{"guid": "cd0aae3f-56b6-40c9-8a81-7825a8e743f5:5852e6bf-5728-47eb-afa5-db66b73cb13b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1120210777.2", "spisova_znacka": "3Co/16/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/16/2026 z 23. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. júla 2026, sp. zn. 3Co/16/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1120210777.2", "identifikacne_cislo": "1120210777", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Patricia Skotnická", "sudca_id": 1461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-patricia-skotnicka-1461", "datum_vydania": "2026-07-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-89.odsek-2", "nazov": "§ 89 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-89.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-89"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-89"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5852e6bf-5728-47eb-afa5-db66b73cb13b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1120210777.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1120210777.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1120210777.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/16/2026\n1120210777\n23. 07. 2026\nMgr. Patricia Skotnická\nECLI:SK:KSBA:2026:1120210777.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov\nJUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: X.. J. U., S.J. X, D., proti\nžalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej\nrepubliky, IČO: 54 669 464, Lakeside park 2, Tomášikova 64A, Bratislava, o náhradu škody a\nnemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo\ndňa 21.03.2025, č. k. B1-3C/33/2020-270, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd odvolanie žalobcu proti lehote na plnenie vo výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie o\ndmieta.\nNapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a zároveň z r u š u j e uznesenie súdu\nprvej inštancie zo dňa 04.02.2025, č. k. B1-3C/33/2020-243, a vec vracia na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.03.2025, č. k. B1-3C/33/2020-270, uložil žalovanej\npovinnosť zaplatiť žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku náhradu nemajetkovej ujmy v sume\n200 eur (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na\nnáhradu trov konania (výrok III.).\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 29.06.2020 domáhal voči\nžalovanej zaplatenia sumy 199 eur titulom náhrady škody a sumy 200 eur ako náhrady nemajetkovej\nujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\n(ďalej aj ako „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Dôvodil, že dňa 26.09.2017 sa stal vlastníkom nebytového\npriestoru č. X na prízemí bytového domu so súpisným č. XXXX na S. X C. D. (ďalej aj ako „nebytový\npriestor“ alebo „R.-X“). Mestská časť D. - I. K. vystupujúca ako stavebný úrad mu doručila oznámenie\no pokračovaní konania o dodatočnom povolení, resp. odstránení stavebných úprav spolu s výzvou na\ndoplnenie žiadosti a rozhodnutím o prerušení konania zo dňa 27.06.2018, č. 5235/28940/2018/STA/\nZsi-L/64 (ďalej aj ako „oznámenie zo dňa 27.06.2018“). Stavebný úrad od neho požadoval predložiť\nv lehote 90 dní, okrem iného, statický posudok a stanoviská Hasičského a záchranného útvaru\nHlavného mesta SR Bratislavy a Krajského pamiatkového úradu Bratislava. Žalobca po tejto výzve\nzabezpečil statické posúdenie priečok v nebytovom priestore autorizovaným inžinierom v odbore statika,\nako aj projekt protipožiarnej ochrany, ktoré dokumenty doručil stavebnému úradu. Stavebný úrad ho\noznámením zo dňa 23.10.2018 upovedomil o pokračovaní v konaní a nariadil na deň 04.12.2018 ústne\npojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, ktorého sa žalobca zúčastnil. Stavebný úrad zostal od\n08.02.2019 v konaní nečinný, pričom na základe jeho podnetu na nečinnosť vydal prokurátor Okresnej\nprokuratúry Bratislava I dňa 13.06.2019 upozornenie pre porušovanie zákona v správnom konaní (ďalej\naj ako „upozornenie prokurátora“). Žalobca následne obdržal rozhodnutie stavebného úradu zo dňa\n13.01.2020, č. 2667/2776/2020/STA/Jaa/K/4, ktorým zastavil konanie o dodatočnom povolení, resp. o\n\nnariadení odstránenia nepovolenej stavby (ďalej aj ako „rozhodnutie o zastavení konania“), nakoľko\nodpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu, keďže sa nejednalo o stavbu, na ktorú sa\nvyžaduje stavebné povolenie, resp. dodatočné stavebné povolenie; predmetné rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 03.03.2020. Podľa žalobcu bolo konanie voči nemu od začiatku vedené nedôvodne\na nezákonne, pričom mu v ňom vznikla majetková škoda v sume 79 eur, za vypracovanie riešenia\nprotipožiarnej bezpečnosti zmeny stavby zo strany X.. C. J. a v sume 120 eur za vypracovanie statického\nposúdenia vnútorných priečok zo strany autorizovaného stavebného inžiniera X.. S. J., spolu 199 eur.\nV dôsledku existencie nezákonne vedeného konania, ako aj prieťahov v tomto konaní, keďže stavebný\núrad bol od 08.02.2019 nečinný a rozhodol až po doručení upozornenia prokurátora zo dňa 13.06.2019,\nžalobcovi vznikla i nemajetková ujma; túto odôvodnil tým, že bol vystavený svojvôli a šikanóznemu\nvýkonu práva. Vzhľadom na to, že žalovaná nereagovala na jeho požiadavku na ospravedlnenie,\npožadoval zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 200 eur.\n3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a navrhla ju zamietnuť. Ozrejmila, že na základe ohlásenia\nudržiavacích prác zo dňa 11.05.2015 podaného pôvodným vlastníkom R.-X, X.. Ľ. H., vydal stavebný\núrad dňa 10.06.2015 oznámenie k ohláseniu udržiavacích prác, č. 6912/25711/2015/STA/Dol, v ktorom\nmu oznámil, že podľa § 55 ods. 2 písm. d) v nadväznosti na § 139b ods. 15 zákona č. 50/1976\nZb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj ako „Stavebný zákon“)\nide o udržiavacie práce, pri ktorých sa nevyžaduje ohlásenie stavebnému úradu. Stavebný úrad\nnásledne pôvodného vlastníka dňa 16.02.2017 informoval o vykonaní štátneho stavebného dohľadu\nna 09.03.2017 z dôvodu zistenia účelu užívania priestorov; žalobca sa tohto dohľadu zúčastnil ako\nsprávca bytového domu. Na základe výsledkov dohľadu, prihliadajúc na nemožnosť jednoznačne\nidentifikovať priestory, stavebný úrad vyzval žalobcu a X.. H. na predloženie potrebných dokladov a\npoučil ich o postupe podľa § 105 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona pre prípad ich nedoplnenia.\nVzhľadom na to, že X.. H. v reakcii predložil anonymizovanú kópiu osvedčenia o dedičstve zo dňa\n30.11.2006, sp. zn. 46D/283/06, z ktorej nebolo zistiteľné stavebno-technické vyhotovenie nebytových\npriestorov, ani ich výmera, pričom stavebný úrad nemal k dispozícii iné potrebné doklady, zistiac, že\nv nebytovom priestore NP-3 boli vykonané stavebné úpravy, konkrétne zmena dispozície priestoru\nbez právoplatného stavebného povolenia, listom zo dňa 14.07.2017, č. 8975/31850/2017/STA/SkrL/79, oznámil začatie konania o dodatočnom povolení, resp. odstránení stavebných úprav (ďalej len\n„oznámenie zo dňa 14.07.2017“) a vlastníka priestoru vyzval na predloženie dokladov preukazujúcich,\nže dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Žalovaná následne opísala postup\nstavebného úradu až do vydania rozhodnutia o zastavení konania.\n4. Žalovaná neuznala žalobcom uplatnené nároky za dôvodné. Zdôraznila, že len samotná existencia\nnezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu bez ďalšieho neznamená vznik nároku\nna náhradu škody, ktorý je žalobca povinný preukázať, a teda je povinný preukázať dopad nesprávneho\núradného postupu v rôznych oblastiach pôsobenia. I keď orgán prokuratúry konštatoval nečinnosť\nstavebného úradu počnúc od 08.02.2019, nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi jeho postupom\na vznikom škody. Zároveň, bola žalovaná toho názoru, že nemožno vyvodzovať zodpovednosť štátu za\nnáklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti so správnym konaním. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno\no akejkoľvek ujme v nemajetkovej sfére, či už v súkromnom živote alebo v spoločenskom uplatnení,\npričom nebolo možné prisvedčiť ani jeho tvrdeniu o stave právnej neistoty vo vzťahu k jeho vlastníctvu.\n5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, pričom považoval za nesporné, že dňa 11.05.2015\noznámil pôvodný vlastník priestoru R.-X, X.. Ľ. H., stavebnému úradu stavebné a udržiavacie práce;\nstavebný úrad nepovažoval za potrebné vykonať na ich realizáciu ohlásenie, ktorú okolnosť oznámil\nvlastníkovi dňa 10.06.2015. Dňa 09.03.2017 uskutočnil stavebný úrad v nebytovom priestore štátny\nstavebný dohľad, ktorého sa zúčastnil X.. H. a žalobca, pričom na jeho podklade začal dňa 14.07.2017\nkonanie o dodatočnom povolení, resp. odstránení stavby. Stavebný úrad oznámil žalobcovi, ktorý\nnadobudol vlastnícke právo k nebytovému priestoru dňa 26.09.2017, pokračovanie v konaní oznámením\nzo dňa 27.06.2018. V jeho intenciách žalobca predložil žiadosť o dodatočné povolenie stavby so\nžiadosťou o zastavenie konania, ako i riešenie protipožiarnej bezpečnosti zmeny stavby od X.. C.\nJ., ktorého súčasťou bolo aj statické posúdenie vypracované X.. S. J.; za tieto dokumenty uhradil\nspolu sumu 199 eur. Stavebný úrad napokon konanie zastavil rozhodnutím zo dňa 13.01.2020,\nč. 2667/2776/2020/STA/Jaa/K/4, z dôvodu, že na uskutočnenú stavbu sa nevyžadovalo stavebné\npovolenie, a teda odpadol dôvod jeho začatia. Medzi stranami nebolo sporné, že v konaní došlo k\nprieťahom, ktoré opakovane konštatoval prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I upozorneniami zo\n\ndňa 13.06.2019, č. Pd 55/19/1101-6, zo dňa 30.08.2019, č. Pd 55/19/1101-14, zo dňa 30.09.2019, č. Pd\n55/19/1101-15 a zo dňa 03.12.2019, č. Pd 55/19/1101-16.