{"guid": "10ba898b-8cf2-4b44-b906-f16662d57780:5da2d945-4e2e-4c25-9c10-6af0bc5525cf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1215224409.5", "spisova_znacka": "8Cob/196/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/196/2025 z 23. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. júna 2026, sp. zn. 8Cob/196/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1215224409.5", "identifikacne_cislo": "1215224409", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lea Gubová", "sudca_id": 1206, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lea-gubova-1206", "datum_vydania": "2026-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5da2d945-4e2e-4c25-9c10-6af0bc5525cf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1215224409.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1215224409.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1215224409.5/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Cob/196/2025\n1215224409\n23. 06. 2026\nJUDr. Lea Gubová PhD.\nECLI:SK:KSBA:2026:1215224409.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej, PhD. a členiek\nsenátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: MIB Invest, s.r.o., so\nsídlom Športová 28D, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 50 154 320, právne zast.: BIZOŇ & PARTNERS,\ns.r.o., so sídlom Laurinská 4, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 833 533, proti\nžalovanému: Slovenská správa ciest, so sídlom Dúbravská cesta 1152/3, 841 04 Bratislava, IČO: 00\n003 328, o zaplatenie 3.166.613,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava II č.k. 25Cb/435/2015-564 zo dňa 26.11.2019, jednohlasne takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/435/2015-564 zo dňa\n26.11.2019 potvrdzuje.\nII. Žalovanému súd\n100 %.\n\npriznáva\n\nproti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n\nIII. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému\npriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil najmä\nnasledovne:\n1.1. Žalobca sa domáhal od žalovaného žalobou doručenou súdu dňa 27.10.2015 súdneho určenia, že\nodstúpenie od zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 23.05.2012, vykonané listom\nžalovaného zo dňa 08.10.2015 je neplatné. Súd uviedol, že predmetom konania je nárok na náhradu\nškody vo výške 3.166.613,51 eur s príslušenstvom v súvislosti s neplatným odstúpením žalovaného\nod zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená na základe verejného obstarávania. Odstúpením žalovaného\nod zmluvy bolo žalobcovi v zmysle žaloby znemožnené dokončiť predmetné dielo, čím bol ukrátený o\nzisk, ktorý mu mala táto zákazka priniesť. Na preukázanie výšky škody žalobca predložil súdu znalecký\nposudok (č. 47/2018 Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o.), v ktorom bolo uvedené, že vyčíslenie náhrady\nzisku na nedokončenej časti diela, dosahovaného spravidla za podmienok obdobných podmienkam\npredmetnej zmluvy o dielo, predstavuje hodnotu vo výške 7,5 % z celkových nákladov nedokončenej\nčasti diela. Keďže hodnota diela, ktorá bola dohodnutá medzi žalovaným a spoločnosťou Doprastav, a.s.\npredstavovala sumu 31.666.135,07 eur, výsledná suma ušlého zisku žalobcu je v sume 2.374.960,13\neur.\n1.2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že bolo potrebné posúdiť, či odstúpenie žalovaného od zmluvy\nmožno posudzovať ako porušenie zmluvy o dielo. Z listinných dôkazov vyplynulo, že dielo malo byť\n\ndokončené do 40 mesiacov od odovzdania staveniska, pričom konkrétny dátum odovzdania diela bol\nstanovený na deň 07.10.2015. Žalovaný namietal, že zo strany žalobcu nebol dodržaný harmonogram\nprác, ktorý bol súčasťou zmluvy, čo podľa žalobcu nebol dokument, ktorý by mal váhu a o ktorý by bolo\nmožné sa opierať. V tomto sa však súd s argumentáciou žalobcu nestotožnil, nakoľko v kontraktačnom\nprocese, ako aj po ňom, sa počíta s týmto dokumentom ako smerodajným pre postup prác na diele,\npričom dôležitosť tohto dokumentu vyplývala už zo samotných podmienok verejnej obchodnej súťaže.\nÚčastníci tejto súťaže boli totiž povinní predložiť harmonogram realizácie prác vo svojich ponukách, čo\nmalo podstatný vplyv na výber konečného zhotoviteľa predmetného diela. Spor medzi stranami nastal\naj v otázke, kedy došlo k odovzdaniu staveniska zo strany žalovaného žalobcovi, čo je podstatné pre\nodvodenie dátumu dokončenia diela. Z listinných dôkazov, ako aj z výsluchu svedkov vyplynulo, že\nstavenisko nebolo odovzdané žalobcovi naraz, ale v niekoľkých etapách, čo odzrkadľovalo skutočnosť,\nže aj dielo malo byť realizované na etapy a v tej časti, kde bolo stavenisko odovzdané, mala byť aj\nstavba realizovaná a riadne odovzdaná. Z listinných dokumentov založených v spise bolo zrejmé, že\nžalovaný opakovane zasielal žalobcovi výzvy na dodržiavanie harmonogramu prác, pričom skutočný\nstav realizácie diela mal byť v značnom sklze oproti dohodnutému času v zmysle harmonogramu.\nŽalobca tento sklz odôvodňoval zmenou pomerov realizácie diela v súvislosti so 100-ročnou vodou a\nseizmickou činnosťou v danej lokalite, čo nebolo zohľadnené pri uzatváraní predmetnej zmluvy. Žalobca\ntvrdil v liste žalovanému, že prehodnotenie seizmickej mapy malo byť známe už dňa 01.03.2012, teda\nviac ako 2 mesiace pred uzatvorením zmluvy o dielo. Z uvedeného vyplývalo, že zhotoviteľ ako odborne\nzdatná osoba mala so zmenami seizmickej mapy počítať a premietnuť ich do vzájomných rokovaní v\nrámci kontraktačného procesu, čo by sa zároveň odrazilo aj v stanovení lehoty na dokončenie diela.\n1.3. Súd prvej inštancie ako predbežnú otázku skúmal platnosť odstúpenia žalovaného od zmluvy a\ndospel k záveru, že žalobca porušenie právnej povinnosti (či už zmluvnej alebo zákonnej) zo strany\nžalovaného pri odstúpení od zmluvy nepreukázal. Žalovaný od zmluvy platne odstúpil listom zo dňa\n08.10.2015, pričom nemal žiadnu právnu povinnosť uviesť dôvody tohto odstúpenia. Preto je irelevantné,\nči a aké dôvody žalovaný v odstúpení od zmluvy uviedol. Neopodstatnené je aj tvrdenie žalobcu,\nže žalovaný odstúpil od zmluvy jeden deň pred dohodnutým termínom odovzdania diela, nakoľko zo\nskutkového stavu veci a značného rozsahu nedokončenej časti diela bolo zrejmé, že dielo by fakticky\nnebolo dokončené a odovzdané riadne a včas v súlade s uzavretou zmluvou. Každý zhotoviteľ diela\nmusí byť uzrozumený s tým, že pri realizácii diel obdobného charakteru, kde je vyšší spoločenský\nzáujem na včasnú realizáciu a kvalitu diela, je potrebné svedomito dodržiavať postup prác na stavbe a\nriadne plniť všetky dohodnuté harmonogramy prác, čo sa v danom prípade zo strany žalobcu nestalo.\nAj z výpovede svedka, ktorý vykonával v danej veci nezávislý technický stavebný dozor jednoznačne\nvyplynulo, že stavba sa riadila zmluvou o dielo, ktorej prílohou bol aj harmonogram prác, ktorý\njednoznačne určoval lehotu začatia, resp. ukončenia diela ako celku a jednotlivých stavebných objektov.\nPotvrdil, že pochybnosti ukončenia prác v dohodnutej lehote vznikli už v jarných mesiacoch roku 2015,\nkde stavebnotechnickému dozoru bolo jasné, že dielo nebude dokončené v októbri 2015, nakoľko\ntechnologické postupy výstavby si vyžadujú čas a nadväznosť. Nesúlad v projektovej dokumentácii so\nskutočnou realizáciou stavby svedok zaznamenal, považoval to však za bežnú stavebnú prax. Išlo najmä\no preklady inžinierskych sietí, podzemné vedenia, zmeny pri zakladaní stavebných objektov z titulu\ngeológie. Boli to však len drobné zmeny stavby pred dokončením. Potvrdil, že ani vyliatie rieky Torysa\npočas realizácie stavby v roku 2014 nemalo zásadný vplyv na termín dokončenia diela. Z uvedeného súd\ndospel k presvedčeniu, že žalobca nepreukázal základný predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného\nza škodu, a to porušenie právnej povinnosti pri odstúpení od zmluvy o dielo, preto súd nárok žalobcu na\nnáhradu škody považoval za nedôvodný, v dôsledku čoho žalobu v celom rozsahu zamietol.\n2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h)\nCSP a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť. Odvolanie odôvodnil najmä tým, že:\n2.1. Žalobca napáda Napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, a to z nasledovných dôvodov: (a) súd\nprvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.\nb/ Civilného sporového poriadku), (b) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ Civilného sporového poriadku), (c) Napadnuté\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ Civilného\nsporového poriadku).\n2.2. Žalobca sa domáhal priznania uplatneného nároku titulom náhrady škody na základe toho, že:\n(a) Žalovaný neplatne odstúpil od zmluvy a následne uzavrel zmluvu o dielo s novým zhotoviteľom\n\nDoprastav, a.s., čím znemožnil žalobcovi ako zhotoviteľovi pokračovať vo vykonávaní diela (porušenie\nzmluvnej povinnosti), (b) nevykonaním zvyšnej časti diela nemohol žalobca dosiahnuť zisk (vznik škody),\n(c) ak by žalovaný umožnil žalobcovi dokončiť dielo, žalobca by zisk vykázal, a teda by k žiadnej škode\nna strane žalobcu nedošlo (kauzálny nexus).\n2.3. Žalobca argumentačne odôvodňoval neplatnosť odstúpenia tým, že: (a) nakoľko sa dielo\nodovzdávalo po častiach a v zmluve v znení jej dodatku č. 3 bola dohodnutá lehota na dokončenia\ndiela “do 40 mesiacov od odovzdania staveniska”, tak lehota 40 mesiacov od odovzdania poslednej\nčasti staveniska by uplynula až dňa 04.03.2017 (body 15 až 27 žaloby, body 20 až 22 vyjadrenia zo\ndňa 24.02.2017, body 6 až 15 záverečnej reči zo dňa 06.09.2019), (b) (čisto hypoteticky) ak by žalobca\nskutočne bol v omeškaní s dokončením diela, jednalo by sa nanajvýš o nepodstatné porušenie zmluvy,\nktoré bez ďalšieho neoprávňovalo žalovaného odstúpiť od zmluvy (body 28 až 42 žaloby, body 16 až 20\nzáverečnej reči zo dňa 06.09.2019), (c) neplnenie harmonogramu prác - revízia č. 4 (údajne zavinené\nžalobcom) nemohlo byť porušením zmluvy zo strany žalobcu, pretože harmonogram prác bol po uzavretí\nzmluvy opakovane revidovaný a nebol zverejnený v Centrálnom registri zmlúv (body 43 až 47 žaloby,\nbody 21 až 25 záverečnej reči zo dňa 06.09.2019).\n2.4. Na pojednávaní konanom dňa 06.12.2018 vypovedal svedok L.. O. G., ktorý okrem iného uviedol\nnasledovné: (a) “stavba sa riadila zmluvou o dielo, ktorej prílohou bol aj harmonogram prác, ktorý\njednoznačne určoval lehotu začatia, resp. ukončenia diela ako celku a jednotlivých stavených objekov”,\n(b) “harmonogram sa prvýkrát revidoval v roku 2013. Posledná revízia, ktorú evidujem, bola revízia\nharmonogramu č. 3, ktorá sa vykonala v 09/2014 a táto revízia bola súčasťou dodatku zmluvy o dielo\na zároveň určovala lehotu ukončenia celej stavby na 10/2015”, (c) “pochybnosti ukončenia prác v\nlehote výstavby vznikli v jarných mesiacoch r. 2015, kde nám ako stavebnotechnickému dozoru bolo\njasné, že dielo nebude dokončené v 10/2015, nakoľko technologické postupy výstavby si vyžadujú\nčas a nadväznosť”, (d) (na otázku, či zaznamenal nejaký nesúlad v projektovej dokumentácii so\nskutočnou realizáciou stavby) “áno, zaznamenal, je to bežná stavebná prax. Jedná sa hlavne o preklady\ninžinierskych sietí, podzemné vedenia, zmeny pri zakladaní stavebných objektov z titulu geológie. Neboli\nto veľké zmeny, ale drobné zmeny stavby pred dokončením”, (e) “realizačný projekt hlavných stavebných\nobjektov bol spracovaný na základe maximálnych hladín storočných vôd. Počas realizácie stavby sme\nv r. 2014 zaznamenali vyliatie rieky Torysa. Zásadný vplyv na termín dokončenia diela táto skutočnosť\nnemala”. Citované časti výpovede svedka L.. O. G. v bode 13 písm. a) až c) tohto odvolania sú podľa\nodvolateľa právnym výkladom zmluvy k otázke, kedy mala uplynúť lehota na dokončenie diela. Na druhej\nstrane časti pod písm. d), e) sú odborné názory svedka. Súd prvej inštancie na túto časť výpovede\nnemal prihliadnuť, pretože: (a) právny výklad zmluvy prináleží iba súdu, (b) hodnotiace úsudky o tom,\nako významné boli zmeny v projektovej dokumentácii počas vykonávania diela, resp. či a aký vplyv\nmalo vyliatie rieky Torysa na termín dokončenia diela, sú všetko komplexné odborné otázky. Tieto\nmôže odpovedať jedine odborné spôsobilá osoba alebo znalec, ale rozhodne nie svedok. Paradoxne\npráve tento právny výklad a hodnotiace úsudky svedka o odborných otázkach boli to jediné, čo si súd\nprvej inštancie z výpovede svedka osvojil, čo samo osebe vecnú správnosť Napadnutého rozhodnutia\nspochybňuje.