Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/71/2026 z 29. 5. 2026 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2026, sp. zn. 5Co/71/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1319206718.1 Krajský súd Bratislava | 5Co/71/2026 | ECLI:SK:KSBA:2026:1319206718.1 | 2026-05-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f154dca8-8a30-4c72-be81-59078e7a5237 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1319206718.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 5Co/71/2026 1319206718 29. 05. 2026 JUDr. Juraj Považan ECLI:SK:KSBA:2026:1319206718.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcu: Sebastian & Son Slovakia s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 44 932 375, právne zastúpeného: NAGYOVÁ & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Farská 8, Bratislava, IČO: 47 233 923, a LEGATE, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 35 846 909, proti žalovanej: E.. Z. R., F.. XX.X.XXXX, Q. T. T. X/A, T., právne zastúpenej: Mgr. Alica Mendlová, advokátka so sídlom Koreničova 2, Bratislava, IČO: 42 137 624, o vypratanie nehnuteľnosti, o návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. B3-12C/142/2019-617 zo dňa 22. októbra 2025, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bolo nariadené neodkladné opatrenie, p o t v r d z u j e . odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalobcovi uložil povinnosť bezodkladne a na vlastné náklady obnoviť dodávku elektriny, tepla a teplej vody do T. Č.. XXX, na XX. H. T.É. C. Q. R., R. R. T. ul. č. XA, T., postaveného na pozemku parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, nachádzajúci sa v katastrálnom území: F. E., obec: BA-m.č. Nové Mesto, okres: Bratislava III (ďalej len ako „Byt“), a to až do právoplatného skončenia konania o vypratanie bytu vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B3-12C/142/2019. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 2, § 330 ods. 1 a 2 a § 332 ods. 1 CSP a § 123, § 126 ods. 1, § 663, § 671 ods. 1 a § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.11.2019 domáhal uloženia povinnosti vypratať Byt na tom skutkovom základe, že žalovaná Byt užíva bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalovaná považovala žalobu za nedôvodnú z dôvodu, že Byt užíva na základe platnej nájomnej zmluvy zo dňa 1.10.2010 uzatvorenej na dobu neurčitú s pánom C. J., pôvodným vlastníkom Bytu. V čase prevodu Bytu žalobca vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa pri zachovaní pôvodných podmienok nájmu. 3. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.9.2025 sa žalovaná domáhala voči žalobcovi, aby súd zakázal jemu alebo osobám konajúcim v jeho mene: (1.) akýmkoľvek spôsobom vykonať akýkoľvek úkon alebo opatrenie smerujúce k vyprataniu žalovanej a jej maloletých detí z Bytu, (2.) akýmkoľvek spôsobom zasahovať do užívania (držby) predmetného Bytu, najmä odpojovaním energií, vody, tepla alebo iných médií, a to až do právoplatného skončenia konania o vypratanie bytu vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B3-12C/142/2019 alebo do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k predmetnému Bytu. Svoj návrh žalovaná následne doplnila (podaním zo dňa 6.10.2026 doručeným súdu prvej inštancie dňa 8.10.2025 - pozn. odvolacieho súdu) tak, že navrhovala, aby súd prikázal žalobcovi: (1.) bezodkladne a na vlastné náklady obnoviť dodávku elektrickej energie, tepla a teplej vody do Bytu, (2.) aby u dodávateľa elektrickej energie umožnil žalovanej prehlásiť odber elektriny na jej meno a poskytol jej na to všetku potrebnú súčinnosť, (3.) zakázal žalobcovi alebo osobám konajúcim v jeho mene, akýmkoľvek spôsobom vykonať právne alebo faktické úkony smerujúce k vyprataniu žalovanej z uvedeného Bytu, (4.) zakázal žalobcovi akýmkoľvek spôsobom zasahovať do užívania (držby) predmetného Bytu, najmä odpojovaním energií, vody, tepla alebo iných médií, a to až do právoplatného skončenia konania o vypratanie bytu vedeného pod sp. zn. B3-12C/142/2019, alebo do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k bytu, ktoré bude navrhovateľka iniciovať. 4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaná odôvodnila tým, že predmetný Byt užíva nepretržite od 2.10.2009, teda takmer 16 rokov. Byt nadobudla do oprávnenej držby na základe písomnej dohody uzavretej s vtedajším vlastníkom p. C. J., ktorú on sám sformuloval a ktorá je platná. Z jej obsahu bolo od začiatku zrejmé, že Byt nadobudne postupne do svojho vlastníctva. Od začiatku sa preto k Bytu správala ako vlastník, vykonala investície a bola v dobrej viere, že sa stane jeho vlastníkom. V roku 2013 pôvodný vlastník pán J. účelovo previedol Byt na spoločnosť J. &. J. J.I. J..S..Z.. (žalobcu), avšak uviedol, že ide len o formálny krok z dôvodu jeho rozvodu a dohoda o prevode vlastníctva ostáva v platnosti. Celý prevod Bytu bol len fiktívny a spoločnosť bola pod plnou kontrolou pána J.. Z. R. teda naďalej Byt užívala za rovnakých podmienok a v presvedčení, že Byt postupne nadobúda do svojho vlastníctva. Napriek tomu, že medzi pánom J. a žalovanou došlo po roku 2014 k prerušeniu osobných kontaktov, naďalej pracovala pre jeho britskú spoločnosť Sunrise Systems Limited až do roku 2020 a počas tohoto obdobia aj nerušene užívala Byt. V decembri 2020 jej bola doručená žaloba o vypratanie Bytu, vedená pod sp. zn. B3-12C/142/2019, konanie nie je právoplatne skončené, najbližšie pojednávanie vo veci je 16.10.2025. Poukázala na skutočnosť, že žalobca neuzavrel právoplatne kúpnu zmluvu k predmetnému Bytu, keďže kúpna cena zo strany žalobcu nikdy nebola zaplatená. Samotná kúpna zmluva tak predstavuje iba simulovaný právny úkon, ktorým nebol založený platný prevod vlastníckeho práva k Bytu. Z uvedeného dôvodu žalobca v konaní o vypratanie Bytu nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Dňa 15.9.2025 došlo k odpojeniu tepelnej energie na kúrenie a ohrev teplej úžitkovej vody v uvedenom Byte, pričom všetkým ostatným nájomníkom kúrenie funguje a teplá voda tečie. Žalovaná v Byte býva so svojimi maloletými deťmi, ktoré trpia vážnymi zdravotnými problémami, odpojenie tepelnej energie im spôsobilo vážnu ujmu na zdraví a aj neprimeraný zásah do práva na bývanie. Ide o protiprávne konanie a neprípustný nátlak zo strany spoločnosti J. &. J. J. J..S..Z.., nakoľko dňa 25.9.2025 jej bol vhodený do schránky list od právnickej kancelárie, v ktorom bola vyzvaná na vysťahovanie sa z Bytu do 29.9.2025 s hrozbou odpojenia všetkých energií, vrátane elektrickej energie, ktorá je nevyhnutná aj na prípravu stravy pre deti, pritom riadne a pravidelne mesačne platí za elektrinu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa žalovanej existuje naliehavá potreba predbežnej ochrany, keďže konanie o vypratanie bytu ešte nie je právoplatne skončené a žalovaná pripravuje podanie žaloby na určenie vlastníckeho práva z titulu vydržania. Bez nariadenia neodkladného opatrenia hrozí, že žalobca svojvoľným konaním (vydieraním odpojovaním energií, vyvíjaním nátlaku či inými pokusmi o vypratanie) jej spôsobí nenahraditeľnú ujmu. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení predložila listinné dôkazy: Dohoda s pánom J. zo dňa 27.5.2009, Potvrdenia o platbách za elektrinu, Listiny z advokátskej kancelárie Legate, s.r.o. zo dňa 25.9.2025, Potvrdenia o hospitalizácii maloletých detí v nemocnici. 