{"guid": "caed46c5-c42f-4e32-bd5b-768eaa6515a2:9d92eed5-2388-45b8-a641-3090bbc89771", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1220010619.3", "spisova_znacka": "2To/87/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2To/87/2025 z 29. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2026, sp. zn. 2To/87/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1220010619.3", "identifikacne_cislo": "1220010619", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Danica Veselovská", "sudca_id": 682, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-veselovska-682", "datum_vydania": "2026-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-285", "nazov": "§ 285 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-285", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-285"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-285", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d92eed5-2388-45b8-a641-3090bbc89771", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1220010619.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1220010619.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1220010619.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2To/87/2025\n1220010619\n29. 01. 2026\nJUDr. Danica Veselovská\nECLI:SK:KSBA:2026:1220010619.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov\nsenátu JUDr. Márie Šimkovej a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného D. N. a spol. pre prečin\nporušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného\na prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn.\nB2-4T/81/2020 zo dňa 02.10.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.01.2026 jednomyseľne\ntakto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d) ods. 2 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok vo vzťahu k\nobžalovanému D. N. zrušuje.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný\nD. N., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q. - U. Q.,\npodľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry\nBratislava II sp. zn. 4Pv 39/20/1102 zo dňa 29.07.2020 pre prečin porušovania domovej slobody podľa\n§ 194 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.\na), písm. b) ods. 2 písm. b) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na\ntom skutkovom základe, že\nRV. (právoplatne odsúdený trestným rozkazom sp. zn. 41/81/2020 zo dňa 13.05.2022) a I. U. spoločným\nkonaním v čase od 10.00 hod. do 10.20 hod. dňa 27.05.2015 v Q. na Q. ulici č. XX, vykonali vlámanie do\nbytu poškodeného U. F. na vyvýšenom prízemí, a to tak, že po tom čo D. N., I. U. pustil syn poškodeného\nD. F. v čase okolo 08.00 hod, dňa 27.05.2015 do uvedeného bytu, aby si tam mohli aplikovať pervitín,\nnásledne zhruba po hodine prišiel do bytu aj N. W., pričom D. N. sa s I. U. zamkli na pár minút v izbe\npoškodeného U. F., kde si nechali otvorené okno a následne keď všetci z bytu odišli, D. N., I. U., N. W.\nsa zastavili na Q. ulici pri E., kde sa začali rozprávať o tom, že sa vrátia do bytu poškodeného U. F.\ncez nachystané pootvorené okno a pôjdu do neho kradnúť, pričom N. W. ostal stáť v parku za bytovým\ndomom na Q. ulici č. XX, kde sledoval okolie a sledoval či sa D. F. nevracia domov, teda robil tzv., „oko\" a\nv prípade, že áno, mal zavolať D. N. na mobil, zatiaľ čo I. U. z vonkajšej strany bytového domu podoprela\nnohu D. N., ktorý vyliezol po stene a cez pootvorené okno vnikol do bytu, následne otvoril vchodové\ndvere, cez ktoré do bytu ďalej vnikla I. U. a takto svojím spoločným konaním odcudzili z predsiene horský\npánsky bicykel zn. Y. SE XXXX čiernej farby s prednou odpruženou vidlicou v hodnote 400€ a zo stola\nv obývačke notebook zn. J. N čierno-bordovej farby v hodnote 150€ spolu s dvoma hracími portami,\nčím takto uvedeným konaním spôsobili poškodenému U. F. škodu krádežou vo výške 550€, pričom\nD. N. bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený trestným rozkazom\nOkresného súdu Bratislava I zo dňa 07.07.2014 pod sp. zn. 5T/1/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť\ndňa 07.07.2014, a Iveta Posztósová bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch\nodsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV pod sp. zn. 3T/174/2014 zo dňa 12.02.2015,\nktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.02.2015,\n\nnakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.\nPodľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodený U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. 4, Q.,\nodkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II zamieta.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaných D. N. a I. U. vinnými zo spáchania\nprečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1 Trestného zákona\núčinného od 06.08.2024 v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k §\n212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na skutkovom základe\nuvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nSúd prvého stupňa u obžalovaného D. N. podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného\ntrestu, pretože trest uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3T/9/2016\nzo dňa 17.12.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/71/2019 zo dňa\n09.03.2022považoval za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.\nObžalovanej I. U. súd prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s\npoužitím § 2 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 39 ods. 1, ods. 5, § 42 ods. 1 Trestného\nzákona účinného od 06.08.2024 uložil súhrnný odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, pre výkon ktorého\nobžalovanú podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym\nstupňom stráženia. Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 2 ods.\n1, § 56 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) § 39 ods. 1, ods. 5, § 42 ods. 1 Trestného zákona\núčinného od 06.08.2024 jej uložil aj peňažný trest vo výmere 500€. Pre prípad úmyselného zmarenia\nvýkonu peňažného trestu podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanovil náhradný trest odňatia slobody\nvo výmere 6 mesiacov. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu\nOkresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/182/2015 zo dňa 05.10.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia\nna tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nNapokon podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd prvého stupňa zaviazal obžalovaných spoločne a\nnerozdielne nahradiť škodu vo výške 550€ poškodenému U. F., ktorého so zvyškom nároku na náhradu\nškody podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal na civilný proces.\nProti tomuto rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie v neprospech oboch\nobžalovaných smerujúce proti výroku o treste. Obžalovaný D. N. podal v zákonnej lehote odvolanie proti\nvšetkým výrokom napadnutého rozsudku i proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.\nObžalovaný odôvodnil odvolanie podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 19.11.2025. Obžalovaný\nvytýka konaniu predchádzajúcemu napadnutému rozsudku, že žiaden zo svedkov nebol osobne\nprítomný na hlavnom pojednávaní, svedkovia sa nedostavovali, poškodený nemal záujem o riadne\nobjasnenie veci. On sa hlavného pojednávania zúčastňoval, a bolo mu upreté preukázať svoju nevinu.\nRaz sa nezúčastnil a bol odsúdený. Skutok, ktorý mu je kladený za vinu, nespáchal. Tento sa stal pred\n10 rokmi. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci prvostupňovému súdu za účelom\nvykonania spravodlivého procesu.\nProkurátor odôvodnil odvolanie podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.01.2025. Trest\nuložený obžalovanej považuje za nezákonný vzhľadom na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 39\nods. 5 Trestného zákona, t.j. nedodržanie ustanovenia § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona o\nminimálnej stanovenej dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Ak súd vzhliadne dôvod\nna mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 prvá veta Trestného zákona pri vyhlásení o vine\nna hlavnom pojednávaní, môže znížiť trest o jednu tretinu pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej\nsadzby. S poukazom na uvedené moderačné oprávnenie mohol súd za splnenia podmienok uvedených\nv citovanom ustanovení znížiť trest odňatia slobody obžalovanej maximálne na spodnú hranicu 8\n\nmesiacov, keď vychádzal z trestnej sadzby 1 rok až 4 roky. Súd prvého stupňa však použil aj § 39 ods.