{"guid": "2a83bb85-60c7-4062-b93b-b4ad54e6cbd5:b549f74b-f361-44fb-97b3-fe6649dfcb4c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1220204433.1", "spisova_znacka": "5Co/110/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/110/2025 z 24. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. marca 2026, sp. zn. 5Co/110/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1220204433.1", "identifikacne_cislo": "1220204433", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Považan", "sudca_id": 9, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-povazan-9", "datum_vydania": "2026-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b549f74b-f361-44fb-97b3-fe6649dfcb4c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1220204433.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1220204433.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1220204433.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/110/2025\n1220204433\n24. 03. 2026\nJUDr. Juraj Považan\nECLI:SK:KSBA:2026:1220204433.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov\nsenátu JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu, v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti žalovanému: B.\nA. E., H.. XX.XX.XXXX, R. S. C. XXXXX/XXH, C., o zaplatenie 507,- Eur s príslušenstvom, na\nodvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 28. februára 2025 č.k.\nB2-8C/68/2020-119 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku I.\np o t v r d z u j e.\nV časti napadnutého výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobcovi náhradu trov\nprvoinštančného konania nepriznáva.\nŽalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1/Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 507,Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% p.a. zo sumy 507,- Eur od 14. augusta 2020 do\nzaplatenia. Zároveň žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n2/Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 ods. 1, § 121 ods. 3\na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovením § 34 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom\nzbore v znení neskorších predpisov, ustanoveniami § 20 ods. 1 písm. b) a § 114 ods. 5 zákona č.\n328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len ako „zákon č. 328/2002 Z.z.“) a\nustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. O trovách konania rozhodol v\nzmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Na základe\nvykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 27.10.2019 vykonávala hliadka Policajného zboru\nštátnu službu v obvode Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, počas ktorej vzniklo podozrenie zo\nspáchania prečinu poškodzovania cudzej veci žalovaným. Člen hliadky por. Mgr. Robert H. v záujme\nvykonania svojich oprávnení (najmä v zmysle § 18 ods. 1 zákona o Policajnom zbore) vystúpil zo\nslužobného vozidla, následkom čoho sa dal žalovaný na útek. Aj napriek opakovanej výzve por. Mgr.\nRoberta H., žalovaný pokračoval v úteku a por. Mgr. Robert H. ho prenasledoval. Počas prenasledovania\nsa por. Mgr. Robert H. potkol o nerovnosti miestnej komunikácie v dôsledku čoho utrpel úraz, a to\nzlomeninu palca pravej dolnej končatiny. Z dôvodu vzniku úrazu si uplatnil náhradu škody na zdraví,\nktorá mu bola priznaná rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, č. KRPZ-BA-VO-8/2020Ú zo dňa 22.04.2020 v sume 507,- Eur. Žalovaný bol rozhodnutím Okresného úradu Bratislava,\nodbor všeobecnej vnútornej správy, č. OU-BA-OVVS2-2020/030682-002 zo dňa 04.03.2020 uznaný za\nvinného zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku. Žalobca vyzval žalovaného dňa 03.07.2020\nna úhradu dlžnej sumy vo výške 507,- Eur. Súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že žalovaný\nsvojim konaním (resp. opomenutím konania - nerešpektovaním výzvy policajta) spôsobil príslušníkovi\n\nPZ pri výkone jeho služby zranenia, ktoré si vyžiadalo ošetrenie a za ktoré mu bola vyplatená náhrada\nza bolesť vo výške 507,- Eur. Za sporné nemal ani, že v predmetný deň žalovaný spáchal priestupok\nproti verejnému poriadku, za čo bol aj správnym orgánom uznaný za vinného. Súd pri posudzovaní\npredmetného sporu posudzoval aj existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a vznikom\nškody