{"guid": "76a564b6-4dca-411b-879c-f361c3028027:8470cf43-c174-43a0-bc28-486dd40da8bf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1219204344.1", "spisova_znacka": "2CoPr/8/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoPr/8/2025 z 28. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2026, sp. zn. 2CoPr/8/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1219204344.1", "identifikacne_cislo": "1219204344", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nadežda Wallnerová", "sudca_id": 1463, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nadezda-wallnerova-1463", "datum_vydania": "2026-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 255 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8470cf43-c174-43a0-bc28-486dd40da8bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1219204344.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1219204344.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1219204344.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2CoPr/8/2025\n1219204344\n28. 01. 2026\nJUDr. Nadežda Wallnerová\nECLI:SK:KSBA:2026:1219204344.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov\nsenátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobcu: L.. L. P., D. XX.XX.XXXX,\nN.: X.. D. R. Č.. X/XX, N., právne zastúpený: JUDr. Ivica Štiglitz, advokátka, so sídlom: ul. Šafárikova\nč. 14/8, Rožňava, IČO: 42 324 017, proti žalovanému: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom: ul.\nKaradžičova č. 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12. novembra 2024, č. k.\nB3-12Cpr/5/2020-266, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12. novembra 2024, č. k.\nB3-12Cpr/5/2020-266, p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 12. novembra 2024, č. k. B3-12Cpr/5/2020-266 žalobu v\ncelom rozsahu zamietol. Druhým výrokom súd prvej inštancie žalovanému priznal voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu. V treťom výroku uviedol, že o výške trov konania rozhodne\nsúd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.\n2. Žalobca sa domáhal ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobu odôvodnil tým, že\npasívna vecná legitimácia žalovaného bola daná zák. č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce, v zmysle\npracovnej zmluvy, ktorú mal v čase neoprávneného získania osobných údajov o jeho osobe uzatvorenú\nso subjektom, ktorý sa porušenia dopustil. Uviedol, že k porušeniu ochrany jeho osobných údajov došlo\npočas mesiaca august v roku 2016,\nkedy pôsobil ako zamestnanec na základe pracovnej\nzmluvy zo dňa 31.10.2006 ako manažér odboru nákupu ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Porušenie\nmalo spočívať\nv neoprávnenom vstupe do informačného zdravotného systému a to\njeho nadriadeným\nL.. Z. F., ktorý bol v tom čase zamestnanec žalovaného (riaditeľ úseku) a to\ntak, že tento si mal neoprávnene prehliadať údaje o poskytovanej zdravotnej starostlivosti žalobcu, ktorá\nmu bola poskytnutá v dňoch 19.08.2016. Žalovaný ako poskytovateľ verejného zdravotného poistenia\nprevádzkuje komerčný zdravotný systém „O.“, v ktorom eviduje všetky informácie ku svojim klientom\npodľa § 16 odsek 1 zákona č. 581/2004 Z. z.\no zdravotných poisťovniach, dohľade nad\nzdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom a účinnom v rozhodnom\nobdobí (ďalej v texte len „ zákon\no zdravotných poisťovniach“).\nK úniku údajov žalobcu malo dôjsť tak, že v module „zúčtovanie zdravotných výkazov“, v ktorom sú\nevidované všetky vykázané zdravotné výkony v príslušnom mesiaci takzvané „dávky“, ktoré značia počet\nfinančných prostriedkov uhradených na účely verejného zdravotného poistenia žalovaným v prospech\n\njeho klientov\na v ktorých je takisto obsiahnutý údaj za akým účelom tieto finančné\nprostriedky boli uhradené, čo znamená, že obsahujú informácie o zdravotnom stave klientov. Žalovaný\nna spracúvanie svojej agendy v rozhodujúcom období používal vyššie špecifikovaný informačný program\naj spolu s aplikáciou „O.“, ku ktorým majú priamy vstup zamestnanci žalovaného a ku ktorým mal vstup\naj priamy nadriadený žalobcu L.. Z. F..\nK úniku informácií ako aj k ich neoprávnenému\nzískaniu malo dôjsť práve konaním nadriadeného zamestnanca žalovaného pánom F. a to tak, že\ntento si mal dňa 19.08.2016 o 10:38 hod. prezerať dávku poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorá\nbola v rámci jeho zdravotného poistenia poskytnutá žalobcovi a to v dňoch 27.06.2016 a 28.06.2016\nabsolvovaním odborného vyšetrenia u svojho urológa. Žalobca poukázal na ustanovenia § 4 ods. 2\npísm. e, § 13 ods. 1 a § 14 písm. f/ zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platný\na\núčinný v rozhodnom období (ďalej v texte len „zákon o ochrane osobných údajov“), s tým, že v zmysle\nuvedeného žalobca namietal konanie oprávneného zamestnanca L.. F., ktorý mal konať nad rozsah\ndaných právomocí vyplývajúcich mu z poučenia zo dňa 20.01.2016 signovaným so žalovaným a to\ntak, že v samotnom poučení žalovaný koncipoval rozsah právomoci týkajúci sa spracúvania osobných\núdajov dotknutých subjektov iba v rozsahu zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a\ndoplnení zákona\nč. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nv texte len „zákon o zdravotnom poistení“), pričom poučenie presne špecifikovalo zoznam osobných\núdajov, ktoré možno spracúvať (Protokol o kontrole spracúvania osobných údajov zo dňa 27.03.2019\nvyhotovený Úradom pre kontrolu osobných údajov). K porušeniu malo dôjsť spôsobom, že osoba, ktorá\núdaje získala, nemala právo akýmkoľvek spôsobom s nimi nakladať a takéto práva jej nevyplývali ani z\npracovnej zmluvy. Ozrejmil, že zamestnanec žalovaného získal údaje pomocou informačného systému\nO. a to tak, že v module zúčtovanie zdravotných údajov je možné zistiť výkony až po úroveň vstupu\ndo faktúr každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, v ktorých sú evidované všetky uskutočnené\nzdravotné výkony ako aj vykázaná zdravotná starostlivosť, ktorá bola poistencovi poskytnutá. Uvedené\nbolo v hrubom rozpore nakoľko na prístup k takýmto informáciám nemá mať žiadny zamestnanec a s\ntakýmito údajmi môže disponovať len dotknutá osoba žalobca a ošetrujúci lekár. Uviedol, že samotná\npoistná zmluva, ktorá je s poistencom uzatvorená aj s poučením\no spracúvaní osobných\núdajov neobsahuje takýto výslovný súhlas poistenca na spracúvanie osobných údajov. Ak je potrebné\nspracúvať osobné údaje, poisťovateľ je povinný si vyžiadať od poistenca osobitný súhlas dotknutej\nosoby, ktorý si od žalobcu nikto pred získaním údajov o jeho zdravotnom stave nevyžiadal. Uviedol,\nže takýto neštandardný postup prístupu\nk informáciám dotknutých osôb žalovaný\nsubjekt zaviedol v súvislosti s navýšením finančných objemov pre subjekty, s ktorými má žalovaný\nzmluvne dohodnuté poskytovanie týchto finančných prostriedkov. Vyhodnocovanie žiadosti o navýšenie\ntýchto objemov pre subjekty, ktorým je žalovaný povinný poskytnúť tieto prostriedky na základe zmluvy\no poistení by mali byť vyhodnocované na základe algoritmu bez zásahu zamestnancov žalovaného,\navšak títo sú oprávnení tieto žiadosti vyhodnocovať samostatne pri žiadostiach, ktoré prevyšujú priemer\nnavýšenia o viac ako 800,- eur pre predchádzanie vzniku škôd u žalovaného, a preto majú aj prístup k\ninformáciám o zdravotnom stave poistencov. Vo vzťahu k analyzovaniu navýšenia objemov v prípade\nUniverzitnej nemocnice N. v ktorej bola žalobcovi poskytnutá zdravotná starostlivosť v dňoch 27.06.2016\na 28.06.2016 pracovníci z úseku nákupu zdravotnej starostlivosti pri analýze opodstatnenosti navýšenia\nfinančných objemov mali prístup aj k údajom o zdravotnom stave dotknutej osoby (žalobcu). Žalovaný\npri prerokúvaní veci pred osobitným orgánom na dohľad ochrany osobných údajov uviedol, že k vstupu\nprostredníctvom informačného systému L.. F. dňa 19.08.2016 malo dôjsť na podnet samotného žalobcu.\nŽalobca uviedol, že toto stanovisko je v rozpore, nakoľko ak by chcel mať prístup k dosiahnutým výkonom\nposkytovanej zdravotnej starostlivosti, mohol by postupovať kontrolou vo svojom vlastnom užívateľskom\nkonte alebo vstupom do informačného systému O. a W., nemal ani akýkoľvek dôvod preverovať si\nlekárom poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Tiež poukázal na to, že žalovaný postupoval\nv\nhrubom rozpore s jeho vnútornými normami nakoľko L.. Z. F. nemal žiadne relevantné pracovné dôvody\nna kontrolu vykázanej zdravotnej starostlivosti (navýšenie objemov pre univerzitnú nemocnicu N.)