako aj podľa
zákona v znení účinnom od 06.08.2024)
(1) Kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti
alebo výtržnosti najmä tým, že
a) napadne iného,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 87 ods. 1 Trestného zákona účinného ku dňu 04.02.2026 (nášho rozhodnutia) platí: ak tento
zákon neustanovuje inak, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je
d) päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody
s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky,
e) tri roky pri ostatných prečinoch.
Vo všeobecnosti odvolací súd konštatuje, že premlčanie pri posudzovaní trestnosti činu v prípade, že
dôjde k jej “zmierneniu“ v prospech obžalovaného, čo je aj prípad skrátenia premlčacích dôb, pôsobí aj
na vzťahy pred nadobudnutím účinnosti novej priaznivejšej právnej úpravy.
Ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona ďalej upravuje, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa
ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a ak v čase medzi spáchaním činu a
vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
V období od spáchania trestného činu a tiež rozhodnutia v merite veci prvostupňovým súdom (ostatného
rozhodnutia zo dňa 21.02.2019), do rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní prokurátora proti
rozsudku súdu prvého stupňa, v konaní dňa 04.02.2026, nadobudli účinnosť viaceré, pre obžalovaného
nepochybne priaznivejšie ustanovenia Trestného zákona, a to najmä zmenou znenia Trestného zákona
novelou prijatou zák. č. 40/2024 Z. z. dňa 08.02.2024, účinnou odo dňa 06.08.2024.

Podľa konajúceho senátu dôvodnosť podaného odvolania prokurátorom nebolo možné posúdiť, pretože
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť v celom rozsahu a trestné
stíhanie obžalovaného U.. Z. F. zastaviť z dôvodu premlčania.
Z predloženého spisu je zrejmé:
Na obžalovaného Mgr. Z. F. bola Okresnou prokuratúrou Bratislava I pod č.k. 2Pv 65/15/1101-17 podaná
dňa 26.02.2016 na súd obžaloba pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
na skutkovom základe opísanom v obžalobe.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 9T/7/2016-156 zo dňa 14.03.2016 bola trestná vec
postúpená okresnému úradu na prejednanie priestupku, keďže súd dospel k záveru, že sa nejedná o
trestný čin.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/44/2016 zo dňa 27.04.2016, bolo uznesenie na
podklade sťažnosti podanej prokurátorom zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa aby vo veci
znovu konal a rozhodol.
Hlavné pojednávanie bolo vykonávané od 06.06.2016 do 23.09.2016, kedy bol vyhlásený v poradní
prvý rozsudok č.k. 9T/7/2016-224 a týmto bol obžalovaný U.. Z. F. spod obžaloby podľa § 285 písm. a/
Trestného poriadku oslobodený.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 1To/24/2017 zo dňa 19.04.2017 bol rozsudok na podklade odvolania
podaného prokurátorom, zrušený podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku a vec bola
vrátená prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie a to dňa 27.04.2017.
Teda spis bol súdu prvého stupňa vrátený dňa 27.04.2017 a
-hlavné pojednávanie konané dňa 11.09.2017 bolo z dôvodu ospravedlnenia obhajcu odročené,
-hlavné pojednávanie konané dňa 09.11.2017 bolo z dôvodu práceneschopnosti obžalovaného
odročené,
-na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.12.2017 začalo vykonávanie dôkazov a bol vypočutý svedok
JUDr. X. M. a bola vykonaná konfrontácia medzi obžalovaným a menovaným svedkom,
-hlavné pojednávanie určené na 01.03.2018 a 14.06.2018 bolo odročené z dôvodu, že z krajského súdu
nebol zabezpečený iný požadovaný trestný spis,
-hlavné pojednávanie konané v dňoch 04.10.2018 a 13.12.2018 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti
splnomocnenca poškodeného,
-na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.02.2019 bolo vykonané dokazovanie oboznámením
spisového materiálu, dokazovanie bolo vyhlásené za skončené, odzneli záverečné reči a bol vyhlásený
rozsudok s oslobodzujúcim výrokom a ihneď bol napadnutý odvolaním zo strany prokurátora.
Písomne vyhotovený rozsudok bol daný na doručovanie dňa 24.09.2019.
Po vyhlásenom rozsudku dňa 21.02.2019, sa prokurátor prípisom doručeným súdu dňa 16.09.2019
domáhal doručenia písomne vyhotoveného rozsudku (ktorý bol dodaný do trestnej kancelárie na
doručovanie stranám dňa 24.09.2019).
Dňa 28.06.2021 bolo súdu doručené odôvodnenie odvolania zo strany prokurátora.
Dňa 13.12.2021 bol spis pridelený inému zákonnému sudcovi - Mgr. Pavlovi Tomíkovi (čl. 325).
Dňa 30.06.2022 bol prvostupňovému súdu doručený prípis prokurátora, ktorý žiadal oznámenie stavu
konania v danej veci.
Dňa 07.03.2025 bol spis pridelený inému zákonnému sudcovi - JUDr. Andrei Vodičkovej, ktorá dňa
27.03.2025 dala pokyn na doručovanie rozsudku (!), ktorý obžalovaný U.. Z. F. prevzal dňa 27.08.2025,
jeho obhajca dňa 09.06.2025 a splnomocnenec poškodeného dňa 06.06.2025 a predkladacou správou
bol spis predložený krajskému súdu dňa 26.09.2025 na rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku.

