{"guid": "006122d8-4d26-4c14-ba51-8d68f22943eb:cd6ef3b2-700f-4513-945c-23eb38bc1d15", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1116220918.2", "spisova_znacka": "9Co/80/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/80/2026 z 30. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. júla 2026, sp. zn. 9Co/80/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1116220918.2", "identifikacne_cislo": "1116220918", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Huszár", "sudca_id": 163, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-huszar-163", "datum_vydania": "2026-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd6ef3b2-700f-4513-945c-23eb38bc1d15", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1116220918.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1116220918.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1116220918.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9Co/80/2026\n1116220918\n30. 07. 2026\nJUDr. Roman Huszár\nECLI:SK:KSBA:2026:1116220918.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu\nJUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanej: H. V., X.. XX.XX.XXXX,\nL. K. XX, L., za účasti intervenienta na strane žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Digital Park I,\nEinsteinova 21, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova\n8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 7.252,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti\ndopĺňaciemu rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-12C/106/2016-386 zo dňa 20. januára\n2026 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie\nIntervenient na strane žalovanej\nrozsahu 100 %.\n\npotvrdzuje.\n\nm á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že : IV. Intervenientovi na strane\nžalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho\nkonania v rozsahu 60%.\n1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobou doručenou tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd\nBratislava I) dňa 06.10.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 7.252,- € titulom\nregresného nároku za vyplatené bolestné a úrokov z omeškania. Súd vo veci rozhodol rozsudkom\nč.k. B1-12C/106/2016-286 zo dňa 31.05.2024, v ktorom prvým výrokom uložil žalovanej povinnosť\nzaplatiť žalobcovi sumu 1.450,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy\n1.450,40 € odo dňa 15.12.2016 do zaplatenia, druhým výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol a\ntretím výrokom žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%. Proti\ntomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prvým výrokom\nuznesenia č.k. 9Co/17/2025-372, resp. 9Co/18/2025 zo dňa 31.10.2025 odvolanie žalobcu proti prvému\nvýroku napadnutého rozsudku odmietol a druhým výrokom potvrdil tretí výrok napadnutého rozsudku\n(výrok o náhrade trov konania žalovanej). Po doručení rozsudku súdu prvej inštancie intervenientovi\nna strane žalovanej tento podal dňa 13.06.2024 návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku, ktorým\npožadoval priznanie nároku na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 60%. Súd uznesením č.k.\nB1-12C/106/2016-304 zo dňa 03.07.2024 tento návrh zamietol, keď okrem iného uviedol, že v zmysle\n§ 251 C.s.p. má nárok na náhradu trov konania iba strana. Proti tomuto uzneseniu podal intervenient\nodvolanie. O odvolaní rozhodol tretím výrokom vyššie citovaného uznesenia č.k. 9Co/17/2025-372, resp.\n9Co/18/2025 zo dňa 31.10.2025 Krajský súd v Bratislave, ktorý napadnuté uznesenie zrušil a súdu\nprvej inštancie vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení\nuviedol, že súd prvej inštancie vydanie dopĺňacieho rozsudku zamietol z dôvodov, ktoré neobstoja.