Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/9/2024 z 24. 2. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. februára 2026, sp. zn. 5Co/9/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1211229243.7
Krajský súd Bratislava | 5Co/9/2024 | ECLI:SK:KSBA:2026:1211229243.7 | 2026-02-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov
Citované ustanovenia: § 388 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/841f643e-7c6d-4e37-bb81-1a53c65c8b3f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1211229243.7

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
5Co/9/2024
1211229243
24. 02. 2026
JUDr Janka Richterová
ECLI:SK:KSBA:2026:1211229243.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov
JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobcu: X. X., Z.. XX.X.XXXX, B. Q. XXX,
zastúpeného JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám.
2, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792
752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, so sídlom v Bratislave, Kubániho 16,
o určenie neplatnosti zmluvy ai., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV
zo dňa 24. augusta 2023 č. k. B2-17C/1/2019-540, takto
rozhodol:
Odvolací súd vo výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a ;
p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby, vo výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a
konanie z a s t a v u j e ;
vo výroku III. rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (druhým) súd prvej inštancie vo výroku I určil, že zmluva o revolvingovej
pôžičke číslo 113553 - 76132, uzavretá medzi stranami dňa 16.12.2009, je neplatná. Vo výroku II. určil,
že neplatnou je i záložná zmluva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu (z rovnakého dňa a čísla). Vo
výroku III. žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1. 306 €.
Žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania (výrok IV.).
2. V odôvodnení uviedol, že medzi stranami došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, keď zo žiadosti
žalobcu nevyplýva, že má záujem čerpať úver na podnikateľské účely. Žalobca v roku 2008 nevykonával
podnikateľskú činnosť, bol poberateľom dávok nemocenského poistenia, jeho finančná situácia v roku
2009 nebola dobrá, potreboval splatiť iné úvery. Úver nebol použitý na výkon jeho podnikateľskej
činnosti, žalobca má preto postavenie spotrebiteľa. Následne uzavretú zmluvu posúdil podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch (zák. č. 258/2001 Z.z.) a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje podstatnú
náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j), keď neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Dospel však k záveru o neplatnosti celej zmluvy, keď výška odplaty
(5.478 €) viac ako o 100 % presahovala reálne poskytnutú pôžičku (5. 250 €), pritom podľa § 1a
nar. vl. č. 87/1995 Z.z. odplata pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej RPMN pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Dohodnutá výška odplaty je
preto podľa § 3 ods. 10 a 11 neplatná. Aj dohodnuté úroky z pôžičky považoval za rozporné s dobrými
mravmi, a teda neplatne dojednané podľa § 39 OZ .

3. Ak by aj zmluvu nevyhodnotil ako spotrebiteľskú, zmluva o pôžičke by bola neplatná podľa § 39 OZ
pre rozpor s dobrými mravmi pri dojednaní odmeny za poskytnutie pôžičky, taktiež pre zmluvné pokuty
podľa článku 12 zmluvy.
4. S ohľadom na akcesorický charakter záložného práva pre neplatnosť zmluvy o pôžičke potom je
neplatnou i záložná zmluva, ktorou sa zabezpečovala pohľadávka, ktorá platne nevznikla.
5. Dospel tiež k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, preto plnenie prijaté z
neplatného právneho úkonu je povinný podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ vydať. Žalobca uhradil 22 splátok
spolu vo výške 6. 556 €, ktorá suma presahovala istinu 5. 250 o 1. 306 €, preto rozsah bezdôvodného
obohatenia ustálil na uvedenú sumu.
6. Neprihliadol na obranu žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení,
keď v prípade žaloby patriacej spotrebiteľovi, ide o osobitný druh žaloby, v ktorom je prípustné požadovať
určenie neplatnosti zmluvy podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa; v tomto prípade
preto naliehavý právny záujem nie je potrebné tvrdiť a preukazovať.
7. Napokon sa nestotožnil ani s obranou žalovaného o tom, že konaniu v časti žaloby na plnenie bráni
existencia právoplatne rozhodnutej veci (uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 02. októbra
2017 sp. zn. 1CbZm/69/12 - 199), keď predmetom súdneho konania bolo zaplatenie 8. 522, 80 s
príslušenstvom zo zmenky a tento nárok sa ako taký týkal zabezpečenia pohľadávky žalovaného zo
zmluvy o revolvingovej pôžičky. Nie je preto možné, aby strany v konaní o zaplatenie sumy zo zmenky
sa dohodli zmierom a zároveň tým vyporiadali vzájomné práva a povinnosti, týkajúce sa iného súdneho
konania, síce rovnakých strán sporu, avšak s iným predmetom konania. V zmysle § 585 OZ dohoda,
ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol
pomýšľať. Žalobca pri uzatváraní zmieru nemohol pomýšľať na práva, ktoré nie sú predmetom konania.
