{"guid": "1636c8f7-5e22-4e4e-a817-199b51a3c39f:53cf9daa-0e59-473d-9cf1-4cbf933bbe7e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1318207357.2", "spisova_znacka": "15CoCsp/13/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15CoCsp/13/2025 z 25. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. februára 2026, sp. zn. 15CoCsp/13/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1318207357.2", "identifikacne_cislo": "1318207357", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Silvia Walterová", "sudca_id": 666, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-walterova-666", "datum_vydania": "2026-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/483", "nazov": "zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/53cf9daa-0e59-473d-9cf1-4cbf933bbe7e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1318207357.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1318207357.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1318207357.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15CoCsp/13/2025\n1318207357\n25. 02. 2026\nJUDr. Silvia Walterová\nECLI:SK:KSBA:2026:1318207357.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov\nsenátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia\ns.r.o., IČO:35 831 154, Bratislava-mestská časť Staré Mesto, Mýtna č. 48,zastúpený: JUDr. Ján Šoltés,\nadvokát, Bratislava, Mýtna č. 48, proti žalovanej: N. W. P. U. G. R. A. Á. C. U. Z. Á. , G. V. XX.XX.XXXX, E.\nK. B., E. Č.. XX, zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát, Žilina, Pavla Mudroňa č. 1191/5, o zaplatenie\nsumy 1.551,72 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava\nIV zo dňa 21. februára 2025, č.k. B3-21 Csp 90/2018-294, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21. februára 2025, č.k.\n90/2018-294, vo výroku I. m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.\n\nB3-21 Csp\n\nII. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\n1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.2.2025, č.k. B3-21 Csp 90/2018-294\n(v poradí\ndruhom), I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 608,81 € s 5 % úrokom z omeškania\nz uvedenej sumy od 21.4.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. v\nzostávajúcej časti žalobu zamietol; III. konanie v časti o zaplatenie sumy 104,97 € a sumy 6,79 € s\npríslušenstvom zastavil; IV. žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal\nzo žaloby doručenej súdu dňa 29.11.2018, ktorou sa právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová\nbanka, a.s. domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.551,72 € s príslušenstvom, titulom nedoplatku\npôžičky vzniknutej zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 29.4.2014, č. XXXXXXX a úhrady nákladov spojených\ns vymáhaním pohľadávky. Žalobu právny predchodca žalobcu odôvodnil tým, že ako právny nástupca\nspoločnosti Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s\nním v zmysle Projektu zlúčením, ako právny nástupca pokračoval\nv prevádzkovaní\ntzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., ktorým sa rozumejú\nvšetky ostatné zložky podnikania zanikajúcej spoločnosti, okrem TRIANGEL - splátkového predaja a\nleasingu QCar. Dňa 29.4.2014 uzavrel Consumer Finance Holding a.s. so žalovanou Zmluvu o pôžičke\nč. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol ako veriteľ žalovanej pôžičku vo výške 1.800,- €, ktorú sa\nžalovaná zaviazala splácať v pravidelných\n60. mesačných splátkach po 56,14 € do\ncelkovej sumy pôžičky 3.368,40 €. Do dňa podania žaloby na súd uhradila žalovaná z vyššie uvedenej\nzmluvy sumu 1.086,22 €. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú\npôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v súlade so\nzmluvou a podmienkami\nk zmluve dňa 10.12.2015 listom - predžalobná upomienka,\nvyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, pričom ju upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého\núveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, dňa 19.2.2016\n\npredmetný úver zosplatnil v zmysle čl. 8.4 Zmluvných podmienok, o čom bola žalovaná informovaná\nlistom zo dňa 28.2.2016 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Celkový dlh žalovanej ku\ndňu podania žaloby na súd predstavuje sumu 1.551,72 €, ktorú sumu si uplatňuje spolu so zákonnými\núrokmi z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti ,\nkeďže oznámenie bolo zaslané žalovanej obyčajnou listovou zásielkou\na v zmysle čl. 11.2\nZmluvných podmienok sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu.\nKu dňu podania žaloby mala žalovaná uhradiť sumu 2.631,15 €, pričom k tomuto dňu uhradila sumu\n1.086,22 €, ktorá je riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Súčasťou pohľadávky sú aj\nnáklady, ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo výške 6,79 €, ktoré si uplatňuje v zmysle\n§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka; zmluvnú pokutu uvedenú v prehľade splátok si neuplatnil.\n1.2. Z dôvodu postúpenia predmetnej pohľadávky právnym predchodcom žalobcu na spoločnosť Intrum\nSlovakia s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 30.11.2017, uznesením zo dňa 12.4.2019, č.k.\n21 Csp 90/2018-96, v súlade s § 80 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.) pripustil\nzmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s.: skrátený\nnázov: VÚB, a.s. z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154.\n1.3. Podaním doručeným súdu dňa 20.11.2019 vzal žalobca žalobu v časti zaplatenia sumy 104,97 €\nspäť z dôvodu úhrady žalovanou, a to dňa 7.12.2018 vo výške 10,- €, dňa 19.3.2019 vo výške 9,48 €,\ndňa 1.4.2019 vo výške 18,95 €, dňa 2.5.2019 vo výške 22,18 €, dňa 31.5.2019 vo výške 22,18 €, dňa\n4.7.2019 vo výške 22,18 € a súčasne vzal žalobu späť aj\nv časti nároku na zaplatenie\nnákladov spojených s uplatnení pohľadávky vo výške 6,79 €\ns príslušenstvom.\nZotrvával na žalobe tak, že žalovaná mu je povinná zaplatiť sumu 1.439,96 € s 5,05 % ročným úrokom\nz omeškania zo sumy: 1.544,93 € od 5.3.2016 do 7.12.2018;\n1.534,96 € od 8.12.2018\ndo 19.3.2019; 1.525,45 € od 20.3.2019 do 1.4,2019; 1.506,50 € od 2.4.2019 do 2.5.2019; 1.484,32 €\nod 3.5.2019 do 31.5.2019; 1.462,14 € od 1.6.2019 do 4.7.2019; 1.439,96 € od 5.7.2019 do zaplatenia,\nvšetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n2. Po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 16.1.2020, č.k.\n21\nCsp 90/2018-134, v spojení s opravným uznesením zo dňa 4.11.2021, č.k.\n21\nCsp 90/2018-194 a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 23.8.2022, č.k. 15 CoCsp 9/2022-203, vo veci nariadil súd prvej inštancie\npojednávanie, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu (dňa 21.02.2025), nakoľko\nmali termín pojednávania vykázaný, lehotu na prípravu pojednávania zachovanú, právni zástupcovia\nsporových strán sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnili a žiadali pojednávať v ich neprítomnosti;\nvykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobou a priloženými listinnými dôkazmi, na základe\nčoho zistil nasledovný skutkový stav. Zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 29.4.2014, č. XXXXXXX,\nuzavretej medzi Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanou zistil, že žalovanej bola poskytnutá\nbezúčelová pôžička vo výške 1.800,- €, ktorú sa zaviazala splácať\nv\n60. pravidelných mesačných splátkach po 56,14 € poštovou poukážkou. Priemerná hodnota RPMN\npredstavovala 20,54 %, RPMN 32 %, fixná úroková sadzba bola dohodnutá na 32 % , prvá splátka\nbola dohodnutá na deň 20.5.2014 so splatnosťou aj ďalších splátok k 20. dňu kalendárneho mesiaca,\ntermín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý ako 04/2019, spôsob čerpania pôžičky bol v hotovosti.