{"guid": "dded7182-7eec-46c3-b3dd-a91bf4e08a83:74e2cb23-d52d-4387-9b9a-84f19f9d12ac", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1212212962.3", "spisova_znacka": "7Co/22/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/22/2026 z 30. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. júna 2026, sp. zn. 7Co/22/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1212212962.3", "identifikacne_cislo": "1212212962", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Harvancová", "sudca_id": 591, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-harvancova-591", "datum_vydania": "2026-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143", "nazov": "§ 143 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-143"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-145", "nazov": "§ 145 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-145", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-148", "nazov": "§ 148 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-148", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-148"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-150", "nazov": "§ 150 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-150", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396", "nazov": "§ 396 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-143", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-145", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-148", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-150", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74e2cb23-d52d-4387-9b9a-84f19f9d12ac", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1212212962.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1212212962.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1212212962.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/22/2026\n1212212962\n30. 06. 2026\nJUDr. Mariana Harvancová\nECLI:SK:KSBA:2026:1212212962.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: K. K., R.. XX.XX.XXXX, T.\npoD. N. XXXX/X, D. - I. K., zast. JUDr. Michaela Kajabová, advokátka, Budovateľská 2, Bratislava, IČO:\n42 257 310, proti žalovanej: K.. Q. V., R.. XX.XX.XXXX, T. N. K. XXXX/XX, X. N. A., zast. JUDr. Alexandra\nMachanová, advokátka, Mierové námestie 19, Senec, IČO: 42 162 378, o vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava\nIV zo dňa 09.05.2025, č. k. B2-19C/112/2012-941, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I., p o t v r d z u j e.\nII. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej\nna vyrovnanie sumu 1205,31 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nIII. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva\nstrán sporu do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal:\na) nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. K., obec D.-I. K., okres\nBratislava I, a to byt č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na N. B. C. D., vchod č. X, súpisné\nč. XXXX, postaveného na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X (evidovaných na\nliste vlastníctva č. XXXX) a k bytu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach\ndomu a na príslušenstve o veľkosti 112/10000 k celku, v hodnote 115.244 eur,\nb) nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W., obec W., okres A.\nI., a to rekreačnú chatu, súpisné č. XXXX, postavenú na pozemku parcela registra „P.“ parc. č. XXX/\nXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 62 m2 (evidovanej na liste vlastníctva č. XXX), v hodnote\n79.174 eur,\nc) hypotekárny a spotrebný úver vo Všeobecnej úverovej banke, a.s.\nč. 001/064035/05001/000, poskytnutý na základe Zmluvy o financovaní bývania\nč. 001/064035/05-001/000\nzo dňa 11.11.2005, ktorého zostatok ku dňu 24.01.2025 predstavuje sumu 21 328,29 eur, (výrok I),\nzaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu na vyporiadanom majetku\npeňažnú sumu 52.097,71 eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II) a stranám sporu\nnepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III).\n2. Rozhodnutie právne zdôvodnil § 143, § 145 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1, § 148 ods. 1,\n§ 149\nods. 1, 3 a 4, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).\nVecne rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania bol návrh na vyporiadanie bezpodielového\n\nspoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) po zániku manželstva strán právoplatným rozvodom\ndňa 24.05.2010. K vyporiadaniu nedošlo dohodou a návrh bol podaný v zákonnej trojročnej lehote.\nSúd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci vychádzal zo záverov odvolacieho súdu vysloveného v\nzrušujúcom uznesení a po doplnení dokazovania znaleckým posudkom č. 63/2023 určil hodnotu bytu\na rekreačnej chaty podľa ich stavu ku dňu zániku BSM a cien v čase vyporiadania, preto do masy\nBSM zahrnul hodnotu bytu vo výške 115.244 eur a rekreačnej chaty vo výške 79.174 eur. Keďže\nmedzi stranami nebolo sporné, že uvedené nehnuteľnosti patria do BSM, a obe strany navrhovali ich\nprikázanie žalobcovi, súd prvej inštancie ich prikázal do jeho výlučného vlastníctva. Súd prvej inštancie\nnevyhovel námietkam žalovanej smerujúcim proti hodnote bytu na Povrazníckej ulici určenej znaleckým\nposudkom\nč. 63/2023. Uviedol, že odborné vyjadrenie predložené žalovanou nepredstavuje\nrovnocenný podklad k znaleckému posudku a navyše nezohľadňuje rozhodujúce kritérium ocenenia\npodľa stavu nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM. Návrh žalovanej na vykonanie ďalšieho znaleckého\ndokazovania považoval za oneskorené, odporujúce zásade koncentrácie konania, ako aj za nadbytočné\na nehospodárne. Zároveň dovodil, že znalecký posudok č. 63/2023 poskytuje dostatočne aktuálny\npodklad pre určenie hodnoty nehnuteľnosti. S odkazom na závery odvolacieho súdu, ktorým bol súd prvej\ninštancie viazaný, do aktív BSM zahrnul sumu 120.296,69 eur predstavujúcu časť výťažku z predaja bytu\nna H. B., s ktorou žalovaná naložila bez súhlasu žalobcu a nepreukázala ich použitie na bežnú spotrebu\nalebo potreby rodiny. Vychádzal z právneho názoru, že finančné prostriedky vybrané jedným z manželov\nzo spoločného majetku bez súhlasu druhého manžela a použité na jeho vlastnú potrebu je potrebné\nzahrnúť do masy