{"guid": "f153a171-137f-4707-9c06-62ed81292dc9:fbdfce83-4cfb-4e61-b513-0d4f9f598428", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1318204693.2", "spisova_znacka": "14Co/64/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/64/2026 z 29. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. júla 2026, sp. zn. 14Co/64/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1318204693.2", "identifikacne_cislo": "1318204693", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Krajčová", "sudca_id": 1198, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-krajcova-1198", "datum_vydania": "2026-07-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Dedenie zo závetu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbdfce83-4cfb-4e61-b513-0d4f9f598428", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1318204693.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1318204693.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1318204693.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/64/2026\n1318204693\n29. 07. 2026\nJUDr. Michaela Krajčová\nECLI:SK:KSBA:2026:1318204693.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovej a členiek\nsenátu JUDr. Natálie Kollárikovej a Mgr. Zuzany Gašpírovej, v spore žalobkyne: J. I., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom Z. XXX, XXX XX Z., zast.: TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Sídlisko Jas 5, 924 01\nGalanta, proti žalovanej: L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 3, XXX XX K., o určenie neplatnosti závetu a\nlistiny o vydedení, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 10. októbra\n2025, č. k. B3-12C/89/2018-198, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 10. októbra 2025,\nč. k.\nB3-12C/89/2018-198, vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu trov\nkonania proti žalovanej v rozsahu 100%, m e n í tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania\nn e p r i z n á v a.\nII. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 10. októbra 2025, č. k. B3-12C/89/2018-198 určil,\nže listina o vydedení spísaná poručiteľkou L. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, do notárskej\nzápisnice č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 10.09.2012 notárom B.. B. B. je neplatná a závet\nspísaný poručiteľkou L. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, do notárskej zápisnice č. N XXX/\nXXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 10.09.2012 notárom B.. B. B., je voči žalobkyni neplatný. Žalobkyni\nzároveň priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.\n2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštance uviedol, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala\nurčenia, že závet a listina o vydedení spísaná poručiteľkou L. J., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr.\nXX.XX.XXXX, do notárskej zápisnice pod č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 10.09.2012 notárom\nB.. B. B. sú neplatné. Uviedla, že je dcérou poručiteľky L. J., ktorá zomr. dňa XX.XX.XXXX. Po poručiteľke\nbolo vedené konanie o dedičstve pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 30D 675/2018,\nDnot 26/2018. Dňa 25.05.2018 bolo k prejednaniu dedičstva nariadené pojednávanie, na ktorom bolo\nžalobkyni oznámené, že poručiteľka zanechala závet a listinu o vydedení spísanú do Notárskej zápisnice\npod. č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX notárom B.. B. zo dňa 10.09.2012. Ako jedinú dedičku svojho\nhnuteľného a nehnuteľného majetku ustanovila žalovanú. Žalobkyňa závet a listinu o vydedení neuznáva\na tieto považuje za neplatné. V listine o vydedení sa uvádza ako dôvod vydedenia žalobkyne, že ako\ndcéra o poručiteľku neprejavovala opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať, t. j. dôvod\nvydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka. Tento dôvod špecifikovala tak, že\nžalobkyňa od nej v roku 2004 žiadala, aby na ňu prepísala 2-izbový byt v K. a keďže to nechcela urobiť,\npohádali sa a zároveň žalobkyňa poručiteľku vyhodila zo svojho bytu. Odvtedy sa už viac nestretli a\nani iným spôsobom sa nekontaktovali ani telefonicky ani písomne. Taktiež odvtedy nevidela ani svojho\nvnuka, o ktorého sa starala až do roku 2004, vtedy mal 7 rokov, taktiež ani nevie, či má jej dcéra ešte aj\n\niné deti a určila, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, t. j. aj na potomkov žalobkyne. Uvedený dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b)\nObčianskeho zákonníka je domnelý, v skutočnosti nie je daný, čo má za následok neplatnosť listiny