{"guid": "93c43c37-0c86-401b-a0bb-051c70ddb593:32609279-dabe-44a0-94fb-400072fc1873", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1119203044.1", "spisova_znacka": "14CoCsp/4/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14CoCsp/4/2025 z 23. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. júna 2026, sp. zn. 14CoCsp/4/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1119203044.1", "identifikacne_cislo": "1119203044", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Krajčová", "sudca_id": 1198, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-krajcova-1198", "datum_vydania": "2026-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/32609279-dabe-44a0-94fb-400072fc1873", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1119203044.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1119203044.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1119203044.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14CoCsp/4/2025\n1119203044\n23. 06. 2026\nJUDr. Michaela Krajčová\nECLI:SK:KSBA:2026:1119203044.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovej a členiek\nsenátu JUDr. Natálie Kollárikovej a Mgr. Zuzany Gašpírovej, v spore žalobcu: V. J., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom K. XX, XXX XX L., zast.: V.. T. M., advokát, so sídlom Dr. O. 2, XXX XX Y., proti žalovanému:\nKOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, 821 09\nBratislava, IČO: 00 585 441, zast.: V.. Z. W., advokát, so sídlom O. XX, XXX XX Z., o zaplatenie 3.241,49\neur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 30.\njúla 2024, č. k. B1-23Csp/11/2019-181, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 30. júla 2024, č. k.\nB1-23Csp/11/2019-181 vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 30. júla 2024, č. k. B1-23Csp/11/2019-181 rozhodol\ntak, že žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 3.241,49\neur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.241,49 eur odo dňa 28.06.2018 do\nzaplatenia a nákladmi na uplatnenie pohľadávky vo výške 156,46 eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol\na žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91 %.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou\ndomáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.241,49 eur z titulu neuhradeného poistného plnenia, úroku\nz omeškania z uvedenej sumy vo výške 8 % ročne od 28.06.2018 do zaplatenia a nákladov spojených\ns uplatnením pohľadávky vo výške 312,91 eur. Žalobu odôvodnil tým, že mal u žalovaného uzatvorenú\npoistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla značky\nO. H., S.: Y a to na poistnú sumu 27.660,-eur. Dňa 09.05.2018 došlo na tomto vozidle ku škodovej\nudalosti. Dňa 23.05.2018 bolo žalobcovi oznámené, že škoda na predmetnom vozidle bude žalovaným\nposúdená ako parciálna škoda. Následne dňa 04.06.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že sa jedná\no totálnu škodu - neekonomickú opravu. V procese likvidácie poistnej udalosti bola ku dňu vzniku\nškody vypočítaná všeobecná hodnota motorového vozidla žalobcu na 6.661,51 eur s DPH. Zároveň\nkalkulačným systémom F. boli vypočítané náklady na opravu vozidla na 8.625,19 eur. Prieskumom trhu\nbola stanovená hodnota predajných zvyškov vozidla na sumu 3.800,-eur s DPH. Dňa 13.06.2018 na\nzáklade Oznámenia o poistnom plnení bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti s výškou poistného\nplnenia 2.861,51 eur. Poistné plnenie po jednostrannom započítaní dlžného poistného v sume 71,86 eur\nbolo poukázané na bankový účet žalobcovi vo výške 2.789,65 eur. S výškou škody na vozidle určenou\nžalovaným sa nestotožnil a dal si vypracovať znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý vypracoval znalec X.