{"guid": "29246e88-7b43-4f79-8b4c-542d9742f526:e005886c-8da3-47d8-86ec-a2d5439e89f7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1117214858.2", "spisova_znacka": "3CoKR/24/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/24/2024 z 28. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2026, sp. zn. 3CoKR/24/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1117214858.2", "identifikacne_cislo": "1117214858", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Renáta Šišková", "sudca_id": 1526, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-siskova-1526", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e005886c-8da3-47d8-86ec-a2d5439e89f7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1117214858.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1117214858.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1117214858.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoKR/24/2024\n1117214858\n28. 05. 2026\nJUDr. Renáta Šišková\nECLI:SK:KSBA:2026:1117214858.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Renáty Šiškovej a členov senátu\nJUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v spore žalobcu: INSOLVENCY GROUP, k.s., so sídlom\nKopčianska 10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 48 106 364, zn. správcu: 1768, správca\núpadcu: Resindency Intl. s.r.o. „v konkurze\", so sídlom Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44\n212 194, právne zastúpeného: IVANOVIČ LEGAL s.r.o., Štúrova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť\nStaré Mesto, IČO: 54 434 556, proti žalovanému: O.. A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XXXX,\nprávne zastúpenému: STRELÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Jakubovo námestie 13, 811 09 Bratislava mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 451 747, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/10/2017 - 402 zo dňa 05.12.2022 v spojení s\nopravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-2Cbi/10/2017 - 463 zo dňa 02.01.2024,\npomerom hlasov 3 : 0, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/10/2017 - 402 zo dňa\n05.12.2022 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-2Cbi/10/2017 - 463\nzo dňa 02.01.2024 p o t v r d z u j e .\nII. Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku,\nsamostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1, ods. 4, §\n58 ods. 3, § 59 ods. 3, § 60 ods. 1 - ods. 3, § 62 ods. 1 a § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o\nkonkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej aj „CSP“), zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením. Súd prvej inštancie následne\nopravným uznesením opravil záhlavie rozsudku v časti označenia žalobcu, právneho zástupcu žalobcu,\nžalovaného a právneho zástupcu žalovaného postupom súladným s § 224 CSP.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa\n16.06.2017 domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov voči veriteľom v konkurze vedenom na\nOkresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8K/5/2016. Konkrétne ide o právne úkony: Darovacia zmluva zo\ndňa 14.10.2013 uzatvorená medzi úpadcom ako darcom a žalovaným ako obdarovaným, predmetom\nktorej bolo darovanie nehnuteľnosti zapísanej v danom čase na LV č. XXXXX v k. ú. H. (parcela reg. C - č.\nXXXX/XX v rozsahu podielu 2864/12400), Kúpna zmluva zo dňa 19.11.2014 uzatvorená medzi úpadcom\nako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam zapísaným v danom čase na LV č. XXXXX a č. XXXX v k. ú. H. (parcela reg.\n\nC - č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 1/1, č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 5/6, č. XXXX/XXX - v\nrozsahu podielu 1/6), Kúpna zmluva zo dňa 03.02.2015 uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a\nžalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\nzapísaným v danom čase na LV č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXX, č. XXXXX, č.\nXXXXX v k. ú. H. (parcela reg. C - č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 1/1, č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu\n1/1, č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 5/6, č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 5/6, č. XXXX/XXX - v rozsahu\npodielu 5/6, č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 8736/12400, č. XXXX/XX - v rozsahu podielu 101/84500,\nč. XXXX/XX - v rozsahu podielu 105/110, č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 8712/12400, č. XXXX/XX\n- v rozsahu podielu 8736/12400), Kúpna zmluva zo dňa 01.11.2012 uzatvorená medzi úpadcom ako\npredávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam zapísaným v danom čase na LV č. XXXX v k. ú. H. (stavba - mestská vila I.C bez\nsúpisného čísla, postavená na pozemku parcela reg. C - č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 1/1, pozemok\nparcela č. XXXX/XXX - v rozsahu podielu 1/1), Darovacia zmluva zo dňa 03.01.2013 uzatvorená medzi\núpadcom ako darcom a žalovaným ako obdarovaným, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti\nzapísanej v danom čase na LV č. XXXX v k. ú. H. (parcela reg. C - č. XXXX/XXX v rozsahu podielu\n1/6). Žalobca sa zároveň domáhal vydania predmetných nehnuteľností do konkurznej podstaty, alebo\nalternatívne zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu 63.062,16 eur (1.869,05 eur, 4.261,32 eur,\n16.955,02 eur, 28.915,20 eur a 11.061,57 eur).