o\nvydedení ako aj relatívnu neplatnosť závetu podľa § 479 Občianskeho zákonníka. Ona od poručiteľky\nnežiadala, aby na ňu prepísala 2-izbový byt v K., poručiteľku zo svojho bytu nevyhodila. Naopak,\nporučiteľka sa sama od nej odsťahovala a odmietala s ňou, napriek jej snahe, ďalší kontakt. Rovnako\nnapriek jej snahe neprejavovala záujem ani o vnúčatá. Rovnako namietla aj absolútnu neplatnosť\nlistiny o vydedení ako aj samotného závetu a to podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Naliehavý\nprávny záujem na veci odôvodnila tým, že dňa 25.05.2018 vydal Okresný súd Bratislava III uznesenie\n30D/675/2018, Dnot 26/2018, ktorým konanie o dedičstve prerušil a odkázal ju, aby v lehote 1 mesiaca\nod právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu na príslušnom súde proti L. o určenie, že závet a listina\no vydedení spísaná do notárskej zápisnice pod č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 10.09.2012\nje neplatná a aby súčasne o podaní žaloby upovedomila súd prostredníctvom súdneho komisára, ktorý\nvedie konanie o dedičstve. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti predmetných\nprávnych úkonov sa nepreukazuje, lebo je prezumovaný osobitným zákonným ustanovením,\na\nto § 194 CMP.\n3. Rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 10. októbra 2025, č. k. B3-12C/89/2018-198\nprechádzal rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.06.2022, č. k. 12C/89/2018-120,\nktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplývalo, že závet aj\nlistina o vydedení sú platné, nakoľko majú všetky formálne náležitosti. Pri listine o vydedení súd prvej\ninštancie skonštatoval, že poručiteľka mala na takýto postup zákonný dôvod, pretože žalobkyňa v zmysle\n§ 469a ods. 1 písm. b) OZ o poručiteľku trvalo neprejavila opravdivý záujem, ktorý by ako potomok\nmala prejavovať. Súd prvej inštancie mal teda za to, že žalobkyňa môže spravodlivo znášať zákonné\ndôsledky vydedenia. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský\nsúd v Bratislave.\n4. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24.05.2025, č. k. 14Co/24/2024-168 rozsudok súdu\nprvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že vydedenie spísané vo forme notárskej\nzápisnice musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine\no vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom vôle poručiteľa. Existencia dôvodov\nvydedenia sa teda posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení, t. j. v danom prípade\npred dňom 10.09.2012. Ďalej poukázal na skutočnosť, že vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde\nporučiteľ o blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu\ntento stav vadí, a nie vtedy, ak ide o situáciu, kedy mu je tento stav ľahostajný, prípadne kedy k nemu i\nsám prispel. Pokiaľ potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa záujem preto, že sám poručiteľ neprejavoval\nzáujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo\nbyť dôvodom k jeho vydedeniu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že postupom súdu prvej inštancie\nbola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené jej právo na spravodlivý proces,\nkeď prvoinštančný súd svoje skutkové zistenia bez riadneho odôvodnenia oprel iba o časť vykonaných\ndôkazov bez toho, aby tieto riadne vyhodnotil pri zohľadnení ďalších dôkazov, ktoré mohli viesť aj k\niným skutkovým záverom, pričom zdôvodnenie takéhoto postupu a vyhodnotenie všetkých vykonaných\ndôkazov absentuje aj v odôvodnení rozsudku. Preto mal súd prvej inštancie doplniť dokazovanie,\nopätovne vyhodnotiť a náležite zohľadniť všetky vykonané dôkazy, opätovne ustáliť skutkový stav veci\na meritórne posúdi po právnej stránke vecnú opodstatnenosť podanej žaloby.\n5. Súd prvej inštancie, po vrátení veci odvolacím súdom, vec právne posúdil podľa § 461 ods. 1, § 469a\nods. 1 písm. b), ods. 3, § 476 ods. 1, ods. 2, § 479 a § 40a Občianskeho zákonníka.\n6. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôvody na vydedenie\nžalobkyne neboli dané. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by poručiteľka javila akúkoľvek snahu o\nkontakt so žalobkyňou, resp. takúto skutočnosť ani netvrdila. Naopak, aj jej vyjadrenia potvrdzovali,\nže poručiteľka podľa vlastných slov o žiadny kontakt záujem nemala. Žalobkyňa na druhej strane\ndostatočným spôsobom preukázala, že prejavila snahu o nadviazanie kontaktu s poručiteľkou, resp.