členovi hliadky a vzhľadom na zákonom uloženú povinnosť poslúchnuť výzvu, pokyn alebo\npožiadavku policajta pri výkone jeho právomoci v súlade so zákonom (§ 34 zákona o Policajnom zbore)\na opakované nerešpektovanie zákonnej povinnosti zo strany žalovaného, ktoré viedlo k nevyhnutnej\npotrebe ho prenasledovať, pričom došlo k úrazu jedného z členov hliadky, mal súd za preukázané, že\npráve konanie žalovaného možno považovať za príčinu vzniknutej škody. Z uvedeného dôvodu mal\nžalobný nárok za preukázaný. Keďže žalovaný peňažný nárok žalobcovi dobrovoľne v určenej lehote\nsplatnosti neuhradil, dostal sa do omeškania, a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na\nzaplatenie úrokov z omeškania v žalobcom uplatnenej výške zo sumy 507,- Eur od 14. augusta 2020\ndo zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu tak, že úspešnému žalobcovi priznal\nnárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.\n3/Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal existenciu\npriamej príčinnej súvislosti. Uviedol, že policajt sa počas služobného zákroku rozhodol samostatne\nprenasledovať žalovaného. Pri tomto pohybe si spôsobil zranenie bez akéhokoľvek zásahu, kontaktu\nalebo aktívneho pôsobenia žalovaného. Nešlo o útok, ani o fyzické zabránenie výkonu služby, a preto\ntakéto zranenie nie je v právne relevantnej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného v zmysle ust. §\n420 Občianskeho zákonníka. Zranenie vzniklo pri výkone povinností verejného činiteľa a podľa ustálenej\njudikatúry sa jedná o profesijné riziko, ktoré štát hradí zo systému verejného poistenia. Zásah voči\nžalovanému bol vykonaný bez zreteľného označenia, bez uniformy a bez akustického alebo vizuálneho\nidentifikovania. Nešlo o úmyselné a protiprávne konanie žalovaného, len o jeho reflexívne konanie\nvedené obavou. Konanie žalovaného spočívalo výlučne len v úteku a nedošlo k žiadnemu fyzickému\nútoku, k slovným vyhrážkam alebo k inému aktívnemu odporu. Zároveň namietol vydanie rozsudku v\nneprítomnosti žalovaného bez riadneho doručenia, čím bola znemožnené jeho právo zúčastniť sa na\npojednávaní a tým jeho právo na obhajobu a spravodlivý proces. Predvolanie prebral brat, ktorý na to\nnebol splnomocnený. V závere navrhol rozsudok zrušiť a žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, prípadne\nznížiť výšku náhrady s prihliadnutím na spoluzodpovednosť žalobcu a mieru jeho vlastného podielu na\nvzniku škody.\n4/K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca, ktorý žiadal o potvrdenie rozhodnutia súdu prvej\ninštancie. Uviedol, že náhrada škody vznikla vyplatením náhrady za poškodenia zdravia por. Z.. Q.\nD. dôsledkom protiprávneho konania žalovaného spočívajúceho vo výzve podľa ust. § 34 zákona č.\n171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, následnom agresívnom konaní, ktoré malo za následok vykonanie\nslužobného zákroku. Zároveň uviedol, že žalovaný uvádza v odvolaní argumenty, ku ktorým sa už\nvyjadril. Mal za to, že aj keď žalovaný nespôsobil príslušníkovi PZ zranenie fyzickým kontaktom, správal\nsa tak, že policajt musel vyvinúť úsilie, aby dostihol žalovaného t.j. prekonal fyzickú zdatnosť žalovaného.\nPri tejto činnosti dopadol na nerovnosť v komunikácii a utrpel zranenie. Služobný úraz vznikol pri plnení\nslužobnej úlohy ako vyplýva z bodu 13 záznamu o úraze. Žalovaný si nesprávne vysvetlil pojem príčinnej\nsúvislosti. Porušenie právnej povinnosti spočívalo v neuposlúchnutí výzvy policajta. Ak by sa žalovaný\nnesnažil utiecť z miesta, nemuselo dôjsť k zraneniu príslušníka PZ. Z lekárskeho posudku bolo uvedené,\nže zranenie vzniklo v dôsledku podvrtnutia členka. Ďalej uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu,\nktorým bol žalovaný uznaný za vinného z priestupku proti verejnému poriadku je právoplatné. Na základe\nvyššie uvedeného navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.\n5/Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov\npodaného odvolania podľa § 380 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa § 385 Civilného sporového poriadku a § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku\na dospel pritom k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.