Teda od času doručenia odvolania prokurátora prvostupňovému súdu - dňa 28.06.2021 nebol vo veci
urobený žiaden úkon až do času 07.03.2025, keď bol spis pridelený ďalšiemu sudcovi, tj. v čase od
28.06.2021 do 07.03.2025 nebol zo strany súdu urobený žiaden zmysluplný úkon smerujúci k ukončeniu
predmetnej veci a to za obdobie 3 roky a 252 dní, resp. od doručenia odvolania prokurátora dňa
28.06.2021 do predloženia veci Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.09.2025 nebolo zo strany súdu
konané, čo je lehota 4 roky a 90 dní.
Odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nerozhodoval v tomto procesnom
štádiu o vine alebo nevine obžalovaného, pretože musel posúdiť otázku trestnosti činu prihliadajúc na
ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona spojení so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi inštitút
premlčania trestného stíhania.
V danom prípade prichádzalo do úvahy, keďže žalovaný trestný čin bol právne kvalifikovaný ako prečin
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody až na 3
roky, posúdenie otázky premlčania podľa § 87 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona.
Podľa § 87 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je premlčacia doba pri danom
prečine 3 roky a teda pre obžalovaného je priaznivejší Trestný zákon v znení účinnom od 06.08.2024,
pričom to platí aj pre posúdenie priaznivosti dĺžky doby vyjadrujúcej premlčanie trestného stíhania v
danom prípade.
Odvolací súd dodáva, že premlčanie trestného stíhania vychádza z jednoduchej premisy, že uplynutím
kvalifikovaného časového obdobia zaniká potreba štátu represívne reagovať na trestnoprávne správanie
páchateľa. Od momentu spáchania trestného činu sa do sporu dostávajú dva záujmy spoločnosti.
Jedným záujmom je záujem štátu na potrestaní páchateľa trestného činu (všeobecný záujem). Druhý
záujem predstavuje princíp právnej istoty páchateľa trestného činu (subjektívny záujem). Počas
uplynutia určitého kvalifikovaného časového obdobia sa postupne oslabuje všeobecný záujem a
posilňuje záujem subjektívny, t.j. počas tohto obdobia sa posilňuje právo páchateľa na právnu istotu na
úkor potrestania zo strany štátu. Uvedené východiská by sme mohli nazvať aj tzv. záujmovou teóriou.
Ďalším dôvodom na zavedenie inštitútu premlčania je aj postupné oslabovanie generálnej a individuálnej
prevencie trestu. Postupom času dochádza k oslabeniu vplyvu trestného činu na spoločnosť. V
prípade páchateľa, ak od momentu spáchania trestného činu nespácha žiadny trestný čin, tak sa dá
predpokladať, že sa pozitívne napravil.
Posledný dôvod je čisto praktický. Plynutím času sa do značnej miery komplikuje dokazovanie trestných
činov. Svedkovia zabúdajú, stopy sa znehodnocujú atď. V niektorých prípadoch by bolo náročné po
niekoľkých rokoch opätovne začať vyšetrovanie, čo by v konečnom dôsledku mohlo byť frustrujúce pre
orgány činné v trestnom konaní, ako aj pre spoločnosť.
Teda uplynutím lehoty 3 rokov (v danej veci 4 roky a 90 dní) keď súd prvého stupňa neurobil vo veci
žiaden zmysluplný úkon, ktorý by mohol spôsobiť prerušenie premlčania, prihliadajúc na to, že vec už
rozhodol a na podklade podaného odvolania postačovalo jeho predloženie na nadriadený súd, čo v
danom prípade nenastalo, po túto dobu nebol súd schopný ani doručiť procesným stranám vyhotovené
rozhodnutie.
Teda záverom odvolací súd konštatuje, že po dobu 4 rokov a 90 dní nie je v spise evidovaný žiaden
aktívny úkon zo strany súdu, ktorý by bolo možné považovať za úkon, ktorý by mal za následok
dosiahnutie prerušenia premlčacej doby, čo (ohľadne zmysluplnosti úkonu) vyžaduje rozhodovacia prax.
Odvolací súd musel na tieto skutočnosti prihliadať a preto zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a
trestné stíhanie zastavil z dôvodu premlčania.
Z uvedeného dôvodu zostalo bez relevancie odvolanie prokurátora, ako aj jeho odvolacie námietky proti
výroku o oslobodení obžalovaného U.. Z. F..

Poučenie:
Podľa § 9 ods. 4 Trestného poriadku v trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu podľa § 9 ods. 1
písm. a/ Trestného poriadku, že trestné stíhanie je premlčané, sa pokračuje, ak obžalovaný vyhlási do
troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní
veci trvá. Proti tomuto uzneseniu ďalší opravný prostriedok nie je prípustný.