5. V doplnenom návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia dňa 6.10.2025 žalovaná ďalej uviedla, že v Byte je absolútna tma, deti sa boja, vznikajú stavy úzkosti, plaču a poruchy spánku. Zhoršená orientácia v Byte viedla už k menším úrazom. V prípade maloletého dieťaťa po operácií a iného s vážnym trvalým gastroenterologickým ochorením, ktoré musí v noci opakovane navštevovať WC, ide o nebezpečný stav. Nie je možné pripraviť alebo ohriať detské jedlo, vrátane špeciálnej diéty predpísanej lekárom pre maloleté dieťa, je nútená nakupovať drahé hotové jedlá, čo predstavuje ďalšie finančné zaťaženie. Deti sú podráždené, hladné, hrozí zhoršenie zdravotného stavu a zvýšené riziko infekcií. Došlo k úplnému znehodnoteniu potravín v hodnote desiatok až stoviek eur. Znehodnotili sa aj lieky, ktoré musia byť uschovávané v chlade, ide o špeciálnu zdravotnícku liečbu v hodnote niekoľko tisíc eur. Tieto lieky ak nie sú skladované v určitej stabilnej teplote, sú nepoužiteľné, čím vzniká priamy zásah do zdravia dieťaťa. Znehodnotené potraviny predstavujú priamu finančnú škodu, taktiež nákup nových liekov. Nutnosť kupovať hotové jedná a zabezpečovať základné hygienické potreby mimo obydlia zvyšuje bežné mesačné výdavky o stovky eur. Deti sú podráždené, trpia nespavosťou, obavami, úzkosťou, objavuje sa plač. V domácnosti vládne psychické napätie, ktoré deti veľmi citlivo vnímajú. Dôsledkom narušenia denného režimu je psychická dekompenzácia detí, strata pocitu, bezpečia a domova. V domácnosti sa nachádzajú deti s vážnymi chronickými ochoreniami (neurologická diagnóza, gastroenterologická diagnóza, pooperačný stav), hrozí akútne zhoršenie zdravotného stavu až život ohrozujúce situácie. Elektrina napája vykurovací systém, ktorý by aj po obnove už predtým prerušených dodávok tepelnej energie nebol bez elektriny funkčný. V Byte je mimoriadne chladno, deti už prechladli, nemajú sa kde zohriať. Hrozí podchladenie a ochorenie, najmä u maloletých detí so zníženou imunitou po operácií a so závažnými neurologickými a gastroenterologickými diagnózami. Nie je možné prať oblečenie, čo spôsobuje zápach, riziko kožných ochorení a celkové zníženie hygienických štandardov v domácnosti. Nie je možné používať spotrebiče, práčku, sušičku, mikrovlnku, rýchlovarnú kanvicu, vysávač, elektronické zdravotnícke pomôcky, ktoré sú pre maloleté deti. Bez elektriny nie je možné nabiť mobilné telefóny, ani využívať internet. Nie je možné kontaktovať lekárov, školu ani rodinu. Maloleté deti sú vyradené z online vyučovania, ktoré absolvujú z dôvodu vážnych diagnóz, dochádza k prerušeniu vzdelávania a znevýhodneniu oproti ostatným. V snahe o improvizované vykurovanie bude rodina nútená hľadať alternatívne zdroje tepla (napr. plynové variče), čo je v 23 poschodovej budove mimoriadne rizikové a môže spôsobiť požiar alebo únik plynu. V dôsledku uvedených skutočností hrozí bezprostredná hrozba závažnej a nenapraviteľnej ujmy na zdraví a psychickej pohody maloletých detí, ako aj vážne sociálne a ekonomické dôsledky. Žalobca koná účelovo, bez akéhokoľvek právoplatného rozhodnutia súdu, v snahe vynútiť si vypratanie Bytu bez rozhodnutia, ktoré je v rozpore s princípmi spravodlivosti, ľudskej dôstojnosti a právneho štátu. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení predložila žalovaná listinné dôkazy: Oznámenie Západoslovenskej distribučnej, a.s. Bratislava o prerušení distribúcie elektriny do odberného miesta zo dňa 6.10.2025, fotodokumentáciu o znehodnotených liekov v hodnote asi 10 000,- €, príbalový leták lieku Saizen o potrebe skladovania v chladničke, informáciu o cene znehodnoteného lieku z farmaceutického portálu ADC.sk., rodné listy mal. detí a to E. R. I. E. R.. 6. Z preskúmania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za osvedčenú skutočnosť, že vlastníkom Bytu je žalobca, spoluvlastnícky podiel k Bytu je 1/1, a podiel priestoru na spoločných na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti podielu 7518/41845. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k Bytu titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.11.2013 medzi predávajúcim C.. C. D. G. J., F.. XX.X.XXXX, T. XX U. H. I., B. B. XAA, R. T. a kupujúcim - žalobcom, v zastúpení konateľom Nathan Gnanadoss Sebastian, bytom 51 Hurst Park Avenue, Cambridge CB4 2AA, Veľká Británia, ktorá nadobudla účinnosť povolením vkladu vlastníckeho práva pod č. V-28251/13 zo dňa 6.12.2013. Predávajúci vyhlásil v čl. V. kúpnej zmluvy, že si nie je vedomý žiadnych vád prevádzanej nehnuteľnosti, na ktoré by mal kupujúceho výslovne upozorniť, okrem záložného práva v prospech vlastníkov bytov v dome podľa § 15 Zákona č. 182/1993 Z. z. Predávajúci sa zaviazal až do nadobudnutia vlastníckych práv kupujúcim predmet kúpy nezaťažiť alebo obmedziť v užívaní, a to najmä kúpnymi, nájomnými alebo inými zmluvami, ani inými právami tretích osôb, inak zodpovedá za škody, ktoré by tým vznikli kupujúcemu. Na prevádzanom Byte neviazli žiadne nedoplatky za nájomné, do fondu opráv, výkonu správy a služieb spojených s užívaním bytu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že vlastnícke právo je základným vecným právom chráneným článkom 20. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, vyplýva z článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Obsahom vlastníckeho práva je právo vec držať a nakladať s vecou ako s vlastnou, čo je nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie ostatných oprávnení vlastníka vyplývajúcich z vlastníckeho práva. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že základnou podmienkou úspechu žaloby na vypratanie nehnuteľností je preukázanie vlastníckeho práva a ďalej, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby, než vlastníka. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na základe vyššie uvedených listinných dôkazov je žalobca vlastníkom predmetného Bytu a je oprávnený domáhať sa ochrany vlastníckeho práva voči žalovanej v konaní vo veci samej o vypratanie predmetného Bytu. Súd prvej inštancie mal ďalej za osvedčenú skutočnosť, že žalovaná predmetný Byt užíva nepretržite od 18.10.2009, teda takmer 16 rokov, na základe písomnej dohody zo dňa 27.5.2009 uzavretej s pôvodným vlastníkom p. C. J.. V bode 2. dohody bolo uvedené, že pokiaľ pán J. uspeje s nákupom bytu v Troch vežiach, umožní Oľge a jej dieťaťu (deťom) žiť v byte bez platenia nájomného za uvedených podmienok v dohode. Žalovaná odvodzovala užívanie Bytu aj titulom nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.10.2010 medzi prenajímateľom C.. J. a nájomcom - žalovanou, predmetom ktorej bol trojizbový Byt, uzatvorenej na dobu neurčitú. Súd prvej inštancie považoval nájomnú zmluvu zo dňa 1.10.2010 za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko žalovaná nájomnú zmluvu podpísala za obidve zmluvné strany, za prenajímateľa, aj za nájomcu. Žalovaná poukázala na oprávnenie na uzatvorenie nájomnej zmluvy na základe písomného plnomocenstva zo dňa 23.8.2010, ktoré bolo udelené právnym predchodcom žalobcu na výkon správy Bytu a právny predchodca žalobcu dňa 24.5.2019 písomne odvolal všetky plné moci udelené z jeho strany žalovanej. Nájom bytu vzniká na základe nájomnej