\n2.5. Žalovaný v odstúpení uviedol okrem iného to, že na kontrolnom dni stavby dňa 19.11.2014 malo\nbyť zistené, že žalobca neplnil harmonogram prác. Žalovaný mal vyzvať žalobcu na prijatie opatrení\nna urýchlenie postupu prác a predloženie revidovaného harmonogramu prác. Uvedenú výzvu žalovaný\npovažoval za výzvu na nápravu v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok (FIDIC), podčlánku\n15.1. Stavebný dozor tiež listom zo dňa 27.05.2015 mal doručiť žalobcovi správu o nedostatkoch a\nvyzvať žalobcu k náprave do termínu 22.06.2015. Stavebný dozor mal na základe kontroly staveniska\ndňa 23.06.2015 zistiť, že lehota na odstránenie nedostatkov nebola dodržaná. Taktiež v liste zo dňa\n01.07.2015 mal Stavebný dozor konštatovať nesplnenie viacerých míľnikov uvedených v revidovanom\nharmonograme prác.\n2.6. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že aj súd prvej inštancie za najpodstatnejšiu povinnosť\nžalobcu považoval dodržiavanie tzv. harmonogramu prác. Žalobca nikdy netvrdil, že by harmonogram\nprác nebol dôležitým dokumentom pre realizáciu diela. Žalobca si je vedomý, že pri diele takého rozsahu\nmusí byť určený nejaký plán postupu prác na diele, aby jednak zmluvné strany mali lepší prehľad o plnení\nzmluvy a taktiež aby technickí pracovníci vedeli, ktoré práce sa budú realizovať v akom poradí a pod.\nInak by na stavbe bol chaos. Ale na druhej strane je potrebné rozlišovať medzi obsahom zmluvy, ktorá\nje pre zmluvné strany právne záväzná, a harmonogramom prác, ktorý sa v priebehu zmluvy opakovane\na z rôznych dôvodov menil.\n2.7. Právo Žalovaného na odstúpenie od zmluvy v zmysle ustanovení Všeobecných zmluvných\npodmienok (FIDIC), rovnako ako právo odstúpiť podľa § 345 ods. 1 alebo § 346 ods. 1 Obchodného\n\nzákonníka, totiž mohlo vzniknúť iba ako dôsledok porušenia zmluvných povinností. Predmetný dokument\ns názvom “Harmonogram prác - revízia č. 4” nielenže nebol zverejnený v Centrálnom registri zmlúv, a\npreto nemohol nadobudnúť účinnosť a tým aj právnu záväznosť, ale tento v čase uzavretia zmluvy ani jej\ndodatku č. 3 neexistoval. Preto ak by žalobca skutočne porušil harmonogram prác vypracovaný niekoľko\nrokov po uzavretí Zmluvy, neporušil by tým zmluvnú povinnosť. Žalovaný preto nebol oprávnený z tohto\ndôvodu odstúpiť od zmluvy ani podľa zákona, ani podľa podčlánku 15.2 písm. a) v spojení s podčlánkom\n15.1 Všeobecných zmluvných podmienok (FIDIC).\n2.8. Opakované zmeny harmonogramu prác vyplývajú už zo samotného názvu jeho poslednej revízie\n(“Harmonogram prác - revízia č. 4”), pričom boli potvrdené aj výpoveďami jednotlivých svedkov: (a)\n“počas realizácie (pozn. diela) bol harmonogram revidovaný 3x” (svedok L.. O. G.), (b) “predpokladaný\nharmonogram nebolo možné napĺňať z toho dôvodu, že počas realizácie dochádzalo k jeho zmene v\nnadväznosti na poskytované spolupôsobenie obstarávateľa, ako i odovzdávanie staveniska” (svedok\nL.. M.I.).\n2.9. Žalobca odmieta, že by on bol ten, koho vinou sa harmonogram prác neplnil. Súdom prvej inštancie\nzostalo nepovšimnuté, že v konaní bolo (listinnými dôkazmi č. 4 až 8 podľa žaloby, výpoveďami\nsvedkov, zhodnými tvrdeniami strán sporu) preukázané, že na strane Žalovaného došlo k značnému\nčasovému sklzu pri odovzdávaní staveniska pre realizáciu diela, čo žalobcu výrazne brzdilo: (a)\n“dôvod bol, že na stavbu ako celok nebolo vydané právoplatné stavebné povolenie, resp. na všetky\nobjekty” (svedok L.. O. G.), (b) “práce mohol (pozn. žalobca) realizovať iba na stavenisku kde bolo\nprávoplatné stavebné povolenie” (svedok L.. O. G.), (c) “vzhľadom k tomu, že obstarávateľ (pozn.\nžalovaný) nemal zabezpečené všetky stavebné povolenia a boli problémy aj s vysporiadaním pozemkov,\nbolo to približne na 7-krát” (svedok L.. M.I.), (d) “Žalovaný mi oznámi, že to berie na vedomie a že do\nkonca septembra 2012 bude odovzdaná aj zostávajúca časť staveniska, čo sa však nestalo” (svedok L..\nM.I.), (e) “počas realizácie (pozn. diela) sme sa museli vracať k iným častiam a pokiaľ by bolo stavenisko\nodovzdané ako celok, práce sa mohli vykonávať plynule” (svedok L.. M.I.), (f) “dôvodom bolo aj postupné\nvydávanie stavebných povolení na časti stavby” (svedok L.. F.A.), (g) “počítalo sa s tým, že stavenisko\nbude odovzdávané po častiach, ale v akých termínoch a ako dlho to bude trvať, nebolo známe” (svedok\nL.. F.A.).\n2.10. Žalobca dáva v tejto súvislosti do pozornosti, že dokonca aj svedok L.. F.A., zamestnanec\nžalovaného, ktorý bol v tunajšom konaní usvedčený z klamstva v prospech žalovaného (body 29 až 31\nzáverečnej reči zo dňa 06.09.2019), potvrdil, že žalovaný po uzavretí zmluvy meškal so zabezpečením\nstavebných povolení na viaceré časti stavby, pričom že to bude žalovanému trvať takmer 2 roky od\nuzavretia zmluvy, sa pri tvorbe prvého harmonogramu prác nepočítalo. Napadnuté rozhodnutie založil na\núvahách mimo právnej úpravy. Zmluva bola uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka a ten\nnerozlišuje medzi “štandardnými zmluvami o dielo” a “zmluva o dielo s vyšším spoločenským záujmom”,\nna ktoré by sa vzťahoval iný právny režim.\n2.11. Súd prvej inštancie očividne nechal vyriešenie otázky, kedy mala uplynúť lehota na dokončenie\ndiela, svedkovi L.. O. G. (bod 13 písm. a/ až c/ tohto odvolania). Súd prvej inštancie k tomu v bode 20\nNapadnutého rozhodnutia z vlastných úvah uviedol iba toľko, že “z listinných dôkazov založených do\nspisu - predmetnej zmluvy o dielo s dodatkami a zo vzájomnej komunikácie medzi sporovými stranami\nvyplynulo, že dielo malo byť dokončené do 40 mesiacov od odovzdania staveniska, pričom konkrétny\ndátum odovzdania diela bol stanovený na deň 7.10.2015.” Z Napadnutého rozhodnutia nie je vôbec\nzrejmé, prečo dospel súd prvej inštancie k záveru, že lehota na dokončenie Diela mala začať plynúť\nod odovzdania prvej časti staveniska, a nie až jeho úplným odovzdaním. Rovnako súd pominul uviesť,\nz ktorej konkrétnej “vzájomnej komunikácie medzi sporovými stranami” zistil, že by “konkrétny dátum\nodovzdania diela bol stanovený na deň 7.10.2015”, ani prečo tejto následnej korešpondencii zmluvných\nstrán priznal rovnaké právne účinky ako uzavretej zmluve.\n2.12. Žalobca poukazuje na to, že keď už súd prvej inštancie považoval za smerodajné vychádzať\nv tejto súvislosti zo svedeckých výpovedí, tak svedok L.. M.I. vypovedal úplne opačne ako svedok\nL.. O. G.: “Vnímal som to tak, že sa má jednať o 40 mesiacov od odovzdania staveniska, a nie iba\njeho časti. Po odovzdaní prvej časti som osobne avizoval žalovanému v priebehu prvého mesiaca, že\nakékoľvek odovzdávanie ďalších častí staveniska bude mať dopad na realizáciu diela.” Žalobca považuje\nnapadnuté rozhodnutie aj v tejto časti za nesprávne a postup súdu prvej inštancie za zmätočný. Otázku,\nkedy začala a skončila lehota na dokončenie diela, si mal súd prvej inštancie vyriešiť sám a následne\nsvoj záver vysvetliť tak, aby bol preskúmateľný. V tejto súvislosti mal vychádzať zo znenia zmluvy a\njej dodatkov, prípadne z obsahu rokovaní, ktoré uzavretiu zmluvy predchádzali. V žiadnom prípade ale\n\npritom nemal vychádzať z výpovede svedka, ktorým sám priznal, že sa žiadnym spôsobom nepodieľal na\npríprave zmluvných alebo technických dokumentov, ani sa nezúčastnil žiadneho štádia verejnej súťaže\n(odpovede na prvé dve otázky právneho zástupcu žalobcu na strane 4 zápisnice z pojednávania zo dňa\n06.12.2018). Podľa článku 2. ods. 2.2 bod 2.2.2. Zmluvy v znení jej dodatku č. 3 bol termín dokončenia\nDiela dohodnutý ako lehota “do 40 mesiacov od odovzdania staveniska.” V konaní bolo preukázané,\na ani nebolo medzi stranami sporu sporné, že stavenisko bolo odovzdávané po 6 častiach v období\nod 08.06.2012 do 04.11.2013. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z úvahy, ktorú už\nbližšie nezdôvodnil, že lehota “40 mesiacov od odovzdania staveniska” začala plynúť dňa 08.06.2012,\na teda mala skončiť dňa 07.10.2015. Pri tomto výklade osvojenom súdom prvej inštancie by ale lehota\nna dokončenie diela žalobcovi uplynula aj v prípade, ak by mu žalovaný vôbec neodovzdal niektorú\nzo zvyšných častí staveniska, čo v žiadnom prípade nemôže obstáť. Lehota na dokončenie diela preto\nmohla začať plynúť až od odovzdania celého staveniska.\n2.13. Ak by bolo možné zmluvu v tejto súvislosti vykladať dvojako (teda že by bol správny výklad svedka\nL.. O. G. osvojený súdom prvej inštancie, aj výklad Žalobcu), uplatní sa § 266 ods. 4 Obchodného\nzákonníka. Pokiaľ prejav vôle nie je celkom určitý, je potrebné odstrániť neurčitosť výkladom. Za\ntýmto účelom zákon ustanovuje rôzne interpretačné pravidlá. Aplikácia tohto interpretačného pravidla\nprichádza do úvahy vtedy, ak je nesporné, že konajúca osoba mala úmysel prejaviť určitú vôľu. Pokiaľ by\nsa ani pri použití interpretačných pravidiel nepodarilo jednoznačne interpretovať prejav vôle účastníkov\nprávneho úkonu, resp. určitý výraz alebo zmluvné ustanovenie by pripúšťali rôzny výklad, v takom\nprípade by sa uplatnilo jednoznačné pravidlo, že takýto výraz treba vykladať v neprospech osoby, ktorá\ntento výraz použila ako prvá. Pritom platí, že tento výraz môže byť prvýkrát použitý v rokovaniach, ktoré\nbezprostredne viedli k uzavretiu zmluvy, spravidla už v samotnom návrhu zmluvy.\n2.14. Žalobca poukazuje na výpoveď svedka L.. F.A., ktorý uviedol, že návrh zmluvy pripravil žalovaný\n(odpoveď na prvú otázku právneho zástupcu žalobcu na strane 3 zápisnice z pojednávania zo dňa\n31.03.2019). Zmluvu je preto potrebné vykladať na ťarchu žalovaného a uprednostniť ten výklad,\nktorý prezentuje žalobca. Ak bolo stavenisko odovzdané dňa 04.11.2013, tak lehota 40 mesiacov\nna dokončenie Diela začala plynúť až od tohto okamihu, pričom uplynula dňa 04.03.2017. V takom\nprípade odstúpenie vykonané už dňa 08.10.2015 je z tohto dôvodu neplatné, pretože bolo prinajmenšom\npredčasné.\n2.15. Žalobca v bodoch 28 až 42 žaloby a 16 až 20 záverečnej reči zo dňa 06.09.2019 argumentoval,\nže ak by bol Žalobca dňa 08.10.2015 prvý deň v omeškaní s dokončením diela, jednalo by sa nanajvýš\no nepodstatné porušenie Zmluvy, ktoré bez ďalšieho neoprávňovalo žalovaného odstúpiť od zmluvy.\n2.16. Dielo dokončil iný zhotoviteľ a Žalovaný teda na jeho dokončení, aj keď neskoršom, záujem mal,\nčo svedčí o tom, že ani prípadné porušenie Zmluvy Žalobcom by nebolo podstatným porušením v\nzmysle § 345 Obchodného zákonníka. V Zmluve ani jej prílohách totiž nie je ani zmienka o tom, že\nby akékoľvek omeškanie na strane žalobcu malo byť podstatným porušením Zmluvy. Jediný prípad\npodstatného porušenia Zmluvy je špecifikovaný v jej článku 3. bod 3.4, nejedná sa ale o omeškanie s\ndokončením Diela. Žalovaný ale žiadnu dodatočnú lehotu Žalobcovi neposkytol (čo ani nebolo medzi\nstranami sporu sporné).\n2.17. V dôsledku tohto je Napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Z Napadnutého rozhodnutia nie\nje zrejmé, aké „ostatné dôkazy” vyložil na ťarchu žalobcu, preto žalobca mohol iba v obmedzenej\nmiere napádať v odvolaní nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie. Rovnako bez povšimnutia\nzostal aj poukaz žalobcu na to, že ak by sa žalobca skutočne dopustil porušenia zmluvy, žalovaný mal\nmožnosť uplatniť voči žalobcovi sankcie, či už náhradu škody alebo právo na vyplatenie záruky vo výške\n1.334.664,47 eur u Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. (viď bod 3 návrhu na doplnenie dokazovania\nzo dňa 22.02.2018). K ničomu z tohto ale nedošlo, čo iba svedčí o tom, že žalovaný vypovedal zmluvu\nbezdôvodne a účelovo, aby mohol dať dielo dokončiť inému zhotoviteľovi za cenu o 10 mil. eur vyššiu,\nako zostala po Žalobcovi nevyčerpaná časť.\n2.18. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd Napadnuté rozhodnutie: (a) zmenil podľa § 388 Civilného\nsporového poriadku, alternatívne aby toto (b) zrušil podľa § 389 Civilného sporového poriadku a v súlade\ns § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie. Žalobca si uplatňuje tiež nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny\npotvrdiť. Uviedol, že:\n3.1. Podľa žalovaného termín ukončenia prác bol v konaní jasne preukázaný a termín ukončenia\nprác bol do Harmonogramu postupu prác zapracovaný na deň 07.10.2015. Listom zo dňa 12.01.2015\n\nžalobca predložil Harmonogram postupu prác - revízia č. 4, ktorý žalovaný listom zo dňa 19.01.2015\nzobral na vedomie bez výhrad. Žalobca bol zároveň upozornený, že neplnenie Harmonogramu bude\npovažované za neplnenie ním prevzatých zmluvných povinností. Zmluva o dielo bola zverejnená v\nCentrálnom registri zmlúv súlade s príslušnými právnymi predpismi, ktoré ukladajú povinnosť zverejniť\nzmluvu. Harmonogram prác je súčasťou zmluvy, je vydávaný v súlade, na základe a v rozsahu zmluvy,\njeho funkcia je zrejmá. Žalovaný teda celkom legitímne a formálne platne odstúpil od Zmluvy od dielo.