\n\nO., pričom všeobecná hodnota vozidla pred poškodením bola stanovená na sumu 9.903,-eur a výška\nškody na vozidle 5.146,-eur s DPH. Pred uzavretím poistnej udalosti pribral žalovaný spoločnosť M. k\nurčeniu hodnoty motorového vozidla, pričom táto spoločnosť vykonala obhliadku, fotodokumentáciu ako\naj popis motorového vozidla. Žalobca nemal možnosť ovplyvniť sumu, na akú bude motorové vozidlo\nohodnotené, nakoľko to spadalo do výlučnej právomoci žalovaného. Motorové vozidlo od počiatku\ndisponovalo nadštandardnou výbavou, ktorú však pri určení výšky havarijnej poistky uviedli v hodnote\n0,-eur. Zo strany žalobcu od nadobudnutia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu nedošlo ku kúpe\nakýchkoľvek nadštandardných komponentov ani výbavy. Stav motorového vozidla bol v čase dopravnej\nnehody rovnaký, aký bol v čase uzatvárania poistnej zmluvy. Na základe uvedeného nebolo žalobcovi\nzrejmé, z akého dôvodu nedošlo k ohodnoteniu motorového vozidla vrátane výbavy, ktorou disponovalo\na následnému zvýšeniu hodnoty motorového vozidla v čase uzatvorenia poistnej zmluvy. Motorové\nvozidlo bolo podpoistené v dôsledku nesprávneho ohodnotenia zo strany žalovaného, čo však nemôže\nbyť na škodu žalobcu. Žalobca teda uviedol, že pri výpočte výšky poistného plnenia pri totálnej škode\nmala byť všeobecná hodnota vozidla určená v sume 9.903,-eur. Žalobcovi mala byť uhradená výška\npoistného plnenia po odrátaní hodnoty použiteľných zvyškov vozidla a dlžného poistného v sume\n6.031,14 eur. Ku dňu podania žaloby bola žalobcovi uhradená suma 2.789,65 eur, v dôsledku čoho\nostáva zo strany žalovaného uhradiť zvyšné poistné plnenie v sume 3.241,49 eur. Zároveň si uplatnil úrok\nz omeškania odo dňa 28.06.2018 vo výške 8 % ročne, a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo\nvýške 312,91 eur za dva úkony právnej pomoci, a to návrh na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 08.08.2018\na vyrozumenie - odpoveď zo dňa 07.09.2018.\n3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení potvrdil skutočnosti tvrdené žalobcom a\nuviedol, že nakoľko náklady na opravu presiahli 120 % všeobecnej hodnoty vozidla, ide o totálnu škodu.\nŽalovaný trval na svojej kalkulácii výšky škody a odmietol závery znaleckého posudku. Znalec pri\nvýpočte hodnoty vozidla vychádzal z hodnoty 28.285,-eur, pričom vo výpočte zohľadnil aj nadštandardnú\nvýbavu vozidla vo výške 3.154,-eur, t. j. nová cena vrátane výbavy bola stanovená na 31.439,-eur. Pri\nvýpočte všeobecnej hodnoty vozidla likvidátor škody vychádzal z poistnej sumy, na ktorú bolo poškodené\nmotorové vozidlo poistené v poistnej zmluve, a to 27.660,-eur. V poistnej sume teda nie je vôbec\nzahrnutá nadštandardná výbava, ktorá musí byť v poistnej zmluve cenovo a menovite pripoistená. Keďže\ntáto výbava nebola poistená, pri výpočte všeobecnej hodnoty motorového vozidla nebola zohľadnená.\nĎalej uviedol, že v znaleckom posudku boli použité nekorektné vzorky vozidiel z trhu, ktoré majú iný\nobjem, výkon a tiež rok výroby a počet km. Za účelom preukázania uvedených tvrdení poveril žalovaný\nkompetentnú osobu vypracovaním súkromného znaleckého posudku, ktorý po vypracovaní predloží\nkonajúcemu súdu.\n4. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že zo zápisu o obhliadke vykonaného spoločnosťou M., s.r.o.\njednoznačne vyplývalo, že vozidlo pred poistením disponovalo klimatizáciou, navigačným systémom\na 7-miestnym prevedením. Pokiaľ takáto výbava nebola zohľadnená v poistnej zmluve, ide o výlučnú\nzodpovednosť žalovaného. Mal za to, že znalecký posudok, ktorý do konania predložil, je vyhotovený\nv zmysle platných právnych predpisov.\n5. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 797 ods. 1, 2, 3, § 798, § 517 ods. 1, 2 a § 121 ods.\n3 Občianskeho zákonníka, § 153 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.\n6. Prvoinštančný súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcov uplatnený\nnárok na zaplatenie istiny je dôvodný v celom rozsahu a čiastočne dôvodný v časti príslušenstva. Žalobca\npredložil do konania znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom X. O., ktorý všeobecnú\nhodnotu poškodeného motorového vozidla určil vo výške 9.903,-eur. Týmto žalobca uniesol dôkazné\nbremeno. Žalovaný sa v konaní bránil kalkuláciou zo systému F., pričom táto, aj podľa vyjadrení\nžalovaného, vychádzala z parametrov vozidla uvedených v poistnej zmluve, a nie z reálneho stavu\nvozidla. Všeobecná hodnota vozidla vypočítaná v znaleckom posudku vychádzala aj z nadštandardnej\nvýbavy, ktorou bola klimatizácia, navigačný systém a 7-miestne prevedenie, pričom žalovaný namietal,\nže táto výbava nebola zahrnutá v poistnej zmluve. Žalobca však v konaní preukázal, že