{"guid": "ce9514f3-4f4e-4662-988d-d97ed6a79815:0744a6b8-8030-49ea-93ec-1979ba813844", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1124012281.2", "spisova_znacka": "2To/15/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2To/15/2026 z 19. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. marca 2026, sp. zn. 2To/15/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1124012281.2", "identifikacne_cislo": "1124012281", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Danica Veselovská", "sudca_id": 682, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-veselovska-682", "datum_vydania": "2026-03-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0744a6b8-8030-49ea-93ec-1979ba813844", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1124012281.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1124012281.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1124012281.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2To/15/2026\n1124012281\n19. 03. 2026\nJUDr. Danica Veselovská\nECLI:SK:KSBA:2026:1124012281.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov\nsenátu JUDr. Márie Šimkovej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej v trestnej veci obžalovaného L. P. pre zločin\nsexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, o odvolaní\nprokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV a poškodenej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I\nsp.zn. 17T/42/2024 zo dňa 13.11.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.03.2026 jednomyseľne\ntakto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV zamieta.\nPodľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie maloletej C. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej\nopatrovníkom, zamieta.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil\nobžalovaného L. P. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV sp.zn. 1Pv 65/24/1104\nzo dňa 28.05.2024 pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b)\nTrestného zákona s poukazom na § 138 písm. g) a § 139 ods. 1 písm. c)) Trestného zákona na tom\nskutkovom základe, že\n- dňa 04.03.2024 v presne nezistenom čase v dvojizbovom byte na X. poschodí bytového domu na ul. Š.\nB. Č.. X, ako otec maloletej dcéry L.S. nar. XX.XX.XXXX, o ktorú sa v tomto byte spoločne stará so svojou\ndružkou Q.E. B., využil nezrelosť osobnosti svojej maloletej dcéry poškodenej L.S. nar. XX.XX.XXXX, a\nžiadal maloletú poškodenú L.S. nar. XX.XX.XXXX, aby sa táto dotýkala jeho pohlavného údu, v dôsledku\nčoho mu maloletá poškodená L.S. nar. XX.XX.XXXX opakovane, minimálne dvakrát chytila a stláčala\npohlavný úd, ktorý si obvinený vytiahol von z nohavíc, o čom sa maloletá poškodená zdôverila svojej\ntete R. F. a následne svojej mame Q. B.,\npretože skutok nie je trestným činom.\nPodľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd prvého stupňa odkázal poškodenú s nárokom na náhradu\nškody na civilný proces.\nV dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že „orgány činné v trestnom konaní nepreukázali\nprotiprávne konanie obžalovaného, ktoré by bolo možné subsumovať pod skutkovú podstatu trestného\nčinu sexuálneho zneužívania uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Súd má jednoznačne\npreukázanú skutočnosť, že obžalovaný a maloletá boli v deň skutku v byte na ul. Š.A. B. Č.. X, pričom\nmaloletá chytila obžalovaného za pohlavný úd, pričom obžalovaný nevylúčil skutočnosť, že to maloletej\ndovolil. Z výsluchov svedkov vyplynulo, že nikdy neboli svedkom intímneho konania obžalovaného\nna maloletú. Obžalovaný po celý čas tvrdil, že sa maloletá dotkla jeho pohlavného údu len raz, bol\n\noblečený a vysvetlil maloletej, že sa to nepatrí, vysvetľoval si to jej zvedavosťou. Maloletá poškodená\npri svojom výsluchu uviedla, že tatino si vždycky večer dal von pipík a potom chcel aby som ho chytala,\nže to stále robia, potom uviedla, že bol oblečený, potom niekedy oblečený, potom, že ho má vonku,\nže mu ho stláčala veľakrát, že ani nevie. Obžaloba tak, ako to vyplýva zo skutkovej vety obžaloby,\ntvrdila, že maloletá sa mala pohlavného údu obžalovaného dotýkať opakovane, minimálne dvakrát, o\nčo maloletú mal obžalovaný žiadať. V tomto smere súd poukazuje na výpoveď znalkyne U.. V. P., U..,\nkde uviedla, že to, prečo maloletá nevie presne posúdiť časové opakovanie deja je z dôvodu, že mala\n6 rokov a deti v tomto veku to ešte nevedia presne určiť. Je to jednak z hľadiska vývinu, ale aj ona\nsama povedala, že sama nevie určiť koľkokrát. Pokiaľ ide o pravdovravnosť maloletej v súvislosti s\ntým, či obvineného chytala, keď bol nahý alebo oblečený, znalkyňa uviedla, že bolo výslovne uvedené,\nže bol nahý, a to, že potom následne uviedla že bol oblečený, a teda dané môže vyplývať z toho,\nže dieťa nikdy nevie vyhodnotiť, čo to znamená, že oblečený bol alebo nebol. Súd má tak za to, že\nnie je možné prisvedčiť tvrdeniam obžaloby, že k dotýkaniu pohlavného údu obžalovaného maloletou\ndochádzalo opakovane, minimálne dvakrát, nakoľko aj z výsluchu znalkyne možno vyvodiť záver, že\ndieťa vo veku 6 rokov, ktorým maloletá poškodená v čase skutku bola, nevie presne určiť opakovanie\ndeja a taktiež nevie vyhodnotiť, či oblečený bol alebo nebol. Súd taktiež nemal za preukázané, že by\nmaloletá vykazovala symptómy sexuálneho zneužívania, a že dané vyplýva zo znaleckého posudku.