{"guid": "8e0be2c0-bddd-4c63-955a-3ffe400f12be:e59d8429-f535-4a23-a234-a2a8e884daec", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1121204702.1", "spisova_znacka": "8Co/120/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/120/2025 z 27. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. januára 2026, sp. zn. 8Co/120/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1121204702.1", "identifikacne_cislo": "1121204702", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vlčková", "sudca_id": 318, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vlckova-318", "datum_vydania": "2026-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/365", "nazov": "zákon č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-9.odsek-3", "nazov": "§ 9 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/365#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e59d8429-f535-4a23-a234-a2a8e884daec", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1121204702.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1121204702.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1121204702.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/120/2025\n1121204702\n27. 01. 2026\nJUDr. Jana Vlčková\nECLI:SK:KSBA:2026:1121204702.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov\nsenátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Svetové združenie bývalých\npolitických väzňov, Námestie Svätého Egídia 10, 058 01 Poprad, IČO: 37 796 542, proti žalovanému:\nMinisterstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o porušení zásady\nrovnakého zaobchádzania a náhradu nemajetkovej ujmy, odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava IV zo dňa 25. apríla 2025, č.k. B1-9C/36/2021-379, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku IV., ktorým bol jeho návrh na prerušenie konania zamietnutý,\no d m i e t a.\nVo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nŽalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy\nzastavil, žalobu zamietol, žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a\nnávrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Poukázal na to, že žalobca žalobou doručenou súdu\ndňa 02.07.2021 poukazoval na porušenia zásady rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní dotácii\ntaxatívne vymedzeným občianskym združeniam vo vecnej pôsobnosti rozpočtovej kapitoly Ministerstva\nvnútra SR (Antidiskriminačná žaloba)\", žaloba bola doplnená podaním žalobcu 24.09.2021 (č.l. 73\nspisu). Žalobou sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd konštatoval, že žalovaný (Ministerstvom\nvnútra Slovenskej republiky) upustil od porušovania zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu\npolitického alebo iného zmýšľania alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo protispoločenskej\nčinnosti pri poskytovaní dotácii združeniam zastupujúcich politických väzňov a zaplatil mu nemajetkovú\nujmu. Žalobcom uplatňované nároky po právnej stránke posúdil podľa ust.§ 9 ods. 2, ods. 3, § 2\nods. 1, § 2a ods. 9 antidiskriminačného zákona v spojení s § 4 ods. 5, § 3a ods. 2 zákona č.\n526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov a dospel k záveru, že žaloba nie dôvodná. Medzi stranami sporu nebolo sporné,\nže Ministerstvo vnútra SR poskytuje dotácie podľa § 3a zákona č. 526/2010 Z. z. na zabezpečenie\nzákladných podmienok pre činnosť občianskych združení, ktorých členmi sú aktívni účastníci bojov\nproti fašizmu, účastníci protikomunistického odboja a politickí väzni. Podľa § 2 písm. e) a f) zákona\nje možné poskytnúť dotáciu na podporu organizovania pietnych a spomienkových akcií pri príležitosti\nosláv oslobodenia Slovenskej republiky, osláv Slovenského národného povstania a osláv víťazstva\nnad fašizmom vrátane spomienkových akcií a stretnutí odbojových skupín a organizovania pietnych\nspomienkových akcií pripomínajúcich obdobie zločinov komunizmu a na podporu výskumu, archivovania\na publikačnej činnosti protikomunistického odboja, boja proti totalite a zločinom komunizmu. Na základe\n\nuvedeného zákona poskytuje ministerstvo dotáciu pre: Konfederáciu politických väzňov Slovenska\n(ďalej len. \"KPVS\"),Svetové združenie bývalých politických väzňov (ďalej len \"SZBPV\"), Politických\nväzňov Zväz protikomunistického odboja III. odboj (ďalej len \"PV ZPO\") na financovanie zabezpečenia\nmateriálno-technických podmienok pri organizovaní pietnych spomienkových akcií, publikačnú, edičnú,\ndokumentačnú a archivačnú činnosť, mzdové výdavky, hospodársko-správne výdavky. Nebolo medzi\nstranami sporné, že podľa § 4 ods. 5 zákona č. 526/2010 Z. z. na poskytnutie dotácie nie je právny\nnárok. Poskytnúť príspevok je Ministerstvo vnútra povinné len SZPB, teda nie žalobcovi. Žalobcovi\nmala byť bez uvedenia dôvodu dotácia za rok 2021 znížená o polovicu sumy poskytnutej v roku 2020\nna sumu 4 000 eur, čo je 20-násobne nižšia suma aká bola poskytnutá KPVS. Mal za preukázané,\nže žalovaný nepostupuje pri prideľovaní dotácii svojvoľne, no pri návrhu výšky dotácie a príspevku\npre uvedené občianske združenia sa prihliada na počet členov, počet pietnych a spomienkových\nakcií a primerane k tomu sa prihliada aj na výšku hospodárskych správnych výdavkov. (Uvedené\ninformácie boli žalovaným čerpané zo žiadostí o dotáciu.) Konečné rozhodnutie o výške poskytnutia\ndotácie a poskytnutí príspevku je plne v kompetencii ministra vnútra. Z nesporných tvrdení strán sporu\nvyplynulo, že aktívnych účastníkov bojov proti fašizmu reprezentuje jedno občianske združenie - SZPB\na účastníkov protikomunistického odboja a politických väzňov 3 občianske združenia - PV ZPO, KPVS\na SZBPV. Táto skutočnosť sa zjavne prejavila, aj na výške poskytovaných dotácií a príspevku. V tejto\nsúvislosti poukázal na prehľad žalovaného pre roky 2021 až 2023 z ktorého vyplývalo, čo žalovaný\nzohľadnil pri poskytovaní dotácií. Z uvedeného vyplývalo, že jednotlivé občianske združenia majú\nrozdielny počet členov, rozdielny počet aktivít a tiež rozdielne finančné požiadavky, preto poskytnúť\ndotáciu a príspevok v rovnakej výške uvedeným občianskym združeniam by bolo zrejme nie úplne\nsprávne. Ak žalobca tvrdil, že systém, ktorý má žalovaný nastavený je nespravodlivý a diskriminačný\nresp. napáda samotný systém prerozdeľovania tohto príspevku, na ktorý ani nie je právny nárok, je\nmožné len skonštatovať, že je síce legitímne, že žalobca nemusí s výškou poskytnutého príspevku\nsúhlasiť, nezakladá to však zároveň diskriminačné konanie žalovaného. Tvrdenie žalobcu, že pokiaľ\nnemá združenie vhodné politické prepojenia a krytie dotáciu v žiadanej výške nikdy neodstane v\nkonaní nebolo preukázané, napokon žalobca sa nemôže domáhať, aby výška jemu priznanej dotácie\nbola rovnaká, ako voči iným subjektom, ak sú stanovené kritéria, ktoré poskytovateľ zohľadňuje.\nNie je sporné, že žalobca príspevok dostáva, je však oveľa nižší ako príspevok iných združení,\npričom však i neposkytnutie príspevku by zo strany žalovaného nepredstavovali nezákonný postup.\nŽalovaný má systém, ako postupoval pri poskytovaní dotácií, a aj keď sa s týmto postupom žalobca\nnestotožňuje nešlo o svojvoľný a ničím neodôvodnený postup. Žalovaný pri návrhu výšky dotácie a\npríspevku pre uvedené občianske združenia Ministerstvo vnútra SR prihliada na počet členov, počet\npietnych a spomienkových akcií a primerane k tomu prihliada aj na výšku hospodárskych správnych\nvýdavkov a to v súlade so zákonom č. 526/2010 Z. z. podľa ktorého sa dotácia môže poskytnúť\nlen na zabezpečenie základných podmienok pre činnosť občianskych združení, ktorých členmi sú\naktívni účastníci bojov proti fašizmu, účastníci protikomunistického odboja a politickí väzni, na podporu\norganizovania pietnych a spomienkových akcií pri príležitosti osláv oslobodenia Slovenskej republiky,\nosláv Slovenského národného povstania a osláv víťazstva nad fašizmom vrátane spomienkových akcií\na stretnutí odbojových skupín a organizovania pietnych spomienkových akcií pripomínajúcich obdobie\nzločinov komunizmu a na podporu výskumu, archivovania a publikačnej činnosti protikomunistického\nodboja, boja proti totalite a zločinom komunizmu. Potrebné údaje pri rozhodovaní o výške dotácie čerpá\nžalovaný z predložených projektov. Výška dotácie a príspevku tiež závisí, ako už bolo uvedené, od\nmožností štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok. Až po rozhodnutí ministra vnútra o poskytnutí\ndotácie a oznámení výšky dotácie a príspevku občianskym združeniam, ktorá je obvykle menšia, ako\npožadovaná dotácia a príspevok si občianske združenia primerane upravia svoje aktivity, ktoré sa\npremietnu do prílohy k zmluve o poskytnutí dotácie a príspevku. Poukázal na to, že podľa § 4 ods.\n5 zákona č. 526/2010 Z. z. na poskytnutie dotácie nie je právny nárok a poskytnutie dotácie a jej\nvýška závisí od možností štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok a následne rozpisu záväzných\nukazovateľov na dotácie. Považoval za dôvodnú námietku žalovaného, že z antidiskriminačného zákona\njednoznačne vyplýva, že diskriminácia právnickej osoby sa môže prejaviť iba vo vzťahu k jej členom\n(v mene ktorých koná táto právnická osoba). Žalovaný sa nemôže dopustiť diskriminovania žalobcu\nako právnickej osoby, pretože dôvody diskriminácie podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona sa\nmôžu vzťahovať len na členov žalobcu v zmysle § 2a ods. 9 antidiskriminačného zákona. Uviedol, že\nžalobca na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 05.11.2024 uviedol: \"Žalobca tvrdí, že nikdy netvrdil,\nže boli diskriminovaný členovia združenia, ale že je diskriminované združenie.\" Z vyššie uvedených\nskutočností jednoznačne vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, týkajúce sa diskriminácie\nčlenov žalobcu. Žalobca síce vo všeobecnosti tvrdí (v záverečnej reči), že konanie žalovaného má\n\ndopad i na bližšie neurčených členov, no neuviedol žiadne dôvody, na základe ktorých by sa dalo\nkonštatovať, že žalovaný sa dopustil diskriminačného konania voči týmto konkrétnym členom žalobcu.\nŽalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť, že\ndošlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii jeho osoby. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také\ndôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého\nzaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je napr. jeho rasa\nči etnická príslušnosť (pôvod). Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá\nmá právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Z tvrdení, ktoré\nvšeobecne prezentoval žalobca, nemal za preukázane, že žalovaný s členmi žalobcu konal v rozpore\nso zákonom. Žalobca síce získal dotáciu/ resp. finančný príspevok na činnosť, tento však považoval\nza neprimerane nízky, bolo pritom nesporné, že žalobca nemusel získať žiaden príspevok/dotáciu na\nsvoju činnosť, pričom žalovaný vedel zdôvodniť, čo pri určovaní výšky príspevku zohľadnil. Nebolo\nsporné, že v roku 2021 žiadal žalobca o poskytnutie dotácie vo výške 50 000 Eur, pričom chcel vydávať i\nperiodikum. Podľa zákona č. 526/2010 Z. z. je možné poskytnúť dotáciu na podporu len takej publikačnej\nčinnosti, ktorá mapuje protikomunistický odboj, boj proti totalite a zločinom komunizmu. Ministerstvo\nvnútra SR nemôže poskytovať dotácie na iné než v zákone uvedené oblasti publikačnej činnosti. Z popisu\núčelu dotácie vyplýva, že žalobca požiadal o dotáciu na mesačník Svedomie vo výške 20 000 eur, kde\nplánoval písať o kauzách, korupcii, témach čo oslovia mládež a širokú verejnosť, teda zrejme v tejto\nčasti žiadosť žalobcu o dotáciu nebola vybavená kladne bez uvedenia dôvodu. Rovnako ak žalobca bez\nposkytnutia dotácie inštaloval dva pamätníky, z dotácie Ministerstva vnútra SR nie je možné financovať\ntzv. kapitálové výdavky, medzi ktoré patrí oprava havarijného stavu pamätníka ak o nich následne\nžalobca žiada, ale iba bežné výdavky v súvislosti s organizovaním pietnych spomienkových akcií,\npublikačnej, edičnej, dokumentačnej a archivačnej činnosti. Vo výroku IV. Zamietol ako nedôvodný návrh\nžalobcu z 21.01.2025, aby súd prerušil predmetné konanie. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil\nzásadou úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že zo spisu vyplýva, že žalovanému\nžiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP súd rozhodol, že žalovanému sa\nnáhrada trov konania nepriznáva (R 72/2018, uznesenie NS SR z 28. februára 2018, sp. zn. 7 Cdo\n14/2018).\n2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal\njeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1\npísm. b), d), e), f) a h) Civilného sporového poriadku, nakoľko súd nesprávne aplikoval ustanovenia\nantidiskriminačného zákona, najmä § 2a ods. 9 a § 9 ods. 2, keďže nezohľadnil, že diskriminácia\nprávnickej osoby je možná aj vtedy, ak má dopad na jej členov, žalobca jednoznačne preukázal,\nže nízka výška dotácií znemožnila realizáciu pietnych akcií a ďalších aktivít pre členov, čím došlo\nk znevýhodneniu tejto skupiny, nezohľadnenie dôkazov: Súd ignoroval dôkazy o politickom vplyve\nna prideľovanie dotácií, dôkazy o aktivitách SZBPV (pamätníky, publikácie), ktoré sú v súlade so\nzákonom č. 526/2010 Z.z.. Súd nepreskúmal, či kritériá prideľovania dotácií (počet členov, akcií) boli\naplikované nediskriminačne. Súd ignoroval, že MV SR poskytovalo od roku 2013 nepomerne vyššie\ndotácie Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) a systémovú diskrimináciu žalobcu\npri prideľovaní dotácií hoci žalobca predložil preukázateľné rozdiely vo výškach dotácií (napr. v roku\n2021: SZPB - 250 000 €, Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS) - 80 000 €, Politickí\nväzni -Zväz protikomunistického odboja (PV ZPKO): 40 000 €, žalobca - 4 000 €). Tento rozdiel bol\npoliticky motivovaný (napr. zvýšenie dotácie pre KPVS po nástupe L. V. do vlády). Súd nevykonal\nviaceré žalobcom navrhnuté dôkazy, ktoré boli spôsobilé preukázať diskriminačné zaobchádzanie. Súd\nneakceptoval dôkazy štatutára žalobcu a nevyhodnotil historické a aktuálne údaje o poskytovaných\ndotáciách čím obišiel podstatu antidiskriminačnej žaloby. Tento postup odporuje judikatúre Ústavného\nsúdu (nález III. ÚS 221/2019). Súd v odôvodnení rozsudku jednostranne interpretoval dôkazy predložené\nžalobcom a nevyvážene akceptoval argumentáciu žalovaného bez kritického skúmania. Žalovaný\npredložil svoje stanovisko oneskorene (po takmer 2 rokoch), čo viedlo k neprimeranému predĺženiu\nkonania. Súd však bez kritického posúdenia akceptoval jeho návrh na zamietnutie žaloby, čím porušil\nčl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Žalobcovi nebolo včas oznámené, ktorý sudca vec prejednáva, čím došlo\nk porušeniu práva na zákonného sudcu. Súd nezabezpečil účinnú ochranu proti diskriminácii slabšej\nstrany, čím konal v rozpore s judikatúrou ÚS SR a právom EÚ. Ignorovanie asymetrie síl: Súd\nnereagoval na zjavnú nerovnováhu medzi občianskym združením (odvolateľom) a štátnou inštitúciou\n(MV SR), hoci antidiskriminačný zákon (č. 365/2004 Z.z.) chráni práve slabšie strany. Zmena sudcu:\nVec bola pridelená sudcovi U.. K. V. až 13.1.2023 (18 mesiacov po podaní žaloby), bez oznámenia\nodvolateľovi, čo porušuje čl. 48 ods. 1 Ústavy SR (právo na zákonného sudcu). Ústavný súd síce\n\nkonštatoval, že zmena súvisela s novou súdnou mapou (zákon č. 150/2022 Z.z.), no neospravedlňuje\nporušenie procesných pravidiel. Nečinnosť súdu: Okresný súd Bratislava I nezačal konať viac ako\nrok (od 25.9.2021 do 22.9.2022), čo potvrdil aj jeho predseda v ospravedlnení zo dňa 12.10.2022.\nSúd zamietol návrh na prerušenie konania a podanie návrhu na posúdenie ústavnosti zákona č.\n487/2013 Z.z., ktorý diskriminačne uprednostňuje Slovenský zväz protifašistických bojovníkov oproti\nzdruženiam politických väzňov. Navrhol vyžiadanie správ o finančných kontrolách vykonaných odborom\nkontroly Úradu inšpekčnej služby združení SZPB, KPVS, PV ZPKO a SZBPV za roky 2020 - 2023,\noverenie počtu členov jednotlivých združení, výpoveď svedka P. M. (bývalého člena KPVS), nar.\nXX.X.XXXX, V. M. X, XXX XX U.. Rozhodnutie súdu je v rozpore so zásadou rovnosti strán pre porušenie\nprincípu rovnakého zaobchádzania. Žalobca v konaní konštatoval systémovú nerovnováhu, keď súd\nneposudzoval argumenty a postup oboch strán rovnocenným spôsobom. Zatiaľ čo žalobca dodržal\nvšetky procesné lehoty, žalovaný - Ministerstvo vnútra - podal vyjadrenie k žalobe až 20.4.2023, teda\ntakmer po dvoch rokoch, čím výrazne predĺžil konanie. Napriek tomu súd bez kritického posúdenia\nakceptoval jeho návrh na zamietnutie žaloby ako \"nevykonateľnej a nedôvodnej\" a následne rozhodol\nv prospech žalovaného. Tento postup znevýhodnil žalobcu a porušil čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a\n§ 13 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný vo vyjadrení z 20.4.2023 direktívne žiadal,\naby súd jeho námietky (neprípustnosť dokazovania, nedôvodnosť žaloby) posudzoval ako predbežné\notázky, a dôkazy navrhované žalobcom nevykonal. Tým by však súd obišiel podstatu antidiskriminačnej\nžaloby a znemožnil žalobcovi účinne preukázať tvrdené skutočnosti. Takýto postup odporuje judikatúre\nÚstavného súdu SR (napr. nález III. ÚS 221/2019).\nSúd nereagoval na zjavnú asymetriu medzi občianskym združením (žalobcom) a štátnou inštitúciou\n(žalovaným), hoci práve na ochranu slabších strán sa antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z.z.\nzameriava. Rozhodnutím súd fakticky umožnil žalovanému zneužiť procesné prostriedky na predĺženie\nkonania a obmedzenie práv žalobcu, čo je v rozpore s úlohou súdu ako nestranného arbitra (pozri\nnapr. rozsudok Súdneho dvora EU C-54/07, Feryn). Elektronickou podateľňou mala byť vec po doručení\ndňa 2.7.2021 pridelená zákonnému sudcovi prejednávajúcemu občianskoprávne veci o čom právny\nzástupca nebol súdom vyrozumený. Z tohto dôvodu žalobcovi nebolo známe meno zákonného sudcu,\nktorému bola vec pridelená elektronickou podateľňou o čom mal byť súdom vyrozumený. O zmene\nzákonného sudcu, ku ktorej došlo dňa 13.1.2023 mal Okresný súd Bratislava I vydať uznesenie, ktoré\nmalo byť doručené žalobcovi. Týmto postupom Okresný súd Bratislava I, spôsobil prieťahy v konaní\na porušil právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie a súdnu ochranu. Postupom od 2.7.2021\naž do 13.1.2023 Okresný súd Bratislava I porušuje základné právo žalobcu na zákonného sudcu\na samotný zákon o elektronickej podateľni. Od 2.7.2021 nebolo žalobcovi súdom oznámené meno\nzákonného sudcu. Žalobca dňa 26.5.2023 podal ústavnú sťažnosť pre porušenie základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov. Ústavný súd uznesením III. ÚS 344/2023-12 zo dňa 13.7.2023 konštatoval,\nže k zmene zákonného sudcu došlo po nadobudnutí účinnosti zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov (tzv. nová súdna mapa),\nktorým bol v čl. VIII zmenený aj zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej\nrepubliky. Uvedený zákon nadobudol účinnosť dňa 1.6.2023. Dňa 26.7.2025 žalobca predložil súdu\nvyjadrenie, návrh na zmenu petitu žaloby a návrh na dokazovanie v ktorom uviedol, že vyjadrenie\nžalovaného z 20.4.2024 k žalobe je tendenčné a účelové so zjavným zámerom nariaďovať súdu ďalší\npostup, čo jednoznačne potvrdzuje vyjadrenie žalovaného, ktorý ako uvádza, považuje za neúčelné a\nnehospodárne, aby súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie predtým ako sa vysporiada s námietkami\nžalovaného. Vyjadrenia žalovaného potvrdzujú, že vykonanie dokazovania, ktoré navrhuje žalobca je pre\nžalovaného krajne nežiaduce, pretože by dokázalo spolitizovanie činnosti Ministerstva vnútra a svojvoľný\npostup jednotlivých ministrov vnútra od roku 1990 až do súčasnosti. Napriek tomu, že združenie odhalilo\n6 pamätníkov a vydalo viacero publikácii, MV SR sa pre zásadové postoje združenia k otázke zločinov\nkomunizmu a vplyvu bývalých starých štruktúr a ich potomkov v politike k združeniu správa ako k\nideologickému nepriateľovi a najradšej by činnosť SZBPV zakázalo tak ako to urobilo Ministerstvo\nvnútra v čase normalizácie, ktoré zakázalo činnosť právneho predchodcu SZBPV. Žalovaný evidentne\nsnaží zasahovať do nezávislosti súdu takým spôsobom, aby nepripustil dokazovanie a žaloba bola\nodmietnutá ešte pred vykonaním týchto dôkazov, resp. aby sa súd týmito dôkazmi nezaoberal. Žalovaný\nsa nevyjadril k skutočnosti, že podstatou žaloby je diskriminácia účastníkov protikomunistického odboja\na politických väzňov združených od roku 1990 do roku 1999 v občianskom združení Konfederácie\npolitických väzňov Slovenska (KPVS) v porovnaní s účastníkmi Slovenského zväzu protifašistických\nbojovníkov (SZPB), ktorý bol do novembra 1989 príveskom komunistického režimu a aktívne sa\npodieľal na potláčaní základných ľudských práv a slobôd. Týmto je spochybnené smerovanie Slovenskej\n\nrepubliky po novembri 1989, ktorá sa ako členský štát EÚ hlási k demokratickým hodnotám a na jednej\nstrane formálne odsudzuje zločiny totalitných režimov pričom ministerstvo vnútra SR diskriminuje obete\ntýchto zločinov združené v občianskych združeniach KPVS, PV ZPKO a SZBPV. Rovnako sa žalovaný\nnevyjadril ku skutočnostiam, že z dôvodu spolitizovania činnosti KPVS, ktorého vtedajší predseda L..