{"guid": "d60853a6-52cc-49b1-b6c5-912ec83aa191:c5700e29-445c-4263-9df4-0286029bd7da", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1116206927.2", "spisova_znacka": "1Cob/89/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/89/2024 z 27. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2026, sp. zn. 1Cob/89/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1116206927.2", "identifikacne_cislo": "1116206927", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Viera Marková", "sudca_id": 1396, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-markova-1396", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c5700e29-445c-4263-9df4-0286029bd7da", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1116206927.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1116206927.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1116206927.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1Cob/89/2024\n1116206927\n27. 05. 2026\nJUDr. Viera Marková\nECLI:SK:KSBA:2026:1116206927.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu\nJUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvalý pobyt C. XXXX/XX, XXX XX D. E., právne zastúpeného: Advokátska kancelária AMODOS s.r.o.,\nHálova 1081/8, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 51 415 097, proti žalovanému: PROWIL\ns.r.o., Galvaniho 41, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 43 879 764, právne zastúpenému:\nJUDr. Karol Spišák, advokát, Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, o zaplatenie\n8.541,41 eur s príslušenstvom, a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k.\nB1-25Cb/51/2016-252 zo dňa 20.02.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave opravuje záhlavie rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k.\nB1-25Cb/51/2016-252 zo dňa 20.02.2024 v časti označenia žalobcu tak, že správne má znieť: „...A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/XX, XXX XX D. E.,...“.\nII. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k.\nB1-25Cb/51/2016-252 zo dňa 20.02.2024 v napadnutej časti výroku I. o zamietnutí návrhu na prerušenie\nkonania o d m i e t a .\nIII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-25Cb/51/2016-252 zo dňa\n20.02.2024 v napadnutej časti výroku II. o zamietnutí žaloby a výroku III. o nároku na náhradu trov\nprvoinštančného konania p o t v r d z u j e.\nIV. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške\n100%.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol návrh\nžalobcu na prerušenie konania, výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalovanému voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia §\n536 ods. 1, ods. 3,, § 537 ods. 1, § 546 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej\nlen „Obchodný zákonník alebo ObZ“) § 100 ods. 1, ods. 2, § 107 ods. 1, § 455 ods. 1, ods. 2 zákona č.\n40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník alebo OZ“), § 162 ods. 3, 255 ods.\n1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou\ndoručenom súdu dňa 01.04.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 8.541,41 eur s úrokom z\nomeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.06.2015 do zaplatenia titulom uskutočnenia stavebných prác\nna Hradskej ulici č. 7. Zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ústnou formou, pričom\n\nstavebníkom na stavbe bola spoločnosť žalovaného. Objednávky na zhotovenie diela prebiehali osobne\nna stavbe alebo telefonicky. Dielo bolo riadne a včas zhotovené v súlade s pokynmi žalovaného, ktorý\nnemal žiadne námietky. Na základe vykonaných prác vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 0212015\nvo výške 8.541,41 eur so splatnosťou 04.06.2015, ktorú žalovaný dňa 11.06.2015 úplne bezdôvodne\nvrátil, pričom výšku faktúry žiadnym spôsobom nenamietal. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil,\nže má vo svojom predmete činnosti uskutočňovanie stavieb a na stavebných prácach na Hradskej v\nroku 2013-2014 bol stavebníkom. Vykonanie diela u žalobcu si však neobjednal a nezaviazal sa za\nneho zaplatiť žalobcovi cenu. Žalovaný namietal, že nevystupoval ako objednávateľ, iba vykonával\ndozor nad stavebnými prácami. Stavebné práce na Hradskej boli uskutočňované v rokoch 2013-2014,\npričom žalovaný v účtovníctve neeviduje akúkoľvek faktúru zo strany žalobcu. Žalobca podľa jeho\nnázoru nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce existenciu objednávky. Predmetný projekt\nna Hradskej uskutočňovala spoločnosť FejHu s.r.o., Grösslingova 52, 811 06 Bratislava. Žiadal žalobu\nz dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie zamietnuť.\n3. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa v priebehu konania vyjadroval v tom smere,\nže stavebný dozor na stavbe vykonávala tretia osoba, nie žalovaný. Žalovaný podľa jeho názoru potvrdil,\nže došlo k vykonaniu prác, avšak vzhľadom na nezhody medzi žalovaným a investorom – spoločnosťou\nFejHu, s.r.o. vykonané práce a dodaný tovar neuhradil. Z vyúčtovania, ktoré žalovaný nijako nenamietal,\nvyplýva že práce si objednal žalovaný, boli vzájomne dohodnuté a odsúhlasené. Žalobca doložil i ďalšiu\nfaktúru č. 0232013 splatnú dňa 05.08.2013 preukazujúc, že stavebné práce uhrádzal práve žalovaný.\nPredmetná faktúra však nie je predmetom žalovanej istiny, lebo bola v minulosti uhradená. Žalobca\npoprel akýkoľvek vzťah so spoločnosťou FejHu, s.r.o. dielo riadne vykonal, nik ho ale neprevzal, preto\nnemohol fakturovať. S pánom D. nič nemal, všetko vyplácal pán F.. Mail s vyúčtovaním bol zasielaný\nv roku 2013 a až následne po roku neochoty bola vystavená faktúra. Suma vyúčtovania nezohľadňovala\nDPH, preto rozdiel je len nejakých 80 eur.