{"guid": "d5f56978-0d8d-4573-bb98-d00862f163b9:3ba2ed30-a61e-427a-ab98-163989e597af", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1121202723.2", "spisova_znacka": "5Co/25/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/25/2025 z 26. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2026, sp. zn. 5Co/25/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1121202723.2", "identifikacne_cislo": "1121202723", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr Janka Richterová", "sudca_id": 227, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-richterova-227", "datum_vydania": "2026-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ba2ed30-a61e-427a-ab98-163989e597af", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1121202723.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1121202723.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1121202723.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/25/2025\n1121202723\n26. 05. 2026\nJUDr Janka Richterová\nECLI:SK:KSBA:2026:1121202723.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov\nJUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobcu: Považský cukor a. s., so sídlom\nv Trenčianskej Teplej, Cukrovarská 9, IČO : 35 716 266, zastúpeného KPMG Legal s.r.o., proti\nžalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom Bratislave,\nŠtefanovičova 5, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III.\nzo dňa 13. júna 2024 č. k. B1- 33Cb/41/21 - 182, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .\nŽalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v spore o náhradu škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom (§ 9 zák. č. 514/2003 Z. z.) zastavil konanie v časti istiny\n298. 553 € pre čiastočné\nspäťvzatie žaloby (uzavretie mimosúdnej dohody, výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Žiadnej\nstrane nepriznal náhradu trov konania (výrok III).\n2.V odôvodnení uviedol, že žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, predstavujúcej úrok z\noneskoreného vrátenia preplatku neoprávnene vybranej dane z emisných kvót (podľa rozhodnutia\nSúdneho dvora EÚ vo veci C-302/17 a C-565/11). Ako titul pôvodne označil nesprávny úradný postup\nsprávcu dane, ktorý v dôsledku nesprávneho prebratia smernice neoprávnene vybral nezákonnú daň.\nNeskôr svoju argumentáciu upravil a tvrdil, že nesprávny úradný postup spočíva v postupe správcu\ndane, ktorý v rozpore s právom EÚ odmietol úrok vrátiť.\n3. Súd žalobu posúdil ako vecne neopodstatnenú pre nepreukázanie existencie nezákonného\nrozhodnutia v zmysle § 6 ods. 1 zákona alebo nesprávneho úradného postupu (§ 9) .\n4. Existencia nezákonného rozhodnutia nebola preukázaná. Žalobca rozhodnutie Finančného\nriaditeľstva SR č. 101237281/2021 zo dňa 15.7.2021, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie správcu dane\n(Úrad pre vybrané hospodárske subjekty) o nepriznaní úroku na dani z emisných kvót za zdaňovacie\nobdobie 2011 nenapadol na správnom súde správnou žalobou, uvedené rozhodnutie nebolo zmenené\nalebo zrušené.\n5. V zmysle judikatúry (4 Cdo 24/2004), ktorá našla legislatívne vyjadrenie i v novelizovanom ustanovení\n§ 9 (v znení zák. č. 239/2023 Z. z.) nesmie mať nesprávny úradný postup bezprostredný výraz vo\nvydanom rozhodnutí.\n\n6. Existencia nesprávneho úradného postupu nebola preukázaná, pretože namietaný postup,\nspočívajúci v nevrátení úrokov z preplatku na dani, mal bezprostredný výraz vo vydanom negatívnom\nrozhodnutí.\n7. Dospel tiež k záveru, že v spore o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá má charakter občianskoprávnej zodpovednosti,\nžalobca neprípustne svoj domnelý nárok uplatnil na podklade rovnakých skutočností, ako u daňového\núradu. Nárok na vrátenie preplatku na dani, o ktorom rozhoduje daňový orgán, nemožno však i v zmysle\nzáverov najvyššieho súdu v spore sp. zn.\n1 Cdo 136/2009 zamieňať s nárokom na náhradu škody,\no ktorej rozhoduje súd.\n8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tvrdil, že súd mu v konaní znemožnil\nuplatňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.