\nZo záverov znaleckého posudku znalkyne U.. V. P., U.., k otázke, či sa u maloletej vyskytujú symptómy\nsexuálne zneužívaného dieťaťa, vyplynulo, že sa u maloletej vyskytujú pocity strachu, problémy so\nzaspávaním, rozrušenie pri spomienke, čo sa stalo, funkčné narušenie v sociálnej oblasti: sexualizované\nsprávanie neprináležiace jej vývinovému obdobiu - dotýka sa intímnych partií detí alebo dospelých, kreslí\nobrázky so sexuálnymi symbolmi, rozrušujú ju veci, ktoré sa týkajú sexu. Absentuje tak záver, že by\nmaloletá vykazovala symptómy sexuálneho zneužívania, a preto dotvorené tvrdenie obžaloby o tomto\nsymptóme považuje súd za neakceptovateľné. Súd v tomto smere poukazuje aj na vyššie uvedený záver\no funkčnom narušení v sociálnej oblasti maloletej, a teda sexualizované správanie neprináležiace jej\nvývinovému obdobiu, pričom súd upriamuje pozornosť na to, že práve maloletá, tak ako to vyplynulo z\nvýpovedí svedkov, sa mala dotýkať pohlavných údov svedka T. Š. (o danom vypovedal sám svedok Š.)\na taktiež starého otca maloletej (vypovedala o tom svedkyňa C.B.), pričom z vykonaného dokazovania\nnevyplynulo, že by maloletá takto konala práve dôsledkom konania obžalovaného.\nObjektom uvedeného trestného činu je ochrana zdravého mravného a fyzického vývoja osôb mladších\nako pätnásť rokov a objektívna stránka sa delí na buď vykonanie súlože s takouto osobou,\nalebo iným spôsobom ju sexuálne zneužiť. Iný spôsob sexuálneho zneužívania nie je taxatívne zákonom\nstanovený, ale spočíva v intenzívnejších zásahoch do pohlavnej sféry maloletých osôb,\nako napr. ohmatávanie ich pohlavných orgánov, prípadne bozkávanie na také miesta ich tela, ktoré\nsmeruje k vzrušeniu páchateľa a podobne. Bude to tak aj v prípade aktívneho konania poškodenej\nosoby na popud páchateľa. V tomto prípade podľa obžaloby malo byť takýmto konaním, ako je to\npopísané v rámci skutku, to, že obžalovaný žiadal maloletú poškodenú aby sa dotýkala jeho\npohlavného údu opakovane, minimálne dvakrát. Súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania\nkonštatuje, že konanie obžalovaného, a teda, že sa ho maloletá dotýkala pohlavného údu (avšak bez\npreukázania opakovania daného deja) nedosiahlo taký stupeň, aby bolo zasiahlo intenzívnym spôsobom\npohlavnú sféru maloletej, resp. že by smerovalo k pohlavnému vzrušeniu obžalovaného. Naviac v konaní\nnebolo preukázané, že by maloletá konala na popud obžalovaného, pričom súd opätovne poukazuje\nna to, že maloletá sa dotkla aj pohlavných údov iných osôb. Z hľadiska subjektívnej stránky trestného\nčinu sexuálneho zneužívania ide o úmyselný trestný čin, pričom úmysel sa musí vzťahovať aj na vek\npoškodenej osoby, pričom stačí úmysel eventuálny. Trestný zákon vychádza zo zásady dôsledného\nuplatňovania zodpovednosti za zavinenie. Záver o tom, či v tomto prípade išlo o zavinenie a v akej forme,\nje záverom právnym, ktorý sa však musí zakladať na skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného\ndokazovania. Súd mal za to, že nebol naplnený ani tento znak skutkovej podstaty, keď v plnej miere\npoukazuje na závery znaleckého posudku znalca D.. L.. R. B., U.., z ktorých vyplynulo, že v prípade\nobžalovaného ide o jedinca, vo vzťahu ku ktorému juvenilné objekty v detskom veku nie sú významné\nv spektre relevantnom pre vyvolanie vzrušenia, objemovo erektilnou reakciou sa odlišujú významne od\nreakcií na podnety s obsahmi dospelých osôb (žien).“\nProti tomuto rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie v neprospech obžalovaného\nsmerujúce proti výroku o vine, a tiež opatrovník poškodenej. Jeho odvolanie smeruje proti výroku o\nnáhrade škody.\n\nProkurátor odôvodnil odvolanie podaním zo dňa 09.12.2025. S argumentmi súdu sa nestotožňuje,\npričom k neuneseniu dôkazného bremena obžalobou vo vzťahu k opakovaniu protiprávneho konania\nobžalovaným spočívajúcim v opakovanom žiadaní maloletej, aby sa dotýkala jeho pohlavného údu,\nprimárne poukazuje na výpoveď maloletej, ktorá jednoznačne uviedla, že sa nejednalo o ojedinelý\nincident. Maloletá danú skutočnosť spontánne a nezávisle od seba okrem orgánov činných v trestnom\nkonaní oznámila aj svedkom B., F., pracovníčke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a znalkyni P..\nTaktiež z výpovede maloletej vyplýva, že obžalovaného pohlavný úd chytala aj keď bol „oblečený“, aj keď\nbol „vonku“. Obžalobou uvedená verzia priebehu skutkového deja bola potvrdená aj ďalšími vykonanými\ndôkazmi, z ktorých je zrejmé, že maloletá sa opakovane dotýkala rôznych osôb v oblasti rozkroku.