{"guid": "81378730-2bc9-4c8b-b4a4-b2a8b7194734:d0a3dd51-da27-4953-87aa-2482a6bde10d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1216216735.3", "spisova_znacka": "35CoR/1/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 35CoR/1/2025 z 27. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2026, sp. zn. 35CoR/1/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1216216735.3", "identifikacne_cislo": "1216216735", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Mészárosová", "sudca_id": 1356, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-meszarosova-1356", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0a3dd51-da27-4953-87aa-2482a6bde10d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1216216735.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1216216735.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1216216735.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n35CoR/1/2025\n1216216735\n27. 05. 2026\nJUDr. Eva Mészárosová\nECLI:SK:KSBA:2026:1216216735.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a\nčlenov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Romana Majerského, v právnej veci žalobcu: VÝTAHY\nRENOVALIFT, s.r.o., IČO: 26 163 331, Břeclav, Žižkova č. 601/42, Česká republika, zastúpený JÁNSKÝ\n& PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, IČO: 47 249 650, Nitra, Štúrova č. 13, za ktorú koná JUDr.\nMartin Jánský, proti žalovanému: PSJ Hydrotranzit, a.s. v likvidácii, IČO: 35 833 106, Bratislava, Vlčie\nhrdlo č. 90, zastúpený Nosko & Partners s. r. o., IČO: 36 860 107, Bratislava, Podjavorinskej č. 2, za ktorú\nkonajú JUDr. Vladimír Nosko, Mgr. Milena Nosková a Mgr. Michal Mihálik, o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III zo dňa 9. júla 2024, č. k.\nB5-29 Cr 18/2017-194, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava III zo dňa 9. júla 2024, č. k.\nCr 18/2017-194, p o t v r d z u j e .\n\nB5-29\n\nII. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 9.7.2024, č. k. B5-29 Cr 18/2017-194, zamietol žalobu\nžalobcu, ktorou sa tento domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 01/02/16, zo dňa\n23.9.2016, vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych\nsúdov v spore žalovaného proti žalobcovi, o zaplatenie peňažného plnenia. O trovách konania rozhodol\ntak, že žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania 100 %. Svoje rozhodnutie\nodôvodnil právne ustanoveniami § 40 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2, ods. 4, § 41, § 50 ods. 2, § 12 ods. 1\nv znení do 31.12.2014 a od 1.1.2015 do 31.12.2016, ods. 4 v znení od 1.1.2015 do 31.12.2016, ods.\n5, § 54b ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK“), §\n21 ods. 1, ods. 2,\nods. 3, ods. 4, § 13 ods. 5, § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. V\nodôvodnení uviedol, že žalobca v žalobe uplatňoval dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa\n§ 40 ods. 1 písm. a/ bod 1., bod 3. ZRK z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy a neplatnosti\nrozhodcovskej zmluvy, namietol nedostatočné odôvodnenie rozhodcovského rozsudku. Skutkovo tvrdil,\nže v rozhodcovskom konaní v žalobnej odpovedi namietol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu\npre neexistenciu rozhodcovskej doložky. Tvrdil, že rozhodcovská doložka nemôže platne zaväzovať\núčastníkov rozhodcovského konania. Ku dňu podpisu zmluvy o dielo č. 1020/2015-08/2 zo strany\nžalobcu rozhodcovský súd nebol platne\na účinne zriadený, keď k uvedenému dňu nebolo\nzverejnené v obchodnom vestníku oznámenie o zriadení tohto súdu. Rozhodcovský súd námietke\nnevyhovel, pretože platnosť a účinnosť zriadenia rozhodcovského súdu nie je viazaná na zverejnenie\noznámenia o zriadení a jeho príloh. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 19.1.2015 podpísal zmluvu o\ndielo, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka (čl. VII. ods. 7), v ktorej si zmluvné strany dohodli\nprávomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov z predmetnej zmluvy o dielo. Rozhodcovský\n\nsúd bol platne a účinne zriadený dňa 15.1.2015 rozhodnutím zriaďovateľa. Oznámenie o zriadení bolo\nzverejnené dňa 22.1.2015 a vyvodzuje z toho, že žalobca pri pripojení svojho podpisu\nk zmluve\nnemohol súhlasiť s príslušnosťou rozhodcovského súdu, ktorý nebol ku dňu podpisu platne a účinne\nzriadený a takáto doložka nemôže platne zaväzovať ani účastníkov právneho vzťahu. Ďalej namietal,\nže žalovaný v žalobnom návrhu o vydanie rozhodcovského rozsudku, v rozpore s údajmi z obchodného\nregistra, nesprávne označil žalobcu, keď uviedol identifikačné číslo patriace jeho organizačnej zložke\nna Slovensku. Rozhodcovskú doložku uzavrel subjekt bez právnej subjektivity, teda subjekt nemal\nspôsobilosť túto uzavrieť, preto je neplatná. Žalobca tak, ako bol žalovaným označený v žalobnom\nnávrhu, takúto rozhodcovskú doložku neuzatvoril. Predmetnú zmluvu o dielo vyhotovil a žalobcovi na\npodpis predložil žalovaný. Súhlasil s tvrdením rozhodcovského súdu v rozhodcovskom rozsudku, že pri\nprevádzkovaní organizačnej zložky podniku právnickej osoby sa používa obchodné meno zahraničnej\nosoby\ns dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku, ako aj s tvrdením, že nemá právnu\nsubjektivitu. Ďalej, ako správne uviedol rozhodca v rozsudku, zmluvu o dielo uzavrel subjekt bez právnej\nsubjektivity a žalovaný v žalobe označil ako žalobcu obchodným menom zahraničnú osobu bez dodatku,\nže ide o organizačnú zložku podniku a s identifikačným číslom podniku zahraničnej osoby, teda takéto\noznačenie je zmätočné a žalovaný si uplatňoval nároky z neplatnej zmluvy. Rozhodcovský súd sa\nnezaoberal argumentáciou žalobcu, je nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený. Ďalej namietal\nnedostatočné odôvodnenie\na nerešpektovanie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského\nkonania.\n1.2. Žalovaný považoval námietku neplatnosti rozhodcovskej doložky, z dôvodu nezverejnenia\noznámenia o zriadení rozhodcovského súdu v obchodnom vestníku, za nedôvodnú. Uviedol, že\nSlovenský arbitrážny súd bol platne a účinne zriadený dňa 15.1.2015 rozhodnutím jeho zriaďovateľa.\nPlatnosť a účinnosť zriadenia rozhodcovského súdu nie je viazaná na zverejnenie oznámenia o zriadení\na jeho príloh (§ 12 ods. 2 ZRK) v obchodnom vestníku. Nezverejnenie oznámenia o zriadení a\npríloh zákon o rozhodcovskom konaní nesankcionuje neplatnosťou rozhodcovskej doložky, či zmluvy\nuzatvorenej v čase medzi zariadením stáleho rozhodcovského súdu a zverejnením oznámenia o zriadení\na príloh, ale sankcionuje len nemožnosťou zriadeného stáleho rozhodcovského súdu uskutočňovať\nrozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia (§ 12 ods. 4 ZRK). Uvedenie rozhodcovskej\ndoložky v návrhu zmluvy o dielo, ktorý žalobca podpísal dňa 19.1.2015, teda po zriadení stáleho\nrozhodcovského súdu (15.1.2015) a pred zverejnením oznámenia o jeho zriadení a príloh (22.1.2015),\npreto nespôsobuje jej neplatnosť po uzatvorení zmluvy o dielo\ns rozhodcovskou doložkou\n(11.2.2015). Ďalej poukázal na spôsob uzatvárania zmlúv podľa Občianskeho zákonníka a uviedol, že\nzo zmluvy o dielo a vyjadrení účastníkov rozhodcovského konania vyplýva, že žalobca podpísal zmluvu\no dielo ako prvý dňa 19.1.2015 a žalovaný tento návrh prijal a podpísal ako druhý dňa 11.2.2015.