\nŽalovaný ďalej uviedol, že na Dodatku č. 3 zo dňa 05.09.2014 k Zmluve o dielo bola pôvodná lehota\nvýstavby v trvaní 36 mesiacov predĺžená a upravená na 40 mesiacov. Žalobca nebol v stave dodržať\nani ním samým navrhnutý a žalovaným následne odsúhlasený nový termín.\n3.2. Žalobca neposkytol dostatok súčinnosti, pretože ak by tak učinil bol žalovaný pripravený pozmenené\npodmienky prijať, ale ani samotným žalobcom navrhnuté a žalovaným akceptované zmeny, nenašli\nreálne uplatnenie. Už na kontrolnom dni dňa 19.11.2014 za účasti štatutárnych zástupcov oboch strán\ntohto sporu bolo zhodne konštatované, že napriek záverom z predchádzajúceho kontrolného dňa zo\ndňa 12.08.2014, k náprave zo strany žalobcu nedošlo a práce napriek prísľubom žalobcu nepokračujú\nv súlade s revidovaným Harmonogramom prác (revízia č. 3 zo dňa 28.05.2014). Žalovaný v tom čase\nkonštatoval fakt, že nie je predpoklad vyrovnania sklzu. Bol stanovený nový termín do 15.01.2015\nso zapracovanými pripomienkami Stavebného dozoru. Voči žalobcovi bolo medzitým uznesením\nOkresného súdu v Trenčíne začaté konkurzné konanie s termínom konkurzného pojednávania dňa\n09.04.2015.\n3.3. Keďže žalobca bol povinný podľa rozhodnutia tamojšieho konkurzného súdu obmedziť výkon\nčinnosti len na bežné právne úkony, bolo viac než zrejmé, že nie je a v blízkej či vzdialenej budúcnosti\npripravený ani reálne schopný riadne a včas si splniť úplne všetky svoje povinnosti vrátane povinností\nz titulu Zmluvy o dielo so žalovaným, a to ani pri viac či menej optimistickom očakávaní. Žalovaný\npodotýka, že s lehotou na konečné dokončenie diela nijak nesúvisí odovzdávanie staveniska, ani\nmoment začatia stavebnej činnosti.\n3.4. Žalobca si protirečí, lebo by predsa nemohol vôbec začať so stavebnou činnosťou po odovzdaní\nprvej časti staveniska, ak by čakal na odovzdanie poslednej časti staveniska. Jednotlivé časti stavby\nna seba predsa stavebne aj konštrukčne nadväzujú. Žalobca veľmi dobre vedel o termíne konečného\ndokončenia stavby aj na základe písomných dôkazov v podobe listov zo dňa 18.07.2014 a zo dňa\n28.09.2015. Žalovaný poukázal na to, že nebol povinný poskytnúť nijakú dodatočnú alebo primeranú\nlehotu na dokončenie.\n4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len „CSP“) v poradí prvým rozsudkom č.k. 3Cob/103/2020-624 zo dňa 30.11.2022 rozhodol tak,\nže odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil ako správny a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,\nže žalobca nedokončil dielo v dohodnutej dobe a také porušenie zmluvnej povinnosti je podstatným\nporušením zmluvy o dielo, pre ktoré je možné od zmluvy odstúpiť. Nejedná sa o porušenie povinností\nna strane žalovaného, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému. Podľa\nčl. 2 zmluvy o dielo zo dňa 23.05.2012 bol čas plnenia diela dohodnutý tak, realizácia diela mala byť\ndokončená do 36 mesiacov od odovzdania staveniska (bod 2.2.2. zmluvy). Odovzdanie staveniska\nmalo byť uskutočnené po častiach (bod 2.2.3. zmluvy). Podľa dodatku č. 3 k Zmluve o dielo zo\ndňa 05.09.2014 sa upravuje bod 2.2.2. tak, že dokončenie realizácie diela je do 40 mesiacov od\nodovzdania staveniska. Podľa zápisu z pracovného rokovania vo veci odovzdania a prevzatia 1. časti\nstaveniska stavby zo dňa 08.06.2012 sa prítomní (vrátane žalobcu) podľa bodu c) 1. zhodli, že stavenisko\nbude odovzdávané zhotoviteľovi postupne po častiach. Žalobca v žalobe uviedol skutkové tvrdenie,\nže stavenisko bolo odovzdávané po častiach, a to 08.06.2012, 29.11.2012, 11.01.2013, 16.05.2013,\n24.09.2013 a 04.11.2013. Podľa názoru žalobcu došlo k odovzdaniu staveniska odovzdaním poslednej\nčasti staveniska dňa 04.11.2013. Žalovaný vychádzal z dátumu odovzdania staveniska dňa 08.06.2012.\nPodľa názoru odvolacieho súdu v nadväznosti na vyššie uvedené zmluvné ustanovenia je potrebné\ndôjsť k záveru, že podľa zmluvy o dielo v znení jej dodatku č. 3 je potrebné konštatovať, že realizácia\ndiela mala byť skončená do 40 mesiacov od odovzdania staveniska, ktoré sa malo odovzdávať postupne\npo častiach, t.j. zmluvné strany sa dohodli na postupnom zhotovovaní diela, keďže sa dohodli na\npostupnom odovzdávaní staveniska (za účelom realizácie diela). Z listu zo dňa 18.07.2014 (č.l. 130)\nbolo preukázané, že žalobca považoval za termín ukončenia prác 07.10.2015, pričom jedná sa o termín,\nz ktorého vychádzal aj žalovaný, t.j. podľa názoru odvolacieho súdu je možné dospieť k záveru, že\nzmluvné strany sa v priebehu realizácie diela dohodli na časovom harmonograme prác tak, že zhodne\ndospeli k záveru, že dielo má byť zrealizované do 07.10.2015. Z listu zo dňa 28.09.2015 (č.l. 218)\n\nvyplýva, že žalobca žiada o predĺženie lehoty výstavby pred ukončených platnej lehoty výstavby, t.j.\ndo 08.10.2015. V nadväznosti na stanovisko BUNG Slovensko s.r.o. zo dňa 01.10.2015, v ktorom je\nuvedené, že zhotoviteľ garantoval ukončenie celej stavby a jej časti v termíne do 07.10.2015, bolo\nžalobcovi adresované vyjadrenie žalovaného zo dňa 06.10.2015 (č.l. 221), že žiadosť o predĺženie lehoty\nvýstavby sa zamieta ako neopodstatnená. Listom zo dňa 08.10.2015 (č.l. 133) žalovaný odstúpil od časti\nzmluvy o dielo s tým, že k dokončeniu realizácie diela malo dôjsť v zmysle dodatku č. 3 k Zmluve o\ndielo do 40 mesiacov od odovzdania staveniska (08.06.2012), teda 07.10.2015. Keďže k 08.10.2015\npodľa žalovaného neboli na stavbe zrealizované všetky práce a dielo nebolo v dohodnutom termíne\nodovzdané, odstúpil od časti zmluvy. Podľa názoru žalovaného bol žalobca v omeškaní od 08.10.2015,\npričom sa jedná o podstatné porušenie zmluvy podľa § 345 Obchodného zákonníka. Žalovaný tak\nodstúpil od nedokončenej časti plnenia týkajúcej sa nedokončených stavebných objektov. Keďže došlo\nk platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo z dôvodu porušenia povinností žalobcom, nemohol žalobcovi\nvzniknúť proti žalovanému nárok na náhradu škody porušením povinnosti žalovaným. Žaloba o náhradu\nškody je teda nedôvodná, nakoľko nebol naplnený ani prvý zákonný predpoklad nároku na náhradu\nškody, t.j. porušenie povinnosti žalovaným (v súvislosti s odstúpením od zmluvy.) Odvolací súd totiž\nv súlade s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zmeškanie termínu realizácie diela je\npodstatným porušením zmluvy, pre ktoré je možné od zmluvy o dielo platne odstúpiť. Vzhľadom na\nuvedené podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu zamietol, pričom\ndokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu, dôkazy riadne vyhodnotil, vecne správne rozhodol a svoje\nrozhodnutie náležite odôvodnil. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie\nako vecne správny v celom rozsahu (aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania) podľa § 387 ods.\n1, 2 CSP potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom. O nároku na náhradu\ntrov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. §\n255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.\n5. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca dovolanie, o ktorom rozhodol dovolací\nsúd tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie uznesením\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/45/2023 zo dňa 30.10.2025, ktoré odôvodnil najmä nasledovne:\n5.1 V posudzovanej veci odvolanie žalobcu proti rozsudku prvoinštančného súdu obsahovalo okrem\niného úplnú žiadosť o upovedomenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými\nprostriedkami na ním uvedenú elektronickú adresu (bod 5. odvolania). Obsah predloženého súdneho\nspisu nenasvedčuje tomu, že by odvolací súd - ktorý rozhodoval bez nariadenia pojednávania - napriek\nvýslovnej žiadosti právneho zástupcu žalobcu ho upovedomil elektronickými prostriedkami o mieste\na čase verejného vyhlásenia rozsudku. V dôsledku tohto nesprávneho procesného postupu odvolací\nsúd znemožnil žalobcovi realizáciu jemu patriacich procesných práv, pričom miera tohto zásahu mala\nza následok porušenie práva na spravodlivý proces. Dovolací súd preto dospel k záveru, že žalobca\ndôvodne namietal, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k vade zmätočnosti uvedenej v ustanovení\n§ 420 písm. f) CSP.\n5.2 Napriek tomu, že primárnym dôvodom zakladajúcim zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu je jeho nesprávny procesný postup zakladajúci porušenie práva žalobcu na\nspravodlivý súdny proces, považuje dovolací súd za potrebné dať do pozornosti odvolacieho súdu\naj ostatné námietky uvedené v dovolaní. Dovolateľ namietal, že odvolací súd sa nevysporiadal s\npodstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, pričom jeho rozhodnutie nedáva jasné odpovede na\nzásadné otázky.\n5.3 Rozsudok odvolacieho súdu v prejednávanej veci síce uvádza, ako vo veci rozhodol súd prvej\ninštancie, obsah odvolania, zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a za týmto účelom\naj doplnenie ďalších dôvodov, avšak nemožno skonštatovať, že by odôvodnenie rozsudku odvolacieho\nsúdu obsahovalo vysporiadanie sa so všetkými podstatnými odvolacími námietkami.\n5.4 Žalobca v dovolaní namietal, že vo svojom odvolaní uviedol, že 1/ súd prvej inštancie si z výpovede\nsvedka L.. G. osvojil jeho právne a odborné názory, pričom právny výklad zmluvy prináleží iba súdu a na\nodborné otázky môže odpovedať iba znalec a že 2/ nedodržanie harmonogramu prác nebolo porušením\nzmluvných povinností, pretože jeho znenie bolo vypracované až po uzavretí zmluvy a nebolo zverejnené\nv Centrálnom registri zmlúv. K uvedeným argumentom sa však odvolací súd vôbec nevyjadril.\n5.5 Odvolací súd smeroval takmer celé svoje odôvodnenie iba k lehote na dokončenie diela, k\njednotlivým termínom odovzdávania staveniska a zhotovovania diela. V tejto súvislosti však len veľmi\n\nstroho uviedol, že z listu zo dňa 18.07.2014 možno dospieť k záveru, že strany sa dohodli na zrealizovaní\ndiela do 07.10.2015, avšak túto svoju úvahu viac nezdôvodnil.\n\n5.6 Rovnako sa podrobnejšie nevyjadril a len sa bez ďalšieho stotožnil so závermi súdu prvej inštancie\nv otázke, prečo mal žalobca porušiť zmluvu podstatným spôsobom (či len samotné zmeškanie termínu\nbolo podstatným porušením zmluvy) a aký vplyv na celý vzťah medzi stranami sporu mala skutočnosť,\nže návrh zmluvy bol vypracovaný žalovaným.\n5.7 Čo sa týka námietky, že odvolací súd prehliadol a nevysporiadal sa s výpoveďou L.. S.-G., dovolací\nsúd poukazuje na bod 21 odvolania, ku ktorému však odvolací súd nezaujal žiadne stanovisko, pričom\ntúto námietku ani v napadnutom rozsudku neuvádza, resp. prinajmenšom neuviedol, či táto námietka,\nprípadne tvrdenia tohto svedka, boli podstatné pre rozhodnutie vo veci.\n5.8 Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že postupom odvolacieho súdu, ktorý riadne\nneoznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 219 ods. 3 CSP, došlo k vade v zmysle §\n420 písm. f) CSP, ktorá zakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, preto rozhodnutie\nodvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu podľa § 450 CSP na ďalšie\nkonanie, v ktorom sa vysporiada s vytýkanými vadami, opätovne vo veci rozhodne, svoje rozhodnutie\nnáležite odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP a podľa § 453 ods. 3 CSP rozhodne o trovách pôvodného\nkonania, ako aj dovolacieho konania.\n6. Žalobca Dopravné stavby, a.s. vyjadrením zo dňa 24.02.2026 uviedol, že: Dovolací súd v bode\n37 predmetného uznesenia spochybnil záver o platnosti odstúpenia od zmluvy ako nedostatočne\nodôvodnený, pretože odvolací súd:\na) riadne nezdôvodnil, ako dospel k záveru, že strany sporu sa dohodli na zrealizovaní diela do\n07.10.2015,\nb) nezohľadnil, že návrh zmluvy o dielo bol vypracovaný žalovaným,\nc) podrobnejšie sa nevyjadril k tomu, prečo mal žalobca porušiť zmluvu o dielo podstatným spôsobom,\nd) nevysporiadal sa s výpoveďou L.. S., ktorej časti žalobca citoval v podanom odvolaní.\n6.1. Keďže odpovede na tieto otázky sa nenachádzajú ani v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie,\nje zrejmé, že žalobca v bodoch 21, 26 až 30, 45 až 50 odvolania opodstatnene namietal, že napadnuté\nrozhodnutie nespĺňa kvalitatívne požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n6.2. Pokiaľ ide o otázku, kedy mala uplynúť lehota na dokončenie diela, smerodajné má byť znenie\nzmluvy o dielo, a nie nejaká neformálna komunikácia strán sporu v priebehu realizácie diela. V článku 2.\nods. 2.2 bod 2.2.2 Zmluvy o dielo v znení jej dodatku č. 3 bolo pritom dohodnuté, že lehota na dokončenie\ndiela bola „do 40 mesiacov od odovzdania staveniska”.