{"guid": "bad34cd9-112e-4ca4-b443-fa46fc4d3080:3bb56174-0bb7-43c5-a15b-d2d0637fb811", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1122207905.1", "spisova_znacka": "2Cob/29/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/29/2025 z 24. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. marca 2026, sp. zn. 2Cob/29/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1122207905.1", "identifikacne_cislo": "1122207905", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2026-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-95.odsek-3", "nazov": "§ 95 ods. 3 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-95.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-95"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-95", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3bb56174-0bb7-43c5-a15b-d2d0637fb811", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1122207905.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1122207905.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1122207905.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/29/2025\n1122207905\n24. 03. 2026\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2026:1122207905.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Medzinárodná investičná\nbanka, so sídlom Masha Poryvaeva 7, 107078 Moskva, Ruská federácia, právne zastúpený: PEERS\nadvokátska kancelária, s. r. o., Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanej: N..\nJ. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom G. B. XXX/X, XXX XX X., právne zastúpená: Advokátska kancelária\nTIMAR & partners, s.r.o., so sídlom P. Pazmáňa 2367/17A, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296, o splnenie\npovinnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-39Cb/87/2022 - 225\nzo dňa 16.9.2024 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-39Cb/87/2022 - 225 zo dňa\n16.9.2024 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Mestský\nsúd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k.\nB1-39Cb/87/2022-225 zo dňa 16.9.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol, že žalobu zamieta\na žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil\nžalovanému povinnosť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku písomne oznámiť správcovi\núpadcu I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava,\nspoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o., IČO: 36 281 212, so sídlom Nám. Slobody 11, 811 06 Bratislava,\naby v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 8R/2/2014 peňažnú\nčiastku určenú na základe čiastočného alebo konečného rozvrhu výťažku, ktorá prináleží pohľadávke\nžalovaného zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod poradovým číslom 112 uhradil na účet\nžalobcu vedený v X. G. X. N. H., P., G., IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX, U. (X.): G.. Žalobca si\nzároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.\n3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že strany sporu uzatvorili dňa 02.08.2010\nmedziveriteľskú zmluvu, na základe ktorej všetky súčasné alebo budúce pohľadávky žalovaného voči\núpadcovi (t.j. podriadený dlh) boli podriadené pohľadávke žalobcu titulom úveru (t.j. nadradený dlh).\nŽalovaný má voči úpadcovi pohľadávku vyplývajúcu z dohody o urovnaní zo dňa 31.05.2010 v znení\njej dodatku č. 1 v celkovej výške 1.846.601,93 EUR. Na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz\nuznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 8R/2/2014-3459 zo dňa 20.10.2015. Do konkurzu si\nprihlásil pohľadávku žalovaný ako aj žalobca, pričom pohľadávka žalobcu je evidovaná ako podriadená\npohľadávka z dôvodu, že žalobca je spriaznenou osobou úpadcu. Žalobca žiadal správcu úpadcu, ako\n\naj samotného žalovaného, aby v prípade rozvrhu výťažku sumu, ktorá bude prináležať žalovanému, bola\npoukázaná v prospech účtu žalobcu, a to s poukazom na bod. 5.2. medziveriteľskej zmluvy. Uvedeného\nsa žalobca domáhal aj súdnou cestou, prostredníctvom inštitútu neodkladného a zabezpečovacieho\nopatrenia, avšak bezúspešne.\n4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení: § 95 ods. 2, ods. 3 zákona č.\n7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej iba ZKR), § 408a ods. 1 Obch. zák. a § 39 Občianskeho\nzákonníka (ďalej iba OZ).\n5. Podľa súdu prvej inštancie medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu\nmedziveriteľskej zmluvy, existencia a výška pohľadávky žalovaného voči úpadcovi, skutočnosť, že strany\nsporu, sú zároveň účastníkmi konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu, skutočnosť, že\nžalobca je podriadeným veriteľom. Rovnako nebol sporný ani samotný priebeh konkurzného konania a s\nním súvisiacich konaní. Medzi stranami sporu bola sporná platnosť medziveriteľskej zmluvy a zákonnosť\npostupu žalobcu, ktorý sa podanou žalobou domáha uloženia povinnosti žalovanému, ktorý by mal na\nzáklade rozsudku písomne oznámiť správcovi, aby v konkurznom konaní peňažnú čiastku určenú na\nzáklade rozvrhu výťažku poukázal na bankový účet žalobcu. Súd konštatoval, že na niektoré z vyššie\nuvedených sporných otázok už strany sporu dostali odpoveď v iných súdnych konaniach, ktoré boli\nprávoplatne skončené.\n6. