{"guid": "0e1df9f9-c798-49b6-ad1b-da644744b446:82fb0ceb-5eeb-4ddd-9521-b85063480413", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1125012376.2", "spisova_znacka": "4To/32/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/32/2026 z 23. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. apríla 2026, sp. zn. 4To/32/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1125012376.2", "identifikacne_cislo": "1125012376", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Karol Kováč", "sudca_id": 417, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-karol-kovac-417", "datum_vydania": "2026-04-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/82fb0ceb-5eeb-4ddd-9521-b85063480413", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1125012376.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1125012376.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1125012376.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4To/32/2026\n1125012376\n23. 04. 2026\nJUDr. Karol Kováč\nECLI:SK:KSBA:2026:1125012376.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a členov senátu Mgr.\nMichala Kačániho, PhD. a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného A. N., pre prečin výtržníctva\npodľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava I z 27.01.2026, sp. zn. 17T/25/2025, na verejnom zasadnutí konanom 23. apríla 2026, takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. N., nar. XX.XX.XXXX zamieta.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 27.01.2026 sp. zn. 17T/25/2025, bol obžalovaný\nA. N. uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,\nna tom skutkovom základe, že\ndňa 01.06.2025 v čase okolo 19:45 hod., na ulici za budovou podniku C. na adrese H. XX, D.-N., na\nmieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadol poškodeného A. J., a to tak, že podišiel k poškodenému\na hlavou ho udrel do oblasti tváre, pričom mu uvedeným konaním spôsobil ľahké zranenie v podobe\nzlomeniny nosa, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie, avšak bez práceneschopnosti poškodeného.\nZa uvedenú trestnú činnosť bol podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného\nzákona obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody\npodmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.\nProti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu písomným podaním doručeným súdu\ndňa 09.02.2026 odvolanie, ktoré smerovalo voči všetkým jeho výrokom.\nV odôvodnení odvolania uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k\nzáveru, že skutok je trestným činom. Ďalej namietal, že uložený trest je neprimeraný.\nKrajský súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v § 316\nTrestného poriadku. V dôsledku absencie dôvodov na uvedený postup súd následne nariadil na deň\n23.04.2026 verejné zasadnutie. Obžalovaný A. N. sa na tento úkon nedostavil, pričom svoju neúčasť\nospravedlnil písomným podaním predloženým súdu pred začiatkom verejného zasadnutia obhajcom. V\nrámci podania obžalovaný požiadal, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti.\nZa tejto situácie krajský súd postupoval podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku a verejné zasadnutie\nvykonal v neprítomnosti obžalovaného. Zároveň postupom podľa § 294 ods. 2 Trestného poriadku\nrozhodol, že verejné zasadnutie vykoná aj bez účasti poškodeného.\n\nNa verejnom zasadnutí obhajca uviedol, že sa pridržiava podaného odvolania a jeho dôvodov. Má za\nto, že súd sa nevyrovnal s rozpormi medzi výpoveďou obžalovaného a poškodeného a nezaujal k tomu\nnáležité stanovisko. Rovnako konanie obžalovaného nesprávne právne kvalifikoval, v posudzovanej veci\nmal byť použitý materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona. Nestačilo poukázať iba\nna priestupky, ktorých sa obžalovaný v minulosti dopustil, navyše tieto priestupkové spisy neboli ani\nna mestskom súde vyžiadané a oboznámené. Priestupkový register, prípadne register trestov, nie je v\nzmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona takou okolnosťou, ktorá by mala byť posudzovaná pri hodnotení\nstupňa závažnosti skutku. Má za to, že súd pochybil aj pri ukladaní trestu, keď iba mechanicky uložil\npodmienečný trest odňatia slobody a nezaoberal sa možnosťou uložiť obžalovanému aj iný alternatívny\ndruh trestu, pričom v konaní pred súdom bol zo strany obhajoby navrhovaný peňažný trest. Navrhol,\naby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové\nprejednanie a rozhodnutie. Alternatívne navrhol, aby krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku vo\nvýroku o treste sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží peňažný trest alebo iný primeraný druh trestu.\nProkurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.\nOdvolací súd v intenciách § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť\nnapadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu\nkonania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, prihliadajúc pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,\nale mohli by odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zistil, že\nodvolanie obžalovaného A. N. nie je dôvodné.\nPo splnení si prieskumnej povinnosti dospel krajský súd k záveru, že prvostupňový súd vykonal všetky\ndostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci a tieto vyhodnotil jednotlivo i vo\nvzájomnej súvislosti v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku. Mestský\nsúd ustálil skutkový stav uvedený vo výrokovej časti rozsudku v súlade s výsledkami dokazovania\nvykonaného na hlavnom pojednávaní a v odôvodnení rozhodnutia v zmysle § 168 Trestného poriadku\njasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými\núvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa\nmestský súd vyrovnal s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného. Krajský súd sa preto v týchto smeroch\nstotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.\nVychádzajúc zo skutkovej vety podanej obžaloby a zákonnej skutkovej podstaty žalovaného trestného\nčinu bolo úlohou súdu prvého stupňa zistiť, či sa obžalovaný A. N. dopustil takého úmyselného fyzického\nkonania, ktoré možno považovať za výtržnosť, a ktorého sa zároveň dopustil na mieste verejnosti\nprístupnom. S poukazom na prezentovanú obhajobu a odvolacie námietky obžalovaného bolo súčasne\npotrebné náležite posúdiť, či skutok dosahuje vyšší než nepatrný stupeň závažnosti podľa § 10 ods. 2\nTrestného zákona.\nV konaní nebolo sporné, že dňa 01.06.2025 v čase približne o 19:45 hod. došlo za budovou podniku\nC. na H. ulici v D. k fyzickému kontaktu medzi obžalovaným a poškodeným A. J.. Obžalovaný sám\npriznal, že poškodeného udrel hlavou do oblasti nosa, pričom práve tento úder mal za následok\nkrvácanie a následne lekársky zistenú zlomeninu nosa. Táto podstatná časť skutkového deja je teda\npotvrdená nielen výpoveďou poškodeného, ale aj samotnou výpoveďou obžalovaného a lekárskou\nsprávou. Rovnako neboli v konaní sporné ani následky tohto incidentu na zdraví poškodeného podrobne\nopísané v obžalobe.\nSpornou zostala predovšetkým otázka, či fyzickému útoku zo strany obžalovaného predchádzalo\nstrčenie alebo iné fyzické napadnutie zo strany poškodeného. Obžalovaný tvrdil, že poškodený ho\nako prvý sotil rukami do oblasti hrude, na čo reagoval úderom hlavou. Poškodený však túto okolnosť\njednoznačne poprel a uviedol, že obžalovaného fyzicky nenapadol, ani do neho nesotil.\nVýpoveď svedkyne A. N. síce nezachytáva samotný moment útoku, avšak významne korešponduje s\nvýpoveďou poškodeného v tom, že jej obžalovaný po návrate na terasu uviedol, že poškodený ho slovne\nnapadol, nie že by ho predtým fyzicky napadol alebo sotil. Súd prvého stupňa v tomto smere logicky\nsprávne uviedol, že táto okolnosť dôvodne oslabuje vierohodnosť obhajobnej verzie obžalovaného o\nbezprostrednom fyzickom útoku poškodeného. Ak by totiž poškodený obžalovaného skutočne fyzicky\n\nnapadol ako prvý, bolo by logické očakávať, že obžalovaný túto skutočnosť bezprostredne po incidente\nuvedie aj svedkyni A. N., najmä keď bol ňou konfrontovaný s tým, čo sa stalo.\nAni v prípade, ak by medzi obžalovaným a poškodeným pred samotným úderom došlo k slovnej výmene\nnázorov alebo k určitému napätiu, takáto okolnosť sama osebe nemôže ospravedlniť fyzický útok vedený\nhlavou do oblasti tváre. Úder hlavou do nosa predstavuje intenzívny fyzický zásah do telesnej integrity\ninej osoby, ktorý je spôsobilý vyvolať zranenie, čo sa v posudzovanej veci aj stalo. Reakcia obžalovaného\npreto zjavne prekročila rámec primeraného riešenia konfliktnej situácie a nemožno ju hodnotiť ako\nspoločensky akceptovateľné konanie.