\nPoukázal na to, že ustálená rozhodovacia prax (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/252/2020,\n\n6Cdo/118/2022, 2Cdo/156/2022, rozhodnutie Veľkého senátu NS SR 1ObdoV/7/2022, rozhodnutie ÚS\nSR sp. zn. IV. ÚS 442/2022-14) ako aj právna doktrína jednoznačne dospela k záveru, že nárok na\nnáhradu trov konania má vo všeobecnosti aj intervenient, pričom tento nárok sa primárne viaže na\nprocesný úspech tej sporovej strany, popri ktorej sa na konaní intervenient zúčastňuje. Pre priznanie\nnároku na náhradu trov konania sa preto aj v tomto prípade uplatňuje zásada úspechu vo veci (§ 255\nC.s.p.). Vzhľadom na uvedené závery a absenciu výroku o nároku na náhradu trov konania intervenienta\nv napadnutom rozsudku bolo povinnosťou súdu o tomto nároku na náhradu trov konania intervenienta\nrozhodnúť v zmysle návrhu intervenienta dopĺňacím rozsudkom. Odvolací súd tak uložil súdu prvej\ninštancie povinnosť opätovne o návrhu intervenienta dopĺňacím rozsudkom rozhodnúť.\n1.2. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) a zároveň sa\nstotožňujúc s jeho závermi opätovne vo veci rozhodol a týmto dopĺňacím rozsudkom doplnil rozsudok\nč.k. B1-12C/106/2016-286 zo dňa 31.05.2024 o výrok, v ktorom rozhodol o nároku na náhradu trov\nkonania intervenienta. V súlade s judikatúrou citovanou odvolacím súdom vyššie má intervenient\nrovnako ako strana, na strane ktorej v konaní vystupuje, v prípade úspechu v konaní nárok na náhradu\ntrov konania. O trovách konania intervenienta prvoinštančný súd rozhodoval v súlade s § 255 ods.\n1 C.s.p. a nárok na náhradu trov konania mu priznal podľa pomeru úspechu strán vo veci. V konaní\nbola pokiaľ ide o istinu úspešná žalovaná na 80% a žalobca na zvyšných 20%. Súd tak v súlade s\nustálenou judikatúrou priznal intervenientovi na strane žalovanej rovnako ako žalovanej vo výroku tohto\ndopĺňacieho rozsudku nárok na náhradu trov v rozsahu rozdielu medzi úspechmi oboch strán, t.j. v\nrozsahu 60% (80-20). Výrok o nároku na náhradu trov konania sa vzťahuje na náhradu trov konania\nna súde prvej inštancie aj odvolacieho konania. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne\npo právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník. Bude zároveň úlohou\nvyššieho súdneho úradníka, aby pri jednotlivých úkonoch intervenienta posúdil, či ide o trovy konania,\nt.j. o preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, a to najmä vo vzťahu k skutočnosti, že\nžalovaná sa v konaní bránila aj sama.\n2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365\nods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že intervenientovi\nna strane žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a\nodvolacieho konania v rozsahu 0 %.\n2.1. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku v odsekoch 5. až 7. s ktorými nesúhlasil.\nIntervenient v konaní vystupuje relatívne samostatne, a teda uplatňuje prostriedky procesného útoku\nalebo prostriedky procesnej obrany samostatne, resp. so súhlasom strany, popri ktorej sa na konaní\nzúčastňuje, ak s ňou netvorí nerozlučné spoločenstvo; má tiež právo dať sa v konaní zastúpiť advokátom.\nKeďže intervenient nepochybne nie je sporovou stranou, je súd povinný osobitne vyhodnotiť dôvod a\niné okolnosti účasti intervenienta na konaní a jeho výdavky posúdiť prísnejšie. Upriamil pozornosť nato,\nže žaloba v danej právnej veci bola podaná na príslušnom súde dňa 06.10.2016. Intervenient oznámil,\nže vstupuje do konania listinou zo dňa 19.11.2018. Ku skutkovým a právnym okolnostiam sa vyjadril až\npísomnosťou zo dňa 25.06.2020. Žalobca mal zato, že aj vzhľadom na závery v rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava IV zo dňa 31.05.2024, pod. sp. zn.: B1-12C/106/2016, že intervenient „neprispel k\nvyriešeniu sporu“, neprispel k čiastočnému úspechu, ktorý dosiahla žalovaná v konaní, a preto nemá\nnárok na trovy konania, v rozsahu 60%, ako žalovaná strana.\n2.2. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2025, pod sp.zn.: 9Co/17/2025 vyplýva, že\nv rozhodnutí súdu absentuje výrok o nároku na náhradu trov konania intervenienta a dopĺňací rozsudok\nje právny inštitút (§ 220 C.s.p.), ktorým súd rozhoduje o časti predmetu konania, o ktorej nebolo v\npôvodnom rozsudku rozhodnuté, v tomto prípade o trovách konania. Slúži na odstránenie neúplnosti\npôvodného súdneho rozhodnutia. Žalobca mal zato, že v danej právnej veci sú naplnené dôvody, aby\nintervenientovi nebol priznaný nárok na náhradu trov konania, keď intervenient do konania vstúpil\nzbytočne a jeho úkony nemali vplyv na výsledok sporu ( žalobca podal žalobu na súde dňa 06.10.2016;\nintervenient vstúpil do konania „listinou zo dňa 19.11.2018“; ku skutkovým a právnym okolnostiam sa\nvyjadril až písomnosťou zo dňa 25.06.2020) a robil úkony, ktoré neboli účelné na obhajobu práva\n( predložil dôkazy do konania v rozpore s povinnosťou strán uplatniť prostriedky procesného útoku a\nprocesnej obrany včas v zmysle § 153 C.s.p.... a urobil tak až menej ako 2 dni pred pojednávaním, na\nktorom súd vo veci rozhodol súd tak postupoval v zmysle § 153 ods. 2 C.s.p. a na tento prostriedok\nprocesnej obrany intervenienta neprihliadol; rovnako z tohto dôvodu súd ani nenariadil intervenientom\n\nneskoro navrhnuté znalecké dokazovanie; intervenient na strane žalovanej v konaní namietal, že je\npotrebné aplikovať liberačný dôvod v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka).\n2.3. Žalobca namietal, že aj vzhľadom na závery v odsekoch 5. až 7. napadnutého rozsudku\nprvoinštančný súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil svoje rozhodnutie, neuviedol v čom vidí prínos\nintervenienta na čiastočnom úspechu žalobkyne v konaní. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie\nza nepreskúmateľné, pre absenciu základných náležitostí presvedčivého odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia, čo zakladá inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď\nsúd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie neodôvodnil spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 220\nods. 2 C.s.p.. Absencia jasného a zrozumiteľného odôvodnenia vedie k neúplnosti, nepresvedčivosti a\nnepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a vedie k porušeniu práva na súdnu ochranu a spravodlivý\nproces priznaných čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď poukázal na\nrozhodnutia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 311/07 , I. ÚS 33/2012 , III. ÚS 307/2012, IV. ÚS 115/03, III. ÚS\n119/03, III. ÚS 209/04, III. ÚS 119/03, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 265/2009.\n3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril intervenient, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok\npotvrdil a priznal mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nArgumentáciu žalobcu v odvolaní považoval za nadbytočnú, neaktuálnu a nedôvodnú. Žalobca sa ňou\nsnaží presvedčiť ešte raz odvolací súd o tom, s čím sa odvolací súd už skôr zjavne nestotožnil. V\nzrušujúcom uznesení odvolací súd jasne konštatuje, že nárok na náhradu trov konania intervenienta\nsa primárne viaže na procesný úspech sporovej strany (ods. 17.), v tomto prípade žalovaného a jasne\nuzatvára, že sa aj v prípade nároku na náhradu trov intervenienta uplatňuje zásada úspechu vo veci\npodľa § 255 C.s.p.. Nie je preto pravdou tvrdenie žalobcu, že krajský súd prvoinštančnému súdu vyčítal\niba to, že v jeho rozhodnutí absentuje výrok o trovách intervenienta. Podaným odvolaním sa tak de\nfacto žalobca snaží zvrátiť záväzný právny názor odvolacieho súdu, ktorý však v tomto konaní už raz\nbol vyslovený. Tento jeho záväzný právny názor je plne reflektovaný v následnom dopĺňacom rozsudku\nmestského súdu, ktorý žalobca odvolaním napáda. Krajský súd jasne konštatoval, že trovy konania\nintervenienta možno posúdiť prísnejšie, to však nemá odzrkadľovať výrok o náhrade trov konania, ale\naž konkrétne uznesenie o výške náhrady trov podľa § 262 C.s.p..\n3.1. K argumentom žalobcu o neúčelnosti jeho procesnej obrany uviedol, že to, že vstúpil do konania\npribližne dva roky od podania žaloby, s efektivitou jeho procesnej aktivity nijako nesúvisí. Intervenient\ndo konania vstúpil až v roku 2018, pretože sa o vedení sporu dozvedel od žalovanej až jej listom zo\ndňa 11.10.2018. Rozsudok, ktorým bolo prvoinštančné konanie ukončené, bol vydaný až dňa 31.5.2024,\nt.j. necelých 6 rokov od vstupu do konania. Implikácia o tom, že procesná obrana žalovaného zo\nstrany intervenienta nemohla byť efektívna, pretože bola oneskorená, je preto zavádzajúca. Trval\nna tom, že jeho argumentácia nesporne prispela k výsledku