\nZmluva o dielo, ako aj rozhodcovská doložka, boli teda platne uzatvorené až dňa 11.2.2015. V tom\nčase teda už stály rozhodcovský súd Slovenský arbitrážny súd bol nielen zriadený (15.1.2015), ale\nbolo v obchodnom vestníku aj zverejnené oznámenie o zriadení a prílohy (22.1.2015), teda pred\nsamotným uzatvorením zmluvy o dielo s rozhodcovskou doložkou. Námietka žalobcu na neplatnosť\nrozhodcovskej doložky pre neplatnosť zriadenia stáleho rozhodcovského súdu nemá aj z tohto dôvodu\nopodstatnenie. Právomoc rozhodcovského súdu je daná na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je\nsúčasťou zmluvy o dielo, konkrétne v článku VIII. ods. 6 je uvedené, že „Zmluvné strany sa dohodli,\nže všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto Zmluvy o\ndielo a súvisiacich s touto Zmluvou o dielo, vrátane sporov\no platnosť,\nvýklad a zánik tejto Zmluvy o dielo, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Slovenskému\narbitrážnemu, Krížna 56, 821 08 Bratislava. Obe strany sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom\nkonaní podriadia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre Zmluvné strany konečné a záväzné.“ Žalovaný\npoukázal na § 12 ods. 2 ZRK a uviedol, že Slovenský arbitrážny súd zriadený pri Asociácii Slovenských\narbitrážnych súdov, záujmovom združení právnických osôb, je stálym rozhodcovským súdom zriadeným\npodľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zmien účinných od 1.1.2015, ktorý\nje nástupníckym rozhodcovským súdom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration\ncourt, s.r.o., IČO: 44 130 481, ktorý bol zriadený podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom\nkonaní v znení platnom do 31.12.2014. Nástupnícky rozhodcovský súd bol zriadený rozhodnutím jeho\nzriaďovateľa dňa 15.1.2015 a oznámenie o jeho zriadení spolu s Rokovacím poriadkom, Štatútom a\nPravidlami o trovách rozhodcovského konania, boli zverejnené\nv Obchodnom\nvestníku č. 14/2015, dňa 22.1.2015 a zoznam rozhodcov pre nespotrebiteľské rozhodcovské spory v\nObchodnom vestníku č. 16/2015, zo dňa 26.1.2015. Uvedené informácie o Slovenskom arbitrážnom\nsúde a jeho vnútorných pravidlách boli a sú dostupné na web sídle www.slas.sk. K námietke žalobcu,\nže rozhodcovskú doložku ako zhotoviteľ uzatvoril subjekt bez právnej subjektivity, a tá je teda neplatná,\n\nžalovaný uviedol, že z obchodného registra bolo zistené, že zahraničná osoba VÝŤAHY RENOVALIFT,\ns.r.o., so sídlom Žižkova 42, 690 02 Břeclav, Česká republika, zapísaná v obchodnom registri Krajského\nsúdu v Brne, Oddiel C, vložka 42294, vznikla dňa 13.3.2000 a bolo jej pridelené identifikačné číslo\n26 163 331. Zahraničná právnická osoba na území Slovenskej republiky zriadila svoju organizačnú\nzložku s označením VÝŤAHY RENOVALIFT, s.r.o. podnik zahraničnej osoby, so sídlom Hlavná 448,\n010 09 Žilina - Bytčica, IČO: 36 426 661. Organizačná zložka zahraničnej osoby bola zapísaná do\nObchodného registra Okresného súdu Žilina dňa 15.1.2005. Zahraničná právnická osoba VÝŤAHY\nRENOVALIFT, s.r.o., so sídlom Žižkova 42, 690 02 Břeclav, Česká republika podniká na našom území\ncez organizačnú zložku, ktorú má umiestnenú na našom území (§ 21 ods. 3 Obchodného zákonníka).\nSkutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, umiestnená na území Slovenskej\nrepubliky, je zapísaná do obchodného registra, neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom\nprávnej subjektivity a spôsobilým účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania má iba\nzahraničná fyzická alebo právnická osoba, nie organizačná zložka právnickej osoby. Organizačná zložka\nnemá právnu subjektivitu, pričom ju nenadobúda ani zápisom do obchodného registra. Pri prevádzkovaní\norganizačnej zložky podniku právnickej osoby (podnikateľa) sa používa obchodné meno zahraničnej\nosoby (podnikateľa) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku v zmysle\n§ 7 Obchodného\nzákonníka. Toto ustanovenia Obchodného zákonníka je potrebné vykladať tak, že vedúci organizačnej\nzložky môže uzatvárať zmluvy s tretími osobami, pričom vždy koná\nv mene zahraničnej\nosoby a na jej účet, nakoľko organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, pričom záväzky a pohľadávky\norganizačnej zložky sú vždy záväzkami a pohľadávkami zahraničnej osoby. U vedúceho organizačnej\nzložky ide o tzv. zákonné zastúpenie zahraničnej osoby pri úkonoch týkajúcich sa organizačnej zložky.\nZmluvu o dielo č. 1020/2015-08/2, súčasťou ktorej bola aj rozhodcovská doložka, uzatvoril Ing. Ľubomír\nKoňušík, ako vedúci organizačnej zložky žalobcu, ktorý je ako vedúci zapísaný v obchodnom registri\nod 15.1.2005. Žalobca namietol platnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že ju uzatvoril subjekt bez\nprávnej subjektivity, pričom žalovaný namietol, že nenapadol z rovnakého dôvodu aj platnosť samotnej\nzmluvy o dielo, ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka. Z tohto dôvodu je uvedená zmluva o dielo\nplatná a rovnako tak aj rozhodcovská doložka a aj táto námietka neplatnosti rozhodcovskej doložky je\nteda nedôvodná. Žalovaný uviedol, že predmetom rozhodcovského konania bolo zaplatenie zmluvnej\npokuty za porušenie povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa diela zo zmluvy o dielo, pred začatím realizácie\ndiela, resp. jeho časti predložiť objednávateľovi technologický postup, resp. technologické postupy ním\nvykonávaných prác, ktorý mal byť vyhotovený v súlade s platnými právnymi predpismi a kontrolnoskúšobný plán. Žalovaný si podľa čl. VI. ods. 5 VOP uplatnil voči žalobcovi zaplatenie len časti zmluvnej\npokuty za porušenie povinnosti zmysle čl. VIII. ods. 23 VOP, a to vo výške 30.000,- €. Žalovanému\nvznikol za toto porušenie zmluvy celkovo nárok na zmluvnú pokutu vo výške 113.876,- €, a to za 338\ndní omeškania od 17.2.2015 do 20.2.2016, pričom za deň omeškania bola dohodnutá zmluvná pokuta\n332,- € plus 1.660,- €. Aj keď žalobca uvedené dokumenty neodovzdal vôbec, určil žalovaný koniec\nomeškania do doby, kedy sám odovzdal dielo hlavnému objednávateľovi. Z uvedenej sumy žalovaný\npožadoval zaplatenie len sumy 30.000,- €.\n1.3. Žalobca vo vyjadrení neuviedol ďalšie skutkové tvrdenia, pridržiaval sa svojej argumentácie.\n1.4. Žalovaný v ďalšom podaní iné rozhodujúce skutkové tvrdenia neuvádzal, zopakoval svoju právnu\nargumentáciu.\n1.5.1. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že zo Zmluvy o dielo\nč.\n1020/2015-08/2, uzavretej medzi žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou VYŤAHY\nRENOVALIFT, s. r. o., podnik zahraničnej osoby, Hlavná 448, Žilina - Bytčica, IČO:\n36\n426 661 ako zhotoviteľom, jej článku VIII. ods. 7, vyplýva dohoda, v zmysle ktorej tieto zmluvné strany\nvšetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy o\ndielo a súvisiacich s touto zmluvou o dielo, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy o\ndielo, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Slovenskému arbitrážnemu súdu, Krížna 56,\nBratislava. Obe strany sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že takéto\nrozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné. Podľa článku VIII. ods. 8 zmluvy o dielo,\nobe zmluvné strany zhodne vyhlasujú, že porozumeli jednotlivým ustanoveniam tejto zmluvy, že zmluva\nnebola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok a vyjadruje ich slobodnú a vážnu vôľu, na znak\nčoho ju obe zmluvné strany podpisujú. Ing. Ľubomír Koňúšik, vedúci organizačnej zložky za zhotoviteľa\nzmluvu o dielo popísal dňa 19.1.2015, opatril pečiatkou a žalovaný dňa 11.2.2015.\n1.5.2. Podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné, že Slovenský arbitrážny súd zriadený pri Asociácii\nSlovenských arbitrážnych súdov, záujmovom združení právnických osôb, so sídlom Krížna 56,\nBratislava, IČO: 45 744 939, je stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona č. 244/2002 Z.\nz. o rozhodcovskom konaní v znení zmien účinných od 1.1.2015, ktorý je nástupníckym rozhodcovským\n\nsúdom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna\n56, Bratislava, IČO: 44 130 481, ktorý bol zriadeným podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom\nkonaní v znení platnom do 31.12.2014. Nástupnícky rozhodcovský súd bol zriadený rozhodnutím jeho\nzriaďovateľa dňa 15.1.2015 a oznámenie o jeho zriadení spolu s Rokovacím poriadkom, Štatútom a\nPravidlami o trovách rozhodcovského konania, boli zverejnené v Obchodnom vestníku č. 14/2015, dňa\n22.1.2015 a zoznam rozhodcov pre nespotrebiteľské rozhodcovské spory v Obchodnom vestníku č.