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, následne\nzabezpečovacieho opatrenia, domáhal vydania rozhodnutia, ktoré by svojim obsahom bolo rovnaké\nako rozhodnutie, ktorého sa žalobca domáha v tomto konaní. Petit návrhu sa nezmenil, zmenil sa\nprávny prostriedok na jeho dosiahnutie. V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I\npod sp. zn. 5Cbi/5/2021 sa žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bol žalovaný\npovinný písomne oznámiť správcovi úpadcu, aby peňažnú čiastku určenú na základe čiastočného alebo\nkonečného rozvrhu výťažku uhradil na účet žalobcu. Krajský súd v Bratislave na základe odvolania\nžalovaného v konaní vedenom pod sp. zn. 4CoKR/1/2022 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\nzamietol. Aj keď dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo najmä\nto, že žalobca neosvedčil dostatočným spôsobom dôvody na jeho nariadenie, odvolací súd poukázal\nna stanovisko kolégia NS SR sp. zn. Obpj 7/2002 zo dňa 16.12.2002 v zmysle ktorého: „Konkurzné\nkonanie tak, ako každé iné súdne konanie, je autonómne v tom, že postupovať v ňom, robiť úkony\na iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh, môže len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha a\nlen v rámci tohto konania. Do súdneho konania nemôže zasahovať žiaden iný súd (s výnimkou súdu\nrozhodujúceho o opravnom prostriedku), ale ani ten istý súd v rámci iného konania. Usmerňovať činnosť\nsprávcu podstaty môže len súd v rámci konkrétneho konkurzného konania. Predbežným opatrením (ani\niným rozhodnutím) vydaným v inom súdnom konaní, preto nemožno správcovi zakázať, aby nakladal\ns vecami zapísanými do súpisu podstaty, ani ukladať povinnosti, ktorými by sa upravoval jeho postup\nv konkurznom konaní. Takýto postup by mohol viesť k situácii, že by správcovi boli dané vzájomne\nsi odporujúce pokyny. Predbežným opatrením vydaným v inom konaní, preto nemožno správcovi\nzakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty. Takéto predbežné opatrenie by bolo\nneprípustným zásahom do iného konania.“ Odvolací súd mal za to, že neodkladným opatrením by sa\nbezprostredne zasahovalo do konkurzného konania. Zasahovať do priebehu konkurzného konania však\nmôže jedine konkurzný súd a nie súd v inom konaní (ods. 25 uznesenia Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 4CoKR/1/2022-455).\n7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.\n4CoKR/1/2022-455 žalobca podal dovolanie, pričom Najvyšší súd SR o dovolaní rozhodol uznesením\nsp. zn. 1Obdo/38/2022 zo dňa 13.09.2022 tak, že dovolanie odmietol. Najvyšší súd SR v ods. 23\nuvedeného uznesenia poukázal na už zmienené stanovisko kolégia NS SR sp. zn. Obpj 7/2002, týkajúce\nsa nemožnosti zásahov do konkurzného konania zo strany iných, než konkurzných súdov, pričom\nNajvyšší súd SR prijal záver, že uloženie povinnosti žalovanému, aby písomne oznámil správcovi\nkonkurznej podstaty úpadcu, aby peňažnú čiastku určenú na základe čiastočného alebo konečného\nrozvrhu výťažku, ktorá prináleží pohľadávke žalovaného, správca uhradil na účet žalobcu, nemožno\npovažovať len za spôsob určenia platobného miesta, jedná sa o uloženie povinnosti žalovanému s\npriamym dopadom na konanie správcu konkurznej podstaty, čo s poukazom na ustálenú judikatúru nie\nje prípustné. Následne sa žalobca domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia, na základe ktorého\nby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu na výťažok z konkurzu, a to na zabezpečenie peňažnej\n\npohľadávky odporcu najviac do výšky 1.846.601,93 EUR. Konanie bolo vedené na Okresnom súde\nBratislava I pod sp. zn. 37Cbi/12/2021 a o odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.\nk. 3CoKR/25/2022-502 tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Odvolací\nsúd poukázal na to, že uloženie povinnosti žalovanému, aby písomne oznámil správcovi úpadcu,\naby peňažnú pohľadávku určenú na základe čiastočného alebo konečného rozvrhu výťažku, ktorá\nprináleží pohľadávke žalovaného, správca uhradil na účet žalobcu, predstavuje nedovolený zásah do\nkonkurzného konania, čo nie je prípustné. Nie je možné, aby súd rozhodnutím v inom konaní uložil\nsprávcovi ako má postupovať (ods. 34 uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 3CoKR/25/2022-502).\n8. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobný návrh žalobcu, ktorým sa domáha vydania rozhodnutia\nv konaní pred súdom je identický s tým, ktorého vydania sa domáhal v rámci konania o nariadenie\nneodkladného opatrenia a obsahovo zhodný s tým, ktorého sa domáhal v rámci konania o vydanie\nzabezpečovacieho opatrenia. Súd uviedol, že návrhu žalobcu v tomto konaní rovnako nemôže vyhovieť z\ndôvodu, že uloženie povinnosti žalovanému v žalobcom navrhovanom znení by bolo rozhodnutím, ktoré\nzasiahne do konkurzného konania a (aj keď nepriamo) ovplyvní činnosť správcu konkurznej podstaty,\nčo nie je prípustné s ohľadom na už vyššie uvedené dôvody. Nie je možné akceptovať argumentáciu\nžalobcu o tom, že veriteľ je oprávnený určiť platobné miesto, na ktoré má byť poukázaný konkurzný\nvýťažok, pretože v prejednávanom prípade by súd autoritatívne uložil žalovanému povinnosť určiť ako\nplatobné miesto bankový účet žalobcu, s priamym dopadom na priebeh konkurzného konania, resp.\nčinnosť správcu. Podľa súdu akékoľvek uspokojenie nadriadeného dlhu žalobcu v súčasnej dobe, resp.\nv čase, kým nie sú uspokojené pohľadávky tvoriace všeobecnú podstatu, by bolo de facto obchádzaním\nzákonného ustanovenia § 95 ods. 3 ZKR a žalobcovi by bolo priznané právo vo väčšom rozsahu (skoršie\na/alebo vyššie uspokojenie) na aké má podľa práva nárok. Konanie žalobcu, ktorým od žalovaného\npožaduje, aby udelil pokyn správcovi na výplatu výťažku zo speňaženia majetku v prospech účtu žalobcu\nje síce v súlade s bodom 5.2. (c) (iii) medziveriteľskej zmluvy, avšak nie je v súlade so zákonom, prieči\nsa účelu ust. § 95 ods. 3 ZKR, t.j. dosiahnutie čo najvyššej možnej miery uspokojenia veriteľov bez\npodstatného zásahu spriaznených osôb do speňažovania majetku a v konečnom dôsledku uvedené\nzákonné ustanovenie obchádza. Ustanovenie medziveriteľskej zmluvy bod 5.2. (c) (iii) je tak pre rozpor\nso zákonom neplatné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.\n9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu v spore. Súd žalobu zamietol, žalovaný mal preto v spore\nplný úspech a súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu 100%.