sporu, keďže aktívne smerovala k\nspochybňovaniu nároku žalobcu a preukazovaniu okolností dopravnej nehody. To, že sa súd nestotožnil\nso všetkými jeho právnymi argumentmi, bez ďalšieho neznamená, že jeho procesná aktivita ako celok\nbola nedôvodná a neúčelná. Ak súd predsa len niektoré procesné úkony považuje za neúčelné alebo\nnadbytočné, má možnosť toto individuálne zhodnotiť v uznesení, v ktorom rozhoduje o konkrétnej\nvýške náhrady trov intervenienta. Intervenient si je vedomý oneskoreného podania vyjadrenia zo dňa\n29.5.2024, z tohto dôvodu by nenamietal voči nepriznaniu odmeny advokáta za tento úkon. To však\nnie je dôvod na odmietnutie priznania náhrady trov ako takej. Žalobca je procesne pánom sporu a\npri podaní žaloby musí počítať s následkami prípadnej svojej procesnej neúspešnosti. Zároveň, ak\nžalovaný nárok je následkom spôsobeným pri dopravnej nehode, musel vopred počítať s vysokou\npravdepodobnosťou intervencie poisťovateľa z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Rozhodnutie intervenienta o vstupe do konania nie je\nzávislé iba od jeho zjednodušenej voľnej úvahy. Intervenient je de facto nútený vstúpiť do konania, ak sa\no ňom dozvie, a to z dôvodu predídenia následkov nevstúpenia do konania (§ 87 a § 88 C.s.p.). Z pohľadu\nžalobcu je preto situácia obdobná prípadu, ak žalobca bezúspešne uplatní nárok proti dvom žalovaným.\nV takom prípade je podľa § 255 C.s.p. povinný nahradiť trovy konania obom žalovaným. Ak preto žalobca\nžaluje nárok, o ktorom vie, že bude de facto hradený z povinného zmluvného poistenia, nemôže v\nprípade procesného neúspechu tvrdiť, že intervencia poisťovateľa z PZP bola v konaní automaticky\nneúčelná a že ho „dvojnásobný“ nárok na náhradu trov dvom subjektom neprimerane zaťažuje. Ide o\ndôsledok vlastného rozhodnutia podať žalobu ohľadom nároku, o ktorom mohol vopred predpokladať,\nže so sebou z procesného hľadiska prinesie intervenciu poisťovateľa.\n\n4. Žalobca v replike zotrval na svojom názore uvedenom v odvolaní, že v danej právnej veci sú\nnaplnené dôvody, aby intervenientovi nebol priznaný nárok na náhradu trov konania, keďže intervenient\ndo konania vstúpil zbytočne a jeho úkony nemali vplyv na výsledok sporu a robil úkony, ktoré neboli\núčelné na obhajobu práva. V ostatných skutočnostiach žalobca poukázal na svoje odvolanie, ktorého\nsa v plnom rozsahu pridržiava.\n5. Intervenient v duplike uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na svojom predchádzajúcom vyjadrení\na považuje ďalšie vyjadrenie žalobcu za nedôvodné a účelové. Žalobca opakovane selektívne vytrháva\njednotlivé procesné úkony intervenienta z kontextu celého konania a nesprávne z nich vyvodzuje záver\no údajnej neúčelnosti procesnej obrany intervenienta ako celku. Nemožno preto dôvodne tvrdiť, že\nprocesná aktivita intervenienta nemala žiaden význam alebo vplyv na výsledok sporu, keďže podstatná\nčasť argumentácie intervenienta korešpondovala so skutkovými a právnymi závermi, ktoré súd vo veci\nnapokon považoval za relevantné a správne. K tvrdeniu žalobcu, že intervenient realizoval procesné\núkony, ktoré neboli účelné na obhajobu práva, intervenient uviedol, že žalobca aj v tejto časti odvolacej\nargumentácie nesprávne zamieňa čiastkové procesné posúdenie jednotlivých úkonov súdom s otázkou\nsamotnej existencie nároku na náhradu trov konania. Skutočnosť, že súd na určitý dôkazný návrh\nalebo procesný úkon neprihliadol z dôvodu koncentrácie konania podľa § 153 C.s.p., sama osebe\nneznamená, že jeho predloženie bolo zjavne neúčelné. Rovnako nedôvodná je argumentácia žalobcu\ntýkajúca sa právnej obrany intervenienta založenej na aplikácii liberačného dôvodu podľa § 428\nObčianskeho zákonníka. Skutočnosť, že sa súd s konkrétnou právnou argumentáciou intervenienta\nnapokon nestotožnil, nijako nespochybňuje oprávnenosť jej uplatnenia v rámci procesnej obrany. Civilné\nsporové konanie je založené práve na tom, že účastníci a osoby zúčastnené na konaní predkladajú\nprávne názory a argumentáciu, o ktorej dôvodnosti následne rozhoduje súd. Neúspech konkrétnej\nprávnej argumentácie preto automaticky neznamená jej neúčelnosť. Intervenient preto naďalej zastáva\nnázor, že mu vzhľadom na procesný úspech žalovanej patrí nárok na náhradu trov konania, pričom\nprípadné individuálne posúdenie konkrétnych úkonov z hľadiska ich účelnosti môže byť predmetom\nnásledného rozhodovania o výške náhrady trov konania podľa § 262 C.s.p., nie však dôvodom na úplné\nodmietnutie samotného nároku na náhradu trov konania.