{"guid": "e888ddc7-6ba9-4daa-9edf-acd192f9f31e:9641e7ab-cb8f-4e56-93ca-d7697f3ee0ba", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1121206264.1", "spisova_znacka": "3CoKR/38/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/38/2024 z 31. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2026, sp. zn. 3CoKR/38/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1121206264.1", "identifikacne_cislo": "1121206264", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Paulína Pacherová", "sudca_id": 853, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-paulina-pacherova-853", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2019/30", "nazov": "zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/30", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/30-2019"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/314", "nazov": "zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/314", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/314-2018"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9641e7ab-cb8f-4e56-93ca-d7697f3ee0ba", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1121206264.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1121206264.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1121206264.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoKR/38/2024\n1121206264\n31. 03. 2026\nJUDr. Paulína Pacherová\nECLI:SK:KSBA:2026:1121206264.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov\nsenátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Senica, so sídlom:\nŠtefánikova 1408/56, 905 25 Senica, IČO: 00 309 974, proti žalovanému: AUTO GAMES Slovakia,\ns.r.o., so sídlom: 29. augusta 36/A, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 726 435,\nprávne zastúpenému: Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., so sídlom: 29. augusta 36A, 811 09 Bratislava\n- Staré mesto, IČO: 35 917 148, o určenie popretej pohľadávky a o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava III č. k. B1-1Cbi/24/2021 - 86 zo dňa 07.12.2023, pomerom hlasov 3 : 0, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti I. výroku rozsudku Mestského súdu Bratislava III\nč. k. B1-1Cbi/24/2021 - 86 zo dňa 07.12.2023 o d m i e t a .\nII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-1Cbi/24/2021 - 86 zo dňa\n07.12.2023 v napadnutom II. výroku a v súvisiacom III. výroku\npotvrdzuje.\nIII. Krajský súd v Bratislave n e p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 32 ods. 1, ods. 2, ods.\n5, ods. 7, ods. 9, ods. 11, ods. 14, ods. 15 a ods. 20, § 28 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. o\nkonkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoKR“), § 70 ods. 1,\nods. 2, § 71 ods. 1 písm. p), § 73 ods. 3 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoHH“), § 93 ods. 2 zákona č. 214/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky v znení neskorších predpisov, čl. 59 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava\nSR v znení neskorších ústavných zákonov (ďalej aj Ústava SR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I. zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania\nv celom rozsahu, výrokom II. určil, že pohľadávka žalobcu v celkovej výške 27.640,80 eur uplatnená\nprihláškou 1 zo dňa 09.06.2021, zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 8 v konkurze\nvyhláseným Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 27R/2/2020 na majetok úpadcu AG PLAY, s.r.o.\nv reštrukturalizácii, IČO: 36 778 150, so sídlom Janka Kráľa 727, 905 01 Senica, je oprávnená čo do\nvýšky a právneho dôvodu. Zároveň súd prvej inštancie výrokom III. stranám nepriznal nárok na náhradu\ntrov konania.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa\n08.09.2021 domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávok popretých iným veriteľom (žalovaným) v\nkonkurze vedenom na majetok úpadcu AG PLAY, s.r.o. v reštrukturalizácii. Žalobca si v konkurze prihlásil\npohľadávku vo výške 27.640,80 eur z právneho dôvodu neuhradených odvodov z hazardných hier a\n\niných podobných hier podľa ZoHH. Žalobcovi bolo popretie oznámené písomným oznámením zo dňa\n11.08.2021. Úpadca bol podľa žalobcu povinný odvádzať odvod ako prevádzkovateľ hazardnej hry podľa\n§ 71 ods. 1 písm. p) ZoHH, ktorý určuje aj jeho výšku. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil jeho\nvýšku. Popretie žalovaný zakladá len na domnienke, že ZoHH je v rozpore s Ústavou SR. Povinnosť\nplatiť odvod vyplýva zo zákona, pričom platí tzv. prezumpcia ústavnosti právnych predpisov. Podľa\nžalobcu popretie nie je založené na žiadnom relevantnom dôvode.