{"guid": "e7d4524f-33a2-4a45-8104-064a3ea88998:02c681ba-2b4c-41f0-9af7-7727f5e27d70", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1320204873.2", "spisova_znacka": "4To/161/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/161/2024 z 14. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. mája 2026, sp. zn. 4To/161/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1320204873.2", "identifikacne_cislo": "1320204873", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Michal Kačáni", "sudca_id": 1391, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-michal-kacani-1391", "datum_vydania": "2026-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. f) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-288.odsek-1", "nazov": "§ 288 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-288.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-288"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-189.odsek-2", "nazov": "§ 189 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-189.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-189"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-1", "nazov": "§ 39 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 48 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-48"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-288", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-189", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-39", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/02c681ba-2b4c-41f0-9af7-7727f5e27d70", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1320204873.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1320204873.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1320204873.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4To/161/2024\n1320204873\n14. 05. 2026\nMgr. Michal Kačáni\nECLI:SK:KSBA:2026:1320204873.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho, PhD. a sudcov JUDr.\nKarola Kováča a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného D., pre obzvlášť závažný zločin\nvydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava I zo 07.06.2024 sp. zn. B3-46Tk/2/2020, na verejnom zasadnutí konanom\n14. mája 2026 takto\nrozhodol:\nI./\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. f/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.\nII./\nNa základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa\nobžalovaný\nD.,\nuznáva vinným, že\nv doposiaľ neustálenom čase a dni mesiaca máj 2019 kontaktoval poškodeného A., pričom na osobných\nstretnutiach na doposiaľ neustálených miestach a v neustálených časoch v mesiaci máj 2019 oznámil\npoškodenému, že príslušníci Národnej kriminálnej agentúry, Prezídia policajného zboru voči jeho osobe\nvedú viacero trestných stíhaní, a v prípade, že poškodený A. F. nevyplatí sumu 100.000,- eur, bude voči\nnemu vykonaný zákrok zo strany vyššie uvedených policajtov a následne bude väzobné stíhaný, na čo\npoškodený zabezpečil pôžičkami od svojich známych L.. A. W. a M. D. spoločne sumu 45.000,- eur,\nktorú dňa 28.05.2019 vo výške 40.000,- eur a 29.05.2019 vo výške 5.000,- eur v podvečerných hodinách\nodovzdal počas jazdy po Bratislave obžalovanému, v jeho motorovom vozidle zn. AUDI Q7 EČV: N po\nodovzdaní tejto hotovosti začal obžalovaný požadovať vyplatenie zvyšku pôvodne požadovanej sumy,\nktorú následne na ďalších osobných stretnutiach s poškodeným upravil na sumu 35.000,- eur, ako\nuviedol obžalovaný je to suma, ktorú musel jeho priamy nadriadený pod prezývkou „A.\" uhradiť za\npoškodeného, aby jeho vyšetrovanie bolo zastavené, pričom obžalovaný opakovane žiadal a vyhľadával\nv priebehu mesiacov jún, júl a august roku 2019 stretnutia s poškodeným, na ktorých mu prízvukoval,\nže musí uhradiť dlžnú sumu 35.000,- eur, pričom k takému stretnutiu došlo aj vo večerných hodinách\ndňa 12.09.2019, kedy obžalovaný spolu s osobou U. G., ktorého obžalovaný vopred inštruoval, aby sa\nna stretnutí s poškodeným vydával za príslušníka NAKA, vyzdvihol poškodeného na svojom motorovom\nvozidle zn. AUDI Q7, EČV: N z parkoviska nachádzajúceho sa v okolí OC Polus v Bratislave na ulici\nVajnorskej, kedy počas jazdy od neho požadoval opakovane vyplatenie dlžnej sumy, a v prípade že\ntak poškodený neurobí, nadriadený obžalovaného - „A.