\n5 druhá veta s poukazom na to, že podľa jeho názoru boli splnené podmienky na mimoriadne zníženie\ntrestu aj podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, avšak ani pri aplikácii citovaného ustanovenia nemôže súd\nuložiť trest odňatia slobody pod limity stanovené v § 39 ods. 3 Trestného zákona. Moderačné oprávnenie\nsúdu, týkajúce sa mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody, nie je ponechané na voľnej úvahe\nsúdu, ale má svoje zákonné limity, vyjadrené v ustanovení § 39 ods. 3 Trestného zákona. Na ukladanie\ntrestu obžalovanej za predmetný trestný čin sa vzťahuje limit vyplývajúci z § 39 ods. 3 písm. e) Trestného\nzákona, v zmysle ktorého za trestný čin s dolnou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej\nako päť rokov nie je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov. Súd prvého\nstupňa sa však pri ukladaní trestu uvedeným zákonným obmedzením vyplývajúcim z ustanovenia § 39\nods. 3 písm. e) Trestného zákona neriadil a obžalovanej uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere\n1 mesiac, teda trest mimo zákonom ustanovenú trestnú sadzbu. Taktiež bolo potrebné skúmať, či nie je\npre obžalovanú priaznivejší Trestný zákon účinný do 5.8.2024 pokiaľ ide o dolnú hranicu trestnej sadzby\nprečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona.\nPodľa prokurátora prvostupňový súd nesprávne rozhodol o upustení od uloženia súhrnného trestu\nu obžalovaného D.. Z odpisu z registra trestov obžalovaného ako aj z lustrácie GP SR vyplýva, že\nobžalovaný bol uznaný vinným za pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2\npísm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s pokračovacím\nprečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Pričom\nje zrejmé, že uvedených skutkov sa dopustil v čase od 24.06.2015 do 30.06.2015, a v tomto kontexte\nprokurátor poukazuje na to, že žalovaný skutok je zo dňa 27.05.2015, teda z uvedeného vyplýva, že\nby sa mohlo jednať o čiastkový útok pokračovacieho trestného činu krádeže. V danom prípade preto\nprichádza do úvahy ukladanie spoločného trestu podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona. Podľa názoru\nprokuratúry mali byť tieto trestné činy posúdené ako jeden pokračovací trestný čin krádeže, teda ako\njeden skutok pozostávajúci z viacerých čiastkových útokov. Za uvedené mal byť obžalovanému ukladaný\nspoločný trest a nie trest súhrnný. Taktiež bolo potrebné skúmať, či nie je pre obžalovaného priaznivejší\nTrestný zákon účinný do 5.8.2024 pokiaľ ide o dolnú hranicu trestnej sadzby prečinu krádeže podľa §\n212 ods. 2 Trestného zákona.\nS poukazom na uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky o treste\nzrušil a obžalovanej uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu\nna výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia spolu s peňažným trestom vo výmere\n500€ a s určením náhradného trestu, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého obžalovanej\ntrestným rozkazom Okresného súdu BA II sp. zn. 4T/182/2015 zo dňa 05.10.2015, a zaviazal ju spoločne\na nerozdielne na náhradu škody poškodenému, a obžalovanému aby uložil spoločný trest odňatia\nslobody so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a zaviazal ho spoločne\na nerozdielne na náhradu škody poškodenému, prípadne aby vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v\nznova prejednal a rozhodol.\nProkurátor, obžalovaný ani poškodený nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu protistrany, ktoré\nim bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku doručované. Toto právo využila obžalovaná IF., ktorá\nreagovala na odvolanie prokurátora prostredníctvom obhajcu podaním doručeným prvostupňovému\nsúdu dňa 22.04.2025.\nObhajoba považuje napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanej I. U. za správny a zákonný a\nodvolanie prokurátora za nedôvodné. Požadovaný trest pre obžalovanú je neprimerané prísny a\nnezohľadňuje okolnosti osobitného zreteľa, a to že obžalovaná je matkou dvoch maloletých detí, voči\nktorým má vyživovaciu povinnosť, a nezohľadňuje potrebu maloletých detí, aby ich vychovávala ich\nmatka. Odvolanie prokurátora nezohľadňuje taktiež takmer nepatrnú závažnosť trestného činu a hlavne\nodvolanie prokurátora nezohľadňuje skutočnosť, že tento prečin bol spáchaný takmer pred 10 rokmi.\nUloženie akéhokoľvek nepodmienečného trestu pre obžalovanú by nemalo žiadnu individuálnu a ani\ngenerálnu preventívnu ochranu spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti zo strany obžalovanej.