{"guid": "6e6fef99-f655-4a8b-85ec-036a90bfa11c:81f2bb30-5b42-429f-b2a8-beb94be36c7b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1306204712.4", "spisova_znacka": "10Co/97/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/97/2025 z 22. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. januára 2026, sp. zn. 10Co/97/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1306204712.4", "identifikacne_cislo": "1306204712", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kučerová", "sudca_id": 622, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kucerova-622", "datum_vydania": "2026-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/132/#paragraf-5.odsek-3", "nazov": "§ 5 ods. 3 zákona č. 132/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/132/#paragraf-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/132-1990/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-1", "nazov": "§ 517 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "nazov": "§ 517 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/132#paragraf-5", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/81f2bb30-5b42-429f-b2a8-beb94be36c7b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1306204712.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1306204712.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1306204712.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10Co/97/2025\n1306204712\n22. 01. 2026\nJUDr. Zuzana Kučerová\nECLI:SK:KSBA:2026:1306204712.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov\nsenátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v spore žalobcu: C.. C. H., K., E.\nE. G. XXXX/XX, R. R., B.: XXXXXXXX, právne zastúpený Advokátska kancelária Borec & Bohunský,\nzdruženie, Kozia 20, Bratislava, IČO: 31803938, proti žalovaným: X/ B.. B. D., bytom A. XX, R., 2/ C..\nC. H.L. - N., F. XXX/X, R. U. V., B.: XXXXXXXX, obaja zastúpení: advokátom Mgr. Jozefom Štefankom,\nPhD., LL.M., so sídlom Grösslingova 6-8, Bratislava, o zaplatenie 25.795,99 eur s príslušenstvom, o\nodvolaniach žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa zo dňa 27.11.2014,\nč. k. 16C/103/2006-1070 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa\n23.03.2021, č. k. 16C/103/2006-1437, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 16C/103/2006-1070 zo dňa 27.11.2014,v spojení s\nopravným uznesením č. k. 16C/103/2006-1437 zo dňa 23.03.2021 p o t v r d z u j e .\nOdvolací súd odvolacie konanie v časti týkajúcej sa odvolania voči opravnému uzneseniu súdu prvej\ninštancie č. k 16C/103/2006-1437 zo dňa 23.03.2021 zastavuje.\nŽalobcovi sa priznáva voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania\nv rozsahu 100%.\nO výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1/ Okresný súd Bratislava III (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 27.11.2014, č. k.\n16C/103/2006-1070 uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu\n25.795,99 eur spolu so 7 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 25.795,99 eur od 06.03.2006 do\nzaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných\nzanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.\n2/ Súd prvej inštancie zhrnul, že vykonaným dokazovaním skutkovo zistil, že písomným\nplnomocenstvom zo dňa 09.03.1998 C.. C. H.L. - N., F. XXX/X, R. U. V. a B.. B. D., A. XX, R., splnomocnili\nC.. C. H., K., E. E. F. XX, R. R., na zastupovanie v právnej veci o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a\nvrátenie vzájomných plnení proti odporcom 1/ Slovenská kreditná banka a.s., Nám. SNP 13, Bratislava,\n2/ H. Š.L., L. XX, R. U. V., 3/ B.. G. T., L. XXXX/X, E., vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.\n43Cb/15/1998, s tým, že podľa zmluvy o poskytovaní právnej pomoci patrí advokátovi odmena za toto\nzastupovanie spolu s výdavkami a náhradou za stratu času. Spoločne a nerozdielne sa zaviazali zaplatiť\nadvokátovi odmenu, kedykoľvek im bude vyúčtovaná, bez ohľadu na to, či bola prisúdená proti odporcom\na zaviazali sa povinnosťou zaplatiť primeraný preddavok podľa postupu prác (č.l. 6 spisu). Písomné\nplnomocenstvo bolo vlastnoručne podpísané C.. C. H. a B.. B. D., ktorých totožnosť a pravosť podpisu\nbola úradne overená notárom. Súd prvej inštancie ďalej skutkovo zistil, že dňa 24.09.2000 prevzal C..\nC. H. od C.. C. H. zálohu vo výške 38.000,- Sk (príjmový pokladničný doklad č. P 3006 - č.l. 7 spisu).\n\n3/ Ďalej bolo skutkovo zistené, že mandatár C.. C. H. ako advokát a mandant C.. C. H.Č. - N. a B.. B. D.,\ndňa 25.09.2000 uzavreli mandátnu zmluvu „Úplné znenie ku dňu 25.09.2000“ (č.l. 8 spisu). Mandatár\nsa zaviazal poskytnúť mandantom právnu pomoc pri zastupovaní v právnej veci o určenie neplatnosti\nkúpnych zmlúv a vrátenie vzájomných plnení vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.\n43Cb/15/1998, pričom mal vypracovať pre mandanta nasledovné listiny a poskytnúť nasledovné úkony\nprávnej pomoci: a) prevzatie a príprava zastúpenia - 09.03.1998, 27.03.1998, b) žiadosť o predĺženie\nlehoty na úhradu dlhu - 09.03.1998, c) návrh na vydanie predbežného opatrenia - 09.03.1998, d)\nnávrh na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a vrátenie vzájomných plnení - 09.03.1998, e) osobné\nrokovanie s protistranou v Bratislave dňa 09.03.1998, f) žiadosť o predĺženie lehoty na úhradu úveru vo\nvýške 5.000.000,- Sk - 27.03.1998, g) návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania a na zmenu\npetitu - 27.03.1998, h) návrh na vydanie predbežného opatrenia - 27.03.1998, i) osobné rokovanie s\nprotistranou v Bratislave dňa 27.03.1998, j) späťvzatie návrhu navrhovateľov zo dňa 27.03.1998 na\nvydanie predbežného opatrenia - 14.08.2000, k) ďalšia porada s klientom v Bratislave - 14.08.2000, l)\núčasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Bratislave - 04.09.2000, m) písomne podanie týkajúce\nsa veci samej - 25.09.2000, n) účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Bratislave - 25.09.2000.\nPodľa čl. II zmluvy mandant splnomocnil mandatára na zastupovanie v rozsahu predmetu tejto zmluvy\nna obdobie od 07.03.1998 do 25.09.2000 včítane. Podľa článku III., bod 1. zmluvy sa mandant zaviazal\nzaplatiť mandatárovi odmenu podľa vyhl. č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnej pomoci, podľa článku III., bod 2. zmluvy, dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia\nje 30. deň od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým konanie vedené na Krajskom súde v\nBratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998 skončí alebo 30. deň odo dňa, kedy mandant oznámi mandatárovi,\nže rozhodnutie, ktorým konanie skončilo, nadobudlo právoplatnosť - rozhodujúca je skutočnosť, o ktorej\nsa mandatár dozvie skôr, podľa článku III. bod 3. zmluvy, všetky odmeny a náhrady sú splatné v lehote\ndo 10 dní odo dňa kedy mandatár odošle faktúru mandantovi.\n4/ Z vykonaného dokazovania ďalej súd prvej inštancie skutkovo zistil, že C.. C. H. dňa 25.02.2002\nvypovedal plnomocenstvo zo dňa 09.03.1998, ktoré mu udelil B.. B. D. na zastupovanie vo veci vedenej\nna Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb 15/1998 s tým, že C.. C. H. (splnomocnenec) poskytoval\nB.. B. D. právnu pomoc v období od 09.03.1998 do 25.02.2002 (č.l. 11 spisu). C.. C. H. a C.. C. H.\n- N., uzavreli dňa 25.02.2002 dohodu o skončení zastupovania, podľa ktorej C.. C. H. - N. odvoláva\nplnomocenstvo, ktoré dňa 09.03.1998 udelil C.. C. H., advokátovi, na zastupovanie vo veci vedenej\nna Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998. C.. C. H. (splnomocnenec) poskytoval\nC.. C. H. (splnomocniteľovi) právnu pomoc v období od 09.03.1998 do 25.02.2002 (č.l. 10 spisu). V\nčlánku 4. dohody o skončení zastupovania, zmluvné strany prehlásili, že túto dohodu uzavreli slobodne\na vážne, určite a zrozumiteľne, že táto dohoda sa neprieči dobrým mravom, že dohodu neuzavreli\nv tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, že pred podpísaním si dohodu prečítali, jej obsahu\nporozumeli a na znak súhlasu vlastnoručne každú stranu dohody podpísali. Súčasťou dohody bol\nzoznam odovzdaných a prevzatých listín. C.. C. H. dňa 23.02.2006 vystavil C.. C. H. faktúru č. 002a/2006\nna sumu 859.403,50 Sk, za poskytnutie právnej pomoci na základe mandátnej zmluvy s určenou lehotou\nsplatnosti 05.03.2006 (č.l. 23 spisu) a B.. B. D. faktúru č. 002b/2006 na sumu 859.403,50 Sk, za\nposkytnutie právnej pomoci na základe mandátnej zmluvy s určenou lehotou splatnosti 05.03.2006 (č.l.\n24 spisu).