\nL. P. na sneme vyjadril podporu všetkých politických väzňov mečiarovmu HZDS došlo k rozdeleniu\nzdruženia a vzniku obnovenej KPVS, ktorej členom predsedníctva sa stal súčasný predseda SZBPV\nI. V.. Predsedom novovzniknutého združenia s pôvodným názvom KPVS bol v rokoch 2002-2003\nbývalý minister vnútra G. P.. I. V. ako bývalý člen predsedníctva KPVS, ktorý bol v tom čase blízkym\nspolupracovníkom osobného priateľa G. P. v tom čase poslanca NR SR I. L., mal prístup k informáciám\na preto je mu dobre známe ako sa poskytovali dotácie rezortom MV SR. Prvoradé boli vždy kontakty\na politické prepojenia a táto prax sa nezmenila. Potvrdzuje to skutočnosť, že v čase kedy bolo vo\nvláde HZDS mala KPVS vyššiu dotáciu ako SZPB pretože poslancami za HZDS boli členovia KPVS\nR. Z. a W. K.. V čase kedy bol poslancom NR SR E. E. za SNS, ktorá bola koaličným partnerom\nSmeru-SD malo zase združenie PV ZPKO vyššiu dotáciu ako obnovená KPVS a po zmene vlády po\nvoľbách v roku 2020, kedy bol ministrom vlády člen KPVS L. V., sa to otočilo a najvyššiu dotáciu dostala\nobnovená KPVS zatiaľ čo združeniam PV ZPKO a SZBPV minister vnútra U. znížil dotáciu o polovicu.\nUvedené skutočnosti jednoznačne potvrdzujú. Že dotácie sa prideľujú výlučne na základe politických\nprepojení pričom zákon č. 526/2010 Z.z. je len formálny. Združenie od registrácie v roku 2001 opakovane\nneúspešne žiadalo MV SR o poskytovanie dotácie na činnosť aká je poskytovaná združeniam SZPB,\nKPVS a PV ZPKO. V čase kedy združeniu nebola poskytovaná dotácia, v roku 2002 odhalilo v Poprade\nv súčasnosti na Slovensku jediný Pamätník obetiam okupácie 21. augusta 1968 s uvedením štatistiky\nobetí v rámci bývalého Československa a v roku 2004 združenie dalo exhumovať a previesť z Rakúska\nna Slovensko telesné pozostatky dvoch obetí usmrtených v roku 1980 na hraniciach s Rakúskom\na uložilo ich pri Pamätníku usmrtených na hraniciach v r. 1948-1989 na cintoríne v Kežmarku. Až\nv roku 2006 bolo na základe rozhodnutia bývalého ministra vnútra X. P. združenie zaradené medzi\nobčianske združenia, ktorým je poskytovaná dotácia. Rovnako účelové a špekulatívne je tvrdenie\nžalovaného uvedené kde žalovaný uvádza, že je nevyhnutné žalobu voči žalovanému zamietnuť\nz dôvodu vady žaloby a jej nevykonateľnosti. Dôvodom k tomu má byť preukázanie diskriminácie\njednotlivých členov právnickej osoby. Žalovaný, ignoruje skutočnosť, že pri znížení dotácie na likvidačnú\nsumu 4 000 eur je diskriminovaných princípom kolektívnej viny všetkých takmer 1000 členov združenia.\nPre nedostatok financií boli zrušené viaceré pietne akcie a členovia združenia často vo vysokom veku\nsa nemohli stretávať. Z tých istých finančných dôvodov združenie nemôže vydávať časopis pre členov\nzdruženia. Mnohí z nich počas troch rokov poskytovania likvidačnej dotácie zomreli. Piati členovia\nako dôchodcovia pracovali na dohodu o pracovnej činnosti. Po znížení dotácie museli byť dohody o\npracovnej činnosti zrušené. Ako potvrdzuje záznam z rokovania na základe poslaneckého prieskumu\nvykonaného poslancom NR SR M. Č. zo dňa 18.3.2021, podľa vyjadrenia bývalého Generálneho\nriaditeľa Sekcie verejnej správy MV SR C.. R. L. sa ako jediné z troch združení meno združenia\nvýslovne spája s menom štatutára I. V., s čím má ministerstvo problém pre politickú motiváciu aktivít\nzdruženia. Poukázal na duplicitu zákona č. 526/2010 Z.z. a zákona č. 487/2013 Z. z. pretože oba zákony\nriešia poskytovanie dotácii na podporu organizovania pietnych a spomienkových akcií pri príležitosti\nosláv oslobodenia Slovenskej republiky, osláv Slovenského národného povstania a osláv víťazstva nad\nfašizmom. Dotácia podľa zákona č. 526/2010 Z.z. by teda logicky mala byť poskytovaná aj Slovenskému\nzväzu protifašistických bojovníkov, ktorý združuje ako členov aktívnych účastníkov bojov proti fašizmu.\nŽalovaný pritom neberie v úvahu, že združenia PV ZPKO a KPVS ako je zistiteľné, neuskutočňujú žiadne\nspomienkové akcie pri príležitosti osláv oslobodenia Slovenskej republiky, osláv Slovenského národného\npovstania a osláv víťazstva nad fašizmom a ani sa nezúčastňujú osláv SNP v Banskej Bystrici. Je\npreukázateľné, že žalovaný nekoná podľa zákona č. 526/2010 Z.z. a paradoxne pri poskytovaní dotácii\ndiskriminuje združenie, ktorého aktivity sú v súlade s týmto zákonom, pretože jediným združením,\nktorého členmi boli medzičasom už zosnulí účastníci protifašistického odboja a v súčasnosti ich\nrodinní príslušníci a ktoré uskutočňuje spomienkové akcie pri príležitosti osláv oslobodenia Slovenskej\nrepubliky, osláv Slovenského národného povstania a osláv víťazstva nad fašizmom je Svetové združenie\nbývalých politických väzňov, ktoré odhalilo v Poprade na zimnom štadióne pamätník účastníkovi boja\nza národné oslobodenie hokejistovi R. V. v roku 2016. Účasť na odhalení odmietlo združenie PV\nZPKO s odôvodnením, že sa nezúčastní na odhaľovaní pamätných tabúľ prisluhovačom komunistického\nteroru za akých považuje aj R. V. pre jeho účasť v SNP. Svetové združenie bývalých politických\nväzňov sa ako jediné pravidelne zúčastňuje na oslavách SNP v Banskej Bystrici čo potvrdzuje webová\nstránka združenia. Ministerstvo vnútra pritom neberie v úvahu, že v rozpore so zákonom č. 526/2010\nZ.z. združenie PV ZPKO, nielenže nevykonáva žiadne aktivity na podporu organizovania pietnych\n\na spomienkových akcií pri príležitosti osláv oslobodenia Slovenskej republiky, osláv Slovenského\nnárodného povstania a osláv víťazstva nad fašizmom ale naopak Slovenské národné povstanie nazýva\nSlovenskou národnou pohromou, čo potvrdzuje fotografia predsedu PV ZPKO s týmto názvom, ktorá\nbola predložená súdu. Žalovaný, ktorý do volieb v roku 2020 poskytoval najvyššiu dotáciu podľa zákona\nč. 526/2010 Z.z. združeniu PV ZPKO rovnako nezohľadňuje, že toto združenie dlhodobo a systematicky\nspochybňuje boj za národné oslobodenie a SNP, čo označuje ako útok proti vlastnému štátu. Potvrdzujú\nto viaceré články uverejnené v časopise PV ZPKO Svedectvo a najnovšie aj vydanie publikácie\n\"Partizánska vražda v Rajeckej doline\", kde je uvedený ako zodpovedný redaktor historik U. G., ktorého\nprepustil z ÚPN bývalý predseda Správnej rady D. M.Ň. pre relativizovanie obdobia Slovenského štátu\nv rokoch 1938-1945. Knihu vydalo PV ZPKO v roku 2022. U. G., ktorý je prispievateľom do časopisu\nSvedectvo a ktorý po prepustení z ÚPN pracoval ako asistent poslankyne za stranu Kotleba ĽS NS v\npracovnom spore s ÚPN mimosúdnou dohodou dostal spolu s odstupným vyše 50 000 € z čoho zrejme\nzafinancoval vydanie tejto publikácie. Tvrdenie žalovaného, že podľa § 4 ods. 5 zákona č. 526/2010 Z.\nz. na poskytnutie dotácie nie je právny nárok je účelové a odvolávajúce sa na všeobecnú formuláciu\nzákona, pretože podľa zaužívanej praxe uvedeným združeniam je každý rok po podaní žiadosti vždy\nposkytnutá dotácia. Doposiaľ si žiadne z uvedených združení neuplatňovalo právny nárok z dôvodu\nneposkytnutia dotácie. Sporná je len výška dotácia, pretože o nej rozhodoval arbitrárne minister vnútra\nna základe politických dôvodov a politických prepojení s vedením jednotlivých občianskych združení. Na\nwebovej stránke Sekcie verejnej správy https://www.minv.sk/?dotacie-1 je verejne dostupný zoznamu\nneschválených žiadosti podľa zákona č. 526/2010 Z.z. Rovnako je zistiteľné, že jediným dôvodom pre\nneschválenie žiadosti je nesplnenie povinnosti priložiť k žiadosti povinné prílohy a od účinnosti zákona č.\n526/2010 Z.z. sa nevyskytol ani jeden prípad neposkytnutia dotácie z odôvodnením, že na poskytnutie\ndotácie nie je právny nárok. Žalovaný uvádza, že Ministerstvo vnútra SR podľa § 6 ods. 3 zákona č.\n487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických\nbojovníkov (ďalej len \"zákon č. 487/2013 Z. z.\") poskytuje zo svojej rozpočtovej kapitoly každoročne\npríspevok pre SZPB na financovanie pietnych a spomienkových akcií pri príležitosti osláv oslobodenia,\nosláv Slovenského národného povstania a osláv víťazstva nad fašizmom, vrátane spomienkových akcií\na stretnutí odbojových skupín. Poskytnúť príspevok SZPB je Ministerstvo vnútra povinné. Uvedené\nkonštatovanie žalovaného je potvrdením diskriminácie politických väzňov voči účastníkom boja proti\nfašizmu a je dôvodom na legislatívne zmeny po septembrových voľbách, ktoré bude združenie\niniciovať podaním návrhu vláde a poslancom NR SR. Skutočnosť, že poskytnutie príspevku SZPB je\nMinisterstvom vnútra povinné zatiaľ čo na poskytnutie dotácie politickým väzňom nie je podľa § 4 ods.\n5 zákona č. 526/2010 Z. z. právny nárok je v rozpore so Zákonom č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti\na protiprávnosti komunistického systému. Žalobca poukázal na uvádzaný počet členov SZPB, ktorých\nmá byť vyše 18 000, čo však MV SR nekontroluje pretože ako uvádza nemá na to kompetencie. Na\nzáklade zistených informácii SZPB zneužíval na \"nábor\" nových členov, zväčša mladých ľudí, ponuku\nbezplatného cestovného v MHD v Bratislave, Košiciach a iných mestách, na čo žalobca upozornil\nÚrad inšpekčnej služby podaním zo dňa 11.3.2021. Podľa stanov SZPB môže byť členom každý\nobčan, ktorý dosiahol vek 18 rokov a cíti sa byť antifašistom. Paradoxne ako uviedol Denník N v\npríspevku \"Prezliekanie kabátov pokračuje tvrdia, že sú protifašistický bojovníci \" najviac členov SZPB\nzo všetkých politických strán, ako sa pochvalne vyjadruje, má politická strana Republika, ktorá sa\nodčlenila a dištancovala od Kotlebovej ĽS NS, ktorá spochybňovala SNP, glorifikovala prezidenta Tisa\na vojnový slovenský štát. Žalovaný má problém s politickou motiváciou aktivít Svetového združenia\nbývalých politických väzňov, ktoré doposiaľ nikdy neboli negatívne medializované, čo má byť dôvodom\nposkytovania najnižšej dotácie, nemá problém s aktivitami a činnosťou SZPB. V tejto súvislosti žalobca\npoukázal na zjavnú diskrimináciu občianskych združení zastupujúcich účastníkov protikomunistického\nodboja a politických väzňov zo strany v tom čase opozičných politických strán SMER SD a Hlas SD,\nktoré opakovane podali poslanecký návrh zákona, aby štát povinne poskytoval každoročne dotáciu\nSZPB vo výške 500 000 a 600 000 eur navýšenú o výšku inflácie. Ako potvrdzuje prehľad výšky dotácii\nposkytovaných MV SR od roku 2002 -2021, za diskrimináciu účastníkov protikomunistického odboja\na politických väzňov od roku 2013 sú zodpovední práve poslanci strany Smer-SD, ktorí v tom čase\nboli vo vláde SR, čím spochybňovali návrat Slovenskej republiky do spoločenstva európskych národov\na k demokratickým hodnotám, pretože občianske združenia zastupujúce politických väzňov majú mať\nrovnocenné postavenie s občianskym združením Slovenských protifašistických bojovníkov, ktoré bolo\nprivilegované aj v čase Komunistického režimu a ktoré sa stavia proti západnému a európskemu\nsmerovaniu Slovenska, ako potvrdzuje viacero článkov uverejnených v slovenských médiách. Žalovaný\npredložil súdu zavádzajúce tvrdenia keď s odvolávaním sa na vestník z roku 2015 uvádza, že pri\nnávrhu výšky dotácie a príspevku pre uvedené občianske združenia sa prihliada na počet členov, počet\n\npietnych a spomienkových akcií a primerane k tomu sa prihliada aj na výšku hospodárskych správnych\nvýdavkov. (Uvedené informácie sú čerpané zo žiadostí o dotáciu.) Ako potvrdzuje odpoveď vtedajšieho\nGenerálneho riaditeľa Sekcie verejnej správy C.. R. L. na žiadosť o zmenu systému poskytovania\ndotácii zo dňa 7.11.2022, \"Pri prideľovaní finančných prostriedkov pre jednotlivé občianske združenia,\nktorých členmi sú účastníci protikomunistického odboja a politickí väzni sa 75% prihliada na kvalitu\nprojektu, 15 % na počet členov občianskeho združenia a 10% na mzdové a prevádzkové náklady\". Z\nuvedeného jednoznačne vyplýva, že uvádzanie počtu členov žalovaným nie je najdôležitejším kritériom.