\nV tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že obrana obžalovaného založená na tvrdení, že poškodený\nmal byť iniciátorom konfliktu, respektíve, že jeho konaniu predchádzalo násilné alebo provokatívne\nsprávanie zo strany poškodeného, nebola pre právne posúdenie veci podstatná. Skutková podstata\nprečinu výtržníctva sa totiž posudzuje predovšetkým z hľadiska objektívnej stránky, ktorá je\ndeterminovaná samotným konaním páchateľa spočívajúcim vo výtržnosti alebo hrubej neslušnosti na\nverejnosti alebo na mieste verejnosti prístupnom. Táto objektívna stránka sa nezameriava na zisťovanie\ntoho, kto bol iniciátorom konfliktu, ani na okolnosti, ktoré konfliktu predchádzali, pokiaľ tieto nedosahujú\nintenzitu okolností vylučujúcich protiprávnosť. V prejednávanej veci bolo rozhodujúce, či obžalovaný\nsvojím úmyselným konaním napadol inú osobu a tým ohrozil verejný poriadok. Za situácie, keď bolo\nbez pochybností preukázané, že obžalovaný fyzicky zaútočil na poškodeného úderom hlavou do oblasti\ntváre, pričom tento útok mal za následok zranenie, nemôže obstáť obrana smerujúca k preneseniu\nzodpovednosti na poškodeného len na základe tvrdeného predchádzajúceho správania.\nBez relevancie teda bolo aj tvrdenie obžalovaného, že súd prvého stupňa sa náležite nevysporiadal s\nrozpormi medzi jeho výpoveďou a výpoveďou poškodeného. Je potrebné zdôrazniť, že tieto rozpory sa\ntýkali predovšetkým otázky, či fyzickému útoku zo strany obžalovaného predchádzalo údajné strčenie\nzo strany poškodeného. V tejto časti skutkového deja súd prvého stupňa vykonané dôkazy vyhodnotil\na presvedčivo odôvodnil, prečo nepovažoval obhajobnú verziu obžalovaného za vierohodnú. Naopak,\nv podstatnej a rozhodujúcej časti skutkového deja, a to že k fyzickému útoku zo strany obžalovaného\ndošlo, medzi výpoveďami obžalovaného a poškodeného nebol rozpor.\nKrajský súd sa preto plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že obžalovaný A. spôsobom\nopísaným v skutkovej vete obžaloby na mieste verejnosti prístupnom úmyselne fyzicky napadol\npoškodeného spôsobom, ktorý bol spôsobilý narušiť verejný poriadok a vyvolať pohoršenie alebo obavy.\nObžalovaný preto svojím konaním formálne naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu\nvýtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.\nV plnej miere sa možno stotožniť aj s právnym záverom súdu prvého stupňa vo vzťahu k materiálnej\nstránke žalovaného konania. Pri posudzovaní stupňa závažnosti skutku v zmysle § 10 ods. 2 Trestného\nzákona je potrebné vychádzať predovšetkým zo spôsobu vykonania činu, jeho následkov, okolností,\nza ktorých bol spáchaný, miery zavinenia a pohnútky páchateľa. V prejednávanej veci obžalovaný\npoužil fyzické násilie vo forme úderu hlavou do oblasti tváre takej razancie, že následkom jeho konania\nbola zlomenina nosa poškodeného, respektíve konkrétna nezanedbateľná ujma na zdraví vyžadujúca\nlekárske ošetrenie. Takéto konanie zjavne presahuje rámec bagateľného incidentu.\nPokiaľ obžalovaný namietal, že súd prvého stupňa neprípustne prihliadal na jeho predchádzajúci spôsob\nživota, krajský súd tejto námietke v zásade dáva za pravdu v tom smere, že predchádzajúci spôsob\nživota páchateľa nepatrí medzi kritériá rozhodné pre posúdenie materiálneho korektívu podľa § 10\nods. 2 Trestného zákona. Uvedená okolnosť je relevantná najmä pri úvahách o druhu a výmere\ntrestu, nie však pri posudzovaní samotnej trestnosti činu. Napriek tomu však aj bez prihliadnutia na\npredchádzajúce správanie obžalovaného dosahuje jeho konanie intenzitu, ktorá jednoznačne prekračuje\nhranicu potrebnú pre vyvodenie trestnej zodpovednosti. Krajský súd opakuje, že preukázané konanie\nobžalovaného spočívalo v úmyselnom fyzickom útoku vedenom na citlivú časť tela, ktorý viedol k\nreálnemu poškodeniu zdravia, odohral sa na mieste verejnosti prístupnom a bol spôsobilý narušiť verejný\nporiadok. Za týchto okolností nemožno dospieť k záveru, že by išlo o skutok nepatrnej závažnosti, a\npreto je správny záver súdu prvého stupňa, že bola naplnená aj materiálna stránka prečinu výtržníctva.\n\nNadriadený súd preto uzatvára, že všetky zistené a preukázané skutočnosti vyplývajúce z vykonaných\ndôkazov, tvoria ucelený, logický a vzájomne sa dopĺňajúci celok, ktorý nevzbudzuje žiadne rozumné\npochybnosti o vine obžalovaného zo stíhaného prečinu.\nAni pri skúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na\nzrušenie alebo zmenu uloženého trestu.\nJe potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok\nupravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky\nskutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj\nostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých\nzohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.\nUstanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného\nzákona základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení má\nuložený trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej\ntrestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných\nodradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nZávery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia\nz neho vyplynúť.\nK osobe obžalovaného súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, na základe ktorého bolo zistené, že v\nminulosti sa dopustil priestupkov rôzneho charakteru, a to štyrikrát na úseku cestnej premávky a dvakrát\nproti občianskemu spolunažívaniu. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ nebol\nsúdne trestaný.\nPrvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,\nprihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa,\njeho pomery a možnosť nápravy.\nV tomto smere mestský súd správne postupoval tak, že u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu\nani priťažujúcu okolnosť. Krajský súd na tomto mieste dopĺňa, že hoci obžalovaný doposiaľ nebol\nsúdne trestaný, v minulosti sa opakovane dopustil konania proti občianskemu spolunažívaniu, teda\nprotiprávneho správania obdobného charakteru, aký má aj žalovaný trestný čin. Za týchto okolností preto\nnemožno konštatovať, že obžalovaný viedol pred spáchaním žalovaného skutku riadny život.\nVýchodiskom pri rozhodovaní o uložení sankcie obžalovanému bol § 364 ods. 1 Trestného zákona, ktorý\nustanovuje trest odňatia slobody v rozpätí až na 3 roky.\nZa týchto okolností považuje krajský súd uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov s\npodmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov za zodpovedajúci\nvšetkým zákonným kritériám a primeraný závažnosti spáchaného činu, ako aj osobe obžalovaného. Pri\núvahe o konkrétnej výmere trestu súd prvého stupňa správne prihliadol na spôsob vykonania činu, jeho\nnásledky spočívajúce v ohrození verejného poriadku a reálnom poškodení zdravia poškodeného, ako\naj na okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný. Obžalovaný sa dopustil úmyselného fyzického útoku\nna verejne prístupnom mieste, pričom jeho konanie nebolo len impulzívnym a zanedbateľným excesom,\nale vyústilo do konkrétneho zranenia, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie.\nKrajský súd sa pri skúmaní napadnutého výroku o treste nestotožnil s námietkou obžalovaného, že\nsúd prvého stupňa sa dostatočne nezaoberal možnosťou uloženia alternatívneho druhu trestu. Zo\nspisového materiálu vyplýva, že súd vykonal všetky jemu dostupné lustrácie smerujúce k zisteniu\npomerov obžalovaného. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný svojou dobrovoľnou neúčasťou\nna hlavnom pojednávaní nevytvoril priestor na bližšie objasnenie svojich osobných, majetkových a\nzárobkových pomerov, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre úvahu o uložení peňažného trestu alebo\niného alternatívneho druhu sankcie. Za takejto dôkaznej situácie nemožno súdu prvého stupňa vytýkať,\nže nepristúpil k uloženiu peňažného trestu, keďže absentovali relevantné podklady pre posúdenie jeho\nprimeranosti a vykonateľnosti.\n\nNaopak, uloženie podmienečného trestu odňatia slobody pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby\npredstavuje v danom prípade primeranú reakciu na spáchaný trestný čin. Takto uložený trest dostatočne\nzohľadňuje skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, pričom zároveň reflektuje aj\npovahu a závažnosť jeho konania. Podmienečný odklad výkonu trestu súčasne poskytuje obžalovanému\npriestor pre nápravu bez nutnosti výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom hrozba\nnariadenia jeho výkonu má v jeho prípade zabezpečiť primeraný preventívny efekt.\nZ hľadiska všetkých vyššie uvedených skutočností možno trest uložený súdom prvého stupňa považovať\nza zákonný, primeraný a spravodlivý, ktorý napĺňa požiadavky individuálnej aj generálnej prevencie.\nS poukazom na všetky uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné\npostupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.\nPredmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17T/25/2025", "guid": "533438ac-1a9e-43d5-9fa2-f4caef9c2860:1149445b-1456-4e68-8704-13ad70a7356c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}