\nnakoľko analýza opodstatnenosti o navýšenie finančných objemov pre univerzitnú nemocnicu, v ktorej\nžalobcovi bola poskytnutá zdravotná starostlivosť spadal pod kompetenciu manažérky odboru nákupu\nústavnej zdravotnej starostlivosti. Taktiež konanie žalovaného nebolo v súlade s ním vydanou internou\nsmernicou č. 215 a č. 224, platnou od 01.01.2016, ktorá presne vymedzovala pôsobnosť jednotlivých\norganizačných útvarov kontrolovanej osoby. Za kontrolou vykázaných zdravotných výkonov zodpovedal\núplne iný odbor a to odbor metodiky a schvaľovacích činností spadajúci pod úsek revíznych činností a\nnie úsek nákupu zdravotnej starostlivosti pod ktorú spadala aj činnosť L.. Z. F.. Porušenie povinnosti\nprístupom k jeho zdravotnej dokumentácii a zdravotným údajom odôvodnil aj tým, že vzhľadom\n\nna zdravotný stav poistenca, účtovné doklady a dokumentáciu súvisiacu s rozsahom poskytnutej\nzdravotnej starostlivosti ako aj vykazovanie výdavkov na zdravotnú starostlivosť v súlade s odsekom\n9 odsekom 6 zákona\nč. 581/2004 Z. z. a metodického usmernenia UDZS č. 01/2016 pre\nhodnotenie výkonových a ekonomických ukazovateľov majú vzhľadom na povahu osobných informácií\nkontrolovať iba revízni lekári s medicínskym vzdelaním, ktoré pracovníci žalovaného v čase úniku\ninformácií nemali. Žalobca mal preto za preukázané, že žalovaný v rozhodnom čase postupoval v\nrozpore s ustanovením § 6 ods. 2 písm. b zákona o ochrane osobných údajov pretože nastavením\nčasti užívateľských prístupov do informačného systému O. umožnil prístup neoprávnenej osoby k\núdajom žalobcu. Podľa názoru žalobcu prišlo k hrubému rozporu nakoľko prišlo k porušeniu samotných\ninterných predpisov žalovaného a interných smerníc, keď žalovaný rozsahom nastavených oprávnení\npre pracovníkov úseku nákupu zdravotnej starostlivosti umožnil oboznámenie sa s individuálnymi údajmi\no poskytnutej zdravotnej starostlivosti a konkrétnym poistencom nezabezpečil primeraný rozsah ochrany\nosobných údajov vrátane ochrany pred neoprávneným alebo nezákonným spracúvaním. Žalovaný ako\nzamestnávateľ nebral do úvahy špecifickosť postavenia dotknutej osoby žalobcu ako poistenca, nakoľko\nokrem právneho vzťahu postaveného na zmluve\no zdravotnom poistení bol so žalovaným v\npracovnoprávnom vzťahu. Z Dodatku o kontrole ako aj z Protokolu vyplývalo, že zamestnanci, ktorí mali\nprístup k posúdeniu dosiahnutých výkonov (dávok) a ktorí mali prístup k informáciám o zdravotnom stave\nosôb, nemali po preskúmaní pracovných zmlúv ako aj požiadaviek žalovaného ako zamestnávateľa\nna obsadenie pozície manažér nákupu zdravotnej starostlivosti dostatočné medicínske vzdelanie, čím\ndošlo k porušeniam vyhlášky štatistického úradu číslo 384/2015 z spolu s nariadením číslo 34/2018 Z. z.\nktorým sa dopĺňa nariadenie vlády číslo 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho\npovolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov\na sústave certifikovaných pracovných činností (ďalej v texte len „zákon č. 296/2010 Z. z.“). Žalobca\nmal za to, že kumuláciou s uvedeným došlo aj k porušeniu zákona číslo 576/2004 Z. z. o zdravotnej\nstarostlivosti o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“), a zákona číslo 578/2004 Z.\nz. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách\nv zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) a to\ntak, že zamestnanci žalovaného nesplnili kvalitatívne znaky na medicínskeho pracovníka, čím nenaplnili\nodbornú požiadavku stanovenú k spracúvaniu informácií o zdravotnom stave poistencov a dopustili\nsa hrubého porušenia mlčanlivosti stanovenej ako jednej zo základných zásad etického kódexu. Z\ndodatku o kontrole bolo možné konštatovať, že žalovaný nezabezpečil uschovávanie údajov spôsobom\nvhodným ich povahe. Žalobca okrem iného uviedol, že konanie žalovaného v rozpore so spracúvaním\nosobných údajov pretrvávalo dlhé obdobie, čo vyplývalo aj z hodnotenia kontrolného orgánu, ktorý\npodľa žalobcu žalovanému prikázal tento stav napraviť a údaje spracúvať v súlade s platnými právnymi\npredpismi a ktorý konštatoval hrubý rozpor s nariadením o ochrane osobných údajov, na čo žalovaný\nreagoval tak, že sa zaviazal k celkovej reforme interných predpisov ako aj k odňatiu práv vstupu do\ninformačných systémov O. a W. a jednoznačne uznal svoje pochybenie. Žalobca ďalej uviedol v žalobe,\nže zamestnanec žalovaného L.. Z. F. zneužil údaje a to tak, že dňa 19.08.2016 si neoprávnene prezeral\núdaje o zdravotnom stave žalobcu. Následne dňa 21.09.2017, rok po neoprávnenom získaní týchto\ninformácií, ich ako nadriadená osoba voči žalobcovi hrubo zneužil a to tak, že po návrate z konferencie\nslovenské zdravotníctvo 2017, kde sa stretol s pánom V. C., vtedy členom predstavenstva A. W. B. a.\ns., a pred ostatnými zamestnancami úseku nákupu zdravotnej starostlivosti povedal, že má informáciu,\nže žalobca podstúpi MR prostaty (na žiadanke a výkaz v systéme bolo vyšetrenie uvedené pod kódom\nDg. Y V zmysle uvedeného žalobca je toho názoru, že sa tak žalovaný dopustil prezradenia osobných\núdajov žalobcu a to veľmi závažným spôsobom.\n3. Žalobu ďalej odôvodnil tým, že zamestnávateľ nie je oprávnený akokoľvek zisťovať špecifické údaje\no zdravotnom stave zamestnanca pokiaľ tieto nemajú vplyv na výkon práce. Do úvahy pripadá iba\npoužitie na účel zistenia prekážok v práci na strane zamestnanca, pričom poukázal na § 144 odsek 2\nzákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „Zákonník\npráce“). V zmysle toho žalobca nepovažoval za relevantné a odôvodnené konanie žalovaného a to\ntak, že tento zisťoval údaje o žalobcovi nad rozsah právnych kompetencií, ktoré sú mu predpisom\npriznané a uviedol, že jeho zdravotný stav nijako neohrozoval jeho pracovný výkon ako zamestnanca\nu žalovaného, po zistení osobných informácií o zdravotnom stave žalobcu a následne vyzradení\ntýchto informácií, malo dôjsť podľa žalobcu zo strany žalovaného, za ktorého konal priamy nadriadený\nžalobcu L.. Z. F., ako aj ďalšie iné poverené osoby, k neoprávnenému zásahu do jeho mzdových\nodmien. Žalobca uviedol, že sa niekoľkokrát snažil riešiť problém prostredníctvom podania sťažnosti a\n\nžiadania stanoviska od vedenia spoločnosti. Žalovaný sa k uvedenému postavil pasívne a na uvedenú\nsťažnosť neodpovedal primeraným spôsobom, čo vyvrcholilo k podaniu návrhu na prešetrenie úniku\nosobných informácií pred Úradom pre kontrolu nad ochranou osobných údajov. Žalobca bol názoru,\nže konanie žalovaného bolo možné aplikovať pod konanie napĺňajúce znaky bossingu. Poukázal na\nto, že v rozhodnom období kedy nastal únik informácii mal sa žalobca voči nemu prostredníctvom\nsvojho zamestnanca dopustiť neoprávneného krátenia variabilnej zložky mzdy, pričom všetky úkony\nžalobcu boli plnené na 100 %. Po vznesení nesúhlasu o výške hodnotenia percentuálnej úspešnosti\nvykonanej práce žalobcom, nadriadená osoba v pozícii členky predstavenstva uznala pochybenie svojho\npodriadeného zamestnanca L.. Z. F. a žalobcovi postupne zvýšila odmenu zo 75 % hodnotenia na\n80 % hodnotenia až nakoniec na 100 %. Na základe konania žalovaného bol žalobca nútený ukončiť\npracovný pomer výpoveďou. K možnej námietke premlčania zo strany žalovaného žalobca uviedol, že\nnárok na nemajetkovú ujmu ako osobitný druh ochrany vzniká okamihom porušenia právnej povinnosti\na teda k prvému porušeniu prišlo dňa 19.08.2016, keď boli nezákonne získané údaje o zdravotnom\nstave žalobcu žalovaným, pričom premlčacia lehota na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je\ntrojročná, žalobca svoj žalobný návrh podal na súd pred uplynutím tejto lehoty v termíne do 19.08.2019.