zmluvy, pre platnosť nájomnej zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu. Podstatou nájomnej zmluvy je prenechanie veci za odplatu nájomcovi, aby ju nájomca dočasne užíval, alebo bral z nej aj úžitky. Prevzatím veci získa nájomca vec do detencie, má faktickú moc nad vecou a môže ju užívať. Pojmovými znakmi nájomnej zmluvy sú: a) prenechanie veci na užívanie, alebo branie úžitkov, b) individuálne určená vec, c) dočasnosť, d) odplatnosť. Nájomný vzťah vzniknutý na základe nájomnej zmluvy predstavuje právny titul k užívaniu cudzej veci. V zmysle všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy a znaku dočasnosti vyplýva, že v prípade ak nebola určená doba nájmu v nájomnej zmluve, tak nájomný pomer vznikol na dobu neurčitú, daný právny vzťah nájmu je možné ukončiť napr. výpoveďou. Využitím zákonného oprávnenia prenajímateľa alebo nájomcu vypovedať nájomný vzťah a uplynutím výpovednej doby dochádza k zániku nájomnej zmluvy. Znak odplatnosti odlišuje nájomnú zmluvu od iných zmluvných typov, predovšetkým od zmluvy o výpožičke podľa § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka. Neexistencia dojednania o nájomnom uvedením určitej sumy alebo spôsobu jej určenia, nezakladá neplatnosť nájomnej zmluvy. V danom prípade vznikne povinnosť zaplatiť obvyklé nájomné v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Vychádzajúc z písomnej dohody zo dňa 27.5.2009 uzatvorenej medzi pôvodným vlastníkom Bytu a žalovanou na základe ktorej užíva Byt, v dohode nebol určený konkrétny predmet nájmu (individuálne určený byt), výška nájomného ani doba nájmu. Nájomná zmluva je odplatná, čo znamená, že za plnenie poskytované prenajímateľom sa platí nájomné podľa § 663 Občianskeho zákonníka. Žalovaná nikdy žiadne nájomné za predmetný Byt neuhradila vlastníkovi Bytu, čo nie je sporné. Pán J. v bode 9. dohody zo dňa 27.5.2009 uviedol, že po uplynutí 5 rokov odo dňa tejto dohody prevedie vlastníctvo bytu na žalovanú, 25 % diel ročne t. j. za štyri roky nadobudne vlastníctvo celého bytu (za 9 rokov v roku 2018), pôvodný vlastník však uzatvoril so spoločnosťou žalobcu kúpnu zmluvu už dňa 18.11.2013, predmetom ktorej bol uvedený Byt, teda ešte pred uplynutím lehoty 5 rokov od uzavretia dohody. Žalovaná na základe tejto dohody nenadobudla vlastnícke právo k Bytu, zmluvné strany neuzavreli ani písomnou formou zmluvu o budúcej kúpnej zmluve podľa § 50a a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaná sa nemohla správať ako vlastník Bytu ani z dôvodu, že investovala do Bytu náklady. Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa ešte pred ich vykonaním podľa § 667 Občianskeho zákonníka a nájomca je oprávnený žiadať od prenajímateľa úhradu nákladov vynaložených na zmeny na veci len v prípade, ak sa na to prenajímateľ výslovne zaviazal. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému Bytu titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.11.2013 s pôvodným vlastníkom C. D. G. J.. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k uvedenému Bytu prvoinštančný súd považoval za platný právny úkon, kúpna zmluva nadobudla účinnosť povolením vkladu vlastníckeho práva k Bytu pod č. V-28251/13 zo dňa 6.12.2013. Námietky žalovanej, že kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon, nakoľko kupujúci nezaplatil kúpnu cenu, resp. že kúpnu zmluvu podpísal za kupujúceho asi predávajúci (totožné písmo), súd považoval za irelevantné, nakoľko neplatnosti kúpnej zmluvy sa môže spravidla domáhať len zmluvná strana (účastníci kúpnej zmluvy), ktorá je neplatnosťou priamo dotknutá. Pri zmene vlastníka prenajatej veci prešli na nového vlastníka zo zákona práva a povinnosti pôvodného prenajímateľa bez nutnosti uzatvárať novú zmluvu, žalobca ako nadobúdateľ Bytu vstúpil do práv a povinností prenajímateľa. Spornou skutočnosťou medzi stranami v konaní o vypratanie bytu je titul užívania predmetného Bytu žalovanou, nakoľko žalobca tvrdí, že žalovaná užíva Byt bez právneho dôvodu, neoprávnene a žalovaná tvrdí, že Byt užíva na základe dohody uzatvorenej dňa 27.5.2009 s pôvodným vlastníkom Bytu, a taktiež sa domáha určenia vlastníckeho práva k Bytu titulom vydržania, uvedené skutočnosti budú predmetom dokazovania vo veci samej. 7. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje aj osvedčenie existencie dôvodnej obavy, táto obava v posudzovanom prípade berúc v úvahu znenie navrhovaného neodkladného opatrenia vychádza zo skutočnosti, že vzťahy medzi stranami sporu sú vážne narušené. V rámci konania o vypratanie bytu sa strany sporu chceli dohodnúť a vyriešiť všetky súdne spory, k mimosúdnej dohode nedošlo. Naopak vzťahy sa medzi stranami zhoršili, dňa 15.9.2025 došlo k odpojeniu elektriny do predmetného Bytu, na základe žiadosti C. J., (číslo odberného miesta 3107065501), čo mal súd prvej inštancie za osvedčené z Oznámenia o prerušení distribúcie elektriny, zo spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s., Bratislava zo dňa 6.10.2025, ktorá uviedla, že ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy v súlade s § 31 ods. 1 písm. e) bod 11 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov pristúpila k prerušeniu distribúcie do odberného miesta. V predmetnom Byte žalovaná býva spolu s maloletými deťmi, došlo aj k odpojeniu tepelnej energie na kúrenie a ohrev teplej úžitkovej vody (bez elektriny nie je funkčný vykurovací systém), uvedenú skutočnosť mal súd osvedčenú z čestného prehlásenia žalobcu zo dňa 19.9.2025, v ktorom správca bytového domu SOMAT Group a.s., Bratislava, potvrdil vlastníkovi Bytu, že dodávka tepla pre Byt bola k 16.9.2025 odstavená. V danom prípade je daná naliehavá potreba dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu, nakoľko existujú skutočnosti odôvodňujúce nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na zdraví, škode na majetku, žalovaná osvedčila dôvodnosť a opodstatnenosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd žalobcovi uložil povinnosť bezodkladne a na vlastné náklady obnoviť dodávku elektriny, tepla a teplej vody do predmetného Bytu. Súd prvej inštancie zároveň zohľadnil aj jeden zo základných princípov pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, a to princíp proporcionality. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia nevnikne neprimeraná ujma povinnej strane (vlastníkovi Bytu), ktorému je uložená povinnosť predovšetkým obnoviť dodávku elektriny do Bytu, tepla a teplej vody, ktorý užíva žalovaná do právoplatného skončenia konania o vypratanie Bytu vedeného pod sp. zn. B3-12C/142/2019. Vlastník Bytu koná v rozpore so zákonom, keď sa snaží svojim konaním donútiť žalovanú k vyprataniu Bytu, bez právoplatného rozhodnutia súdu. 8. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v časti, ktorou sa žalovaná domáhala, aby žalobcovi bola uložená povinnosť u dodávateľa elektrickej energie umožniť žalovanej prehlásiť odber elektriny na jej meno a poskytnúť jej na to všetku potrebnú súčinnosť. Na odber elektriny je oprávnený prihlásiť sa vlastník nehnuteľnosti, t. j. Bytu, zapísaný na liste vlastníctva. Žalovaná nie je vlastníkom predmetného Bytu, ktorý užíva len na základe dohody s právnym predchodcom žalobcu a preto je povinná požiadať vlastníka nehnuteľnosti o súhlas s prehlásením na odber elektriny. Súd nemôže navrhovaným neodkladným opatrením zasahovať do vzájomných zmluvných práv a povinností zmluvných strán podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Súd prvej inštancie zamietol návrh taktiež v časti, v ktorej sa žalovaná domáhala, aby zakázal žalobcovi alebo osobám konajúcim v jeho mene vykonať právne alebo faktické úkony smerujúce k vyprataniu žalovanej z uvedeného Bytu, a zakázal žalobcovi akýmkoľvek spôsobom zasahovať do užívania (držby) predmetného Bytu, najmä odpojovaním energií, vody, tepla alebo iných médií. Samotné konštatovanie žalovanej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o prípadnom vykonávaní úkonov žalobcu smerujúcich k vyprataniu žalovanej alebo zasahovania do užívania Bytu, nie je dôvodom na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa však vyžaduje osvedčenie existencie dôvodnej, nie akejkoľvek obavy, táto obava v posudzovanom prípade berúc v úvahu znenie navrhovaného neodkladného opatrenia musí vychádzať z konkrétneho konania žalobcu, ktorá by jednoznačne vyvolávala dôvodnú obavu o nebezpečenstve vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by deklarovala potrebu dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu, vyžadujúce si naliehavosť zásahu súdu na bezodkladnú úpravu pomerov. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné vyvodzovať potrebu naliehavej potreby a bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu vyplývajúce iba zo samotného charakteru sporu o vypratanie bytu, takáto obava nemôže byť dôvodom na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. 9. K nároku na náhradu trov konania spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že o ňom rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 1 CSP. 10. Proti tomuto uzneseniu v časti, ktorou bolo nariadené neodkladné opatrenie, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žiadal tiež odvolací súd, aby vydal záväzný právny názor vo vzťahu k platnosti Dohody zo dňa 27.5.2009 uzatvorenej medzi C.. J. a žalovanou ako užívacieho titulu žalovanej k Bytu, a či možno Dohodu zo dňa 27.5.2009 považovať za nájomnú zmluvu k Bytu napriek absencii o dohody o nájomnom, resp. o spôsobe jeho určenia. Úvodom predovšetkým namietal, že súd prvej inštancie rozhodol iba uznesením o návrhu v jeho doplnenom znení. Mal však najprv rozhodnúť uznesením o pripustení návrhu na zmenu/doplnenie návrhu žalovanej na vydanie neodkladného opatrenia, a až následne rozhodnúť o samotnom doplnenom návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia. Vyššie popísaný nesprávny postup súdu zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. 11. Ďalej vo svojom odvolaní žalobca uviedol, že C.. C. D. G. J. uzatvoril so žalovanou dňa 27.5.2009 „Dohodu medzi O. R. I. C..D.. J.om“ (ďalej len „Dohoda“). Bod 1. Dohody znie: „1. J. vynaloží maximálne úsilie na nákup bytu v Three Towers Development (Troch vežiach) v Bratislave, Slovensko.“ Bod 2. Dohody znie: „2. Pokiaľ uspeje, umožní Oľge a aj jej dieťaťu/deťom žiť v byte bez platenia nájomného, a to pod podmienkou splnenia nižšie uvedených podmienok.“ Bod 5. Dohody znie: „5. Počas svojho pobytu v byte sa Z. zdrží akéhokoľvek sexuálneho styku či ľúbostného vzťahu s inými mužmi a žiaden iný muž okrem J. nesmie zostať v byte cez noc. Ak dôjde k porušeniu tohto bodu, J. má právo dvojmesačnou písomnou výpoveďou zrušiť Z. právo na bývanie v tejto nehnuteľnosti, ako aj jej príspevok.“ Bod 10. Dohody znie: „10. Ak kedykoľvek počas obdobia 15 rokov odo dňa tejto dohody si Oľga bude priať nadviazať sexuálny či ľúbostný vzťah s iným mužom, vráti byt v jeho úplnosti J..“ Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil Dohodu ako užívací titul žalovanej k Bytu, a to najmä preto, že v Dohode nie je špecifikovaný byt, v dôsledku čoho Dohoda nemôže byť užívacím titulom ku konkrétnemu predmetnému Bytu a Dohoda je neurčitá vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá mala byť prenechaná do užívania, t. j. neobsahuje číslo bytu, poschodie, na ktorom sa má byt nachádzať, identifikáciu listu vlastníctva, na ktorom má byť zapísaný, presnú adresu Bytu a pod. Vágne označenie „byt v Three Towers Development (Troch vežiach) v Bratislave“ nie je možné považovať za dostatočnú, určitú a nezameniteľnú identifikáciu nehnuteľnosti, ktorá mala byť prenechaná do užívania. Analogicky poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/63/2023 zo dňa 26. septembra 2024 mal žalobca túto dohodu za neplatnú z dôvodu neurčitosti (absencie špecifikácie nehnuteľnosti). Byt nadobudol v roku 2013 do výlučného vlastníctva žalobca od pôvodného vlastníka C.. C. D. G. J.. Ak by aj žalovanej pôvodne vzniklo právo užívať Byt na základe Dohody uzatvorenej s predchádzajúcim vlastníkom Bytu, mohlo ísť nanajvýš o výpožičku Bytu v zmysle § 659 Občianskeho zákonníka, pretože podľa § 659 je výpožička bezodplatná. Žalovaná neuhrádzala žalobcovi akúkoľvek odplatu za jej užívanie Bytu (táto skutočnosť nie je v konaní sporná, bod 50. uznesenia). Žalobca ako nový vlastník nenadobudol pozíciu požičiavateľa Bytu, ktorá na neho neprešla od pôvodného vlastníka a preto aj s ohľadom na uvedené Dohoda nemôže byť platným užívacím titulom žalovanej k Bytu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Ak by aj pôvodne vzniklo žalovanej právo užívať Byt na základe Dohody, žalovaná porušila vyššie citované body 5. a 10. Dohody pojednávajúce o zdržaní sa sexuálneho či ľúbostného vzťahu žalovanej s iným mužom ako pánom J.. Dňa 16.9.2013 sa narodila E. R., dcéra žalovanej, ktorej otcom je O.. E. R., a to podľa rodného listu tohto dieťaťa, ktorý predložila žalovaná ako dôkaz k návrhu do konania. V dôsledku uvedeného a v zmysle bodu 10. dohody mala žalovaná Byt vrátiť jeho vlastníkovi, t. j. ukončiť jeho užívanie. Žalobca žalovanú od roku 2018 opakovane písomne vyzýval, aby ukončila užívanie Bytu a odovzdala žalobcovi kľúče od Bytu. Písomné výzvy žalobca predložil v konaní súdu, a teda sú súčasťou súdneho spisu. 12. Žalobca pokračoval tým, že súd prvej inštancie vyhodnotil písomnú nájomnú zmluvu zo dňa 1.10.2010, podľa ktorej predmetom nájmu mal byť Byt, ako absolútne neplatný právny úkon. Následne však v bode 53. uznesenia konštatuje, že žalobca ako nový vlastník Bytu vstúpil do práv a povinností prenajímateľa. V predchádzajúcich bodoch uznesenia súd prvej inštancie naznačuje, že žalobca a žalovaná môžu mať uzatvorenú ústnu nájomnú zmluvu. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne označuje žalobcu ako subjekt, ktorý vstúpil do práv a povinností prenajímateľa, nakoľko medzi žalobcom a žalovanou nebola uzatvorená ani písomná, ani ústna nájomná zmluva, predmetom ktorej by bol Byt. Takáto nájomná zmluva nebola uzatvorená ani medzi pôvodným vlastníkom Bytu a žalovanou. Žalobca nemôže ukončiť právny vzťah nájmu výpoveďou tak, ako to súd prvej inštancie vykladá v bode 49. uznesenia, nakoľko medzi žalobcom a žalovanou neexistuje, a ani nikdy nevznikol, právny vzťah nájmu na podklade nájomnej zmluvy, podľa ktorej predmetom nájmu by bol Byt. Tieto úvahy súdu prvej inštancie sú slepým navádzaním žalobcu, aby urobil nezmyselné úkony ako výpoveď, čím by uznal platnosť neexistujúcej nájomnej zmluvy, resp. Dohody, ktorá je absolútne neplatným užívacím titulom k Bytu. Súd prvej inštancie s ohľadom na vyššie uvedené nesprávne aplikuje ustanovenia o nájomnej zmluve v zmysle § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Neexistenciu nájomnej zmluvy, podľa ktorej predmetom nájmu by bol Byt, potvrdzuje aj fakt, že žalovaná za dobu užívania Bytu nikdy neuhradila žalobcovi žiadne nájomné (nesporná okolnosť, ktorú sám súd prvej inštancie konštatuje). Podľa žalobcu prvoinštančný súd nesprávne opisoval vznik povinnosti platiť obvyklé nájomné pri absencii dohody o nájomnom. Súd neaplikoval osobitnú právnu úpravu, t. j. 685 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo viedlo rovnako k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaná existenciu ústnej nájomnej zmluvy v konaní nepreukázala. Nájomný vzťah sa žalovaná snažila preukázať písomnou nájomnou zmluvou, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko žalovaná túto zmluvu podpísala za obe zmluvné strany. 