\n3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bratislava\nI sp. zn. 8K/5/2016 zo dňa 24.03.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 04.04.2016, začalo\nkonkurzné konanie na majetok dlžníka. Žalobca je toho názoru, že úpadca v čase právnych úkonov\nnebol schopný plniť svoje splatné záväzky voči viacerým veriteľom, najmä VDAS, s.r.o., Volkswagen\nFinančné služby Slovensko, s.r.o., D. R. a H. Q.. Uvedená skutočnosť bola dôvodom na vyhlásenie\nkonkurzu na majetok úpadcu. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola určená Znaleckým posudkom č.\n11/2014 zo dňa 12.03.2014 spolu na sumu 133.262,14 eur, z ktorých bolo uhradených 70.200,- eur. V\ndôsledku uvedených právnych úkonov došlo podľa žalobcu k ukráteniu veriteľov minimálne v rozsahu\nrozdielu medzi hodnotou určenou znaleckým posudkom a uhradenou sumou.\n4. Žalovaný v priebehu konania namietal nepreukázanie ukrátenia uspokojenia jednotlivých veriteľov\núpadcu tým, že žalobca nepreukázal, že majetok úpadcu po účinnosti odporovaného právneho úkonu\nnepostačoval na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov. Poukázal na verejne dostupné účtovné\nzávierky, kde z poslednej zostavenej k 31.12.2014 vyplýva, že majetok úpadcu predstavoval sumu\n1.957.577,- eur, z toho vlastné imanie 698.974,- eur a záväzky 1.193.515,- eur. Pokiaľ ide o označených\nveriteľov, pohľadávky H. Q. boli popreté v celom rozsahu, pohľadávky VDAS, s.r.o. sú zabezpečenými\npohľadávkami a budú uspokojené z predmetu zálohu, pohľadávka Volkswagen Finančné služby\nSlovensko, s.r.o., je vo výške 1.765,95 eur a pohľadávky Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., boli v\nprevažujúcej výške popreté. Pohľadávky D. R. v čase úkonov neexistovali, naopak, tento bol dlžníkom\núpadcu. Majetok úpadcu preto v rozhodnom období postačoval v dostatočnom rozsahu na uspokojenie\npohľadávok veriteľov.\n5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné\nbremeno a nepreukázal základný predpoklad odporovacej žaloby, keď nepreukázal, že právnym\núkonom došlo k zmenšenie majetku dlžníka a že majetok, ktorý úpadcovi zostal, nepostačoval\nna uspokojenie prihlásených pohľadávok. Naopak, z účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2014\nvyplýva hodnota vlastného imania 698.974,- eur, ktorá postačovala na úhradu splatných pohľadávok\nnezabezpečených veriteľov v žalobcom tvrdenej výške. Súd samostatne posudzoval nezabezpečené\npohľadávky, nakoľko pohľadávky VDAS, s.r.o., boli zabezpečené záložným právom. Ak by aj súd\nbral do úvahy všetky žalobcom tvrdené pohľadávky, vlastné imanie postačovalo na uspokojenie\nvšetkých splatných pohľadávok v konkurze. Žalobca nepreukázal zníženie majetku úpadcu ani tým, že\nnepreukázal svoje tvrdenie o neprimeranosti kúpnej ceny predmetných nehnuteľností. Žalovaný v konaní\npreukázal, že uhradil minimálne 96.000,- eur, čo žalobca nerozporoval. Uvedené potvrdil aj svedok O..\nR.. Primeranosť kúpnej ceny bola preukázaná odborným vyjadrením znalca Ing. Hamáčka. O ukracujúci\nprávny úkon sa môže jednať len v prípade, ak dohodnuté plnenie nie je ekvivalentnou odplatou, náhradou\nza poskytnuté plnenie dlžníka. V prejednávanej veci mal súd ekvivalentnosť preukázanú a podpisom\nnedošlo k zníženiu majetku, ale len k zmene formy majetku z nehnuteľného majetku na vlastníctvo\nfinančných prostriedkov v ekvivalentnej výške. Súd pritom nebral do úvahy, že v čase podpisu zmluvy\nešte nehnuteľnosť ani nebola postavená, kedy je obvyklé akceptovať 10 - 20 % zľavu z obvyklej\n\nceny. Žalobca zároveň podľa súdu prvej inštancie nepreukázal hodnotu podielov na pozemkoch a\nstavby ani znaleckým posudkom, keďže predložený znalecký posudok neurčoval hodnotu konkrétnych\nprevádzaných nehnuteľností, alebo ich častí, keď oceňoval inú nehnuteľnosť a v inom čase. Namietané\nprávne úkony neboli realizované v čase úpadku a úpadok ani nespôsobili. Uzatvorením právnych\núkonov tak nemohlo prísť k ukráteniu žiadnej z prihlásených pohľadávok veriteľov, a teda neboli splnené\npodmienky pre úspešné odporovanie právnym úkonom. Súd prvej inštancie žalobu preto zamietol a\nžalovanému ako úspešnému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n6. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z dôvodov podľa §\n365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o\nnepreukázaní ukrátenia veriteľov. Žalobca pritom už v podanej žalobe uviedol, že nedisponuje účtovnou\na celkovou zmluvnou agendou úpadcu. Aktuálny konateľ súčinnosť neposkytoval a bývalý konateľ na\nsúčinnosť nereagoval. Správca zistil, že úpadca v rozhodnom čase nevlastnil dostatok majetku na\nuspokojenie veriteľov existujúcich v danom čase. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol v neprospech\nžalobcu, keď na neho uplatnil neunesenie dôkazného bremena ohľadom zmenšenia majetku, ak\núčtovníctvom úpadcu nedisponoval v dôsledku cieleného konania samotného úpadcu. Nemožno od\nnikoho spravodlivo požadovať, aby preukázal neexistenciu určitej skutočnosti. Od správcu nemožno\nspravodlivo požadovať, aby preukázal majetok úpadcu, ak účtovníctvom bez svojej viny nedisponuje,\nalebo ak toto neexistuje (údajne zhorelo). Uvedené naznačuje účelové zbavenie sa spoločnosti a\núčtovníctva. Súd sa argumentačne nevysporiadal s tým, že účtovné závierky za roky 2015 - 2019\nneboli vôbec uložené. Na základe údajov závierky za rok 2014 nemožno prijať záver, že nedošlo\nk ukráteniu veriteľov. Súd nereflektoval na argumentáciu žalobcu, že nedisponoval účtovníctvom,\npričom majetok, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty, nepostačuje na uspokojenie veriteľov všetkých\nprihlásených pohľadávok. Napadnuté rozhodnutie je podľa odvolateľa nepreskúmateľné, arbitrárne a\njedná sa o prílišný formalizmus, pričom zo strany úpadcu sa nejednalo o ojedinelý prípad, ale obdobným\nspôsobom boli prevedené nevýhodne aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom iných konaní. Žalobca\nniekoľkokrát vyzval úpadcu na odovzdanie všetkých dokladov, čím využil všetky dostupné prostriedky\nna získanie účtovnej závierky. Úpadca svojím konaním marí konkurzné konanie, pričom sa nezdržiaval\nani na adrese zapísanej v Obchodnom registri SR. Ide o špekulatívne konanie úpadcu. Odvolateľ\nnesúhlasí ani so závermi súdu ohľadne primeranosti ceny 96.000,- eur a o jej nerozporovaní. To,\nže žalobca predložil iné skutkové tvrdenia, je potrebné vnímať ako výslovné popretie skutkových\ntvrdení žalovaného. Odporované právne úkony sú úkonmi bez primeraného protiplnenia a tieto ukracujú\nuspokojenie veriteľov. Súd vec nesprávne právne posúdil pokiaľ ide o ustanovenia § 58 ods. 3 a § 60\nods. 1 ZoKR. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel v\ncelom rozsahu a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania alebo, aby rozsudok zrušil a vec vrátil\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že má za to, že rozsudok je vecne\nsprávny, riadne odôvodnený, vydaný na podklade dostatočne zisteného skutkového stavu, keď žalobca\nnepreukázal ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov, že majetok úpadcu sa zmenšil právnymi\núkonmi a že zostávajúci majetok úpadcu nepostačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok a v\nneposlednom rade, že nepreukázal zmenšenie majetku tvrdením o neprimeranej kúpnej cene. Súd sa\nv otázke posúdenia dôkazného bremena držal ustálenej rozhodovacej praxe. V otázke negatívneho\ndôkazného bremena, na ktorú poukazuje odvolateľ, žalovaný uviedol, že rozhodnutie, na ktoré odvolateľ\npoukazuje, vychádza z odlišného skutkového stavu v dedičskom konaní. Žalobca však je v predmetnom\nkonaní v postavení správcu úpadcu a otázku dôkazného bremena preto súd prvej inštancie posúdil\nsprávne. Súd prvej inštancie správne posúdil, že právnymi úkonmi nedošlo k úpadku dlžníka. K\nodvolacej námietke o nereflektovaní argumentácie žalobcu na nepredloženie účtovníctva úpadcom,\nžalovaný uviedol, že súd nemusí dať odpovede na všetky nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú\npre vec zásadný význam. Všeobecné a abstraktné tvrdenia o neposkytovaní súčinnosti konateľov\núpadcu správcovi nie sú spôsobilé vyvolať akékoľvek účinky. Rovnako tak ani tvrdenia žalobcu o\nmarení konkurzného konania úpadcom, resp. jeho konateľmi. Žalobca v konaní ani nepreukázal, že\nby voči daným osobám bola vyvodená akákoľvek zodpovednosť. Odvolateľom uvádzané skutočnosti v\nodvolaní majú charakter všeobecných a nepodložených tvrdení, ktoré neodôvodňujú uplatnený nárok,\nsú nedôvodné a nepodložené. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne\nsprávny potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.\n\n8. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného a uviedol, že nemôže súhlasiť s preukazovaním ukrátenia\njednotlivých veriteľov a preukazovaním existencie majetku, ak nedisponuje účtovníctvom. Dôkazné\nbremeno je v danom prípade zaťažené objektívne neprekonateľnými dôkaznými problémami. Za účelom\nspravodlivého usporiadania vzťahov bolo uvedené nevyhnutné zohľadniť. Neadekvátna náročnosť\nunesenia dôkazného bremena nemôže byť príčinou neúspechu v spore a javí sa ako nespravodlivosť.\nPre spravodlivé konanie platí aj rovnosť zbraní a tiež rovnosť dôkazných bremien. V opačnom prípade\nkonanie nie je spravodlivé. Žalobca trvá na tom, že doklady mu neboli odovzdané úpadcom, ani orgánmi\nčinnými v trestnom konaní, preukazovanie majetku dôkazmi je tak objektívne nemožné a majetok,\nktorý je súčasťou konkurznej podstaty, nie je dostatočný na to, aby boli uspokojené všetky prihlásené\npohľadávky konkurzných veriteľov úpadcu. Žalobca zotrval na odvolacích dôvodoch a poukázal tiež na\nskutočnosť, že žalovaný je spriaznenou osobou O.. R., ktorý bol konateľom úpadcu v čase odporovaných\nprávnych úkonov. Žalovaná bola družkou konateľa a musela mať vedomosť o týchto podozrivých\naktivitách úpadcu.\n9. Ďalšie vyjadrenia v konaní neboli predložené.