\n6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, ods. 2 (ods. 4), § 17\nods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a § 88a ods. 1 Stavebného zákona, konštatujúc, že žalobca\nsplnil formálnu podmienku predbežného prerokovania nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.\nz. Žalovaná, konajúca v tom čase prostredníctvom Ministerstva dopravy a výstavby SR, jeho žiadosť\nzamietla ako nedôvodnú. V ďalšom súd prvej inštancie skúmal naplnenie predpokladov zodpovednosti\nštátu za škodu a nemajetkovú ujmu, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody\nalebo nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nimi.\n7. Pokiaľ išlo o nesprávny úradný postup, jeho existenciu žalobca videl v samotnom začatí a priebehu\nkonania o dodatočnom povolení stavby, ako i v dĺžke tohto konania. Vykonaným dokazovaním mal\nkonajúci súd za preukázané, že stavebný úrad uskutočnil dňa 09.03.2017 v nebytovom priestore štátny\nstavebný dohľad podľa § 98 ods. 2 písm. e) Stavebného zákona, na účely zistenia, či sa stavba užíva\nspôsobom uvedeným v kolaudačnom rozhodnutí. Vzhľadom na jeden zo záverov tohto dohľadu, a to,\nže v nebytovom priestore boli v období rokov 2012 až 2017 vybudované priečky bez právoplatného\nstavebného povolenia, bol stavebný úrad oprávnený začať konanie podľa § 88a Stavebného zákona o\ndodatočnom povolení stavby. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že pred začatím\ntakého konania musí mať stavebný úrad s istotou preverené, že ide o stavbu bez stavebného povolenia;\nak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez povolenia, resp. k stavbe povolenie neeviduje,\nmá zákonnú povinnosť iniciovať konanie o dodatočnom povolení stavby. V prípade, že stavebník alebo\nvlastník stavby v priebehu konania preukáže, že ide o stavbu povolenú alebo o stavbu, pri ktorej sa\nstavebné povolenie nevyžaduje, stavebný úrad konanie podľa § 30 Správneho poriadku v spojení s § 140\nStavebného zákona zastaví, tak ako v skúmanej veci; preto nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému\npostupu.\n8. V tejto súvislosti sa konajúci súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že konanie nemalo byť\nzačaté aj preto, že stavebný úrad od počiatku vedel, že sporné priečky neboli v priestore postavené\nuž skôr. Žalobca pritom svoje tvrdenia oprel o pôdorysný náčrt R.-X, ktorý mal podľa jeho tvrdení tvoriť\nprílohu rozhodnutia mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 28.11.2011, č. 3388/50262/2011/\nSTA/Skr-K/224 (ďalej aj ako „rozhodnutie zo dňa 28.11.2011“). Konajúci súd však z predmetného\nrozhodnutia, zabezpečeného z administratívneho spisu č. 1158/2012 (správne má byť č. 3388/2011pozn. odvolacieho súdu) zistil, že k nemu bol pripojený výkres, na ktorom sa vnútorné priečky v prednej\nčasti nebytového priestoru nenachádzali a neboli zakreslené. Podotkol pritom, že priebeh priečok tak\nako bol zachytený na náčrte predloženom žalobcom pôsobí dojmom dodatočného dokreslenia fixou, čo\npodľa jeho názoru indikuje, že tieto sa na pôvodnom výkrese nenachádzali; tento záver podporil textom\nsamotného rozhodnutia zo dňa 28.11.2011, ktorým stavebný úrad povolil zmenu užívania priestoru bez\nstavebných úprav na predajňu s čapovaním a podávaním nápojov s priamou konzumáciou spojenou\ns posedením. Z takto definovaného účelu dovodil, že nebytový priestor predstavoval jeden otvorený\ncelok, ktorý umožňoval vytvorenie pohostinského zariadenia s kuchyňou v zadnej časti a posedením\nv prednej časti; na uvedenom základe považoval za vylúčené, aby tento priestor bol v tom čase\nrozdelený priečkami tak, ako ich zobrazuje výkres predložený žalobcom. Ten pritom na pojednávaní dňa\n11.10.2024, prostredníctvom zástupcu X.. Ľ. H., ozrejmil, že výkres nepochádza z administratívneho\nspisu, keď týmto disponuje ako prílohou k rozhodnutiu z roku 2011. Ustáliac, že náčrt predložený\nžalobcom nepredstavuje listinu z administratívneho spisu, v ktorom sa ako príloha rozhodnutia zo dňa\n28.11.2011 nachádzal iný nákres, bez zakreslených vnútorných priečok, konajúci súd dovodil, že v roku\n2011 sa vnútorné priečky v objekte nenachádzali. V tejto súvislosti pritom neuznal ako dôvodnú námietku\nžalobcu o nedostatočnej a chronologicky neusporiadanej žurnalizácii administratívneho spisu. Poukázal\nna to, že mestská časť mu na jeho žiadosť predložila požadovanú dokumentáciu, pričom bez ohľadu\nna právnu úpravu týkajúcu sa jej vedenia, on sám nemal možnosť spôsob žurnalizácie ovplyvniť. Takto\nposkytnutý spisový materiál považoval za listinný dôkaz ako každý iný, ktorého obsah a dôveryhodnosť\nbol oprávnený vyhodnotiť; neberúc ohľad na nedostatočnú žurnalizáciu administratívneho spisu,\nkonajúci súd vyhodnotil nákres nebytového priestoru R.-X pripojený k rozhodnutiu zo dňa 28.11.2011\nza dôveryhodný.\n9. Pokiaľ žalobca v konaní argumentoval, že existenciu priečok v minulosti potvrdili nielen tvrdenia X.. S.\nJ. v technickej správe zo dňa 29.09.2018, ale i výsledky požiarneho posúdenia R.-X zo dňa 06.09.2017\n\nvypracovaného X.. C. J., ktorých súčasťou bol i pôdorys priestoru s vnútornými priečkami totožný s\nním predloženým výkresom, konajúci súd uviedol, že tieto skutočnosti nemohol preveriť; žalobca totiž\ndo súdneho spisu predložil iba titulnú stranu technickej správy X.. J.. I keby však X.. J. pripojil ku\nsvojej správe obdobný náčrt ako žalobca, konštatujúc, že všetky vnútorné priečky boli realizované už v\nminulosti, išlo by podľa konajúceho súdu o tvrdenie rozporné s dôkazmi z administratívneho spisu, ktoré\nby bez ďalšieho nemohol vyhodnotiť s tým záverom, že vnútorné priečky boli v rozpore s pôdorysom\npodľa rozhodnutia stavebného úradu z roku 2011 skutočne vybudované v minulom storočí; dôkazné\nbremeno v tomto smere znášal žalobca.\n10. V prospech tvrdení žalobcu nevyznela ani výpoveď svedkyne X.. O.. E. Š.. Tá pritom hneď v\núvode ozrejmila, že si na dôvody začatia správneho konania z rokov 2017 až 2019 nepamätá, keď\nsi ani nepamätá, či v danom období na stavebnom úrade vôbec pracovala. V priebehu výpovede\nsíce svedkyňa potvrdila, že na náčrte pôdorysu R.-X predloženom žalobcom sa nachádza jej podpis,\navšak podľa mienky konajúceho súdu táto skutočnosť nepreukazovala tvrdenia žalobcu; obdobný\npodpis svedkyne tvoril súčasť pôdorysu nákresu pripojeného k rozhodnutiu zo dňa 28.11.2011 v\nadministratívnom spise, a práve tento vyhodnotil konajúci súd za relevantný. Súd prvej inštancie sa\nv tejto súvislosti osobitne zameral i na obsah záverečnej reči žalobcu, majúc za to, že v nej žalobca\ndezinterpretoval otázku položenú svedkyni; svedkyňa totiž po predložení výkresu skonštatovala, že si\npriestor vybavuje a že možno v roku 2009 až 2010 v ňom povolila jeden veľký priestor ako pohostinstvo,\nčo napokon vyplýva i z rozhodnutia z roku 2011. Svedkyňa teda potvrdila, že v danom čase prestavoval\nR.-X jeden veľký priestor, ktorého súčasťou nemohli byť vnútorné priečky. S ohľadom na časový\nodstup a nejasné vyjadrovanie svedkyne súd prvej inštancie nepokladal jej výpoveď za rozhodujúcu; v\npodstatnom ohľade v nej však potvrdila dôvodnosť začatia správneho konania.\n11. Na uvedenom základe konajúci súd vyhodnotil, že žalobca nepreukázal, že by pracovníci mestskej\nčasti I. K. pri začatí konania o dodatočnom povolení/odstránení stavby dňa 14.07.2017 mali vedomosť,\nže sporné priečky sa v nebytovom priestore už dlhodobo nachádzali, a teda neexistoval zákonný dôvod\nna začatie takého konania. Práve naopak, vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že takéto\npriečky sa v nebytovom priestore v roku 2011 nevyskytovali, a preto po vykonaní štátneho stavebného\ndohľadu existoval zákonný dôvod na iniciáciu konania o dodatočnom povolení, resp. odstránení stavby.\nNa uvedený záver nemalo žiaden vplyv to, že v konečnom dôsledku bolo predmetné konanie zastavené,\nkeďže tento spôsob ukončenia správneho konania neznamená, že jeho začatie alebo predchádzajúci\npostup predstavovali nesprávny úradný postup. Práve naopak, k naplneniu zmyslu správneho konania\ndôjde i vtedy, keď správny orgán na návrh alebo z vlastného podnetu začne konanie a po zistení\nskutkového a právneho stavu vo veci rozhodne, i tak, že konanie zastaví. To pritom predstavuje\nštandardné rozhodnutie, ktorým sa správne konanie môže skončiť, čo samo o sebe neznamená, že\nnemalo byť nikdy začaté. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že začatie, vedenie a skončenie konania o\ndodatočnom povolení, resp. odstránení stavby ukončené rozhodnutím o zastavení zo dňa 13.01.2020\nnepredstavuje nesprávny úradný postup a nemôže zakladať zodpovednosť štátu.\n12. Vychádzajúc z uvedeného konajúci súd zamietol žalobu v časti nároku na náhradu majetkovej\nškody v sume 199 eur, ktorú žalobca viazal na nesprávny úradný postup spočívajúci v začatí a vedení\nstavebného konania; škoda pritom zodpovedala nákladom vynaloženým žalobcom na vypracovanie\npodkladov, na ktorých predloženie ho vyzval správny orgán. Tieto predstavujú trovy konania, ktoré si\npodľa § 31 Správneho poriadku hradí účastník sám.\n13. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal nárokom žalobcu, ktorý si uplatnil titulom nesprávneho\núradného postupu spočívajúceho v porušení jeho práva na vybavenie veci bez zbytočných prieťahov.\nPodotkol pritom, že existenciu prieťahov v stavebnom konaní opakovane konštatoval prokurátor\nOkresnej prokuratúry Bratislava I, pričom jeho závery treba považovať za výsledok prešetrenia sťažnosti\nna prieťahy v zmysle § 9 ods. 2, resp. ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca zdôvodňoval existenciu\nnemajetkovej ujmy tým, že táto predstavuje kompenzáciu, resp. spravodlivé zmiernenie následkov\nvzniknutej ujmy, nakoľko vedením stavebného konania došlo k zásahu do jeho osobnostných práv,\npociťoval stres a napätie z dĺžky konania, nemohol užívať svoj majetok, musel sa podrobovať úkonom\nako miestne zisťovanie a strpieť obhliadky svojho vlastníctva; k neodôvodneným prieťahom spôsobeným\nnekonaním stavebného úradu pritom došlo v období od 08.02.2019 do 13.01.2020, ktorú okolnosť\nkonštatoval i prokurátor v jeho upozornení. Žalobca ozrejmil, že od žalovanej požadoval morálnu\n\nsatisfakciu v podobe ospravedlnenia, a pre prípad jeho neposkytnutia žiadal relutárnu náhradu. Tento\nnárok súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodný.\n14. Konajúci súd mal za preukázané, že správny orgán bol v konaní o dodatočnom povolení, resp.\nodstránení stavby nečinný od 08.02.2019 až do vydania rozhodnutia o zastavení dňa 13.01.2020, ktorú\nokolnosť žalovaná nerozporovala; posledným úkonom stavebného úradu pred vydaním rozhodnutia\no zastavení konania pritom bolo doposlanie oznámenia o pokračovaní v konaní dňa 22.01.2019. Na\nuvedenom základe konajúci súd vyhodnotil za nepochybné, že nečinnosť stavebného úradu trvala\ntakmer rok, na čo opakovane poukázal i prokurátor v upozorneniach zo dňa 13.06.2019, 30.08.2019,\n30.09.2019 a 03.12.2019. Konštatovaním prieťahov zo strany prokuratúry bola naplnená hypotéza\nprávnej normy uvedenej v § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., resp. § 9 ods. 2 zákona v znení účinnom\nku dňu vzniku prieťahov, ktorá okolnosť sama o sebe zakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.\nSúd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že vedenie administratívneho konania prirodzene zaťažuje\nkaždého občana, a preto je povinnosťou štátnych orgánov vykonávať správu vecí verejných efektívne.\nAkceptoval preto tvrdenie žalobcu, že stavebné konanie mu mohlo spôsobovať stres, keďže v ňom\nvyvstala potreba predkladania podkladov a komunikácie so stavebným úradom; prihliadajúc na charakter\nkonania, ktoré sa týkalo dodatočného povolenia, resp. odstránenia stavby (stavebných úprav), jeho\nvýsledkom mohlo byť aj odstránenie vnútorných priečok; v dôsledku toho žalobcovi vznikla nemajetková\nujma, ktorú si uplatňoval v sume 200 eur. Súd prvej inštancie vyhodnotil jej výšku za primeranú vo vzťahu\nk dĺžke stavebného konania a prieťahov, ako aj k charakteru konania a jeho dôsledkom pre žalobcu, keď\ntoto konanie ho nezaťažovalo v mimoriadnom rozsahu a dôsledky prejavujúce sa na jeho osobe nemohli\nbyť závažného charakteru. Zohľadnil aj to, že žalobca požadoval od žalovanej ospravedlnenie, ktoré\nmu neposkytla, a preto dospel k záveru, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným\nzadosťučinením.\n15. Súd prvej inštancie rozhodol o lehote na plnenie podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný\nsporový poriadok (ďalej ako „C.s.p.“), určiac túto v dĺžke 30 dní; bral pritom do úvahy administratívnu\nnáročnosť vykonania úhrady zo strany orgánu štátu.\n16. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1\nC.s.p. podľa zásady úspechu. Uviedol, že vo vzťahu k žalobe o úhradu majetkovej škody bola úspešná\nžalovaná, kým vo vzťahu k žalobe o náhradu nemajetkovej ujmy mal úspech žalobca. S ohľadom na to,\nže oba uplatnené nároky boli približne v rovnakej výške, vyhodnotil úspech, ako i neúspech oboch strán\nako rovnaký a nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.\n17. Proti výroku I., vo vzťahu k lehote na plnenie, zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie\na výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov\npodľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p. Žalobca dôvodil, že pokiaľ dospel stavebný úrad v\nrámci výkonu štátneho stavebného dohľadu k záveru, že v nebytovom priestore boli medzi rokmi\n2012 až 2017 vykonané stavebné úpravy bez stavebného povolenia, označil za nelogické, prečo sa\nkonajúci súd nestotožnil s jeho názorom, že stavebný úrad prostredníctvom svojej zamestnankyne\nustálil, že pri vnútorných priečkach išlo o stavbu, na ktorú sa vyžaduje stavebné povolenie. Podľa\nžalobcu je notorietou, že nie každá stavebná zmena alebo úprava podlieha stavebnému konaniu a\npovoľovaniu zo strany stavebného úradu. V danom prípade X.. O.. Š. nepochybne posúdila, že pri\nbližšie nekonkretizovaných priečkach, vrátane sadrokartónových, drevených a podobných, ide o stavby,\nresp. úpravy, na ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie; napokon však vyšlo najavo, že o žiadne také\núpravy nešlo. Pritom zamestnankyňa stavebného úradu v rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu,\nani v konaní o dodatočnom povolení, resp. odstránení nepovolených stavebných úprav nevedela\nkonkretizovať, ktoré priečky v priestore mali byť podľa jej úvahy vybudované v rokoch 2012 až 2017,\ntieto mali podliehať povoleniu a mali by sa odstrániť. Jej postup preto žalobca označil za svojvoľný,\nzrejme motivovaný nečestnosťou, s úmyslom privodiť mu náklady za požadované posudky a vyjadrenia\na zasahovať vedením konania do pokojného užívania majetku.\n18. Žalobca sa v ďalšom nestotožnil s právnym názorom konajúceho súdu, podľa ktorého, ak v priebehu\nkonania stavebník alebo vlastník stavby preukáže, že ide o povolenú stavbu alebo stavbu, na ktorú\nstavebné povolenie nie je potrebné, stavebný úrad konanie v súlade s § 30 Správneho poriadku\nzastaví, a preto v danom prípade nešlo o nesprávny úradný postup. Neskoršie zastavenie konania\npre odpadnutie dôvodu jeho vedenia nezbavuje štátny orgán povinnosti nahradiť škodu spočívajúcu vo\nvynaložení nákladov, napríklad stavebníkom na odborné posudky a vyjadrenia. Obdobne ako v prípade\n\nnároku na náhradu škody pri oslobodení obžalovaného spod obžaloby aj tu musí súd vychádzať z\nkonečného výsledku konania, t. j. zo zastavenia konania. Podľa mienky žalobcu, iba ak by stavebný\núrad povolil stavebné úpravy v podobe priečok, nebola by podľa neho splnená zákonná podmienka\núspešnosti žaloby na náhradu škody vedením konania, ktoré sa viesť nemalo. Vychádzajúc z právneho\nnázoru konajúceho súdu, mohli by vznikať situácie, kedy by stavebné úrady začínali konania o\ndodatočnom povolení, resp. odstránení stavieb bezbreho, svojvoľne a účelovo, s tým, že stavebníkom\na vlastníkom by vznikali náklady, ktoré by aj pri zastavení konania zostali na ich ťarchu; takýto názor\npovažoval žalobca za zjavne nesprávny.\n19. Podľa žalobcu nebol dôvod sa v konaní zaoberať a vykonávať dokazovanie, či priečky v R.-X boli\nalebo neboli postavené v období rokov 2012 až 2017, keďže stavebné konanie bolo rozhodnutím zo\ndňa 13.01.2020 napokon zastavené z dôvodu, že neboli zistené žiadne nepovolené úpravy; konajúci\nsúd je pritom týmto konečným rozhodnutím stavebného úradu viazaný, a preto je bez významu zisťovať\npôdorys priestoru v rokoch 2011 až 2017, keďže aj v prípade, ak by priečky boli v tomto období\nvybudované, na ich vybudovanie sa nevyžadovalo stavebné povolenie. V tejto súvislosti žalobca tiež\nupriamil pozornosť na to, že rozhodnutie zo dňa 28.11.2011 neobsahovalo žiadnu prílohu, pričom táto\nnetvorila ani súčasť rozhodnutia nachádzajúceho sa v administratívnom spise č. 1158/2012. I v prípade,\nže by sa taká listina v spise nachádzala, nie je zrejmé, čo vlastne preukazuje, či stav priestoru pred\nvykonaním údajných stavebných úprav v deväťdesiatych rokoch minulého storočia alebo stav po ich\nvykonaní, a kto ju do konania doložil. Z obsahu samotného rozhodnutia zo dňa 28.11.2011 pritom\nvyplýva, že do konania boli doložené doklady ako výpis z katastra nehnuteľností, kópia z katastrálnej\nmapy, revízna správa elektriny a projekt protipožiarnej ochrany, avšak nenachádza sa v ňom zmienka\no grafickom náčrte priestoru. Na uvedenom základe potom žalobca označil vyjadrenia konajúceho\nsúdu o dokreslení priečok v náčrte s podpisom svedkyne, za urážlivé a nevyplývajúce z výsledkov\ndokazovania. Žalobcovi tiež nebolo zrejmé, prečo bol do konania pripojený spis č. 1158/2012, ak\nrozhodnutie pochádzalo z roku 2011. Na súdnom pojednávaní dňa 03.12.2024 pritom namietal, že\nadministratívny spis stavebného úradu č. 1158/2012 nebol žurnalizovaný, jeho jednotlivé listy neboli\nčíslované a nebolo ani zrejmé, ktorého časového obdobia sa týkajú. Napokon, nachádzali sa v ňom i\nlistiny určené neznámej osobe, čo podľa žalobcu indikovalo, že spis bol účelovo pospájaný z viacerých\nkonaní; z takto pripojeného spisového materiálu podľa neho nebolo možné vykonávať dokazovanie.\n20. Pokiaľ súd prvej inštancie v ods. 24 odôvodnenia konštatoval, že nemal ako overiť tvrdenie o\nexistencii priečok v minulosti, nakoľko žalobca nepredložil technickú správu Ing. Juraja Kostolanského\nzo dňa 29.09.2018, ani požiarne posúdenie nebytového priestoru zo dňa 06.09.2017 vypracované\nX.. C. J., žalobca uviedol, že týmito dokumentami disponovala žalovaná ešte pred začatím konania,\nboli jej známe, pričom ich vypracovanie, ani obsah nespochybnila; tieto následne priložil k podanému\nodvolaniu, osobitne zdôrazňujúc, že všetky priečky v priestore boli budované najneskôr v deväťdesiatych\nrokoch minulého storočia. Žalobca podotkol, že X.. J. pri svojich záveroch vychádzal z obdobného\nnáčrtu aký mal on sám k dispozícii; podľa neho nezostala dispozícia priestoru po vybudovaní priečok v\ndeväťdesiatych rokoch minulého storočia v podobe veľkopriestoru, ale obsahovala napríklad miestnosti\noznačené ako vinotéka fľaškových vín, degustačná miestnosť a technická miestnosť. Uvedené pritom\nnebolo v rozpore s dôkazmi z administratívneho spisu č. 1158/2012. Pokiaľ mal konajúci súd pochybnosti\no týchto tvrdeniach, nič mu nebránilo vykonať dokazovanie napríklad vyžiadaním vyjadrenia od X.. J.;\non sám nemal dôvod navrhovať tento dôkaz, keďže žalovaná jeho tvrdenia nesporovala.