{"guid": "cda2501f-e116-48e8-8f60-1fb2f1f1e304:595cb0d5-d031-414d-9b45-ce0854a92672", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1122209772.1", "spisova_znacka": "4CoCsp/3/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoCsp/3/2026 z 26. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. augusta 2026, sp. zn. 4CoCsp/3/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1122209772.1", "identifikacne_cislo": "1122209772", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová", "sudca_id": 456, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ingrid-degmova-pospisilova-456", "datum_vydania": "2026-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/595cb0d5-d031-414d-9b45-ce0854a92672", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1122209772.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1122209772.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1122209772.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4CoCsp/3/2026\n1122209772\n26. 08. 2026\nMgr. Ingrid Degmová Pospíšilová\nECLI:SK:KSBA:2026:1122209772.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej\na sudcov JUDr. Rastislava Žiga a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: C. C., narodená\nXX.XX.XXXX, bytom: XXX XX M. XX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,\nsídlo: Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,\nsídlo: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová,\nadvokátka, sídlo: Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o zaplatenie 500 eur s príslušenstvom, na\nodvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 30. júna 2025 č. k.\nB1-17Csp/91/2022-151, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 500\neur a priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Vychádzal zo žaloby žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 500 eur,\nskutkovo odôvodnenej tým, že dňa 27.02.2008 žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako spotrebiteľke\nna základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX spotrebiteľský úver. Tvrdila, že žalovaný za použitia nekalých\nobchodných praktík inkorporoval rozhodcovskú doložku do všeobecných podmienok poskytnutia úveru,\npričom táto bola výrazne v neprospech spotrebiteľky a žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť jej obsah.\nPodľa žalobkyne išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň žalovaný do všeobecných podmienok\nposkytnutia úveru inkorporoval neplatnú klauzulu, podľa ktorej sa na právne vzťahy založené zmluvou o\núvere mali použiť ustanovenia Obchodného zákonníka, čím sa podľa žalobkyne snažil obísť ustanovenia\nObčianskeho zákonníka upravujúce ochranu spotrebiteľa. Na podklade rozhodcovského rozsudku sp.\nzn. SR 03764/09 zo dňa 03.06.2009 žalovaný inicioval proti žalobkyni exekučné konanie vedené\nna Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 9Er/971/2009. Uznesením Okresného súdu Žiar\nnad Hronom sp. zn. 9Er/971/2009-78 zo dňa 15.06.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 41CoE/14/2021-125 zo dňa 17.02.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť\ndňa 17.03.2021, bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu, že rozhodcovská\ndoložka predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa poukazovala na to, že v uvedenom\nkonaní bolo konštatované porušenie jej práv ako spotrebiteľky, ktorých súčasťou je ochrana pred\nneprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami, právo na pravdivé a úplné\ninformácie o zmluvnom vzťahu, ako aj právo na postup veriteľa s odbornou starostlivosťou, garantované\nustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch\na zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. S poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu\n\nSlovenskej republiky a ďalších súdov zastávala názor, že úspešným uplatnením porušenia práva alebo\npovinnosti na súde treba rozumieť nielen právoplatné rozhodnutie o priznaní nároku zo spotrebiteľskej\nzmluvy alebo určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, prípadne zrušenie rozhodcovského rozsudku\nvychádzajúceho z neprijateľnej rozhodcovskej doložky (zmluvy), ale aj úspešnú obranu spotrebiteľa\nproti nároku uplatnenému voči nemu veriteľom. V prejednávanej veci považovala túto podmienku za\nsplnenú uvedenými právoplatnými rozhodnutiami, ktorými bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a\nzastavená z dôvodu porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľa. Za jediné kritérium pri určení výšky\nprimeraného finančného zadosťučinenia označila jeho primeranosť. Vzhľadom na to, že žalovaný sa\npodľa nej zneužitím slabšieho postavenia spotrebiteľky snažil dosiahnuť majetkový prospech za použitia\nnekalých obchodných praktík a neprijateľných zmluvných podmienok a iniciovaním časovo i psychicky\nnáročného exekučného konania výrazným spôsobom zasiahol do jej majetkovej sféry, považovala\npožadovanú sumu 500 eur za primeranú povahe a intenzite zásahu do jej práv a ekonomickej stability.