{"guid": "b2ee706d-8532-41a4-bca4-60b29c26fe71:7d9d3979-b70d-431e-8a36-d766dacfa290", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1313206642.2", "spisova_znacka": "2Co/65/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/65/2025 z 25. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2026, sp. zn. 2Co/65/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1313206642.2", "identifikacne_cislo": "1313206642", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nadežda Wallnerová", "sudca_id": 1463, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nadezda-wallnerova-1463", "datum_vydania": "2026-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396", "nazov": "§ 396 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d9d3979-b70d-431e-8a36-d766dacfa290", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1313206642.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1313206642.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1313206642.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/65/2025\n1313206642\n25. 03. 2026\nJUDr. Nadežda Wallnerová\nECLI:SK:KSBA:2026:1313206642.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a\nčlenov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Michaely Královej, v sporovej veci žalobcu: D. I., narodený\nXX.XX.XXXX, bytom: D. č. XX, D. D., zastúpený: S.. X. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom: A. č. 4, D.\nD., proti žalovanému: OVB Allfinanz Slovensko a. s., so sídlom: Kukuričná č. 8, Bratislava, IČO: 31 361\n358, zastúpený advokátom: S., o zaplatenie 7.606,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B3-14C/59/2013-308 zo dňa 23.05.2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23.05.2024, č. k. B3-14C/59/2013-308\nm e n í vo výroku I. tak, že:\nŽalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.331,97 eur a to do troch dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.\nII. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho\nkonania v časti týkajúcej sa nároku na ušlý zisk v pomere 66,68 %.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou vtedajšiemu Okresnému súdu Bratislava III dňa 18.04.2013 sa domáhala pôvodná\nžalobkyňa (ďalej len žalobkyňa) voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 7.606,42 eur s úrokom\nz omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.608,05 eur od 16.06.2012 do zaplatenia, a to titulom\nnevyplatených provízií v sume 3.608,05 eur zo zmluvy\no sprostredkovaní a titulom\nnáhrady škody vzniknutej znemožnením produkcie nových zmlúv v sume 3.998,37 eur.\n2. Podaním zo dňa 29.06.2016 žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť z dôvodu, že medzi procesnými\nstranami došlo k čiastočnému urovnaniu, keď žalovaný po ukončenom súdnom konaní v D. D. uhradil\nžalobkyni sumu rovnajúcu sa nevyplateným províziám spolu s úrokom z omeškania, čo predstavuje\nurovnanie nároku prvej časti žaloby tohto konania s tým, že žalovaný odmietol uhradiť nárok uplatnený\nv druhej časti žaloby, t. j. sumu 3.998,37 eur. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa vzala žalobu späť v časti\nzaplatenia provízií\nv sume 3.608,05 eur s príslušenstvom (úrokmi z omeškania) a navrhla\nkonanie v uvedenej časti zastaviť a pokračovať v konaní o zaplatenie sumy 3.998,37 eur titulom nároku\nna náhradu škody.\n3. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č. k. 14C/59/2013 zo dňa 21. októbra 2019 zastavil\nkonanie v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie istiny 3.608,05 eur spolu\ns uplatneným\núrokom z omeškania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby a vo zvyšnej časti nároku na zaplatenie\n\nistiny v sume 3.998,37 eur žalobu zamietol, nakoľko nárok na náhradu škody v sume 3.998,37 eur\npovažoval za duplicitný k už uspokojenému nároku žalobkyne za obdobie apríl 2009 až september\n2009 v sume 1.714,48 eur s tým, že v prevyšujúcej časti\nv sume 2.283,89 eur je\nnárok na náhradu škody neopodstatnený, keďže žalobkyni vznikla za obdobie apríl 2009 až september\n2009 škoda v podobe ušlej provízie len v sume 1.714,48 eur. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol\nprávoplatnosť v I. zastavujúcom výroku, ktorý má povahu uznesenia, nakoľko proti zastavujúcej časti\nrozhodnutia nepodala žiadna z procesných strán odvolanie. V odvolaním napadnutom zamietajúcom\nvýroku a súvisiacom III. výroku\no trovách konania Krajský súd v Bratislave ako odvolací\nsúd uznesením č. k. 2Co/31/2020 - 245 zo dňa 17. mája 2023 rozsudok súdu prvej inštancie č. k.\n14C/59/2013 zo dňa 21. októbra 2019 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu,\nže istinu 1.714,48 eur si uplatnila žalobkyňa ako doplatenie provízie za obchodné prípady zrealizované\nv skoršom (predchádzajúcom) období, ktoré sa stali podľa províznych listov žalovaného splatnými až v\nobdobí od marca do septembra 2009 a teda uplatneným nárokom v sume 3. 608,05 eur (v rámci ktorého\nsi žalobkyňa uplatnila aj istinu 1.714,48 eur) žalobkyňa žiadala doplatenie provízií za v skoršom období\nuž vytvorenú obchodnú produkciu (je to istina, ktorú už zarobila), ale náhradu škody v sume 3.998,37\neur žiada titulom majetkovej straty pre znemožnenie produkovania nových obchodných prípadov, preto\ntento nárok je uplatnením práva na náhradu škody vo forme ušlého zisku za obdobie od apríla 2009 do\nseptembra 2009 (kedy zmluvný vzťah strán skončil) vo výške, ktorá by podľa žalobkyne zodpovedala\nlen potenciálnej istine za potenciálne zrealizované obchodné prípady (istinu, ktorú by\nv\nžalovanom období zarobila), splatnej bezprostredne po zrealizovaní obchodného prípadu. Vzhľadom\nna uvedené odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie o duplicitne uplatnenom nároku za\nnesprávny s tým, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi nárok žalobkyne na zaplatenie istiny\n3.998,37 eur z pohľadu preukázania vzniku škody v podobe ušlého zisku žalobkyne.\n4. Predmetom ďalšieho konania teda ostal nárok žalobkyne na ušlý zisk, ktorý žalobkyňa požadovala\nv sume 3.998,37 eur. Daný nárok odôvodnila tým, že na základe Zmluvy\no\nsprostredkovaní zo dňa 03.05.2006 vykonávala pre žalovaného sprostredkovateľskú činnosť v oblasti\nposkytovania finančných služieb, pričom obchodný vzťah bol ukončený uplynutím výpovednej lehoty\nku dňu 30.09.2009, a to na základe výpovede žalovaného podľa listu zo dňa 26.05.2009. K ukončeniu\nzmluvného vzťahu došlo v dôsledku skutočnosti, že koncom roka 2008 žalovaný oboznámil žalobkyňu\nso zmenami v spoločnosti a zároveň aj s novým znením sprostredkovateľskej zmluvy, ktorú mala\npodpísať. Následne, keď žalobkyňa nepodpísala nové znenie sprostredkovateľskej zmluvy, žalovaný\ndoručil žalobkyni odstúpenie od sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 22.04.2009 z dôvodov, pre ktoré\nžalobkyňa považovala odstúpenie za neplatné a potom, keď žalovaný neakceptoval možnosť ukončenia\nzmluvného vzťahu dohodou za podmienok žalobkyne, vypovedal zmluvný vzťah ku\ndňu\n30.09.2009. Ešte v čase trvania zmluvného vzťahu jej však žalovaný znemožnil prístup\nk\ninformáciám na portáli, účasť na školeniach, v mesiaci apríl 2009 bola zrušená\njej registrácia\nv zozname podriadených sprostredkovateľov poistenia v registri sprostredkovateľov poistenia, vedenom\nR., čím došlo k znemožneniu produkcie nových zmlúv počas trvania zmluvného vzťahu, a to v období\nmesiaca apríl až september 2009 (t. j.\n6 mesiacov). Žalobkyňa zastávala názor, že škoda\nvzniknutá jej z titulu znemožnenia produkcie nových zmlúv, predstavuje sumu 7.996,74 eur a táto bola\nvypočítaná na základe vyplatených provízií za predchádzajúci rok 2008 (spolu 15.993,58 eur), pričom\nzistený mesačný priemer (1.332,79 eur) bol vynásobený počtom mesiacov 6. Žalobkyňa si však uplatňuje\nlen 50 %, t. j. sumu 3.998,37 eur.\n5. Žalovaný nárok žalobkyne v celom rozsahu poprel. Uviedol, že z obsahu žaloby nevyplýva, od\nakého porušenia záväzkového vzťahu medzi stranami žalobkyňa svoj nárok odvodzuje, majúc za to,\nže žalovaný sa nedopustil žiadneho porušenia povinnosti zo zmluvy\no sprostredkovaní\nzo dňa 03.05.2006, ktoré by spôsobilo vznik škody na strane žalobkyne. Zdôraznil, že žalobkyňa\nmohla aj bez prístupu do portálu žalovaného oslovovať potenciálnych záujemcov o uzavretie zmluvy\na sprostredkovávať uzatváranie nových zmlúv, preto implikácia, že stratou prístupu na portál stratila\nmožnosť sprostredkúvať uzatváranie nových zmlúv, je nesprávna a navyše zo zmluvy o sprostredkovaní\nnevyplývala povinnosť umožniť žalobkyni prístup na portál. Pre úplnosť uviedol, že v čase odpojenia\nprístupu\nk portálu žalobkyňa svojím postojom, keď odmietla uzavrieť novú štandardizovanú\nzmluvu\no sprostredkovaní, deklarovala, že nemá záujem na ďalšom pokračovaní\nspolupráce. V tejto súvislosti považoval za relevantný i podstatný pokles novej produkcie žalobkyne\nuž v 4. štvrťroku 2008 a 1. štvrťroku 2009, t. j. v obdobiach predchádzajúcich odmietnutiu uzavretia\nnovej zmluvy a následnému ukončeniu spolupráce, ktorá klesla až na štvrtinu, resp. až na sedminu v\n\nporovnaní s predchádzajúcou produkciou. Žalovaný ďalej namietol, že aj po odregistrovaní z registra\npodriadených sprostredkovateľov poistenia mohla žalobkyňa so súhlasom žalovaného (o ktorý však\nani nepožiadala, ani v tomto smere nevyvinula žiadnu aktivitu), vykonávať naďalej aj sprostredkovanie\npoistenia či už vo vlastnom mene alebo\nv mene niektorého iného poisťovacieho\nagenta pôsobiaceho na trhu. Zastával názor, že nečinnosť žalobkyne v rámci jej vlastnej a samostatnej\npodnikateľskej činnosti v oblasti sprostredkovania finančných produktov v období mesiacov apríl až\nseptember 2009\na nedosahovanie príjmov z takej činnosti nemožno\npripísať na ťarchu žalovaného. Vo vzťahu k žalobkyňou tvrdenému vzniku škody poukázal na dikciu\nčlánku 7.10 Zmluvy\no sprostredkovaní s tým, že odregistrovaním z\nregistra podriadených sprostredkovateľov poistenia (dňa 19.05.2009) žalobkyňa stratila oprávnenie na\nvykonávanie sprostredkovania poistenia a po tomto dátume nebolo dané právo žalobkyne vykonávať\nsprostredkovateľskú činnosť, nakoľko v súlade s uvedeným článkom zmluvy o sprostredkovaní táto už\n19.05.2009 zanikla a teda po tomto dátume žalobkyni na ňou tvrdenom skutkovom základe nemohla\nvzniknúť už žiadna škoda. Napriek neexistencii uplatneného nároku, žalovaný považoval za potrebné\npoukázať i na nesprávnosť tvrdení ohľadom výšky žalobkyňou uplatneného nároku. Zdôraznil, že od\nžalovanej sumy by aj v prípade existencie nároku na náhradu škody, bolo potrebné odpočítať sumu\n1.714,48 eur, ktorá bola za to isté obdobie (mesiace apríl až september 2009) žalobkyni zo strany\nžalovaného uhradená. Podľa názoru žalovaného nie sú korektné ani údaje, z ktorých žalobkyňa v rámci\nsvojej kalkulácie vychádzala, keď ako základ pre výpočet hypotetického nároku na provízie za novú\nprodukciu, ktorá mala vzniknúť od apríla do septembra 2009, si vybrala provízie vyplatené žalobkyni\nv mesiacoch január až december 2008. Žalovaný bol toho názoru, že je potrebné vychádzať z čo\nnajaktuálnejších údajov dostupných v tom čase, ktoré najlepšie zohľadňujú vtedajšiu situáciu, a teda\nz obdobia šesť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich aprílu 2009. S ohľadom na dátum podania\nžaloby (18.04.2013) žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku premlčania voči časti nároku na náhradu\nškody, ktorý si žalobkyňa uplatnila za obdobie do 18.04.2009.