\n4. Žalovaný ďalej v konaní pred súdom prvej inštancie uvádzal, že vyúčtovanie prác nebolo adresované\nžalovanému, nie je datované, podpísané a nebolo preukázané, že bolo doručené. Ak by aj doručené\nbolo, nepreukazuje existenciu právneho vzťahu. Faktúru č. 0232013 nepovažoval za týkajúcu sa\nkonania, lebo bola vystavená na doplnkový tovar, za ktorý žalovaný riadne a včas zaplatil. Za obdobie\nvykonávania stavebných prác r. 2013-2014 nemá žalovaný žiadnu faktúru, je preto otázne, kto uhrádzal\npočas celého obdobia. Vykonanie prác v danom období 2012 – 2013 preukazuje aj list vlastníctva č.\nXXXX. Vyfakturované práce sú z obdobia roku 2015. Za sporné stále považoval kto si dielo objednal.\nUviedol, že predchádzajúca faktúra bola uhradená na základe požiadavky FejHu, s.r.o., pričom to\nnepreukazuje existenciu zmluvného vzťahu. Vo vzťahu k nároku na bezdôvodné obohatenie vzniesol a\ntrval na námietke premlčania. Namietal i rozdielnosť v cene uvedenej na vyúčtovaní a na spornej faktúre.\n5. Z výsluchu svedka G. D. súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť PROWIL bola jeho generálnym\ndodávateľom na stavbe na Hradskej ulici v Bratislave. Žalobca dodával asi 6 striech a asi za dve nedostal\nzaplatené. Pána F. pred výstavbou nepoznal. Podľa jeho názoru pán F. nepodpisoval žiadne písomné\nzmluvy o dielo, fungoval na základe telefonických, resp. mailových objednávok. Za spoločnosť FejHu\nnezaplatil žalobcovi ani euro. Podľa neho všetko uhrádzal pán F.. Ku koncu stavby uhrádzal priamo\nniektorých dodávateľov, nie však žalobcu. Primárna povinnosť plniť tieto pohľadávky bola na strane\nžalovaného. Domy sa odovzdávali postupne v rokoch 2013-2014. Mohlo to byť aj neskôr. Domy boli\ndokončené asi dva mesiace pred kolaudáciou. Uviedol, že rieši reklamácie voči vlastníkom domov.\n6. Z výsluchu svedka H. G. – zamestnanca žalobcu súd prvej inštancie zistil, že pracoval na stavbe,\nkde bolo žalobcom zhotovených 6 striech. Raz bol svedok pri banke a videl ako pán F. vyplatil pánovi\nB. nejaké peniaze, avšak nevie koľko. Odplatu za prácu na Hradskej vyplácal F.. Pán F. bol podľa neho\nnejaký stavebný dozor. Na otázku kedy boli práce realizované, uviedol že pred nejakými 5-6-7 rokmi.\nUvedená odpoveď bola komentovaná právnym zástupcom žalobcu, ktorý uviedol časový údaj 5-6-7\nrokov.\n7. Žalovaný okrem už uvedeného namietal i sugestívne otázky kladené na svedkov zo strany žalobcu,\nvýpovede považoval za neobjektívne. Bol názoru, že svedok D. nemôže mať vedomosť o ostatných\nobchodných vzťahoch žalovaného. Súdu predložil email zo dňa 25.09.2014 medzi D. a adresátom\nI., z ktorého vyplýva, že p. D. vyplácal dodávateľov aj žalobcu. Poukázal, že výsluch svedka G. bol\n\nnavrhnutý po koncentrácii konania a že faktúra mala byť vystavená do 15 dní. Je zrejmé, že kolaudácia\nnehnuteľností p. J. prebehla už v roku 2014.\n8. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom vo veci č. k. 25Cb/51/2016-136 zo dňa 15.11.2019\nžalobe vyhovel a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 8.541,41 eur spolu s 5,05%\nročným úrokom z omeškania zo sumy 8.541,41 eur od 05.06.2015 do zaplatenia (výrok I.) a výrokom II.\npriznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n9. Po podaní odvolania žalovaným Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1Cob/144/2021-233\nzo dňa 30.06.2023 rozsudok Okresného súdu Bratislava I zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie. Odvolací súd považoval posúdenie vzťahu medzi stranami sporu ako vzťahu\nzmluvného podľa § 536 Obchodného zákonníka za predčasné. Zároveň uviedol, že je dôvodná námietka\nžalovaného v súvislosti so skutočnosťou, že súd prvej inštancie neposudzoval prípadný záväzkový vzťah\nmedzi stranami sporu podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení a v dôsledku toho sa nevysporiadal\nani s námietkou premlčania. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dostatočne nezisťoval\nskutočnosti relevantné pre posúdenie existencie zmluvy o dielo. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom\nkonaní bude vysporiadať sa s otázkou či vôbec a ak áno, aký záväzkový vzťah medzi stranami vznikol,\nexistoval (či zmluvný alebo mimozmluvný) a to s ohľadom na žalovaným prezentované námietky v\npriebehu konania, zohľadňujúc a posudzujúc pritom splnenie podmienok stanovených v § 536 a nasl.\nObchodného zákonníka s dôrazom na určitosť a platnosť dohody o cene. V prípade, ak súd prvej\ninštancie opätovne posúdi vzťah medzi stranami sporu ako zmluvný (ktorý vzišiel z platne uzatvorenej\nústnej zmluvy o dielo), je potrebné sa vysporiadať so skutočnosťou, či zaplatenie pôvodnej faktúry č.\n0232013 bolo dôsledkom samostatne uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, alebo išlo o\nčiastkové plnenie z jednej zmluvy o dielo, ktorej uzatvorenie pokrývalo všetky práva a povinnosti strán i\nvo vzťahu k žalovanej faktúre. V prípade, ak súd prvej inštancie nevzhliadne uzavretie zmluvy o dielo za\nplatné, vysporiada sa so skutočnosťou, či žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalovaný nárok z iného\nprávneho dôvodu - ktorého a v akej výške s tým, že posúdi i žalovaným vznesenú námietku premlčania.\n10. Po vrátení veci žalobca zotrval na názore, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, čo vyplýva aj\nz faktúr z roku 2013. Odkázal na výpovede svedkov, ako aj skutočnosť, že žalovaný vyplácal žalobcu.\nV prípade posúdenia nároku titulom bezdôvodného obohatenia, tento nepovažoval za premlčaný\nvzhľadom na 4-ročnú premlčaciu lehotu. Navrhol konanie prerušiť a dať podnet na zrušenie spoločnosti.\nŽalovaný doplnil, že žalobca nepreukázal, kto zaplatil väčšinovú časť diela. Zotrval na námietke pasívnej\nlegitimácie a poukázal na 1-ročnú premlčaciu lehotu v zmysle Občianskeho zákonníka.