\nprejavila záujem o ňu ako takú. Existenciu zákonného dôvodu na vydedenie v konaní preukazovalo\nvýlučne vyjadrenie poručiteľky v listine o vydedení, kde poručiteľka uviedla, že ju žalobkyňa vyhodila\nzo svojho bytu. Vzhľadom na nemožnosť výpovede poručiteľky mal súd prvej inštancie za to, že\nje v podstate nemožné ustáliť dôvody zhoršenia vzťahov medzi žalobkyňou a poručiteľkou, keďže\n\nvyjadrenie poručiteľky z listiny o vydedení je v ostrom rozpore s tvrdeniami žalobkyne. Súd prvej inštancie\nskonštatoval, v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, neboli príčiny zhoršenia\nvzťahov medzi žalobkyňou a poručiteľkou pre posúdenie zákonnosti dôvodu na vydedenie žalobkyne\nrozhodujúce. Rozhodujúcim bolo následné správanie oboch strán do roku 2012, keď bola spísaná listina\no vydedení. Súd prvej inštancie pokladal za preukázané, že to bola poručiteľka, ktorá o žiadny následný\nkontakt so žalobkyňou nemala záujem a realizáciu akéhokoľvek kontaktu sama znemožnila. Z vyjadrenie\nporučiteľky vyplývalo, že ani ona sama nemala od ňou tvrdeného „vyhodenia“ z bytu žalobkyne o kontakt\nso žalobkyňou záujem. K postoju poručiteľky žalobkyňa uviedla, že ona sa opakovane pokúšala mamu\nkontaktovať a nadviazať s ňou komunikáciu, pričom táto to odmietala. Za rozhodujúce však súd prvej\ninštancie považoval výpovede svedkýň L. Svedkyňa Z. potvrdila všetky relevantné skutočnosti tvrdené\nžalobkyňou. Svedkyňa potvrdila, že bola opakovane svedkom situácie, že počas spoločného bývania s\nporučiteľkou prišla na návštevu žalobkyňa s rodinou, poručiteľka sa zamkla do svojej izby alebo odišla\npreč, čím znemožňovala akýkoľvek kontakt. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou a svedkyňou Z. potvrdila\naj svedkyňa M.. Súd prvej inštancie nakoniec skonštatoval, že žalovaná v konaní skutkové tvrdenia\nžalobkyne účinne nerozporovala. Zároveň svojimi vyjadreniami naopak podporovala tvrdenia žalobkyne.\nUviedla, že poručiteľka nechcela rozprávať o svojej minulosti, neuviedla teda žiadne dôvody, prečo nie je\ns dcérou v kontakte, resp. že by za to bola zodpovedná dcéra. Taktiež uviedla, že sama aktívne nabádala\nporučiteľku, nech si veci s dcérou dá do poriadku, pričom poručiteľka odmietla a uviedla, že žalovaná je\nako jej rodina. Nakoniec pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že pravdivosť tvrdení žalobkyne potvrdil\naj nesporný vzťah poručiteľky a jej vnuka Dominika Škrípa. Nebolo sporné, že počas prvých siedmich\nrokov jeho života mali veľmi dobrý vzťah, poručiteľka sa podieľala na jeho výchove, pričom nebola sporná\nani skutočnosť, že od novembra 2004 medzi nimi nebol žiadny kontakt. Súd prvej inštancie na základe\nvšetkých uvedených skutočností skonštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa sa snažila\no kontakt s poručiteľkou, pričom táto o kontakt nemala záujem a akúkoľvek snahu žalobkyne aktívne\nodmietala. V dôsledku tejto skutočnosti nie je naplnená hypotéza právnej normy uvedená v § 469a ods. 1\npísm. b) OZ, v zmysle ktorej môže poručiteľ vydediť potomka, ak tento o poručiteľa neprejavuje opravdivý\nzáujem, ktorý by ako potomok prejaviť mal. V konaní bolo preukázané, že to bola poručiteľka, ktorá\nznemožnila žalobkyni takýto záujem prejaviť. Poručiteľka teda vydedila žalobkyňu v rozpore so zákonom,\na preto súd prvej inštancie rozhodol, že listina o vydedení je neplatná. Čo sa týka určenia neplatnosti\nzávetu, súd prvej inštancie uviedol, že listina, ktorou bol spísaný závet mala všetky obsahové náležitosti\nv zmysle § 476 ods. 1 OZ, v dôsledku čoho bol spísaný platne; obsah však bol v rozpore s § 479 OZ,\na preto je v časti, v ktorej odporuje právu žalobkyne na polovicu jej zákonného dedičského podielu,\nneplatný. Závet by v tejto časti bol platný len v prípade, ak by bola žalobkyňa v súlade so zákonom\nvydedená, avšak táto podmienka splnená nebola. Závet je tak v súlade s § 40a OZ voči žalobkyni v\nčasti, v ktorej ju ukracuje o jej zákonný podiel relatívne neplatný, keďže sa tejto neplatnosti úspešne\ndovolala. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení\ns § 262 ods. 1 CSP a trovy konania priznal žalobkyni, ktorá bola v celom rozsahu úspešná.