\n3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že podľa žalovaného je odvod\npodľa § 70 - § 73 ZoHH je tento odvod ukladaný v rozpore s čl. 59 Ústavy SR. Výklad ústavy nie je možné\nrozšíriť na iné verejné dávky a príspevky. Ukladať možno iba dane a poplatky. Je irelevantné, či je iná\ndávka uložená zákonom, na základe zákona alebo celkom mimoprávne. Jedinú výnimku tvoria poistné\nodvody, ktoré predstavujú nástroj na realizáciu povinností štátu vo vzťahu k základným právam, a to\nzdravotné poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Odvod z prevádzkovania hazardných hier nemožno\npovažovať ani za daň, ani za poplatok. Preto v danej veci bolo potrebné ako prejudiciálnu otázku posúdiť\nústavnosť ustanovení § 70 - § 73 ZoHH s čl. 59 Ústavy SR. Žalovaný preto navrhol súdu prerušenie\nkonania v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP a predložil vec Ústavnému súdu SR. Zároveň uviedol, že\nprihlásená pohľadávka nie je riadne špecifikovaná, nakoľko nie je zrejmé o odvod za aké obdobie si\nžalobca uplatňuje a v tomto rozsahu je pohľadávka ako taká nepreskúmateľná.\n4. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, nakoľko nie je podľa\nsúdu nevyhnutné posúdenie ústavnosti žalovaným označených zákonných ustanovení prostredníctvom\nÚstavného súdu SR. Samotný úpadca nikdy nespochybnil nárok žalobcu na zaplatenie sporného\nodvodu, neinicioval následný súdny prieskum v správnom súdnom konaní a uznal existenciu\nspornej pohľadávky v prihlásenej výške, keď vypracoval a podal vyúčtovanie paušálneho odvodu z\nprevádzkovania hazardnej hry na termináloch videohier do rozpočtu obce zo dňa 28.12.2020. Súd sa\nnestotožnil s názorom žalovaného, že je možné očakávať derogačný účinok prípadného rozhodnutia\nÚstavného súdu SR. Súd poukázal tiež na skutočnosť, že úpadca rozhodnutie o uložení povinnosti\nnenapadol opravným prostriedkom. Žalovaný nepoprel pohľadávku žalobcu aj čo do vymáhateľnosti, ale\nlen čo do právneho dôvodu a výšky. Návrh na prerušenie konania považoval za nehospodárny s tým,\nže strata účinnosti sporných ustanovení o hazardných hrách by nemala vplyv na dôvodnosť popretia\nžalobcovej pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky a popretie pohľadávky v danej časti posúdil ako\nnedôvodné.\n5. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že je nepochybné, že sporný odvod bol\nprijatý zákonom ako to predpokladá čl. 59 Ústavy SR. Predstavuje tak všeobecne záväznú právnu\nnormu, ktorú bol úpadca povinný rešpektovať a odviesť peňažný odvod žalobcovi. Úpadca odvod\nnezaplatil, čím žalobcovi vznikla pohľadávka, ktorú si riadne prihlásil do konkurzu. Súd poukázal\ntiež na zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoOO“), ktorý zaväzuje určené regulované subjekty\nuhrádzať na základe zákona určený odvod v prospech správcu odvodu. Uvedený ZoOO je platnou\na účinnou súčasťou právneho poriadku SR viac ako desať rokov a do dňa rozhodnutia súdu nebolo\nrozhodnuté o jeho neústavnosti. V ZoOO regulované osoby vykonávajú spoločensky prospešnú činnosť\na napriek ich prospešnosti sa zákonodarca rozhodol zaťažiť ich povinnosťou uhrádzať osobitný odvod.\nSúd nevzhliadol žiaden dôvod neústavnosti odvodu z hazardných hier. Poukázal pritom na závažné\ncelospoločenské negatíva hazardu (závislosti, kriminalita, náklady štátu na zdravotnú starostlivosť).\n6. V neposlednom rade súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na nedôvodnosť námietky vo vzťahu\nk žalovaným tvrdenej nepreskúmateľnosti prihlásenej pohľadávky. Z popretia veriteľa zo dňa 09.08.2021\nmal súd preukázané, že žalovaný nepreskúmateľnosť pohľadávky nenamietal v popretí. Prieskum súdu\nje obmedzený len na posúdenie popieracieho prejavu a žalovaný nie je oprávnený uvádzať nové dôvody\nv incidenčnom konaní. Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, podľa súdu nevznikli v konaní žiadne trovy\nkonania, preto ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán.\n7. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalovaný v celom rozsahu, a to z dôvodov uvedených\nv § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. Žalovaný nesúhlasí so závermi súdu, keď má za to, že súd\nprvej inštancie rozhodol o návrhu žalovaného na prerušenie konania nesprávnym procesným postupom.\nŽalovaný má za to, že o jeho návrhu malo byť v zmysle § 234 CSP rozhodnuté uznesením a nie\nrozsudkom.