informácia\no 7-miestnom prevedení vozidla je uvedená priamo v technickom preukaze vozidla a informácia, že\nmotorové vozidlo má navigačný systém a klimatizácia je obsiahnutá v zápise z obhliadky motorového\nvozidla, ktorú pre žalovaného vypracovala spoločnosť M. Žalovaný mal teda plnú vedomosť o uvedenej\nvýbave vozidla, a ak túto nezahrnul do kalkulácie poistného a poistnej zmluvy, je to jeho zodpovednosť\na neoprávňuje ho to krátiť poistné plnenie, resp. pri jeho určení vychádzať z ceny vozidla, ktorú\n\nsám nesprávne určil. Pokiaľ išlo o procesnú obranu žalovaného, že znalec použil nekorektné údaje\npri porovnaní s inými vozidlami, túto súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Toto tvrdenie\nžalovaného vyhodnotil ako nekonkrétne a neurčité a neprihliadal naň. Nijakým spôsobom nevysvetlil,\nktoré porovnávané vozidlá a ako konkrétne majú dôležité údaje podstatne odlišné, súd prvej inštancie\ntak nemal ako túto skutočnosť zhodnotiť. Súd prvej inštancie nevykonal ani žalovaným navrhnutý dôkaz výsluch znalca X. O., za účelom zistenia, aká by bola všeobecná hodnota vozidla v čase pred nehodou v\nprípade, ak by znalec vychádzal z údajov z poistnej zmluvy, t. j. by do výpočtu nezahrnul nadštandardnú\nvýbavu. Návrh na vykonanie dokazovania bol zo strany žalovaného predložený v rozpore so sudcovskou\nkoncentráciou konania, nakoľko išlo o dôkaz, ktorý mohol žalovaný navrhnúť skôr. Súd prvej inštancie\nzároveň uviedol, že dôkaz by nevykonal ani v prípade jeho včasného predloženia, nakoľko takéto\ndokazovanie by bolo irelevantné. Pre posúdenie všeobecnej hodnoty vozidla v čase pred dopravnou\nnehodou nebola podstatná jeho cena a výbava uvedená v poistnej zmluve, ale skutočná cena a výbava,\no ktorej mal žalovaný ako poisťovateľ preukázateľne vedomosť. Súd prvej inštancie pre úplnosť uviedol,\nže žalovaný tvrdil, že do konania predloží vlastný súkromný znalecký posudok, pričom nakoniec tak\nna základe vlastného rozhodnutia neurobil. Preto pokiaľ ide o neuhradené poistné plnenie považoval\nsúd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu za dôvodnú a prvým výrokom rozsudku priznal žalobcovi\nistinu vo výške 3.241,49 eur. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu,\nžalobca mal nárok domáhať sa proti žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania. V zmysle § 797\nods. 3 Občianskeho zákonníka je poistné plnenie splatné do pätnástich dní odkedy poistiteľ skončil\nvyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. V oznámení o poistnom plnení zo\ndňa 13.06.2018 žalovaný uviedol, že poistné šetrenie ukončil dňa 12.06.2018. Poistné plnenie tak bolo\nsplatné dňa 27.06.2018 a žalovaný sa s plnením dlhu dostal do omeškania dňa 28.06.2018. Súd prvej\ninštancie tak v súlade s návrhom žalobcu priznal žalobcovi úroky z omeškania od tohto dňa, pričom\nvýška je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba ECB, ktorá bola k danému dňu vo\nvýške 0 %, preto súd prvej inštancie stanovil výšku úrokov z omeškania v sadzbe 5 % p.a. a vo zvyšnej,\nžalobcom navrhovanej výške, žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol. Ďalej požadoval aj náklady\nspojené s uplatnením pohľadávky za dva úkony právnej služby v celkovej výške 312,91 eur. Súd prvej\ninštancie dospel k záveru, že účelne vynaloženými nákladmi boli tie spojené s návrhom na mimosúdne\nvyrovnanie, ktorý bol zároveň podľa obsahu aj predžalobnou výzvou. Ďalšia komunikácia so žalovaným\nbola neúčelná. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi ako príslušenstvo pohľadávky jeden úkon\nprávnej služby vo výške 156,46 eur a vo zvyšnej časti 156,45 eur žalobu zamietol. O trovách konania\nrozhodol súd prvej inštancie tak, že ich náhradu stranám priznal podľa pomeru ich úspechu vo veci. Pri\nposudzovaní úspechu zobral do úvahy istinu pohľadávky a vyčíslené náklady spojené s jej uplatnením.\nŽalobca bol v konaní úspešný vo vzťahu k sume 3.397,95 eur a žalovaný vo vzťahu k zvyšným 156,45\neur. Žalobca bol tak úspešný v rozsahu 95,5 % a žalovaný v rozsahu 4,5 %. Súd prvej inštancie tak\nžalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu, t. j. 91 %.\n7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, a to v rozsahu výroku I. a v súvisiacom\nvýroku III. Odvolanie žalovaný odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku.\nZotrval v celom rozsahu na svojej argumentácii prezentovanej v konaní pred súdom prvej inštancie\na nesúhlasil so závermi prvostupňového súdu, ktoré uvádza v odôvodnení napádaného rozsudku.\nOdôvodnenie považoval za nepresvedčivé, kedy sa v ňom konajúci súd nedokázal vyporiadať so\nvšetkými námietkami žalovaného. Konajúci súd akceptoval vyjadrenia a dôkazy žalobcu bez toho,\naby ich konfrontoval s argumentmi žalovaného. V prípade vzniku poistnou zmluvou predpokladanej\npoistnej udalosti je povinnosťou poistiteľa vyplatiť poistenému poistné plnenie v dojednanom rozsahu,\nt.j. poskytnúť plnenie vo výške určenej podľa poistnej zmluvy podľa § 806 Občianskeho zákonníka.\nZákladom nároku žalobcu na vyplatenie poistného plnenia, ako aj určenia výšky, sú zmluvné dojednania\nv poistnej zmluve vrátane poistných podmienok. Problematickou a spornou v rámci celého konania bola\notázka určenia všeobecnej hodnoty vozidla, ktorá sa odvíjala od samotnej poistnej sumy. Poistná suma\nje finančné ohraničenie, ktoré bolo v poistnej zmluve určené ako najvyššie poistné plnenie poisťovne\npri jednej poistnej udalosti. Žalovaný mal za to, že konajúci súd nesprávne posúdil stanovenú poistnú\nsumu v zmluve ako nesprávny údaj a uvedené zároveň pripísal na zodpovednosť žalovaného. O\nkonečnej poistnej sume rozhoduje poistník a jedine on nesie zodpovednosť za to, že je určená správne.\nPredmetom konania bolo plnenie z havarijného poistenia, v rámci ktorého si zmluvné strany dojednali aj\nsamotný rozsah poistného plnenia, z ktorého je potrebné vychádzať. Konajúci súd v konečnom dôsledku\npriznal žalobcovi plnenie nad rozsah zmluvne dohodnutého záväzku žalovaného. Súd prvej inštancie\npri rozhodovaní opomenul zohľadniť zmluvný základ nároku žalobcu a neaplikoval ustanovenia zmluvy,\nzmluvných dojednaní, všeobecných a osobitných poistných podmienok, čím došlo k neprimeranému a\n\nničím neodôvodnenému zásahu do zmluvnej voľnosti strán a priznaniu nezákonnému nároku. Súd prvej\ninštancie pri rozhodovaní vo veci vychádzal zo záverov znaleckého posudku žalobcu, ktorý pri stanovení\nvšeobecnej hodnoty vozidla nevychádzal z poistnej sumy, na ktorú bolo poškodené motorové vozidlo\npoistené v poistnej zmluve. Mal za to, že majetková hodnota, ktorá zodpovedá oprávnenému nároku\nžalobcu, nemôže vychádzať z údajov stanovených mimo rámca poistnej zmluvy. Uviedol, že aj v prípade,\nže by bola všeobecná hodnota motorového vozidla vyššia, nezakladá to automaticky nárok žalobcu na\ndoplatenie do tejto vyššej sumy všeobecnej hodnoty vozidla. Suma všeobecnej hodnoty vozidla totiž\nurčuje, či poisťovateľ bude likvidovať škodu na motorovom vozidle ako totálnu škodu alebo parciálnu\nškodu. Pri totálnej škode žalovaný spravidla likviduje poistnú udalosť tak, že vyplatí poškodenému\nsumu zodpovedajúcu rozdielu medzi všeobecnou hodnotou vozidla a hodnotou odpredajných zvyškov\nvozidla. Pri parciálnej škode výška predpokladaných nákladov na opravu vozidla nepresahuje výšku\nvšeobecnej hodnoty vozidla. Poisťovateľ teda poistnú udalosť likviduje podľa preukázaných účelne\nvynaložených nákladov na opravu. Preto bolo na žalobcovi v konaní preukázať výšku škody a svoj nárok\nna poistné plnenie v zmysle uzatvorenej zmluvy. Nesplnil však svoju elementárnu povinnosť preukázať\nopodstatnenosť svojho nároku relevantnými dôkaznými prostriedkami. Zároveň mal žalovaný za to, že\nkonanie malo i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie\nmožnosti konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie\nsa v odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a nad rámec svojej právomoci posudzoval\ntaké odborné otázky, ktoré si nemôže súd vyriešiť sám. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací\nsúd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči žalovanému zamietne a prizná mu voči\nžalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. Žiadal zároveň aj o priznanie trov odvolacieho konania.