\n6. K vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že listom zo dňa 20.05.2009 jej žalovaný oznámil, že\nzápis v registri Národnej banky Slovenska bol zrušený dňom 19.05.2009\nz dôvodu výpovede\nzmluvy o sprostredkovaní, pričom v čase, kedy žalobkyňa list dostala,\no výpovedi ešte\nvôbec nevedela (výpoveď jej bola daná až listom zo dňa 26.05.2009, doručeným dňa 04.06.2009). Z\nuvedeného žalobkyni vyplynulo, že návrh na zrušenie zápisu v registri podal žalovaný ešte pred dňom\n19.05.2009, a teda v čase trvania zmluvného vzťahu, čo je v rozpore s ust. § 13 odsek 1) písm. d) zákona\nč. 340/2005 Z. z., v ktorom je uložená povinnosť podať návrh na zrušenie zápisu v registri do 30 dní\nodo dňa skončenia platnosti zmluvy. Týmto protiprávnym postupom žalovaný znemožnil žalobkyni výkon\njej ďalšej činnosti, pričom tomuto predchádzalo aj zablokovanie portálu žalovaného, z ktorého čerpala\ninformácie o finančnom trhu a produktoch a znemožnenie účasti na školeniach, pričom poukázala na\npovinnosti sprostredkovateľa upravené v čl. 6 - 6.1 a), c) zmluvy\no\nsprostredkovaní. Žalobkyňa preto zastávala názor, že nemohla vykonávať produkciu nových zmlúv, lebo\nnemala informácie a navyše bola až do 30.09.2009 v zmluvnom vzťahu so žalovaným a bola limitovaná\nust. § 5 ods. 2 zákona č. 340/2005 Z. z., preto ani nemohla žiadať o súhlas žalovaného na inú rovnakú\nčinnosť. K žalovaným namietanému poklesu produkcie žalobkyňa uviedla, že v období 4. štvrťroka 2008\na 1. štvrťroka 2009 išlo\no obdobie, keď sa žalobkyňa zúčastnila vzdelávacieho\nprogramu (20.02.2008 - 28.01.2009), ktorého absolvovanie malo logicky vplyv na produkciu nových\nzmlúv. Poukazujúc na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/218/2012, zdôraznila,\nže medzi stranami nebolo sporné, že ich záväzkový vzťah skončil na základe výpovede žalovaného dňa\n30.09.2009, a preto je snahou žalovaného vyhnúť sa zodpovednosti za vznik škody, keď tvrdí, že zmluva\no sprostredkovaní zanikla už 19.05.2009 v súlade s čl. 7.10 Zmluvy. K výhradám žalovaného k základu\npre výpočet uplatneného nároku, ktorým je predchádzajúci rok 2008 uviedla, že jednotlivé mesiace,\nprípadne kvartály sú podmienené „sezónnosťou“, a preto sa javí ako objektívne priemerovať ucelený\nrok. Nesúhlasila ani s námietkou premlčania k časti uplatneného nároku, nakoľko prípadné provízie za\nzmluvy z mesiaca apríl 2009 mohli byť žalobkyni vyplatené najskôr v mesiaci máj 2009 a neskôr.\n7. Súd prvej inštancie po opätovnom prejednaní veci z vykonaného dokazovania ustálil, že žalovaný ako\nzáujemca dňa 03.05.2006 uzatvoril so žalobkyňou ako sprostredkovateľom zmluvu o sprostredkovaní v\nsúlade s ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bola činnosť sprostredkovateľa\n(žalobkyne) spočívajúca v sprostredkovaní poistenia, investičných služieb, stavebného sporenia,\nstarobného a dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia a iných finančných\nslužieb ako napríklad úverov, leasingov a podobne v súlade s registrovaným predmetom činnosti\n\nzáujemcu (žalovaného). Za sprostredkovateľskú činnosť žalobkyni patril nárok na provízie, ktorý si\nmohla uplatňovať výlučne voči žalovanému. Medzi procesnými stranami nebola sporná skutočnosť, že\npotenciálne provízie za potenciálne nové kontrakty - zmluvy sprostredkované žalobkyňou v prospech\nžalovaného v mesiaci apríl 2009 jej mohli byť vyplatené najskôr v najbližšie nasledujúcom mesiaci, t. j.\nv máji 2009. Ak žalobkyňa žiadala náhradu škody v podobe ušlého zisku počnúc mesiacom apríl 2009,\nsplatnosť ušlej provízie za uvedený mesiac nastala najskôr v mesiaci máj 2009 a teda žalobkyňa mohla\nuplatniť svoje právo na náhradu ušlého zisku na súde prvý raz v období 01.05.2009 - 31.05.2009, odkedy\nzačala žalobkyni plynúť všeobecná štvorročná premlčacia doba (ust. § 397 Obchodného zákonníka)\na táto uplynula v období 01.05.2013 - 31.05.2013. Vzhľadom na dátum doručenia žaloby na súd\n(18.04.2013) žalobkyňa uplatnila svoje majetkové právo včas.\n8. Súd prvej inštancie považoval za nepochybnú skutočnosť, že záväzkový vzťah procesných strán zo\nzmluvy o sprostredkovaní skončil uplynutím trojmesačnej výpovednej doby dňa 30.09.2009 na základe\nvýpovede zo strany žalovaného zo dňa 26.05.2009. Uviedol, že táto skutočnosť bola deklarovaná i\nrozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/218/2012-224 zo dňa 18.07.2014, ktorým\nzamietol žalobu žalovaného (v tamojšom konaní žalobcu) podanú proti žalobkyni (v tamojšom\nkonaní žalovanej), ktorou sa domáhal nároku na peňažné plnenie v sume 2.688,40 eur, ktorý mal\nvzniknúť započítaním nákladov na školenie žalobkyne. Rovnaký názor týkajúci sa momentu skončenia\npredmetného záväzkového vzťahu vyslovil aj Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k. 2Co/31/2020\nzo dňa 17. mája 2023 (str. č. 12, odsek 15.), keď v súvislosti s ohraničením obdobia, za ktoré\nsi žalobkyňa nárok na náhradu škody uplatnila uviedol, že 30. septembra 2009 zmluvný vzťah\nstrán sporu skončil. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného, že medzi sporovými\nstranami uzatvorená zmluva o sprostredkovaní s poukazom na čl. 7.10. zmluvy zanikla už 19.05.2009,\nkedy na základe odregistrovania žalobkyne z registra podriadených sprostredkovateľov poistenia táto\nstratila právo na sprostredkovanie poistenia, nakoľko zrušením registrácie v registri podriadených\nsprostredkovateľov poistenia žalobkyňa nestratila oprávnenie potrebné na výkon činností uvedených v\nzmluve o sprostredkovaní, keďže okrem postavenia podriadeného sprostredkovateľa poistenia podľa\nosobitného zákona žalobkyňa ako sprostredkovateľ finančných a investičných služieb vykonávala aj\nsamostatnú zárobkovú činnosť v rozsahu podľa oprávnení vyplývajúcich z osobitných predpisov (čl. 2.1.\nZmluvy), preto v rámci svojej samostatnej zárobkovej činnosti žalobkyňa mohla s povolením žalovaného\nvykonávať činnosti vymedzené v čl. 1.4. Zmluvy a zároveň je nutné mať na zreteli, že predmet činnosti\nžalobkyne nespočíval iba v sprostredkovaní poistenia, ale žalobkyňa sprostredkovávala aj mnohé iné\nfinančné a investičné služby, na ktorých vykonávanie nemá zrušenie zápisu v registri podriadených\nsprostredkovateľov poistenia žiadny vplyv, preto je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že žalobkyňa\npo dátume 19.05.2009 oprávnenie potrebné na výkon činností uvedených v zmluve o sprostredkovaní\nnestratila a teda dikcia článku 7.10. zmluvy o sprostredkovaní naplnená nebola. Zmluva preto zanikla\naž na základe jednostranného právneho úkonu žalovaného v podobe listu zo dňa 26.05.2009, t. j.\nvýpoveďou podľa čl. 7. 1. zmluvy o sprostredkovaní a to uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty\ndňa 30.09.2009. Vzhľadom na uvedené je nesprávny názor žalovaného, že od 20.05.2009 žalobkyni\nvzhľadom na skončenie záväzkového vzťahu (zánik zmluvy o sprostredkovaní) už nemohla objektívne\nžiadna škoda vzniknúť.\n9. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania ďalej za preukázané, že žalovaný listom zo\ndňa 09.03.2009 v reakcii na pripomienky žalobkyne k návrhu zmluvy o sprostredkovaní žalobkyni\noznámil, že spoločnosť OVB spolupracuje s niekoľkými tisícami sprostredkovateľov, preto nie je možné,\naby s jednotlivými sprostredkovateľmi sa dojednávali odchýlky od štandardizovaného znenia zmluvy.\nŽalobkyňa listom zo dňa 30.3.2009 oznámila žalovanému, že nové znenie zmluvy o sprostredkovaní\nje pre ňu neprijateľné z dôvodu zásadnej zmeny zmluvných práv a povinností oproti podmienkam\ndojednaným v t. č. platnej zmluve o sprostredkovaní, preto nové znenie zmluvy nepodpíše a svoju\nčinnosť bude naďalej vykonávať podľa platnej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03.05.2006. Dňa\n25.04.2009 žalobkyňa písomne upozornila žalovaného, že dňa 23.04.2009 pri spracovaní poradenstva\npre svoju klientku potrebovala informácie o produktoch, ktoré sú pre poradcov zriadené na OVB\nportáli a zistila, že portál je zablokovaný a nemá doň prístup, pričom pán J. na základe telefonátu\nžalobkyne, ktorá sa domnievala, že ide o technickú chybu, jej oznámil, že žalovaný zamedzil žalobkyni\nprístup do portálu z dôvodu, že je vo výpovednej lehote. Listom zo dňa 20.05.2009 žalovaný oznámil\nžalobkyni, že v súvislosti s výpoveďou zmluvy o sprostredkovaní bola registrácia žalobkyne v registri\nsprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia vedenom Národnou bankou Slovenska\nzrušená dňa 19.05.2009.\n\n10. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí poukázal aj na znenie čl. 1.4. zmluvy o sprostredkovaní zo dňa\n03.05.2006, podľa ktorého predmetom a podstatnou náležitosťou tejto zmluvy o sprostredkovaní je\nčinnosť sprostredkovateľa spočívajúca v sprostredkovaní poistenia, investičných služieb, stavebného\nsporenia, starobného a dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia a iných\nfinančných služieb ako napríklad úverov, leasingov a podobne v súlade s registrovaným predmetom\nčinností záujemcu. Predmetom zmluvy je aj reklama (marketing), pokiaľ súvisí s predmetom činnosti\nzáujemcu. Poukázal i na čl. 2.1. zmluvy o sprostredkovaní, podľa ktorého sprostredkovateľ vykonáva\nsamostatnú zárobkovú činnosť v rozsahu podľa oprávnení, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov.\nOkrem výkonu samostatnej zárobkovej činnosti podľa článku 2.1 tejto zmluvy má sprostredkovateľ\npostavenie podriadeného sprostredkovateľa poistenia v zmysle § 5 zákona č. 340/2005 Z. z. Vychádzal\ni z čl. 6.1. písm. a), b), c) zmluvy o sprostredkovaní, podľa ktorého sprostredkovateľ je povinný u\nklienta použiť informácie, výber produktov a partnerov, nástroje na analýzy potrieb klientov (finančnú\na subvenčnú analýzu, software, výsledky konzultácií,...) poskytnuté spoločnosťou OVB, obsahujúce\nšpecifické podmienky podľa produktov; použiť predajné stratégie a programy vypracované jeho\nriaditeľom a použiť informácie zo školení, výsledky konzultácií a podpory svojho vedúceho. Odcitoval i\nčl. 6.2. zmluvy o sprostredkovaní, podľa ktorého sprostredkovateľ nesmie bez výslovného písomného\nsúhlasu OVB vykonávať žiadnu inú rovnakú hospodársku činnosť.\n11. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 420 ods. 1 až 3 v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, § 5 ods. 1, 2, § 13 ods. 1 písm. d), bod 1. a 2. zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní\npoistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.09.2008 do 31.12.2009 (ďalej len „zákon č. 340/2005 Z. z.“), § 2 ods. 1 a 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o\nfinančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\núčinnom od 24.04.2009 (ďalej len „zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve“).\n12. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa\n03.05.2006 nevyplýva povinnosť žalovaného umožniť žalobkyni prístup na portál spoločnosti OVB;\nnaopak používanie predajných stratégií a programov vypracovaných riaditeľom žalovaného alebo\npoužívanie nástrojov na analýzy potrieb klientov (finančnú a subvenčnú analýzu, software) zodpovedalo\npovinnostiam žalobkyne ako sprostredkovateľa (čl. 6.1. Zmluvy) a teda uvedené činnosti netvorili\nobsah práv sprostredkovateľa, ale išlo o povinnosti žalobkyne, ktorým logicky simultánne náležali práva\nzáujemcu (žalovaného) umožniť žalobkyni použitie jeho programov, softwaru a nástrojov k vhodnému\nvýberu finančných produktov pre konkrétnych klientov. Vzhľadom na znenie zmluvy o sprostredkovaní v\nčasti týkajúcej sa práv a povinností sprostredkovateľa je zrejmé, že žalovaný mohol žalobkyni sprístupniť\nním vypracované informácie (a teda aj žalobkyňou namietaný portál), ale nemusel - nebol povinný\nich žalobkyni ako sprostredkovateľovi sprístupniť. V posudzovanom spore bol nesporným fakt, že\nžalovaný mienil ukončiť spoluprácu so žalobkyňou už skôr ako výpoveďou zo dňa 26.05.2009, a to\nlistom zo dňa 22.04.2009, ktorým odstúpil od zmluvy o sprostredkovaní ku dňu 30.04.2009 okrem\niného z dôvodu, že žalobkyňa nebola ochotná akceptovať nové znenie zmluvy o sprostredkovaní. V\nnadväznosti na svoj jednostranný právny úkon žalovaný dňa 23.04.2009 zablokoval žalobkyni prístup\nk informáciám na portáli žalovaného, keďže nemal záujem ďalej so žalobkyňou spolupracovať a teda\nnejavil záujem o jej ďalšie služby v podobe uzatvárania (sprostredkovania) nových zmluvných vzťahov\npre žalovaného, ktorý v zmluvnom postavení záujemcu sa mohol kedykoľvek rozhodnúť ukončiť zmluvný\nvzťah so žalobkyňou a v súvislosti s takýmto svojím rozhodnutím pozastaviť prístup žalobkyne k\njeho informačným systémom, preto napriek skutočnosti, že zmluvný vzťah procesných strán skončil\nplatne až dňa 30.09.2009 na základe výpovede zo dňa 26.05.2009, žalovaný neporušil žiadnu svoju\nzmluvnú ani inú právnu (zákonnú) povinnosť tým, že dňa 23.04.2009 