{"guid": "4a69e39b-b5f2-4bcc-addb-a680594667f6:be41f061-4817-4342-83e4-f8bfb1927ed6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1123012711.2", "spisova_znacka": "1To/47/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/47/2026 z 9. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 9. septembra 2026, sp. zn. 1To/47/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1123012711.2", "identifikacne_cislo": "1123012711", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Molnárová", "sudca_id": 195, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-molnarova-195", "datum_vydania": "2026-09-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be41f061-4817-4342-83e4-f8bfb1927ed6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1123012711.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1123012711.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1123012711.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1To/47/2026\n1123012711\n09. 09. 2026\nJUDr. Zuzana Molnárová\nECLI:SK:KSBA:2026:1123012711.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr.\nPetra Šamka a JUDr. Lucie Lacovej, v trestnej veci obžalovaného U. J., pre zločin týrania blízkej osoby\na zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava I č.k. 37T/28/2023-391 zo dňa 11. februára 2026, na verejnom zasadnutí\nkonanom dňa 09. septembra 2026, pomerom hlasov 2:1, takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora, z a m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 37T/28/2023 z 11.02.2026 bol obžalovaný U. J. uznaný\nvinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,\nna skutkovom základe, že\nod roku 2021 až do dňa 02.02.2023 najskôr v bližšie nezistenom byte na H. ulici a následne v byte na XX.\nposchodí veže komplexu G. C. na adrese H., U. XX, sústavne a opakovane, fyzicky a slovne napádal\nsvoju partnerku - poškodenú D. H. a to tak, že prvýkrát ju fyzicky napadol cca v apríli 2021 v byte na H.\nulici, keď ju po vzájomnej slovnej výmene ťahal za vlasy, silno ju zdrapil za ruky a hádzal s ňou, na čo\npodala trestné oznámenie, ktoré však vzápätí stiahla po tom, ako sa jej vyhrážal, že ak ho nestiahne,\nže bude zle, následne sa po pôrode ich spoločného syna presťahovali vo februári 2022 do bytu na 19.\nposchodí veže komplexu G. C. H. - U. XX, kedy obvinený začal poškodenú psychicky ničiť tým, že domov\nchodieval neustále neskoro a vždy ju budil a obviňoval ju, že je siným mužom a teda nenechal ju spávať,\nrovnako ako ich spoločného syna, čo trvalo asi mesiac, po ktorom sa poškodená odsťahovala ku svojim\nrodičom do mesta I., následne sa vrátila asi v októbri 2022 do bytu v G. C., pričom približne v tom čase\ndošlo k druhému fyzickému napadnutiu poškodenej obvineným, keď ju po hádke udrel uzavretou päsťou\ndo pravej strany tváre do okolia obočia a spánku, na čo upadla do bezvedomia, z ktorého sa prebrala po\nasi 3 minútach, pričom vzápätí ju obvinený na jej žiadosť odviezol autom do Martina k rodičom, avšak\npočas cesty autom ju neustále bil a spôsobil jej otras mozgu, po cca mesiaci sa vrátila k obvinenému\ndo bytu v komplexe G. C. H., počas pobytu sa s ňou neustále hádal, psychicky jej robil zle a raz jej k\nhlave priložil pištoľ s tým, že ho nikdy nemôže opustiť, na čo sa opäť vrátila do Martina, ale následne sa\nna žiadosť obvineného okolo 19. januára 2023 dostavila opäť do bytu v G. C. H., kde sa zasa hádali, až\nkým sa jedno ráno nezobudila a nezistila, že obvinený je pod silným vplyvom drog a to aj v prítomnosti\nsyna, na čo opäť od neho a to zo strachu o seba a o ich spoločné dieťa odišla do Martina, ale keďže\nsi v byte v G. C. H. nechala cestovný pas a veci, tak sa vrátila dňa 01.02.2023 do tohto bytu. ale pas\nnenašla a obvinený jej zakázal odísť z bytu, tak si ľahla a zaspala, ale obvinený ju agresívne okolo\npolnoci zo dňa 01.02.2023 na 02.02.2023 zobudil a chytil ju za vlasy a silne ju hodil o posteľ a prekryl\nrukou ústa aj nos, čo trvalo asi desať minút a pritom ju udieral päsťou do hlavy a teda obvinený okrem\nfyzických napadnutí počas hádok poškodenú neustále urážal a nadával jej v ruskom jazyku, že je „suka,\nkurva, zajebem Ťa, kurva blať, ofca“ a zároveň ju počas jej pobytu v Sky C. H. často zamykal v byte,\naby nemohla odísť a teda obvinený dlhodobo v nej svojím správaním vyvolával strach a stres, pričom\n\npo poslednom z fyzických napadnutí o polnoci na 02.02.2023 spôsobil svojím konaním pomliaždenie\nmihalnice a okolia oka vpravo, podvrtnutie krku, exkoriáciu prednej hrudnej steny a bolestivosť rebier v\nhornej polovici so zatiaľ nezistenou dobou liečenia, a teda obvinený svojím konaním týra poškodenú D.