\nCelkové náklady spotrebiteľa - žalovanej činili sumu\n1.568,40 € a celková čiastka, ktorú\nžalovaná mala z úveru zaplatiť predstavovala sumu 3.368,40 €. Podľa čl. I. a čl. II. Zmluvy (Osobné\núdaje o klientovi a Údaje o zamestnaní\na finančnej situácii), žalovaná bola starobnou\ndôchodkyňou s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 282,- €, doklad doložený k Zmluve kópia výplatnej pásky; iné údaje zisťované neboli. Z prehľadu splátok a úhrad pôžičky žalovanou ku dňu\n30.9.2018 vyplynulo, že žalovaná vyčerpala peňažné prostriedky v plnej výške, z dlžnej sumy uhradila\nžalobcovi sumu 1.086,22 € s tým, že výška nákladov spojených s uplatnením pohľadávky činila sumu\n6,79 € za manipulačný poplatok. Žalovaná od septembra 2015 predmetnú pôžičku riadne nesplácala a\nod októbra 2015 bola v omeškaní s jej splátkami. Listom zo dňa 10.12.2015 - Predžalobná upomienka vyzval žalobca žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach\nv celkovej výške 163,20 €\nz predmetnej zmluvy bezodkladne s tým, že ak do 5.2.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v októbri\n2015, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná si zásielku neprevzala v odbernej lehote a žalobcovi sa\nzásielka vrátila dňa 8.1.2016. Listom zo dňa 28.2.2016 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej\nvyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu z úverovej zmluvy č. 6176912 z dôvodu neuhradenia dlžných\nsplátok v zmysle predžalobnej upomienky a zároveň bola žalovaná vyzvaná na zaplatene dlžnej sumy\n1.665,98 €, z čoho istina predstavovala sumu 1.659,22 €.\n\n3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 261 ods. 6 písm. d/,\n§ 273 ods. 1, § 365 ods. 1, 497, § 502 ods. 1, § 504 Obchodného zákonníka,\n§ 39, § 41, § 52\nods. 1, ods. 2, § 53 ods. 5, ods. 9, § 54 ods. 2, § 54a, § 101, § 103, § 524\nods. 1,\nods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 3 písm. f/, § 2 písm. a/, b/, d/, § 7 ods. 1, ods. 2, §\n9 ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a\npôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 30.4.2014, § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 180\nC.s.p., dôvodiac tým, že vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, (v sume 104,97 € a v sume 6,79\n€ s príslušenstvom) konanie v tejto časti zastavil, pričom súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím\nnebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania. Uviedol, že medzi stranami\nsporu bolo nesporné, že dňa 29.4.2014 bola medzi žalovanou ako dlžníkom a spoločnosťou Consumer\nFinance Holding, a.s. (právnym predchodcom žalobcu) ako veriteľom, uzavretá zmluva o poskytnutí\npôžičke bližšie špecifikovaná v bode 9. odôvodnenia rozsudku. V konaní bolo taktiež nesporné, že\nprávny vzťah založený predmetnou zmluvou o pôžičke je vzťahom spotrebiteľským s odkazom na\nrelevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch, Smernice rady\n(ES) č. 93/13/EHS, zo dňa 5.4.1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, z dôvodu\nktorého skúmal v prvom rade platnosť predmetnej úverovej zmluvy\nv záujme\nochrany žalovanej ako spotrebiteľa. Skutočnosti, ktoré v rámci platnosti predmetnej zmluvy o pôžičke\nnamietala žalovaná a ktoré skutočnosti boli medzi stranami sporu sporné boli: nepreukázanie aktívnej\nvecnej legitimácie žalobcu, ktorý nepreukázal, že predmetná pohľadávka bola pri postúpení splatná,\npreto v rozpore s § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. nemohlo dôjsť k postúpeniu „živého úveru“ a tak zmluva\no postúpení pohľadávok na žalobcu je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, čím žalobca\nnepreukázal svoju aktívnu legitimáciu; absencia špecifikácie termínu doby trvania zmluvy a termínu\nkonečnej splatnosti úveru\nv zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010\nZ.z.; výška úrokovej sadzby 32 % ročne je\nv rozpore s dobrými mravmi, čo má za\nnásledok neplatnosť zmluvy v tejto časti, takže zmluva je bezúročná a bez poplatkov; nekonanie veriteľa\npri uzatváraní predmetnej zmluvy o pôžičke s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č.\n129/2010 Z.z., z ktorého dôvodu nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru\npodľa § 11 ods. 2 zákona\nč. 129/2010 Z.z.; neexistencia splnenia podmienok pre platné\nvyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka; vznesenie\nnámietky premlčania nároku v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd konštatoval,\nže v prvom rade skúmal splnenie podmienky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, pričom\nna základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že sa jedná o pohľadávku nebankového\nsubjektu Consumer Finance Holding, a.s., ktorej vlastníkom sa stala VÚB, a.s. až následne v dôsledku\nzlúčenia subjektov, preto na tento prípad nie je možné aplikovať § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nakoľko\nVÚB, a.s. nedisponovala bankovou pohľadávkou, nemožno na otázku platnosti postúpenia predmetnej\npohľadávky na žalobcu Intrum Slovakia s.r.o. aplikovať § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré ustanovenie\nje možné aplikovať iba na pohľadávku, ktorá vznikne banke. Z tohto dôvodu postúpenie predmetnej\npohľadávky voči žalovanej zo strany VÚB, a.s. na žalobcu Intrum Slovakia s.r.o. Zmluvou o postúpení\npohľadávok zo dňa 30.11.2017 vyhodnotil ako platnú, v dôsledku čoho žalobca má v spore aktívnu vecnú\nlegitimáciu. Odhliadnuc od tejto skutočnosti sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že aj ak by sa na postúpenie\npredmetnej pohľadávky (hypoteticky) vzťahoval § 92 ods. 8 zákona o bankách, s účinnosťou od 1.1.2018\ndošlo k zlúčeniu a rozdeleniu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. a jej právnym nástupcom\nsa stala VÚB, a.s., ktorá by nadobudla práva\na povinnosti veriteľa, teda aj to, že účinky\nprávnych úkonov pôvodného veriteľa by zostali zachované a zlúčenie by nemalo vplyv na platnosť a\núčinnosť úkonov právneho predchodcu VÚB, a.s. Výzvy pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding,\na.s. žalovanej zo dňa 10.12.2015 a dňa 28.2.2016 by tak zostali zachované a považovali by sa za\nvýzvy VÚB, a.s. Výzva zo dňa 10.12.2015 na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bola žalovaná v\nomeškaní (špecifikovaná v bode 11. odôvodnenia rozsudku), bola zasielaná žalovanej doporučenou\nzásielkou, ktorú v odbernej lehote neprevzala, čím sa ale považuje zásielka za doručenú. Ako vyplýva\nz prehľadu splátok a úhrad pôžičky žalovanej, táto bola v omeškaní so splácaním pôžičky dlhšie ako 90\nkalendárnych dní, teda VÚB, a.s. bola v zmysle § 92 ods. 8 zákona\no bankách oprávnená aj\nbez súhlasu žalovanej postúpiť pohľadávku žalovanej na tretiu osobu. Predžalobnú upomienku zo dňa\n10.12.2015 je potrebné považovať z hľadiska jej obsahu. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti\núveru právny predchodca žalobcu realizoval až listom zo dňa 28.02.2016, ktorou listinou iba oznamoval\nžalovanej skutočnosť, ku ktorej došlo dňa 19.2.2016, aj keď v tejto listine nie je uvedený dátum kedy\nk zosplatneniu došlo. Skutočnosť, že dátum zosplatnenia nie je v predmetnej listine - Oznámenie o\nvyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 28.2.2016 uvedený, neznamená že k zosplatneniu došlo až\ndňom doručenia ho žalovanej. Oznámenie o zosplatnení úveru má deklaratórny charakter, ktorým bol\n\npotvrdený skôr vzniknutý právny stav, keďže z predžalobnej výzvy zo dňa 10.12.2015 jasne vyplýva,\nže ak žalovaná neuhradí splátku splatnú v októbri 2015 do určitej lehoty, 5.2.2016, veriteľ pristúpi k\nzosplatneniu dlhu, z čoho je zrejmé, že žalovanej bolo zrejmé, že ak neuhradí v určenej lehote splátku\npôžičky splatnú za október 2015, dôjde k zosplatneniu celého dlhu. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal\nza to, že aj podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách by boli splnené všetky podmienky na platné postúpenie\npredmetnej pohľadávky na žalobcu, čím sa stal aktívne vecne legitimovaným vo veci. Dodal, že v zmysle\nplatnej judikatúry vyšších súdnych autorít (napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 4 Obo 210/01, sp.zn. 2 Obo 49/2008), „relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky\ndlžníkovi v zmysle § 526 ods. 2 OZ je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na\nvymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku\nexistenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.“ K námietke žalovanej ohľadom riadnej nešpecifikácie\ntermínu splatnosti úveru a dobu trvania zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. odkázal\nna odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.8.2022, č.k. 15 CoCsp 9/2022-203, a\nto bod 9. z dôvodu, že podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, zo dňa 23.4.2008,\nustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona\nč. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak,\nže nie je nutné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem doby trvania zmluvy aj termín\nkonečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v podobe konkrétneho dátumu. Je potrebné toto vykladať\neurokonformne tak, že k dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aj termínu konečnej doby trvania\nzmluvy v súlade\ns čl. 10 ods. 2 písm. c/ Smernice sa vyžaduje požiadavka len na uvedenie\ndoby či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy\no úvere boli zmluvné podmienky čl. VIII. bod 6. upravujúce podmienky splácania pôžičky, z ktorého\njasne vyplýva, že splátky treba platiť pravidelne mesačne v sume a termínoch určených splátkovým\nkalendárom, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy o úvere, pričom splátky boli splatné\ndo 20. dňa v kalendárnom mesiaci, z ktorého potom vyplýva, ak bol termín konečnej splatnosti pôžičky\nurčený číslom „4/2019,“ konkrétnym dátumom konečnej splatnosti bol deň 20.4.2019, z čoho vyplýva,\nže zmluva obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona\nč. 129/2010 Z.z., z\nktorého dôvodu táto námietka žalovanej je nedôvodná. K ďalšej námietke žalovanej o bezúročnosti a\nbezpoplatkovosti úveru z dôvodu výšky úrokovej sadzby pre rozpor s dobrými mravmi prvoinštančný\nsúd konštatoval, že mal z vykonaného dokazovania preukázané, že predmetom zmluvy o úvere zo dňa\n29.4.2014 bolo poskytnutie pôžičky žalovanej vo výške 1.800,- €, ktorú sumu sa zaviazala žalovaná\nveriteľovi splácať\nv 60. pravidelných mesačných splátkach po 56,14 € k 20. dňu v mesiaci\nspolu s dohodnutou fixnou úrokovou sadzbou 32 % ročne, RPMN predstavovala 32 %, priemerná\nRPMN 20,54 %. Aj keď maximálna výška úrokov ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky\npri peňažných pôžičkách, ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná\nvýlučne na dohodu zmluvných strán, táto výška nie je neobmedzená. Dohoda\no výške úrokov\ntotiž musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny\núkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. Preto v prípade dohodnutých úrokov skúmal, či\ndohodnuté úroky presiahli mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Zo\nštatistických údajov Národnej banky Slovenska vyplýva, že priemerná úroková sadzba spotrebiteľských\núverov pre obyvateľstvo\ns platnosťou od 1 do 5 rokov za rozhodné obdobie apríl 2014,\nkedy bola uzatváraná úverová zmluva medzi žalobcom a žalovanou, sa pohybovala v kategórii Nové\nobchody - domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1 - 5 rokov vo výške 12,62 % ročne.\nDohodnutá výška úrokov medzi stranami sporu však presahovala mieru úrokov poskytovanú peňažnými\nústavmi v čase uzavretia zmluvy. Získanie neprimeranej majetkovej výhody žalobcom na úkor žalovanej\nby bolo možné považovať za úžeru a v takomto prípade treba považovať celý právny úkon úverovej\nzmluvy za neplatný. Obdobné platí aj vo vzťahu k RPMN, ktorá rovnako prevyšovala priemernú RPMN\nspotrebiteľských úverov pre obyvateľstvo s platnosťou od 1 do 5 rokov v danom období (14,36 %),\npričom toto prevýšenie nie je možné považovať za nepodstatné. Takáto výška úroku odporuje dobrým\nmravom napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym\nzabezpečovacím prostriedkom. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad 5\nCdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len\nten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v\nsituácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri\npeňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou\nodplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“\nobvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník\nposkytoval veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky. Úroková sadzba 32 % je podľa jeho názoru\njednoznačne úžernícka, pretože predstavuje viac o 300 % ako úroková sadzba poskytovaná peňažnými\n\nústavmi. Vzhľadom na to dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom,\nktorý sa prieči dobrým mravom,\nv dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka\nneplatná. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s citovaným ustanovením zákona a tak sa nesmie\npriečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté\núroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2009, sp.zn. 1 M Cdo 1/2009). V tejto súvislosti\ndal do pozornosti aj rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci sp.zn. 3 Co 114/2014, v ktorom sa\nvyjadril aj k výške zmluvných úrokov. V prípade neplatnosti zmluvy v časti dohodnutej úrokovej sadzby,\npotom predmetná zmluva o pôžičke neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ako jednu z\nnáležitostí podľa § 9 ods.2 písm. i/ zákona č.129/2010 Z.z., keďže sa jedná o absolútnu neplatnosť,\npričom súd nemôže chýbajúcu časť zmluvy nahradiť úrokovou sadzbou v tom čase platnou pre obdobné\núvery a pri neplatnosti zmluvy v časti úrokovej sadzby je potom aj nesprávna ročná percentuálna miera\nnákladov v neprospech spotrebiteľa. K námietke žalovanej, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere\nnekonal\ns odbornou starostlivosťou, preto nemôže vyžadovať od žalovanej ako\nspotrebiteľa jednorazové splatenie úveru a v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1\nzákona\nč. 129/2010 Z.z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd prvej\ninštancie uviedol, že za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona sa považuje\nposudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a\nrodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na\núčely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Z predmetnej zmluvy o poskytnutí pôžičky,\nčl. I. a čl. II. vyplýva, že veriteľ skúmal osobné a majetkové pomery dlžníka - žalovanej, čo vpísal do\nzmluvy tak, že sa jedná o starobnú dôchodkyňu, bez akýchkoľvek ďalších zisťovaní jej osobného stavu,\nmajetkových pomerov, výdavkoch na splácanie iných úverov či platieb na domácnosť. Žalobca uviedol\nčistý mesačný príjem žalobkyne vo výške 282,- € s tým, čo mal preukázané výplatnou páskou. V konaní\nzistil, že žalobca skúmal bonitu žalovanej predtým ako s ním vstúpila do zmluvného vzťahu, t. j. jej\nschopnosť úver v budúcnosti splácať s tým, že toto skúmanie sa na základe predložených listinných\ndôkazov javí ako čisto formálne. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v §\n7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné aká bola reálna finančná, majetková,\nsociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu\nbonity klienta. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp.\nobjektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa\nvyužívať verejne dostupné informácie, akými sú napríklad štátom publikované údaje\no\nživotnom a existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006 Z.z. a tieto porovnávať so známymi alebo\nod spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch\na\nvýdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33 Cdo 2178/2018). Overovanie bonity\nžalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru a z\nreportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného registra bankových informácií, nemožno\npovažovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou [porovnaj\nrozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.9.2020, č.k. (správne sp.zn., poznámka odvolacieho\nsúdu) 2 CoCsp 20/2020]. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí\niba formálny a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť\nspotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov\nžiadateľa. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi a navyše neúplné, nemožno samo osebe\npovažovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Takýto\nspôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver\nveriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej\nexistencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov)\na účelové\npoužitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti\nspotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť\núveru podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou\nstarostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj\npreukázanie tvrdených skutočností príslušnými listinami, resp. bola predložená jedna výplatná páska.\nŽalobca vôbec nemal reálnu predstavu\no majetkovej situácii žalovanej, o jej osobnom\nstave. Závažnejším nedostatkom pri skúmaní bonity žalovanej však je, že nedošlo k skutočnému\novereniu výdavkov na strane žalovanej, nie je reálne a je vysoko nepravdepodobné, aby nemala žiadne\nmesačné výdavky pri mesačnom čistom príjme 282,- €. Za vyššie uvedených zistení, ak by žalobca\nkonal vyžadovanou odbornou starostlivosťou, nemohol by sa uspokojiť s takýmito tvrdeniami žalovanej.\nPokiaľ ide\no skúmanie úverového zaťaženia žalovanej, žalobca nepreukázal že\n\nby vôbec úverové zaťaženie žalovanej v čase pred uzatváraním predmetnej zmluvy o pôžičke skúmal.\nVšetky tieto skutočnosti v ich súhrne mali viesť žalobcu k podrobnejšiemu skúmaniu bonity žalovanej,\nnajmä vo vzťahu k jej výdavkom. Žalobca v rozpore s odbornou starostlivosťou naopak vychádzal pri\nvýpočte splátky výlučne z jedinej výplatnej pásky s čistou mzdou 282,- €.\nV danom prípade\nnebolo preukázané, že by žalobca mal k dispozícií doklady o výdavkoch žalovanej, najmä nákladoch\nna bývanie, doklady SIPO, pri uzatváraní zmluvy, ani vedomosť\no majetkových pomeroch\nžalovanej, teda kde táto bývala, aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzala a taktiež nepreukázal\nani iné doklady, resp. zistenia o jeho výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných životných\npotrieb. Bez toho, aby žalobca preukázal, že skúmal aj výdavky na strane žalovanej, nemohol mať reálny\nobraz o majetkovej situácii spotrebiteľa potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver\n(porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.10.2021, sp.zn. 14 CoCsp 3/2021).\nMal potom za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno skúmania pravidelných výdavkov žalovanej\npred samotným uzavretím uvedenej úverovej zmluvy, ani nahliadnutie do databáz úverových registrov\na databáz bánk za účelom skúmania výdavkov žalovanej, preto pokiaľ žalobca nepozná celkový objem\nvýdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či spotrebiteľ je alebo nie je schopný splácať požadovaný\núver (porovnaj rozsudky Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.6.2022, sp.zn. 20 CoCsp 18/2022 a zo\ndňa 24.11.2022, sp.zn. 18 CoCsp 15/2022). Uvedené je možné považovať iba za formálne overenie\nbonity žalovanej, nie však skutočné overenie bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods.\n1 zákona o spotrebiteľských úveroch. K povinnosti súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity\nspotrebiteľa odkázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/18. Z uvedeného potom jasne vyplýva,\nže veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho\nv zmysle § 11 ods. 2 nebolo možné od žalovanej vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského\núveru a z dôvodu, že sa zo strany veriteľa jednalo o hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 2 zákona\nč. 129/2010 Z.z., bolo potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej\ninštancie k ďalšej námietke žalovanej o neplatnosti zosplatnenia úveru pre nesplnenie podmienok podľa\n§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka dôvodil, že mal preukázané, že pôvodný veriteľ žalovanej\nConsumer Finance Holding, a.s. vyzval žalovanú výzvou - Predžalobná upomienka zo dňa 10.12.2015\nna zaplatenie nedoplatku na splátkach vo výške 163,20 € bezodkladne s tým, že ak do 5.2.2016 nedôjde\nk úhrade splátky splatnej v októbri 2015, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Možnosť vyhlásenia\nokamžitej splatnosti úveru bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dohodnutá v čl. VIII.\nbod 8.4 predmetnej zmluvy o úvere, podľa ktorého bol veriteľ oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť\núveru v prípade, ak bol klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace\na veriteľ ho upozornil na uplatnenie tohto práva 15 dní vopred. Účinky právnych úkonov pôvodného\nveriteľa Consumer Finance Holding, a.s. zostali zachované aj pre právneho nástupcu, a to VÚB, a.s.,\nvýzva bola riadne a v súlade s čl. XI. bod 11.1, 11.2 predmetnej zmluvy o úvere doručená žalovanej dňa\n8.1.2016. Z prehľadu splátok a úhrad predmetnej pôžičky žalovanou bolo preukázané, že žalovaná od\nseptembra 2015 riadne nesplácala predmetnú pôžičku, úver bol zosplatnený dňa 19.2.2016. Predmetná\nvýzva jasne a zreteľne obsahuje náležitosti a splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka, z ktorého dôvodu mal za to, že účinky zosplatnenia úveru z dôvodu námietok žalovanej\nnastali\na zosplatnenie bolo platné, nakoľko žalovaná v určenej lehote dlh z úveru v zmysle\npredžalobnej výzvy neuhradila a tak vzniklo žalobcovi právo úver zosplatniť. K tvrdeniam žalovanej, že\noznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 28.2.2016 nepreukázal žalobca dokladom o jeho\ndoručení žalovanej uviedol, že považoval úkon veriteľa za platný, pretože\nz prehľadu\nsplátok a úhrad pôžičky žalovanou vyplýva, že k zosplatneniu úveru došlo 19.2.2016, teda v súlade s\n§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, keďže veriteľ uplatnil svoje právo na vyhlásenie\nmimoriadnej splatnosti úveru po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej\ndňa 20.10.2015 a súčasne toto právo uplatnil do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky dňa 20.2.2016.\nOznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru právny predchodca žalobcu realizoval až listom zo\ndňa 28.2.2016, ktorou listinou len oznamoval žalovanej skutočnosť, ku ktorej došlo dňa 19.2.2016,\naj keď v tejto listine nie je uvedený dátum kedy k zosplatneniu došlo. To, že dátum zosplatnenia nie\nje\nv predmetnej listine Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa\n28.2.2016 uvedený, neznamená, že k zosplatneniu došlo až dňom doručenia ho žalovanej. Oznámenie\no zosplatnení úveru má iba deklaratórny charakter, ktorým bol potvrdený skôr vzniknutý právny stav.