zablokoval prístup žalobkyne k\ninformáciám na jeho portáli. Súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj zastával názor, že zablokovaním\nprístupu žalobkyne k informáciám o finančných produktoch na portáli žalovaného tento porušil určitý\nsvoj zmluvný záväzok, žalobkyňa v konaní dostatočne nepreukázala ňou tvrdenú skutočnosť, že v\ndôsledku blokovania jej prístupu na portál OVB nemohla uzatvárať - sprostredkovávať pre žalovaného nové zmluvy s novými klientmi, keďže podľa čl. 2.1. Zmluvy vykonávala činnosť sprostredkovateľa ako\nsamostatnú zárobkovú činnosť a tiež zo zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve\nvyplýva, že finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním, a preto aj po\nzablokovaní prístupu do portálu OVB žalobkyňa v rámci svoje samostatnej zárobkovej činnosti - živnosti,\nktorej predmetom podľa výpisu zo živnostenského registra bolo v rozhodnom čase sprostredkovanie\nobchodu a služieb v rozsahu voľnej živnosti, mohla uzatvárať nové kontrakty s klientmi a získavať tak\n\nfinančný zisk z vlastnej živnosti. Súd prvej inštancie poukázal i na to, že žalobkyňa sa ani nepokúšala\no poskytovanie investičných služieb v rámci vlastnej podnikateľskej činnosti, ktoré tvorili predmet\nčinností v zmysle zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03.05.2006, keďže žalovaného nežiadala o udelenie\nsúhlasu na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti rovnakého druhu. Pokiaľ ide o zrušenie zápisu\nžalobkyne v registri podriadených sprostredkovateľov vedenom Národnou bankou Slovenska, súd prvej\ninštancie uviedol, že je nesprávny právny názor žalobkyne a jej interpretácia právnej normy, že ak\nzáujemca ako navrhovateľ podal návrh na zrušenie jej zápisu v registri - v zozname podriadených\nsprostredkovateľov ešte počas trvania záväzkového vzťahu zo zmluvy o sprostredkovaní, konal v\nrozpore s ust. § 13 odsek 1 písm. d) zákona č. 340/2005 Z. z., nakoľko navrhovateľ je oprávnený\npodať návrh na zrušenie zápisu podriadeného sprostredkovateľa poistenia kedykoľvek počas trvania\nzmluvného vzťahu medzi záujemcom a sprostredkovateľom a nie je viazaný zákonnou lehotou, v\nktorej je povinný návrh podať, pretože právna povinnosť navrhovateľa podať návrh na zrušenie zápisu\npodriadeného sprostredkovateľa poistenia v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti podriadeného\nsprostredkovateľa poistenia alebo skončenia zmluvného vzťahu vzniká iba v prípade, ak sám podriadený\nsprostredkovateľ poistenia požiadal navrhovateľa o zrušenie svojho zápisu v registri vedenom Národnou\nbankou Slovenska alebo za predpokladu, že platnosť zmluvy o sprostredkovaní skončila a zmluvné\nstrany novú zmluvu neuzatvorili. Avšak v posudzovanom spore žiadna z uvedených alternatívnych\nsituácií ku dňu rozhodnutia žalovaného podať návrh na zrušenie zápisu žalobkyne v registri\nnenastala, preto žalovaný bol oprávnený podať návrh na zrušenie zápisu žalobkyne ako podriadeného\nsprostredkovateľa poistenia v registri ku dňu 19.05.2009, t. j. aj počas trvania záväzkového vzťahu\nstrán a týmto svojím postupom neporušil žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť. Súd prvej inštancie\npre úplnosť uviedol, že ak by aj zrušením zápisu žalobkyne v registri podriadených sprostredkovateľov\npoistenia žalovaný nejakým spôsobom porušil určitú právnu povinnosť, žalobkyni nemohla vzniknúť\nžiadna škoda spočívajúca v ušlom zisku pre nemožnosť produkovania nových obchodných vzťahov,\nnakoľko žalobkyňa vykonávala sprostredkovanie finančných služieb (vrátane poistenia) nielen ako\npodriadený sprostredkovateľ poistenia na základe zmluvy so žalovaným (záujemcom) ako poisťovacím\nagentom, resp. maklérom, ale mala tiež postavenie sprostredkovateľa na základe vlastnej živnosti a\npreto so súhlasom žalovaného mohla ako sprostredkovateľ poistenia aj naďalej (i počas žalovaného\nobdobia) na finančnom trhu pôsobiť a dosahovať zisk, pričom neobstojí argument žalobkyne, že\nz dôvodu jej limitovania ustanovením § 5 ods. 2 zákona č. 340/2005 Z. z. nemohla o súhlas\nna vykonávanie rovnakej činnosti žalovaného žiadať, nakoľko sprostredkovanie finančných služieb\nna základe žalovaným udeleného súhlasu, mohla vykonávať samostatne v rámci svojej zárobkovej\nčinnosti bez nutnosti uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní s iným poisťovacím agentom. V súvislosti\ns namietaným zrušením zápisu žalobkyne v registri vedenom Národnou bankou Slovenska súd\nprvej inštancie tiež uviedol, že žalobkyňa nevykonávala v záujme žalovaného iba sprostredkovanie\npoistenia, ale predmet jej činnosti podľa zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03.05.2006 tvorilo aj\nsprostredkovanie investičných služieb, stavebného sporenia, starobného a dôchodkového sporenia,\ndoplnkového dôchodkového sporenia a iných finančných služieb - úverov a leasingov, preto vyznieva ako\núčelový procesný útok žalobkyne, ktorý založila na predčasnom zrušení jej zápisu v registri podriadených\nsprostredkovateľov poistenia, keďže nepochybne mohla v prospech žalovaného produkovať nové\nzmluvy v ostatnej oblasti finančných služieb, na ktoré činnosti nemal zápis v registri vedenom Národnou\nbankou Slovenska žiadny vplyv. Napokon súd prvej inštancie neprisvedčil ani žalobkyni tvrdenej\nnemožnosti produkovať nové zmluvné vzťahy z dôvodu zamedzenia jej účasti na školeniach, nakoľko\nžalobkyňa si jednak dostatočne nesplnila svoju povinnosť tvrdenia, keď logicky nevysvetlila, ako\nsamotná skutočnosť jej neúčasti na školeniach v období mesiacov apríl 2009 - september 2009\nmala spôsobiť jej neschopnosť (nemožnosť) sprostredkovávať nové zmluvy pre žalovaného, s ktorým\nspolupracovala od roku 2006 a v rámci svojej vlastnej živnosti vykonávala sprostredkovateľskú činnosť\ns predmetom - sprostredkovanie obchodu a služieb - už od 20.02.1998. S prihliadnutím na dlhoročné\nskúsenosti žalobkyne v oblasti sprostredkovania obchodu a služieb je iracionálne jej tvrdenie, že pre\nnemožnosť účasti na školeniach v posledných šiestich mesiacoch jej zmluvného vzťahu so žalovaným\nnemohla sprostredkovať žiadny nový obchodný prípad a získať nového klienta. Súd prvej inštancie\nbol názoru, že účasť na školeniach má význam z hľadiska zvyšovania kvalifikácie v príslušnom\nodbore, ale nijako neoslabuje schopnosť osoby pracovať v zaužívanom režime s použitím dovtedy\naplikovaných praktík. Súd prvej inštancie uviedol aj, že znemožnenie účasti žalobkyne na školeniach nie\nje porušením žiadnej právnej (zákonnej či zmluvnej) povinnosti žalovaného, žalobkyňa nepreukázala\npríčinnú súvislosť medzi nemožnosťou jej účasti na školeniach a ušlým ziskom, pričom v tejto súvislosti\nsúd prvej inštancie konštatoval, že kauzálny nexus medzi uvedeným konaním (postupom) žalovaného\na škodou žalobkyne v podobe ušlého zisku ani objektívne neexistuje. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako\n\nsprávny tiež názor žalovaného, že žalobkyňou uplatnený nárok za obdobie mesiacov apríl a máj 2009 je\nv logickom rozpore s ňou prezentovaným skutkovým stavom, nakoľko k zamedzeniu prístupu žalobkyne\nna elektronický portál žalovaného došlo až dňa 23.04.2009 a odregistrovanie žalobkyne z registra\npodriadených sprostredkovateľov poistenia nastalo až dňa 19.05.2009, preto žalobkyni objektívne\nnemohla vzniknúť v období od 01.04.2009 do 22.04.2009 žiadna škoda a po dátume 23.04.2009 mohla\npripisovať zodpovednosť na ťarchu žalovaného iba z dôvodu zamedzenia jej prístupu k elektronickému\nportálu OVB, a z dôvodu zrušenia jej zápisu v registri vedenom Národnou bankou Slovenska mohol\nžalobkyni vzniknúť potenciálny nárok na náhradu ušlého zisku až od 19.05.2009. Súd prvej inštancie\nuzavrel, že zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa nepreukázala splnenie kumulatívnych\nzákonných podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie\nneporušil žiadnu právnu povinnosť, v príčinnej súvislosti s ktorou by žalobkyni bola vznikla škoda\nv podobe ušlého zisku. Ani za prijatia premisy, že žalovaný sa porušenia určitej právnej (zákonnej\nalebo zmluvnej) povinnosti dopustil, nie je možné konštatovať, že znemožnením prístupu žalobkyne na\ninformačný portál OVB, zrušením zápisu žalobkyne v registri podriadených sprostredkovateľov poistenia\nalebo znemožnením jej účasti na školeniach by nebola mohla žalobkyňa produkovať - uzatvárať nové\nzmluvy s novými klientmi, nakoľko postup žalovaného nepredstavuje príčinu ušlého zisku žalobkyne ako\npriameho následku jeho konania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa mohla v rozhodnom\nobdobí apríl - september 2009 produkovať nové obchodné prípady a zo svojej činnosti dosahovať\nzisk a teda nároku žalobkyne na náhradu škody v podobe ušlého zisku nepriznal procesný úspech.\nNa záver súd prvej inštancie uviedol aj, že vzhľadom na nesporne klesajúcu produkciu žalobkyne v\nobdobí bezprostredne predchádzajúcom žalovanému obdobiu v spojení so skutočnosťou, že žalobkyňa\nukončiť spoluprácu so žalovaným dohodou naozaj mienila, čo sama v žalobe uviedla, sa javí ako\nrealite zodpovedajúce presvedčenie žalovaného, že už na jar 2009 žalobkyňa nemala úprimnú vôľu\npokračovať v spolupráci so žalovaným, pretože v opačnom prípade by bola návrh nového znenia zmluvy\no sprostredkovaní prijala tak, ako zmluvu akceptovali tisícky ostatných spolupracovníkov žalovaného.\n13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s\n§ 262 ods. 1 CSP na základe zásady pomeru úspechu sporových strán tak, že v konaní úspešnému\nžalovanému v časti týkajúcej sa nároku na náhradu škody v sume 3.998,37 eur priznal voči neúspešnej\nžalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie a to do I. a II. výroku (teda\nzamietnutie žaloby týkajúcej sa nároku na úhradu ušlého zisku a trov konania vzťahujúcich sa k\ndanému nároku). V prvom rade uviedla, že dňa 02.08.2024 bol žalobkyni doručený Rozsudok Mestského\nsúdu Bratislava IV, č. k.: B3-14C/59/2013-308, zo dňa 23.05.2024. Dňa 16.08.2024 podala žalobkyňa\nprostredníctvom pošty odvolanie proti napadnutému rozsudku, a to v zákonnej lehote 15-tich dní odo\ndňa doručenia napadnutého rozsudku. Žalobkyňa svoje odvolanie adresovala a doručovala Mestskému\nsúdu Bratislava IV na adresu jeho pracoviska, Prokofievova 12, 851 01 Bratislava, t. j. na adresu,\nkde sa v priebehu roka 2024 zúčastnila na celkom dvoch pojednávaniach - 14.03.2024 a 23.05.2024.\nRovnaká adresa Mestského súdu Bratislava IV bola zároveň uvedená aj na predvolaniach súdu na\nvyššie uvedené pojednávania. Dňa 21.08.2024 bola splnomocnenej zástupkyni žalobkyne vrátená\nzásielka s podaným odvolaním žalobkyne, pričom na obálke bolo zo strany Slovenskej pošty, a.s.,\nako dôvod vrátenia zásielky, uvedené: „ adresát je neznámy, dátum vrátenia 19.08.24“. V ovnaký deň,\nteda dňa 21.08.2024, vykonala splnomocnená zástupkyňa žalobkyne telefonické šetrenie na Mestskom\nsúde Bratislava IV, pričom jej bolo zo strany zamestnankyne podateľne súdu oznámené, že písomnosti\nadresované Mestskému súdu Bratislava IV už nie je možné doručovať na adresu jeho pracoviska\nv Petržalke, ale na adresu Saratovská 1/A, 844 54 Bratislava IV. Na základe vyššie uvedeného je\nzrejmé, že žalobkyňa podala svoje odvolanie proti napadnutému rozsudku včas, a teda v zákonnej\nlehote 15 dní odo dňa doručenia napadnutého rozsudku, pričom predmetné odvolanie žalobkyne\ndoposiaľ nebolo doručené Mestskému súdu Bratislava IV výlučne z dôvodu technicko-organizačnej\nzmeny týkajúcej sa doručovania a preberania pošty na strane Mestského súdu Bratislava IV, o ktorej\nzmene žalobkyňa doposiaľ nemala vedomosť. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa opätovne doručila\nMestskému súdu Bratislava IV svoje včas podané odvolanie proti napadnutému rozsudku, ktoré je\nsúčasťou vrátenej (neotvorenej) zásielky žalobkyne. Pre prípad, ak by mal súd, resp. odvolací súd,\naj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam za to, že žalobkyňa podala odvolanie proti napadnutému\nrozsudku oneskorene, t. j. nepodala odvolanie včas, žalobkyňa s poukazom na ust. § 122 Civilného\nsporového poriadku navrhla, aby jej súd, resp. odvolací súd, odpustil zmeškanie lehoty na podanie\nodvolania.