Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoPr/14/2025 z 26. 2. 2026 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. februára 2026, sp. zn. 8CoPr/14/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1319205580.1 Krajský súd Bratislava | 8CoPr/14/2025 | ECLI:SK:KSBA:2026:1319205580.1 | 2026-02-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Pracovné právo Citované ustanovenia: § 148 ods. 1 CSP, § 148 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/48501ee7-a7e7-47b9-b060-fbec4ffd179c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1319205580.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 8CoPr/14/2025 1319205580 26. 02. 2026 JUDr. Monika Holická ECLI:SK:KSBA:2026:1319205580.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci žalobkyne: G.. P. U.Č., nar. X.X.XXXX, bytom D. P. XXXX/X, W., zastúpenej: advokátskou kanceláriou ANDELOVÁ & Co., s.r.o., so sídlom Tomášikova 10H, Bratislava, proti žalovanému: PricewaterhouseCoopers CEE Firm Services s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 43 902 219, zastúpenému: advokátskou kanceláriou PALKOVIČ LEGAL, s. r. o., so sídlom Košická 10, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21.1.2025, č. k. B3-24Cpr/14/2019 - 524, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a schvaľuje zmier strán sporu nasledovného znenia: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 1.11.2019 do 31.8.2021 celkom vo výške 174.971,28 eur brutto a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 24.588,86 eur vrátane DPH k rukám právneho zástupcu žalobkyne, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 1.11.2019 do 30.4.2021 celkom vo výške 143.158,32 eur brutto, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.); vo zvyšku žalobu o náhradu mzdy zamietol (výrok II.); a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu (výrok III.). 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, a to proti výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobkyne čiastočne vyhovel a proti výroku III., ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 6.584,72 eur brutto za obdobie od 1.11.2029 do 27.11.2019 a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98% a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote aj žalobkyňa, a to proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu o náhradu mzdy zamietol. Žiadala v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a priznať jej celý ňou uplatnený nárok na náhradu mzdy a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne sa vyjadril podrobne k jednotlivým podstatným častiam jej odvolania a zotrval na svojom odvolaní. 5. Žalobkyňa sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného podrobne vyjadrila k námietkam žalovaného uvedeným v jeho odvolaní a uviedla, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, v príkrom rozpore s platnými právnymi predpismi a v rozpore s dobrými mravmi. Žiadala, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jej odvolania. 6. Žalobkyňa sa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyne podrobne vyjadrila k argumentácii žalovaného uvedenej v jeho vyjadrení a odkázala na svoje podané odvolanie, v zmysle ktorého žiadala rozhodnúť. 7. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu podrobne vyjadril k argumentácii žalobkyne uvedenej v jej vyjadrení a v ostatnom odkázal na vlastné odvolanie a na vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne. 8. Písomnými podaniami doručenými súdu dňa 25.8.2025 a dňa 26.8.2025 predložili strany sporu návrh na schválenie zmieru, v ktorom uviedli, že žalobca a žalovaný v zmysle § 148 CSP na základe uzatvorenej dohody o urovnaní navrhujú, aby súd schválil zmier v znení: I. Odvolací súd zrušuje rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21.1.2025 sp. zn. B3-24Cpr/14/2019-524 a II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 1.11.2019 do 31.8.2021 celkom vo výške 174.971,28 eur brutto a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 24.588,86 eur vrátane DPH k rukám právneho zástupcu žalobkyne, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 9. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonom stanovené podmienky pre schválenie súdneho zmieru uzatvoreného stranami. 10. Podľa § 148 ods. 1 CSP žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. 11. Podľa § 148 ods. 2 CSP súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 12. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd neschváli stranami uzatvorený zmier len v prípade, ak dohoda strán odporuje hmotnému právu a to najmä tým, že porušuje kogentné ustanovenia hmotného práva, predovšetkým o náležitostiach platnosti právnych úkonov. 14. V prejednávanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 15.8.2019 je neplatné a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku za obdobie od 1.11.2019 do doby, kým jej žalovaný neumožní pokračovať v práci. Žalovaný v konaní žiadal žalobu zamietnuť a v prípade, ak by súd žalobu nezamietol, navrhol, aby súd určil, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával a tiež aby žalobkyni nepriznal náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 24. septembra 2021 č.k. 24Cpr/14/2019-354 určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 15.8.2019 je neplatné; žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku za obdobie od 1.11.2019 do 28.2.2021; vo zvyšku žalobu o náhradu mzdy zamietol; určil, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával; a rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 30. apríla 2024 č.k. 8CoPr/9/2022-458 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a v časti určenia, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 15. Po rozhodnutí odvolacieho súdu uvedeným rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.06.2024, zostal predmetom konania žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru, ktorú v ďalšom konaní vyčíslila v celkovej sume 286 316,64 eur brutto za obdobie od 01.11.2019 do 31.10.2022, ako aj návrh žalovaného na zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci dvanásť mesiacov. 16. Z ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. 17. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presiahne 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa na jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci dvanásť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci dvanásť mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov. 18. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že pracovný pomer žalobkyne sa skončil dňom právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, keď v tomto konaní súd neurčoval deň skončenia pracovného pomeru, pretože to nebolo predmetom konania ani predmetom argumentácie strán. Zároveň vzal do úvahy, že bolo právoplatne rozhodnuté, že od žalovaného nebolo možné spravodlivo požadovať zamestnávať žalobkyňu, ktorú okolnosť posúdil ako závažnú a výnimočnú, odôvodňujúcu zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy za celú dobu 36 mesiacov, a za primeranú považoval náhradu mzdy v celkovej sume 143 158,32 eur brutto za obdobie od 01.11.2019 do 30.04.2021. 19. Vzhľadom na to, že pre rozhodnutie o nároku žalobkyne na náhradu mzdy z dôvodu neplatne skončeného pracovného pomeru a o návrhu žalovaného na zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy za celú dobu 36 mesiacov, bolo rozhodujúce posúdenie, ktorým dňom v danom prípade došlo ku skončeniu pracovného pomeru žalobkyne a existencie výnimočnej okolnosti odôvodňujúcej zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci dvanásť mesiacov, odvolací súd dospel k záveru, že dohoda strán o tom, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 01.11.2019 do 31.08.2021 celkom vo výške 174 971,28 eur brutto a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 24 588,86 eur vrátané DPH, neodporuje kogentným ustanoveniam hmotného práva, a preto stranami uzavretý zmier schválil podľa § 148 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP. Vzhľadom na uzavretý zmier medzi stranami v odvolacom konaní zároveň zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).