\n\n8. Žalovaný nesúhlasí ani so závermi výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o merite veci, nakoľko žalobcom\nuplatnený nárok predstavuje odvod ukladaný v rozpore s Ústavou SR. To bol aj dôvod, pre ktorý navrhol\nprerušenie konania. Nesúlad ZoHH s čl. 59 Ústavy SR zakladal nutnosť prerušenia konania a závery\nsúdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania sú preto nesprávne. Argumentácia súdu prvej inštancie\nvedúca k zamietnutiu návrhu žalovaného na prerušenie konania nemá oporu v právnom poriadku.\nÚpadca ako prevádzkovateľ hazardných hier nemal objektívnu možnosť spochybniť nárok žalobcu na\nodvod, nakoľko povinnosť platiť odvod nie je ukladaná rozhodnutím, ani žiadnym opatrením žalobcu.\nPovinnosť hradiť odvod je zakotvená priamo v texte zákona. Súdom použitý argument, že úpadca\nneinicioval súdny prieskum, je bezpredmetný a nemá oporu v zákone.\n9. Žalovaný nesúhlasí ani s argumentáciou súdu o nemožnosti očakávať derogačný účinok prípadného\nrozhodnutia Ústavného súdu SR. Súd sa nedostatočne a najmä nesprávne vysporiadal s potrebou\nprerušenia konania za účelom posúdenia ústavnosti § 70 - § 73 ZoHH s čl. 59 Ústavy SR, hoci sa jedná\no ťažiskový argument obrany žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako\nsa súd vysporiadal s tým, že právny poriadok SR neumožňuje ukladať iné verejné dávky ako dane a\npoplatky. Odvod z prevádzky hazardných hier však nie je ani daňou, ani poplatkom. Zákonodarcovi nič\nnebráni v zavedení osobitnej dane z hazardu ako je tomu napr. v prípade tabaku alebo alkoholu. Odvod\nzavedený ZoHH obchádza čl. 59 Ústavy SR. Daň sa v ekonomickej literatúre definuje ako nenávratná\na zákonom určená platba do verejného rozpočtu. Stáva sa súčasťou celkových príjmov verejného\nrozpočtu. Poplatky sú ekvivalentom za služby poskytnuté verejnou mocou. Preto bolo podľa žalovaného\nnevyhnutné prerušenie konania a predloženie veci na Ústavný súd SR. Odvod z hazardných hier ako\nskrytá forma dane nemá v právnom poriadku SR obdobu.\n10. Podľa žalovaného neobstojí ani porovnanie súdu prvej inštancie so ZoOO a takáto argumentácia\nsúdu svedčí skôr o zaujatosti súdu a predsudkoch vo vzťahu k prevádzkovaniu hazardných hier. Záver\nsúdu o notoriete v súvislosti s negatívami hazardných hier nemá žiadnu právnu relevanciu a je prejavom\narbitrárnosti. Nie je zrejmé, odkiaľ súd čerpal tieto všeobecne známe notoriety a ani akým spôsobom\nsúvisiac s právnym posúdením súladu právnej normy s Ústavou SR. Súdu neprislúchalo hodnotiť, čo\nje spoločensky prospešné a čo nie, čo rovnako svedčí o zaujatosti súdu voči odvetviu hazardných\nhier, hoci to bolo a stále je zákonom povolené podnikanie. Posúdenie celospoločenskej prospešnosti\nči neprospešnosti je subjektívnym vyhodnotením súdu. Pokiaľ ide o záver o doterajšom nevyslovení\nneústavnosti ZoOO, otázka ústavnej udržateľnosti odvodu podľa ZoOO bola významne spochybnená,\navšak k posúdeniu ústavnej konformnosti nedošlo v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR len z\ndôvodu, že Najvyšší súd SR pre rozhodnutie vo veci samej otázku súladu napokon riešiť nevyhnutne\nnemusel (sp. zn. 5Sžf/1/2019 zo dňa 31.07.2019).\n11. Žalovaný v podanom odvolaní tiež uviedol, že neuniklo jeho pozornosti, že časť napadnutého\nrozhodnutia je od slova do slova skopírovaná z rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k.\nB1-2Cbi/24/2021 - 86 zo dňa 27.06.2023, teda vykazuje rovnaké vady a pochybenia ako rozhodnutie\nMestského súdu Bratislava III č. k. B1-2Cbi/24/2021 - 86 zo dňa 27.06.2023 vydané iným sudcom.\nŽalovaný namieta, že aj záver súdu o účele incidenčného konania, ktorým je rozhodnúť o tom,\nči popierací prejav obstojí, alebo nie, je rovnako skopírovaný z uvedeného rozhodnutia. Takéto\nkonštatovanie je v rozpore s popretím, z ktorého vyplýva, že žalovaný poprel pohľadávku žalobcu aj čo\ndo právneho dôvodu, aj čo do výšky. Žalovaný namieta spôsob, akým sa súd prvej inštancie postavil k\nprieskumu prihlásenej a popretej pohľadávky. Nesúhlasí s tým, že súd nepreskúmava pohľadávku zo\nvšetkých aspektov, ale iba vo vzťahu k dôvodom popretia. Pokiaľ mal súd vyhodnotiť, či dôvody popretia\nobstoja, narazil na otázku, ktorú nebol oprávnený riešiť sám, ale bol povinný obrátiť sa na Ústavný súd\nSR. Napokon žalovaný nesúhlasí ani so záverom o prezumpcii ústavnosti právnych predpisov. Postup\nsúdu bol neobvyklý a žalovanému bol odopretý prístup k možnosti aplikácie § 162 CSP a súd si sám\nuzurpoval právo rozhodnúť o súlade namietanej právnej normy s Ústavou SR. Žalovaný preto navrhol\nodvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie.\n12. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou\nžalovaného v odvolaní, ktorá je založená na spochybnení súladu § 70 - § 73 ZoHH s čl. 59 Ústavy\nSR. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a vydaný v súlade so zákonom, pričom súd sa\ndostatočne argumentačne vysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami a dospel k správnym\n\nzáverom. Súd dostatočne uviedol aj dôvody, pre ktoré neprerušil konanie. V tomto smere ani súhlas\nžalobcu s prerušením konania nevyjadril pochybnosť o žalobcovom nároku. Svoj nárok žalobca považuje\nza oprávnený a špecifikovaný v súlade so zákonom. Súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec\nsprávne právne posúdil. Preto žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny potvrdil.\n13. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu, pričom zotrval na svojich dôvodoch prezentovaných v\npodanom odvolaní. Zároveň uviedol, že súd prvej inštancie šiel proti rozhodnutiu Ústavného súdu SR\nsp. zn. P. ÚS 14/2014 zo dňa 04.11.2015, ktorý uviedol, že verejné dávky a príspevky, ktoré nemajú\ncharakter daní a poplatkov, nemožno v súlade s čl. 59 Ústavy SR vôbec ukladať. Je pritom irelevantné,\nči sa uložila zákonom, na základe zákona alebo celkom mimoprávne, lebo vždy pôjde o verejnú dávku\nodporujúcu ústave.\n14. Ďalej poukázal na čl. 125 ods. 1, čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, ako aj § 74 písm. d) zákona o Ústavnom\nsúde. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného tým, že vyslovil názor, že odvod z prevádzkovania\nhazardných hier je verejnou dávkou, ktorá je ukladaná v súlade s čl. 59 ústavy, odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe.\n15. Ďalšie vyjadrenia strán v konaní neboli podané.\n16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 196a ZoKR), po preskúmaní obsahu spisu a\nnapadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podaného žalovaným (§ 379\na § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom\nsúdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo vzťahu k výroku I. je potrebné\nodmietnuť a odvolanie žalovaného vo vzťahu k napadnutému meritórnemu výroku II. nie je dôvodné.\n17. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak\na) bolo podané oneskorene,\nb) bolo podané neoprávnenou osobou,\nc) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo\nd) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.\n18. Podľa § 357 písm. n) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení\nkonania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164.\n19. Odvolanie podané žalovaným proti výroku I. rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného\nna prerušenie konania, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Žalovaný\nsa domáhal prerušenia konania z dôvodu uvedenom v § 162 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko mal za\nto, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a podanie návrhu na začatie\nkonania Ústavnému súdu SR. Odvolací súd uvádza, že v ustanovení § 162 CSP je upravené obligatórne\nprerušenie konania. V intenciách inštitútu prerušenia konania je odvolanie prípustné podľa § 357 písm.\nn) CSP len proti uzneseniu, ktorým bolo prerušené konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) alebo § 164\nCSP, či už na návrh, alebo bez návrhu. Aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom,\nodvolanie musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného\nprostriedku. Odvolateľom uplatnený dôvod prerušenia je podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP dôvodom,\nktorý je vylúčený z odvolacieho prieskumu a podľa § 357 CSP odvolanie proti nemu prípustné nie je.\n20. Na základe uvedených skutočností preto odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, ako odvolanie\nžalovaného proti výroku I. rozsudku podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť z dôvodu jeho neprípustnosti.\nPodľa ustálenej judikatúry súdov SR, vrátane Ústavného súdu SR, odvolací súd v tomto prípade\nrozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a jemu\npredchádzajúce konanie.\n21. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nesprávnu formu rozhodnutia o návrhu na prerušenie\nkonania, keď podľa žalovaného malo byť rozhodnuté formou uznesenia a nie vo forme rozsudku.