\nH. ako osobu blízku spôsobujúc jej dlhodobo fyzické aj psychické utrpenie správaním, ktoré ohrozuje\njej fyzické a psychické zdravie.\nZa to bol obžalovanému podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 5 Trestného zákona,\nuložený trest odňatia slobody vo výmere dva roky, ktorého výkon bol obžalovanému podmienečne\nodložený na skúšobnú dobu v trvaní tri roky.\nProti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podal odvolanie prokurátor\nokresnej prokuratúry v neprospech obžalovaného a aj obžalovaný po porade s obhajkyňou.\nProkurátor dôvody odvolania poskytol písomným podaním doručeným súdu dňa 09.03.2026, pričom\nprimárne uviedol, že s uloženým trestom prvostupňovým súdom sa bez výhrad stotožňuje vrátane\naplikácie mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 5 Trestného\nzákona o jednu tretinu a považuje ho za dostatočný. Avšak poukázal na záverečnú reč prokurátora, kedy\nnavrhol aj uloženie trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Uvedené argumentoval nasledovne:\n„Mám za to, že v danom prípade sú u obžalovaného U. J. naplnené všetky zákonné podmienky pre\njeho uloženie tak ako sú uvedené v ustanovení § 65 Trestného zákona. Podmienkou pre uloženie\ntohto druhu trestu je, že to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný verejný záujem. V\ndanom prípade sa obžalovaný U. J. dopustil násilného trestného činu voči svojej partnerke, s ktorou\nmá spoločného syna. Poškodená počas celého konania vyjadrovala svoju obavu tak o synove ako aj\nsvoje zdravie a bezpečnosť. Vysokej miere pravdepodobnosti ohrozenia zdravia a bezpečnosti samotnej\npoškodenej prispieva aj skutočnosť, že obžalovaný U. J. je vo vzťahu k nej ako aj k jej matke G. H.\naktuálne trestne stíhaný vyšetrovateľom PZ Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva v Martine\nza zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139\nodsek 1 písmeno e) Trestného zákona. Na základe vyššie uvedených skutočností zastávam názor, že\nvykonaným dokazovaním súvisiacim s výrokom o treste nebol obžalovanému uložený aj primeraný trest\nv podobe trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky, ktorý považujem v danom posudzovanom\nprípade za adekvátny a na mieste.“\nS poukazom na rozvedené navrhol, aby krajský súd zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a zmenil\nrozhodnutie vo výroku o treste tak, že obžalovanému uloží aj primeraný trest vyhostenia z územia\nSlovenskej republiky.\nOdvolanie podal aj obžalovaný U. J. po porade s obhajkyňou zahlásením do zápisnice o hlavnom\npojednávaní.\nPodaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.08.2026 obžalovaný prostredníctvom obhajkyne doručil\njednak odôvodnenie svojho odvolania a zároveň vyjadrenie k odvolaniu prokurátora.\nSúčasťou dôvodov odvolania je aj vyjadrenie k odvolaniu prokurátora, k čomu upozornil, že skutok\npôvodne právne kvalifikovaný ako vydieranie bol prekvalifikovaný na trestný čin nebezpečné vyhrážanie,\ntj. verbálny delikt spáchaný telefonicky v rámci hovoru bez fyzického kontaktu, pričom poukázal na\nzávery prvostupňového súdu v danom rozhodnutí. Súčasne dal do pozornosti, že na území Slovenskej\nrepubliky má manželku a dieťa, ktorí majú slovenskú štátnu príslušnosť a potom trest vyhostenia by\npodstatne obmedzil kontakt s jeho rodinou, na Slovensku podniká, má autopožičovňu a voči Slovenskej\nrepubliky si plní všetky svoje daňové povinnosti. Navrhol aby súd odvolanie prokurátora zamietol.