\nK posúdeniu náhrady nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z porušenia spracúvania osobných údajov žalobca\ndospel k záveru, že mu\nv súvislosti z porušením viacerých ustanovení Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní\nosobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné\nnariadenie o ochrane údajov), (ďalej len „Nariadenie o ochrane osobných údajov“), ako aj zákona o\nochrane osobných údajov a Ústavy SR vznikla značná ujma. Žalobca postupoval v súlade s článkom 77\nNariadenia a to tak že prvotne požiadal o preverenie kontroly spracúvania osobných údajov kontrolný\norgán v podobe Úradu na kontrolu ochrany osobných údajov, pričom tento konštatoval značné porušenie.\nK posúdeniu náhrady nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z porušenia Zákonníka práce žalobca poukázal\nna § 13 Zákonníka práce, § 9 ods. 2 a 3 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých\noblastiach\na o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(antidiskriminačný zákon) platnom a účinnom v rozhodnom období, (ďalej v texte len „antidiskriminačný\nzákon), na § 13 odsek 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „OZ“)\na na článok 83 Nariadenia o ochrane osobných údajov.\n4. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že je pravdou, že na základe podnetu žalobcu bola v roku\n2018 vykonaná Úradom na ochranu osobných údajov SR kontrola zameraná na preverenie súladu\nspracúvania osobných údajov v informačných systémoch žalovaného so zásadami a podmienkami\nspracúvania osobných údajov stanovených v príslušných právnych predpisoch. Na základe kontroly bolo\nzistené, že žalovaný nastavením užívateľských prístupov a oprávnení do informačného systému „O.“\numožnil zamestnancom úseku nákupu zdravotnej starostlivosti a teda aj osobe L.. Z. F., vtedajšiemu\npriamemu nadriadenému žalobcu, prístup k údajom o zdraví, ktoré boli obsiahnuté v zúčtovacích\ndávkach doručovaných poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a tým aj prístup k údajom o zdraví\nžalobcu, ktorý je zároveň poistencom žalovaného ako zdravotnej poisťovne. K namietanému, že\nnesprávnym nastavením prístupov v informačnom systéme O. malo dôjsť k zásahu do osobnostných\npráv žalobcu a to tým, že zamestnanec žalovaného L.. F. si prezrel osobné údaje žalobcu dňa 19.08.2016\na následne dňa 21.09.2017 ich voči žalobcovi mal hrubo zneužiť a pred ostatnými zamestnancami\núseku nákupu zdravotnej starostlivosti povedal, že: „ má informáciu, že žalobca podstúpi MR prostaty...“,\nžalovaný uviedol, že odmieta, že by medzi uvedenými nedostatkami v prístupoch v informačnom\nsystéme O. a medzi skutočnosťou, že pán F. mal údajne povedať, že žalobca podstúpi MR prostaty, bola\nakákoľvek príčinná súvislosť. Medzi týmito dvoma konaniami bol viac ako ročný rozdiel, počas ktorého\npán F. sa mohol oboznámiť so zdravotným stavom žalobcu kdekoľvek, aj od samotného žalobcu. Okrem\ntoho dňa 19.08.2016 sa pán L.. F. oboznámil s už poskytnutou zdravotnou starostlivosťou žalobcu,\npričom bola podľa vyjadrenia žalobcu dňa 21.09.2017 táto informácia zneužitá a L.. F. povedal, že\nžalobca ešte len „podstúpi v budúcnosti predmetné vyšetrenie“. Naviac nie je zrejmé za akých okolností\npán F. povedal pred ostatnými kolegami túto informáciu, odkiaľ mal túto informáciu, ani kontext celého z\nuvedeného dôvodu, preto žalovaný odmietol akékoľvek tvrdenia o úniku alebo zneužití osobných údajov\nžalobcu. Žalovaný priznal, že prístupy v jeho informačnom systéme O. boli nastavené v takom rozsahu,\nkedy sa s osobnými údajmi o zdraví prostredníctvom iných záznamov, dávok poskytovateľov zdravotnej\nstarostlivosti, mohli oboznamovať aj zamestnanci, ktorí tieto pre svoju pracovnú náplň nepotrebovali.\nŽalovaný nepoprel fakt, že pán L.. F. si prostredníctvom vykázanej dávky pozrel údaj o zdraví žalobcu,\navšak toto konanie nemalo žiadne negatívne následky, v podobe zneužitia alebo vyzradenia osobných\núdajov žalobcu. Medzi konaním pána L.. F. dňa 19.08.2016 a dňa 21.09.2017, na ktoré žalobca\n\npoukazuje v súvislosti s jeho porušením osobnostných práv, nie je žiadna príčinná súvislosť. Z obsahu\nžalobného návrhu je zrejmé, že dňa 21.09.2017 mal pán L.. F. povedať inú informáciu, ako tu s ktorou sa\noboznámil dňa 19.08.2016. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že by u žalovaného mohlo dochádzať\nk úniku informácií u niekoľkých ďalších poistencov. Išlo iba o ničím nepodložené domnienky žalobcu\ns tým, že je logické ak ÚOOU zistí nesúlad s platnou legislatívou čo i len v jednom prípade, nariadi\ntento nesúlad odstrániť. Ďalej uviedol, že žalobca mal v konaní preukázať, že tým, že žalovaný nemal\ndostatočne zabezpečené oprávnenia a prístupy v informačnom systéme O. a bolo tak umožnené L.. F.\ndňa 19.08.2016 nahliadnuť do záznamu o zdraví žalobcu, došlo k takým zásahom do jeho osobnostných\npráv, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Túto\nskutočnosť podľa žalovaného žalobca nepreukázal, svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi konkrétnymi\ndôkazmi, kedy, ako a akým spôsobom bola znížená dôstojnosť jeho osobnosti, či jeho vážnosť v\nspoločnosti. Medzi nedostatočnými zabezpečeniami prístupov v informačnom systéme O., konaniami\npána L.. F. a údajným zásahom do osobnostných práv žalobcu nebola podľa žalovaného žiadna príčina\nsúvislosť. K porušeniu práv zamestnanca, k mzdovej diskriminácii žalovaný konštatoval, že žalobca\nsvoje tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi alebo podkladmi, ktoré by preukazovali\nnezákonný postup žalovaného. Ďalej podľa žalovaného žalobca v tejto súvislosti nesprávne aplikoval\n§13 odsek 6 Zákonníka práce, keď situáciu kedy žalobcovi nebola priznaná individuálna variabilná zložka\nmzdy v plnom rozsahu 100 % hodnotenia, pomenúva ako porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.\nK mzdovej diskriminácii žalovaný uviedol, že nie je zrejmé na akom základe mal žalovaný diskriminovať\nžalobcu, v danom čase žalovaný priznával svojim zamestnancom, rovnako tak žalobcovi, odmeny,\nindividuálnu variabilnú zložku mzdy, na polročnej báze, vo vyhodnotení stanovených cieľov. Poznamenal\npri tom, že individuálna variabilná zložka mzdy je nenárokovateľná časť mzdy, ktorú vôbec nemusí\nzamestnávateľ uhrádzať a závisí od individuálneho vyhodnotenia pracovných úspechov jednotlivého\nzamestnanca. Preto konštatovanie žalobcu, že pri priznaní individuálnej variabilnej zložky mzdy v\nrozsahu hodnotenia 75 % išlo o neoprávnené krátenie odmien, bolo v príkrom rozpore s charakterom\nindividuálnej variabilnej zložky mzdy. Takýto postup nevykazoval známky diskriminácie, ani známky\nnerovnakého zaobchádzania, naviac žalobca ani nekonkretizoval, v čom mala diskriminácia spočívať.\nRovnako nedošlo ani k porušeniu článku 23 Deklarácie základných ľudských práv a slobôd, keďže\nžalobca mal zachovanú a uhrádzanú primeranú a spravodlivú odmenu, mzdu, v súlade s pracovnou\nzmluvou, ani k porušeniu § 13 Zákonníka práce, keďže žalovaný nemal v čase hodnotenia vedomosť o\ntom, či žalobca má alebo nemá nepriaznivý zdravotný stav. Zo strany žalobcu išlo o prehnané, nesprávne\na ničím nepreukázané tvrdenie, pri ktorom absentuje akákoľvek príčinná, časová, ale aj logická súvislosť\na následnosť. Zo žaloby nie je zrejmé, či žalobca mal nepriaznivý zdravotný stav a či žalovaný mal o\ntom vedomosť. Dodal, že ak by žalovaný po incidente v roku 2016 chcel žalobcu kvôli jeho zdravotnému\nstavu diskriminovať, je otázne prečo by to robil až o viac ako rok a pol neskôr a medzitým mu uhrádzal\nvariabilné zložky mzdy takmer v plnej výške napríklad za 1 polrok 2017. Vo vzťahu k bossingu uviedol, že\nžalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, ako a kedy sa mal žalovaný respektíve pán L.. F. správať\ntak, že to vykazovalo znaky bossingu. Poznamenal, že prijal nápravné opatrenia na zabezpečenie\nochrany osobných údajov svojich klientov a zamestnancov, tieto udalosti žiadnym spôsobom nemôžu\nbyť spájané s následkami ako šikana, bossing, zastrašovanie, ponižovanie, či s krátením individuálnej\nvariabilnej zložky mzdy. Následne žalovaný konštatoval, že ÚOOU v žiadnom zo svojich dokumentov\nnehodnotil, že by zo strany žalovaného došlo k zneužitiu osobných údajov. Mal za to, že išlo len o\ndomnienky a ničím nepodložené tvrdenia žalobcu, ktoré aj keby boli pravdivé, pri stanovovaní výšky\nnemajetkovej ujmy nezohrávajú žiadnu rolu vzhľadom na charakter a účel náhrady nemajetkovej ujmy\nako osobnostnej, individuálnej kompenzácie a poukázal v tomto smere na uznesenie Najvyššieho súdu\nSR z 29.06.2011 spisová značka 4Cdo/232/2010. K požadovanej výške nemajetkovej ujmy uviedol,\nže priznaná finančná náhrada by v konaniach o ochranu osobnosti nemala byť neprimeraná k iným\nfinančným kompenzáciám. Podľa žalovaného požadovaná suma náhrady nemajetkovej ujmy vo výške\n40.000,- eur je prehraná a neprimeraná.