\n21. Žalobca sa nestotožnil s konštatovaním konajúceho súdu, že svedkyňa Š. poprela jeho tvrdenia,\nnakoľko so zreteľom na časový odstup a celkovo nejasné vyjadrovanie svedkyne napokon nepovažoval\njej výpoveď za rozhodujúcu; napriek tomu však súd prvej inštancie uzavrel, že svedkyňa v podstatnom\nohľade potvrdila dôvodnosť začatia stavebného konania. Z odôvodnenia rozsudku tak žalobcovi\nnebolo zrejmé, v čom svedkyňa jeho tvrdenia poprela, a preto v tejto časti označil napadnutý\nrozsudok za nepreskúmateľný. Svedkyňa Š. bola pritom dňa 09.03.2017 osobne prítomná pri výkone\nštátneho stavebného dohľadu a zo zápisnice z neho nevyplývali žiadne zistenia týkajúce sa budovania\nnepovolených priečok; až po čase začala svedkyňa tvrdiť, že v priestoroch sa majú nachádzať\nbližšie nekonkretizované priečky. Žalobcovi potom nebolo zrejmé, prečo na tieto skutočnosti svedkyňa\nneupozornila už pri obhliadke a nezaznamenala ich do zápisnice. Ak teda svedkyňa v rámci štátneho\nstavebného dohľadu zistila nepovolené stavebné úpravy, bola povinná ich na mieste zaznamenať, čo\nvšak neurobila a až následne, zrejme po porade s nadriadenými prišla s konštrukciou, že v priestore boli\nvykonané nepovolené stavebné úpravy, ktoré označila ako priečky, bez ich konkretizácie.\n\n22. Žalobca konajúcemu súdu vytýkal i nesprávnosť uznesenia zo dňa 04.02.2025, č. k.\nB1-3C/33/2020-243, ktorým nepripustil jeho zastúpenie zvoleným zástupcom X.. H.. Podľa jeho\nodôvodnenia sa mal súd prvej inštancie oboznámiť so spismi Mestského súdu Bratislava IV, sp.\nzn. B1-21C/52/2020 a sp. zn. 53C/57/2023, a zistiť, že v nich X.. H. vystupuje ako jeho zástupca.\nŽalobca pritom ozrejmil, že konanie vedené pod sp. zn. B1-21C/52/2020 bolo právoplatne skončené dňa\n03.04.2024 a X.. H. ho preto nemohol v ňom ku dňu 04.02.2025 zastupovať, tak ako ho nezastupoval\nani v konaní vedenom pod sp. zn. 53C/57/2023. Žalobca podotkol, že ním zvolený zástupca ho\nzastupoval vždy len na jednom konkrétnom pojednávaní, a teda ku dňu 04.02.2025 nevystupoval ako\njeho splnomocnený zástupca v žiadnom konaní; napriek tomu konajúci súd nedôvodne nepripustil\njeho zastúpenie zvoleným zástupcom. Na uvedenom základe preto žalobca žiadal vykonať odvolací\nprieskum zákonnosti postupu súdu prvej inštancie. Podľa mienky žalobcu neobstálo v tomto smere\nvyjadrenie podpredsedu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 06.03.2025, z ktorého malo vyplývať, že\nrozhodnutie zákonného sudcu vychádzalo z výsledkov lustrácie v aplikácii „SM Register“. Z odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia nebolo možné overiť, o aké konkrétne zistenia oprel konajúci súd svoje závery o\nnepripustení jeho zastupovania X.. H., čím mu odňal možnosť dať sa zastúpiť ním zvoleným zástupcom,\nznemožnil mu prístup k súdu a porušil jeho právo na spravodlivý proces. Tento postup žalobca vnímal ako\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti žalobca podotkol, že ním zvolený zástupca bol\nbývalým vlastníkom posudzovaného nebytového priestoru a osobne sa dňa 09.03.2017 zúčastnil výkonu\nštátneho stavebného dohľadu, a preto mohol konajúcemu súdu objasniť skutkové okolnosti, o ktorých\nvznikli pochybnosti.\n23. A napokon žalobca nesúhlasil ani s rozhodnutím konajúceho súdu ohľadne lehoty na plnenie\npeňažnej povinnosti uloženej žalovanej výrokom I. napadnutého rozsudku. Pokiaľ túto konajúci súd\npredĺžil na 30 dní dôvodiac administratívnou náročnosťou vykonania úhrady zo strany žalovanej ako\norgánu štátu, bezdôvodne ju privilegoval. Rovnako nesprávne rozhodol i o náhrade trov konania. V\nsituácii, keď mala žalovaná úspech v časti žaloby o náhradu majetkovej škody a on v časti žaloby o\nrelutárnu náhradu, prichádzalo do úvahy rozhodnutie, ktorým konajúci súd zaviaže žalovanú na náhradu\ntrov konania v rozsahu 50 %. Zhrnúc, že v konaní preukázal existenciu nesprávneho úradného postupu,\nako i nákladov vynaložených v súvislosti s ním, žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie v napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie, prípadne podľa § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v\ncelom rozsahu a prizná mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.\n24. Žalovaná sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožnila s právnym názorom konajúceho súdu\nohľadne absencie nesprávneho úradného postupu, keďže stavebný úrad, rešpektujúc ustanovenie\n§ 88a Stavebného zákona neporušil právnou normou predpísaný postup. Zopakovala, že stavebný\núrad začal konanie o dodatočnom povolení stavby ex offo na základe zistení štátneho stavebného\ndohľadu, a preto mu nemožno vyčítať, že po odpadnutí dôvodu, pre ktorý ho z úradnej povinnosti\nviedol, konanie následne podľa § 30 Správneho poriadku zastavil. Len samotná okolnosť, že došlo\nk zastaveniu konania po odpadnutí dôvodu, pre ktoré bolo začaté, nevedie k záveru, že konanie\nzačaté ani nemalo byť. Postup stavebného úradu tak nenaplnil definičné znaky nesprávneho úradného\npostupu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaná nepovažovala odôvodnenie napadnutého rozsudku\nza nepreskúmateľné, nakoľko skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyhodnotil výpoveď svedkyne za\nrozhodujúcu ešte neznamená, že na ňu nemohol prihliadať, nakoľko podľa § 191 ods. 1 C.s.p. súd\nhodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti.\n25. Za nepreukázané žalovaná označila tvrdenia žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý proces;\nten pritom žalobca vyvodzoval z rozhodnutia konajúceho súdu o nepripustení jeho zastupovania\nX.. H.. Pokiaľ súd prvej inštancie zistil, že X.. Ľ. H., ktorý bol prítomný ako zástupca žalobcu na\npojednávaniach dňa 11.10.2024 a 03.12.2024, vystupuje ako jeho splnomocnený zástupca v iných\nkonaniach vedených na Mestskom súde Bratislava IV, vydal rozhodnutie o jeho nepripustení, ktoré bolo\nsúladné s ustanovením § 89 ods. 2 C.s.p. A napokon, žalovaná nesúhlasila ani s argumentáciou žalobcu\nvo vzťahu k stanovenej lehote na plnenie. Poukázala na to, že je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý\nje viazaný zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a je povinný preveriť hospodárnosť,\n\nefektívnosť a účelnosť finančných operácií pred ich uskutočnením. Administratívne procesy spojené s\nvykonaním finančných operácií objektívne znemožňujú zaplatiť priznanú náhradu v lehote 3 dní. Na\nuvedenom základe žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. a nadväzujúcich\nvýrokoch podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie, prípadne aby podľa § 388 C.s.p. rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne v celom\nrozsahu a prizná jej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.\n26. Proti zaväzujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie a výroku o náhrade trov konania podala\nv zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p.\nOzrejmila, že v danej veci bola sporná otázka dôvodnosti vedenia konania o dodatočnom povolení/\nodstránení stavebných úprav v nebytovom priestore, nakoľko toto bolo zastavené pre odpadnutie dôvodu\njeho začatia, čo žalobca označil za nesprávny úradný postup. Súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže stavebný úrad sa nedopustil tvrdeného nesprávneho úradného postupu spočívajúceho vo vedení\nstavebného konania, a teda nemohol vyvodiť zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003\nZ. z. Zároveň však priznal žalobcovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v\ndôsledku dĺžky tohto konania, s ktorým názorom sa žalovaná nestotožnila. Vo väzbe na § 17 ods. 2\nzákona č. 514/2003 Z.z. žalovaná zdôraznila, že nemajetkovú ujmu treba v zmysle § 17 ods. 3 citovaného\nzákona vnímať ako subjektívne pociťovanú ujmu, ktorá sa prejavuje v osobnom, pracovnom živote,\nresp. spoločenskom uplatnení poškodeného; nejde teda o automatickú kompenzáciu poškodenia práv\njednotlivca. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať nielen existenciu nesprávneho úradného\npostupu, ale i vznik a rozsah nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s týmto postupom. Súd prvej\ninštancie pri posúdení splnenia predpokladov pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, keďže považoval nemajetkovú ujmu žalobcu za preukázanú už len\nsamotnou existenciou nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch v konaní. Žalovaná\ndala do pozornosti, že konajúci súd na jednej strane konštatoval absenciu nesprávneho úradného\npostupu stavebného úradu v podobe nedôvodne vedeného konania o dodatočnom povolení, resp.\nodstránení stavby, pritom na druhej strane priznal žalobcovi ním požadovanú relutárnu náhradu, ktorú\ntento odvodzoval nielen od prieťahov v stavebnom konaní, ale i od podľa neho bezdôvodného vedenia\ntohto konania; konajúci súd teda nerozčlenil náhradu nemajetkovej ujmy na dve parciálne zložky, čím\nsvoje konanie zaťažil vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia, a vec\nnesprávne právne posúdil.\n27. Pokiaľ išlo o výšku priznanej relutárnej náhrady súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej\nposúdením z hľadiska kritérií podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., teda prihliadajúc na osobu\npoškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť ujmy a na okolnosti,\nza ktorých k nej došlo, závažnosť následkov v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení.\nKonajúci súd mal venovať pozornosť analýze osoby žalobcu a jeho doterajšieho života v komparácii s\nanalýzou preukázaných následkov spôsobených tvrdenou ujmou; bez tejto nemohol dospieť k záveru\no preukázaní nemajetkovej ujmy žalobcom. Na uvedenom základe žalovaná navrhla, aby odvolací súd\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie, prípadne aby ho sám zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná jej nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej mal za to, že súd prvej inštancie neposudzoval\nnárok na náhradu nemajetkovej ujmy titulom bezdôvodnosti administratívno-správneho konania, keďže\nzákladom jeho úvahy bola existencia prieťahov v konaní, ktoré stavebný úrad neodstránil ani na základe\nopakovaných upozornení na porušovanie zákona zo strany Okresnej prokuratúry Bratislava I. Mal za\npreukázanú nečinnosť správneho orgánu počnúc od 08.02.2019 až do vydania rozhodnutia zo dňa\n13.01.2020, čo napokon v konaní ani nebolo sporné, najmä vo väzbe na upozornenia prokurátora\nOkresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 13.06.2019, č. Pd 55/19/1101-6, zo dňa 30.08.2019, č. Pd\n55/19/1101-14, zo dňa 30.09.2019, č. Pd 55/19/1101-15 a zo dňa 03.12.2019, č. Pd 55/19/1101-16,\nktorých vyhodnotením bola naplnená hypotéza právnej normy v § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.,\nresp. § 9 ods. 2 citovaného zákona v znení ku dňu vzniku prieťahov. Stavebný úrad ani po doručení\nupozornenia okresnej prokuratúry niekoľko ďalších mesiacov nekonal, pričom v zmysle § 49 Správneho\nporiadku mal povinnosť vydať rozhodnutie najneskôr v lehote 60 dní od doplnenia podkladov, čo neurobil;\nkonajúci súd teda mal za preukázanú existenciu nesprávneho úradného postupu stavebného úradu.\n\n29. Pokiaľ žalovaná v odvolaní konajúcemu súdu vytýkala, že sa nevenoval analýze jeho osoby,\ndoterajšieho života v komparácii s analýzou preukázaných následkov spôsobených tvrdenou ujmou,\nžalobcovi nebolo zrejmé, čo by mala predmetná analýza obsahovať a v čom spočívať. Za postačujúce\npritom považoval to, že žalovaná mu za vzniknuté prieťahy neposkytla ani ospravedlnenie. Bolo na nej,\naby sa zaoberala tým, prečo stavebný úrad nekonal, a to i napriek viacerým upozorneniam okresnej\nprokuratúry, ako i sa dopytovať na nečinnosť stavebného úradu svedkyne Š. ako vtedajšej referentky\nstavebného úradu. Žalobca bol toho názoru, že nebolo potrebné dokazovanie, resp. analýza jeho osoby,\njeho doterajšieho života v komparácii s následkami spôsobenými tvrdenou ujmou. Napokon, žalovaná\nnárok titulom ospravedlnenia za prieťahy v konaní, ani výšku s tým spojenej náhrady nespochybnila\na v tejto súvislosti ani nenavrhla vykonať dokazovanie, a preto jej odvolaciu argumentáciu hodnotil za\nprávne bezvýznamnú.\n30. Žalobca vo vzťahu k výroku o trovách konania ozrejmil, že výška priznanej náhrady nemajetkovej\nujmy vždy závisí od jej posúdenia konajúcim súdom, a preto ani prípadný neúspech v tejto časti\nnemôže mať za následok, že súd prvej inštancie bude nárok úspešnej strany korigovať. Považoval za\nnepochybné, že konajúci súd rozhodoval o trovách konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262\nods. 1 C.s.p., t. j. podľa zásady úspechu a dospejúc k záveru o približne rovnakom úspechu každej zo\nstrán, nepriznal žiadnej z nich nárok na náhradu trov konania. Žalobca v tejto súvislosti podotkol, že\nžalovanou je Slovenská republika, ktorej v konaní reálne žiadne trovy nevznikli, nakoľko je oslobodená\nod platenia súdnych poplatkov, pričom v jej mene koná ústredný orgán štátnej správy, ktorý nie je\nzastúpený advokátom. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že jej žiadne trovy v konaní nevznikli. Žalobca\nuzavrel, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti a dôkazy, pre ktoré by mal odvolací\nsúd tieto vyhodnotiť ako dôvodné.\n31. Žalovaná sa v odvolacej replike v celom rozsahu pridržala svojho odvolania. Nesúhlasila s tvrdením\nžalobcu, že dostatočná komparácia následkov jeho ujmy má mať základ v tom, že žalobcovi neposkytla\nospravedlnenie. Tým, že v konaní spochybnila nárok žalobcu v celom rozsahu, t. j. vznik škody, ako\naj nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom stavebného úradu, táto\nskutočnosť bez ďalšieho bránila v poskytnutí ospravedlnenia.\n32. Žalobca v reakcii v podaní zo dňa 28.11.2025 mal za to, že žalovaná v odvolacej replike neuviedla\nžiadne nové tvrdenia, ani skutočnosti, keď iba zopakovala predchádzajúcu argumentáciu, ku ktorej sa\nnepovažoval za potrebné osobitne vyjadrovať. Zotrval na svojom stanovisku, že konanie o dodatočnom\npovolení, resp. odstránení stavebných úprav, konkrétne priečok v nebytovom priestore, nemalo byť\nvôbec vedené, nakoľko začalo bez právneho dôvodu, keď i výsledky štátneho stavebného dohľadu\nnekonštatovali žiadne nepovolené, ani vybudované priečky v priestore; toto konanie napokon skončilo\njeho zastavením ex offo a v súvislosti s ním mu vznikli náklady, ktoré tvoria základ žalobou uplatnenej\nmajetkovej škody. Stavebné konanie trvalo neprimerane dlhý čas, čo malo za následok porušenie\njeho základného práva na vybavenie veci v zákonnej lehote; napokon nečinnosť stavebného úradu\nkonštatovala i okresná prokuratúra. Z tohto dôvodu žalobca považoval nárok na náhradu nemajetkovej\nujmy za dôvodný. Podotkol, že žalovaná sa v odvolacom konaní nevyjadrila k dôkazom, ktoré predložil,\nako je zápisnica z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 09.03.2017 a statické posúdenie priečok\nzo dňa 29.09.2018 vypracovaného X.. S. J..\n33. Žalobca zaujal stanovisko i zisteniam konajúceho súdu z aplikácie „SM Register“ vo vzťahu k\nuzneseniu zo dňa 04.02.2025 o nepripustení jeho zastúpenia X.. H.. Zdôraznil, že k dátumu vydania tohto\nrozhodnutia ho X.. H. nezastupoval, nebol preto zákonný dôvod na nepripustenie jeho zastupovania pro\nfuturo. Pokiaľ išlo o lehotu na splnenie povinnosti stanovenú konajúcim súdom na 30 dní, bol toho názoru,\nže žalovaná nie je súkromnou osobou, ale ústredným orgánom štátnej správy, ktorý je pri nakladaní s\nfinančnými prostriedkami viazaný i zákonom č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a je povinný\noveriť hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť finančných operácií pred ich uskutočnením. Pokiaľ\nmajú súkromné osoby rozhodnutím súdu určenú štandardnú lehotu na splnenie povinnosti v trvaní 3 dní,\nv záujme rovnosti strán, niet dôvodu, aby žalovanej bola uložená lehota až 10 násobne dlhšia.\n34. Žalobca zotrval na dôvodnosti svojej argumentácii ohľadne nesprávneho úradného postupu a vzniku\nmajetkovej škody, ako i nemajetkovej ujmy i v podaní zo dňa 12.02.2026.\n\n35. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania oboch strán sporu (§ 379, § 380 ods. 1\nC.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu a žalovanej\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu smerujúce do lehoty na plnenie výroku I. napadnutého rozsudku je potrebné odmietnuť, pričom\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť, spolu so zrušením uznesenia o nepripustení\nzastupovania žalobcu X.. H. a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n36. Predtým ako odvolací súd pristúpil k odvolaciemu prieskumu vecnej správnosti napadnutého\nrozsudku na podklade odvolaní procesných strán, musel sa vysporiadať s otázkou prípustnosti odvolania\nžalobcu voči lehote na plnenie vo výroku I. napadnutého rozsudku. Dospel pritom k záveru, že jeho\nodvolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.\n37. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon\npripúšťa.\n38. Podľa § 357 C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania,\nb) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo\nzabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní\na iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,\nh) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť\nrozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) návrhu na uloženie povinnosti zložiť zábezpeku vo\nveciach práva duševného vlastníctva a návrhu na uloženie povinnosti zložiť zábezpeku alebo preddavok\nv sporoch proti verejnej účasti, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov\nkonania a v sporoch proti verejnej účasti aj o výške náhrady trov konania, n) prerušení konania podľa\n§ 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie\nvykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia, p) postúpení právomoci\ndo cudziny.\n39. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je odvolanie prípustné.\n40. Žalobca smeroval opravný prostriedok i proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie do časti,\nv ktorej určil žalovanej, aby uloženú povinnosť splnila v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nNapadol tak procesné rozhodnutie konajúceho súdu o lehote na plnenie, majúce povahu uznesenia\n(§ 234 ods. 1 C.s.p.), ktoré bolo súčasťou výroku I. rozsudku vo veci samej (§ 212 ods. 1 C.s.p.).\nCivilný sporový poriadok pripúšťa odvolanie proti uzneseniu len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne\nvymedzené v ustanovení § 357 C.s.p., pričom uznesenie o určení lehoty na plnenie medzi uznesenia,\nproti ktorým je odvolanie prípustné, nepatrí; proti tomuto uzneseniu odvolanie teda nie je prípustné. Na\ntomto skutkovom základe preto odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu do lehoty na plnenie výroku\nI. napadnutého rozsudku ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, a\npreto ho podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.