{"guid": "9f5dcc38-76ba-4762-9b4a-c9cf58ccbeb7:072c7d65-d2af-4a57-8c3d-9836cf569680", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1121209673.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/7/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/7/2025 z 29. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2026, sp. zn. 7CoCsp/7/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1121209673.1", "identifikacne_cislo": "1121209673", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Harvancová", "sudca_id": 591, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-harvancova-591", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/072c7d65-d2af-4a57-8c3d-9836cf569680", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1121209673.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1121209673.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1121209673.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7CoCsp/7/2025\n1121209673\n29. 04. 2026\nJUDr. Mariana Harvancová\nECLI:SK:KSBA:2026:1121209673.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvalý pobyt C. XXX/XX, D., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho\n29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom\nMýtna 48, Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795,\no zaplatenie 950 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa\n06.11.2024, č.k. B1-14Csp/94/2021-117, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. potvrdzuje.\nII. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. mení tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100%.\nIII. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 950\neur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100% (výrok II.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 2 písm. a, b, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.\nz. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) účinného do 09.06.2013, § 3\nods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa účinného od 10.6.2013, § 2 písm. d, § 9 ods. 1 zákona č.\n129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods.\n1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Na základe\nvykonaného dokazovania dospel k záveru, že pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie\nje potrebné preukazovať vznik ujmy, postačuje samotné porušenie práva alebo povinnosti. Existenciu\ntohto porušenia mal v konaní za spoľahlivo preukázanú z právoplatných uznesení Okresného súdu\nKošice II vydaných v exekučnom konaní (sp. zn.: 35Er/4436/2016). Pri určení výšky primeraného\nfinančného zadosťučinenia súd prvej inštancie vychádzal z kritéria primeranosti, pričom prihliadol na\nokolnosti prípadu, najmä na neprijateľné konanie žalovaného už od začiatku zmluvného vzťahu, ktoré\nvyústilo do súdneho a následne exekučného konania, v ktorých žalobca ako spotrebiteľ obhajoval\nsvoje porušené práva a v ktorých bol úspešný. Za týchto okolností považoval súd prvej inštancie\nuplatnený nárok vo výške 950 eur s ohľadom na skutkové okolnosti a porušenie práv spotrebiteľa\nza primeraný. K námietke žalovaného o nepreukázaní ujmy žalobcom súd prvej inštancie uviedol, že\nzákon nevyžaduje jej preukázanie pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, postačuje\nsamotné porušenie práva alebo povinnosti. Tento výklad potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR\n\n(sp. zn. 6Cdo/127/2017), spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie\nod toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi\nzodpovedá. Uviedol, že zadosťučinenie plní satisfakčnú aj sankčnú funkciu a jeho účelom je odradiť\ndodávateľov od protiprávneho konania. Zároveň predstavuje prostriedok motivujúci spotrebiteľa ako\nslabšiu stranu k uplatňovaniu jeho práv a zabezpečuje mu vyšší stupeň ochrany, najmä pri závažných\nporušeniach zo strany dodávateľa. Jediným predpokladom nároku je, že spotrebiteľ úspešne uplatní\nporušenie práva alebo povinnosti, t. j. súd rozhodne v prospech spotrebiteľa o konkrétnom nároku\nalebo vysloví neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. V tejto súvislosti poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015 podľa, ktorého sa splnenie ďalších podmienok,\nani existencia sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, ani preukázanie konkrétnej ujmy na strane spotrebiteľa,\nnevyžaduje. Zákonodarca uľahčil spotrebiteľovi dôkaznú situáciu, keďže na rozdiel od nárokov na\nnáhradu škody (bezdôvodného obohatenia) sa nevyžaduje preukazovanie výšky škody, ujmy, príčinnej\nsúvislosti, ani majetkového prospechu druhej strany, nakoľko preukázanie skutočnej výšky ujmy by\nbolo spravidla nereálne. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“) tak, že žalobcovi, ktorý bol vo veci plne\núspešný, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodu podľa\n§ 365 ods. 1 písm. b) CSP. Mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je dostatočné\na presvedčivé, keďže priznaná suma podľa jeho názoru nezodpovedá zásade primeranosti, pričom\ntento inštitút nemôže slúžiť na neprimerané obohatenie spotrebiteľa. Žalobca nepreukázal žiadne\nkonkrétne okolnosti odôvodňujúce výšku uplatneného nároku. V tejto súvislosti uviedol, že dôkazné\nbremeno aj povinnosť tvrdenia ohľadom primeranosti finančného zadosťučinenia zaťažuje spotrebiteľa\na výška nároku musí byť objektívne preukázaná. Zároveň namietal, že z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku nevyplýva vznik negatívnych dôsledkov v súkromnom ani spoločenskom živote žalobcu, najmä\nnepriaznivá majetková či sociálna situácia, odkázanosť na iných alebo psychická záťaž. Poukázal na\nto, že hrozba straty finančných prostriedkov sa v konečnom dôsledku nenaplnila, keďže žalobca počas\nexekúcie nič neplnil. Zároveň namietal, že súd nezohľadnil rozsah plnenia z úveru vo výške 4 979,09 eur,\nz ktorého žalobca uhradil 3 967,12 eur, a preto výška priznanej sumy nezodpovedá okolnostiam prípadu.\nPodľa jeho názoru mal súd dospieť k záveru, že primerané finančné zadosťučinenie nepresahuje sumu\n50 eur, najmä s poukazom na skutočnosť, že žalobca doposiaľ nesplnil povinnosť vrátiť čerpaný úver.\nNavrhol, aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti\ntak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 50 eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a\nžiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.\n4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 17.01.2025. Uviedol, že s podaným\nodvolaním nesúhlasí, považoval ho za nedôvodné a nepodložené. Stotožňoval sa so skutkovými aj\nprávnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré považoval za vecne správne a riadne odôvodnené. Uviedol,\nže primeranosť priznaného finančného zadosťučinenia vo výške 950 eur bola preukázaná vykonaným\ndokazovaním, správne posúdená súdom prvej inštancie a odôvodnená okolnosťami prípadu. Poukázal\nna právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Košice II vydané v exekučnom konaní, z ktorých vyplýva,\nže právny vzťah mal spotrebiteľský charakter, zmenková zmluva bola posúdená ako neplatná pre\nrozpor s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa a exekúcia bola vedená na podklade nulitného\nzmenkového platobného rozkazu. Zároveň poukázal na neprimeranú dĺžku exekučného konania v\ntrvaní 5 rokov (2016 - 2021), ktoré bolo ukončené až keď súd vyhovel jeho námietkam. Poukázal\nna to, že žalovaný sa v exekučnom konaní snažil vymôcť sumu 10 118,75 eur a jeho tvrdenia o\nabsencii negatívnych dôsledkov považoval za účelové s dôrazom na to, že bez jeho aktívnej procesnej\nobrany by sa vymáhaná suma ďalej zvyšovala o úroky a trovy exekúcie. Ďalej uviedol, že uplatnené\nfinančné zadosťučinenie predstavuje len približne 9,5 % zo sumy o ktorú sa žalovaný snažil obohatiť\na je v súlade s rozhodovacou praxou súdov, ktoré v obdobných prípadoch priznávajú aj podstatne\nvyššie sumy, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia Krajských súdov v obdobnej veci (6Co/104/2017,\n7Co/23/2017, 19Co/30/2018, 21Co/31/2018, 3CoCsp/15/2023, 3CoCsp/67/2021, 2CoCsp/40/2021).\nZároveň poukázal na dĺžku protiprávneho stavu, ktorý trval od uzatvorenia úverovej zmluvy v roku 2006\naž do právoplatného skončenia exekučného konania v roku 2021, teda približne 14 rokov, počas ktorých\nbol vystavený dôsledkom neprijateľných zmluvných podmienok a následne vedenému nezákonnému\nexekučnému konaniu. Žalovaný porušil jeho práva spotrebiteľa už pri uzatváraní zmluvného vzťahu tým,\nže mu predložil na podpis zmenkovú zmluvu obsahujúcu neprijateľné podmienky v jeho neprospech, čím\ndošlo k porušeniu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Následne bol nútený brániť svoje práva\n\nv exekučnom konaní iniciovanom na podklade nulitného právneho aktu. Namietané tvrdenia žalovaného\no existencii dlhu považuje za nedôvodné, keďže ich už v konaní pred súdom prvej inštancie spochybnil\nako účelové a presahujúce rámec zmluvnej pohľadávky. Uviedol, že podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa sa vznik ujmy nevyžaduje, čo potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR (R 48/2022, sp.\nzn. 7Cdo/92/2021), podľa ktorej nie je potrebné preukazovať ujmu ani jej rozsah, keďže rozhodujúcim\nkritériom je primeranosť zadosťučinenia. Ujmu v dôsledku protiprávneho konania žalovaného reálne\nutrpel, najmä v súvislosti s vedením exekučného konania, ktoré ohrozovalo jeho majetkovú stabilitu a\nspôsobovalo mu obavy z ďalšieho vývoja, pričom zásah do jeho práv bol odvrátený až zásahom súdu. Vo\nvzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalovaného žalobca odkázal na svoje predchádzajúce písomné\npodania a vyjadrenia v konaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne\npotvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania.\n5. Žalovaný sa viac k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.\n6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania\nsi nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané\ndôvodne.\n7. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce\nsa procesných podmienok ( § 380 ods. 2 CSP).\n8. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolateľom zdôrazňuje, že rozsah prieskumu\nvykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379 a § 380 CSP), podľa\nktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i\nkvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie\nodvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací\nsúd preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu dôvodov odvolateľom uvedených v\nodvolaní.