\n8. K odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že sa s námietkami žalovaného nestotožňuje, nakoľko\nrozsudok súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za správny. Súd prvej inštancie správne\nvyhodnotil vykonané dôkazy, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne posúdil po právnej\nstránke a rozhodol vo veci samej v súlade so zákonom. Pokiaľ žalovaný uviedol, že v rámci konania\nbola sporná otázka všeobecnej hodnoty vozidla, ktorá sa odvíja od samotnej poistnej sumy, a ktorá bola\ndohodnutá v zmluve o havarijnom poistení č. XXXXXXXXXX, tak táto nevychádzala z reálneho stavu\nvozidla, nakoľko nebola zohľadnená nadštandardná výbava, ktorou bola klimatizácia, navigačný systém\na 7-miestne prevedenie. Žalobca sa v tomto smere stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie , že\nžalovaný si bol plne vedomý vyššie uvedenej výbavy predmetného vozidla a v prípade, že ju nezahrnul\ndo kalkulácie poistného a poistnej zmluvy, je to práve jeho zodpovednosť a táto ho neoprávňuje krátiť\npoistné plnenie. Ďalej mal za to, že ak žalovaný nesúhlasil so znaleckým posudkom č. 16/2018, mal\ndať vypracovať vlastný znalecký posudok. To však nespravil a to napriek tomu, že jeho vypracovanie\ndeklaroval vo svojich vyjadreniach. Námietku žalovaného ohľadom odňatia možnosti súdom prvej\ninštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia považoval žalobca za\nčisto účelové. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom\nrozsahu ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.\n9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia\npojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, vrátane všetkých\npísomných podaní strán doručených súdu aj v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd preskúmal\nvšetky podstatné odvolacie námietky žalovaného spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie\na dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť.\n10. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania,\na ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Odvolateľ v podanom odvolaní\nneuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný\nžalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.\n11. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v\npostupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods. 2 CSP).\n12. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby z\nhľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval dôvodnosť\nsvojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti žalobcom uplatňovanému\nnároku, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré\n\nboli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu\nvo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných\ndôkazov, z prednesov sporových strán, z obsahu spisu vyplynuli počas konania najavo, následne tieto, v\nsúlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 CSP v spojení s § 191 CSP) správne vyhodnotil,\na dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery.\n13. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.241,49 eur s príslušenstvom z titulu\nneuhradeného poistného plnenia, dôvodiac tým, že žalovaný v procese likvidácie poistnej udalosti určil\nvšeobecnú hodnotu motorového vozidla na 6.661,51 eur, kým v zmysle znaleckého posudku č. 16/2018\nvypracovaného znalcom X. bola všeobecná hodnota vozidla pred poškodením stanovená na 9.903,eur. Poistná zmluva, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla žalobcu, znela na\npoistnú sumu vo výške 27.660,-eur. Stav motorového vozidla v čase dopravnej nehody bol rovnaký, aký\nv čase uzatvárania poistnej zmluvy a preto bolo potrebné motorové vozidlo ohodnotiť vrátane výbavy,\nktorou disponovalo. Žalobca mal za to, že zo strany žalovaného došlo k podpoisteniu motorového\nvozidla v dôsledku nesprávneho ohodnotenia zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie skonštatoval, že\nžalobca predloženým znaleckým posudkom určujúcim všeobecnú hodnotu poškodeného motorového\nvozidla uniesol dôkazné bremeno a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.241,49 eur\ns príslušenstvom, ako rozdielu medzi stranami vypočítanými hodnotami 9.903,-eur a 6.661,51 eur.\n14. V zmysle ust. § 798 Občianskeho zákonníka poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy\nprimerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie\npoistné. Ustanovenie § 798 obsahuje sankciu za porušenie povinnosti odpovedať pravdivo a úplne na\notázky poistiteľa. To, že išlo o vedome nepravdivú alebo neúplnú odpoveď, musí preukázať poistiteľ.