\n11. Súd prvej inštancie po opätovnom prejednaní veci návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol\ns odôvodnením, že podanie návrhu na zrušenie právnickej osoby nezakladá takú skutočnosť, ktorá by\nmala za následok prerušenie konania do rozhodnutia o návrhu na zrušenie a to z dôvodu, že uvedené\nnemá žiaden vplyv na prebiehajúce sporové konanie, ani na subjektivitu strany v čase rozhodovania\nsúdu. Pre súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania, preto uvádzaný dôvod nepovažoval za dôležitý.\nĎalej súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi stranami bol sporný\nvznik záväzkového vzťahu, zmluvy o dielo, na základe ktorého malo žalobcovi vzniknúť právo na\núhradu ceny za vykonané dielo, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 0212015. Medzi stranami nebolo sporné, že\nžalovaný v rokoch 2013-2014 bol na stavbách na Hradskej stavebníkom. Žalovaný nepoprel, že žalobca\ndodával služby, ako aj tovary na stavbách na Hradskej. Z výpovede svedka D., konateľa spoločnosti\nFejHU súd odvodil, že primárna povinnosť plniť tieto pohľadávky bola na strane spoločnosti PROWIL\na predmetná spoločnosť bola generálnym dodávateľom na predmetnej stavbe. Spoločnosť FejHU\ns.r.o. žalobcovi nikdy nič neuhrádzala. Ku koncu stavby uhrádzal aj svedok niektorých dodávateľov,\nale nie žalobcu. Uvedené tvrdenie svedka nebolo stranami sporované. Žalovaný na pojednávaní dňa\n12.04.2019 potvrdil, že v uvedenom období existoval zmluvný vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou\nFejHU s.r.o.. K námietkam žalovaného ohľadom sugestívnych otázok kladených svedkovi, súd prvej\ninštancie uviedol, že prihliadal len k tým, ktoré nemali sugestívnu povahu. Z emailu zo dňa 15.08.2014\nnásledne súd prvej inštancie zistil, že svedok D. navrhoval žalovanému, že na strechára sa budú\nskladať všetci traja z vlastných peňazí, z čoho vyplýva, že svedok zvažoval možnosť vyplácať strechára.\nNapriek skutočnosti, že z uvedeného možno v nadväznosti na predchádzajúci email vyvodiť záver, že ide\no žalobcu, bez pochybností z uvedeného nevyplýva že ide o žalovaný nárok a ani skutočnosť, či svedok\nriadne plnil. Vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďou svedka D. tak súd prvej inštancie dospel k\nzáveru, že primárna povinnosť plniť úhrady dodávateľom na stavbe Hradská bola na predmetnej stavbe\n\nna žalovanom. Žalovaný neuviedol tvrdenie ani dôkazy, ktoré by uvedené tvrdenie riadne sporovali.\nPokiaľ žalovaný namietal výpoveď svedka ako účelovú, svoje tvrdenie nijako nepreukázal dôkazmi.\nŽalovaný nepreukázal, že by hradil za investora, konajúci súd teda dospel k záveru, že v minulosti\nexistoval medzi stranami záväzkový vzťah a žalovaný plnil žalobcovi. Žalovaný samotné dodanie tovarov\na služieb, ktoré je predmetom konania, nerozporoval. Na pojednávaní dňa 12.04.2019 dodanie diela v\nrokoch 2012-2013 potvrdil. V rámci svojej obrany uviedol, že on si však predmetné tovary neobjednal.\nŽalovaná faktúra č. 0212015 bola vyhotovená 28.05.2015 a je v nej uvedené, že je vystavená za tovar\ndodaný dňa 28.05.2015. V konaní nebolo preukázané, žeby mali byť predmetné tovary a služby dodané\nv uvedenom období. Žalobca uvedenú skutočnosť ani netvrdil, tvrdil, že tovary a služby boli dodané už\nskôr, ale fakturoval ich s uvedeným odstupom nakoľko nedošlo k odovzdaniu diela. Súd prvej inštancie\ndospel k záveru, že zo samotnej fakturácie 28.05.2015 nemožno vyvodiť záver, žeby tovar bol dodaný\nv roku 2015. Prípadné porušenie predpisov o účtovníctve nemá bez ďalšieho vplyv na preukázanie\nokamihu dodania diela. Na základe zhodných tvrdení strán, súd prvej inštancie ustálil okamih dodania\ndiela na roky 2012-2014. Bližší dátum žalobca nešpecifikoval a ani neuniesol v tomto smere dôkazné\nbremeno. Tvrdenia žalobcu, že faktúrou č. 0232013 má byť preukázaný existujúci zmluvný vzťah medzi\nstranami v minulosti a žalovaného, že faktúru uhradil na pokyn spoločnosti FejHU, považoval súd prvej\ninštancie za preukazujúce len skutočnosť, že medzi stranami záväzkový vzťah v minulosti existoval.\nNevyplýva z toho však či išlo o jeden záväzkový vzťah, alebo o rôzne záväzkové vzťahy. Súd prvej\ninštancie dospel k záveru, že k dodaniu diela zo strany žalobcu došlo, nakoľko žalovaný jeho dodanie\nnepopieral. Zároveň, ak by bol preukázaný zmluvný vzťah medzi stranami sporu, išlo by o povinnosť\nžalovaného vyplatiť žalobcu tak, ako vyplynulo zo svedeckej výpovede svedka D.. Námietky ohľadom\nnedostatkov fakturácie nepovažoval súd za relevantné, nakoľko zmluvný vzťah nevzniká na základe\nvystavenej faktúry a nedostatky nemôžu predstavovať dôvody zániku povinnosti plniť.\n12. Súd prvej inštancie dodal, že na platné uzatvorenie zmluvy o dielo je nutné, aby sa strany dohodli na\njej podstatných náležitostiach, teda na povinnosti dodať určité dielo a povinnosti objednávateľa zaplatiť\ncenu diela, pričom i cena musí byť dohodnutá, alebo v zmluve musí byť aspoň spôsob jej určenia,\nibaže strany prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez tohto určenia. Žalobcovi sa však nepodarilo preukázať\nzhodnú dohodu strán na cene za predmetné dielo, preto nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo.\nV konaní nebola preukázaná akceptácia prípadnej objednávky, ani nebola predložená písomná zmluva,\nresp. nebolo preukázané uzavretie ústnej zmluvy o dielo. Za nesporného skutkového vzťahu, že k\ndodaniu diela došlo, ale nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo, keďže nebola preukázaná dohoda o cene za\ndielo, súd skúmal predmetný nárok na odplatu žalobcu v kontexte bezdôvodného obohatenia, nakoľko\nzo strany žalobcu došlo k plneniu bez právneho dôvodu. V otázke premlčania tak posudzoval súd\nprvej inštancie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.