Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoKR/18/2024 z 11. 6. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. júna 2026, sp. zn. 4CoKR/18/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1117214867.2
Krajský súd Bratislava | 4CoKR/18/2024 | ECLI:SK:KSBA:2026:1117214867.2 | 2026-06-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Incidenčné spory
Citované ustanovenia: § 57 ods. 4 ZKR, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fd39dcf0-0d10-4a87-8822-f36db2b3c912
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1117214867.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
4CoKR/18/2024
1117214867
11. 06. 2026
JUDr. Elena Kúšová
ECLI:SK:KSBA:2026:1117214867.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: INSOLVENCY GROUP, k.s.,
Kopčianska 10, 851 01 Bratislava,
IČO: 48 106 364, správca úpadcu Residency Intl. s.r.o. „v konkurze", Magurská 37,
974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 212 194, zast. IVANOVIČ LEGAL s.r.o., Štúrova 11,
811 02 Bratislava, IČO: 54 434 556, proti žalovanému: T.. J. A.,
F.. XX.XX.XXXX, T. K. Ľ.. Z. XXX/XX, XXX XX H., Š.Q. Z. J., zast. STRELÁK & Partners, s. r. o., Jakubovo
námestie 13, 811 09 Bratislava, IČO: 52 451 747, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/11/2017-310 zo dňa 08.11.2022 v znení
opravného uznesenia Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-2Cbi/11/2017-377 zo dňa 02. januára 2024,
takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/11/2017-310 zo dňa 08.11.2022
v znení opravného uznesenia Mestského súdu Bratislava III č.k.
B1-2Cbi/11/2017-377 zo dňa 02. januára 2024 potvrdzuje.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a rozhodol o povinnosti
žalobcu zaplatiť žalovanému 100 %-nú náhradu trov súdneho konania, o výške trov konania rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobou zo dňa 1.6.2012 žalobca žiadal,
aby súd určil, že právny úkon - Zmluva o prevode vlastníctva bytu uzatvorená dňa 19.11.2014 medzi
úpadcom ako predávajúcim na jednej strane
a žalovaným ako kupujúcim na strane druhej, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva zo
strany úpadcu v prospech žalovaného k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností vedenom
Okresným úradom H., katastrálny odbor pre okres H., obec H., k.ú. H. ako:
- stavba - rozostavaný T. Č.. X R. R. Č.. O. na X. H. v rozostavanej mestskej R. O., O. - prístavba bez
súp. č., postavenej na parcele registra „B.“
č. XXXX/XXX - W. H. I. F. Z. R. XX E., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
zariadeniach rozostavaného bytového domu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXX, na
LV č. XXXXX - všetko v podiele X/X,
- pozemok - parcela registra „B.“ č. XXXX/XXX - W. H. I. F. Z. R. XX E. na LV č. XXXXX - v podiele
X/X k celku,

- pozemok - parcela registra „B.“ č. XXXX/XX - Z. H. Z. R. XXX E., na LV č. XXXXX - v podiele XXX/
XXXXXX k celku,
- pozemok - parcela registra „B.“ č. XXXX/XX - Z. H. Z. R. XX E., na LV č. XXXXX - v podiele XXX/
XXXXX k celku,
na základe ktorého bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vedeného
Okresným úradom H., katastrálny odbor dňa 18.12.2014 pod
č. R. XXXX/XXXX, je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava
I, sp. zn. 8K 5/2016 právne neúčinný.
Žalovaný je povinný žalobcovi vydať v prospech konkurznej podstaty úpadcu
v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 8K 5/2016 predmetné
nehnuteľnosti do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prípade ak to nie je možné, je povinný
poskytnúť do konkurznej podstaty peňažnú náhradu vo výške 56.121,68 eur v lehote do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania.
2. Žalobca poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 8K/5/2016 zo dňa
9.6.2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 115/2016 s dňom vydania 15.6.2016 vyhlásil
konkurz na majetok dlžníka APF DEVELOPMENT, s.r.o., so sídlom Nezábudková 5, 821 01 Bratislava,
IČO: 44 212 194 - pôvodné obchodné meno označeného úpadcu Residency Intl. s.r.o., Banská Bystrica,
IČO: 44 512 194.
Dňa 19.11.2014 uzatvorili úpadca a žalovaný Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, na základe ktorej
úpadca previedol vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam.