\n3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe považoval žalobu za nedôvodnú a navrhol ju\nzamietnuť. Predovšetkým namietal, že už samotné rozhodnutia predložené žalobkyňou (uznesenie\nOkresného súdu Žiar nad Hronom a potvrdzujúce uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici)\nmali dostatočný sankčný a preventívny charakter, a preto by ďalšie sankcionovanie žalovaného bolo\nneprimerane prísne. Tvrdil, že žalobkyni nevznikla žiadna ujma a sama konala ľahostajne, keď svojím\npodpisom vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy, bola oboznámená so všeobecnými podmienkami\nposkytnutia úveru, nemala k nim výhrady a zaviazala sa ich dodržiavať. Zdôraznil, že žalobkyňu nikto\nnenútil vstúpiť do predmetného právneho vzťahu a pokiaľ spotrebiteľ neprejaví záujem oboznámiť sa\nso zmluvnými ustanoveniami a pochopiť ich obsah, nemôže táto skutočnosť automaticky pôsobiť na\nujmu dodávateľa. Ďalej namietal, že požadované finančné zadosťučinenie je neprimerane vysoké a\nžalobkyňa jeho výšku náležite neodôvodnila. Podľa žalovaného by priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia prichádzalo do úvahy len v prípade, ak by porušenie práva nebolo možné napraviť iným\nspôsobom, napríklad ak by právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo premlčané. Priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi, ktorý sa správal ľahostajne, podľa jeho názoru\nnemožno považovať za pozitívne preventívne pôsobenie, pretože by mohlo viesť k ľahostajnosti\nspotrebiteľov, ktorí by sa spoliehali na bezhraničnú ochranu súdov a vstupovali do právnych vzťahov\nbez vlastného uváženia. Ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma, má podľa žalovaného právo\nna jej náhradu, pričom v danom prípade mala byť náprava zabezpečená priznaním práva na vydanie\nbezdôvodného obohatenia, a preto podľa neho nebolo čo ďalej kompenzovať. Napokon poukázal na to,\nže žalobkyňa do dnešného dňa neuhradila ani samotnú výšku poskytnutého úveru.\n4. Na prejednanie veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnila žiadna zo\nsporových strán; svoju neúčasť ospravedlnili a žiadali vec prejednať v ich neprítomnosti. Po oboznámení\nsa s obsahom spisu súd prvej inštancie ustálil nasledovný skutkový stav veci. Poverením č. XXXX\nXXXXXX *. zo dňa 19.10.2009 Okresný súd Žiar nad Hronom poveril vykonaním exekúcie súdneho\nexekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Povinná doručila súdu návrh na odklad exekúcie zo dňa\n25.09.2013, ako aj návrh na jej zastavenie a vyhlásenie za neprípustnú zo dňa 24.09.2013. Uznesením\nzo dňa 03.06.2015, č. k. 9Er/971/2009-32, súd návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie\nexekúcie zamietol. Odvolací súd predmetné uznesenie zrušil uznesením zo dňa 17.02.2016, č. k.\n41CoE/534/2015-54. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu\nzriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 03764/09 zo dňa 03.06.2009.\nOkresný súd Žiar nad Hronom uznesením zo dňa 15.06.2020, č. k. 9Er/971/2009-78, vyhlásil exekúciu\nvedenú na vymoženie pohľadávky vo výške 807,13 eura s príslušenstvom za neprípustnú a zastavil ju.\nExekučný súd zistil, že v bode 19 všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola obsiahnutá klauzula\no aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka na poskytnutý úver, ktorú vyhodnotil ako obchádzajúcu\nustanovenie § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, a preto zo zákona neplatnú. V článku 17\nvšeobecných podmienok poskytnutia úveru bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorú povinná\nnemala možnosť vypovedať ani od nej odstúpiť. Uzavretím rozhodcovskej zmluvy k predmetnej zmluve\nmedzi oprávneným a povinnou došlo podľa exekučného súdu k jednoznačnému zhoršeniu postavenia\npovinnej a k vzniku zjavnej nerovnováhy medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Súd zároveň konštatoval,\nže náklady rozhodcovského konania nemožno od povinnej vymáhať, keďže táto nemôže znášať\nnásledky nezákonného postupu oprávneného a rozhodcovského súdu. Trovy rozhodcovského konania,\npredstavujúce príslušenstvo pohľadávky, preto nebolo možné vzhľadom na uvedené okolnosti a s\nprihliadnutím na princíp proporcionality pripísať na ťarchu povinnej, keďže by to bolo v rozpore s dobrými\nmravmi. Exekučný súd následne dospel k záveru, že návrhu povinnej je potrebné vyhovieť, pretože\n\nzmluva o úvere a rozhodcovská zmluva obsahovali ustanovenia odporujúce spotrebiteľskému právu, a\npreto by ďalšie pokračovanie v exekúcii bolo neprípustné. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe\nodvolania oprávneného uznesením zo dňa 17.02.2021, č. k. 41CoE/14/2021-125, potvrdil uznesenie\nOkresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 15.06.2020, č. k. 9Er/971/2009-78. V odôvodnení uviedol, že\ndňa 07.09.2009 bol u súdneho exekútora spísaný návrh na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu\nvyplývala povinnosť žalobkyne (povinnej v exekučnom konaní) zaplatiť žalovanému (oprávnenému v\nexekučnom konaní) sumu 843,73 eura s príslušenstvom. Zmluva o úvere č. 6730217 zo dňa 27.02.2008,\nna základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahovala podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu\nmedzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou bola rozhodcovská doložka\nobsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré tvorili súčasť zmluvy o úvere.\nRozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a jej dôsledkom bolo obídenie ustanovenia § 53\nods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu\nrovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľky, ktorá sa podpisom zmluvy vopred\nvzdala práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti, alebo pre nemožnosť ovplyvniť obsah\nzmluvy. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 15.06.2020, č. k. 9Er/971/2009-78, v\nspojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.02.2021, č. k. 41CoE/14/2021-125,\nnadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2021.\n5. Takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 3 ods. 5 poslednej vety zákona\nč. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), ako aj podľa čl. 15 ods. 2,\n§ 151 ods. 1, § 191 ods. 1, § 228 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Pri právnom posúdení nároku\nžalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie vychádzal zo záverov rozhodovacej praxe Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, najmä z rozsudku sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019.\n6. Uviedol, že primerané finančné zadosťučinenie plní satisfakčnú, ako aj sankčnú funkciu a jeho\núčelom je jednak dovŕšenie ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany spotrebiteľského vzťahu, jednak\nodradenie dodávateľa od ďalšieho protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Za nevyhnutnú a zároveň\njedinú podmienku vzniku práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie považoval úspešné\nuplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitným\npredpisom. Mal za to, že splnenie tejto podmienky bolo v prejednávanej veci preukázané uznesením\nOkresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 15.06.2020, č. k. 9Er/971/2009-78, v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.02.2021, č. k. 41CoE/14/2021-125. Podľa súdu prvej\ninštancie žalobkyňa v uvedenom konaní úspešne uplatnila porušenie svojich práv ustanovených\nosobitnými predpismi tým, že dosiahla vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie.\n7. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie sa\nnevyžaduje splnenie ďalšej podmienky, najmä vznik konkrétnej ujmy na strane spotrebiteľa. Nestotožnil\nsa preto s argumentáciou žalovaného o nedôvodnosti uplatneného nároku a uzavrel, že žalobkyňa\nsplnila všetky predpoklady vyplývajúce z hypotézy právnej normy obsiahnutej v § 3 ods. 5 poslednej\nvete zákona č. 250/2007 Z. z.\n8. Pri posudzovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prvej inštancie s poukazom na\nustálenú rozhodovaciu prax, osobitne na rozhodnutie publikované pod R 48/2022, vychádzal z toho,\nže zákon konkrétne kritériá na určenie jeho výšky nestanovuje a určujúcim kritériom je primeranosť\nzadosťučinenia. Pri jej posudzovaní považoval za významnú najmä intenzitu porušenia práv žalobkyne,\ndĺžku trvania protiprávneho stavu, ako aj satisfakčnú, sankčnú a preventívnu funkciu finančného\nzadosťučinenia.