\n41. Odvolací súd v ďalšom udáva, že predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody a\nnemajetkovej ujmy uplatnený voči Slovenskej republike, v zastúpení Úradom pre územné plánovanie\na výstavbu Slovenskej republiky, titulom nesprávneho úradného postupu. Ten mal podľa skutkového\nvymedzenia v žalobe spočívať v tom, že stavebný úrad začal ex offo konanie o dodatočnom povolení/\nodstránení stavebných úprav, resp. v tomto pokračoval bezdôvodne, napriek nesúhlasu žalobcu s\njeho vedením, pričom následne rozhodnutím zo dňa 13.01.2020 konanie zastavil, nakoľko odpadol\ndôvod konania začatého na podnet správneho orgánu; žalobcovi v tejto súvislosti vznikla majetková\nškoda spočívajúca vo vynaložení nákladov na obstaranie rozhodujúcej dokumentácie v sume 199\neur. Stavebný úrad sa pritom dopustil i nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v zbytočných\nprieťahoch v stavebnom konaní v období od 08.02.2019 do 13.01.2020, ktorý mal podľa žalobcu za\nnásledok vznik nemajetkovej ujmy v sume 200 eur.\n42. Súd prvej inštancie zaviazal výrokom I. žalovanú na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v\nsume 200 eur, ktorý napadla odvolaním žalovaná, keďže bol vydaný v jej neprospech. Pri skúmaní\ndôvodnosti žaloby žalobcu v tejto časti konajúci súd zameral svoje skúmanie na splnenie predpokladov\n\nzodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu v intenciách zákona č. 514/2003 Z.z. Tými sú okrem\nexistencie nesprávneho úradného postupu, ako titulu nároku, i vznik nemajetkovej ujmy a príčinná\nsúvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a ujmou. Vo vzťahu k nesprávnemu úradnému\npostupu spočívajúcemu v nečinnosti stavebného úradu v stavebnom konaní súd prvej inštancie\nsprávne zohľadnil, že túto opakovane konštatoval prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I v\nupozorneniach zo dňa 13.06.2019, 30.08.2019, 30.09.2019 a 03.12.2019 (č.l. 35-41). Predmetné\nupozornenia vyhodnotil konajúci súd a použitia analógie ako výsledok prešetrenia sťažnosti na prieťahy\npožadovaný hypotézou právnej normy v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení v čase\nprieťahov v konaní -pozn. odvolacieho súdu), s ktorým názorom sa možno plne stotožniť. Odvolací súd\ndopĺňa, že v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre je prokurátor oprávnený podať\norgánu verejnej správy, ktorým je i obec, resp. mestská časť ako stavebný úrad (§ 117 ods. 1 Stavebného\nzákona), upozornenie na účely odstránenia porušovania zákonov a všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ku ktorému došlo jeho nečinnosťou; nečinnosťou sa pritom v intenciách zákona č. 514/2003\nZ.z. má na mysli nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Napokon, žalovaná existenciu\nzbytočných prieťahov v stavebnom konaní v období od 08.02.2019 do 13.01.2020 v priebehu konania,\nani v odvolaní nesporovala. Nesúhlasila pritom so záverom konajúceho súdu o existencii nemajetkovej\nujmy žalobcu, ku ktorej došlo v príčinnej súvislosti s deklarovaným nesprávnym úradným postupom; jej\nodvolacej argumentácii možno priznať úspech.\n43. Je nepochybné, že v prípade splnenia zákonných podmienok pre zodpovednosť štátu za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci sa primárne poškodenému uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.\nAk iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na\nujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch,\nak nie je možné uspokojiť ju inak. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, než majetkovej\nsféry poškodeného, a teda môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity\npoškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné\nvzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Kritériami pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch\nsú v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. osoba poškodeného (jeho doterajší život a prostredie,\nv ktorom žije a pracuje), závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť\nnásledkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, ako i v spoločenskom uplatnení. Okruh\nrozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinností tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie\ntýchto tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje právny pomer strán. Táto norma\nzásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj\nnositeľa dôkazného bremena. V konaní o náhradu škody, resp. náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej\norgánom verejnej moci má žalobca bremeno tvrdenia v tom, že žalovaná zasiahla do jeho osobnosti a že\ntento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na jeho právach, pričom musí nielen uviesť (tvrdiť), ale\naj preukázať vznik tejto ujmy. Z tohto bremena tvrdenia pre žalobcu vyplýva dôkazné bremeno preukázať\nskutočnosti svedčiace o existencii ujmy a zásahu (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.\n9Cdo 259/2021, sp. zn. 5Cdo 232/2021, sp. zn. 5Cdo 6/2022).\n44. Vychádzajúc z vyššie uvedeného v okolnostiach danej veci možno súhlasiť so žalovanou, že konajúci\nsúd založil existenciu nemajetkovej ujmy žalobcu nesprávne len na preukázaní nesprávneho úradného\npostupu spočívajúceho v prieťahoch v stavebnom konaní, a teda jej dôvodnosť mal za osvedčenú len\nsamotnou existenciou prieťahov a skutkovými tvrdeniami žalobcu. Súdna judikatúra pritom dovodila, že\nnárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy nemožno vyvodiť len z danosti nesprávneho úradného\npostupu, bez zreteľa na následky dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé stránky života dotknutej osoby,\nzávažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo. I keď teda nečinnosť orgánu verejnej moci znamená\npre poškodeného, tu žalobcu, určitú imateriálnu ujmu, nezbavuje ho to povinnosti preukázať vznik tejto\nujmy v jednotlivých oblastiach života a intenzitu zásahu, ako i to, a to treba zdôrazniť, že iba samotné\nkonštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie, či\nzmiernenie tejto vzniknutej ujmy. Napokon, vychádzajúc z obsahu žaloby, práve tento spôsob satisfakcie\npovažoval i žalobca za prvoradý (viď článok IV.). Pokiaľ sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy,\nmusí na konkrétnych skutkových okolnostiach preukázať, že mu ujma v súvislosti s nesprávnym úradným\npostupom skutočne vznikla a že zásah nielen mohol, ale aj skutočne vyvolal následnú reakciu v jeho\nsúkromnom živote, v rodinnom prostredí, profesionálnej sfére, či v inom prostredí (k tomu rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo 222/2021, rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 285/2018).\nLen ak sú tieto skutočnosti nesporne preukázané, súd môže skonštatovať, že žalobca uniesol bremeno\ntvrdenia, ako aj bremeno dôkazu, a vyvodiť z toho jeho úspech v konaní. Nadväzne na uvedené\n\nskutočnosti, vo vzťahu k ustáleniu existencie nemajetkovej ujmy nebolo postačujúce, že administratívne\nkonanie mohlo u žalobcu vyvolať stres, ako to v odôvodnení rozhodnutia pripustil konajúci súd vo väzbe\nna predkladanie podkladov a korešpondenciu žalobcu so stavebným úradnom; napokon, komunikácia s\norgánom verejnej moci patrí ku štandardnému procesu, ku ktorému dochádza počas správneho konania.\nAž po vyhodnotení, že žalobca preukázal vznik nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s nesprávnym\núradným postupom, a túto nie je možné odčiniť konštatovaním porušenia práva, je na mieste zaoberať sa\notázkou výšky relutárnej náhrady. Inak povedané, konajúci súd musí mať preukázanú najmä skutočnosť,\npre ktorú dospel k záveru, že zadosťučinenie podľa druhého odseku ustanovenia § 17 zákona č.\n514/2003 Z. z. nie je postačujúce, a to z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov\nvzniknutých žalobcovi vzhľadom na jeho postavenie v rodine a spoločnosti a podobne a až následne\npristúpiť k jeho odškodneniu peňažnou formou. Hoci priznanie relutárnej satisfakcie v konkrétnej sume\nzávisí podľa ustálenej súdnej judikatúry od úvahy súdu, nemôže ísť o úvahu nepreskúmateľnú, resp.\nsvojvoľnú. Ustálenie výšky nemajetkovej ujmy má byť (vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu)\nv súlade s požiadavkou spravodlivosti a rovnosti, čo súdna judikatúra vníma tak, že jej výška má byť\nporovnateľná s náhradami priznanými v obdobných veciach.\n45. Konajúci súd sa pri rozhodovaní o priznaní konkrétnej náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi\nvyššie uvedenými východiskami, stabilizovane judikovanými najvyššími súdnymi autoritami, neriadil. Z\nodôvodnenia jeho rozhodnutia nemožno zistiť myšlienkovú úvahu, na základe ktorej dospel k záveru, že\nv prípade nesprávneho úradného postupu v trvaní takmer rok nie je postačujúcim zadosťučinením iba\nsamotné konštatovanie porušenia práva žalobcu, o to viac, pokiaľ konajúci súd osobitne poukázal na to,\nže stavebné konanie svojim charakterom žalobcu mimoriadne nezaťažovalo a nespôsobilo mu závažné\nnásledky; súd prvej inštancie v tejto súvislosti pritom len stroho uzavrel, že samotné konštatovanie\nporušenia práva nemožno považovať za postačujúce zadosťučinenie, a preto žalobcovi patrí náhrada\nnemajetkovej ujmy v sume 200 eur. Ako správne poznamenala v odvolaní žalovaná, pri určení výšky tejto\nnáhrady neozrejmil ani dôvody, pre ktoré sa v plnej miere stotožnil so žalobnou požiadavkou žalobcu;\nžalobca pritom túto odvíjal i od bezdôvodnosti vedenia stavebného konania, ktorú okolnosť konajúci\nsúd vyhodnotil ako nepreukázanú. V dôsledku uvedeného konajúci súd zaťažil svoje rozhodnutie vadou\nnepreskúmateľnosti, a preto jeho rozhodnutie v tejto časti nemožno považovať za správne; uvedené\npotom zakladá i dôvod pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku\npodľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.\n46. Odvolací súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou odvolacej argumentácie žalobcu vymedzenej v\njeho opravnom prostriedku. V ňom konajúcemu súdu vytýkal, že uznesením zo dňa 04.02.2025, č.k.