Žalobca zastával názor, že úpadca bol v čase uzatvorenia sporného právneho úkonu v úpadku, nakoľko
nebol schopný plniť svoje záväzky splatnosti voči označeným veriteľom.
Žalobca zároveň uviedol, že Znaleckým posudkom č. 114/2014 zo dňa 13.5.2014 vypracovaným Ing.
Miroslavom Hamáčkom bola stanovená všeobecná hodnota obdobných nehnuteľností nachádzajúcich
sa v tej istej lokalite na sumu 151.000,- eur. Žalobca prepočtom určil hodnotu nehnuteľností tvoriacich
predmet sporu na sumu 78.021,68 eur. V dôsledku sporného právneho úkonu teda, podľa žalobcu,
došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu prinajmenšom vo výške rozdielu medzi kúpnou cenou zo zmluvy
(žalobca cenu uviedol vo výške 21.900,- eur) a vyššie uvedenou žalobcom určenou hodnotou, t.j. vo
výške 56.121,68 eur.
3. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti bola dohodnutá a
vyplatená vo výške 21.900,- eur. Uviedol, že za prevod vlastníctva úpadcovi zaplatil 46.000,- eur,
pričom 41.400,- eur čerpal z hypoúveru OTP banky. Úhradu jednotlivých tranží a rezervačného poplatku
žalovaný preukázal výpismi z účtu a potvrdením o zložení rezervačného poplatku. Nepreukázal len
úhradu 600,- eur, ktoré poskytol z vlastných prostriedkov.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil a odôvodnil s poukazom na ustanovenia §§: 57 ods. 1, 4, 58
ods. 1, 3, 59 ods. 3, 60 ods. 1, 2 a 3, 62 ods. 1, 63 ods. 1, 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a ust. §§ 191 ods. 1, 218 ods. 1, 255 ods. 1 a 2, 262
ods. 2 a 263 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok.
5. Žalobca v priebehu konania argumentoval tým, že nedisponuje účtovnou ani zmluvnou dokumentáciou
úpadcu, závierky za roky 2015 - 2019 uložené neboli. Súčasne namietal, že nemôže vzhľadom na
neexistenciu účtovníctva úpadcu preukázať nedostatok majetku úpadcu bezprostredne po uzatvorení
predmetnej zmluvy.
6. Súd v priebehu konania vypočul svedka O.. H. R., bývalého konateľa úpadcu. Svedok uviedol, že
od úpadcu odišiel začiatkom roku 2016 a tiež že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený až na tretí
pokus od veriteľa spoločnosti VDAS. Zdôraznil tiež, že porovnávaná vila 2B, na ktorú odkazuje žalobca,
nie je zhodná s predmetným bytom žalovaného, nakoľko vila 2B je úplne iný typ nehnuteľnosti, jedná
sa o samostatnú stavbu. Podľa svedka žalobca zastavanú plochu stavby vynásobil podlažiami bez
zohľadnenia spoločných priestorov a terás. Zdôraznil, že sám žalobca za väčší byt a až v roku 2017
určil v dražbe dražobníkovi predajnú cenu 56.000,- eur. Rovnako tak potvrdil, že rezervačka na byt
žalovaného bola uzatvorená na 46.000,- eur, pričom pri výpovedi predložil katalóg bytov z roku 2012,
ktorý potvrdzoval hodnotu apartmánu štandard na 46.000,- eur. Zdôraznil, že žalovaný za predmetný
byt zaplatil 46.000,- eur a preukázal úhradu tejto čiastky. Tiež preukázal, že žalobcovi bola neskôr za

obdobnú nehnuteľnosť uhradená kúpna cena vo výške 48.000,- eur. Svedok mal za to, že žalobcom
predložený znalecký posudok sa týkal väčšej a drahšej nehnuteľnosti.
7. Súd prvej inštancie v bode 28. svojho rozsudku konštatoval, že žalovaný v konaní predložil Odborné
vyjadrenie č. 86/2022 znalca Ing. Miroslava Hamáčka, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu predmetného
bytu žalovaného k roku 2014 na sumu 43.000,- eur a uviedol, že za podobné ceny sa predávali
porovnateľné nehnuteľnosti v okolí.