\n5/ Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č. k. 43Cb/15/1998-195 zo dňa 25.09.2000 tak, že\nurčil: a/ kúpna zmluva uzavretá medzi C.. C. H. ako predávajúcim a Slovenskou kreditnou bankou,\na.s. Bratislava ako kupujúcim na predaj akcií AGRIFOP, a.s., B.: SK XXXXXXXXXX v počte 68 700\nks je neplatná, b/ kúpna zmluva uzavretá medzi B.. B. D. ako predávajúcim a Slovenskou kreditnou\nbankou a.s. Bratislava ako kupujúcim na predaj akcií AGRIFOP, a.s., B.: SK XXXXXXXXXX v počte\n37 436 ks je neplatná, c/ kúpna zmluva uzavretá medzi Slovenskou kreditnou bankou, a.s. Bratislava\nako predávajúcim a H. Š. ako kupujúcim, na predaj akcií AGRIFOP, a.s., B.: SK XXXXXXXXXX v\npočte 68 700 ks je neplatná, d/ zmluva uzavretá medzi Slovenskou kreditnou bankou, a.s. Bratislava\nako predávajúcim a B.. G. T. ako kupujúcim na predaj akcií AGRIFOP, a.s., B.: SK XXXXXXXXXX\nv počte 37 436 ks je neplatná, e/ H. Š. bol povinný vrátiť C.. C. F., E. L. D. Ú. Slovenská kreditná\nbanka a.s. v konkurze, Nám. SNP 13, Bratislava, akcie AGFIFOP, a.s., B.: SK XXXXXXXXXX v počte\n68 700 ks, 6. B.. G. T. bol povinný vrátiť H. Š. akcie AGRIFOP, a.s., B.: SK XXXXXXXXXX v počte\n37 436 ks, f/ C.. C. H. bol povinný splatiť C.. C. F., E.H. L. D. Ú. SKB, a.s. v konkurze, zvyšok úveru\npodľa úverovej zmluvy č. 0462103012. Odporcovia 1/ až 3/ boli povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť\nnavrhovateľom trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku, ako i náklady právneho\nzastúpenia v celkovej sume 897.403,50 Sk na účet advokáta C.. C. H., v lehote do 3 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo VÚB, a.s. pobočka Banská Bystrica. O\n\nodvolaní odporcov 2/ a 3/ a správcu konkurznej podstaty odporcu 1/ rozhodol Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\n(uznesením č. k. 4Obo/6/01-256, 4Obo/7/01 z 30.01.2002). C.. C. H. dňa 25.02.2002 oznámil Krajskému\nsúdu v Bratislave vo veci sp. zn. 43Cb/15/1998 skončenie zastupovania z dôvodu, že C.. C. H. - N. mu\nodvolal plnomocenstvo a B.. B. D. vypovedal plnomocenstvo C.. C. H. dňa 25.02.2002. C.. C. H. - N. a\nB.. B. D. splnomocnili dňa 08.03.2002 C.. L. L., advokátku, Bratislava v konaní vedenom na Krajskom\nsúde v Bratislave sp. zn. 43Cb/15/1998. Následne Krajský súd v Bratislave rozhodol (v poradí druhým)\nrozsudkom č. k. 43Cb/15/1998-473 zo dňa 01.07.2002, ktorým opätovne: a/ určil neplatnosť kúpnej\nzmluvy o kúpe a predaji cenných papierov č. 1/CP/97/1 zo dňa 22.08.1997 medzi žalobcom 1/ C.. C.\nH. ako predávajúcim a žalovaným 1/ C.. C. F., E.H. L. D. Ú. SKB a.s. v konkurze, b/ určil neplatnosť\nkúpnej zmluvy o kúpe a predaji cenných papierov č. 2/CP/97/1 zo dňa 22.08.1997 medzi žalobcom 2/\nB.. B. D. ako predávajúcim a C.. C. F., E. L. D. Ú. SKB a.s. v konkurze, c/ určil neplatnosť zmluvy o kúpe\ncenných papierov zo dňa 02.03.1998, uzavretej medzi C.. C. F., E. L. D. Ú. SKB a.s. v konkurze ako\npredávajúcim a žalovaným 2/ H. Š. na predaj akcií AGRIFOP, a.s. B.: SK XXXXXXXXXX v počte 68 700\nks, obchod č. 70001 zo dňa 02.03.1998, obchod č. 70002 zo dňa 02.03.1998, d/ určil neplatnosť zmluvy\no kúpe cenných papierov, uzavretej medzi C.. C. F.Á., E. L. D. Ú. SKB a.s. v konkurze ako predávajúcim\na žalovaným 3/ B.. G. T. ako kupujúcim, prostredníctvom povereného mandatára na prevod cenných\npapierov na základe mandátnej zmluvy uzavretej C.. C. F., E. L. D. Ú. SKB, a.s. v konkurze a Prvou\nparoplavebnou, a.s. a neplatnosť následnej kúpnej zmluvy s B.. G. T. a Prvou paroplavebnou, a.s. zo dňa\n20.03.1998 v počte 37 435 ks, B.: XXXXXXXXXX, 5. H. Š. bola uložená povinnosť vrátiť C.. C. H.Č. akcie\nAGRIFOP, a.s. B.: SK XXXXXXXXXX v počte 68 700 ks v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia,\n6. B.. G. T. bola uložená povinnosť vrátiť B.. B. D. akcie AGRIFOP, a.s. B.: SK XXXXXXXXXX v počte\n37 436 ks, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, 7. C.. C. H. bola uložená povinnosť splatiť\nC.. C. F.Y., E. L. D. Ú.D. SKB, a.s. v konkurze, zvyšok úveru podľa úverovej zmluvy č. 0462103012\nvo výške 5.306.800,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, 8. H. Š. a B.. G. T. boli zaviazaní\npovinnosťou spoločne a nerozdielne nahradiť C.. C. H. a B.. B. D. trovy konania znížené o 1/3, ktoré\npredstavovali trovy konania voči C.. C. F., E. L. D. Ú. SKB a.s. v konkurze a ktoré mali znášať C.. C.U. H.\na B.. B. D. na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 500,- Sk a v pomernej časti náhrady trov konania\nv sume 491.487,- Sk, ktoré mali C.. C. H. a B.. B. D. znášať spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na\nzníženie uplatnenej časti trov právneho zastúpenia v sume 1.474.462,- Sk o 1/3, zaviazal súd H. Š.,\naby zaplatil C.. C. H. trovy právneho zastúpenia vo výške 655.316,- Sk a B.. G. T., aby zaplatil B..\nB. D. trovy právneho zastúpenia vo výške 327.659,- Sk vzhľadom k ich pomeru k veci. H. Š. a B.. G.\nT. boli povinní priznané trovy poukázať a uhradiť na účet C.. L. L., advokátky, v lehote do 3 dní od\nprávoplatnosti rozhodnutia na účet vedený v Ľudovej banke, a.s. Bratislava, číslo účtu XXXXXXXXXX/\nXXXX. Na odvolanie žalovaných 2/ a 3/ rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k.\n4Obo 148/2003-772 zo dňa 22.04.2004 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.\nOdporca 2/ H. Š. bol povinný zaplatiť C. H. na účet právnej zástupkyne trovy odvolacieho konania v\nsume 387.622,- Sk a odporca 3/ B.. G. T. bol povinný zaplatiť B.. B. D. na účet právnej zástupkyne\ntrovy odvolacieho konania v sume 193.811,- Sk. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 43Cb\n15/1998-473 zo dňa 01.07.2002 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 43Cb/15/98-477\na s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obo 148/2003-772 zo dňa 22.04.2004\nnadobudol právoplatnosť dňa 23.06.2004 a vykonateľnosť dňom 23.06.2004.\n6/ Na základe takto zisteného skutkového stavu, právne odkazujúc na § 19 ods. 1, 2 zákona č. 132/1990\nZb. o advokácií, účinného do 01.01.2004, § 1 ods. 1, 3, § 2 ods. 1, 2, § 5 ods. 3 vyhlášky MS SR\nč. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, účinnej do\n01.04.2002, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka (ďalej len OZ) mal súd prvej inštancie za preukázané, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi\nkonania vznikol na základe platnej mandátnej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytovanie právnych\nslužieb žalobcom ako advokátom, ktorý zastupoval žalovaných v konaní vedenom pred Krajským súdom\nv Bratislave vo veci sp. zn. 43Cb/15/1998. Žalovaní udelili žalobcovi písomné plnomocenstvo dňa\n09.03.1998 a v označenom konaní poskytol žalobca žalovaným vykonaním úkonov advokáta právnu\npomoc podľa 19 ods. 1 zák. č. 132/1990 Z. z. o advokácií. V mandátnej zmluve sa mandant zaviazal\nzaplatiť mandatárovi odmenu podľa vyhl. č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnej pomoci. Žalovaní v priebehu súdneho konania menili výpoveď ohľadom odmeny\nadvokáta, teda spornou v konaní bola dohoda o odmene advokáta.\n7/ Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi\núčastníkmi nedošlo k uzatvoreniu dohody o odmene advokáta za poskytnutú právnu pomoc vo výške\n5.000,- Sk za jeden úkon právnej pomoci. Súd poukázal na to, že uvedenú skutočnosť nemal preukázanú\n\nsvedeckými výpoveďami, ani žiadnymi relevantnými dôkazmi o tom, kedy, kde, v akých súvislostiach a za\nprítomnosti ktorých osôb, s akým obsahom a akými výsledkami, a 2/, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy\no poskytnutí právnej pomoci vo veci vedenej na osobitne čo do dojednania odmeny za zastupovanie, sa\nuskutočnili rokovania žalobcu so žalovanými 1/ Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998.\nKeďže nedošlo medzi účastníkmi k dohode o odmene podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 240/1990 Zb., predpokladá\nsa, že sa advokát dohodol s klientom na odmene určenej podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej\nodmene podľa § 2 ods. 2 vyhl. č. 240/1990 Zb., a preto žalobcovi ako advokátovi patrí tarifná odmena.\nV súvislosti so samotnou výškou odmeny, súd prvej inštancie vychádzal zo špecifikácie jednotlivých\núkonov právnej pomoci, ktorá bola zhodne uvedená aj v súdnom konaní podľa tarifnej odmeny za jeden\núkon právnej pomoci podľa § 12 a § 13 vyhl. č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnej pomoci, ako aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 43Cb/15/1998-473 zo\ndňa 01.07.2002, ktorý za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia C.. C. H. považoval 11 úkonov\nprávnej pomoci vo výške 815.130,-Sk, v ktorej však neboli zahrnuté žiadne náhrady cestovných, ani\niných hotových výdavkov. Po odpočítaní poskytnutej zálohy vo výške 38.000,- Sk si žalobca uplatnil\nžalovanú istinu za jednotlivé úkony právnej pomoci vo výške 777.130,-Sk, t.j. 25.795,99 eur (815.130,Sk - 38.000,- Sk = 777.130,-Sk), ktorú mu žalovaní 1/, 2/ nezaplatili, a preto ich súd prvej inštancie\nzaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť túto sumu žalobcovi.\n8/ Pokiaľ išlo o uplatnené príslušenstvo k istine, súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaní 1/, 2/ sa dostali\ndo omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 25.795,99 eur, ktorý nezaplatili v lehote splatnosti\ndo 05.03.2006, a preto ich zaviazal aj na zaplatenie 7 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy\n25.795,99 eur od 06.03.2006 až do zaplatenia.\n9/ Súd prvej inštancie tiež ozrejmil, že žalovanými vznesenú námietku premlčania uplatňovaného\nnároku vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže z dohody o skončení zastupovania zo dňa 25.02.2002\nuzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 2/ nemal preukázané, že sa účastníci dohodli na vyúčtovaní\nodmeny za poskytovanie právnej pomoci. Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali zaplatiť advokátovi odmenu za\nposkytovanie právnej pomoci za podmienok uvedených v mandátnej zmluve zo dňa 25.09.2000. Žalobca\nmohol uplatniť svoje právo prvý raz dňa 23.06.2004, kedy rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n43Cb/15/1998-473 zo dňa 01.07.2002 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 4Obo 148/2003-772 zo dňa 22.04.2004 nadobudol právoplatnosť, a uvedeným dňom začala\nplynúť všeobecná trojročná premlčacia doba. Žalobca svoje právo po prvý raz uplatnil žalobou zo dňa\n24.02.2006, doručeným súdu dňa 27.02.2006, preto bol uplatnený včas.