{"guid": "763465c0-d36a-4e08-ae7f-9fb6b6a3c168:9d2fa4bf-4428-435f-8b3b-0657aad745e5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1316212458.2", "spisova_znacka": "8Co/84/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/84/2025 z 27. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. januára 2026, sp. zn. 8Co/84/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1316212458.2", "identifikacne_cislo": "1316212458", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2026-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Nájomná zmluva", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "nazov": "§ 517 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-697", "nazov": "§ 697 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-697", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-697"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-697"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d2fa4bf-4428-435f-8b3b-0657aad745e5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1316212458.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1316212458.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1316212458.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/84/2025\n1316212458\n27. 01. 2026\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2026:1316212458.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX O.,\nzastúpenej advokátom: JUDr. Daniel Sadák, IČO: 30 796 695, so sídlom: Židovská 5, 811 01 Bratislava,\nproti žalovanému: D. C.. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Na N. XA, J., Š.. M.Č. P. O., zastúpenému:\nAdvokátska kancelária JUDr. Jana Uhrinová s. r. o., IČO: 52 424 944, so sídlom Bezručova 1, Bratislava,\no zaplatenie 1.560 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava\nIV zo dňa 3. apríla 2025, č.k. B3-12C/194/2016 - 392, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdzuje.\nŽalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny vo\nvýške 643,79 eura zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 573,56 eura, do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému proti žalobkyni priznal nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 26,46 %.\n2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že v predmetnej veci Okresný súd Bratislava III v poradí\nprvým rozsudkom č. k. B3-12C/194/2016-206 zo dňa 07.09.2018 žalobe v celom rozsahu vyhovel a\npriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Rozsudok odôvodnil tak, že mal za\npreukázané, a to nebolo sporné, že žalovaný nájomné platil v dohodnutej výške 650,00 eur mesačne\niba do novembra 2015, ďalej dohodnuté nájomné nezaplatil za mesiace december 2015 až marec\n2016, okrem jednej platby, ktorú zaslal dňa 26.02.2016 a to vo výške 1 040,00 eur, ktorú považoval za\núhradu nájomného za mesiace december 2015 a január 2016, s odôvodnením, že nie je ochotný platiť\npreddavky na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, nakoľko z bytu sa vysťahoval 02. alebo\n03.01.2016, teda keďže byt neužíval, nie je povinný platiť túto časť nájomného. Žalovaná suma správne\npredstavuje čiastku 1560,00 eur, ako nedoplatok za nájomné za mesiac január 2016 vo výške 290,00\neur a nezaplatené nájomné za mesiace február a marec 2016, t. j. 2 x po 650,00 eur, na zaplatenie\nktorej sumy súd žalovaného zaviazal. Súd neprihliadol na započítanie zľavy z ceny nájomného vo výške\n260,00 eur mesačne a to za čas od júla 2015 do ukončenia nájmu bytu, ktorú vyčíslil celkom vo výške 1\n216,50 eur, s odôvodnením, že v byte pretrvávala závada, pleseň, ktorá nebola žalobkyňou odstránená,\nčo mu spôsobovalo zdravotné problémy, pretože jeho nárok bol v zmysle 699 Občianskeho zákonníka\nprekludovaný. Súd nemal preukázané ďalšie tvrdenie žalovaného, že v hotovosti pri podpise zmluvy dňa\n13.04.2015 vyplatil žalobkyni depozit, vo výške prvého nájomného, t. j 650,00 eur. Dôkazné bremeno\nzaťažovalo žalovaného a neuniesol ho a súd tak od žalovanej sumy neodpočítal ním požadovanú\nčiastku 650,00 eur. Predmetom sporu je iba nájomná zmluva uzatvorená na čas od 15.04.2015 do\n31.03.2016, prvá nájomná zmluva nie je predmetom sporu, preto na vyúčtovania za roky 2013 a 2014\n\nsúd neprihliadal. Pokiaľ sa žalovaný domnieval, že tam má preplatky, nič mu nebránilo v tom, aby sám\nviedol súdne konanie o jeho vrátenie. Žalobkyňa súdu predložila dôkazy o tom, že za rok 2015 činil\npreplatok na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu sumu 155,80 eura, preplatok za rok 2016\nz vyúčtovania činil sumu 155,53 eura, čo je spolu 311,43 eura, za elektrinu sa platila skutočná spotreba,\npreplatok zistený nebol. Žalovaným tak ostala namietaná suma 311,13 eura. Žalovaný mal voči žalobkyni\ndlh na nájomnom za mesiac apríl 2016 vo výške 650,00 eur, kedy preukázateľne po skončení nájmu,\nt. j. 31.03.2016 byt protokolárne neodovzdal a byt žalobkyne obýval bez právneho dôvodu, t. j. bez\nplatnej nájomnej zmluvy aj celý apríl 2016. Nakoľko žalobkyňa od neho sumu 650,00 eur za tento mesiac\nnepožadovala, súdu sa nejavilo ako spravodlivé, aby započítaval žalovanému sumu 311,43 eura ako\npreplatok na ročnom vyúčtovaní za roky 2015, 2016. Spolu s dlžnou sumou súd žalovaného zaviazal na\nzaplatenie príslušenstva pohľadávky. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd\nodvolací uznesením č. k. 8Co/4/2020-253 zo dňa 28.01.2021 v poradí prvý rozsudok zrušil. Odvolací súd\nuviedol, že súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav pokiaľ ide o obsah písomne uzatvorených\nzmlúv, ako aj vo vzťahu k jednotlivým sumám, ktoré žalovaný žalobkyni postupne uhradil. Správne\npoukázal tiež na to, že žalovaný nárok na zľavu z nájomného neuplatnil riadne u žalobkyne do šiestich\nmesiacov od odstránenia závad. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom prvoinštančného súdu, že\nžalovaný v konaní nepreukázal pravdivosť tvrdenia o zložení depozitu vo výške 650,00 eur. Nesprávne\nvšak súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu odmietol zohľadniť procesnú obranu žalovaného, ktorý\nžiadal započítať jeho preplatky na plneniach spojených s užívaním bytu. Existencia nároku na nájomné\nza mesiac apríl, ktoré si žalobkyňa voči žalovanému neuplatnila, nemôže mať z hľadiska opodstatnenosti\nobrany žalovaného žiadnu relevanciu. Nemožno obranu žalovaného, ktorý žiadal započítať jeho nárok\nna vyplatenie preplatkov považovať za nedôvodnú s poukazom na to, že žalobkyni mal vzniknúť voči\nžalovanému nárok, ktorý nebol predmetom konania. Nemožno považovať za správnu argumentáciu\nsúdu prvej inštancie, podľa ktorej nemožno akceptovať obranu žalovaného týkajúcu sa preplatkov za\nobdobie pred rokom 2015. Žalovaný v odvolaní dôvodne namietal, že problematický je i text zmluvy o\nnájme, z ktorého vyplýva, že preddavky by mali predstavovať celkovo 130,00 eur z toho je preddavok\nna dodávku vody a stočné 55,00 eur za spotrebu elektriny 20,00 eura za kúrenie 50,00 eur, teda spolu\n135,00 eur, ktorým rozporom sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Zostalo čiastočne nejasné, aký\npreplatok, za aké obdobie a v akej výške žiada žalovaný započítať, keď v priebehu konania do celkovej\nsumy žiadal započítať aj iné nároky (napríklad depozit aj ďalšie), či dokonca tvrdil, že on má voči\nžalobkyni nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy. Odvolací súd považoval za mimoriadne dôležité\nprecizovať jednotlivé nároky a to predovšetkým zo strany žalovaného, ktorý má v rámci obrany vo vzťahu\nk preplatkom, ktoré žiada započítať, povinnosť tvrdenia i dôkazné bremeno. V ďalšom konaní uložil súdu\nprvej inštancie poskytnúť žalovanému dostatočný priestor na doplnenie dôkazných návrhov, následne\nvykonať navrhnuté a predložené dôkazy, vyhodnotiť ich v súlade s ich obsahom, ustáliť skutkový stav\na opätovne meritórne posúdiť vecnú opodstatnenosť podanej žaloby a to aj z hľadiska posúdenia\nopodstatnenosti obrany žalovaného týkajúcej sa preplatkov.\n3. Po zrušení v poradí prvého rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie žalovaný namietal, že má\npreplatok na prvých troch položkách - ústredné kúrenie/merače, ohrev teplej vody, studená voda,\nelektrina, ktorý vypočítal tak, že vychádzal z jednotlivých mesiacov doby nájmu, ktoré delil počtom 12 a\nnásobil 4 mesiacmi roku 2013, kedy trval nájom. Podľa vyúčtovania elektriny za obdobie od 01.09.2013\ndo 31.12.2013 je celková suma vo výške 117,53 eura. Skutočné náklady za spokojné bývanie za rok\n2013 sú vo výške 291,56 eura + elektrina reálna spotreba 117,53 eura, celkom je to 409,09 eura. V\nroku 2014 UK/merače, ohrev teplej vody, studená voda, boli skutočné náklady vo výške 527,57 eura\n(išlo o 8 mesiacov v roku 2014) plus elektrina vo výške 169,78 eura a spolu je to 697,35 eura. V\nroku 2015 UK/merače, ohrev teplej vody, studená voda boli skutočné náklady za 9 mesiacov vo výške\n587,50 eur + elektrina 154,39 eura, spolu 741,94 eura. Celkovo na energiách skonzumoval žalovaný\nsumu vo výške 1 977,48 eura. Zálohové platby boli vo výške 130,00 eur za energie. Za obdobie od\n01.09.2013 do 31.12.2013 zaplatil žalovaný sumu 520,00 eur (130,00 eur x 4). Za obdobie 2014 zaplatil\nna energiách od 01.01.2014 do 31.08.2014 (130,00 eur x 8 mesiacov = 1 040,00 eur). Za r. 2015 zaplatil\nna energiách od 13.04.2015 do 31.12.2015 (9 mesiacov x 130,00 eur = 1 170,00 eur). Za rok 2016\nzaplatil na energiách od 01.01.2016 do 31.03.2016 (130,00 x 3 mesiace = 390,00 eur). Celkovo žalovaný\nzaplatil na energiách sumu 3 120,00 eur. Skutočná spotreba vo všetkých položkách za všetky roky je\nvo výške 1.998,32 eura (elektrina + energie). Teda skutočný rozdiel medzi predpísanými zálohami a\nskutočnými nákladmi je 1.121,68 eura (3 120,00 eur - 1 998,32 eura). Toto je suma, ktorú žiada žalovaný\nvrátiť z titulu preddavkov, ktoré zaplatil na služby spojené s nájmom bytu + elektrina za celé obdobie od\nprvej zmluvy a druhej nájomnej zmluvy. Medzi stranami nie je sporná skutočná spotreba žalovaného za\nrok 2013 vo výške 429,09 eura, za rok 2014 vo výške 697,35 eura, za rok 2015 vo výške 766,28 eura\n\na za rok 2016 vo výške 149,94 eura. Preplatok za rok 2013 už bol vysporiadaný, nakoľko žalovaný ho\nodpočítal od nájmu v mesiaci jún 2014. Súd považuje vyššie uvedené zistenia za zhodné tvrdenia strán\na vychádza z nich a v zmysle § 186 ods. 2 CSP na ďalšie zmeny v tvrdeniach neprihliada. Uvedené\nplatí aj pre záverečnú reč právnej zástupkyne žalovaného dňa 04.03.2025, keď uviedla preplatok za rok\n2014 vo výške 342,87 eura. Žalovaný sumarizoval preplatky nasledovne: za rok 2013 vo výške 91,00\neur, za rok 2014 vo výške 342,65 eura (1 040,00 eur platby - 697,35 eura skutočná spotreba), za rok\n2015 273,72 eura (1 040 eur platby - 766,28 eura skutočná spotreba), za rok 2016 zaplatil žalovaný\nnájomné za mesiac január vo výške 520,00 eur (bez energií), nezaplatil nájomné za mesiace február\na marec, skutočná spotreba bola vo výške 149,94 eura. Žalobkyňa tvrdila, že rok 2013 je uzavretý,\nvysporiadaný, preplatok žalovaného za rok 2014 bol vo výške 342,66 eura (chyba v písaní, správne\nmá byť 342,65 eura), preplatok žalovaného za rok 2015 bol vo výške 403,73 eura. Ďalej žalobkyňa od\nsumy dlžného nájomného za rok 2016 vo výške 1 560,00 eur odpočítala zálohové platby za energie\n(390,00 eur), výsledkom je suma 1 170,00 eur k tejto sume je potrebné pripočítať skutočnú spotrebu\nenergií vo výške 149,94 eura, čo tvorí sumu 1 319,94 eura. Po odpočítaní preplatku za rok 2015 v sume\n403,73 eura je výsledkom dlžná suma vo výške 916,21 eur plus príslušenstvo. Žalovaný započítava\njednostranne aj preplatok z prvej nájomnej zmluvy, ktorá však nie je predmetom tohto sporu, žalobkyňa\nvzniesla námietku premlčania tohto nároku.\n4. Ďalej prvoinštančný súd poukázal na to, že podaním zo dňa 09.06.2022 žalovaný žiadal, aby súd\nžalobu zamietol a aby mu žalobca zaplatil 201,68 eura 5,05 % úrokom z omeškania ročne z tejto\nsumy odo dňa 21.07.2016 do zaplatenia a aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. Toto\npodanie posúdil súd ako vzájomnú žalobu podľa § 147 C.s.p. Na pojednávaní dňa 22.10.2024 vzala\nprávna zástupkyňa žalovaného vzájomnú žalobu späť, žalobkyňa so späťvzatím súhlasila, a preto\nsúd uznesením č. k. B3-12C/194/2016-385 zo dňa 22.10.2024 konanie o vzájomnej žalobe zastavil.\nŽalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 19.01.2023 uviedla, že suma nedoplatku žalovaného je 916,21\neura a v podaní zo dňa 19.01.2019 označenom ako záverečná reč právneho zástupcu žalobkyne žiadala,\naby súd vydal uznesenie, ktorým pripustí úpravu petitu žaloby a žiadala, aby súd uložil žalovanému\nzaplatiť žalobkyni dlžnú sumu 916,21 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy\n650,00 eur od 16.12.2025 do 25.02.2016, zo sumy 260,00 eur od 16.01.2016 do zaplatenia, zo sumy\n650,00 eur od 16.02.2016 do zaplatenia a zo sumy 650,00 eur od 16.03.2016 do zaplatenia. Uvedené\npodanie posúdil súd podľa obsahu ako čiastočné späťvzatie žaloby. Keďže k dispozičnému úkonu\nžalobkyne došlo po začatí pojednávania, zisťoval súd súhlas žalovaného, ktorý právna zástupkyňa\nžalovaného prejavila na pojednávaní dňa 22.10.2024. Rozhodol preto o zastavení konania v časti istiny\nvo výške 643,79 eura (1 560,00 eur - 916,21 eura).