\nPrvostupňový súd správne postupoval, keď pri úvahách pri ukladaní súhrnného trestu u obžalovanej\nI. vychádzal zo závažnosti prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného\nzákona - trestného činu najprísnejšie trestného (§ 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného\nzákona), z ktorého bola obžalovaná uznaná za vinnú, a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia\ntrestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom na 1 rok až 4 roky.\n\nSúd u obžalovanej správne zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona - priznala\nsa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala. Súd u obžalovanej tiež správne zistil\npriťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona - spáchala viac trestných činov (súbeh\ntrestných činov pri ukladaní súhrnného trestu). Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností\nje tak 1:1. Trestná sadzba sa u obžalovanej individuálne neupravovala v jej neprospech podľa § 38 ods.\n3 Trestného zákona alebo § 38 ods. 4 Trestného zákona, preto súd správne ukladal obžalovanej trest v\nsadzbe 1 rok až 4 roky. Pri úvahách o druhu a výmere trestu správne súd postupoval, keď bral na zreteľ,\nže uložený trest z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie plní funkciu na ochranu spoločnosti a\nnápravu páchateľa a zároveň uložený trest zodpovedá závažnosti stíhaného trestného činu, spôsobu\njeho spáchania, následku, ako aj zavineniu a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam a zároveň\nvyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Zároveň bral na zreteľ aj práva a právom\nchránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom\ntrestného činu. Taktiež súd veľmi správne poukázal na to, že je nespochybniteľné, že plynutím času sa\nznižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba tak individuálnej ako i generálnej\nprevencie trestu, pretože sa stráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným\ntrestom. Od spáchania celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti uplynulo takmer 10 rokov. Bez toho, aby\nobhajoba bagatelizovala závažnosť konania obžalovanej, uvedenú okolnosť je potrebné považovať za\nnatoľko významnú, že v prípade obžalovanej odôvodňuje použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu\npodľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože použite trestných sadzieb uvedených v odôvodnení vyššie\nby pre obžalovanú bolo neprimerane prísne a na dosiahnutie účelu trestu postačuje v tomto prípade i\ntrest kratšieho trvania. Obhajca navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol.\nOdvolací súd po predložení veci nezistil také chyby konania predchádzajúce napadnutému rozsudku,\nktoré by boli dôvodom na zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil vo veci verejné\nzasadnutie.\nNa verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného D. N. navrhol, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok zrušil a oslobodil obžalovaného spod obžaloby. Poukázal na to, že výpoveď svedka\nD. o ktorú prvostupňový súd oprel odsudzujúci rozsudok, je rozporuplná. Najprv svedok uviedol, že po\nodídení z bytu sa rozpŕchli, následne zmenil výpoveď v neprospech obžalovaného. Tiež je v rozpore\ns výpoveďou svedka U. o tom, či sa stretli náhodne, alebo či ho D. telefonicky kontaktoval za účelom\npredaja bicykla. Obžalovaný bicykel nepredával, predával ho D.. Odvolanie prokurátora obhajca navrhol\nzamietnuť. Po novele Trestného zákona možno za tento skutok uložiť maximálne 3 roky, a teda pri\nukladaní súhrnného trestu už obžalovanému nemožno trest navyšovať. Nejedná sa ani o pokračovací\ntrestný čin pre nedostatok súvislosti, a preto sa nemôže ukladať ani spoločný trest.\nZástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť, a tiež navrhla, aby odvolací\nsúd vyhovel odvolaniu prokurátora z dôvodov uvedených v písomnom odvolaní.\nObhajca obžalovanej I. U. sa pridržiaval písomného vyjadrenia k odvolaniu. Dodal, že obžalovaná sa\npriznala a skutok ľutuje. Pracuje v Rakúsku a je matkou 2 detí, ktoré od budúceho školského roka budú\nštudovať vo F., kde obžalovaná býva. Ak by mala nastúpil trest po 10 rokoch od skutku, tak by to jej a\njej deťom úplne zničilo život, prišla by o všetko, čo má. S napadnutým výrokom o treste sa obhajoba\nstotožnila a navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť.\nObžalovaný D. N. sa pridržiavam sa konečného návrhu obhajcu.\nObžalovaná I. U. sa tiež pridržiavala prednesu obhajcu a dodala, že jej matka je chorá, nemá sa kto iný\nstarať o deti a išli by do ústavu.\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť oboch odvolaní podaných\nvčas oprávnenými osobami, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3\nTrestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť\nnapadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu\nkonania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním\nvytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného\nporiadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné a odvolanie prokurátora dôvodné\nnie je.\n\nSúd prvého stupňa totiž z vykonaných dôkazov vyvodil také skutkové závery, ktoré nemajú skutočnú\noporu vo vykonanom dokazovaní, keďže ako preukázané fakty akceptoval okolnosti, o ktorých existujú\nrozumné pochybnosti.\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, aj ak bolo\nnapadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,\nak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku\nsprávne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.\nPodľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané\nzákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné\nv trestnom konaní alebo niektorá zo strán.\nZ predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:\nDňa 30.07.2020 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II na príslušný súd obžalobu\nna D. N., I. U. (a t.č. právoplatne odsúdeného N.) pre prečin porušovania domovej slobody\nspolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom\nkrádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona\núčinného do 01.08.2019 na vyššie citovanom skutkovom základe.\nNa hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.06.2024 obžalovaný D. N. učinil vyhlásenie podľa § 257\nods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vo vzťahu k nemu vykonal dokazovanie.\nObžalovaná I. U. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.10:2024, ktoré sa vykonalo v neprítomnosti\nobžalovaného D. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásila, že je vinná. Súd prvého\nstupňa po kladných odpovediach obžalovanej na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm.\ne), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku a odporúčajúcom návrhu prokurátora uznesením\npodľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného s tým, že dokazovanie v rozsahu\npriznania viny nevykonal. Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej I. U., podľa § 263 ods. 1,\nods. 2 Trestného poriadku prečítal svedecké výpovede U. F., T. D., C. U., D. F., L. T. a L. Y. a podľa §\n269 Trestného poriadku.\nOdvolací súd konštatuje, že zákonné podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti\nobžalovaného boli splnené, z toho rezultovalo, že na čítanie svedeckých výpovedí sa nevyžadoval jeho\nsúhlas, a teda dôkazy boli pred prvostupňovým súdom vykonané zákonným spôsobom a v rozsahu\nnavrhovanom procesnými stranami, ktorý umožnil spravodlivé rozhodnutie o obžalobe.\nObhajoba obžalovaného spočívala v tom, že po opustení bytu poškodeného sa do tohto už nevrátil a\nnič neodcudzil.\nOdvolací súd na základe vykonaných dôkazov konštatuje, že skutok sporný nebol. Obžalovaná I.\nU. sa k nemu priznala, obvinený N. bol zaň právoplatne odsúdený trestným rozkazom. Predmetom\ndokazovania teda bolo, či sa na krádeži v byte poškodeného okrem uvedených dvoch páchateľov\npodieľal aj obžalovaný D. N.. Súd prvého stupňa podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku postavil\nvinu obžalovaného na svedeckých výpovediach a listinných dôkazoch. Odvolací súd však z dôkazov\nvykonaných na hlavnom pojednávaní zistil, že k účasti obžalovaného na skutku vypovedal len jeden\nsvedok, a to T., ktorý bol v inkriminovanom čase podľa svojej výpovede v blízkosti miesta činu, pričom z\nlistinných dôkazov, ktoré súd prvého stupňa uvádza, vyplýva, že bicykel odcudzený z bytu poškodeného\nbol zaistený osobe U. U.. Tento svedok vypovedal, že bicykel kúpil od T. D.. Z bytu bol odcudzený tiež\nnotebook, ktorý obžalovaná I. U. predala L. T., čo potvrdila L. Y..