BSM a vyporiadať. Dôkazné bremeno o ich použití na potreby rodiny pritom zaťažuje\nmanžela, ktorý s prostriedkami nakladal, zatiaľ čo druhý manžel preukazuje najmä ich existenciu a výber\npočas trvania manželstva. Otázka relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy ako i námietka premlčania\nrelatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, nebola pre posúdenie veci dôvodnou, nakoľko samotný výber\nfinančných prostriedkov z účtu, ani v prípade ak sa vymyká režimu obvyklej správy, nemá povahu\nneplatného právneho úkonu, a je potrebné tieto prostriedky zaradiť do masy BSM (uznesenie NS\nČR sp. zn. 22Cdo/2150/2011). Rovnako do aktív BSM zahrnul aj sumu 4.492,68 eur predstavujúcu\nživotné poistenie zo zmluvy Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. číslo XXXXXXXXXX uhradené počas\nmanželstva na životné poistenie žalovanej zo spoločných prostriedkov. Argumentáciu žalovanej, že išlo\no spotrebované prostriedky na poistnú ochranu, nepovažoval za dôvodnú. Do aktív BSM zahrnul aj\nsumu 150 eur predstavujúcu výťažok z predaja motorového vozidla značky H. P., ktoré patrilo do BSM\na bolo po rozvode manželstva žalovanou dňa 21.12.2011 odpredané. Súd zahrnul do masy BSM aj\nsumu 500 eur predstavujúcu výťažok z predaja motorového vozidla značky Q. W., ktoré bolo predané\npočas trvania manželstva. Pri vyporiadaní BSM zohľadňoval aj spoločné záväzky strán z hypotekárneho\núveru a dvoch spotrebných úverov poskytnutých VÚB, ktoré ku dňu zániku BSM existovali a boli počas\nmanželstva splácané zo spoločných prostriedkov (R 72/2023, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 7Cdo/243/2021 zo dňa 28.02.2023). Ich zostatok ku dňu zániku BSM predstavoval 49.888,26 eur,\n6.204,33 eur a 2.435,59 eur. Vo vzťahu k spotrebnému úveru zo dňa 03.07.2007 v sume 6.204,33 eur\nsúd prvej inštancie konštatoval, že tento záväzok po zániku BSM nebol splácaný a v čase rozhodovania\nuž strany nezaťažoval, keďže došlo k jeho zániku v dôsledku úspešne uplatnenej námietky premlčania.\nKeďže záväzok v čase vyporiadania neexistoval a žiadna zo strán si neuplatnila nárok na náhradu plnení\nposkytnutých po zániku BSM, súd naň pri vyporiadaní neprihliadal. Vo vzťahu k spotrebnému úveru\nzo dňa 23.10.2007 v sume 2.906,34 eur súd prvej inštancie konštatoval, že tento záväzok po zániku\nBSM v celom rozsahu uhradila žalovaná, a preto ho už nebolo možné prikázať niektorej zo strán. Jeho\núhradu ktorú vynaložila zo svojich výlučných prostriedkov, posúdil ako vnos na spoločný záväzok a\nzohľadnil ju pri vyporiadaní BSM. Táto suma sa odpočítava ako súčasť pasív BSM od východiskovej\nhodnoty vyporiadavaného majetku. Vo vzťahu k hypotekárnemu a spotrebnému úveru zo dňa 11.11.2005\nsúd prvej inštancie konštatoval, že tento záväzok ku dňu vyporiadania naďalej existoval so zostatkom\n21.328,29 eur, pričom ho prikázal žalobcovi, proti čomu žalovaná nenamietala. Zároveň zohľadnil, že\nžalobca po zániku BSM zo svojich výlučných prostriedkov uhradil na splátkach úveru sumu 53.638,74\neur, ktorú posúdil ako jeho vnos na spoločný záväzok v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka a zohľadnil\nju pri vyporiadaní BSM. Nestotožnil sa s námietkami žalovanej týkajúcimi sa užívania nehnuteľností\na tvrdených výnosov, keďže tieto neboli riadne konkretizované a nepredstavovali uplatnené nároky v\nrámci vyporiadania BSM. Neprihliadol ani na avizované budúce doplnenie tvrdení a dôkazov žalovanou,\nkeďže išlo o nekonkretizované návrhy, ktorých vykonanie by bolo v rozpore so zásadou koncentrácie a\nhospodárnosti konania. Uviedol, že žalovaná riadne neuplatnila ani nároky na úhradu poistenia bytu na\nN. Č.. X C. D. a dane z nehnuteľnosti, keďže ich nekonkretizovala ani nevyčíslila. Samotné predloženie\ndôkazov nepostačovalo a súd nemohol tieto nároky za žalovanú konkretizovať bez porušenia rovnosti\nstrán. Pri vyporiadaní BSM súd prvej inštancie vychádzal z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp.\n\nzn. 6Cdo/56/2017, 6Cdo/128/2012, 7Cdo 288/2013 a 1Cz/105/1976), podľa ktorej ak má usporiadanie\nzodpovedať ustanoveniu § 150 Občianskeho zákonníka, treba do hodnoty, ktorá sa má usporiadať, a\nz ktorej sa vypočítava hodnota podielov, pojať aj to, čo má každý zo spoluvlastníkov nahradiť (resp. čo\nkaždý zo svojho vynaložil na spoločný majetok). Výslednú čistú hodnotu BSM ustálil na 241.984 eur, z\nktorej pripadá na každú zo strán podiel 120.992 eur. Do tejto hodnoty započítal hodnotu prikázaných\nnehnuteľností a úveru v sume 173.089,71 eur (hodnota bytu 115.244 eur + hodnota chaty 79.174 eur\n- hodnota úveru prikázaného žalobcovi v sume 21.328,29 eur, ktoré sa všetky prikazujú žalobcovi),\nďalej pripočítal sumy 120.296,69 eur (výťažok z predaja bytu), 4.492,68 eur (poistné), sumy za predaj\nmotorových vozidiel H. P. 150 eur a Q. W. 500 eur, a odpočítal vnosy žalovanej 2.906,34 eur (uhradený\nspotrebný úver) a žalobcu 53.638,74 eur (uhradené na hypotekárny a spotrebný úver). Keďže žalobcovi\nboli prikázané veci v hodnote 173.089,71 eur, uložil mu povinnosť vyplatiť žalovanej na vyrovnanie\npodielov sumu 52.097,71 eur. Na plnenie určil paričnú lehotu 15 dní podľa § 232 ods. 3 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorú vzhľadom na výšku priznanej sumy\npovažoval za primeranú. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal ich náhradu\nvzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov.\n3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca\nz dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietal, že vada napadnutého rozsudku spočíva\nv nesprávnom matematickom výpočte a v nesprávnom zohľadnení jeho vnosu pri vyporiadaní BSM.