\nV danej súvislosti prokurátor poukazuje na výpoveď svedka Š.I. a svedkyne C., ktorí popísali ďalšie\nincidenty, kedy sa maloletá mala dotýkať rozkroku iných osôb. Dané sexualizované správanie maloletej\nbolo zistené aj znaleckým posudkom znalkyne U.. V. P., U.., ktorá popisuje sexualizované správanie\nmaloletej neprináležiace jej vývinovému obdobiu - dotýka sa intímnych partií tela detí alebo dospelých,\nkreslí obrázky so sexuálnymi symbolmi, rozrušujú ju veci, ktoré sa týkajú sexu.\nVo vzťahu k pravdovravnosti maloletej prokurátor poukazuje na znalecký posudok znalkyne U.. V.\nP., U.., v súvislosti s tým, či obžalovaného chytala, keď bol nahý alebo oblečený, bolo výslovne\nuvedené, že bol nahý, a to, že potom následne uviedla, že bol oblečený, môže vyplývať z toho, že\ndieťa nikdy nevie vyhodnotiť, čo to znamená, že oblečený bol alebo nebol. Jej verbálna výpoveď pri\nvýsluchu na polícii bola doprevádzaná súhlasnou neverbalitou: sklopeným pohľadom, tichším hlasom,\nznížením frekvencie reprodukcie, naznačením pravou rukou ako držala otca za pohlavný úd. Ďalej bolo\nkonštatované, že maloletá dokáže správne vnímať prežité skutočnosti aj ich interpretovať vzhľadom\nk jej veku netrpí nadmernou fantáziou, nebol u nej zistený sklon ku klamstvu, skresľovaniu alebo\nzatajovaniu ňou vnímaných a reprodukovaných skutočností, ani sklon ku konfabulácii. Naopak vo vzťahu\nk pravdovravnosti obžalovaného zo znaleckého posudku znalca D.. L.. R. B.É., U.. vyplýva, že jeho\nvšeobecná aj špecifická vierohodnosť je znížená. Skresľovanie na úrovni súvislostí je pravdepodobné\ns ohľadom na stav silného emočného vplyvu na interpretáciu deja. Zľahčovanie významu udalostí je\nrovnako pravdepodobné pod emočným vplyvom vyvolaným pozíciou obžalovaného vo vyšetrovaní a\nnemusí ísť nutne o vedomý proces. Súd taktiež poukazuje na závery znaleckého posudku znalca D.R..\nL.. R. B., U.., že v prípade obžalovaného ide o jedinca, vo vzťahu ku ktorému juvenilné objekty v\ndetskom veku nie sú významné v spektre relevantnom pre vyvolanie vzrušenia, objemovo erektilnou\nreakciou sa odlišujú významne od reakcií na podnety s obsahmi dospelých osôb (žien), avšak opomína\nvysvetlenia daného javu znalcom. Znalec v znaleckom posudku uvádza, že sexuálne zneužívanie\nmaloletých osôb môže byť motivované aj nedeviantne. Obžalovaný je prevažne introvert, intenzívnym\nemočným výmenám s okolím sa vyhýba, takto sa stáva aj menej atraktívnym vo vzťahu k partnerkám\na môže dôjsť k narušeniu jeho komfortu pri realizácii pohlavného života. Takto obžalovaný trpí nielen\nsexuálne ale aj emočne, hľadá blízkosť a tú nachádza u objektov, ktoré vníma ako menej ohrozujúce\npre neho, teda u detí. Obžalovaný vykazuje faktory, ktoré zvyšujú jeho pravdepodobnosť v zlyhaní\nkontroly jeho sexuálneho správania. Sexuálne motivované správanie k maloletým objektom je zlyhaním\nv kontrole, nie preferenciou. Motivácia obžalovaného vyplýva z motivačného predpolia ako súboru\nosobnostných charakteristík obžalovaného uplatňujúcich sa v konkrétnej situácii nežiadúcej intímnej\naktivity s maloletou dcérou. Ide o sexuálne motivovanú aktivitu s následným racionálnym spracovaním\nvedúcim k odmietnutiu takto neprijateľného stavu pre samotného obžalovaného, ktorý sa nevyznačuje\ntakou mierou disociálnosti, aby to bolo pre neho prijateľné. Minoritné objemy menej zrelých objektov\n(deti) v záujmovom spektre sú psychologicky zrozumiteľné v kontexte psychosexuálnej nezrelosti s\ndopadom na nežiadúce sexuálne správanie ako situačné zlyhanie v kontrole správania.\nZ vykonaného dokazovania, tak z výpovede obžalovaného, ako aj výpovede svedkyne B. vyplýva, že\nobžalovaný bol v dobe spáchania skutku sexuálne frustrovaný. Za posledný rok a pol city medzi nimi\nochladli a intímny styk medzi nimi bol len sporadický. Svedkyňa B. uviedla, že posledné 2-3 roky pred\nskutkom s obžalovaným nemali pohlavný styk.\nNa naplnenie znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu nie je rozhodujúca sexuálna\npreferencia páchateľa, čiže nie je potrebné, aby išlo o osobu trpiacu sexuálnou deviáciou, a taktiež\nnezáleží, či je páchateľ homosexuál alebo heterosexuál. Taktiež na naplnenie skutkovej podstaty\nžalovaného trestného činu postačí aj aktivita zo strany osoby mladšej ako 15 rokov na popud obvineného\n(napr. ohmatávanie páchateľovho pohlavného údu - Rt 17/1982, s. 125). U poškodenej osoby nezáleží\nna jej pohlaví, či pohlavnej zrelosti, ani na iniciatíve alebo súhlase s konaním páchateľa, ani či došlo\n\nk sexuálnemu uspokojeniu páchateľa. Tieto okolnosti je potrebné hodnotiť pri posudzovaní závažnosti\nspáchaného trestného činu v rámci ukladania trestu.\nNa základe uvedeného prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu\nprvého stupňa.