\n6.3. Stavenisko bolo odovzdávané po šiestich častiach v období od 08.06.2012 do 04.11.2013. Keďže\nstavenisko nie je odovzdané po odovzdaní iba jednej šestiny, lehotu je potrebné počítať od jeho úplné\nho odovzdania dňa 04.11.2013, t.j. lehota na dokončenie diela bola do 04.03.2017.\n6.4. K záveru odvolacieho súdu v bode 16 rozsudku zo dňa 30.11.2022, že „zmluvné strany sa dohodli\nna postupnom zhotovovaní diela, keďže sa dohodli na postupnom odovzdávaní staveniska (za účelom\nrealizácie diela)”, žalobca zdôrazňuje, že nikde v zmluvnej dokumentácii nie je uvedené, že by sa\nstavenisko malo odovzdávať jeden a pol roka. Je tak vylúčené počítať lehotu od odovzdania prvej časti\nstaveniska bez ohľadu na to, kedy boli odovzdané zvyšné časti.\n6.5. Uplatnenie sankcií voči odvolateľovi nezakladá dôvodnosť žaloby ani nesprávnosť postupu\nžalovaného pri odstúpení od zmluvy, nakoľko uplatnenie si prípadnej škody zo strany žalovaného nebráni\nodstúpeniu od zmluvy. Odvolacia námietka v tomto smere je nedôvodná.\n6.6. Svedok L.. M.I. k tomu vypovedal, že predpokladaný harmonogram nebolo možné napĺňať práve\npre neskoré odovzdávanie staveniska. Žalovaný nemal zabezpečené všetky stavebné povolenia (čo\npotvrdil aj svedok L.. O. G.) a boli problémy aj s vysporiadaním pozemkov. Žalovaný vtedy oznámil, že\ndo konca septembra 2012 bude odovzdaná aj zostávajúca časť staveniska, čo sa však nestalo. Počas\nrealizácie diela sa tak žalobca musel vracať k iným častiam a „pokiaľ by bolo stavenisko odovzdané\nako celok, práce sa mohli vykonávať plynule” (bod 20 písm. b/ a bod 21 písm. c/, d/, e/ odvolania). Ak\nby predsa mala zmluva pripúšťať dvojaký výklad, či lehota plynie od odovzdania prvej alebo poslednej\nčasti staveniska, tak v zmysle záverov vyplývajúcich z uznesenia dovolacieho súdu treba zohľadniť,\nže návrh zmluvy o dielo bol vypracovaný žalovaným, t.j. na ťarchu žalovaného aplikovať § 266 ods. 4\nObchodného zákonníka.\n\n6.7. Žalobca však dodáva, že zmluva dvojaký výklad nepripúšťala, k čomu pre porovnanie\nopätovne poukazuje na zmluvu o dielo uzavretú s novým zhotoviteľom po žalobcovi, v ktorej si už\nžalovaný výslovne dohodol, že lehota realizácie diela začala plynúť „po prvom odovzdaní staveniska\nzhotoviteľovi” (bod 37 odvolania). Na základe toho odstúpenie od zmluvy vykonané dňa 08.10.2015 je\nneplatné, pretože bolo prinajmenšom predčasné, ak by odvolací súd napriek tomu dospel k záveru, že\nlehota na dokončenie diela začala plynúť od odovzdania prvej šestiny staveniska, žalobca pripomína,\nže žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo pre tvrdené podstatné porušenie zmluvy.\n6.8. Dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu, že nezdôvodnil „prečo mal žalobca porušiť zmluvu\npodstatným spôsobom (či len samotné zmeškanie termínu bolo podstatným porušením zmluvy)”. V\nprospech žalobcu totiž svedčalo znenie § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, že pri pochybnostiach sa\npredpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Zákon tým zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku,\nktorú má súd podľa § 192 CSP mať za preukázanú, ak v konaní nevyjde najavo opak. Zároveň v zmluve\no dielo nebolo dohodnuté, že by sa omeškanie so zhotovením diela považovalo za podstatné porušenie\nzmluvy. Podľa ustálenej judikatúry „pri podstatnom porušení zmluvy, môže oprávnená strana od zmluvy\nodstúpiť ihneď bez poskytnutia dodatočnej lehoty za predpokladu, že splní svoju oznamovaciu povinnosť\nvoči strane, ktorá je v omeškaní. Základným kvalifikačným znakom porušenia zmluvy podstatným\nspôsobom je, že oprávnená strana stratí záujem na plnení zmluvy, ktorý súvisí s tým, že v dôsledku\nporušenia zmluvy nemôže očakávať ten výsledok, aký mal byť dosiahnutý, keby nedošlo k porušeniu\nzmluvy. Ak oprávnená strana právo od zmluvy včas odstúpiť nevyužije, nestratí síce právo od zmluvy\nodstúpiť, ale môže využiť len režim nepodstatného odstúpenia od zmluvy. Avšak aj v prípade, ak pôjde\no podstatné porušenie zmluvy, oprávnená strana môže povinnej strane oznámiť, že na plnení trvá a\nposkytnúť jej dodatočnú lehotu na plnenie a po jej márnom uplynutí môže využiť režim okamžitého\nodstúpenia od zmluvy. Pri nepodstatnom porušení zmluvy je odstúpenie oprávneného od zmluvy,\ndôsledkom jej porušenia. Podmienkou v takomto prípade je poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty\nna plnenie porušenej povinnosti a následne nesplnenie povinnosti ani v dodatočnej lehote a po splnení\ntýchto podmienok vzniká právo oprávnenému na odstúpenie od zmluvy” (3Obdo/6/2010).\n6.9. Z toho vyplýva, že základným kvalifikačným kritériom pre zodpovedanie otázky, či žalobca (ak\nby lehota na dokončenie diela mala začať plynúť už od odovzdania prvej šestiny staveniska) porušil\nzmluvu podstatným spôsobom, teda je, či by žalovaný stratil záujem o zhotovenie diela, ak by vedel,\nže dôjde k omeškaniu s jeho dokončením a či žalobca toto mohol v čase uzavretia zmluvy rozumne\npredvídať. Iba v takom prípade by sa mohlo jednať o podstatné porušenie zmluvy. Vzhľadom na to, že\nzatiaľ sa asi žiaden úsek cesty v Slovenskej republike nedokončil načas, žalovaný určite mal záujem\nna dokončení diela, aj keby to malo byť s omeškaním, o čom svedčí, že následne uzavrel zmluvu o\ndielo s novým zhotoviteľom. Prípadné nedodržanie lehoty na dokončenie diela tak mohlo byť nanajvýš\nnepodstatným porušením zmluvy. No a ak by sa žalobca dopustil “iba” nepodstatné ho porušenia zmluvy,\nžalovaný mohol od zmluvy odstúpiť, len ak by žalobcovi poskytol dodatočnú primeranú lehotu podľa\n§ 346 ods. 1 Obchodného zákonníka. V konaní však nebolo sporné, že žalovaný dodatočnú lehotu\nna dokončenie diela žalobcovi neposkytol. Aj z tohto dôvodu je tak odstúpenie od zmluvy neplatné. K\nvýpočtu náhrady škody žalobca poukazuje na uvedené v bodoch 4, 32 až 34 záverečnej reči zo dňa\n06.09.2019. Vo vzťahu k trovám konania treba zohľadniť, že výška závisela od znaleckého posudku\n(III. ÚS 475/2018, ZNaU 13/2021). Žalobca aj na základe uvedeného v tomto vyjadrení navrhuje, aby\nodvolací súd podľa § 388 Civilného sporového poriadku napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalovaný\nje povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.374.960,13 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo\nsumy 2.374.960,13 eur od 24.01.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi\npriznal voči žalované mu nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho\nkonania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá sú dny úradník. Ak by odvolací súd napadnuté rozhodnutie\nopätovne potvrdil, žalobca navrhuje, aby mu odvolací súd priznal nárok na plnú náhradu trov dovolacieho\nkonania. Základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 CSP (zásada\núspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania - prvoinštančného,\nodvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní\n(§ 262 ods. 1 CSP) tromi samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí základ pre rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie postupom uvedeným v § 262 ods. 2 CSP. Možno preto uzavrieť, že dovolacie\nkonanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť konania, čo\nzakladá súdu možnosť nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho\nkonania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na definitívny\nvýsledok sporu (takýto stav by mal následne nájsť vyjadrenie vo výroku rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, pozn.)” (I. ÚS 453/2019, ZNaU 56/2019).\n\n7. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.05.2026 pripustil, aby na miesto žalobcu Dopravné\nstavby, a.s. vstúpil MIB Invest, s.r.o. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2026.\n8. Žalobca MIB Invest, s.r.o. sa vyjadril podaním zo dňa 12.06.2026, v ktorom uviedol:\nŽalobca nadväzuje na bod 3 vyjadrenia zo dnˇa 24.02.2026, kde po^vodny´ zˇalobca Dopravné stavby,\na.s. sa po dovolacom rozsudku vyjadril podaním zo dňa 24.02.2026, v ktorom uviedol: vo vzťahu k\nlehote na dokoncˇenie diela argumentoval, zˇe „smerodajné má byť znenie zmluvy o dielo a nie nejaká\nneformálna komunikácia strán sporu v priebehu realizácie diela“. Práve o takúto neformálnu komunikáciu\nide v prípadoch listov na č.l. 130 a 218, z ktory´ch odvolaci´ su´d v bodoch 17 a 18 rozsudku zo dnˇa\n30.11.2022, cˇ.k. 3Cob/103/2020-621, vyvodil za´ver, zˇe strany sporu sa v priebehu realiza´cie diela\ndohodli, zˇe dielo ma´ byť zrealizovane´ do 07.10.2015. Žalobca upriamuje pozornosť na skutocˇnosť,\nktorou sa odvolaci´ su´d predty´m nezaoberal, a to, zˇe obe listiny podpísal výlučne L.. M.I.. Ten bol v\nrozhodnom cˇase cˇlenom predstavenstva po^vodne´ho zˇalobcu (vtedy s obchodným menom HANT BA\nDS, a.s.), pricˇom vsˇak nebol oprávnený konať samostatne. Podľa spo^sobu konania zapi´sane´ho v\nobchodnom registri (§ 13 ods. 1 a § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka) pi´somnosti zakladaju´ce pra´va\na povinnosti spolocˇnosti podpisuje predseda predstavenstva samostatne alebo ktory´koľvek iny´ cˇlen\npredstavenstva spolu s predsedom predstavenstva (v prílohe). Predmetne´ listiny preto nie sú a nemôžu\nbyť právnym úkonom pôvodného žalobcu, ktory´m by prejavil vo^ľu dohodnu´ť so zˇalovany´m pevny´\ntermi´n dokoncˇenia diela na denˇ 07.10.2015, ani nemôžu byť dôkazom o uzavretí takejto dohody.\n8.1. Termi´n 07.10.2015 nema´ zˇiadnu oporu v zmluve o dielo - podľa jej cˇla´nku 2. ods. 2.2 bodu 2.2.2\nv zneni´ dodatku cˇ. 3 bola lehota na dokoncˇenie diela dohodnuta´ “do 40 mesiacov od odovzdania\nstaveniska”. Neforma´lnymi listami podpi´sany´mi osobou bez opra´vnenia konať samostatne nemozˇno\nzmluvu meniť ani za´va¨zne vykladať. Zmluva o dielo bola navysˇe povinne zverejnˇovanou zmluvou a\nmenena´ mohla byť vy´lucˇne pi´somny´mi zverejnˇovany´mi dodatkami; pri´padna´ zmena dohodnutej\nlehoty vy´stavby by mohla nadobudnu´ť u´cˇinnosť len ako zverejneny´ pi´somny´ dodatok (§ 47a ods. 1\nObčianskeho zákonníka), k cˇomu nikdy nedosˇlo. Žalobca esˇte zdo^raznˇuje to, zˇe súd prvej inštancie\nk listinám na č.l. 130 a 218 neformuloval žiadne konkrétne skutkové zistenie. V bode 20 rozsudku zo\ndnˇa 26.11.2019, cˇ.k. 25Cb/435/2015-564, iba va´gne uviedol, zˇe „zo vzájomnej komunikácie medzi\nsporovými stranami vyplynulo, že dielo malo byť dokončené do 40 mesiacov od odovzdania staveniska,\npričom konkrétny dátum odovzdania diela bol stanovený na deň 07.10.2015”, a to bez oznacˇenia konkre\n´tnych listi´n a bez ake´hokoľvek hodnotenia ich obsahu, formy cˇi osoby, ktora´ ich podpi´sala. Po^vodny\n´ zˇalobca tu´to vadu aj vy´slovne namietal v bode 26 odvolania.\n8.2. Odvolaci´ su´d namiesto toho, aby napadnute´ rozhodnutie zrusˇil ako nedostatocˇne odo^vodnene\n´, chýbajúce skutkové zistenia sám doplnil v bodoch 17 a 18 rozsudku zo dňa 30.11.2022, keď z listi´n na\ncˇ.l. 130 a 218 po prvy´kra´t vyvodil, zˇe strany sporu sa dohodli na zrealizovani´ diela do 07.10.2015. Ty\n´mto postupom odvolaci´ su´d konal v rozpore s § 383, § 384 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP. Odvolaci´ su´d\nje totizˇ viazany´ skutkovy´m stavom tak, ako ho zistil su´d prvej insˇtancie; vlastne´ skutkove´ zistenia odlisˇne´ od prvoinsˇtancˇny´ch alebo prvoinsˇtancˇny´m rozsudkom vo^bec nesformulovane´ - mo^zˇe z\nvykonany´ch do^kazov vyvodiť len vtedy, ak dokazovanie v potrebnom rozsahu sa´m zopakuje. Žalobca\nje preto toho na´zoru, zˇe odvolaci´ su´d - ak mieni pri svojom rozhodovani´ akokoľvek vycha´dzať zo\nskutkovy´ch zisteni´ prameniacich z listi´n na cˇ.l. 130 a 218 - by mal esˇte zva´zˇiť zrusˇenie termi´nu\nverejne´ho vyhla´senia rozsudku a mal by nariadiť pojedna´vanie a dokazovanie ty´mito listinami doplniť,\nresp. zopakovať. V opacˇnom pri´pade po^jde o nespra´vny procesny´ postup, ktory´ zˇalobca bude\nnamietať v ďalsˇom dovolani´ podľa § 420 pi´sm. ) CSP.\n8.3. V ostatnom sa zˇalobca pridrzˇiava vyjadrenia zo dnˇa 24.02.2026, ako aj podane´ho odvolania.\nŽalobca ma´ za to, zˇe je do^vod na zmenu, subsidia´rne na zrusˇenie napadnute´ ho rozhodnutia, ale\nurcˇite nie na jeho potvrdenie. Ak by odvolaci´ su´d napadnute´ rozhodnutie opa¨tovne potvrdil, zˇalobca\nnavrhuje, aby mu v zmysle usta´lenej judikatu´ry priznal na´ rok asponˇ na na´hradu trov dovolacieho\nkonania (I. ÚS 453/2019, ZNaU 56/2019).