{"guid": "f385e50c-a50c-486d-ad6d-2f86448ed7f0:7d6956cb-aa10-4c18-adbd-15c2288b6aef", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1120212713.1", "spisova_znacka": "9Co/129/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/129/2025 z 14. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. mája 2026, sp. zn. 9Co/129/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1120212713.1", "identifikacne_cislo": "1120212713", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Posluchová", "sudca_id": 397, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-posluchova-397", "datum_vydania": "2026-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d6956cb-aa10-4c18-adbd-15c2288b6aef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1120212713.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1120212713.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1120212713.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9Co/129/2025\n1120212713\n14. 05. 2026\nJUDr. Zuzana Posluchová\nECLI:SK:KSBA:2026:1120212713.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov\nsenátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: L. D., narodený\nXX.X.XXXX, bytom M. Č.. XXX, zastúpený U.. U. Ľ.H., bytom T. XXX, proti žalovanému: Slovenská\nrepublika v menej ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71,\nBratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV sp. zn. B3-12C/44/2021-196 zo dňa 16. júla 2024 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nŽalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Žaloba sa zamieta.\nII. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100 %.\n1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol dôkazy, ktoré vo veci vykonal (odsek 3., 5. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku) a skutkový stav z nich zistený (odsek 19. až 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Po\nprávnej stránke rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 ,§ 5 ods. 1 , § 6 ods. 1 ,2 , § 9\nods. 1,2 , § 16 ods. 4 , § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 514/2003 Z.z.“). V prejednávanom prípade sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovaného\nzaplatiť žalobcovi majetkovú škodu vo výške 19.368,- € a nemajetkovú ujmu vo výške 30.000,- €, ktorá\nmu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom príslušníka Policajného zboru Obvodného\noddelenia Policajného zboru v Jaslovských Bohuniciach o vykázaní zo spoločného obydlia, vydaním\nuznesenia Okresného súdu Trnava o nariadení neodkladného opatrenia č. k. 16C/17/2017-11 zo dňa\n22.02.2017, trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/56/2017 zo dňa 18.03.2017 a\nnásledným výkonom trestu odňatia slobody a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trnava\nspočívajúcim v opomenutí zrušiť uznesenie o neodkladnom opatrení v určenej lehote. Súd preto skúmal\nsplnenie zákonných predpokladov na priznanie zodpovednosti z nezákonného rozhodnutia, ale aj z\nnesprávneho úradného postupu, nakoľko žalobca v žalobe uvádzal obe možnosti.\n1.2. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,\nči nezákonným rozhodnutím je súčasné, kumulatívne, splnenie troch základných predpokladov a to\nnesprávny úradný postup, alebo nezákonné rozhodnutie, vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej\nujmy, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím a\nvznikom škody. Podmienky vzniku zodpovednosti musia byť v súdnom konaní preukázané, nakoľko len\npravdepodobný záver o ich splnení, príp. splnení len niektorej z nich je nepostačujúci. Práve žalobca v\nkonaní o nároku na náhradu škody nesie dôkazné bremeno a je povinný preukázať všetky skutočnosti\nodôvodňujúce priznanie nároku na náhradu škody. Bolo úlohou žalobcu tvrdiť a preukázať predpoklady,\n\ntáto povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 132 C.s.p., podľa ktorého v žalobe sa okrem všeobecných\nnáležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,\noznačenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha\nto pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Toto zákonné ustanovenie upravuje\ndôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V občianskom súdnom konaní\nsporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi. To znamená, že je povinný označiť,\nrespektíve predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho\nnárok. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená\nto, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok\nsporu, ktorý postihuje žalobcu, ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, pretože neponúkol alebo nevedel\nsúdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok\nsporu. Žalobca dôkazné bremeno neuniesol, čo bol dôvod na zamietnutie žaloby.\n1.3. Žalobca v spore neuviedol, súdu nepredložil žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo ako nezákonné\nzrušené. Zákon jednoznačne upravuje, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,\nbolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Teda vtedy, ak poškodený podal\nproti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Žalobca ani\nnepopieral, že voči žiadnemu rozhodnutiu nepodal riadny opravný prostriedok. Táto skutočnosť nebola\nv spore sporná. Zákon splnenie podmienky zrušenia alebo zmeny rozhodnutia pre nezákonnosť\nnevyžaduje iba vtedy, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Žalobca bo presvedčený, že ide o\njeho prípad. Súd je toho názoru, že žalobca v spore nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by súd mohol\nvyhodnotiť ako prípad osobitného zreteľa. Žalobca tvrdil, že o nesprávnom úradnom postupe príslušníka\nPolicajného zboru Obvodného oddelenia Policajného zboru v Jaslovských Bohuniciach sa dozvedel\naž 20.02.2019, preto nemohol podávať riadne opravné prostriedky voči namietaným rozhodnutiam s\nodôvodnení, že súdy by na jeho argumenty neprihliadali. Podľa názoru súdu toto nie je prípad, kedy by\nbolo možné aplikovať ustanovenie § 6 ods. 3 zákona, nakoľko o prípady osobitného zreteľa ide, presne\nako to uvádzal žalovaný, v prípade prieniku morálky do práva, keď sa poskytnutou možnosťou úvahy\norgánu aplikácie práva vytvára pre tento orgán priestor na vyhnutie sa formalistickému postupu v právnoaplikačnom procese, čo však nie je žalobcov prípad. Súd by mohol zohľadniť osobné, zdravotné, rodinné,\npracovné alebo iné obdobné pomery poškodeného, také okolnosti, ktoré by znemožnili poškodenému\nvykonanie svojho práva podať voči rozhodnutiu opravný prostriedok (rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/171/2009). V prípade žalobcu nič nebránilo, aby vo všetkých prípadoch\npodal opravný prostriedok a bránil svoje práva spôsobom, aký mu zákon umožňoval, ale žalobca\ntoto právo nevyužil z dôvodov, ktoré súd neakceptoval a nevzhliadol v nich ani dôvody osobitného\nzreteľa. Nakoľko žalobca nesplnil prvú zákonnú podmienku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nnezákonným rozhodnutím, ktorým je existencia nezákonného rozhodnutia, súd žalobu v tejto časti\nposúdil ako nedôvodnú.\n1.4. Žalobca zároveň uvádzal, že mu vznikla škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom\npríslušníka Policajného zboru Obvodného oddelenia Policajného zboru v Jaslovských Bohuniciach o\nvykázaní zo spoločného obydlia, vydaním uznesenia Okresného súdu Trnava o nariadení neodkladného\nopatrenia č. k. 16C/17/2017-11 zo dňa 22.02.2017, trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn.\n0T/56/2017 zo dňa 18.03.2017 a následným výkonom trestu odňatia slobody a nesprávnym úradným\npostupom Okresného súdu Trnava spočívajúcim v opomenutí zrušiť uznesenie o neodkladnom opatrení\nv určenej lehote. Hoci zákon presne nedefinuje pojem nesprávneho úradného postupu, treba prisvedčiť\nargumentácii žalovaného, že ustálená judikatúra tento pojem chápe ako činnosť spojenú s výkonom\nprávomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu\npravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu a pokiaľ štátny orgán zisťuje či\nposudzuje predpoklady pre vydanie rozhodnutia, zhromažďuje dôkazy pre rozhodnutie, hodnotí zistené\nskutočnosti, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia, kedy prípadné nesprávnosti či vady\ntohto postupu sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované jedine z hľadiska\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (viď rozsudok Najvyššieho súdu\nSR, sp. zn. 6Cdo/115/2010). Súd v rámci posudzovania nesprávneho úradného postupu skúma také\nprípady vzniku škody, ktoré vznikli inou ako rozhodovacou činnosťou a za nesprávny úradný postup\nmožno považovať len taký postup orgánu verejnej moci, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo\nvydanom rozhodnutí, pretože v opačnom prípade prípadné vady a nesprávnosti takéhoto postupu je\nmožné napraviť podaním riadnych či mimoriadnych opravných prostriedkov. V prejednávanom spore\n\nžalobca poukazoval predovšetkým na taký postup štátnych orgánov, ktorý viedol práve ku vydaniu\nrozhodnutia.