\nPreskúmavaná vec bola tunajšiemu súdu predložená na rozhodnutie o opravnom prostriedku dňa\n11.06.2026.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré\nmu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.\n\nPodľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,\nže mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby\nviedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne\nodsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nPodľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo\nnajmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.\nPodľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä\nna spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce\nokolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.\nPodľa § 65 Trestného zákona\n(1) Ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný verejný záujem, súd môže páchateľovi,\nktorý nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej sa na území Slovenskej republiky udelil\nazyl z dôvodu prenasledovania alebo udelila doplnková ochrana z dôvodu vážneho bezprávia, uložiť\ntrest vyhostenia z územia Slovenskej republiky.\n(2) Trest vyhostenia nemožno uložiť páchateľovi,\na) u ktorého sa nepodarilo zistiť jeho štátnu príslušnosť alebo štát, z ktorého na územie Slovenskej\nrepubliky pricestoval,\nb) ktorý je občanom členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o\nEurópskom hospodárskom priestore alebo jeho rodinným príslušníkom bez ohľadu na štátnu príslušnosť\na má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak takáto osoba predstavuje hrozbu pre\nbezpečnosť štátu alebo verejný poriadok,\nc) ktorý je občanom členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o\nEurópskom hospodárskom priestore s nepretržitým pobytom na území Slovenskej republiky viac ako\ndesať rokov; to neplatí, ak takáto osoba predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu,\nd) ktorý je dieťaťom a je občanom členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu\nDohody o Európskom hospodárskom priestore, ak vyhostenie nie je v najlepšom záujme dieťaťa,\ne) ak má byť vyhostený do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho osobná sloboda z dôvodov jeho rasy,\nnárodnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to\nneplatí pre toho, koho odôvodnene možno považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej\nrepubliky, alebo pre toho, kto bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin a predstavuje nebezpečenstvo\npre Slovenskú republiku alebo\nf) ak má byť vyhostený do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti,\nnáboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by\nmu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo v ktorom mu\nbol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže\nbyť uložený.\n(3) Rodinným príslušníkom podľa odseku 2 písm. b) je rodinný príslušník podľa predpisov o pobyte\ncudzincov.\n(4) Trest vyhostenia môže súd uložiť na jeden rok až pätnásť rokov.\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\nNa verejnom zasadnutí odvolacieho súdu predstúpil obžalovaný U. J., ktorý predniesol, že na podanom\nodvolaní netrvá a toto výslovne berie späť.\nToto jeho rozhodnutie predsedníčka senátu vzala uznesením na vedomie.\nNa zasadnutí doručila obhajkyňa obžalovaného súdu výpis z obchodného registra preukazujúci, že\nobžalovaný na Slovensku podniká a od majiteľa spoločnosti U. s.r.o. kúpil obchodný podiel a to dňa\n16.09.2025 a zároveň predložila výpis z obchodného registra Rakúskej republiky potvrdzujúci, že vo\nfirme evidovanej v Rakúsku je hlavným majiteľom dcéra obžalovaného a on je spolumajiteľom a na\nSlovensku je v podstate pobočka tejto zahraničnej firmy.\n\nK trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Martine obžalovaný uviedol, že toto konanie nie je ukončené,\nja nariadené hlavné pojednávanie a jeho termín je určený na deň 10.11.2026.\nKonečnými návrhmi strany uviedli:\nProkurátorka pridržiavajúc sa písomných dôvodov odvolania, navrhla, aby bolo odvolaniu vyhovené v\ncelom rozsahu.