\n10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 196a ZoKR <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?\nt=27&p=4376276&f=3>), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po\noboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie\nje dôvodné.\n11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov\n- troch kúpnych zmlúv zo dňa 19.11.2014, 03.02.2015 a 01.11.2012 a dvoch darovacích zmlúv\nzo dňa 14.10.2013 a 03.01.2012, predmetom ktorých bol prevod jednotlivých nehnuteľností v nich\nšpecifikovaných na žalovaného, a to v konkurze vedenom na majetok úpadcu na Okresnom súde\nBratislava I pod sp. zn. 8K/5/2016. Jediný konateľ v čase právnych úkonov bol druhom žalovaného,\njednalo sa teda o spriaznené osoby. Podľa žalobcu sa jedná o práve úkony bez primeraného protiplnenia\n- darovacie zmluvy bez protiplnenia, kúpne zmluvy s kúpnymi cenami, ktoré nezodpovedali hodnote\nobdobných nehnuteľností. Právnymi úkonmi podľa žalobcu došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, čo\nohrozuje čo i len čiastočné uspokojenie veriteľov v konkurze. K ukráteniu veriteľov podľa žalobcu\ndošlo minimálne v rozsahu rozdielu medzi bezodplatným plnením/ dohodnutou odplatou a všeobecnou\nhodnotou nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom. Nakoľko právne úkony boli realizované so\nspriaznenou osobou, úpadok dlžníka sa predpokladá. Na účely splnenia podmienok § 57 ods. 4 ZoKR\nžalobca v podanej žalobe označil veriteľov úpadcu - Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., s pohľadávkami\n344,02 eur (zo dňa 06.09.2012, 25.10.2012, 10.01.2011, popreté v časti), H. Q. s pohľadávkami\n263.000,- eur (zo dňa 24.01.2011, popreté v celom rozsahu), VDAS, s.r.o., s pohľadávkami 299.638,31\neur (zo dňa 14.02.2013, 20.08.2013, 14.10.2013, popreté v časti), Volkswagen Finančné služby\nSlovensko, s.r.o., s pohľadávkami 1.765,95 eur (zo dňa 06.09.2012), D. R. s pohľadávkami 108.898,17\neur (zo dňa 23.10.2014), LandTrading SK s.r.o. s pohľadávkami 44.160,- eur (zo dňa 28.12.2014,\n31.03.2015, popreté v celom rozsahu). Uvedení veritelia si prihlásili do konkurzu pohľadávky vo výške\n716.040,80 eur, z toho zistené pohľadávky predstavujú sumu 379.153,95 eur. Zo žaloby tiež vyplýva,\nže žalobca nedisponuje účtovníctvom úpadcu a konatelia neposkytujú, resp. neposkytovali súčinnosť.\nMajetok úpadcu podľa žalobcu nepostačoval na uspokojenie veriteľov. Žalobca na preukázanie\ndôvodnosti žaloby predložil o. i. kópie jednotlivých zmlúv, rozhodnutia katastrálneho odboru Okresného\núradu Prievidza, výpisy LV, Znalecký posudok č. 11/2014, č. 192/2014, súpis všeobecnej podstaty a jeho\ndoplnenie (č. l. 168, č. l. 173 spisu) a súpis oddelenej podstaty a jeho doplnenie (č. l. 170, č. l. 171, č.\nl. 174 spisu).\n14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k\nprávnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona.\n\nOdvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia prvoinštančného súdu a na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza\nnasledovné.\n15. Na presadzovanie práv z nevýhodne prevedeného majetku v mene veriteľov, je v právnom poriadku\nzakotvený inštitút odporovateľnosti právnych úkonov. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa\nmajetok dlžníka jeho právnymi úkonmi zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie\npohľadávky. Možnosť odporovania právnym úkonom dlžníka, uskutočneným pred začatím konkurzného\nkonania, zabezpečuje rovnosť medzi veriteľmi a zvyšuje hodnotu dlžníkových aktív, ktoré sa následne\nrozdelia medzi veriteľov. Táto ochrana predstavujúca ochranu ex post, t. j. možnosť odporovania\nprávnemu úkonu, je aplikovateľná až po tom, čo právny úkon bol uskutočnený a je platný. Podmienky\nodporovania právnemu úkonu sú: a/ existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa\n(odporovateľný úkon), b/ platnosť odporovateľného právneho úkonu, c/ vymáhateľnosť pohľadávky\nveriteľa, d/ ukrátenie veriteľa (objektívna stránka) a e/ úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka).\n16. Odvolací súd uvádza, že právne úkony úpadcu ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky\nveriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie\nmajetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z\nmajetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka\nuspokojiť. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie\njeho dlhov, nesie žalobca. Z uvedeného zároveň vyplýva, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv.\nekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka.\n17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na rozhodnutie č. 33 Zbierky stanovísk NS a\nsúdov SR 3/2016, z ktorého o. i. vyplýva, že pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať,\nže prevodom práva vec užívať a práva odkúpiť ju, došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka,\nktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu. Predpokladom\nkaždej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také\nzmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním\nodporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po\núčinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej\nstrane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak\nzostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v\nčase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých\ntýchto skutočnostiach je na správcovi.