\n\n15. V merite odvolania žalobkyňa uviedla, že podáva odvolanie v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. h)\nCSP. Žalobkyňa upozornila na množstvo zásadných rozporov medzi právnym názorom prezentovaným\nv prvom rozsudku, s ktorým sa navyše následne stotožnil aj odvolací súd v Uznesení Krajského\nsúdu v Bratislave, č. k.: 2Co/31/2020-245, zo dňa 17.05.2023 (ďalej len „odvolací rozsudok“), a\nprávnym názorom prezentovaným v napadnutom rozsudku. Tento obrat nemá žiadnu oporu ani v\nopätovne vykonanom dokazovaní pred prvoinštančným súdom. Nárok na náhradu škody spočívajúcej\nv ušlom zisku, ktorý si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému, má svoj základ v zásadných porušeniach\nzmluvných, resp. zákonných, povinností žalovaného. Žalovaný totiž svojvoľne počas trvania zmluvného\nvzťahu so žalobkyňou zablokoval žalobkyni prístup na portál žalovaného a zamedzil žalobkyni prístup\nna produktové školenia a zrušil zápis žalobkyne (ako podriadeného sprostredkovateľa poistenia) v\npríslušnom registri vedenom Národnou bankou Slovenska. Za nesprávny považuje žalobkyňa právny\nnázor prvoinštančného súdu, že žalovaný bol oprávnený, nie povinný, umožniť žalobkyni prístup\nna svoj portál. K tomuto právnemu názoru dospel prvoinštančný súd nesprávnym výkladom bodu\n6.1. zmluvy o sprostredkovaní. Žalobkyňa dodáva, že citovaný bod zmluvy o sprostredkovaní je\npotrebné vnímať v celom jeho znení a kontexte, pričom z neho vyplýva aj povinnosť (žalobkyne)\npodať zákazníkom (klientom) odborné vysvetlenia, odborne poradiť a dodržiavať príslušnú legislatívu.\nTýmto povinnostiam žalobkyne, ako finančného sprostredkovateľa, preto prináležia práva klientov, ako\nspotrebiteľov finančných a poisťovacích služieb, na odborné a zákonné zaobchádzanie a poradenstvo.\nAby mohli byť tieto práva a nároky klientov riadne uspokojované zo strany žalobkyne, žalovaný bol\npovinný počas celého trvania zmluvného vzťahu umožniť žalobkyni prístup na svoj portál, odkiaľ\ntáto čerpala potrebné dáta a informácie. Toto bolo totiž základným zmyslom a cieľom obchodnej\nspolupráce medzi sporovými stranami, základom ktorej bola zmluva o sprostredkovaní. Žalobkyňa\ndáva do pozornosti aj fakt, že odstúpenie žalovaného zo dňa 22.04.2009 bolo neplatné, čo uznal\naj sám žalovaný, o čom svedčí jeho následné vypovedanie zmluvy o sprostredkovaní. Žalobkyňa\npreto považuje za neprípustné, aby sa neplatnému právnemu úkonu (odstúpeniu žalovaného zo\ndňa 22.04.2009) priznávala akékoľvek právna ochrana. Je teda neprípustné, aby prvoinštančný súd\nargumentoval zámerom žalovaného ukončiť zmluvný vzťah so žalobkyňou a neplatným odstúpením\nod zmluvy o sprostredkovaní, z ktorých vyvodil záver, že žalovaný sa mohol kedykoľvek rozhodnúť\nukončiť zmluvný vzťah so žalobkyňou a v súvislosti s tým pozastaviť prístup žalobkyne k svojím\ninformačným systémom, a to aj napriek skutočnosti, že zmluvný vzťah sporových strán skončil\nplatne až dňa 30.09.2009 na základe výpovede žalovaného. Sporové strany boli viazané zmluvou o\nsprostredkovaní až do uplynutia posledného dňa výpovednej doby, a teda až do tohto momentu boli\npovinné fungovať v štandardnom režime obchodnej spolupráce. Na základe konštatovaní a záverov,\nktoré súd prvej inštancie uvádza v bode 30. napadnutého rozsudku, sa žalobkyňa domnieva, že zo\nstrany prvoinštančného súdu nedošlo k dostatočnému porozumeniu povahy, obsahu a fungovania\nfinančného sprostredkovania (ako takého), ako ani jej postavenia (ako finančného sprostredkovateľa)\nna trhu služieb finančného sprostredkovania. V tejto súvislosti preto považuje žalobkyňa za nevyhnutné\nvyjadriť sa k uvedenej problematike. Žalobkyňa ozrejmuje, že finančné sprostredkovanie sa môže na\nprvý pohľad javiť ako len obyčajný predaj, resp. sprostredkovanie, finančných produktov jednotlivých\nfinančných inštitúcií ako napr. poisťovne, banky, investičné správcovské spoločnosti, dôchodkové\nsprávcovské spoločnosti a pod. Táto činnosť je však prísne regulovaná jednak zákonnou úpravou,\nako aj neustálym a prísnym dohľadom zo strany Národnej banky Slovenska, ktorá stanovuje pravidlá\na dohliada na celý proces sprostredkovania finančných produktov. Je tomu tak práve z dôvodu, aby\nnešlo len o obyčajný a nekontrolovaný predaj (ako napr. pri spotrebnom tovare) produktov konečným\nspotrebiteľom. Pri predaji, resp. sprostredkovaní, finančných produktov je preto dôležité jednak dbať\nna dodržiavanie prísnej zákonnej regulácie, ako aj na špecifiká daného odvetvia, a to „ako ?“,\n„kedy ?“, „komu ?“ a „čo ?“ predávať. Zároveň je potrebné dôsledne dbať na to, čo všetko musí\npredchádzať a byť splnené pred predajom konečnému spotrebiteľovi. Finančný sprostredkovateľ preto\nnemôže ktorýkoľvek finančný produkt ponúkať ktorémukoľvek, resp. všetkým spotrebiteľom (uvedené\nnapokon vyplýva aj z bodu 6.1. zmluvy o sprostredkovaní). Samotnému predaju konkrétneho produktu\nkonkrétnemu klientovi musia vždy predchádzať podrobné analýzy súčasného finančného stavu klienta,\njeho zámerov, existujúcich príjmov a záväzkov, možností, existujúceho portfólia finančných produktov,\nako aj analýza rizikového profilu klienta. Po vyhodnotení všetkých týchto vstupných informácií je\ndôležité určiť, či ide o konzervatívneho alebo dynamického klienta a podľa toho mu navrhnúť len\ntaké finančné produkty, ktoré zodpovedajú jeho rizikovému profilu, jeho finančným možnostiam, ale\ni jeho mentálnemu nastaveniu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie všetky finančné produkty sú\nvhodné pre každého klienta, pričom výber ponúkaných produktov má svoje prísne pravidlá, ktoré\n\nstanovuje Národná banka Slovenska. Centrálna banka zároveň na celý systém dohliada, neustále\nho koriguje a vnáša do neho nové a nové pravidlá, ktorých cieľom je ochrániť spotrebiteľov pred\nfinančnými stratami spôsobenými nákupom nevhodných finančných produktov. Aby mohol finančný\nsprostredkovateľ navrhovať správne nastavenie portfólia pre konkrétnych klientov a vyhnúť sa tak\nneželaným finančným stratám, finančný sprostredkovateľ je závislý na vždy čerstvých informáciách\nz finančného trhu, informáciách o jednotlivých finančných inštitúciách a ich produktoch, o aktuálnych\nzmenách v týchto produktoch, o právnych normách a reguláciách, ale najmä o finančných analýzach\ninvestičných trhov a všetkých ekonomických a geopolitických udalostiach, ktoré hýbu finančnými trhmi.\nBez týchto informácií finančný sprostredkovateľ nie je schopný vyhovieť požiadavkám a pravidlám\nNárodnej banky Slovenska týkajúcim sa procesu sprostredkovania a kvality sprostredkovania. Obzvlášť\npri sprostredkúvaní investičných produktov do investičných fondov je finančný sprostredkovateľ priam\naž závislý na pravidelnom prísune informácií o dianí na trhu takmer na dennej báze, aby klientovi\nnesprostredkoval niečo, čo by mu mohlo v danom momente uškodiť a spôsobiť finančnú ujmu (straty).\nKeďže finančný sprostredkovateľ nie je objektívne schopný kapacitne sám obsiahnuť celú problematiku,\nnajmä si sám robiť analýzy trhu, zisťovať denne aktuálne zmeny vo finančných produktoch a registrovať\npohyby na trhu, z tohto dôvodu má uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní s poisťovacím agentom (dnes\nsamostatný finančný agent), ktorý sa stará o zber a aktualizáciu informácií, právny servis, kontrahovanie\njednotlivých finančných inštitúcií a výber ich produktov, dohaduje provízne ohodnotenie s týmito\ninštitúciami, stará sa o spracovanie dojednanej produkcie jednotlivými finančnými sprostredkovateľmi\na následne o prerozdelenie vyplatenej provízie, zabezpečuje vzdelávanie a „zásobovanie“ finančných\nsprostredkovateľov vždy novými a čerstvými informáciami, na ktorých je závislá činnosť a produkcia\nfinančného sprostredkovateľa. Keď si sprostredkovateľ vyberie poisťovacieho agenta a uzavrie s ním\nzmluvu, stáva sa podriadeným sprostredkovateľom, ktorý môže mať (na základe príslušnej právnej\núpravy) uzavretú zmluvu iba s jedným poisťovacím agentom, pre ktorého produkuje a ten mu je\npovinný zabezpečovať nové informácie a pravidelné školenia, bez ktorých nie je možné vykonávať\ntúto činnosť podľa predpisov a regulácii Národnej banky Slovenska. Podriadený sprostredkovateľ\nsa za tieto služby, ktoré mu poskytuje poisťovací agent, vzdáva časti svojich vyplatených provízií z\njednotlivých finančných inštitúcií a tieto sú potom príjmom poisťovacieho agenta. Zároveň platí, že\npodriadený finančný sprostredkovateľ je oprávnený sprostredkúvať zmluvy výhradne len pre svojho\nzazmluvneného poisťovacieho agenta a pod hrozbou sankcií nie je oprávnený sprostredkúvať obchody\nna priamo (mimo zazmluvneného poisťovacieho agenta) pre finančné inštitúcie, ktoré nie sú v portfóliu\nzazmluvnených inštitúcií daného poisťovacieho agenta (viď. aj bod 6.2. zmluvy o sprostredkovaní).\nZ uvedeného vyplýva, že finančný sprostredkovateľ je závislý pri vykonávaní svojej práce na prísun\nvždy aktuálnych informácií a analýz z trhu, na čo mal žalovaný zriadený portál - informačný systém,\nktorý interne nazývali intranet. Cez tento portál a cez správy interným mailovým systémom bola\nžalobkyňa na dennej báze informovaná o novinkách na trhu, v jednotlivých finančných inštitúciách,\no jednotlivých produktoch, ale hlavne o vývoji a dianí na finančných trhoch, ktoré úzko súviseli so\nsprostredkovaním investičných produktov a boli na nich priam závislé. Dôležité a zásadné informácie,\nktoré ovplyvňovali kvalitu poskytovaných služieb, sa odovzdávali prostredníctvom prezenčných školení.\nTieto školenia je potrebné rozdeliť do dvoch kategórií. Prvá kategória školení sa týkala zvyšovania\nkvalifikácie finančných sprostredkovateľov. V súvislosti s prejednávanou vecou je však dôležitá druhá\nkategória vzdelávania, ktoré sa označovali ako „produktové školenia“ - tieto slúžili na odovzdávanie\nnových dôležitých informácií o zmenách v jednotlivých produktoch, ako aj o vývoji finančných trhov,\nanalýz trhov. Na nich bola postavená odborná informovanosť finančných sprostredkovateľov (teda aj\nžalobkyne) a bez nich nebolo možné vykonávať sprostredkovanie najmä investičných produktov u klienta\ns odbornou starostlivosťou. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa konštatuje, že právny názor súdu\nprvej inštancie uvedený v napadnutom rozsudku (viď. bod 35.) je nesprávny a neobstojí, nakoľko súd\ncelkom opomenul ťažiskové „produktové školenia“ a svoju pozornosť venoval výlučne školeniam na\nzvyšovanie kvalifikácie. Zároveň žalobkyňa zdôraznila, že bez prístupu k potrebným informáciám čo i len\njeden mesiac nie je možné vykonávať činnosť finančného sprostredkovateľa s odbornou starostlivosťou.\nSprostredkúvaním investičných zmlúv bez toho, aby mala žalobkyňa prístup k relevantným informáciám,\nby sa dopúšťala nielen porušení príslušných nariadení Národnej banky Slovenska, ale zároveň aj\nzmluvy o sprostredkovaní uzavretej so žalovaným. Portál žalovaného poskytoval aj ďalšie služby, napr.\nžalobkyňa mala jeho prostredníctvom prístup ku všetkým svojim klientom a videla prehľad o existujúcom\nportfóliu zmlúv u každého klienta, čo bolo pre žalobkyňu veľmi dôležité najmä pri servise a následnej\nstarostlivosti u existujúcich klientov. Rovnako realizácia niektorých nových zmlúv u vybraných finančných\ninštitúcií bola tiež naviazaná na portál žalovaného, cez ktorý sa získavali identifikačné čísla pre nové\nzmluvy. Na portáli žalovaného mala žalobkyňa aj prehľad o vyplatených a nevyplatených províziách. Ak\n\nz niektorej inštitúcie prišla intervencia na niektorú zo zmlúv a bolo ju potrebné riešiť s klientom, aj tento\nproces sa realizoval cez portál žalovaného a vnútornú mailovú komunikáciu. Zablokovaním prístupu\nžalobkyne na portál žalovaného bolo žalobkyni znemožnené jednak vykonávanie sprostredkovania\nnových zmlúv (zo sektora kapitálového, poistného, bankového), ale zároveň jej bolo znemožnené aj\nvykonávať servis a starostlivosť o už existujúcich klientov a ich portfólio (zmluvné povinnosti žalobkyne\nna základe bodov 6.1. a 6.8. zmluvy o sprostredkovaní). Žalobkyňa ďalej uvádza, že pre ňu ako\nfinančného sprostredkovateľa bolo síce po právnej stránke dôležité mať registráciu v príslušnom\nregistri Národnej banky Slovenska, ale rozhodujúci pre reálne sprostredkovanie a uzatváranie zmlúv\nz ktoréhokoľvek sektora bol prístup na portál žalovaného. Napokon hlavnou úlohou žalovaného\nbolo zásobovanie žalobkyne kvalitnými informáciami, čo je vždy úlohou poisťovacieho agenta, s\nktorým je finančný sprostredkovateľ v zmluvnom vzťahu. Žalobkyňa zdôraznila, že sprostredkovanie\nfinančných produktov nie je nesystematickým predajom produktov. Táto činnosť je prísne regulovaná\na kontrolovaná zo strany centrálnej banky tak, aby bol klient (spotrebiteľ) chránený pred nevhodnými\nnákupmi finančných produktov. Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že činnosť žalobkyne ako\nfinančného sprostredkovateľa nie je možné považovať za typické podnikanie, pretože žalobkyňa\nbola na dennej báze takpovediac závislá na žalovanom ako poisťovacom agentovi - to je napokon\nzákladným znakom tohto typu obchodnej spolupráce a dôvodom uzavretia zmluvy o sprostredkovaní.\nVo svetle uvedeného je preto zásadne nesprávny záver súdu prvej inštancie, že aj po zablokovaní\nprístupu žalobkyne na portál žalovaného mohla žalobkyňa uzatvárať nové zmluvy s klientami a\nzískavať tak finančný zisk z vlastnej živnosti. Ku konštatácii prvoinštančného súdu, že nepožiadala\nžalovaného o udelenie súhlasu na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti rovnakého druhu,\nžalobkyňa poukazuje na svoje vysvetlenie fungovania finančného sprostredkovania a jej postavenie (ako\nfinančného sprostredkovateľa) v tomto systéme. Zároveň uvádza, že pri posudzovaní tejto otázky je\npotrebné brať do úvahy všetky skutkové okolnosti prejednávanej veci, pričom podstatné z nich súd prvej\ninštancie úplne opomenul. Žalobkyňa upriamuje pozornosť na postoj žalovaného voči jej osobe (v tom\nčase) spočívajúci v odvetných krokoch (zablokovanie prístupu na portál žalovaného\na zrušenie\nzápisu žalobkyne v príslušnom registri Národnej banky Slovenska) za jej nesúhlas\ns novým znením\nzmluvy o sprostredkovaní. Existenciu negatívneho postoja žalovaného voči žalobkyni potvrdzuje aj\nžaloba, ktorou žalovaný ako prvý inicioval súdny spor voči žalobkyni na Okresnom súde Banská Bystrica.\nV popísanej situácii je len ťažko predstaviteľné, že by žalovaný vyhovel žiadosti žalobkyne o udelenie\nsúhlasu na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti rovnakého druhu. Napokon, keďže žalobkyňa\nmala so žalovaným až do 30.09.2009 platne uzavretú zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej chcela\nvykonávať svoju činnosť až do posledného dňa výpovednej doby, je podľa jej názoru bez akejkoľvek\nprávnej relevancie skutočnosť, či žiadala žalovaného o udelenie predmetného súhlasu. Žalobkyňa ďalej\nuvádza, že považuje za nesprávny výklad ustanovenia § 13 ods. 1 písm. d) z.č. 340/2005 Z.z. zo strany\nsúdu prvej inštancie, pričom tento je v rozpore s právnou teóriou. Citované zákonné ustanovenie bolo\nzakotvené v zákone č. 340/2005 Z. z. (v tom čase účinný právny predpis), ktorý je nepochybne potrebné\npovažovať za právny predpis patriaci do sféry verejného práva, nakoľko tvoril právny rámec regulácie\nsprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia. Vo vzťahu k uvedenému sa teda neuplatňuje\nzásada typická pre súkromné právo, v zmysle ktorej platí, že dovolené je všetko, čo nie je zákonom\nzakázané. Práve naopak, vo verejnom práve sa uplatňuje zásada, že dovolené je len to, čo zákon\nvýslovne pripúšťa. V rozpore s touto zásadou nazerá na zrušenie registrácie žalobkyne v príslušnom\nregistri Národnej banky Slovenska súd prvej inštancie, keď bez akejkoľvek opory v zákone č. 340/2005\nZ. z. konštatuje, že žalovaný bol oprávnený podať návrh na zrušenie zápisu žalobkyne ako podriadeného\nsprostredkovateľa poistenia kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu sporových strán. Nakoľko však\nzo zákona č. 340/2005 Z. z. takéto oprávnenie žalovaného nevyplývalo, žalovaný nebol oprávnený\npodať návrh na zrušenie zápisu žalobkyne ako podriadeného sprostredkovateľa poistenia kedykoľvek\npočas trvania zmluvy o sprostredkovaní. Ku konštatácii súdu prvej inštancie, že napriek predčasnému\nzrušeniu zápisu žalobkyne v registri podriadených sprostredkovateľov poistenia mohla žalobkyňa podľa\nzmluvy o sprostredkovaní vykonávať aj ďalšie činnosti, a to sprostredkovanie investičných služieb,\nstavebného sporenia, starobného a dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia a\niných finančných služieb - úverov a leasingov, v rámci ktorých mohla produkovať (uzatvárať) nové\nzmluvy, žalobkyňa opätovne poukazuje na svoje vysvetlenie fungovania finančného sprostredkovania\na jej postavenie (ako finančného sprostredkovateľa) v tomto systéme, ako i na vyššie vysvetlenú\nodkázanosť žalobkyne na prístup k portálu žalovaného. Zároveň žalobkyňa v tejto súvislosti upriamuje\npozornosť na provízne výpisy za referenčný rok 2008, z ktorých vyplýva, že v roku 2008 činili\nprovízie žalobkyne z poistných produktov 84,17 % z celkových provízií za rok 2008 a provízie z\ninvestičných produktov a majetkového poistenia činili len 15,83 % z celkových provízií za rok 2008.\n\nŽalobkyňa poukazuje aj na nekriticky súdom prvej inštancie prijaté závery, že žalobkyňa už na jar\n2009 nemala úprimnú vôľu pokračovať v spolupráci so žalovaným. Ide však len o domnienky a\núčelové fabulácie žalovaného, ktoré nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Práve naopak\nžalobkyňa jasne, zrozumiteľne a opakovane vysvetlila pokles produkcie v období bezprostredne\npredchádzajúcom žalovanému obdobiu (príprava a následne absolvovanie skúšok). Dôkazom toho,\nže žalobkyňa nemala absolútne v úmysle ukončiť spoluprácu so žalovaným je aj fakt, že začiatkom\nroku 2008 dostala žalobkyňa ponuku od žalovaného absolvovať ročný vzdelávací program za účelom\nzvyšovania kvalifikácie s názvom „Certifikovaný finančný konzultant - CFC“, ktorý bol organizovaný\nžalovaným v spolupráci s externou spoločnosťou. Po prijatí tejto ponuky musela žalobkyňa podpísať\nso žalovaným zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne, že bude so žalovaným spolupracovať\nminimálne ďalšie 3 roky po ukončení vzdelávania,\nv opačnom prípade bude žalobkyňa povinná\nuhradiť žalovanému náklady za predmetné vzdelávanie. Náklady za toto vzdelávanie predstavovali\nv tom čase vysokú sumu 180.000 SKK, ktorá predstavovala provízie žalobkyne za obdobie takmer\n6 mesiacov. Z tohto dôvodu žalobkyňa ani len neuvažovala nad možnosťou predčasného ukončenia\nzmluvného vzťahu so žalovaným. Navyše certifikát z tohto vzdelávacieho programu nemal na trhu\n(mimo žalovaného) žiadnu váhu a iní poisťovací agenti ho vôbec neuznávali. Žalobkyňa dala osobitne\ndo pozornosti odvolacieho súdu, že v prípade, ak by žalobkyňa naďalej vykonávala svoju obchodnú\nčinnosť, a to aj napriek zrušeniu registrácie (zápisu) v príslušnom registri Národnej banky Slovenska\na/alebo napriek zablokovaniu prístupu žalobkyne na portál žalovaného (ako to nesprávne vyhodnotil\nsúd prvej inštancie), na jej strane by dochádzalo\nk jednoznačným porušeniam príslušnej\nlegislatívy, ako aj samotnej zmluvy o sprostredkovaní so žalovaným, čím by sa žalobkyňa vystavila\nmožným právnym následkom najmä v podobe vysokých peňažných a iných sankcií zo strany Národnej\nbanky Slovenska za výkon činnosti bez registrácie v príslušnom registri, možných trestnoprávnych\npostihov, napr. za spáchanie trestného činu neoprávneného podnikania, zmluvných pokút a nárokov na\nnáhradu škody patriacim žalovanému za výkon sprostredkovateľskej činnosti žalobkyne v prospech tretej\nosoby, ktoré vyplývajú priamo z uzavretej zmluvy o sprostredkovaní (pričom žalobkyňa má vedomosť, že\nžalovaný si v tom čase uplatňoval zmluvné pokuty a nároky na náhradu škody voči svojím obchodným\npartnerom, ktorí mali so žalovaným uzavretú rovnakú zmluvu\no sprostredkovaní\nako žalobkyňa), nárokov na náhradu škody klientov napr. vyplývajúcich\nz porušenia\npovinnosti žalobkyne konať s odbornou starostlivosťou, keďže žalobkyňa nedisponovala nevyhnutnými\ninformáciami zo systému žalovaného napr. o vývoji situácie na finančných trhoch. Žalobkyňa zotrvala na\ntom, že žalovaný zásadným spôsobom porušil svoje zmluvné, resp. zákonné povinnosti, keď v rozpore\ns účelom a samotnou podstatou zmluvy\no sprostredkovaní svojvoľne počas trvania zmluvného\nvzťahu so žalobkyňou zablokoval žalobkyni prístup na portál žalovaného a zamedzil žalobkyni prístup\nna produktové školenia, ako aj zrušil zápis žalobkyne (ako podriadeného sprostredkovateľa poistenia)\nv príslušnom registri vedenom Národnou bankou Slovenska. V dôsledku vyššie uvedeného konania\nžalovaného bola žalobkyni spôsobená majetková ujma v podobe ušlého zisku, ktorého výšku žalobkyňa\nvyčíslila na 3.998,37 eur ako 50% možných provízií z nových zmlúv, ktoré by mohla uzavrieť s novými\nklientmi počas posledných 6 mesiacov riadneho trvania zmluvy o sprostredkovaní, teda v období od\napríla 2009 do septembra 2009, nebyť protiprávneho konania žalovaného.\n16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobkyne bolo podané oneskorene a\nzároveň nie sú dané dôvody na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania. Žiadal odvolací súd,\naby odvolanie v zmysle ust. § 386 písm. a) CSP odmietol ako oneskorene podané. Poukázal na to, že\nžalobkyňa zastúpená svojou splnomocnenou zástupkyňou doručila súdu prvej inštancie dňa 28.08.2024\npodanie označené ako „Opätovné doručenie odvolania žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV č.k.: B3-14C/59/2013-308 zo dňa 23.05.2024, Návrh na odpustenie zmeškania lehoty“.\nV predmetnom podaní splnomocnená zástupkyňa žalobkyne tvrdí, že proti napadnutému rozsudku,\nktorý jej bol doručený dňa 02.08.2024, poslala poštou dňa 16.08.2024 odvolanie, pričom zásielka\nobsahujúca odvolanie sa jej vrátila ako nedoručená, s poznámkou „adresát je neznámy“. Dôvodom\nvrátenia nedoručenej zásielky, ktorá mala podľa tvrdení splnomocnenkyne žalobkyne obsahovať\nodvolanie, bola skutočnosť, že ju poslala na nesprávnu adresu. Adresa Mestského súdu Bratislava IV,\ntak ako je zverejnená na verejne dostupnom portáli Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nwww.justice.gov.sk, je Saratovská 1/A, 844 54 Bratislava IV. Je síce pravdou, že Mestský súd Bratislava\nIV vykonáva časť svojej činnosti aj v budove na Prokofievovej ulici 6-12 v Bratislave, avšak to\nneznamená, že táto budova, resp. jej adresa, je adresou Mestského súdu Bratislava IV. Tvrdenie\nsplnomocnenkyne žalobkyne, že zásielku doručovala na adresu Prokofievova 12, pretože sa tam konali\npojednávania, je bez významu. Rovnako sa v tejto právnej veci konali pojednávania aj v budove\n\nvtedajšieho Okresného súdu Bratislava III na adrese Nám. Biely Kríž 7, pričom na túto adresu zásielku\nžalobkyňa neadresovala. Je ďalej nesprávne tvrdenie splnomocnenkyne žalobkyne, že ide o pracovisko\nMestského súdu Bratislava IV, pretože nejde o pracovisko súdu - to by muselo byť zriadené zákonom\n(porovnaj ust. § 2 ods. 6, 7, 13, 14, 18, 19, 22, 24, 25, 27, 31, 32 a 36 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach\na obvodoch súdov Slovenskej republiky). Z uvedených skutočností vyplýva, že adresa Prokofievova\n12, 851 01 Bratislava, na ktorú splnomocnenkyňa žalobkyne adresovala zásielku dňa 16.08.2024, nie\nje adresou Mestského súdu Bratislava IV; uviedla teda nesprávnu adresu súdu. Žalovaný poukázal\nna uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2004, sp. zn. 1ObdoV/31/2004\n(publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.\n4/2005 ako judikát pod č. R 38/2005), v ktorom vyslovil právny názor, že: „podľa ustanovenia § 57\nods. 3 OSP (teraz § 121 ods. 5 CSP) je lehota zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon\nna súde, alebo ak sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Ak odosielateľ túto\npovinnosť nesplní a uvedie nesprávnu adresu súdu alebo adresu neúplnú, a pre túto vadu zásielku\npríslušnému súdu nie je možné doručiť, alebo v dôsledku nesprávne uvedenej adresy sa zásielka doručí\ninému subjektu (kdekoľvek), potom odovzdanie zásielky v zmysle § 57 ods. 3 OSP je zmarené, lebo\ndoručujúci orgán nie je spôsobilý túto zásielku doručiť príslušnému súdu. Zodpovednosť za uvedenie\nsprávnej adresy je na odosielateľovi.