\nObhajkyňa predniesla: „My navrhujeme odvolanie prokurátora zamietnuť. Máme z TO, Že nie sú splnené\npodmienky na uloženie trestu vyhostenia, pretože nie je preukázané, že by obžalovaný bol pre Slovenskú\nrepubliku nebezpečný a teda nie je tu bezpečnostné riziko, pričom zdôrazňuje,. Že konanie na Okresnom\nsúde Martin nie je ukončené. Je možné a vhodné o prípadnom treste vyhostenia rozhodovať v rámci\nkonania v Martine s vyhodnotením otázky, či obžalovaný skutočne predstavuje bezpečnostné riziko pre\nSlovensko. Dodávam, že je so synom a svojou rodinou v kontakte.“\nObžalovaný požiadal odmietnuť odvolanie prokurátora a dodal, že má celú 24 člennú rodinu v Rakúsku\na čiastočne aj na Slovensku a je živiteľom celej rodiny.\nOdvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre\nzamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku\npodľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo spisového\nmateriálu, je zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa bol napadnutý odvolaním zo strany prokurátora\nokresnej prokuratúry a to len ohľadom výroku o treste. V nadväznosti na uvedené potom odvolací\nsúd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu\nkonania, ktoré mu predchádzalo, odvolávajúc sa na skutočnosť, že v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného\nporiadku je obsiahnutý obmedzený revízny princíp, a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku,\nktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku.\nNa iné chyby by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného\nporiadku, čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba\nvýrok o treste, s tým, že ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu nie sú odvolaním napadnuté,\nnadriadený súd preskúmaval a posudzoval len výrok o treste a jeho zdôvodnenie, pričom zistil, že\nodvolanie prokurátora nie je dôvodné.\nPri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe\ndôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti\nako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu\na následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku.\nOkresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku\npodrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými\núvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako\nsa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval\ndokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto\nsmeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.\nVo vzťahu k žalovanému skutku obžalovaný U. J. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.08.2025\n(čl. 367) bol poučený o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/\nTrestného poriadku a po poučení podľa § 257 ods. 5 až ods. 8 Trestného poriadku s tým, že ak\nurobí vyhlásenie o vine resp. nepoprie spáchanie skutku bude súd pre potreby ďalšieho konania a\nrozhodovania považovať za priznanie spáchania skutku, pričom vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v\ntomto rozsahu nenapadnuteľné ani odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.\nc/ Trestného poriadku. Po uvedenom poučení obžalovaný urobil vyhlásenie o vine (§ 257 Trestného\nporiadku), kedy predniesol: „som vinný zo spáchania skutku, pre ktorý som obžalovaný“ a na všetky\notázky položené mu v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm.\nh/ Trestného poriadku odpovedal „áno“, prvostupňový súd vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že vo\nvzťahu k priznaným skutkovým okolnostiam dokazovanie nebude vykonané a budú vykonané len dôkazy\nsúvisiace s výrokom o treste.\n\nSprávne potom postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovaného U. J. za vinného podľa podanej\nobžaloby a krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovaného a následne prijatie tohto vyhlásenia\nsúdom, tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu meniť priznaný skutkový stav ani právnu\nkvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, uznesenie je právoplatné,\nvykonateľné a preto ho nemôže meniť ani odvolací súd v konaní o riadnom opravnom prostriedku.