\n6/Zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie vyplynulo, že služobný úraz por. Mgr. Roberta\nH. sa stal počas služobného zákroku, ktorý policajt - poškodený vykonal z dôvodu, že žalovaný porušil\nsvoju právnu povinnosť, neuposlúchol výzvu policajta a ďalej pokračoval v úteku. Procesná obrana\nžalovaného spočívala v tvrdení, že medzi neuposlúchnutím výzvy policajta a jeho potknutím o nerovnosť\nmiestnej komunikácie absentuje príčinná súvislosť.\n\n7/Otázka príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou a nie otázkou právnou. Príčinná súvislosť, vyjadrujúca\nvzťah medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej\npovahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu alebo škodovej\nudalosti. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola nastala bez tejto príčiny (conditio sine qua\nnon). Pri jej zisťovaní treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.\nPritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť,\nale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R21/1992).\n8/Nie je ničím výnimočným, že v kauzálnom deji vystupuje viac skutočností, ktoré vedú k vzniku škody.\nKľúčovým pre rozhodnutie o existencii príčinnej súvislosti je identifikácia právne relevantnej príčiny\nvzniku škody, respektíve identifikácia príčiny, ktorá spustila celý reťazec postupne nastupujúcich príčin a\nnásledkov, ktoré sú natoľko prepojené, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne odvodzovať\nvecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie mal\nna základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný neposlúchol výzvu policajta, neupustil\nod úteku, čím sa dopustil porušenia ustanovenia § 34 Zákona o Policajnom zbore, čo malo za následok\nrealizáciu služobného zákroku policajta, poškodeného por. Mgr. Roberta H. Počas tohto služobného\nzákroku došlo ku vzniku škody na zdraví poškodeného, ktorý sa pri prenasledovaní žalovaného potkol\no nerovnosť cesty a utrpel zlomeninu kosti palca pravej dolnej končatiny. Odvolací súd zhodne s\nnázorom súdu prvej inštancie mal za to, že uvedená škoda na zdraví by nenastala bez toho, že by\nžalovaný neporušil zákonnú právnu povinnosť. Bez tohto porušenia by nedošlo k realizácii služobného\nzákroku policajta - poškodeného, počas ktorého vznikla u poškodeného škoda. V kauzálnom deji nebolo\nidentifikované žiadne prerušenie, respektíve nastúpenie inej okolnosti, ktoré by pôsobilo ako výlučná\na samostatná príčina vzniku škody. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd argumentáciu žalovaného\npoukazujúcu na absenciu príčinnej súvislosti za nedôvodnú.\n9/Ako nedôvodnú vyhodnotil aj odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatku protiprávnosti\njeho konania. Žalovaný bol za svoje konanie spočívajúce v neuposlúchnutí výzvy verejného činiteľa\npri výkone jeho právomoci právoplatne uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti verejnému\nporiadku rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. OU-BAOVVS2-2020/030682-002 zo dňa 04.03.2020. V prípade, ak mal žalovaný za to, že jeho konanie nebolo\nprotiprávne, keďže zásah policajtov nebol riadne označený, mohol uvedené namietať v správnom konaní\na proti rozhodnutiu podať odpor, čo však nevyužil. Rozhodnutím o vine je civilný súd viazaný.\n10/Argumentáciu žalovaného týkajúcu sa rizika výkonu služby verejného činiteľa, odvolací súd\nnepovažoval za relevantnú. V prebiehajúcom súdnom konaní bolo potrebné identifikovať splnenie\nzákonných predpokladov pre vznik práva na náhradu škody. V zmysle ustanovenia § 114 ods. 5\nzákona č. 328/2002 Z.z. má služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva\nalebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu\nvznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich\nzavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na\nvznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na\njej výplatu alebo jej sumu. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní pred súdom prvej inštancie bola\npreukázaná protiprávnosť konania žalovaného (porušenie zákonnej povinnosti v zmysle ust. § 34\nzákona o Policajnom zbore); vznik škody (vyplatenie dávok úrazového zabezpečenia služobným úradom\npoškodenému policajtovi), príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody,\nako aj zavinenie (postačujúce z nedbanlivosti), odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie mal\nza to, že boli splnené všetky predpoklady pre vznik práva na náhradu škody u žalobcu. Vzhľadom na\nskutočnosť, že žalovaný ani v lehote určenej na dobrovoľné splnenie povinnosti svoj záväzok nesplnil,\ndostal sa do omeškania a súd prvej inštancie správne žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z\nomeškania vo výške 5,00% p.a. zo sumy 507,- Eur od 14. augusta 2020 do zaplatenia.\n11/Odvolací súd sa zaoberal aj odvolacou námietkou žalovaného týkajúcou sa porušenia jeho práva na\nspravodlivý súdny proces a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Žalovaný namietal, že zásielku s predvolaním\nna pojednávanie prevzal jeho brat, ktorý na to nebol splnomocnený, čím došlo k porušeniu jeho riadneho\nupovedomenia o pojednávaní a bola mu odňatá možnosť obhájiť sa. Odvolací súd po preštudovaní\nobsahu spisového materiálu však zistil, že predvolanie na pojednávanie bolo súdom prvej inštancie\nodosielané žalovanému dňa 02.01.2025 na adresu C. XXXXX/XXH, C. s tým, že ani žalovaný, ani\niný subjekt ním splnomocnený alebo nesplnomocnený, si zásielku neprevzal. Následne bola zásielka\n\nuložená na pošte a keďže žalovaný ju neprevzal ani v odbernej lehote, bolo potrebné nedoručenú\nzásielku považovať v zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku dňom vrátenia\nsúdu (28.01.2025) za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Žalovaný mal dostatočný\nčasový priestor na prevzatie predvolania na pojednávanie, čo nevyužil, a preto jeho odvolaciu námietku\npovažoval odvolací súd za účelovú.\n12/Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu,\nvrátane závislého výroku o trovách konania, odvolací súd preskúmal aj tento výrok a dospel k záveru,\nže aj napriek procesnému úspechu žalobcu bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že v súdnom\nkonaní mu žiadne trovy nevznikli, keďže nebol právne zastúpený a súdne konanie bolo vedené v\nobvode jeho sídla. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018\npublikovanom v Zbierke rozhodnutí pod číslom R 72/2018 bolo potom v súlade s čl. 17 základných\nprincípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, potrebné rozhodnúť tak, že\nnáhrada trov konania sa žalobcovi nepriznáva.\n13/Odvolací súd mal po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav\nveci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185\nods. 1,2,3 a § 186 Civilného sporového poriadku) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby,\nvýsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 Civilného sporového poriadku) a na ich\nzáklade dospel v konečnom dôsledku k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom\nrozhodnutí aj odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku), a preto mu neostalo, než\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1\nCivilného sporového poriadku. V časti napadnutého výroku II. dospel k záveru, že súd prvej inštancie\nv súlade s princípom procesnej ekonómie upraveným v článku 17 základných princípov Civilného\nsporového poriadku nemal priznať nárok na náhradu trov konania žalobcovi, a preto rozhodnutie v\ntejto časti v súlade s § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že žalobcovi náhradu trov\nprvoinštančného konania nepriznal.\n14/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, ods. 2\nCivilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.\nVzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie iba v časti nároku na náhradu\ntrov konania, čo nič nemení na správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, dospel k\nzáveru, že v odvolacom konaní by nárok na náhradu priznal v spore úspešnému žalobcovi, avšak\nlen v prípade vzniku trov na jeho strane, čo z obsahu spisu nevyplýva, žalobcovi preto náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal.\n15/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného\nsporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému\nsubjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie\nznovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 Civilného sporového poriadku).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/68/2020", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}], "citovane_v": []}