\n16/2015 zo dňa 26.1.2015. Uvedené informácie o Slovenskom arbitrážnom súde\na jeho\nvnútorných pravidlách boli a sú dostupné na web sídle www.slas.sk.\n1.5.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z námietky nedostatku právomoci a žalobnej odpovede\ndatovanej dňa 14.3.2016 vyplýva, že žalobca ako žalovaná strana v rozhodcovskom konaní, namietol\nneexistenciu rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že predmetnú zmluvu o dielo podpísal dňa 16.1.2005. K\nuvedenému dňu nebolo zverejnené v Obchodnom vestníku oznámenie o zriadení súdu. Teda nemohol\nsúhlasiť s príslušnosťou rozhodcovského súdu, ktorý nebol ku dňu podpisu zmluvy platne a účinne\nzriadený. Ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku ako zhotoviteľ uzavrel subjekt bez právnej subjektivity,\nteda subjekt, ktorý nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú doložku. Táto je neplatná. Z obsahu\npredmetnej zmluvy o dielo je zrejmé, že žalovaný tak, ako bol žalobcom označený v žalobnom návrhu,\nrozhodcovskú doložku neuzatvoril. Zmluvu o dielo vyhotovil a žalovanému na podpis predložil žalobca.\nNaviac v žalobnom návrhu bol nesprávne, v rozpore s údajmi z obchodného registra, označený žalovaný.\nTiež sa vyjadril k plneniu zo zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie k týmto námietkam uviedol, že z\nrozhodcovského rozsudku zo dňa 23.9.2006, vydaného Slovenským arbitrážnym súdom pod sp. zn.\n01/02/16, v spore žalovaného v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu proti žalobcovi v postavení\nžalovaného vyplýva, že rozhodcovský súd v prvom výroku námietke nedostatku právomoci nevyhovel\na určil, že má právomoc vo veci konať a v druhom výroku rozhodol o uplatnenom nároku. Žalobcovi\nbol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 30.9.2016. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola\npodaná dňa 20.10.2016 na Okresnom súde Bratislava II a postúpená na Okresný súd Bratislava V dňa\n28.4.2017.\n1.6.1. Na základe zisteného skutkového stavu a za použitia citovaných ustanovení zákona o\nrozhodcovskom konaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Uviedol, že\nv rozhodcovskom konaní vedeným Slovenským arbitrážnym súdom pod sp. zn. 01/02/2016 boli žalovaný\nv postavení žalobcu, žalobca v postavení žalovaného účastníkmi rozhodcovského konania, čím je daná\naktívna a pasívna legitimácia v zmysle § 40 ods. 1 ZRK. Žalobca v 60-dňovej lehote podľa § 41 ZRK\npodal žalobu o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku na súd, keď rozhodcovský rozsudok\nžalobca prevzal dňa 30.9.2016 a žaloba bola podaná na súd dňa 20.10.2016. Súd prvej inštancie dôvodil,\nže všeobecný súd môže vstupovať do postupu a rozhodcovských rozhodnutí v rozsahu a medziach\nzákona\no rozhodcovskom konaní. Je povinný prihliadať na celé rozhodcovské konanie a na\nuplatňovanie jednotlivých práv a plnenie povinností účastníkov toho-ktorého rozhodcovského konania\ns poukazom na § 40 ods. 4 ZRK. Každý účastník rozhodcovského konania je povinný dôvody zrušenia\nrozhodcovského rozsudku namietať priamo v rozhodcovskom konaní v lehote na to ustanovenej, inak\nbez zbytočného odkladu.\n1.6.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že jedným z uplatnených dôvodov zrušenia\nrozhodcovského rozsudku bola neexistencia rozhodcovskej zmluvy podľa\n§ 40 ods. 1 písm. a)\nbod 3. ZRK. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré\nspory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa\nrozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán,\nak to zmluvné strany\nv rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch\npostúpenia práv alebo povinností, alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý\nsa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Ak tento zákon odkazuje na dohodu zmluvných strán, za súčasť tejto\ndohody sa považujú aj rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje (§ 3 ZRK). Podstatou tejto\nnámietky je, že rozhodcovská zmluva nie je, neexistuje. Avšak súd prvej inštancie mal zo zmluvy o dielo\nz čl. VII. ods. 7 jednoznačne preukázanú dohodu o rozhodcovskej zmluve\nv podobe\nrozhodcovskej doložky. V nej je jednoznačná dohoda zmluvných strán o tom, že spory medzi nimi zo\nzmluvy o dielo budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, a to pred Slovenským arbitrážnym súdom.\nObe strany sa tiež dohodli, že sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že\ntakéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné. Toto znenie rozhodcovskej zmluvy je\nv súlade so zákonným ustanovením § 3 ods. 1 ZRK. Zverejnenie či nezverejnenie štatútu a rokovacieho\nporiadku zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu nemá žiaden vplyv na rozhodcovskú zmluvu.\nOvplyvňuje iba samotné rozhodcovské konanie na stálom rozhodcovskom súde, ktorý do zverejnenia\núdajov\nv obchodnom vestníku nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať\n\nrozhodcovské rozhodnutia (§ 12 ods. 4 ZRK). Tiež nebolo sporné, že stály rozhodcovský súd - Slovenský\narbitrážny súd v čase podpisu zmluvy o dielo žalobcom dňa 19.1.2015 existoval. Existoval ešte aj pred\nrokom koncom roka 2014. Z rozhodcovskej doložky mal súd preukázané, že\nv\nrozhodcovskej doložke sa zmluvné strany dohodli na konkrétnom stálom rozhodcovskom súde bez\ntoho, aby bol špecifikovaný jeho zriaďovateľ. Od 1.1.2015 došlo k zmene zákona\no\nrozhodcovskom konaní, ktorá sa dotýkala zriaďovateľov stálych rozhodcovských súdov. Do 31.12.2014\nzriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu mohla byť akákoľvek právnická osoba a po 1.1.2015 iba\nzáujmové združenie právnických osôb, národný športový zväz, Slovenský olympijský výbor, Slovenský\nparalympijský výbor alebo komora zriadená zákonom (§ 12 ods. 1 ZRK). Vzhľadom na uvedené došlo\niba k zmene zriaďovateľa tohto dohodnutého stáleho rozhodcovského súdu, keď do 15.1.2015 mal\nzriaďovateľa právnickú osobu - Slovak arbitration court, s. r. o., Krížna 56, Bratislava, IČO: 44 130\n481 a od 15.1.2015 mal zriaďovateľa - Asociáciu Slovenských arbitrážnych súdov, záujmové združenie\nprávnických osôb, Krížna 56, Bratislava, čím došlo k zosúladeniu zriaďovateľa s novou právnou úpravou\n(§ 54b ZRK). Na zdôraznenie uzavretia rozhodcovskej zmluvy v podobe rozhodcovskej doložky súd\nprvej inštancie uviedol, že obidve strany v ďalšom odseku zmluvy (čl. VIII.\nods.\n8) vyhlásili, že jej porozumeli, že nebola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok a vyjadruje\nich slobodnú a vážnu vôľu, na znak čoho ju obe zmluvné strany podpisujú. Preto tvrdenie žalobcu\nv žalobnej odpovedi, že nemohol súhlasiť s príslušnosťou rozhodcovského súdu, ktorý nebol ku dňu\npodpisu zmluvy platne a účinne zriadený, je priamom rozpore s jeho vyhlásením v čl. VIII. ods. 8\nzmluvy o dielo. Žalobca súhlasil, že prípadný spor so žalovaným zo zmluvy o dielo bude rozhodovaný\nna Slovenskom arbitrážnom súde, Krížna 56, Bratislava, ktorý aj napadnutý rozhodcovský rozsudok\nvydal. Žalobca súhlasil s uvedeným stálym rozhodcovským súdom, a to bez ohľadu na to, kto je jeho\nzriaďovateľ, ďalej či má štatút\na rokovací poriadok zverejnený v obchodnom vestníku.\nV nadväznosti na § 12 ods. 5 ZRK, keďže sa strany sporu nedohodli inak, platí, že sa mali podrobiť\npredpisom Slovenského arbitrážneho súdu a jeho štatútu (§ 13) a Rokovaciemu poriadku (§ 14), ktoré\nsú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, čiže ku\ndňu 16.2.2016. Tvrdenie žalobcu, že sa v čase podpisu rozhodcovskej doložky nevedel oboznámiť s\nvnútornými predpismi stáleho rozhodcovského súdu je neopodstatnené, nakoľko tieto vnútorné predpisy\ndo začatia rozhodcovského konania mohli byť kedykoľvek menené.