\nOpatrovník podaním zo dňa 08.01.2026 konštatuje, že pre poškodeného je rozhodujúce, či odvolací súd\npotvrdí oslobodzujúci rozsudok, alebo tento rozsudok zruší a sám rozhodne vo veci, alebo vráti súdu\nprvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Poškodená maloletá C. P. si v trestnom konaní riadne\na včas uplatnila nárok na náhradu škody v zmysle § 46 ods. 1 Trestného poriadku a navrhla, aby súd\nv odsudzujúcom rozsudku súd podľa § 287 ods. 1 Trestné ho poriadku zaviazal obžalovaného uhradiť\nškodu vo výške 15.000€ titulom nemajetkovej ujmy, spôsobenej zásahom do jej ľudskej dôstojnosti,\npsychickej integrity a pocitu bezpečia. U maloletých obetí sexuálneho násilia je pritom ujma daná\nuž samotnou povahou zásahu do psychického vývinu a dôvery v najbližšiu osobu, ktorá mala plniť\nrodičovskú a ochrannú funkciu. Poškodená poukazuje na to, že účel adhézneho konania spočíva v\ntom, aby sa poškodenému poskytla účinná ochrana práv už v rámci trestného konania, pokiaľ sú\nna rozhodnutie o nároku k dispozícii dostatočné podklady. Už judikatúra (R 34/1963) vychádza z\ntoho, že ak sú podklady dostatočné, trestný súd má o uplatnenom nároku rozhodnúť a poškodeného\nbezdôvodne neodkazovať na civilné konanie. Rovnako Najvyšší súd SR zdôraznil, že strohé odkázanie\npoškodeného na civilné konanie odporuje zmyslu adhézneho konania (NS SR, sp. zn. 5To/69/2018). Z\nústavnoprávneho hľadiska je súd povinný reagovať na návrhy účastníka spôsobom, ktorý tvorí vnútorný\nlogický celok a je preskúmateľný (III. ÚS 654/2024). Odkázanie na civilný súd bez individuálneho\nposúdenia konkrétnych častí uplatneného nároku predstavuje porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (II.\nÚS 328/2024). Poškodená zdôrazňuje, že ak odvolací súd z dôvodov uvedených v tomto odvolaní\nzasiahne do napadnutého rozsudku, je potrebné, aby sa súd v ďalšom postupe riadne a individuálne\nvysporiadal aj s uplatneným nárokom poškodenej v adhéznom konaní; najmenej tak, že v rozhodnutí\njasne uvedie, ktoré konkrétne časti nároku považuje za preukázané a rozhodnuteľné v trestnom konaní a\nktoré (a prečo) prípadne vyžadujú ďalšie dokazovanie mimo rámca adhézneho konania. Ďalej opatrovník\nnamieta a analyzuje skutkové a právne zistenia prvostupňového súdu.\nObžalovaný využil právo vyjadriť sa k obom odvolaniam, a to podaním obhajcu zo dňa 23.02.2026. V\nplnom rozsahu sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, ktoré viedli k jeho oslobodeniu spod\nobžaloby prokurátora tak, ako sú tieto podrobne odôvodnené v rozsudku. Postup prvostupňového\nsúdu pred vyhlásením rozsudku považuje obžalovaný za zákonný. Obžalovaný rovnako považuje aj\nsamotný rozsudok za zákonný, vecne správny, preskúmateľný a spravodlivý, rešpektujúci procesné\npráva obžalovaného a ďalších subjektov.\nK podaným odvolaniam obhajoba dôrazňuje, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v\nobžalobnom návrhu (§ 278 ods. 1 Trestného poriadku) a k tomuto viesť dokazovanie (§ 119 Trestného\nporiadku). Táto notorieta však nebola v konaní pred prvostupňovým súdom akceptovaná ani obžalobou\nani zástupcom poškodenej a nie je nimi akceptovaná ani v rámci ich argumentácie uvádzanej v\nodvolaniach.\nOdvolanie prokurátora je totiž založené na úvodnom tvrdení (cit. str. 2 odvolania): „Vo vzťahu\nk neuneseniu dôkazného bremena obžalobou vo vzťahu k opakovaniu protiprávneho konania\nobžalovaným spočívajúcim v opakovanom žiadaní maloletej, aby sa dotýkala jeho pohlavného údu (...). “\nTakéto nastavenie (vyplývajúce z vyššie uvedeného tvrdenia prokurátora) a takýto náhľad na\nobžalovaného a stíhaný skutok viedla obžaloba a zástupca poškodenej aj počas prvostupňového\nkonania a vedie ho dodnes, keďže jednotlivé argumenty uvádzané v odvolaniach dotvárajú, resp.\npodsúvajú závery, ktoré sa však stíhaného skutku netýkajú. Skutková veta podanej obžaloby totiž nie\nje vôbec, ani v náznakoch, založená na údajnom opakovanom protiprávnom konaní obžalovaného\na ani údajom opakovanom žiadaní maloletej, aby sa dotkla pohlavného údu obžalovaného. Snaha\nobžaloby a aj zástupcu poškodenej je teda snahou o dotvorenie záverov, ktoré z dôkazov vykonaných\nprvostupňovým súdom nevyplývajú s cieľom ich účelového prispôsobenia tak, aby „vyhovovali\"\nskutku vymedzenému v obžalobe. Ide však o neakceptovateľný aktivizmus. Vymedzenie skutku je\nzodpovednosťou obžaloby a súd môže rozhodovať len o takto vymedzenom skutku a na základe\ndôkazov týkajúcich sa skutku. V tomto smere nemožno postupu a záverom prvostupňového súdu\n\nskutočne nič vytknúť. Obžalovaný kvituje, že prvostupňový súd sa nenechal do tejto dotvorenej\nargumentácie „vtiahnuť\" a v odôvodnení rozsudku sa voči nej aj striktne vymedzil.\nPridržiavajúc sa výlučne skutkovej vety obžaloby a s ňou súvisiacich dôkazov, Prvostupňový súd v\nRozsudku správne ustálil, keď poukázal na to, že z vykonaného dokazovania nevyplynul záver, že by\nmaloletá vykazovala symptómy sexuálneho zneužívania. Bol však preukázaný záver (vychádzajúc z\nposudku znalca U.. V. P., U..) o funkčnom narušení v sociálnej oblasti maloletej. Bolo teda zistené\nsexualizované správanie neprináležiace vývinovému obdobiu maloletej, maloletá sa dotýka intímnych\npartií deti alebo dospelých, kreslí obrázky so sexuálnymi symbolmi, rozrušujú ju veci týkajúce sa\nsexu. Takéto správanie maloletej sa prejavovalo (mohlo prejavovať) rôznymi spôsobmi, na ktoré\nexemplifikatívne poukázal aj prvostupňový súd, a ktorých výpočet dopĺňa nižšie aj obžalovaný, keďže\ntieto vyplynuli z vykonaného dokazovania: odtiahnutie sprchového závesu maloletou pri sprchovaní\nobžalovaného (výpoveď obžalovaného), zmena správania maloletej; nevhodné správanie maloletej\nv škole (poznámky) a upozornenie vychovávateľkou, že aj s ďalšou žiačkou boli na chlapčenských\nzáchodoch (výpoveď svedka Q. B.), šúchanie sa rozkrokom o gauč a zvláštne správanie sa maloletej\n(cca 2 roky dozadu) (výpoveď svedka R.