\nPoukázal v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.07.2023 sp.zn. 2Cdo/32/202,\nv zmysle ktorého právnu úpravu premlčania upravenú v ustanovení § 397 a nasl. Obchodného\nzákonníka, pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, je možné aplikovať len v prípade,\nak právny vzťah medzi stranami, z ktorého nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vznikol, má\ncharakter obchodného záväzkového vzťahu v zmysle ustanovenia § 261 a nasl. Obchodného zákonníka.\nAk uvedená podmienka splnená nie je, možno na uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia\naplikovať výlučne právnu úpravu Občianskeho zákonníka, a to nielen pokiaľ ide o vznik nároku (§\n451 a nasl. Občianskeho zákonníka), ale aj pokiaľ ide o premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného\nobohatenia (§ 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).Pri konkrétnom posudzovaní plynutia dvojročnej\npremlčacej lehoty v zmysle § 107 OZ sa súd prvej inštancie zameral na posúdenie začiatku jej plynutia,\nktorý moment sa počíta od okamihu, kedy sa žalobca dozvedel, že sa niekto na jeho úkor obohacuje.\nTento okamih ustálil na moment odovzdania diela, avšak žalobca nepreukázal, kedy k nemu došlo.\nŽalovaný namietal, že k odovzdaniu diela došlo v rokoch 2012-2013 a keďže žalobca nepreukázal iný\nokamih, námietku žalovaného vyhodnotil ako dôvodnú. Ak teda súd prvej inštancie vychádzal z dodania\ntovaru a služieb v rokoch 2012-2013, bol by predmetný nárok premlčaný.\n13. Pri posudzovaní námietky pasívnej vecnej legitimácie súd prvej inštancie posudzoval, kto sa na\núkor žalobcu obohatil. Skutočnosť, že domy boli postavené, t.j. dielo dodané (pričom z rozhodnutia\nnevyplýva komu), skolaudované a predané, vyplynulo z nesporne zisteného skutkové stavu. Žalovaný\nvšak v priebehu konania poprel, že by dielo bolo dodané práve žalovanému, ako aj že by si dielo\nobjednal. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal, žeby dielo bolo dodané práve\nžalovanému. Dôkazná povinnosť bola pritom na strane žalobcu. Podľa súdu prvej inštancie osobou,\nktorá sa v tomto prípade bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu, bola spoločnosť FejHU s.r.o., ako\n\ninvestor stavby, vzhľadom ku skutočnosti, že bola konečným prijímateľom plnenia zo strany žalobcu,\nčo ani nebolo medzi stranami sporné. Ako irelevantné považoval konajúci súd posúdenie vzájomných\nzáväzkových povinností medzi žalovaným a spoločnosťou FejHU s.r.o. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd\nprvej inštancie posúdil, pre absenciu platne uzavretej zmluvy, predmetný nárok žalobcu ako nárok na\nvydanie bezdôvodného obohatenia a ako konečného prijímateľa plnenia poskytnutého zo strany žalobcu\nposúdil súd investora, teda osobu odlišnú od žalovaného, konštatoval nedostatok pasívnej legitimácie\nna strane žalovaného a žalobu zamietol.\n14. Záverom súd prvej inštancie zdôvodnil nevykonanie výsluchu konateľa žalovaného a z akých\ndôvodov povolil a vykonal výsluch svedka G., resp. z akých dôvodov na jeho výpoveď neprihliadal. O\nnároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 tak, že plne úspešnému\nžalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.\n15. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote\nodvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) CSP. Žalobca v prvom\nrade zdôraznil, že v spoločnosti žalovaného došlo ku dňu 15.06.2021 k prevodu obchodného podielu\nz pôvodného spoločníka (K. L. F.) na osobu s českým občianstvom – G. M., N. O. XXX, XXX XX\nE. M. H., P., ktorý sa zároveň stal aj jediným konateľom žalovaného. V súčasnosti má žalovaný na\nfinančnej správe evidovaný nedoplatok na dani vo výške 84.101,15 eur. Podľa lustrácie vo verejných\nregistroch, spoločnosť pravdepodobne nemá žiadny dlhodobý hmotný alebo finančný majetok, dlhodobo\nnevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, pričom si spoločnosť už od roku 2020, t.j. po minimálne 2\npo sebe nasledujúce účtovné obdobia neplní povinnosť uložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku do\nzbierky listín. Spoločnosť pravdepodobne už dlhodobo nevykonáva žiadnu činnosť, nevedie účtovníctvo\na osoba nového spoločníka a konateľa je s veľkou pravdepodobnosťou nekontaktná. Keďže žalobca bol\nnázoru, že pri prevode spoločnosti ide o účelový krok, navrhoval v zmysle § § 68b ods. 1 písm. e) ObZ\na s poukazom na § 40 ods. 2 ObZ, v zmysle ktorého je spoločnosť povinná uložiť riadnu a mimoriadnu\núčtovnú závierku do zbierky listín do í mesiacov od jej zostavenia, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania tak, že konanie preruší, nakoľko\nsúd je povinný pre prípad nesplnenia si povinnosti spoločnosti v zmysle § 40 ods. 2 ObZ rozhodnúť\nz úradnej povinnosti o zrušení spoločnosti.\n16. V časti výroku o zamietnutí žaloby žalobca namietal, že súd sa bez pádneho dôvodu odklonil\nod svojho pôvodného právneho názoru, v zmysle ktorého považoval za preukázané, že žalovaný bol\npovinný plniť dodávateľom. Súd prvej inštancie len stroho odkázal na právny názor odvolacieho súdu,\npričom sám odvolací súd mal pochybnosti, či medzi stranami vznikol nárok zo zmluvy o dielo, alebo\nnárok z iného titulu. Odvolací súd neuviedol, že sa mala bezdôvodne obohatiť spoločnosť FejHu s.r.o.\nna úkor žalobcu. Žalobca mal za to, že namietaná pasívna legitimácia žalovaného bola preukázaná\nsvedeckými výpoveďami, výpoveďou žalobcu, ale i listinnými dôkazmi. Žalobca predložil faktúru č.