8. Konajúci súd poukázal na existujúcu judikatúru, konkrétne na rozsudok NS SR sp. zn. 5Obdo
8/2021, ako aj 1Obdo 70/2019, 1Obdo 84/2019, 2Obdo 41/2020 a v súvislosti s tým konštatoval, že:
„pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať, že prevodom práva ... došlo k ukráteniu
pohľadávok veriteľov, ktorí mali voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho
úkonu“.
„K splneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho z § 54 ods. 4 ZKR nestačí poukaz na účtovnú
evidenciu, resp. závierku úpadcu. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť preukázané len
rozsahom majetku úpadcu pred uzavretím napádaného právneho úkonu a porovnaním stavu majetku
po účinnosti odporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov.“
9. S poukazom na judikatúru dovolacieho súdu konajúc súd uzatvoril, že z hľadiska úpravy ustanovení
§ 57 ods. 4 ZKR je spoločnou podmienkou pre označenie akéhokoľvek napadnutého právneho úkonu
ako úkonu odporovateľného, a teda v konkurznom konaní neúčinného preukázanie, že týmto právnym
úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa.
Ukrátenie uspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena žalobcu a vykonaného dokazovania.
Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom
rozsahu a prípadne aký majetok zostal dlžníkovi na uspokojenie prihlásených pohľadávok. Následne v
prípade právneho úkonu ukracujúceho je podmienkou len preukázanie toho, že týmto úkonom skutočne
došlo k ukráteniu a že tento úkon bol urobený s úmyslom dlžníka veriteľov ukrátiť (pokiaľ nejde o osobitné
prípade spriaznených osôb, kedy zákon úmysel predpokladá). O ukracujúci právny úkon sa tak môže v
zásade jednať len v prípade, ak dohodnuté plnenie protistrany nie je ekvivalentnou odplatou (náhradou,
plnením) za poskytnuté plnenie dlžníka. O odporovateľnosti nemožno hovoriť ani v prípade, ak by síce
napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, avšak majetok, ktorý dlžníkovi zostal,
by postačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.
10. V bode 31. svojho rozsudku súd prvej inštancie uzatvoril, že mal z verejne dostupnej účtovnej
závierky úpadcu k 31.12.2014 za preukázané, že vlastné imanie úpadcu predstavovalo po namietanom
úkone dostatočnú sumu, ktorá nepochybne postačovala na úhradu splatných pohľadávok všetkých
veriteľov.
11. V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal
zníženie majetku úpadcu tým, že nepreukázal svoje tvrdenie o neprimeranosti kúpnej ceny predmetných
nehnuteľností. Žalovaný v konaní preukázal, že za kúpnu cenu uhradil minimálne sumu 45.400,- eur.
V prejednávanej veci mal súd za preukázanú ekvivalentnosť kúpnej ceny, a teda nedošlo k zníženiu
majetku úpadcu, ale len k zmene formy majetku z nehnuteľného na vlastníctvo finančných prostriedkov
v ekvivalentnej výške.
Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky pre úspešnú odporovateľnosť predmetného právneho
úkonu, preto žalobu žalobcu zamietol.
12. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. §§ 255 ods. 1 a 2 a 262 ods. 2 CSP, keď
konštatoval plný úspech žalovanému, ktorému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
13. Proti tomuto rozsudku podal v celom jeho rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zák. č. 160/2015 Z. z. - CSP.
Žalobca považuje právne závery prvostupňového súdu za nesprávne, ktoré nevyplývajú zo skutkového
stavu veci. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že v priebehu sporu sa môže meniť dôkazná situácia, a
teda môže dochádzať k jej prerozdeľovaniu. Poukázal tiež na existenciu tzv. negatívnej dôkaznej teórie,
pričom zdôraznil, že žalobca účtovníctvom úpadcu nedisponoval v dôsledku cieleného konania úpadcu.
Odvolateľ zastáva názor, že od správcu konkurznej podstaty nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal

majetok úpadcu, ak účtovníctvom úpadcu bez svojej viny nedisponuje. Uviedol, že od nikoho nemožno
spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
Odvolateľ tiež argumentoval tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a arbitrárne,
čo je vonkajším prejavom tzv. inej procesnej vady konania. Poukázal na ustálenú judikatúru ústavného
súdu, podľa ktorej je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov
spravodlivého procesu.