\n10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h)\nCSP. V úvode poukázal na to, že podanou žalobou sa domáha splnenia zmluvnej povinnosti žalovanej,\nktorá jej priamo vyplýva z platne uzatvorenej Medziveriteľskej zmluvy. Táto požiadavka žalobcu na\nsplnenie povinnosti žalovanej v rozpore s názorom prvostupňového súd v žiadnom prípade neodporuje\nustanoveniam zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). Tak, ako uvádza nižšie:\n• ZKR neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo veriteľovi pohľadávky určiť si ľubovoľným\nspôsobom platobné miesto na výplatu svojej pohľadávky, na ktoré má byť poukázaný konkurzný výťažok,\nbankový účet, ktorý nepatrí tomuto veriteľovi,\n• ZKR striktne nevyžaduje a neprikazuje, aby veriteľ konkurznej pohľadávky obdržal jej plnenie na svoj\nvlastný účet,\n• žalobca sa nedomáha určenia povinnosti voči správcovi alebo konkurznému súdu, ale voči svojej\nzmluvnej strane, pričom pokyn žalovanej správcovi nemožno interpretovať ako príkaz súdu daný\nsprávcovi (správca môže daný pokyn, resp. žiadosť žalovanej aj odmietnuť realizovať),\n• ZKR, a v širšom ohľade žiadny iný právny predpis nevylučuje medziveriteľské dohody, ktorými\nsi veritelia popri konkurznom konaní platne dojednajú odchýlne právny režim svojich vzájomných\npohľadávok bez toho, aby tým viazali správcu alebo konkurzný súd, pričom tieto dohody voči sebe\nnavzájom môžu vynucovať, pričom všetky tieto právne otázky predstavujú otázky zásadného právneho\nvýznamu s významným dopadom na bežnú prax bankového a úverového financovania dlžníkov, ktoré\nby mal v konečnej platnosti vyriešiť formou zjednocujúceho stanoviska NS SR.\n11. Žalobca poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozsudku, keďže podľa jeho názoru súd nedal\nodpovede na základné argumenty. Podľa žalobcu súd pochybil už pri formulovaní sporných otázok\nmedzi žalobcom a žalovanou, keď nesprávne vykladá podstatu sporu. V danom prípade sa totiž nemá\n\nposudzovať zákonnosť postupu žalobcu, ktorý sa domáha svojich práv, a teda splnenia povinnosti\nžalovanej z platne uzatvorenej Medziveriteľskej zmluvy. Podstata sporu, ktorú mal súd v súdnom konaní\nposúdiť je postup žalovanej, ktorá porušila povinnosti, ktoré jej vyplývali z Medziveriteľskej zmluvy a\nv prípade zistenia, že zo strany žalovanej k porušeniu Medziveriteľskej zmluvy došlo, jej mal súd v\nsúlade so zásadou pacta sunt servanta uložiť povinnosť svoje záväzky a povinnosti vyplývajúce z platne\nuzatvorenej Medziveriteľskej zmluvy splniť. Súd podľa jeho názoru nielenže nesprávne identifikoval\npredmet sporu, ale navyše následne v bode 15 Rozsudku uvádza, že na niektoré sporné otázky už strany\nsporu dostali odpovede v iných súdnych konaniach, ktoré boli právoplatne skončené. Súd následne\nodkazuje na konanie o neodkladnom opatrení vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.\n5Cbi/5/2021, t. j. nie na konanie vo veci samej, v ktorom by súd meritórne rozhodol o niektorej z\nvyššie položených sporných otázok. Krajský súd v Bratislave na základe odvolania žalobcu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4CoKR/1/2022 (ďalej len „Rozhodnutie Krajského súdu“) návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia zamietol, pričom dôvodom bola skutočnosť, že žalobca neosvedčil dôvody\nna jeho nariadenie. V uvedenom prípade preto nemožno tvrdiť, že by akákoľvek nastolená sporná\notázka bola už zodpovedaná. Má za to, že celé odôvodnenie Rozsudku súdu poukazuje len na konanie\no neodkladnom opatrení, pričom neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu súdu. Žalobca uvádza,\nže ustanovenie § 220 CSP neumožňuje súdu nahradiť jasné a výstižné vysvetlenie svojho Rozsudku\nodkazom na iné súdne rozhodnutia. Podľa žalobcu konaním a rozhodnutím súdu došlo k porušeniu jeho\npráva na spravodlivý proces.\n12. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie, nesúhlasí a považuje za ústavne nekonformný záver\nNajvyššieho súdu SR prijatý uznesením sp. zn. 1Obdo/38/2022 zo dňa 13.09.2022 (ďalej len „Uznesenie\nNS SR“), v ktorom Najvyšší súd SR konštatuje, že „uloženie povinnosti žalovanému, aby písomne\noznámil správcovi konkurznej podstaty úpadcu, aby peňažnú čiastku určenú na základe čiastočného\nalebo konečného rozvrhu výťažku, ktorá prináleží pohľadávke žalovaného, správca uhradil na účet\nžalobcu, nemožno považovať len za spôsob určenia platobného miesta, jedná sa o uloženie povinnosti\nžalovanému s priamym dopadom na konanie správcu konkurznej podstaty, čo s poukazom na ustálenú\njudikatúru nie je prípustné.“ Uvedený záver totiž podľa neho zakladá nezákonný precedens, že (i) veriteľ\nnie je oprávnený určiť si platobné miesto, na ktoré mu majú byť uhradené finančné prostriedky z rozvrhu\nvýťažku, a teda že veriteľ nie je oprávnený disponovať s výťažkom pripadajúcom na jeho pohľadávku\n(ii) porušeným právam vyplývajúcim z medziveriteľských zmlúv súdom nie je poskytovaná ochrana,\nže veritelia sa nemôžu dohodnúť na vysporiadaní ich právnych nárokov mimo konkurzného konania,\nresp. tieto medziveriteľské zmluvy nebudú vykonateľné. Žalobca má za to, že ide o otázku zásadného\nprávneho významu, nakoľko uvedeným spôsobom je narušená dôvera veriteľov v prípade zmlúv, ktoré\nsa štandardne uzatvárajú v prípade bankového financovania, pričom banka si podriadi pohľadávky, t. j.\ndohodne si s veriteľmi iný režim pre prípad konkurzu nejakého úpadcu, vrátane špecifických povinností\nna dlžníkov pre prípad uplatňovania ich nárokov voči poddlžníkom.\n13. Žalobca uvádza, že súd taktiež nesprávne právne posúdil neplatnosť ustanovenia Medziveriteľskej\nzmluvy bod 5.2. (c) (iii) keď v bode 20 Rozsudku uviedol, že „akékoľvek uspokojenie nadriadeného dlhu\nžalobcu v súčasnej dobe, resp. v čase, kým nie sú uspokojené pohľadávky tvoriace všeobecnú podstatu,\nby bolo de facto obchádzaním zákonného ustanovenia § 95 ods. 3 ZKR a žalobcovi by bolo priznané\nprávo vo väčšom rozsahu (skoršie a/alebo vyššie uspokojenie) na aké má podľa práva nárok. Konanie\nžalobcu, ktorým od žalovaného požaduje, aby udelil pokyn správcovi na výplatu výťažku zo speňaženia\nmajetku v prospech účtu žalobcu je síce v súlade s bodom 5.2. (c) (iii) medziveriteľskej zmluvy, avšak\nnie je v súlade so zákonom, prieči sa účelu ust. § 95 ods. 3 ZKR, t.j. dosiahnutie čo najvyššej možnej\nmiery uspokojenia veriteľov bez podstatného zásahu spriaznených osôb do speňažovania majetku a\nv konečnom dôsledku uvedené zákonné ustanovenie obchádza. Ustanovenie medziveriteľskej zmluvy\nbod 5.2. (c) (iii) je tak pre rozpor so zákonom neplatné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.