\" zabezpečí jeho riešenie, teda jeho väzobné\nstíhanie príslušníkmi národnej kriminálnej agentúry,\nteda\n\n- iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a takým činom spáchal väčšiu škodu,\nčím spáchal\n- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. v znení účinnom od 06.08.2024\nZa to sa\nodsudzuje\nPodľa § 189 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom od 06.08.2024, § 39 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom od\n06.08.2024 k trestu odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky a 362 /tristošesťdesiatdva/ dní.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu\nna výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., O. XX, so svojim\nnárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces\nodôvodnenie:\nRozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo 07.06.2024 sp. zn. B3-46Tk/2/2020 bol obžalovaný D. O.ć\nuznaný za vinného pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.,\nna tom skutkovom základe, že\nv doposiaľ neustálenom čase a dni mesiaca máj 2019 kontaktoval poškodeného A., pričom na osobných\nstretnutiach na doposiaľ neustálených miestach a v neustálených časoch v mesiaci máj 2019 oznámil\npoškodenému, že príslušníci Národnej kriminálnej agentúry, Prezídia policajného zboru voči jeho osobe\nvedú viacero trestných stíhaní, a v prípade, že poškodený A. F. nevyplatí sumu 100.000,- eur, bude\nvoči nemu vykonaný zákrok zo strany vyššie uvedených policajtov a následne bude väzobné stíhaný,\nna čo poškodený zabezpečil pôžičkami od svojich známych L.. A. W. a M. D. spoločne sumu 45.000,eur, ktorú dňa 28.05.2019 vo výške 40.000,- eur a 29.05.2019 vo výške 5.000,- eur v podvečerných\nhodinách odovzdal počas jazdy po Bratislave obvinenému v jeho motorovom vozidle zn. AUDI Q7\nEČV: N po odovzdaní tejto hotovosti začal obvinený požadovať vyplatenie zvyšku pôvodne požadovanej\nsumy, ktorú následne na ďalších osobných stretnutiach s poškodeným upravil na sumu 35.000,- eur,\nako uviedol obvinený je to suma, ktorú musel jeho priamy nadriadený pod prezývkou „A.\" uhradiť za\npoškodeného, aby jeho vyšetrovanie bolo zastavené, pričom obvinený opakovane žiadal a vyhľadával\nv priebehu mesiacov jún, júl a august roku 2019 stretnutia s poškodeným, na ktorých mu prízvukoval,\nže musí uhradiť dlžnú sumu 35.000,- eur, pričom k takému stretnutiu došlo aj vo večerných hodinách\ndňa 12.09.2019, kedy obvinený spolu s osobou U. G., ktorého obvinený vopred inštruoval, aby sa na\nstretnutí s poškodeným vydával za príslušníka NAKA, vyzdvihol poškodeného na svojom motorovom\nvozidle zn. AUDI Q7, EČV: N z parkoviska nachádzajúceho sa v okolí OC Polus v Bratislave na ulici\nVajnorskej, kedy počas jazdy od neho požadoval opakovane vyplatenie dlžnej sumy, a v prípade, že tak\npoškodený neurobí, nadriadený obvineného - „A. zabezpečí jeho riešenie, teda jeho väzobné stíhanie\npríslušníkmi národnej kriminálnej agentúry.\nZa uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému D. O.ćovi podľa § 189 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38\nods. 2 Tr. zák., uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods.\n3 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému D. uložil aj ochranný dohľad na dobu 2 roky.\nNapokon podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného D. zaviazal na náhradu škody voči poškodenému\nA. F. vo výške 45.000,-eur.\nProti tomuto rozsudku voči všetkým jeho výrokom podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný\nD. O.ć ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ktoré následne odôvodnil písomným\npodaním urobeným prostredníctvom svojho obhajcu.\n\nV dôvodoch podaného odvolania obžalovaný D. O.ć predostrel celý rad námietok vo vzťahu k dôkazom,\nna základe ktorých súd prvého stupňa založil výrok o jeho vine, ako aj k právnemu posúdeniu skutku a\nvýmere uloženého trestu a napokon aj k výroku o náhrade škody. Konkrétne vo vzťahu k výsluchu svojej\nosoby na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.04.2020 konštatoval, že postupom prvostupňového\nsúdu došlo dokonca aj k naplneniu dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr.\npor. (t. j. zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu a rozhodnutie je založené na\ndôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom), pričom odvolací dôvod vychádza z §\n321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Dňa 24.04.2020 totiž prvostupňový súd vykonal hlavné pojednávanie bez\njeho osobnej prítomnosti (ako obvineného) a jeho účasť bola zabezpečená výlučne prostredníctvom\ntelemostu, a to aj napriek tomu, že na takýto postup neexistoval žiadny právny dôvod a takúto formu\nhlavného pojednávania ani Trestný poriadok nepozná. Zároveň bolo toto hlavné pojednávanie vykonané\nbez toho, aby voči jeho osobe bola zachovaná päťdňová lehota na prípravu obhajoby. K námietke\njeho obhajcu, že Trestný poriadok takúto formu nepozná, je porušená zásada bezprostrednosti a nie je\nmožné zabezpečiť výkon práv na obhajobu, nakoľko nie je možná porada s klientom bez prítomnosti\ntretích osôb, súd uviedol, že telemost je iba dočasné riešenie, a to aj na základe zákona č. 62/2020\nZ. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej\nchoroby COVID-19 v justícii, pričom ihneď po ukončení mimoriadnych opatrení bude obžalovaný riadne\npredvedený do pojednávacej miestnosti. Pokiaľ by obhajca a obžalovaný chceli v rámci zásady práva\nna obhajobu čas na poradu s klientom, všetky osoby opustia pojednávaciu sieň a bude umožnený\ndostatočný časový rámec na poradu. Telemost sa nenahráva, takže budú prítomní iba príslušníci ZVJS,\nktorí by boli prítomní aj počas porady v pojednávacej miestnosti. Postup súdu však nebol v súlade s § 2\nods. 7 a § 34 ods. 1 Tr. por., čím došlo nielen k porušeniu práva na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr.\npor.), ale vo vzťahu k jeho výsluchu vykonanému na tomto hlavnom pojednávaní aj k vykonaniu dôkazu\nnezákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.). Súd má pravdu v tom, že v praxi pri porade\nobhajcu s klientom príslušníci ZVJS v pojednávacej miestnosti zostávajú, avšak v takej vzdialenosti a\npri prijatí takých opatrení, aby nemohli počuť rozhovor medzi obhajcom a jeho klientom. Ak by sa teda v\njeho prípade aj všetky zúčastnené osoby z pojednávacej miestnosti vzdialili a aj za predpokladu, že sa\nzáznam z prenosu telemostu nenahráva, aj tak by nemohol vykonať poradu so svojim advokátom bez\ntoho, aby príslušníci ZVJS nepočuli ich rozhovor. Nepochybne mu teda bolo odňaté toto jeho právo na\nobhajobu, čím došlo nielen k porušeniu ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. por., ale aj k zásahu do jeho práva na\nobhajobu vyjadreného v ustanovení čl. 50 ods. 3 Ústavy SR. Aj z tohto dôvodu svoje právo na obhajobu\nani nerealizoval, pretože zo strany súdu neboli zabezpečené podmienky na plnú realizáciu tohto jeho\ndôležitého práva. Zároveň takýto postup súdu bezdôvodne poprel zásadu bezprostrednosti, ako jednu\nzo základných zásad súdneho konania. Za správny nepovažuje ani odkaz súdu na zák. č. 62/2020 Z. z.\no niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby\nCOVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení účinnom do 24.04.2020,\nktorý však neumožňoval súdu zvoliť namietaný procesný postup. Naopak, prikazoval súdom vykonať\nhlavné pojednávanie len v nevyhnutnom rozsahu a vylúčiť z osobnej účasti na hlavnom pojednávaní\nbolo možné len verejnosť. V žiadnom prípade tento zákon neumožňoval prijať také opatrenie, aby\nbola obvinenému odopretá jeho osobná účasť na hlavnom pojednávaní. Takýmto postupom došlo aj\nk zásahu do ustanovenia § 2 ods. 7 Tr. por. Z uvedeného dôvodu je nezákonný nielen jeho výsluch\nvykonaný súdom na hlavnom pojednávaní dňa 24.04.2020, ale nezákonným spôsobom bolo vedené\ncelé hlavné pojednávanie súdu dňa 24.04.2020. Týmto spôsobom bolo porušené aj ustanovenie §\n257 ods. 3 Tr. por. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR z\n28.01.2016, sp. zn. 6Tdo/79/2014 a sp. zn. 3 Tdo 50/2016 z 26.10.2016. Súd týmto porušil aj § 253\nods. 1 Tr. por. a § 252 ods. 2 Tr. por. K takýmto jeho námietkam sa súd prvého stupňa na hlavnom\npojednávaní vedenom dňa 07.06.2024 nevyjadril vôbec, pričom v odôvodnení rozsudku zopakoval\nargumentáciu prednesenú na uvedenom hlavnom pojendávaní. Odňatie možnosti osobnej prítomnosti\nobvinenej osoby na hlavnom pojednávaní bez zákonného podkladu je pritom samostatne dôvodom na\nkonštatovanie zásahu práva na obhajobu a spravodlivosti konania a takýto nezákonný postup súdu\nnie je možné ospravedlňovať dočasnosťou, resp. vykonania len časti úkonov. K nedodržaniu päťdňovej\nlehoty na vyrozumenie o termíne hlavného pojednávania sa prvostupňový súd nevyjadril vôbec. Takýto\npostup prvostupňového súdu navyše zasahuje aj do jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR a do spravodlivosti konania (čl. 6 ods. 3 písm. h/, e/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd). K výsluchu poškodeného A. F. obžalovaný uviedol, že v popise skutku výrokovej\nčasti napadnutého rozsudku je uvedené, že mal kontaktovať poškodeného A. s tým, že príslušníci NAKA\nP PZ vedú proti jeho osobe „viacero trestných stíhaní, a v prípade, že poškodený A. F. nevyplatí sumu\n\n100.000,- eur, bude voči nemu vykonaný zákrok zo strany vyššie uvedených policajtov a následne\nbude väzobné stíhaný. Z obsahu výsluchov A. F. (tak v rámci trestného oznámenia ako aj v rámci\nprocesného postavenia svedka - poškodeného) však takáto situácia nevyplýva, A. F. vypovedá v tom\nzmysle, že ak mu vraj zaplatí, že zabezpečím ukončenie jeho trestných stíhaní. Táto okolnosť má\npodstatný význam na kvalifikáciu popisu skutku (podvod, resp. vydieranie), ktorý je uvedený vo výrokovej\nčasti napadnutého rozsudku. Skutok, za ktorý bol odsúdený, je v napadnutom rozsudku zjednodušene\npopísaný nasledovne tak, že a/ mal oznámiť poškodenému, že príslušníci národnej kriminálnej agentúry,\nPrezídia Policajného zboru voči jeho osobe vedú viacero trestných stíhaní, a v prípade, že poškodený A.\nF. nevyplatí sumu 100.000,- eur, bude voči nemu vykonaný zákrok zo strany vyššie uvedených policajtov\na následne bude väzobné stíhaný, b/ mal od poškodeného opakovane požadovať vyplatenie dlžnej\nsumy, a v prípade, že tak poškodený neurobí, nadriadený obvineného „A.“ zabezpečí jeho riešenie, teda\nväzobné stíhanie príslušníkmi národnej kriminálnej agentúry. Takto formulovaný popis skutku nezakladá\nkvalifikáciu trestného činu vydierania a to ani v nadväznosti na rozhodnutie č. 19 uverejnené v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a súdov SR 2/2015, podľa ktorého aj predstieranie toho, že obvinený je\npolicajt, je vydieraním. Nie každé predstieranie postavenia policajta a súčasné žiadanie finančných\nprostriedkov za vybavenie zastavenia trestného stíhania je možné kvalifikovať ako trestný čin vydierania.\nZo samotného popisu skutku sa síce javí záver, že v danom prípade došlo k obdobnému prípadu,\nako pri vyššie označenom rozhodnutí č. 19., avšak pri rozhodnutí č. 19 (skutok č. 3) došlo k úplnému\nparalyzovaniu slobody rozhodovania poškodenej, nakoľko jej boli predložené skutočné zábery z jej\nchúlostivého konania, na základe ktorých by nevyhnutne došlo k spôsobeniu závažnej ujmy, ak by\nnekonala páchateľom požadovaným spôsobom. V jeho prípade však poškodený tvrdí, že nepáchal\nžiadnu trestnú činnosť a teda nebol dôvod na zákrok NAKA P PZ voči nemu, pričom v zápisnici o trestnom\noznámení z 18.09.2019 uviedol, že bližšie nevie, kto by ho mal zobrať, kde a hlavne prečo. Z vykonaného\ndokazovania je dokonca zrejmé, že sa mu nevyhrážal jeho obmedzením na osobnej slobode, ale\nprioritne mu mal ponúkať vybavenie ukončenia trestného konania. Sloboda rozhodovania poškodeného\ntak konaním popisovaným v právoplatnom rozsudku nebola paralyzovaná (paradoxne mu poskytovala\nširšie možnosti rozhodovania, t. j buď sa spoľahnúť na riadne konanie štátnych orgánov alebo sa vybrať\ncestou vraj ponúknutého ovplyvnenia konania týchto orgánov) a teda konanie, za ktoré bol odsúdený,\nmá znaky podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., a nie trestného činu vydierania podľa §\n189 