“ Právna veta publikovaná k tomuto judikátu znie nasledovne:\n„Ak doručujúci orgán nemôže doručiť zásielku príslušnému súdu v dôsledku nesprávne alebo neúplne\nuvedenej adresy, potom odovzdanie zásielky orgánu, ktorý má povinnosť ju doručiť, je právne neúčinné.“\nAko vyplýva zo skutočností uvedených žalujúcou stranou, ani v danom prípade nebola Slovenská\npošta, a.s. ako doručujúci orgán spôsobilá túto zásielku doručiť Mestskému súdu Bratislava IV z\ndôvodu nesprávne uvedenej adresy a zásielka bola vrátená s poznámkou „adresát je neznámy“.\nOdovzdanie zásielky doručujúcemu orgánu zo strany splnomocnenkyne žalobkyne dňa 16.08.2024 bolo\npreto právne neúčinné. V zmysle uvedeného judikátu je zodpovednosťou odosielateľa - žalobkyne,\nže neuviedla správnu adresu súdu. Nebolo by v súlade so zásadou rovnakého postavenia strán\nsporu, ak by súd na túto zodpovednosť žalobkyne neprihliadol a predmetnú zásielku by považoval za\ndoručenú alebo by uvedenie nesprávnej adresy vyhodnotil ako ospravedlniteľný dôvod na odpustenie\nzmeškania lehoty. Na okraj žalovaný uvádza, že splnomocnenkyňa žalobkyne (odosielateľka zásielky)\nmá zriadenú elektronickú schránku, na ktorú jej súd prvej inštancie počas konania doručoval písomnosti\nv elektronickej podobe a preto jej nič nebránilo v tom, aby svoju zásielku odoslala súdu v elektronickej\npodobe, čím by došlo k riadnemu doručeniu zásielky (a to aj pri nesprávnom označení korešpondenčnej\nadresy v podaní). Napokon žalovaný dal do pozornosti súdu, že z predložených listín pripojených k\npodaniu splnomocnenkyne žalobkyne zo dňa 28.08.2024 (podací lístok k zásielke zo dňa 16.08.2024,\nobálka zásielky zo dňa 16.08.2024) nebolo preukázané, že by obsahom zásielky skutočne bolo\nodvolanie žalobkyne alebo že by išlo o písomnosť k predmetnému konaniu. K návrhu splnomocnenkyne\nžalobkyne na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania žalovaný uviedol, že vo vyššie\ncitovanom judikáte Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa uvádza, že odosielateľ zodpovedá za\nuvedenie správnej adresy na zásielke určenej súdu. Už len z uvedeného konštatovania možno logickou\núvahou vyvodiť, že uvedenie nesprávnej adresy súdu nie je ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý odosielateľ\nzmeškal zákonnú lehotu. Ďalšou podmienkou na odpustenie zmeškania lehoty je tiež odpadnutie\nprekážky a podanie zmeškaného úkonu do 15 dní od odpadnutia prekážky. V danom prípade však\nna strane žalobkyne alebo jej splnomocnenkyne neexistovala žiadna prekážka, ktorá by im bránila\nodvolanie podať včas. Inštitút odpustenia zmeškania lehoty nemá a nemôže slúžiť na dodatočné\nodstránenie pochybenia procesnej strany. Bolo zodpovednosťou žalobkyne a jej splnomocnenkyne, aby\nzaslali poštou odvolanie na správnu adresu súdu. Táto adresa je verejne dostupná, splnomocnenkyňa\nžalobkyne ako osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ktorá v tomto konaní\nzastupovala žalobkyňu dokonca najskôr ako advokátka, mala v prípade, že sa rozhodla doručovať súdu\npodanie poštou, poznať správnu adresu súdu prvej inštancie. Ak by žalobkyňa a jej splnomocnenkyňa\npostupovali s riadnou starostlivosťou, museli by dospieť prinajmenšom k zisteniu, že adresa sídla\nMestského súdu Bratislava IV nie je na Prokofievovej ulici, ale na Saratovskej ulici v Bratislave a v\nprípade pochybností by museli zásielku adresovať práve na adresu sídla súdu tak, ako je zverejnená\nvo všetkých verejne dostupných zdrojoch alebo ju poslať elektronicky do elektronickej podateľne súdu.\nOpačný záver a odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, by podľa žalovaného predstavovalo\nvo svojich dôsledkoch neodôvodnené zvýhodnenie žalobkyne na úkor žalovaného s priamym dopadom\nna výsledok konania a znamenalo by porušenie zásady rovnosti strán.\n17. Napriek tomu, že odvolanie žalobkyne je nutné odmietnuť ako oneskorene podané, z opatrnosti\nuvádza žalovaný aj vyjadrenie k obsahu odvolania žalobkyne. Poukazuje na to, že z obsahu odvolania\n\nžalobkyne žiadne nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nevyplýva. Žalobkyňa v\nodvolaní neuviedla, v čom konkrétne mal súd prvej inštancie nesprávne aplikovať právo na zistený\nskutkový stav. Naopak, žalobkyňa v odvolaní uvádza svoje skutkové tvrdenia, z ktorých väčšinu tvoria\nneprípustné odvolacie novoty - nové skutkové tvrdenia (prostriedky procesného útoku), ktoré mohla\nuviesť už v konaní pred súdom prvej inštancie, čo neurobila. Žalobkyňa nepreukázala existenciu jej\nnároku na náhradu škody čo do dôvodu ani čo do výšky. Vyčíslenie ušlého zisku žalobkyne nezohľadnilo\nvšetky relevantné skutočnosti a to najmä skutočnosť, že žalovaná sama nemala, resp. svojím konaním\nneprejavovala záujem na ďalšom vykonávaní sprostredkovateľskej činnosti v spolupráci so žalovaným.\nV konaní nebolo sporné, že žalobkyňa už mesiace pred skončením spolupráce výpoveďou prakticky\nnevykonávala sprostredkovateľskú činnosť. Z údajov preukázaných v konaní zo strany žalovaného,\nktoré žalobkyňa nepoprela, vyplynulo, že za tri mesiace január až marec 2009, ktoré predchádzali\npodaniu výpovede, sprostredkovala uzavretie len 2 zmlúv, za ktoré jej bola vyplatená provízia vo\nvýške 422,68 eur. Žalobkyňa sa teda v konaní domáhala hypotetickej náhrady (odmeny) za činnosť,\nktorú už sama z dôvodov na svojej strane dobrovoľne prakticky vôbec nevykonávala a to ešte pred\núdajným znemožnením činnosti zo strany žalovaného. To, že žalobkyňa zostala v nasledujúcom období\nmesiacov apríl až september 2009 v rámci jej podnikateľskej činnosti v oblasti sprostredkovania\nfinančných produktov celkom nečinná a nedosahovala z takej činnosti žiadne príjmy, nemožno pripísať\nna ťarchu žalovaného. Tiež je správne skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa mohla\nvykonávať sprostredkovanie poistenia alebo iných finančných produktov či už samostatne alebo pre\niný podnikateľský subjekt. Aj po odregistrovaní z registra podriadených sprostredkovateľov poistenia\nmohla so súhlasom žalovaného (o ktorý však ani nepožiadala, ani v tomto smere nevyvinula žiadnu\naktivitu) vykonávať naďalej aj sprostredkovanie poistenia vo vlastnom mene alebo v mene niektorého\niného poisťovacieho agenta pôsobiaceho na trhu. Z komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným v\ndanom čase jasne vyplynulo, že žalovaný mal záujem ukončiť spoluprácu čo najskôr a prednostne\ndohodou a preto by v tomto smere nekládol žalobkyni žiadne prekážky. Úvahy žalobkyne v odvolaní,\nže by jej žalovaný neposkytol súhlas na výkon takej činnosti, sú len špekuláciami žalobkyne. Podstatné\nje, že o súhlas žalobkyňa ani nepožiadala, preto nemôže vyvodzovať závery o tom, či by súhlas\ndostala alebo nie. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa, hoci vedela, že jej hrozí vznik škody, neurobila\nžiadne opatrenia na jej odvrátenie alebo zmiernenie (§ 384 Obchodného zákonníka). Žalovaný v\nnadväznosti na to nie je povinný nahradiť žalobkyni škodu tým vzniknutú. Pri určovaní výšky škody,\nktorú si žalobkyňa v konaní uplatnila, tiež vôbec nezohľadnila trend jej produkcie. Uplatňovala si nárok\nza 6 mesiacov (apríl - september 2009), avšak ako bolo preukázané žalovaným, za predchádzajúcich\n6 mesiacov (október 2008 - marec 2009) predstavovala jej produkcia len 16 % oproti tomu istému\nobdobiu predchádzajúceho roku, t.j. zníženie produkcie predstavuje 84%. Za 4 mesiace pred podaním\nvýpovede bola žalobkyni uhradená provízna odmena vo výške 1.543 eur (v prepočte 385,75 eur/\nmesiac), no žalobkyňa za obdobie 6 mesiacov vyčíslila svoj ušlý príjem na 3.998,37 eur (v prepočte\n666,40 eur/mesiac). Zníženie jej produkcie v zimných mesiacoch 2008/2009 pritom rozhodne nebolo\nspôsobené sezónnosťou a účasťou na odbornom vzdelávaní ako tvrdila žalobkyňa. Odhliadnuc od\nnotoriety, že finančné sprostredkovanie nie je sezónnou činnosťou, aj z údajov, ktoré boli v konaní\nprodukované tak žalobkyňou ako aj žalovaným vyplýva, že v jednotlivých rokoch spolupráce nevznikali\npravidelné sezónne výkyvy v produkcii žalobkyne. Jednoducho povedané, produkcia žalobkyne a jej\nvyplácané provízne odmeny záviseli výlučne od aktivity žalobkyne - od toho, koľko zmlúv v danom období\nsprostredkovala. Pokiaľ ide o participáciu žalobkyne na vzdelávacom programe a skúškach, žalobkyňa\nsa rozhodla zúčastniť ho z vlastnej vôle (s vedomím, že tým zvyšuje svoju odbornosť, čo jej pomôže\nv ďalšej podnikateľskej činnosti) a bolo len otázkou jej vlastného manažmentu času a povinností, ako\nskĺbi svoju podnikateľskú činnosť s účasťou na vzdelávaní, ktoré jej umožnil žalovaný. Keďže však u\ndesiatok iných spolupracovníkov žalovaného, ktorí sa rovnako zúčastnili vzdelávacieho programu, nebol\nzaznamenaný žiaden výrazný pokles v produkcii, možno považovať tvrdenie žalobkyne za účelové.\nV skutočnosti žalobkyňa už nemala záujem pokračovať v spolupráci so žalovaným. Nevykonávanie\nďalšej sprostredkovateľskej činnosti a nepodpísanie novej zmluvy o sprostredkovaní, ktorá reflektovala\nna aktuálne legislatívne zmeny v oblasti finančného sprostredkovania a ktorú v predloženej podobe\npodpísali stovky spolupracovníkov žalovaného, bolo len zámienkou pre faktické ukončenie spolupráce\na následné uplatnenie si nárokov. Skutočnosť, že dôvodom zníženia produkcie pred skončením\nspolupráce nebola účasť žalobkyne na vzdelávacom programe, bola preukázaná aj províznymi výpismi\nza február 2009 a marec 2009, t.j. za obdobie po skončení vzdelávacieho programu. Vo februári\n2009 vznikol žalobkyni nárok na zaplatenie provízie za 2 zmluvy pripadajúce na produkčný mesiac\n02/2009 a v mesiaci marec 2009 jej dokonca nevznikol nárok na zaplatenie provízie za žiadnu zmluvu\npripadajúcu na produkčný mesiac 03/2009. Uvedené skutočnosti preukazujú, že nárok na náhradu škody\n\na jeho vyčíslenie tak, ako ho súdu prezentovala žalobkyňa, boli nekorektné, nezohľadňovali podstatné\nokolnosti prípadu a priznanie náhrady škody na ich základe by bolo vzhľadom na výsledky vykonaného\ndokazovania nespravodlivé. Žalobkyňa si tiež neoprávnene uplatňovala náhradu škody - ušlý zisk bez\nzohľadnenia, že časť províznej odmeny za uplatňované obdobie, jej už bola uhradená. Ako bolo zistené\nv konaní pred súdom prvej inštancie, provízna odmena žalobkyne za každý mesiac pozostávala z dvoch\nzložiek: z provízie za zmluvy sprostredkované v danom mesiaci, tzv. získateľská provízia a z provízie za\nzmluvy sprostredkované vo vzdialenejšej minulosti, poskytovanej pri výročí sprostredkovanej zmluvy - po\n12 mesiacoch, po 24 mesiacoch, pri niektorých produktoch aj po 36 mesiacoch trvania sprostredkovanej\nzmluvy (tzv. následná provízia). Aj provízna odmena za obdobie apríl - september 2009 by pozostávala\nz týchto dvoch zložiek. Jedna z nich - následné provízie, vo výške 1.714,-eur, však už bola žalovanou\nžalobkyni uhradená, čo v konaní nebolo sporné. Žalobkyňa si teda za obdobie apríl až september 2009\nmohla uplatňovať len náhradu škody - ušlý zisk len vo výške získateľských provízií, na ktoré by jej vznikol\nnárok a aj pri vyčíslení ušlej provízie potom môže vychádzať len zo získateľských provízií vyplatených\nv predchádzajúcich obdobiach. Žalobkyňa však v konaní nepreukázala pri svojej kalkulácii, aká časť\nprovíznej odmeny v rámci jej výpočtov pripadala na získateľskú a aká časť na následnú províziu. Do\nkalkulácie tvrdeného ušlého zisku za obdobie apríl až september 2009 nemohla, resp. nemala žalobkyňa\nzahrnúť následné provízie z dvoch dôvodov. Jednak preto, že následné provízie pripadajúce na dané\nobdobie už žalobkyni boli uhradené a to vo výške 1.714,-eur, a tiež preto, že následné provízie za\nnové zmluvy potenciálne sprostredkované v období apríl až september 2009, by žalobkyni aj v prípade\nďalšieho trvania spolupráce neboli vyplácané (nevznikol by jej na ne nárok) v tomto období, ale až po\nroku, dvoch, prípadne troch trvania jednotlivých sprostredkovaných zmlúv. Nevedno, či by tento nárok\nvôbec vznikol - či by sprostredkované zmluvy naďalej trvali, a ak áno, na výplatu tejto časti provízií\nuž žalobkyňa po skončení Zmluvy o sprostredkovaní nemala nárok, pretože podľa čl. 7.4 Zmluvy mala\nnárok len na provízie pripísané do šiestich mesiacov po skončení spolupráce. Vo vzťahu k tvrdenému\nnároku na tzv. získateľské provízie neuniesla bremeno tvrdenia v akej výške jej vznikol tento nárok v\nminulosti (uviedla len celkový nárok zahŕňajúci aj následné provízie) a ak následne odvodzuje svoj nárok\nna nevyplatené získateľské provízie od celkových minulých provízií, takéto vyčíslenie neobstojí.