\n7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná, a to v rozsahu výroku o III., ktorým\nsúd prvej inštancie rozhodol o trovách konania, dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a teda že\nrozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie\naplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal trovy konania žalobkyni, pričom aplikoval\nzásadu úspechu v konaní. Žalovaná prostredníctvom odvolania apeluje na aplikáciu ust. § 257 CSP,\npodľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného\nzreteľa. Ako tieto dôvody uviedla, že stranou sporu sa stala bez toho, aby sa o to akýmkoľvek spôsobom\npričinila sama, stalo sa tak z rozhodnutia poslednej vôle poručiteľky, ktorá ju označila ako jedinú\nzávetnú dedičku. Ďalej uviedla, že trpí závažným onkologickým ochorením, ktoré predstavuje extrémnu\nfyzickú, psychickú a finančnú záťaž. Liečba je dlhodobá, nákladná a vyčerpávajúca vo všetkých\naspektoch bežného života. Ako dôkaz priložila lekárske správy potvrdzujúce vyššie uvedený nepriaznivý\nzdravotný stav. Finančné prostriedky, ktorými žalovaná disponuje, sú primárne určené na zabezpečenie\nliekov, výživových doplnkov, špeciálnej stravy, zdravotných pomôcok a ďalších nevyhnutných výdavkov\nspojených s ochorením. V dôsledku tohto stavu je odkázaná na invalidný dôchodok, ktorého výška\npokrýva len základné a najnutnejšie životné náklady, ktoré žalovaná má, t. j. bývanie, strava, lieky\na energie. Ak by súd neaplikoval § 257 CSP a uložil by jej nahradiť trovy konania, malo by to pre\nžalovanú závažné likvidačné dôsledky, ktoré by sa prejavili v majetkovej sfére a prirodzene aj po stránke\nzdravotnej, ak by prostriedky, ktoré doposiaľ vynakladá na liečbu, bola nútená vynaložiť na úhradu trov\nkonania. Poukázala na to, že si prešla osobným bankrotom, a hoci prešla oddlžením, jej majetkové\npomery sa žiadnym spôsobom nezlepšili ani nezmenili. V prípade, ak by bola povinná nahradiť trovy\n\nkonania, bolo by to v rozpore so samotným zmyslom a účelom oddlženia, keď jej štát na jednej strane\numožnil zbaviť sa dlhov, aby ju na druhej strane zaťažil novým, ktorý ani nie je schopná splniť. Mala za\nto, že všetky vyššie uvedené závažné okolnosti na jej strane jednoznačne založili existenciu dôvodov\nhodných osobitného zreteľa, v zmysle ust. § 257 CSP, a preto žiada odvolací súd, aby vo svojom\nrozhodnutí existenciu týchto dôvodov aj zohľadnil. Poukázala pritom na niekoľko rozhodnutí slovenských\nsúdnych autorít a uviedla, že aplikácia § 257 CSP slúži na zmiernenie neprimeranej tvrdosti zákona a\nvyžaduje od súdu, aby citlivo posúdil všetky okolnosti prípadu vrátane osobných a majetkových pomerov\nsporovej strany. Navrhla preto, aby odvolací súd rozhodol tak, že zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvo výroku o trovách konania a to tak, že stranám sa náhrada trov konania nepriznáva a žiadna zo strán\nnemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n8. Odvolanie žalovanej bolo žalobkyni doručené na vedomie; žalovaná sa k podanému odvolaniu\nnevyjadrila.\n9. Odvolací súd výzvou zo dňa 01.06.2026 vyzval žalobkyňu, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila k možnému\npoužitiu ust. § 257 CSP, nakoľko súdom prvej inštancie toto ustanovenie použité nebolo. Táto výzva\nbola žalobkyni doručená dňa 17.06.2026, v určenej lehote sa k nej nevyjadrila.\n10. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích\ndôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§\n385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.\n11. Žalovaná sa podaným odvolaním domáhala zmeny výroku III., ktorým súd prvej inštancie žalobkyni\npriznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to z dôvodu, že v danom\nprípade mala za to, že na jej strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodnili\naplikáciu ust. § 257 CSP.\n12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je\ndoplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,\nktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.\n13. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n14. Zo znenia § 257 CSP vyplýva, že uvedené ustanovenie sa aplikuje výnimočne. Predpokladom\nvýnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku\nzo zásady zodpovednosti za úspech v konaní, ktorá je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia\nustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti.\nVýnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane\nstrán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,\nmusí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť\ndôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či\npostup strany v konaní.\n15. Toto ustanovenie je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol\ncelú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné\npodmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej\nnormy. Je vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na\nrozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Zo znenia\nuvedeného ustanovenia je pritom zrejmé, že zákon vyžaduje vždy spojenie dvoch podmienok a to: a/\ndôvodov hodných osobitného zreteľa a b/ výnimočných okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa\nani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie,\nalebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje len sama\nskutočnosť, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore\nzvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany.\n16. Odvolací súd uvádza, že žalovaná prostredníctvom podaného odvolania a k nemu priložených listín\ndostatočne preukázala odôvodnenosť aplikácie ust. § 257 CSP. v prvom rade odvolací súd vzal do úvahy\n\nskutočnosť, že žalovaná je onkologickou pacientkou poberajúcou invalidný dôchodok, ktorý zároveň\npredstavuje jej jediný príjem. Žalovaná zároveň preukázala, že si prešla osobným bankrotom, pričom\nnapriek oddlženiu sa jej majetkové pomery žiadnym spôsobom nezmenili (už vôbec nie k lepšiemu).\n17. Zároveň však pri aplikácii ust. § 257 CSP považoval odvolací súd za dôležité prihliadnuť aj na\nskutočnosť, že žalovaná sa nestala stranou sporu svojim pričinením, ale z dôvodu, že poručiteľka ju\noznačila vo svojom závete ako jedinú závetnú dedičku. Skutočnosť, že sa následne v priebehu konania\naktívne bránila voči žalobkyňou uplatnenému nároku, nemôže byť pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania pripočítaná v jej neprospech (k tomu pozri uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24.10.2019,\nsp. zn. IV. ÚS 83/2019).\n18. Žalovanou vymenované okolnosti, ktoré považovala za dôvody hodné osobitného zreteľa, sa možno\njednotlivo nejavia ako dostatočne závažné, spôsobujúce postup podľa § 257 CSP, avšak odvolací súd\nmal za to, že pokiaľ zoberie do úvahy všetky dôvody kumulatívne, je potrebné návrhu žalovanej vyhovieť,\nnakoľko práve s prihliadnutím na všetky ňou špecifikované okolnosti, uloženie povinnosti žalovanej\nnahradiť trovy konania žalobkyni by pôsobilo neprimerane tvrdo, napriek tomu, že bola neúspešnou\nstranou v spore. Zjavne ide o celkom výnimočný prípad, v ktorom zvolený postup podľa § 257 CSP\nnebude slúžiť ako nástroj na finančné prilepšenie žalovanej, alebo nástroj na vyrovnanie majetkových\nrozdielov medzi žalobkyňou a žalovanou, práve naopak, odstráni sa neprimeraná prísnosť voči žalovanej\nako strane sporu, ktorá úspech nemala; sama náhradu trov konania uhradiť nemôže z dôvodov, ktoré\nnezavinila, prípadne ak by ich aj uhradiť vedela, bolo by tomu tak len s veľkými ťažkosťami.\n19. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil výrok III. napadnutého\nrozsudku tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\n20. Možnosť zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie je vlastnosťou apelačného opravného systému,\nvrátane systému neúplnej apelácie, na ktorom je založené odvolacie konanie v sporovom konaní. Pokiaľ\nnie je možné rozhodnutie potvrdiť, pretože odvolanie je úplne alebo sčasti dôvodné a zároveň tu nie sú\ndané dôvody pre zrušenie rozhodnutia, je povinnosťou odvolacieho súdu preskúmať skutkovú i právnu\nstránku veci a meritórne rozhodnúť. Limity odvolacieho prieskumu sú dané v ustanoveniach § 379 až\n383 CSP. Účelom opravného prostriedku a v súvislosti s jeho uplatnením aj účelom odvolacieho konania\nje zákonom predpísaným spôsobom dosiahnuť nápravu právnych alebo skutkových pochybení súdu\nprvej inštancie.\n21. Vzhľadom na vyššie uvedené, o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §\n396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnej zo strán nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bol odvolací\nnávrh žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná a navrhovala, aby odvolací súd nepriznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán; navyše ako vyplýva aj zo smaotného obsahu\nspisu, žalobkyni v odvolacom konaní žiadne trovy ani nevznikli.\n22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\n\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/89/2018", "guid": "0eb3e031-b194-49dc-a541-8d9c14a0fc7a:52979191-35bd-483b-a2b7-9ec05913f589", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bbc60848-928d-4f46-940c-2f4ae8467b86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.83.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/2019 z 24. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-24", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.83.2019.1"}, {"guid": "aebb7436-a8d2-4213-a1ec-b32f9d50e67d:4bb38497-04bc-4f1a-8da2-a94ae5a26d9b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6923202286.2", "spisova_znacka": "14Co/24/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/24/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6923202286.2"}], "citovane_v": []}