“\nŽalobca k uvedenému uvádza, že citované ustanovenie § 95 ods. 3 ZKR v čase podpisu Medziveriteľskej\nzmluvy medzi žalobcom a žalovanou neexistovalo, t. j. nebolo platné ani účinné. Predmetné ustanovenie\n§ 95 ods. 3 ZKR je účinné až od 1. januára 2012. Má za to, že medziveriteľská zmluva, resp. jej\nustanovenie bod 5.2. (c) (iii), ktoré v čase uzatvorenia zodpovedalo všetkým zákonným požiadavkám a\npreto bolo platné, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku, nemôže stať dodatočne\nneplatným. Ustanovenie bod 5.2. (c) (iii) Medziveriteľskej zmluvy je preto platné a účinné.\n14. Žalobca zároveň nesúhlasil s tým, že žalovaná má v prípade neúspechu žaloby žalobcu voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase\n\nkedy došlo k vykonaniu jednotlivých úkonov právnej služby (t. j. právne úkony vykonané v roku 2021 a\n2022) a k úhrade súdneho poplatku, žalobca požíval imunitu v zmysle Čl. 13 bod 1 Dohody, ktorou bola\nSlovenská republika viazaná, a ktorá mala v zmysle Čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť\npre ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Žalobca sa v súdnom konaní tejto imunity nevzdal.\nV súlade s Čl. 13 bod 1 Dohody má žalobca imunitu voči akýmkoľvek súdnym a administratívnym\nkonaniam, vrátane nárokov na náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Táto imunita sa vzťahuje\nna majetok a aktíva žalobcu, ako aj na všetky operácie, ktoré vykonáva. Má za to, že súd pri vydaní\nRozsudku, ktorým vo výroku II žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100%, imunitu žalobcu nezohľadnil a rozhodol o nároku na náhradu trov konania, čím porušil\nmedzinárodné právo, ktorým bola Slovenská republika v tom čase viazaná. Imunita, ktorú žalobca v\nzmysle Čl. 13 bod 1 Dohody požíva, je základným prvkom, ktorý zaisťuje jeho nezávislosť a stabilitu\nv medzinárodnom prostredí. Skutočnosť, že súd neprihliadol na imunitu žalobcu, ktorú mu priznáva\ncitovaná medzinárodná zmluva - Dohoda, má za následok porušenie práv žalobcu.\n15. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá mala za to, že odvolanie je podané oneskorene,\nbolo podané neoprávnenou osobou a bolo podané nedôvodne.\n17. Žalovaná poukázala na to, že žalobca prevzal rozsudok dňa 29.10.2024, pričom posledným dňom na\npodanie odvolania tak bol deň 13.11.2024. Žalobca odvolanie podal až dňa 14.11.2024, teda po uplynutí\nzákonnej lehoty na podanie odvolania, a preto má žalovaná za to, že odvolanie bolo podané oneskorene.\nĎalej uviedla, že za žalobcu podal odvolanie „právny zástupca“ advokátska kancelária CREDIS Law\ns.r.o., IČO: 35 955 341, zastúpená advokátom JUDr. Danielom Grígeľom (ďalej aj „právny zástupca“),\nktorý však nedisponuje plnomocenstvom na zastupovanie žalobcu v predmetnom konaní vrátane\nodvolacieho konania. Právny zástupca predložil na zastupovanie žalobcu v konaní plnomocenstvo z\nnešpecifikovaného dňa, keďže na predmetnom plnomocenstve nie je uvedený deň jeho udelenia za\nsplnomocniteľa MIB, pričom za splnomocniteľa je na plnomocenstve pri podpise uvedená osoba Nikolay\nN.Kosov ako predseda predstavenstva. Za splnomocnenca je uvedený JUDr. Daniel Futej, konateľ,\navšak rovnako na plnomocenstve absentuje tak dátum, ale aj jeho podpis, že prijal a kedy prijal uvedené\nplnomocenstvo.\n18. Žalovaná má za to, že odvolanie žalobcu je súčasne nedôvodné v celom rozsahu, pričom odkazuje\nna svoje vyjadrenie k žalobe, ale najmä na súdne rozhodnutia nachádzajúce sa v spise, uvedené aj\nv rozsudku súdu prvej inštancie v bode 15, 16, 17, 18, a z ktorých súd prvej inštancie aj vychádzal, a\nsprávne súd prvej inštancie vec skutkovo a právne posúdil, čo vyplýva z bodov 19 a 20 rozsudku súdu\nprvej inštancie.\n19. Pokiaľ ide o odkaz žalobcu na jeho „súdnu a exekučnú“ imunitu vo vzťahu k trovám konania, žalovaná\nuviedla, že nakoľko spor pred slovenskými súdmi zahájil žalobca, dobrovoľne sa rozhodol podrobiť sa\njurisdikcii slovenských súdov, so všetkými dôsledkami s tým spojenými. Uvedené pravidlo vyplýva zo\nzákladných zásad medzinárodného práva verejného a súkromného, najmä Dohovor OSN o procesných\na majetkových imunitách štátov (UNCSI - 2004, prijatý ako príloha rezolúcie Valného zhromaždenia č.\nA/RES/59/38, z 2. decembra 2004), najmä čl. 5, podľa ktorého sa zahájenie konania na účastníctvo v\nkonaní pred súdom (v danom štáte) považuje per analogiam za vzdanie sa jurisdikčnej imunity. Ak by\ntotiž platil opak, nebolo by možné, aby žalobca, ktorý započal spor na slovenskom súde voči žalovanej,\nby sa súčasne dovolával jurisdikčnej imunity, nebolo možné spor prejednať vôbec. Potom teda platí,\nže žalobca, podaním žaloby voči žalovanej, sa dobrovoľne vzdal jurisdikčnej imunity, a tým je viazaný\nsúdnymi rozhodnutiami, ktoré sú súdmi v danej veci vydané, a to vrátane výroku o nároku na náhradu\ntrov konania.\n20. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaná navrhuje, aby odvolací súd podľa § 386 písm. a) a písm.\nb) CSP odvolanie žalobcu odmietol ako odvolanie podané oneskorene a neoprávnenou osobou, resp.\nak odvolací súd posúdi, že sú splnené zákonné podmienky na prejednanie odvolania, aby podľa ust.\n§ 387 CSP rozsudok Mestského súdu Bratislava III zo dňa 16.09.2024, č.k. B1-39Cb/87/2022, potvrdil\nako vecne správny a priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.