\n9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po dovolacom rozhodnutí, po preskúmaní\nobsahu spisu, napadnutého rozsudku, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380\nCSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolaním napadnutý\nrozsudok je potrebné potvrdiť ako správny. Po oboznámení sa s dôvodmi odvolania, vyjadreniami v\nodvolacom konaní, rozhodnutím o dovolaní a obsahom dovolacieho rozhodnutia - dospel odvolací súd\nk záveru, že odvolacie dôvody neboli naplnené.\n\n10. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa\n05.06.2026 a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.06.2026. Žalobca bol o mieste a čase verejného\nvyhlásenia rozsudku informovaný emailom dňa 05.06.2026, žalobca sa z neúčasti na verejnom vyhlásení\nrozsudku ospravedlnil dňa 05.06.2026.\n11. Odvolací súd po vrátení veci dovolacím súdom opätovne preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie\nv rozsahu podaného odvolania a súčasne sa zaoberal všetkými odvolacími námietkami, ktorých\nnedostatočné vyporiadanie vytkol dovolací súd v uznesení sp. zn. 4Obdo/45/2023 zo dňa 30.10.2025. Aj\npo opätovnom preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie\nmajú oporu vo vykonanom dokazovaní a jeho právne závery sú správne.\n12. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom súd prvej inštancie\nsprávne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa podrobne\nvysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Odvolací\nsúd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého\nrozsudku, resp. ktoré by boli dôvodom na zrušenie alebo zmenu rozsudku. Odvolací súd dospel k\nzáveru, že odvolateľ v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť\nzávery súdu prvej inštancie, odvolacie dôvody neboli naplnené. Súd prvej inštancie podľa názoru\nodvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými\ndôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. Odvolací súd konštatuje správnosť\ndôvodov napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a k\npodstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní uvádza nasledovné:\n13. Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a\nobjednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci,\npokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo\núpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie,\nmontáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo\nv nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu\naj bez tohto určenia.\n14. Podľa § 548 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v\nzmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním\ndiela.\n15. Podľa § 554 ods. 1 OBZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a\nodovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto\nzákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ\nobjednávateľa, aby prevzal dielo.\n16. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany\nvčas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana\nmohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.\n17. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného úroku a procesnej obrany, ktoré strana\nnepredložila včas nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania\nalebo vykonanie ďalších úkonov súdu.\n18. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany\nneprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.\n19. Podľa § 204 CSP: Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej\nobsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina\nalebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.\n20. Podľa § 219 ods. 3 CSP: Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia\npojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej\n\nstránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd\njej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.\n21. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne\nvysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n22. Podľa § 256 CSP: (1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná\nnáhradu týchto trov protistrane.\n23. Podľa § 257 CSP: Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n24. Podľa § 262 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60\ndní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník. (3) Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť,\nže o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných\nnárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.\n25. Podľa § 383 CSP: Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie\nokrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.\n26. Podľa § 384 CSP: (1) Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. (2\nOdvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich\nnevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla. (3) Odvolací súd môže doplniť dokazovanie za\npodmienok uvedených v § 366. (4) Aj bez návrhu môže odvolací súd vykonať dôkazy na zistenie, či sú\nsplnené procesné podmienky.\n27. Podľa § 385 CSP: (1) Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. (2) Ak\nodvolací súd nariadi pojednávanie, na jeho začiatku podá predseda alebo poverený člen senátu správu o\ndoterajšom priebehu konania. Potom sa vyjadria strany a iné subjekty konania a prednesú svoje návrhy.\n28. Podľa § 387 CSP: (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\nmôže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,\nprípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd\nsa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej\ninštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa\nmusí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n29. Podľa § 391 ods. 1 CSP: (1) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť\nkonanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.\n30. Podľa § 396 CSP: (1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na\nodvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania\nna súde prvej inštancie. (3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.\n31. Podľa § 266 ods. 4 OBZ: Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri\npochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.\n32. Podľa § 345 OBZ: (1) Ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné\nporušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v\n\nomeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. (2) Na účely tohto zákona\nje porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v\ntomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z\nokolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností\npri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.\n(3) Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení\ntejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená\nodstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre\ndodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.\n33. Podľa § 346 OBZ: (1) Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej\npovinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju\npovinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. (2) Ak však strana, ktorá\nje v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia\ndodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.\n34. Odvolací súd sa najskôr zaoberal otázkou, či po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia bolo\npotrebné nariadiť odvolacie pojednávanie. Dospel k záveru, že takýto postup nebol potrebný. Dovolací\nsúd nezrušil predchádzajúci rozsudok odvolacieho súdu z dôvodu nesprávne alebo neúplne zisteného\nskutkového stavu, ani neuložil odvolaciemu súdu vykonať ďalšie dokazovanie. Dôvodom zrušenia bola\nprocesná vada spočívajúca v nedodržaní postupu podľa § 219 ods. 3 CSP, pričom pre úplnosť po zrušení\nrozhodnutia vyvstala z rozhodnutia súdu potreba podrobnejšie sa vysporiadať s niektorými odvolacími\nnámietkami. Nešlo teda o situáciu predpokladanú v § 385 ods. 1 CSP, pri ktorej by bolo potrebné\nzopakovať alebo dopĺňať dokazovanie. Pre nariadenie pojednávania nebolo potrebné postupovať v\nzmysle § 383 a § 384 CSP, t.j. zisťovať skutkový stav, príp. vykonať dôkazy, ktoré by súd prvej inštancie\nnevykonal, hoci by ich strana navrhla, pričom dokazovanie listinami bolo riadne uskutočnené a aj v\nsúlade s §204 CSP súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto rozhodol bez nariadenia pojednávania,\nnakoľko pojednávanie nebolo potrebné ani z dôvodu, že by to vyžadoval dôležitý verejný záujem, a teda\nneboli splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 385 ods. 1 CSP, ale postupoval v súlade s čl.\n17 CSP.\n35. Žiadosť odvolateľa o nariadenie pojednávania teda nie je dôvodná a je v rozpore s jeho deklarovaným\nzáujmom o skoré rozhodnutie súdu tak, ako sa domáhal ústavnou sťažnosťou. Za nedôvodnú považoval\nodvolací súd aj argumentáciu žalobcu uvedenú vo vyjadrení zo dňa 12.06.2026, podľa ktorej bolo\npotrebné doplniť dokazovanie listinami založenými na č.l. 130 a 218 spisu z dôvodu namietaného\nspôsobu podpisovania týchto listín. Ide o nové skutkové tvrdenia po lehote na odvolanie a novú procesnú\nobranu uplatnenú až po zrušení predchádzajúceho rozsudku odvolacieho súdu. Žalobca pritom mohol\ntieto tvrdenia uplatniť už pred súdom prvej inštancie alebo v pôvodnom odvolaní. Odvolací súd preto\nna takéto oneskorene uplatnené tvrdenia nemá prihliadať (§ 153 CSP, § 366 CSP). K tvrdeniam\nžalobcu uvedeným vo vyjadrení zo dňa 12.06.2026, podľa ktorých listiny založené na č.l. 130 a 218\npodpísal len jeden člen predstavenstva bez oprávnenia konať samostatne, odvolací súd uvádza, že\nide o nové skutkové tvrdenia a novú procesnú obranu uplatnenú až po zrušení predchádzajúceho\nrozsudku dovolacím súdom. Žalobca tieto tvrdenia neuplatnil ani pred súdom prvej inštancie, ani v\npodanom odvolaní, hoci mu v tom nič nebránilo. Odvolací súd preto na tieto oneskorene uplatnené\ntvrdenia neprihliadal. Navyše predmetné listiny nehodnotil ako dodatok k zmluve ani ako právny úkon\nsmerujúci k zmene jej obsahu, ale iba ako dôkaz o tom, akým spôsobom samotný žalobca počas\nrealizácie stavby vnímal a deklaroval termín dokončenia diela. Z uvedeného dôvodu otázka spôsobu ich\npodpisovania nie je pre právne posúdenie veci rozhodujúca. Odvolateľ však nepreukázal, že je v rozpore\nso zmluvou a dojednaniami zmluvných strán. Napriek uvedenému odvolací súd dáva do pozornosti,\nže podpisovanie jedným zo štatutárnym zástupcov i keď samostatne, nie je nedostatkom podpisovania\npri bežných úkonoch právnickej osoby, ktoré sú prevádzkou. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie\nlistinami založenými v spise v zmysle § 204 CSP a preto nie je ani dôvodné listiny čítať, príp. inak\nvykonávať dokazovanie podľa § 204 CSP. Zároveň mali strany sporu pri zachovaní zásady rovnosti\nzbraní dostatočný priestor pre uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a útoky, teda aj na vyjadrenie\nsa v spore. Súčasne bola dodržaná kontradiktórnosť procesu.\n36. Odvolací súd sa nestotožnil ani s dodatočným tvrdením odvolateľa, že odvolací súd pri svojom\npredchádzajúcom rozhodovaní porušil ustanovenia § 383 až § 385 CSP, s akcentom odvolateľa na\n\nprípadné budúce odvolateľom prezumované možné procesné pochybenie odvolacieho súdu. Odvolací\nsúd k preventívnej, po odvolaní a dovolaní podanej námietke odvolateľa konštatuje, že odvolací\nsúd nevytvoril nové skutkové zistenia bez vykonania dokazovania. Skutkové okolnosti vyplývajúce z\nlistín nachádzajúcich sa v spise boli predmetom dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a\ntvorili súčasť skutkového stavu, z ktorého tento súd vychádzal. Odvolací súd ani po zrušení svojho\npredchádzajúceho rozhodnutia nevykonával nové dokazovanie, ale iba podrobnejšie vysvetlil svoje\nprávne úvahy v prvom rozsudku odvolacieho súdu a vysporiadal sa s odvolacími námietkami, ktorých\nnedostatočné odôvodnenie vytkol odvolateľ. Preto neexistoval dôvod na doplnenie dokazovania ani na\nnariadenie odvolacieho pojednávania v tomto v poradí druhom odvolacom konaní. Zároveň je potrebné\nrozlišovať medzi dokazovaním a hodnotením dokazovania.\n37. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie neprípustne prevzal právne a odborné názory svedka\nL.. O. G., odvolací súd uvádza, že sa s touto argumentáciou nestotožňuje. Zo zápisnice o jeho\nvýsluchu svedka (č.l. 414) vyplýva, že vypovedal ako stavebno-technický dozor o priebehu realizácie\ndiela, o stave prác, o dodržiavaní harmonogramu, o vzniknutých sklzoch a o ďalších skutkových\nokolnostiach, ktoré osobne vnímal pri výkone svojej činnosti. Súd prvej inštancie nevychádzal z jeho\nprávnych názorov, ale z jeho skutkových poznatkov, ktoré hodnotil spolu s ostatnými dôkazmi a to ako\nsvedok, ktorý svojimi zmyslami vnímal skutočnosti, ktoré reprodukoval. Svedok vypovedal vlastnými\nslovami, zrozumiteľne, uvádzal svoje vlastné skúsenosti pri zhotovovaní diela, vypovedal o konkrétnych\nokolnostiach zhotovovania diela. Samotné právne posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy vykonal\nsúd a teda aj právny základ pre posúdenie dôvodnosti žaloby.