\nK zmene jeho argumentácie nikdy nedošlo; predloženými rozhodnutiami správcu dane len reagoval na\nobranu žalovaného, s ktorou sa súd v predbežnom právnom posúdení stotožnil. Súd sa nevysporiadal s\notázkou nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v nesprávnej implementácii Smernice 2003/87/\nES, čo je v kontexte celého sporu najpodstatnejšia otázka. Výber dane na základe nesprávneho prebratia\nsmernice a porušenia povinnosti správcu neaplikovať vnútroštátne právo predstavuje nesprávny úradný\npostup, opačný záver súdu je nesprávny. Nebyť nesprávnej transpozície smernice by daň z emisných\nkvót nikdy nezaplatil a škoda (daň+ úrok za oneskorené vrátenie dane) by nevznikla. Povinnosť vrátiť\npopri neoprávnene zaplatenej dani i úroky z jej oneskoreného vrátenia vyplýva z judikatúry SD EÚ.\n9. Súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 9 ods. 3 zákona, pretože vady úradného postupu sa neprejavili\nlen v jednom konkrétnom rozhodnutí, ktoré by sa dali odstrániť uplatnením riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov. Nemal preto možnosť efektívne namietať nesprávnu implementáciu smernice.\nŽalobca rozhodnutie nadriadeného orgánu napadol žalobou na správnom súde, avšak spory na\nsprávnom súde stále trvajú. Súd nesprávne uzavrel, že správnu žalobu nepodal. Žiadal preto napadnutý\nrozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n10. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia o tom, že súd\nsa nevyporiadal s titulom náhrady škody v podobe nesprávnej implementácie smernice považoval\nza tendenčné. Na poslednom pojednávaní žalobca totiž titul označil ako rozhodnutie o nepriznaní\núroku z oneskorene vrátenej dani. Zopakoval svoju obranu o tom, že úrok z oneskoreného vrátenia\nneoprávnenej dane, t. j. úrok z daňového preplatku nie je podľa ustálenej judikatúry škodou podľa zákona\n514/2003 Z. z., ale daňovoprávnym nárokom (1 Cdo 16/2005, 1 Cdo 136/2009, 5 MCdo 5/15). Žalobca vo\nvyjadrení zo dňa 15.4.2024 žalovaný nárok ako úrok z daňového preplatku. Pred súdom prvej inštancie\nnepoprel naše vyjadrenie, že negatívne rozhodnutia správcu dane zrejme nepoprel správnou žalobou.\n11. V replike žalobca uviedol že vznik škody a s touto skutočnosťou spojené nároky voči žalovanému\nsú z pohľadu práva Európskej únie nesporné na základe jeho prednosti a povinnosti priamej aplikácie,\nnie z ustanovení daňového poriadku. Daňový subjekt má nárok nielen na vrátenie dane, ale aj úroky.\nZopakoval, že nebyť nesprávnej transpozície Smernice 2003/87/ES by nikdy daň z emisných kvót\nneuhradil a škoda (daň + úrok za oneskorené vrátenie dane) by nevznikla. Rozhodnutia správcu dane sú\nlen dôsledkom a zároveň iba jedným z mnohých článkov nesprávneho úradného postupu t.j. nesprávnej\nimplementácie smernice.\n12. Domnieval sa, že existujúci stav nie je možné právne korektným spôsobom na daňovej úrovni už\nnapraviť, k náprave došlo, ale len čiastočne, uzavretím mimosúdnej dohody v časti vrátenia preplatku\nna dani. Podanie správnej žaloby nemožno výlučne charakterizovať ako využitie zákonnej možnosti\nnápravy nezákonného ani z právneho stavu, keďže správna žaloba neslúži na nápravu nesprávnej\nimplementácie smernice ako nesprávneho úradného postupu.\n13. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodoch v ňom vymedzených (§ 379 a §\n380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.\n14. Súd prvej inštancie pre posúdenie vecnej opodstatnenosti žaloby vykonal dokazovanie v\ndostatočnom rozsahu, z vykonaného dokazovania vyvodil zodpovedajúce skutkové a na ne nadväzujúce\nprávne závery, ktoré i dostatočným spôsobom odôvodnil. Odvolací súd na uvedené závery odkazuje.\n\n15. Prvým z predpokladov pre objektívnu zodpovednosť štátu za škodu vzniknutú pri výkone verejnej\nmoci je existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu (§ 3, § 5 a § 9).\n16. Žalobca v žalobe a v odvolaní tvrdil, že škodu (predstavujúcu neoprávnenú daň a úrok z jej\noneskoreného vrátenia) uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíval v nesprávneho\nprebratia smernice EÚ. Otázka nesprávneho prevratia nebola sporná, keď uvedený záver vyplýval z\nrozhodnutí SD EÚ vo veci C-302/17 a C-565/11. Na pojednávaní dňa 16.5.2024 uviedol, že škoda vznikla\ntým, že správca dane mu v rozpore s komunitárnym právom nevrátil úrok z oneskoreného vrátenia dane\n(na základe mimosúdnej dohody v priebehu sporu). Súčasne poukázal na všetky doterajšie tvrdenia.\nNapriek obrane žalovaného, že zrejme proti negatívnym rozhodnutiam správcu dane nepodal správnu\nžalobu, žalobca tieto tvrdenia pred súdom prvej inštancie nepoprel a existenciu súdneho správneho\nkonania nepreukázal (napr. predložením správnej žaloby). Až v odvolaní uviedol, že podal správnu\nžalobu i voči rozhodnutiu správcu dane (nadriadeného orgánu) o nepriznaní úroku, o ktorom nároku sa\nďalej koná po čiastočnom späťvzatí žaloby.