\nAk žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o zosplatnení úveru žalovanej, táto skutočnosť nemá\nvplyv na to, kedy došlo k zosplatneniu úveru, ale má vplyv na rozhodnutie vo vzťahu k nároku žalobcu\nna príslušenstvo pohľadávky (uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.10.2021, č.k. 16 CoCsp\n22/2021-224; č.l. 187 spisu). Z vyššie uvedených dôvodov považoval námietku neplatnosti zosplatnenia\nza nedôvodnú. Doplnil, že preukázanie vedomosti žalovanej\no skutočnosti\n\nohľadne zosplatnenia predmetného úveru vyvodil aj z doručenia jej predžalobnej výzvy (náhradným\nspôsobom), v ktorej bola upozornená na možnosť zosplatnenia úveru, keď do dňa 5.2.2016 nezaplatí\nsplátku splatnú v októbri 2015; v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky zo dňa 26.4.2007, sp.zn. 28 Cdo 1334/2006. Vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu\npovažoval súd prvej inštancie za nedôvodnú. Premlčacia doba v prípade spotrebiteľského úveru, ak\nbolo dohodnuté v splátkach, začína plynúť odo dňa splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva podľa\n§ 565 Občianskeho zákonníka, a teda k zosplatneniu celej pohľadávky za predpokladu, že to bolo\nmedzi stranami spotrebiteľského úveru dohodnuté, pričom však musí byť zachované, že veriteľ môže\nuplatniť toto právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď\nsúčasne veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z\nvykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi zmluvnými stranami existovala dohoda podľa §\n565 Občianskeho zákonníka a veriteľ využil svoje právo predčasného zosplatnenia úveru, preto bolo\npotrebné ustáliť začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 alebo § 101 Občianskeho zákonníka.\nDal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.12.2022, sp.zn. 4 Cdo\n132/2021 s tým, že v prejednávanej veci k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo z dôvodu\nneuhradenia splátky za október 2015, čo ale žalovaná nesplnila. K zosplatneniu úveru však mohol veriteľ\npristúpiť až po uplynutí troch mesiacov od splátky za október 2015, splatnej dňa 20.10.2015, s ktorou\nbola žalovaná\nv omeškaní, teda najskôr deň nasledujúci po splatnosti 20.1.2016. S\nprihliadnutím na vyššie citované rozhodnutie najvyššieho súdu, všeobecná trojročná premlčacia doba v\nzmysle § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňom 21.1.2016 a uplynula dňa 20.1.2019. Žalobca,\nresp. jeho právny predchodca podal na súd žalobu dňa 29.11.2018, premlčacia doba neuplynula a\npredmetný dlh premlčaný nie je. Stotožnil sa s tvrdením žalobcu, že by bolo v rozpore so zákonom a\nlogikou, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, a to aj\npre splátky, ktoré sa ešte nestali splatnými. Odhliadnuc od týchto skutočností dodal, že žalovaná mala\nmožnosť splátku za október 2015 uhradiť do 5.2.2016, pričom aj z tohto dôvodu, keďže ju neuhradila,\njej premlčacia doba mohla začať plynúť až od 6.2.2016, ktorá by uplynula dňa 5.2.2019. Z uvedeného\nvyplýva, že aj pri tejto úvahe by dlh nebol premlčaný. Prvoinštančný súd ešte uviedol, že mal preukázané\nz vykonaného dokazovania, že predmetná zmluva o pôžičke neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2\npísm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. pre poskytnutie úveru s úrokom odporujúcim dobrým mravom a že jej\nbol úver poskytnutý bez náležitého posúdenia jej bonity, preto predmetný úver považoval za bezúročný\na bez poplatkov a tak má žalobca nárok výlučne na istinu úveru bez úroku\na poplatkov.\nAko už bolo uvedené, žalovaná si riadne neplnila povinnosti vyplývajúce jej\nz úverovej\nzmluvy, úver čerpala vo výške 1.800,- €, ale žalobcovi zaplatila k dnešnému dňu iba sumu 1.191,19 €.\nVzhľadom na skutočnosť, že podľa § 11 ods. 1 písm. b/, ods. 2 zákona\nč. 129/2010 Z.z.\nsa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, zaviazal žalovanú na zaplatenie rozdielu\nposkytnutej pôžičky a sumy ňou splatenej, teda na istinu vo výške\n608,81 € (1.800,- €\nmínus 1.191,19 €) a v prevyšujúcej časti istiny vo výške 831,15 € s príslušenstvom a prevyšujúcej časti\npríslušenstva zo sumy 608,81 € žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n3.2. Žalovanej uložil aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, ods. 2\nObčianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky\nč. 87/1995 Z.z.,\nkeďže sa stále nachádza v omeškaní so zaplatením časti dlhu z poskytnutej sumy pôžičky, a to vo výške\n5 % zo sumy 608,81 € odo dňa nasledujúceho po dohodnutej dobe konečnej splatnosti pôžičky, ktorá\nuplynula dňa 21.4.2019 do zaplatenia. Najneskôr by sa mohla žalovaná dostať do omeškania s plnením\ndlhu dňom nasledujúcim po doručení jej žaloby súdom dňa 25.7.2019 v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p., kedy\nju relevantným spôsobom vyzval žalobca na úhradu zosplatneného dlhu z predmetnej zmluvy o pôžičke.\nŽalobca ale nepreukázal doručovanie oznámenia o zosplatnení dlhu žalovanej s výzvou na zaplatenie\nzosplatneného dlhu, pričom úverový vzťah vzniknutý na základe predmetnej zmluvy o úvere zanikol\nuplynutím konečnej doby splatnosti úveru a zároveň zánikom predmetnej zmluvy ku dňu 20.4.2019.\nZ tohto dôvodu zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 21.4.2019, t. j. odo dňa\nnasledujúceho po konečnej splatnosti predmetnej pôžičky až do zaplatenia.\n3.3. O nároku na náhradu trov konania procesných strán rozhodol po právnej stránke podľa ustanovení §\n255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v pomere úspechu\n46 % (suma 608,81 € s príslušenstvom + 104,97 €) a čiastočný úspech žalovanej v pomere úspechu\n54 % (suma 831,15 € + 6,79 €), žiadnej zo sporových strán nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko\nprocesný úspech oboch sporových strán je pomerne rovnaký.\n4. Proti tomuto rozsudku vo výroku I. podala včas odvolanie žalovaná, dôvodiac ustanovením § 365\nods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\n\nskutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci). Poukázala na ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., bod\n24. odôvodnenia napadnutého rozsudku a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.10.2022,\nsp.zn. 6 CoCsp 25/2022 s tým, že právny predchodca žalobcu nebol oprávnený požadovať jednorazové\nsplatenie spotrebiteľského úveru, pretože predžalobná upomienka zo dňa 10.12.2015, ako aj oznámenie\no vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 28.2.2016, je neplatný právny úkon a tak neboli splnené\npodmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9\na\n§ 565 Občianskeho zákonníka. Týmito neplatnými právnymi úkonmi nemožno preukazovať splnenie\npodmienok pre platné postúpenie pohľadávky, tak aby neodporovalo zákonu v zmysle § 525 ods. 2\nObčianskeho zákonníka. Ďalej konštatovala, že súd je pri rozhodovaní\no\nakejkoľvek žalobe vždy povinný skúmať existenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, a to\ni vtedy, keď ju v konaní nikto nenamieta. Opomenutie vyriešenia kardinálnej otázky, akou je otázka\nexistencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahu práva na spravodlivé\nsúdne konanie garantované čl. 6 ods.1 dohovoru (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa\n12.12.2017, sp.zn. I.