\n18. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 zo\ndňa 27.03.2024, z ktorého o. i. vyplýva, že predpokladaný úpadok ako stav majetku dlžníka definovaný\nv § 3 ZoKR nie je možné stotožňovať s vlastnosťou odporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení\nuspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovaného\nprávneho úkonu na stav majetku dlžníka, ktorého následkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z\npohľadávok veriteľa prihlásených do konkurzu. Nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase,\nkedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má totiž nevyhnutne za následok ukrátenie\nniektorej z pohľadávok veriteľa. Je práve procesnou zodpovednosťou správcu, aby ukrátenie niektorej\nz pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal.\n19. Zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/41/2020 zo dňa 29.10.2020 vyplýva, že:\nK naplneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho z § 57 ods. 4 ZoKR nestačí len poukazovanie\nna účtovnú evidenciu - závierku úpadcu. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť\npreukázané len rozsahom majetku úpadcu pred vykonaním napádaného právneho úkonu a porovnaním\nstavu majetku po účinnosti odporovateľného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky\nveriteľov.\n20. Krajský súd v Bratislave vo svojom inom rozhodnutí sp. zn. 3CoKR/70/2022 zo dňa 28.02.2024 prijal\nnasledujúce závery: Ustálená rozhodovacia prax odvolacích súdov, ako aj dovolacieho súdu, už dala\nodpoveď, že dôkazné bremeno preukázania naplnenia podmienky odporovaného úkonu podľa § 57 ods.\n4 ZoKR zaťažuje žalobcu. Nie každý odplatný právny úkon, ktorým dôjde k prevodu majetku, má povahu\n\nukracujúceho úkonu. Samotný prevod majetku znamená len zmenu jeho formy (z vlastníctva veci na\nspravidla peňažné plnenie). I v prípade, ak by konkrétnym právnym úkonom došlo k zmenšeniu hodnoty\nmajetku dlžníka (napr. z dôvodu prevodu za nižšiu cenu), táto skutočnosť sama o sebe nevyvoláva\nnásledok ukracujúceho úkonu, pokiaľ dlžník disponuje dostatkom iného majetku, z ktorého by bol\nspôsobilý uspokojiť pohľadávky svojich konkurzných veriteľov, existujúce a splatné v čase vykonania/\núčinkov napádaného právneho úkonu. Podstatné je posúdenie, či majetok, ktorý úpadcovi po vykonaní\nodporovaného úkonu zostal, by vzhľadom na jeho reálnu (trhovú, realizovateľnú) hodnotu v danom\nčase postačoval na úhradu v tom čase existujúcich splatných pohľadávok tých veriteľov, ktorí ich\nneskôr prihlásili v konkurze vedenom voči úpadkyni alebo, či došlo k jeho zmenšeniu v takej miere,\nže by takého uspokojenie možné nebolo. V prípade nepreukázania naplnenia podmienky ukracujúceho\nprávneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZoKR nie je daný dôvod skúmať a viesť ďalšie dokazovanie\nohľadne naplnenia žalobcom vymedzeného právneho dôvodu odporovania právnemu úkonu dlžníka.\nNenaplnenie podmienky § 57 ods. 4 ZoKR je dôvodom na zamietnutie žaloby, ako správne konštatoval\nsúd prvej inštancie. V postupnosti zákonom vymedzených všeobecných podmienok (§ 57 ods. 2, 4\nZoKR) a osobitných podmienok odporovateľnosti (definovaných jednotlivými odporovacími dôvodmi)\nje opodstatnené prijať záver, že pokiaľ žalobca nepreukáže naplnenie základných všeobecných\npodmienok, niet dôvodu zisťovať a dokazovať splnenie osobitných podmienok, ktorými v žalobe\nvymedzil právny dôvod odporovateľnosti. Pri absencii (nenaplnení) zákonnej podmienky vyžadovanej\n§ 57 ods. 4 ZoKR, skúmanie ďalších hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti, ani vykonávanie\nďalšieho dokazovania dôvodnosti podanej žaloby, nie je potrebné. Preto súd prvej inštancie následne\nnevykonával ďalšie dokazovanie ohľadne žalobcom navrhovaných dôkazov smerujúcich k preukázaniu\nneúčinnosti.\n21. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ObdoK/4/2023 zo dňa 20.08.2024 tiež vyplýva, že:\nOdporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, slúžiaci na ochranu veriteľov a jeho základným\npredpokladom je ukrátenie uspokojenia pohľadávok dlžníkových veriteľov. Podľa § 57 ods. 4 veta\nprvá ZoKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje\nuspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Povinnosťou strany odporujúcej\nprávnemu úkonu je preukázať v konaní, že došlo k ukráteniu pohľadávky čo i len jedného veriteľa, a\nteda preukázanie toho, že sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký\nmajetok ostane na uspokojenie pohľadávky. To, či právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, resp.