\n9. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Bratislava V Zmenkovým platobným rozkazom zo dňa\n02.04.2014, vydaným pod sp. zn.: 1Zm/812/2013 - 10 priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na\nzaplatenie zmenkovej sumy 5051,77 eur spolu s príslušenstvom (6% ročným úrokom od 08.04.2013 do\nzaplatenia, zmenkovou odmenou 16,83 eur a náhradu trov konania vo výške 756,98 eur), na vymoženie\nktorej žalovaný podal dňa 25.08.2016 návrh na vykonanie exekúcie. Z upovedomenia o začatí exekúcie\nzo dňa 15.08.2018 EX 16020/2016 vyplýva, že exekučné konanie sa viedlo na vymoženie pohľadávky\nvo výške 4 781,77 eur, prís. pohľadávky (úroky v sume 885,87 eur, zmenková odmena 16,83 eur,\ntrov konania v sume 756,98 eur) ako i trov exekúcie oprávneného v sume 285,52 eur a poplatku za\nžiadosť o udelenie poverenia v sume 16,50 eur a predbežných trov exekúcie v sume 2245 eur +\nDPH 449 eur, celkom na sumu 9 437,47 eur. Na základe námietok žalobcu proti exekúcii, ktorými\núčinne namietal porušenie svojich spotrebiteľských práv, Okresný súd Košice II uznesením zo dňa\n13.07.2020, sp.zn. 35Er/4436/2016 námietkam žalobcu vyhovel, dôvodiac tým, že dohoda o použití\nzmenky bola dojednaná v rozpore so zákonom (§54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), § 4 ods. 7 zákona\no spotrebiteľských úveroch) a preto je neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka)\na následne uznesením zo dňa 08.04.2021 sp.zn. 35Er/4436/2016 exekúciu zastavil.\n10. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)\nCSP (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza,\nže uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho\nnaplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných\npráv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré\nmu zákon (CSP) priznáva.\n11. Naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu odvolateľ odôvodnil tým, že súd prvej inštancie svoje\nrozhodnutie v časti priznania finančného zadosťučinenia dostatočne neodôvodnil. V tejto súvislosti\n\nje potrebné poukázať na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa\nuskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, a právna veta\nktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.\nb/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje\nzásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá\nprípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.“ Odvolací súd má\nza to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad\nuplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne\nlen celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec\nžiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri\nSutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za\nnásledok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).\n12. Odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď\nvykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 CSP) z hľadiska\nposúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§\n191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k vecne správnym záverom a svoje rozhodnutie aj náležite\nodôvodnil. Pričom odvolací súd na podporenie správnosti úvah súdu prvej inštancie dopĺňa nasledovné.\n13. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie\npráva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom\nuplatnenému nároku. Podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej\nzákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, zakladajúca právo spotrebiteľa na primerané\nfinančné zadosťučinenie, je naplnená nielen vtedy, ak súd vysloví porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi v akomkoľvek rozhodnutí v prospech spotrebiteľa,\nale aj vtedy, ak tak urobí vo forme konštatovania porušenia len v odôvodnení rozhodnutia ako otázky\npredbežnej.\n14. Najvyšší súd v uznesení z 30. januára 2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017 sa v rámci podaného dovolania\nzaoberal (aj) právnou otázkou, či možno priznať primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi\npodľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. bez toho, aby bola v konaní preukázaná existencia a výška\nvzniknutej ujmy a bez toho, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Vo svojich nosných\nzáveroch v tejto súvislosti uviedol: „Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho\n§ 3 ods. 5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie\nod toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi\nzodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho\ncieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno\nho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich\npráv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom\nfinančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v\nspotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa\nochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde\núspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.