Á. C.), dotknutie sa rozkroku starého otca maloletej v roku 2023\n(výpoveď svedka Ľ. C.), dotknutie sa rozkroku svedka Š., obzeranie penisu obžalovaného pri močení a\nnarazenie do rozkroku 6 ročného kamaráta C. (výpoveď svedka T. Š.). Maloletá teda bezpochyby mala\n„problém\", ktorý sa dlhodobo odzrkadľoval v jej sexualizovanom správaní. Tento „problém\" maloletej\nvšak určite nebol dôsledkom obžalobou podsúvaného záveru o údajnom sexuálnom zneužívaní\npáchanom obžalovaným, symptómy sexuálneho zneužívania neboli dokazovaním potvrdené, a ani\nvyvolaný skutkom popísaným v skutkovej vete obžaloby, tento skutok jednak z časového hľadiska\nnemohol mať vplyv na vyššie popísané sexualizované správanie maloletej, nepotvrdzoval symptómy\nsexuálneho zneužívania a navyše ani nie je trestným činom.\nObžaloba a aj zástupca poškodenej v odvolaniach (ale aj počas prvostupňového konania) poukazujú\nna výpoveď maloletej, ktorá má preukazovať vinu obžalovaného zo skutku uvedeného v obžalobe.\nOpäť však ide len selekciu, resp. o podsúvame záverov/tvrdení, ktoré z dokazovania týkajúceho skutku\nvymedzeného obžalobou nevyplývajú. Zvukovoobrazový záznam o výsluchu maloletej totiž preukazuje\n(čas cca 10:19), že maloletá skutok, ako je vymedzený obžalobou, nepotvrdila. Navyše, hoci bol výsluch\nmaloletej vykonaný v prítomnosti psychologičky a ďalších osôb, bol vedený kladením sugestívnych a\nkapcióznych otázok formulovaných takým spôsobom, aby bola maloletá donútená k odpovedi, hoci sa\nopakovane vyjadrila, že odpovedať nebude, resp. nevie. Takýto „tón\" sa niesol celým jej výsluchom a\nkeď maloletá dokonca uviedla, že je unavená (čas cca 10:25), výsluch nebol prerušený a pokračoval\nďalším kladením sugestívnych a kapcióznych otázok. Maloletá pri tomto výsluchu - podľa obžalovaného\nnezákonného z vyššie uvedených dôvodov - uviedla viaceré skutočnosti, ktoré následne znalec U..\nV. P., U.. (sama prítomná pri výsluchu) „prevzal\" do znaleckého posudku. Tieto skutočnosti však\nnesúvisia so skutkom vymedzeným v obžalobnom návrhu, a tu je práve evidentná snaha obžaloby\na zástupcu poškodenej dotvárať, resp. prenášať vyjadrenia maloletej na stíhaný skutok, čo je však\nneprípustné. Pokiaľ by to však aj bolo prípustné, s čím však obžalovaný nesúhlasí, znalec U.. V. P., U..\npredsa všetky tieto vyjadrenia maloletej preskúmala a dospela k jednoznačnému záveru o neexistencii\nsymptómov sexuálneho zneužívania. A tento záver znalca je v plnom rozsahu aplikovateľný aj na\nstíhaný skutok vymedzený obžalobou. Výsluch maloletej a ani znalecký posudok znalca U.. V. P., U..\nteda žiadne sexuálne zneužívanie maloletej nepreukázali. Jediné, čo bolo preukázané, je už uvádzané\nsexualizované správanie maloletej, pričom nebolo preukázané, že maloletá sa takto sexualizované\nsprávala práve dôsledkom konania obžalovaného.\nNad rámec vyššie uvedených skutočností obžalovaný má z hľadiska komplexnosti záujem poukázať\naj na súvislosti týkajúce sa stíhaného skutku. Obžalovaný od začiatku trestného konania podrobne a\nkonštante popisuje svoj vzťah s maloletou a vyjadruje sa k inkriminovanému dňu. V súvislosti so skutkom\nvymedzeným obžalobou poukazuje obžalovaný na to, že (najmä):\n- celú situáciu v danom momente jednoducho vyhodnotil naivne a zle a nebol dostatočne kritický, keď\nmaloletej dovolil, aby sa dotkla jeho pohlavného údu;\n- obžalovaný takto konal výlučne za účelom uspokojenia zvedavosti maloletej; maloletú do ničoho\nnenútil;\n- maloletá sa pohlavného údu obžalovaného dotkla len jedenkrát, teda nie viackrát, ako sa v rozpore s\nobjektívnou skutočnosťou uvádza v obžalobe;\n\n- maloletá sa pohlavného údu obžalovaného dotkla cez pyžamo, ktoré mal obžalovaný po celý čas na\nsebe, teda obžalovaný si pohlavný úd nevytiahol z nohavíc, ako sa v rozpore s objektívnou skutočnosťou\nuvádza v obžalobe;\n- dotyk pohlavného údu obžalovaného maloletou, jedenkrát a „cez pyžamo\" bol výlučne letmým dotykom,\nktorý v žiadnom prípade neviedol ani v náznakoch k akémukoľvek sexuálnemu vzrušeniu a/alebo\nsexuálnemu uspokojeniu na strane obžalovaného (išlo len o uspokojenie zvedavosti na strane maloletej).\nSkutočnosť, že obžalovaný nie je žiaden „sexuálny predátor\", bola potvrdená aj výsluchmi znalcov a\nzávermi vypracovaných znaleckých posudkov k osobe obžalovaného a k jeho mobilnému telefónu, ktorý\ndobrovoľne vydal za účelom znaleckého skúmania, z ktorých vyplýva, že (okrem iného), že v mobilnom\ntelefóne obžalovaného nebol nájdený žiaden obsah so sexuálnym kontextom k maloletej alebo iným\nmaloletým osobám. Vo vzťahu k stíhanému skutku je veľmi nepravdepodobné, že by predmetná aktivita\nobžalovaného, teda siahanie maloletej na pohlavný orgán obžalovaného, viedla k jeho sexuálnemu\nvzrušeniu a následnému uspokojeniu (str. 12 znaleckého posudku znalca L.. I. J., U.., L., L., č. 52/2024,\nzo dňa 14.05.2024). Konanie obžalovaného teda nebolo žiadnym spôsobom sexuálne motivované, ale\nišlo len o jeho momentálne zlyhanie, ktoré už obžalovaný tisíckrát oľutoval a ľutuje ho dodnes.