\n1.5. Pokiaľ ide o konanie, úradný postup príslušníka Policajného zboru Obvodného oddelenia\nPolicajného zboru v Jaslovských Bohuniciach U.. Z. U., ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia o vykázaní\nzo spoločného obydlia na dobu 10 dní a ktorý žalobca namietal, pričom jeho námietky boli vyhodnotené\nako čiastočne dôvodné, súd toto konanie vyhodnotil ako konanie, ktoré nebolo spôsobilé privodiť\nžalobcovi škodu. Nebolo preukázané, v čom konkrétne policajt pochybil, v odpovedi nadriadeného\nsa uvádza, že boli prijaté opatrenia, policajti boli preškolení z interných predpisov, ktoré upravujú\npostup pri vykázaní zo spoločného obydlia a vytýkané nedostatky boli zovšeobecnené na pracovnej\nporade. Navyše nebolo jednoznačne preukázané, že v čase vykázania zo spoločného obydlia bývalá\nmanželka trvalo opustila spoločnú domácnosť a žalobca bol jediný, kto nehnuteľnosť vlastnil a obýval. Z\npredložených dôkazov vyplýva, že bývalá manželka opustila spoločnú domácnosť, ktorej bola väčšinová\nspoluvlastníčka z dôvodu častých konfliktov so žalobcom, nebolo preukázané, že išlo o trvalé opustenie\nspoločnej domácnosti. Navyše obmedzenie spôsobené úradným postupom príslušníka policajného\nzboru malo časové ohraničenie a trvalo 10 dní. To, že bývalá manželka využila právo na podanie návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia, nebolo závislé iba na rozhodnutí o vykázaní zo spoločného\nobydlia. Teoreticky by takýto návrh mohla podať aj bez rozhodnutia o vykázaní zo spoločného obydlia\nna dobu 10 dní, nakoľko dôvody na jeho vydanie by boli totožné a to agresívne správanie žalobcu Aj\nsúd konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia, že dôvodmi jeho\nnariadenia bolo počínanie žalobcu, násilné správanie žalobcu, z ktorého súd vyvodil nerešpektovanie\nstatusu bývalej manželky, jej práva na pokojný a zdravý život aj v ich spoločnom obydlí, bez potreby\nhľadať si spolu s maloletou X. náhradné ubytovanie. Dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia\nnebolo vykázanie zo spoločného obydlia, ako sa nesprávne domnieva žalobca a od toho momentu\nodvodzuje reťazenie ďalších okolností, z ktorých mu podľa jeho názoru vznikla škoda.\n1.5.1. Ak by aj súd dospel k záveru, že konanie policajta nesie znaky nesprávneho úradného postupu,\nchýba príčinná súvislosť so žalobcom deklarovanou škodou. Kauzálnym nexusom medzi nesprávnym\núradným postupom a vznikom škody sa v právnej teórii označuje priama väzba javov, objektívnych\nsúvislostí, v rámci ktorého jeden jav vyvoláva druhý. O vzťah príčinnej súvislosti ide ak je medzi\nnesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku, pričom ide skutkovú otázku, nie\nprávnu. Otázka príčinnej súvislosti sa musí riešiť konkrétne v každom jednotlivom prípade zhodnotením\nvšetkých významných okolností. Súd ako už bolo uvedené, v prejednávanom prípade nevzhliadol\nžiadnu príčinnú súvislosť medzi namietaným procesným postupom policajta, ani sudcu pri rozhodovaní\no zrušení neodkladného opatrenia a údajnou škodou, ktorú prezentoval žalobca. Nakoľko žalobca v\nspore nepreukázal ani samotnú škodu, teda jej výšku, súd žalobu v časti o náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom taktiež považoval za nedôvodnú.\n1.6. Žalobca za nesprávny úradný postup označil aj konanie sudcu JUDr. Jany Hanzlíkovej pri vydávaní\nneodkladného opatrenia. Ale z odôvodenia rozhodnutia nevyplýva, ako tvrdí žalobca, že vychádzala\niba z neprávoplatne skončeného trestného konanie sp.zn. 0T/30/2017 a jeho závery brala za dané a\nnemenné, hoci v čase vydania neodkladného opatrenia tomu tak ešte nebolo. Súd v rozhodnutí uviedol\ndôvody, ktoré ho viedli ku vydaniu neodkladného opatrenia a označil za ne správanie žalobcu, navyše, ak\nby aj jediným dôvodom bolo rozhodnutie o vykázaní, žalobca, ako povinný z nariadeného neodkladného\nopatrenia, mal možnosť sa bránil a podať voči rozhodnutiu súdu odvolanie, čo však neurobil.