\nPod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť,\nže súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok\nzo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť\nkonkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol\nmedzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma,\nnevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď\nna rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane\nspotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej\nsúvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by\nbolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá,\n\nktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť\nfinančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého\njednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia ... Pre úspešné uplatnenie tohto nároku\nzákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia\npreukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Odvolací súd v tejto časti žaloby správne vec po právnej\nstránke posúdil, keď vychádzal zo záveru, že zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia žiadne\nosobitné podmienky nestanovuje ... Vo vzťahu k tejto otázke možno uzavrieť, že v prípade žaloby\nspotrebiteľa o primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., zákon\nnevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľ v tomto konaní\npreukazoval existenciu a výšku vzniknutej ujmy.\".\n15. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 vychádzal najvyšší súd aj v uznesení\nz 30. júna 2022 sp. zn. 7Cdo/92/2021, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 48/2022 s nasledovnou právnou vetou: Pre priznanie\npráva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti\nv zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je rozhodujúcim\nkritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku stanovuje súd úvahou so\nzreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu.\n16. Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 2Cdo/131/2023 vyslovil: „Právna otázka, či možno priznať\nprimerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. bez toho, aby\nbola v konaní preukázaná existencia a výška vzniknutej ujmy a bez toho, aby bol medzi stranami spor zo\nspotrebiteľskej zmluvy. Tu dovolací súd uzavrel, že citované ustanovenie (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007\nZ. z.) má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť\ndodávateľov od protiprávneho konania proti spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok\nna vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,\nkedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť\nochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,\nktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,\nktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením\nporušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech\nspotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za\nškodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej\nzmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo\nspotrebiteľskej zmluvy, a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca\npri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu\nškody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo\nodpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového\nprospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.\nPokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri\nurčení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.\nBude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,\nstanovil rozsah finančného zadosťučinenia“.\n17. Vzhliadnuc k zhorauvedenému má odvolací súd za to, že spotrebiteľ nie je povinný preukazovať\nujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon č. 250/2007 Z.z. priznáva právo na finančné zadosťučinenie\nnie len v prípade vzniku ujmy, ale už aj vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práva\nspotrebiteľa vzniknúť mohla. Samotné vyvolanie stavu žalovaným, na základe ktorého by žalobcovi ako\nspotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia. Spotrebiteľ nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, prípadne\nuvádzať iné skutočnosti, týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie bezprostredne v\nkonaní, v ktorom bolo vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa.\n18. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ustanovenie § 3\nods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné\n\nzadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto\nporušenie práva zodpovedá. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie iba jedného predpokladu,\na to úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti stanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo\nosobitnými predpismi. Spotrebiteľ nie je teda v zmysle zákona povinný preukazovať ujmu, ktorá mu\nvznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade\nvzniku ujmy, ale už vtedy, keď sa spotrebiteľ úspešne domohol ochrany svojich práv (preto argumentácia\nžalovaného o preukazovaní „závažnosti“ vzniku ujmy spotrebiteľovi nie je právne relevantná). Čo sa\ntýka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na\nprimerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva\nalebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému\nnároku. V tomto kontexte niet pochybností (čo konštatoval správne aj súd prvej inštancie a žalovaný\nnapokon túto skutočnosť ani nepoprel), že žalobca si úspešne uplatnil porušenie svojich práv ako\nspotrebiteľa voči žalovanému v exekučnom konaní. Pokiaľ zákon nestanovuje ako podmienku priznania\nprimeraného finančného iné podmienky ako tú, že spotrebiteľ si na súde úspešne uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, odvolací súd v zhode s\nnázorom súdu prvej inštancie konštatuje, že uvedené bolo v danom prípade bolo splnené.