\nOdvolací súd k uvedenej námietke odvolateľa krátko uvádza, že v zmysle CSP sa uznesením rozhoduje\nv prípadoch, kedy sa nerozhoduje vo veci samej. Výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania\nje z hľadiska formy klasifikovaný ako uznesenie a nie ako samostatná časť rozsudku. S ohľadom na\n\nustanovenie § 162 ods. 3 CSP, podľa ktorého o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne\nspolu s rozhodnutím vo veci samej, však bolo nevyhnutné predmetné rozhodnutie (uznesenie) poňať do\nrozsudku. Obdobné osobitné postavenie v okruhu uznesení má napr. aj uznesenie o trovách konania,\nkedy rovnako rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, napriek tomu, že sa jedná o uznesenie,\nmusí byť súčasťou rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to aj v prípade, ak konečným rozhodnutím\nje rozsudok.\n22. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že odvolanie žalovaného proti výroku I. rozsudku nebolo možné\nvyhodnotiť podľa obsahu ani ako odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 2 CSP, kedy by nesprávnosť\nprávoplatného procesného rozhodnutia spôsobovala nesprávnosť rozhodnutia vo veci, nakoľko odvolací\nsúd vo vzťahu k výroku I. rozsudku nezistil žiadnu vadu podľa § 365 ods. 1 CSP, ktorá by mala vplyv\nna rozhodnutie vo veci samej.\n23. Z obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že žalobca si v konkurze vedenom na majetok úpadcu AG\nPLAY, s.r.o. v reštrukturalizácii, prihláškou zo dňa 09.06.2021 (č. l. 13 spisu) prihlásil pohľadávku vo\nvýške 27.640,80 eur z titulu neuhradených odvodov z hazardných hier a iných podobných hier, a to na\nzáklade vyúčtovania paušálneho odvodu z prevádzkovania hazardných hier na termináloch videohier\ndo rozpočtu obce k 31.12.2020. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu\nBratislava I sp. zn. 27R/2/2020 zo dňa 19.05.2021, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.\n101/2021 dňa 27.05.2021. Iný veriteľ (žalovaný) poprel pohľadávku žalobcu (č. l. 6 spisu) z dôvodu,\nže odvod podľa § 70 - § 73 ZoHH je ukladaný v rozpore s čl. 59 Ústavy SR, ktorý umožňuje ukladať\niba dane a poplatky, nie iné verejné dávky, pričom je irelevantné, či je iná dávka uložená zákonom, na\nzáklade zákona alebo celkom mimoprávne. Odvod z prevádzkovania hazardných hier však nemožno\npovažovať ani za daň, ani za poplatok, ale ide o tzv. „skrytú daň“, ktorá bola žalobcom prihlásená bez\nlegitímneho právneho dôvodu a na ktorú neexistuje právny titul ani nárok. Popierací prejav žalovaný\ndoplnil vo vyjadrení k žalobe (č. l. 51 spisu), keď navyše uviedol, že prihlásená pohľadávka žalobcu nie\nje v prihláške riadne špecifikovaná, nakoľko nie je zrejmé za aké obdobie si žalobca odvod uplatňuje\na v tomto rozsahu je pohľadávka ako taká nepreskúmateľná. Súd žalobe žalobcu vyhovel (výrok II.\nrozsudku) a voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný.\n24. Odvolací súd uvádza, že v prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá, ten má právo domáhať\nsa na súde tzv. incidenčnou žalobou v incidenčnom konaní určenia „popretej“ pohľadávky. Uvedené\nincidenčné konanie je bežné sporové konanie vyvolané konkurzom, ktoré začína doručením incidenčnej\nžaloby na príslušný súd. Incidenčnú žalobu podáva popretý veriteľ, a to voči tým, ktorí jeho pohľadávku\npopreli. Incidenčné konanie je svojou povahou určovacie konanie, v ktorom sa popretý veriteľ pozitívne\ndomáha určenia svojej prihlásenej popretej pohľadávky. Veriteľ sa môže domáhať určenia iba popretej\nčasti pohľadávky. Ak sa domáha aj určenia už zistenej časti pohľadávky, je potrebné v tejto časti žalobu\nzamietnuť.\n25. Zo záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014 o. i. vyplýva,\nže: Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňoval svoju pohľadávku\nproti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý\nprávny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Účelom incidenčného konania je v podstate\nlen rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v\npopieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze\ntak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Uvedené závery k\núčelu incidenčného konania, aj keď prijaté k neskoršej právnej úprave, sú aplikovateľné aj na právnu\núpravu obsiahnutú v ZKV. S uvedeným súvisí aj požiadavka kladená na žalobcu opísať rozhodujúce\nskutočnosti v žalobe a označiť a priložiť k žalobe dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Pokiaľ by správkyňa\nkonkurznej podstaty mohla neobmedzene rozširovať dôvody popretia prihlásenej pohľadávky v priebehu\nincidenčného konania, uvedenú povinnosť by si žalobca nevedel splniť.\n26. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/53/2020 zo dňa 24.02.2021 platí, že: Súd v\nincidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca\nuviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej\nlehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po\nuplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty\npopretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia.\n\n27. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 145/2022 zo dňa 23.03.2022 je o. i. zrejmé, že:\nZ § 124 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že správca môže poprieť pohľadávku len\nv rozsahu, v akom sa na pohľadávku uplatnenú prihláškou v reštrukturalizácii dlžníka prihliada - s\ntým koreluje oprávnenie veriteľa napadnúť incidenčnou žalobou popierací prejav v rozsahu popretia\npohľadávky. Logickým vyústením tejto premisy je skutočnosť, že v konaní o určenie popretej pohľadávky\nsa nemožno domáhať určenia pohľadávky nad rámec toho, čo bolo popreté a na čo sa v konkurze\nneprihliada. Tomuto záveru nasvedčuje aj legislatívna textácia „žaloba na určenie popretej pohľadávky“,\nčo indikuje záver, že žaloba smeruje k určeniu pohľadávky v rozsahu jej popretia. Konkurzný súd nie\nje oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v\npopieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Z tohto dôvodu sa v incidenčnom spore\nnemohlo riešiť zabezpečenie pohľadávky, keďže nebolo predmetom popretia, ale rozhodol o ňom súd\nuž skôr uznesením podľa § 122 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.\n28. Zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/38/2015 zo dňa 29.12.2016 vyplýva, že:\nIncidenčné konanie nie je žalobou o plnenie, ale je konaním, ktoré je vyvolané popieracím prejavom\nsprávcu po prihlásení pohľadávky veriteľa a ktoré je v prvom rade zamerané na zistenie, či konkrétna\npohľadávka bola správcom správne popretá a jej predmetom je vyriešenie otázky, či popierací prejav\nsprávcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú\nskutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená, teda úplne, alebo\nv určitej časti alebo v určitom poradí (II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014). Rozhodnutím v tomto\nkonaní sa nezakladá právny titul plnenia, ale len sa určuje, či konkrétna pohľadávka má byť uspokojená\nv konkurze, alebo nie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že účelom incidenčného konania nie\nje opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, ale jeho účelom je rozhodnúť, či popierací\nprejav správcu je dôvodný.\n29. Najvyšší súd SR zároveň aj v uznesení sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30.01.2017 (R63/2017)\nuviedol, že: Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých,\nktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok.\nÚčelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu\nzodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.\n30. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n31. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym stavom zisteným súdom prvej inštancie v\notázke určenia popretej pohľadávky žalobcu čo do výšky a právneho dôvodu. Súd prvej inštancie sa\ndostatočne vysporiadal s popieracím prejavom iného veriteľa. Odvolateľom uvádzané dôvody nie sú\nschopné spochybniť napadnuté rozhodnutie v tejto časti (výrok II. rozsudku).\n32. Popretie iného veriteľa bolo realizované čo do výšky a čo do právneho dôvodu. Pokiaľ ide o\npopretie výšky pohľadávky, túto žalovaný v popieracom prejave nespochybnil. Počas prebiehajúceho\nincidenčného konania žalovaný doplnil popierací prejav (č. l. 51 spisu) o tvrdenie, že prihlásená\npohľadávka žalobcu nie je v prihláške riadne špecifikovaná, nakoľko nie je zrejmé, za aké obdobie si\nžalobca odvod uplatňuje a v tomto rozsahu je pohľadávka ako taká nepreskúmateľná. Súd prvej inštancie\nv tejto časti určenia výšky vyhodnotil popierací prejav správne ako neúčinný. Správne poukázal na\nskutočnosť, že v popretí žalovaný nenamietal nepreskúmateľnosť pohľadávky. Odvolací súd poukazuje\nna skutočnosť, že ide o neprípustné rozšírenie popieracieho prejavu a súd prvej inštancie správne\npoukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016. Napriek tomu, že sa jednalo\no neprípustné rozšírenie popieracieho prejavu a nebol daný dôvod na posúdenie tohto popretia, súd\nprvej inštancie správne uviedol, že námietky sú len všeobecného charakteru a nie je uvedené, v čom je\nnesprávne uvedená výška odvodu. Určenie výšky pohľadávky žalobcu tak bolo správne.