\n10/ Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali spoločným podaním včas odvolanie žalovaní 1/\na 2/ a navrhli odvolaciemu súdu, aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu k náhrade\ntrov konania. Dôvodili, že konajúci súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý\ndôkaz - výsluch svedka N. E., bytom v Snine, z ktorého dôvodu je prvostupňové konanie postihnuté\naj vadou spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkov konať pred súdom. Žalovaní navrhovali, aby súd\npredpísaným a zákonným spôsobom využil inštitút predvolania tohto svedka, vrátane predvedenia\norgánmi činnými v trestnom konaní alebo vypočutím svedka u dožiadaného súdu. Konajúci súd\ntúto zákonnú povinnosť ignoroval a vykonal iba formálne úkony zaslania predvolania na nariadenie\npojednávania, vrátene požiadania Obvodného oddelenia Policajného zboru Snina o prešetrenie pobytu\nnavrhnutého svedka. Svedok N. E. sa v novembri 2014 zdržiaval v meste Snina, teda mohol sa zúčastniť\nnariadeného pojednávania dňa 27.11.2014. Prvostupňový súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovanými\n1/, 2/, hoci mohol mať pre rozhodnutie podstatný význam, čím nerešpektoval princíp rovnosti zbraní.\nV tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu SR zo dňa 26.01.2016 sp. zn. III. ÚS 332/09, v\nktorom vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie\nskutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva\nna spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Nevykonaním tohto dôkazu sa\nžalovaní 1/, 2/ dostali do zjavne nevýhodnejšej pozície v porovnaní so žalobcom. V odvolaní namietli\naj nesprávne právne posúdenie veci, keď súd za právny titul, z ktorého žalobca odvodzoval svoju\npohľadávku voči žalovaným, považoval mandátnu zmluvu uzavretú účastníkmi dňa 25.09.2000. Vytkli\nsúdu prvej inštancie, že nevenoval žiadnu pozornosť zásadnej vade tohto právneho úkonu, a to že\ndátum uskutočnenia právneho úkonu, na základe ktorého má byť (v budúcnosti) zariadená záležitosť\n(právna pomoc) je dňom, kedy všetky úkony právnej pomoci za ktoré má byť poskytnutá odmena, už\nboli uskutočnené. Samotný fakt, že listina označená ako mandátna zmluva vo vlastnom texte obsahuje\nvýpočet uskutočnených úkonov (čl. I) a ustanovuje koniec časového obdobia trvania mandátu mandatára\nna deň vlastného podpisu mandátnej zmluvy (čl. II), svedčí o tom, že tento dokument žiadnou mandátnou\nzmluvou nie je, a ani nemôže byť, nakoľko účel mandátu nie je možné dosiahnuť spätne do minulosti a\nplnenie na strane mandatára je od počiatku nemožné. Právnym dôvodom pre uskutočnenie akéhokoľvek\n\núkonu právnej pomoci žalobcom nebola, a ani nemohla byť tzv. mandátna zmluva z 25.09.2000. Tým\nskutočným právnym dôvodom bola neformálna dohoda o poskytovaní právnych služieb, ktorej obsah\nsa v súvislosti s prebiehajúcim konaním stal medzi stranami sporný. Nesprávnym právnym posúdením\nveci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ktorý môže spočívať aj v tom, že súd\nzo správnych skutkových záverov vyvodí nesprávne právne závery. Podľa odvolateľov touto vadou\nzaťažil konanie prvostupňový súd, keď priznal platnosť nemožnému, zjavne nezmyselnému a očividne\nneplatnému právnemu úkonu, ale na jeho základe dokonca judikoval nárok v prospech žalobcu. Ďalšieho\nnesprávneho právneho posúdenia sa podľa žalovaných dopustil prvostupňový súd pri posudzovaní\nžalovanými uplatnenej námietky premlčania. Žalobca pre žalovaných preukázateľne uskutočnil posledný\núkon právnej pomoci 25.09.2000. Z obsahu dohody o skončení zastupovania z 25.02.2002 medzi\nžalovaným 2/ a žalobcom je zrejmé, že je v skutočnosti iba protokolom o odovzdaní listín. Žalobca si teda\nmohol uplatniť právo na odmenu za úkony právnej služby 25.09.2000, ktorým okamihom mal správne\nsúd aj začať počítať plynutie všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Nie je možné odvodzovať splatnosť\nodmeny z podmienky uvedenej v jej čl. III mandátnej zmluvy, pretože z tohto právneho úkonu nárok na\nžiadnu odmenu žalobcovi ani nevznikol, keďže tu nevznikol ani žiadny možný záväzok na strane žalobcu.\nNávrh na začatie konania bol žalobcom zjavne podaný takmer tri roky po uplynutí premlčacej doby\n(27.02.2006). Žalovaní ďalej namietali svojvoľné, arbitrárne a nedostatočné odôvodnenie napadnutého\nrozsudku. V odvolaní dodali, že sa odvolávajú aj na svoje podania, ktorými žiadali o vylúčenie sudkyne\nz prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci. Konajúca sudkyňa si nesplnila povinnosti v zmysle\nzákona a nepredložila spis nadriadenému súdu. Týmto postupom boli žalovaným odňaté práva konať\npred nezávislým a nestranným súdom.\n11/ K odvolaniu žalovaných 1/, 2/ sa písomne vyjadril žalobca s tým, že prvostupňový súd vykonaným\ndokazovaním riadne a úplne zistil a ustálil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie dokonca v\nrozsahu výrazne presahujúcom potrebu dostatočného zistenia skutkového stavu veci, a vec aj správne\nprávne posúdil. Všetky podania a návrhy žalovaných v tomto konaní sú z ich strany účelové, s cieľom\noddialiť rozhodnutie súdu v prospech žalobcu a jeho právoplatnosť. Žalobca má za to, že advokát\nmôže s klientami uzavrieť mandátnu zmluvu pred začatím poskytovania právnych služieb, v priebehu\nich poskytovania, ale aj po skončení zastupovania. Skutočnosť, že žalobca zastupoval žalovaných a\nprávne služby uvedené v mandátnej zmluve im poskytol, bola preukázaná. Žalobca viazaný povinnosťou\nmlčanlivosti advokáta nikdy nerokoval so žalovanými (klientmi) pred tretími osobami o veciach týkajúcich\nsa ich vzájomných právnych vzťahov, založených plnomocenstvom a mandátnou zmluvou. Teda\nžalovanými navrhovaní svedkovia nemajú, ani nemôžu mať, o týchto skutočnostiach žiadne poznatky\nzískané vlastnými zmyslami. Napríklad svedok G., ktorý bol vypočutý na pojednávaní dňa 05.09.2013\nsám potvrdil, že vypovedal aj o skutočnostiach, o ktorých mu povedal žalovaný 2/. Okresný súd rozhodol\nsprávne, keď nevykonal dôkaz výsluchom svedka N. E., pričom svoje rozhodnutie v napadnutom\nrozsudku aj náležite odôvodnil. Ani vykonanie výsluchu tohto svedka by totiž nemalo žiaden vplyv na\nposúdenie skutkového stavu veci, ktorý bol z doteraz vykonaných dôkazov bezpečne ustálený. Žalobca\npreto navrhol odvolaciemu súdu, že v prípade, ak nebude zastávať názor, že je na mieste postup podľa\n§ 218 ods. 1 písm. a) OSP, aby napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaným 1/ a 2/ uložil spoločne a\nnerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.\n12/ Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo doručené žalovanému 1/ dňa 13.12.2018 a žalovanému 2/ dňa\n26.11.2018 (č.l. 1234 spisu). Žalovaný 2/ v odvolacej replike uviedol, že tvrdenie žalobcu, že advokát\nmôže s klientmi uzavrieť mandátnu zmluvu pred začatím poskytovania právnych služieb, v priebehu ich\nposkytovania, ako aj po skončení zastupovania, nie je podporené akoukoľvek argumentáciou a úplne\nsa prieči úprave mandátnej zmluvy, resp. akejkoľvek typickej (nominátnej) zmluvy, kde je podstatnou\nnáležitosťou vymedzenie predmetu plnenia, ktoré sa má uskutočniť. Kontrahovanie o plneniach minulých\nje upravené odlišne v rámci právnych úkonov upravujúcich zmenu, či zánik záväzkov, prípadne ich\nnahrádzanie novým (najmä § 570 a nasl., § 585 a nasl. OZ). Za súčasného stavu poznania vedy\na techniky nie je možné uskutočniť plnenie, ktoré sa má udiať v minulosti, preto aj zmluva, ktorej\nesenciálnou náležitosťou je plnenie minulé, nemožné, je neplatnou v zmysle ust. § 37 ods. 2 OZ.\nTouto problematikou sa žalobca vo vyjadrení nezaoberal, pričom ide o podstatný a zjavný problém,\nna ktorého nesprávnej interpretácií stojí aj nesprávne napádané rozhodnutie. Čo sa týka príjmového\npokladničného dokladu č. P 3006, ktorý má potvrdzovať vyplatenie zálohy na poskytnuté právne služby\nv sume 38.000,- Sk dňa 24.09.2000, ide o dokument vyplnený a súdu predložený žalobcom podľa\nvlastného uváženia, bez výpovednej hodnoty, čo do skutočného účelu platby. Sám žalobca sa v konaní\nvyjadril, že uvedená suma mala obsahovať okrem finančnej odplaty v hotovosti 25.000,- Sk, aj odplatu za\nvecné plnenie, použitie motorového vozidla a montáž nábytku. Bez ohľadu na pravdivosť týchto tvrdení\nžalobcu, je jednoznačná nelogickosť takéhoto tvrdeného úkonu, t.j. potvrdzovanie hodnoty vecného\n\nplnenia príjmovým pokladničným dokladom, keď pokladničný doklad slúži výlučne na potvrdenie vloženia\nhotovosti do pokladnice. Je tiež nezrozumiteľné, prečo by mal klient advokátovi poskytovať zálohu jeden\ndeň pred uskutočnením posledného úkonu právnej pomoci v jeho veci. Žalovaný 2/ preto zotrváva na\nstanovisku, že uvedená suma vyplatená v celosti bola sumou celkového vysporiadania za poskytované\nprávne služby, ktorá bola uhradená popri vecných a ďalších plneniach žalobcovi. Podľa tvrdenia žalobcu,\nz povinnosti mlčanlivosti advokáta má vyplývať, že by nikdy nerokoval s klientami pred tretími osobami\no vzájomných právnych vzťahoch, z čoho odvodzuje irelevantnosť žalovanými navrhovaného výsluchu\nsvedka E.. Táto úvaha nie je dôveryhodným tvrdením, keď prax zavedená medzi žalobcom a žalovaným\n2/ je v úplnom protiklade s týmto tvrdením, pričom táto prax je potvrdená svedeckými výpoveďami\nsvedkov H.. G., B.. K.. M. K. B.. C.. Š., z ktorých všetci vypovedali o skutočnostiach, že boli osobne\nprítomní rozhovorov medzi žalobcom a žalovaným 2/, kde preberali výsostne problematiku týkajúcu\nsa vzťahov v právnom zastupovaní, rozdiel je iba v tom, akú dôležitosť týmto informáciám jednotliví\nsvedkovia individuálne prisudzovali, pričom svedok Š. dokonca priamo potvrdil obsah rozhovoru ukončenie a vysporiadanie právneho zastúpenia medzi žalobcom a žalovaným 2/. Navrhovaný dôkazný\nprostriedok, ktorého využitie prvoinštančný súd sporovým stranám odňal, je nanajvýš relevantným pre\nustálenie sporného skutkového stavu práve v situácií, keď je zrejmé, že mnohé úkony medzi stranami\nsa diali v prítomnosti svedkov, a svedecká výpoveď svedka E. má veľký potenciál jednoznačne potvrdiť,\nči vyvrátiť prichodené tvrdenia sporových strán, pričom za súčasného stavu je nenahraditeľná iným\ndôkazným prostriedkom. Žalovaný 2/ dodal, že žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu nepriniesol\nžiadne nové alebo relevantné tvrdenia, a už vôbec nie dôkazy, ktoré by ich podporovali, a preto zotrváva\nna svojom návrhu i súvisiacej argumentácií vyjadrenej v odvolaní z 27.01.2015.