{"guid": "6e5c2243-039c-4d2c-8cf2-cd0db0941437:fbed513b-014e-49dd-a448-2f5bee67f2e9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1116218677.3", "spisova_znacka": "5Co/117/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/117/2025 z 26. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2026, sp. zn. 5Co/117/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1116218677.3", "identifikacne_cislo": "1116218677", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Považan", "sudca_id": 9, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-povazan-9", "datum_vydania": "2026-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbed513b-014e-49dd-a448-2f5bee67f2e9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1116218677.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1116218677.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1116218677.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/117/2025\n1116218677\n26. 05. 2026\nJUDr. Juraj Považan\nECLI:SK:KSBA:2026:1116218677.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu\nJUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcu: I.. V.. M. D., T.. XX.X.XXXX, H. G.\nXX, H., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské\nnivy 16, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1 977,07 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu\nproti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-6C/56/2016-274 zo dňa 20. mája 2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý\nzaplatiť žalobcovi sumu 2 145,95 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 977,07 €\nod 25.10.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca po jej zmene\npripustenej uznesením súdu prvej inštancie na pojednávaní 20. mája 2025 domáhal voči žalovanému\nzaplatenia sumy 1 977,07 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 977,07 €\nod 25.10.2014 do zaplatenia titulom náhrady škody a sumy 168,88 € titulom nákladov spojených s\nvypracovaním znaleckého posudku. Žalovanému nepriznal voči žalobcovi náhradu trov konania.\n2. Tomuto rozsudku predchádzalo konanie, v ktorom bývalý Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k.\n6C/56/2016-126 zo dňa 7. januára 2020 žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na\nnáhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolanie žalobcu bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 5Co/11/2020-153 zo dňa 30. marca 2021 odmietnuté z dôvodu, že neobsahovalo zaručený\nelektronický podpis. Predmetné uznesenie odvolacieho súdu bolo uznesením Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 7Cdo/27/2022 zo dňa 30. marca 2023 zrušené a vec bola vrátená Krajskému súdu v Bratislave na\nďalšie konanie, keďže išlo o odstrániteľnú vadu, na ktorej odstránenie mal byť odvolateľ vyzvaný. V\nďalšom konaní bola táto vada odvolania odstránená a odvolací súd uznesením č. k. 5Co/33/2024-235\nzo dňa 30. mája 2024 na odvolanie žalobcu v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa určením všeobecnej hodnoty vozidla a\nvýšky škody a vysporiadať sa s predloženými dôkazmi.\n3. Svoj v poradí druhý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 11\nods. 6 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon č. 381/2001 Z. z.) a § 427 ods. 1 a 2, § 428\na § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané,\nže podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.10.2014 žalovaný dňa 9.10.2014 ukončil šetrenie\n\npoistnej udalosti č. 9560430413, pričom výpočet poistného plnenia stanovil na základe rozpočtu na\nsumu 562,95 €. Zo zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 17.9.2014 a zo dňa\n23.9.2014 vyplýval rozsah poškodenia motorového vozidla. Na základe obhliadky technika Slovexperty\nbola kalkuláciou nákladov na opravu zo dňa 29.9.2014 žalovaným stanovená výška nákladov na opravu\nv sume 784,26 €. Spoločnosť GALIMEX s.r.o. ponukou zo dňa 21.4.2015 vyčíslila náklady na opravu\nvozidla na sumu 2 540,02 €. Z čestného prehlásenia zo dňa 18.3.2016 vyplýva, že pôvodný žalobca,\nI. Y., prehlásil, že opravu vozidla, ktorú vykonal v súvislosti s odstránením poškodenia, ktoré bolo\npredmetom poistnej udalosti, ho stála približne 2 500,- €. V súvislosti s vykonanou opravou však nevedel\npredložiť žiadne účty za opravu, pretože tieto si neodkladal. Z kalkulácie opravy zo systému AUDATEX\nzo dňa 29.9.2014 vyplynuli náklady na opravu v sume 784,26 €, upravené dňa 9.10.2014 na 562,95\n€. Listom nazvaným Uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 23.9.2014 pôvodný žalobca požiadal\nžalovaného o výplatu škody z poistnej udalosti na základe rozpočtu. Zo znaleckého posudku č. XX/\nXXXX vypracovaného Ing. Elenou Akinšinovou, znalkyňou z odboru Doprava cestná, odvetvie odhad\nhodnoty cestných vozidiel vyplýva, že výška majetkovej ujmy, ktorá vznikla vlastníkovi vozidla z titulu\njeho poškodenia pri dopravnej nehode predstavuje ku dňu 13.9.2014 čiastku 2 540,- € s DPH. Súd prvej\ninštancie dodal, že znalkyňa vychádzala len z jedinej cenovej ponuky, ktorú doložil žalobca, vedomosť\no tom, že auto už bolo opravené svojpomocne nemala. Znalkyňa postupovala tak, že škodu vypočítala\npodľa vzorca: VŠ: NO + (VŠH 1 - VŠH 2) - VŠH. Výška škody sa rovnala i jedinej ponuke spoločnosti\nGALIMEX s.r.o. zo dňa 21.4.2015, podľa ktorej oprava vozidla by predstavovala sumu 2 540,- € s\nDPH, rovnako táto suma mala predstavovať aj náklady na opravu poškodeného motorového vozidla.