{"guid": "3e1ea095-3b50-4661-b37e-07f3c05de2ab:2e0745ed-29e6-4068-8b12-578da2b64175", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1223010218.1", "spisova_znacka": "3To/33/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/33/2025 z 27. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. januára 2026, sp. zn. 3To/33/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1223010218.1", "identifikacne_cislo": "1223010218", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Andrea Vojteková Fejérová", "sudca_id": 453, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrea-vojtekova-fejerova-453", "datum_vydania": "2026-01-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e0745ed-29e6-4068-8b12-578da2b64175", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1223010218.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1223010218.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1223010218.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3To/33/2025\n1223010218\n27. 01. 2026\nJUDr. Denisa Mészárosová\nECLI:SK:KSBA:2026:1223010218.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov\nJUDr. Jána Evina a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného U. V., pre pokračovací prečin\nneoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného\nzákona účinného odo dňa 06.08.2024, o odvolaní obžalovaného U. V. proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava I sp. zn. B2-2T/42/2023 zo dňa 18.12.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.01.2026,\npomerom hlasov 3:0, takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného U. V., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Mestského súdu Bratislava I (ďalej aj „súd prvého stupňa“) sp. zn. B2-2T/42/2023 zo\ndňa 18.12.2024 bol obžalovaný U. V. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu\nneoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného\nzákona účinného od 06.08.2024 na tom skutkovom základe, že\ndňa 28.08.2021 v čase do 01:18 hod. v Bratislave na presne nezistenom mieste a nezisteným\nspôsobom bez privolenia oprávnenej osoby si zaobstaral platobnú kartu č. XXXXXX******XXXX vydanú\nspoločnosťou Tatra banka, a.s. k účtu C. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX znejúcu na meno R.\nM., prostredníctvom ktorej vykonal dňa 28.08.2021 v čase o 01:18:00 hod. na OMV Trnavská cesta\n6 v Bratislave bezkontaktnú neoprávnenú platbu vo výške 4,66 €, dňa 28.08.2021 v čase o 01:29:07\nhod. na OMV Trnavská cesta 6 v Bratislave bezkontaktnú neoprávnenú platbu vo výške 16,22 € a dňa\n28.08.2021 v čase o 01:29:40 hod. na OMV Trnavská cesta 6 v Bratislave bezkontaktnú neoprávnenú\nplatbu vo výške 16,40 €, čím tak uvedeným konaním spôsobil poškodenému R. M., trvalý pobyt K.B.\nXX, V., škodu v celkovej výške 37,28 €.\nSúd prvého stupňa uložil obžalovanému U. V. podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona, § 2 ods. 1, § 38\nods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov a obžalovaného zaradil\npodľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu\nodňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, súd prvého stupňa\npodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému R. M.,\nnar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom K. XX, V. škodu vo výške 37,28 € a podľa § 288 ods. 2 Trestného\nporiadku odkázal poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.\nProti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o uloženom treste podal odvolanie obžalovaný a navrhol,\naby Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) zrušil postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods.\n2 Trestného poriadku rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného\nporiadku rozhodol tak, že uloží obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom\nustanovenej trestnej sadzby a zaradil ho na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so\nstredným stupňom stráženia.\n\nObžalovaný prostredníctvom obhajcu v dôvodoch odvolania vytkol súdu prvého stupňa, že odôvodnenie\nrozsudku je nedostatočné. Zároveň obžalovaný uviedol, že súd prvého stupňa mu mal uložiť súhrnný\ntrest odňatia slobody a nie samostatný trest odňatia slobody. Obžalovaný konkrétne uviedol, že súhrnný\ntrest odňatia slobody bolo potrebné uložiť tak, že dôjde k zrušeniu výroku o treste rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava I sp. zn. 6T/42/2018 z 12.11.2021, právoplatného dňa 18.01.2022 a k zrušeniu výroku o\ntreste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/55/2019 z 27.05.2019, právoplatného\ndňa 21.06.2019.\nKrajský súd v Bratislave ako odvolací súd po predložení veci nezistil také vady napadnutého rozsudku\nalebo predchádzajúceho konania, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa na\nneverejnom zasadnutí, a preto odvolací súd určil verejné zasadnutie, ktoré bolo vykonané v prítomnosti\nobhajcu, prokurátora a v súlade s § 294 ods. 2 Trestného poriadku v neprítomnosti poškodeného R. M..