\nVzhľadom na správne zistený skutkový stav nepochybil mestský súd, keď konanie právne posúdil ako\nzločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, a takto\nho uznal za vinného.\nČo sa týka druhu a výmery trestu prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „Pri\nurčení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad uvedených v § 34 Tr. zákona, s\nprihliadnutím na pomer a mieru závažnosti zistených priťažujúcich a poľahčujúcich okolností podľa § 38\nods. 2 Tr. zákona. Súd s prihliadnutím na okolnosti spáchania trestného činu, možnosť nápravy a pomery\npáchateľa vymeral obžalovanému trest, ktorý považoval za primeraný. V prospech obžalovaného\nprihliadol súd na jeho priznanie a ľútosť (§ 36 písm. 1/ Tr. zákona). Súd nezistil žiadnu priťažujúcu\nokolnosť. Pri rozpätí trestnej sadzby tri roky až osem rokov súd vymeral obžalovanému trest odňatia\nslobody v trvaní dva roky. Súd pri ukladaní trestu použil inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa\n§ 39 ods. 5 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine.\nZároveň je zrejmé, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V tejto\nsúvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že na obžalovaného sa aktuálne hľadí, akoby nebol trestaný,\nhoci súd samozrejme prihliadol aj na jeho predchádzajúce odsúdenie. Vo vzťahu k prejednávanému\nprípadu je však relevantná skutočnosť, že predchádzajúce odsúdenie sa netýka násilnej trestnej činnosti,\npričom k odsúdeniu prišlo v roku 2014, odvlcd) obžalovaný vedie riadny život. Súd zároveň prihliadol\naj na dôležitú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. 1) Trestného zákona, a to, že obžalovaný sa\nk spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Zmenu svojho postoja súdu riadne\nodkomunikoval, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, následkom čoho nebolo potrebné\nvykonávať dokazovanie súvisiace s výrokom o vine a súd sa mohol sústrediť iba na dokazovanie\nsúvisiace s výrokom o treste. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, takže prihliadal pri ukladaní trestu\nna prevahu poľahčujúcich okolností. Súd pri ukladaní trestu bral do úvahy aj vyjadrenie poškodenej, ktorá\nuviedla, že konanie obžalovaného na nej nezanechalo žiadne následky. Jeho konanie bagatelizovala,\npričom tvrdila, že občas ho vyprovokovala. Zároveň uviedla, že nežiada náhradu škody. Podľa § 49 ods.\n1 písm. aj Tr. zákona s poukazom na § 50 ods. 1 Tr. zákona, súd obžalovanému výkon trestu odňatia\nslobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní tri roky. Súd rozhodol o podmienečnej forme\nvýkonu trestu odňatia slobody, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nepovažuje za potrebné,\naby obžalovaný vykonal trest formou nepodmienečnou, v ústave na výkon trestu odňatia slobody. S\nohľadom na druh trestnej činnosti súd určil dlhšiu skúšobnú dobu z dôvodu, aby bolo jeho správanie\nsa v skúšobnej dobe skúmané po dlhší čas. Po uplynutí skúšobnej doby bude súd podrobne skúmať\nsprávanie sa obžalovaného v skúšobnej dobe a v prípade akéhokoľvek porušenia zákonných noriem\nbude nariadená premena na nepodmienečnú forma trestu odňatia slobody v trvaní dva roky.“\nPre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest\nzabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne\niných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na\nvýchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie\npáchateľa spoločnosťou.\nPri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,\njeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu\npáchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol\nzabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.\nPri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,\nktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.\nJednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný\nzákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu\nukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť\nlen taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé\n\ndruhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého\nhorná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť\nrokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.