\n18. Žalobkyňa v následnom vyjadrení uviedla, že trvá na tom, že odvolanie podala včas, pričom\npredmetné odvolanie nebolo doručené Mestskému súdu Bratislava IV výlučne z dôvodu technickoorganizačnej zmeny na strane Mestského súdu Bratislava IV, o ktorej žalobkyňa nemala žiadnu\nvedomosť. Potom, čo sa jej zásielka s odvolaním vrátila s poznámkou adresát neznámy, bolo jej zo strany\nzamestnankyne podateľne súdu oznámené, že písomnosti adresované Mestskému súdu Bratislava IV\nuž nie je možné doručovať na adresu jeho pracoviska v Petržalke, ale na adresu Saratovská 1/A, 844 54\nBratislava IV. Uvedené je následkom technicko-organizačnej zmeny spočívajúcej v zrušení P.O.BOXu patriaceho pracovisku Mestského súdu Bratislava IV na adrese Prokofievova 12, Bratislava. V tejto\nsúvislosti je podstatnou okolnosť, že súd prvej inštancie v priebehu súdneho konania o tejto skutočnosti\nžalobkyňu vôbec neinformoval a neurobil tak ani v poučení napadnutého rozsudku. Navyše žalobkyňa\nupozornila, že na portáli Ministerstva spravodlivosti SR (pozri www.justice.gov.sk/sudv-a-rozhodnutia/\nsudy/sud_105/) je ešte aj v súčasnosti zverejnený telefonický kontakt podateľne Mestského súdu\nBratislava IV Prokofievova 6-12. Nakoľko uvedené pracovisko súdu má podľa dostupných informácií\nstále funkčnú podateľňu, táto skutočnosť vyvoláva dojem, že na danom pracovisku sa stále preberá\ndoručovaná pošta (to je totiž primárnou a zrejme aj jedinou úlohou podateľne každej inštitúcie tak\nverejného, ako aj súkromného sektora). Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že Mestský súd\nBratislava IV (do vyššie uvedenej technicko-organizačnej zmeny) preberal doručenú poštu aj na\nadrese svojho pracoviska Prokofievova 12, Bratislava. Žalobkyňa teda neposlala svoje odvolanie na\nnesprávnu alebo neúplnú adresu. Mestský súd Bratislava IV má totiž pracovisko na Prokofievovej 12,\nBratislava. Žalobkyňa rovnako neurobila žiadnu chybu v adrese (napr. chybu v písaní alebo počítaní),\nna ktorú poslala svoje odvolanie, keď existuje adresa Prokofievova 12, Bratislava, ktorá je pracoviskom\nMestského súdu Bratislava IV. Jediným dôvodom, pre ktorý žalobkyňa poslala svoje odvolanie na túto\nadresu Mestského súdu Bratislava IV, je skutočnosť, že v rozhodnom čase nedisponovala informáciou\no technicko-organizačnej zmene na strane súdu. Táto skutočnosť však v žiadnom prípade nemôže byť\npripísaná na ujmu žalobkyne. O to viac, ak by malo byť jej odvolanie odmietnuté z dôvodu, že bolo\npodané oneskorene.\n19. Vo vzťahu k Uzneseniu Najvyššieho súd Slovenskej republiky zo dňa 16. decembra 2004, sp. zn.\n1ObdoV/31/2004 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky č. 4/2005 pod č. R 38/2005), na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom vyjadrení, žalobkyňa\n\nuvádza, že toto súdne rozhodnutie bolo vydané na diametrálne odlišnom skutkovom základe, a preto\nna jeho závery nie je možné prihliadať, a to ani len analogicky. V judikovanom prípade totiž odvolateľ\npodával odvolanie na Krajský súd Trenčín, pričom ako adresu súdu uviedol adresu nachádzajúcu sa\nv Žiline, na ktorej žiadny takýto subjekt (Krajský súd Trenčín) neexistuje. Žalobkyňa poslala odvolanie\nna správnu (úplnú) adresu súdu a neurobila žiadnu chybu v adrese. Neexistovala žiadna vada, pre\nktorú by doručujúci orgán (Slovenská pošta, a.s.) nemohol doručiť odvolanie žalobkyne Mestskému\nsúdu Bratislava IV. Jediným dôvodom, pre ktorý nebolo odvolanie žalobkyne doručené Mestskému súdu\nBratislava IV, bola technicko-organizačná zmena na strane súdu, v dôsledku ktorej súd (medzičasom)\nprestal preberať poštu na svojom pracovisku na adrese Prokofievova 12, Bratislava. Žalobkyňa zároveň\npovažuje za absolútne irelevantné špekulácie žalovaného o tom, že žalobkyňa mohla svoje odvolanie\nodoslať súdu v elektronickej podobe, keďže papierová (listinná) a elektronická podoba akéhokoľvek\npodania (teda aj odvolania) sú absolútne rovnocenné. Za rovnako irelevantné považuje žalobkyňa\nšpekulácie žalovaného o tom, čo bolo obsahom zásielky zo dňa 16.08.2024. Konajúcemu súdu totiž\nmusí byť zrejmé, že obsahom zásielky zo dňa 16.08.2024 bolo odvolanie žalobkyne voči napadnutému\nrozsudku. Žalobkyňa totiž zámerne (spolu so svojím podaním označeným ako „Opätovné doručenie\nodvolania žalobkyne proti rozsudku Mestského súd Bratislava IV č. k.: B3-14C/59/2013-308 zo dňa\n23.05.2024, Návrh na odpustenie zmeškania lehoty“ zo dňa 26.08.2024) odoslala súdu neporušenú\n(neotvorenú) vrátenú zásielku zo dňa 16.08.2024, ktorej súčasťou bolo odvolanie žalobkyne.\n20. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že jej odvolanie obsahuje neprípustné odvolacie novoty.\nŽalobkyňa v odvolaní poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, opätovne\nuvádza skutočnosti, ktoré vyplynuli z ňou predložených dôkazov, a zároveň opätovne a podrobnejšie\nvysvetľuje povahu, obsah a fungovanie finančného sprostredkovania (ako takého), ako aj jej\npostavenie (ako finančného sprostredkovateľa) na trhu služieb finančného sprostredkovania. Na základe\npreštudovania napadnutého rozsudku sa jej totiž javí, že súd prvej inštancie (napriek zopakovanému\ndokazovaniu pred ním) vôbec neporozumel podstate fungovania niekdajších obchodných\na\nprávnych vzťahov medzi stranami sporu, keď v podstate považuje žalobkyňu za štandardného\npodnikateľa v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka\n21. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), vo veci nariadil\npojednávanie, a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\n22. Počas konania na odvolacom súde žalobkyňa umrela. Nakoľko ide o spor o majetkové právo odvolací\nsúd na pojednávaní konanom dňa 25.03.2026 vyhlásil uznesenie podľa ust.\n§ 63 ods. 2 CSP\n1, 2 o pokračovaní v konaní na strane žalobcu s dedičom poručiteľky X. a to s D. nar. 03.12.1954.\n23. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že odvolanie podané dňa 10.08.2024 na pošte s označením\nadresy Mestský súd Bratislava IV, pracovisko: Prokofievova 12, 851 01 Bratislava, posúdil ako podané\nvčas a nevzhliadol preto ani dôvod na rozhodovanie o odpustení zmeškania lehoty na podanie odvolania.\nOdvolací súd sa v danom prípade nestotožňuje s argumentáciou žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu\na oprávnenosťou aplikovať na danú vec žalovaným uvádzaný judikát R 38/2005. V danom prípade ide\no odlišnú situáciu, keď žalobkyňa uviedla adresu, na ktorej sídlil v tom čase Mestský súd BA IV, a aj\nz priloženej kópie webovej stránky MS SR zo dňa 27.04.2025 vyplýva, že Mestský súd BA IV mal dve\npodateľne, aj na adrese Prokofievova 6-12, aj na adrese Saratovská 1/A. Nie je možné žalobkyni v\ndanej veci pripísať v jej neprospech, že došlo ku technicko-organizačnej zmene, a Mestský súd BA IV\nna adrese Prokofievova 12 prestal prijímať zásielky, hoci na stránke MS SR bolo uvedené, že na danej\nadrese je aj podateľňa súdu. Je len logické ak účastník, ktorý sa zúčastňuje pojednávaní na adrese\nProkofievova 12, a na danej adrese je aj podateľňa súdu, čo je oznámené na oficiálnej webovej stránke\nMS SR, že odvolanie smeruje na adresu podateľne na adrese súdu, kde sa konali pojednávania. V\ndanom prípade teda nemožno uzavrieť, že žalobkyňa označila na obálke neexistujúcu adresu súdu a\njeho podateľne. Podateľňa slúži na príjem zásielok určených súdu a žalobkyňa nemala odkiaľ vedieť, že\ndaná podateľňa už neprijíma zásielky, keď oznam o tom nebol v čase podania odvolania zverejnený na\nstránke MS SR, či daného súdu. Je zo spisu aj zrejmé, že opätovné doručenie odvolania, bolo vykonané\ntak, že pôvodná obálka, v ktorej sa nachádzalo odvolanie a ktorá bola zástupkyni žalobkyne vrátená ako\nnedoručená, bola opätovne doručená súdu a to v neotvorenom stave. Je teda bez pochýb, že v obálke\npodanej na pošte dňa 16.08.2024 sa nachádzalo odvolanie.\n\n24. Odvolací súd sa ďalej zaoberal meritom odvolania, keďže ho vyhodnotil ako podané včas. Odvolací\nsúd uvádza, že sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že odvolanie obsahuje odvolací dôvod podľa\nust. § 365 ods. 1 písm. h) a to nesprávne právne posúdenie veci a že k danému dôvodu žalobkyňa\nneuviedla v čom malo spočívať nesprávne právne posúdenie. Odvolací súd uvádza, že podanie sa\nposudzuje podľa obsahu, a z obsahu odvolania vyplýva, že žalobkyňa namieta nesprávne právne\nzávery súdu prvej inštancie, nesprávne zhodnotenie skutkového stavu veci, nesprávny výklad zmluvy\no sprostredkovaní. Dané sa dá subsumovať pod dôvod, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia, keď nesprávnym právnym posúdením nemusí byť len nesprávna aplikácia právnej\nnormy ale aj nesprávny výklad zmluvného ustanovenia, alebo sa dané dá podriadiť aj pod dôvod, že\nsúd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Strana nie je povinná v odvolaní uvedené dôvody\npresne definovať paragrafom a písmenom ustanovenia, ktorý definuje odvolacie dôvody. Dôležité je, že\nz obsahu odvolania vyplýva, že sú v ňom uvedené dôvody, ktoré možno podriadiť pod niektorý z dôvodov\nuvedených v ust. § 365 CSP. Taktiež odvolací súd nemá za to, že by v odvolaní žalobkyňa uvádzala nové\nskutkové tvrdenia. Podrobnejšie vysvetlenie mechanizmu práce sprostredkovateľa uvedené v odvolaní\nbolo len reakciou na odôvodnenie súdu prvej inštancie, ako to žalobkyňa aj v odvolaní vysvetlila. Dané\npodrobnejšie vysvetlenie neznamená nové skutkové tvrdenie, keď žalobkyňa od podania žaloby zakladá\nnárok na skutkovom tvrdení, že žalovaný znemožnením prístupu na portál počas trvania zmluvného\nvzťahu, porušil zmluvnú povinnosť, čo malo za následok nemožnosť produkovať nové zmluvy, rovnako\nod počiatku tvrdí, že produkcia nových zmlúv bola znemožnená aj zamedzením účasti na školeniach a\nodregistrovaním z registra sprostredkovateľov poistenia vedenom NBS. Práve dané skutkové tvrdenia\nboli dôležité z hľadiska posúdenia veci. Podrobnejšie vysvetlenie uvedené v odvolaní nemalo vplyv na\nrozhodnutie odvolacieho súdu.\n25. Po oboznámení sa s vecou, rozhodnutím súdu prvej inštancie, zopakovaním dokazovania na\npojednávaní, dospel odvolací súd k záveru o dôvodnosti zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie.\nOdvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu výkladu zmluvných povinností\nžalovaného, teda je nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že zo strany žalovaného nedošlo k\nžiadnemu porušeniu zmluvných povinností. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobkyne. Zo\nsprostredkovateľskej zmluvy čl. 6, bod 6.1 vyplýva, že žalobkyňa mala povinnosť zákazníkom podať\nodborné vysvetlenie a odborne poradiť, dodržiavať príslušné predpisy o hospodárskej súťaži, a zákony\nnajmä o poskytovaní služieb v oblasti poisťovníctva, investičných služieb, starobného dôchodkového\nsporenia a doplnkového dôchodkového sporenia. Bola povinná u klienta použiť informácie, výber\nproduktov a partnerov, nástroje analýzy potrieb klientov (finančnú analýzu, software, výsledky\nkonzultácií,...) poskytnuté spoločnosťou OVB, obsahujúce špecifické podmienky podľa produktov, použiť\npredajné stratégie a programy vypracované riaditeľom, použiť informácie zo školení, výsledky konzultácií\na podpory svojho vedúceho. K danej povinnosti žalobkyne logicky musí korešpondovať povinnosť\nžalobcu zabezpečiť jej prístup k týmto informáciám, ktoré sám žalobca vyžadoval, aby žalobkyňa bola\npovinná využívať. Ak teda žalobca za týmto účelom prevádzkuje systém, v ktorom sa nachádzajú údaje,\nktoré vyžaduje, aby druhá strana zmluvy bola povinná využívať, tak musí tejto strane poskytnúť prístup\nk tomuto systému počas trvania zmluvy. V znení čl. 6 bod 6.1 písm. a) je uvedené, že sprostredkovateľ\nje povinný použiť informácie, výber produktov a partnerov, nástroje analýzy potrieb klientov (finančnú\nanalýzu, software, výsledky konzultácií,...) poskytnuté spoločnosťou OVB. Teda aj z daného sa dá\nvyvodiť, že informácie, ktoré bola žalobkyňa povinná využívať, jej mali byť poskytnuté žalovaným. Aj\nkeď nie je explicitne v zmluve uvedené, že žalovaný je povinný tieto údaje žalobkyni poskytnúť, táto\njeho povinnosť vyplýva z logického výkladu vyššie citovaného čl. 6 bodu 6.1 zmluvy o sprostredkovaní.