\n5. Žalobca v replike uviedol, že vyjadrenie žalovaného považoval za tendenčné. Zdôraznil, že závažná\nujma a zásah do jeho osobnostných práv vznikli už v čase, keď sa L.. F. dostal do systému O. a\nprehliadal si údaje o žalobcovom zdravotnom stave. Tento zásah bol teda dostatočne kvalifikovaný na\nvyvolanie závažného stavu týkajúceho sa ujmy na právach žalobcu, lekárska dokumentácia podlieha\npod systém mlčanlivosti a bez súhlasu dotknutej osoby ju nie je možné zdieľať. L.. F. dotknuté informácie\nzískal, žalobcovi zasiahol do jeho osobnej sféry, porušujúc lekárske tajomstvo. Dodal, že na preukázanie\nkauzálneho nexusu medzi konaním žalovaného vo vzťahu k zásahu do osobnostných práv žalobcu,\npostačuje skutočnosť, že došlo k získaniu osobných údajov zamestnancom žalovaného, a že zistenie\n\ninformácie o zdravotnom stave žalobcu malo za následok neoprávnenú diskrimináciu na základe\njeho zdravotného stavu. Trval na tom, že výpoveď podal v dôsledku neustáleho nátlaku zo strany\njeho nadriadeného, predčasne pred plánovaným odchodom do dôchodku a ak by nedochádzalo k\ndiskriminačnému konaniu zo strany nadriadeného L.. F. a takisto prišlo k náprave zo strany nadriadených\nsubjektov u žalovaného, tak je pravdepodobné, že by žalobca pracoval v X. zdravotnej poisťovni a.s.\naž do 65-ich narodenín. Záverom dodal, že výška žalovanej sumy titulom náhrady nemajetkovej ujmy\nbola vzhľadom na značný zásah primeraná a to s ohľadom na únik osobných informácií žalobcu, ale aj\nnásledné konanie zamestnanca žalovaného, ktorý za jeho konanie zodpovedal v rozhodnom čase.\n6. Žalovaný v duplike za nelogické označil konštatovanie, že lekárska dokumentácia podlieha pod\nsystém mlčanlivosti a nie je možné ju zdieľať, nakoľko žalovaný je zdravotná poisťovňa, ktorá vykonáva\nzdravotné poistenie v prospech svojich poistencov, pričom nevyhnutnou súčasťou vykonávania\nverejného zdravotného poistenia je spracovávanie údajov o zdraví, ktoré získava od príslušných\npoisťovateľov zdravotnej starostlivosti, táto činnosť tvorí väčšinovú časť agendy zdravotnej poisťovne\na je nevyhnutná pre plnenie úloh zdravotnej poisťovne. Dodal, že jedinou situáciou, na ktorú žalobca\nopakovanie poukazoval a na základe ktorej vyhodnotil konanie žalovaného ako platovo diskriminačné\nalebo bossing, bolo priznanie individuálnej variabilnej zložky mzdy „iba“ v rozsahu hodnotenia 75 %, pri\nčom z vyjadrení žalobcu nebolo zrejmé, aký súvis mali zistenia o zdravotnom stave žalobcu a priznanie\nindividuálnej variabilnej zložky mzdy v rozsahu 75 %. K tvrdeniu žalobcu, že bol k výpovedi dotlačený,\nžalovaný konštatoval, že výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorý sa žalobca rozhodol urobiť sám\na slobodne, výpoveď datovanú dňa 29.01.2018 doručil žalobca žalovanému o 8 hod. Z predložených\npodkladov - emailov označených ako „vedeniu január 2018“ vyplývalo, že žalobca nadriadené subjekty\nžalovaného L.. I. O. členku predstavenstva, O.. O. Š.F. O., predsedu predstavenstva a O.. V. B. riaditeľku\núseku ľudských zdrojov kontaktoval tiež 29.01.2018, teda v rovnaký deň ako podal výpoveď a teda\nnemohlo byť pravdivé tvrdenie žalobcu, že by výpoveď nepodal ak by prišlo k náprave nadriadených\nsubjektov, keďže nápravy sa domáhal až po tom, čo podal výpoveď.\n7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkyne: L. F. a oboznámením sa s\nlistinnými dôkazmi, ktoré boli súčasťou súdneho spisu.\n8. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. e, § 6 ods.\n2 písm. b, § 13 ods. 1, § 14 písm. f, § 21 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných\núdajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom a účinnom v\nrozhodnom období, § 9 ods. 6, § 16 ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach, článku 11, § 9 ods. 2, §\n9 ods. 3, § 13 ods. 1, § 13 ods. 3, § 13 ods. 6, § 13 ods. 7 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 3\nods. 1, § 11, § 12 ods. 1, 2, 3, § 13 ods. 1, 2 a 3 OZ, § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona, bodu 4, 5\na článku 4, 5 ods. 1 písm. f a ods. 2, článku 24, 25 a 32 Nariadenia o ochrane osobných údajov, článku\n23 Deklarácie základných ľudských práv a slobôd, článku 16 odsek 1, 2 Ústavy SR.\n9. Aplikáciou citovaných ustanovení na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním súd prvej\ninštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný X. zdravotná poisťovňa\na.s. na účely verejného zdravotného poistenia prevádzkuje komerčný zdravotný poistný systém O.,\nv ktorom je evidovaná všetka dokumentácia kontrolovanej osoby (§ 16 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.\nz. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou) a tento systém bol dodaný\nna základe kúpnej zmluvy od dodávateľa V. Z. a.s. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným\nbol založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.10.2006. V doklade „Plán personálneho obsadenia\nodboru nákupu ambulantnej zdravotnej starostlivosti a lekárskej starostlivosti, dlhodobá stabilizácia\nzamestnancov a práca na rozvoji zamestnancov odboru“ bol zazanmený odchod zamestnancov do\ndôchodku zamestnancov a vyplýva z neho aj to, že: „L.. L. P. D. W. XX.XX.XXXX, predpokladaný\nodchod do dôchodku dňa XX.XX.XXXX“.. Z obsahu žaloby vyplývalo, že sa žalobca domáhal ochrany\nosobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 40.000,- eur s poukazom na porušenie spracúvania\nosobných údajov žalovaným a únik osobných údajov a s poukazom na porušenie práv zamestnanca,\nmzdovej diskriminácie, bossingu a šikany zo strany žalovaného. V rozhodnom čase dňa 19.08.2016\nboli žalobca L.. L. P. V. L.. Z. F. zamestnancami žalovaného vo vzťahu priamej podriadenosti a dňa\n19.08.2016 o 10.38 hod. si v module „Zúčtovanie zdravotných výkonov“ prezeral L.. Z. F. dávku od\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytoval dotknutej osobe L.. L. P. v dňoch 27.06.2016 a\n28.06.2016. Súd prvej inštancie prihliadol aj na výpoveď svedkyne O.. L. F. ako na nezaujatú, nakoľko\nsíce pravdivo potvrdila, že pred pojednávaním ju zamestnávateľ informoval o tom, že bude predvolaná\n\nako svedkyňa a ona sama predniesla svoj záujem dozvedieť sa o tom viac, rozprávali sa o obsahu\ntohto konania, o tom že jej ako svedkyni budú kladené otázky, pričom odmietla, že by dostala nejaké\ninštrukcie, ako by mala vypovedať. Svedkyňa potvrdila, že nemá vedomosť o skutočnosti, že pán L..\nZ. F. alebo akákoľvek iná osoba z pracovného kolektívu, by rozšírila informáciu, ktorá by sa mala\ntýkať zdravotného stavu žalobcu L.. L. P.. Svedkyňa potvrdila, že v pracovnom kolektíve sa konkrétny\nzdravotný stav L.. L. P. nepreberal. Skutočnosť, že svedkyňa L. F. požiadala V. C. o dojednanie termínu\nna MR v N. (G.) pre L.. L. P., mal súd prvej inštancie za preukázané zo správy (odoslanej z iPhonu) dňa\n21.09.2017. Listinným dôkazom - automaticky generovaným „e-mailom zo dňa 26.01.2018, 4:55 bolo\npreukázané, že v prílohe emailu sa nachádzal vyplnený formulár individuálnej variabilnej zložky mzdy\n(VZM), ktorý vyplnil priamy nadriadený s tým, že v prípade otázok je možné obrátiť sa na priameho\nnadriadeného. Z listinného dôkazu „Individuálna variabilná zložka mzdy „zamestnanca : P. L., manažér\nodboru nákupu ambulantnej starostlivosti, je uvedené v položke Ciele - 1.polrok 2017 , Percentuálne\nplnenie cieľov : 98,75 %, v položke : Ciele - 2. polrok 2017 , Percentuálne plnenie cieľov : 75 %, Ciele\n- 1. polrok 2018 (bez údajov). Skutočnosť, že žalobca nesúhlasil s hodnotením jeho nadriadeného,\nže namietal, že toto neobsahuje odôvodnenie pri krátení percent, vyslovil žalobca, že očakával, že\nzodpovední zaujmú v predmetnej veci postoj, nakoľko žalobca dospel k záveru, že v tomto prípade ide\no porušenie interných predpisov X. zdravotnej poisťovne a.s., mal súd prvej inštancie za preukázanú\nz e-mailu žalobcu zo dňa 29.01.2018 , 8:18. E-mailom zo dňa 31.01.2018, 15:48 bolo preukázané, že\nžalobca očakával od I. O. ( členky predstavenstva), O.. O. Š. O. (predsedu predstavenstva) a O.. V. B.