\nTechnickú hodnotu vozidla pred poškodením, ako i po oprave, stanovila znalkyňa totožne na 11 388,€ s DPH. Rovnako aj všeobecná hodnota vozidla pred poškodením a po oprave bola rovnaká, a to vo\nvýške 8 497,- €. Zo stanoviska Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline k metodike výpočtu výšky škody na\ncestných vozidlách z 25.4.2019 súd prvej inštancie zistil, že pri škode, kde sú náklady na opravu vozidla\nnižšie ako reprodukčná obstarávacia cena vozidla, je potrebné výšku škody vypočítať podľa vzťahu: VŠ:\nNO + (VŠH 1 - VŠH 2) - VŠH.\n4. Podľa prvoinštančného súdu postup a spôsob určenia výšky škody upravuje vyhláška č. 492/2004\nZ. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. V zmysle uvedenej vyhlášky platí, že na stanovenie\nvýšky škody je rozhodujúca cena veci v čase poškodenia (s prihliadnutím na pokles ceny vyplývajúci\nz veku, amortizácie, funkčnosti, prípadne s prihliadnutím na vzrast ceny). V prípade, ak sa na použitú\npoškodenú vec vynaložili náklady, t. j. náhrada poškodených častí automobilu novými súčiastkami,\nvychádza tradičná judikatúra všeobecných súdov z názoru, že od tejto sumy je potrebné odpočítať\nsumu zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením (uznesenie Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 5Co/33/2024-235 zo dňa 30. mája 2024). Stany sporu sa napokon zhodli na tom,\nže majetková ujma vzniká momentom dopravnej nehody a nie až momentom vynaloženia nákladov\nna opravu. Žalobca zotrval na svojich nosných tvrdeniach, podľa ktorých hoci si opravil vozidlo sám,\nnemá k tomu žiadne doklady, lebo si ich vraj neodkladal, má nárok na náhradu škody podľa doloženého\nznaleckého posudku. Predložený znalecký posudok vychádzal z toho, že vozidlo bolo opravované v\nautorizovanom servise novými náhradnými dielmi, čo však doložený posudok nijak nezohľadnil, na túto\nskutočnosť poukazoval žalovaný, pričom žalobca sa k tomuto nevyjadroval a len všeobecne uzavrel, že\nžalovaný vypláca všeobecne klientom a poškodeným menej, ako má, a že jeho konanie je nekalé.\n5. Žalovaný nahradil žalobcovi škodu v sume 562,95 € titulom nákladov na opravu poškodeného\nmotorového vozidla rozpočtom, pričom zohľadnil poškodenie vozidla pri škodovej udalosti zistené pri\nobhliadke vozidla a jeho doobhliadke. Žalobca predložil na preukázanie dôvodnosti svojho nároku\nznalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalkyňou Ing. Elenou Akinšinovou, ktorá stanovila výšku\nškody - cenu opravy motorového vozidla na sumu 2 540,- €. Žalobca si podľa prvoinštančného\nsúdu mohol nechať vozidlo opraviť v autoservise, predložiť následne faktúru na úhradu poisťovni,\nalebo si mohol zvoliť formu plnenia rozpočtom, teda bez dokladovania úhrad za opravu, v tomto\nkonaní všeobecne tvrdí, že aj keby si vozidlo nedal opraviť vôbec, má mať nárok na náhradu\nškody vo výške podľa znaleckého posudku, ktorý zjednodušene vychádzal z toho, že vozidlo bolo\nopravené v autorizovanom servise originálnymi náhradnými dielmi, aj keď reálne bolo jeho vozidlo\nopravené svojpomocne lacnejšími komponentami (nebolo sporné). Za danej situácie sa nedalo v konaní\nprehliadnuť, že žalobca si nedal opraviť motorové vozidlo v servise a už vonkoncom nie v autorizovanom\nservise značky Volkswagen, no k oprave vozidla reálne došlo, len bola svojpomocná, teda pri určovaní\nvýšky škody sa malo vychádzať zo skutočnej ceny opravy. Zásada, že pri určení výšky škody je\npotrebné vychádzať zo skutočnej ceny opravy, pokiaľ bola vykonaná, platí za predpokladu, že oprava\n\nbola vykonaná, a že šlo o účelne vynaložené náklady potrebné k uvedeniu veci do predošlého stavu, bez\njej zhodnotenia (rovnako rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5CoCsp/17/2022 z 31. mája\n2025). V prípade, že už bola vykonaná oprava vozidla, náklady na opravu sa posudzujú podľa skutočne\nvynaložených nákladov na vykonanú opravu. Znalec by mal preskúmať doklady, či opravárenské práce a\nmateriál boli skutočne vynaložené len na opravy súvisiace s posudzovaným poškodením vozidla, a či sú\númerné rozsahu vykonanej opravy vozidla. Ak opravu poškodenia nevykonala autorizovaná opravovňa,\nresp. ak pri oprave neboli dodržané výrobcom alebo dodávateľom predpísané postupy, stanoví znalec\ntechnicky stav vozidla po oprave poškodenia s prihliadnutím na tieto skutočnosti. V posudzovanej veci\nale znalec nemal vedomosť, že oprava už realizovaná bola svojpomocne, čiže v znaleckom posudku\nani nemohol zohľadniť, či pri oprave boli dodržané výrobcom predpísané postupy, resp. či opravárenské\npráce a materiál boli skutočne vynaložené len na opravy súvisiace s posudzovaným poškodením\nvozidla. Náklady na vykonanú opravu stanovila znalkyňa podľa jedinej žalobcom doloženej cenovej\nponuky opravy autorizovaného servisu spoločnosti GALIMEX s.r.o. zo dňa 21.4.2015. Hodnota opravy\nteda nebola kalkulovaná v úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému\ndátumu. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa poškodenému uhrádza skutočná škoda, teda\nškoda, ktorá poškodenému nastala. V prejedávanej veci vyčíslil síce škodu, ale doložený posudok\nnemohol byť podkladom pre priznanie žalobcom požadovaných nárokov. Predložený znalecký posudok\nvôbec nezohľadnil, že oprava realizovaná v danom prípade bola, pričom sa ale nejednalo o opravu\nv autorizovanom servise. To, že malo byť vozidlo podľa znaleckého posudku opravené originálnymi\na oveľa drahšími náhradnými dielmi, žalobca nepopieral, túto skutočnosť však znalkyňa v znaleckom\nposudku vôbec nezohľadnila, pričom v prípade, že vozidlo je, alebo by bolo po vykonanej oprave v inom\ntechnickom stave (lepšom alebo horšom), ako to bolo pred opravou, má to byť znalcom zohľadnené. V\nprípade, ak sa na použitú poškodenú vec vynaložili náklady, t. j. náhrada poškodených častí automobilu\nnovými súčiastkami, podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov od tejto sumy je potrebné odpočítať\nsumu zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Žalobcom predložený znalecký\nposudok na túto otázku odpoveď nedal, keď naopak uviedol, že technický stav vozidla pred opravou\nbol totožný s technickým stavom vozidla po oprave, rovnako bola totožná jeho všeobecná hodnota, a to\naj napriek tomu, že podstatnú časť nákladov na opravu predstavovala položka za originálne náhradné\ndiely vo výške 1 910,64 € s DPH. Znalecký posudok nezohľadňoval opravu poškodeného motorového\nvozidla novými náhradnými dielmi, ktoré pritom nemôžu predstavovať bezdôvodné obohatenie žalobcu.\nŽalobca podľa súdu prvej inštancie v konaní nepreukázal, že mu vznikla škoda v rozsahu 2 540,- €,\npreto žalobu zamietol, a to aj v časti požadovanej náhrady, ktorú žalobca vynaložil za znalecký posudok,\nkeď základ nároku žalobcu nemal za daný.\n6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v spore\nv celom rozsahu úspešný, preto by mu v súlade so zásadou úspechu patrila náhrada trov konania v\nrozsahu 100 %. Vzhľadom na to, že zo spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, v súlade s\nčl. 17 základných princípov CSP súd prvej inštancie rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania\nnepriznáva (R 72/2018, uznesenie NS SR z 28. februára 2018, sp. zn. 7 Cdo 14/2018).\n7. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,\nktorý ho odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uviedol, že súd prvej\ninštancie zamietnutie žaloby odôvodnil výlučne iba tým, že doložený znalecký posudok je podľa\njeho názoru z viacerých (technických) dôvodov nesprávny a preto nemohol byť podkladom pre\npriznanie žalobcom požadovaných nárokov. Inými slovami žalobca doloženým znaleckým posudkom\nv konaní podľa súdu prvej inštancie nepreukázal výšku škody, ktorá mu vznikla v dôsledku nehody,\npretože štátom ustanovený znalec v posudku údajne podľa súdu nezohľadnil viac skutočností. Žalobca\ntieto závery považoval za svojvoľné a rozporné s právnou úpravou náhrady škody. Závery súdu\nprvej inštancie tiež považoval za prekvapivé, pretože počas konania ani nenaznačil pochybnosť o\nsprávnosti predloženého znaleckého posudku. Súd prvej inštancie v odôvodnení kombinoval čiastkové\nzávery z iných skutkovo obdobných konaní do nesprávneho právneho a skutkového celkového\nkontextu posúdenia prípadu, výsledkom čoho je nesprávne, zmätočné a nekonzistentné odôvodnenie\nplné protirečiacich si nelogických záverov. Súd prvej inštancie v rozpore so záverom predloženého\nznaleckého posudku uviedol, že žalobca nepreukázal výšku majetkovej ujmy, ktorá mu vznikla pri\ndopravnej nehode, napriek tomu, že mimo znalca, ktorý posudok spracoval, správnosť takéhoto spôsobu\nvýpočtu potvrdil aj Ústav súdneho inžinierstva v Žiline, ako aj napriek tomu, že ešte aj orgán dohľadu,\n\nNBS, udelenou pokutou dal jasne najavo, že požaduje, aby poisťovne poistné plnenia počítali podľa\nvyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. a nie podľa svojich účelových interných pravidiel.\n8. Odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo podľa žalobcu postavené výlučne na tom, že odborný\nvýpočet znalca z odboru doprava cestná, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel, je podľa súdu\nprvej inštancie údajne vypracovaný zle a vôbec nevadí, že tento dôkaz nebol ničím vyvrátený, pretože\nho svojou „technickou“ úvahou vyvrátil samotný súd. To, že sa poškodený (C.. Y.) rozhodol opravu\nsvojho vozidla realizovať svojpomocou, nie je podľa zákona, ani podľa ničoho iného dôvodom k tomu,\naby nedostal náhradu škody podľa metodiky výpočtu vytvorenej zákonodarnou mocou štátu, resp. aby\nvýška poskytnutej náhrady škody bola zo strany poisťovateľa škodcu znížená a plnenie poskytnuté\niba v úrovni 22 % z objektívne stanovenej výške majetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Požiadavka\npoškodeného na vyplatenie plnenia tzv. rozpočtom, čo je synonymum požiadavky na vyplatenie plnenia\nbez predloženia účtov za opravu, neznamená to, že poškodený požiadal poisťovňu o nižšie poistné\nplnenie, resp. že poškodený súhlasil so značne podhodnoteným poistným plnením, alebo že nepožaduje\nriadne vyčíslenú náhradu škody v zmysle právnych predpisov. Žiadna právna norma neumožňuje tzv.\nrozpočet účelovo podhodnocovať, práve naopak, keďže poisťovňa má podľa § 70 ods. 1 zákona č.\n39/2015 Z. z. „vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou voči svojim klientom“, tak tento tzv.