\nS poukazom na\nuvedené závery súd prvej inštancie považoval námietku žalobcu, že rozhodcovská zmluva neexistuje,\nza nedôvodnú.\n1.6.3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení konštatoval, že druhou námietkou, ktorú žalobca v žalobnej\nodpovedi namietol bolo, že rozhodcovskú doložku podpísal subjekt bez právnej subjektivity, teda nemal\nspôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú doložku, a preto je neplatná. Uviedol, že nebolo sporné, že žalobca\nmá sídlo mimo územia Slovenskej republiky, a preto je zahraničnou osobou a zároveň môže podnikať\nna území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby\npodľa § 21 a nasl. Obchodného zákonníka. Konateľom žalobcu je Ing. S. O., N. XX, N.. Žalobca má\nna území Slovenskej republiky podnik (organizačnú zložku): VYŤAHY RENOVALIFT, s.r.o., - podnik\nzahraničnej osoby, so sídlom Hlavná 448, Žilina - Bytčica, IČO: 36 426 661, ktorý je zapísaný do\nobchodného registra dňom 15.1.2005, jeho vedúcim je Ing. S., N., ktorý koná a podpisuje za spoločnosť\nžalobcu. Tieto skutočnosti neboli sporné a vyplývajú aj z obchodného registra. Ďalej súd konštatoval,\nže zo zmluvy o dielo vyplýva, že zhotoviteľ bol označený: VYŤAHY RENOVALIFT, s. r. o., podnik\nzahraničnej osoby, Hlavná 448, Žilina - Bytčica, IČO: 36 426 661 a za neho zmluvu podpísal Ing. S. O.,\nvedúci organizačnej zložky a tiež opatril pečiatkou VYŤAHY RENOVALIFT, s.r.o. - podnik zahraničnej\nosoby, so sídlom Hlavná 448, 010 09 Žilina - Bytčica, IČO: 36 426 661. Teda predmetnú zmluvu\no dielo podpísal jeho vedúci, ktorý je aj konateľom spoločnosti žalobcu. Súd prvej inštancie dôvodil,\nže podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely Obchodného\nzákonníka podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území\nSlovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká\nku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu\npredmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba (§ 21\nods. 3 a ods. 4 Obchodného zákonníka). Organizačné zložky domácich a zahraničných podnikateľov,\naj keď sú zapísané v obchodnom registri, nie sú právnickými osobami. Vedúci organizačnej zložky tak\nkoná vždy za podnikateľa, nie za organizačnú zložku. Zapísaní vedúci organizačnej zložky podnikateľa\nmajú zo zákona splnomocnenie, aby robili - s účinkami pre podnikateľa - všetky právne úkony, ktoré sa\ntýkajú tejto organizačnej zložky alebo podniku. Oprávnenie zapísaného vedúceho konať za podnikateľa\nvo veciach organizačnej zložky alebo podniku je viazané až na jeho zápis do obchodného registra. Kto\nbol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým\n\npri tejto činnosti obvykle dochádza (§ 15 ods. 1 Obchodného zákonníka). Súd prvej inštancie poukázal\nna rozhodnutie najvyšších súdnych autorít: Zo skutočnosti, že v zmluve je ako účastník zmluvy označená\norganizačná zložka existujúcej právnickej osoby (obchodnej spoločnosti), nemožno dospieť k záveru,\nže ju uzavrela organizačná zložka vo svojom mene a nie v mene právnickej osoby, ktorej je zložkou. (R\n13/2003 - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1.12.2000, sp. zn. 5 Obo 17/2000).\nZ uvedeného je teda zrejmé, že VYŤAHY RENOVALIFT, s. r. o. podnik zahraničnej osoby nemá právnu\nsubjektivitu. Je zapísaný do obchodného registra a p. Koňušík ako vedúci podniku zahraničnej osoby\n- žalobcu je rovnako zapísaný do obchodného registra. Žalobca (zahraničná osoba) podniká na území\nSlovenskej republiky tým, že tu má vyššie uvedený podnik a jeho oprávnenie podnikať vzniklo ku dňu\nzápisu vyššie uvedeného podniku zahraničnej osoby do obchodného registra. Aj s poukazom na názor\nnajvyšších súdnych autorít, hoci v zmluve o dielo, vrátane rozhodcovskej doložky, je ako zhotoviteľ\noznačený podnik zahraničnej osoby, pričom túto zmluvu podpísal a pečiatkou opatril vedúci podniku\nzahraničnej osoby žalobcu, ktorý je zároveň aj konateľom žalobcu, súd prvej inštancie mal za to, že túto\nzmluvu o dielo spolu s rozhodcovskou doložkou uzavrel podnik zahraničnej osoby v mene zahraničnej\nosoby a nie vo svojom mene. Zahraničná osoba - žalobca mal spôsobilosť uzavrieť zmluvu o dielo ako aj\nrozhodcovskú zmluvu. Žalobca v žalobe tvrdí, a uviedol to aj v žalobnej odpovedi, že predmetnú zmluvu\nvyhotovil a žalobcovi, nie podniku zahraničnej osoby, na podpis predložil žalovaný. Z uvedeného teda\nvyplýva, že zmluvnými stranami zmluvy o dielo, vrátane rozhodcovskej doložky, boli priamo žalobca\n- zahraničná osoba - a žalovaný. Na podporu tohto záveru súd prvej inštancie poukázal na skutkové\ntvrdenia v žalobe, ako aj žalobnej odpovedi v rozhodcovskom konaní. Zo žalobnej odpovede mal súd\ntiež preukázané, že samotný žalobca, nie podnik zahraničnej osoby, sa považoval za zhotoviteľa, keď\njednoznačne, okrem iného, uviedol, že: „žalovaný pre žalobcu riadne a včas zhotovil dielo a žalovaný od\nžalobcu dielo prevzal“ (súd prvej inštancie poukázal na opačné postavenie účastníkov rozhodcovského\nkonania ako je to v tomto spore). Rovnako žalobca\nv žalobe v súdnom konaní sa\npovažuje za zhotoviteľa, keď napríklad namieta výšku zmluvnej pokuty zo zmluvy o dielo, poukazuje\nna omeškanie žalovaného s úhradou ceny diela voči žalobcovi. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ako aj\nv rozhodcovskom konaní žalobcovi vytkol (čo doslovne prebral rozhodcovský súd do rozhodcovského\nrozsudku), že žalobca namietol platnosť rozhodcovskej doložky, že ju uzatvoril subjekt bez právnej\nsubjektivity, ale\nz rovnakého dôvodu žalobca už nenapadol aj platnosť\nsamotnej zmluvy o dielo, ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka. Teda žalobca síce tvrdí nespôsobilosť\n- podniku zahraničnej osoby - uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, avšak nenapáda nespôsobilosť tohto\npodniku právne sa zaväzovať plnením zo zmluvy o dielo so žalovaným ako objednávateľom, pričom\nzmluva\no dielo je právnym úkonom podľa § 34 Občianskeho zákonníka tak, ako\naj rozhodcovská zmluva v podobe rozhodcovskej doložky. Na základe týchto tvrdení, prejavov vôle a\ndôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že stranami zmluvy o dielo boli žalobca a žalovaný, a\npreto dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku (rozhodcovská doložka bola podpísaná osobou bez\nprávnej subjektivity) nie je daný. Súd prvej inštancie konštatoval, že zároveň bolo správne, že žaloba,\nnie žalobný návrh, v rozhodcovskom konaní smeroval proti žalobcovi, ktorý má procesnú subjektivitu.\nŽalobcom tvrdené zmätočné označenie žalobcu v žalobnom návrhu nie je žiadnym z dôvodov zrušenia\nrozhodcovského rozsudku.\n1.6.4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že ako ďalšie dôvody zrušenia rozhodcovského\nrozsudku žalobca uvádzal, že rozhodcovský súd sa dostatočne nezaoberal stanoviskom žalobcu\nk skutkovému a právnemu stavu žalovaného, okolnosťami, pre ktoré došlo k nedodržaniu lehoty\nodovzdania diela, nezohľadnil tvrdenia žalobcu a venoval im\nv podstate jeden odsek\nrozhodcovského rozsudku. Namietol nepreskúmateľnosť rozhodcovského rozsudku a nerešpektovanie\nzásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. K týmto dôvodom súd prvej inštancie uviedol,\nže konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je odvolacím konaním. Doručením\nrozhodcovského rozsudku stranám sporu nadobudol tento právoplatnosť, t. j. záväznosť a zásadnú\nnezmeniteľnosť (§ 35 ZRK a § 226 C.s.p.). Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 34 ods.