\nŽalobca namietal, že súd prvej inštancie síce správne určil celkovú čistú hodnotu vyporiadavaného\nmajetku vo výške 241.984 eur, výšku podielu každého z manželov vo výške 120.992 eur, ako aj aktíva,\npasíva a refundácie, avšak pri určení vyrovnacieho podielu nesprávne zohľadnil jeho vnos vo výške\n53.638,74 eur predstavujúci splátky spoločného hypotekárneho úveru uhradené po zániku BSM z jeho\nvýlučných prostriedkov. Tvrdil, že hoci súd tento vnos uznal, premietol ho len do zníženia celkovej\nhodnoty masy BSM, nie však do hodnoty majetku prikázaného žalobcovi, čím došlo k nesprávnemu\nmatematickému aj právnemu posúdeniu veci. Podľa žalobcu nebolo možné vychádzať len z hodnoty\nmajetku a záväzkov prikázaných jemu vo výške 173.089,71 eur, ale bolo potrebné túto sumu zvýšiť o\n500 eur predstavujúcich výťažok z predaja motorového vozidla Q. W. a zároveň znížiť o jeho vnos vo\nvýške 53.638,74 eur. Po takomto zohľadnení by hodnota majetku pripadajúceho žalobcovi predstavovala\n119.950,97 eur, teda o 1.041,03 eur menej, než činí jeho zákonný podiel vo výške 120.992 eur. Za týchto\nokolností nemohol byť zaviazaný na zaplatenie vyrovnacieho podielu žalovanej vo výške 52.097,71\neur. Uviedol, že nárok na náhradu uvedeného vnosu riadne uplatnil a ide o nárok zodpovedajúci §\n150 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, najmä na\nrozhodnutie sp. zn. 7 Cdo 288/2013 z 18.11.2014, podľa ktorej je pri vyporiadaní BSM potrebné zohľadniť\naj to, čo niektorý z manželov zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok alebo spoločné\nzáväzky po zániku BSM. Zároveň namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor vyslovený\nv predchádzajúcom zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého bolo potrebné\nsplácanie spoločného hypotekárneho úveru žalobcom po zániku BSM z jeho výlučných prostriedkov\nzohľadniť. Tvrdil, že po zohľadnení všetkých aktív, pasív a vnosov zostala žalobcovi čistá hodnota\nmajetku 119.950,97 eur (173.089,71 eur + 500 eur - 53.638,74 eur), teda o 1.041,03 eur menej, než\npredstavuje jeho zákonný podiel vo výške 120.992 eur, zatiaľ čo žalovanej majetok v hodnote 122.033,03\neur, a preto mala byť na zaplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 1.041,03 eur zaviazaná žalovaná.\nVzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti výroku II zmenil tak, že\nžalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov na vyporiadanom majetku sumu 1.041,03\neur.\n4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná\nz dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní\nBSM nezohľadnil výnosy z výlučného užívania majetku patriaceho do BSM žalobcom po jeho zániku.\nTvrdila, že byt na N.W. B. C. D. žalobca výlučne užíval od rozvodu manželstva, pričom jej neumožnil\njeho užívanie ani jej neposkytoval podiel na prípadných výnosoch. S poukazom na predložený cenový\nodhad prenájmu tvrdila, že výnos z užívania bytu za obdobie od 24.05.2010 do 30.04.2025 predstavoval\n107.400 eur. Obdobne namietala, že žalobca výlučne užíval a prenajímal aj rekreačnú chatu v W.,\npričom výnos z jej prenájmu mal predstavovať najmenej 19.840 eur. Ďalej namietala, že súd prvej\ninštancie nesprávne určil hodnotu bytu na N. B. sumou 115.244 eur. Tvrdila, že podľa ňou predloženého\nodborného vyjadrenia bola jeho trhová hodnota ku dňu 01.03.2023 vo výške 193.899 eur a pri\nvyporiadaní BSM mala byť zohľadnená aktuálna trhová hodnota nehnuteľnosti. Žalovaná zotrvala\nna stanovisku, že suma 120.296,69 eur nepatrí do masy BSM, keďže išlo o finančné prostriedky\n\ndarované jej bratovi počas trvania manželstva. Namietala, že žalobca sa platnosti darovania zákonom\npredpokladaným spôsobom nedomáhal a prípadný nárok na určenie neplatnosti právneho úkonu by bol\npodľa jej názoru premlčaný. Za nesprávne považovala aj zahrnutie sumy 4.492,68 eur predstavujúcej\npoistné uhradené na životné poistenie do masy BSM, keďže išlo o finančné prostriedky spotrebované\nna poistnú ochranu rodiny počas trvania manželstva. Vo vzťahu k pasívam namietala, že žalobcovi\nnemal byť priznaný nárok na náhradu plnení vynaložených po zániku BSM na splácanie spoločných\núverov, keďže výlučne užíval spoločné nehnuteľnosti a poberal výnosy z ich užívania a prenájmu. Tvrdila,\nže pri správnom vyhodnotení vykonaného dokazovania mala byť hodnota aktív BSM určená sumou\n400.963 eur, pozostávajúcou z hodnoty bytu vo výške 193.899 eur, hodnoty rekreačnej chaty vo výške\n79.174 eur, hodnoty motorových vozidiel vo výške 150 eur a 500 eur a výnosov z užívania a prenájmu\nnehnuteľností vo výške 107.400 eur a 19.840 eur. Po odpočítaní pasív vo výške 77.873,37 eur mala\nčistá hodnota vyporiadavaného majetku predstavovať 323.089,63 eur, z čoho by na každého z bývalých\nmanželov pripadal podiel vo výške 161.544,815 eur. Keďže žalobcovi bol podľa jej názoru fakticky\nprikázaný majetok v hodnote 322.939,63 eur a jej len majetok v hodnote 150 eur, vznikol jej nárok\nna vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 161.394,815 eur. Z uvedených dôvodov zastávala názor,\nže súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil.\nNavrhla preto, aby odvolací súd podľa § 390 CSP rozsudok zmenil spôsobom uvedeným v odvolaní,\nžalobcovi prikázal nehnuteľnosti, výnosy z ich užívania a prenájmu, výťažok z predaja motorového\nvozidla Q. W. a zostatok úveru, jej prikázal výťažok z predaja motorového vozidla H. P. a žalobcu zaviazal\nna zaplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 161.394,82 eur.\n5. Žalovaná sa podaním zo dňa 30.06.2025 vyjadrila k odvolaniu žalobcu a uviedla, že odvolanie\nžalobcu nespĺňa zákonné náležitosti odvolania vo veci samej, keďže jeho obsah smeruje výlučne proti\núdajným chybám v počítaní v napadnutom rozsudku. Navrhla preto, aby bolo posudzované len v rozsahu\nnamietaných chýb v počítaní, prípadne odmietnuté. Zároveň namietala dôvodnosť tvrdení žalobcu o\nnesprávnom matematickom výpočte. Uviedla, že súd prvej inštancie správne zahrnul do výpočtu aj\nsumu 53.638,74 eur predstavujúcu plnenia žalobcu po zániku BSM na spoločný záväzok a že žalobca\nsa v odvolaní domáha jej opätovného zohľadnenia, čím dochádza k duplicitnému započítaniu tej istej\npoložky. Podľa nej k namietanej chybe vo výpočte nedošlo. Súd správne ustálil čistú hodnotu predmetu\nvyporiadania, z ktorej na každého z nich pripadá podiel vo výške 120.992 eur. Keďže žalobcovi bol\nprikázaný majetok v hodnote 173.089,71 eur, správne mu bola uložená povinnosť vyplatiť žalovanej na\nvyrovnanie podielov sumu 52.097,71 eur. Uviedla, že naďalej spochybňuje jednotlivé položky zahrnuté\nsúdom do aktív BSM, ako uviedla vo svojom odvolaní. Zdôraznila, že na rozdiel od nej žalobca\nnespochybňuje jednotlivé položky zaradené do masy BSM, ale iba sa domáha ich nesprávneho a\nduplicitného započítania vo svoj prospech. Navrhla preto odvolanie žalobcu odmietnuť ako nedôvodné.