\nrozpočet má byť vyčíslený objektívnym spôsobom podľa platných a účinných právnych predpisov. Strany\nsporu aj súd sa správne zhodli na tom, že majetková ujma poškodeného vzniká momentom dopravnej\nnehody a nie až momentom vynaloženia reálnych nákladov na opravu. Preukázanie vzniku škody v\nmajetkovej sfére poškodeného je preto dané výlučne existenciou dopravnej nehody a nie nutnosťou\nvynaloženia následných nákladov na opravu. Požiadavka na vynaloženie reálnych nákladov na opravu\nje z hľadiska náhrady škody právne irelevantná aj podľa najvyšších súdnych autorít. „Výška náhrady\nškody za poškodenú vec nie je závislá na tom, či poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám\nalebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne\ns vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti\nnesúvisia s príčinou vzniku škody“ (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/89/2008\nalebo rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/347/2000). Nevedno, z čoho súd prvej inštancie\nusúdil to, o čom znalec vedel, alebo nevedel. Pre takýto záver súdu neexistuje žiaden dôkaz. Znalkyňa\no svojpomocnej oprave vozidla vedela, čo by súd prvej inštancie zistil, ak by si predvolal znalkyňu\nna výsluch, keď už chcel posudzovať technickú stránku posudku. Údajný nedostatok posudku v tom\nsmere, že znalec údajne nezohľadnil to, že vozidlo sa neopravovalo v autorizovanom servise, resp.\nže znalec údajne mylne vychádzal z toho, že vozidlo sa opravovalo v autorizovanom servise (bod 34.\nodôvodnenia rozsudku), nebol podložený žiadnym dôkazom o tom, že znalec niečo takéto je povinný do\nsvojho posudku uvádzať. Zhodnotenie vozidla sa neodpočítava vždy a pri každej jednej udalosti, pretože\nzhodnotenie vozidla nenastáva pri každom jednom poškodení vozidla. Zhodnotenie spôsobujú určité\nšpecifické náhradné diely, ktoré sa počas životnosti vozidla spotrebúvajú a preto sa v určitých časových\nintervaloch pravidelne menia, a teda výlučne charakter poškodenia vozidla určuje to, či sa vozidlo\nvyčíslenou majetkovou ujmou zhodnotí, alebo či hodnota vozidla ako hlavnej veci ostáva rovnaká.\nCena náhradných dielov (vedľajšej veci) na zhodnotenie vozidla (hlavnej veci) nemá žiadny vplyv. V\npredmetnom prípade bol poškodený predný plastový nárazník, reflektor, blatník, predné čelo a rôzne\ndrobné plasty. Dané diely pred nehodou neboli nijako zdegradované vekom ani opotrebením v tom\nsmere, že by ich bolo potrebné tak či tak vymieňať. Protistrana ako dôkaz nedoložila žiadny znalecký\nprotiposudok a súd prvej inštancie sa nedôvodne pustil do posudzovania technickej stránky znaleckého\nposudku, na ktorú nemá pri všetkej úcte patričnú odbornú kvalifikáciu.\n9. V predmetnom spore boli výpočet poistného plnenia, aj cenová ponuka opravy, aj výška\nvzniknutej majetkovej ujmy, vyčíslené pomocou celosvetovo uznávaného a plošne používaného\nautoopravárenského kalkulačného programu AUDATEX, ktorý obsahuje výrobcom vozidla predpísané\nnormohodiny pracovných postupov, ako aj cenové relácie náhradných dielov jednotlivých značiek\nvozidiel. Tento kalkulačný program pre svoj výpočet bol použitý všetkými zúčastnenými subjektami\n- aj zo strany žalovanej poisťovne, aj zo strany autoservisu GALIMEX, aj zo strany znalca z\nodboru doprava cestná. Táto skutočnosť je nesporná. Poisťovňa svoju kalkuláciu autoopravárenským\nvýpočtovým programom AUDATEX však manuálnym a účelovým spôsobom nedôvodne znížila, keď\ncenu kalkulovaných náhradných dielov a s tým súvisiacej práce bez akéhokoľvek zákonného dôvodu\na v rozpore s cenotvorbou fabriky Volkswagen na Slovensku výrazne upravila smerom dole podľa\nsvojich vlastných poisťováckych interných pravidiel, ktoré ako neprípustné označil aj orgán dohľadu\nv poisťovníctve NBS, ktorý žalovanému za takého praktiky uložil aj pokutu 50 000,- €,\no čom\n\nžalobca súdu predložil dôkaz (rozhodnutie NBS). Naproti tomu autoservis GALIMEX svoju kalkuláciu\nautoopravárenským výpočtovým programom AUDATEX nijakým spôsobom neupravoval a dodržal\nceny náhradných dielov distribútora danej značky na slovenskom trhu. Rovnako tak cena práce v\nponukovej kalkulácii zodpovedala úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní v rozhodnom\nčase aj v danom regióne. Preto znalec po vlastnej kontrole z tejto ponukovej kalkulácie vychádzal,\npretože bola správne kalkulovaná v úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní k rozhodnému\ndátumu v danom regióne pričom danú kalkuláciu autoservisu GALIMEX z dôvodu preskúmateľnosti\nvypracovaného posudku ako dôkaz k svojmu posudku aj pripojil. Znalecký posudok bol nepochybne\nkalkulovaný v súlade s výrobcom vozidla predpísanými normohodinovanými pracovnými postupmi, a\nto v zákonom predpísanej úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému\ndátumu so zohľadnením hodinových sadzieb opravovní oprávnených výrobcom vozidla v danom regióne\n(Príloha č. 6, časť C bod 2 a bod 2.2 vyhlášky), pričom žiaden dôkaz nesvedčí o opaku. Napriek\ntomu súd prvej inštancie v odôvodnení na konci bodu 37. svojvoľne uviedol, že v znaleckom posudku\n„hodnota opravy teda nebola kalkulovaná v úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla\nk rozhodnému dátumu“, pričom toto svoje strohé konštatovanie nijakým spôsobom ďalej nerozvinul.