8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Z dôvodov neúplných a nesprávnych
skutkových záverov a nesprávneho právneho posúdenia žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na nové konanie. Predovšetkým nesúhlasil so záverom súdu o tom, že v spore išlo o
uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že žalobca si zmluvu pred podpisom prečítal,
a keďže vystupoval ako viazaný finančný agent pre žalovaného, muselo mu byť zo zmluvy zrejmé,
že ju neuzatvoril ako spotrebiteľ, ktorým žalovaný neposkytoval úvery vyššie ako 1. 500 €. Žalobca
vedel, že postup pri uzatváraní spotrebiteľskej alebo podnikateľskej zmluvy bol diametrálne odlišný.
Za nesprávny považoval tiež záver súdu o tom, že výška odmeny za pôžičku bola dojednaná v sume
prevyšujúcej 100 % poskytnutej istiny. Súd celkom abstrahoval od skutočnosti, že výška odmeny je
úmerne závislá od doby splácania. Úroková sadzba predstavovala 26,8 % pri použití štandardného
vzorca pre výpočet úrokovej sadzby. Súd selektívne neprihliadol na ustanovenie o odmene, o spôsobe
jej úhrady a o dobe splácania. Pre platný vznik pohľadávky nesúhlasil ani so záverom súdu o neplatnosti
akcesorickej záložnej zmluvy. Vytkol súdu, že neprihliadol na výsledok konania na Okresnom súde
Bratislava V sp. zn.1 CbZm/ 9/12, keď v zmysle súdom schváleného zmieru "splnením tejto povinnosti
žalovaného sú vzájomné práva a povinnosti strán vyrovnané“. Skutočnosť, že ku dňu uzavretia zmieru
02.10.2017 sa žalobca zaviazal na plnenie v prospech žalovaného, logicky nemohol mať nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej sume.
9. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Záver súdu o uzavretí
spotrebiteľskej zmluvy považoval za správny, založený na vykonanom dokazovaní. Zo žiadosti o
poskytnutie pôžičky vyplýva, že do nej evidentne zasahovali viaceré osoby, je preškrtávaná, dopisovaná,
nie je daná totožnosť pisateľa údajov o fyzickej osoby - podnikateľovi. Tvrdil tiež, že má naliehavý právny
záujem na požadovanom určení neplatnosti zmluvy o pôžičke z dôvodu, že žalovanému boli poskytnuté
plnenia na základe akcesorickú zmluvných vzťahov (zmenka) a súčasne do dnešného dňa je na liste
vlastníctva vyznačené záložné právo žalovaného. Domnieval sa, že nemá žiadnu relevanciu, že bol
viazaným finančným agentom pre žalovaného, pretože nebol nijako špeciálne školený a nemá právne
alebo ekonomické vzdelanie. Súd správne ustálil výšku odmeny. Žalovaný poskytol žalobcovi 5. 250 €.
Žalobca mu uhradil 10. 728 € v priebehu troch rokov, teda dvojnásobnú sumu oproti výške poskytnutej
pôžičky, čo predstavuje ročný úrok vyšší ako 33 %. Vzorec pre výpočet odmeny v rozpore so zákonnou
koncentráciou konania žalovaný nepredložil súdu prvej inštancie. Poukázal tiež na neprípustnosť

zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy formou zmenky alebo šeku podľa § 5 a ods. 1 písm.
b) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
10. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP), vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom stranám poskytol stranám priestor na
mimosúdne urovnanie sporu. Následne žalovaný s ohľadom na ním tvrdenú záväznosť uzavretého
zmieru v zmenkovom konaním požiadal o výmaz záložného práva v jeho prospech na nehnuteľnostiach
vo vlastníctve žalobcu (E. Č.. XXX pre A.. Ú. Q.). Pre neuzavretie sporu dohodou o urovnaní odvolací súd
nariadil ďalšie pojednávanie, na ktorom vec predbežne právne posúdil, umožnil stranám naň reagovať
a zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu (§ 384 ods. 1, § 366 CSP) oboznámením revolvingovej
zmluvy, zmenkového spisu Okresného súdu Bratislava 5 a LV č. 645.
11. Pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti revolvingovej
zmluvy napadnutý rozsudok vo výroku I. zmenil a žalobu v tejto časti zamietol; v časti, týkajúcej sa
určenia neplatnosti záložnej zmluvy pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, v tejto časti rozsudok zrušil a
konanie zastavil; v časti bezdôvodného obohatenia rozsudok zrušil a v tejto časti konanie zastavil pre
prekážku veci rozsúdenej (§ 388, § 370, § 161 ods. 1, 2 v spojení s § 230 CSP).