13. Okrem nesprávneho právneho posúdenia žalobca vytýkal súdu prvej inštancie aj nesprávne skutkové zistenia, keď nepreskúmal majetkové pomery a bytovú potrebu žalovanej a jej maloletých detí. Žalovaná je bezpodielovým spoluvlastníkom ďalšieho bytu v Obytnom súbore III veže na T. K. Č.. X/A, I. Q. T. Č.. XXX. Podľa aktuálneho stavu je výlučným vlastníkom bytu č. XXX E. R., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XX, T., a to na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 29.10.2025. E. R. je zároveň otcom maloletých detí žalovanej. V čase vydania napadnutého uznesenia bola žalovaná stále bezpodielovým spoluvlastníkom bytu č. XXX. Jej konanie je preto účelové, keďže predmetnú dohodu o vyporiadaní BSM uzatvorila až po vydaní uznesenia, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, a až po tom, ako žalobca na pojednávaní dňa 16.10.2025 poukázal na skutočnosť, že žalovaná nie je v bytovej tiesni - nakoľko je vlastníčkou (v rámci BSM) bytu č. XXX, ako aj výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XX R. P.. Ú.. F., zapísaného na LV č. X. Na uvedenom pojednávaní žalovaná tvrdila, že jej BSM bolo zrušené v roku 2024 za trvania manželstva, a že byt č. XXX bol vyporiadaný tak, že výlučným vlastníkom sa stal jej manžel E. R., ktorý ho aj užíva, keďže žalovaná s manželom nežije. Zápis v katastri nehnuteľností však jednoznačne preukazuje, že dohoda o vyporiadaní BSM bola uzatvorená až 29.10.2025, teda 13 dní po uvedenom pojednávaní. Z toho vyplýva, že žalovaná na pojednávaní uviedla nepravdivé skutkové tvrdenia. Žalovaná nijako v návrhu nepreukázala, že jej finančná situácia neumožňuje zabezpečiť sebe a svojim maloletým deťom iné bývanie ako bývanie v žalobcovom Byte, resp. ani nijako nepreukázala nemožnosť zabezpečiť bývanie vo vyššie zmienenom byte č. XXX. Žalovaná na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov previedla svoj podiel k bytu č. XXX na svojho manžela, hoci tento je zároveň výlučným vlastníkom bytu č. XX na T. K. XX, R. T.. V uvedenom byte majú evidovaný trvalý pobyt žalovaná aj jej manžel. Bytové potreby manžela žalovanej tak boli riadne zabezpečené už pred uzatvorením dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak aj ako manželia nežili spolu. Podľa žalobcu je absurdné, aby otec maloletých detí žalovanej nemal mať povinnosť zabezpečiť bytovú potrebu svojich vlastných maloletých detí, a aby sa táto povinnosť prenášala na tretiu osobu - a to na právnickú osobu (žalobcu). Ak uvedené súd považuje za primeraný zásah do práv žalobcu, je to v hrubom rozpore so zásadou proporcionality. Žalovaná rovnako nepreukázala, z akého dôvodu v návrhu požadovala, aby bolo nariadené obnoviť dodávku elektrickej energie, tepla a teplej vody na vlastné náklady žalobcu. Nebola teda preukázaná materiálna núdza žalovanej. Ako aj sama žalovaná v návrhu deklaruje, bola vopred pred odpojením médií písomne vyzvaná na vrátenie kľúčov od Bytu a ukončenie jeho užívania. Žalobca žalovanú upozornil, že v Byte dôjde k odpojeniu médií (dodávky tepla a elektrickej energie) a pred odpojením médií jej poskytol lehotu na súčinnosť. Súd prvej inštancie neprimerane zasahuje do práv žalobcu tým, že mu nariadil na vlastné náklady obnoviť dodávku médií do Bytu, ktorý sám žalobca vôbec neužíva a nemá k nemu žiaden prístup. 14. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že s ním v celom rozsahu nesúhlasí a navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobca vo svojom odvolaní opiera svoju argumentáciu primárne o požiadavku, aby odvolací súd zaujal „záväzný právny názor“ k platnosti užívacieho titulu žalovanej. Táto požiadavka, ako aj celková argumentácia žalobcu, zásadným spôsobom nerešpektuje účel a podstatu inštitútu neodkladného opatrenia a rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu v tomto type konania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia zákon nevyžaduje, aby bol nárok bez akýchkoľvek pochybností preukázaný. Postačuje, ak sú skutočnosti odôvodňujúce nárok a potrebu ochrany hodnoverne osvedčené. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že dlhoročné bývanie žalovanej v Byte a existencia písomnej dohody zo dňa 27.5.2009 dostatočne osvedčujú jej nárok na ochranu pred svojpomocným konaním žalobcu. Zároveň uviedol, že titul užívania predmetného Bytu žalovanou, ako aj jej nárok na určenie vlastníckeho práva k Bytu titulom vydržania, budú predmetom dokazovania vo veci samej. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca svojím konaním, písomnými hrozbami a odpojením dodávok tepla a najmä elektrickej energie, ktorú nepretržite už 16 rokov hradila len žalovaná - vytvoril stav, ktorý žalovanej a jej maloletým deťom znemožnil viesť normálny život a priamo ohrozil ich zdravie a základné životné potreby. Zásah do dodávky energií je neprípustnou svojpomocou a nátlakovým prostriedkom, ktorý v právnom štáte nemôže požívať ochranu. Potreba bezodkladne upraviť pomery bola teda zjavná a akútna. Konanie žalobcu, ktorý siahol po neprípustnej svojpomoci a šikanóznom výkone práva, bolo cieleným útokom na najzraniteľnejších - chronicky choré deti. Svojvoľným odpojením energií vytvoril situáciu, ktorá bezprostredne a akútne ohrozovala ich zdravie, keďže Byt ostal chladný, tmavý a bez možnosti pripraviť špeciálnu stravu či dodržať pooperačnú či základnú hygienu. Tento bezohľadný nátlak navyše priamo viedol k zničeniu nenahraditeľných liekov pre dieťa v hodnote viac ako 10 000,- €, ktoré si vyžadovali skladovanie v stabilnej teplote, čím došlo k priamemu ohrozeniu liečby a vzniku masívnej finančnej škody. Závažnosť tohto konania umocňuje fakt, že konateľ žalobcu mal ako krstný otec maloletého dieťaťa vedomosť o jeho vážnom zdravotnom stave. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že ochrana zdravia a ľudskej dôstojnosti žalovanej a jej rodiny má prednosť pred majetkovými záujmami žalobcu - právnickej osoby, a to minimálne do času, kým sa právoplatne nerozhodne o jeho žalobe o vypratanie. Pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, a v tom čase bol Byt bez energií. Skutočnosť, že počas prebiehajúceho konania o vypratanie sám žalobca preukázateľne a protiprávne odpojil všetky energie, a teda zavinil náklady na opätovné pripojenie, sama o sebe oprávňuje primeranosť nariadenia, aby náklady na obnovenie pôvodného stavu aj sám znášal. 