\n13/ Žalovaný 1/ vo svojej odvolacej replike uviedol, že pri uzatváraní mandátnej zmluvy žalobca vytváral\nna neho nátlak a žiadal jej uzavretie (podpisom a notárskym overením) bez akýchkoľvek pripomienok zo\nstrany žalovaného, i keď išlo o uzavretie zmluvy na právne zastupovanie, ktoré bolo zo strany žalobcu\nuž ukončené. Skutočnosti, ktoré sú uvádzané v odvolaní žalovaných z 27.01.2015 môže, už okrem\nvypočutých svedkov, potvrdiť aj svedok N.. E., ktorý nebol vypočutý. Žalobca ako advokát účelovo\nzneužil advokátsky poriadok a etický kódex advokáta za účelom úmyselného bezdôvodného obohatenia.\nPretrváva dôvodné podozrenie, že žalobca sa dal právne zastúpiť advokátom (advokátska kancelária\nBOREC & BOHUNSKÝ), ktorý bol a je spoločníkom advokátskej spoločnosti so sídlom v Bratislave s\nR. G. E. C.. F.. R.. Je evidentné, že v čase meritórneho rozhodovania o žalobe na okresnom súde bol\nspoločník F.. R. G. E. E., kde žalobca pred žalovanými verejne preukazoval, že má kontrolu nad súdnym\nrozhodnutím o žalobe, čo je v právnom štáte neprípustné. Žalovaný 1/ preto zotrváva na pôvodných\nsúdnych výpovediach a tvrdeniach, a zotrváva aj na návrhu a súvisiacej argumentácií vyjadrenej v\nodvolaní z 27.01.2015. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje zrušiť a žalobu zamietnuť z dôvodu, že\nje preukázateľne nedôvodná, účelová, a zároveň žiada konajúci súd, aby zaviazal žalobcu na zaplatenie\ntrov konania.\n14/ Odvolacie repliky žalovaných 1/ a 2/ boli doručené na vedomie žalobcovi dňa 29.04.2019, ktorý už\npísomne nereagoval.\n15/ V priebehu (prvého) odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1\nCSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho\núčinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n16/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), dospel po preskúmaní\nodvolacích námietok žalovaných k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne.\nMal za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav\nzistený z riadne vykonaného dokazovania, vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým\nzisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu a tento aj správne právne posúdil. Odvolací\nsúd sa s ním v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP), v podrobnostiach naň odkázal, pričom\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia už len stručne doplnil, že právny vzťah medzi\nadvokátom a jeho klientom je založený zmluvou o poskytovaní právnych služieb, uzatvorenou podľa\nzákona o advokácii, sa subsidiárne riadi ustanoveniami o zmluve príkaznej (§ 724 a nasl. OZ) alebo\nustanoveniami o zmluve mandátnej (§ 566 a nasl. Obch. Zák.). Advokát poskytuje právne služby za\nodmenu, ktorá sa určuje dohodou medzi advokátom a klientom, a ak nedôjde k dohode, advokátovi patrí\ntarifná odmena, teda odmena určená podľa príslušných ustanovení vyhlášky o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb. Ďalej ozrejmil, že plnomocenstvo je jednostranný právny\núkon splnomocniteľa, ktorým prehlasuje voči tretej osobe, resp. tretím osobám (tzv. vonkajší vzťah),\nže splnomocnil inú osobu ako oprávnenú, t.j. za splnomocnenca, aby ho v rozsahu uvedenom v\n\ntejto plnej moci zastupoval. Plnomocenstvo zároveň osvedčuje, resp. deklaruje navonok, že medzi\nsplnomocniteľom a splnomocnencom existuje vnútorný právny vzťah založený dohodou o zastúpení\n(možno tiež hovoriť o dôkaze vnútorného právneho vzťahu). Na vymedzenie rozsahu oprávnenia\nsplnomocnenca konať za splnomocniteľa je rozhodujúci obsah plnej moci.\n17/ Odvolací súd zhrnul súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že písomným\nplnomocenstvom zo dňa 09.03.1998 splnomocnili žalovaní 1/, 2/ advokáta C.. C. H. na zastupovanie\nv právnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998. Predložením\nplnomocenstva udeleného žalovanými žalobcovi na zastupovanie v konaní vedenom na Krajskom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998, a s poukazom na to, že na uzavretie zmluvy o poskytovaní\nprávnych služieb (právnej pomoci), príkaznej zmluvy, a ani mandátnej zmluvy, sa nevyžaduje písomná\nforma, bolo dostatočným spôsobom preukázané, že medzi stranami sporu existoval zmluvný vzťah,\nvzniknutý na základe zmluvy o poskytovaní právnej služby (právnej pomoci). Predmetom ich vzťahu\nbolo poskytovanie právnej pomoci advokáta svojim klientom, a táto právna pomoc spočívala v právnom\nzastupovaní žalovaných v konkrétnom konaní pred súdom. Zo splnomocnenia zo dňa 09.03.1998\nzároveň vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ si boli vedomí toho, že podľa zmluvy o poskytovaní právnej pomoci\npatrí advokátovi odmena za zastupovanie v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.\n43Cb/15/1998 spolu s výdavkami a náhradou za stratu času, ktoré sa zaviazali spoločne a nerozdielne\nzaplatiť advokátovi kedykoľvek im bude vyúčtovaná, a to bez ohľadu na to, či im bude v predmetnom\nkonaní náhrada trov prisúdená. Na základe uvedeného odvolací súd skonštatoval, že žalobca pre\nžalovaných ako svojich klientov zariaďoval za odplatu zastupovanie v súdnom spore vedenom na\nKrajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998 a žalovaní sa mu za to zaviazali zaplatiť odplatu.\nOdvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie, považoval za potrebné zdôrazniť, že žalovaní 1/, 2/\npočas súdneho konania menili svoje tvrdenia ohľadne údajnej dohody o odmene advokáta. Súd prvej\ninštancie vykonal vo veci v tomto smere rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru,\nže medzi advokátom a jeho klientmi nedošlo k dohode o odmene podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 240/1990\nZb., teda nedohodli sa na druhu zmluvnej odmeny, a preto jeho záver o tom, že advokátovi patrí\ntarifná odmena, je správny. Podľa odvolacieho súdu neobstáli ani námietky žalovaných, že konanie pred\nsúdom prvej inštancie bolo postihnuté vadou spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkov konať pred\nsúdom, a že v konaní nebola rešpektovaná zásada rovnosti zbraní a porušené právo na spravodlivý\nproces. Z obsahu spisu totiž odvolací súd nezistil, že by žalovaní nemali rovnakú možnosť vyjadriť\nsa k veci, k vykonanému dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam protistrany. Neobstála ani\nnámietka žalovaných o neúplne zistenom skutkovom stave, pretože súd nevykonal navrhnutý dôkaz výsluch svedka pána N. E.. Dôvody pre nevykonanie navrhnutého dôkazu súd prvej inštancie vo svojom\nrozhodnutí riadne odôvodnil. Odvolací súd v tomto kontexte ozrejmil, že dokazovanie je časť civilného\nkonania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci,\nktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje aj právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového\nstavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v\ncivilnom sporovom konaní viazaný návrhmi procesných strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný\nvykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie,\nktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu, a nie strán sporu.\nPokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal\niné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania\nznemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (viď R 125/1999). Rovnako podľa\nodvolacieho súdu neobstála ani námietka o nesprávnom právnom posúdení veci. V posudzovanom\nprípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne\nzávery o nároku žalobcu na tarifnú odmenu za poskytnutú právnu pomoc, a rovnako právny záver o\nnedôvodnosti námietky premlčania nároku žalobcu, pričom aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj\nsprávne interpretoval, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.