\n2 ustanovuje, že rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej forme a obsahuje: a) označenie\nrozhodcovského súdu, b) mená a priezviská rozhodcov, c) označenie účastníkov rozhodcovského\nkonania a ich zástupcov menom a priezviskom alebo obchodným menom, alebo názvom, d) miesto\nrozhodcovského konania, e) dátum vydania rozhodcovského rozsudku, f) výrokovú časť, g) odôvodnenie\nokrem prípadu, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba\nodôvodniť alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach (§ 39 ZRK). Z uvedeného\nje zrejmé, že vo vzťahu\nk odôvodneniu rozsudku zákon o rozhodcovskom\nkonaní rozhodcovskému súdu neustanovuje žiadne náležitosti. Účastníci rozhodcovského konania,\nako je uvedené vyššie, sa môžu dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok bude bez odôvodnenia, alebo\n\nodôvodnenie nie je potrebné, ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach. Teda\nzákon\no rozhodcovskom konaní neustanovuje žiadne požiadavky na odôvodnenie.\nĎalej odôvodnenie rozhodcovského rozsudku nemôže byť dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku\npodľa\n§ 40 ods. 1 písm. a/ bod 4. ZRK z niekoľkých dôvodov. Prvým je, že procesná\nvada, ktorá je dôvodom zrušenia podľa tohto ustanovenia musí byť namietnutá v rozhodcovskom konaní,\ninak na ňu súd neprihliada podľa § 40 ods. 4 ZRK, pričom doručením rozhodcovského rozsudku,\nktorého súčasťou je odôvodnenie, sa rozhodcovské konanie končí. Druhým dôvodom je, že procesná\nvada musí byť porušením výlučne zákona o rozhodcovskom konaní, nie Civilného sporového poriadku,\n(pozri citáciu znenia „tohto zákona“) a zákon o rozhodcovskom konaní na odôvodnenie neustanovuje\nžiadne konkrétne požiadavky a náležitosti. Posledným dôvodom je, že procesná vada má mať vplyv\nna vec samu. Avšak odôvodnenie rozhodcovského rozsudku nikdy nebude mať vplyv na rozhodnutie\nvo veci samej, keďže odôvodnenie vec samu nepredchádza, práve naopak, nasleduje po meritórnom\nrozhodnutí. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že odôvodnenie rozhodcovského rozsudku nemôže byť\ndôvodom zrušenia podľa § 40 ods. 1 písm. a/ bod 4. ZRK. Súčasne mal súd prvej inštancie za to,\nže ustanovenia\no náležitostiach rozsudku všeobecného\nsúdu podľa § 220 C.s.p. sa na odôvodnenie rozhodcovského rozsudku nevzťahujú, keďže to povaha\nrozhodcovského konania nepripúšťa (§ 51 ods. 3 ZRK). Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky Plz. ÚS 5/2015-14, zo dňa 18.11.2015, z ktorého vyplýva, že\nnároky, ktoré sa kladú na rozhodcovský súd a rozhodcovské konanie, sú predovšetkým nároky kladené\nzmluvnými stranami rozhodcovskej zmluvy so zákonnou reguláciou, a tou je zákon č. 244/2002 Z.\nz.\no rozhodcovskom konaní. Zákon o rozhodcovskom konaní samostatne a nezávisle\nod súdneho konania podľa Civilného sporového poriadku upravuje postup rozhodcovského konania,\nokrem iného žalobu, žalobnú odpoveď, vzájomnú žalobu, rozhodovanie o právomoci, predbežné\nopatrenia, miesto a jazyk rozhodcovského konania, doručovanie, ústne pojednávanie a písomné\nkonanie, dokazovanie vrátanie znaleckého, trovy, neplnenie procesných povinností, rozhodujúce právo\na jeho hodnotenie, rozhodovanie viacerými rozhodcami, rozhodcovský rozsudok, jeho formu a obsah,\núčinky, opravu a výklad, prieskum, rozhodcovské uznesenie, zmier (§ 16 až § 39 ZRK). Zároveň platí,\nže zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy sa môžu od uvedenej zákonnej úpravy odchýliť dohodou,\nak to zákon pripúšťa, čo v prípade súdneho konania vedeného podľa Civilného sporového poriadku\nmožné nie je. Rozhodcovský senát, ako uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky, nie je orgánom\nverejnej moci a teda požiadavky, ktoré sú kladené na orgán verejnej moci - na všeobecné súdy - nemôžu\nbyť totožné. Rozhodca, rozhodcovia rozhodcovského senátu sú súkromné osoby, ktorým zmluvné\nstrany rozhodcovskej zmluvy prejavili dôveru rozhodnúť ich spor zo súkromnoprávneho vzťahu, čím\nsi neuplatnili právo na súdnu ochranu prostredníctvom všeobecných súdov. Rozhodca, rozhodcovský\nsenát výsledky dokazovania hodnotí nestranne podľa svojej úvahy (§ 27) a vydá rozhodcovský rozsudok,\nktorý je súkromnoprávnym aktom vydaným na základe rozhodcovskej zmluvy. V rozhodcovskom\nrozsudku musí rozhodcovský súd rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej\nžalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze\nuplatnených návrhov. Rozhodcovský súd môže vydať čiastočný rozhodcovský rozsudok o právnom\nzáklade alebo o časti uplatneného nároku, musí však vo výrokovej časti uviesť, že ide o čiastočný\nrozhodcovský rozsudok (§ 33 ods. 2 ZRK). Zároveň zákon o rozhodcovskom konaní vo vzťahu k\nodôvodneniu rozhodcovského rozsudku ustanovuje minimálne požiadavky v ustanovení § 34 ods.\n2 písm. g/ a tým je, že rozhodcovský rozsudok ako súkromnoprávny akt odôvodnenie obsahovať\nmusí.\nS poukazom na vyššie uvedenú charakteristiku rozhodcovského konania ako\nsúkromnoprávneho inštitútu, tiež rozhodcovského súdu, ktorý nie je orgánom verejnej moci\na\nrozhodcov ako súkromných osôb, ktorým je na základe rozhodcovskej zmluvy zverené oprávnenie\nrozhodnúť súkromnoprávny spor, súd prvej inštancie dospel k záveru, že povaha veci nepripúšťa, aby\nsa nároky, požiadavky, náležitosti, ktoré sú kladené na rozsudok všeobecného súdu ako orgánu verejnej\nmoci podľa § 220 C.s.p. kládli na rozhodcovský rozsudok. Súd tým však nespochybnil, že rozhodcovský\nrozsudok musí obsahovať odôvodnenie, okrem vyššie uvedených dvoch výnimiek (§ 34 ods. 2 písm. g/),\niba zdôraznil, že zákonná úprava náležitostí rozsudku všeobecného súdu podľa § 220 C.s.p., vrátane\nna ňu nadväzujúcej judikatúry najvyšších súdnych autorít, t. j. nároky, ktoré sú kladené na všeobecný\nsúd pri odôvodnení rozsudku sa na rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu nevzťahujú, keďže to\npovaha rozhodcovského konania nepripúšťa. Súd prvej inštancie konštatoval, že tento názor podporuje\naj skutočnosť, že vo vzťahu k porušeniu verejného poriadku ako dôvodu zrušenia rozhodcovského\nrozsudku súd nepreskúmava vecnú správnosť. Verejný poriadok predstavuje také základné zásady\nspoločenského a štátneho zriadenia, na ktorých Slovenská republika bezvýhradne trvá a ktoré nemôžu\nbyť nijakým spôsobom oslabené či porušené. Musí ísť o také zásady, na ktorých je nutné bez výhrady\n\ntrvať, teda také zásady, ktorých zachovávanie smeruje k uspokojeniu základných záujmov spoločnosti.\nZdôraznil, že nie sú chránené všetky zákonné, kogentné ustanovenia tuzemského právneho poriadku.\nPojem verejný poriadok by sa v súlade s medzinárodnou praxou mal vykladať reštriktívne s ohľadom na\nzáujem podporovať rozhodcovské konanie. Účelom tohto dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku je\nanulovať vo verejnom záujme rozhodcovský rozsudok, ktorý sa prieči základným zásadám slovenského\npráva. Účelom však za žiadnych okolností nemá byť prieskum rozhodcovských rozsudkov\nz\nhľadiska ich vecnej správnosti. Objektom ochrany v rámci prieskumu z hľadiska verejného poriadku nie\nje právne postavenie neúspešného účastníka rozhodcovského konania, ale verejný poriadok Slovenskej\nrepubliky. Zrušenie pre rozpor s verejným poriadkom bude adekvátnym prostriedkom nápravy v\nprípadoch, keď rozhodcovské rozhodnutie bolo ovplyvnené trestným činom rozhodcu, znalcom, svedka,\nalebo keď tomu bránila prekážka rozhodnutej veci. Súd\nv konaní o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku nemôže preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, teda či\nžalobca nárok má alebo nemá, čo je vlastne podstatou\na príčinou každého\nsporu účastníkov. A práve na riešenie tejto podstaty sporu sa obracajú na tretiu stranu (rozhodcovský\nsúd). Táto vecná správnosť rozhodcovského rozsudku je najzásadnejšia a najdôležitejšia stránka\nmeritórneho rozhodnutia v porovnaní so samotným odôvodnením rozhodnutia, pričom všeobecnému\nsúdu preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku ani ako porušeniu verejného poriadku\numožnené nie je. Vzhľadom na to súd prvej inštancie dospel k záveru, že samotné odôvodnenie\nrozhodcovského rozsudku, t. j. zdôvodnenie rozhodcovského súdu, ku ktorému dospel, nemôže byť\nporušením verejného poriadku. Keďže žalobca namietol nepreskúmateľnosť rozhodcovského rozsudku\na odôvodnenie rozhodcovského súdu nie je dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40\nods. 4 písm. a/ bod 4. ZRK ani porušením verejného poriadku, súd prvej inštancie dospel k záveru, že\nnie je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku.\n1.6.5. Pokiaľ žalobca namietol porušenie rovnosti účastníkov v súvislosti\ns\nnepreskúmateľnosťou rozhodcovského rozsudku, súd prvej inštancie uviedol, že zákon\no\nrozhodcovskom konaní upravuje rovnosť účastníkov rozhodcovského konania v ustanovení § 17,\npodľa ktorého účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie.\nKaždému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho\npráv a na ich ochranu. Porušením zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania treba rozumieť\nznevýhodnenie niektorého z účastníkov rozhodcovského konania tým, že nemá umožnenú rovnakú\nmieru možností predkladať vyjadrenia, dôkazy, vyjadrovať sa k protistranou navrhovaným dôkazom\nalebo k ňou predloženým vyjadreniam, ako to vyplýva zo znenia ustanovenia § 17 ZRK v znení účinnom\nku dňu podania žaloby na súd prvej inštancie - čiže ide o prípady, kedy dôjde v rozhodcovskom konaní k\nporušeniu princípu kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Obdo 18/2018). Súd prvej inštancie pri posúdení tohto dôvodu zrušenia - porušenie\nzásady rovnosti účastníkov dospel k záveru, že žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých\nby vyplývalo porušenie rovnosti účastníkov v danom rozhodcovskom konaní. Nepreskúmateľnosť\nrozhodcovského rozsudku porušením rovnosti účastníkov rozhodcovského konania nie je.\n1.6.6. Súd prvej inštancie konštatoval, že je obligatórne povinný skúmať dôvody zrušenia\nrozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 50 ods. 2 ZRK.\nV\nprípade arbitrability sporu konštatoval, že predmet sporu sporových strán, t. j. nárok na úhradu zmluvnej\npokuty podľa obchodnej zmluvy o dielo, bolo podľa platného práva možné\na dovolené riešiť\nv rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 2, ods. 3, ods. 4 ZRK). Vo vzťahu\nk skúmaniu\nporušenia verejného poriadku uviedol, že žalobca v predmetnom rozhodcovskom spore porušenie\nverejného poriadku netvrdil. Zároveň po preskúmaní rozhodcovského rozsudku nezistil žiadne porušenia\nzákladných zásad štátneho zriadenia Slovenskej republiky, na ktorých treba trvať. Rozhodcovský\nrozsudok nebol ovplyvnený trestným činom rozhodcu, znalca, svedka, ďalej mu nebránila ani prekážka\nrozhodnutej veci.\n1.6.7. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalobcu súd prvej inštancie poukázal na to, že všeobecný súd\nnemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 115/2003).\n1.6.8. Pokiaľ žalovaný navrhol pripojiť rozhodcovský spis, súd prvej inštancie uviedol, že tento dôkaz\nnevykonal, keď skutkové tvrdenia strán neboli sporné a skutkový stav bol pre rozhodnutie zistený v\ndostatočnom rozsahu.\n\n1.7. Žalovaný mal proti žalobcovi plný úspech, preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu\ntrov konania v celom rozsahu (§ 255 ods. 1 C.s.p.).\n2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac\nustanovením § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci). Z hľadiska námietky neexistencie rozhodcovskej doložky žalobca,\npoukazujúc i na súdom citované ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa konania podnikateľa,\nzastáva názor, že súd prvej inštancie neustálil správne právne a skutkové závery týkajúce sa neplatnosti,\nresp. neexistencie rozhodcovskej doložky. Ustanovenie § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka zakotvuje\nprávo vedúceho podniku zahraničnej právnickej osoby za podnikateľa konať, avšak len vo veciach\ntýkajúcich sa podniku zahraničnej právnickej osoby. Nemožno potom súhlasiť s vyjadreným názorom\nsúdu prvej inštancie, žeby vedúci organizačnej zložky (bez ohľadu na to, že je zároveň i štatutárnym\norgánom zahraničnej osoby) mohol platne zaviazať samotnú organizačnú zložku rozhodcovskou\nzmluvou, teda rozhodcovská zmluva v písomnej forme tak, ako to vyžaduje zákon o rozhodcovskom\nkonaní a ktorá by zaväzovala žalobcu, podľa názoru odvolateľa neexistuje. Súdom prvej inštancie\ncitované ustanovenie § 13 ods. 5 a § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka v súvislosti s konaním právnickej\nosoby vo vzťahu k vedúcemu podniku zahraničnej osoby nemôže zakladať jeho právomoc (vymedzenú\nzákonom) v mene právnickej osoby uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Z konania na súde prvej inštancie\nani nevyplynuli žiadne skutkové okolnosti, ktoré by zakladali právo súdu prvej inštancie na prejednávaný\nprípad aplikovať § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda žalobca má za to, že pri otázke posúdenia\nplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. jej existencie, súd nesprávne aplikoval na prejednávaný prípad\nzákonné ustanovenia týkajúce sa postavenia podniku zahraničnej osoby ako organizačnej zložky a\noprávnenia jeho vedúceho konať v mene samotnej zahraničnej osoby. Je v rozpore s právom na\nspravodlivosť a spravodlivým výkladom hmotnoprávnych i procesných úkonov účastníkov konania\nvykonaných na svoju ochranu, keď súd polemizuje nad úkonmi zahraničnej osoby cestou svojho podniku\nzapísaného do obchodného registra (bod 43. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie).\n2.2. Žalobca má za to, že napadnutý rozsudok trpí vadou nepreskúmateľnosti, t. j. vadou odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku. Podľa názoru odvolateľa vedenie dokazovania bolo zo strany rozhodcu\nrealizované v rozpore s ustanovením § 27 ods. 1 a § 30 ods. 2 ZRK. I napriek tomu, tak ako obdobne tvrdí\nsúd prvej inštancie, je z právnej teórie zrejmé, že požiadavky na odôvodnenie rozhodcovského rozsudku\nnevyplývajú z práva definovaného v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 Európskeho\ndohovoru o ľudských právach, t. j. z práva účastníka na spravodlivý proces, týmto nie je dotknutá\npovinnosť rozhodcu odôvodniť rozhodcovský rozsudok tak, ako je exaktne zakotvené v ustanovení\n§ 34 ZRK. Uvedeným sa rozhodcovský súd pri rozhodovaní neriadil, nerešpektoval zásadu rovnosti\núčastníkov rozhodcovského konania, pred vydaním rozhodcovského rozsudku sa vôbec nezaoberal\nstanoviskom žalovaného (t. č. žalobcu a odvolateľa) k tvrdenému skutkovému a právnemu stavu,\nktorý deklaroval plnenie si svojich zmluvných povinností, najmä, ale nielen v kontexte predmetu sporu,\npovinnosť riadne a v súlade so zmluvou viesť montážny denník, splnenie si svojej zmluvnej povinnosti\ndruhej zmluvnej strane v určenej lehote predložiť riadnu poistnú zmluvu, ako aj doklad o úhrade\npoistného a doklad o poistení zodpovednosti za škodu, resp. pred začatím jednotlivých prác predložiť\nžalobcovi technologické postupy a kontrolno-skúšobný plán. Rozhodcovský súd sa pred vydaním\nrozsudku nezaoberal ani okolnosťami, pre ktoré došlo k nedodržaniu lehoty odovzdania diela, ktoré sú\nuvedené v zápise o odovzdaní\na prevzatí diela v časti „dôvody nedodržania lehôt\nzačatia a dokončenia dodávky,“ ktoré dôvody boli zodpovednosťou na strane v tomto konaní žalovaného,\nrozhodcovský súd sa nezaoberal nesprávne určenou výškou žalovanej istiny, ktorá nemá oporu v\nlistinných dôkazoch a rovnako ani v úkonoch žalovaného v súvislosti s úhradou ceny diela, rozhodcovský\nsúd sa nezaoberal námietkou žalobcu (v rozhodcovskom konaní na strane žalovaného) vo vzťahu k\nvýške zmluvnej pokuty, ktorú odôvodnene považoval za neprimerane vysokú, rozhodca rozhodcovského\nsúdu v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania venoval skutkovej\na právnej\nobrane žalovaného a ním predloženým listinným dôkazom jeden odsek deväťstranového rozsudku,\npreto nemožno súhlasiť s vyjadreným názorom súdu prvej inštancie o kvalite napadnutého rozsudku\nrozhodcovského súdu s argumentáciou, že rozhodcovský senát nie je orgánom verejnej moci a že teda\npožiadavky, ktoré sú na neho kladené, nemožno stotožniť so všeobecným súdom, rovnako, že nemožno\nklásť rovnaké požiadavky na náležitosti rozhodcovského rozsudku, aké má rozsudok všeobecného\nsúdu. S uvedeným sa žalobca nestotožňuje a tento názor súdu prvej inštancie považuje za vecne i\nprávne nesprávny. Žalobca má za to, že v odôvodnení rozhodnutia rozhodcu rozhodcovského súdu\nabsentuje zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\n\npri posudzovaní merita sporu rozhodca vychádzal, ako ich interpretoval, prečo pod tieto ustanovenia\npodriadil zistený skutkový stav, rozhodnutie rozhodcu je pre nedostatok dôvodov možné považovať za\nnepresvedčivé a nepreskúmateľné.