\n1.7. Žalobca za nesprávny úradný postup označil aj konanie Okresného súdu Trnava, ktorý mal podľa\nneho aj bez návrhu zrušil uznesenie o nariadenom predbežnom opatrení, čo neurobil a urobil tak až po\ntakmer devätnástich mesiacoch a to uznesením zo dňa 4.10.2018. Žalobca tvrdil, že mu to spôsobilo\npríkoria a výdavky, za ktoré žiadal priznať nemajetkovú ujmu vo výške 15.000 €. Ani v tomto prípade\nnepreukázal vznik škody, nakoľko nešpecifikoval aká škoda mu mala vzniknúť. Hoci uvádzal, že musel\nbývať v náhradnom ubytovaní, výdavky s nám spojené netvrdil, ani nepreukazoval. Náhrada škody\npaušálnou sumou, ako to navrhoval, neprichádza do úvahy, pretože na to, aby súd zaviazal žalovaného\nk náhrade škody by museli byť, ako to už bolo vyššie uvedené, kumulatívne splnené všetky tri zákonné\npodmienky na náhradu škody, čo v tomto spore žalobca nepreukázal. Súd iba na okraj uvádza, že\nžalobca podal návrh na zrušenie uznesenia súdu, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie dňa\n25.9.2018 a súd rozhodol dňa 4.10.2018. Je teda otázne, z akého dôvodu žalobca nepodal návrh už\nskôr, keď mu podľa jeho vyjadrení vznikala škoda.\n\n1.8. Nakoľko žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal zákonné podmienky\nna priznanie náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ani náhrady škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom, súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.\n1.9. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 C.s.p.. Žalovaný mal vo veci plný\núspech, súd preto zaviazal žalobcu ku náhrade trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n2. Proti tomu rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov\npodľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a žiadal aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil prvej inštancie\nna nové konanie a rozhodnutie, pretože súd nesprávne aplikoval právnu normu (teda vec nesprávne\nprávne posúdil) a vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu. Zároveň žalobca žiadal priznať\nnáhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.\n2.1. Uviedol, že súd nesprávne posúdil aplikáciu § 6 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z., pretože\nsúd tvrdí, že splnenie podmienky zrušenia alebo zmeny rozhodnutia pre nezákonnosť nevyžaduje\niba vtedy, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Žalobca je aj naďalej presvedčený, že ide aj\no jeho prípad. Súd bol toho názoru, že žalobca v spore nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by súd\nmohol vyhodnotiť ako prípad osobitného zreteľa. Žalobca tvrdil, že o nesprávnom úradnom postupe\npríslušníka Policajného zboru Obvodného oddelenia Policajného zboru v Jaslovských Bohuniciach\nsa dozvedel až 20.02.2019, preto nemohol podávať riadne opravné prostriedky voči namietaným\nrozhodnutiam s odôvodnení, že súdy by na jeho argumenty neprihliadali. Poukázal na odôvodnenie\nrozsudku v tomto smere s ktorým nesúhlasil. V konaní predsa produkoval dôkaz o tom, ako bol v\ninkriminovanom čase zdravotne na tom zle (najmä po psychickej stránke), predložil aj záznamy o\nzhodnotení zdravotného stavu, ktorý mu poškodzovali vlastní príbuzní (obarenie hlavy horúcou vodou),\nktoré súd síce v odôvodnení rozsudku spomenul, ale nijako bližšie sa s nimi nevysporiadal, resp. na\nne nereflektoval, a to najmä v kontexte aplikácie § 6 ods. 2 druhá alinea citovaného zákona, na ktorú\nžalobca poukazoval.\n2.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení spomína § 6 ods. 3 citovaného zákona, ktorý ale pojednáva o\nniečom inom. Preto, ak je dôvodom zamietnutia žaloby rozsudkom, že sa žalobca nijako nebránil, teda\nneexistencia žiadneho zrušeného rozhodnutia ako nezákonného, má žalobca za to, že týmto spôsobom\nsúd nesprávne posúdil aplikáciu § 6 ods. 2 druhá veta citovaného zákona na jeho prípad, lebo aplikoval,\na aj to do obsahu odôvodnenia explicitne sám napísal, nesúvisiaci § 6 ods. 3 citovaného zákona (viď\nodsek 39. odôvodnenia rozsudku). Ak by dôvod osobitného zreteľa správne aplikoval a subsumoval\npod správnu normu, reťazec nezákonných rozhodnutí by bol evidentne naplnený (teória otráveného\nstromu, resp. plodov z otráveného stromu) a dôvod hodný osobitného zreteľa sprítomnený. Takto súd\nzrejme aplikoval nesprávnu normu, teda vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a teda\nnesprávne i rozhodol. Okrem uvedeného, súd dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože v\nbode 43. odvodnenia rozsudku sa uvádza, že „z predložených dôkazov vyplýva, že bývalá manželka\nopustila spoločnú domácnosť, ktorej bola väčšinová spoluvlastníčka z dôvodu častých konfliktov so\nžalobcom, nebolo preukázané, že išlo o trvalé opustenie spoločnej domácnosti.