\n5. Pre účely rozhodnutia vo zvyšnej časti mal súd prvej inštancie skutkovo ustálené, že strany sporu\npodpísali Nájomnú zmluvu zo dňa 13.04.2015 na obdobie nájmu od 13.04.2015 do 31.03.2016 (ďalej\naj „druhá nájomná zmluva“), žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca s predmetom nájmu\nbyt č. 15 na 2. p. vo vchode č. XA na ulici Na N. XA, XXX XX J. v bytovom dome so súp. č. XXXXX\nzapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Nájomné bolo\nv zmysle článku III., ods. 1 dohodnuté vo výške 650,00 eur, podľa odseku 2 tohto článku sú vo výške\nnájomného zahrnuté zálohové platby na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške\n130,00 eur (za dodávku vody a stočné 55,00 eur, za spotrebu elektriny 20,00 eura za kúrenie 50,00\neur). Súčet týchto súm je síce vo výške 125,00 eur, avšak dospel k záveru, že je potrebné vychádzať z\ncelkovej uvedenej sumy za zálohové platby (130,00 eur) a rozpis súm v zátvorke je iba chybou v počítaní,\npričom sama žalobkyňa považovala za správnu sumu 130,00 eur a právna zástupkyňa žalovaného\nsíce v podaní zo dňa 09.06.2022 poukazovala na to, že zálohové platby za energie mali byť len vo\nvýške 125,00 eur, ale z ďalšieho jej písomného podania je zrejmé, že takisto vychádzala pri výpočtoch\nzo sumy 130,00 eur mesačne (viď poznámka pri roku 2014 na službách spojených s užívaním bytu\nzaplatil žalovaný sumu 1 040,00 eur (8 x 130,00 eur), od tejto sumy odpočítavala skutočnú spotrebu a v\nzáverečnej reči na pojednávaní dňa 04.03.2025 uviedla, že čistý nájom bez energií bol vo výške 520,00\neur mesačne (teda logicky zálohové platby na služby spojené s bývaním museli byť vo výške 130,00\neur, t. j. 650,00 eur - 130,00 eur). Zhodne sa vyjadril aj žalovaný pri svojom výsluchu na pojednávaní\ndňa 25.05.2018. Súd preto mohol vychádzať zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu a ustálil, že\nzálohové platby boli dohodnuté vo výške 130,00 eur mesačne. Poukázal na to, že žalovaný uhrádzal\nnájomné v mesiacoch máj až november 2015 vo výške 650,00 eur, za apríl 2015 uhradil 390,00 eur. Z\nnájomnej zmluvy zo dňa 08.08.2013 vyplýva, že strany sporu uzatvorili nájomnú zmluvu k tomu istému\npredmetu nájmu za nájomné v totožnej výške aj na obdobie od 01.09.2013 do 31.08.2014. V článku III.,\nodsek 3 druhej nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ vykoná ročné zúčtovanie\nzálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu a predloží ho nájomcovi. Prenajímateľ je povinný\n\nvrátiť nájomcovi prípadný preplatok a nájomca je povinný zaplatiť prípadný nedoplatok prenajímateľovi\ndo 7 dní odo dňa predloženia / doručenia ročného zúčtovania nájomcovi. Skutočné náklady spojené s\nužívaním bytu za rok 2016 boli vo výške 871,52 eura (predpis 1 493,64 eura a preplatok vo výške 622,12\neura). Za dodávku elektriny vystavila spoločnosť GEON, a.s. faktúru za mesiac apríl 2016 vo výške\n13,78 eura, za marec 2016 vo výške 14,83 eura, február 2016 vo výške 15,46 eura, december 2015 vo\nvýške 20,53 eura, november 2015 vo výške 19,76 eura, október 2015 vo výške 22,03 eura, september\n2015 vo výške 20,83 eura, august 2015 vo výške 19,00 eur, júl 2015 vo výške 20,22 eura, jún 2015 vo\nvýške 18,68 eura, máj 2015 vo výške 24,34 eura, apríl 2015 vo výške 13,34 eura. Skutočné náklady\nspojené s užívaním bytu za rok 2015 boli vo výške 1 273,10 eura (predpis 1 493,64 eura a preplatok vo\nvýške 220,54 eura). Skutočné náklady spojené s užívaním bytu za rok 2014 boli vo výške 1 277,64 eura\n(predpis 1 493,64 eura a preplatok 216,00 eur). Poukázal na to, že na č. l. 94 spisu sa nachádza tabuľka\ns výpočtom fakturácie za elektrinu za rok 2014 spolu vo výške 169,78 eura. Spoločnosť GEON, a.s.\nvystavila faktúru za dodávku elektriny za august 2014 vo výške 17,22 eura, za júl 2014 vo výške 21,24\neura, za jún 2014 vo výške 19,82 eura, za máj 2014 vo výške 19,19 eura, za apríl 2014 vo výške 18,24\neura, za marec 2014 vo výške 20,77 eura, za mesiac február 2014 vo výške 19,34 eura, za mesiac január\n2014 vo výške 33,96 eura. Spoločnosť GEON, a.s. vystavila faktúru za dodávku elektriny za september\n2013 na sumu 38,83 eura, za október 2013 vo výške 21,60 eura, za november 2013 vo výške 28,30 eura,\nza december 2013 vo výške 28,80 eura. Skutočné náklady spojené s užívaním bytu za rok 2013 teda\nboli vo výške 1 395,69 eura (predpis 1 493,64 eura a preplatok vo výške 91,27 eura). Napokon poukázal\nna to, že podľa článku III., odsek 6 druhej nájomnej zmluvy, v prípade omeškania s platením nájomného\nje prenajímateľ oprávnený požadovať úhradu úrokov z omeškania vo výške 0,25 % z výšky dlžnej sumy\nza každý deň omeškania počnúc prvým dňom omeškania až do úplného zaplatenia nájomného.\n6. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 685 ods. 1, § 696 ods. 1, 2,\n§ 697, § 121 ods. 3 a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že v merite veci (po\nzastavení konania v nadväznosti na čiastočné späťvzatie) je podaná žaloba dôvodná v časti istiny vo\nvýške 573,56 eura. Poukázal na to, že strany sporu uzatvorili dňa 13.04.2015 druhú nájomnú zmluvu,\npredmetom ktorej bol záväzok žalobkyne ako prenajímateľky prenechať do užívania žalovaného ako\nnájomcu byt v jej výlučnom vlastníctve a záväzok žalovaného uhrádzať nájomné vo výške spolu 650,00\neur, z ktorého 130,00 eur tvorili preddavky na služby spojené s užívaním bytu. Žalobkyňa požadovala\nv spore z titulu istiny sumu 1 560,00 eur, ktorá pozostávala z časti nezaplateného nájomného vo výške\n260,00 eur za mesiac január 2016 a nájmu za obdobie február a marec 2016 2 x 650,00 eur. Posledná\nplatba žalovaného vo výške 1 040,00 eur bola uskutočnená dňa 26.02.2016, keď žalovaný ju považoval\nza dva nájmy bez energií a žalobkyňa ju započítala v celosti na nájom za december 2015 a zvyšok (vo\nvýške 390,00 eur) na nájom za január 2016. Na základe zhodných skutkových tvrdení strán sporu, ktoré\nvyplynuli jednak z ich vyjadrení na pojednávaní dňa 28.09.2022, ako aj z písomných podaní strán zistil,\nže nie sú sporné skutočné náklady za služby spojené s užívaním bytu, tieto si strany sporu ustálili, ani\ncelková výška, ktorú žalovaný zaplatil za nájom bytu a za služby spojené s jeho užívaním, spornou v\nnadväznosti na vyjadrenia žalobkyne zo dňa 19.01.2023 a 20.01.2023 zostal už iba zápočet preplatku\nza rok 2014 vo výške 342,65 eura. Zápočet za rok 2015 vo výške 403,73 eura zohľadnila žalobkyňa\nvo svojom späťvzatí. Preplatok za rok 2013 bol vysporiadaný ešte pred podaním žaloby. Námietku\npremlčania vznesenú žalobkyňou