\n19. Čo sa týka výšky priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd považuje v\ndanom prípade v zhode s názorom súdu prvej inštancie za primeranú sumu 950 eur. Pri jej určovaní\nsa zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná, sankčná,\npreventívna funkcia a pod. Jednou z okolností ovplyvňujúcich rozhodnutie o výške primeraného\nfinančného zadosťučinenia je aj závažnosť a intenzita protiprávneho konania žalovaného a intenzita\ntrvania a rozsahu nepriaznivých následkov u žalobcu. Odvolací súd pri posudzovaní primeranosti\npriznanej sumy finančného zadosťučinenia prihliadol aj na skutočnosť, že dôvodom na vyhovenie\nnámietok povinného (žalobcu) proti exekúcii bola skutočnosť, že dohoda o použití zmenky – zmenková\nzmluva, na základe ktorej si oprávnený (žalovaný) následne uplatnil nárok zo zmenky bola dojednaná v\nrozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., preto je neplatná\npre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). I keď tento stav nevyvolal priamo žalovaný, ktorý\nneformuloval zmenkovú zmluvu, bol to práve žalovaný, ktorý rubopisoval zmenku a následne si aj práva\nzo zmenky voči povinnému (žalobcovi) uplatnil. Žalobca tak bol minimálne od doručenia Zmenkového\nplatobného rozkazu vydaného dňa 02.04.2014 č.k. 1Zm/812/2013-10 až do zastavenia exekúcie v roku\n2021 vystavený bezprostredne hroziacej majetkovej ujme a bol nútený chrániť svoje práva súdnou\ncestou. Je vcelku nespochybniteľné, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z\nvýsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane\nv prípade neúspechu v konaní, preto sa úvaha súdu prvej inštancie nejaví ako arbitrárna a je logicky\nzdôvodniteľná.\n20. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie v skutkovo obdobnej veci, kedy Krajský súd Trnava\nrozhodnutím sp.zn. 22CoCsp/9/2023 potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 16Csp/100/2022,\nktorý priznal žalobcovi primerané zadosťučinenie v sume 500 eur, zohľadniac skutočnosť, že na\npodklade rozhodcovského rozsudku sa žalovaný snažil od žalobkyne vymôcť v exekučnom konaní\npodstatne vyššiu sumu (pozostávajúcu z údajnej istiny vo výške 806,64 eur a z príslušenstva\npozostávajúceho z údajnej zmluvnej pokuty a úroku z omeškania a trov rozhodcovského konania,\nktoré spolu dosahovali sumu viac ako 1.549,02 eur a ku dňu zastavenia exekúcie predstavovala\nsumu prevyšujúcu 2000 eur). I Krajský súd Žilina v rozhodnutí sp.zn. 11CoCsp/28/2023 potvrdil\nrozhodnutie Okresného súdu Námestovo č. k. 14Csp/31/2022, ktorým priznal žalobcovi primerané\nzadosťučinenie v sume 700 eur, zohľadniac skutočnosť, že žalobca si úspešne uplatnil porušenie svojich\npráv ako spotrebiteľa voči žalovanému v dvoch súdnych konaniach, týkajúcich sa zmluvného vzťahu\nso žalovaným, keď dosiahol jednak zrušenie rozhodcovského rozsudku, a jednak zastavenie exekúcie,\nkedy výška vymáhaného nároku bola 3.400,44 eur s príslušenstvom. Suma primeraného finančného\nzadosťučinenia predstavovala vo vyššie uvedených konania 32 % a cca 21 % zo sumy, ktorú veriteľ\npožadoval od žalobcov v exekučných konaniach. Vzhliadnuc k uvedenému výška priznaného finančného\nzadosťučinenia priznaná súdom prvej inštancie vo výške 950 eur, ktorá predstavuje cca 10% zo sumy,\nktorú si žalovaný v exekučnom konaní v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie od žalobcu vymáhal,\nje primeranou a možno ju považovať za adekvátny nástroj satisfakcie, úlohou ktorého je vyrovnanie\nnarušenej rovnováhy voči tomu, kto právo spotrebiteľa porušil a zároveň bude slúžiť na odradenie iných\nod porušovania práv spotrebiteľov.\n\n21. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre\nkonanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\ntak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd\nreagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS\n251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už\nnespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné\nreagovať špecifickou odpoveďou.\n22. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP\nako vecne správne potvrdil, pričom k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku II. odvolací súd\npristúpil len formálne za účelom jeho správnej formulácie a vykonateľnosti v súlad s ust. § 232 ods. 1\nCSP (rozhodnutie NS SR sp.zn. 6 Cdo/222/2016).\n23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.\n§ 262 ods. 1 a 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé,\nže úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca. Preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobca má\nproti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že\npodľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do\n60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Csp/94/2021", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "33348733-c2d4-4a5e-a52e-3267782edade:2d9727da-873e-4810-91a8-5517725f4d52", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8720201248.1", "spisova_znacka": "2Cdo/131/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/131/2023 z 18. 12. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8720201248.1"}, {"guid": "e7a412dd-b194-4c0e-a52c-0732fa7e2ba7:812b6524-a8da-4f80-8f1b-663936093aa5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1", "spisova_znacka": "7Cdo/92/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "6ba05d3f-f862-4095-839e-39e7146fbd5d:284b4c4e-8fd2-41e6-9b44-6c0531ba4c01", "ecli": null, "spisova_znacka": "22CoCsp/9/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/9/2023 z 30. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-01-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6ba05d3f-f862-4095-839e-39e7146fbd5d:284b4c4e-8fd2-41e6-9b44-6c0531ba4c01"}, {"guid": "648e5222-a0e9-4767-b96a-373965cbe6d5:cfd1c2d8-60e3-45ed-bf11-c5297ce73a7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "3CoCsp/15/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoCsp/15/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/648e5222-a0e9-4767-b96a-373965cbe6d5:cfd1c2d8-60e3-45ed-bf11-c5297ce73a7c"}, {"guid": "657b7d50-0df4-46e6-b11a-c0f8fd57219a:39a8e8fa-5423-455b-9855-5427aaae1bb9", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoCsp/28/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoCsp/28/2023 z 31. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-10-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/657b7d50-0df4-46e6-b11a-c0f8fd57219a:39a8e8fa-5423-455b-9855-5427aaae1bb9"}, {"guid": "4556bdf5-e2f0-4b7f-9e5c-03df9b7f4167:2ea4d529-9d50-4da6-83d2-0c2584f56e7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoCsp/40/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoCsp/40/2021 z 20. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-04-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4556bdf5-e2f0-4b7f-9e5c-03df9b7f4167:2ea4d529-9d50-4da6-83d2-0c2584f56e7b"}, {"guid": "5505c8fa-b904-461a-8605-e9cc54f84b40:6543c6ea-0de5-4bee-8e6f-5cc3a326a77b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8117200708.1", "spisova_znacka": "21Co/31/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/31/2018 z 15. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-10-15", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117200708.1"}, {"guid": "522824b7-1142-4ba9-9818-fe009b2d9379:db5f0615-4a72-444e-9cb0-794f13261aac", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8317207147.1", "spisova_znacka": "19Co/30/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/30/2018 z 27. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-27", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8317207147.1"}, {"guid": "decb7544-cefd-45a5-95ee-e04ae9d5e4d8:636a8d8f-71aa-4442-9b93-f1aa1f3a3b00", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7514202780.1", "spisova_znacka": "6Co/104/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/104/2017 z 17. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-07-17", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7514202780.1"}, {"guid": "671f96c1-f786-4938-abdf-aa693b3d9263:496e0704-92d6-45fd-9fb5-4e55cfee8c0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/23/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/23/2017 z 15. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-02-15", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/671f96c1-f786-4938-abdf-aa693b3d9263:496e0704-92d6-45fd-9fb5-4e55cfee8c0e"}, {"guid": "39b0ae8b-46f9-47c4-bec2-1bde9e38c6aa:d55b14e1-0655-4dcc-84bb-a0d4fbb7a66b", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Csp/100/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 16Csp/100/2022 z 20. 12. 2022", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2022-12-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/39b0ae8b-46f9-47c4-bec2-1bde9e38c6aa:d55b14e1-0655-4dcc-84bb-a0d4fbb7a66b"}, {"guid": "e91a031c-709c-4d92-9bf6-cdff269c1a64:0b53ed68-b91d-4031-9f15-0673a977cb95", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Csp/31/2022", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 14Csp/31/2022 z 29. 4. 2022", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2022-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e91a031c-709c-4d92-9bf6-cdff269c1a64:0b53ed68-b91d-4031-9f15-0673a977cb95"}, {"guid": "a36ba350-467b-4cb7-80a3-9b1e9a84e087:0fa6e7b7-272c-4116-8419-60ed5f868888", "ecli": null, "spisova_znacka": "35Er/4436/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Er/4436/2016 z 13. 7. 2020", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2020-07-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a36ba350-467b-4cb7-80a3-9b1e9a84e087:0fa6e7b7-272c-4116-8419-60ed5f868888"}], "citovane_v": [{"guid": "1fcf029f-5807-4b0c-9bf3-7b8bf0cababf:cb175da6-f845-467f-905f-9a4e7f04ebe7", "ecli": "ECLI:SK:OSLM:2026:6125407713.4", "spisova_znacka": "20Csp/2/2026", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 20Csp/2/2026 z 11. 5. 2026", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2026-05-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2026:6125407713.4"}]}