“ Toto skutkové zistenie\nje nesprávne, pretože bývalá manželka v tom čase opustila domácnosť natrvalo. Záverom uviedol, že\nrozsudok obsahuje aj neskutočné množstvo pisárskych chýb.\n3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok v celom rozsahu v súlade\ns § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť. K argumentácii žalobcu že sa na neho vzťahuje § 6\nods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., uviedol, že táto nemôže obstáť. V prvom rade je potrebné zdôrazniť,\nže žalobca svoju argumentáciu založil výlučne na prezentovaní subjektívneho pocitu o tom, ako by\nboli bývali vyhodnotené ním podané opravné prostriedky. Žalovaný opakovane poukazuje na to, že na\nprípad žalobcu nie je možné aplikovať § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., keďže žalobca nepodal\nžiadny dostupný opravný prostriedok voči ním tvrdenému nezákonnému rozhodnutiu - čo sám žalobca\nani nijakým spôsobom nepopiera. S prihliadnutím na uvedené tak žalobca nesplnil hneď prvú podmienku\nzodpovednosti štátu za škodu, a tým je existencia nezákonného rozhodnutia. Žalobcov subjektívny pocit\no možnom neúspechu v prípade podania opravného prostriedku nie je možné považovať za prípad\nhodný osobitného zreteľa.\n3.1. Žalovaný považuje aj argumentáciu žalobcu týkajúcu sa aplikácie § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.\nz. zo strany súdu prvej inštancie na prejednávanú vec za irelevantnú. Súd prvej inštancie v odôvodnení,\nkonkrétne odseku 12., cituje § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., a zároveň v odseku 39. odôvodnenia\n\nsa explicitne zaoberá nesplnením podmienok v zmysle § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v\nsúvislosti s prejednávanou vecou. V odseku 39. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že:\n„...Súd je toho názoru, že žalobca v spore nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by súd mohol vyhodnotiť\nako prípad osobitného zreteľa....Podľa názoru súdu toto nie je prípad, kedy by bolo možné aplikovať\n§ 6 ods. 3 zákona, nakoľko o prípady osobitného zreteľa ide, presne ako uvádzal žalovaný, v prípade\nprieniku morálky do práva, ...“ . S prihliadnutím na vyššie uvedené, je nepochybné, že súd prvej inštancie\nlen omylom v texte odôvodnenia uviedol § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. a táto odvolacia námietka\nžalobcu je právne i skutkovo úplne irelevantná. Žalobca v odvolaní nenamieta právne/skutkové závery,\nktoré prijal súd prvej inštancie vo vzťahu k jeho tvrdeniam o nesprávnom úradnom postupe (odseky 41.\n- 43., 46. a 47. odôvodnenia), rovnako nenamieta ani závery vo vzťahu k nepreukázaniu vzniku škody a\npríčinnej súvislosti. I posúdenie týchto otázok viedlo súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby žalobcu, t.\nz. prípadné preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobcu (k čomu v tomto prípade\nnedošlo), by nepredstavovalo dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku, keďže ten by bol\nnaďalej vecne správny. K nesprávnym skutkovým zisteniam, v odseku 43. napadnutého rozsudku ktoré\nžalobca namietal žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu ide naďalej o ničím nepodložené/nepreukázané\ntvrdenie, ktoré je zároveň i bezpredmetné z dôvodu absencie právneho titulu - nezákonného rozhodnutia/\nnesprávneho úradného postupu. Napokon ani žalobcom tvrdená existencia množstva pisárskych chýb\nv napadnutom rozsudku nepredstavuje relevantnú námietku proti jeho vecnej správnosti.\n4. Žalobca nevyužil svoje právo a repliku nepodal.\n5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho\npojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219\nods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n6. V predmetnom konaní sa žalobca domáha náhrady škody vo výške 19.368,- € a náhrady\nnemajetkovej ujmyu vo výške 30.000,- € v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci voči štátu (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“ ), ktorá\nmu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom príslušníka Policajného zboru Obvodného\noddelenia Policajného zboru v Jaslovských Bohuniciach o vykázaní zo spoločného obydlia, vydaním\nuznesenia Okresného súdu Trnava o nariadení neodkladného opatrenia č. k. 16C/17/2017-11 zo dňa\n22.02.2017, trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/56/2017 zo dňa 18.03.2017 a\nnásledným výkonom trestu odňatia slobody a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trnava\nspočívajúcim v opomenutí zrušiť uznesenie o neodkladnom opatrení v určenej lehote.