\nObžalovaný sa k odvolaniam vyjadril aj vlastným podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa\n25.02.2025. Ako rodič C. P. pozoroval odmalička problém, stále sa šúchala rozkrokom o roh gauča, bola\nzvedavá, keď sa sprchoval, za pohlavný úd chytila aj svojho starého otca. Obžalovaný nikdy nevidel\nobrázky so sexuálnou tematikou, ktoré by jeho dcéra kreslila. Matka dcéry je veľmi manipulatívna a\nobžalovaný je presvedčený, že dcéru zmanipulovala a manipuluje ju doteraz. Uvedené obžalovaný\nodvodzuje z toho, že keď s dcérou komunikuje cez messenger a niečo sa jej opýta, ona najprv pozrie na\nmatku a potom odpovie. Q. B. sa jedná najmä o peniaze. Obžalovaný svoju dcéru miluje, ona sa vždy\nnaňho teší a je s ním šťastná.\nPoškodená sa prostredníctvom opatrovníka vyjadrila k odvolaniu prokurátora tak, že sa s ním v\nplnom rozsahu stotožňuje. Ďalej vo vyjadrení opatrovník spochybňuje skutkové a právne závery\nprvostupňového súdu.\nOdvolací súd po predložení veci nezistil také chyby konania predchádzajúce napadnutému rozsudku,\nktoré by boli dôvodom na zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil vo veci verejné\nzasadnutie.\nNa verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava navrhla odvolaniu\nokresného prokurátora vyhovieť a poukázala na písomné dôvody odvolania.\nOpatrovník poškodenej sa tiež sa pridržiaval písomného odvolania. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré\nvyplynuli z dokazovania, a na to, že si za maloletú uplatnil nárok na náhradu škody, žiadal, aby súd\nvykonal dôkaz prehratím výpovede maloletej, a aby vrátil vec prvostupňovému súdu.\nZákonná zástupkyňa maloletej poškodenej nechcela záverom nič uviesť.\nObhajca navrhol obe odvolania zamietnuť z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení a podotkol, že\nvýpoveď maloletej, ktorej zákonnosť namieta, bola pred súdom prvého stupňa prehratá. Znalkyňa z nej\nvyvodila svoje závery o absencii príznakov sexuálneho zneužívania maloletej.\nObžalovaný sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu.\nPodľa § 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, môže rozsudok\nodvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.\nPodľa § 308 ods. 1 Trestného poriadku v neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním\nprokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý si uplatnil nárok\nna náhradu škody.\nPodľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,\nosobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,\n\nktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie\nje prípustné.\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť a včasnosť odvolania\nprokurátora. Odvolanie poškodeného vyhodnotil ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, pretože\npodľa jeho obsahu smeruje proti výroku o oslobodení spod obžaloby, proti ktorému v zmysle §\n307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku poškodený odvolanie podať nemôže. Tento oslobodzujúci\nvýrok síce je podkladom výroku o náhrade škody, a teda logicky môže zo širokého uhla pohľadu\nplatiť, že ak je nesprávny výrok o oslobodení, môže byť nesprávny aj výrok o náhrade škody,\navšak prípustnosť odvolania a vymedzenie rozsahu oprávnených osôb upravujú kogentné ustanovenia\nTrestného poriadku, čo znamená, že rozširovať okruh oprávnených osôb aj na iné výroky rozsudku, než\nna tie, ktoré explicitne menuje zákon, nie je možné. Z ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného poriadku\nvyplýva povinnosť súdu v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, odkázať poškodeného s\nuplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným\norgánom. Nikdy teta nemôže nastať situácia, že súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby a zaviaže\nobžalovaného k náhrade škody, čo by bol výrok, ktorý by hypoteticky bolo možné napadnúť odvolaním\npoškodeného podľa § 308 ods. 1 Trestného poriadku. Odvolanie poškodeného proti oslobodzujúcemu\nrozsudku spravidla smeruje proti výroku o vine, je tomu tak aj v prejednávanej veci, avšak zákon takéto\nodvolanie poškodenému neumožňuje. Obdobné právne závery vyplývajú nielen z výkladu zákona, ale\naj z ustáleného judikatúry (napr. Najvyšší súd ČSSR, senát, St 1/1980 zo dňa 18.06.1981 publikovaný\nv Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu v čísle vydání (svazku) 1 ročník 1982\nna straně 3., uveřejněno pod pořadovým (publikačním) číslem: 1/1982. Z tohto dôvodu odvolací súd\nodvolanie poškodeného podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol.\nOdvolací súd teda na podklade odvolania prokurátora preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť\nnapadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu\nkonania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním\nvytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného\nporiadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné.\nPodľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,\nak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 201 ods. 1 Trestného zákona kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto\ntakú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\nOdvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom\npojednávaní vykonané všetky navrhnuté dostupné dôkazy potrebné na objasnenie skutkového stavu\nveci v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku a dôkazy boli vykonané zákonným\nspôsobom. Hodnotiace úvahy súdu prvého stupňa tak vo vzťahu k skutkovému stavu ako aj k jeho\nprávnemu posúdeniu sú správne, logické, zodpovedajú zákonnému procesu hodnotenia dôkazov podľa\n§ 2 ods. 12 Trestného poriadku a niet im čo vytknúť. Odvolací súd si argumentáciu prvostupňového súdu\nv celom rozsahu osvojil a stotožňuje sa s ňou. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa\nuviedol, o ktoré dôkazy a skutočnosti svoje rozhodnutie oprel, a teda napadnutý rozsudok spĺňa aj\nzákonnú požiadavku preskúmateľnosti v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku.\nZ predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:\nDňa 29.05.2024 podal prokurátor na príslušný súd obžalobu na L. P.Ý. pre zločin sexuálneho\nzneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.\ng) a § 139 ods. 1 písm. c)) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto\nodôvodnenia.\nNa hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.03.2025 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods.\n1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul\nobžalovaného, v procesnom postavení svedka vypočul matku maloletej poškodenej Q. B.I., podľa § 135\n\nods. 4 Trestného poriadku prehral videozáznam z výsluchu maloletej poškodenej vypočul svedkov R. C.,\nĽ. C., R. F., S. P., L. P. podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal svedeckú výpoveď T. Š., vypočul\nznalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, vypočul znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie\nklinická psychológia detí, a tiež znalca z odvetvia psychológie dospelých, prečítal odborné vyjadrenie\npediatrického gynekológa, podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok z odboru\nelektrotechnika a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy.\nObhajoba obžalovaného spočívala v tom, že dcéru sexuálne nezneužíval a nezneužil, pod vplyvom\nzbytkového alkoholu jej dovolil dotknúť sa jeho penisu cez pyžamo. Svoje zlyhanie ľutuje. Nikdy ju\nnežiadal, aby sa ho dotýkala, a ona tak urobila iba raz.\nHodnotiac obsah výpovede maloletej poškodenej, ktorá mala v čase skutku 6 rokov, a to v spojení so\nznaleckým posudkom z odboru psychológia detí, odvolací súd konštatuje, že existujú 2 priame dôkazy\no skutku s odlišným obsahom. Na jednej strane obžalovaný pripúšťa umožnenie jedného nevhodného\ndotyku svojho penisu poškodenou cez oblečenie, a na strane druhej 6 ročné dieťa uvádza, že obžalovaný\nstále vyťahoval penis z nohavíc a žiadal ju, aby sa ho dotýkala. Toto 6 ročné dieťa v zmysle záverov\nznalkyne nedokáže presne zreprodukovať počet ani presné okolnosti incidentov, čo aj logicky zodpovedá\nranému vývoju osobnosti človeka, pričom maloletá podľa znalkyne vypovedala primerane svojmu veku.\nU maloletej neboli zistené fyzické ani psychologické príznaky sexuálneho zneužívania, ale bolo u nej\nzistené obdobné správanie voči viacerým mužom, a to voči T. Š., kamarátovi matky, a tiež voči otcovi jej\nmatky, teda k starému otcovi, a tiež iné sexualizované správanie neprimerané jej veku, a to v domácom\nprostredí i v škole.\nOdvolací súd konštatuje, že nie je vylúčené ustálenie skutku aj na základe jediného usvedčujúceho\ndôkazu, musí sa však jednať o dôkaz takej kvality a obsahu, ktorý vylučuje všetky ďalšie alternatívy\npriebehu skutkového deja. Primárne odvolací súd vychádzal z premisy, že 6 ročný človek nie je spôsobilý\nchápať, vyhodnocovať a reprodukovať prežité udalosti tak, ako dospelá osoba. Jedná sa o malé dieťa,\nktoré nemusí mať sklony k fabulácii, zároveň sú však jeho kognitívne funkcie veľmi málo vyvinuté v\nporovnaní s neskoršími štádiami detstva či dospelého života. V tomto kontexte nemožno vylúčiť, že\nreprodukcie maloletej adresované tete, úradníčke sociálnej kurately, či vyšetrovateľovi PZ mohli byť\nneúmyselne poznačené jej zážitkami s inými osobami, ktoré mali obdobný obsah, alebo si jednoducho\nnedokázala vzhľadom na svoj nízky vek zapamätať a zreprodukovať skutočný priebeh skutku, vrátane\njeho detailných okolností, ktoré sú rozhodujúce, hoci pre maloletú nemuseli byť v čase skutku významné.