\n17. Zo skutkového stavu, ustáleného súdom prvej inštancie (pri pasivite žalobcu ohľadom podania\nsprávnej žaloby), súd dospel k správnemu záveru o tom, že žalobca existenciu nezákonného\nrozhodnutia nepreukázal (záver žalobcom akceptovaný).\n18. Nesprávne prebratie smernice samozrejme môže predstavovať nesprávny úradný postup. V\nBrasserie du Pecheur SA and Federal Republic of Germany v. The Queen and Secretary of State for\nTransport and Factortame and Others SD EÚ vymedzil základnú otázku o zodpovednosti členského\nštátu platiť za škodu spôsobenú jednotlivcovi porušením komunitárneho práva, ak škoda spočíva v\nneprijatí vnútroštátneho zákona slúžiaceho na transpozíciu komunitárneho práva. Štát teda zodpovedá\nza legislatívnu škodu. Avšak i podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ z tohto titulu bolo iniciované\nkonanie pred orgánom verejnej moci (ako i v tomto prípade), ktoré napriek uvedenej nesprávnosti\nvyústilo do vydania negatívneho rozhodnutia, zodpovednosť za nesprávne prebratie smernice EÚ je\nuplatniteľná len z dôvodu vydania negatívneho rozhodnutia ako nezákonného. Jeho nezákonnosť nie je\nkompetentný konštatovať súd v spore o náhradu škody, ale príslušný orgán..\n19. Súd tiež správne konštatoval, že v danom prípade nesprávny úradný postup neprichádza do úvahy\npre správcom dane vydané rozhodnutia. Ak by z pohľadu posudzovania podmienok pre zodpovednosť\nštátu súd na vydané rozhodnutia o nevrátení dane a o nepriznaní úroku neprihliadol a riešil by otázku\nnesprávneho úradného postupu z toho istého dôvodu (nevrátenie dane a nepriznanie úroku), jeho závery\nby nutne a celkom neprípustne, boli založené na riešení tých istých otázok, ktoré príslušné správne\norgány riešili v pre žalobcu negatívnych rozhodnutiach. Ako správne konštatoval i súd prvej inštancie,\nsúd v tomto spore na ich riešenie nie je kompetentný. Na rozdiel od správneho súdu nie je v tomto\nspore oprávnený skúmať správnosť záverov správcu dane o (ne)možnosti vrátenia úroku za oneskorene\nvrátený preplatok na neoprávnenej dani. V tejto časti súd celkom správne vychádzal z rozhodnutia sp.\nzn. 4 Cdo 24/2004 a správne aplikoval ustanovenie § 9 ods. 3 zákona.\n20. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca opakovane a napriek obrane žalovaného, za škodu označoval\ndaň+ úrok a po čiastočnom zastavení konania úrok za oneskorene vrátený preplatok dane, ktorý\nkvantifikoval v súlade s verejnoprávnym daňovým predpisom (§ 79 ods. 3 daňového poriadku).\n21. Žalobe by preto nebolo možné vyhovieť ani z dôvodu, na ktorý súd poukázal v bode 48. Hoci žalobca\ntvrdí, že uplatňuje škodu, o ktorej rozhoduje súd, uplatňuje úrok z preplatku na dani, o ktorom rozhoduje\nsprávny orgán. V spore netvrdil a nepreukazoval, že ako škodu uplatňuje napr. úrok z vkladu v banke\nalebo výnos z podielových fondov a pod., ak by prostriedky, predstavujúce zaplatenú neoprávnenú daň\npoužil naznačeným spôsobom. Plnenie povinností, ktoré vyplývajú z predpisu spadajúceho do oblasti\nverejného daňového práva, i pri nesprávnom prebratí smernice, nemôže byť škodou v zmysle zákona o\nzodpovednosti štátu, ktorá má občianskoprávny charakter. Odškodnenie vo forme úroku (paušalizovaná\nnáhrada škody) z oneskorene vráteného preplatku je tak upravené v predpise verejného práva (§ 79\nzák. č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok, porovnaj 1 Cdo 136/2009).\n22. Žalobca nesprávne tvrdí, že existujúci stav nie je možné právne korektným spôsobom už napraviť\nna daňovej úrovni. Ako uviedol v odvolaní, rozhodnutie o nepriznaní úroku napadol správnou žalobou.\n\nIný subjekt v obdobnom prípade bol pred kasačným súdom úspešný (porovnaj kasačný súd 2Sfk/51/22),\npreto ak splnil všetky predpoklady pre preskúmanie správneho rozhodnutia podľa Správneho súdneho\nporiadku niet dôvodu, aby pred správnym súdom nebol úspešný. Na žalobu potom možno nahliadať i\nako na predčasne podanú.\n23. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok V napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.\n1 CSP).\n24. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože\nmu nevznikli žiadne (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).\n25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}