\n2.3. Odvolateľ odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, jeho žalobe vyhovel\na rozhodcovský rozsudok zrušil.\n3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a\nriadne odôvodnený, pričom uvádza, že konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je\nodvolacím konaním. Doručením rozhodcovského rozsudku stranám sporu nadobudol právoplatnosť,\nt. j. záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť (§ 35 ZRK a § 226 C.s.p.). Uviedol, že účelom zrušenia\nrozhodcovského rozsudku je anulovať vo verejnom záujme rozhodcovský rozsudok, ktorý sa prieči\nzákladným zásadám slovenského práva. Účelom však za žiadnych okolností nemá byť prieskum\nrozhodcovských rozsudkov z hľadiska ich vecnej správnosti. Žalovaný považuje odvolanie odvolateľa\nza nedostatočné a nerešpektujúce ustanovenia § 363 a § 365 C.s.p., nakoľko žalobca ako odvolateľ iba\nstroho vytýčil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p., pričom tieto žiadnym spôsobom\nreálne nerozvinul a neuviedol konkrétne, v čom súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. v čom žalobca ako odvolateľ\nvidí nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok\nsúdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.\n4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, žeby konkrétne\nnešpecifikoval a nerozvinul odvolacie dôvody voči rozsudku mestského súdu. Z obsahu podaného\nodvolania je zrejmé, že tento v časti nesprávneho právneho posúdenia veci rozporuje právny názor\nsúdu k platnosti, ev. neexistencii rozhodcovskej doložky v kontexte konania podnikateľa, konania\nprávnickej osoby a kompetencie vedúceho podniku zahraničnej osoby. V ďalšom namietal žalobca\nprávne posúdenie charakteru rozsudku vydaného\nv rozhodcovskom konaní a v\nnadväznosti i na uvedené aj porušenie predpisov rozhodcovského konania. V tejto súvislosti sa odvolateľ\nteda nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, pričom k týmto odvolacím námietkam žalovaný vo\nsvojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.10.2024 nezaujal žiadne relevantné stanovisko. Odvolateľ zotrval\nna svojom odvolacom návrhu.\n5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu odvolateľa uviedol, že vyjadrenie žalobcu nie je relevantné vo\nvzťahu k prejednávanej veci a ani vo vzťahu k samotnému odvolaniu, keďže žalobca neuviedol žiadne\nnové skutočnosti, resp. právne argumenty vzťahujúce sa k predmetu sporu, a preto nie je možné zaujať\niné stanovisko k odvolaniu ako to, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje žalovaný za vecne správny\na riadne odôvodnený, opätovne zdôraznil, že konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie\nje odvolacím konaním, pričom všetky dôvody zamietnutia žaloby boli súdom prvej inštancie jednoznačne\na jasne odôvodnené. V ostatnom žalovaný zotrval na obsahu svojho predchádzajúceho vyjadrenia.\n6. Žalobca v ďalšom vyjadrení odmietol nesprávne tvrdenia žalovaného o náležitostiach jeho odvolania\nvoči rozsudku súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých má ísť iba o strohé odvolanie nespĺňajúce náležitosti\npredpísané Civilným sporovým poriadkom pre odvolanie, keď z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podal\nriadne odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie, spĺňajúce predpísané náležitosti, a teda v tomto\nprípade ide zo strany žalovaného\no hrubé zavádzanie odvolacieho súdu, čím zneužíva\nsvoje procesné oprávnenie podľa ustanovenia § 374 ods. 2 C.s.p.\n7. Ďalšie vyjadrenia doručené do spisu neboli.\n8. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§\n379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné\npodmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to\ndôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať\núspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. mája 2026; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli\nstrany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1\nC.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods.\n2, ods. 3 C.s.p.).\n\n9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n10. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns\nodôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody.\n11. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu\na z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie\nžiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku, ktorým\nžalobu žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky\naj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy,\nz vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v\nsúlade s § 220\nods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej\ninštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre\nposúdenie veci\na rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán,\nvyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery\nriadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri\nhodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil\nani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje\nžiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom\nv celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú\npríslušný záver o zamietnutí žaloby. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací\nsúd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto\nprípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len\nk odvolacím námietkam žalobcu.\n12. Odvolací súd považuje predovšetkým za potrebné uviesť, že obsah odvolania žalobcu vo vzťahu k\nvýrokom napadnutého rozsudku nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť predmetného rozsudku\nsúdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v nich uvedených, pričom ani v odvolacom\nkonaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu\nskutkového stavu alebo by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.\n13.1. Odvolateľ v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že správne neustálil právne\na skutkové\nzávery týkajúce sa neplatnosti, resp. neexistencie rozhodcovskej doložky. Poukázal na to, že zmluvu o\ndielo, ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka podpísal subjekt bez právnej subjektivity Dôvodil,\nže ustanovenie § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka zakotvuje právo vedúceho podniku zahraničnej\nprávnickej osoby za podnikateľa konať, avšak len vo veciach týkajúcich sa podniku zahraničnej\nprávnickej osoby. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že vedúci organizačnej zložky (bez\nohľadu na to, že je zároveň i štatutárnym orgánom zahraničnej osoby) mohol platne zaviazať samotnú\norganizačnú zložku rozhodcovskou zmluvou, teda rozhodcovská zmluva v písomnej forme, tak ako\nvyžaduje zákon\no rozhodcovskom konaní a ktorá by zaväzovala\nžalobcu, podľa názoru odvolateľa neexistuje. Odvolací súd, pokiaľ ide o uvedenú odvolaciu námietku\nodvolateľa, sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi a odôvodnením súdu prvej inštancie. Odvolací\nsúd uvádza, že žalobca ako účastník rozhodcovského konania vedeného pred Slovenským arbitrážnym\nsúdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. pod sp. zn. 01/02/16, sa domáha\nzrušenia rozhodcovského rozsudku pre absenciu rozhodcovskej doložky dôvodiac, že zmluvu o dielo,\nktorej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka nepodpísal, ale ju podpísal jeho podnik, teda subjekt\nbez právnej subjektivity, prostredníctvom ktorého podniká na území Slovenskej republiky. Odvolací\nsúd, zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na ustanovenie § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka,\npodľa ktorého vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je\nzapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce\nsa tejto organizačnej zložky alebo podniku. Ustanovením § 13 <https://app.beck-online.sk/bo/documentview.seam?documentId=pj5f6mjzheyv6njrgmxhaylsmftxeylgfuytg&refSource=text> ods. 5 Obchodného\nzákonníka zákon priznáva osobitné oprávnenie (splnomocnenie) konať v mene podnikateľa vedúcemu\norganizačnej zložky podniku alebo vedúcemu podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný v\n\nobchodnom registri. Organizačné zložky tuzemských a zahraničných podnikateľov, aj keď sú zapísané v\nobchodnom registri, nie sú právnickými osobami (t. j. nemajú právnu subjektivitu). Vedúci organizačnej\nzložky koná vždy za podnikateľa, nie za organizačnú zložku. Predpokladom priznaného splnomocnenia\nvedúceho organizačnej zložky konať za podnikateľa je to, že ide o organizačnú zložku, ktorá je zapísaná\nv obchodnom registri, a súčasne, že aj jej vedúci je zapísaný v obchodnom registri. Odvolací súd ďalej\nuvádza, že každý podnikateľ, ktorý je zapísaný v obchodnom registri, môže zriadiť organizačnú zložku\npodniku. Vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby a vedúci organizačnej\nzložky podniku zahraničnej osoby sú v súlade s ustanovením § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka\nzákonnými zástupcami podnikateľa za predpokladu, že sú zapísaní v obchodnom registri. Posudzovaná\nforma zákonného zastúpenia je teda prípustná len u podnikateľov (fyzických a právnických osôb),\nktorí sa zapisujú do obchodného registra. Oprávnenie zákonne zastupovať organizačnú zložku\nvzniká vedúcemu organizačnej zložky zápisom do obchodného registra, ktorý má konštitutívne\núčinky (UŠIAKOVÁ, L. In MAMOJKA, M. a kolektív. 2016. Obchodný zákonník - Veľký komentár.\n1. zväzok. Bratislava: EUROKÓDEX, s. r. o., 2016, s. 28.). Organizačná zložka podniku svojím\nvznikom nenadobúda právnu subjektivitu, ale tvorí integrálnu súčasť podniku podnikateľa, tzn. konanie\nvedúceho organizačnej zložky bude vždy konaním podnikateľa, nie konaním organizačnej zložky.\nNa čele organizačnej zložky podniku stojí jej vedúci. Organizačné zložky domácich a zahraničných\npodnikateľov, aj keď sú zapísané v obchodnom registri, nie sú právnickými osobami. Vedúci organizačnej\nzložky tak koná vždy za podnikateľa, nie za organizačnú zložku. Zo všetkého uvedeného vyplýva, že\nak v prejednávanej veci vedúci podniku zahraničnej osoby podpísal zmluvu o dielo (v čase jej podpisu\nzapísaný v obchodnom registri ako vedúci organizačnej zložky), ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská\ndoložka, konal tak za žalobcu (zahraničnú osobu), práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo\n(vrátane rozhodcovskej doložky) zaväzujú žalobcu, v mene ktorého bola zmluva o dielo podpísaná.\nPokiaľ odvolateľ namietal, že z konania na súde prvej inštancie ani nevyplynuli žiadne skutkové okolnosti,\nodôvodňujúce jeho závery, týkajúce sa právnych úkonov vedúceho podniku zahraničnej osoby, odvolací\nsúd obdobne ako súd prvej inštancie považuje za potrebné v tejto súvislosti poukázať na to, že\nžalobca nenamieta uzatvorenie samotnej zmluvy o dielo, namieta len dohodu o rozhodcovskej doložke,\nv dôsledku čoho sa jeho konanie javí odvolaciemu súdu ako účelové. Ako vyplýva z odôvodnenia\nrozhodcovského rozsudku (strana 3), žalobca vo svojom stanovisku potvrdzuje uzatvorenie zmluvy o\ndielo, ako aj plnenie povinností z nej vyplývajúcich zmluvnými stranami. Aj uvedené skutkové okolnosti,\ntvrdené v konaní žalobcom (uzatvorenie zmluvy o dielo a plnenie povinností z nej vyplývajúcich),\npotvrdzujú správnosť záverov súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých žalobca platne uzatvoril dohodu o\nrozhodcovskej doložke. Uvedenú odvolaciu námietku preto odvolací súd nepovažuje za dôvodnú\n13.2. Pokiaľ odvolateľ namietal, že napadnutý rozsudok trpí vadou nepreskúmateľnosti, t. j. vadou\nodôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej\ninštancie v bodoch 46. až 56., v ktorých súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil\nskutočnosť, v zmysle ktorej odôvodnenie rozhodcovského rozsudku nemôže byť dôvodom jeho\nzrušenia a s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd,\nzhodne so súdom prvej inštancie, poukazuje na to, že prieskum rozhodcovského rozsudku je\nmožný žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku a je vymedzený v ustanovení § 40 ods.\n1 ZRK v znení účinnom\nv čase podania žaloby. Rozsah prieskumu\nrozhodcovských rozsudkov všeobecnými súdmi je výrazne obmedzený taxatívnym výpočtom § 40\nods. 1 ZRK, zameraným najmä na otázky procesného charakteru. Vychádzajúc zo znenia dotknutého\nustanovenia, nepreskúmateľnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu dôvodom jeho zrušenia nie je.\nOdvolací súd ďalej poukazuje na to, že konanie pred všeobecným súdom o žalobe na zrušenie\nrozsudku rozhodcovského súdu podľa zákona č. 244/2002 Z. z. <https://app.beck-online.sk/bo/\ndocument-view.seam?documentId=pj5f6mrqgazf6mrugq&refSource=text> na rozhodcovské konanie\nnenadväzuje a nie je možné ho považovať za ďalšie opravné konanie. Predmetom takého\nkonania všeobecného súdu nie je vecná správnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu vo veci\nsamej. Zisťovanie priebehu konania rozhodcovského súdu a ním vydaného rozsudku je v súdnom\nkonaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku predmetom dokazovania všeobecného súdu a tým\notázkou skutkovou a následne právnou, avšak výlučne z hľadiska úvah o procesnom postupe\nrozhodcovského súdu v rámci posudzovaných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa\nzákona\nč. 244/2002 Z. z. <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=pj5f6mrqgazf6mrugq&refSource=text>\n(R\n56/2020\n<https://app.beck-online.sk/\nbo/document-view.seam?documentId=njzwwxzsgaytqxzvn5rgi327he4a&refSource=text>). Odvolaciu\nnámietku odvolateľa preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.\n\n14. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne\nsprávny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.), a to aj vo výroku o trovách konania, keď súd prvej inštancie správne\npostupoval, keď podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. v konaní plne procesne úspešnému\nžalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l,\n§ 255\nods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Cr/18/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "53d8f31b-6265-42ea-bafd-6fffaa232513:a797cf3a-8a65-49df-8e52-172d8779ef3f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1109242741.1", "spisova_znacka": "3Obdo/18/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/18/2018 z 11. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-11", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1109242741.1"}], "citovane_v": []}