\n0232013, ktorú žalovaný potvrdil, odsúhlasil a aj uhradil, pričom až následne v konaní namietal, že\nbola uhradená na pokyn spoločnosti FejHu s.r.o. Uvedené tvrdenie však nepreukázal. Uvedené podľa\nnázoru žalobcu dostatočne preukazuje existenciu obchodného vzťahu medzi stranami. Na základe\ntvrdení žalovaného bolo tiež nesporné, že žalovaný bol na stavbe stavebníkom, ako i že žalobca\nvyhotovil dielo riadne a včas. Žalobca preukázal i vyúčtovanie, ktoré predchádzalo vystaveniu faktúry\nza vyhotovenie diela. Nedoručenie vyúčtovania žalovaný namietal prvýkrát až na pojednávaní, preto\nžalobca doručil aj potvrdenie o odoslaní správy. Žalovaný vyúčtovanie nenamietal, čo len preukazuje\njeho súhlas s položkami. Súd prvej inštancie tak mal dospieť k záveru, že k dodaniu diela došlo, dielo\nbolo dodané žalovanému, nakoľko medzi investorom a žalobcom žiaden zmluvný alebo mimozmluvný\nvzťah neexistoval. Spoločnosť žalovaného bola generálnym dodávateľom stavby, čo aj v praxi znamená\nuzatváranie ústnych subdodávateľských zmlúv. Nemôže preto obstáť ani záver, že spoločnosť FejHu\nje osobou, ktorá sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že\nžalovaný ako generálny zhotoviteľ stavby mal od investora uhradené všetky svoje nároky za realizáciu\ndiela, táto skutočnosť nebola v konaní žiadnym spôsobom medzi stranami sporná, práve žalovaný, ktorý\nbol stavebníkom a generálnym zhotoviteľom stavby bol povinný uhrádzať práce svojich subdodávateľov\nz uhradených finančných prostriedkov od investora. Ak by tak neurobil, bezdôvodne by sa na úkor\nsubdodávateľov obohatil. Nemohol sa teda bezdôvodne obohatiť investor stavby, spoločnosť FejHu.\nŽalobca namietal, že súd prvej inštancie sa s týmito dôvodmi ani len čiastočne nezaoberal, keď v\nodôvodnení rozhodnutia iba skonštatoval: „súd posúdil pre absenciu platne uzavretej zmluvy predmetný\nnárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a ako osobu, ktorá ako konečný\n\nprijímateľ prijala plnenie zo strany žalobcu posúdil súd investora, teda osobu odlišnú od žalovaného.“\nRozhodnutie zároveň považoval žalobca za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, nakoľko\nsúd sa v odôvodnení vôbec nezaoberal uvedenými skutočnosťami, nepopísal a nezdôvodnil jasne a\nzrozumiteľne, prečo mal za to, že v konaní nebola dostatočne preukázaná pasívna vecná legitimácia\nžalovaného. Súd prvej inštancie vôbec neposudzoval otázku bezdôvodného obohatenia žalovaného,\niba stroho uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nemal existovať zmluvný vzťah, v dôsledku čoho sa\nmal bezdôvodne obohatiť investor stavby. Súd záver nepodporil žiadnymi skutočnosťami, neuviedol aký\nmyšlienkový postup ho doviedol k uvedenému záveru. Záverom žalobca navrhoval, aby odvolací súd\nzrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal\nžalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.\n17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v prvom rade namietal, že odvolanie nebolo podané\noprávnenou osobou, keď žalobca ako podnikateľ nemohol udeliť platnú plnú moc svojmu terajšiemu\nprávnemu zástupcovi, nakoľko ku dňu podpísania plnej moci už mal ukončenú svoju podnikateľskú\nčinnosť. Odvolanie považoval za zmätočné a nedostatočne odôvodnené. Pri odvolacom dôvode podľa\n§ 365 ods. 1 písm. b) CSP absentuje presné a zreteľné uvedenie toho, v čom konkrétne mal spočívať\nnesprávny procesný postup súdu, ako znemožnil tento postup uskutočňovať žalobcovi jeho procesné\npráva a aké konkrétne procesné práva boli porušené. Obdobne za nezdôvodnený považoval žalovaný\nodvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, pretože žalobca neuviedol akú konkrétnu inú vadu\nmalo konanie mať a aký následok mala mať na rozhodnutie. Žalobca uvádza len jeden odvolací dôvod\npod písm. f) i to vo všeobecnej rovine. Žalovaný sa stotožnil s dôvodmi zamietnutia návrhu na prerušenia\nkonania, ako i s odôvodnením rozhodnutia. Žalobca nepreukázal uzavretie akejkoľvek zmluvy medzi\nstranami, kto si od žalobcu dielo objednal, dohodu o cene, kto dielo prevzal, kto za zvyšné dielo zaplatil,\nako ani, že by dielo bolo dodané žalovanému. Konajúci súd správne právne posúdil, že žalovaný nie\nje aktívne vecne legitimovaný, pretože z výsluchu svedka - konateľa spoločnosti FejHu s.r.o., vyjadrení\nžalovaného a na základe absencie dôkazov, súd posúdil uvedený právny vzťah ako bezdôvodné\nobohatenie, pričom subjektom, ktorý sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť nebol žalovaný, ale\nspoločnosť FejHu s.r.o., keďže bola konečným prijímateľom plnenia zo strany žalobcu a táto skutočnosť\nbola nesporná. Tvrdenia žalobcu o preukázaní pasívnej legitimácie svedeckými výpoveďami považoval\nza všeobecné a subjektívne, keďže na výpoveď svedka p. G. súd prvej inštancie neprihliadal vzhľadom\nna sugestívne a kapciózne otázky kladené zo strany právneho zástupcu žalobcu, ktorý aj zasahoval\ndo jeho výsluchu, výpoveď p. D. potvrdila, že on bol investorom celej stavby, uhrádzal jednotlivých\ndodávateľov, riešil následne reklamácie s dodávateľmi a mal zámer vyplatiť aj žalobcu, pričom uvedené\nmal súd za preukázané aj z mailu zo dňa 15.08.2014 (vi bod 43. odôvodnenia Rozsudku). Z odvolania\nnie je zrejmé, akými konkrétnymi listinnými dôkazmi mala byť vraj potvrdená pasívna vecná legitimácia\nžalovaného. Len samotná skutočnosť, že žalovaný uhradil na pokyn spoločnosti FejHu s.r.o. jednu\nfaktúru č. 0232013, kedy žalovaný plnil za spoločnosť FejHu s.r.o., ktorá mala podľa práva plniť sama,\nneznamená, že objednávateľom a platiteľom celého diela bol žalovaný, keďže zo strany žalobcu neboli\npredložené žiadne dôkazy ako objednávka, zmluva, preberací protokol, platby zvyšných častí diela,\nmateriálov a pod. a žalovaný uvedené tvrdenia žalobcu od počiatku rozporoval.\n18. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že by bolo nesporné, že dielo bolo dodané riadne a\nvčas, že žalovaný bol stavebníkom stavby a že žalovanému bolo doručené vyúčtovanie na vyhotovenie\nstavebných prác a že tieto skutočnosti nikdy nerozporoval. To, že dielo bolo zo strany žalobcu dodané,\nje nespochybniteľný fakt, keďže stavby stoja a sú zapísané aj na LV v katastri nehnuteľností, avšak\nz tohto nemožno vyvodiť záver, že dielo bolo objednané žalovaným, dodané a prevzaté žalovaným\na tento bol povinný zaň žalobcovi zaplatiť. Po predložení mailu zo dňa 26.12.2023, ako reakciu na\ntento dôkaz, žalovaný ihneď namietal, že vyúčtovanie mu nebolo doručené a stále ide len o cenové\nponuky, žalovaný na mail žalobcu ani na cenové ponuky nijako nereagoval, neodsúhlasil ich, nebola\nna základe nich zo strany žalovaného uskutočnená nijaká objednávka, podpísaná zmluva, žalobca\nnepredložil žiaden preberací protokol k dodaniu položiek z cenových ponúk. Žalobca svoje námietky\nohľadom nedostatočného odôvodnenia rozsudku v časti pasívnej legitimácie žalovaného nepodporil\nžiadnymi skutočnosťami a neuviedol svoje myšlienkové postupy. Žalobca sa vyjadruje príliš všeobecne,\nbez poukazu na konkrétny dôkaz, konkrétnu citáciu textu dôkazu i výpovede svedkov a vyjadrení\nstrán sporu, čím zároveň znemožňuje žalovanému náležite voči jeho tvrdeniam skutkovo aj právne\nargumentovať. Žalobca v žiadnej časti svojho odvolania neuvádza svoje právne posúdenie, ktoré by\npodľa neho malo v tomto konaní obstáť a preto, neodvoláva sa na žiaden zákon, právnu teóriu a svoje\nargumenty nepodporil ani žiadnou judikatúrou súdov. Zároveň žalobca napriek svojim argumentom\n\no nedostatočnom, resp. nesprávnom právnom posúdení veci zo strany súdu nenapadol rozsudok aj\nz odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, preto na jeho vyjadrenia k právnej stránke\nveci nie je možné vzhliadnuť. Žalovaný považoval rozsudok súdu prvej inštancie za riadne odôvodnený\na žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal nárok\nna náhradu trov prvoinštančného, ako i odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n19. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.\n20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 v spojení s § 470 ods. 1 CSP, po preskúmaní\nobsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§\n379 a 380 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu proti výroku súdu prvej inštancie\no zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je prípustné, v dôsledku čoho je potrebné ho v danej časti\nodmietnuť a zároveň, že odvolanie žalobcu vo zvyšnej časti nie je dôvodné, keď napadnutý rozsudok\nje vo výroku vecne správny.\n21. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v záhlaví odvolaním dotknutého\nrozsudku súdu prvej inštancie je nesprávne identifikovaný žalobca ako podnikateľ, čo predstavuje\nzrejmú nesprávnosť, nakoľko z výpisu žalobcu zo živnostenského registra vyplýva, že tento ukončil\npodnikateľskú činnosť ku dňu 15.02.2018, v dôsledku čoho odvolací súd spôsobom súladným s\nustanovením § 224 CSP výrokom I. vyššie špecifikovanú zrejmú nesprávnosť v záhlaví napadnutého\nrozsudku opravil.\n22. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon\npripúšťa.\n23. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o\n· zastavení konania,\n· odmietnutí podania vo veci samej,\n· odmietnutí žaloby na obnovu konania,\n· návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,\n· zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods.1,\n· návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,\n· zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,\n· zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,\n· návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,\n· odklade vykonateľnosti rozhodnutia,\n· povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,\n· zabezpečení dôkazného prostriedku,\n· nároku na náhradu trov konania,\n· prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,\n· návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia\na vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.\n24. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je odvolanie prípustné.\n25. Žalobca svojím odvolaním vyslovene napáda i výrok súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na\nprerušenie konania. Prípustnosť odvolania proti časti rozsudku súdu prvej inštancie o prerušení konania\ntreba posudzovať podľa § 357 CSP, ide totiž o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle §\n234 ods. 1 CSP a to aj v prípade, že je pojaté do rozsudku o veci samej. Ani v takom prípade nezmení\nrozhodnutie o (ne)prerušení konania svoju procesnú povahu, a preto z hľadiska prípustnosti odvolania\ntreba na neho hľadieť ako na uznesenie. Okruh rozhodnutí súdu, proti ktorým Civilný sporový poriadok v\nustanovení § 357 odvolanie pripúšťa, je vymenovaný taxatívne, čo znamená, že proti iným, ako taxatívne\nvymenovaným uzneseniam, odvolanie prípustné nie je. V zmysle písm. n) tohto ustanovenia je odvolanie\nprípustné iba proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a\n§ 164. Odvolací súd posudzujúc prípustnosť odvolania podaného žalobcom proti výroku o zamietnutí\nnávrhu na prerušenie konania uvádza, že proti uzneseniu o prerušení konania sa pripúšťa odvolanie\nbez ohľadu na to, či bolo uznesenie vydané na návrh alebo bez návrhu. Ak bol však podaný návrh na\n\nprerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu súdu podľa § 357 písm. n)\nCSP prípustné odvolanie. Uvedený prípad nastal i v predmetnom spore, keď súd prvej inštancie zamietol\nnávrh žalobcu na prerušenie konania. V dôsledku zamietavého rozhodnutia súdu o návrhu na prerušenie\nkonania proti napadnutému rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné, preto odvolací súd odvolanie žalobcu\nv tejto napadnutej časti odmietol ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP (výrok II.).