\n33. Žalovaný primárne namietal absenciu úvahy súdu prvej inštancie, v ktorej by sa vysporiadal s\ntým, že právny poriadok SR neumožňuje ukladať iné verejné dávky ako dane alebo poplatky, pričom\nprihlásená pohľadávka je odvodom z hazardných hier, t. j. nie je ani daňou, ani poplatkom. Odvolací\nsúd v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na charakter incidenčného sporu o určenie popretej\npohľadávky. Účelom tohto konania je iba posúdenie popieracieho prejavu a v ňom uvádzaných dôvodov.\n\nNejedná sa teda o konanie, ktorým by si žalobca uplatňoval pohľadávku voči dlžníkovi a v ktorom by\npredmetom konania bol celý právny vzťah medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom. V\nprejednávanom spore preto nie je úlohou súdu povinnosť špecifikovať vzájomný vzťah medzi žalobcom a\núpadcom, t. j. nie je daný dôvod na posudzovanie skutočnosti, či uplatnený nárok má charakter daňového\nalebo iného (skrytého daňového) odvodu. Na účely rozhodovania o posúdení popieracieho prejavu je\nv prípade popretia právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky nevyhnutné posúdiť výlučne existenciu\nprávneho dôvodu. Prihlásená pohľadávka žalobcu predstavuje paušálny odvod z prevádzkovania\nhazardnej hry na termináloch videohier do rozpočtu obce podľa § 73 ods. 3 ZoHH. Právnym dôvodom\nuplatnenej pohľadávky je tak právny predpis - ZoHH. Jedná sa o odvodovú povinnosť, ktorá má na účely\nposúdenia existencie právneho dôvodu pohľadávky charakter dovolenosti.\n34. Odvolateľ v podanom odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie komparáciu so ZoOO a túto vnímal ako\nzaujatosť súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že porovnanie ZoHH a ZoOO súdom prvej inštancie\nžiadnym spôsobom nevybočilo z medzí incidenčného konania. A ak bolo úlohou súdu prvej inštancie\nposúdiť existenciu právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky, ktorý spočíval v povinnosti platiť odvod\npodľa ZoHH, potom poukaz na iný existujúci zákon, ktorý rovnako upravuje inú povinnosť ako je daň, či\npoplatok a ktorý je v rámci fiškálnej politiky štátu uplatňovaný viac ako desať rokov bez vyhlásenia jeho\nprotiústavnosti, nemôže spôsobiť nesprávnosť záverov prijatých súdom prvej inštancie.\n35. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalovaného o nestrannosti súdu prvej inštancie,\nktorú žalovaný odvodzoval od nejasnosti toho, prečo súd prvej inštancie porovnával regulované odvetvia\n(ZoOO) a hazardné hry (ZoHH). Ako už bolo uvedené, ZoOO upravuje platenie odvodov, čím sa\nminimálne terminologicky približuje odvodovej povinnosti podľa ZoHH, a preto porovnanie regulovaných\nodvetví a hazardných hier súdom prvej inštancie cez dané právne predpisy objasňuje existenciu\nprávneho dôvodu prihlásenej pohľadávky, ktorú žalovaný v popieracom prejave, ako aj počas konania,\nspochybňuje s poukazom na skutočnosť, že podľa čl. 59 ods. 2 Ústavy SR je možné ukladať len dane\na poplatky.\n36. Odvolací súd ďalej uvádza, že ani úvahy súdu prvej inštancie o celospoločensky negatívnych\nnásledkoch hazardných hier nespochybňujú závery o existencii právneho dôvodu prihlásenej\npohľadávky.\n37. Odvolací súd poukazuje ďalej na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 269/2009 - 30 zo\ndňa 07.07.2009, podľa ktorého: Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe\nústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad, ale niekedy aj ultimatívna\nmožnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej normy ústavným súdom. .... všeobecný súd\nmá v zásade tieto možnosti: Buď vykoná ústavne konformný výklad právnej normy, alebo vysvetlí, prečo\npovažuje bez ďalšieho právnu normu za ústavne súladnú, alebo sa stotožní s návrhom účastníka a podá\nvec ústavnému súdu. .... Z ústavy ako priamo záväzného a aplikovateľného práva vyplýva subjektívne\nprávo účastníka na rozhodnutie, ktoré je v súlade s ústavou, resp. na rozhodnutie vychádzajúce z\nústavne súladnej normy, na súdnu ochranu jeho základných práv a slobôd, nie však automatické\nsubjektívne právo na podanie návrhu na ústavnom súde. Všeobecný súd je povinný korektne sa\nvysporiadať s daným podnetom jednou z uvedených možností, tak z hľadiska ochrany základných práv,\nako aj z hľadiska riadneho odôvodnenia vyžadovaného právom na súdnu ochranu. Z podstaty ústavy\nako priamo aplikovateľného práva v kontexte mechanizmu konkrétnej kontroly ústavnosti aplikovanej\nnormy, z povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia a zo zohľadnenia relevantnej štrasburskej\na komparatívnej judikatúry vyplýva, že úplná ignorácia argumentu protiústavnosti aplikovanej normy,\nktorý bol konkrétny, súvisiaci s danou vecou a dôležitý, znamená porušenie práva na súdnu ochranu.