\n(riaditeľky úseku ľudských zdrojov), zaujatie stanoviska k porušeniu interných predpisov X. zdravotnej\npoisťovne a.s. jeho nadriadeným L.. Z. F. stanovisko, či hodnotenie urobené jeho nadriadeným platí,\nnamietal hodnotenie na 75 % bez sformulovaného zdôvodnenia jeho nadriadeným, žalobca trval v emaily\nna tom, že dosiahnuté výsledky na úseku nákupu v roku 2017 neboli dosiahnuté vďaka vedeniu úseku\nL.. Z. F., ale napriek jeho vedeniu. Uvedené vyústilo v to, že žalobca dospel k záveru po 11-ich rokoch\npráce v X. zdravotnej poisťovni a.s., že podal výpoveď k 31.03.2018 s tým, že ho nezaujíma, čo si myslí\njeho nadriadený, ale aké stanovisko vo veci zaujímajú nadriadení L.. Z. F. a žalobcu (L.. L. P.). Pani I.\nO. (členka predstavenstva)) odpovedala žalobcovi e-mailom zo dňa 31.01.2018, 3:18, a potvrdila, že\nzaevidovala dva e-maily žalobcu a navrhla ich riešiť po ukončení práceneschopnosti L.. Z. F.. Následne\nprehodnotením „variabilky“ žalobcu L.. L. P. za 2. polrok 2017 L.. Z. F. bolo rozhodnuté, že žalobcovi bude\ndoplatený rozdiel, keďže plnenie úloh vyhodnotila na 100 %. K dôvodu výpovede súd prvej inštancie\npoukázal na skutočnosť, že sám žalobca mal za to, že týmto pani I. O. uznala pochybenie nadriadeného\nL.. Z. F., pričom samotný žalobca poukázal na to, že toto pochybenie L.. Z. F. týkajúce sa individuálnej\nvariabilnej zložky mzdy vyústilo do jeho výpovede a odchodu do dôchodku. Úrad na ochranu osobných\núdajov Slovenskej republiky ako kontrolný orgán vykonal kontrolu spracúvania osobných údajov podľa\n§ 90 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov, ktorého predmetom bolo podozrenie z neoprávneného\nspracúvania osobných údajov dotknutej osoby L.. L. P. a iných dotknutých osôb. Pri kontrole zohľadnil\nvšetky právne aspekty a súvislosti, pričom posudzoval predmetnú udalosť v kontexte legislatívy platnej v\ndanom čase. Dňa 27.03.2019 vypracoval Protokol o kontrole, z obsahu ktorého okrem iného vyplývalo,\nže bola kontrolovaná osoba: X. zdravotná poisťovňa a.s. a predmet kontroly : súlad spracúvania\nosobných údajov v informačných systémoch so zásadami spracúvania osobných údajov, boli uvedené\npreukázané kontrolné zistenia s ich odôvodnením. Následne Úrad na ochranu osobných údajov\nSlovenskej republiky vypracoval Dodatok k protokolu o kontrole č. 00010/2019-Ui-8, podľa § 97 ods. 5\nzák. č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z obsahu\nktorého okrem iného vyplýva dátum doručenia námietok: 16.04.2019, dátum a miesto vypracovania\ndodatku: 02.05.2019 Bratislava Kontrolný orgán vzal na vedomie informáciu o aktuálne vykonávaných\nkrokoch smerujúcich k odstráneniu zistených nedostatkov zo strany kontrolovanej osoby (kontrolný\norgán vyhodnotil námietky kontrolovanej osoby ako neopodstatnené a v dodatku ju o tom informoval doručený dňa 07.05.2019 kontrolovanej osobe). Z obsahu Zápisnice o prerokovaní protokolu o kontrole\nč. 00010/2019-Ui-14, prerokovanú dňa 30.05.2019 vyplývalo, že kontrolovaná osoba sa vyjadrila, že\nplánuje na základe rozhodnutia výboru pre riadenie údajov odobrať prístupové práva k informáciám o\nposkytovaní zdravotnej starostlivosti úseku nákupu zdravotnej starostlivosti v súvislosti so zavedením\nrobotizácie do tohto procesu a kontrolovaná osoba sa vyjadrila, že do 30.06.2019 zreviduje smernice o\nochrane osobných údajov a poučenia osôb poverených spracúvaním osobných údajov. Úrad na ochranu\nosobných údajov Slovenskej republiky rozhodnutím č. 00198/2019 - Os - 10 zo dňa 02.08.2019 rozhodol,\nže: Prevádzkovateľovi (žalovanému) neukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin\nich vzniku, nakoľko prevádzkovateľ v priebehu konania zistené nedostatky odstránil a uloženie opatrení\nna odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku nie je v danom prípade dôvodné a účelné. Úrad\nna ochranu osobných údajov konštatoval, že žalovaný ako prevádzkovateľ porušil ustanovenia § 65 ods.\n\n1 zák. č. 122/2013 Z. z. a § 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 122/2013 Z. z. tým, že nastavením časti užívateľských\nprístupov a oprávnení do informačného systému O. určil podmienky spracúvania osobných údajov tak,\nže umožnil dňa 19.08.2016 prístup neoprávnenej osoby L.. F. k údajom navrhovateľa o jeho zdraví (čl. 5\nods. 1 písm. f/ Nariadenia) tým, že rozsahom nastavených oprávnení pre zamestnancov zaradených na\núseku nákupu zdravotnej starostlivosti v rozsahu umožňujúcom oboznámenie sa s individuálnymi údajmi\no poskytnutej zdravotnej starostlivosti konkrétnym poistencom nezabezpečil primeranú bezpečnosť\nosobných údajov, vrátane ochrany pred neoprávneným alebo nezákonným spracúvaním, čím porušil\nzásadu dôvernosti a čl. 24 ods. 1 Nariadenia, neprijatím vhodných technických a organizačných\nopatrení s ohľadom na riziká pre práva a slobody dotknutých osôb v súvislosti so spracúvaním údajov\no zdraví špecifickej skupiny zamestnancov prevádzkovateľa, ktorí sú verejne zdravotne poistení u\nprevádzkovateľa. Listom zo dňa 20.06.2019 „Pokus o mimosúdnu dohodu“ sa obrátil žalobca na\nžalovaného a uplatnil si nárok na zaplatenie náhrady ujmy vo výške 20.000,- eur. Žalovaný listom „Pokus\no mimosúdnu dohodu - odpoveď“ zo dňa 28.06.2018 žalobcovi oznámil, že jeho nárok nepovažuje za\ndôvodný a opodstatnený a ním uplatnený nárok na zaplatenie náhrady ujmy neuhradí.\n10. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal porušenie\nspracúvania osobných údajov žalovaným dňa 19.08.2016, a žalovaný dané ani nepoprel, ale žiadnym\ndôkazom žalobca nepreukázal následný únik osobných údajov, porušenie práv zamestnanca, mzdovú\ndiskrimináciu a bossing, šikanu zo strany žalovaného. Listinné dôkazy, výsluch žalobcu a svedkyne O.. F.\npreukázali, že žalobca bol nespokojný s prácou jeho priameho nadriadeného L.. Z. F. a s jeho pracovným\nhodnotením za 2. polrok 2017, vyslovil nespokojnosť s priznaním variabilnej zložky mzdy na úrovni 75\n%, čo súd prvej inštancie nepovažoval za zásah do osobnostných práv žalobcu.\n11. Vo vzťahu k namietanému porušeniu ochrany osobných údajov dňa 19.08.2016, bolo nesporné a\nlistinnými dôkazmi opísanými v odôvodnení rozsudku preukázané, že dňa 19.08.2016 došlo zo strany\nL.. Z. F. (v rozhodnom období priameho nadriadeného žalobcu), k prezeraniu osobných údajov žalobcu\nv systéme O. žalovaného, ale nebolo preukázané, že tieto informácie by boli L.. Z. F. zneužité alebo\nvyzradené pred inými osobami, nebolo preukázané, že by unikli. K žalobcom opísanému tvrdeniu, že dňa\n21.09.2017, mala byť L.. Z. F. vyzradená informácia, že žalobca „podstúpi MR prostaty“, mal súd prvej\ninštancie s poukazom na výsluch svedkyne O.. F., za nepreukázané. Ďalej poukázal súd prvej inštancie\nna časový nesúlad, keď dávka od poskytovateľa bola dňa 27.06.2016 a dňa 08.06.2016\na\nk neoprávnenému prezretiu zdravotného záznamu žalobcu došlo dňa 19.08.2016,, teda žalobca už bol\nna vyšetrení, a preto nemohol L.. Z. F. uviesť v roku 2017, že pôjde na MR vyšetrenie. Uviedol aj, že\nbolo preukázané, že L.. Z. F. za to, že zlyhal a prezrel si zdravotné záznamy žalobcu, bol disciplinárne\npokarhaný a žalovaný, na základe kontroly Úradu na ochranu osobných údajov prijal nápravné opatrenia,\naby sa v budúcnosti takéto situácie neopakovali a aby ochrana osobných údajov zamestnancov a\npoistencov bola zabezpečená v súlade so zákonný zásadami a pravidlami. Úrad na ochranu osobných\núdajov Slovenskej republiky rozhodnutím č. 00198/2019 - Os - 10 zo dňa 02.08.2019 rozhodol, že\nprevádzkovateľovi (žalovanému) neukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich\nvzniku, nakoľko prevádzkovateľ v priebehu konania zistené nedostatky odstránil a uloženie opatrení\nna odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku nie je v danom prípade dôvodné a účelné.\nTaktiež bolo preukázané, že žalovaný po incidente v roku 2016 žalobcu kvôli jeho zdravotnému stavu\nnediskriminoval žiadnym spôsobom, bolo nesporné, že žalovaný uhrádzal žalobcovi variabilné zložky\nmzdy v takmer plnej výške (napr. za prvý pol rok 2017).