\nOdvolací súd vykonal verejné zasadnutie podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku v neprítomnosti\nobžalovaného. Obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia upovedomený riadne a včas dňa\n09.12.2025, kedy mu bolo upovedomenie doručené v Justičnom zariadení St. Pölten v Rakúskej\nrepublike. Zo správy Národnej ústredne SIRENE vyplýva, že obžalovaný bol dňa 16.01.2026 prepustený\nz Justičného zariadenia St. Pölten na slobodu a odovzdaný na územie Slovenskej republiky, pretože\nmu bol uložený zákaz vstupu na územie Rakúskej republiky na šesť rokov do 16.01.2032. Z lustrácie\nZboru väzenskej a justičnej stráže vyplýva, že obžalovaný sa ku dňu 26.01.2026 nenachádzal vo\nvýkone väzby, výkone trestu odňatia slobody v Slovenskej republike a podľa § 293 ods. 6 Trestného\nporiadku zároveň nejde o trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná\nhranica by prevyšovala desať rokov. Boli tak splnené podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia\nv neprítomnosti obžalovaného, keďže mu bolo upovedomenie o verejnom zasadnutí doručené riadne\na včas a obžalovaný bol v upovedomení o verejnom zasadnutí výslovne poučený o možnosti vykonať\nverejné zasadnutie v jeho neprítomnosti.\nProkurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pretože rozsudok súdu prvého\nstupňa považuje za zákonný a správny.\nObhajca na verejnom zasadnutí zotrval na podanom odvolaní.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) limitovaný tzv. obmedzeným revíznym princípom na\npodklade odvolania obžalovaného, ktoré podal ako oprávnená osoba podľa § 307 ods. 1 písm. b/\nTrestného poriadku a včas podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal v súlade s\n§ 317\nods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým\npodal obžalovaný odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, majú na\nzreteli povinnosť prihliadnuť aj na chyby, ktoré neboli odvolaním dotknuté, ak by odôvodňovali podanie\ndovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie\nje dôvodné.\nK podaniu odvolania obžalovaným v zákonnej lehote odvolací súd pre úplnosť konštatuje, že rozsudok\nsúdu prvého stupňa bol vyhlásený dňa 18.12.2024 /streda/ za prítomnosti obžalovaného a obhajcu.\nObžalovaný podal v súlade s § 63 ods. 6 písm. d/ Trestného poriadku odvolanie dňa 19.12.2024 /štvrtok/\nu riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody. V súlade s § 309 ods. 1 Trestného poriadku bolo\nmožné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku, ktorým bolo jeho vyhlásenie 18.12.2024\nv prítomnosti obžalovaného, ktorý si ponechal lehotu na podanie odvolanie, avšak ihneď nasledujúci\npracovný deň podal odvolanie. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný podal odvolanie v zákonnej lehote.\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\nZ obsahu spisu odvolací súd zistil, že obžalovaný U. V. podľa\n§ 257 ods. 1 písm. b/ Trestného\nporiadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na následne položené otázky\npodľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku odpovedal kladne, verbálnym spôsobom\npredvídaným Trestným poriadkom “áno“. Súd prvého stupňa po vyjadrení prokurátora prijal vyhlásenie\n\nobžalovaného U. V. a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku\nnevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.\nVýrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie\nobžalovaného o vine, čím nebolo možné právne účinne podaním odvolania zo strany obžalovaného\nnapadnúť výrok o vine rozsudku súdu prvého stupňa. V tomto smere poukazuje odvolací súd na\nustanovenie § 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, z ktorého vyslovene vyplýva, že obžalovaný\nnemôže napadnúť odvolaním výrok o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. Z\n§ 257 ods. 5 Trestného poriadku vyplýva, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto\nrozsahu nenapadnuteľné odvolaním. Obžalovaný U. V. bol teda rozsudkom Mestského súdu Bratislava\nI sp. zn. B2-2T/42/2023 zo dňa 18.12.2024 uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu\nneoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného\nzákona účinného odo dňa 06.08.2024 a odvolací súd tak nemohol výrok o vine, vzhľadom na jeho\nprávoplatnosť, korigovať.\nOdvolací súd preskúmal výrok o treste, pričom dospel k záveru, že pri ukladaní trestu odňatia slobody za\nspáchanú trestnú činnosť vo výmere šesť mesiacov nedošlo k porušeniu ustanovenia Trestného zákona.\nSúd prvého stupňa správne priznal obžalovanému U. V. poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/\nTrestného zákona spočívajúcu v tom, že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval.\nSprávne súd prvého stupňa nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného\nzákona. Obžalovaný pred spáchaním trestného činu neviedol riadny život, keďže bol opakovane\nodsúdený pre majetkovú trestnú činnosť pre trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona, teda\nza druhovo totožnú trestnú činnosť.\nPoľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona nemôže byť priznaná obžalovanému, ktorý\nuž bol za trestný čin právoplatne uznaný za vinného a nie je možné ani v dôsledku prípadne niektorého\nzahladeného odsúdenia túto poľahčujúcu okolnosť priznať. Účelom poľahčujúcej okolnosti podľa § 36\npísm. j/ Trestného zákona je tak zohľadnenie lepšej prognózy nápravy u páchateľa, ktorý prvý raz\nspáchal trestný čin, na rozdiel od osôb, ktoré už boli za trestný čin predtým odsúdené, a následne splnili\nzákonné podmienky pre zahladenie odsúdenia.