\nŽalobca poukázal na vnútorný rozpor, nekonzistentnosť a nelogickosť nesprávneho rozhodnutia súdu\nprvej inštancie spočívajúci v tom, že na jednej strane súd prvej inštancie v bode 36. dôvodí, že pri určení\nvýšky škody je potrebné, aby znalec vychádzal zo skutočnej ceny opravy, avšak na druhej strane v bode\n37. dôvodí, že znalec mal hodnotu opravy vozidla kalkulovať v úrovni priemerných cien autorizovaných\nopravovní, pričom znalec údajne takúto kalkuláciu podľa súdu nevykonal a preto doložený posudok\nnemohol byť podkladom pre priznanie žalobcom požadovaných nárokov. Z ústavnoprávneho hľadiska\nnie je možné robiť rozdiely medzi poškodenými v tom smere, že poškodenému, ktorý si dá vozidlo opraviť\nv autorizovanej autoopravovni, sa nahradí celá vzniknutá majetková ujma utrpená pri dopravnej nehode,\nnaproti tomu poškodenému, ktorý auto napr. predá neopravené, pretože havarované a opravované auto\nďalej používať nechce, sa nahradí iba 22 % majetkovej ujmy vzniknutej nehodou. Takýto prístup nie je\neurokomformný a je diskriminačný a protiústavný.\n10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval\nza vecne správny, preto žiadal odvolací súd, aby ho potvrdil. Odvolanie žalobcu bolo podľa názoru\nžalovaného len vyjadrením nespokojnosti žalobcu s rozhodnutím súdu bez uvedenia akýchkoľvek\nrelevantných skutkových alebo právnych okolností, spôsobilých zvrátiť výsledok súdneho konania v\nprospech žalobcu. Prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým\nzisteniam, ako aj vec správne právne posúdil, keď v bode 36. odôvodnenia jeho rozsudku uviedol, že v\ndanom prípade pri určení výšky škody na havarovanom vozidle bolo potrebné vychádzať zo skutočnej\nceny opravy, nakoľko v danom prípade bolo preukázané a nesporné, že oprava havarovaného vozidla\nbola vykonaná svojpomocne. Taktiež ani závery súdu vo vzťahu k žalobcom predloženému znaleckému\nposudku nemožno hodnotiť ako svojvoľné. Žalobca nepreukázal, v akej výške bola v dôsledku dopravnej\nnehody hodnota havarovaného vozidla. Predpokladané náklady na opravu havarovaného vozidla v\nautorizovanom servise v danom prípade teda taktiež nebolo možné vziať do úvahy, nakoľko ako už bolo\nuvedené, tak oprava havarovaného vozidla už bola reálne vykonaná svojpomocne. Žalovaný zadanie\nvypracovania vlastného súkromného znaleckého posudku nepovažoval v danom prípade vôbec za\npotrebné, nakoľko zo znaleckého posudku doloženého žalobcom žiadnym spôsobom ani len nevyplýva,\no koľko sa vlastne znížila hodnota havarovaného vozidla oproti stavu pred poškodením (t. j. výška škody).\nŽalovaný teda v zásade v danom prípade ani nemal čo znaleckým dokazovaním rozporovať, nakoľko\npri určení výšky škody na veci sa vychádza z porovnania všeobecnej hodnoty veci pred a po poškodení,\npričom žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno.\n11. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca repliku, v ktorej uviedol, že prvoinštančný súd rozhodol\npresne opačne, ako dňa 30.6.2025 rozhodol Krajský súd v Bratislave v konaní pod sp. zn. 5Co/59/2024.\nSúd prvej inštancie teda v právne totožnej veci použil úplne protichodný výklad relevantnej právnej\núpravy, ako použil jeho nadradený krajský súd. Podstata odvolacích námietok žalobcu spočíva vo\nvadách v postupe súdu prvej inštancie, ktorý: i) v rozpore so zákonom zaťažil žalobcu dôkazným\nbremenom, ktorým ho zaťažiť nesmel, pričom ii) vo veci rovnakej právnej normy, v právne totožnej\nprávnej veci učinil presne opačný výklad, ako učinil Krajský súd Bratislava, iii) v rozpore s procesným\nkódexom sa nijako nevysporiadal s rozhodnutím vecne príslušného orgánu verejnej moci, ktorého\nobsahom je posúdenie podstatnej právnej otázky, ktorá bola právne významná pre rozhodnutie veci, a\niv) neprihliadol na závery znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonané v súlade s právnou úpravou,\nvzťahujúcou sa na výpočet škody, pričom v) tento postup odôvodnil spôsobom, ktorý nezodpovedá\n\nustáleným judikatúrnym požiadavkám a hmotnoprávnej úprave. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj\nna uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/166/2007 zo dňa 27. januára 2009, podľa ktorého\ndokazovanie v súdnom spore, predmetom ktorého je plnenie z poistnej zmluvy, nemožno považovať za\npokračovanie vyšetrenia poisťovateľa, ktorého účelom je zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť.\n12. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal.\n13. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v\nzmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím\nsúdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, pretože súd\nprvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.\n14. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom v čase škodovej udalosti poisťovateľ\nje povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti\nposkytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a)\nskončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť\npoškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie\na nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov,\npre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému\npísomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej\nlehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia;\npísomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať,\nalebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.