\n\n21. K vyjadreniu žalovanej doručil vyjadrenie žalobca, ktorý k tvrdenému oneskorenému podaniu\nodvolania uviedol, že žalobca po zistenej nefunkčnosti portálu slovensko.sk (technická odstávka v čase\nod 22:00 hod dňa 13.11.2024 do 04:00 hod dňa 14.11.2024) na túto objektívnu a ním nezavinenú\nprekážku reagoval tým, že odvolanie podal na súde e-mailom zaslaným dňa 13.11.2024 o 23:09 hod\nna adresu úradnej podateľne súdu (podatelnamsba3@justice.sk) <mailto:podatelnamsba3@justice.sk>\nako aj na e-mailovú adresu sudcu. Predmetné podanie žalobca následne doručil súdu aj cestou portálu\nslovensko.sk - dňa 14.11.2024. V uvedenej súvislosti žalobca teda pri podaní odvolania postupoval\nprávne aprobovaným spôsobom, pričom zdôraznil najmä obsah ustanovenia § 125 ods. 1 a ods. 2 CSP,\nšpecificky aj prvú vetu odseku 1 časť za bodkočiarkou, v zmysle ktorej súd neprihliadne na elektronické\npodanie vykonané neautorizovaným spôsobom len v prípade, ak by toto nebolo dodatočne doručené\nako autorizované (prípadne v inej prípustnej podobe) do 10 dní. V tomto prípade bolo dodatočné\ndoručenie odvolania ako autorizovaného podania prostredníctvom portálu slovensko.sk vykonané hneď\nv nasledujúci deň, a teda na predmetné podanie odvolania vykonané dňa 13.11.2024 súd v súlade s cit.\nustanovením § 125 CSP má a musí prihliadnuť.\n22. Podľa žalobcu, pokiaľ žalovaná vo vyjadrení spochybňuje oprávnenie advokátskej kancelárie\nCREDIS law, s.r.o. (za ktorú konal JUDr. Grigeľ ako jej spoločník a konateľ) na podanie odvolania,\nani toto tvrdenie a súvisiaca argumentácia žalovanej nie je dôvodná pre toto konanie. Žalovaná vo\nvyjadrení popisuje obsah plnej moci udelenej advokátskej kancelárii, za ktorú koná JUDr. Daniel Futej,\nkonateľ a tvrdí, že na nej absentuje dátum udelenia plnej moci, toto nie je pravdou, dátum je na listine\nriadne uvedený (27.11.2015). Plnomocenstvo bolo pritom udelené na dobu neurčitú. Žalovaná aj v tomto\nprípade zjavne opomína zohľadniť všetky relevantné skutočnosti, a zvlášť fakt, že advokátska kancelária\nCREDIS law s.r.o. je z pohľadu právnej subjektivity totožným subjektom s advokátskou kanceláriou\nFUTEJ & Partners, s.r.o., pričom počas existencie právnickej osoby došlo k zmene obchodného mena (v\nr. 2020 - teda v čase udelenia predmetného plnomocenstva v r. 2015 advokátska kancelária vystupovala\npod obchodným menom FUTEJ & Partners, s.r.o.), taktiež sa medzičasom zmenil okruh konateľov\na spoločníkov advokátskej kancelárie, čo však nemá vplyv na platnosť a účinnosť predmetného\nplnomocenstva, pretože splnomocnencom bola advokátska kancelária vo forme s.r.o., nie teda fyzické\nosoby - jednotliví advokáti, ktorí boli v tom-ktorom čase spoločníkmi a konateľmi zmienenej advokátskej\nkancelárie. O totožnosti právneho subjektu svedčí aj totožné a nezmenené IČO. Ide pritom o verejne\nznáme/dostupné skutočnosti, ľahko zistiteľné a preukázateľné nahliadnutím do obchodného registra.\n23. Žalobca ďalej konštatuje, že žalovaná vo vyjadrení nepredkladá žiadne protiargumenty pokiaľ ide o\nodvolanie, preto trvá na všetkých odvolacích dôvodoch. Žalobca naďalej trvá na tom, ako uvádzal už v\npodanom odvolaní, že v prípade žalobcu ide o subjekt s osobitným postavením, vo vzťahu ku ktorému\nsa aplikujú právne normy, ktoré sú nadradené slovenským vnútroštátnym zákonom (viď k tomu najmä\nbody 36 a 37 odvolania žalobcu voči Rozsudku) a teda aj zákonu o medzinárodnom práve súkromnom\na procesnom, na ktorý poukazuje žalovaná. Na tom nič nemení ani to, že Slovenská republika od\ndotknutých medzinárodných zmlúv neskôr odstúpila, keďže k tomu došlo až s účinnosťou od 29. januára\n2023.\n24. Žalovaná na podporu svojho tvrdenia, že žalobca nepredložil v konaní riadne splnomocnenie,\ndoručila do spisu Rozhodnutie ÚS SR zo dňa 9.5.2023 sp. zn. IV. ÚS/253/2023, týkajúce sa\ntotožných strán sporu, z ktorého vyplýva, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá okrem iného z dôvodu\nnepredloženia účinného splnomocnenia.\n25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej iba CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom\na dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v\nsúlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave\nv zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 12.3.2026. Po oboznámení sa s obsahom\nspisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovanej dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu nie je\nmožné vyhovieť.\n26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n\n27. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n28. Po oboznámení sa s obsahom spisu, obsahom napadnutého rozsudku a konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu a vyjadreniami žalovanej i žalobcu\nv odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd\nnevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej\ninštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a\nodvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje.\n29. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 02.08.2010 uzatvoril žalobca so žalovanou a viacerými\nďalšími účastníkmi Medziveriteľskú zmluvu (ďalej len „Medziveriteľská zmluva“), na základe ktorej\nžalovaná súhlasila, okrem iného s tým, aby jej pohľadávky voči úpadcovi, t. j. podriadený dlh bol\npodriadený pohľadávke žalobcu titulom úveru, ktorý žalobca poskytol úpadcovi, t. j. nadradený dlh. Podľa\nžalobcu účelom uzatvorenia Medziveriteľskej zmluvy bola dohoda, že všetky pohľadávky žalovanej,\nvrátane prípadných budúcich pohľadávok, ktoré bude mať žalovaná voči úpadcovi boli hmotnoprávne\npodriadené pohľadávke žalobcu na splatenie úveru a s úverom súvisiacimi pohľadávkami voči úpadcovi.\nNapriek povinnostiam, ktoré žalovanej vyplývali z Medziveriteľskej zmluvy, a ktoré bola žalovaná povinná\nsplniť, si žalovaná bez akejkoľvek súčinnosti so žalobcom prihláškou prihlásila do konkurzu vedeného\nna majetok úpadcu pohľadávku v celkovej výške 1.846.601,93 EUR, ktorá bola zapísaná v konečnom\nzozname pohľadávok pod poradovým číslom 112. Pohľadávka žalovanej je zaradená do prvej skupiny.