\n18/ Rovnako nebola dôvodná ani námietka žalovaných o zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne, resp. o\njej nesprávnom procesnom postupe, keď nimi vznesenú námietku zaujatosti nepredložila nadriadenému\nsúdu na rozhodnutie. Právne odkazujúc na ust. § 14 ods. 1, 3 OSP, § 15a ods. 1 OSP a § 15a ods. 2 a 5\nOSP súd prvej inštancie, ako vyplýva z obsahu námietky zaujatosti voči sudkyni, ktorú vzniesli žalovaní\n1/, 2/ písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.11.2013 (č. l. 850 spisu), absentujú\nv nej náležitosti riadnej námietky - dôvod, pre ktorý má byť sudkyňa vylúčená, pričom ich námietka sa\ntýka okolností, ktoré spočívajú v postupe zákonnej sudkyne v konaní (nepredvolala svedkov, podanie\nprotistrany doručila žalovaným až na pojednávaní). Na takúto námietku sa neprihliada, t.j. nemala\nbyť predložená nadriadenému súdu. Čo sa týka tvrdenia žalovaných v námietke, že sudkyňa bola/\nmohla byť ovplyvnená tým, že právny zástupca žalobcu používa pred sudkyňou písmom i prezenčnou\n\npečiatkou označenie, z ktorého malo vyplývať, že za združením AK Borec & Bohunský stojí (H.) G. E.\nE. F. R., nebolo možné považovať za dostatočne odôvodnený dôvod vznesenej námietky, z ktorého\nby mal vyplývať pomer sudkyne k veci alebo k účastníkom konania, príp. ich zástupcov. Vznesená\nnámietka zaujatosti žalovaných je založená na ich subjektívnych pocitoch, bez predloženia relevantného\na hodnoverného dôkazu, na základe ktorého by bolo možné vyvodiť taký pomer vec prejednávajúcej\nsudkyne C.. N. M. k účastníkom konania, ich právnym zástupcom alebo k predmetu konania, ktorý by\nspochybňoval jej nezaujatosť. Vec prejednávajúca sudkyňa preto postupovala správne a v súlade so\nzákonom, keď na vznesenú námietku neprihliadala, teda nepochybila, keď ju nepredložila nadriadenému\nsúdu.\n19/ Nakoľko v odvolaní žalovaní neargumentovali skutočnosťami, ktoré by mohli privodiť zmenu alebo\nzrušenie napadnutého rozsudku, odvolací súd ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\nO trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a priznal\nv odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalobcovi voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže protistrana - žalovaní so svojím odvolaním neuspeli.\n20/ Pokiaľ išlo o odvolanie žalovaného 2/ voči uzneseniu č.k. 16C/103/2006-839, išlo o rozhodnutie súdu\nprvej inštancie, ktorým mu bola uložená poriadková pokuta v sume 1.000 eur z dôvodu, že rušil priebeh\nsúdneho pojednávania dňa 24.10.2013, zasahoval do vyjadrenia svedkov, napriek predchádzajúcim\nupozorneniam sudkyne a riadnemu poučeniu. Podľa odvolacej argumentácie žalovaný 2/ poriadkovú\npokutu považuje za neoprávnenú a neprimeranú. Dodal, že len vďaka jeho pozornému, ostražitému,\nopatrnému a starostlivému pozorovaniu konajúcej sudkyne a žalobcu, bola výpoveď druhého svedka B..\nC. Š. zapísaná tak, ako bola nadiktovaná, teda bez ovplyvňovania žalobcom v súčinnosti s konajúcou\nsudkyňou. V závere odvolania žalovaný 2/ vytkol súdu prvej inštancie, že pri svojej úvahe o výške\nporiadkovej pokuty bol povinný zohľadniť aj osobné a majetkové pomery toho, komu toto opatrenie\nukladá. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Právne odkazujúc na § 53 ods. 1, 2\nOSP, v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 odvolací súd preskúmal vecnú správnosť napadnutého\nuznesenia, a keďže nevzhliadol v postupe súdu prvej inštancie žiadne pochybenia, podľa § 387 ods. 1\nCSP ako vecne správne ho potvrdil.\n21/ Uznesením zo dňa 17.04.2015, č. k. 16C/103/2006 - 1177, súd prvej inštancie nepriznal žalovanému\n2/ oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 OSP s odôvodnením, že nie sú splnené\nzákonné podmienky. V dôvodoch svojho rozhodnutia bližšie ozrejmil, že z predloženého vyplneného\ntlačiva “Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané\noslobodenie od súdnych poplatkov (fyzická osoba)“ zistil, že žalovaný 2/ je ženatý, od roku 1992\npodnikal na základe živnostenského oprávnenia, v súčasnosti má pozastavenú podnikateľskú činnosť\nna dobu 3 rokov, od roku 2008 poberá invalidný dôchodok, od 01/2015 vo výške 332,10 eur mesačne.\nPriemerný mesačný príjem jeho manželky predstavuje 700,- eur. Má vyživovaciu povinnosť k plnoletej\ndcére N., ktorá je študentkou X. ročníka Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Býva\nv rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jeho manželky a výdavky spojené s jeho užívaním\nmajú činiť cca 266,74 eur (voda 27,64 eur, plyn 50 eur, elektrina 189,10 eur). K ďalším výdavkom\nuviedol iné výdavky (televízia, internet, mobil) v sume 80,- eur mesačne, výdavky na lieky v sume\n60,- eur a cestovné do zamestnania v sume 100,- eur. Je vlastníkom nehnuteľností - pozemky v k. ú.\nE. U. V., budovu na LV č. XXXX v k. ú. R. U. V. a administratívnu budovu na LV č. XXX v k. ú. Z..\nĎalej vlastní 3 osobné motorové vozidlá, zn. Citroen Berlingo, rok výroby 1997, zn. Citroen Berlingo,\nrok výroby 2014 a zn. Škoda Octavia, rok výroby 1997. Medzi svoje dlhy zaradil spotrebný úver vo\nvýške 9.661,80 eur od IMPULZ LEASING SLOVAKIA, kde mesačná splátka je vo výške 196,88 eur. K\npeňažným pohľadávkam voči tretím osobám nad 750 eur uviedol pohľadávku voči dlžníkovi AGRIFOP,\na.s. Stakčín. K ďalším skutočnostiam, ktoré by mal súd zohľadniť uviedol, že je účastníkom ďalších\n15 súdnych konaní. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro súd prvej\ninštancie tiež zistil, že žalovaný 2/ je jediným konateľom a spolu s B. H. E. H. E. K.-F., E.. E. A..O..,\nE. XXX/XX, R. U. V., B.Č.: XX XXX XXX, ktorej základné imanie je vo výške 274.181,7699 eur. Súd\nprvej inštancie zdôraznil, že z hľadiska žalovaným 2/ deklarovaných pomerov vo vyplnenom tlačive\nnemožno vyhodnotiť, že v súčasnosti došlo k výraznému zhoršeniu majetkových pomerov, že by bolo\nopodstatnené uprednostniť úhradu jeho súkromných záväzkov pred poplatkovou povinnosťou voči štátu.\nPretože účelom právneho inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov je zabezpečiť žiadateľovi prístup\nk súdu v podmienkach jeho ťaživej materiálnej a sociálnej situácie, pri zohľadnení bežných výdavkov, na\núhrade ktorých sa podieľa aj manželka žalovaného 2/, sú celkové pomery žalovaného 2/ priaznivé, a jeho\npríjmy po ukončení pozastavenej podnikateľskej činnosti sa zlepšujú. Súd uviedol, že nemôže prihliadať\nna záväzok žalovaného 2/ vyplývajúci zo zmluvy o spotrebnom úvere bez ohľadu na účel použitia takto\nzískaných prostriedkov, nakoľko ide o zmluvný vzťah, do ktorého žalovaný 2/ vstúpil na základe vlastnej\n\nslobodnej vôle. Súd nezohľadnil ani pôžičky žalovaného 2/ od osôb, s ktorými je v príbuzenskom a\nkamarátskom vzťahu, lebo tieto nepreukázal relevantnými listinnými dokladmi, ani uvedením, kedy boli\nuzavreté, aký je dátum splatnosti, prípadne aká je ich mesačná splátka. Súd prvej inštancie tak dospel\nk záveru, že u žalovaného 2/ nie sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko\njeho majetkové pomery tak, ako ich súdu osvedčil, nezakladajú dôvodnosť jeho žiadostí a v danej veci\nide o bezúspešné bránenie práva.\n22/ Žalovaný 2/ odvolaním napadol aj vyššie citované uznesenie súdu prvej inštancie. Uviedol, že\nsvoje pomery vydokladoval vyplneným tlačivom a v zmysle výzvy konajúceho súdu zo dňa 17.12.2014\ndoložil aj súvahu, výkaz ziskov a strát a daňové priznanie k 31.12.2013. Napadnuté rozhodnutie o\nnepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov je arbitrárne, a tu už nejde len o prekvapivé\nrozhodnutie konajúceho súdu a nerešpektovanie právnych predpisov, ale o úmyselné porušovanie\npráva na spravodlivý proces a o cieľavedomú, úmyselnú pomstu zo strany konajúceho súdu. Zo strany\nCentra právnej pomoci mu bol ustanovený zástupca z radu advokátov, a podľa zaužívanej súdnej\npraxe všeobecných súdov platí v takom prípade zásada, že mu bude priznané aj oslobodenie od\nplatenia súdneho poplatku za odvolanie. Vzhľadom na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, ktorý\nmu bol priznaný, je zrejmá arbitrárnosť konajúceho súdu pri rozhodovaní o nepriznaní oslobodenia\nod platenia súdneho poplatku, ktorý predstavuje jeho 5 mesačný invalidný dôchodok, t. j. 1.547,50\neur. Napadnuté rozhodnutie nemá oporu v zákone a obmedzuje jeho práva účastníka na prístup k\nsúdu. Pokiaľ súd neprihliadal na záväzky žalovaného 2/ vyplývajúce zo zmluvy o spotrebnom úvere,\nktorý bol poskytnutý na splácanie motorového vozidla zakúpeného v roku 2014, konal v rozpore s\nrozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné zo dňa 16.12.2013, kde z obsahu vyplýva,\nže kompetentný orgán priznáva peňažný príspevok na kúpu motorového osobného vozidla žalovanému\n2/, a to na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Konajúci súd vo svojom rozhodnutí poukázal\nna to, že žalovaný 2/ je majiteľom ďalších dvoch motorových vozidiel, tieto vozidlá však nemajú vyššiu\ncenu ako 500,- eur, čo je aj uvedené v tlačive Ministerstva spravodlivosti SR. To, že sa skončila doba\npozastavenia jeho podnikateľskej činnosti, neznamená, že sa zmenili jeho majetkové a iné pomery. Už\nrozhodnutie UPSVaR Humenné zo dňa 16.12.2013 stanovilo podmienku v zmysle citovaného zákona o\npeňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, že fyzická osoba s ťažkým\nzdravotným postihnutím bude zamestnaná, resp. bude podnikať a využívať citované motorové vozidlo.\nPokiaľ ide o nehnuteľnosti, budovy, pozemok v katastrálnom území R. U. V., Z. K. E., všetky sú zaťažené\nzáložnými exekučnými právami. Pokiaľ sa jedná o spoločnosť AGRI - TAJCH spol. s r.o., pred 10. rokmi\nnehnuteľnosti, ktoré tvorili vklad, boli vydražené v rozpore so zákonom a odo dňa 12.07.2005 až doposiaľ\nich protiprávne zadržiava vydražiteľ v súčinnosti so súdnym exekútorom, ktorý doposiaľ nevykonal\nrozvrhové pojednávanie, lebo finančné prostriedky pravdepodobne od vydražiteľa neobdržal a v prípade,\nak ich obdržal, použil ich na organizovanú trestnú činnosť. Nemajetnosť spoločnosti AGRI - TAJCH spol.