\n12. K otázke priznania individuálnej variabilnej zložky mzdy v roku 2017 v rozsahu 75 % hodnotenia,\npriamym nadriadeným L.. Z. F., súd prvej inštancie uviedol, že túto skutočnosť nebolo možné spájať\ns tým, že zo strany L.. Z. F. došlo k prezeraniu osobných údajov žalobcu v systéme O. žalovaného\ndňa 16.08.2016. Toto hodnotenie súd prvej inštancie nepovažoval za diskrimináciu a ani za zásah do\nosobnostných práv žalobcu, nakoľko tu chýba príčinná, časová, logická súvislosť a následnosť, pričom\nmedzi konaním L.. Z. F. dňa 19.08.2016 a dňa 21.09.2017 a priznaním variabilnej zložky mzdy, nebola\nžiadna príčinná súvislosť.\n13. Súd prvej inštancie uviedol, že žiaden z vykonaných dôkazov nesvedčal či už priamo alebo nepriamo\no šikane a psychickom terore, o nepriaznivých podmienkach na pracovisku žalovaného a k otázke\nbossingu, šikany súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedkyne O.. L. F.. Súd prvej inštancie uviedol,\nže ani z výsluchu žalobcu nemal za preukázanú neprijateľnú, zlú atmosféru na pracovisku žalovaného\nkonaním priameho nadriadeného žalobcu L.. Z. F.. Naopak mal za preukázané, že žalobca okrem iného\n\nnamietal neinformovanie o rokovaní s inou zdravotnou poisťovňou, namietal neodbornosť L.. Z. F.,\navšak tieto skutočnosti neboli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, nebolo preukázané\nkonkrétne kedy a akým konaním sa mal L.. Z. F. dopustiť takého konania, že by toto konanie vo vzťahu\nk žalobcovi vykazovalo známky ním tvrdeného bossingu, šikany, psychického teroru, zastrašovania,\nponižovania, vytvárania nepriateľského prostredia. Zo žalobcom uvedenej lekárskej správy o zlepšení\njeho zdravotného stavu vyplývalo zlepšenie zdravotného stavu žalobcu, ale tento doklad nepreukazoval,\nže došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu pod vplyvom nejakého konkrétneho konania žalovaného\nresp. L.. Z. F..\n14. Súd prvej inštancie neprihliadol na tvrdenie žalobcu, že ním opísané správanie sa žalovaného\nho prinútilo podať výpoveď skôr ako plánoval, nakoľko z predloženej komunikácie žalobcom mal za\npreukázané, že dôvodom pre podanie výpovede bol nesúhlas žalobcu s postupom jeho priameho\nnadriadeného s jeho hodnotením a nepriznaním variabilnej zložky mzdy na úrovni 100 %, ale na\núrovni 75 %, pričom žalobca očakával od I. O. (členky predstavenstva), O.. O. Š. O. (predsedu\npredstavenstva) a O.. V. B. (riaditeľky úseku ľudských zdrojov), zaujatie stanoviska k ním namietanému\nporušeniu interných predpisov X. zdravotnej poisťovne a.s. jeho nadriadeným L.. Z. F. a stanovisko,\nči hodnotenie urobené jeho nadriadeným platí. Uvedené (nesúhlas žalobcu s postupom priameho\nnadriadeného) vyústilo v to, že žalobca dospel k záveru podať výpoveď k 31.03.2018. Žalobca\nnepreukázal súdu prvej inštancie, že by kontaktoval zamestnávateľa (žalovaného) v súvislosti s jeho\npodozrením na diskriminačné alebo šikanózne správanie L.. Z. F.. Emailovou komunikáciou medzi\nžalobcom a žalovaným žalobca riešil nepriznanie variabilnej zložky mzdy za 2. polrok roku 2017 na úrovni\n100 % a tento postup žalovaného súd prvej inštancie nepovažoval za bossing, mzdovú diskrimináciu.\n15. Nárok, ktorého sa žalobca podanou žalobou domáhal nebol podľa záveru súdu prvej inštancie\ndôvodný a žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie uviedol, že aj keď osobným\nindividuálnym zlyhaním L.. Z. F. dňa 19.08.2016 ako neoprávnenej osoby došlo k neoprávnenému\nnahliadnutiu do zdravotných údajov žalobcu (čl. 5 ods. 1 písm. f/ Nariadenia), táto skutočnosť\nautomaticky nezakladá nárok na nemajetkovú ujmu žalobcu. Žalobca nepreukázal žiadne negatívne\nnásledky tohto zásahu do jeho osobnostných práv, pri ktorom by žalobca utrpel takú ujmu, pri ktorej\nje kompenzácia v peniazoch spravodlivá a jediným vhodným zadosťučinením (a nie ospravedlnenie),\na preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Nebolo preukázané, že by záznamy o zdravotnom stave\nžalobcu boli zneužité a boli voči žalobcovi použité tak, že by ho diskriminovali a že by zasahovali do\njeho osobnostných práv.\n16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že\nžalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.\n17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca\nodvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pri čom uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie\npovažoval za arbitrárne a svojvoľné, nemajúce oporu\nv právnych predpisoch a\nani v dôkazoch produkovaných počas konania. Svojvoľnosť v rozhodnutí videl konkrétne v tom, že v\nsamotnom rozhodnutí súdu prvej inštancie išlo o nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním,\nskutkovými a právnymi zisteniami; v interpretácii, ktorá bola v extrémnom nesúlade s obsahom právnej\npraxe až odklonom od ustálenej judikatúry bez toho, aby boli dostatočne odôvodnené dôvody, na základe\nktorých súd prvej inštancie odmietol stabilizovanú výkladovú prax a nerešpektovanie kogentnej normy.\nK záveru súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno uviedol, že s ním nemožno\nsúhlasiť, nakoľko porušenie zákonom a ústavou chránených osobnostných práv preukázal. Pri tom\npoznamenal, že nebolo zrejmé, v čom konkrétne žalobca dôkazné bremeno neuniesol vzhľadom na\nto, že porušenie spracúvania osobných údajov a únik osobných informácií zo strany žalovaného bolo\nv konaní preukázané Rozhodnutím Úradu na ochranu osobných údajov SR zo dňa 02.08.2019. Vo\nvzťahu k nároku žalobcu uplatnenia náhrady nemajetkovej ujmy za porušenie osobnostných práv,\nuviedol, že na uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje žiadna forma zavinenia t.j.\nči už úmyselné zavinenie alebo zavinenie z nedbanlivosti. Občianskoprávna úprava je založená na\nobjektívnom princípe, čiže vyvodenie zodpovednosti sa realizuje bez ohľadu na zavinenie. Zodpovedný\nsubjekt bude za zásah do osobnostných práv zodpovedať aj v prípade, ak by o tomto zásahu nevedel.\nNamietal pri tom, že súd prvej inštancie tieto normy a ustanovenia na predmetnú vec vo svojich právnych\núvahách, ktoré sú premietnuté do rozhodnutia neaplikoval a to konkrétne neaplikoval ustanovenia\nčl. 82 Nariadenia EÚ 2016/679 z 27.04.2016, ustanovenie § 38 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z. z. o\n\nochrane spotrebiteľa a čl. 19 ods. 3 Ústavy SR. Z uvedeného dôvodu bol žalobca názoru, že súd prvej\ninštancie neposúdil vec právne správne, nakoľko neaplikoval právne normy, ktoré sa skutkovej podstaty\nprejednávanej veci týkajú. K záveru súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal žiadne negatívne\nnásledky zásahu do jeho osobnostných práv uviedol, že súd prvej inštancie pri vytváraní právnych\núvah nevychádzal z vykonaného dokazovania a nevyhodnotil všetky dôkazy vo vzájomné súvislosti.\nPrávnu úvahu súdu prvej inštancie o tom, že nebolo preukázané, že by záznamy o zdravotnom stave\nžalobcu boli zneužité a boli voči žalobcovi použité tak, že by ho diskriminovali a že by zasahovali do\njeho osobnostných práv považoval za subjektívnu a rovnako tak aj názor o tom, že žalobca nepreukázal\nnegatívne následky tohto zásahu. Žalobca tiež nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie o tom, že\nžiadnym spôsobom nepreukázal následný únik osobných údajov, porušenie práv zamestnanca, mzdovú\ndiskrimináciu a bossing zo strany žalovaného, pričom poukázal na listinný dôkaz z výsledku hodnotenia\nkoncom roka 2017 vo výške 75 %. Uvedené krátenie mzdy, ktoré nakoniec žalovaný doplatil, podľa\nnázoru žalobcu znamená, že žalovaný svoje pochybenie spočívajúce v bezdôvodnom finančnom krátení\nžalobcu uznal a že na krátenie nebol daný dôvod. Doplnil, že z predloženého dôkazu žalovaným zo dňa\n15.08.2024, ktoré však žalovaný predložil neúplné (chýbala variabilná zložka mzdy/odmeny) vyplývalo,\nže zamestnanec totožného oboru v rovnakej pozícií mal oproti žalobcovi od 01.07.2017 zvýšený brutto\nmesačný plat o 46 % viac ako mal žalobca. Z uvedeného vyplýva, že došlo k bezdôvodnej platovej\ndiskriminácii voči žalobcovi. Pri tom poznamenal, že medzi najbežnejšie prejavy bossingu patrí práve\nodlišné odmeňovanie zamestnanca a to hlavne v prípade, keď na to zamestnávateľ nemá žiadny\ndôvod presne tak, ako to bolo preukázané v prípade žalobcu, keď žalovaný doplatil žalobcovi mzdové\nkrátenie a tým si priznal, že na krátenie nemal objektívny dôvod. K záveru súdu prvej