\nPre 6 ročné dieťa nie je veľký rozdiel v tom, že niekto iného o niečo žiada, a že ono niekoho žiada o\nniečo. Ak ako dieťa žijúce s rodičmi v jednej domácnosti mohla maloletá vidieť obžalovaného nahého,\nčo je celkom prirodzené, nemožno vylúčiť, že si jeho nahotu, či obnažený penis, spojila so zážitkom, na\nktorý bola opakovane rôznymi osobami dopytovaná. Inými slovami, ak o skutku neexistuje žiadny iný\ndôkaz, tak výpoveď malého dieťaťa treba hodnotiť veľmi opatrne.\nOdvolací súd zistil, že v znaleckom posudku nebol komplexne hodnotený pôvod pocitov strachu\nmaloletej a jej problémov so zaspávaním, pričom znalkyňa zjednodušene konštatovala, že pri\nspomienke na to, čo sa stalo, je rozrušená. Špecifickú vierohodnosť odvodzuje od toho, že maloletá\nskutok opísala tete, matke, sociálnej pracovníčke a vyšetrovateľke. Na základe tejto konzistentnosti\nznalkyňa konštatovala vierohodnosť maloletej. Znalkyňa však vôbec nereagovala na v danom čase\nnepriaznivé rodinné prostredie maloletej poznačené abúzom alkoholu obžalovaným a konfliktmi medzi\nrodičmi, pričom príčinu neprimeranej sexualizácie maloletej vzhliadla v skutku. Uvedené však aj z\nčasového hľadiska odporuje zisteným skutočnostiam o iniciatívnom nevhodnom kontaktovaní iných osôb\nmaloletou v rodinnom prostredí, jej fyzickými prejavmi sexuálneho charakteru opísanými svedkami i\nobžalovaným, a sexualizované správanie v škole, ku ktorým malo dôjsť cca rok pred skutkom, napr.\npodľa výpovede svedkyne Ľ. C., pričom aj incident s T. Š. skutku predchádzal. Z týchto dôvodov odvolací\nsúd aj na znalecký posudok z odboru klinická psychológia detí nahliadal kriticky a neakceptoval všetky\njeho závery, keďže nevychádzali z komplexných informácií, ale z predpokladu, že obžalovaný sa skutku\ndopustil v takej forme, v akej bolo vznesené obvinenie.\nOstatné vykonané dôkazy sú vo vzťahu k priebehu skutku subsidiárnej povahy, pretože sa nejedná o\npriame dôkazy o skutku. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že súd prvého stupňa\nskutkový stav ustálil správne, v súlade so zásadou in dubio pro reo, pričom odvolací súd súhlasí, že\n\nverzia obžalovaného výpoveďou maloletej poškodenej ani inými vykonanými dôkazmi vyvrátená nebola,\npretože na to neexistuje dostatočne kvalitný dôkazný podklad.\nSúd prvého stupňa zistený skutkový stav spočívajúci v tom, že obžalovaný raz dovolil poškodenej,\naby ho cez pyžamo chytila za penis, správne právne posúdil, pričom sa dôsledne zaoberal nielen\nosobitnými znakmi skutkovej podstaty trestného činu, ale aj všeobecnými znakmi. Obžalovanému\nbolo kladené za vinu, že spáchal trestný čin tak, že maloletú iným spôsobom odlišným od súlože\nsexuálne zneužil. Tento iný spôsob nie je zákonom definovaný, pričom ním môže byť popud maloletej\nosoby k manipulácii s pohlavným údom, ale aj akceptácia takejto iniciatívy dieťaťa, keďže za sexuálne\nzneužívanie treba považovať neprístojné vystavovanie dieťaťa sexuálnemu kontextu. Súd prvého stupňa\nsprávne konštatoval absenciu sexuálneho kontextu, a to na strane obžalovaného i poškodenej. U\nobžalovaného boli okrem jeho výpovede produkované dôkazy o absencii významu juvenilných objektov\nv detskom veku pre jeho sexuálne vzrušenie, pričom u maloletej je jej konanie vysvetliteľné nezrelou\nzvedavosťou, keďže jej sexuálny vývoj ešte nezačal, a nič nenasvedčuje tomu, že by sa chytala penisu\nsvojho otca so sexuálnym motívom. Preto aj odvolací súd dospel k záveru, že skutkom v rozsahu, ktorý\nbol preukázané, neboli naplnené formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu. Uvedené vylučuje\nvznik trestnej zodpovednosti obžalovaného v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku.\nZákonu zodpovedá aj výrok napadnutého rozsudku o odkázaní poškodenej s nárokom na náhradu škody\nna civilný proces podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý je pri riadne a včas uplatnenom nároku\nna náhradu škody obligatórnym výrokom nadväzujúcim na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd vyhodnotil napadnutý rozsudok ako vecne správny a\nzákonný, preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17T/42/2024", "guid": "75899426-eff1-4109-8446-423a4801768e:92b87e7c-426e-48d4-800f-e90246907769", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3533aed9-301e-4805-baae-f7c75e9cc384", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.654.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 654/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 654/2024 z 12. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.654.2024.1"}, {"guid": "ussr:ed9811ed-f2d8-4645-8ace-e131a06cf619", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.328.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 328/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 328/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.328.2024.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c7602148-12f3-4b5d-a0b4-fdfeac8d0449", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.338.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 338/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 338/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.338.2026.1"}]}