voči preplatkom z predchádzajúcej zmluvy, teda konkrétne za rok 2014\nvo výške sumy 342,65 eura považoval za nedôvodnú. V druhej nájomnej zmluve v článku III., odsek\n3 si zmluvné strany dohodli splatnosť preplatku, prípadne nedoplatku tak, že prenajímateľ je povinný\nvrátiť preplatok (prípadne nájomca zaplatiť nedoplatok) do 7 dní od predloženia / doručenia ročného\nzúčtovania nájomcovi. Žalovaný už pri prvom úkone vo veci (vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.05.2017)\nnamietal, že vyúčtovanie za rok 2014 mu nebolo predložené, napriek tomu, že ho žalobkyňa obdržala\nod správcu do 31.05.2015. Žalobkyňa predložila vyúčtovanie od správcu až počas konania a to v podaní\ndoručenom súdu dňa 14.07.2017, ktoré podanie bolo žalovanému cestou jeho právnej zástupkyne\ndoručené dňa 07.09.2017. K tomuto podaniu ale neboli pripojené faktúry za elektrinu od spoločnosti\nGEON, a.s., preto ho nemožno považovať za splnenie povinnosti žalobkyne podľa článku III., odsek 3\ndruhej nájomnej zmluvy. Faktúry vystavené spoločnosťou GEON, a.s. za spotrebu elektriny v roku 2014\nboli predložené žalobkyňou až v máji 2022 a v nadväznosti na takto skompletizované listinné dôkazy\nnásledne strany v súčinnosti so súdom na pojednávaní dňa 28.09.2022 dospeli k nesporným skutkovým\ntvrdeniam ohľadne skutočnej spotreby za platby spojené s užívaním bytu. Žalovanému nemožno pričítať\nna ťarchu, že žalobkyňa nepredložila tieto listinné dôkazy skôr, ale urobila tak až po zrušujúcom uznesení\nodvolacieho súdu, pričom súčasne žalovaný nemohol tieto dôkazy získať inak, než od žalobkyne.\nPreto až od predloženia úplných dokladov týkajúcich sa reálnej spotreby (nielen od správcu, ale aj\nfaktúr za elektrinu) by mohla začať (uplynutím 7 dní) plynúť premlčacia doba žalovanému na vrátenie\n\npreplatkov. Žalovaný, ako bolo uvedené vyššie, nepredloženie vyúčtovania namietal hneď pri svojom\nprvom procesnom úkone a súd konštatuje, že k premlčaniu sumy 342,65 eura preto nemohlo dôjsť a to\nbez ohľadu na právne posúdenie žalobkyne, ktoré pre súd záväzné nie je. Naopak, súd prvej inštancie\nje viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení č. k. 8Co/4/2020-253\nzo dňa 28.01.2021, ktorý nepovažoval za správnu argumentáciu súdu prvej inštancie, že nemožno\nakceptovať obranu žalovaného týkajúcu sa preplatkov za obdobie pred rokom 2015. Naopak uložil súdu\nprvej inštancie, aby žalovanému vytvoril dostatočný priestor na doplnenie špecifikácie nárokov, čo súd\naj vykonal a prisvedčil žalovanému, že je potrebné proti uplatnenej istine započítať aj sumu 342,65 eura\nako preplatky na službách spojených s bývaním za rok 2014. Skutočná spotreba na službách spojených\ns užívaním bytu bola stranami sporu ustálená na pojednávaní dňa 28.09.2022 nasledovne: za rok 2014\nvo výške 697,35 eura, za rok 2015 vo výške 766,28 eura a za rok 2016 vo výške 149,94 eura, teda spolu 1\n613,57 eura. Nie je sporné, že žalovaný užíval byt v roku 2014 osem mesiacov, pričom nájomné aj platby\nza služby spojené s užívaním bytu boli v prvej nájomnej zmluve dohodnuté v rovnakej výške ako v zmluve\nuzatvorenej dňa 13.04.2015. Po odpočítaní skutočnej spotreby vo výške 697,35 eura od platieb za služby\npripadajúce na osem mesiacov v roku 2014 (1 040,00 eur) je preplatok žalovaného za rok 2014 vo výške\n342,65 eura. Nie je sporné, že žalovaný užíval byt v roku 2015 deväť mesiacov a po odpočítaní skutočnej\nspotreby vo výške 766,28 eura od platieb za služby pripadajúce na deväť mesiacov v roku 2015 (1 170,00\neur) je preplatok žalovaného 403,72 eura (v podaní žalobkyne na č. l. 356 je chyba v písaní pri sume\nskutočnej spotreby a následne chyba v sume preplatku 403,73 eura namiesto 403,72 eura). Naopak,\nza rok 2016 uhradil žalovaný len časť nájmu za mesiac január a to vo výške 390,00 eur, pričom v tejto\nsúvislosti sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že sumu 1 040,00 eur uhradenú dňa 25.02.2016 (táto\núhrada ani jej výška nebola v konaní sporná a vyplýva aj z výpisu účtu žalobkyne) je potrebné započítať\nnajprv ako celé nájomné vrátane preddavkov na služby za december 2015 a zvyšok vo výške 390,00 eur\nna mesiac január 2016. Za rok 2016 bol žalovaný povinný podľa zmluvy uhradiť sumu 1 950,00 eur (3 x\n650,00 eur), od ktorej odpočítal rozdiel medzi preddavkovými platbami: 130 x 3 = 390,00 eur a skutočnou\nspotrebou vo výške 149,94 eura (teda 390,00 eur - 149,94 eura = 240,06 eura) a úhradu za mesiac január\nvo výške 390,00 eur, žalovanému teda vznikol nedoplatok vo výške 1 319,94 eura (1 950,00 eur - 240,06\neura - 390 eur). Po späťvzatí žaloby o sumu 403,73 eura (preplatok za rok 2015), zostala predmetom\nkonania suma 916,21 eura. Nakoľko súd vyhodnotil námietku premlčania k preplatku za rok 2014, teda\npreplatku z prvej nájomnej zmluvy vo výške 342,65 eura ako neopodstatnenú, zohľadnil túto sumu ako\ndôvodnú procesnú obranu žalovaného a odpočítal ju od sumy 916,21 eura. Na základe uvedeného\nžalobe vyhovel v časti istiny vo výške 573,56 eura a vo zvyšnej časti istiny (342,65 eura) žalobu ako\nnedôvodnú zamietol. Podanú žalobu však zamietol aj v časti uplatneného príslušenstva. V tomto smere\nzdôraznil, že v zmysle § 517 ods. 2 OZ má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z\nomeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Povinnosť platiť namiesto\núrokov z omeškania poplatok z omeškania musí byť v zákone výslovne upravená, nakoľko v konkrétnom\nprípade nemôže veriteľ žiadať namiesto poplatku z omeškania úrok z omeškania. Tak je to pri oprávnení\nveriteľa žiadať poplatok z omeškania pri platení nájomného alebo úhrady za služby poskytované s\nužívaním bytu. Poplatok z omeškania je sankciou za nezaplatenie nájomného v lehote jeho splatnosti,\nza nezaplatenie záloh na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo za nezaplatenie nedoplatku\nz ich vyúčtovania. Poplatok z omeškania je stanovený iba pre prípad omeškania nájomcu, nie pre prípad\nomeškania prenajímateľa. Právna úprava vzťahu prenajímateľa a nájomcu bytu je vychýlená v prospech\nnájomcu. Zo zmluvného ustanovenia čl. III. ods. 6 nájomnej zmluvy súd zistil, že si zmluvné strany\ndohodli pre prípad omeškania nájomcu úrok z omeškania vo výške 0,25 % z výšky dlžnej sumy za každý\ndeň omeškania. Žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tam špecifikovaných\nsúm (teda menej, než bolo uvedené v zmluve). V časti uplatnených úrokov z omeškania podanej žalobe\nnemohol vyhovieť z dôvodu, že v prípade nájmu bytu je nájomca povinný platiť v zmysle ustanovenia\n§ 697 OZ prenajímateľovi poplatok z omeškania, ak