Podľa žalobcu je zjavné, že úpadca svojím postupom úmyselne marí konkurzné konanie a sťažuje
priebeh konkurzu. Jeho konanie navodzuje dojem špekulatívneho konania, pričom aktuálne už úpadca
nemá ani konateľa spoločnosti.
Žalobca ako správca konkurznej podstaty nemá k dispozícii účtovnú evidenciu, účtovné závierky neboli
doložené do zbierky listín a účtovná agenda nebola správcovi odovzdaná zo strany úpadcu a rovnako
tak orgány činné v trestnom konaní správcovi žiadne listinné a účtovné doklady nevydali.
14. Odvolateľ zastáva názor, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé a znemožňujúce realizáciu
práv žalobcu. Odôvodnenie právneho názoru súdu v napadnutom rozhodnutí považuje odvolateľ za
objektívne nedostatočné, pretože podľa neho neobsahuje žiadne dôvody, resp. v ňom absentuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci s ohľadom na argumentáciu žalobcu.
Podľa odvolateľa sa žalovaný v súdnom konaní snažil cielene navodiť dojem o vyššej sume, žalobca sa
však domnieva, že údajná úhrada kúpnej ceny vo výške 46.000,- eur bola len fiktívna. Odvolateľ ďalej
poukázal na koncept voľného hodnotenia dôkazov, ktorý je derivátom tzv. akuzačného typu procesu, v
ktorom zákon pojmovo nemôže predpisovať zákonnú silu jednotlivým dôkazom.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 8.1.2022 sp. zn. 2Cbi/11/2017-309 zmenil podľa
§ 388 CSP tak, že žalobe žalobcu zo dňa 1.6.2017 vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi nárok
na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %, prípadne aby predmetný
rozsudok Okresného súdu Bratislava I zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
15. Odvolanie, ktoré bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené dňa 9.12.2022, t.j. v zákonnej lehote,
odvolateľ doplnil o autorizovaný elektronický podpis v zákonnej 10-dňovej lehote dňa 15.12.2022.
16. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal, aby pred vecným posúdením
napadnutého rozsudku odvolací súd skúmal včasnosť podaného odvolania s poukazom na skutočnosť,
že mu je zrejmé, že doplnenie podaného odvolania bolo realizované emailovým podaným zo dňa
8.12.2022, t.j. po zákonom stanovenej lehote, v prípade preukázania zmeškania lehoty na podanie
odvolania zo strany žalobcu navrhoval, aby ho odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 386 písm.
a) CSP odmietol ako oneskorene podané.
Žalovaný sa vyjadril k záveru súdu prvej inštancie o neunesení vecného bremena zo strany žalobcu,
pričom zdôraznil, že súd prvej inštancie správne poukázal na ustálenú rozhodovaciu súdnu prax v
obdobných konaniach, ako aj dikcie relevantných právnych predpisov. Zo strany súdu prvej inštancie bol
preto, podľa jeho názoru, rešpektovaný a zachovaný jeden zo základných princípov obsiahnutých v CSP
a to je princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní. Podľa žalovaného je dôvodné tvrdiť, že súd prvej
inštancie správne posúdil otázku dôkazného bremena opierajúc sa o judikatúru, a to tak, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno preukázania základného predpokladu úspechu v odporovacej žalobe.
Žalovaný sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že po vykonaní potrebných dôkazov a zvážení
všetkých špecifík prípadu mal konajúc súd za preukázané, že úpadca ku dňu 19.11.2014 disponoval
majetkom postačujúcim na uspokojenie všetkých pohľadávok.
Žalovaný poukázal na všeobecné a abstraktné tvrdenia žalobcu, ktoré nemôžu byť v danom prípade
relevantné. Je podľa neho neprijateľné, aby vzhľadom na všeobecné a nepodložené tvrdenia žalobcu
došlo k spochybneniu a ohrozeniu vlastníckeho práva žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal odvolací súd, aby odvolanie žalobcu, pokiaľ bolo
podané oneskorene, odmietol, v prípade jeho včasnosti po jeho posúdení a zhodnotení vykonaného
dokazovania, zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia rozhodnutie súdu prvej inštancie s
poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške.