\n38. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že všeobecný súd nemôže vysloviť neústavnosť\nprávneho predpisu. Uvedené však nie je možné vykladať tak, že súd nemá inú možnosť ako podať\nnávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Takýto postup je výlučným právom a nie\npovinnosťou súdu, pričom prerušenie konania a podanie návrhu na Ústavný súd SR musí vychádzať z\nvnútorného presvedčenia súdu a nie z názoru strany sporu. Všetky úvahy súdu prvej inštancie smerujúce\nk otázke ústavnosti ZoHH, či už cez komparáciu s iným právnym predpisom, alebo cez charakter\nzaťažených odvetví a následkov hazardných hier, je potrebné vnímať iba ako posúdenie existencie\nprávneho dôvodu prihlásenej a popretej pohľadávky. Týmto právnym dôvodom je ZoHH, jeho konkrétne\nustanovenie ukladajúce povinnosť plniť odvod z hazardných hier, a preto je záver súdu prvej inštancie\n\no neúčinnosti popieracieho prejavu vedúci k vyhoveniu žalobe správny. Súd prvej inštancie venoval\npotrebnú pozornosť argumentom žalovaného na účely posúdenia dôvodnosti popieracieho prejavu a\nsvoje závery postačujúcim spôsobom odôvodnil.\n39. Žalovaný namietal tiež skutočnosť, že súd prvej inštancie časť odôvodnenia skopíroval z iného\nrozsudku a vykazuje rovnaké vady a pochybenia ako rozhodnutie, z ktorého bolo kopírované. Odvolací\nsúd považuje za dôležité uviesť, že táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zrušenie napadnutého\nrozhodnutia. Je nepochybné, že súd prvej inštancie sa zaoberal žalobou žalobcu vo vzťahu ku konkrétnej\npohľadávke prihlásenej konkrétnou prihláškou a popieracím prejavom žalovaného vo vzťahu k tejto\npohľadávke. Predmetom prieskumu oboch rozhodnutí bola požiadavka na skúmanie neústavnosti\nrovnakého právneho predpisu (ZoHH) s rovnakým článkom Ústavy SR (čl. 59 ods. 2) a veci skutkovo\naj právne súviseli, preto nie je vylúčená obdobná argumentačná línia sudcov. Preberanie častí iných\nobdobných rozhodnutí žiadnym spôsobom nespochybňuje správnosť napadnutého rozhodnutia.\n40. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že námietka žalovaného v súvislosti s nesprávnym tvrdením súdu\nprvej inštancie o nevyužití opravného prostriedku úpadcom je nedôvodná, nakoľko uvedené tvrdenie\nsúdu prvej inštancie nemá povahu podstatnej úvahy a nejedná sa o taký záver, o ktoré sa opiera\nmeritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie.\n41. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil\nani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku II. v časti určenia pohľadávky\nžalobcu čo do právneho dôvodu a výšky, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti\ndospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom II. výroku vecne správne a z toho\ndôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutom II. výroku a v súvisiacom III. výroku v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na ich náhradu,\nnakoľko si v odvolacom konaní tento nárok neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cbi/24/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:69eb22d2-0997-4f10-aa98-c1352990096c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.145.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 145/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 145/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.145.2022.1"}, {"guid": "ussr:d1c46d43-1049-4fc6-8847-ba07e8a1a984", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 409/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1c46d43-1049-4fc6-8847-ba07e8a1a984"}, {"guid": "f3eed5d9-9d3d-4339-a5a2-fd732e29214a:8954e193-242d-4ef8-8547-6283668d44ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1", "spisova_znacka": "3Obdo/70/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 z 29. 1. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-01-29", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1"}, {"guid": "335f3102-9aec-4a4e-bb05-879f781ef635:dffc568c-1c95-45bd-8837-7fca670551f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cbi/24/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 2Cbi/24/2021 z 19. 5. 2022", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2022-05-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/335f3102-9aec-4a4e-bb05-879f781ef635:dffc568c-1c95-45bd-8837-7fca670551f9"}], "citovane_v": []}