\n38. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, podľa ktorej nedodržanie harmonogramu\nprác nemohlo predstavovať porušenie zmluvnej povinnosti, pretože Harmonogram postupu prác revízia č. 4 nebol zverejnený v Centrálnom registri zmlúv. Ani tejto argumentácii nemožno prisvedčiť.\nHarmonogram nie je dokument povinne zverejňovaný v Centrálnom registri zmlúv, žalobca ani právnu\npovinnosť na jeho zverejnenie náležite nepreukázal, ale je to dokumentom konkretizujúci časový postup\nrealizácie už existujúcich zmluvných povinností v konkrétnom čase a konkrétnom skutkovom stave,\nodrážajúcom reálne vykonávanie diela a dojednania zmluvných strán. Jeho význam vyplýval zo zmluvy\no dielo, z podmienok verejného obstarávania i z následného priebehu realizácie stavby. Samotný\nžalobca jednotlivé revízie harmonogramu vypracovával, predkladal a riadil sa nimi pri organizovaní\nvýstavby. Skutočnosť, že harmonogram nebol zverejnený v Centrálnom registri zmlúv, preto nemá\nrozhodujúci význam pre posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy a taká požiadavka nie je dôvodná\nani v praxi bežná. Dodatočné vyhotovovanie, resp. zmeny harmonogramu sú logickým dôsledkom\nsúčinnosti zmluvných strán a odrazom zhotovovania diela, teda zmeny v harmonograme nevylučujú\nodstúpenie od zmluvy, ale precizujú posudzovanie celého procesu plnenia si zmluvných povinností a\ndojednaní zmluvných strán. Zároveň deklaruje aj vedomosť zmluvných strán o celom procese výstavby,\nnedostatkoch, očakávaniach a termínoch.\n39. Podstatnou odvolacou námietkou bola otázka výkladu článku 2 bodu 2.2.2 zmluvy o dielo v znení\ndodatku č. 3, podľa ktorého mala byť realizácia diela dokončená „do 40 mesiacov od odovzdania\nstaveniska“. Žalobca zastával názor, že lehota mohla začať plynúť až po odovzdaní poslednej časti\nstaveniska dňa 04.11.2013 a mala uplynúť až dňa 04.03.2017. Odvolací súd sa s týmto výkladom\nnestotožňuje.\n40. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca nedokončil dielo v\ndohodnutej dobe a také porušenie zmluvnej povinnosti je podstatným porušením zmluvy o dielo, pre\nktoré je možné od zmluvy odstúpiť. Nejedná sa o porušenie povinností na strane žalovaného, ktoré by\nzakladalo nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému.\n41. Podľa čl. 2 zmluvy o dielo zo dňa 23.05.2012 bol čas plnenia diela dohodnutý tak, realizácia\ndiela mala byť dokončená do 36 mesiacov od odovzdania staveniska (bod 2.2.2. zmluvy). Odovzdanie\nstaveniska malo byť uskutočnené po častiach (bod 2.2.3. zmluvy). Podľa dodatku č. 3 k Zmluve o dielo\nzo dňa 05.09.2014 sa upravuje bod 2.2.2. tak, že dokončenie realizácie diela je do 40 mesiacov od\nodovzdania staveniska.\n\n42. Podľa zápisu z pracovného rokovania vo veci odovzdania a prevzatia 1. časti staveniska stavby zo\ndňa 08.06.2012 sa prítomní (vrátane žalobcu) podľa bodu c) 1. zhodli, že stavenisko bude odovzdávané\nzhotoviteľovi postupne po častiach.\n43. Žalobca v žalobe uviedol skutkové tvrdenie, že stavenisko bolo odovzdávané po častiach, a to\n08.06.2012, 29.11.2012, 11.01.2013, 16.05.2013, 24.09.2013 a 04.11.2013. Podľa názoru žalobcu došlo\nk odovzdaniu staveniska odovzdaním poslednej časti staveniska dňa 04.11.2013. Žalovaný vychádzal\nz dátumu odovzdania staveniska dňa 08.06.2012.\n44. Podľa názoru odvolacieho súdu v nadväznosti na vyššie uvedené zmluvné ustanovenia je potrebné\ndôjsť k záveru, že podľa zmluvy o dielo v znení jej dodatku č. 3 je potrebné konštatovať, že realizácia diela\nmala byť skončená do 40 mesiacov od odovzdania staveniska, ktoré sa malo odovzdávať postupne po\nčastiach, t.j. zmluvné strany sa dohodli na postupnom zhotovovaní diela, keďže sa dohodli na postupnom\nodovzdávaní staveniska (za účelom realizácie diela).\n45. Z listu zo dňa 18.07.2014 (č.l. 130) bolo preukázané, že žalobca považoval za termín ukončenia prác\n07.10.2015, pričom jedná sa o termín, z ktorého vychádzal aj žalovaný, t.j. podľa názoru odvolacieho\nsúdu je možné dospieť k záveru, že zmluvné strany sa v priebehu realizácie diela dohodli na časovom\nharmonograme prác tak, že zhodne dospeli k záveru, že dielo má byť zrealizované do 07.10.2015.\n46. Z listu zo dňa 28.09.2015 (č.l. 218) vyplýva, že žalobca žiada o predĺženie lehoty výstavby pred\nukončených platnej lehoty výstavby, t.j. do 08.10.2015. V nadväznosti na stanovisko BUNG Slovensko\ns.r.o. zo dňa 01.10.2015, v ktorom je uvedené, že zhotoviteľ garantoval ukončenie celej stavby a jej\nčasti v termíne do 07.10.2015, bolo žalobcovi adresované vyjadrenie žalovaného zo dňa 06.10.2015\n(č.l. 221), že žiadosť o predĺženie lehoty výstavby sa zamieta ako neopodstatnená. Z uvedeného je\njasne preukázaná komunikácia strán, že termín uplynie a je snaha termín predĺžiť, avšak žiadosti nebolo\nvyhovené. Z uvedeného je potrebné dospieť k záveru, že strany sporu rešpektovali harmonogram\nprác a že dielo má byť zrealizované do 07.10.2015. Akákoľvek následná námietka nezverejnenia\nharmonogramu v centrálnom registri a jeho predošlých zmien je preto účelová a nedôvodná. Vzhľad na\nuvedené skutkové tvrdenie žalobcu o dlhšej dobe na ukončenie diela nie je hodnoverná a nevyplýva\nz dokazovania.\n47. Listom zo dňa 08.10.2015 (č.l. 133) žalovaný odstúpil od časti zmluvy o dielo s tým, že k dokončeniu\nrealizácie diela malo dôjsť v zmysle dodatku č. 3 k Zmluve o dielo do 40 mesiacov od odovzdania\nstaveniska (08.06.2012), teda 07.10.2015. Keďže k 08.10.2015 podľa žalovaného neboli na stavbe\nzrealizované všetky práce a dielo nebolo v dohodnutom termíne odovzdané, odstúpil od časti zmluvy.\n48. Námietka, že došlo k omeškaniu aj na strane žalovaného nemá za následok nesprávne rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie. Pri zhotovovaní daného druhu diela nemožno očakávať bezproblémový priebeh\nstavby a preto harmonogram na jednotlivé skutočnosti reagoval. Ak však dielo i napriek zohľadňovaniu\npriebežného vývoja situácie na stavbe nebolo ukončené v dojednanom čase, nemožno to pričítať ako\nomeškanie žalovaného. Uvedené nemá vplyv na to, že sa v danom prípade jedná o podstatné porušenie\nzmluvy žalobcom s následkom platného odstúpenia od zmluvy žalovaným.\n49. Podľa názoru žalovaného bol žalobca v omeškaní od 08.10.2015, pričom sa jedná o podstatné\nporušenie zmluvy podľa § 345 Obchodného zákonníka. Žalovaný tak odstúpil od nedokončenej časti\nplnenia týkajúcej sa nedokončených stavebných objektov.\n50. Keďže došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo z dôvodu porušenia povinností žalobcom,\nnemohol žalobcovi vzniknúť proti žalovanému nárok na náhradu škody porušením povinnosti žalovaným.\nŽaloba o náhradu škody je teda nedôvodná, nakoľko nebol naplnený ani prvý zákonný predpoklad\nnároku na náhradu škody, t.j. porušenie povinnosti žalovaným (v súvislosti s odstúpením od zmluvy).\nOdvolací súd totiž v súlade s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zmeškanie termínu\nrealizácie diela je podstatným porušením zmluvy, pre ktoré je možné od zmluvy o dielo platne odstúpiť.\nŽalobca sa uchádzal o verejné obstarávanie, a teda deklaroval svoju odbornú spôsobilosť zhotoviť\nkonkrétne dielo v konkrétnom čase. Z jeho odbornosti vyplýva aj schopnosť predpokladať prípadné\nkomplikácie pri výstavbe konkrétneho diela, naštudovať si okolnosti zhotovovania diela a podľa toho\nvstupovať do zmluvného vzťahu. Vzhľadom na charakter verejného obstarávania si pri zachovaní\n\nodbornej starostlivosti mal byť vedomý aj rizík spojených s nedodržaním termínu stavby a nie je dôvodné\nsa domnievať, že zmeškaním termínu dokončenia stavby, nebude od zmluvy odstúpené pre podstatné\nporušenie zmluvy.\n51. Zo zmluvy vyplýva, že účastníci od začiatku predpokladali postupné odovzdávanie staveniska a\nsúčasne postupnú realizáciu jednotlivých stavebných objektov. Zmluva výslovne počítala s etapovým\nodovzdávaním staveniska po častiach. Nemožno preto dospieť k záveru, že začiatok plynutia celej\nlehoty realizácie mal byť automaticky viazaný až na odovzdanie poslednej časti staveniska bez ohľadu\nna to, že žalobca už predtým realizoval stavebné práce na ostatných odovzdaných úsekoch. Žalobca\nnepreukázal, že nemal záujem na postupnom zhotovovaní diela, resp. že by považoval za zmluvne\ndojednaná čakať na odovzdanie poslednej časti staveniska a začať s dielom až následne. Z jeho konania\na vyjadrení, takú vôľu nemožno považovať za preukázanú ani za logickú.\n52. Správnosť uvedeného záveru potvrdzuje aj následné správanie samotného žalobcu počas realizácie\ndiela. Z listu žalobcu zo dňa 18.07.2014 (č.l. 130) vyplýva, že pri realizácii stavby vychádzal z termínu\ndokončenia 07.10.2015 (č.l. 133). Rovnako listom zo dňa 28.09.2015 (č.l. 2018) žiadal žalovaného o\npredĺženie lehoty výstavby pred uplynutím predmetného termínu. Ak by bol správny výklad žalobcu,\npodľa ktorého mala lehota uplynúť až v marci 2017, takéto konanie by postrádalo akékoľvek logické,\nprávne aj ekonomické opodstatnenie. Odvolací súd uvedené listiny nehodnotí ako dodatok k zmluve\nani ako zmenu zmluvy, ale ako významný dôkaz o tom, ako samotný žalobca počas realizácie zmluvy\nchápal termín dokončenia stavby, t. j. zo správania strán sporu a ich vzájomnej komunikácie (vrátane\nharmonogramu) vyplynul dojednaný výklad zmluvných povinností a rozsah práv a povinností, ktoré\nzmluvné strany uplatňovali a plnili počas realizácie zmluvy.\n53. Odvolací súd sa zaoberal aj výsluchom člena predstavenstva žalobcu L.. M.I., ktorý dovolací súd\nvýslovne označil za potrebné vyhodnotiť. Uvedený člen predstavenstva žalobcu vypovedal (č.l. 404),\nže z jeho výsluchu vyplýva, že doba realizácie začať plynúť až od úplného odovzdania staveniska,\navšak zdôraznil, že to tak vnímal, pričom na tabuli pre verejnosť bol iný dátum. Zároveň uviedol, že s\nprácami sa začalo po slávnostnom odovzdaní staveniska asi na začiatku júna 2012. Zdôraznil existenciu\nviacerých prekážok počas zhotovovania diela. Uviedol, že stavenisko sa odovzdávalo po častiach.\nIde však o subjektívny názor člena predstavenstva žalobcu, jeho vnímanie okolností výstavby, je však\npotrebné zdôrazniť, že vzhľadom na pomer k strane sporu, t.j. žalobcovi má záujem na úspechu podanej\nžaloby, preto k hodnoteniu jeho výsluchu je potrebné pristupovať dôsledne s ohľadom na pomer k\nveci. Výklad zmluvy je právnou otázkou patriacou súdu. Táto časť výpovede zároveň stojí v rozpore\ns ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä s obsahom zmluvy, harmonogramom, listinnej komunikácie\nstrán a so správaním samotného žalobcu počas realizácie diela. Odvolací súd preto nepovažuje výsluch\nčlena predstavenstva za preukazujúci nesprávnosť napadnutého rozsudku. Jeho úlohou síce bolo\nvypovedať o tom, čo vnímal svojimi zmyslami, t. j. čo videl, počul, inak zistil a tak prispieť k objasneniu\nskutkového stavu veci, ale vzhľadom na uvedené ním uvádzané tvrdenia počas výsluchu vo svetle\nvykonaného dokazovania, nemôžu obstáť a nepreukazujú dôvodnosť podanej žaloby ani dojednanú\nlehotu na dokončenie diela. Jedná sa o subjektívne hodnotenia, účelové, v rozpore s názorom odborne\nspôsobilého stavebného dozoru a vykonaným dokazovaním listinami, ako aj ostatnými výsluchmi, t.j.\nvykonaný výsluch nepreukazuje nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie.\n54. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj argumentáciu žalobcu založenú na § 266 ods. 4\nObchodného zákonníka. Uvedené interpretačné pravidlo sa uplatní iba vtedy, ak ani po použití ostatných\nvýkladových pravidiel nemožno odstrániť pochybnosti o obsahu právneho úkonu. V predmetnej veci však\ntakáto situácia nenastala. Znenie zmluvy, dodatku č. 3, priebeh realizácie stavby, harmonogramy prác,\nzápisy z kontrolných dní a následná komunikácia zmluvných strán vytvárajú ucelený skutkový obraz, z\nktorého vyplýva, že účastníci vychádzali z termínu dokončenia stavby v októbri 2015. Neexistoval preto\ndôvod aplikovať výklad v neprospech žalovaného ako navrhovateľa zmluvného textu.\n55. Odvolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie žalobcu predstavovalo podstatné alebo\nnepodstatné porušenie zmluvy. Žalobca argumentoval tým, že žalovaný odstúpil od zmluvy fakticky prvý\ndeň po uplynutí lehoty na dokončenie diela, a preto mohlo ísť nanajvýš o nepodstatné porušenie zmluvy.\nS touto argumentáciou sa odvolací súd nestotožňuje.