\n6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania, v zmysle § 379 a § 380\nods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie\nje dôvodné.\n7. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie v zmysle právnych záverov vyslovených v\nuznesení Krajského súdu súd v Bratislave sp. zn. 9Co/17/2025-372, 9Co/18/2025 zo dňa 31.10.2025\n( pozri odsek 1.1.) rozhodol o nároku na náhradu trov konania intervenienta na strane žalovanej.\n8. Ako už bolo vyššie viackrát uvedené odvolací súd už vo svojom v uznesení Krajského súdu\nsúd v Bratislave sp. zn. 9Co/17/2025-372, 9Co/18/2025 zo dňa 31.10.2025 poukázal na ustálenú\nrozhodovaciu prax ( napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/252/2020, 6Cdo/118/2022, 2Cdo/156/2022 ,\nrozhodnutie Veľkého senátu NS SR 1ObdoV/7/2022, rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 442/2022-14) ako\naj právnu doktrínu ( (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ,\nJ., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck, Praha 2016, s. 923 - 932; tiež\nKomentár. 2. vydanie. C. H. Beck, Praha 2022, s. 990), ktorá jednoznačne dospela k záveru, že nárok\nna náhradu trov konania má vo všeobecnosti aj intervenient, pričom sa primárne viaže na procesný\núspech tej sporovej strany, popri ktorej sa na konaní intervenient zúčastňuje. Pre priznanie nároku na\nnáhradu trov konania sa preto aj v tomto prípade uplatňuje zásada úspechu vo veci (§ 255 C.s.p.).\n8.1. Od uvedených záverov odvolací súd nemá dôvod sa odchýliť a ak súd prvej inštancie viazaný právny\nnázorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. uplatňujúc v zmysle § 255 ods. 1,2 C.s.p.\nzásadu pomeru úspechu žalovanej v konaní v rozsahu 60% ( pozri odsek 7. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku) priznal aj intervenientovi na strane žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania na\nsúde prvej inštancie a odvolacieho konania v rovnakom rozsahu 60% týmto záverom nie je čo vytknúť.\nSamotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s právnymi závermi odvolacieho súdu už skôr\nvyslovenými v uznesení sp. zn. 9Co/17/2025-372, 9Co/18/2025 zo dňa 31.10.2025 resp. názormi súdu\nprvej inštancie ktorých z týchto záverov vychádzal, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti\na neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť tieto správne právne názory jeho vlastnými,\n\nlen preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej\ninštancie sa neodchýlil príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, ustálenej rozhodovacej\npraxe, právnej doktríny keď dospel k záveru, že nárok na náhradu trov konania intervenienta sa\nprimárne viaže na procesný úspech tej sporovej strany, popri ktorej sa na konaní intervenient zúčastňuje.\n9. Argumenty žalobcu, že intervenient „neprispel k vyriešeniu sporu“, neprispel k čiastočnému úspechu,\nkeď do konania vstúpil zbytočne, jeho úkony nemali vplyv na výsledok sporu a robil úkony, ktoré\nneboli účelné na obhajobu práva žalovanej ( pozri odsek 2.1.,2.2.) nemajú žiadny vplyv na správnosť\nrozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania o ktorom nároku bolo rozhodnuté v\nsúlade s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. , ktoré je len prvou fázou rozhodovania o náhrade trov konania.\n9.1. Tieto argumenty žalobcu týkajúce sa neúčelnosti konania intervenienta , ktoré vzniesol v odvolaní\nbude potrebné vyhodnotiť v druhej fáze rozhodovania súdneho úradníka súdu prvej inštancie o výške\nnáhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. K tomu sa už vyjadril odvolací súd v sp. zn.