\nveriteľov, je vždy vecou zisťovania, dokazovania v každom konaní. Aj keď právnym úkonom dôjde\nlen k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak\nmajetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa. Pokiaľ\nnebolo v konaní preukázané (dôkazným bremenom na strane žalujúceho správcu unesené), že právnymi\núkonmi, ktorým žalobca odporuje, došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov úpadcu, nie je potrebné\nskúmať ďalšie podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 59 ZoKR, keďže nebol splnený\njeden zo základných zákonných predpokladov odporovateľnosti, pričom všeobecné, ako aj osobitné,\npodmienky odporovateľnosti musia byť naplnené kumulatívne. Takúto argumentáciu možno považovať\nza dostatočnú a preskúmateľnú, ktorá nejaví známky arbitrárnosti, ale ani zjavnej neodôvodnenosti.\n22. V neposlednom rade poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n2ObdoK/5/2024 zo dňa 25.11.2025, z ktorého je zrejmé, že: Záver odvolacieho súdu, podľa ktorého\nžalobca v sporovom konaní nepreukázal, že by odporovanými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu\nveriteľov dlžníka, je pre rozhodnutia súdov nižších inštancií vo veci samej kľúčový. Všetky ďalšie\núvahy súdov nižších inštancií, v ktorých sa zaoberali naplnením osobitných podmienok odporovateľnosti\nukracujúcich právnych úkonov podľa § 60 ZoKR alebo vzájomnými vzťahmi žalovaných s poukazom\nna § 62 ods. 2 písm. c) ZoKR, je potrebné považovať za nadbytočné, keďže prieskum týchto ďalších\npodmienok mohol logicky prichádzať do úvahy až vtedy, ak by bolo v konaní skutkovo ustálené, že\nodporovanými právnymi úkonmi skutočne k ukráteniu veriteľov úpadkyne v čase prevodu majetku došlo.\nSúd v konaní o žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu podanej s poukazom na § 57 a § 60\nZoKR nemôže rozhodnúť o neúčinnosti odporovaného právneho úkonu v súlade s § 57 ods. 4 ZoKR\nbez toho, aby mal preukázané, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky niektorého z\nveriteľov dlžníka. Úspešnosť odporovacej žaloby vždy závisí od toho, či sa majetok dlžníka zmenšil, v\nakom rozsahu a aký majetok ostane dlžníkovi na uspokojenie pohľadávky (porovnaj ĎURICA, M. § 57\n[Právo odporovať právnemu úkonu]. In: ĎURICA, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 4. vydanie.\nPraha: C. H. Beck, 2021, s. 501-526).\n\n23. Ďalej z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoK/5/2024 zo dňa 25.11.2025 vyplýva,\nže: Z pohľadu dovolacieho súdu sa javí, že argumentom o nesplnení povinností úpadkyne voči\nsprávcovi sa žalobca snaží ospravedlniť neunesenie dôkazného bremena ohľadne splnenia základnej\npodmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZoKR. Otázka súčinnosti úpadcu je otázkou vnútorného\nvzťahu medzi správcom a úpadcom, pričom prípadná zodpovednosť úpadkyne za nesplnenie svojich\npovinností voči správcovi podľa ZoKR nie je otázkou, ktorou by sa mali súdy nižších inštancií zaoberať\nv rámci konania o žalobe správcu o určenie neúčinnosti právnych úkonov. Procesná zodpovednosť\nza nesplnenie všeobecnej podmienky pre uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu podľa § 57\nods. 4 ZoKR je bez ohľadu na kvalitu a dodržiavanie vzájomných povinností vo vnútornom vzťahu\nmedzi správcom a úpadcom vždy na strane žalobcu ako iniciátora konania o určenie neúčinnosti\nprávneho úkonu, ktorý splnenie podmienok na podanie odporovacej žaloby tvrdí. Samotné uvedenie\ndôvodov, pre ktoré žalobca nebol spôsobilý uniesť dôkazné bremeno, ho nemôže zbaviť procesnej\nzodpovednosti za splnenie dôkaznej povinnosti, resp. preniesť dôkazné bremeno ohľadne dokazovanej\nskutočnosti na protistranu. Právny poriadok neposkytnutie súčinnosti zo strany úpadcu predpokladá,\na preto oprávňuje správcu súčinnosť úpadcu vynútiť alebo umožňuje získanie informácií o majetku\núpadcu z iných zdrojov (porovnaj § 73 a nasl. ZoKR). Prípadné nedostatky identifikované v procesnom\npostupe konajúceho súdu, ktorými možno odôvodniť prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP,\nmusia mať na to, aby bolo možné konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces, relevantnú\nmieru intenzity. Identifikovaný nedostatok v odôvodnením napadnutého rozsudku spočívajúci v tom,\nže odvolací súd explicitne nereagoval na žalobcove tvrdenia, ktorými ospravedlňoval neunesenie\ndôkazného bremena vo vzťahu k základnej podmienke pre uplatnenie práva odporovať právnemu\núkonu podľa § 57 ods. 4 ZoKR, nemôže dosahovať relevantnú mieru intenzity porušenia práva na\nspravodlivý proces pre účely posúdenia napadnutého rozhodnutia ako zmätočného s poukazom na\ndôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, keďže z obsahu dovolania vzhľadom na vyššie\nuvedené je zjavné, že žalobcove tvrdenia neboli spôsobilé ho zbaviť zodpovednosti za neunesenie\ndôkazného bremena, a teda ani neboli spôsobilé ovplyvniť meritórne rozhodnutia súdov nižších inštancií.\nCSP je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný\npovinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena\ntvrdenia a dôkazného bremena (k tomu porovnaj I. ÚS 24/2019). V súlade s prejednacou zásadou,\nzásadou kontradiktórnosti konania a koncentračnou zásadou, je preukazovanie skutkových tvrdení v\nsporovom konaní prostredníctvom návrhov na vykonanie dokazovania predovšetkým zodpovednosťou\nstrán sporu (pozri § 185 a nasl. CSP). Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie\nsúdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z tvrdení alebo dôkazov navrhnutých účastníkom\n(stranou) v opačnom procesnom postavení než je účastník (strana), ktorý nesplnil, alebo nedostatočne\nsplnil svoju dôkaznú povinnosť (pozri III. ÚS 415/2022). V prejednávanej veci na nesplnenie dôkaznej\npovinnosti doplatil žalobca, keď tvrdenia smerujúce k ospravedlneniu tejto procesnej situácie nie sú\nspôsobilé tento skutkový záver zmeniť, a preto nevysporiadanie sa s nimi nie je závažným procesným\npochybením z hľadiska namietanej vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP.\n24. Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. sp. zn. 2ObdoK/5/2024 zo dňa 25.11.2025\nje tiež zrejmé, že: Úlohou súdov nižších inštancií v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je\nposkytovať žalobcovi odporúčania ohľadne toho, akým spôsobom mal správca získať údaje potrebné\npre úspech podanej žaloby a preukázať tak ukrátenie pohľadávok veriteľov. Správca je podľa zákona\nč. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych\npredpisov odborne spôsobilou osobou, ktorá má ovládať ZoKR a z neho plynúce oprávnenia voči\núpadcovi a iným subjektom slúžiace na zabezpečenie zistenia majetku dlžníka. Pokiaľ by aj boli okolnosti\nkonania také, že faktickú zodpovednosť za nepreukázanie rozhodujúceho skutkového tvrdenia žalobcu\no ukrátení veriteľov napadnutými právnymi úkonmi by skutočne niesla úpadkyňa, pripísanie faktickej\nzodpovednosti za dôkaznú núdzu konkrétnemu subjektu odlišnému od žalobcu nie je v tomto prípade\ndôvodom na určenie neúčinnosti odporovaných právnych úkonov, nakoľko bez ohľadu na to, kto nesie\nfaktickú zodpovednosť za dôkaznú núdzu v prejednávanej veci, pre toto konanie je rozhodujúce, že\nukrátenie veriteľa nebolo v prejednávanej veci preukázané, čo predstavuje dôvod na zamietnutie žaloby\no určenie neúčinnosti právneho úkonu. Inými slovami, pripísanie zodpovednosti za nesplnenie dôkaznej\npovinnosti žalobcu úpadkyni by nič nezmenilo na rozhodujúcom skutkovom zistení, že neboli preukázané\nzákladné podmienky odporovateľnosti právnemu úkonu podľa § 57 ods. 4 ZoKR a súdy by tak aj za\ntakýchto okolností zamietli žalobu z rovnakého dôvodu bez ohľadu na namietanú nesúčinnosť úpadkyne\nso správcom.\n\n25. Podstatnou odvolacou námietkou žalobcu bola otázka ukrátenia uspokojenia veriteľov úpadcu.\nOdvolací súd sa na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie stotožnil s jeho právnym\nzáverom, keď žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 57 ods. 4 ZoKR a nepreukázal\nexistenciu ukracujúceho právneho úkonu/právnych úkonov. Bolo pritom povinnosťou žalobcu preukázať,\nže označené právne úkony úpadcu (tri kúpne zmluvy a dve darovacie zmluvy) ukracujú uspokojenie\nprihlásenej pohľadávky niektorého z v tom čase existujúcich splatných pohľadávok tých veriteľov, ktorí\nich neskôr prihlásili v konkurze vedenom voči úpadcovi, nebolo možné v dôsledku daného právneho\núkonu úpadcu uspokojiť vôbec, resp. ju nebude možné uspokojiť v prihlásenom rozsahu. Je zrejmé\nnielen z odvolania žalobcu, že tento nedisponuje dokladmi potrebnými na preukázanie ukrátenia\nveriteľov v dôsledku neposkytnutia súčinnosti štatutárom úpadcu. Odvolací súd aj s poukazom na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoK/5/2024 zo dňa 25.11.2025 uvádza, že žalobca, ako\niniciátor sporu, bol povinný preukázať splnenie podmienky podľa § 57 ods. 4 ZoKR a túto povinnosť nie\nje možné preniesť na žalovaného, najmä nie z dôvodov majúcich podklad vo vzťahu medzi žalobcom\nako správcom a úpadcom.\n26. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobca na preukázanie ukrátenia predložil súpis majetku\nvšeobecnej a oddelenej podstaty, teda nie dôkaz preukazujúci rozsah majetku úpadcu pred\nvykonaním jednotlivých právnych úkonov a jeho porovnanie so stavom majetku úpadcu po účinnosti\nodporovateľných právnych úkonov. Majetok predstavujúci konkurznú podstatu žiadnym spôsobom\nnepreukazuje rozsah majetku pred a po vykonaní jednotlivých právnych úkonov napadnutých\nodporovateľnosťou, t. j. nepreukazuje ukrátenie veriteľov. Podmienka ukrátenia sa vyhodnocuje vo\nvzťahu k aktívam a pasívam úpadcu v čase účinnosti konkrétneho právneho úkonu a údaje na\ntakéto posúdenie v konaní správca neposkytol. Žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý\nby preukazoval dopad odporovaných právnych úkonov na majetkovú sféru úpadcu, t. j. nepreukázal\nstav majetku pred a po jednotlivom právnom úkone a jeho vplyv na uspokojenie veriteľov, ktorí mali\npohľadávku v čase právneho úkonu a následne si ju prihlásili v konkurze.