\n7. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,\nže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť\nlen na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n7.1. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z štát zodpovedá za podmienok ustanovených\ntýmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,\npri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.\n7.2. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto\nkonaní.\n7.3. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým\nbola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý\nrozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.\n7.4. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,\nak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných\npredpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.\n7.5. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej\nmoci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci\n\npri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom\nchránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.\n8. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania\na stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil,\ndôsledne rozviedol ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia\nzákona č. 514/2003 Z.z. ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a ktoré ho viedli k zamietnutiu\nžaloby, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody ako aj náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že\nneboli splnené podmienky pre priznanie náhrady škody z titulu nezákonného rozhodnutia ani z titulu\nnesprávneho úradného postupu. Čo sa týka nezákonnosti rozhodnutia súd prvej inštancie podrobne\nodôvodnil ( pozri odsek 39. až 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku) ako dospel k záveru, že\nžalobca nepreukázal žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo pre nezákonnosť zrušené a že v jeho prípade\nneboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia\n§ 6 ods. 2 citovaného zákona č. 514/2003 Z.z. Rovnako primerane vysvetlil ( pozri odseky 41. až\n47. odôvodnenia napadnutého rozsudku) svoj záver, že aj v prípade uplatneného nároku z titulu\nnesprávnych úradných postupov tak ako boli v žalobe uplatnené neboli splnené podmienky pre priznanie\nnáhrady škody z tohto titulu. Súd prvej inštancie dostatočne objasnil ( pozri odsek 48. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku) svoj úsudok, že žalobca nepreukázal ani vznik škody v uplatnenej výške\n19.368,- €. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva\njednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným\nspôsobom odôvodnil ( § 220 ods. 2,3 C.s.p. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým\nsa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje a k podstatným dôvodom\nodvolania žalobcu považuje potrebné uviesť nasledovné fakty.\n9. Žalobca v odvolaní namietal ( pozri odsek 2.1.), že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aplikáciu\n§ 6 ods. 2 druhá alinea zákona č. 514/2003 Z.z., keď v konaní produkoval dôkaz o tom, ako bol\nv inkriminovanom čase zdravotne na tom zle (najmä po psychickej stránke), predložil aj záznamy o\nzhodnotení zdravotného stavu, ktorý mu poškodzovali vlastní príbuzní (obarenie hlavy horúcou vodou),\nktoré súd síce v odôvodnení rozsudku spomenul, ale nijako bližšie sa s nimi nevysporiadal, resp. na\nne nereflektoval a to najmä v kontexte aplikácie § 6 ods. 2 druhá alinea citovaného zákona, na ktorú\npoukazoval.