sa dostane do omeškania s platením nájomného a\núhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Ide o prípad výnimky z pravidla uvedenej v ustanovení\n§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie má kogentnú povahu a nemožno sa od neho\nodchýliť (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/200/2016 zo dňa 14.12.2016), a to\nani dohodou zmluvných strán. Výšku poplatku určuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého\nje poplatok z omeškania za každý deň omeškania 0,5 promile z dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eur\nza každý i začatý mesiac omeškania. Úrok z omeškania a poplatok z omeškania možno definovať\nako sankciu za omeškanie s plnením peňažného dlhu, ale zákonodarca ich aplikáciu rozlišuje tak, že\nv prípade poplatku z omeškania jednoznačne uvádza, v ktorých konkrétnych prípadoch omeškania\nnaň vzniká ex lege nárok (aj bez zmluvného dojednania), u každého z týchto inštitútov ide o rozdielny\nprávny dôvod. Z uvedeného dôvodu, keď ustanovenie § 517 ods. 2 OZ predpokladá úroky z omeškania\n\nlen v tých prípadoch, ak veriteľ nemá právo na poplatok z omeškania, súd návrh v časti uplatnených\núrokov z omeškania zamietol, keď žalovaný ako nájomca bytu je v prípade nezaplatenia nájomného\nalebo úhrad za plnenia spojených s užívaním bytu povinný podľa § 697 Občianskeho zákonníka platiť\npoplatok z omeškania a nie úroky z omeškania (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.\nzn. 13Co/59/2016 zo dňa 27.02.2018). Poplatok z omeškania si však žalobkyňa neuplatnila a žaloba\nv časti uplatnených úrokov z omeškania bola nedôvodná. Ani dohodou zmluvných strán nie je možné\nobchádzať kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka. O nároku na náhradu trov konania rozhodol\npodľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 C.s.p. Poukázal na to, že žalobkyňa\nv konaní pôvodne uplatnila z titulu istiny 1 560,00 eur, bola úspešná v časti sumy 573,56 eura, čomu\nzodpovedá 36,77 % a neúspešnou bola v časti istiny vo výške 342,65 eura ako aj v časti istiny vo výške\n643,79 eura, nakoľko ohľadne zastavenia konania je nevyhnutné pričítať procesné zavinenie žalobkyni,\nkeďže k čiastočnému späťvzatiu došlo v nadväznosti na dôvodnú obranu žalovaného (spolu 986,44\neura), ktorá naopak zodpovedá procesnému úspechu žalovaného (63,23 %). Celkový pomerný procesný\núspech žalovaného v konaní preto ustálil na 26,46 % (63,23 % - 36,77 %) a v tomto rozsahu mu priznal\nnárok na náhradu trov konania.\n7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote (podľa obsahu odvolania) do\nzamietajúceho výroku vo veci samej odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala v napadnutej časti prvoinštančný\nrozsudok zmeniť a žalobe aj v tejto časti vyhovieť alebo v tejto časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie\nkonanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd v konaní nesprávne vyhodnotil predložené listinné dôkazy, na\nzáklade predložených listinných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, výsledkom čoho\nbolo nesprávne rozhodnutie vo veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Poukázala na to, že základom zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami bola\nplatne uzavretá Zmluva o nájme bytu č. 15 na 2. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXXX\nvo vchode č. XA na ulici Na N., XXX XX J.. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú, od 13.04.2915\ndo 31.03.2016. Odplata za užívanie bytu bola dohodnutá vo výške 650 eur mesačne dopredu, vždy\nk 15.dňu príslušného kalendárneho mesiaca na účet žalobkyne. Vo výške nájomného boli zahrnuté\nzálohové platby na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 130 eur. Zmluvné strany sa\ndohodli, že v prípade omeškania s platením nájomného podľa nájomnej zmluvy je žalobkyňa oprávnená\npožadovať úhradu úrokov z omeškania vo výške 0,25% z výšky dlžnej sumy za každý deň omeškania,\npočnúc prvým dňom omeškania až do úplného zaplatenia nájomného podľa nájomnej zmluvy. Žalobkyňa\na žalovaný sa v nájomnej zmluve zaviazali vyrovnať si svoje finančné záväzky v alikvotnej výške do dňa\nskončenia nájmu v prípade skončenia nájmu uplynutím dohodnutej doby nájmu, t.j. do 31.03.2016. Ďalej\nbolo v nájomnej zmluve dohodnuté, že pri skončení nájmu mali žalobkyňa a žalovaný spísať protokol\no odovzdaní bytu podpísaný obidvomi zmluvnými stranami. Žalovaný však po skončení nájmu byt\nriadne neodovzdal, nepodpísal protokol o odovzdaní bytu, jednoducho vhodil kľúče od bytu do poštovej\nschránky a vedomý si svojho dlhu za nezaplatené nájomné bez stopy zmizol. Konajúci súd nesprávne\nvyhodnotil flagrantné porušenia ustanovení nájomnej zmluvy žalovaným, ignoroval skutočnosť, že to\nbol žalovaný, ktorý si neplnil záväzky a povinnosti ku ktorým sa zaviazal v nájomnej zmluve, že práve\nkvôli neplneniu jeho povinností z nájomnej zmluvy zaplatiť mesačne prenajímateľovi nájomné vo výške\n650 eur mesačne vznikol tento spor. Šetrenie súdu ohľadne výšky zálohových platieb za služby spojené\ns užívaním bytu, či už mali byť v sume 130 eur, alebo iba 125 eur, nebolo vôbec podstatné, nakoľko\ndohodnutá výška mesačnej platby bola 650 eur a v tejto sume bola zahrnutá aj záloha na služby\nspojené s užívaním bytu. Až pri vyúčtovaní skutočných nákladov za služby na byt sa žalovanému\nzohľadnili zálohové platby oproti skutočným nákladom na služby spojené s užívaním bytu vystavené\nsprávcom bytového domu. Týmto zbytočným postupom sa naťahovalo riešenie sporu. Rovnako súd\nvôbec nezohľadnil tú skutočnosť, že žalovaný ignoroval jej opakované výzvy, aby sa stretli a vyrovnali,\nresp. zúčtovali si platby, dokonca ani na dohodnutý termín stretnutia sa žalovaný nedostavil. Takýmto\npostupom jej žalovaný úmyselne bránil v splnení povinnosti uvedenej v článku III. bod 3 nájomnej zmluvy.\nTieto dôkazy - jej výzvy súd prvej inštancie riadne vyhodnotil a zohľadnil vo výroku rozsudku zo dňa\n02.09.2019. Dôkazy, prepisy SMS správ sú uvedené v spise. Žalovaný až po začatí sporu, v priebehu\nprejednávania veci na súde sa začal domáhať vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu, a to\ndokonca aj z predchádzajúcej nájomnej zmluvy uzavretej na dobu od 08.03.2013 do 31.08.2014, z\nktorej jeho nároky na preplatky na službách spojených s užívaním bytu za rok 2014 boli premlčané.