\nOdvolací súd teda dospel k záveru, že žalovaný mal povinnosť počas platnosti a trvania zmluvy o\nsprostredkovaní žalobkyni poskytnúť prístup do daného systému. Zmluva v danom prípade bola platná\na účinná do 30.09.2009, preto až do tohto dňa mala mať žalobkyňa prístup do portálu žalovaného, v\nktorom sa nachádzali informácie, ktoré bola žalobkyňa povinná používať pri uzatváraní zmlúv. Nakoľko\njej tento prístup bol žalovaným zamedzený dňa 23.04.2009, došlo zo strany žalovaného k porušeniu\nzmluvnej povinnosti. Zabránením prístupu žalobkyni k aktuálnym informáciám, ktoré boli nevyhnutné\nku uskutočňovaniu činnosti, na ktorú sa žalobkyňa v zmluve zaviazala, došlo k znemožneniu žalobkyni\nprodukovať nové zmluvy. Rovnako tak aj znemožnenie účasti na školeniach, ktoré tiež poskytovali\nnové potrebné informácie o produktoch a rovnako aj zrušenie registrácie v registri sprostredkovateľov\npoistenia a zaistenia vedenom NBS ku dňu 19.05.2009, teda pred tým, ako došlo k ukončeniu zmluvy\no sprostredkovaní, bolo porušením povinnosti žalovaného. Nebol daný žiaden relevantný a zákonný\ndôvod, podať návrh na zrušenie registrácie v registri sprostredkovateľov poistenia a zaistenia vedenom\nNBS pred tým, ako bola ukončená platnosť zmluvy o sprostredkovaní.\n\n26. Odvolací súd aplikoval na danú vec ustanovenia Obchodného zákonníka § 373 a 379, keďže\nmedzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva podľa obchodného zákonníka, keď obe zmluvné strany\nvystupovali v pozícii podnikateľov (žalobkyňa ako finančný sprostredkovateľ, čo bolo v zmysle ust.\n§ 3 ods. 3 z.č. 340/2005 Z.z. v čase uzatvorenia zmluvy podnikaním). Súd prvej inštancie uviedol v\nodôvodnení ustanovenia Občianskeho zákonníka, preto odvolací súd v zmysle ust. § 382 CSP oznámil\nstranám aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka. V podstate však ide o obdobnú úpravu ako\nv ustanoveniach Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval súd prvej inštancie. Aj podľa Obchodného\nzákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú\ndruhej strane a ak zákon neustanovuje inak , nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Odvolací súd\nvzhľadom na vyššie uvedené, mal teda za preukázané splnenie podmienky pre priznanie nároku na\nušlý zisk a to porušenie zmluvnej povinnosti a to hlavne v tom smere, že žalovaný počas trvania\nzmluvy zrušil prístup žalobkyni do informačného portálu. Dané zamedzenie disponovať s aktuálnymi\ninformáciami, ktoré boli nevyhnutné k riadnemu výkonu činnosti žalobkyne, a ktoré informácie mal\npodľa zmluvy poskytnúť žalovaný, zapríčinilo, že žalobkyňa nebola schopná produkcie nových zmlúv.\nOdvolací súd teda vidí aj príčinnú súvislosť medzi zamedzením prístupu do portálu žalovaného a ušlého\nzisku, ktorý spočíva v tom, že žalobkyňa nemohla uzatvárať nové zmluvy, nakoľko nemohla splniť\npovinnosť použiť informácie, ktoré poskytoval žalovaný prostredníctvom svojho portálu. Odvolací súd je\nnázoru, že neobstojí argument súdu prvej inštancie a žalovaného, že žalobkyňa mala aj živnostenské\noprávnenie, mohla požiadať žalovaného o udelenie súhlasu a vykonávať činnosť sprostredkovateľa a\ndosahovať zisk. Dané nie je k posúdeniu daného prípadu relevantné. Žalobkyňa mala riadne uzatvorenú\na platnú zmluvu so žalovaným a to do dňa 30.09.2009. Žalovaný až do tohto dňa bol povinný poskytovať\nžalobkyni všetky potrebné podmienky k riadnemu výkonu činnosti na základe zmluvy o sprostredkovaní.\nNemôže sa brániť tým, že žalobkyňa mohla zmluvy uzatvárať na svoju živnosť. Navyše bez súhlasu\nžalovaného tak počas platnosti zmluvy ani nemohla učiniť a nemožno jej ani vyčítať že nepýtala súhlas\nod žalovaného. Dôležité pre daný spor je to, že tu bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní a táto\nbola platná až do dňa 30.09.2009 a až do tohto dňa boli obe strany zmluvy povinné dodržiavať svoje\npovinnosti zo zmluvy. To, že hypoteticky žalobkyňa mohla zmluvy uzatvárať na živnosť, je nepodstatná.\nUšlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak za\npredpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce\nokolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobné až blížiace sa k istote (rozsudok\nNS SR 5Cdo/195/2015). Žalobkyňa vykonávala činnosť na základe zmluvy o spolupráci od mája 2006\na dosahovala pravidelný zisk z tejto činnosti. Je vysoko pravdepodobné, že nebyť porušenia povinnosti\nžalovaného poskytnúť informácie, ktoré bola žalobkyňa povinná využívať, že by došlo k produkcii nových\nzmlúv. Odvolací súd má aj za to, že záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa sama nemala záujem ďalej\nspolupracovať so žalovaným, keď odmietla podpísať predložené nové znenie zmluvy o sprostredkovaní,\nnevyplýva z vykonaného dokazovania. Sama skutočnosť, že žalobkyňa mala výhrady k predloženej\nnovej zmluve o sprostredkovaní a chcela so žalovaným rokovať o znení tejto novej zmluvy neznamená,\nže chcela ukončiť spoluprácu, resp. že nemala ďalej záujem mať uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní\nso žalovaným. Práve okolnosť, že žalobkyňa sa dobrovoľne rozhodla absolvovať v roku 2008 ročný\nvzdelávací program, k čomu podpísala zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne, že bude\nspolupracovať so žalovaným ďalšie tri roky po ukončení vzdelávania, inak bude musieť uhradiť náklady\nškolenia, svedčí skôr o opaku.\n27. Ďalej sa odvolací súd zaoberal výškou ušlého zisku. Odvolací súd k rozhodnému obdobiu, ktoré\nsi uplatnila pri výpočte žalobkyňa uvádza, že považuje obdobie rok predchádzajúci roku, v ktorom\nnastalo porušenie zmluvnej povinnosti, ktoré spôsobilo ušlý zisk za primerané. Podporne odvolací súd\npoukazuje na ust. 54 ods. 1 z.č. 461/2003 Z.z. Zákona o sociálnom poistení, čo oznámil stranám na\nzačiatku pojednávania a dal im možnosť vyjadriť sa k uplatneniu daného ustanovenia. Odvolací súd\nzdôrazňuje, že neexistuje presná zákonná úprava, ktorá by stanovila z akého obdobia sa má vychádzať\npri výpočte ušlého zisku. V danom prípade v podstate žalobkyňa vykonávala pravidelnú prácu na\nzáklade zmluvy o sprostredkovaní, ktorá spočívala v sprostredkovaní poistenia, investičných služieb,\nstavebného sporenia, atď., za čo dostávala od žalovaného provízie za uzatvorené zmluvy. Išlo o jej\npravidelnú zárobkovú činnosť. Odvolací súd má za to, že sa primerane môže k určeniu rozhodného\nobdobia pre výpočet ušlého zisku použiť rozhodujúce obdobie na zistenie vymeriavacieho základu pre\núčely nemocenských dávok, ktoré predstavujú náhradu príjmu pri strate príjmu v dôsledku dočasnej\npracovnej neschopnosti, tehotenstva, materstva. V danom prípade totiž porušením zmluvnej povinnosti\nzo strany žalovaného, došlo ku strate príjmu žalobkyne. Táto strata predstavuje v jej prípade ušlý\n\nzisk. Rozhodujúcim obdobím pre účely určenia vymeriavacieho základu pre nemocenské dávky je\nkalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej\ndávky. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené nepovažuje za dôvodné pri výpočte ušlého zisku\nvychádzať z obdobia 6 mesiacov pred aprílom 2009. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje i na to,\nže žalobkyňa logicky zdôvodnila, prečo na prelome konca roku 2008 a začiatku roka 2009 bol u nej\nzaznamenaný pokles produkcie a to v dôsledku účasti na školení a prípravy a absolvovania skúšok.\nOdvolací súd taktiež nepovažuje za spravodlivé pri výpočte vychádzať len z týchto posledných mesiacov\nroku 2008 a prvých mesiacov roku 2009, nakoľko jednak ako je už uvedené žalobkyňa podstupovala\nskúšky, a jednak vieme, že už od začiatku roku 2009 keď odmietla podpísať novú zmluvu a chcela\nrokovať o zmene niektorých ustanovení, dostala sa do sporu so žalovaným, čo objektívne mohlo\npriniesť zhoršenie podmienok k výkonu činnosti žalobkyne. Pre objektívne zhodnotenie výkonnosti\nžalobkyne je preto dôvodné zohľadniť rok 2008 (kde sú zahrnuté aj posledné mesiace roku 2008,\nteda je zaznamenaná aj znížená produkcia zmlúv), tak ako to učinila žalobkyňa. Čo sa týka námietky\nžalovaného, že žalobkyňa pri výpočte nezohľadnila že v odmenách boli dve zložky, nie len provízie za\nnové zmluvy, ale aj za už v minulosti uzatvorené zmluvy, odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa\npráve z tohto dôvodu si z vypočítanej priemernej mesačnej odmeny uplatňuje len polovicu (50 %). Teda\nzohľadnila, že v odmenách boli zahrnuté i provízie za už uskutočnené zmluvy. Odvolací súd vzhľadom\nk tomu, že žalobkyňa si ako ušlý zisk uplatňuje 50% z priemernej mesačnej odmeny, takto vypočítaný\na uplatnený ušlý zisk za nové zmluvy považuje za reálny. Odvolací súd vzhliadol jedine ako dôvodný\nargument žalovaného, že ušlý zisk by nemal byť priznaný za mesiac apríl 2009, keď zamedzenie prístupu\nku systému bol až dňa 23.04.2009. Odvolací súd má za to, že až do dňa 22.04.2009 žalobkyňa mohla\nuzatvárať a dohadovať nové zmluvy, preto odvolací súd priznal náhradu ušlého zisku za obdobie 5\nmesiacov (máj až september 2009). Žalobkyňa si uplatnila za 6 mesiacov sumu 3.998,37 eur, čo na\njeden mesiac činí sumu 666,40 eur. Za 5 mesiacov teda ide o sumu 3.331,97 eur.\n28. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru o dôvodnosti zmeny rozhodnutia súdu\nprvej inštancie tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 3.331,97 eur a vo zvyšnej časti\npožadovaného ušlého zisku (666,40 eur) žalobu zamietnuť.\n29. Z dôvodu, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, bolo potrebné rozhodnúť o\ntrovách konania ako odvolacieho tak aj prvoinštančného. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd\npodľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a to podľa pomeru úspechu vo veci.\nVzhľadom k výsledku konania, keď odvolací súd zamietol časť požadovaného nároku, mala žalobkyňa\núspech v 83,34 % a v 16,66 % mala neúspech, ktorý je úspechom žalovaného. Potom pomer úspechu\nžalobcu je 66,68 % (83,34 - 16,66). Preto odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho a\nprvoinštančného konania v pomere 66,68 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nMáte právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\n\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/59/2013", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "1a7a3ff3-d108-46dc-a21f-a984e228eac5:43c0a96e-8544-4d8c-be6b-76d2d50a6821", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1303899791.1", "spisova_znacka": "5Cdo/195/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/195/2015 z 28. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-28", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1303899791.1"}, {"guid": "8023e86e-3a76-4fb7-92d1-b567f266c8bb:2404d7ff-34bc-43a6-bb15-a7eb427aaae6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7119213892.1", "spisova_znacka": "2Co/31/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/31/2020 z 25. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-03-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7119213892.1"}, {"guid": "41979ced-f415-482e-a0ce-3655219be054:c9a50774-c185-4640-87c8-25c7dd14727a", "ecli": null, "spisova_znacka": "60Cb/218/2012", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/218/2012 z 18. 7. 2014", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-07-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/41979ced-f415-482e-a0ce-3655219be054:c9a50774-c185-4640-87c8-25c7dd14727a"}], "citovane_v": []}