\n26. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi\npodnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich\npodnikateľskej činnosti.\n27. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité\ndielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.\n28. Podľa § 53 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí\nbyť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto\nurčenia.\n29. Podľa ustanovenia § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na\nsvoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím\nna povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo\nešte pred dojednaným časom.\n30. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.\n31. Podľa ustanovenie § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi\nzaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto\ndohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný\nzaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných\nobchodných podmienok.\n32. Podľa ustanovenia § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,\nmusí obohatenie vydať.\n33. Podľa ustanovenia § 455 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný\nplnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho\ndôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n34. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd v ďalšom posudzoval dôvodnosť podaného odvolania\nuž len vo vzťahu k napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou zamietol žalobu žalobcu.\n35. Žalobca v prvom rade namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a to z dôvodu, že bol názoru, že pasívna legitimácia žalovaného bola\npreukázaná svedeckými výpoveďami, výpoveďou žalobcu, ale i listinnými dôkazmi. Poukázal na faktúru\nč. 0232013, ktorú mal žalovaný potvrdiť, odsúhlasiť a aj uhradiť, pričom až následne v konaní namietal,\nže bola uhradená na pokyn spoločnosti FejHu s.r.o.. Uvedené tvrdenie však nebolo preukázané.\nDané skutočnosti podľa názoru žalobcu dostatočne preukazujú existenciu obchodného vzťahu medzi\nstranami. Na základe tvrdení žalovaného bolo tiež nesporné, že žalovaný bol na stavbe stavebníkom,\nako i že žalobca vyhotovil dielo riadne a včas. Žalobca preukázal i vyúčtovanie, ktoré predchádzalo\nvystaveniu faktúry za vyhotovenie diela. Nedoručenie vyúčtovania žalovaný namietal prvýkrát až na\npojednávaní, preto žalobca doručil aj potvrdenie o odoslaní správy. Žalovaný vyúčtovanie nenamietal,\nčo len preukazuje jeho súhlas s položkami. Súd prvej inštancie tak mal dospieť k záveru, že k dodaniu\ndiela došlo, dielo bolo dodané žalovanému, nakoľko medzi investorom a žalobcom žiaden zmluvný alebo\nmimozmluvný vzťah neexistoval. Spoločnosť žalovaného bola generálnym dodávateľom stavby, čo aj\nv praxi znamená uzatváranie ústnych subdodávateľských zmlúv.\n36. Odvolací súd považuje námietky žalobcu za nedôvodné, keď súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam. Žalobca svoj zmluvný vzťah so žalovaným\npreukazoval predloženou faktúrou č. 0232013, ktorú uhradil žalovaný. Bez ohľadu na skutočnosť, či\n\nfaktúra bola uhradená na pokyn spoločnosti FejHu, alebo nie, nepreukazuje zaplatenie danej faktúry\nexistenciu zmluvného vzťahu, na základe ktorého sa žalobca zaviazal vykonať konkrétne dielo, ktorého\nzaplatenie je predmetom tohto konania a žalovaný sa zaviazal mu za vykonané dielo zaplatiť. Zaplatená\nfaktúra č. 0232013 za dodanie úplne iného tovaru a v iný deň - 22.07.2023 dokonca zjavne predchádzala\ncenovej ponuke č. CN20130357 zo dňa 26.12.2013 a CN20130354 zo dňa 17.12.2013, na základe ktorej\nmala byť podľa žalobcu uzatvorená ústna zmluva o dielo (dohoda o cene), nemôže preto jej zaplatenie\nsamo o sebe preukazovať uzatvorenie neskoršieho zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.\nZaplatenie danej faktúry ani v spojitosti so skutočnosťou, že žalovaný bol na stavbe stavebníkom, resp.\nže mu malo byť doručované vyúčtovanie stavebných prác, ktoré neboli rozporované, nepodporujú záver,\nže medzi stranami bola uzatvorená platná zmluva o dielo, resp. že by dielo vykonané zo strany žalobcu\nbolo odovzdané a vykonané pre žalovaného. Medzi základné náležitosti platne uzatvorenej zmluvy\no dielo (okrem iného) patrí dohoda o predmete zmluvy, t.j. konkretizácia diela, ktoré má byť vyhotovené\na cena, ktorá má byť zo strany objednávateľa zaplatená. Z vykonaného dokazovania pred súdom\nprvej inštancie nevyplynula nielen dohoda o cene diela, ale ani o jeho predmete, keď cenové ponuky\nč. CN20130357 zo dňa 26.12.2013 a CN20130354 zo dňa 17.12.2013 absolútne nekorešpondujú\ns rozsahom a cenou vyúčtovanou na základe faktúry č. 0212015. Následné vyúčtovanie, ktorého\ndoručenie bolo medzi stranami sporné, a pri ktorom absentuje zjavný súhlasu žalovaného s jeho\nobsahom, nemohlo preukazovať uzavretie zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi\nstranami nebolo v priebehu konania sporné, že dielo bolo vykonané, stavby stoja a sú zapísané na\nlistoch vlastníctva, avšak žalobcovi sa nepodarilo preukázať kto si dielo objednal, komu dielo dodal,\nkeď investorom celej stavby a jej vlastníkom bola spoločnosť FejHu, ktorá stavbu následne predávala.