inštancie o\ntom, že nevzhliadol diskrimináciu v odmeňovaní manažérov dvoch odborov s podobnou náplňou práce\nuviedol, že ten nevychádzal z predložených dôkazov v konaní, nakoľko z nich vyplýval pravý opak,\nako to súd prvej inštancie dôvodil v odôvodnení rozhodnutia. Tvrdenie o tom, že odbor AZSaLS, kde\npracoval žalobca, vykonával menej zložitú prácu a v menšom objeme ako odbor USaSVLZ považoval za\nnesprávne a táto skutočnosť nevyplávala zo žiadneho dôkazu predloženého v konaní. Za nespravodlivé\nžalobca považoval aj hodnotenie dôkazu súdom prvej inštancie v časti, kde prihliadol na výpoveď svedka\nO.. I. F., ktorá je v súčasnosti zamestnancom žalovaného. Bol názoru, že výpoveď svedkyne nebola\nvierohodná, pričom poukázal na to, že svedkyňa pred pojednávaním sa o obsahu konania a o tom, čo\nsa jej budú pýtať na pojednávaní rozprávala so zamestnávateľom. Navyše poskytla vyjadrenia, ktoré si\nnavzájom odporujú. Na otázku, či má vedomosť o tom, že by v kolektíve kolovali informácie o zdravotnom\nstave žalobcu odpovedala jednoznačne a s istotou, že konkrétny zdravotný stav žalobcu sa v kolektíve\nnepreberal a na otázku, či má vedomosť o tom, že sa v kolektíve rozšírila informácia o plánovanom\nvyšetrení žalobcu odpovedala, že si toto už nepamätá. Naopak, neprihliadal na výpoveď žalobcu, že\núdajné ním opísané správanie žalovaného ho prinútilo podať výpoveď skôr ako plánoval, a súvisiace\nskutočnosti hodnotil subjektívne, bez toho aby ich posúdil s ostatnými dôkazmi v konaní a s výpoveďou\nžalobcu. K záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal kauzálny nexus medzi porušením\njeho práv a nemajetkovej ujmy, ktorá mu takým konaním vznikla, uviedol, že viac než jasne preukázal,\nže ujmu vo svojej osobnej sfére pociťoval ako značnú a mala tak dosah na kvalitu jeho života osobného\na aj pracovného. Pri tom poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II US 695/2017 zo\ndňa 05.12.2018 a rovnako tak na nález II US 424/2012 zo dňa 06.11.2014. Tiež uviedol, že vzhľadom\nna judikatúru súdov o výške nemajetkovej ujmy táto závisí vždy od konkrétneho prípadu, najmä však v\nzávislosti od povahy, trvania, závažnosti ujmy.\n18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny, riadne\nodôvodnený, preskúmateľný a zákonný. Uviedol, že žalobcom v odvolaní uvádzané normy nezakladajú\nabsolútne právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Poznamenal, že žalobca síce preukázal, že zo\nstrany zamestnanca žalovaného, L.. Z. F., vtedajšieho priameho nadriadeného žalobcu, došlo k\nneoprávnenému prezeraniu jeho údaju\no zdraví, nepreukázal však, že týmto konaním mu\nvznikla akákoľvek majetková alebo nemajetková ujma, ani príčinnú súvislosť medzi prípadnou ujmou a\nuvedeným porušením. Dodal, že pokiaľ ide o právnu úpravu podľa § 11 Občianskeho zákonníka a čl.\n19 ods. 3 Ústavy SR, tá nepriznáva žalobcovi právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ale zakladá právo\nkaždej fyzickej osobe na ochranu jej osobnosti a preto nemá žiaden súvis s unesením alebo neunesením\ndôkazného bremena. Podotkol, že opísané pocity žalobcu ako pocit krivdy, stresu a sklamania,\nnevyplývali zo žiadneho predloženého dôkazu a žalobca tieto pocity nepreukázal ani samotným\nvýsluchom. Z predložených písomných dôkazov, napr. e-mail zo dňa 25.01.2018, či z výsluchu žalobcu\njednoznačne vyplývalo, že jeho nespokojnosť a frustrácia pramenila iba z nevyplatenej časti zložky\nvariabilnej mzdy. Tiež namietal, že pokiaľ žalobca nepreukázal v konaní zneužitie jeho osobných\n\núdajov a negatívne dôsledky toho konania na jeho osobnosť, nemôže namietať subjektívnosť súdu,\nže tieto neexistujúce dôkazy nesprávne vyhodnotil. Argumentáciu žalobcu, že nezabránením prístupov\ndo informačného systému žalovaného mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo narušeniu ústavou chránených\nosobnostných práv u ktoréhokoľvek z 484.184 poistencov, žalovaný vo vzťahu k predmetnému konaniu\noznačil za absolútne irelevantnú, nesúvisiacu a nedôvodnú. K mzdovej diskriminácii opätovne uviedol,\nže krátenie variabilnej zložky mzdy, ktorá nie je nárokovateľnou zložkou mzdy, nemôže dochádzať ku\ndiskriminácií. Pokiaľ ide o porovnanie odmeňovania žalobcu a manažéra na obdobnej pracovnej pozícií,\nopakovane poukázal na to, že v prípade oboch manažérov išlo z pohľadu náročnosti o rozdielnu povahu\npráce. V súvislosti s výpoveďou svedka, ktorého žalobca sám navrhol, mal žalovaný za to, že súd prvej\ninštancie logicky a zrozumiteľne vysvetlil, prečo túto svedeckú výpoveď akceptoval ako dôkaz a hodnotil\nho. Pri tom poznamenal, že bolo zarážajúce, že žalobca, ktorý si bol vedomý, že svedkyňa, ktorú sám\nnavrhol vypočuť, je stále zamestnankyňou žalovaného, namieta svedeckú výpoveď svedkyne z dôvodu\njej lojálnosti voči žalovanému ako jej zamestnávateľovi. Ďalej uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal,\nže mu vznikla ujma, ktorá by mala byť odškodnená v peniazoch. Nepreukázal, že by došlo k vyzradeniu,\nči zneužitiu jeho údajov o zdravotnom stave a diagnóze, akou trpí, nepreukázal, že by jeho nadriadený\nvytváral nepríjemné pracovné prostredie, nepreukázal, že by sa pod vplyvom údajného nepriaznivého\npracovného prostredia zhoršil jeho zdravotný stav, resp. tvrdené poruchy spánku, ani to, že pod vplyvom\ntýchto skutočností sa mal žalobca rozhodnúť ukončiť pracovný pomer. Navyše medzi jednotlivými javmi,\nktoré žalobca počas konania popisoval, nebola časová, logická ani príčinná súvislosť. Vo vzťahu k\nrozhodnutiu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 9C/25/2012, zo dňa 19.06.2014 na ktoré žalobca\nv odvolaní poukázal, žalovaný uviedol, že toto bolo v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala primeraného\nfinančného zadosťučinenia vo výške 46.471,49 eur, uznesením sp. zn. 9C/149/2010 zastavené.\n19. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contario v spojení s ust.\n§ 219 CSP) a viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné.\n20. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie.\nSúd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery, a dospel\nk správnemu záveru, že tu nie je preukázaný vznik škody, či inej nemajetkovej ujmy v súvislosti s\nneoprávneným oboznámením sa žalovaného (prostredníctvom zamestnanca žalovaného) s osobným\núdajom žalobcu. Odvolací súd na druhej strane uvádza, že súd prvej inštancie neuviedol v odôvodnení\nvšetky príslušné právne normy, ktoré sa na danú vec vzťahujú, avšak dané opomenutie nemá za\nnásledok nesprávne posúdenie veci. Odvolací súd teda dospel k záveru, že žalobca v odvolaní správne\nuviedol, že sa na danú vec vzťahuje čl. 82 Nariadenia EÚ 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri\nspracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov a čl. 19 ods. 3 Ústavy SR. Odvolací\nsúd v zmysle ust. § 382 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok oznámil účastníkom možné\npoužitie týchto ustanovení a poskytol im lehotu 10 dní odo dňa doručenia výzvy na vyjadrenie sa k\nmožnému použitiu vyššie uvedených predpisov. Odvolací súd však na druhej strane zastáva názor, že\ninterpretácia daných noriem zo strany žalobcu nie je správna. Žalobca má totiž za to, že z daných noriem,\nnajmä čl. 82 Nariadenia EÚ 2016/679 vyplýva, že nárok na nemajetkovú ujmu má žalobca už len z toho\ndôvodu, že došlo k neoprávnenému nakladaniu s jeho osobným údajom o zdravotnom stave, teda má\nza to, že samotné neoprávnené nakladanie s jeho osobnými údajmi je samo osobe postačujúce k tomu,\naby mu bola priznaná nemajetková ujma v peniazoch. Odvolací súd s daným výkladom nesúhlasí a to z\nnasledovných dôvodov. Podľa čl. 82 Nariadenia EÚ 2016/679 (Právo na náhradu škody a zodpovednosť)\nkaždá osoba, ktorá utrpela majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v dôsledku porušenia tohto nariadenia,\nmá právo na náhradu utrpenej škody od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa. Podľa čl. 19 ods.