\nB1-3C/33/2020-243, nepripustil jeho zastúpenie X.. Ľ. H.Č., i keď na tento postup neboli splnené\npodmienky v zmysle § 89 ods. 2 C.s.p., resp. ich splnenie nebolo možné z predmetného uznesenia\nani zistiť. Žalobca ozrejmil, že X.. H. splnomocnil svojim zastupovaním vždy iba na jednom konkrétnom\npojednávaní, a preto konajúci súd rozhodol o jeho nepripustení v čase, kedy nevystupoval ako jeho\nzástupca; naviac, X.. H. ho ku dňu vydania uznesenia konajúceho súdu nemohol zastupovať v konaní\npred Mestským súdom Bratislava IV pod sp. zn. B1-21C/52/2020, nakoľko toto bolo právoplatne\nukončené dňom 03.04.2024 a nezastupoval ho ani v konaní vedenom pod sp. zn. 53C/57/2023.\nNedôvodným nepripustením zastúpenia zvoleným zástupcom mohlo dôjsť k porušeniu jeho práva na\nspravodlivý proces; uvedenej argumentácii žalobcu musel odvolací súd priznať úspech.\n47. Odvolací súd v prvom rade udáva, že uznesenie konajúceho súdu o nepripustení zastúpenia\nžalobcu X.. Ľ.Í. H., ktoré žalobca napadol v rámci odvolania proti meritórnemu rozsudku, je rozhodnutím\nprocesnej povahy, ktoré v priebehu právoplatne neukončeného konania neumožnilo žalobcovi byť\nzastúpený zvoleným zástupcom. Právo byť v civilnom sporovom konaní zastúpeným je procesným\nprávom strany sporu a v prípade, ak je jej súdom odňaté spôsobom porušujúcim základné právo\nna súdnu ochranu, či právo na spravodlivé súdne konanie, má strana sporu ako nositeľ týchto práv\nmožnosť namietať predmetnú vadu procesného postupu prvoinštančného súdu v odvolaní (§ 365 ods.\n1 písm. b) v spojení s ods. 2 C.s.p.). V tomto smere strane sporu právna úprava (§ 365 ods. 2\nC.s.p.) dokonca výslovne umožňuje odôvodniť odvolanie proti rozsudku aj argumentom, že právoplatné\nuznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, porušuje jej základné\npráva; za také rozhodnutie potom žalobca mohol v odvolaní označiť uznesenie konajúceho súdu zo\ndňa 04.02.2025, č.k. B1-3C/33/2020-243, o nepripustení jeho zastúpenia X.. Ľ. H. (k tomu podporne i\nuznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 215/2025).\n\n48. Odvolací súd považuje za potrebné ďalej uviesť, že i keď je právo sporovej strany zvoliť si zástupcu\nvo všeobecnosti neodňateľné, súd môže zabrániť strane v tom, aby sa dala účinne zastúpiť konkrétnou\nosobou iba v zákonom ustanovených prípadoch, za ktorý treba považovať i ten predpokladaný\nustanovením § 89 ods. 2 C.s.p. Za predpokladu, že na konanie sa nevzťahuje povinné zastúpenie\nadvokátom, môže sa dať strana zastúpiť aj inou osobou - tzv. všeobecným zástupcom. Všeobecný\nzástupca nemusí mať právnické vzdelanie ani inú odbornú kvalifikáciu, pokiaľ zákon neustanovuje inak,\navšak musí spĺňať všeobecné podmienky spôsobilosti na zastupovanie, pričom rozsah jeho oprávnenia\nkonať v mene zastúpenej sporovej strany je determinovaný písomným splnomocnením. Splnomocnenie\nmôže byť teda za uvedených podmienok udelené ktorejkoľvek fyzickej osobe, ktorá má procesnú\nspôsobilosť v zmysle § 67 C.s.p. Je však nevyhnutné zdôrazniť, že zastupovanie v konaní pred súdmi je\nvýkonom advokácie v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, ktorý je ex lege vyhradený\nadvokátom. Z tohto dôvodu by malo byť zastúpenie sporovej strany všeobecným zástupcom pomerne\nvýnimočné. Ak fyzická alebo právnická osoba bez oprávnenia poskytovať právne služby v súlade so\nzákonom č. 586/2003 Z.z. o advokácií alebo osobitných predpisov, vystupuje vo viacerých konaniach\nako všeobecný zástupca, súd zastúpenie sporovej strany takouto osobou v zmysle § 89 ods. 2 C.s.p.\nnepripustí. Ide o procesné ustanovenie, ktoré okrem iného, zamedzuje neoprávnenému a opakovanému\nposkytovaniu právnych služieb za odmenu (pokutníctvo). O zastupovanie vo viacerých konaniach ide\npritom spravidla vtedy, ak všeobecný zástupca vystupuje vo viac ako dvoch neskončených sporoch,\nktoré spolu skutkovo nesúvisia. Pokiaľ ide o právoplatne skončené konania, možno zastupovanie\nvšeobecným zástupcom v týchto konaniach zohľadniť a zástupcu v aktuálnom konaní nepripustiť za\npredpokladu, že medzi týmito konaniami existuje taká časová súvislosť (frekvencia výskytu), ktorá\nodôvodňuje záver, že zastupovanie zo strany všeobecného zástupcu nie je ojedinelé a jednorazové.\n49. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca splnomocnil X.. Ľ. H. (ako fyzickú\nosobu) svojim zastúpením na súdnom pojednávaní dňa 11.10.2024 a dňa 03.12.2024, ktorá okolnosť\nje zrejmá i z odôvodnenia napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu zo dňa 04.02.2025, č.k.\nB1-3C/33/2020-243, v ktorom tento súčasne deklaroval zastupovanie žalobcu na súdnom pojednávaní\nv iných veciach. Žalobca teda splnomocnil X.. H. konať v jeho mene vo väzbe na špecifikované,\nčasovo obmedzené procesné úkony. Uvedené samo osebe nebránilo konajúcemu súdu skúmať splnenie\npodmienok na rozhodnutie podľa § 89 ods. 2 C.s.p., nakoľko predmetné ustanovenie sa nevzťahuje len\nna prípady zastúpenia strany zástupcom so splnomocnením na celé konanie. Na účely posúdenia, či\nboli/neboli splnené predpoklady na rozhodnutie o nepripustení zastupovania žalobcu bolo nevyhnutné,\naby X.. H. ako splnomocnený zástupca žalobcu reálne zastupoval v čase rozhodovania a bolo potrebné\npoznať i konkrétne okolnosti vedúce k tomu, že X.. H. vystupuje ako žalobcov zástupca vo viac než dvoch\nskutkovo nesúvisiacich sporoch, medzi ktorými je taká časová súvislosť, ktorá vedie k záveru, že v jeho\nprípade nejde len o činnosť (zastupovanie) ojedinelú. Také okolnosti však z odôvodnenia napadnutého\nuznesenia nie sú poznateľné. Konajúci súd len strohou špecifikáciou spisových značiek súdnych konaní,\nv ktorých mal poverený zástupca žalobcu zastupovať na súdnom pojednávaní, nepredostrel dostatočné\na konkrétne informácie, ktorých posúdenie a vyhodnotenie by mohlo viesť k záveru, že je na mieste\nrozhodnúť v zmysle § 89 ods. 2 C.s.p. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je poznateľné, v\nakých konkrétnych konaniach vystupuje, resp. vystupoval X.. H. ako zástupca žalobcu, keď v tomto\nsmere nie je postačujúce len vymenovanie spisových značiek dvoch súdnych konaní, ale je potrebné\nšpecifikovať i strany sporu, jeho predmet, či tieto konania naďalej prebiehajú alebo sú už právoplatne\nukončené, a to najmä, pokiaľ žalobca deklaroval právoplatné ukončenie konania vedeného pod sp. zn.\nB1-21C/52/2020; v takom prípade je totiž rozhodujúca i časová súvislosť zastupovania žalobcu v rôznych\nveciach (k tomu podporne i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 113/2012). Odôvodnenie\nuznesenia konajúceho súdu potom nateraz neumožňuje dospieť k ním konštatovanému záveru o\nsplnení predpokladov pre nepripustenie zastupovania žalobcu ním zvoleným všeobecným zástupcom.\nNemožno pritom prehliadnuť, že konajúci súd pristúpil k vydaniu napadnutého uznesenia v čase, kedy\nX.. H. žalobcu nezastupoval, keďže splnomocnenie ním udelené bolo viazané na pojednávanie dňa\n03.12.2024, pričom obsah súdneho spisu nedával podklad pre záver, žeby žalobca mienil splnomocniť\nX.. H. svojim zastupovaním na najbližšom súdnom pojednávaní alebo pri inom procesnom úkone.\nSúd prvej inštancie tak de facto rozhodol o nepripustení zastúpenia žalobcu X.. H. pro futuro; svojim\nrozhodnutím, bez dostatočného odôvodnenia, konajúci súd porušil procesné práva žalobcu. Právo byť\nv civilnom sporovom konaní zastúpeným je totiž procesným právom strany sporu a v prípade, ak je\njej súdom odňaté spôsobom porušujúcim základné právo na súdnu ochranu, či právo na spravodlivé\nsúdne konanie, zakladá to dôvod na zrušenia takého rozhodnutia. Uvedené v okolnostiach danej veci\npotom viedlo k zrušeniu uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 04.02.2025, č.k. B1-3C/33/2020-243,\n\nako i k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (a súvisiacom výroku\no náhrade trov konania) v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., nakoľko tento bol vydaný v konaní\npoznačenom tak závažnou procesnou vadou.\n50. I napriek označenému dôvodu, pre ktorý odvolací súd pristúpil ku zrušeniu napadnutého rozsudku (v\ncelosti), považuje odvolací súd, s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania, za vhodné vyjadriť sa i\nk vecnej stránke napadnutého rozhodnutia, najmä z hľadiska pre vec rozhodujúcich odvolacích námietok\nžalobcu; nimi žalobca konajúcemu súdu primárne vytýkal nesprávne právne posúdenie zodpovednosti\nžalovanej za bezdôvodné začatie a vedenie konania o dodatočnom povolení/odstránení stavebných\núprav stavebným úradom, resp. pokračovanie v ňom (po nadobudnutí vlastníctva R.-X žalobcom), ku\nktorému dospel na podklade nesprávne zisteného skutkového stavu.\n51. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno\nkonajúcemu súdu vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z\nprednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré\nrozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení\ndôkazov bol logický rozpor, ako sa snažil navodiť žalobca. Súd prvej inštancie ustálil skutkový stav na\nzáklade vykonaného dokazovania, i výsluchom svedkyne X.. Š., ktorú so zreteľom na jej pamäťovú\nstopu z rozhodujúceho obdobia vyhodnotil ako nie určujúcu, pričom sa primárne oboznámil s listinnými\ndôkazmi. Medzi tieto žalobca nezaradil technickú správu zo dňa 29.09.2018 vypracovanú X.. S. J.,\nani požiarne posúdenie zo dňa 06.09.2017, ktorého autorom bol X.. C. J.. Konajúci súd potom nijako\nnepochybil, pokiaľ sa so závermi vyplývajúcimi z predmetných dokumentov nezaoberal, nakoľko sa s\nnimi a ich obsahom nemohol ani oboznámiť. V tomto smere je pritom irelevantné, či označenými listinami\ndisponovala žalovaná; pokiaľ žalobca mienil predmetnými dôkazmi vyvracať pravdivosť iných listinných\ndôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, bol povinný ich predložiť. Žalobca pritom predložil technickú\nsprávu, statické posúdenie č. 09/2018 až pri podaní odvolania. Odvolací súd na tento dôkaz s poukazom\nna § 366 C.s.p. neprihliadal, majúc za to, že išlo o tzv. neprípustnú novotu, nakoľko ho žalobca mohol\nuplatniť už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie.\n52. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie podľa návrhov procesných strán, pričom pre potreby\nkonania, na návrh žalobcu, zabezpečil administratívny spis mestskej časti D. - I. K. vo veci konania o\ndodatočnom povolení/odstránení stavebných úprav v R.-X, ako i administratívny spis, ktorého súčasťou\nbolo rozhodnutie zo dňa 28.11.2011; vyžiadal tiež ostatnú žalobcom navrhovanú dokumentáciu.\nSprávny orgán predložil prvoinštančnému súdu požadovaný spisový materiál, o ktorom nemal súd prvej\ninštancie, rovnako ako ani odvolací súd, dôvodné pochybnosti, že mal vecnú a časovú súvislosť so\nžalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Na tento záver nemala vplyv námietka žalobcu o\nnedostatočnej žurnalizácii administratívneho spisu, resp. jeho označení konkrétnou spisovou značkou,\ns ktorou námietkou sa súd prvej inštancie v potrebnej miere vysporiadal v odôvodnení napadnutého\nrozsudku a na ktorú odvolací súd v ďalšom poukazuje (ods. 23).\n53. Pokiaľ žalobca v odvolaní osobitne zdôraznil, že súčasťou rozhodnutia zo dňa 28.11.2011 bol\nako jeho príloha i pôdorysný nákres nebytového priestoru, ako i to, že toto rozhodnutie konajúci súd\nzabezpečil z administratívneho spisu stavebného úradu pod č. 1158/2012, odvolací súd nemohol jeho\nnámietke priznať úspech. Je nepochybné, že po predložení spisového materiálu, ktorý mestská časť D.\n- I. K. evidovala pod č. 3388/2011, z tohto administratívneho spisu, a nie zo žiadneho iného, vyhotovil\nkonajúci súd fotokópiu rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 28.11.2011, č. 3388/50262/2011/STA/SkrK/224, túto založil do súdneho spisu a zaslal stranám sporu na oboznámenie (č.l. 200-202). Súčasťou\npredmetného rozhodnutia bol i pôdorys prízemia na S. X C. D., čo ozrejmuje prezenčná pečiatka\nstavebného úradu s poznámkou, podľa ktorej bol výkres dokladom k rozhodnutiu č. 3388/50262/2011/\nSTA/Skr-K/224. Z jeho obsahu pritom konajúci súd zistil, že NP-3 predstavoval jeden otvorený celok,\nbez akýchkoľvek vnútorných priečok, čo napokon korešpondovalo i s obsahom samotného rozhodnutia,\nktorým stavebný úrad povolil stavebníkovi nebytového priestoru zmenu účelu užívania bez stavebných\núprav na predajňu s čapovaním a podávaním nápojov s priamou konzumáciou spojenou s posedením.\nNa uvedenom základe preto konajúci súd nemohol prisvedčiť správnosti argumentácie žalobcu, že\nstavebný úrad musel mať už v roku 2011 znalosť o existencii vnútorných priečok, ktorú žalobca vyvodil\nz iného nákresu zachytávajúceho pôdorys R.-X a fixou vyznačenými vnútornými priečkami. Vzhľadom\nna to, že táto listina nepochádzala z administratívneho spisu, čo napokon potvrdil i samotný žalobca,\n\nkonajúci súd nepochybil, pokiaľ nákresu predloženému žalobcom v priebehu konania a od neho sa\nodvíjajúcej argumentácii nepriznal relevanciu.\n54. Odvolací súd ďalej udáva, že súd prvej inštancie vo väzbe na vykonané dokazovanie v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia predostrel rozhodujúcu myšlienkovú úvahu týkajúcu sa žalobcom\nnamietaného nesprávneho úradného postupu; táto sa pritom nateraz nejaví ako nelogická, nemajúca\noporu v zistenom skutkovom stave. Jej základom je skutočnosť, že stavebný úrad nepristúpil k začatiu\nkonania o dodatočnom povolení/odstránení stavebných úprav, resp. v ňom nepokračoval svojvoľne,\nnakoľko vychádzal zo záverov štátneho stavebného dohľadu zo dňa 09.03.2017, ku ktorým nepochybne\npatrilo i zistenie dispozičných zmien zakreslených v pôdorysnom náčrte R.-X oproti stavu v roku 2011,\nv rámci ktorých v priestore pribudli vnútorné priečky (viď celý záznam zo štátneho stavebného dohľadu\nzo dňa 09.03.2017 vrátene nákresovej časti, interný list zo dňa 14.07.2017). Napokon, tento záver\nvyplýva i z oznámenia stavebného úradu zo dňa 14.07.2017, ktorým v súlade s § 88a ods. 1 Stavebného\nzákona informoval vtedajšieho vlastníka nebytového priestoru o začatí konania o dodatočnom povolení/\nodstránení stavebných úprav spolu s výzvou na predloženie vymenovaných dokladov. Dôvodom\nzačatia konania tak bolo zistenie, že v nebytovom priestore došlo k dispozičným zmenám oproti stavu\nzachytenom v rozhodnutí zo dňa 28.11.2011, keď novými konštrukciami bol priestor zmenený bez\nprávoplatného stavebného povolenia, resp. ohlásenia stavebnému úradu. Odvolací súd v tejto súvislosti\nnespochybňuje úvahu konajúceho súdu, podľa ktorej v danom štádiu nemusel mať stavebný úrad s\nistotou preverené, či ide o stavebné úpravy, na ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie; na základe\nvýsledkov štátneho stavebného dohľadu disponoval penzom informácií, ktoré mu umožnili iniciovať\nkonanie podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona. Pokiaľ v jeho priebehu vlastník nebytového priestoru\nposkytnutou dokumentáciou, na ktorej predloženie ho stavebný úrad vyzval, osvedčil, že na stavebné\npráce sa nevyžadovalo stavebné povolenie, resp. dodatočné stavebné povolenie, bolo v plnej právomoci\nstavebného úradu konanie rozhodnutím zo dňa 13.01.2020 zastaviť. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ\nsprávny orgán začal konanie na základe vlastného podnetu, bolo v jeho kompetencii rozhodnúť, či\ndôvod jeho začatia odpadol, kedy sa tak stalo a následne začaté konanie zastaviť (obdobne rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 1SžoKS 221/2004). Len samotné zastavenie konania z dôvodu, že dôvod\njeho začatia odpadol, nemá automaticky za následok jeho počiatočnú neoprávnenosť, a tým nezakladá\nnesprávny úradný postup v intenciách zákona č. 514/2003 Z.z. V tomto smere neprichádza do úvahy\nani použitie analógie s trestným stíhaním, ktoré sa skončilo zastavením trestného konania, ako sa snažil\nv odvolaní navodiť žalobca; stavebné konanie je totiž autonómne správne konanie, ktoré je procesne\noddelené od trestného konania, a preto nie je na mieste ani použitie súdnej judikatúry majúcej väzbu\ns trestným stíhaním.\n55. Vychádzajúc z uvedeného a jeho sumarizáciou odvolací súd uzatvára, že vzhľadom na vyššie\nopísané pochybenia a vytknuté nedostatky v postupe a rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktoré nebolo\nmožné odstrániť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil, zrušiac súčasne i uznesenie súdu prvej inštancie\nzo dňa 04.02.2025, č.k. B1-3C/33/2020-243 (§ 389 ods. 1 písm. d) C.s.p.) a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). V novom konaní bude súd\nprvej inštancie povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným vyššie, ktorým je\nv zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Súd prvej inštancie opätovne rozhodne o žalobe žalobcu,\nustáli skutkový stav, ktorý právne posúdi, pričom svoje následné rozhodnutie odôvodní spôsobom\nzodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo\nzrozumiteľné, osobitne sa pritom zamerajúc na nápravu vytknutých nedostatkov. Vo vzťahu k nim\nodvolací súd podotýka, že neupiera konajúcemu súdu oprávnenie na postup podľa § 89 ods. 2 C.s.p.,\navšak len za splnenia predpokladu zastúpenia žalobcu zvoleným zástupcom, u ktorého je dostatočne\nzistené, že vystupuje(val) ako splnomocnený zástupca vo viac ako dvoch neskončených a nesúvisiacich\nsporoch, resp. u právoplatne skončeného konania za predpokladu, že medzi konaniami existuje taká\nfrekvencia výskytu odôvodňujúca záver, že zastupovanie zo strany všeobecného zástupcu nie je\nojedinelé.\n56. Odvolací súd udáva, že vzhľadom na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v celosti,\nt. j. vrátane výroku o náhrade trov konania, nepovažoval za potrebné skúmať dôvodnosť odvolacích\nnámietok žalobcu, ktorými spochybňoval správnosť výroku napadnutého rozsudku týkajúceho sa\nnáhrady trov konania.\n\n57. Naostatok odvolací súd uvádza, že neuniklo jeho pozornosti, že súd prvej inštancie vo vzťahu k\nžalobcovmu návrhu na vykonanie dokazovania záznamom zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa\n09.03.2017 tento založil do súdneho spisu bez pôdorysného nákresu zobrazujúceho stav nebytového\npriestoru R.-X, ktorý bol v jeho rámci vyhotovený.\n58. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§\n262 ods. 1, § 396 ods. 1, ods. 3 C.s.p.).\n59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/33/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:57298c6a-f1da-4be6-88ac-d013014ba368", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.215.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 215/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 215/2025 z 10. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.215.2025.1"}, {"guid": "ussr:f1ce71f3-292c-47ed-bfa9-46814508b5ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.285.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 285/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 285/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.285.2018.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8e5971af-a0ed-490c-b615-4b6a6d4b0ce7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.519.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 519/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 519/2026 z 16. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.519.2026.1"}]}