17. K vyjadreniu žalovaného zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý zdôraznil, že odvolanie podal dňa
8.12.2022 na Okresný súd Bratislava I v elektronickej podobe bez autorizácie. Následne dňa 15.12.2022
právny zástupca žalobcu dodatočne doručil súdu autorizované odvolanie zo dňa 7.12.2022. Odvolateľ

zdôraznil, že v oboch prípadoch ide o obsahovo identické (nepozmenené) podanie - odvolanie proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8.11.2022, pričom poukázal na ust. § 125 ods. 2 CSP a
na povinnosť z neho vyplývajúcu.
Odvolateľ zdôraznil, že odvolanie bolo podané včas.
18. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalobca zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, pričom zdôraznil,
že v danej právnej veci považuje za rozhodujúce, že majetok, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty,
nie je dostatočný na to, aby z neho bolo možné v plnej výške uspokojiť všetky prihlásené zistené
pohľadávky konkurzných veriteľov úpadcu. Žalobca preto argumentoval neprípustnosťou prehnaných
formalistických požiadaviek všeobecného súdu ohľadom preukázania ukrátenia uspokojenia pohľadávky
v prípade, keď všetko nasvedčuje tomu, že úpadca sa zbavil účtovníctva cielene.
Odvolateľ ďalej uviedol, že podľa jeho názoru v danom prípade si žalovaný
a O.. H. R. cez svoju sestru a ich dcéru vytvorili vzťah obdobný rodinnému vzťahu, a teda že je naplnený
predpoklad „blízkosti“ týchto osôb v zmysle Občianskeho zákonníka, na základe čoho je žalovaný v
súlade s ust. § 9 ods. 1 písm. d) a v nadväznosti na písm. a) ZKR spriaznenou osobou úpadcu.
Odvolateľ zotrval na svojom odvolacom návrhu.
19. Ďalšie vyjadrenie vo veci nebolo podané.
20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania po
oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie a po zistení, že termín verejného vyhlásenia
rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej
stránke Krajského súdu v Bratislave, dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli naplnené odvolacie
dôvody.
21. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd, aj s poukazom na námietku žalovaného, skúmal
v súlade s ust. §§ 359, 362 ods. 1 a 125 ods. 2 CSP včasnosť podania odvolania zo strany žalobcu.
Odvolací súd konštatuje, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, keď žalobca
odvolanie doplnil o autorizáciu podľa osobitného predpisu v 10-dňovej lehote v súlade s ust. § 125
ods. 2 CSP.
22. Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k
právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie akceptuje požiadavku zákona. Súd
prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru, že žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno preukazujúce ukracujúci právny úkon, ktoré je v zmysle § 57 ods. 4 ZKR základnou a
neopomenuteľnou hmotnoprávnou podmienkou pre úspech v žalobe. Bez naplnenia tejto podmienky nie
je dôvodné ani ďalšie dokazovanie existencie osobitných skutkových podstát, predstavujúcich zákonom
definované spôsoby a formy, akými k následku ukrátenia došlo.
26. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia prvoinštančného súdu. Súčasne dopĺňa,
že úlohou súdu prvej inštancie nie je dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len
na tie, ktoré sú v prejednávanej veci rozhodujúce.
V prípade incidenčného sporu, ktorého predmetom je odporovanie právnemu úkonu úpadcu, je takouto
základnou otázkou unesenie dôkazného bremena vyžadovaného
§ 57 ods. 4 ZKR. S touto otázkou sa súd prvej inštancie vysporiadal správne. Možná stručnosť dôvodov
rozhodnutia nezakladá jeho arbitrárnosť, nezrozumiteľnosť alebo nedostatok riadneho odôvodnenia.

27. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní
odvolací súd uvádza nasledovné.
28. Úspešnosť odporovateľnosti podľa konkurzného práva závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho
právnymi úkonmi zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky.
Možnosť odporovania právnym úkonom dlžníka, uskutočneným pred začatím konkurzného konania,
zabezpečuje rovnosť medzi veriteľmi a zvyšuje hodnotu dlžníkových aktív, ktoré sa následne rozdelia
medzi veriteľov. Táto ochrana predstavujúca ochranu ex post (t. j. možnosť odporovania právnemu
úkonu) je aplikovateľná až po tom, čo právny úkon bol uskutočnený a je platný. Podmienky
odporovania právnemu úkonu sú: a) existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa
(odporovateľný úkon), b) platnosť odporovateľného právneho úkonu, c) vymáhateľnosť pohľadávky
veriteľa, d) ukrátenie veriteľa (objektívna stránka) a e) úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka).