ÚS 407/2016). Pokiaľ sa súd k tejto otázke aj výslovne nevyjadrí, neznamená to,\nže sa s ňou nevysporiadal. Žalobca má povinnosť uniesť v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou\nbremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Podľa jej názoru súd musí ex offo skúmať splnenie podmienok pre\nplatné postúpenie pohľadávky aj z nebankového subjektu na tretiu stranu s poukazom na ustanovenie §\n17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka,\n§ 39 Občianskeho zákonníka a v kontexte uvedených zákonných ustanovení v zmysle § 525 ods.\n2 Občianskeho zákonníka vyhodnotiť, či postúpenie pohľadávky neodporuje zákonu. Ona vo svojom\nposlednom podaní, ktorým ospravedlnila neúčasť na pojednávaní uviedla, že neboli splnené podmienky\npre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 17 ods. 1 zákona\nč. 129/2010\nZ.z. V čase postúpenia pohľadávky dňa 30.11.2017 ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k\npostúpeniu tzv. živého úveru, čo je v rozpore s ustanovením § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. a tak zmluva\no postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon. Takéto postúpenie jednoznačne odporuje zákonu,\npreto v konečnom dôsledku žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Má za to, že\nneboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti aj z toho dôvodu, že žalobca\nnepreukázal doručenie oznámenia\no vyhlásení mimoriadnej splatnosti, takže neboli splnené\npodmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho\nzákonníka s odkazom na uznesenie Krajského súdu Trnava zo dňa 31.3.2023, sp.zn. 10CoCsp 45/2022\na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.12.2020, sp.zn. 5 Cdo 36/2020 (zverejnený\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2021,\nR 4/2021).\nŽalobca uvádzal, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zasielal iba formou obyčajnej listovej\nzásielky, to znamená, že nemá žiadny dôkaz o odoslaní tejto zásielky a tak možno uzavrieť, že žalobca\nnepreukázal odoslanie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca si uplatnil nárok na\nzáklade zosplatnenej pohľadávky, ale nakoľko bolo preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti\nje neplatné, žaloba je nedôvodná\nv celom rozsahu. Žalobca si v konaní uplatnil\nsvoju pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorú pohľadávku uplatnil v celosti,\nzosplatnenú, avšak právny predchodca žalobcu nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie\núveru, pretože neskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou v zmysle §\n7 ods. 1 zákona\nč. 129/2010 (správne Z.z., poznámka\nodvolacieho súdu), preto treba vysloviť neplatnosť predžalobnej upomienky a okamžitého zosplatnenia a\nkonštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v žalobe. S poukazom na uvedenú\nneplatnosť úkonov je nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keďže nie je možné priznať žalobcovi\nplnenie\nz jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok s poukazom na\nvymedzenie žaloby\nv zmysle § 132 ods. 1 C.sp., ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok\nako zosplatnený,\nv celosti. Súd by nemohol postupovať spôsobom priznania splatných a\nnepremlčaných splátok, keď by uplatnením predmetného postupu konal v rozpore s Civilným sporovým\nporiadkom. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu, pričom aj zmena prípadných skutkových tvrdení\nzo strany žalobcu by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je\nžalovaným spotrebiteľ. Vzhľadom k tomu, že žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z\npredčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených\nmesačných splátok, pretože by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok. Na podporu\nuvedeného právneho názoru poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n12.2.2024, sp.zn.\n4 Cdo 85/2021 a rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 5.3.2025, sp.zn.\n\n11 CoCsp 2/2025. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu\nzmeniť a vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť; žiadala nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje v celom\nrozsahu za vecne správne. Podľa jeho názoru sa prvoinštančný súd dostatočne vysporiadal s právnou\ni skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.\nV spore bolo preukázané, že žalovaná poskytnutú sumu úveru veriteľovi nezaplatila, preto v súlade so\nzákonom a princípom spravodlivosti, bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie sumy nevráteného úveru.\nOdvolaciemu súdu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne\nsprávne.\n6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu uviedla k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti\núveru, že výzva s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka (Predžalobná upomienka) neobsahuje výslovne presnú identifikáciu mesačnej\nsplátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, preto ide pre neurčitosť o neplatný právny\núkon s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.2.2025, sp.zn. 6 Cdo\n152/2022. Zopakovala svoje tvrdenia uvedené v odvolaní týkajúce sa splnenia podmienok pre platné\nvyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.\nZotrvala na odvolacom návrhu.\n7. Ďalšie vyjadrenia podané vo veci neboli.\n8. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\npodľa\n§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p., túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné\npodmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to\ndôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej možno priznať\núspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. februára 2026; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli\nstrany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1,\nods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.).\n9. K odvolacím námietkam žalovanej o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (§ 365\nods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd konštatuje, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia\ndôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov\njednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia §\n191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení\ndôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti tenktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných\nprípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, §\n205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä\nprostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd\nmá povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej\npožiadavke preskúmateľnosti.\n10. Žalovaná v odvolaní taktiež namietala, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), k čomu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením\nje činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu\nnormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo,\nak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n11. V predmetnej veci ide v poradí o druhý rozsudok súdu prvej inštancie, keď rozsudkom v poradí prvom\nzo dňa 16.1.2020, č.k. 21 Csp 90/2018-134, I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 608,81 € s 5,05 %\nročným úrokom z omeškania zo sumy 713,78 € od 5.3.2016 do 7.12.2018, sumy 703,78 € od 8.12.2018\ndo 19.3.2019, sumy 694,30 € od 20.3.2019 do 1.4.2019, sumy 675,35 € od 2.4.2019 do 2.5.2019, sumy\n653,17 € od 3.5.2019 do 31.5.2019, sumy 630,99 € od 1.6.2019 do 4.7.2019, sumy 608,81 € od 5.7.2019\ndo zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. v zostávajúcej časti žalobu zamietol;\n\nIII. žiadnej zo sporových strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Na odvolanie sporových strán\nproti uvedenému rozsudku, Krajský súd v Bratislave (ako odvolací súd) uznesením zo dňa 