\n15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.\nPoškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný\ntento nárok preukázať.\n16. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo\n(ušlý zisk).\n17. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 13.9.2014 došlo k dopravnej nehode, ktorej vinník mal pre\nsvoje osobné motorové vozidlo Š. B. J.: Y. uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Došlo pri nej k poškodeniu osobného\nmotorového vozidla D. C. J.: Y. vo vlastníctve V.. I. Y.. Žalovaný vykonal dve obhliadky poškodeného\nmotorového vozidla dňa 17.9.2014 a 23.9.2014. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody u\nžalovaného na tlačive žalovaného dňa 23.9.2014 (č. l. 22 - 23 spisu), na ktorom z dvoch možností,\nktoré boli k dispozícií na predmetnom tlačive, zvolil možnosť, že žiada náhradu škody vyplatiť na\nzáklade rozpočtu, k čomu bola pripojená predtlačená poznámka, že v tomto prípade poisťovňa pri\nposkytnutí náhrady škody uplatní primerané zníženie cien materiálu a práce (druhou možnosťou bolo\nna základe doloženia faktúr). Žalovaný primerané náklady na opravu vozidla vyčíslil v sume 784,26 €\n(kalkulácia na č. l. 9 spisu), poškodenému však podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.10.2014\nposkytol poistné plnenie iba vo výške 562,95 € (č. l. 5 spisu). Poškodený si nechal vypracovať\nkalkuláciu nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla v autorizovanom servise značky\nVolkswagen prevádzkovaného spoločnosťou GALIMEX, s.r.o., pričom podľa ponuky tejto opravovne zo\ndňa 21.4.2015 náklady na opravu predstavovali sumu 2 540,02 € (č. l. 10 - 11 spisu). V priebehu konania\npoškodený predložil súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný Ing. Elenou Akinšinovou,\nznalkyňou z odboru doprava cestná, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel (č. l. 89 a nasl. spisu),\npodľa ktorého výška majetkovej ujmy, ktorá vznikla vlastníkovi vozidla z titulu jeho poškodenia pri\ndopravnej nehode predstavovala ku dňu 13.9.2014 čiastku 2 540,- € s DPH (po zaokrúhlení na\ncelé eurá). Podkladom pre predmetný znalecký posudok bola vyššie uvedená kalkulácia autoservisu\nGALIMEX, s.r.o. Výpočtom všeobecnej hodnoty vozidla po oprave poškodenia znalkyňa zistila, že táto\nbola 8 497,- €, a bola rovnaká ako všeobecná hodnota vozidla pred poškodením zistená znalkyňou.\nNáklady na vypracovanie znaleckého posudku predstavovali 168,88 €, ako vyplýva z ich vyúčtovania\nmenovanou znalkyňou zo dňa 24.5.2019 (č. l. 111 spisu). V priebehu konania pôvodný žalobca a\npoškodený V.. I.X. Y. ako postupca zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 6.5.2029 (č. l. 76 spisu)\npostúpil pohľadávku uplatnenú voči žalovanému v tomto konaní na súčasného žalobcu ako postupníka.\n\n18. Predmetom konania v posudzovanej veci je nárok poškodeného uplatnený priamo voči\npoisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. na náhradu škody, ktorá má v dôsledku toho\ncharakter poistného plnenia. V posudzovanej veci nebol sporný rozsah poškodenia vozidla D. C. J.: Y.,\nspor medzi stranami bol vo svojom základe v tom, akým spôsobom mala byť stanovená výška náhrady\nškody (a tým v konečnom dôsledku výška poistného plnenia). V rámci vyšetrovania poistnej udalosti\nžalovaný ako poisťovateľ nezisťoval skutočne vynaložené náklady na opravu poškodeného motorového\nvozidla, ale sám ponúkol poškodenému možnosť poskytnúť poistné plnenie na základe rozpočtu na\nopravu, ktorý túto možnosť prijal a podľa vlastného vyjadrenia pristúpil k svojpomocnej oprave vozidla.\n19. Na tomto mieste je potrebné zvýrazniť správny záver súdu prvej inštancie, že škoda (v tomto prípade)\nna motorovom vozidle vzniká už momentom škodovej udalosti, nie až vynaložením nákladov na jeho\nopravu. K rovnakému záveru dospel aj Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. IV. ÚS 548/99 z 20. novembra\n2000, podľa ktorého z dikcie ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že v prípade,\nkeď sa škoda nahrádza v peniazoch, je možné uznať preukázanie nároku na náhradu škody len vtedy, ak\npoškodený už prostriedky na jej odstránenie vynaložil. Tento záver vyplýva aj zo stanoviska Najvyššieho\nsúdu ČR, Rc 55/71, publikovaného v Zbierka súdnych rozhodnutí č. 7 z roku 1971, z ktorého zmyslu je\nzrejmé, že škodu predstavujú nielen majetkové hodnoty, ktoré už bolo nutné vynaložiť, ale aj tie, ktoré by\nbolo nutné vynaložiť na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu (obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu ČR, Rc 25/90, Zbierka súdnych rozhodnutí č. 6 z roku 1990). Vyššie uvedené právne názory sú\nvzhľadom na vtedy zhodnú právnu úpravu v plnej miere aplikovateľné aj v podmienkach Slovenskej\nrepubliky.