\n9. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na okolnosti uzavretia zmluvy o úvere medzi stranami,\nktorej súčasťou bola neplatná rozhodcovská doložka spôsobujúca značnú nerovnováhu v postavení\nžalobkyne ako spotrebiteľky voči žalovanému. Dospel k záveru, že spôsob kontraktácie nebol v súlade\ns požiadavkami spotrebiteľského práva, keď žalovaný do zmluvného vzťahu zahrnul rozhodcovskú\ndoložku, ktorej uplatnenie obmedzovalo možnosť spotrebiteľky dosiahnuť náležitú ochranu pred\nvšeobecným súdom. Následkom uvedeného postupu bolo rozhodcovské a následne exekučné konanie.\nZa významnú považoval tiež skutočnosť, že exekučné konanie vedené na Okresnom súde Žiar nad\nHronom pod sp. zn. 9Er/971/2009, v ktorom sa žalobkyňa musela aktívne domáhať ochrany svojich\npráv, trvalo od podania návrhu na vykonanie exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o jej neprípustnosti\n\ntakmer dvanásť rokov. Počas tohto obdobia sa žalobkyňa podľa súdu nachádzala v stave právnej\nneistoty. Pokiaľ by sa ochrany svojich práv nedomáhala a nežiadala zastavenie exekúcie, žalovaný by\nmohol v exekúcii vymôcť sumu 807,13 eura spolu s príslušenstvom a trovami exekučného konania. Súd\nprvej inštancie zároveň poukázal na to, že žalovaný mohol dôvodnosť obrany žalobkyne posúdiť sám\na iniciovať zastavenie exekúcie bez potreby, aby žalobkyňa absolvovala zdĺhavé exekučné konanie.\nJeho postup preto považoval za neprípustný a spôsobilý výrazne zasiahnuť do právneho postavenia\nžalobkyne.\n10. Na základe uvedených okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňou\npožadovaná výška primeraného finančného zadosťučinenia je opodstatnená v celom rozsahu. Priznané\nzadosťučinenie podľa neho zodpovedá svojmu účelu, keď žalobkyni poskytuje satisfakciu za zásah do\njej právnej sféry a zároveň vo vzťahu k žalovanému plní sankčnú a preventívnu funkciu smerujúcu k jeho\nodradeniu od ďalšieho porušovania práv spotrebiteľov. Zohľadnil pritom aj potrebu aktívnej procesnej\nobrany žalobkyne proti ekonomicky a právne silnejšiemu subjektu, ako aj dopad dlhoročného konania\nna jej bežný život a jeho kvalitu.\n11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1\nC.s.p. a žalobkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %.\n12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP,\nnamietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a jeho rozhodnutie zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný\nnesúhlasil s priznaním primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni tak čo do základu, ako ani čo\ndo jeho výšky, majúc za to, že žalobkyňa nepreukázala vznik ujmy, ktorá by priznanie takéhoto nároku\nodôvodňovala, a uplatnený nárok ani náležitým spôsobom neodôvodnila. Poukázal na to, že žalobkyňa si\nsvoje povinnosti zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 27.02.2008 neplnila, v dôsledku čoho sa svojho nároku\ndomáhal najskôr v rozhodcovskom a následne v exekučnom konaní, pričom exekúcia bola zastavená až\npo 12 rokoch z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Zdôraznil, že využitím prostriedkov právnej\nochrany realizoval svoje ústavné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky,\nv čom podľa jeho názoru nemožno vzhliadnuť porušenie spotrebiteľského práva. Namietal, že § 3\nods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je potrebné vykladať reštriktívne a primerané finančné zadosťučinenie\nchápať ako náhradu nemajetkovej ujmy, pričom jeho priznanie prichádza do úvahy iba v prípadoch,\nkeď porušenie práva nemožno napraviť iným spôsobom. Žalobkyňa podľa žalovaného nepreukázala ani\nexistenciu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, ktorým by úspešne uplatnila porušenie práva alebo\npovinnosti ustanovenej predpismi na ochranu spotrebiteľa. Pre prípad, že by súd vzhliadol porušenie\nspotrebiteľského práva už v dojednaní rozhodcovskej doložky, resp. v uzavretí zmluvy o úvere, vzniesol\nžalovaný z opatrnosti námietku premlčania s poukazom na to, že zmluva bola uzavretá v roku 2008. Za\nspornú považoval aj samotnú výšku priznaného finančného zadosťučinenia 500 eur, ktorú žalobkyňa\npodľa jeho názoru relevantne neodôvodnila a ktorá nezodpovedá požiadavke primeranosti. Navrhol\npreto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania\nvrátane trov odvolacieho konania.\n13. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny\npotvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Primárne namietala,\nže odvolanie žalovaného bolo podané oneskorene, keď podľa údajov elektronického súdneho spisu\nbol napadnutý rozsudok žalovanému doručený dňa 04.08.2025, posledný deň 15-dňovej lehoty na\npodanie odvolania pripadol na 19.08.2025, avšak žalovaný podal odvolanie až dňa 20.08.2025, a\npreto navrhla jeho odmietnutie podľa § 386 písm. a) C.s.p. Pre prípad vecného prejednania odvolania\nsa v celom rozsahu stotožnila so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a zotrvala\nna názore, že splnila všetky podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa\n§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Poukázala na to, že mala postavenie spotrebiteľky, zo strany\nžalovaného došlo k porušeniu jej práv vyplývajúcich z predpisov na ochranu spotrebiteľa, toto porušenie\núspešne uplatnila v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 9Er/971/2009\na nárok uplatnila voči subjektu zodpovednému za uvedené porušenie. Poukázala pritom na uznesenie\nOkresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 15.06.2020, sp. zn. 9Er/971/2009-78, v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.02.2021, sp. zn. 41CoE/14/2021-125, ktorými bola\n\nexekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, čo podľa jej názoru predstavovalo úspešné uplatnenie\nporušenia spotrebiteľského práva na súde. S poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, najmä rozhodnutia sp. zn. 6Cdo/127/2017, 3Cdo/31/2020 a 7Cdo/92/2021,\nnamietala správnosť právneho názoru žalovaného, podľa ktorého je podmienkou priznania primeraného\nfinančného zadosťučinenia vznik a preukázanie konkrétnej ujmy spotrebiteľa, keďže právna úprava\ntakúto podmienku neustanovuje. Dodala, že aj napriek tomu jej ujma vznikla minimálne v psychickej\nrovine v dôsledku takmer 12 rokov trvajúceho exekučného konania a s tým spojenej právnej,\nekonomickej a majetkovej neistoty. Za primeranú považovala aj priznanú sumu 500 eur, poukazujúc na\nintenzitu a dĺžku zásahu do svojich práv, ako aj na skutočnosť, že žalovaný sa v exekučnom konaní\ndomáhal vymoženia sumy 6.629,93 eura, pričom priznané zadosťučinenie predstavovalo len 7,54 % tejto\nsumy. Vo vzťahu k žalovaným vznesenej námietke premlčania predovšetkým namietala, že ide o novotu\nv odvolacom konaní, na ktorú nemožno prihliadať pre nesplnenie podmienok § 366 C.s.p.; subsidiárne\nuviedla, že námietka nebola riadne skutkovo ani právne konkretizovaná a je aj vecne nedôvodná, keď\nprávo na primerané finančné zadosťučinenie mohlo vzniknúť až právoplatným úspešným uplatnením\nporušenia spotrebiteľského práva, ku ktorému došlo dňa 17.03.2021, pričom žaloba bola podaná už dňa\n03.11.2022, teda v rámci trojročnej premlčacej doby.\n14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§\n379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.),\nkeď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a jeho nariadenie nevyžadoval ani dôležitý\nverejný záujem, a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech.\n15. Žalovaný založil svoje odvolanie na odvolacích dôvodoch podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.,\nnamietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a jeho rozhodnutie zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je daný vtedy, ak skutkové zistenia, na ktorých\nsúd založil svoje rozhodnutie, nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, prípadne\nsú výsledkom takého hodnotenia dôkazov, ktoré nezodpovedá zásadám vyplývajúcim z § 191 C.s.p.\nO nesprávne skutkové zistenie ide najmä vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných\ndôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané, prípadne ak je v jeho hodnotení dôkazov logický rozpor.\n17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym\nposúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušnú právnu normu\na vyvodzuje z nej práva a povinnosti strán sporu. Právne posúdenie je nesprávne, ak súd na zistený\nskutkový stav aplikoval právnu normu, ktorá naň nedopadá, správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil alebo ju na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval a vyvodil z nej nesprávne právne závery.