\nKrajský súd uložený druh a výmeru trestu súdom prvého stupňa považuje za správny, zákonný a tiež\nprimeraný. Teda odvolací súd vo vzťahu k výroku o treste dospel k rovnakému záveru ako súd prvého\nstupňa a preto si osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil.\nVo vzťahu k prokurátorom namietanému neuloženiu trestu vyhostenia krajský súd uvádza: Čo sa týka\notázky uloženia aj trestu vyhostenia zo Slovenskej republiky, ktorého uloženia sa domáha prokurátor,\nodvolací súd dospel väčšinovým názorom k zhodným úvahám ako súd prvého stupňa. Totiž trest\nvyhostenia predstavuje významný zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov a jeho účelom je\nzabrániť páchaniu ďalšej trestnej činnosti na území Slovenska a tento trest je možné uložiť, pokiaľ to\nvyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku, prípadne iný verejný záujem. Teda tento druh trestu sa bude\nspravidla ukladať pri postihovaní závažnej trestnej činnosti, ktorá predstavuje závažné ohrozenie pre\nSlovensko.\nV prejednávanej veci sa prokurátor domáha uloženia trestu vyhostenia obžalovanému U. J., štátnemu\nobčanovi Ruskej federácie, ktorý však na verejnom zasadnutí zdokladoval, že na území Slovenka žije\ndlhšiu dobu, riadne podniká, platí dane z podnikateľskej činnosti, má tu maloleté dieťa, s ktorým je v\nkontakte a chce sa o neho starať.\nOdvolací súd pri svojom väčšinovom rozhodnutí prihliadol na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva - prípad Üner proti Holandsku, v ktorom sa súd zaoberal tým, aké aspekty súkromného a rodinného\nživota je potrebné riešiť pri treste vyhostenia, a v rozsudku Boultif proti Švajčiarsku, Súdny dvor nastavil\nkritériá vrátane pevnosti sociálnych, kultúrnych a rodinných väzieb, ale aj povahu a závažnosť trestného\nčinu, dĺžku pobytu v danej krajine a čas, ktorý uplynul od skutku, ale aj štátnu príslušnosť a charakter\nkrajiny, do ktorej má byť vyhostený. V danom rozhodnutí apeluje, že je potrebné zvážiť a má existovať\nspravodlivá rovnováha medzi záujmami obžalovaného na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného\nživota na jednej strane a predchádzaním možného ďalšieho páchania trestnej činnosti. Teda prekážkou\nvyhostenia môže byť dĺžka pobytu cudzinca na Slovensku v kombinácii s jeho rodinnými väzbami, ktoré\nsú blízke a úzke, v danom prípade najmä vo vzťahu k maloletému synovi.\nNebolo možné ignorovať, že obžalovaný žije na Slovensku od roku 2009 a trvalo tu žije od roku 2017,\nje podnikateľom a riadne platí dane a má tu úzke citové väzby na maloletého syna a ak prokurátor\nuvádza konanie prebiehajúce na Okresnom súde Martin a aj vzhľadom na toto konanie, pre Slovensko\nvyplývajúci hrozbu čo sa týka osoby obžalovaného a možného pokračovania v trestnej činnosti, je\nnutné doplniť, že v naznačenom platí prezumpcia neviny, nakoľko konanie vo veci sp. zn. 24T/26/2026\nvedené na Okresnom súde Martin doposiaľ právoplatne ukončené nebolo a je určený termín hlavného\npojednávania na 10.11.2026. Až po rozhodnutí v danej veci bude možné zodpovedne posúdiť otázku,\nči v osobe obžalovaného skutočne pre Slovensko existuje taký stupeň bezpečnostného rizika, aby mal\nbyť uložený aj trest vyhostenia zo Slovenskej republiky.\nNateraz zodpovedanie tejto otázky odvolací súd väčšinovým názorom považuje za predčasné a má za\nto, že nie je dôvod uložiť obžalovanému popri už uloženom treste s podmienečným odkladom, s ktorým\ndruhom a jeho výmerou prokurátor súhlasil, a nedomáhal sa prísnejšieho trestu.\nS poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového\nsúdu, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie prokurátora, ako nedôvodné\npostupom podľa § 319 Trestného poriadku, zamietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37T/28/2023", "guid": "c7d02c7b-db18-4426-94a0-d222566e5621:5e965ea1-b224-49b6-b89a-bf33ec951f9f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}