\n\n56. Podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach platí, že porušenie zmluvy nie je\npodstatné. Posúdenie podstatnosti porušenia zmluvy však nezávisí iba od samotnej dĺžky omeškania,\nale od významu porušenej povinnosti, rozsahu porušenia, dopadu na účel zmluvy a od toho, či oprávnená\nstrana mohla ešte rozumne očakávať dosiahnutie výsledku sledovaného zmluvou. Judikatúra dlhodobo\nvychádza z toho, že základným znakom podstatného porušenia zmluvy je strata záujmu oprávnenej\nstrany na plnení za okolností, ktoré dlžník mohol pri uzatváraní zmluvy predvídať. Zo skutkových zistení\nv prejednávanej veci vyplýva, že ku dňu odstúpenia od zmluvy nešlo o stav, keď by dielo bolo v\npodstate dokončené a chýbalo iba formálne odovzdanie. Naopak, z vykonaných dôkazov vyplynulo,\nže existoval významný rozsah nedokončených stavebných prác a už v priebehu jari a leta 2015\nbolo zo strany stavebného dozoru aj žalovaného opakovane konštatované, že dokončenie stavby v\ntermíne nie je reálne. Žalovaný na tieto skutočnosti žalobcu opakovane upozorňoval a vyzýval ho na\nprijatie nápravných opatrení. Akékoľvek predloženie trvania zmluvného vzťahu by bolo podľa názoru\nodvolacieho súdu vytváranie predpokladov pre vznik škody. Pri odstúpení od zmluvy bolo jasné, že\nvzhľadom na stav rozpracovania, potrebnú postupnosť prác už dielo nemôže byť ukončené včas ani\nv prípadnej inej primeranej dobe. Dôvody odstúpenia od zmluvy je potrebné vnímať širšom kontexte a\nteda zohľadniť správanie žalobcu v priebehu celej doby platnosti zmluvy.\n57. Odvolací súd preto dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie aj ako vo svojom\npredchádzajúcom prvom rozhodnutí, že predmetom posúdenia nebolo omeškanie o jeden deň, ale\ndlhodobé neplnenie zmluvných povinností prejavujúce sa rozsiahlym sklzom realizácie stavby a\nobjektívnou nemožnosťou dokončiť dielo v dohodnutom termíne. Za týchto okolností išlo o podstatné\nporušenie zmluvy v zmysle § 345 Obchodného zákonníka, ktoré žalovanému zakladalo právo od zmluvy\nodstúpiť bez poskytovania dodatočnej lehoty podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka. Účel zmluvy\nuž nemohol byť riadne a včas naplnený. Dielo nebolo fakticky dokončené, pričom aj vzhľadom na\ncharakter diela existuje spoločenský záujem na včasnej realizácii a kvalite diela a preto postup prác a\nharmonogram práce je potrebné dodržiavať.\n58. Porušenie povinnosti riadne a včas ukončiť dielo je podstatným porušením zmluvy, nakoľko\nžalovaný už nemal dôvodne záujem na plnení zmluvy, keďže nebolo možné očakávať výsledok pôvodne\ndojednaný, ak by k porušeniu zmluvy nedošlo. Zároveň nemohlo byť dôvodné na strane žalobcu\nočakávať, že by mal žalovaný záujem vzhľadom na charakter diela a rozsah zmluvných dojednaní\nzáujem na neskoršom ukončení diela.\n59. Uzavretie zmluvy s novým zhotoviteľ nepreukazuje záujem na neskoršom zhotovení diela tak ako\nnesprávne uvádza odvolateľ, ale jedná sa činnosť smerujúcu k ukončeniu diela a predchádzanie k vzniku\nškody, t.j. neponechanie diela ako rozostavaného a zároveň dôkaz, že dielo nebolo riadne ukončené\nžalobcom. Žalovaný nebol vzhľadom na podstatné porušenie zmluvy povinný poskytnúť žalobcovi\nžiadnu dodatočnú lehotu na plnenie, ako nesprávne uvádza odvolateľ. Harmonogram prác nie je\nneformálnou komunikáciou strán, ale zásadným dokumentom, ktorému zmluvné strany venovali náležitú\npozornosť a odbornosť, preto jeho bezvýznamnosť deklarovaná odvolateľom vyvoláva pochybnosti\no snahe žalobcu dielo vyhotoviť v súlade s dojednaniami zmluvných strán a zásadami poctivého\nobchodného styku. S tvrdeniami odvolateľa vo vyjadrení zo dňa 24.02.2026 sa teda odvolací súd\nnemohol stotožniť.\n60. Vo vzťahu k novým vyjadreniam odvolateľa po odvolaní a vyjadrení k odvolaniu, bez využitia možnosti\npodať odvolaciu repliku, sú ďalšie vyjadrenia odvolateľa nad rámec odvolacím námietok oneskorené,\npričom splnenie zákonných podmienok pre aplikáciu novôt v odvolacom konaní odvolateľ nepreukázal.\nNapriek uvedenému vzhľadom na procesný prístup žalobcu, sa súd vyjadril aj k niektorým ďalším\nskutočnostiam uvádzaným odvolateľom a zdôraznil, že s týmito nie je možné sa stotožniť.\n61. Keďže žalovaný od zmluvy odstúpil platne, nemožno v jeho postupe vidieť porušenie právnej\npovinnosti. Už z tohto dôvodu nie je splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu\nna strane žalovaného. Ak absentuje porušenie právnej povinnosti žalovaným, nie je možné priznať\nžalobcovi nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku bez ohľadu na otázku jeho výšky. Dokazovanie\nohľadom výšky škody (ušlého zisku) je teda nadbytočným.\n62. Za nedôvodný považuje jeho názor, podľa ktorého dovolací súd uznesením sp. zn. 4Obdo/45/2023\nvyslovil pochybnosti o platnosti odstúpenia od zmluvy. Z odôvodnenia dovolacieho uznesenia nevyplýva\n\nzáver o nesprávnosti právneho posúdenia veci ani o neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Dovolací\nsúd zrušil predchádzajúci rozsudok odvolacieho súdu pre procesnú vadu spočívajúcu v nedodržaní\npostupu podľa § 219 ods. 3 CSP a zároveň poukázal na potrebu podrobnejšieho vysporiadania\nniektorých odvolacích námietok. Nešlo však o vyslovenie právneho názoru, podľa ktorého by odstúpenie\nžalovaného od zmluvy bolo neplatné alebo podľa ktorého by boli skutkové a právne závery súdu prvej\ninštancie nesprávne.\n63. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej pri posúdení lehoty na\ndokončenie diela možno vychádzať výlučne zo samotného gramatického znenia zmluvy a nie zo\nsprávania zmluvných strán počas realizácie diela. Pri výklade obsahu zmluvného vzťahu nemožno\nabstrahovať od následného konania účastníkov, ich vzájomnej komunikácie, harmonogramov realizácie\nprác, zápisov z kontrolných dní ani od toho, akým spôsobom sami účastníci počas plnenia zmluvy svoje\npráva a povinnosti chápali a vykonávali. Uvedené dôkazy nepredstavujú zmenu zmluvy, ale významný\npodklad pre posúdenie toho, ako bol obsah zmluvy stranami v praxi realizovaný.\n64. Rovnako nie je dôvodná argumentácia žalobcu založená na tom, že postupné odovzdávanie\njednotlivých častí staveniska automaticky spôsobovalo posun termínu dokončenia celého diela až\nna marec 2017. Zo zmluvnej dokumentácie vyplýva, že účastníci od začiatku počítali s etapovým\nodovzdávaním staveniska a zodpovedajúcou etapovou realizáciou jednotlivých stavebných objektov.\nSamotná skutočnosť, že jednotlivé časti staveniska boli odovzdávané postupne, preto neznamená, že\nlehota na dokončenie celého diela mohla začať plynúť až po odovzdaní poslednej časti staveniska.\nTakýto záver nezodpovedá ani následnému správaniu samotného žalobcu, ktorý počas realizácie stavby\nopakovane vychádzal z termínu dokončenia diela v októbri 2015 a pred uplynutím tejto lehoty žiadal\nžalovaného o jej predĺženie.\n65. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj argumentáciu založenú na porovnávaní zmluvy uzavretej\nmedzi žalovaným a žalobcom so zmluvou následne uzavretou so spoločnosťou Doprastav, a.s. Uvedené\nzmluvy boli uzatvorené v odlišnom skutkovom a časovom stave a za odlišných okolností, pričom znenie\nneskoršej zmluvy nemôže určovať obsah práv a povinností vyplývajúcich z predchádzajúcej zmluvy\nuzavretej medzi účastníkmi tohto konania. Samotná skutočnosť, že žalovaný v neskoršej zmluve použil\nodlišnú formuláciu týkajúcu sa odovzdania staveniska, nepreukazuje nesprávnosť výkladu zmluvy, ktorá\nje predmetom tohto sporu.\n66. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi, ktoré vyslovil už vo svojom\npredchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 30.11.2022. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca dielo\nv dohodnutej lehote nedokončil, pričom takéto porušenie zmluvnej povinnosti predstavovalo podstatné\nporušenie zmluvy o dielo zakladajúce žalovanému právo od zmluvy odstúpiť. Zo zmluvy o dielo zo dňa\n23.05.2012 vyplývalo, že realizácia diela mala byť dokončená do 36 mesiacov od odovzdania staveniska,\npričom dodatkom č. 3 bola táto lehota predĺžená na 40 mesiacov od odovzdania staveniska. Súčasne\nbolo medzi stranami dohodnuté postupné odovzdávanie staveniska po častiach, čomu zodpovedala aj\npostupná realizácia jednotlivých častí stavby.\n67. Zo zápisu o odovzdaní prvej časti staveniska zo dňa 08.06.2012, ako aj z ďalších vyššie uvedených\na vysvetlených dôkazov vyplynulo, že zmluvné strany počas realizácie stavby vychádzali z termínu jej\ndokončenia ku dňu 07.10.2015. Tento záver vyplýva nielen zo zmluvnej dokumentácie a harmonogramov\nrealizácie prác, ale aj z následného správania samotného žalobcu. Z listu žalobcu zo dňa 18.07.2014\nvyplýva, že žalobca považoval za termín ukončenia realizácie diela deň 07.10.2015. Rovnako listom zo\ndňa 28.09.2015 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty výstavby ešte pred uplynutím tejto lehoty, čím\nsám potvrdil, že za relevantný termín dokončenia stavby považoval október 2015.\n68. V konaní bolo ďalej preukázané, že ku dňu odstúpenia od zmluvy neboli na stavbe zrealizované\nvšetky práce a dielo nebolo dokončené ani odovzdané v rozsahu predpokladanom zmluvou. Zároveň z\nvykonaného dokazovania vyplynulo, že pochybnosti o schopnosti žalobcu dokončiť dielo v dohodnutej\nlehote existovali už v priebehu roka 2015 a žalovaný na vzniknutý sklz žalobcu opakovane upozorňoval.\nZa týchto okolností odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí dospel k záveru, že\nžalovaný od zmluvy odstúpil dôvodne pre podstatné porušenie zmluvných povinností žalobcom.\n\n69. Keďže odstúpenie žalovaného od zmluvy bolo platným právnym úkonom, nemožno jeho\npostup považovať za porušenie právnej povinnosti. Nebol preto splnený základný predpoklad vzniku\nzodpovednosti za škodu na strane žalovaného. Už z tohto dôvodu nebolo možné žalobcovi priznať nárok\nna náhradu škody predstavujúcej tvrdený ušlý zisk. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení\na teda nepreukázal porušenie povinnosti na strane žalovaného, ktoré by malo byť jedným z predpokladov\nvzniku nároku na náhradu škody. Dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah, zaťažuje\npoškodeného.\n70. Odvolací súd súčasne považuje za potrebné uviesť, že pri opätovnom rozhodovaní po zrušení\njeho predchádzajúceho rozsudku dovolacím súdom nevykonával nové dokazovanie ani neopieral svoje\nrozhodnutie o nové skutkové zistenia. Skutočnosti vyplývajúce z listín nachádzajúcich sa na č.l. 130\na 218 spisu boli súčasťou súdneho spisu už v konaní pred súdom prvej inštancie a tento súd z nich\npri svojom rozhodovaní vychádzal, keď v ods. 20 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že zo\nvzájomnej komunikácie medzi sporovými stranami vyplýval konkrétny termín dokončenia diela dňa\n07.10.2015. Odvolací súd preto nevykonával dôkaz týmito listinami nanovo v zmysle § 204 CSP, ani z\nnich nevytváral nový skutkový podklad rozhodnutia. Vychádzal výlučne zo skutkového stavu, ktorý bol\nzistený súdom prvej inštancie a ktorý bol podkladom aj pre jeho predchádzajúce rozhodnutie. Úlohou\nodvolacieho súdu po zrušení rozsudku dovolacím súdom bolo podrobnejšie vysvetliť, prečo považuje\nskutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a ako hodnotí jednotlivé odvolacie námietky\nžalobcu. Nešlo preto o doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 384 CSP ani o vykonanie\ndôkazu listinou podľa § 204 CSP, ale o hodnotenie dôkazov, ktoré už boli vykonané v konaní pred súdom\nprvej inštancie, a o doplnenie právnej argumentácie v intenciách uznesenia dovolacieho súdu. Z tohto\ndôvodu nebol daný ani dôvod na nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Dovolací\nsúd totiž neuložil odvolaciemu súdu vykonať ďalšie dokazovanie, nespochybnil skutkové zistenia súdu\nprvej inštancie a nevytkol potrebu opakovania alebo doplnenia dôkazov. Odvolací súd preto postupoval\nv medziach § 383 CSP, keď vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a bez\nvykonania ďalšieho dokazovania preskúmal správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd uvádza,\nže je potrebné rozlišovať medzi vykonaním listinného dôkazu a hodnotením, kedy pri hodnotení sa už\n§ 204 CSP neuplatňuje. Odvolací súd listiny, ktoré boli vykonané už pred súdom prvej inštancie, znovu\nnevykonával podľa § 204 CSP, iba ich hodnotil v rámci už zisteného skutkového stavu, pričom novoty v\nodvolacom konaní nie je prípustné v rozpore s § 366 CSP a súd žiadne prípustné novoty nezistil.