\nOdvolací súd na základe týchto dôkazov konštatuje, že obžalovaného z účasti na žalovanom skutku\nusvedčuje len jediný dôkaz, a to dôkaz výpoveďou osoby, ktorá bola v čase skutku pri mieste činu, a ktorá\ndisponovala odcudzeným bicyklom. Iné dôkazy týkajúce sa obžalovaného D. N. na hlavnom pojednávaní\n\nvykonané neboli, a neboli ani navrhované. Hoci obžalovaná I. U., ktorá iste disponovala vedomosťou\no svojich spolupáchateľoch, bola na hlavnom pojednávaní vypočutá, neboli jej kladené otázky týkajúce\nsa obžalovaného.\nEn block nemožno vylúčiť uznanie viny zo spáchania trestného činu len na základe jedného dôkazu, musí\nsa však jednať o dôkaz vysokej obsahovej kvality, ktorý súčasne nesmie byť poznačený pochybnosťami\no vierohodnosti vyplývajúcimi z objektívne zistených skutočností. Výpoveď svedka T. D. však tieto\natribúty nespĺňa, pretože nemožno vylúčiť všetky rozumné pochybnosti o tom, že svedok o páchateľovi\nhovorí pravdu. Tieto rozumné pochybnosti spočívajú v tom, že aj on je podozrivý z krádeže v byte\npoškodeného, pretože sa pri mieste činu v čase skutku zdržiaval, mal v držbe ukradnutý bicykel, tento\nnevrátil poškodenému, ale ho predal ďalšej osobe.\nPreto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nerozhodol o obžalobe podanej na\nobžalovaného D. N. správne. Na hlavnom pojednávaní neboli produkované také dôkazy, ktoré by\nobžalovaného zo spáchania žalovaného skutku jednoznačne a bez pochybností usvedčovali. Naopak,\njeho obhajoba ani po vyčerpaní dôkazných návrhov procesných strán vyvrátená nebola. Preto odvolací\nsúd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku vo vzťahu k obžalovanému D. N. a k jeho oslobodeniu\nspod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku. Z dôvodu oslobodenia obžalovaného odpadli\ndôvody na vecné zaoberanie sa odvolaním prokurátora podaného v neprospech obžalovaného.\nNa základe odvolania prokurátora odvolací súd pristúpil k preskúmavaniu výroku o treste uloženého\nobžalovanej I. U., ktorá bola právoplatne prvostupňovým súdom uznaná vinnou zo spáchania prečinu\nporušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v súbehu\ns prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od\n06.08.2024.\nPodľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,\nže mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby\nviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne\nodsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nPodľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä\nna spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce\nokolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní\ntrestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a\nna úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania\ntrestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného\nčinu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové\nalebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého\nnásledku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,\nktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži\nnajmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a\nprávom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým\nnásledkom trestného činu.\nPodľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom\npáchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,\nak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší\nako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov\na vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest\nprepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký\ntrest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.\nSúd prvého stupňa správne ustálil, že prejednávaných trestných činov sa obžalovaná dopustila dňa\n27.05.2015, teda v súbehu s prečinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov\nalebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa\ndopustila dňa 21.05.2015, a za ktorý bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II\nsp.zn. 4T/182/2015 zo dňa 05.10.2015 k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 1 mesiac.\n\nZodpovedalo teda zákonu ukladania súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Trestného\nzákona, a to podľa najprísnejšieho zákonného ustanovenia zbiehajúcich sa trestných činov.