\nDňa 27.01.2017 sa uskutočnilo zasadnutie veriteľského výboru úpadcu, na ktorom došlo k schváleniu\nponuky záujemcu Správa a inkaso pohľadávok s.r.o., IČO: 45 284 385, so sídlom Trenčianska 57,\nBratislava (ďalej aj ako „Správa a inkaso pohľadávok“) o kúpu polyfunkčného objektu URBANIC. Dňa\n07.02.2017 spoločnosť Správa a inkaso pohľadávok kúpila polyfunkčný objekt URBANIC za kúpnu sumu\nvo výške 4.131.313,- EUR, čím došlo k úplnému speňaženiu majetku úpadcu. Výstavbu polyfunkčného\nobjektu URBANIC financoval žalobca. Listom zo dňa 02.11.2020 žalobca kontaktoval žalovanú a vyzval\nju, aby v súlade s jej záväzkami vyplývajúcimi z Medziveriteľskej zmluvy uložila správcovi pokyn na\nto, aby peňažné prostriedky tvoriace podriadený dlh, ktoré jej budú vyplatené na základe čiastočného\nprípadne konečného rozvrhu výťažku titulom prihlásenej pohľadávky, boli vyplatené na účet žalobcu z\ndôvodu záväzku podriadenosti dohodnutého v Medziveriteľskej zmluve. Žalovaná však na výzvu Žalobcu\nnereagovala. Žalobca sa preto podanou žalobou domáha splnenia zmluvnej povinnosti žalovanej, ktorá\njej vyplýva z uzatvorenej Medziveriteľskej zmluvy. Podľa žalobcu táto jeho požiadavka na rozdiel od\nnázoru prvoinštančného súdu v žiadnom prípade neodporuje ustanoveniam zákona č. 7/2005 Z. z. o\nkonkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „ZKR“).\n30. Odvolací súd vzhľadom na námietku žalovanej v prvom rade konštatuje, že odvolanie podané\nžalobcom bolo podané v zákonnej lehote a oprávnenou osobou. Žalovaná v písomnom vyjadrení k\npodanému odvolaniu tvrdila, že žalobca podal odvolanie voči rozsudku až dňa 14.11.2024, pričom\nposledným dňom na podanie odvolania bol deň 13.11.2024. Odvolací súd z obsahu spisu zistil,\nže odvolanie bolo súdu doručené už 13.11.2024, teda v zákonnej lehote. Žalobca totiž po zistenej\nnefunkčnosti portálu slovensko.sk (technická odstávka v čase od 22:00 hod dňa 13.11.2024 do\n04:00 hod dňa 14.11.2024) na túto prekážku reagoval tým, že odvolanie podal na súde e-mailom\nzaslaným dňa 13.11.2024 o 23:09 hod na adresu úradnej podateľne súdu (podatelnamsba3@justice.sk)\n<mailto:podatelnamsba3@justice.sk> ako aj na e-mailovú adresu sudcu. Predmetné podanie žalobca\nnásledne doručil súdu aj cestou portálu slovensko.sk - dňa 14.11.2024. Keďže v tomto prípade bolo\ndodatočné doručenie odvolania ako autorizovaného podania prostredníctvom portálu slovensko.sk\nvykonané hneď v nasledujúci deň, odvolací súd s poukazom na § 125 ods. 2 CSP konštatuje, že na\npodanie odvolania vykonané dňa 13.11.2024 sa musí prihliadnuť a teda odvolanie bolo podané včas.\n31. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že odvolanie nebolo podané oprávnenou osobou a to vzhľadom na\nnedostatky udeleného plnomocenstva, odvolací súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. Z plnomocenstva,\nktoré bolo založené do spisu v prvoinštančnom konaní vyplýva, že plnomocenstvo datované 27.11.2015\nbolo udelené žalobcom ako splnomocniteľom splnomocnencovi FUTEJ & Partners s.r.o., so sídlom\nRadlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Daniel Futej na\nzastupovanie a konanie: „v celom rozsahu na konanie pred súdmi Slovenskej republiky, vrátane...“ Podľa\n\nodvolacieho súdu spĺňa predložené plnomocenstvo náležitosti riadneho splnomocnenia, keďže z neho\nvyplýva kto ho vystavil, komu, jeho rozsah, bolo datované a podpísané splnomocniteľom. Odvolací súd\nzdôrazňuje, že plnomocenstvo udelené v konaní je jednostranný právny úkon zastúpenej strany, ktorým\ndeklaruje súdu existenciu vzťahu zastúpenia a jeho rozsah a nie je dôvod, aby súd skúmal samotný vzťah\nzastúpenia medzi stranou sporu (žalobcom) a zástupcom, ktorý už predstavuje ich vzájomnú dohodu.\nPokiaľ ide o námietku, že plnomocenstvo bolo udelené osobe FUTEJ & Partners s.r.o. a odvolanie\npodala advokátska kancelária CREDIS Law s.r.o., odvolací súd poukazuje na údaje vyplývajúce z\nobchodného registra, podľa ktorých došlo k zmene obchodného mena advokátskej kancelárie, pričom v\nčase rozhodnutia odvolacieho súdu je obchodné meno zástupcu PEERS advokátska kancelária, s.r.o.\nsídlo Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, IČO nezmenené.\n32. Vzhľadom na dôvody uvedené v ods. 30 a 31 dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie bolo\npodané včas a oprávnenou osobou, po jeho prejednaní však dospel k záveru, že nie je dôvodné.\n33. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacím dôvodom, podľa ktorého je odôvodnenie rozsudku súdu\nprvej inštancie nedostatočné, čím malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca\nnamieta, že súd prvej inštancie nesprávne identifikoval predmet sporu a celé odôvodnenie rozsudku\npoukazuje len na konanie o neodkladnom opatrení, pričom neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu\nsúdu.\n34. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae.\n35. Ustálená judikatúra ESĽP uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody,\nna ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentmi vznesenými\nstranami sporu a uviesť dôvody na prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Nedodržanie týchto\npožiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces.\n36. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou\nobsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je\naj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tj. s\nuplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).\n37. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol\nrozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci,\nvýsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový\nstav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za\nnepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí\nprávo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a\nhodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným\nsúdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).\n38. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne vymedzil\npredmet sporu a poukazuje len na rozhodnutie o neodkladnom opatrení. Podľa žalobcu súd pochybil už\npri formulovaní sporných otázok medzi žalobcom a žalovaným, keď nesprávne vykladá podstatu sporu.