\n6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.12.2025 uviedol, že sa nestotožňuje s odvolaním žalovanej. K\nnámietke nezohľadnenia výnosu z užívania bytu na N. B. uviedol, že predmetný byt po rozvode\nslúžil na uspokojovanie jeho bytových potrieb a nevytváral žiadny výnos. Namietal, že žalovaná svoj\nnárok založila len na hypotetickej úvahe o možnom nájomnom bez preukázania jeho skutočného\ndosahovania. Predložené vyjadrenie realitnej kancelárie podľa neho nepreukazuje existenciu ani výšku\ntvrdeného výnosu. Zároveň poukázal na to, že žalovaná disponovala kľúčmi od bytu a jej tvrdenia o\nnemožnosti prístupu k nehnuteľnosti označil za nepravdivé. Vo vzťahu k hodnote bytu na N. B. sa\nstotožnil so závermi súdu prvej inštancie vychádzajúcimi zo znaleckého posudku č. 63/2023. Uviedol, že\nodborné vyjadrenie realitnej kancelárie nemožno považovať za rovnocenný podklad, keďže nerešpektuje\nrozhodný okamih pre určenie stavu nehnuteľnosti a bolo vypracované ešte pred vykonaným znaleckým\ndokazovaním. K námietke týkajúcej sa výnosov z prenájmu rekreačnej chaty uviedol, že žalovaná\nnepreukázala ani samotnú existenciu prenájmu, ani výšku tvrdených príjmov. Predložené výstupy z\nrezervačného systému podľa jeho názoru nepreukazujú skutočne dosiahnutý výnos a nezohľadňujú\nnáklady spojené s prevádzkou a údržbou nehnuteľnosti. Poukázal tiež na to, že rekreačná chata bola\nku dňu zániku BSM nedokončenou a nepovolenou stavbou, pričom jej legalizáciu a ďalšie investície\nzabezpečoval po zániku BSM výlučne on. Pokiaľ ide o sumu 120.296,69 eur, stotožnil sa so záverom\nsúdu prvej inštancie o jej zahrnutí do masy BSM. Zdôraznil, že žalovaná nepreukázala použitie týchto\nfinančných prostriedkov na potreby rodiny a poukázal na záväzný právny názor odvolacieho súdu\nvyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Vo vzťahu k sume 4.492,68 eur predstavujúcej\npoistné zaplatené počas manželstva na životné poistenie žalovanej uviedol, že sa stotožňuje s právnym\nposúdením súdu prvej inštancie, pričom žalovaná ani nespochybňovala, že uvedené poistné bolo\n\nhradené zo spoločných prostriedkov. Záverom označil odvolanie žalovanej za nedôvodné a zotrval na\nsvojom vlastnom odvolaní proti výroku o vyrovnaní podielov.\n7. V ďalšom vyjadrení žalovaná uviedla, že vyjadrenie žalobcu k jej odvolaniu považuje v časti\nhodnotenia dôvodnosti za právne irelevantné, keďže posúdenie odvolania patrí výlučne odvolaciemu\nsúdu. Z jeho vyjadrenia však vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje v ňou napadnutých\nčastiach za vecne správny a zákonný. Poukázala na to, že napadla rozsudok v celom rozsahu, a teda\naj v časti, voči ktorej smeroval odolanie sám žalobca. Žalobca teda svojim podaním zo dňa 10.12.2025\nneguje svoje vlastné odvolanie podané v tejto veci a sám konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie\nje vecne správny a zákonný. Zároveň uviedla, že zotrváva na všetkých odvolacích dôvodoch a navrhla,\naby odvolací súd rozhodol v zmysle ňou podaného odvolania.\n8. Vo vyjadrení zo dňa 19.01.2026 žalobca uviedol, že žalovaná nesprávne interpretovala jeho vyjadrenie\nzo dňa 10.12.2025, keď tvrdila, že tým spochybnil vlastné odvolanie a považoval rozsudok súdu prvej\ninštancie za vecne správny v celom rozsahu. Zdôraznil, že za vecne správne a zákonné označil\nrozhodnutie súdu prvej inštancie len v tých častiach, ktoré boli napadnuté odvolaním žalovanej, a to vo\nvzťahu k nezahrnutiu výnosov z užívania bytu a rekreačnej chaty do masy BSM, určeniu hodnoty bytu,\nzahrnutiu sumy 120.296,69 eur do masy BSM a zahrnutiu sumy 4.492,68 eur predstavujúcej poistné\nzaplatené na životné poistenie žalovanej. Uviedol, že uvedeným stanoviskom nijako nespochybnil ani\nnevzal späť svoje odvolanie, na ktorom naďalej trvá v celom rozsahu. Opätovne zdôraznil, že jeho\nodvolanie smeruje proti výroku II. rozsudku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie\npodielov sumu 52.097,71 eur, pričom namietal nesprávny výpočet vyrovnacieho podielu a nesprávne\nzohľadnenie jeho vnosu pri vyporiadaní BSM. Zastával názor, že ide o nesprávne právne posúdenie veci,\nktoré nemožno odstrániť opravným uznesením, ale len rozhodnutím odvolacieho súdu. Záverom uviedol,\nže na všetkých svojich doterajších podaniach vrátane odvolania a vyjadrenia k odvolaniu žalovanej\nnaďalej trvá.\n9. V ďalšom vyjadrení žalovaná trvala na podanom odvolaní a všetkých svojich predchádzajúcich\npodaniach.\n10. Odvolací súd v odvolacom konaní preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku zohľadňujúc,\nže nie je v zmysle § 379 písm. c) CSP viazaný rozsahom odvolania. Odvolací súd vo veci rozhodoval\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom\nby bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani\ndôležitý verejný záujem.\n11. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v\npostupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok\n(§ 380 ods.2 CSP).\n12. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo\nmôže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou\nvecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe\nalebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku\njednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému\nbola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.\n13. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové\nspoluvlastníctvo manželov.\n14. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa\nvyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.\n15. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na\nnávrh niektorého z manželov súd.\n16. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov\nsú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil\nna spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný\n\nmajetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov\nstaral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery\npričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.\n17. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase\njeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva strán a táto doba je tiež\nrozhodujúca pre posúdenie stavu veci (vek, kvalita, miera opotrebenia veci). Pri určení ceny veci sa\nvychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva. Ďalšou zásadou pri vyporiadaní je, že každý\nz manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil\nna spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na\njeho oddelený majetok. Na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov na\nspoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela oprávneného požadovať toto vrátenie. Ďalej je\npotrebné poukázať na zásadu, v zmysle ktorej pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch\nmanželov sú rovnaké.\n18. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je, že\npodiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré\numožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že\nniektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval\n(hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. Samotná okolnosť oddeleného\nhospodárenia strany aj keď trvajúca dlhší čas, nemusí viesť k záveru o potrebe určenia rozdielnych\npodielov strany na spoločnom majetku, ak nie sú spoľahlivo zistené ďalšie okolnosti, pre ktoré sú\npredpoklady pre zvýhodnenie jedného z strany proti druhému a rovnako nie je možné modifikovať výšku\npodielov len podľa miery účasti na rozvrate manželstva a ich príčin.\n19. Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho\noddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku\nmanželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. Na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve\njedného z manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela oprávneného požadovať\ntoto vrátenie. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na\noddelený majetok jedného z nich\n(a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho\nmajetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila zo spoločných\nprostriedkov manželov. Nepochybne prínosom jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, t. j. tým, čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok, a čo má právo požadovať, aby mu zo\nspoločného majetku bolo uhradené, možno považovať nielen peniaze, ktorými prispel na zabezpečenie\nalebo zhodnotenie spoločnej veci, ale i hodnotu jeho majetku, ktorá bola použitá k rovnakému účelu.\n20. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/243/2021 vyslovil: „Ak zanikne BSM, vykoná sa\nvyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ (viď § 149 ods. 1 OZ). Vyporiadanie BSM podľa §\n150 OZ pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t. j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam\npatriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt účastníkov bývalých manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo\nexistovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle,\nto znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva\núčastníkov a ich spoločného hospodárenia. V rozhodovacej praxi dovolacieho súdu bol ustálený názor,\nže pri oceňovaní (hnuteľných a nehnuteľných) vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza\nzo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (viď R 42/1972,\n3Cdo/56/2008, 5Cdo/95/2008, 2Cdo/176/2011, 3Cdo/174/2012). Ustálenú súdnu prax predstavuje tiež\njudikát R 22/1991 podľa ktorého ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli, a o ich spoločnom\nmajetku platí to, čo je ustanovené v § 149 ods. 4 OZ, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil\ncelý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako jednu polovicu), môže žalobou na súde domáhať, aby mu\ndruhý z bývalých manželov nahradil to, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch\nna tomto dlhu. V podobných súvislostiach je potrebné posúdiť aj v čase súdneho rozhodovania už\nuhradený spoločný dlh sporových strán, ktorý reálne existoval ku dňu zániku BSM. Najvyšší súd v tomto\nohľade vychádzal (aj) z nosných dôvodov rozhodnutia českého najvyššieho súdu sp. zn. 22Cdo/14/2006.\nAk bol spoločný dlh sporových strán uhradený až po zániku BSM, potom v prípade jeho uhradenia\npred rozhodnutím súdu o vyporiadaní sa žiadnemu z účastníkov k úhrade už neprikazuje, pretože\nprikázať možno iba existujúci majetok; nie je totiž možné rozhodnutím súdu (výrokom jeho rozhodnutia)\n\nprikazovať už uhradený dlh, či zaniknutú pohľadávku resp. zničenú vec. Pokiaľ sa niektorý z manželov po\nrozvode manželstva podieľal na zaplatení spoločného dlhu zo svojich výlučných prostriedkov, zohľadní\nsa táto skutočnosť v rámci celkového vyporiadania podľa § 150 OZ\n(zo svojho na spoločné,\npozn.). Zároveň platí, že „cenu v čase rozhodovania\" predstavuje v takomto prípade - od zániku BSM\nuhradenú výšku tak istiny úveru, ako aj jeho príslušenstva (úroku).\n21. Žalobca i žalovaná odvolanie odôvodnili § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t. j. že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje,\nže citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na\nzáklade ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti\noporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok\nhodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,\nktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania\nnajavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo\nvyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil\nna chybnom hodnotení dôkazov.\n22. Ďalej odvolatelia dôvodili naplnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP\n(nesprávne právne posúdenie veci). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym\nprávnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu\nprávnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny\nprávny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil\nnesprávne právne závery.\n23. K námietkam odvolateľky, že súd prvej inštancie mal pri vyporiadaní BSM zohľadniť výnos z\nprenájmu bytu v sume 107.400 eur a výnos z prenájmu rekreačnej chaty v sume 19.840 eur, odvolací\nsúd upriamuje pozornosť na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (bod 31 až 33) a zdôrazňuje, že\nkonanie o vyporiadanie BSM je konaním sporovým. Ustanovenie § 150 zakotvuje jednu zo základných\nprocesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia\n(onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus\nprobandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti\n„relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má\npre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu a prejaví sa teda v\nmeritórnom rozhodnutí veci. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní argumentovala tým, že súd mal pri\nvyporiadaní BSM zohľadniť výnosy z prenájmu nehnuteľností ( byt výnos 107.400 eur a chata výnos\n19.840 eur), uvedené nemá oporu v skutkových tvrdeniach uvádzaných žalovanou v konaní pred súdom\nprvej inštancie. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaná síce uviedla, že žalobca jednostranne\nobsadil rekreačnú chata, túto jej neumožňuje užívať a v letných mesiacoch ju prenajíma, nárok na\npoberanie výnosov z rekreačnej chaty si však riadne neuplatnila (podanie zo dňa 04.04.2025, Ad. 2)\na nepreukázala ani jeho výšku. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaná uvádzala, že v prvoinštančnom\nkonaní preukázala nárok na výnos z nájmu bytu v sume 107.400 eur je potrebné zdôrazniť, že žalovaná\nv konaní pred súdom prvej inštancie síce predložila Cenový odhad prenájmu nehnuteľností vypracovaný\ndňa 17.04.2023 spol. XXL Reality, s.r.o., svoj nárok však v danom čase bližšie nešpecifikovala. Možno\ntak súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že takto žalovanou uvádzané tvrdenia nebolo možno\npovažovať za riadny návrh na vykonanie dokazovania, a takto oneskorené navrhované dokazovanie\n(dôvodiac, že až následne doloží listiny) bolo potrebné odmietnuť ako rozporné zásade koncentrácie\nkonania v zmysle § 153 CSP, pretože by si vyžiadalo opätovné predĺženie konania a nariadenie ďalšieho\npojednávania.\n24. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania\na zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení\nobsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné\npredložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku\nprieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto\nskutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam\na dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby\nposúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok\n\nstratu sporu na strane svojho klienta (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 43/2018 <https://\nwww.judikaty.info/document/nssr/80756> zo dňa 26.02.2019).\n25. Možno tiež poukázať na záver Ústavného súdu SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 530/2018 zo dňa\n15.11.2018 (89/2018), podľa ktorého: \"Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca\npodľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku\nči obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a\nhospodárnosť konania, bude prihliadať.\"\n26. Ďalej odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nesprávne určil hodnotu bytu, majúc za to,\nže cenu bytu bolo potrebné aktualizovať, čo preukázala v konaní predložením Odborného vyjadrenia\nrealitnej kancelária XXL Reality, s.r.o. zo dňa 01.03.2023 (ďalej len „Odborné vyjadrenie“). Znalecké\ndokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty bytu (v stave ku dňu zániku BSM, v hodnote v čase\npodania znaleckého úkonu) a hodnoty chaty (v stave ku dňu zániku BSM, v hodnote v čase podanie\nznaleckého úkonu) súd prvej inštancie nariadil uznesením zo dňa 18.04.2023, č. k. 19C/112/2012-717.\nZnalecký posudok č. 63/2023 vypracoval znalec X.. S. N. dňa 09.09.2023 a určil všeobecnú hodnotu\nbytu (v stave ku dňu zániku BSM, v hodnote v čase podanie znaleckého úkonu) v sume 115.244\neur a hodnotu chaty (v stave ku dňu zániku BSM, v hodnote v čase podanie znaleckého úkonu) v\nsume 79.174 eur. Pri stanovení hodnoty bytu znalec zohľadnil skutočnosť, že byt od roku 2010 nebol\nrekonštruovaný a zohľadnil aj predajné ceny nehnuteľností v danej lokalite. Uvedený znalecký posudok\nbol právnemu zástupcovi žalovanej doručený dňa 03.10.2023 spolu s výzvou na vyjadrenie, na výzvu\nktorú žalovaná v stanovenej lehote ani následne nereagovala a nezúčastnila sa ani pojednávania\nnariadeného súdom prvej inštancie na deň 24.01.2025. K hodnote bytu stanovenej znaleckým\nposudkom sa žalovaná vyjadrila až v podaní zo dňa 04.04.2025, pričom len všeobecne uviedla, že\ntáto hodnota nezodpovedá hodnote v čase vyporiadania, a to s odkazom na Odborné vyjadrenie,\nktoré bolo vypracované skôr (dňa 01.03.2023) ako samotný znalecký posudok (dňa 09.09.2023).\nZohľadniac uvedené postup súdu prvej inštancie, ktorý návrh žalovanej na doplnenie dokazovania k\nstanoveniu hodnoty bytu, prednesený na pojednávaní dňa 11.04.2025, v okolnostiach konkrétneho\nprípadu vyhodil ako nie včasne predložený prostriedok procesného útoku a prostriedkov procesnej\nobrany, bol správny. Ustanovenie § 153 o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením\nzákladného princípu zakotveného v článku 5 CSP <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=pj5f6mrqge2v6mjwga&refSource=text>, podľa ktorého môže súd (v rozsahu ustanovenom\nzákonom) odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Strana sporu\nmá procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.\nIde o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V\nodôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dôkladne vysvetlil, prečo na tento procesný úkon žalovanej\nneprihliadol a z akých dôvodov. Odvolací súd má za to, že ďalšie znalecké zisťovanie ceny bytu by\ndlhoročné konanie\n(začaté v roku 2012), s prihliadnutím na ústavným súdom konštatované\nprieťahy v konaní (nález ÚS SR sp.zn. III. ÚS 317/2025-20 zo dňa 17.07.2025) len ďalej predlžovalo a\ndefinitívne rozhodnutie odsúvalo. Nie je cieľom súdneho konania ani samotného inštitútu kontrolného\nznaleckého posudku dookola vykonávať znalecké skúmanie, kým jedna zo strán nebude so závermi\nznalca spokojná, najmä ak odhad ceny predmetu znaleckého skúmania podlieha výkyvom na realitnom\ntrhu. Pričom nemožno opomenúť, že znalec pri určení koeficientu polohovej diferenciácie, aplikujúc vyhl.\nč. 492/2004 Z. z., dôsledne zohľadnil tak faktor - trh s nehnuteľnosťami - kúpna sila obyvateľstva, polohu\nnehnuteľnosti v danej obci - vzťah k centru obce, súčasný technický stav nehnuteľnosti, prevládajúcu\nzástavbu v okolí nehnuteľnosti, príslušenstvo nehnuteľnosti, typ nehnuteľnosti, pracovné možnosti\nobyvateľstva a iné.