\nSúd prvého stupňa správne priznal obžalovanému aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného\nzákona, keďže už bol obžalovaný pred spáchaním tohto trestného činu, ktorý spáchal dňa 28.08.2021,\nza iný trestný čin odsúdený.\nOdvolací súd majúc na zreteli, že ak v čase medzi spáchaním činu a vyhlásením rozsudku nadobudnú\núčinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre\npáchateľa priaznivejší (§ 2 ods. 1 druhá veta Trestného zákona, článok 50 ods. 6 Ústavy SR), dospel\nk záveru, že novela Trestného zákona v znení účinnom odo dňa 06.08.2024, ktorá bola vykonaná\nzák. č. 40/2024 Z. z., je pre obžalovaného z hľadiska celkového posúdenia trestnosti činu, kde patria\naj podmienky ukladania trestu, významne priaznivejšia, keďže pre prečin neoprávneného vyrobenia a\npožívania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom v čase skutku\nbola trestná sadzba trestu odňatia slobody 1 (jeden) až 5 (päť) rokov a podľa Trestného zákona účinného\nodo dňa 06.08.2024 je trestná sadzba ustanovená 6 (šesť) mesiacov až 3 (tri) roky.\nVýrazne v neprospech obžalovaného tak vyznieva jeho trestná minulosť (16 záznamov v odpise registra\ntrestov), pričom v prevažnej miere išlo o páchanie majetkovej trestnej činnosti. Za takéhoto stavu, keď\nukladané nepodmienečné tresty neplnili výchovný účel, sa do popredia nepochybne dostáva ochranná\nfunkcia trestu, teda úloha ochrániť spoločnosť pred páchaním trestnej činnosti zo strany obžalovaného,\nčím by boli splnené podmienky aj pre ukladanie prísnejšieho trestu nad dolnú hranicu trestnej sadzby,\nhoci vzhľadom na absenciu podaného odvolania v neprospech obžalovaného zo strany prokurátora,\nnebolo možné ukladať prísnejší trest odňatia slobody, keďže by išlo o postup v rozpore s § 322 ods. 3 veta\ndruhá Trestného poriadku. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok\ntotiž len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného. Takýto\nvýznam uplatňovania zákazu zmeny k horšiemu spočíva a je odôvodňovaný v slobodnom využívaní\nopravných prostriedkov - oprostenom od obavy z rizika, že využitím opravného prostriedku v prospech\n\nosoby, voči ktorej je vedené trestné stíhanie, by mohlo dôjsť k zhoršeniu jej postavenia oproti stavu pred\npodaním takéhoto opravného prostriedku (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1TdoV/8/2020 zo\ndňa 29.03.2022).\nOdvolací súd zároveň nezistil dôvody pre korigovanie výroku o treste odňatia slobody uloženom\nobžalovanému U. V., s ohľadom na ním prezentovaný návrh, aby mu bol uložený súhrnný trest\nk odsúdeniam - rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/42/2018 zo dňa 12.11.2021,\nprávoplatným dňa 18.01.2022 a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/55/2019\nzo dňa 27.05.2019, právoplatným dňa 21.06.2019.\nSúd prvého stupňa správne dospel k záveru, že obžalovaný spáchal aktuálny trestný čin dňa 28.08.2021.\nSpáchanie trestného činu je ohraničené z časového hľadiska dňa 04.06.2019, kedy bol obžalovanému\ndoručený trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/55/2019 zo dňa 27.05.2019,\nprávoplatný dňa 21.06.2019 (z časového hľadiska pred spáchaním trestného činu v tejto trestnej\nveci) a na strane druhej vyhláseným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/42/2018 dňa\n12.11.2021, právoplatným dňa 18.01.2022.\nSprávne tak súd prvého stupňa ukladal samostatný trest odňatia slobody, keďže žiadna ďalšia\nzbiehajúca sa trestná činnosť k trestnému činu spáchanému dňa 28.08.2021 neexistovala. K možnosti\nukladania súhrnného trestu k rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/42/2018 je naviac\npotrebné uviesť, že obžalovaný spáchal trestný čin ešte dňa 09.02.2018, čím je existencia viacčinného\nsúbehu, ktorý je nevyhnutný pre možnosť ukladania súhrnného trestu, vylúčená.\nAj výrok napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa o zaradení obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm.\nb/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia bol v\nsúlade so zákonom, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia\nslobody pre úmyselný trestný čin. Obžalovaný vykonal dňa 01.06.2020 nepodmienečný trest odňatia\nslobody pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona\na obžalovaný spáchal prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa\n§ 219 Trestného zákona dňa 28.08.2021. Obžalovaný teda bol v posledných desiatich rokoch pred\nspáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a zároveň je\nsplnená podmienka, že sa na neho nehľadí akoby nebol odsúdený.\nPokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento nebolo možné odvolacím súdom preskúmavať, pretože\npoškodený nevyužil právo podať proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie a odvolanie obžalovaného\nbolo vymedzené iba proti výroku o treste odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu v súlade s\n§ 317\nods. 1 Trestného poriadku nebolo výrok o náhrade škody v rámci odvolacieho konania preskúmaný.\nS poukazom na vyššie uvedené úvahy rozhodol odvolací súd tak ako je uvedené vo výroku uznesenia.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je\nprípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/42/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}