15. Podľa žalovanej tvrdenia žalobcu o zjavnej neplatnosti dohody a o neoprávnenom užívaní Bytu sú nepravdivé a vykonštruované. Skutočnosť, že predmetom dohody je Byt, bola jednoznačne preukázaná samotným dlhoročným plnením a prejavom vôle oboch zmluvných strán, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi predloženými v konaní. Žalobca vnáša do dohody tvrdenia, ktoré v nej nie sú uvedené. V ustanovení 7 Dohody sa pán J. zaviazal, že nebude zasahovať do vzťahu medzi žalovanou a jej manželom. Preto nemohlo byť porušením ustanovenia 5 a 10 Dohody narodenie dieťaťa žalovanej a jej manžela. O ustanoveniach 5 a 10 Dohody sa sám pán J. vo svojej výpovedi na pojednávaní v konaní sp. zn. 62C/6/2021 dňa 29. februára 2024 osobne súdu vyjadril, že týmito zdanlivo nemorálnymi ustanoveniami „sa snažil chrániť počestnosť žalovanej“, a teda nie obmedzovať intímny život žalovanej a jej manžela. K žiadnemu porušeniu Dohody zo strany žalovanej teda nikdy nedošlo. Žalovaná nemá bydlisko na adrese Bulharská 76, ako to nezmyselne tvrdí žalobca. Ako už bolo doložené v konaní, konateľ žalobcu, pán J., viackrát v priebehu rokov osobne navštívil žalovanú v predmetnom Byte a v mnohých komunikáciách potvrdil skutočnosť, že žalovaná už od roku 2009 býva len v predmetnom Byte a tu má aj dlhé roky evidovaný trvalý pobyt. Žalovaná v čase vydania uznesenia nebola bezpodielovým spoluvlastníkom bytu č. XXX, pričom túto skutočnosť namietala už na pojednávaní dňa 16.10.2025. BSM žalovanej a jej manžela bolo zrušené rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 30. mája 2024 a vyporiadané dohodou zo dňa 14. októbra 2024. Datovanie dohody o rozdelení BSM podľa katastra je nesprávne, kataster uvádza dátumy ku dňu spracovania vkladu a nie ku dňu právoplatného uzavretia dohody. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že svojím zásahom do práv žalobcu sa nedostane do rozporu so zásadou proporcionality, nakoľko neodkladné opatrenie žalobcu neprimerane nezaťažuje - ukladá mu len obnoviť stav, ktorý sám protiprávne zmenil. Žalovaná súdu v konaní preukázala, že žalobca neplatne bezodplatne nadobudol vlastníctvo troch nehnuteľností svojho konateľa. Príjem z prenájmu ďalších dvoch nehnuteľností žalobcu bohato postačuje nielen na zaplatenie zastupovania prostredníctvom dvoch advokátskych kancelárií, ale aj na pokrytie všetkých jeho prevádzkových nákladov až do ukončenia sporu vo veci samej. Náklady na opätovné pripojenie energií sú z tohto pohľadu pre žalobcu zanedbateľné. Ako vo svojom odôvodnení uviedol súd prvej inštancie, žalovaná sa domáha určenia vlastníckeho práva k Bytu titulom vydržania, čo bude predmetom dokazovania vo veci samej. Je nesporné, že žalovaná v Byte býva so súhlasom právneho predchodcu žalobcu už od roku 2009, riadne uhrádzala všetky náklady spojené s bývaním a žalobca tento stav dlhé roky akceptoval. 16. K vyjadreniu žalovanej podal žalobca repliku. Opätovne zdôraznil, že žiada odvolací súd, aby vydal záväzný právny názor vo vzťahu k platnosti Dohody zo dňa 27.5.2009. Žalovaná podľa žalobcu nijako hodnoverne nepreukázala, že práve ona užíva predmetný Byt nepretržite po dobu 16 rokov, ako ani to, že Byt nebol prenajímaný tretej osobe. Podľa Žalobcu je vysoko pravdepodobné, že žalovaná mohla Byt prenajímať tretím osobám a žiť v nehnuteľnosti, ktorú vlastnila spolu so svojím manželom a otcom ich maloletých detí. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu nijako nepreukazuje, že jej (a prípadne aj otca jej detí) finančná situácia neumožňuje zabezpečiť sebe a svojim deťom iné bývanie ako bývanie v žalobcovom Byte. Žalovaná sa rovnako nevyjadruje k tomu, z akého dôvodu nie sú zabezpečené bytové potreby detí zo strany ich otca. Podľa žalobcu je absurdné, aby povinnosť zabezpečovať potreby maloletých detí žalovanej bola ukladaná žalobcovi, ako právnickej osobe. Žalobca uhrádzal mesačné úhrady správcovi bytového domu, v ktorom sa nachádza Byt aj napriek tomu, že Byt sám neužíva a nemá z neho príjem. Žalovaná, aj napriek úhradám výdavkov na elektrickú energiu, teda neuhrádzala všetky výdavky spojené s užívaním Bytu, pričom nikdy neuhradila Žalobcovi akúkoľvek odplatu za užívanie Bytu v jeho výlučnom vlastníctve. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť bezodkladne a na vlastné náklady obnoviť dodávku elektriny, tepla a teplej vody do Bytu, tak neprimerane zasahuje do práv žalobcu ako výlučného vlastníka Bytu, ktorý k Bytu nemá prístup a sám ho ani neužíva, pričom žalovaná, ktorá Byt užíva neoprávnene, zároveň nijako neodôvodňuje a nepreukazuje jej finančnú a bytovú núdzu. 17. Ďalej vo svojej replike žalobca poukázal na to, že žalovaná vo svojej predchádzajúcej korešpondencii uvádzala ako adresu svojho bydliska H.R. T. K. Č.. XX, čo je adresa bytu, ktorého výlučným vlastníkom je jej manžel. Žalovaná uvádza, že má evidovaný trvalý pobyt na adrese Bytu, avšak nijako nepreukazuje, že je evidovaný konkrétne k Bytu žalobcu. Ak má teda žalovaná trvalý pobyt evidovaný na adrese bytového domu Q. R. na T. K., pričom žalobca nikdy neudelil súhlas so zriadením trvalého pobytu v predmetnom Byte, možno dôvodne predpokladať, že evidovaný trvalý pobyt žalovanej sa viaže práve k bytu č. XXX nachádzajúcemu sa v tom istom bytovom dome, ktorého výlučným vlastníkom je aktuálne jej manžel. Samotné uzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM, bez ohľadu na jej dátum, nezakladalo zánik spoluvlastníckeho podielu žalovanej k bytu č. XXX. Keďže vklad vlastníckeho práva manžela žalovanej k bytu č. XXX bol povolený až dňa 29.10.2025, teda po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie dňa 22.10.2025, ku dňu vydania uznesenia bola žalovaná nepochybne stále bezpodielovým spoluvlastníkom bytu č. XXX. Žalobca zároveň odmietol tvrdenia žalovanej o jeho majetkových pomeroch ako právne irelevantné. Naopak žalovaná neosvedčila svoju finančnú núdzu, pričom ani len netvrdí, že vo finančnej núdzi sa nachádza. Žalobca má dôvodné podozrenie, že predmetný Byt v skutočnosti neužíva žalovaná, ani jej maloleté deti, ale že ho žalovaná prenajíma tretím osobám. Rovnako odmietol tvrdenia žalovanej o znehodnotení liekov v hodnote prevyšujúcej 10 000,- €. Žalovaná túto škodu nijako riadne nepreukázala. Osobný vzťah konateľa žalobcu k deťom žalovanej nemá žiadny vplyv na právne posúdenie konania obchodnej spoločnosti ako vlastníka Bytu. Súd prvej inštancie pri posudzovaní proporcionality vôbec nezohľadnil, že žalovaná v čase vydania uznesenia disponovala spoluvlastníckym podielom k bytu č. 337 v tom istom bytovom dome, teda mala k dispozícii alternatívne bývanie. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že primeranosť nariadenia obnoviť dodávku energií na vlastné náklady žalobcu odôvodňuje skutočnosť, že žalobca sám „protiprávne odpojil“ energie, žalobca poukázal na to, že z uznesenia samotného (bod 54.) vyplýva, že k prerušeniu distribúcie elektriny došlo na základe žiadosti fyzickej osoby C. J., nie na základe konania spoločnosti žalobcu. Žalobca ako právnická osoba a fyzická osoba konateľa sú odlišné právne subjekty. Záver súdu prvej inštancie o protiprávnom konaní žalobcu ako spoločnosti, ako aj z neho vyplývajúca povinnosť znášať náklady na obnovenie dodávky energií, tak nemá dostatočnú skutkovú oporu v uznesení samotnom a zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Žalobca dodal, že na vlastné náklady obnovil dodávku elektriny, tepla a teplej vody do Bytu. Exekučné konanie vedené pod sp. zn. 352EX 548/25 bolo právoplatne ukončené upovedomením súdneho exekútora JUDr. Ivany Kapronczai zo dňa 17.3.2026 z dôvodu vymoženia vymáhaného nároku vrátane trov exekúcie, teda žalobca uloženú povinnosť splnil. 18. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní strany neprodukovali. 19. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP (teda v rozsahu, v ktorom bolo neodkladné opatrenie nariadené) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 20. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 21. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 22. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 23. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä , aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 24. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 25. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 26. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 27. Účelom neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní je predovšetkým dosiahnutie okamžitej úpravy pomerov strán. Okrem riadne podaného návrhu spĺňajúceho všeobecné i osobitné náležitosti podania tohto druhu sú predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. V konaní musí byť aspoň osvedčená dôvodnosť a trvanie práva, resp. právneho vzťahu medzi stranami, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Samotné navrhované neodkladné opatrenie musí predstavovať účinný prostriedok na dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorý pri zachovaní svojho účelu len v nevyhnutnej miere obmedzí stranu, voči ktorej smeruje. V súlade s princípom proporcionality nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bola poskytnutá ochrana právu oprávnenej osoby spôsobom neprimerane zasahujúcim do práv povinnej osoby. Neodkladným opatrením dočasnej povahy nesmie byť vytvorený trvalo nezvratný stav. Napokon tiež platí, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zrýchlený spôsob konania o nariadenie neodkladného opatrenia neumožňuje súdu vykonať plnohodnotné dokazovanie. Z tohto dôvodu jeho navrhovateľa zaťažuje iba povinnosť osvedčiť existenciu skutočností rozhodujúcich pre jeho nariadenie. 28. Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal procesnou námietkou žalobcu, ktorý videl nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie v tom, že nerozhodol o pripustení zmeny návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a napriek tomu rozhodol napadnutým uznesením o žalovanou zmenenom návrhu. 29. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.9.2025 (ktorý bolo toho istého dňa aj doručený súdu prvej inštancie), ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalobcovi zdržať sa toho, aby až do právoplatného skončenia tohto konania, resp. konania o určenie vlastníckeho práva k Bytu (1.) akýmkoľvek spôsobom vykonal akýkoľvek úkon alebo opatrenie smerujúce k vyprataniu žalovanej a jej maloletých detí z Bytu, (2.) akýmkoľvek spôsobom zasahoval do užívania (držby) predmetného Bytu, najmä odpojovaním energií, vody, tepla alebo iných médií. Dňa 8.10.2025, teda v čase, kedy o pôvodnom návrhu žalovanej nebolo ešte súdom prvej inštancie rozhodnuté, bolo tomuto súdu doručené podanie označené ako Dodatok k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 6.10.2025. V tomto podaní žalovaná opísala nové skutočnosti, ktoré nastali odpojením Bytu od dodávok elektrickej energie po podaní pôvodného návrhu. Okrem už v pôvodnom návrhu uplatnených nárokov (ktoré zopakovala aj v tomto tzv. dodatku) si žalovaná uplatnila aj ďalšie spočívajúce v uložení povinnosti žalobcovi (1.) bezodkladne a na vlastné náklady obnoviť dodávku elektrickej energie, tepla a teplej vody do Bytu, (2.) aby u dodávateľa elektrickej energie umožnil žalovanej prehlásiť odber elektriny na jej meno a poskytol jej na to všetku potrebnú súčinnosť. Tieto nároky boli rovnako ohraničené právoplatným skončením tohto konania, resp. konania o určenie vlastníckeho práva k Bytu. 30. Súd posudzuje podania podľa ich obsahu, nie podľa toho, ako ich strana formálne označí (§ 124 ods. 1 CSP). Z obsahu oboch vyššie uvedených podaní žalovanej vyplýva, že hoci neskoršie z nich bolo označené ako dodatok k pôvodnému návrhu, ide o dva samostatné návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorých každý vychádza z odlišných skutkových okolností, ktoré sa medzi podaním prvého a podaním druhého návrhu podstatne zmenili v tom, že došlo k odpojeniu Bytu od dodávok elektrickej energie. Na rozdiel od žaloby, ktorá môže byť v konaní len „jedna“, hoci ňou môže byť uplatnených aj viac nárokov, pričom meniť ju možno len so súhlasom súdu (§ 139 CSP), nič strane nebráni v priebehu konania podať viacero návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia. V prípade zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie uznesenie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dokonca ani nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci (§ 329 ods. 3 CSP). Súčasne v prípade, že v konaní dôjde k akumulácií viacerých návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím o prvom z nich, je súd oprávnený o nich rozhodnúť jedným uznesením. 31. V posudzovanej veci súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorého sa žalovaná domáhala podaním označeným ako Dodatok k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 6.10.2025, a ktoré odvolací súd považuje za samostatný návrh. O zvyšnej časti jej návrhov rozhodol súd prvej inštancie tak, že tieto zamietol, a teda neodkladné opatrenie v danej časti nenariadil. Predmetom odvolacieho prieskumu na základe odvolania, ktoré v tomto prípade podal iba žalobca, je výlučne pozitívny (návrhu žalovanej vyhovujúci) výrok napadnutého uznesenia, ktorý je založený na už uvedenom podaní zo dňa 6.10.2025 (je nerozhodné, že neskoršie podanie obsahovo implicitne nadväzuje a teda aj odkazuje na skorší návrh zo dňa 29.9.2025). Keďže ide o samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nie sú vôbec na mieste úvahy o analogickom uplatnení ustanovenia § 140 a nasl. o zmene žaloby, ktoré vo svojom odvolaní rozvíjal žalobca. Taktiež odvolaciemu súdu vzhľadom na viazanosť rozsahom odvolania, neprislúcha posudzovať spôsob, akým súd prvej inštancie naložil so zvyškom žalovanej návrhov. Je potrebné iba dodať, že súd prvej inštancie rozhodol o všetkých žalovanou uplatnených nárokov (t.j. všetkých navrhovaných bodoch neodkladného opatrenia) a nie je tu dôvod na vydanie dopĺňacieho uznesenia. 32. Pokiaľ ide o samotné súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie, po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne z názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. 