\n27. Ďalej odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM nesprávne do masy BSM\nzaradil výťažok z predaja bytu na H. B. Č.. X C. D. v sume 3.750.000 Sk (120.296,69 eur). V konaní\nnebolo sporným, že k predaju bytu na H. B. Č.. X C. D., patriaceho do BSM, došlo počas trvania\nmanželstva, preto prostriedky predajom bytu získané patrili do BSM. Ak jeden z manželov peniaze z\núčtu bez súhlasu druhého manžela za trvania manželstva vybral a spotreboval pre seba, treba vybranú\nsumu zaradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyporiadať ju (Najvyšší súd ČR, sp. zn.\n22 Cdo 2433/1999). Spoločné prostriedky môže každý z manželov vyberať z účtu a používať pre bežnú\nspotrebu. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je nutno prihliadať aj na sumy, s ktorými bolo\nnakladané v rozpore s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toho manžela, ktorý finančné prostriedky\nz účtu v peňažnom ústave vyberie, ťaží povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno týkajúce sa toho, akým\n\nspôsobom s takými prostriedkami naložil. Druhý z manželov, ktorý sa vyporiadania týchto prostriedkov\ndomáha, nenesie dôkazné bremeno o tvrdení, že predmetná suma nebola ku dňu zániku bezpodielového\nspoluvlastníctva spotrebovaná. Jeho povinnosť tvrdenia a dokazovania sa v danom prípade obmedzuje\nna preukázanie, že takáto suma bola nadobudnutá za trvania manželstva a druhým z manželov z účtu\nv peňažnom ústave vybraná, prípadne na vyjadrenie súhlasu či nesúhlasu pri zistení, akým spôsobom\nbolo s takto vybranými finančnými prostriedkami naložené. Ide teda o posúdenie toho, či nakladanie\ns majetkom v konkrétnom prípade tvorí obvyklú správu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve\nmanželov (§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nakoľko žalovaná v konaní nepreukázala, že by tieto\nprostriedky boli použité na spoločný majetok, t. z. že peniaze použila na uvedený účel uspokojenia\npotrieb rodiny, bolo potrebné na tieto finančné prostriedky prihliadať pri vyporiadaní BSM, nakoľko s\nnimi bolo nakladané v rozpore s ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotná otázka neplatnosti\ndarovacej zmluvy ani námietka premlčania vznesená v konaní žalovanou nemala pre toto posúdenie\nrelevanciu a sumu 120.296,69 eur bolo tak potrebné zahrnúť do aktív BSM a vyporiadať.\n28. V judikáte R 42/1972 je uvedené, že „ak jeden z manželov nakladal s vecami alebo úsporami, ktoré\nsú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením § 145 ods.\n1 Občianskeho zákonníka, potom na tento neplatný úkon nemožno prihliadať a vec alebo úspory treba\nzaradiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva a vyporiadať“.\n29. Ako dôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku odvolateľky, že súd prvej inštancie nesprávne zahrnul\ndo masy BSM sumu 4.492,68 eur predstavujúcu poistné uhradené na životné poistenie žalovanej. Z\nobsahu spisu vyplýva, že žalobca v rámci širšieho vyporiadania BSM žiadal do masy BSM zohľadniť aj\nsumy uhrádzané zo spoločných prostriedkov na poistnú zmluvu na životné poistenie žalovanej. Odvolací\nsúd poukazuje na stanovisko bývalého Najvyššieho súdu ČSR k výkladu ustanovení Občanského\nzákonníku o bezpodílovém spoluvlastnictví manželů z 03.02.1972, sp. zn.: Cpj. 86/71, uverejneného v\nZbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 42/1972, podľa ktorého „Aj v prípade poistných zmlúv\ntýkajúcich sa poistenia osôb je nutné vychádzať zo zásad použitých pri iných zmluvách a plneniach,\nže totiž do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj plnenie zo zmluvy poistnej, pokiaľ bolo\npočas trvania manželstva v prospech ktoréhokoľvek z manželov realizované. Poistka sama však môže\npredstavovať určitú hodnotu, pretože pri poistení osôb je poisťovňa povinná v zmysle ustanovenia\n§ 362 o. z. v niektorých prípadoch pri zániku poistenia vyplatiť odbytné (porov. tiež ustanovenie §\n13 vyhlášky č. 49/1964 Zb.). Treba skúmať, aký je stav poistky v čase zániku manželstva, či a aké\nnároky z poistiek vyplývajú, popr. aké odbytné by bolo k tomuto dňu štátnou poisťovňou vyplatené, a\nna tieto nároky potom ako na iné pohľadávky pri vysporiadaní prihliadať. Pri zisťovaní týchto nárokov\nbude nevyhnutný dotaz na štátnu poisťovňu. Pokiaľ ide o jednotlivé platby poistného platené za trvania\nmanželstva zo spoločného majetku na osobné poistenie jedného z manželov, nemožno posudzovať tieto\nplatby pri vyrovnaní ako náklady vynaložené na osobný majetok manžela. Peniaze boli totiž za trvania\nmanželstva spotrebované so súhlasom oboch manželov a k hodnote takto získanej bude treba podľa\nvyššie uvedených zásad prihliadať pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“Ako\nvyplýva z uvedeného rozhodnutia, predmetom vyporiadania nárokov z poistenia je buď poistné plnenie,\npokiaľ bolo za trvania manželstva plnené, inak jeho „odkupná hodnota“ ku dňu zániku BSM a nie „suma\ntvoriaca súčet zaplatených splátok za trvania manželstva“, ako uviedol súd prvej inštancie. Nakoľko\nžalobca v konaní netvrdil ani nežiadal, aby súd pri vyporiadaní BSM zohľadnil poistné plnenie z poistnej\nzmluvy príp. odkupnú hodnotu poistnej zmluvy, postup súdu prvej inštancie, ktorý do masy BSM zahrnul\naj splátky poistného na životné poistenie žalovanej, nebol správny.\n30. Vo vzťahu k ostatným položkám vyporiadania možno konštatovať, že odvolatelia osobitne nenapadli\nzávery súdu prvej inštancie vo vzťahu k hodnote rekreačnej chaty v sume 79.174 eur, výške úveru\nprikázaného žalobcovi (Zmluva o financovaní bývania č.001/064135/05-001/000) v sume 21.328,29 eur,\nsume za predaj motorových vozidiel H. P. 150 eur a Q. W. 500 eur, úhradu žalovanej v sume 2.906,34\neur (spotrebný úver č. XXXXXXXXXX), úhradu žalobcu 53.638,74 eur (Zmluva o financovaní bývania\nč.001/064135/05-001/000) a tieto tak zostali relevantným podkladom vyporiadania. Odvolatelia osobitne\nnenapádali ani súdom prvej inštancie zvolený postup konečného vyporiadania, t.z. skutočnosť, že súd\nprikázal do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosti ako i zostatok úveru (Zmluva o financovaní\nbývania č.001/064135/05-001/000).\n31. K odvolacej námietke odvolateľa ohľadne nesprávnej aplikácie § 150 Občianskeho zákonníka\npri stanovení vyporiadacieho podielu odvolací súd uvádza, že tieto námietky odvolateľa sú dôvodné.