\nDôležitá je v tomto smere teda skutočnosť, že ak v dôsledku nepravdivých alebo neúplných odpovedí\nbolo v poistnej zmluve dohodnuté nižšie poistné, vzniká stav, pri ktorom výška poistného nezodpovedá\nriziku, ktoré na seba poisťovňa poistnou zmluvou prevzala. Odvolací súd má za to, že v prejednávanej\nveci nejde o situáciu, na ktorú toto ustanovenie odkazuje a preto žalovaný nebol oprávnený krátiť poistné\nplnenie.\n15. Z obsahu spisu, ako aj z rozsudku súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že žalovaný mal o\nnadštandardnom vybavení motorového vozidla vedomosť už pri uzatváraní poistnej zmluvy o havarijnom\npoistení so žalobcom. Informácia o 7-miestnom prevedení vozidla vyplývala priamo z technického\npreukazu vozidla - počet miest na sedenie 7 (č. l. 58), a informácia o tom, že motorové vozidlo disponuje\nnavigačným systémom a klimatizáciou je obsiahnutá v zápise z obhliadky motorového vozidla, ktorú\npre žalovaného vypracovala spoločnosť M., s.r.o. (č. l. 115). Pokiaľ teda žalovaný z neznámych\ndôvodov, napriek zrejmej vedomosti o nadštandardnej výbave poškodeného motorového vozidla, túto\nnezahrnul do výpočtu poistného, odvolací súd, stotožňujúc sa s názorom súdu prvej inštancie uvádza,\nže zodpovednosť za toto konanie musí znášať žalovaný.\n16. Pri poistení majetku sa výška plnenia odvodzuje od poistných podmienok. Poistený má teda právo,\naby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, pokiaľ sa poistná udalosť\ntýka poisteného predmetu. Sám žalovaný v rámci odvolania uviedol, že poistná suma je finančné\nohraničenie, ktoré bolo v poistnej zmluve určené ako najvyššie poistné plnenie poisťovne pri jednej\npoistnej udalosti. Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX (č. l. 55) vyplýva, že základné poistenie - poistná\nsuma bola dojednaná vo výške 27.660,-eur. Odvolací súd preto považuje nárok žalobcu na uhradenie\npoistného plnenia (po odrátaní hodnoty použiteľných zvyškov vozidla a dlžného poistného) v sume\n6.031,14 eur za odôvodnený, a to v medziach limitov dojednanej poistnej sumy.\n17. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku relevantnými dôkazmi\nneobstojí. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie predložil znalecký posudok č. XX/XXXX\nvypracovaný znalcom X. O., z ktorého vyplýva všeobecná hodnota motorového vozidla ku dňu vzniku\nškody 9.903,-eur, čím uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam. Naopak\nžalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie opakovane tvrdil, že predloží znalecký posudok na\npreukázanie správnosti svojich tvrdení, avšak takýto znalecký posudok súdu prvej inštancie nikdy\npredložený nebol. Odvolací súd zdôrazňuje, že v klasickom sporovom konaní, pre ktoré platí dispozičný\na prejednací princíp, princíp kontradiktórnosti a koncentrácie a (s nimi spojený) princíp formálnej\npravdy, súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový\nstav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne\nvyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej\" či „materiálnej\" pravdy, ale zistiť\n\nskutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v\nzisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces vytvárania skutkového základu pre meritórne\nrozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa tak v konkrétnom prípade môže skutkový stav\njaviť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou sporového konania\nukončené ako dôsledok (procesná sankcia) nedostatočnej procesnej aktivity strany sporu. Odvolací súd\nv tejto súvislosti uvádza, že podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité\npre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a\npodľa pokynov súdu. V sporovom konaní je dokazovanie ovládané prejednacou zásadou, čo znamená,\nže súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci\nnavrhli (okrem výnimiek - § 185 ods. 2 a 3 CSP. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia\na dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z ust. § 150 ods. 1 a § 151\nods. 1 CSP. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a\nzrozumiteľne, pričom ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, má sa za to, že uniesol bremeno\ntvrdenia. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy.\nAk navrhnuté dôkazy súd vykoná a preukážu sa tým skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, má sa za\nto, že účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. V rámci dokazovania platí zásada,\nže každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje. Inak\npovedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ\nsvojho rozhodnutia.\n18. Pokiaľ chcel teda žalovaný účinne poprieť žalobcov nárok, bol preto povinný nielen tvrdiť, ale aj\npreukazovať ním tvrdenú všeobecnú hodnotu vozidla, a to prostriedkami procesnej obrany uplatnenými\nvčas. Napriek nesúhlasu so stanovením všeobecnej hodnoty vozidla znaleckým posudkom predloženým\nžalobcom (ktorý mal k dispozícii žalovaný už pred začatím sporu - žaloba zo dňa 04.03.2019), dôkazy na\npodporu svojich tvrdení, resp. na vyvrátenie tvrdení žalobcu neprodukoval, pričom pokiaľ tak neurobil,\nsprávne súd prvej inštancie rozhodol o unesení dôkazného bremena žalobcom a zároveň dôvodne\nprihliadol na sudcovskú koncentráciu konania vo vzťahu k návrhu na vykonanie výsluchu znalca, ktorý\nžalovaný navrhol až na pojednávaní dňa 30.07.2024.\n19. Odvolací súd poznamenáva, že nesúhlasí ani s námietkou žalovaného o nedostatočnom odôvodnení\nnapadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa odvolacieho súdu, napadnutý rozsudok obsahuje\nvšetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. V rozsudku dal súd jasnú a presvedčivú\nodpoveď na podstatnú otázku, prečo žalobe vyhovel ako i dôvod prečo sčasti príslušenstva žalobu\nzamietol. Dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 a § 191 ods. 1 CSP, pričom prihliadal\nna všetko, čo vyšlo za konania najavo. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd\nza logické, presvedčivé a zrozumiteľné, pričom je nutné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán (v tomto\nprípade žalovaného), ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, teda riadne\nodôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi\nnastolené, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami\nsporu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04).\nOdôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\nstačí na záver o tom, že z tohto aspektu bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý\nproces (podobne aj rozhodnutia sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).\n20. Berúc do úvahy dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, by odvolací súd\nposudzovaním ďalších odvolacích námietok žalovaného už len opakoval správnosť záverov súdu prvej\ninštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. I podľa\nuž konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,\nči pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a\nrelevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS\n200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval\nza potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n\n21. Odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, vzhľadom na svoju právnu\nargumentáciu, akceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k vyhoveniu žaloby.\nNakoľko ani v odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé\nvyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné; preto\nrozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti potvrdil a\npodľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.\n22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli\nžiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene\npísomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie európskeho\nsúdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti\nPortugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod\nsp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súdu podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, v\nspojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 CSP, o výške\nnáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\n\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Csp/11/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}], "citovane_v": []}