\n20. V prípadoch, keď sa v peniazoch nahrádza škoda predstavujúca majetkové hodnoty potrebné\nna uvedenie veci do predchádzajúceho stavu (o aký išlo aj v tomto prípade, nebolo sporné, že na\nmotorovom vozidle nevznikla tzv. totálna škoda), z praktického hľadiska sa pri zisťovaní jej výšky\nvychádza z ceny vykonanej opravy. Toto praktické hľadisko však nesmie zatieniť právnu stránku veci,\nteda že škoda v určitej peniazmi vyjadriteľnej výške objektívne vzniká momentom poškodenia veci,\nhoci ešte nemusí byť, najmä v prípade komplexných, technicky zložitých vecí, akými sú aj automobily,\nsubjektívne v celom rozsahu poznateľná. Poškodený má nárok na náhradu škody dokonca aj v\nprípade, ak sa rozhodne poškodenú vec neopraviť. Keby aj oprava motorového vozidla bola vykonaná\nsvojpomocne a za použitia nie originálnych náhradných dielov, znamenalo by to iba to, že poškodená\nveci nebola uvedená do pôvodného stavu, teda škoda nebola opravou v plnom rozsahu odstránená,\nneznamenalo by to, že poškodenému škoda nevznikla.\n21. Z vyššie uvedeného výkladu potom nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že výška náhrady škody\nsa nesmie líšiť v závislosti od toho, akým spôsobom a či vôbec bude poškodenie na veci odstránené\nvykonaním opravy. Rovnako z toho vyplýva, že postup žalovaného ako poisťovateľa v rámci ktorého\nposkytne nižšie poistné plnenie oproti výške skutočnej škody poškodenému, ktorý mu náklady na opravu\nmotorového vozidla nepreukáže (pričom ich žalovaný od neho navyše ani nepožadoval a sám mu\nponúkol možnosť poskytnúť poistné plnenie tzv. na základe rozpočtu), je protiprávny. Je povinnosťou\nžalovaného ako poisťovateľa vyšetriť poistnú udalosť a na základe toho zistiť výšku škody a túto v plnej\nvýške (t. j. nie vo svojvoľne upravovanej výške) uhradiť poškodenému ako poistné plnenie (§ 11 ods.\n6 zákona č. 381/2001 Z. z.). Tejto svojej povinnosti sa žalovaný nemôže zbaviť tým, že si nevyžiada\npreukázanie nákladov na vykonanú opravu, ako ani vtedy, keď oprava hoci aj vôbec nie je vykonaná.\n22. Keďže, ako už bolo uvedené, v tomto prípade nesporne nešlo o totálnu škodu, náhrada\nškody zodpovedá nákladom účelne vynaloženým na uvedenie poškodeného motorového vozidla do\npôvodného stavu. Pokiaľ žalovaný poskytol poistné plnenie v ním svojvoľne nadol upravenej výške,\nnedošlo tým k nahradeniu celej poškodenému spôsobenej škody. Poškodený, resp. jeho právny\nnástupca, má preto nárok na doplatenie poistného plnenia do výšky skutočnej škody, ktorú žalobca v\nkonaní preukázal kalkuláciou nákladov spoločnosti GALIMEX, s.r.o. zo dňa 21.4.2015, o ktorej v konaní\nnebolo sporné, že je autorizovaným servisom značky Volkswagen. Celková výška týchto nákladov\npredstavovala 2 540,02 €. Obranou žalovaného proti takto preukázanej výške škody bolo to, že oprava\ntakto kalkulovaným spôsobom (t. j. autorizovaným servisom a za použitia nových náhradných dielov)\nnebola reálne vykonaná. Skutočnosť, že oprava bola vykonaná svojpomocne, v konaní nebola sporná,\nale ako vyplýva z doterajších záverov odvolacieho súdu, ide o skutočnosť právne bezvýznamnú, v\ndôsledku čoho neobstojí ani procesná obrana žalovaného proti takto preukázanej výške náhrady škody.\n\nTreba zdôrazniť, že žalovaný nespochybňoval samotné vyčíslenie nákladov na opravu (napríklad tým,\nže by v ňom boli uvedené na výmenu aj diely, ktoré menené byť nemuseli, že by v nej bol neprimeraný\nrozsah práce, alebo že by boli nesprávne stanovené jednotkové ceny za prácu a materiál a pod.) a\nneprodukoval dôkazy na podporu správnosti ním v rámci vyšetrenia poistnej udalosti stanovenej výšky\nškody.\n23. Z hľadiska preukázania výšky nákladov na opravu bol potom už v zásade len duplicitný súkromný\nznalecký posudok Č.. XX/XXXX vypracovaný Ing. Elenou Akinšinovou predložený žalobcom, ktorým\nbola správnosť kalkulácie opravovne GALIMEX, s.r.o. v celom rozsahu potvrdená (výsledná suma sa\nlíši len zaokrúhlením na celé eurá). Mal však význam z hľadiska preukázania, že opravou motorového\nvozidla tak, ako bola kalkulovaná predmetnou opravovňou, by nedošlo k zhodnoteniu poškodeného\nmotorového vozidla. V tomto prípade však paradoxne žalobca zastúpil v konaní žalovaného, ktorého\nzaťažovalo dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním prípadného zhodnotenia motorového vozidla\nopravou, keďže táto otázka má byť predmetom prešetrenia poistnej udalosti. Odvolací súd mimochodom\nnepovažuje za tohto stavu za potrebné bližšie rozoberať, že v praxi je mimoriadne zriedkavé, až takmer\nvylúčené, aby po násilnom poškodení motorového vozidla a vykonaní jeho opravy novými dielmi, došlo\nk jeho zhodnoteniu.\n24. Z rovnakých dôvodov, z akých neobstojí procesná obrana žalovaného v tomto konaní (pozri\nodsek 22. odôvodnenia) je potrebné ako nesprávnu vyhodnotiť aj polemiku súdu prvej inštancie so\nzávermi znaleckého posudku, ktorá dokonca presiahla rámec námietok žalovaného. Táto polemika\nvychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, ktorý napriek tomu, že\nna začiatku zaujal správne stanovisko, že škoda vzniká už momentom škodovej udalosti, nie až\nvynaložením nákladov na jeho opravu, následne v protiklade s týmto právnym záverom aj tak stotožnil\nškodu s vynaložením nákladov na opravu. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ poisťovateľ výslovne\nnepožadoval pri prešetrovaní poistnej udalosti od poškodeného predloženie dokladov preukazujúcich\nnáklady na opravu poškodeného motorového vozidla, nemôže ich poisťovateľ a už vôbec nie súd\npožadovať od poškodeného v následnom súdnom konaní. V takomto prípade nezostáva iné, než\nstanoviť výšku poistného plnenia tak, ako to umožnil samotný žalovaný, teda zostavením rozpočtu na\nopravu poškodenia vzniknutého pri škodovej udalosti; a to prirodzene nerešpektujúc svojvoľné a ničím\nnepodložené zníženie poistného plnenia, ku ktorému žalovaný pristúpil. V tejto súvislosti je potrebné\npoukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/166/2007 zo dňa 27. januára 2009, na ktoré\nupriamil pozornosť aj žalobca, podľa ktorého dokazovanie v súdnom spore nemožno považovať za\nakési „pokračovanie vyšetrovania“ vykonávaného poistiteľom za účelom zistenia vzniku, príčin poistnej\nudalosti a rozsahu poistného plnenia. Je vecou poistiteľa, akým spôsobom vyšetrovanie vykoná a k akým\nzáverom po jeho skončení dospeje. Súd v spore, ktorého predmetom je plnenie poistiteľa z poistnej\nzmluvy, je povinný na základe vykonaného dokazovania preskúmať, či závery poisťovne vyplývajúce\nz vyšetrovania sú v súlade so zákonom, resp. s obsahom poistnej zmluvy, prípadne so všeobecnými\npoistnými podmienkami.\n25. Odvolací súd uzatvára, že žalobca preukázal, že výška škody predstavovala 2 540,02 €, pričom\nvoči takto ustálenej škode žalovaný nijako skutkovo nenamietal, jeho obrana zostala len v rovine\nprávnych argumentov, keďže žalovaný nesprávne trval na tom, že za skutočnú škodu možno považovať\niba skutočne vynaložené náklady na opravu. Pokiaľ z vyššie uvedenej skutočnej škody žalovaný\npoškodenému uhradil v rámci poskytnutého poistného plnenia iba sumu 562,95 €, má žalobca nárok\nna zaplatenie rozdielu medzi týmito sumami vo výške 1 977,07 €, teda istiny tak, ako bola uplatnená\nv žalobe.\n26. Dôvodná bola žaloba aj v časti príslušenstva. Žalobca si po zmene žaloby uplatnil okrem istiny\ntaktiež sumu 168,88 € predstavujúcu odmenu znalkyne Ing. Eleny Akinšinovej za vypracovaný znalecký\nposudok Č.. XX/XXXX, ktorú je potrebné právne posúdiť ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky,\na teda za jej príslušenstvo (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka).\n27. Žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže žalovaný poškodenému\npoistné plnenie riadne a včas neuhradil. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je\npovinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu\npovinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu\no výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie\n\npoistného plnenia. Žalovaný skončil prešetrovanie dňa 9.10.2014 (ako uviedol v liste označenom ako\nOznámenie o poistnom plnení zo dňa 13.10.2014, č. l. 5 spisu), a teda poistné plnenie bolo splatné do 15\ndní, t. j. dňa 24.10.2014. Nasledujúcim dňom, 25.10.2014, sa žalovaný dostal do omeškania. Základná\núroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu\nbola v tomto prípade vo výške 0,05 %, preto výška úrokov z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády\nSR č. 87/1995 Z. z., predstavuje 5,05 % ročne. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi úroky z\nomeškania z dlžnej istiny 1 977,07 vo výške 5,05 % ročne od 25.10.2014 do zaplatenia tak, ako sa ich\nžalobca domáhal.\n28. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že\nžalobe v celom rozsahu vyhovel, teda uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 145,95\n€ (súčet istiny a vyčísleného príslušenstva) s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1\n977,07 € od 25.10.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n29. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 453 ods. 3 a podľa\n§ 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní, a tým aj v celom konaní, bol plne úspešný\nžalobca, ktorého žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Okrem prvoinštančného a odvolacieho konania\nmá preto žalobca nárok na plnú náhradu tiež trov dovolacieho konania, ktorú mu preto odvolací súd\npriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).\n\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/56/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "874dc36a-3ff4-4285-812c-3d28ec281649:78646b8f-d3a6-44d9-970c-f7a5bac173cf", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7222212428.1", "spisova_znacka": "5Co/33/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/33/2024 z 11. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7222212428.1"}, {"guid": "ebfd92e1-1d53-4a05-a62f-ad5c86a7152e:a21beab8-e0ef-493c-8acc-3ade61b37c2f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7822200481.1", "spisova_znacka": "5Co/59/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/59/2024 z 10. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-12-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7822200481.1"}, {"guid": "976cb8e9-5c6e-4e6b-9d4a-3351a717eefa:fc3b1a41-0ed6-4c68-9cf0-63971f9259b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoCsp/17/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5CoCsp/17/2022 z 31. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-05-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/976cb8e9-5c6e-4e6b-9d4a-3351a717eefa:fc3b1a41-0ed6-4c68-9cf0-63971f9259b9"}, {"guid": "5840bb9f-cabb-4832-99d6-ff26fcbeaacd:2d48be59-a3c9-4485-a526-61fab13542e7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5108211998.5", "spisova_znacka": "5Co/11/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/11/2020 z 29. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5108211998.5"}], "citovane_v": []}