\ns r.o., a teda skutočnosť, že obchodný podiel v tejto spoločnosti nijako nezlepšuje majetkové pomery\nžalovaného 2/, bola nedávno potvrdená aj súdnym rozhodnutím Okresného súdu Humenné uznesením\nzo dňa 19.05.2015, č. k. 8Er/806/2007 - 26, ktorý bol nútený zastaviť exekúciu na vymoženie pohľadávky\n77,24 eur s príslušenstvom, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nesúhlasí\nani s odôvodnením uznesenia, že v danej veci ide o bezúspešné bránenie práva. Objektívne nie je,\na nemôže byť jasné, či súd túto otázku za dôvod svojho rozhodnutia považoval, keďže v celom texte\nodôvodnenia v rozsahu štyroch strán sa vecne tejto problematiky vôbec nedotýka. Jeho nepriaznivá\nfinančná situácia sa stále zhoršuje, o čom svedčí aj výpis zo Sociálnej poisťovne - ústredia zo dňa\n18.02.2015 - oznámenia o nemožnosti vykonávať zrážky z dôchodku, kde z obsahu je zrejmé, že žiadateľ\npreukázateľne nemôže zaplatiť akýkoľvek súdny poplatok za bránenie práva proti žalobcovi. Navrhol\npreto odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovanému 2/ prizná oslobodenie od\nplatenia súdnych poplatkov v celom rozsahu.\n23/ Odvolací súd po odvolacom prieskume napadnutého uznesenia nevzhliadol dôvodnosť v odvolacej\nargumentácii žalovaného 2/. Právne odkazujúc na § 138 ods. 1 OSP uviedol, že v predmetnej veci\nmuseli byť kumulatívne splnené obe podmienky, a to nielen odôvodnené pomery účastníka, ale aj\nskutočnosť, že vo veci samej nejde o zrejme bezúspešné bránenie práva a najmä zjavné odďaľovanie\nsplnenia povinností zaplatiť svojmu právnemu zástupcovi odmenu za poskytnutú právnu pomoc v konaní\nvedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998. Preto napadnuté rozhodnutie podľa\n§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n24/ Pokiaľ išlo o v poradí tretie, odvolaním napadnuté procesné rozhodnutie súdu prvej inštancie, išlo o\nUznesenie zo dňa 28.04.2015, č. k. 16C/103/2006-1182, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/\na 2/ povinnosť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok\nza odvolanie, ktorý je 1.547,50 eur podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho\n\nprílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a ktoré odvolaním\nnapadli obaja žalovaní. Odvolací súd zhrnul, že žalovaný 1/ v odvolaní namietol, že u neho toho času\nexistujú objektívne predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na celé konanie v\nzmysle § 138 ods. 1 OSP. Vo svojom odvolaní proti rozsudku uviedol rozhodné skutočnosti a okolnosti,\nz ktorých je zrozumiteľné, že vo veci nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne bránenie práva. Jeho\npomery ako žiadateľa, fyzickej osoby, najmä zdravotné, sociálne a majetkové pomery, majúce základ\nv okolnostiach nezamestnanosti a mimoriadne závažnej choroby manželky, nie sú iba dočasnej alebo\nprechodnej povahy. V žiadnom prípade nemôže splniť poplatkovú povinnosť, ani jej splnenie od neho\nnemožno spravodlivo žiadať, aby sa to nedotklo základných životných potrieb, ktoré je povinný plniť zo\nzákona voči manželke a rodine. Žiadal preto súd, aby ho oslobodil od platenia súdnych poplatkov v plnom\nrozsahu. Žalovaný 2/ vo svojom odvolaní uviedol, že jeho dôvody opiera o odôvodnenie odvolania voči\nuzneseniu č. k. 16C/103/2006-1177 a navrhuje, aby mu príslušný súd priznal oslobodenie od platenia\nsúdneho poplatku za podané odvolanie v plnom rozsahu.\n25/ Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia v rozsahu námietok a tvrdení uvádzaných\nžalovanými 1/, 2/ v ich odvolaniach dospel k záveru o vecnej správnosti aj tohto rozhodnutia súdu\nprvej inštancie. Bližšie ozrejmil, že z obsahu spisu zistil, že výzvou zo dňa 23.07.2015 vyzval súd\nprvej inštancie žalovaného 1/, aby svoje tvrdenia v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov doplnil\na preukázal a spolu s pripojeným tlačivom “Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania,\nktorým navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (fyzická osoba)“, zaslal\nvýzvu žalovanému 1/ na adresu jeho bydliska. Výzva spolu s tlačivom bola žalovanému 1/ podľa § 47\nods. 2 OSP doručená dňa 19.08.2015 (č.l. 1214 spisu). Žalovaný 1/ na predmetnú výzvu nereagoval\na doklady potrebné na posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov súdu\nnepredložil. Právne odkazujúc na § 1 ods. 1 ZoSP, § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, § 2 ods. 4 ZoSP, § 5\nods. 1 písm. a) ZoSP (v znení účinnom do 30.6.2016), § 6 ods. 2 ZoSP odvolací súd uzavrel, že\npodaním odvolania proti rozsudku vznikla žalovaným ako odvolateľom poplatková povinnosť, pretože ani\njednému zo žalovaných nebolo oslobodenie od súdnych poplatkov priznané. Keďže súd prvej inštancie\nnapadnutým uznesením, ktorým žalovaným uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny\npoplatok za odvolanie proti rozsudku, aplikoval správny právny predpis, tento správne vyložil, správne\noznačil aj položku Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej súdny poplatok za odvolanie vyrubil, a\ntento vyrubil aj v správnej výške, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne\nsprávne potvrdil.\n26/ Voči rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/, 2/ dovolanie a napadli ním jeho I., III. a IV výrok.\nSúd prvej inštancie predložil spis dovolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaní dňa 18.06.2021.\n27/ Najvyšší súd SR Uznesením sp. zn. 7Cdo/189/2021 zo dňa 22.08.2023 rozsudok odvolacieho\nsúdu č.k. 14Co/539/2015 zo dňa 14. mája 2019 v I. výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej\ninštancie č.k. 16C/103/2006-1070 z 27. novembra 2014 zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie\nkonanie; dovolanie voči výrokom III. a IV. rozsudku odvolacieho súdu odmietol. V tejto časti, teda čo do\nvýroku III. a IV rozsudok odvolacieho súdu č.k. 14Co/539/2015-1254 nadobudol právoplatnosť. Rovnako\nprávoplatným sa stal rozsudok odvolacieho súdu aj čo do výroku II., nakoľko tento výrok dovolaním\nnebol napadnutý.\n28/ Pokiaľ išlo o záväzný právny názor dovolacieho súdu vyslovený k meritu veci, najvyšší súd vo svojom\nuznesení prv zhrnul, že dovolatelia porušenie práva na spravodlivý proces videli v nedostatočnom\nodôvodnení napadnutého rozsudku s tým, že odvolací súd nevykonal navrhovaný dôkaz, nevysporiadal\nsa s odvolacími námietkami žalovaných ohľadom neplatnosti mandátnej zmluvy, ani so zásadnými\ndôkazom (výsluchom svedka B.. C. Š.). Najvyšší súd poukázal na ust. § 387 ods. 2 CSP, ktorý\numožňuje odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie rozhodnutia v prípade, ak sa v celom\nrozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V takom prípade sa môže v odôvodnení\nobmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a prípadne doplniť na\nzdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Zákon však vyžaduje, aby aj v prípade skráteného odôvodnenia\nodvolací súd zaujal jasné stanovisko k podstatným vyjadreniam strán sporu predneseným v konaní.\nPovinnosťou odvolacieho súdu je zároveň vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými\ntvrdeniami uvedenými v odvolaní (II. ÚS 314/2018). Dodal, že odvolací súd prirodzene musí odpovedať\nna podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti jeho dôvodov, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie\ndôvody. Inak sa dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods.\n1 ústavy ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru (5Cdo/204/2011).\n29/ Dovolací súd mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu neobsahuje náležité\nvysporiadanie sa so žalovanými uvedenou argumentáciou týkajúcou sa (ne)platnosti mandátnej zmluvy\n\na s tým súvisiacej uplatnenej námietky premlčania. Dovolatelia už v rámci odvolacieho konania\npoukázali na skutočnosti, ktoré namietajú pred dovolacím súdom, konkrétne na to, že mandátna zmluva\nuzatvorená dňa 25. septembra 2000 medzi žalobcom a žalovanými, t.j. v deň a po ukončení posledného\núkonu právnej pomoci zo strany žalobcu, bola neplatná v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka\npre nemožnosť plnenia, nakoľko dohodnutý predmet plnenia smeroval už k splnenej (minulej) činnosti.\nAvšak v danom prípade sa odvolací súd nedostatočným spôsobom vysporiadal s ich argumentáciou,\nkeď len skonštatoval, že bolo dostatočným spôsobom preukázané, že medzi stranami sporu existoval\nzmluvný vzťah vzniknutý na základe zmluvy o poskytovaní právnej služby, pričom sa vôbec nezaoberal\nposúdením platnosti predmetnej mandátnej zmluvy zo dňa 25. septembra 2000. Podľa dovolacieho súdu\ntento nedostatok odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v otázke odvolacej argumentácie dovolateľa\nmá za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené súdu v ustanovení § 387\nods. 2 a 3 CSP na riadne odôvodnenie rozsudku.