23.8.2022,\nč.k. 15 CoCsp 9/2022-203, zrušil uvedený rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravným\nuznesením zo dňa 4.11.2021, č.k. 21 Csp 90/2018-194 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, pričom v odôvodnení okrem iného skonštatoval, že nesprávne vyhodnotil, že predmetná\nzmluva nespĺňa špecifikáciu termínu konečnej splatnosti úveru podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/\nzákona č. 129/2010 Z.z. Ďalej uviedol, že bude musieť riešiť otázku či je vznesená námietka premlčania\nzo strany žalovanej dôvodná\na stotožnil sa s odvolacou námietkou žalovanej, že\nprvoinštančný súd neskúmal ex offo aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Uložil preto súdu prvej inštancie\npovinnosť opätovne posúdiť nárok žalobcu o zaplatenie žalovanej sumy s tým, že musí skúmať aktívnu\nvecnú legitimáciu žalobcu, či je vznesená námietka premlčania zo strany žalovanej dôvodná a znova\npreskúmať predmetnú spotrebiteľskú zmluvu, a to či obsahuje všetky náležitosti podľa ustanovenia § 9\nods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. s prihliadnutím na už vyslovený právny záver odvolacieho súdu v bode\n9. odôvodnenia uznesenia a zároveň opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania pred súdom prvej\ninštancie vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom.\n12. V danom spore sa súd prvej inštancie riadil vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v\njeho uznesení zo dňa 23.8.2022, č.k. 15 CoCsp 9/2022-203 a opätovne posudzoval nárok žalobcu na\nzaplatenie žalovanej sumy. Prvoinštančný súd správne vyhodnotil zmluvu o poskytnutí pôžičky uzavretú\ndňa 29.4.2014, č. 6176912 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanou, ktorej\npredmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.800,- € žalovanej, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať\nv 60. mesačných splátkach po 56,14 € (č.l. 14 spisu), že je spotrebiteľským zmluvným vzťahom, pretože\nprávny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) ako dodávateľ pri uzatváraní\nuvedenej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel ju so žalovanou, ktorá\nje fyzickou osobou - nepodnikateľom (v zmluve je identifikovaná údajmi typickými pre nepodnikateľa, t.\nj. menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom).\n13. Odvolací súd má zhodne s tvrdením žalovanej v odvolaní za to, že prvinštančný súd nesprávne\ndospel k právnemu záveru uvedenom v bode 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že žalobca\nmá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Odvolací súd uvádza, že vecnou legitimáciou sa rozumie stav\nvyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého strana sporu je subjektom práva (povinnosti), ktoré je\npredmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom\nhmotného oprávnenia, nie je nositeľom hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Či je tu nedostatok\nvecnej legitimácie sa ukáže\nv samotnom konaní. Môže sa stať že žalobu podá\nosoba, ktorá síce tvrdí svoje hmotne právne oprávnenie, ale jeho nositeľom nie je. Nejde teda o otázku\nokruhu strán sporu (stranou sporu sú žalobca a žalovaný, § 60 C.s.p.), ale o to, či strany sporu sú tými\nstranami, ktoré podľa hmotného práva správne mali a mohli žalovať, prípadne ktorí mali a mohli byť\npodľa hmotného práva žalovaní. Ide o otázku vecnej aktívnej a pasívnej legitimácie. Ak teda nebola\naktívne alebo pasívne legitimovaná strana sporu, žaloba sa zamietne; nedostatok vecnej legitimácie nie\nje dôvodom na zastavenie konania. Bez vyriešenia otázky vecnej legitimácie strán sporu nemôže súd vo\nveci rozhodnúť, pretože skúmanie vecnej legitimácie strany sporu je procesnou povinnosťou každého\nvo veci konajúceho súdu. Preskúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho\nkonania, túto súd skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta.\nPostup konajúceho súdu, ktorý opomenie vyriešenie kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej\nlegitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva\nna súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj obsahu práva na\nspravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2017, sp.zn. I. ÚS 407/2016, na ktorý\npoukázala aj žalovaná v odvolaní).\n14. V konaní bolo preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (ako veriteľ) a žalovaná\n(ako dlžníčka) uzatvorili dňa 29.4.2014 zmluvu o poskytnutí pôžičky, predmetom ktorej bol záväzok\nuvedenej spoločnosti poskytnúť žalovanej úver v sume\n1.800,- € a záväzok žalovanej tento\núver splácať v pravidelných mesačných splátkach v počte 60. po 56,14 € (s poistením), v celkovej\nsume 3.368,40 € za nasledovných zmluvných podmienok: priemerná hodnota RPMN vo výške 20,54 %;\nRPMN vo výške 32 %; fixná ročná úroková sadzba vo výške 32 %; termín konečnej splatnosti 04/2019;\ncelkové náklady spotrebiteľa vo výške 1.568,40 €. Žalovaná ku dňu podania žaloby (30.11.2018)\nuhradila veriteľovi celkovo sumu 1.086,22 € a uplatnený dlh v sume 1.551,72 € pozostával z istiny a\n\npokuty, ako vyplynulo z prehľadu splátok a úhrad (č.l. 13 spisu) priloženého k žalobe. Pôvodný veriteľ\n(Consumer Finance Holding, a.s.) vyzval žalovanú na úhradu záväzku\nv\ncelkovej sume 163,20 € predžalobnou upomienkou zo dňa 10.12.2015, ktorú žalovaná neprevzala v\nodbernej lehote (deň uloženia zásielky 28.12.2015). Z notárskej zápisnice zo dňa 11.12.2017, č. N\n3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017, spísanou notárkou JUDr. E. Y. bolo preukázané, že\nspoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako zanikajúca spoločnosť a VÚB, a.s. a VÚB Leasing\na.s. ako nástupnícke spoločnosti, uzatvorili projekt rozdelenia zlúčením, na základe ktorého sa právnym\nnástupcom Consumer Finance Holding, a.s. (veriteľa) od 1.1.2018 stala VÚB, a.s. (pôvodná žalobkyňa)\nv oblasti tzv. „Ostatného podnikania,“ t. j. ostatné zložky podnikania, okrem splátkového predaja a\nleasingu (č.l. 7 spisu). Uvedené vyplýva aj z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I\n(aktuálne Obchodný register Mestského súdu Bratislava III). Na základe uvedených skutočností tak mal\nodvolací súd za preukázané, že pôvodná žalobkyňa VÚB, a.s. bola v konaní aktívne vecne legitimovaná.\nŽaloba bola súdu prvej inštancie doručená dňa 30.11.2018. Podaním zo doručeným súdu prvej inštancie\ndňa 27.3.2019 VÚB, a.s. oznámila, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa\n30.11.2017 v spojení so žiadosťou o postúpenie\na prevod zo dňa 19.3.2019, bola\npredmetná pohľadávka voči žalovanej postúpená z VÚB, a.s. ako postupcu na žalobcu ako postupníka\nku dňu 21.8.2020. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 12.4.2019, č.k. 21 Csp 90/2018-96, pripustil\nzmenu na strane žalobcu tak, že na miesto VÚB, a.s. do konania vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia\ns.r.o. (žalobca).\n15. Odvolací súd poukazuje na to, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol na základe predmetnej\nzmluvy spotrebiteľský vzťah (ako je konštatované vyššie), pričom sa na pôvodného žalobcu VÚB, a.s.\nako banku, v rozhodujúcom čase vzťahovali ustanovenia zákona\no bankách. Podľa\n§ 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ak je napriek\npísomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych\ndní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke\nzahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu\ntomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj\nbez súhlasu klienta. Citované ustanovenie tak vyžaduje špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené\nv prípade postúpenia (čo i len časti) pohľadávky banky (VÚB, a.s.) na tretiu osobu (žalobcu), a to\npreukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (žalovanej) v omeškaní a dlžníkovo následné\nnepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia\nbankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo\nbanky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska, ako centrálnej banky.