\n9.1. Zákonodarca v tomto ustanovení § 6 ods. 2 podmienil priznanie náhrady škody poškodenému voči\nštátu výslovne splnením povinnosti zo strany poškodeného spočívajúcej vo využití riadnych opravných\nprostriedkov proti nezákonnému rozhodnutiu. Ide o určitý druh prevenčnej povinnosti kladenej zákonom\nč. 514/2003 Z.z. na poškodeného vychádzajúci zo zásady ,,právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým,\nbedlivým,, - „nech si každý chráni svoje práva“ („vigilantibus iura scripta sunt“) ovládajúcej súkromné\nprávo. Jej zmyslom je, aby poškodený vlastným aktívnym konaním zabránil vzniku škody alebo aspoň\nzredukoval jej rozsah tým, že nezákonné rozhodnutie bude na podklade jeho opravného prostriedku\npodrobené prieskumu zákonnosti a prípadne zrušené príslušným orgánom v čo najskoršom možnom\nštádiu konania. V tomto smere pritom nie je rozhodujúce, či takýto opravný prostriedok aj bude úspešný,\ndôležité je len to, že poškodený využil možnosti dané mu procesnými predpismi na uplatňovanie a\npresadzovanie svojich práv. V ustanovení druhej vety § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení\nneskorších predpisov len všeobecne definoval prípady výnimky zo splnenia povinnosti podania riadneho\nopravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu v prípadoch hodných osobitného zreteľa. To, čo\ntreba chápať pod pojmom \"prípady hodné osobitného zreteľa\", ponechal v každej konkrétnej veci na\nposúdenie orgánu, ktorý rozhoduje o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.\n9.2. Vychádzajúc zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe ( rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/171/2009,\n7Cdo/78/2022 vo všeobecnosti však možno ustáliť, že by sa malo jednať o prípady, keď nepodanie\nriadneho opravného prostriedku bolo spôsobené skutkovým alebo právnym stavom, ktorý vylučoval\nalebo znemožňoval jeho podanie. Malo by sa jednať o okolnosti na strane účastníka (napr. náhla\nnevyhnutná hospitalizácia v zdravotníckom zariadení, obmedzenie alebo strata procesnej spôsobilosti\n\na pod.) alebo na strane orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal (nesprávne poučenie o možnosti\npodania opravného prostriedku, diskriminácia a pod.)“.\n9.3. Žalobca pripomínal, že bol v inkriminovanom čase zdravotne na tom zle (najmä po psychickej\nstránke) a že bol napadnutý príbuznými, ktoré skutočnosti sú podľa jeho názoru dôvody hodné\nosobitného zreteľa v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003. Dôkazy predložené žalobcom a to Záznamy\no zhodnotení zdravotného stavu sú zo dňa 8.10.2016, 31.12.2016, 28.8.2017 a lekárske správy o\njeho psychickom stave vystavené\nU.. Y. U. sú zo dňa 8.1.2018, 7.2.2018,\n19.9.2018. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca ako nezákonné rozhodnutia od ktorých odvodzoval\nsvoje nároky označil Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/17/2017-11, ktoré nadobudlo\nvykonateľnosť dňa 23.2.2017 a právoplatnosť dňa 11.3.2017 a Trestný rozkaz Okresného súdu Trnava\nč.k. 0T/56/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.3.2017. Z predložených listinných dôkazov\ntýkajúci sa zdravotného stavu žalobcu nevyplýva, že by sa v období mesiaca február až marec 2017\n( obdobie kedy nadobudli právoplatnosť ním označené nezákonné rozhodnutia) vyskytla u neho taká\nnáhla zmena jeho zdravotného stavu resp. iná nepredvídateľná prekážka čo sa týka jeho zdravotného\nstavu, ktorá by mu bránil podať opravný prostriedok proti Uzneseniu Okresného súdu Trnava sp. zn.\n16C/17/2017-11 a Trestnému rozkazu Okresného súdu Trnava č.k. 0T/56/2017 a tým bránil svoje práva\nspôsobom, aký mu zákon umožňoval.\n9.4. Žalobca neuviedol žiadne subjektívne okolnosti na svojej strane a ani také objektívne skutočnosti\nna strane orgánu (Okresného súdu Trnava), ktorý nezákonné rozhodnutie vydal, ktoré by boli dôvodom\nzakladajúcim aplikáciu výnimky druhej vety ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v dôsledku\nčoho je nutné považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne.\n10. Námietky smerujúce k nesprávnej aplikácii ust. § 6 ods. 3 citovaného zákona s poukazom na\nodsek 39. odôvodnenia rozsudku (pozri odsek 2.2.) sú nenáležité, nakoľko s prihliadnutím na samotné\nodôvodnenie napadnutého rozsudku a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (pozri odsek 12.\nodôvodnenia napadnutého rozsudku) je zrejmé, že zo strany súdu prvej inštancie ide iba o zrejmú chybu\nv písaní pri vyhotovovaní rozsudku, pretože len omylom v texte odôvodnenia uviedol § 6 ods. 3 zákona č.\n514/2003 Z.z., ktorý žiadnym spôsobom na vec žalobcu neaplikoval, okolnosť ktorá je zjavná z celkového\nkontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku.\n11. Za neopodstatnené považuje odvolací súd dôvody odvolania žalobcu, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (pozri odsek 2.2.). Citovaný\nodvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých\nsúd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom\ndokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov\nnie je v súlade s ust.\n§ 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,\nktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas\nkonania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,\nalebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie\nzaložil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,\nprípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska\nzávažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia\ndôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a §\n193 C.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je\nnaplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním napadnutému rozsudku nemožno\nvytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových\nstrán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,\nktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,\nprípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom\nvyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 C.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval\nnesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.\n12. Odvolaním žalobcu (konkrétnymi odvolacími námietkami, skutkovou a právnou argumentáciou)\nostatné nosné závery súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil zamietnutie žaloby, keď nezistil nesprávny\núradný postup a z dôvodu, že žalobca nepreukázal vznik škody a príčinnej súvislosti ako predpoklady\n\nvzniku zodpovednosti za škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. rozporované neboli. Z uvedeného\ndôvodu odvolací súd nepodrobil napadnutý rozsudok prieskumu v tejto ostatnej časti.\n13. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu\nprvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom\nkonaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu\nskutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa\nzaložil svoje rozhodnutie. Len samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s právnymi závermi\nsúdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie\nodvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie ich vlastnými, len preto, že\nnezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie\nsa neodchýlil príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., záverov ktoré vyplývajú z ustálenej\nrozhodovacej praxe súdov a dospel k správnemu právnemu záveru o nedôvodnosti žaloby.\n14. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\npodľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania o ktorých\nsúd prvej inštancie správne rozhodol vzhľadom na celkový úspech žalovaného v konaní v súlade s\nustanovením § 255 ods. 1 C.s.p..\n15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení\ns § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu\nnevyhovel a\nnapadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a\nvznikol mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Civilný sporový poriadok\nvýslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov\nkonania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v\nodvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné\nustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana\nnáhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl.\n17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť\npriamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. ( Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu\nvyplýva, že žalovanému aj vzhľadom na jeho postavenie v konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd\ntak, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania v\nzmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné súdom prvej inštancie rozhodnúť samostatným uznesením.\n16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\n\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého inštancie,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\ninštancie( § 429 ods.2 C.s.p. ).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/44/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}], "citovane_v": []}