33. V konaní nebolo sporné tvrdenie žalovanej, že predmetný Byt užíva ako svoje obydlie. Skutkovým tvrdením, že v Byte žalovaná býva, odôvodňoval žalobca už ním podanú žalobu (str. 2 žaloby, kde žalobca uvádza, že sa od vrátnika dozvedel, že v Byte býva žalovaná) a uviedol to naposledy aj na pojednávaní dňa 16.10.2025 vo svojom úvodnom prednese po otvorení pojednávania právny zástupca žalobcu. Z Dohody zo dňa 27.5.2009 uzavretej medzi žalovanou a pôvodným vlastníkom Bytu C.. J. navyše možno mať za prinajmenšom za osvedčené, že žalovaná Byt užíva dlhodobo už od roku 2009. Predmetný Byt je preto na základe takto osvedčených, resp. nesporných skutočností potrebné považovať za žalovanej obydlie. Skutočnosť, že by predmetný Byt nemal byť obydlím žalovanej, spochybnil žalobca až skutkovým tvrdením, že má dôvodné podozrenie, že žalovaná Byt neužíva, ale ho môže prenajímať, uvedením v odvolacej replike doručenej odvolaciemu súdu dňa 28.5.2026, teda zjavne po uplynutí lehoty na podanie odvolania, kedy už nie je možné dopĺňať odvolacie dôvody (§ 365 ods. 3 CSP). Aj tak však k tomuto argumentu žalobcu možno na okraj uviesť, že ho založil iba na skutočnosti, že žalovaná, resp. jej manžel majú byť vlastníkmi aj iných nehnuteľností, avšak nič, čím by aspoň nepriamo osvedčoval, že predmetný Byt má byť prenajímaný, v konaní neprodukoval. Súčasne možno pre úplnosť poznamenať, že pri skúmaní otázky, kde sa nachádza obydlie osoby nie je významné, či má dotknutá osoba na adrese svojho obydlia aj formálne evidovaný trvalý pobyt (čo v tomto prípade žalovaná má, ale je pravda, že na rovnakej adrese sa nachádza aj iný byt pôvodne v BSM žalovanej a jej manžela a v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve manžela žalovanej). 34. Súd prvej inštancie sa vo svojom uznesení pomerne obsiahlo venoval spornosti užívacieho práva žalovanej k dotknutému Bytu a odvolací súd s ním súhlasí, že toto sa nepochybne javí byť sporné, avšak vyriešenie tejto otázky je vecou meritórneho rozhodnutia súdu, keďže v konaní o vypratanie nehnuteľnosti je okrem iného nevyhnutné prejudiciálne posúdiť, či žalovanému subjektu nesvedčí právo, na základe ktorého je oprávnený nehnuteľnosť užívať. 35. Hoci žalovaná aj naďalej tvrdí, že právo Byt užívať má a dokonca argumentovala, že by mala byť až vlastníčkou predmetného Bytu, podstatou jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo poskytnutie ochrany jej spornému užívaciemu právu, ale poskytnutie ochrany jej obydliu. Práve v nedotknuteľnosti obydlia žalovanej je potrebné identifikovať právo a súčasne z toho vyplývajúci nárok, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Z tohto dôvodu nie je vôbec na mieste žalobcova žiadosť, aby odvolací súd „vydal záväzný právny názor vo vzťahu k platnosti Dohody zo dňa 27.5.2009“, keďže odvolací súd nerozhoduje vo veci samej, v ktorej musí súd zaujať stanovisko aj k procesnej obrane žalovanej vyššie uvedenou dohodou, ale o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý vychádza z odlišného právneho základu - z práva na ochranu obydlia. 36. Žalobca ako vlastník evidovaný v katastri nehnuteľností, ktorého vlastnícke právo možno mať v toto štádiu konania za osvedčené, má právo na ochranu svojho vlastníckeho práva garantovaného v článku 20 Ústavy SR, ako aj článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Oproti tomu však stojí rovnocenné právo žalovanej na ochranu obydlia garantované článkom 21 Ústavy SR, ako aj článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na ochranu obydlia prirodzene nie je neobmedzené, ale v prípade, že sa dostane do konfliktu s iným právom rovnakej sily, v ktorom nemožno zachovať maximum z oboch práv, je potrebné ich vzájomným vyvažovaním určiť, ktoré právo v konkrétnom prípade prevládne a ktoré naopak musí ustúpiť. Ak má žalobca za to, že žalovaná neoprávnene okupuje jeho nehnuteľnosť (hoci v nej má aj obydlie), má na ochranu svojho vlastníckeho práva k dispozícií právom aprobovaný nástroj spočívajúci vo vlastníckej žalobe podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Táto reivindikačná žaloba má v prípade neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti povahu žaloby o vypratanie nehnuteľnej veci, čo je právny prostriedok, ktorý žalobca práve v tomto konaní, v rámci ktorého sa rozhoduje o návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia, aj uplatňuje. 37. Oproti tomu za právom dovolený nástroj na ochranu vlastníckeho práva nie je možné považovať faktické konanie vlastníka, ktorým odpojí dodávky elektrickej energie a iných služieb a plnení spojených s užívaním bytu. Svojpomocná ochrana práva je síce Občianskym zákonníkom dovolená, ale len za podmienok upravených v § 6, teda neoprávnený zásah do práva musí hroziť bezprostredne. Svojpomocné vymáhanie porušeného práva nie je prípustné v prípade dlhodobo ustáleného stavu, o aký ide aj v tomto prípade a už vôbec takýmto spôsobom nie je možné zasahovať do ústavou a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky chráneného práva na ochranu obydlia. 38. Proporcionalita zásahu, ktorý vzniká neodkladným opatrením, je v posudzovanej veci daná. Žalobcovi bola uložená len povinnosť odstrániť následky svojho protiprávneho konania a obnoviť stav, ktorý existoval dlhodobo, zjavne už od roku 2009, keď žalovaná užívala predmetný Byt a požívala plnenia s tým spojené. V tomto zmysle nedošlo ku kolízií práv, keďže žalobca právo svojpomocne nútiť žalovanú k vyprataniu nehnuteľností nemá, naopak žalovaná právo na ochranu svojho obydlia má, a toto je garantované až na ústavnoprávnej úrovni. Žalobcovo právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou podľa § 126 Občianskeho zákonníka týmto neodkladným opatrením nie je nijako dotknuté. Pokiaľ ide o znášanie nákladov na obnovenie dodávok (t. j. nie aj priebežných nákladov za dodávky) jednotlivých vstupov, tieto prirodzene musí znášať žalobca, ako následok svojho protiprávneho konania, ktorého zavinenie nijako relevantne nepoprel. Jeho jediná obrana v tomto smere spočívala v tom, že subjektom, ktorý (bezprostredne - pozn. odvolacieho súdu) konal pri odpojení dodávok jednotlivých energetických plnení do Bytu, nebol žalobca, ale jeho konateľ, čo prirodzene nijako nespochybňuje to, že išlo o konanie žalobcu. 39. Skutočnosť, že žalobca odpojil predmetný Byt od dodávok energií, bez ktorých je využívanie predmetnej nehnuteľnosti ako obydlia prakticky až znemožnené, nebola v konaní sporná a sama o sebe predstavuje skutočnosť odôvodňujúcu potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Argumentácia žalobcu, že žalovaná je vlastníčkou, resp. môže mať užívacie právo aj k iným nehnuteľnostiam určeným na bývanie, a teda si svoje bytové potreby môže naplniť aj inak, nemá v tomto konaní žiadnu relevanciu. Neodkladným opatrením sa poskytuje ochrana právu žalovanej na ochranu jej obydlia, o ktorom osvedčila, že sa nachádza práve v Byte, na ktorý sa vzťahu nariadené neodkladné opatrenie, a nie v inej nehnuteľnosti. Z rovnakého dôvodu je v tomto konaní bez významu, že žalovaná sa môže obrátiť za účelom uspokojenia svojej potreby bývania alebo potrieb svojich detí na manžela. 40. Možno teda uzavrieť, že žalovaná osvedčila tak existenciu svojho práva na ochranu obydlia, ktorému sa má týmto neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keďže odpojenie Bytu od dodávok elektrickej energie ani len nebolo sporné. Boli teda splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. 41. Odvolací súd z uvedených dôvodov, teda preto, že boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne v odvolaním napadnutej časti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 42. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (262 ods. 1 CSP). 43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).