\n71. Odvolateľ vo vyjadrení zo dňa 24.02.2026 namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom\nprvej inštancie s odkazom na bod 34 dovolacieho uznesenia. S uvedeným názorom sa odvolací súd\nnestotožňuje. Ak by prvoinštančný rozsudok vykazoval nedostatky odôvodnenia, dovolací súd by zrušil\naj rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Rozsudok v zmysle\n§ 220 CSP obstál a je predmetom preskúmavania odvolacím súdom.\n72. Odvolací súd preskúmal odôvodnenie napadnutého rozsudku z hľadiska požiadaviek stanovených\nv § 220 ods. 2 CSP a nezistil v ňom prítomnosť vady nepreskúmateľnosti, či arbitrárnosti. Súd prvej\ninštancie v rozsudku jasne a zrozumiteľne ozrejmil svoje myšlienkové pochody, uviedol, z ktorých\ndôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a k akým skutkovým a právnym záverom dospel. Z rozsudku jasne\nvyplýva, prečo bola žaloba zamietnutá. Skutočnosť, že žalobca sa s tými závermi súdu prvej inštancie\nvnútorne nestotožňuje a považuje ich za nesprávne, nezakladá bez ďalšieho vadu nepreskúmateľnosti\nalebo arbitrárnosti rozhodnutia.\n73. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v\nopravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo\n16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).\n74. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací\nsúd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je\nvecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý\n\nrozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil, nakoľko\nneboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom.\n75. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne žalobu zamietol,\na preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.\n76. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o trovách konania, nakoľko súd prvej inštancie\nsprávne v súlade s § 255 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade so zásadou\núspechu v konaní, pričom predpoklady pre aplikáciu § 257 CSP neboli splnené.\n77. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. Zákonné\npredpoklady pre rozhodnutie podľa § 257 CSP neboli splnené.\n78. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 9CdoPr/11/2024 zo dňa 29.04.2025: „29. Z rozhodnutia ústavného\nsúdu sp. zn. I. ÚS 453/2019 (publikované pod č. 56/2019), označeného žalovanou v dovolaní, vyplýva,\nže základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 CSP (zásada úspechu v\nkonaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania - prvoinštančného, odvolacieho\ni dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní (§ 262\nods. 1 CSP) tromi samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí základ pre rozhodnutie súdu\nprvej inštancie postupom uvedeným v § 262 ods. 2 CSP. Možno preto uzavrieť, že dovolacie konanie\npredstavuje v tomto smere síce samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť konania, čo zakladá\nsúdu možnosť nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania,\ns prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok\nsporu (takýto stav by mal následne nájsť vyjadrenie vo výroku rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nporov. tiež sp. zn. I. ÚS 296/2020). 30. Z vyššie uvedeného rozhodnutia ústavného súdu nevyplýva\npovinnosť súdov takto postupovať, ide len o možnosť, vždy ale so zreteľom na zásadu úspechu v\nspore, vyjadrenú v zákonnom ustanovení § 255 ods. l CSP, skúmanú čo do právneho základu veci a čo\ndo výšky priznaného nároku, keď procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom\nv spore. Preto v prípade rozhodnutia o trovách dovolacieho konania v rámci rozsudku odvolacieho\nsúdu, ktorým sa konanie skončilo, sa síce zohľadňoval výsledok dovolacieho konania, keď na dovolanie\nžalovanej (dovolateľky) bolo rozhodnutie odvolacieho súdu pre nepreskúmateľnosť zrušené (vo vzťahu\nk predmetu sporu nešlo o úspech žalovanej v dovolacom konaní), ktorý ale iný výsledok dovolateľke vo\nveci samej nepriniesol, pretože bola v konaní vo veci samej vo vzťahu k predmetu sporu v odvolacom\nkonaní opätovne neúspešná, keďže odvolací súd opätovne potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie,\nktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené. 31. S poukazom na uvedené argumentácia odvolacieho súdu\ntak neodporuje ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít, vyjadrenej v rozhodnutiach\nústavného súdu sp. zn. I. ÚS 453/2019 a I. ÚS 296/2020, ani rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn.\n8Cdo/266/2019 (obsahujúceho záver, že ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v §\n255 CSP nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania - prvoinštančného, odvolacieho\ni dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní samostatným\nvýrokom). 32. Je potrebné dodať, že dovolateľkou namietaná nesprávna aplikácia právnych predpisov\ntýkajúcich sa priznania nároku na náhradu trov konania (zásadu úspechu), zodpovedá nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový\nstav, ku ktorému dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce\naplikoval správny právny predpis, avšak nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci však neznemožňuje\núčastníkovi konania realizáciu procesných oprávnení. 33. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo 6. marca 2019 sp. zn. I. ÚS 61/2019 aj v právnych veciach, na ktoré sa vzťahuje\nCivilný sporový poriadok, je opodstatnený názor, podľa ktorého nesprávne právne posúdenie veci\nnezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel\nk záveru, že realizácia procesných oprávnení sa strane neznemožňuje právnym posúdením (viď R\n54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011,\n7Cdo/26/2010). Skutočnosť, že dovolateľka mala v posudzovanej veci odlišný právny názor než odvolací\nsúd, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ňou tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP. 34. Dovolací\nsúd poznamenáva, že rozhodnutie o trovách konania má povahu uznesenia a túto povahu nestráca, aj\nkeď je súčasťou rozsudku. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP je tu v zmysle § 421 ods.\n\n2 CSP vylúčená (§ 357 písm. m/ CSP; porov. sp. zn. 5Cdo/142/2019, 4Cdo/71/2019, 7Cdo/276/2019,\n5Cdo/114/2020, 7Cdo/125/2020, 7Cdo/113/2021, uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 56/2017, bod\n27)“.\n79. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 166/2026-13 zo dňa 10.03.2026: „16. Sťažovateľka\nďalej v rámci vád zmätočnosti namietala nesprávne priznanie nároku na náhradu trov dovolacieho\nkonania žalobcovi, v ktorom mala plný procesný úspech. Nie je sporné, že rozhodovací dôvod uznesenia\nústavného súdu sp. zn. I. ÚS 453/2019 z 19. novembra 2019 o samostatnom výroku o trovách\ndovolacieho konania ako východisko pre vlastné rozhodovanie najvyšší súd nepoužil. Inými slovami\nby sa to dalo vyjadriť aj tak, že nenasledoval jemu známy ústavnoprávny výklad v obdobnej veci. Na\ndruhej strane však „nereflektovanie“ precedenčnej záväznosti rozhodnutia ústavného súdu najvyšší súd\nzrozumiteľne odôvodnil presvedčivou a zmysluplnou argumentáciou zameranou na celkový procesný\núspech žalobcu (vo vzťahu k predmetu sporu), ktorá ho viedla k záveru, že vzhľadom na formulačné\nznenie právnej vety v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 453/2019 s akcentom na jej dispozitívny charakter nie je\nnevyhnutne povinný aplikovať ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu na právnu vec sťažovateľky\n(obdobne I. ÚS 49/2026). 17. Ústavný súd, ktorého úlohou nie je zjednocovať rozdielnu rozhodovaciu\nprax všeobecných súdov a ktorý je v zmysle vlastnej judikatúry zdržanlivý vo vzťahu k rušeniu výroku\no trovách konania, hodnotí, že obidva prístupy [(i) zohľadňujúci (len) čiastočný úspech v dovolacom\nkonaní jednej strany sporu (sp. zn. I. ÚS 453/2019) a/alebo (ii) zohľadňujúci celkový procesný úspech inej\nstrany sporu] pri rozhodovaní o náhrade trov dovolacieho konania sú v zásade prípustné a z ústavného\nhľadiska akceptovateľné. S prihliadnutím na princíp hospodárnosti konania ďalej argumentuje tým, že\nnezistil v postupe všeobecných súdov žiadne extrémne vybočenie z pravidiel upravujúcich náhradu trov\nkonania. Na základe týchto dôvodov hodnotí námietku sťažovateľky o nesprávnom priznaní nároku na\nnáhradu trov konania za neopodstatnenú“.\n80. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\n81. Odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že žalobca dosiahol v dovolacom konaní procesný úspech\nspočívajúci v zrušení predchádzajúceho rozsudku odvolacieho súdu. Tento úspech však mal výlučne\nprocesný charakter, keďže zrušenie rozhodnutia bolo založené na procesnej vade a neznamenalo\núspech žalobcu vo veci samej. Po odstránení vytýkaných procesných nedostatkov odvolací súd\nopätovne rozhodol vo veci a dospel k rovnakému záveru ako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí,\nteda že žaloba nie je dôvodná a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovaný tak zostal plne\núspešnou stranou sporu vo vzťahu k predmetu konania. Odvolací súd prihliadol na judikatúru Ústavného\nsúdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2019, podľa ktorej Civilný sporový poriadok nevylučuje samostatné posúdenie\núspechu v dovolacom konaní. Súčasne prihliadol aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n9CdoPr/11/2024 a uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 166/2026-13, podľa ktorých je ústavne\nudržateľný aj postup založený na hodnotení celkového úspechu strán v spore. Keďže žalovaný bol\nnapokon úspešný vo veci samej a žalobca ani po úspešnom dovolaní nedosiahol úspech vo vzťahu k\npredmetu sporu, patrí žalovanému aj náhrada trov dovolacieho konania v plnom rozsahu, pričom žaloba\nbola nedôvodná a nemožno spravodlivo od žalovaného požadovať uloženie povinnosti na náhradu trov\nkonania za dovolacie konanie.\n82. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).\nExekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného\ntitulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu\nmôže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/435/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:235a91e6-cc8f-4e7e-a7cc-0cbcb15a6143", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.166.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 166/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 166/2026 z 10. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.166.2026.1"}, {"guid": "ussr:6eef2b9d-e340-49ed-a274-bada5cf78d5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.49.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 49/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/2026 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.49.2026.1"}, {"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "ussr:11e117e8-0c1a-4a37-ac9f-5acaf383902f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.296.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 296/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 296/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.296.2020.1"}, {"guid": "ussr:c4d5f9ce-ab9e-45ad-80fc-2111a331a7bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.453.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.453.2019.1"}, {"guid": "ussr:b1625bbc-6291-4f30-843a-cf65144a5545", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 61/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/2019 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1"}, {"guid": "ussr:4e4dd85e-3c84-4a18-a487-5de06d24d4ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1"}, {"guid": "eddc5532-1a02-4e3a-9a5d-bd2b41d0147c:0963bef7-c24a-4f00-96fa-168b073ec70c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2606210155.1", "spisova_znacka": "7Cdo/113/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/113/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2606210155.1"}, {"guid": "1518c23f-22ff-4700-819a-e496b57750a3:3fe00f23-667d-4e3b-a0f5-0b78a66b0154", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/435/2015", "nazov": "Platobný rozkaz Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/435/2015 z 14. 12. 2015", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2015-12-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1518c23f-22ff-4700-819a-e496b57750a3:3fe00f23-667d-4e3b-a0f5-0b78a66b0154"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4470c69c-0c6e-4bf7-a6a8-f64f4c305af9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.137.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 137/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2026 z 24. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.137.2026.2"}]}