29. Ustálená judikatúra vyšších súdov uvádza, že právne úkony úpadcu ukracujú uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku
nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom, ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku
z majetku dlžníka uspokojiť. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony
ukracujú uspokojenie jeho dlhov, nesie žalobca. Z uvedeného zároveň vyplýva, že odporovateľnými
nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu
majetku dlžníka.
30. Odvolací súd odkazuje na rozhodnutie č. 33 Zbierky stanovísk najvyššieho súdu
a súdov SR 3/2016 (Krajský súd Banská Bystrica sp. zn. 25CoKR/2/2014), z ktorého o.i. vyplýva, že
pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať, že prevodom práva vec užívať a práva
odkúpiť ju, došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase
účinnosti napadnutého právneho úkonu. Predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia
pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti
odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu
dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok
majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera
uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným
právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na
uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu,
nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na
správcovi.
31. Ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 zo dňa 27.03.2024, z
ktorého o. i. vyplýva, že predpokladaný úpadok ako stav majetku dlžníka definovaný v § 3 ZKR nie je
možné stotožňovať s vlastnosťou odporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení uspokojenia prihlásenej
pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovaného právneho úkonu na stav majetku dlžníka, ktorého
následkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z pohľadávok veriteľa prihlásených do konkurzu. Nie
každý právny úkon uskutočnený dlžníkom
v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má totiž nevyhnutne za následok ukrátenie
niektorej z pohľadávok veriteľa. Je práve procesnou zodpovednosťou správcu, aby ukrátenie niektorej
z pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal.
32. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal zníženie
majetku úpadcu, nepreukázal svoje tvrdenie o neprimeranosti kúpnej ceny predmetných nehnuteľností.
Žalovaný v konaní hodnoverne preukázal, že na kúpnu cenu nehnuteľnosti uhradil minimálne 45.400,eur, pričom súd mal preukázanú ekvivalentnosť kúpnej ceny, ktorú žalovaný dokladoval predložením
Odborného vyjadrenia č. 86/2022 znalca Ing. Miroslava Hamáčka, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu
predmetného bytu žalovaného k roku 2014 na sumu 43.100,- eur. Nemožno sa stotožniť so záverom
znaleckého posudku, ktorý predložil žalobca, konkrétne Znaleckého posudku č. 114/2014 zo dňa
13.5.2014, v ktorom bola stanovená všeobecná hodnota podľa žalobcu obdobných nehnuteľností
nachádzajúcich sa v tej istej lokalite na sumu 151.000,- eur, nakoľko tento znalecký posudok sa týkal

samostatne stojacej vily a nie nehnuteľnosti - rozostavaného bytu č. 2, tak ako bol špecifikovaný v
podanej žalobe a v rozsudku súdu prvej inštancie.
33. Záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní skutočnosti, že v prípade odporovanej úhrady sa jednalo
o ukracujúci právny úkon, je správny a vychádzajúci zo skutkového stavu riadne zisteného vykonaným
dokazovaním. Odvolací súd nevzhliadol dôvodnými odvolacie námietky žalobcu, že súd prvej inštancie
pristupoval k dôkazom žalobcu formálne a v dôvodoch rozsudku poukázal len na všeobecné závery
k aplikácii § 57 ods. 4 ZKR, ktoré neaplikoval v prejednávanej právnej veci a odvolateľ nenašiel v
samotnom postupe súdu konkrétnu odpoveď.
34. Odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že preukázanie hmotnoprávnej podmienky, akou je
existencia ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR má esenciálnu povahu (conditio sine qua non). Žalobca
sa preto nemôže zbaviť dôkazného bremena preukázať existenciu ukrátenia (rozhodnutého pre úspech
žaloby) len na základe tvrdenia, že nedisponoval dostatkom podkladov na preukázanie svojho tvrdenia,
v dôsledku čoho žalobca považuje konanie za nespravodlivé a znemožňujúce realizáciu jeho práv.
35. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne. Žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil
ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku.
Nepreukázanie splnenia podmienky § 57 ods. 4 ZKR je dôvodom na zamietnutie žaloby bez
potreby vedenia ďalšieho dokazovania na preukázanie naplnenia konkrétnej skutkovej podstaty
odporovateľnosti. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu
v rozsahu 100 %.
37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).