\n30/ Odvolací súd po vrátení spisového materiálu (v súlade s platným rozvrhom práce už v inom\nzložení, keďže odvolací senát v pôvodnom zložení neexistoval) opätovne prejednal vec na odvolacom\npojednávaní v rozsahu jeho zrušenia dovolacím súdom, viazaný pritom právnym názorom dovolacieho\nsúdu (§ 455 CSP), zopakoval dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného 1/, prečítaním listinných\ndôkazov označených ako „Mandátna zmluva - úplné znenie ku dňu 25.9.2000 (č.l. 8,9), Dohoda o\nskončení zastupovania zo dňa 25.02.2002 (čl. 10,11), Výpoveď plnomocenstva zo dňa 25.02.2002 (č.l.\n11), Príjmový pokladničný doklad P3006 na sumu 38.000 Sk, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.\n43Cb 15/98 - 473 (jeho výrok 8, odôvodnenie k tomuto výroku, vrátane listiny označenej ako „Špecifikácia\ntrov konania v právnej veci č.k. 43Cb 15/98 (čl. 470 až 472 pripojeného súdneho spisu sp. zn. 43Cb\n15/98).\n31/ Pokiaľ išlo o skutkový stav veci, odvolací súd vykonaným dokazovaním zistil, že písomným\nplnomocenstvom zo dňa 09.03.1998 C.. C. H. - N., F. XXX/X, R. U. V. a B.. B. D., A. XX, R., splnomocnili\nC.. C. H., K., E. E. F.É. XX, R. R., na zastupovanie v právnej veci o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a\nvrátenie vzájomných plnení proti odporcom 1/ Slovenská kreditná banka a.s., Nám. SNP 13, Bratislava,\n2/ H. Š., L. XX, R. U. V., 3/ B.. G. T., L. XXXX/X, E., vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.\n43Cb/15/1998 s tým, že podľa zmluvy o poskytovaní právnej pomoci patrí advokátovi odmena za toto\nzastupovanie spolu s výdavkami a náhradou za stratu času. Spoločne a nerozdielne sa zaviazali zaplatiť\nadvokátovi odmenu, kedykoľvek im bude vyúčtovaná, bez ohľadu na to, či bola prisúdená proti odporcom\na zaviazali sa povinnosťou zaplatiť primeraný preddavok podľa postupu prác. Pravosť podpisov na tejto\nlistine bola notársky overená dňa 31.8.2000 (C.. C. H.) a dňa 4.9.2000 (B.. C. D.), čo vyplýva z čl. 6\nsúdneho spisu. Skutkovo tiež bolo zistené, že žalobca označený ako mandatár pripravil koncept listiny\noznačenej ako „Mandátna zmluva úplné znenie ku dňu 25.09.2000“, ktorú žalovaní 1/ a 2/ ako mandanti\npodpísali. Pokiaľ ide o dátum podpisu tejto listiny žalovanými, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa\ntak nemohlo udiať dňa 09.03.1998 (C.. C. H.) ani dňa 27.03.1998 (B.. B. D.), ale najskôr dňa 25.09.2000,\nkedy bol návrh tejto listiny žalobcom pripravený a predložený žalovaným na podpis. Z právneho hľadiska\nje však nepochybné, že žalovaní vlastnoručným popisom tejto listiny deklarovali uzatvorenie zmluvy o\nposkytovaní právnej pomoci medzi nimi ako mandantmi a žalobcom ako advokátom na základe písomnej\nplnej moci datovanej 09.03.1998, ktorú žalobcovi udelili na ich zastupovanie v právnej veci vedenej\nna Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 43Cb 15/98, ale najmä potvrdili jej konkrétny obsah, teda\nšpecifikáciu doposiaľ realizovaných úkonov právnej pomoci, ktoré žalobca pre nich vykonal v predmetnej\nprávnej veci počnúc dňom 09.03.1998, ktorý dátum možno považovať za vznik ich zmluvného vzťahu,\na končiac dňom 25.09.2000. Citovaná listina, podľa názoru odvolacieho súdu, sama o sebe nezaložila\nvznik zmluvného vzťahu o právnej pomoci medzi žalobcom a žalovanými, resp. ani ich mandátneho\nvzťahu, je však potvrdením (deklarovaním) existencie už skôr, konkrétne dňa 09.03.1998 konkludentne\nuzatvorenej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci (z hľadiska podstatných náležitostí sa jedná o\npríkaznú zmluvu podľa § 724 a nasl. Obč. Zák., resp. mandátnu zmluvu podľa ust. § 566 Obch. Zák.)\nmedzi žalobcom a žalovanými. Naviac, ide o listinu, ktorá (v rámci zmluvnej voľnosti) obsahuje platné\npísomné dojednanie zmluvných strán o splatnosti odmeny za poskytnutie právnych služieb žalobcom,\nteda dojednanie odmeny za realizovanie vyššie zmienenej právnej pomoci v konaní vedenom pred\nKrajským súdom v Bratislave sp. zn. 43Cb 15/98 tak, že žalobcovi vznikne nárok na odmenu 30. deň\nod nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave\npod sp. zn. 43Cb 15/98 skončí (teda v tomto prípade nie zánikom príkaznej zmluvy, resp. zánikom\nprávneho vzťahu založeného zmluvou o poskytovaní právnych služieb ako nesprávne tvrdí právny\nzástupca žalovaných). Treba dodať, že nakoľko osobitná dohoda o konkrétnom druhu odmeny nebola\npreukázaná platí, že bola dojednaná tarifná odmena podľa vyhlášky č. 240/1990 Zb. (§ 12 a nasl.). Z\nobsahu pripojeného súdneho spisu sp. zn. 43Cb 15/98 mal odvolací súd spoľahlivo zistené, že rozsudok\n\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 43Cb 15/98-473 zo dňa 1.7.2002 v spojení s rozsudkom Najvyššieho\nsúdu SR č.k. 4Obo 148/03-772 zo dňa 22.04.2004 nadobudol právoplatnosť dňa 23.06.2004, kedy\nžalobcovi (s pripočítaním 30 dní) začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Obč.\nZák. na uplatnenie splatného nároku na odmenu proti žalovaným. Nakoľko žaloba bola voči žalovaným\npodaná na súd dňa 27.02.2006, bezpochyby bola podaná včas. Odvolací súd na podporu svojho\nprávneho záveru upriamuje pozornosť na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/102/2018 zo dňa 23.04.2020,\nktoré, ako doposiaľ neriešenú dovolateľom nastolenú právnu otázku, majúcu rozhodujúci význam na\nrozhodnutie súdu, vymedzil otázku začatia plynutia premlčacej doby vo vzťahu k právu advokáta na\nzaplatenie odmeny za poskytnuté právne služby; či táto premlčacia doba začína plynúť deň nasledujúci\npo dni poskytnutia služby alebo až momentom ukončenia právneho vzťahu zastúpenia, resp. odkedy\nplynie doba, uplynutím ktorej sa premlčí právo advokáta na zaplatenie odmeny. Najvyšší súd v ods.\n23 a nasl. odôvodnenia uviedol, že z povahy činností, ktoré sú charakterizované ako výkon advokácie\nvyplýva, že okamih, v ktorom sa dovršuje činnosť, za ktorú má byť poskytovaný ekvivalent zo strany\nklienta ako prijímateľa právnej služby je spravidla rôzny v závislosti od druhu poskytovaných právnych\nslužieb. Takto môže ísť o hľadisko uplynutia určitého času, počas ktorého je služba poskytovaná,\ndosiahnutím dojednaného výsledku, ku ktoré činnosť advokáta smeruje a pod. Už v judikatúre R č.\n28/1984 bol prijatý záver, podľa ktorého, ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená,\nzačína premlčacia doby plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Na tomto závere sa ustálila aj\nneskoršia súdna prax (R 91/2004, 1 Cdo 25/2003) zotrvávajúca na tom, že ak doba plnenia nie je\nurčená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie\n(§ 563 Obč. Zák.). Dlžník je v takom prípade povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol veriteľom\npožiadaný o jeho splnenie. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo vykonať svoje\nprávo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak\nmôže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci\npo dni, v ktorom dlh vznikol. Ustálená judikatúra dovolacieho súdu považuje za začiatok premlčacej\ndoby teda moment, keď sa možno po prvý raz domáhať práva na súde žalobou bez nebezpečenstva,\nže bude zamietnutá pre jej predčasnosť. Premlčacia doba pre odmenu advokáta potom začne plynúť\ndeň nasledujúci potom, ako právo na odmenu vzniklo, pretože týmto dňom mohol advokát - veriteľ svoje\nprávo vykonať, uplatniť žalobou na súde. V zmysle písomnej dohody sporových strán tak splatnosť\nodmeny žalobcu ako advokáta nastala 30. deň po právoplatnosti rozsudku č.k. 43Cb 15/98-473 zo dňa\n01.07.2002 (30.06.2004).\n32/ Z vykonaného dokazovania tiež bolo zistené, že žalobca realizoval pre žalovaných posledný úkon\nprávnej pomoci dňa 25.09.2000, ukončenie vzájomného právneho vzťahu bolo napokon zavŕšené\nodvolaním plnej moci žalovaným 2/ žalobcovi dňa 25.02.2002, čo vyplýva z listiny označenej ako\n„Dohoda o skončení zastupovania“ zo dňa 25.02.2002, ktorá bola napokon aj zaslaná do spisu Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 43Cb 15/98 dňa 27.02.2002. Pokiaľ išlo o žalovaného 1/, tomu plnú moc\nvypovedal žalobca listinou označenou ako „Výpoveď plnomocenstva zo dňa 25.02.2002“. V súdnom\nspise nie je doručenka o prevzatí tejto listiny žalovaným 1/, avšak ten predmetný právny úkon v konaní\nnejak nerozporoval. Uvedené dôkazy rovnako podporne svedčia o vzniku odplatného príkazného vzťahu\nmedzi sporovými stranami, t.j. o uzatvorení neformálnej/konkludentnej dohody o poskytovaní právnej\npomoci, keďže zmluvné strany ju považovali za potrebné aj formálne ukončiť a zaslať relevantné\noznámenie o zániku zastúpenia aj do súdneho spisu sp. zn. 43Cb 15/98. Potom rovnako neobstojí ani\nprocesná obrana žalovaných týkajúca sa otázky zastúpenia žalovaných žalobcom v konaní vedenom\nna Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb 15/1998 (viď podanie právneho zástupcu žalovaných\nzo dňa 18.12.2025), nakoľko predmetom zmluvy o poskytnutí právnej pomoci bolo nielen zastupovanie\nžalovaných v konaní sp. zn. 43Cb 15/1998 pred súdom, ale aj vypracovanie právnych podaní priamo\nna meno žalovaných. Napokon, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.