\nNajprísnejším ustanovením je ustanovenie § 212 ods. 2 Trestného zákona, a to aj podľa Trestného\nzákona účinného v čase skutku a aj podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Je pravdou, že\nnovelou Trestného zákona č. 40/2024 Z.z. došlo k sprísneniu trestnej sadzby § 212 ods. 2, a to tak, že\nnamiesto trestnej sadzby 6 mesiacov až 3 roky je od 06.08.2024 trestná sadzby 1 až 4 roky. Ustanovenie\n§ 2 ods. 1 Trestného zákona o časovej pôsobnosti Trestného zákona určuje, že neskoršie znenie zákona\ntreba použiť vtedy, ak je pre obžalovaného priaznivejšie. Atribút priaznivosti pritom treba posudzovať\nz hľadiska celkového výsledku konania pre obžalovaného, čomu musí predchádzať analýza všetkých\nskutočností rozhodujúcich pre výrok o treste, nie iba spodnej hranice trestnej sadzby.\nOdvolacia argumentácia prokurátora je ale zameraná na uloženie trestu mimo zákonnej sadzby s\nohľadom na hranicu minimálne 6 mesiacov odňatia slobody podľa § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona\npri mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Odvolací súd pre úplnosť uvádza,\nže toto ustanovenie bolo platné aj v čase skutku a aj v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku. Súd\nprvého stupňa však de facto vôbec nepristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody, pretože\ntrest odňatia slobody neukladal, ale v rámci ukladania súhrnného trestu prevzal z trestného rozkazu\nOkresného súdu Bratislava II sp.zn. 4T/182/2015 právoplatne uložený a aj vykonaný trest odňatia\nslobody vo výmere 1 mesiac. V súlade s § 42 ods. 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanej súhrnný\ntrest, ktorý je prísnejší ako trest uložený uvedeným trestným rozkazom, keď za podmienok uvedených\nv § 56 ods. 1 Trestného zákona navýšil prevzatý trest odňatia slobody o peňažný trest vo výmere 500€.\nV tomto kontexte odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd mal obžalovanej ukladať trest\npodľa Trestného zákona účinného v čase skutku, pretože neskoršie znenie Trestného zákona nie je\npriaznivejšie, ale vzhľadom na posudzované relevantné skutočnosti nie je ani nepriaznivejšie. Preto je\naplikácia neskoršieho znenia Trestného zákona len pochybením formálnym, bez skutočného dopadu\nna postavenie obžalovanej. Tiež sú vo výroku nadbytočne uvedené ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 5\nTrestného zákona, keďže k mimoriadnemu zníženiu trestu súdom prvého stupňa reálne nedošlo. Na\nzáklade týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že uložený súhrnný trest odňatia slobody\nvo výmere 1 mesiac spolu s peňažným trestom vo výmere 500€ za súčasného zrušenia výroku o\ntreste trestného rozkazu, ktorým bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac\nnie je v rozpore so zákonom. Zákon neprikazuje súdu, aby ukladal obžalovanému súhrnný trest\nrovnakého druhu, ako bol trest uložený predchádzajúcim rozhodnutím, jediným kritériom je totiž uloženie\nprísnejšieho trestu ako je trest pôvodný, tzn. pôvodný trest môže byť sprísnený aj o trest iného druhu, ak\nje vecne opodstatnený a sú splnené zákonné podmienky pre uloženie tohto druhu trestu. Ak by neboli\nsplnené zákonné podmienky pre ukladanie súhrnného trestu, ani vtedy by nič nebránilo tomu, aby súd\nuložil obžalovanej peňažný trest podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona.\nUloženie takéhoto súhrnného trestu obžalovanej odvolací súd vyhodnotil ako vhodné a zodpovedajúce\ncitovaným zákonným kritériám, najmä s ohľadom odstup času od skutku, postoj obžalovanej k trestnému\nčinu a jej súčasný spôsob života, ktorý je zameraný na prácu a rodinu.\nOdvolací súd teda nezistil skutočné dôvody vecného charakteru na zrušenie napadnutého výroku o\ntreste a jeho korekciu. Odvolacie námietky nevyhodnotil ako opodstatnené, pretože súd prvého stupňa\nsa dopustil len nevýznamných pochybení bez reálneho dopadu na vecnú správnosť výroku, a preto\nodvolanie prokurátora zamietol.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4T/81/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "482d72c4-4fa7-41c5-bdab-968dfb559097:a4b1c497-9dfc-4bf9-a095-109320273522", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4319010195.1", "spisova_znacka": "1To/71/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 1To/71/2019 z 1. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-08-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4319010195.1"}], "citovane_v": []}