\nPočet členov KPVS a ZPKO uvádzaný žalovaným je sporný, pretože tieto združenia uvádzajú údaje,\nnezodpovedajúce skutočnosti a počtu úmrtí prestárlych členov. Žalobca poukazoval v žiadosti o zmenu\nsystému poskytovanie dotácii zo dňa 7.11.2022 v ktorej okrem finančnej kontroly navrhoval aj kontrolu\nhodnovernosti počtu členov. Odvolávanie sa žalovaného, že dôvodom najnižšej dotácie pre SZBPV je\nnízky počet pietnych a spomienkových akcií je účelové. Hoci by bol projekt najkvalitnejší v porovnaní\ns projektmi KPVS a PV ZPKO, MV SR ho nikdy neakceptovalo a vždy bolo žalobcovi telefonicky\noznámené, že dotácia v požadovanej výške poskytnutá nebude. Z tohto dôvodu sa musel znížiť\nplánovaný počet akcii a obmedziť činnosť združenia. To je skutočný dôvod prečo sa v žalobcom súdu\npredloženej tabuľke uvádza, že SZBPV má najnižší počet pietnych a spomienkových akcií. Je logické,\nže počet aktivít je priamo úmerný výške dotácie. Žalovaný účelovo ako hlavné kritéria pre poskytnutie\ndotácie uvádza len počet členov a počet akcii. Je mu pri tom známe, ako potvrdzuje internetová\nencyklopédia https://sk.wikipedia.org/wiki/Svetove združenie bývalých politických väzňov, že SZBPV zo\nzbierok inštalovalo 6 pamätníkov a vydalo 7 publikácii. Tvrdenie žalovaného, že aktívnych účastníkov\nbojov proti fašizmu reprezentuje jedno občianske združenie - SZPB a účastníkov protikomunistického\nodboja a politických väzňov 3 občianske združenia - PV ZPO, KPVS a SZBPV, čo sa samozrejme\nprejaví aj na výške poskytovaných dotácií a príspevku je účelové, pretože do roku 2012 sa poskytovali\ndotácie pre tieto tri združenia v zhruba rovnakej výške ako združeniu Slovenský zväz protifašistických\nbojovníkov. Na opakované návrhy Svetového združenia bývalých politických väzňov na zjednotenie do\nspoločnej organizácie paradoxne PV ZPKO a KPVS protiargumentujú tým, že MV SR by im ešte viac\nznížilo dotáciu. Tvrdenie žalovaného, že jednotlivé občianske združenia majú rozdielny počet členov,\nrozdielny počet aktivít a tiež rozdielne finančné požiadavky, preto poskytnúť dotáciu a príspevok v\nrovnakej výške uvedeným občianskym združeniam by bolo nezmyselné, nelogické, nespravodlivé a\nnemalo oporu v zákone, je zjavne zavádzajúce. Rovnako zavádzajúce sú tvrdenia žalovaného, že\nMinisterstvo vnútra SR nemôže a dôrazne odmieta poskytovať dotácie na politické aktivity občianskych\nzdružení, pričom je zistiteľné, že nikto z členov SZBPV nekandidoval od roku 2012 a ani v súčasnosti\nnekandiduje za žiadnu politickú stranu na rozdiel od členov PV ZPKO, kedy šéfredaktorka časopisu\nSvedectvo W. K. kandidovala za stranu Kotleba ĽSNS, podpredseda PV ZPKO E. E. kandidoval za\nstranu Republika a bývalý zastupujúci predseda KPVS V. V. kandidoval do NR SR v roku 2020 za\nKDH. Žalovaný dokonca označil snahu združenia o poskytovanie dotácii na základe zákona a princípu\nspravodlivosti za politický nátlak, ktorému podľa jeho vyjadrenia odolala sekcia verejnej správy MV\nSR, čo žalovaný označil ako pokus zvýšiť dotáciu pre jedno z občianskych združení. Aktivity štatutára\nzdruženia I. V., ktorého meno je spájané s názvom združenia potvrdzujú, že medzi tieto oznámenia bez\nakýchkoľvek pochybností patria aj oznámenia o zakrývaní zločinov komunizmu, ktoré sú podľa zákona č.\n125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému nepremlčateľné. Je dokázateľné,\nže zmýšľanie členov Svetového združenia bývalých politických väzňov a názory na politický vývoj po\nnovembri 1989 sú iné ako zmýšľanie predstaviteľov MV SR od roku 1990 do roku 2021. Ako potvrdzujú\ndesiatky odmietnutých podaní vo veci zločinov komunizmu a ekonomickej korupčnej trestnej činnosti\npodaných v mene združenia pre žalovaného je nežiaduce, aby združenie zastupujúce účastníkov\nprotikomunistického odboja a politických väzňov podávalo oznámenia o kriminálnej a protispoločenskej\nčinnosti. Dňa 21.1.2025 žalobca podal súdu návrh na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. b), čl. 125 ods. 2 a čl. 130 ods.\n1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky. Dôvodom podania návrhu je nesúlad ustanovenia § 6 ods.\n3 a ods. 4 Zákona č. 487/2013 Z.z., o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského\nzväzu protifašistických bojovníkov, Národnej rady Slovenskej republiky s ustanovením § 4 ods. 5\nzákona č. 526/2010 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako aj\nnesúladu s ustanoveniami § 2 ods. 1 a 2, § 3 zákona č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti\nkomunistického systému ako aj čl. 1 od. 1 Zákona č. 338/2020 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. V odôvodnení návrhu žalobca uviedol, že dňa\n30.9.2024 sa na základe požiadania Generálneho riaditeľa Sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky (SVS MV SR) konalo rokovanie na Okresnom úrade v Poprade na ktorom sa\nzúčastnili, v tom čase Generálny riaditeľ SVS MV SR C.. L. M., za Svetové združenie bývalých\n\npolitických väzňov predseda I. V. a členka predsedníctva W. V.. Predmetom rokovania bola problematika\nposkytovania dotácií v nízkej výške v porovnaní s inými združeniami. Generálny riaditeľ SVS MV\nSR odporučil obrátiť sa so žiadosťou o zmenu legislatívy na poslancov NR SR, resp. kompetentné\ninštitúcie. Po konzultácii s právnikmi žalobcovi, bolo súvislosti s ustanovením § 4 ods. 5 zákona č.\n526/2010 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa ktorého\nna poskytovanie dotácie nie je právny nárok na čo sa odvoláva aj žalovaná strana v predmetnom\nkonaní, hoci predmetom žaloby nie je odmietnutie žiadosti o dotáciu ale nízka výška dotácie, odporučené\npodať súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. b), čl.\n125 ods. 2 a čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky. Konkrétne žalobca poukázal na\nnesúlad ustanovenia § 6 ods. 3 a ods. 4 Zákona č. 487/2013 Z.z., o protifašistickom odboji, postavení\na pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Národnej rady Slovenskej republiky s\nustanovením § 4 ods. 5 zákona č. 526/2010 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie tým, že sa vzťahuje výlučne len na jedno občianske\nzdruženie -Slovenský zväz protifašisticky bojovníkov je zjavne diskriminačné voči ostatným združeniam,\nktoré organizujú pietne spomienkové akcie pri príležitosti osláv oslobodenia Slovenskej republiky, osláv\nSlovenského národného povstania a osláv víťazstva nad fašizmom. Podľa uvedeného ustanovenia je\nMinisterstvo vnútra povinné dotáciu SZPB poskytnúť a môže mu navyše poskytnúť aj dotáciu podľa iného\nprávneho predpisu (zákona č. 526/2010 Z.z.). Podľa ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 526/2010 Z. z. pre\nzdruženia, ktoré organizujú spomienkové akcie pri príležitosti oslobodenia, SNP a akcie pripomínajúce\nsi obete komunizmu na poskytnutie dotácie nie je právny nárok. Diskriminačný nesúlad ustanovenia\n§ 6 ods. 3 a ods. 4 Zákona č. 487/2013 Z .z., o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti\nSlovenského zväzu protifašistických bojovníkov s ustanovením § 4 ods. 5 zákona č. 526/2010 Z. z. je\nv rozpore ustanoveniami § 2 ods. 1 a 2, § 3 zákona č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti\nkomunistického systému ako aj čl.1 od. 1 Zákona č. 338/2020 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého\nrozsudku, čím bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, t.j. dôvod odvolania podľa\nust. § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Konajúci súd nebral do úvahy návrh žalovaného\nna prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125\nods. 1 písm. b), čl. 125 ods. 2 a čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a tento návrh\nzamietol, čím súd znemožnil žalobcovi uplatnenie jeho práva na spravodlivý proces. Žalobca má za\nto, že pre spravodlivé posúdenie veci bolo potrebné, aby o nesúlade právnych predpisov a otázke\ndiskriminácie zákona 478/2013 Z.z. so zákonom č. 526/2010 Z.z. rozhodol Ústavný súd. Vzhľadom na\nuvedené žalobca považuje za nesporné, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na vec nesprávne právne posúdil.\n3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že z antidiskriminačného zákona\njednoznačne vyplýva, že diskriminácia právnickej osoby sa môže prejaviť iba vo vzťahu k jej členom (v\nmene ktorých koná táto právnická osoba). Žalovaný sa nemôže dopustiť diskriminovania žalobcu ako\nprávnickej osoby, pretože dôvody diskriminácie podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona sa môžu\nvzťahovať len na členov žalobcu v zmysle § 2a ods. 9 antidiskriminačného zákona. Žalobca neuviedol\nžiadne dôvody, na základe ktorých by sa dalo konštatovať, že žalovaný sa dopustil diskriminačného\nkonania voči členom žalobcu. Žalobca na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 05.11.2024 uviedol:\n\"Žalobca tvrdí, že nikdy netvrdil, že boli diskriminovaný členovia združenia, ale že je diskriminované\nzdruženie.\" Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno, týkajúce sa diskriminácie členov žalobcu. Žalovaný v konaní preukázal, že konal v súlade\nso zákonom. Mal za to, že spresnenie označenia žalovaného, resp. odstránenie vád podania, spočíva\nv doplnení neúplných údajov o žalovanom. V žiadnom prípade však nemožno spresnením označenia\nžalovaného zmeniť osobu účastníka konania. Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky nie je pasívne legitimovaným subjektom. K zmene účastníka konania môže dôjsť len na\nzáklade právneho dôvodu, či už na návrh žalobcu alebo v dôsledku právnej skutočnosti, pričom následne\nsúd vydáva bezodkladne procesné rozhodnutie, ktoré musí byť všetkým účastníkom doručené, a je\nmožné voči nemu podať aj opravný prostriedok, v závislosti od právneho titulu, ktorým dochádza k zmene\núčastníka konania. Takéto uznesenie musí nadobudnúť právoplatnosť a až týmto dňom sa stáva nový\núčastník účastníkom konania. V roku 2013 bol prijatý zákon č. 8/2013 Z. z., ktorým došlo k doplneniu\n\nzákona o § 3a, v ktorom sa uvádza, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyčleňuje z prostriedkov\nurčených na dotácie časť určenú na zabezpečenie základných podmienok pre činnosť občianskych\nzdružení, ktorých členmi sú aktívni účastníci bojov proti fašizmu, účastníci protikomunistického odboja\na politickí väzni. Na takto poskytované dotácie sa podľa § 3a ods. 2 nevzťahuje výzva a taktiež\nustanovenia o vyhodnocovaní dotácií. Ako je uvedené v dôvodovej správe k § 3a zákona, k zmene došlo,\nnakoľko \"systém poskytovania dotácií na základe výzvy je takmer nepoužiteľný vo vzťahu k špecifickým\nobčianskym združeniam ako sú Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, Zväz protikomunistického\nodboja, Konfederácia politických väzňov Slovenska a pod. V praxi ide cca o 5-6 občianskych združení,\nktorých členmi sú aktívni účastníci vojnových udalostí, politickí väzni postihnutí za svoju činnosť bývalým\nrežimom. Ide v absolútnej väčšine o starých ľudí, ktorí sa svojou činnosťou podieľajú na výskume\na publikačnej činnosti o zločinoch fašizmu, o protikomunistickom odboji, vykonávajú prednáškovú a\nosvetovú činnosť no svojimi príjmami nie sú schopní pokryť časť nákladov súvisiacich s činnosťou\nzdružení, ktorých sú členmi\". Preto sa v novele zákona navrhlo, aby bolo možné týmto združeniam\nposkytnúť prostriedky zo štátneho rozpočtu vo verejnom záujme bez konania o výzve. To, že Ministerstvo\nvnútra SR poskytuje dlhodobo každoročne dotáciu, občianskym združeniam, na základe ich žiadosti,\nneznamená, že dotácia je nárokovateľná. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 526/2010 Z. z. na poskytnutie\ndotácie nie je právny nárok a poskytnutie dotácie a jej výška závisí od možností štátneho rozpočtu na\npríslušný kalendárny rok a následne rozpisu záväzných ukazovateľov na dotácie. Navrhol rozsudok\npotvrdiť ako vecne správny.\n4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatňovaných\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie\nje dôvodné.\n5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením zodpovednosti žalovaného za\nporušenie zásady rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní dotácií z hľadiska všetkých relevantných\nprostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a\nprostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. Na jeho\nposúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne\nich aj vyhodnotil. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo\nsprávnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a odvolací súd nezistil, že by boli v rozpore\nso závermi vyplývajúcimi zo súdno-aplikačnej praxe. Odvolací súd sa plne stotožňuje s o záverom\nsúdu prvej inštancie, že v danom prípade konanie v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania\nžalovaným preukázaná nebola. Žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré\nby mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho\nhodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny\nzáver nevyplýva. Súd prvej inštancie dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel v potrebnom rozsahu vysvetlil,\na to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale\ntiež s poukazom na prijaté právne závery, a preto ho nepovažoval odvolací súd za nepreskúmateľné.\n6. Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z.z. (ADZ), dodržiavanie zásady rovnakého\nzaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo\nviery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej\norientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania,\nnárodného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia\nkriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.\n7. Zásada rovnakého zaobchádzania je v tej najširšej a najvšeobecnejšej rovine upravená\nantidiskriminačným zákonom č. 365/2004 Z.z. (lex generalis), podľa ktorého sa uplatňuje len v spojení\ns právami osôb, ktoré sú upravené osobitnými zákonmi (lex specialis) v jednotlivých oblastiach, ktoré\nvymedzuje antidiskriminačný zákon. Priama diskriminácia je aktívne konanie alebo opomenutie konania\nniečo urobiť, ktorým niekto (diskriminujúci) znevýhodňuje inú osobu (diskriminovaný) z určitého dôvodu,\nktorý je v zákone označený ako diskriminačný, a teda neprípustný, zákonom zakázaný, čiže keď\nniekto zaobchádza s niekým pre tento dôvod horšie ako s niekým iným, kto tento dôvod nemá, v\nrovnakej či porovnateľnej situácii v zákonom stanovených oblastiach, bez súčasnej existencie k tomu\nospravedlniteľných dôvodov. Diskriminácia znamená vylúčenie alebo obmedzenie reálneho prístupu k\n\nprávam, k ich efektívnemu uplatňovaniu, ak s dvoma skupinami v porovnateľnej situácii je zaobchádzané\nodlišne na základe zakázaných diskriminačných dôvodov. Pri priamej diskriminácii je potrebné porovnať\nspolu aspoň dve konania či zaobchádzania, a až vo vzťahu k druhému, odlišnému - výhodnejšiemu\nzaobchádzaniu, možno vyhodnotiť konanie ako diskriminačné. Je potrebné preukázať, že situácia, v\nktorej sa nachádza diskriminovaný, je podobná situácii osôb, s ktorými bolo lepšie zaobchádzané. Podľa\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, možno za diskrimináciu považovať iba také rozdielne\nzaobchádzanie, ktoré nemá objektívne a rozumné zdôvodnenie, nesleduje legitímny cieľ a zároveň\nneexistuje primeraná proporcionalita medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Právna\núprava je koncipovaná tak, že z hľadiska diskriminácie je irelevantné, či dôvody, ktoré k nej viedli,\nvychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky, teda nezáleží na tom, či diskriminovaná osoba aj\nv skutočnosti spĺňa určitý diskriminačný dôvod, pre ktorý je diskriminovaná alebo či ide v tomto ohľade\no omyl diskriminujúceho; je nerozhodné, či ten kto sa dopustil diskriminácie si počínal úmyselne, či z\nnedbanlivosti.\n8. Osobitosťou procesného konania o antidiskriminačných žalobách je, že dôkazné bremeno sa prenáša\nna diskriminujúcu osobu v štádiu, keď je dosť pravdepodobné, že zásada rovnakého zaobchádzania\nbola porušená, ktoré podozrenie musí diskriminujúci vyvrátiť, resp. preukázať ospravedlniteľné dôvody\npre nerovnaké zaobchádzanie, čo znamená preukázanie legitímneho cieľa, teda objektívnej súvislosti\nmedzi sledovaným cieľom a rozdielnym zaobchádzaním a prijateľne proporčný vzťah medzi rozdielnym\nzaobchádzaním a legitímnym cieľom (ust. § 8 ods. 1 antidiskriminačného zákona). Európsky súdny\ndvor vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že je na žalobcovi najskôr preukázať, že na základe\npravdepodobnosti skutočností možno usúdiť, že došlo k namietanému diskriminačnému konaniu a\nžalovaný musí; potom čo žalobca preukáže prima facie zásahu; poskytnúť objektívne zdôvodnenie\nnamietaného rozdielneho zaobchádzania. Navrhujúca strana teda musí preukázať \"na prvý pohľad\"\nprípad diskriminácie, teda , že s ňou bolo zaobchádzané rozdielne pre niektorý z diskriminačných\ndôvodov. Uvedená zásada je premietnuté do § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona, podľa ktorého\nžalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu\nskutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania\ndošlo. Žalobcovi preto postačuje z hľadiska splnenia svojej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti,\naby v žalobe uviedol skutočnosti, z ktorých možno na prvý pohľad (prima facie) dôvodne usudzovať\nporušenie zásady rovnakého zaobchádzania, a ďalej je už na žalovanom, aby preukazoval v spore, že\npostupom namietaným žalobcom nedošlo z jeho strany k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.\n9. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal porušenia antidiskriminačného zákona v súvislosti s\nprideľovaním (nenárokovateľných) dotácií žalovaným. Argumentoval, že dôvodom zníženia dotácií\nposkytovaných žalovaným žalobcovi na základe zákona č. 526/2010 Z.z. bolo jeho politické a iné\nzmýšľanie, resp. oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Žiadal preto v prvom\nžalobnom petite určiť, že žalovaný - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v rokoch 2013-2021\nporušilo zásadu rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní dotácii tým, že poskytovalo občianskemu\nzdruženiu Slovenský zväz protifašistických bojovníkov nepomerne vyššiu dotáciu ako občianskym\nzdruženiam zastupujúcich politických väzňov, Konfederácii politických väzňov Slovenska, združeniu\nPolitickí väzni Zväz protikomunistického odboja a Svetovému združeniu bývalých československých\npolitických väzňov od roku 2018 pod názvom Svetové združenie bývalých politických väzňov. Uložiť\npovinnosť, aby Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky upustilo od porušovania zásady rovnakého\nzaobchádzania a poskytovalo dotácie na princípe rovnakého zaobchádzania spravodlivo v rovnakej\nvýške tak ako tomu bolo od roku 2002 kedy poskytovalo dotácie združeniu Slovenský zväz\nprotifašistických bojovníkov a združeniu Konfederácia politických väzňov Slovenska, ktorá od roku\n1990 do roku 2000 ako jediné združenie zastupovala politických väzňov. V druhom žalobcom petite\nžiadal určiť, že žalovaný - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v rokoch 2006-2021 porušilo\nzásadu rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní dotácii tým, že poskytovalo občianskym združeniam\nKonfederácia politických väzňov Slovenska a združeniu Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja\nnepomerne vyššiu dotáciu ako občianskemu združeniu Svetové združenie bývalých československých\npolitických väzňov, od roku 2018 pod názvom Svetové združenie bývalých politických väzňov. Žiadal,\naby Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bolo povinné upustiť od porušovania zásady rovnakého\nzaobchádzania v zmysle ustanovenia § 2 antidiskriminačného zákona bez diskriminácie z dôvodu z\ndôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a poskytovať dotácie združeniam\nzastupujúcich politických väzňov na princípe rovnakého zaobchádzania spravodlivo v primeranej výške.\n\n10. Ministerstvo vnútra SR poskytuje dotácie podľa § 3a zákona č. 526/2010 Z. z. na zabezpečenie\nzákladných podmienok pre činnosť občianskych združení, ktorých členmi sú aktívni účastníci bojov\nproti fašizmu, účastníci protikomunistického odboja a politickí väzni. Podľa § 2 písm. e) a f) zákona\nje možné poskytnúť dotáciu na podporu organizovania pietnych a spomienkových akcií pri príležitosti\nosláv oslobodenia Slovenskej republiky, osláv Slovenského národného povstania a osláv víťazstva\nnad fašizmom vrátane spomienkových akcií a stretnutí odbojových skupín a organizovania pietnych\nspomienkových akcií pripomínajúcich obdobie zločinov komunizmu a na podporu výskumu, archivovania\na publikačnej činnosti protikomunistického odboja, boja proti totalite a zločinom komunizmu.\n11. Na základe uvedeného zákona poskytuje ministerstvo dotáciu pre: Konfederáciu politických väzňov\nSlovenska (ďalej len. \"KPVS\"),Svetové združenie bývalých politických väzňov (ďalej len \"SZBPV\"),\nPolitických väzňov Zväz protikomunistického odboja III. odboj (ďalej len \"PV ZPO\") na financovanie\nzabezpečenia materiálno-technických podmienok pri organizovaní pietnych spomienkových akcií,\npublikačnú, edičnú, dokumentačnú a archivačnú činnosť, mzdové výdavky, hospodársko-správne\nvýdavky. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 526/2010 Z. z. na poskytnutie dotácie nie je právny nárok. Poskytnúť\npríspevok je Ministerstvo vnútra povinné len Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB)\nna základe zákona č. 478/2013 Z.z..\n12. Vo vzťahu k prvému žalobnému petitu žalobca argumentoval, že Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky v rokoch 2013-2021 porušilo zásadu rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní dotácii\ntým, že poskytovalo občianskemu združeniu Slovenský zväz protifašistických bojovníkov nepomerne\nvyššiu dotáciu ako občianskym združeniam zastupujúcich politických väzňov, Konfederácii politických\nväzňov Slovenska, združeniu Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja a Svetovému združeniu\nbývalých československých politických väzňov od roku 2018 pod názvom Svetové združenie bývalých\npolitických väzňov. Žiadal preto uložiť povinnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky upustiť\nod porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a poskytovať dotácie na princípe rovnakého\nzaobchádzania spravodlivo v rovnakej výške tak ako tomu bolo od roku 2002 kedy poskytovalo dotácie\nzdruženiu Slovenský zväz protifašistických bojovníkov a združeniu Konfederácia politických väzňov\nSlovenska, ktorá od roku 1990 do roku 2000 ako jediné združenie zastupovala politických väzňov.\n13. Odvolací súd vo vzťahu k uvedenému žalobnému petitu poukazuje v prvom rade na to, že nie\nje možné vysloviť porušenie zásady rovnakého zaobchádzania aj voči tým občianskym združeniam\nbývalých politických väzňov, ktoré nie sú účastníkmi tohto konania a nie je rovnako možné uložiť\nžalovanému povinnosť poskytovať dotácie v rovnakej výške tak ako tomu bolo od roku 2002 kedy; ako\nuvádza žalobca v žalobe; boli poskytované (až do roku 2012) dotácie združeniam politických väzňov v\nsúhrne vyššie ako Slovenskému zväz protifašistických bojovníkov.\n14. V súvislosti s v poradí prvým žalobným petitom žalobca argumentoval, že po voľbách v roku\n2012 a nástupe koalície vedenej politickou stranou Smer-SD bol princíp dovtedy zaužívanej parity\nspravodlivého rozdeľovania dotácii zásadne zmenený od roku 2013 v neprospech združení politických\nväzňov a Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) začala byť poskytovaná dotácia vyše\ndvojnásobne prevyšujúca výšku dotácie poskytovanej združeniam Konfederácia politických väzňov\nSlovenska (KPVS), Politickí väzni -Zväz protikomunistického odboja (ďalej len PV ZPKO) a od roku\n2006 aj žalobcovi (SZBPV), čím podľa neho došlo od roku 2013 až do roku 2021 k porušeniu zásady\nrovnakého zaobchádzania pri poskytovaní dotácii, čo potvrdzuje skutočnosť, že napriek tomu, že\nzdruženie SZPB je kritizované zo šírenia prokomunistickej propagandy a stavia sa proti západnému\na európskemu smerovaniu Slovenska, ako potvrdzuje viacero článkov uverejnených v slovenských\nmédiách, predseda vlády Robert Fico pre časopis združenia SZPB Bojovník č. 2, ročník 2011, vyhlásil:\n\"Zo SZPVB musíme urobiť oficiálnu súčasť štátnej politiky\".\n15. V tejto súvislosti žalobca neuviedol žiadny relevantný dôvod diskriminácie na strane združení\nbývalých politických väzňov oproti SZPB, v dôsledku ktorého mali byť znevýhodňované pri poskytovaní\ndotácií v rokoch 2013 až 2021 žalovaným. Samotné kritizovanie SZPB v médiách a vyjadrenie predsedu\nvlády nenasvedčujú porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Len skutočnosť, že do roku 2012 sa\nposkytovali dotácie pre tri združenia politických väzňov v zhruba rovnakej výške ako SZPB nezakladá\nsama o sebe diskrimináciu. Zo skutkových tvrdení odôvodňujúcich v poradí prvý žalobný petit, nebolo\nmožné dôvodne usudzovať na porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, a preto na žalovaného\n\nneprešla procesná povinnosť preukazovať v spore, že postupom namietaným žalobcom nedošlo z jeho\nstrany k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania\n16. V druhom žalobnom petite žalobca žiadal určiť, že žalovaný - Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky v rokoch 2006-2021 porušilo zásadu rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní dotácii tým, že\nposkytovalo občianskym združeniam Konfederácia politických väzňov Slovenska a združeniu Politickí\nväzni Zväz protikomunistického odboja nepomerne vyššiu dotáciu ako občianskemu združeniu Svetové\nzdruženie bývalých československých politických väzňov, od roku 2018 pod názvom Svetové združenie\nbývalých politických väzňov. Žiadal, aby Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bolo povinné upustiť od\nporušovania zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle ustanovenia § 2 antidiskriminačného zákona\nbez diskriminácie z dôvodu z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a\nposkytovať dotácie združeniam zastupujúcich politických väzňov na princípe rovnakého zaobchádzania\nspravodlivo v primeranej výške.\n17. V rokoch 2006 až 2021 žalobca mal byť tak diskriminovaný pri udeľovaní nižších dotácií žalovaným\noproti ostatným občianskym združeniam bývalých politických väzňov, a to Konfederácii politických\nväzňov Slovenska a Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja, a to z dôvodu politického alebo\niného zmýšľania, resp. oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Za nevykonateľný\na neprípustný považoval odvolací súd žalobný petit v časti uloženia žalovanému poskytovať\ndotácie združeniam zastupujúcich bývalých politických väzňov na princípe rovnakého zaobchádzania\nspravodlivo v primeranej výške; právny nárok na úpravu prideľovania dotácií totiž žalobcovi z právnej\núpravy týkajúcej sa poskytovania dotácií nevyplýva, bol by s ňou v hrubom rozpore a predstavoval by\nneprípustný zásah súdnej moci do kompetencií žalovaného.\n18. V žalobe žalobca argumentoval, že je jediným združením v ktorom vo vedení nepôsobil žiadny\nevidovaný spolupracovník ŠtB. Uviedol, že činnosť SZBPV, ktorého politické presvedčenie a zmýšľanie\nje iné ako zmýšľanie riadiacich funkcionárov MV SR, je dlhodobo eliminovaná poskytovaním najnižšej\ndotácie, ktorá nepostačuje na chod združenia vzhľadom na rozsah vedenia agendy a účtovníctva.\nNásledne žalobca argumentoval diskrimináciou z dôvodu oznámenia kriminality alebo protispoločenskej\nčinnosti. Na preukázanie opodstatnenosti svojich tvrdení preložil aktivity združenia vyplývajúce z Prílohy\nč. 6. nasledovne:\no protest združenia z roku 2003 proti zvoleniu Dobroslava Trnku za Generálneho prokurátora uverejnený\nna webovej stránke združenia B.P.:/..F..D..B., o podanie na Generálnu prokuratúru Otvorený list - výzva\npolitických väzňov na zrušenie embarga spisu dodnes neobjasnenej F. M. P.W. N.\", ktorý bol uverejnený\nna webovej stránke B.:/..F..D..B. s upozornením na zakrývanie zločinov komunizmu v príspevku \"Y. V.\nT. P. F. K. K. M.?\" F. X. M. P.. N., V. G. Č.F. Z. Š., M. V. X. Č. F. L. F. R. P. X. L. V. X. M. V. X. D. B., O. Y.\nX.. O. U. F., M. F. D. X. F. M. R.G. XXXX po Z., Č. O. D. Č. X. F. Y. D. X. P. N., K. K. V. F. X. X. Z.. L. Z.\nF. O. O.. P. X. L. F. Č.O. X. F. Y., M. P. H. P. P. \". K.: \". V. F. U. O. F., D. T. P. F., Ž. O. F.\nF..\". B.:/..F..D..B., D. výzva na D. K. I. D. X.C. P. O. F. F. Š. B., M. X. E. XXXX D. X. E. R. Š. F. M. O.\n\". P. X. X. XX E. K. I. N. V. L., M.É. K. D. P. Z. X. G. Z., H. na S. F. B.:/..F..D..B. D. O. na P. Ú. zákona\nD. Z. K. P. D.V. R. O. Zákona D. P. P. U. Č.. XXX/XXXX K.. K..\". B.:/..F..D..B. D. Z. D. X. X. O. K. D. O.\nT.- D. D. F.O. O. F. Z. Č. \". P. X. Č. podľa §. XXX, Z. Č. \". podľa §. XXX, Z. Č. \". Z. Č.C. podľa §. XXX\nR. Z. Č. \". Z. Č. podľa §. XXX Z. zákona, H. na S. F. B.:/..F..D..B., D. C. pre U. K. D. Ž.C. R. K. D. F.\nX. P. E. po K. C. D. X. P. R. M. O. Š. O. na G. Z. R. E. N. X. M.W. B.:/..F..D..B., D. O. F. K. V. P. X. na\nP. W. Y. na D. X. Y. P. M.E. B.:/..F..D..B..\n19. Vo väzbe na tieto skutočnosti žalovaný, na vyvrátenie poskytovania dotácií žalobcovi z ním tvrdeného\ndôvodu diskriminácie, poukázal na to, z akých kritérií, resp. podkladov vychádzal pri rozdeľovaní dotácií\nzdruženiam bývalých politických väzňov.\n20. Kritéria prideľovania dotácií vyplývajú nielen z tvrdení žalovaného ale aj z jeho odpovede zo\ndňa 29.6.2021, podľa ktorej pri prideľovaní dotácií sa prihliada na množstvo plánovaných pietnych a\nspomienkových akcií, počet členov združenia a ďalšie aktivity, ktoré pomáhajú šíriť a zachovávať odkaz\npolitických väzňove pre ďalšie generácie. Rovnako zo správy z rokovania o nízkej výške dotácie pre\nSZBPV poslanca NR SR M. Č. s vtedajším riaditeľom Sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR\nR. L. zo dňa 18.3.2021 vyplýva, že pri udelení dotácie sú dôležité faktory: hospodárske a správne\nvýdavky združenia, možnosti štátneho rozpočtu a špecifikácia žiadosti a následne sa prihliada na počet\n\nčlenov združenia, rozpracované projekty (najdôležitejší ukazovateľ), publikačná činnosť, hospodárske\na správne podmienky.\n21. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný nepostupuje pri prideľovaní dotácii\nsvojvoľne, keď pri návrhu výšky dotácie pre uvedené občianske združenia prihliada na počet členov,\npočet pietnych a spomienkových akcií a primerane k tomu sa prihliada aj na výšku hospodárskych\nsprávnych výdavkov, pričom vychádza zo žiadostí o dotáciu. Nič nenasvedčuje tomu, že by KPVS\na PV ZPKO bola priznaná dotácia v plnej (požadovanej) výške - bez krátenia, teda že by bola len\nžalobcovi dotácia krátená oproti požadovanej sume. Z prideľovania dotácií je zjavné, že žalobcovi je\nposkytovaná výška dotácie úmerne počtu členov a počtu deklarovaných aktivít a že vyššie dotácie\nmajú KPVS a PV ZPKO, ktoré združenia majú viac členov ako i aktivít. Žalovaný nemá možnosť\npreskúmavať pri poskytovaní dotácií reálnosť počtu členov ani zisťovať, či plánované akcie búdu aj v\nskutočnosti zrealizované. Žalovaný môže poskytovať dotácie výlučne na činnosti uvedené v zákone,\nteda na podporu organizovania pietnych a spomienkových akcií pri príležitosti osláv oslobodenia\nSlovenskej republiky, osláv Slovenského národného povstania a osláv víťazstva nad fašizmom vrátane\nspomienkových akcií a stretnutí odbojových skupín a organizovania pietnych spomienkových akcií\npripomínajúcich obdobie zločinov komunizmu a na podporu výskumu, archivovania a publikačnej\nčinnosti protikomunistického odboja, boja proti totalite a zločinom komunizmu.