\nV danom prípade sa podľa neho nemá posudzovať zákonnosť postupu žalobcu, ktorý sa domáha svojich\n\npráv, a teda splnenia povinnosti žalovanej z platne uzatvorenej Medziveriteľskej zmluvy. Podstata sporu,\nktorú mal súd v súdnom konaní posúdiť je postup žalovanej, ktorá porušila povinnosti, ktoré jej vyplývali z\nMedziveriteľskej zmluvy a v prípade zistenia, že zo strany žalovanej k porušeniu Medziveriteľskej zmluvy\ndošlo, jej mal súd v súlade so zásadou pacta sunt servanta uložiť povinnosť svoje záväzky a povinnosti\nvyplývajúce z platne uzatvorenej Medziveriteľskej zmluvy splniť.\n39. Podľa odvolacieho súdu vymedzil súd prvej inštancie spornú otázku a teda aj predmet sporu správne\na v zhode s tvrdením žalobcu, keďže na posúdenie uloženia povinnosti žalovanej bolo potrebné posúdiť\nnielen, či žalovaná porušila svoje povinnosti z Medziveriteľskej zmluvy (ako tvrdí žalobca), ale aj to, či je\npostup žalobcu možný, t.j. v súlade so zákonom. Súd predsa musel posudzovať nielen to, či žalovaná\nporušila zmluvné povinnosti vo vzťahu k žalobcovi, ale predovšetkým to, či je uloženie povinnosti možné\nvo vzťahu ku konkurznému konaniu. Zároveň odvolací súd pripomína, že to, či je určité tvrdenie sporné,\nneurčuje strana sporu, ale súd na základe vyhodnotenia, či boli skutkové tvrdenia strany účinne popreté\nprotistranou. V súvislosti s vyriešením tejto otázky súd prvej inštancie poukázal nielen na rozhodnutie\no neodkladnom opatrení, ale aj na rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení (oba návrhy žalobcu boli\nzamietnuté), pričom na tieto rozhodnutia nielen odkázal, ale aj zdôvodnil, prečo sa s nimi stotožnil\n(ods. 18 napadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie výslovne v ods. 15 uvádza: „Aj keď dôvodom\nna zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo najmä to, že žalobca neosvedčil\ndostatočným spôsobom dôvody na jeho nariadenie, odvolací súd poukázal na stanovisko kolégia NS\nSR sp. zn. Obpj 7/2002 zo dňa 16.12.2002 v zmysle ktorého: Konkurzné konanie tak, ako každé iné\nsúdne konanie, je autonómne v tom, že postupovať v ňom, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať\njeho priebeh, môže len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha a len v rámci tohto konania. Do\nsúdneho konania nemôže zasahovať žiaden iný súd (s výnimkou súdu rozhodujúceho o opravnom\nprostriedku), ale ani ten istý súd v rámci iného konania. Usmerňovať činnosť správcu podstaty môže\nlen súd v rámci konkrétneho konkurzného konania. Predbežným opatrením (ani iným rozhodnutím)\nvydaným v inom súdnom konaní, preto nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými\ndo súpisu podstaty, ani ukladať povinnosti, ktorými by sa upravoval jeho postup v konkurznom konaní.\nTakýto postup by mohol viesť k situácii, že by správcovi boli dané vzájomne si odporujúce pokyny.\nPredbežným opatrením vydaným v inom konaní, preto nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s\nvecami zapísanými do súpisu podstaty. Takéto predbežné opatrenie by bolo neprípustným zásahom do\niného konania. Odvolací súd mal za to, že neodkladným opatrením by sa bezprostredne zasahovalo do\nkonkurzného konania. Zasahovať do priebehu konkurzného konania však môže jedine konkurzný súd\na nie súd v inom konaní (ods. 25 uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 4CoKR/1/2022-455). “\n40. Zároveň súd prvej inštancie v ods. 16 cituje z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodol o\ndovolaní uznesením sp. zn. 1Obdo/38/2022 zo dňa 13.09.2022 tak, že dovolanie odmietol a uvádza,\nže Najvyšší súd SR v ods. 23 uvedeného uznesenia poukázal na už zmienené stanovisko kolégia\nNS SR sp. zn. Obpj 7/2002 týkajúce sa nemožnosti zásahov do konkurzného konania zo strany\niných, než konkurzných súdov. Súd prvej inštancie ďalej v ods. 17 poukázal na závery vyplývajúce z\nkonania o nariadení zabezpečovacieho zariadenia s tým, že konanie bolo vedené na Okresnom súde\nBratislava I pod sp. zn. 37Cbi/12/2021 a o odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.\nk. 3CoKR/25/2022-502 tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Odvolací\nsúd poukázal na to, že uloženie povinnosti žalovanému, aby písomne oznámil správcovi úpadcu,\naby peňažnú pohľadávku určenú na základe čiastočného alebo konečného rozvrhu výťažku, ktorá\nprináleží pohľadávke žalovaného, správca uhradil na účet žalobcu, predstavuje nedovolený zásah do\nkonkurzného konania, čo nie je prípustné. Nie je možné, aby súd rozhodnutím v inom konaní uložil\nsprávcovi ako má postupovať (ods. 34 uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 3CoKR/25/2022-502).\n41. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne\nposúdil, keď podľa žalobcu z jeho argumentácie vyplýva, že uložením povinnosti žalovanej, ktorá jej\npriamo vyplýva z platnej a účinnej Medziveriteľskej zmluvy žalobca žiada uloženie povinnosti správcovi.\nŽalobca pritom žiada, aby súd uložil žalovanej splniť povinnosti vyplývajúce z Medziveriteľskej zmluvy,\na nie aby bolo uložené správcovi, konať alebo nekonať určitým spôsobom. Odvolací súd predovšetkým\nuvádza, že z argumentácie súdu prvej inštancie nevyplývajú skutočnosti, ktoré uvádza žalobca, t.j. že\nžalobca žiada uloženie povinnosti správcovi. Súd prvej inštancie výslovne v ods. 18 uvádza, že správca\nnie je stranou stranou sporu, činnosť správcu by však mohla byť rozhodnutím súdu ovplyvnená. Súd\nprvej inštancie si teda bol vedomý, že povinnosť nemá byť uložená správcovi, napriek tomu dospel\nk záveru, že súd by prípadným uložením požadovanej povinnosti žalovanej autoritatívne zasiahol do\n\nkonkurzného konania, do jeho priebehu a činnosti správcu. Tento jeho záver je v súlade s právnym\nnázorom dovolacieho súdu ako aj odvolacieho súdu, citovaného v predchádzajúcich odsekoch. Odvolací\nsúd nemá dôvod spochybňovať právny názor dovolacieho súdu, ktorý bol síce vyslovený v konaní o\nnariadenie neodkladného opatrenia, ale išlo o obsahovo rovnakú žalobu ako vo veci samej a dovolací\nsúd sa vysporiadal s opakujúcou sa námietkou žalobcu, že sa nedomáha uloženia povinnosti správcovi\nale voči žalovanej.