12. Súd prvej inštancie (rozsudok zo dňa 14. októbra 2014 č. k. 17C 226/11-338) zamietol žalobu,
keď dospel k záveru že žalobca uzavrel úverovú zmluvu ako podnikateľ súvislosti s výkonom jeho
podnikateľskej činnosti. Vychádzal zo záhlavia úverovej zmluvy, v ktorej je uvedené tiež obchodné
meno žalobcu, IČO a miesto podnikania, tiež údaj o tom, že prostriedky sú poskytnuté na výkon
svojho živnostenského oprávnenia - zamýšľanú rekonštrukciu ním prevádzkovaného pohostinstva i zo
skutočnosti, že ako spotrebiteľ, ktorý v minulosti už čerpal spotrebiteľské úvery, vedel, že v takom
prípade nemusel predkladať živnostenský list ani daňové priznanie. Odvolací súd na odvolanie žalobcu
rozsudok ako vecne správny potvrdil. Poukázal na to, že žalobca sa po poučení, že v uplatnenej výške
sa pôžička poskytuje len podnikateľským subjektom, nemohol domnievať, že koná ako spotrebiteľ. Súd
prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že uvedené zmluvy nemajú spotrebiteľský charakter.
Tvrdená tieseň, v ktorej mal žalobca zmluvy uzatvoriť, zakladá v zmysle § 49 OZ právo na odstúpenie
od zmluvy, ktoré žalobca nevyužil (rozsudok zo dňa 21. januára 2016 sp. zn. 10 Co 59/15).
13. Na dovolanie žalobcu dovolací súd oba rozsudky zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Podľa dovolacieho súdu právny záver, že úverová zmluva nie je spotrebiteľská zmluva,
a že ňou nebol založený spotrebiteľský vzťah, podľa poznámky dovolacieho súdu bode 18. 1 v
súvislosti so skúmaním prípustnosti dovolania dovolací súd neposudzoval vecnú správnosť tohto záveru,
nezbavoval súdy, vzhľadom na petit žaloby, povinnosti posúdiť platnosť úverovej zmluvy z hľadiska
možnej existencie tých dôvodov, s ktorými právny poriadok vo všeobecnosti spája neplatnosť zmluvy.
Súdy mali podať preto vysvetlenie, akými úvahami sa riadili a k akým záverom dospeli pri riešení otázky,
či nezakladá jej absolútnu neplatnosť, nie podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských zmluvách a
spotrebiteľských úveroch, ale z hľadiska všeobecnými ustanoveniami vyžadovaného súladu so zákonom
(§ 39 OZ) alebo dobrými mravmi (§ 3 OZ) konanie žalovaného, ktoré žalobca opisoval ako agresívne,
nečestné, zavádzajúce, zakrývajúc skutočnú podstatu úverovej zmluvy a tiež úžernícke. Na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu prihliada súd totiž ex offo; táto nastáva bez ďalšieho zo zákona, pôsobí od
začiatku a v dôsledku toho sa na úkor hľadí tak, akoby ani nebol urobený (uznesenie zo dňa 23. januára
2019 sp. zn. 3 Cdo 188/19).
14. Podľa § 455 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.
15. Súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil preň záväznými závermi dovolacieho súdu, keď v ďalšom
konaní nesprávne a v rozpore so skoršími závermi súdov opätovne riešil otázku, či medzi stranami ide
o spotrebiteľský spor. Táto otázka však nebola predmetom dovolacieho prieskumu (viď bod 18.1), teda
ani právne významnou skutočnosťou, pre nesprávne alebo absentujúce riešenie ktorej dovolací súd pre
žalobcu negatívne rozsudky prvoinštančného i odvolacieho súdu zrušil. Účinky zákonnej (sudcovskej)
koncentrácie konania nad rámec dôvodov zrušujúceho uznesenia totiž nie sú dotknuté, teda otázka
charakteru zmluvy už nemohla byť opätovne riešená (porovnaj napr. R 29/2025).

16. Za tohto stavu súd prvej inštancie celkom nenáležite posudzoval danosť naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení neplatnosti revolvingovej i záložnej zmluvy podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa (§ 3 ods. 5); v zmysle záverov dovolacieho súdu mal platnosť napadnutých zmlúv
posudzovať výlučne z hľadiska ustanovenia § 3 a § 39 OZ.
17. K uvedenému záveru dospel dovolací súd za situácie, keď v prospech žalovaného bolo na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu na E. Č.. XXX pre A.. Ú. Q. zapísané záložné právo na
zabezpečenie pohľadávky, vyplývajúcej z namietanej revolvingovej zmluvy.