\nZ uvedených skutočností nemožno potom vyvodiť záver, že dielo bolo objednané žalovaným, dodané\nžalovanému, prípadne prevzaté žalovaným. Žalobca nepreukázal žiadnym z dôkazných prostriedkov,\nnapr. kto dielo prevzal, kto zabezpečoval projektové dokumenty, prípadne, že žalovaný dostal za túto\nčasť diela zaplatené od investora – t.j. od spoločnosti FejHu. Žalobca síce vo svojom odvolaní tvrdí, že\nspoločnosť žalovaného mala od investora uhradené všetky svoje nároky na realizáciu diela, čo podľa\njeho názoru nebolo v konaní sporné, avšak uvedené nie je pravdivým tvrdením, nakoľko z obsahu spisu\nvyplýva, že žalovaný uvedené tvrdenia poprel, keď tvrdil, že tieto nároky, ktoré sú predmetom konania,\nsi od spoločnosti FejHu s.r.o. nenárokoval, pričom žalobca nepreukázal opak, t.j. že by žalovaný dostal\nod spoločnosti FejHu s.r.o. za dané práce zaplatené. I uvedená skutočnosť by síce nepreukazovala\ndohodu o cene, ale aspoň skutočnosť, že dielo objednával žalovaný, pretože i v prípade, keď spoločnosť\nFejHu s.r.o. nepotvrdila žiaden vzťah so žalobcom, nemožno hovoriť o dohode žalobcu so žalovaným,\nt.j. nepreukazuje to zmluvný, resp. mimozmluvný vzťah žalobcu so žalovaným. Za takejto situácie,\nkedy súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v konaní sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že by\ndielo dodal žalovanému, ale bolo preukázané a nesporné, že jedinou osobou, ktorá bola konečným\nprijímateľom diela, bola spoločnosť FejHu s.r.o., je dôvodný aj právny záver súdu prvej inštancie, že\nna úkor žalobcu sa obohatila jedine spoločnosť FejHu s.r.o., ktorá nie je stranou sporu. Z dôvodu,\nže skutkový stav zo strany súdu prvej inštancie bol ustálený tak, že žalovaný nie je pasívne vecne\nlegitimovaný, nakoľko nebolo preukázané, že by bol v zmluvnom alebo inom záväzkovom vzťahu so\nžalovaným, bolo nadbytočné sa zaoberať i otázkou premlčania domnelého nároku. Zároveň v prípade,\nak by žalobca i preukázal, že na úkor neho sa obohatil práve žalovaný, v odvolaní žalobca žiadnym\nspôsobom nenamietal právne posúdenie námietky premlčania, ktorú súd prvej inštancie pre tento prípad\n(bezdôvodného obohatenia) vyhodnotil kladne. Uvedené by potom bolo samostatným dôvodom na\npotvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.\n37. Záverom žalobca namietal, že rozhodnutie považuje za nedostatočne odôvodnené\na nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne nezdôvodnil, prečo mal za to, že\nv konaní nebola dostatočne preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného a vôbec neposudzoval\notázku bezdôvodného obohatenia žalovaného. S uvedenou námietkou sa nie je možné stotožniť,\nnakoľko súd prvej inštancie postupoval v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a v rozhodnutí okrem\nvšeobecných náležitostí vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán,\nktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov\nvychádzal a ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Súd prvej inštancie\nposudzoval a vyhodnotil, či medzi stranami sporu bola uzatvorená platná zmluva o dielo, resp. či\nmal žalovaný povinnosť plniť na základe inej ako zmluvnej povinnosti, resp. či vôbec existuje na\nzáklade vykonaného dokazovania medzi stranami sporu nejaký záväzkový vzťah, na základe ktorého\nby bol žalovaný povinný plniť a bol teda pasívne vecne legitimovaným v spore, pričom sa zaoberal\ni vznesenou námietkou premlčania. Súd prvej inštancie z dôkaznej situácie zároveň logicky vyhodnotil,\n\nkto by sa mohol na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť. Výroková časť rozhodnutia je tak formulovaná\nv súlade so závermi súdu prvej inštancie, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Skutočnosť, že\nsa žalobca nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ešte nezakladá vadu nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej\nstrany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov\n(sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným\nsúdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS\n50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na\ntie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odvolací\nsúd v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie nezistil také namietané logické nedostatky alebo rozpor\na nezrozumiteľnosť jednotlivých záverov súdu prvej inštancie, ktoré podľa odvolateľa mali zakladať\nnepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobca po vrátení veci súdu prvej inštancie po\nzrušení jeho prvého rozhodnutia vo veci, ostal nečinný, nenavrhoval doplniť dokazovanie v merite veci,\nnapriek vedomosti o výhradách prezentovaných odvolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí.\n38. Záverom odvolací súd k výhrade žalovaného, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou\nz dôvodu, že plnú moc za žalobcu podpísal A. B., IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania M. XXXX,\nXXX XX D. E., uvádza, že nie je dôvodná, pretože stále ide o tú istú fyzickú osobu, (či už podnikateľa\nalebo nie), ktorá je dostatočne a nezameniteľným spôsobom identifikovaná.\n39. S poukazom na uvedené, keď žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,\npovažoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a z toho dôvodu odvolací\nsúd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle\n§ 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil (výrok III.).\n40. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nvoči žalobcovi vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný (výrok IV).\n41. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/51/2016", "guid": "8dd7afc7-b898-4561-a6ff-b20b96d5b49e:23c62bfb-6be4-4e35-a59a-f570ca77e418", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "8dd7afc7-b898-4561-a6ff-b20b96d5b49e:23c62bfb-6be4-4e35-a59a-f570ca77e418", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/51/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/51/2016 z 4. 3. 2016", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2016-03-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8dd7afc7-b898-4561-a6ff-b20b96d5b49e:23c62bfb-6be4-4e35-a59a-f570ca77e418"}], "citovane_v": []}