\n42. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, že súd nesprávne právne posúdil neplatnosť\nustanovenia Medziveriteľskej zmluvy bod 5.2., keď podľa žalobcu citované ustanovenie § 95 ods. 3\nZKR v čase podpisu Medziveriteľskej zmluvy neexistovalo. Súd prvej inštancie dospel k správnemu\nzáveru, že konanie žalobcu, ktorým od žalovanej požaduje, aby udelila pokyn správcovi na výplatu\nvýťažku zo speňaženia majetku v prospech účtu žalobcu je síce v súlade s bodom 5.2. (c) (iii)\nMedziveriteľskej zmluvy, avšak nie je v súlade so zákonom, prieči sa účelu ust. § 95 ods. 3 ZKR, t.j.\ndosiahnutie čo najvyššej možnej miery uspokojenia veriteľov bez podstatného zásahu spriaznených\nosôb do speňažovania majetku. Ako už bolo uvedené, uloženie povinnosti, ktorej sa žalobca domáha,\nzasahuje do rozdelenia rozvrhu podstaty, pričom postavenie podriadených pohľadávok upravuje zákon\na nie súkromné listiny. Rozhodujúce je teda znenie konkurzného zákona v čase splnenia povinnosti, súd\nby totiž nemohol uložiť povinnosť v rozpore so zákonom, podľa ktorého správca postupuje.\n43. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalobcu týkajúcou sa priznaného nároku na\nnáhradu trov konania. Podľa žalobcu ho nemožno zaviazať na náhradu trov konania z dôvodu, že v čase,\nkedy došlo k vykonaniu jednotlivých úkonov právnej služby (t. j. právne úkony vykonané v roku 2021 a\n2022) a k úhrade súdneho poplatku žalobca požíval imunitu v zmysle Čl. 13 bod 1 Dohody, ktorou bola\nSlovenská republika viazaná, a ktorá mala v zmysle Čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť\npre ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Žalobca sa v súdnom konaní tejto imunity nevzdal.\n44. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovanej, že žalobca sa podaním žaloby voči\nžalovanej dobrovoľne vzdal jurisdikčnej imunity a tým je viazaný súdnymi rozhodnutiami, ktoré sú súdmi\nv danej veci vydané, a to vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania. Spor pred slovenskými\nsúdmi zahájil žalobca, dobrovoľne sa rozhodol podrobiť sa jurisdikcii slovenských súdov, so všetkými\ndôsledkami s tým spojenými. Uvedené pravidlo vyplýva zo základných zásad medzinárodného práva\nverejného a súkromného, najmä Dohovor OSN o procesných a majetkových imunitách štátov (UNCSI\n- 2004, prijatý ako príloha rezolúcie Valného zhromaždenia č. A/RES/59/38, z 2. decembra 2004),\nnajmä čl. 5, podľa ktorého sa zahájenie konania na účastníctvo v konaní pred súdom (v danom\nštáte) považuje per analogiam za vzdanie sa jurisdikčnej imunity. Ak by totiž platil opak, nebolo by\nmožné, aby žalobca, ktorý započal spor na slovenskom súde voči žalovanej, by sa súčasne dovolával\njurisdikčnej imunity, nebolo možné spor prejednať vôbec. Podľa odvolacieho súdu slovenský súd pri\nposudzovaní rozsahu jurisdikčnej imunity (teda či uzná absolútnu imunitu alebo reštriktívnu imunitu)\nje viazaný hlavným účelom, na ktorý bola medzinárodná organizácia založená. Podľa účelu založenia\nMedzinárodnej investičnej banky (žalobcu), síce nie je možné žalobcovi zakázať na území členského\nštátu (v SR od 2015-2023) financovať aj súkromné projekty, avšak v takom prípade ide o rozhodnutie\nsamotného žalobcu, pričom vzťahy z takýchto súkromných projektov už nepodliehajú vyporiadaniu s\nčlenským štátom (ibaže štát vstúpi alebo prevezme určité práva z uvedeného vzťahu na seba), a teda per\nanalogiam, ide o rozhodnutie žalobcu, kedy sa nepodieľa na verejnom záujme (financovanie členských\nštátov a ich národných projektov), ale na financovaní súkromného vzťahu, v ktorom vystupuje už iba\nako každá iná banka (národná aj zahraničná) na území členského štátu. Podľa odvolacieho súdu teda\nžalobca v tomto konaní nepodlieha jurisdikčnej imunite.\n45. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dôvody konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne\nvecne a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo\nveci. Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a podľa\n§ 387 ods. 1 a 2 CSP ho potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania.\n46. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n\n48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n49. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n50. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "39Cb/87/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "98c85c3e-4576-4732-99e8-c198326beea2:7a9a7d51-b253-4ec4-855e-b89df3df2e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1121203845.1", "spisova_znacka": "1Obdo/38/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/38/2022 z 13. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1121203845.1"}, {"guid": "1367dd23-f3e0-44c0-890d-e16e94b0895e:898632f9-0c2d-449f-8b66-4d7520284090", "ecli": null, "spisova_znacka": "3CoKR/25/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoKR/25/2022 z 29. 7. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-07-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1367dd23-f3e0-44c0-890d-e16e94b0895e:898632f9-0c2d-449f-8b66-4d7520284090"}, {"guid": "c925a516-c4e2-4a95-9f36-81a2fc87d807:8de6e7bf-3ec4-4f8b-99af-53c0f195f782", "ecli": null, "spisova_znacka": "4CoKR/1/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoKR/1/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c925a516-c4e2-4a95-9f36-81a2fc87d807:8de6e7bf-3ec4-4f8b-99af-53c0f195f782"}, {"guid": "aa47721f-9146-4433-82a9-0637da0a8722:c374ad89-aa31-48ff-a90d-03f8d40e40bc", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cbi/5/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 5Cbi/5/2021 z 2. 11. 2021", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2021-11-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/aa47721f-9146-4433-82a9-0637da0a8722:c374ad89-aa31-48ff-a90d-03f8d40e40bc"}], "citovane_v": []}