\n9Co/17/2025-372, 9Co/18/2025 zo dňa 31.10.2025, v ktorom zaujal právny názor, že z dôvodu, že\nintervenient nie je sporovou stranou, je súd povinný osobitne vyhodnotiť dôvod a iné okolnosti účasti\nintervenienta na konaní a jeho výdavky posúdiť prísnejšie, pokiaľ ide o zákonné kritériá vymedzené v\n§ 251 C.s.p..\n10. Rovnako nedôvodné súd aj námietky žalobcu týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého\ndopĺňacieho rozsudku, ktorý vzhľadom nato, o čom bolo predmetným dopĺňacím rozsudkom rozhodnuté\n( náhrada trov konania intervenienta) má všetky náležitosti, keď súd prvej inštancie ( pozri odsek 5. až 7.\nodôvodnenia napadnutého) rozsudku premerane objasnil ako dospel k záveru, že intervenient na strane\nžalovanej má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho\nkonania v rozsahu 60%.\n11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie podľa\n§ 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil ako vecne správny.\n12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté\nrozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal intervenient na strane žalovaného v odvolacom konaní\nplný úspech a vznikol mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške\nnáhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník\n13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:2148d9ad-d76f-4ce4-8b29-3192726c45b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 442/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 442/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1"}, {"guid": "ussr:34dcc92e-7766-4552-b60a-98a8104f452a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 307/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 307/2012 z 12. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-12", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:34dcc92e-7766-4552-b60a-98a8104f452a"}, {"guid": "ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 351, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb"}, {"guid": "ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 311/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/07 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "37d8d2b0-2a38-4a6a-af55-5c3a8fea29c1:ee29d6d6-d453-4555-82df-f77f512c297e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6013200468.1", "spisova_znacka": "1ObdoV/7/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/7/2022 z 23. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6013200468.1"}, {"guid": "8665bd04-22ee-460f-bc27-61085202a807:02ed7d82-cbe1-4712-902a-26e2663b24a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7114208861.1", "spisova_znacka": "6Cdo/118/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/118/2022 z 15. 8. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-08-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7114208861.1"}, {"guid": "689ccc93-9f62-401d-8ac7-fd325324e9b2:b43b829a-8c75-468f-b2ac-a89a73b0ab0f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1516201901.1", "spisova_znacka": "2Cdo/156/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/156/2022 z 24. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1516201901.1"}, {"guid": "41b3b881-cbfe-4eb3-9d5b-04a2bee9478c:606b9363-95b1-48d1-840c-ef7f699918ce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1516202306.1", "spisova_znacka": "4Cdo/252/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/252/2020 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1516202306.1"}, {"guid": "6b090b72-cff3-4848-afce-45800ae7e50b:74668b5e-5463-4579-9f9c-743a64aa51cc", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4421202549.1", "spisova_znacka": "9Co/17/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/17/2025 z 26. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-06-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4421202549.1"}, {"guid": "d53a377a-c9ce-4809-8420-d8f5440ab290:f1b8f37b-b512-40a5-bac8-a3727f70d93c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5724203243.1", "spisova_znacka": "9Co/18/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/18/2025 z 20. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-02-20", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5724203243.1"}], "citovane_v": []}