\nVoči týmto nárokom žalovaného vzniesla námietku premlčania opakovane. Čo sa týka zamietnutia\nnároku na príslušenstvo pohľadávky, nesúhlasí s názorom súdu o kogentnej povahe ustanovenia § 697\nObčianskeho zákonníka. Občiansky zákonník dáva zmluvným stranám veľmi širokú voľnosť dohodnúť\nsi zmluvné podmienky ľubovoľne pokiaľ zákon výslovne neustanovuje, že ak také ustanovenie zmluvy\nodporuje zákonu je neplatné. To znamená, že ak by si zmluvné strany nedohodli sankciu za omeškanie\n\ns úhradou peňažného záväzku úrok z omeškania, platí sankcia podľa zákona poplatok z omeškania,\nktorého výška je uvedená v Nariadení vlády SR č. 85/2005 Z.Z. Zmluvné strany si dohodli namiesto\npoplatku z omeškania úrok z omeškania, ktorý je vlastne výhodnejší pre dlžníka, čo akceptoval aj\nOkresný súd Bratislava I v rozsudku zo dňa 07.09.2018 v spojení s opravným uznesením zo dňa\n02.09.2019. Takúto dohodu strán akceptoval aj odvolací súd vo svojom rozsudku č. 8Co/4/2020 zo dňa\n28.01.2021. Súd prvej inštancie naviac vôbec nezohľadnil tú skutočnosť, že žalovaný nedokázal presne\nurčiť svoju „pohľadávku“ na preplatky z vyúčtovania za služby poskytované s užívaním bytu vystavené\nsprávcom bytového domu, že žalovaný úmyselne ignoroval zmluvne dohodnutú zálohu na služby v\nsume 130 eur, počítal iba so sumou 125 eur ako súčtom jednotlivých zálohových súm z ktorých sa\nskladá záloha na služby spojené s užívaním bytu, napriek tomu, že v nájomnej zmluve bola jednoznačne\ndohodnutá mesačná platba vo výške 650 eur bez ohľadu na to, ako dopadne vyúčtovanie za služby\nposkytované s užívaním bytu. Žalovaný úmyselne plietol nároky z prvej nájomnej zmluvy s nárokmi z\ndruhej nájomnej zmluvy, to všetko napriek opakovaným upozorneniam, že tieto zmluvy sú samostatné,\nnie sú prepojené, takže aj nároky z nich sú samostatné. Takýmto postupom ju súd znevýhodňoval, hoci\njej tvrdenia boli počas celého sporu konzistentné na rozdiel od žalovaného, ktorého tvrdenia konzistentné\nneboli, keďže ich v priebehu prejednávania veci niekoľkokrát menil. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal\nani so zavádzajúcimi tvrdeniami žalovaného, nesprávne zistil výšku dlžnej sumy, ktorú by mal žalovaný\nzaplatiť. V tomto smere si osvojil výpočet žalovaného predložený v podaní zo dňa 28.09.2022, (výsledok\ndlžnej sumy 573,57 eura) v ktorom žalovaný zámerne nevychádzal zo sumy 650 eur mesačne ako\nbolo dohodnuté v nájomnej zmluve, ale samostatne spočítaval náklady na služby spojené s nájmom po\nmesiacoch a samostatne po mesiacoch nájomné. Tak isto súd nedostatočne vyhodnotil pre posúdenie\nsporu dôležitú skutočnosť, a to výpoveď svedkyne N. G. na pojednávaní dňa 25.05.2018, v ktorom\nvysvetlila, že úhradu nákladov za spotrebu elektriny dodávateľovi - spoločnosti GEON, a.s., platila\nmesačne podľa skutočnej spotreby, z toho dôvodu táto spoločnosť nepredkladá vyúčtovanie; preto\nnemohol vzniknúť preplatok, ani nedoplatok, spotreba elektriny bola krytá preddavkom. Túto skutočnosť\nžalovaný ani nenamietal, akceptoval ju aj súd prvej inštancie, a preto tvrdenie súdu prvej inštancie,\nže sa žalovaný dozvedel o vyúčtovaní spotreby elektriny až počas pojednávania a teda až od toho\nčasu sa počíta premlčanie, neobstojí jednak preto, že nemohlo dôjsť k preplatku alebo nedoplatku,\nale aj preto, že bol to práve žalovaný, ktorý ignoroval jej výzvy na stretnutie ohľadne zúčtovania\nplatieb a bol to žalovaný, ktorý svojím konaním bránil doručeniu resp. prevzatiu vyúčtovania. Vyjadrila\npresvedčenie, že ak žalovaný úmyselne zmaril svojím konaním splnenie jej povinnosti, musí byť táto\nskutočnosť zohľadnená v jej prospech a nie v prospech žalovaného. Ide o dôležitú vec od ktorej sa\nodvíja úspech v spore a s tým súvisiace priznanie náhrady trov konania. Je na posúdení súdu, či právo\nžalovaného na zúčtovanie preplatku v zmysle článku III, bod 3, nájomnej zmluvy nezaniklo, resp. či\nnebolo premlčané, čo v spore opakovane namietala. Splnenia svojho nároku na zaplatenie dlžného\nnájomného sa domáhala včas, podaním žaloby na súd dňa 21.07.2016 a žalovaný sa nároku na vrátenie\npreplatku nedomáhal vôbec, pravdepodobne preto, lebo si bol vedomý, že zostal dlžný na nájomnom za\nposledné 4 mesiace nájmu. Až pri prejednávaní sporu si žalovaný uplatnil nárok na zápočet preplatku\npodaním zo dňa 9.06.2022 formou vzájomnej žaloby, ktoré podanie dňa 22.10.2024 na pojednávaní vzal\nspäť, čo súd akceptoval a uznesením konanie o vzájomnej žalobe zastavil. To sa dá vysvetliť aj tak,\nže sa žalovaný vzdal nároku na vrátenie preplatku z vyúčtovania. resp. že o neho vlastne nepožiadal.\nPoukázala na to, že po prerokovaní vyúčtovania nákladov so žalovaným dňa 17.01.2023, podaním zo\ndňa 19.01.2023 predložila súdu výpočet dlžnej sumy žalovaného, v ktorom znížila vymáhanú sumu\n1560 eur o sumu 643,79 eura, takže vymáhanú sumu ustálila na 916,21 eura + príslušenstvo. Súd toto\nčiastočné späťvzatie žaloby akceptoval a uznesením prijal. V záujme ukončenia sporu pritom môže\npožadovať zaplatenie aj nižšej sumy než na akú má nárok, ak je to v prospech žalovaného. S poukazom\nna uvedené žiadala odvolaniu vyhovieť.\n8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npotvrdiť, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z náležitého právneho posúdenia veci,\ndostatočným spôsobom a to jednotlivo ako aj v celkovom kontexte vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ktoré\ntvoria obsah predmetného spisu a následne dospel k správnym skutkovým zisteniam, čo pojal do\nsvojho rozsudku. Súd dostatočne a jasne precizoval jednotlivé nároky zo strany žalovaného v intenciách\nodvolacieho súdu, ktorý si v rámci svojej obrany vo vzťahu k preplatkom, ktoré žalovaný žiadal započítať,\ntieto dostatočne a precízne vyhodnotil a následne ustálil skutkový stav a v tomto kontexte opätovne\nposúdil vecnú opodstatnenosť žaloby, berúc do úvahy pri vyhodnocovaní predložených dôkazov\nopodstatnenosť obrany žalovaného. Prvoinštančný súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,\nsa podrobnejšie zameral na precizovanie obrany žalovaného v kontexte s jeho nárokom voči preplatkom\nvoči žalobcovi a po ustálení skutkového stavu vydal predmetný rozsudok, pričom sa náležite vysporiadal\n\naj so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalobkyne v tomto konaní, čo aj náležite odôvodnil.\nRovnako sa žalovaný stotožňuje aj s napadnutým rozsudkom v časti uplatneného príslušenstva, nakoľko\nsa jedná o kogentnú úpravu a preto tento nárok nie je možné žalobcovi priznať. Právna úprava a početná\njudikatúra uvádza, že v tejto časti je právna úprava vychýlená v prospech nájomcu. Pokiaľ žalobkyňa vo\nsvojom odvolaní uvádza, že nedokázal určiť výšku svojej pohľadávky, toto bolo preto že žalobkyňa mu\nnepredložila včas potrebné vyúčtovania (služby, elektrina) preto nemal možnosť si svoj nárok vyčísliť.