\n27. Odvolací súd tiež uvádza, že vo vzťahu k otázke ukrátenia je bez právneho významu, či zo\nsúčasného majetku zapísaného v konkurznej podstate je alebo nie je možné uspokojiť všetkých veriteľov\nprihlásených pohľadávok, nakoľko na účely posudzovania otázky ukrátenia sú rozhodujúce pohľadávky\na veritelia dlžníka existujúci v čase vykonania jednotlivých právnych úkonov, ktorých odporovateľnosti\nsa žalobca domáha a ktorí si svoju pohľadávku zároveň prihlásili v konkurze. Prípadné ukrátenie\nuspokojenia iných veriteľov je pre rozhodnutie v danej veci bezpredmetné. Pre posudzovanie ukrátenia\nzároveň nie je podstatné, či sa jednalo o pohľadávky popreté správcom, keď zákon vyžaduje iba to, aby\nsa jednalo o pohľadávky existujúce v čase právneho úkonu a následne prihlásené v konkurze.\n28. Pokiaľ nebolo v konaní preukázané, že právnymi úkonmi, ktorým žalobca odporuje, došlo k ukráteniu\nuspokojenia veriteľov úpadcu, nebolo potrebné skúmať ani ďalšie podmienky odporovateľnosti právnych\núkonov (právnych úkonov bez primeraného protiplnenia, resp. ukracujúcich právnych úkonov), keďže\nnebol splnený jeden zo základných zákonných predpokladov odporovateľnosti. Nakoľko platí, že iba v\nprípade, ak je splnená podmienka § 57 ods. 4 ZoKR, t. j. iba v prípade ukrátenia veriteľov, je možné\npristúpiť k skúmaniu jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 58 - §\n61 ZoKR, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú aj námietku nesprávneho právneho posúdenia veci\nvo vzťahu k ustanoveniam § 58 ZoKR a § 60 ZoKR.\n29. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd tiež námietku žalobcu, že sa súd prvej inštancie\nnevysporiadal so skutočnosťou, že úpadca nezaložil účtovné závierky za obdobie rokov 2015 2019. Nie je vecou odvolacieho súdu v incidenčnom konaní o určení neúčinnosti právnych úkonov\nposudzovať dôvody nesplnenia povinnosti účtovnej jednotky predkladať účtovné závierky. Navyše v\nprípade účtovných rokov 2016 - 2019, tieto sa ani nevzťahujú na obdobie rozhodné pre posúdenie\nukrátenia uspokojenia veriteľov úpadcu.\n30. Žalobca v neposlednom rade vyčítal súdu prvej inštancie prehnaný formalizmus v otázke\npreukázania ukrátenia uspokojenia veriteľov v situácii, kedy bez svojej viny nedisponuje potrebnými\ndôkazmi. Odvolací súd v tejto súvislosti opakovane uvádza, že ukrátenie veriteľov predstavuje jeden\nzo základných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov. Napriek tomu, že prax súdov sa\npostupne odkláňa od prílišného formalizmu, účel a zmysel konkurzného, resp. reštrukturalizačného\nkonania podľa ZoKR a v ňom upravených inštitútov, vyžadujú určitý stupeň formalizmu, a to z\n\ndôvodu umožnenia realizácie práv a povinností správcu, veriteľov a dlžníka. Preukázanie splnenia\nhmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti preto nepredstavuje prílišný formalizmus, a týmto nie je ani\nvyžadovanie jej splnenia od žalobcu v situácii, kedy je v dôkaznej núdzi.\n31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací\nsúd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je\nvecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP\nako vecne správny potvrdil.\n32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu\nv rozsahu 100 %.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cbi/10/2017", "guid": "ae145333-2fc2-42a2-b13d-84b746b10e45:39a0763b-1df3-4b4b-b238-e8b55669de1a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b67f2bee-1d09-475f-a617-59201aec0d91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.415.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 415/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 415/2022 z 14. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-14", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.415.2022.1"}, {"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "26bb42cd-c83e-417e-8675-af0d0e439c76:d4a6750e-20d0-420c-8f9f-2914a1f631c7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1116218402.1", "spisova_znacka": "2ObdoK/5/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoK/5/2024 z 25. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1116218402.1"}, {"guid": "1fce4413-8ce8-40a3-843d-551c3cff055d:43415eac-b8e6-47ab-83ea-f3b184da0320", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5115231368.1", "spisova_znacka": "4Obdo/53/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 z 27. 3. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5115231368.1"}, {"guid": "c0912e4d-5945-4b8f-b9d5-b9742f1cb9e2:ad31cd39-72f0-43f0-8077-e2acf5a583df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5117232493.1", "spisova_znacka": "2Obdo/41/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/41/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5117232493.1"}, {"guid": "d8a096b6-03b9-42fa-9bae-1e6e7846da41:45977a65-59cf-40d9-806c-23858865fde6", "ecli": null, "spisova_znacka": "3CoKR/70/2022", "nazov": "Opravné uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/70/2022 z 27. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d8a096b6-03b9-42fa-9bae-1e6e7846da41:45977a65-59cf-40d9-806c-23858865fde6"}, {"guid": "ae145333-2fc2-42a2-b13d-84b746b10e45:39a0763b-1df3-4b4b-b238-e8b55669de1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cbi/10/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 2Cbi/10/2017 z 16. 10. 2018", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ae145333-2fc2-42a2-b13d-84b746b10e45:39a0763b-1df3-4b4b-b238-e8b55669de1a"}], "citovane_v": []}