\n18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v medziach uplatnených odvolacích dôvodov\ndospel k záveru, že žalovaným vytýkané pochybenia súdu prvej inštancie neboli zistené. Súd prvej\ninštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci, jeho výsledky vyhodnotil\nv súlade s § 191 C.s.p., z vykonaných dôkazov vyvodil zodpovedajúce skutkové závery a na takto\nustálený skutkový stav aplikoval správne právne normy, ktoré aj správne interpretoval. Odvolací súd sa\npreto so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a konštatuje správnosť dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.), pričom na zdôraznenie jeho správnosti a v reakcii na\npodstatné odvolacie námietky žalovaného uvádza nasledovné.\n19. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo predovšetkým posúdenie, či boli v prejednávanej veci\nsplnené zákonné predpoklady vzniku práva žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3\nods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., osobitne či žalobkyňa v predchádzajúcom exekučnom konaní úspešne\nuplatnila porušenie svojho práva alebo povinnosti ustanovenej predpismi na ochranu spotrebiteľa,\nči vznik predmetného práva predpokladá preukázanie konkrétnej ujmy, ako aj to, či suma 500 eur\nzodpovedá požiadavke primeranosti. Vzhľadom na obranu žalovaného uplatnenú prvýkrát v odvolacom\nkonaní bolo potrebné zaoberať sa aj ním vznesenou námietkou premlčania.\n20. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané\n\nfinančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie takéhoto práva alebo povinnosti zodpovedá.\nVznik predmetného práva je tak spojený s úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti\nustanovenej predpismi na ochranu spotrebiteľa na súde.\n21. Súd prvej inštancie správne ustálil, že uvedený zákonný predpoklad bol v preskúmavanej veci\nsplnený. Z uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 15.06.2020, sp. zn. 9Er/971/2009-78, v\nspojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.02.2021, sp. zn. 41CoE/14/2021-125,\nvyplýva, že v exekučnom konaní vedenom na návrh žalovaného proti žalobkyni bola žalobkyni ako\nspotrebiteľke poskytnutá súdna ochrana v súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky, na\npodklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok použitý ako exekučný titul, v dôsledku čoho bola\nexekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Žalobkyňa teda v predchádzajúcom súdnom konaní\núspešne uplatnila porušenie svojich práv vyplývajúcich z predpisov na ochranu spotrebiteľa.\n22. Nedôvodná je preto odvolacia námietka žalovaného, podľa ktorej žalobkyňa nepreukázala existenciu\npredchádzajúceho súdneho rozhodnutia, ktorým by úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti.\nPodmienku úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti nemožno vykladať tak, že by\nbola splnená výlučne v prípade, ak spotrebiteľ sám iniciuje spor proti dodávateľovi a súd mu vo\nvýroku rozhodnutia prizná konkrétne plnenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.\n3Cdo/31/2020 zo dňa 25.05.2022 vyslovil, že eurokonformným a k slabšej strane spotrebiteľského\nvzťahu náležite ústretovým sa preto javí len taký výklad úpravy urobenej aj predmetom sporu v\nprejednávanej veci, pri ktorom splnením podmienky úspešného uplatnenia porušenia práva alebo\npovinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, zakladajúcej právo\nspotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. I § 3 ods. 5 vety tretej zákona, je vyslovenie\nsa súdom o porušení práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi v\nakomkoľvek rozhodnutí v prospech spotrebiteľa (aj vo forme konštatovania porušenia len v odôvodnení\nrozhodnutia ako otázky predbežnej). /bod 21 odôvodnenia predmetného rozhodnutia NS SR/ Z tohto\nhľadiska preto nie je rozhodujúce, že k ochrane práv žalobkyne došlo v exekučnom konaní, v ktorom\nvystupovala v procesnom postavení povinnej.\n23. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, podľa ktorej žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie\nneprislúcha z dôvodu, že jej nevznikla žiadna ujma. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.\nzn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 vysvetlil, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.\nplní jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú, pričom jeho účelom je predovšetkým odradiť\ndodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom a zároveň dovŕšiť ochranu porušeného práva\nspotrebiteľa ako slabšej strany spotrebiteľského právneho vzťahu. Zákon pritom nevyžaduje ako ďalšiu\npodmienku vzniku tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma.\n24. Uvedené závery boli potvrdené aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7Cdo/92/2021 zo dňa 30.06.2022, publikovaným pod R 48/2022, podľa ktorého je pre priznanie práva na\nzadosťučinenie spotrebiteľovi, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle\n§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia,\npričom jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu.\nZákonodarca tak pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľovi dôkaznú situáciu, keď na rozdiel\nod nároku na náhradu škody nie je povinný preukazovať existenciu a konkrétnu výšku ujmy ani ďalšie\npredpoklady charakteristické pre nárok na náhradu škody.\n25. Odvolacia argumentácia žalovaného, podľa ktorej je primerané finančné zadosťučinenie potrebné\nchápať výlučne ako náhradu nemajetkovej ujmy a jeho priznanie prichádza do úvahy len vtedy, keď\nporušenie práva nemožno napraviť iným spôsobom, preto nezodpovedá zákonnému vymedzeniu tohto\ninštitútu ani ustálenej rozhodovacej praxi. Primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona\nč. 250/2007 Z. z. nemožno stotožňovať s náhradou škody. Konkrétna ujma spotrebiteľa nie je definičným\nznakom vzniku predmetného práva; jej existencia a intenzita však môžu spolu s ostatnými okolnosťami\nprípadu nadobudnúť význam pri úvahe súdu o primeranej výške zadosťučinenia.\n26. Bez právneho významu pre posúdenie splnenia podmienok podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007\nZ. z. je aj argumentácia žalovaného, že podaním návrhu na rozhodcovský súd a následne návrhu na\nvykonanie exekúcie iba realizoval svoje ústavné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky. Samotné právo obrátiť sa na orgán ochrany práva nevylučuje zodpovednosť\n\ndodávateľa za porušenie práv spotrebiteľa, ktoré bolo v príslušnom konaní zistené. Pre vznik práva\nna primerané finančné zadosťučinenie je rozhodujúci výsledok predchádzajúceho súdneho konania, v\nktorom spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojho práva alebo povinnosti dodávateľa ustanovenej\npredpismi na ochranu spotrebiteľa.\n27. Rovnako nemožno prisvedčiť námietke žalovaného, že žalobkyňa sama porušila svoje zmluvné\npovinnosti tým, že poskytnutý úver riadne nesplácala, prípadne že zmluvu a všeobecné podmienky\npodpísala a vyhlásila, že sa s ich obsahom oboznámila. Prípadné neplnenie povinností spotrebiteľa zo\nspotrebiteľskej zmluvy nezbavuje dodávateľa povinnosti rešpektovať kogentné normy spotrebiteľského\npráva ani nemá za následok zánik ochrany, ktorú tieto normy spotrebiteľovi poskytujú. Ani samotný\npodpis formulárovej zmluvy či všeobecné vyhlásenie spotrebiteľa o oboznámení sa s jej obsahom\nnemôžu konvalidovať neprijateľnú zmluvnú podmienku ani vylúčiť zákonom ustanovenú ochranu\nspotrebiteľa.\n28. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o primeranosť výšky\npriznaného finančného zadosťučinenia. Zákon č. 250/2007 Z. z. nestanovuje konkrétny matematický\nmechanizmus jeho určenia a jeho výšku ponecháva na úvahe súdu so zreteľom na všetky okolnosti\nkonkrétneho prípadu. Pri tejto úvahe možno prihliadať najmä na povahu a intenzitu porušenia\nspotrebiteľského práva, jeho trvanie a konkrétne následky, ktorým bol spotrebiteľ vystavený, ako aj na\nsatisfakčnú, sankčnú a preventívnu funkciu predmetného inštitútu.\n29. V preskúmavanej veci nemožno pri posudzovaní primeranosti priznaného zadosťučinenia ponechať\nbez povšimnutia, že proti žalobkyni bolo na podklade rozhodcovského rozsudku od roku 2009 vedené\nexekučné konanie, počas viac ako desať rokov bola vystavená dlhodobému stavu právnej a majetkovej\nneistoty. Hoci žalobkyňa nebola pre vznik samotného práva na primerané finančné zadosťučinenie\npovinná preukazovať konkrétnu ujmu, dĺžka exekučného konania a s tým spojená záťaž predstavujú\nokolnosti relevantné pri posudzovaní primeranosti jeho výšky. Priznaná suma 500 eur aj podľa názoru\nodvolacieho súdu zodpovedá okolnostiam prejednávanej veci a je spôsobilá naplniť satisfakčnú funkciu\nvo vzťahu k žalobkyni a zároveň sankčnú a preventívnu funkciu vo vzťahu k žalovanému. Súčasne\nvýška priznanej sumy zodpovedá aj v súdnej praxi priznávaným sumám primeraného zadosťučinenia.\nNapríklad v obdobných sporoch žalovaného vo veci priznania primeraného zadosťučinenia z porušenia\npráva spotrebiteľa v exekučnom konaní Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 8CoCsp/14/2024 zo\ndňa 29. 10. 