\n22. Kritéria prideľovania dotácií považoval odvolací súd za plne legitímne, vychádzajú z účelu relevantnej\nprávnej úpravy a ako na to správne poukázal i súd prvej inštancie, jednotlivé občianske združenia\nmajú rozdielny počet členov, rozdielny počet aktivít a tým aj rozdielne finančné požiadavky, čo má\nlegitímny odraz vo výške poskytnutej dotácie a v tomto ohľade sa javí ako nenáležitá požiadavka žalobcu\nna udeľovanie dotácií všetkým združeniam bývalých politických väzňov v rovnakej výške. Súd prvej\ninštancie poukázal na to, že žalobca napáda samotný systém prerozdeľovania dotácií, čo však aj podľa\nnázoru odvolacieho súdu nezakladá diskriminačné konanie žalovaného. Výška dotácie všetkých troch\nobčianskych združení je úmerná počtu ich členov a aktivít, a preto sa javí ako nedôvodná argumentácia\nžalobcu, že dôvodom nízkej dotácie je oznamovanie kriminality a protispoločenskej činnosti alebo\njeho politické/iné zmýšľanie. Nič nenasvedčuje tomu, že by aktivity žalobcu deklarované v Prílohe č.\n6 boli v príčinnej súvislosti so výškou udeľovaných dotácií ministrom v rokoch 2006 až 2021. Nie je\nzrejmá vecná ani časová súvislosť medzi aktivitami žalobcu a výškou prideľovania dotácií v jednotlivých\nrokoch. Tým, že žalovaný poukázal na to, že dôvodmi prideľovania dotácií v rôznej výške sú ním\nstanovené kritériá vo väzbe na účel dotácie, spochybňuje zásadným spôsobom tvrdenie žalobcu, že\ndôvodom prideľovania mu nízkej dotácie sú jeho aktivity uvádzané v Prílohe č. 6. Žalovaný tým, že\npoukázal na rozdielnosti počtu členov a aktivít jednotlivých združení, spochybnil aj tvrdenie žalobcu,\nže situácia v ktorej sa nachádza, je podobná (porovnateľná) situácii zvyšných dvoch občianskych\nzdružení, s ktorými malo byť lepšie zaobchádzané. Odvolací súd tak dospel k záveru, že nemožno\nza diskrimináciu považovať rozdielne zaobchádzanie pri poskytovaní dotácií žalovaným, nakoľko má\nobjektívne a rozumné zdôvodnenie, ktorým sa sleduje legitímny cieľ.\n23. V projekte na rok 2021 žiadal žalobca dotáciu 50 000 eur na financovanie vydávania časopisu\nzameraného na podporu vlády v boji proti dezinformáciám a proti korupcii a rovnako z odôvodnenie\nžiadosti o poskytnutie dotácie vyplýva zameranie časopisu ako reakcie na snahy súčasnej opozície\nuskutočnením referenda o predčasných voľbách, k čomu zneužíva pandémiu, zvrátiť proces obnovy\nprávneho štátu a dekriminalizácie jeho inštitúcií. Vydávaním časopisu chcú reagovať na skutočnosť,\nže v NR SR pôsobí naďalej politická strana, ktorá spochybňuje SNP a glorifikuje predstaviteľov 1.\nslovenského štátu. Zo správy z rokovania o nízkej výške dotácie pre SZBPV poslanca NR SR M. Č. s\nvtedajším riaditeľom Sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR R. L. zo dňa 18.3.2021 vyplýva, že\nvýška dotácie pre žalobcu bola odôvodnená tým, že časopis len plánujú, nízky počet členov a problém,\nže aktivity združenia môžu byť politicky motivované. Vo väzbe na uvedené odvolací súd konštatuje,\nže dotácie možno poskytovať výlučne na podporu publikačnej činnosti protikomunistického odboja,\nboja proti totalite a zločinom komunizmu. Navyše žalobca neprispením na vydávanie časopisu nebol\nznevýhodnený oproti ostatným združeniam, keďže zo správy vyplýva, že v roku 2021 nebudú financovať\nčasopis Svedectvo a ani časopisu Bojovník nedali dotáciu už v roku 2020. Pokiaľ sa žalovaný rozhodol,\nže nebude poskytovať dotácie pre vydávanie časopisu žalobcu vzhľadom na to, že pre negatívne\nmedializácie nebude poskytovať dotáciu SZPB na vydávanie časopisu Bojovník a časopisu PV ZPKO\nSvedectvo, nemá takéto konanie znaky diskriminácie hoci sa aj negatívna medializácia nevzťahovala\nna aktivity SZBPV.\n\n24. Zníženie dotácie žalobcovi na rok 2021 ministrom na 4000 eur oproti v správe zo dňa18.3.2021\nnavrhovaným 8000 eur nepreukazuje diskrimináciu žalobcu z dôvodu jeho aktivít, nakoľko výška dotácie\noproti ostatným reflektuje jeho najnižší počet členov a akcií.\n25. Ako bolo uvedené vyššie , žalovaný má na objektívnych kritériách založený systém, ako postupuje\npri poskytovaní dotácií, a aj keď sa s týmto postupom žalobca nestotožňuje nešlo o svojvoľný a ničím\nneodôvodnený postup. Žalovaný pri návrhu výšky dotácie a príspevku pre uvedené občianske združenia\nprihliada na počet členov, počet pietnych a spomienkových akcií a primerane k tomu prihliada aj na\nvýšku hospodárskych správnych výdavkov a to v súlade so zákonom č. 526/2010 Z. z. podľa ktorého sa\ndotácia môže poskytnúť len na zabezpečenie základných podmienok pre činnosť občianskych združení,\nktorých členmi sú aktívni účastníci bojov proti fašizmu, účastníci protikomunistického odboja a politickí\nväzni, na podporu organizovania pietnych a spomienkových akcií pri príležitosti osláv oslobodenia\nSlovenskej republiky, osláv Slovenského národného povstania a osláv víťazstva nad fašizmom vrátane\nspomienkových akcií a stretnutí odbojových skupín a organizovania pietnych spomienkových akcií\npripomínajúcich obdobie zločinov komunizmu a na podporu výskumu, archivovania a publikačnej\nčinnosti protikomunistického odboja, boja proti totalite a zločinom komunizmu. Potrebné údaje pri\nrozhodovaní o výške dotácie čerpá žalovaný z predložených projektov. Výška dotácie a príspevku tiež\nzávisí, ako už bolo uvedené, od možností štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok. Hodnoverne\npreto nevyznieva tvrdenie žalobcu, že pohnútkou pri rozhodnutí ministra vnútra o poskytnutí dotácie sú\njeho spoločenské-politické aktivity.\n26. Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní dotácii má podľa žalobcu potvrdzovať\npostup bývalého ministra vnútra E. U., ktorý rozhodoval o návrhu SVS MV SR v roku 2021 poskytnúť\nSZPB dotáciu vo výške 350 000 eur, KPVS vo výške 72 000 eur, PV ZPKO vo výške 65 000 eur a SZBPV\nvo výške 8 000 eur, čo potvrdzuje správa z rokovania poslanca NR SR M. Č. s riaditeľom SVS MV SR zo\ndňa 18.3.2021. Poskytnuté dotácie MV SR boli po posúdení ministrom vnútra však schválené vo výške\npre SZPB 250 000 eur, pre KPVS 80 000 eur, pre PV ZPKO 40 000 eur a pre SZBPV 4 000 eur. Žalobca\npoukazoval na to, že minister vnútra zvýšil dotáciu poskytnutú v roku 2021 občianskemu združeniu\nKPVS, čo má potvrdzovať porušenie zásady rovnakého zaobchádzania vzhľadom na to, že členom\nKPVS je bývalý minister vlády SR L. V., vedený Ústavom pamäti národa, v registračných protokoloch\nagentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti ako agent, registračné číslo XXXXX, krycie\nmeno \"Domovník\". Podľa názoru odvolacieho súdu uprednostňovanie KPVS pri výške v roku 2021\nnasvedčuje protekcii, ktorá však automaticky nezakladá sama o sebe diskrimináciu na strane žalobcu.\nDiskriminácia je primárne založená na znevýhodňovaní pre existenciu chráneného dôvodu.\n27. V danej veci žalobca poukazuje na politické prepojenia členov občianskych združení na politické\nstrany, na základe čoho naznačuje, že prideľovanie dotácií žalovaným je spolitizované a že výška\npridelenej dotácie má väzbu aj na prepojenie občianskeho združenia na politické strany. Odvolací súd\nvšak v tejto súvislosti zastáva názor, že táto skutočnosť sama o sebe nezakladá porušenie zákonného\nzákazu diskriminácie. Ide o politicky motivované zvýhodňovanie určitého subjektu oproti ostatným, ktoré\npodľa názoru odvolacieho súdu zakladá protekciu, ktorá sama o sebe, hoci tým znevýhodňuje ostatých,\nnepredstavuje bez ďalšieho diskriminačné konanie. Menej priaznivé zaobchádzanie musí byť dôsledkom\nnedovoleného dôvodu; v prípade protekcie sa s osobou síce zaobchádza menej priaznivo ako s inou\nosobou v porovnateľnej situácii, ale z politického dôvodu na strane tejto inej porovnávanej osoby. Ústava\nSR síce v čl. 12 ods. 2 zakazuje aj zvýhodňovanie (pozitívnu diskrimináciu), konkrétne právna úprava\nv ADZ však s takýmto zvýhodňovaným konaním nespája vznik nároku na ochranu pred diskrimináciou.\nOdvolací súd tak uzatvára, že pokiaľ žalobca poukazuje na to, že princíp poskytovania dotácii bol\nspolitizovaný podľa toho aká vláda bola pri moci a že hlavným kritériom pre výšku poskytovanej dotácie\nnebol a nie je projekt ani počet členov združenia ale politické prepojenie na vedenie občianskeho\nzdruženia, uvedená skutočnosť nezakladá bez ďalšieho porušenie zásady rovnakého zaobchádzania\nvoči žalobcovi z dôvodu ním realizovaných spoločensko-politických aktivít.\n28. Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania tak nepotvrdzuje ani skutočnosť, že predsedom\nKPVS bol istý čas aj samotný bývalý minister vnútra G. P., ani skutočnosť, že vedením KPVS bol\npoverený prednosta Okresného úradu v Bratislave, spadajúceho pod MV SR, V. V., ktorý podľa údajov\nz Obchodného registra SR figuruje v sedemnástich podnikateľských subjektoch. Nestačí poukázať na\npolitické prepojenie a kontakty združení na politikov pre záver, že vo vzťahu k žalobcovi došlo k\n\nporušeniu zásady rovnakého zaobchádzania pre jeho aktivity podporujúce smerovanie SR po novembri\n1989. Nič nenasvedčuje tomu, že by ideológia prezentovaná žalobcom sa dotýkala postojov a činnosti\nžalovaného.\n29. Pokiaľ mal žalovaný prispievať PV ZPKO a KPVS na spomienkové akcie, ktoré sa nekonali či\noslavy, na ktorých sa nezúčastnili, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný nemá reálnu možnosť\npri prideľovaní dotácií vopred overiť reálnosť deklarovaných aktivít združení. Na prešetrenie použitia\npriznanej dotácie slúžia kontrolné mechanizmy, ktorých zlyhávanie nezakladá samé o sebe diskrimináciu\nžalobcu. Pokiaľ by sa aj prideľovala dotácia na činnosti mimo rámca zákona č. 526/2010 Z.z., jeho\nporušovanie nie je dôvodom pre založenie diskriminačného konania žalovaného. Nedôvodné sú tak\nnámietky žalobcu voči prideľovaniu dotácie pre PV ZPKO žalovaným na nerealizované aktivity.\n30. Praktiky používané SZPB pri nábore nových členov, na ktoré v konaní poukazoval žalobca,\nnepovažoval odvolací súd za podstatné pre posúdenie dôvodnosti nároku, keďže žalovaný v súvislosti\ns udeľovaním dotácií tieto praktiky nemá možnosť preverovať a zisťovať či deklarované údaje\nzdružení o počte členov zodpovedajú skutočnosti. Bez významu sú aj tvrdenia žalobcu o diskriminácii\nobčianskych združení zastupujúcich účastníkov protikomunistického odboja a politických väzňov zo\nstrany opozičných politických strán SMER SD a Hlas SD vzhľadom na nimi podaný návrh zákona o\nkaždoročnej dotácii SZPB vo výške 500 000 a 600 000 eur, rovnako ako i skutočnosť o zodpovednosti\nposlancov strany SMER SD od roku 2013 za diskrimináciu účastníkov protikomunistického odboja a\npolitických väzňov.