\nAk by žalobkyňa dodržala svoju zmluvnú povinnosť a predložila by včas potrebné vyúčtovania bolo\nby možné jeho nárok špecifikovať. To že žalobkyňa tvrdí, že v nájomnej zmluve bola jednoznačne\nstanovená suma vo výške 650 eur mesačne, je vágne tvrdenie, keď žalobkyňa pri vypracovávaní\nnájomnej zmluvy chybne uviedla sumu za energie vo výške 130,00 eur avšak po sčítaní týchto súm\nbola suma za energie len vo výške 125,00 eur, a preto nemôže vyhodnocovať že nájom bol 650,00\neur mesačne a vnímať tento rozdiel ktorý je v jeho neprospech ako prospech žalobkyne. V nájomnej\nzmluve je vždy potrebné uviesť cenu nájmu a cenu za energie a táto cena bola zrejme úmyselne\nuvedená chybne. Tvrdenie žalobkyne, že sa svojho preplatku nedomáhal, nemá oporu z vykonaného\ndokazovania, práve naopak, preukázal, že žiadal žalobkyňu o predloženie vyúčtovania. Myšlienkové\npochody žalobkyne v odvolaní sú ničím nepodložené, nevyplývajú z vykonaného dokazovania a sú\nzaložené iba na jej dohadoch. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že prvoinštančný súd po\nvykonanom dokazovaní dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam\na následne správne právne posúdil predmetnú vec.\n9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach dôvodov\npodaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a\npodľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.\n10. V preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, vrátane obsahu\npísomne medzi stranami uzavretých zmlúv o nájme bytu žalobkyne, jednotlivých peňažných súm, ktoré\nžalovaný žalobkyni postupne uhradil. Správne súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že skutočné náklady\nspojené s užívaním bytu za rok 2016 boli vo výške 871,52 eura (predpis 1 493,64 eura a preplatok\nvo výške 622,12 eura). Za dodávku elektriny vystavila spoločnosť GEON, a.s. faktúru za mesiac apríl\n2016 vo výške 13,78 eura, za marec 2016 vo výške 14,83 eura, február 2016 vo výške 15,46 eura,\ndecember 2015 vo výške 20,53 eura, november 2015 vo výške 19,76 eura, október 2015 vo výške\n22,03 eura, september 2015 vo výške 20,83 eura, august 2015 vo výške 19,00 eur, júl 2015 vo výške\n20,22 eura, jún 2015 vo výške 18,68 eura, máj 2015 vo výške 24,34 eura, apríl 2015 vo výške 13,34\neura. Skutočné náklady spojené s užívaním bytu za rok 2015 boli vo výške 1 273,10 eura (predpis 1\n493,64 eura a preplatok vo výške 220,54 eura). Skutočné náklady spojené s užívaním bytu za rok 2014\nboli vo výške 1 277,64 eura (predpis 1 493,64 eura a preplatok 216,00 eur). Spoločnosť GEON, a.s.\nvystavila faktúru za dodávku elektriny za august 2014 vo výške 17,22 eura, za júl 2014 vo výške 21,24\neura, za jún 2014 vo výške 19,82 eura, za máj 2014 vo výške 19,19 eura, za apríl 2014 vo výške 18,24\neura, za marec 2014 vo výške 20,77 eura, za mesiac február 2014 vo výške 19,34 eura, za mesiac\njanuár 2014 vo výške 33,96 eura. Spoločnosť GEON, a.s. vystavila faktúru za dodávku elektriny za\nseptember 2013 na sumu 38,83 eura, za október 2013 vo výške 21,60 eura, za november 2013 vo\nvýške 28,30 eura, za december 2013 vo výške 28,80 eura. Skutočné náklady spojené s užívaním bytu\nza rok 2013 teda boli vo výške 1 395,69 eura (predpis 1 493,64 eura a preplatok vo výške 91,27 eura). V\nsúvislosti s vyúčtovaním nákladov za spotrebované energie a plnenia spojené s užívaním predmetného\nbytu súd prvej inštancie správne poukázal na to, že hoci podľa článku III ods. 3 nájomnej zmluvy si\nzmluvné strany dohodli splatnosť preplatku, prípadne nedoplatku tak, že prenajímateľ je povinný vrátiť\npreplatok (prípadne nájomca zaplatiť nedoplatok) do 7 dní od predloženia/doručenia ročného zúčtovania\nnájomcovi, žalobkyňa vyúčtovanie od správcu bytového domu žalovanému nepredložila a doložila ho až\npočas tohto konania, podaním doručeným súdu dňa 14.07.2017, ktoré podanie bolo žalovanému cestou\njeho právnej zástupkyne doručené dňa 07.09.2017, pričom k tomuto podaniu neboli pripojené faktúry\nza elektrinu od spoločnosti GEON, a.s., preto ho nemožno považovať za splnenie povinnosti žalobkyne\npodľa článku III., odsek 3 druhej nájomnej zmluvy a tieto faktúry za spotrebu elektriny v roku 2014\nboli predložené žalobkyňou až v máji 2022 a v nadväznosti na takto skompletizované listinné dôkazy\nnásledne strany v súčinnosti so súdom na pojednávaní dňa 28.09.2022 dospeli k nesporným skutkovým\ntvrdeniam ohľadne skutočnej spotreby za platby spojené s užívaním bytu.\n11. Nedôvodne žalobkyňa prvoinštančnému súdu vytýka, že nedostatočne vyhodnotil pre posúdenie\nsporu dôležitú skutočnosť, že úhradu nákladov za spotrebu elektriny dodávateľovi - spoločnosti GEON,\na.s. sa platila mesačne podľa skutočnej spotreby, táto spoločnosť nepredkladá vyúčtovanie, a preto\nnemohol vzniknúť preplatok, ani nedoplatok, spotreba elektriny bola krytá preddavkom, pričom z tohto\n\ndôvodu neobstojí záver súdu prvej inštancie, že sa žalovaný, ktorý naviac ignoroval jej výzvy na stretnutie\nohľadne zúčtovania platieb a svojím konaním bránil doručeniu resp. prevzatiu vyúčtovania, sa dozvedel\no vyúčtovaní spotreby elektriny až počas pojednávania. Z hľadiska vzniku práva na úhradu dlžnej sumy\nuplatnenej podanou žalobou je totiž významné, že podľa výslovnej dohody sporových strán v nájomnej\nzmluve, že v celkovej výške nájomného (650 eur) sú zahrnuté aj zálohové platby na úhradu za plnenia\nposkytované s užívaním bytu vo výške 130,00 eur (za dodávku vody a stočné 55,00 eur, za spotrebu\nelektriny 20,00 eura za kúrenie 50,00 eur), ktoré bolo nevyhnutné zúčtovať, a to v zmysle článku III.\nodsek 3 nájomnej zmluvy tak, že žalobkyňa vykoná ročné zúčtovanie zálohových platieb za služby\nspojené s užívaním bytu a predloží ho žalovanému, pričom je povinná vrátiť žalovanému ako nájomcovi\nprípadný preplatok a žalovaný ako nájomca je povinný zaplatiť prípadný nedoplatok žalobkyni (až) do 7\ndní odo dňa predloženia/doručenia ročného zúčtovania. Nie je sporné, že žalobkyňa žalovanému takéto\nvyúčtovania nepredkladala, pričom je bez významu, či bol v tomto smere žalovaný vo vzťahu k žalobkyni\naktívny, keď nebolo preukázané, že by žalobkyni bránila akákoľvek prekážka v doručení potrebných\nvyúčtovaní žalovanému bežným spôsobom, teda prostredníctvom pošty, prípadne e-mailu. To platí aj\nvo vzťahu k vyúčtovaniu elektriny dodávateľom GEON, a.s., na ktoré poukazuje žalobkyňa v odvolaní,\nkeďže faktúry danej spoločnosti boli doručované žalobkyni a nie žalovanému. Správne potom súd prvej\ninštancie skutkovo ustálil, že žalobkyňa ako prenajímateľka žalovanému ako nájomcovi vyúčtovala\núhrady za dodávku služieb do predmetného bytu až v priebehu tohto konania; a tieto odvolacie námietky\nžalobkyne preto nemôžu obstáť.