\n\nPostup súdu prvej inštancie, ktorý stanovil výšku vyrovnacieho podielu len na základe porovnania\nžalobcovi prikázanej hodnoty vyporiadania a jemu patriacej výšky podielu (173.089,71 -120.992 eur),\nbez zohľadnenia napr. vnosov žalobcu (vo výške 53.638,74 eur predstavujúci splátky spoločného\nhypotekárneho úveru uhradené po zániku BSM z jeho výlučných prostriedkov), sumy za predaj\nmotorového vozidla v sume 500 eur, nebol správny. Nakoľko odvolací súd čiastočne odlišne od záverov\nsúdu prvej inštancie ustálil masu BSM, bolo nadbytočným osobitne sa vyjadrovať k postupu súdu prvej\ninštancie pri stanovení vyporiadacieho podielu, keďže vyporiadací podiel je potrebné stanoviť nanovo.\nDo BSM strán sporu tak patrí hodnota bytu v sume 115.244 eur, hodnota chaty v sume 79.174 eur,\nkúpna cena za predaj MV H. P. 150 eur nadobudnutá žalovanou, kúpna cena za predaj MV Q. W. 500\neur nadobudnutá žalobcom, kúpna cena za predaj bytu ma H. B. v sume 120.296,69 eur nadobudnutá\nžalovanou. Spolu tak aktíva predstavujú hodnotu 315.364,69 eur. Pasíva tvorí suma 53.638,74 eur\nvynaložená žalobcom z výlučných prostriedkov po zániku BSM na spoločný dlh, suma 2.906,34 eur\nvynaložená žalovanou z výlučných prostriedkov po zániku BSM na spoločný dlh a zostatok spoločného\ndlhu v sume 21.328,69 eur, spolu sú tak pasíva v sume 77.873,37 eur. Čistá hodnota masy BSM je\n237.491,32 eur (315.364,69 eur - 77.873,37 eur) a podiel každého z manželov v rozsahu jednej polovice\ntak činí 118.745,66 eur (237.491,32 : 2).\n32. Žalobca mal nadobudnúť podiel 118.745,66 eur a nadobudol majetok v hodnote 173.089,71 eur\n(194.418 eur - 21.328,29 eur) a ďalej z majetku patriaceho do BSM získal sumu 500 eur za predaj MV,\nt. j. celkom získal sumu 173.589,71 eur (173.089,71 eur + 500 eur), od ktorého je potrebné odpočítať\njeho vnos z výlučného majetku na spoločný dlh v sume 53.638,74 eur. Žalobca tak celkom získal sumu\n119.950,97 (173.589,71 eur - 53.638,74 eur) a keďže mu prináležal podiel len v sume 118.745,31 eur,\nnad rámec podielu získal o sumu 1205,31 eur viac (118.745,31 eur - 119.950,97 eur) ako predstavuje\nna neho pripadajúci podiel 118.745,31 eur.\n33. Žalovaná mala nadobudnúť podiel 118.745,66 eur, z majetku patriaceho do BSM však nadobudla\nsumu 120.296,69 eur (kúpna cena za byt na H. B.) a sumu 150 eur (kúpna cena MV), t. j. celkom\nsumu 120.446,69 eur (120.296,69 eur + 150 eur), od ktorej sumy je potrebné odpočítať jej vnos z\nvýlučného majetku na spoločný majetok v sume 2.906,34 eur. Na ňu pripadajúci podiel 118.745,31 eur,\ntak nadobudla sumu 117.540,35 eur (120.446,69 eur - 2906,34 eur), má tak o 1.205,31 eur menej ako\npredstavuje na ňu pripadajúci podiel 118.745,66 eur.\n34. Na uvedenom základe odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie podľa\n§ 387\nods. 1 CSP vo výroku I. ako vecne správny potvrdil a vo výroku II. podľa § 388 CSP zmenil tak, že\nžalobca je povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu sumu 1.205,31 eur, a to v lehote 3 dní odo\ndňa právoplatnosti rozhodnutia.\n35. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu celého konania odvolací súd rozhodol podľa\n§ 396 ods.\n2 v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, majúc za to, že zásadu úspechu vyjadrenú je potrebné\naplikovať aj v sporoch o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že pri rozhodovaní\no nároku na náhradu trov konania je jedným z hľadísk spoluurčujúcich procesný úspech strany sporu\nrovnosť podielov. Súčasne je treba prihliadať na požadovanú a súdom priznanú výšku vyporiadacieho\npodielu a zohľadniť výsledok konania medzi stranami o to, ktoré veci (majetkové hodnoty) sú súčasťou\nspoločného majetku manželov a ktoré nie, avšak týmto spôsobom nemožno prihliadať na každú položku,\nktorá je predmetom konania, pretože rozhodovanie o náhrade trov konania sa nemá svojou náročnosťou\nblížiť rozhodovaniu vo veci samej. V prejednávanej veci nebol predložený súdu návrh na mimosúdnu\ndohodu pred podaním žaloby, preto bolo potrebné vychádzať len zo žaloby. Žalobca žalobou žiadal\nprikázať mu do vlastníctva byt a zostatok dlhu a zaviazať žalovanú na zaplatenie vyporiadacieho podielu\nv rozsahu 71.238,60 eur. Žalovaná súhlasila s prikázaním bytu a zostatku dlhu žalobcovi a zároveň\nžiadala prikázať žalobcovi aj rekreačnú chatu a zaviazať žalobcu na vyplatenie vyporiadacieho podielu v\nsume 50.000 eur. V konaní bola rozhodnou otázkou otázka hodnoty nehnuteľností, ktorá bola stanovená\nna základe znaleckého dokazovania nariadeného súdom inštancie. Zohľadniac konečné rozhodnutie\nsúdu možno uviesť, že majetkové hodnoty boli vyporiadané tak v súlade s návrhom žalobcu ako i v\nsúlade s návrhom žalovanej. Vo vzťahu k otázke výšky vyporiadacieho podielu, ktorý žalobca na začiatku\nkonania vyčíslil sumou 71.238,60 eur a žalovaná sumou 50.000 eur, je potrebné uviesť, že uvedená\nhodnota vychádzala z počiatočných návrhov strán sporu a na základe ďalších návrhov strán boli do\nmasy BSM zaradené aj ďalšie hodnoty (vnosy strán, kúpna cena za byt na H. B., kúpne ceny motorových\nvozidiel, poistné) čo ovplyvnilo parametre výpočtu vyporiadacieho podielu. Nakoľko vyporiadanie bolo\n\nuskutočnené v zhode s návrhmi oboch strán sporu a výška vyporiadania navrhovaná stranami sporu bola\nv značnej miere závislou od znaleckého dokazovania, zohľadniac i vyjadrenia strán v odvolacom konaní\n(v ktorom osobitne nenamietali závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k otázke náhrady trov konania)\nmal odvolací súd za spravodlivé o nároku na náhradu trov konania ako celku rozhodnúť v súlade s §\n255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.\n36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/112/2012", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e93940d2-50fd-4025-9cbe-a2ffb73b4bc9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.317.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 317/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 317/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.317.2025.2"}, {"guid": "ussr:08ede090-0246-427c-8b7a-092f2c69ff3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.530.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 530/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 530/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.530.2018.1"}], "citovane_v": []}