\n3 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo\niným zneužívaním údajov o svojej osobe. Z citovaných ustanovení vôbec nevyplýva, že by pre priznanie\nmajetkovej, či nemajetkovej ujmy v dôsledku porušenia nakladania s osobnými údajmi postačovalo len\nto, že došlo k porušeniu nakladania s osobnými údajmi. Z citovaného čl. 82 nariadenia EÚ 2016/679\nvyplýva, že právo na náhradu utrpenej škody má osoba, ktorá v dôsledku porušenia nariadenia utrpela\nmajetkovú alebo nemajetkovú škodu, teda musí byť splnené, že tu je existencia ujmy, alebo škody ktorá\nbola utrpená, rovnako tak existencia porušenia GDPR a príčinná súvislosť medzi týmto porušením a\nujmou. Odvolací súd v danej otázke plne odkazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-300/21\n(UI proti ?sterreichische Post AG), zo dňa 04.05.2023, ktorý sa týka práve výkladu práva na náhradu\n\nškody podľa čl. 82 nariadenia EÚ 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov\na o voľnom pohybe takýchto údajov. Hlavným záverom daného rozsudku je, že článok 82 ods. 1\nGDPR sa má vykladať v tom zmysle, že porušenie ustanovení samotné tohto nariadenia nestačí na\npriznanie práva na náhradu škody. V odôvodnení rozsudku Súdny dvor EÚ okrem iného uvádza: „ Na\njednej strane zo znenia tohto ustanovenia jasne vyplýva, že existencia „ujmy“ alebo „škody“, ktorá bola\n„utrpená“, predstavuje jednu z podmienok vzniku práva na náhradu škody stanoveného v uvedenom\nustanovení, rovnako ako aj existencia porušenia GDPR a príčinnej súvislosti medzi touto ujmou a\ntýmto porušením, pričom tieto tri podmienky sú kumulatívne. Preto sa nemožno domnievať, že každé\n„porušenie“ ustanovení GDPR samo osebe zakladá uvedené právo na náhradu škody v prospech\ndotknutej osoby, ako je definovaná v článku 4 bode 1 tohto nariadenia. Takýto výklad by bol v rozpore so\nznením článku 82 ods. 1 uvedeného nariadenia. Na druhej strane treba zdôrazniť, že osobitné zmienky\no „ujme“ a „porušení“ v článku 82 ods. 1 GDPR by boli zbytočné, ak by normotvorca Únie zastával\nnázor, že porušenie ustanovení tohto nariadenia môže samo osebe a v každom prípade postačovať na\nvznik práva na náhradu škody. V druhom rade predchádzajúci doslovný výklad podporuje aj kontext, do\nktorého toto ustanovenie patrí. Článok 82 ods. 2 GDPR, ktorý spresňuje režim zodpovednosti, ktorého\nzásady sú stanovené v odseku 1 tohto článku, totiž preberá tri podmienky nevyhnutné na vznik práva\nna náhradu škody, a to spracúvanie osobných údajov vykonané v rozpore s ustanoveniami GDPR, ujmu\nalebo škodu, ktorú utrpela dotknutá osoba, a príčinnú súvislosť medzi týmto nezákonným spracúvaním a\ntouto ujmou.“ Vzhľadom na vyššie uvedené závery Súdneho dvora EÚ odvolací súd musí konštatovať, že\nsúd prvej inštancie postupoval správne, keď na priznanie nároku na nemajetkovú ujmu, mu nepostačoval\nlen samotný neoprávnený zásah do osobných údajov žalobcu. Postupoval správne, keď skúmal aj, či\nv dôsledku uvedeného zásahu (nezabezpečenie systému s osobnými údajmi poistencov, čo umožnilo\nzamestnancovi žalovaného neoprávnene sa oboznámiť s údajom o zdravotnom stave žalobcu) došlo\nna strane žalobcu k utrpeniu ujmy. Na základe vykonaného dokazovania má odvolací súd za to, že\nsprávne dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o\npreukázanie utrpenia škody/ujmy v dôsledku neoprávneného oboznámenia sa zamestnanca žalovaného\ns jeho osobným údajom (údajom o jeho zdravotnom stave). Súd prvej inštancie vysvetlil, prečo takýmto\ndôkazom nie je žalobcom predložená lekárska správa. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že daná\nlekárska správa zo dňa 30.07.2018 (na č.l. 130) nepreukazuje, že žalobca v dôsledku toho, že došlo\nk neoprávnenému oboznámeniu sa s jeho osobným údajom zo strany zamestnanca žalovaného utrpel\nnejakú ujmu. Z danej lekárskej správy vyplýva len to, že od kedy je žalobca na dôchodku cíti sa\ndobre. Dané v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako dôkaz potvrdzujúci utrpenie ujmy v dôsledku\nneoprávneného oboznámenia sa s osobným údajom žalobcu zo strany žalovaného dňa 19.08.2016.\nSprávne sú aj závery súdu prvej inštancie o tom, že nie je ani preukázané, že by zamestnanec p. F., ktorý\nsa neoprávnene dňa 19.08.2016 oboznámil so zdravotnými údajmi žalobcu, tieto údaje dňa 21.09.2017\nzneužil a vyzradil ostatným zamestnancom na úseku nákupu zdravotnej starostlivosti. K danému bola\nvypočutá svedkyňa - zamestnankyňa na danom úseku (navrhnutá žalobcom), z ktorej výpovede však\nnevyplynulo, že by došlo k vyzradeniu informácií o zdravotnom stave žalobcu zo strany p. F.. To, že\nsvedkyňa uviedla, že sa nebavili v kolektíve o zdravotnom stave žalobcu a že si nepamätá, či im p.\nF. uviedol informáciu o zdravotnom stave žalobcu si neodporujú, ako tvrdí žalobca v odvolaní. Mohlo\ndôjsť k tomu, že p. F. spomenul pred inými zamestnancami informáciu o zdravotnom stave žalobcu\n(preukázané to však v konaní nie je), avšak to neznamená, že by ďalej bola táto informácia predmetom\nich záujmu, teda že by ju ďalej zamestnanci medzi sebou rozoberali. Svedkyňa uviedla, že zdravotný\nstav žalobcu nebol žiadnou témou v ich pracovnom kolektíve. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil\naj námietku žalobcu, že svedkyňa nie je dôveryhodná, nakoľko je zamestnankyňou žalobcu a tento\nju inštruoval ako má vypovedať, ako neopodstatnenú. To, že svedkyňa pri obdržaní predvolania sa u\nžalobcu informovala o akú ide vec, neznamená, že bola inštruovaná ako má vypovedať. Svedok je riadne\npoučený, že má vypovedať pravdu, a nie je dôvodné len zo skutočnosti, že svedok je zamestnanec\nžalovaného vyvodiť, že nebude vypovedať pravdivo. Napokon súd prvej inštancie správne uzavrel aj\nto, že nebolo preukázané, že v súvislosti s oboznámením sa s údajom o zdravotnom stave p. F., ktorý\nbol nadriadeným žalobcu, bola žalobcovi priznaná odmena za druhý pol rok 2017 vo výške 75 %.\nDané žalobca hodnotí aj ako bossing, či šikanu zo strany nadriadeného voči jeho osobe. Odvolací\nsúd sa v plnom rozsahu stotožňuje v tejto otázke s odôvodnením súdu prvej inštancie, že nepriznanie\nodmeny (ktorá navyše je nenárokovateľnou zložkou mzdy), nemožno hodnotiť automaticky ako bossing,\nči šikanu, či diskrimináciu. Navyše k neoprávnenému zásahu do osobných údajov malo dôjsť 19.08.2016,\nteda týmto dňom nadriadený žalobcu získal informácie o zdravotnom stave žalobcu, avšak za prvý pol\nrok 2017 mal žalobca priznanú odmenu takmer vo výške 100 %. Teda aj dané svedčí o tom, že tu nie\nje preukázané, že by\np. Rybiansky odmenu žalobcu za druhý pol rok 2017 znížil\n\nz dôvodu vedomosti o jeho zdravotnom stave. V danom prípade ide čisto len o subjektívne vnímanie\nsituácie, prameniace s nespokojnosťou žalobcu s priznaním mu odmeny za druhý pol rok 2017 „len“ vo\nvýške\n75 %. Dané subjektívne vnímanie popísané v žalobe, však nie je preukázané žiadnym\nrelevantným dôkazom.\n21. Odvolací súd preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie na podklade podaného odvolania dospel\nk záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne a preto rozsudok potvrdil. (§\n387 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by v dôsledku\nneoprávneného oboznámenia sa s osobným údajom žalobcu zo strany žalovaného, došlo ku vzniku\nujmy. Ako je vyššie vysvetlené, na priznanie práva na náhradu škody/ujmy v danom prípade musia byť\nsúčasne splnené tri podmienky, ktorými sú samotný neoprávnený zásah do osobných údajov, utrpenie\nškody/ujmy a príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a ujmou. V danom prípade je preukázané len\nneoprávnené nakladanie s osobným údajom žalobcu, avšak ďalšie dve podmienky a to vznik ujmy a\npríčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a ujmu absentujú, čo je dôvodom na zamietnutie\nžaloby.\n22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1\nv\nspojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu\nvznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Cpr/5/2020", "guid": "723ff0dd-ab5b-42ed-86c5-726bc113732a:e1ba1ff7-b15c-4c9a-bc1a-fd0d3bc1284d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "723ff0dd-ab5b-42ed-86c5-726bc113732a:e1ba1ff7-b15c-4c9a-bc1a-fd0d3bc1284d", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Cpr/5/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Cpr/5/2020 z 20. 11. 2020", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2020-11-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/723ff0dd-ab5b-42ed-86c5-726bc113732a:e1ba1ff7-b15c-4c9a-bc1a-fd0d3bc1284d"}], "citovane_v": []}