2024 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým priznal spotrebiteľovi primerané\nzadosťučinenie 1200 eur voči žalovanému a rovnako Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.\n15CoCsp/14/2024 zo dňa 27. 05. 2026 potvrdil obdobné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol\nžalovaný zaviazaný na primerané zadosťučinenie 800 eur.\n30. Čo sa týka poukazu žalovaného na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky, z ktorej\nvyvodzuje, že primerané zadosťučinenie predstavuje prostriedok reparácie nemateriálnej ujmy, odvolací\nsúd uvádza, že predmetom prejednávanej veci je osobitný nárok spotrebiteľa založený ustanovením\n§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., ktorého zákonné predpoklady a účel boli vyložené ustálenou\nrozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Odvolací súd preto nevzhliadol dôvod\nodchýliť sa od záverov vyjadrených najmä v rozhodnutiach sp. zn. 6Cdo/127/2017 a 7Cdo/92/2021 (R\n48/2022).\n31. Pokiaľ žalovaný prvýkrát až v odvolaní vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného práva,\nodvolací súd na túto námietku neprihliadol. Námietka premlčania je prostriedkom procesnej obrany,\nktorého uplatnenie až v odvolacom konaní podlieha obmedzeniam vyplývajúcim z § 366 CSP. Žalovaný\nnetvrdil a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by túto námietku bez svojej viny nemohol uplatniť už\nv konaní pred súdom prvej inštancie, pričom nejde ani o žiadny z ďalších prípadov predpokladaných\nustanovením § 366 CSP. Ide preto o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, na ktorú odvolací súd\nnemohol prihliadnuť.\n32. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ani vecná argumentácia žalovaného, ktorou začiatok\nplynutia premlčacej doby spája už s uzavretím zmluvy o úvere v roku 2008, nezohľadňuje osobitnú\npovahu nároku podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Predpokladom vzniku práva na\nprimerané finančné zadosťučinenie je predchádzajúce úspešné uplatnenie porušenia práva alebo\npovinnosti spotrebiteľa na súde. V preskúmavanej veci nadobudlo rozhodnutie, ktorým bola žalobkyni\n\nv predchádzajúcom exekučnom konaní poskytnutá ochrana, právoplatnosť dňa 17.03.2021 (doložka\nprávoplatnosti na č.l. 55 spisu), pričom žaloba o primerané finančné zadosťučinenie bola podaná dňa\n03.11.2022. Samotná skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v roku 2008, preto nemôže\nviesť k záveru o premlčaní uplatneného práva.\n33. Odvolací súd napokon uvádza, že argumentácia žalovaného v podstatnej časti predstavuje\nopakovanie jeho obrany uplatnenej už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa súd prvej\ninštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite vysporiadal. Povinnosť súdu odôvodniť svoje\nrozhodnutie pritom nemožno vykladať ako povinnosť reagovať osobitne na každý jednotlivý argument\nstrany sporu, ale iba na tie námietky, ktoré majú pre rozhodnutie podstatný význam. Odvolací súd\nsa preto zaoberal rozhodujúcimi odvolacími námietkami žalovaného, ktoré mohli mať význam pre\nposúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku.\n34. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody\npodľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP neboli naplnené a žalovaný v odvolaní neuviedol také skutkové\nalebo právne argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodujúcich záverov súdu\nprvej inštancie. Keďže súd prvej inštancie na základe správne zisteného skutkového stavu dospel aj\nk správnemu právnemu záveru o splnení podmienok vzniku práva žalobkyne na primerané finančné\nzadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a priznanú sumu 500 eur určil v medziach\nprimeranej súdnej úvahy, odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku vo veci samej podľa § 387 ods.\n1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vecne správny je aj závislý výrok o nároku na náhradu trov konania,\nktorý žalovaný osobitnými odvolacími námietkami nespochybnil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok\npodľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj v tomto výroku.\n35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP\nv spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal voči\nžalovanému nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.\n36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).\n\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP ).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}