18. V priebehu odvolacieho konania došlo k zásadnej zmene skutkového stavu pre postup žalovaného, v
dôsledku ktorého na nehnuteľnostiach žalobcu ďalej neviaznu žiadne ťarchy. Záložné právo v prospech
žalovaného ako záložného veriteľa, z existencie ktorého žalobca odvodzoval naliehavý právny záujem
na požadovanom určení neplatnosti oboch zmlúv, zaniklo jeho výmazom z katastra nehnuteľností.
19. Za tohto zmeneného skutkového stavu odvolací súd nie je ďalej viazaný záverom dovolacieho súdu
o potrebe preskúmania namietaných zmlúv z hľadiska § 3 a § 39 OZ.
20. Pre výmaz záložného práva u žalobcu absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení
neplatnosti oboch zmlúv. Určenie neplatnosti záložnej zmluvy je celkom zjavne bezpredmetné, čo
nesporne viedlo žalobcu i k späťvzatiu žaloby v časti určenia neplatnosti záložnej zmluvy.
21. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutiu odvolacieho súdu (§ 217 ods. 1 CSP) však absentuje i naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti revolvingovej zmluvy. Rozhodnutie o určení neplatnosti tejto zmluvy
by totiž nič nezmenilo na právnom postavení žalobcu. Záložné právo na nehnuteľnosti je vymazané.
Žalovaný voči žalobcovi nevedie žiadne súdne konanie o žalobe na plnenie na základe namietanej
revolvingovej zmluvy a s ohľadom na plynutie času (premlčanie) úspešné podanie žaloby na plnenie už
ani neprichádza do úvahy. Okrem toho žalovaný opakovane deklaroval, že je viazaný súdom schváleným
zmierom v zmenkovom konaní, čomu zodpovedá i jeho reálny postup.
22. Z týchto dôvodov odvolací súd potom v časti, týkajúcej sa určenia neplatnosti revolvingovej zmluvy,
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v tejto časti zamietol.
23. Odvolací súd sa stotožnil so žalovaným, že v časti vydania bezdôvodného obohatenia je potrebné
konanie zastaviť z dôvodu prekážky právoplatne rozsúdenej veci.
24. Zmier (§ 148 CSP) je hmotnoprávna dohoda sporových strán (res transacta), ktorej účinky sa
prejavujú aj v procese, keď zmier je aj procesným inštitútom, predstavujúcim surogát rozsudku (res
iudicata, exekučný titul). Nejde o procesný úkon strán. Vzhľadom na jeho charakter strany sa môžu
dohodnúť aj na tom, čo nebolo obsiahnuté v pôvodnom predmete konania. Medzi nimi existujúce sporné
otázky môžu riešiť komplexne, teda vrátane toho, čo bolo predmetom iného konania.
25. S odvolacím súdom oboznámeného spisu zmenkového súdu vyplýva, že konanie zo zmenky,
ktorou sa zabezpečovala pohľadávka žalovaného z v tomto spore namietanej revolvingovej zmluvy,
bolo prerušené do právoplatného skončenia tohto sporu. Podľa súdom schváleného zmieru (uznesenie
zo dňa 02. októbra 2017 č. k. 1CbZm 69/12 - 199, právoplatné dňa 12.10.2017) sa strany dohodli,
že splnením povinnosti žalovaného (tu žalobca) zaplatiť žalobcovi 1.630, 05 € (a trovy konania) sú
vzájomné práva a povinnosti strán vyrovnané. Uzavretý zmier zaväzuje jeho oboch účastníkov, nielen
žalovaného, ktorý na jeho základe požiadal o výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností. Žalobca
voči žalovanému od uzavretia zmieru teda už nemal (nemohol mať) žiadne nároky z titulu plnenia
poskytnutého na základe revolvingovej pôžičky.
26. Súd celkom nesprávne uzavrel, že pri uzatváraní zmieru strany v zmysle § 585 ods. 1 druhá veta
OZ nemohli myslieť i na nároky uplatnené v tomto spore. Žalobca (tam žalovaný) musel pomýšľať i na
nároky uplatnené v tomto spore, keď neskôr začaté konanie na zmenkovom súde bolo prerušené do
skončenia tohto sporu a argumentácia žalobcu v oboch sporoch bola v zásade rovnaká.
27. O trovách celého konania (prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho) odvolací súd rozhodol
podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca bol

neúspešný v časti neplatnosti revolvingovej zmluvy, naproti tomu v časti neplatnosti záložnej zmluvy
zobral žalobca žalobu späť pre správanie sa žalovaného (zastavenie konania zavinil žalovaný). V
časti peňažného plnenia sa strany dohodli na trovách konania ešte v súdnom zmieri, čo žalobca (tam
žalovaný) akceptoval.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).