\n31. V konečnom dôsledku aj vyjadrenie C.. L. za Sekciu verejnej správy zo dňa 7.11.2022 potvrdzuje\nprideľovanie dotácií na základe počtu členov združenia, mzdových a prevádzkových nákladov a kvality\nprojektu. V akej miere žalovaný prihliadne na jednotlivé kritériá pri prideľovaní dotácií je plne v jeho\nkompetencii. Konajúcemu súdu neprináleží posudzovať poskytnutie výšky dotácie vo väzbe na kvalitu\nprojektu žalobcu, inštalovanie 6 pamätníkov a vydanie 7 publikácií. Súdu totiž neprináleží posudzovať,\nresp. prehodnocovať vyhodnotenie jednotlivých kritérií žalovaným pri udeľovaní dotácií združeniam\nbývalých politických väzňov. Rovnako je neprípustné, aby súd akokoľvek zasahoval do žalovaným\nzvoleného systému prideľovania dotácií a posudzoval dôležitosť jednotlivých kritérií pre poskytnutie\nvýšky dotácie. Takýto postup by bol neprípustným zásahom do kompetencií žalovaného na úseku\nverejnej správy.\n32. Argumenty žalobcu o tom, že zmýšľanie jeho členov a názory na politický vývoj po novembri\n1989 sú iné ako zmýšľanie predstaviteľov žalovaného od roku 1990 do roku 2021, zostali len v rovine\ntvrdení a ani desiatky odmietnutých podaní vo veci zločinov komunizmu a ekonomickej korupčnej\ntrestnej činnosti podaných v mene združenia nepotvrdzujú, že pre žalovaného je nežiaduce, aby\nzdruženie zastupujúce účastníkov protikomunistického odboja a politických väzňov podávalo oznámenia\no kriminálnej a protispoločenskej činnosti.\n33.Ani odvolací súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie výsluchom svedka - bývalého člena\nKPVS pána P. M. na preukázanie, že žalovaný registroval 5 dodatkov zmeny stanov, ktoré boli schválené\nv rozpore so stanovami KPVS.\n34. V posudzovanej veci tak dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný preukázal relevantné (vecné)\ndôvody prideľovania rozdielnej výšky dotácií bez súvislosti s politickým či iným zmýšľaním žalobcu\nči oznámenia kriminality a inej protispoločenskej činnosti. Žalovaný tak racionálne objasnil legitimitu\npostupu svojho konania, uviedol objektívne a ospravedlniteľné dôvody na obhájenie svojho postupu.\n35. Vzhľadom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že priznanie výšky fakultatívnej dotácie tak nebolo\nv danom prípade výsledkom diskriminačného prístupu žalovaného k žalobcovi z niektorého zákonom\nchráneného dôvodu, keď priznal žalobcovi dotáciu vo výške, ktorú považoval vo vzťahu k objektívne\nstanoveným kritériám za adekvátnu, a pokiaľ tieto individuálne posúdil a vyhodnotil odlišne u ostatných\nzdružení tak, že im ju priznal vo vyššej sume, nemožno dostatočne spoľahlivo usudzovať, že by sa\ndopustil voči žalobcovi diskriminačného konania. Právo na rovnaké zaobchádzanie v zmysle § 2 ods. 1\nantidiskriminačného zákona nezahŕňa právo žalobcu na priznanie dotácie v rovnakej výške ako iným\nobčianskym združeniam vykonávajúcich rovnakú činnosť a nemožno z uvedeného zákona vyvodiť ani\npovinnosť žalovaného priznať všetkým občianskym združeniam dotáciu v rovnakej výške, keď žalovaný\n\nje oprávnený v zmysle právnej úpravy zvážiť možnosť priznania dotácie v každom prípade osobitne,\nvzhľadom na objektívne stanovené predpoklady.\n36. Z ust. § 2a ods. 9 antidiskriminačného zákona nevyplýva, že pre založenie diskriminácie právnickej\nosoby postačuje, že má dopad na jej členov. K osobám vymenovaným v odseku 9 ADZ sa musia\nviazať dôvody, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná. V tejto súvislosti odvolací súd zhodne\nso súdom prvej inštancie posúdil ako dôvodnú námietku žalovaného, že z antidiskriminačného zákona\njednoznačne vyplýva, že diskriminácia právnickej osoby sa môže prejaviť iba vo vzťahu k jej členom (v\nmene ktorých koná táto právnická osoba) a že žalovaný sa nemôže dopustiť diskriminovania žalobcu\nako právnickej osoby, pretože dôvody diskriminácie podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona sa\nmôžu vzťahovať len na členov žalobcu v zmysle § 2a ods. 9 antidiskriminačného zákona. Správny je\ntak záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa\ndiskriminácie svojich členov.\n37. Z § 4 ods. 2 ADZ vyplýva, že z pôsobnosti tohto zákona je vylúčená jeho pôsobnosť v oblasti práva\nna združovanie napr. v občianskych združeniach alebo v politických stranách.\nPodľa § 3 ods. 1 ADZ, každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti\npracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti,\nposkytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.\nPodľa § 3 ods. 2 ADZ, zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s\nprávami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi.\n38. Ust. § 3 ods. 1 ADZ vymedzuje osobnú a vecnú pôsobnosť ADZ. Vecná pôsobnosť je tak vymedzená\npre oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej\nstarostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a pre oblasť vzdelávania. ADZ spomedzi subjektov, na\nktoré sa zákon vzťahuje, vymedzuje iba subjekty, ktoré v právnych vzťahoch spadajúcich do vecnej\npôsobnosti tohto predpisu vystupujú ako povinné osoby, ktorými zákon označuje \"každého\". Naproti\ntomu oprávnenými osobami na rovnaké zaobchádzanie budú priamy účastníci právnych vzťahov, v rámci\nktorých sa tieto práva realizujú.\n39. Zo znenia § 3 ods. 2 ADZ vyplýva, že zásada rovnakého zaobchádzania vo vymedzených oblastiach\nv odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi, ktoré\nupravujú právne vzťahy (konkrétne práv a povinnosti) v oblastiach spadajúcich do vecnej pôsobnosti\nADZ vymedzených v § 3 ods. 1 a bližšie konkretizovaných v §§ 5 a 6 ADZ.\n40. Podľa názoru odvolacieho súdu, z uvedených ustanovení upravujúcich pôsobnosť ADZ vyplýva,\nže na oblasť poskytovania štátnych dotácií občianskym združeniam sa pôsobnosť zákona explicitne\nnevzťahuje a nejde ani v tejto súvislosti o žiadnu z oblastí pracovnoprávnych a obdobných právnych\nvzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a oblasť\nvzdelávania. Žalobcovi preto neprináleží dovolávať sa ochrany pred diskrimináciou na základe ADZ\npokiaľ ide o oblasť prideľovania dotácií zo štátneho rozpočtu. Z uvedeného dôvodu podľa názoru\nodvolacieho súdu nebolo v danej veci ani možné pristúpiť k vecnému posúdeniu opodstatnenosti podanej\nantidiskriminačnej žaloby. Čl. 12 ods. 2 Ústavy SR upravujúci generálnu ochranu pred diskrimináciou\nmá len deklaratórny a všeobecný charakter a nezakladá sám o sebe hmotnoprávne nároky v súvislosti\ns ochranou pred diskrimináciou.\n41. Zákaz diskriminácie z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti bol\nzakotvený v § 2 ADZ prijatím zákona č. 307/2014 Z.z., o niektorých opatreniach pri oznamovaní\nprotispoločenskej činnosti od 1.1.2015. Podľa dôvodovej správy sa zákaz diskriminácie sa navrhuje\nrozšíriť aj o diskrimináciu z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti, čím sa zvýši právna ochrana\noznamovateľov pred neoprávnenými postihmi prostredníctvom možnosti podať tzv. antidiskriminačnú\nžalobu s obráteným dôkazným bremenom na strane zamestnávateľa. Aj v § 9 ods. 2 ADZ bolo\ndoplnené, že ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality\nalebo inej protispoločenskej činnosti, možno sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého\núčinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená. Podľa názoru odvolacieho súdu sa tak ochrana\npred diskrimináciou podľa ADZ z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti\n\ntýka chránených oznamovateľov podľa zákona č. 307/2014 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich\ns oznamovaním protispoločenskej činnosti účinného od 1.1.2015, v rámci prijatia ktorého bolo pre\nzabezpečenie ich komplexnej ochrany novelizovať aj ADZ.\n42. Z obsahu spisu vyplýva, že v súvislosti s prijatím Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce na Okresnom\nsúde Bratislava I na rok 2023 došlo k zmene zákonného sudcu v dôsledku prerozdelenia všetkých\nnevybavených vecí v odd. 9C do oddelení 9C a 15C, o ktorom boli strany oboznámené na pojednávaní\ndňa 5.11.2024. Podľa § 139 vyhl. č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy,\nmalo byť žalobcovi odovzdané potvrdenie o prijatí podania; vrátane označenie sudcu, ktorému bola\nvec pridelená na pri prvom úkone súdu voči nemu. Odvolací súd však v súvislosti s tvrdeniami žalobcu\no oneskorenom oznámení zákonného sudcu nezistil porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu v\nzmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy SR. Zo zákona nevyplýva povinnosť vydať uznesenie o zmene zákonného\nsudcu a jeho doručenie žalobcovi. Nevyrozumením žalobcu o pridelení veci elektronickou podateľňou\ndňa 2.7.2021 nedošlo k porušeniu jeho žiadneho procesného práva ani práva na spravodlivé súdne\nkonanie. Odvolací súd nezistil ani porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces a ani čl. 46 ods.\n2 Ústavy SR tým, že konajúci súd akceptoval návrh žalovaného na zamietnutie žaloby na základe\noneskorene podaného stanoviska po takmer 2 rokoch, a ani tým, že malo dôjsť k prieťahom v konaní.\n43. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty na ktoré\npoukazoval žalobca vo svojom odvolaní, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej\nčasti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.\n44. Podľa § 357 písm. n/ C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súd prvej inštancie o prerušení\nkonania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164.\n45. Aj z komentára k uvedenému ustanoveniu Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mäsiarkinová, S.,\nBajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. komentár. Praha: C.h.Beck, 2016, 1540s.\nvyplýva, že odvolanie je prípustné proti uzneseniu o prerušení konania z dôvodov uvedených v ust. § 357\npísm. n/ C.s.p., avšak nie je prípustné proti zamietavému uzneseniu, teda ak súd návrhu na prerušenie\nkonania nevyhovel.\n46. Vzhľadom na to, že napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nerozhodol o prerušení konania\npodľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164 C.s.p., ale návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, smeruje\nodvolanie žalobcu v danej veci proti výroku, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a preto odvolací\nsúd odvolanie žalobcu proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, ako neprípustné odmietol\npodľa § 386 písm. c/ C.s.p.\n47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.\nv spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovanému žiadne trovy\nnevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim\nprocesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania\nnepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod\nR 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).\n48. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\n\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/36/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:09a114ef-e362-41f3-90f4-0ad40d1d0d82", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.344.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 344/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/2023 z 13. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.344.2023.1"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}], "citovane_v": []}