\n43Cb 15/1998-195 zo dňa 25.9.2000 (hoci išlo o rozsudok zrušený uznesením najvyššieho súdu), aj\ntieto podania ako úkony právnej pomoci boli v rámci trov právneho zastúpenia v konaní žalovanými\n(tam v procesnom postavení žalobcov) uplatnené a súdom aj priznané (išlo celkom o 11 úkonov právnej\npomoci v celkovej výške 897.403,50 Sk priznaných ako tarifná odmena v zmysle vyhlášky č. 240/1990\nZb.) a rovnako boli uplatnené v poradí druhou advokátkou žalovaných C.. L.M. a súdom opäť priznané v\nporadí druhým rozsudkom krajského súdu č.k. 43Cb 15/98-473 zo dňa 1.7.2002 a to v zmysle priloženej\n„špecifikácie trov konania v právnej veci č.k. 43Cb 15/98“ (1/ prevzatie, príprava, vr. prvej porady, 2/\npísomné podanie na súd - návrh na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, 3/ návrh na pristúpenie ďalších\núčastníkov do konania a návrh na zmenu petitu, 4/ návrh na predbežné opatrenie, späťvzatie návrhu\nna vydanie predbežného opatrenia, 5/ napísanie právneho rozboru veci, 6/ ďalšia porada s klientom\npresahujúca jednu hodinu 14.8.2000, 7/ napísanie listiny o právnom úkone, 8/ účasť na pojednávaní\n\ndňa 4.9.2000, 9/ účasť na pojednávaní dňa 25.9.2000, 10/ čiastočné späťvzatie návrhu na začatie\nkonania, 11/ vyjadrenie k odvolaniu žalovaných) a mali byť v konaní procesne neúspešnými žalovanými\naj uhradené (v zmysle výrokovej vety rozsudku platobné miesto bola advokátka C.. L.). Žalovaní tak\nna jednej strane úkony právnej pomoci realizované v ich mene žalobcom zjavne účelovo popierajú,\nno na druhej strane si ich v konaní sp. zn. 43Cb 15/98 riadne uplatnili a boli im ako trovy právneho\nzastúpenia súdom priznané. Napokon uskutočnenie úkonov právnej pomoci žalobcom (ako advokátom)\nžalovaným (ako mandantom) potvrdil aj žalovaný 1/ B.. B. D. na pojednávaní pred odvolacím súdom\ndňa 22.01.2026, keď na priamu otázku členky senátu: „Z akého dôvodu si uplatnili trovy konania za\núkony právnej pomoci v konaní sp. zn. 43Cb 15/98, ktoré im mal poskytnúť žalobca, keď ich vykonanie\nžalobcom rozporujú“, tento odpovedal: „Keďže nám vznikli trovy - náklady za právne služby, museli sme\nsi ich nejakým spôsobom aj uplatniť“, „my sme tie trovy uskutočnili, ale ak by sme chceli za ne náhradu,\nbolo nám povedané, že ich musí uskutočniť právny zástupca“, „následne sme sa so žalobcom dohodli,\nčo som uviedol akým spôsobom“, „dohodli sme sa tak, že tieto trovy sa uplatnia a následne sa podelia\nna tri časti a to nasledovne - dve časti žalobcom v konaní sp. zn. 43Cb a jednu tretinu právny zástupca“.\n33/ Pokiaľ išlo o odvolateľmi namietané neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože nevykonal\nnavrhnutý dôkaz - výsluch svedka N. E., bytom v E., z ktorého dôvodu má byť prvostupňové konanie\npostihnuté aj vadou spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkov konať pred súdom, odvolací súd uvádza,\nže ani výsluch tohto svedka (mal byť prítomný pri rozhovoroch sporových strán ohľadom výšky odmeny)\nby nemohol zvrátiť dôkaznú silu vyššie citovaných listín produkovaných žalobcom. Všetky tieto listinné\ndôkazy (plné moci, tzv. úplné znenie mandátnej zmluvy, dohody, resp. jednostranné právne úkony o\nukončení právneho zastúpenia, zápisnice zo súdneho pojednávania a rozsudky vydané v konaní sp. zn.\n43Cb 15/98, špecifikácia úkonov právnej pomoci C.. L., atď) a napokon aj samotné, vyššie zmienené\nvyjadrenie žalovaného 1/ na odvolacom pojednávaní jednotlivo a v ich súhrne jednoznačne preukazujú\nvznik právneho vzťahu medzi žalobcom ako advokátom a žalovanými ako klientami (mandatmi), vznik a\nzánik tohto právneho vzťahu, jeho obsah a aj splatnosť odmeny za poskytnutie právnych služieb. Treba\nzároveň dodať, že ak žalovaní tak urputne trvali na výsluchu vyššie zmieneného svedka, nič im, v súlade\ns aktuálnym znením civilného sporového poriadku, nebránilo, aby jeho účasť zabezpečili na odvolacom\npojednávaní.\n34/ Za nenáležité, bez racionálneho základu a nepreukázané považuje odvolací súd aj neopodstatnené\nnámietky žalovaných na procesný postup zákonnej sudkyne C.. M., a jej údajnú (domnelú) pozitívnu\nzaujatosť v prospech žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu z dôvodu jeho pracovného spojenia s\nvtedajším G. E. C.. R..\n35/ Nakoľko odvolacia argumentácia žalovaných, ani po odvolacom prieskume vykonanom odvolacím\nsúdom na odvolacom pojednávaní, nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd ho v prvom výroku svojho rozhodnutia podľa § 387 ods.\n1 CSP potvrdil.\n36/ O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 453 ods. 3 CSP v spojení s § 255 ods.\n1, § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným\n1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2\nCSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n37/ Uznesením č.k. 16C/103/2006-1437 zo dňa 23.03.2021 súd prvej inštancie opravil v záhlaví\nrozsudku č.k. 16C/103/2006-1070 zo dňa 27.11.2014 označenie žalobcu tak, že toto má správne znieť:\nC.. C. H., advokát so sídlom G. XXXX/XX, R. R., B.: XXXXXXXX. Právne dôvodil ust. § 224 CSP a\nvecne tým, že z obsahu spisu zistil, že žalobca v podanej žalobe zo dňa 24.02.2006 označil žalobcu\nC.. C. H., advokát so sídlom G. XXXX/XX, XXX XX R. R., bytom G. XXXX/XX, XXX XX R. R., rodné\nčíslo XXXXXXX/XXX, občan SR. Taktiež na písomnom plnomocenstva zo dňa 24.02.2006 bol žalobca\noznačený C.. C. H., advokát so sídlom G. XXXX/XX, XXX XX R. R., ako aj v ďalších písomných\npodaniach, napríklad aj v písomnom plnomocenstve zo dňa 10.08.2020 pre dovolacie konanie. Z týchto\ndôvodov v rozsudku zo dňa 27.11.2014 označil navrhovateľa C.. C. H., G. XXXX/XX, XXX XX R. R..\nNásledne až podaním zo dňa 28.12.2019 požiadal žalobca o vydanie opravného uznesenia ohľadom\noznačenia žalobcu „.. C. H., advokát so sídlom G. XXXX/XX, XXX XX R. R., B.: XXXXXXXX, ktorý je\nzapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou v Bratislave“. Vzhľadom\nna uvedené dôvody opravil označenie žalobcu v rozsudku č.k. 16C/103/2006-1070 zo dňa 27.11.2014\ntak ako tu uviedol vo výrokovej vete svojho uznesenia.\n38/ V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby, podľa\nktorej žalobca zastupoval žalovaných 1/ a 2/ v právnej veci sp. zn. 43Cb/15/1998 vedenej na Krajskom\nsúde v Bratislave proti 1/ C.. C. F., E. L. D. Ú. Slovenská kreditná banka, a.s. v konkurze Bratislava, 2/\n\nH. Š., bytom L. XX, R. U. V., 3/ B.. G. T., L. X, E., o určenie neplatnosti zmlúv o kúpe cenných papierov\na vrátenie vzájomných plnení, ale za poskytnutú právnu pomoc mu žalovaní nezaplatili.\n39/ Pokiaľ išlo o odvolanie žalobcu voči Opravnému uzneseniu súdu prvej inštancie č.k.\n16C/103/2006-1437 zo dňa 23.03.2021, dôvodil, že sa vo svojom návrhu expressis verbis domáhal\nopravy svojho označenia na správne : „.C.. C. H., advokát so sídlom G. XXXX/XX, XXX XX R. R., B.:\nXXXXXXXX, ktorý je zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou v\nBratislave“. Ďalej tým, že Okresný súd Bratislava III vydal toto opravné uznesenie po 14 mesiacoch od\npodania jeho návrhu, v ktorom opätovne neuviedol označenie registra, ktorý žalobcu ako podnikateľa\nzapísal ani číslo zápisu. Podľa žalobcu nemožno akceptovať dôvod uvedený v bode 8 napadnutého\nuznesenia, pre ktorý ho súd prvej inštancie opätovne nesprávne označil. Akcentoval, že aktívnu\nprocesnú legitimáciu si mal súd ustáliť pred rozhodnutím vo veci samej. Mienil, že sa súd v bode 9/\nodôvodnenia napadnutého uznesenia akoby „exkulpuje“, keď poukazuje na žalobcu, že až do podaním\nzo dňa 28.12.2019 požiadal o vydanie opravného uznesenia. K tomu odôvodneniu má žalobca vážne\nvýhrady, nakoľko ak sa súd dopustí chyby, a to opakovane, vzbudzuje to podozrenie, že to niekto robí\númyselne. Dodal, že návrh na vydanie opravného uznesenia riadne doručil súdu dňa 29.12.2019 o\n11:20:12 hod. do elektronickej schránky a nie až 30.12.2019 ako nesprávne uviedol súd v dôvodoch\nnapadnutého uznesenia. V tomto návrhu je aj v súlade s ust. § 3a Obch. Zák. označenie registra, ktorý\nžalobcu ako podnikateľa zapísal a číslo zápisu, hoci v odôvodnení súd uvádza len názov registra, ale\nnie aj číslo zápisu. Zohľadniac uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že\nv záhlaví rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 16C/103/2006 - 1070 zo dňa 17.11.2014 opraví\noznačenie žalobcu na správne: „.C. H., advokát so sídlom G. XXXX/XX, XXX XX R. R., B.: XXXXXXXX,\nzapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou v Bratislave, pod číslom\nXXXX“..\n40/ Nakoľko na odvolacom pojednávaní konanom dňa 22.01.2026 žalobca vzal svoje odvolanie voči\nvyššie zmieneného opravnému uzneseniu späť, odvolací súd odvolacie konanie v tejto časti podľa §\n369 ods. 3 CSP zastavil (II. výrok).\n41/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).\n\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/103/2006", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:91d0f1a6-95cc-4089-9913-2b2ff6c8b83d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.314.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 314/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 314/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.314.2018.1"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "e97ccd49-23a5-4240-a1a1-18513c0baa3b:5e2f4c15-4935-4966-84f7-d1e0beb18362", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Er/806/2007", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Humenné sp. zn. 8Er/806/2007 z 19. 5. 2015", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2015-05-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e97ccd49-23a5-4240-a1a1-18513c0baa3b:5e2f4c15-4935-4966-84f7-d1e0beb18362"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fdda6a6b-78f0-43c2-a16d-1cf1e23b0918", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.688.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 688/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 688/2025 z 3. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.688.2025.1"}]}