\n12. Ostatné skutkové zistenia súdu prvej inštancie vyplývajú nepochybne z vykonaných dôkazov, pričom\nv konečnom dôsledku ani neboli medzi stranami sporné, a preto odvolací súd dospel k záveru, že\nskutkový stav veci bol súdom prvej inštancie ustálený dostatočne a správne.\n13. Na základe správne ustáleného skutkového stavu veci, z ktorého v súlade s ust. § 383 C.s.p.\nvychádzal aj odvolací súd, keď neboli splnené podmienky na opakovanie ani doplnenie dokazovania,\ndospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že podanej žalobe bolo v merite veci možné vyhovieť\niba čiastočne. Na základe správneho výpočtu vyplývajúceho zo zúčtovania záloh na plnenia spojené s\nužívaním bytu, proti ktorému nemali námietky ani strany sporu, totiž dospel v súlade s obsahom nájomnej\nzmluvy k záveru, že spomedzi nárokov, na ktoré žalobkyni za žalované obdobie vznikol nárok, zostala\nžalovaným po započítaní a zohľadnení zúčtovania záloh na plnenia spojené s užívaním bytu neuhradená\nuž iba suma 573,56 eura, ktorú napadnutým rozsudkom vo vyhovujúcom výroku žalovanému uložil\nzaplatiť žalobkyni.\n14. Prvoinštančný súd správne posúdil aj žalobkyňou vznesenú námietku premlčania pokiaľ ide o\nnároky žalovaného na vrátenie preplatkov za služby ako nedôvodnú, keď správne vychádzal z toho,\nže žalovanému proti žalobkyni právo na vrátenie týchto preplatkov vzniklo až v priebehu tohto sporu,\npretože skôr, ako už bolo uvedené aj vyššie (najmä bod 11. zhora), mu žalobkyňa nepredložila\nvyúčtovanie nákladov, ktoré bolo podmienkou vzniku práva na vrátenie daných preplatkov, a preto\nžalovanému skôr, než v priebehu tohto konania nezačala plynúť premlčacia doba. Z tohto dôvodu sú\nneopodstatnené aj odvolacie námietky žalobkyne, podľa ktorých súd prvej inštancie otázku premlčania\nnesprávne posúdil. Odvolací súd sa aj v tomto smere v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi\nzávermi súdu prvej inštancie, ktoré v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. prvoinštančný súd jasne a\nzrozumiteľne vysvetlil v odôvodnení svojho rozsudku, na ktorého obsah v podrobnostiach odkazuje (§\n387 ods. 2 C.s.p.), pričom nepovažuje za potrebné ďalšie závery opakovane uvádzať.\n15. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní súdu prvej inštancie vytýka, že vychádzal z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, keď podanú žalobu zamietol v časti uplatnených úrokov z omeškania, nesúhlasí s\nnázorom súdu o kogentnej povahe ustanovenia § 697 Občianskeho zákonníka s tým, že Občiansky\nzákonník dáva zmluvným stranám veľmi širokú voľnosť dohodnúť si zmluvné podmienky ľubovoľne\npokiaľ zákon výslovne neustanovuje, že ak také ustanovenie zmluvy odporuje zákonu je neplatné, čo\nznamená, že ak by si zmluvné strany nedohodli sankciu za omeškanie s úhradou peňažného záväzku\núrok z omeškania, platí sankcia podľa zákona poplatok z omeškania, pričom zmluvné strany si dohodli\nnamiesto poplatku z omeškania úrok z omeškania, ktorý je vlastne výhodnejší pre dlžníka, odvolací súd\nsa ani s týmito jej námietkami nestotožnil. Prvoinštančný súd totiž v tomto smere vychádzal dôsledne z\nustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 697 Občianskeho zákonníka, podľa\nktorých ak ide o omeškania so zaplatením nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním\nbytu, prenajímateľ má právo požadovať iba poplatok z omeškania a nie úroky z omeškania, ktorých\nzaplatenia sa proti žalovanému domáha žalobkyňa (porov. napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa\n11.10.2012, sp. zn. 3 M Cdo 17/2011 a primerane aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.03.2003,\nsp. zn. 4 Cdo 140/02), pričom je nepochybné, že tieto ustanovenia majú kogentný charakter, a preto nie\nje možné sa od nich odchýliť dohodou zmluvných strán. Pokiaľ za tohto stavu strany sporu v nájomnej\n\nzmluve dohodli pre prípad omeškania namiesto poplatku z omeškania úrok z omeškania, predmetné\nustanovenie nájomnej zmluvy je vzhľadom na kogentný charakter vyššie citovaných ustanovení § 517\nods. 2 a § 697 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ustanoveniami zákona, od ktorých nie je možné\nsa odchýliť, podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Preto žalobkyni proti žalovanému vzniklo v\nsúvislosti s jeho omeškaním s úhradou nájomného a za plnenia spojené s užívaním prenajatého bytu\nprávo požadovať len zaplatenie poplatku z omeškania, ktorý však v tomto konaní priznať nežiada. Súd\nprvej inštancie tak vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, keď z uvedeného dôvodu v časti\nuplatnených úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n16. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia v napadnutej\nčasti v preskúmavanej veci dostatočne a správne ustálil skutkový stav veci, na základe ktorého spor\nposúdil správne i po právnej stránke, keď v tejto časti dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady pre\nvyhovenie podanej žalobe, pretože v tejto časti žalobkyni právo uplatnené podanou žalobou nevzniklo.\nPreto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (zamietajúcej) časti ako vecne správny\npotvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).\n17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.\nv spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady rozhodne súd\nprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\n\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/194/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "bdea0326-6439-49a1-82d4-4b26e1d7817d:86a10ca7-40d7-42a4-be67-802d37d2dc61", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8718204792.1", "spisova_znacka": "8Co/4/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/4/2020 z 28. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8718204792.1"}, {"guid": "e54f4388-c66e-4468-9923-eb20a89e416c:7c5f1eeb-0344-438e-bf06-28147750dd21", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2511208658.1", "spisova_znacka": "24Co/200/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/200/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2511208658.1"}, {"guid": "fd1c9bc3-d893-4b11-b0cf-64830a0a008d:366c482f-8fe2-42a3-8bb2-1198b35526dd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5314203954.1", "spisova_znacka": "13Co/59/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Co/59/2016 z 28. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5314203954.1"}], "citovane_v": []}