\nV prejednávanej právnej veci ale pôvodný žalobca a ani terajší žalobca nepreukázali, že VÚB, a.s.\npísomne vyzvala žalovanú na splnenie záväzku, ktorá napriek tomu zostala v omeškaní so splnením\nzáväzku minimálne 90 dní. Písomnú výzvu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách\núčinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemožno považovať predžalobnú upomienku\nzo dňa 10.12.2015 vyhotovenú pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. Z dikcie citovaného\nustanovenia totiž vyplýva, že predmetná písomná výzva má byť zaslaná zo strany banky (VÚB, a.s.).\nI keď pohľadávka uplatnená žalobou pôvodne vznikla zo zmluvy\no\nspotrebiteľskom úvere uzavretej medzi Consumer Finance Holding, a.s. ako nebankovým subjektom\na žalovanou ako spotrebiteľom, v čase jej uplatňovania na súde už bola pohľadávkou VÚB a.s. ako\nbanky, ktorá bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu Intrum Slovakia\ns.r.o. iba za splnenia zákonných podmienok stanovených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách.\nŽalobca tak v konaní nepreukázal splnenie týchto zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky a\ntak v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Odvolací súd dáva do pozornosti, že rovnaký\nzáver prijal už v obdobnej prejednávanej veci Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 28.9.2022,\nč.k.\n7 CoCsp 20/2021-267 a zároveň tento záver vyplýva aj z uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2022, sp. zn. 4 Cdo 83/2021 (čl. 2 ods. 2 C.s.p.).\n16. Vzhľadom k uvedenému má odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie za to, že v danom\nprípade sa žalobcovi nepodarilo preukázať jeho aktívnu vecnú legitimáciu, keď síce predložil rámcovú\nzmluvu o postúpení pohľadávok a žiadosť o postúpenie a prevod, avšak nepreukázal splnenie\nzákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky predchádzajúceho veriteľa (VÚB, a.s.)\npodľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda zaslanie písomnej výzvy banky (VÚB, a.s.)\ndlžníkovi (žalovanej) v omeškaní a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Nakoľko\nsamotný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu mal za následok, že napadnutý\n\nrozsudok bolo potrebné zmeniť\na žalobu zamietnuť, odvolací súd sa už nezaoberal ďalšími\nodvolacími námietkami žalovanej, keďže tieto by nemali vplyv na iné rozhodnutie.\n17. Odvolací súd preto zo všetkých uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo\nvýroku I. podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobu zamietol.\n18.1. Keďže odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vo výroku I. a žalobu zamietol,\ntak bola žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie úspešná, z dôvodu ktorého jej odvolací súd priznal\nnárok na náhradu trov prvoinštančného konania v zmysle § 255 ods. l, § 262 ods. l, § 396 ods. 2 C.s.p.\n18.2. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255\nods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacích konaniach plný úspech, priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n18.3. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne\nsúd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n19. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým\nodvolateľka ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393\nods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21Csp/90/2018", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:97166575-3feb-482d-9cfd-ffa68e6b9a22", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.407.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 407/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 407/2016 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.407.2016.1"}, {"guid": "89d073d0-dffa-4399-aeea-da24bafcb4a2:cd935476-215b-4496-8fee-1ac8fca4ccb2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6817206510.1", "spisova_znacka": "4Cdo/85/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-12", "citacie_n": 546, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6817206510.1"}, {"guid": "dcfdedc4-0c0a-4e96-961f-ff97b32616e3:e8e84fed-7947-44ad-ae0f-00b3a03ed583", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6123382412.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/2/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoCsp/2/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6123382412.1"}, {"guid": "7ee8a05b-d752-4789-a4d5-2fe707e4d919:0c152a6d-c5d9-43b3-9697-6f53c9c85a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "18CoCsp/15/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7ee8a05b-d752-4789-a4d5-2fe707e4d919:0c152a6d-c5d9-43b3-9697-6f53c9c85a06"}, {"guid": "437333ef-4c27-4c86-a3a6-2223fc9e77ae:d997ba5c-df90-4fb2-82d0-c6cbafcc1267", "ecli": null, "spisova_znacka": "6CoCsp/25/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoCsp/25/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/437333ef-4c27-4c86-a3a6-2223fc9e77ae:d997ba5c-df90-4fb2-82d0-c6cbafcc1267"}, {"guid": "ff0d84a1-f6cc-41df-be93-738ee78d2796:f98c7643-4b40-4d49-ba54-cd3429e24b37", "ecli": null, "spisova_znacka": "20CoCsp/18/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoCsp/18/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ff0d84a1-f6cc-41df-be93-738ee78d2796:f98c7643-4b40-4d49-ba54-cd3429e24b37"}, {"guid": "c5192ede-4416-40e4-8990-3e500b005b0d:25c1c96b-f82c-4bd0-8809-960576bfa2a5", "ecli": null, "spisova_znacka": "14CoCsp/3/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoCsp/3/2021 z 23. 11. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-11-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c5192ede-4416-40e4-8990-3e500b005b0d:25c1c96b-f82c-4bd0-8809-960576bfa2a5"}, {"guid": "94c43fbd-44c3-4dc0-bbf2-5888c8e983c0:21eaa2db-f658-4c12-afd5-0e7d46f0adb5", "ecli": null, "spisova_znacka": "16CoCsp/22/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoCsp/22/2021 z 6. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-10-06", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/94c43fbd-44c3-4dc0-bbf2-5888c8e983c0:21eaa2db-f658-4c12-afd5-0e7d46f0adb5"}, {"guid": "7882b4d2-ccac-4f1e-aff7-5c7d0692635d:bce81fa9-ba24-4643-953e-99e31ba89230", "ecli": null, "spisova_znacka": "7CoCsp/20/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoCsp/20/2021 z 16. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-06-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7882b4d2-ccac-4f1e-aff7-5c7d0692635d:bce81fa9-ba24-4643-953e-99e31ba89230"}, {"guid": "b91dcbc8-94ba-47e5-b7b7-7194990e4860:55150f93-286b-4a0a-b896-6015ac8883b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoCsp/20/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoCsp/20/2020 z 23. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-09-23", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b91dcbc8-94ba-47e5-b7b7-7194990e4860:55150f93-286b-4a0a-b896-6015ac8883b0"}, {"guid": "cb32aac6-432e-4075-9de4-a7f92f6bbb19:025b656c-f417-40db-936b-346c39c17cbb", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7112213678.1", "spisova_znacka": "3Co/114/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/114/2014 z 6. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-04-06", "citacie_n": 275, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7112213678.1"}], "citovane_v": []}