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. Vyššie popísané konanie tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku,\nsa nemenilo už od vznesenia obvinenia vyšetrovateľom, kedy vyšetrovateľ tento popis skutku účelovo\nupravil tak, aby sa popis skutku javil ako trestný čin vydierania. Obžalovaný ďalej citoval vyjadrenia\npoškodeného A. F. zaznamenané v trestnom oznámení, z obsahu ktorých je podľa jeho názoru zrejmé,\nže jeho konanie vyššie uvedené pod písmenom a/ (ktorého sa mal vraj dopustiť) bolo vyšetrovateľom\nsvojvoľne prispôsobené tak, aby bolo možné skutok kvalifikovať ako trestný čin vydierania. Z obsahu\ntrestného oznámenia poškodeného A. F. totiž vyplýva, že mal oznámiť poškodenému, že NAKA voči\nnemu vedie viacero konaní a on by mu vedel s týmto problémom nejako pomôcť a skúsiť to vyriešiť (č. 1.\n11), pretože inak ho policajti budú riešiť a „zoberú ho“. Podľa výpovedí A. F. on nikdy nemal hovoriť, že by\ndokázal vybaviť akýkoľvek zákrok či väzobné stíhanie zo strany NAKA P PZ voči nemu, pričom A. v tomto\nsmere od podaného trestného oznámenia cez jeho výsluch po vznesení obvinenia (hovoril, že ho prídu\nzobrať tí A. ľudia), až po jeho výsluch na hlavnom pojednávaní (chcel odo mňa 35.000,- eur, ktoré mali\nísť na zahladenie jeho údajnej trestnej činnosti) postupne zmierňoval svoje vyjadrenia o zákroku NAKA\nP PZ a o „zobratí“ touto zložkou polície, ktoré mu mal vraj uvádzať. Takúto formu vyhrážok nepotvrdil\nani svedok U. a takéto vyhrážky sa nenachádzajú ani na žiadnom objektívnom dôkaze, dokonca\nani na procesné nepoužiteľnom zvukovom zázname vyhotoveného políciou pri zadržaní jeho osoby.\nKonanie popisované poškodeným nepochybne smerovalo k ponuke vybavenia zastavenia trestných\nkonaní voči poškodenému A. F.. Druhá časť popisu skutku označená vyššie pod písmenom b/ je\nopätovne prispôsobená svojvoľne vyšetrovateľom tak, aby bolo možné skutok kvalifikovať ako trestný čin\nvydierania. Výroky vyšetrovateľom a súdom tu uvedené on nikdy nevyslovil, ale mala ich vysloviť ďalšia\nosoba nachádzajúca sa v tom čase vo vozidle a predstierajúca, že je „policajt“ (U. G.). Ani U. G. však\npodľa vykonaných dôkazov nikdy neuviedol, že zabezpečia riešenie poškodeného policajtmi z NAKA P\nPZ, ale U. G. mal vysloviť, že „je potrebné aby do zajtra bol jeho „dlh vyriešený“, a v prípade ak nie,\nbude riešený A., alebo A. ľuďmi. Vo vzťahu k výsluchu svedka (poškodeného) A. F. obžalovaný namietal\naj jeho nevierohodnosť a v tejto súvislosti poukázal na to, že svedok A. W. na hlavnom pojednávaní\nsúdu vypovedal vo vzťahu k faktúre na sumu 34.428,68 eur, že ide o zálohovú faktúru na dodanie\ntovaru (konkrétne obalových materiálov), ktoré mu A. F. aj dodal o mesiac na to, ako mu A. W. túto\nzálohovú platbu poskytol (takto vypovedal A. W. a prvostupňový súd sa s týmito podstatnými skutkovými\nokolnosťami vôbec nevysporiadal). A. F. musel totiž celkom zjavne sumu 34.428,68 eur použiť na nákup\n\ntovaru, ktorý sa zaviazal dodať A. W. a ktorý aj podľa výpovede A. W. dodal. A. F. musel peniaze použiť\nna kúpu uvedeného tovaru a teda nemohol túto finančnú hotovosť použiť na platbu pre neho tak, ako\nto vo svojich výpovediach tvrdí. Týmto je nesporne preukázaná nevierohodnosť tvrdení poškodeného\nA. F.. Uvádzanie nepravdivých skutočností zo strany A. F. ohľadne finančných prostriedkov, ktoré od\nneho vraj požadoval, bolo z jeho strany motivované celkom zjavne jeho nepriaznivou finančnou situáciou\na teda jeho snahou za každú cenu sa obohatiť na úkor vzniknutej situácie. Tento záver obžalovaný\ndokaldoval priloženými výpismi z Centrálneho registra exekúcií, z ktorých vyplýva, že poškodený A. F.\nmal a neustále má rôzne dlhy a záväzky voči tretím stranám, ktoré sú riešené v exekučných konaniach.\nZ priložených výpisov (príloha č. 1) vyplýva, že A. F. mal dlhy aj v čase skutku (427EX 351/19,\n427EX 109/20, 427EX 401/2019, a aj ďalšie exekúcie, ktoré síce majú novšie spisové značky, avšak\npreukázateľne musel dlh vzniknúť podstatne skôr ako spisová značka, t. z. v čase skutku, resp. aj pred\nním) a to vo veľmi vysokých sumách (iste súhrnne prevyšujúcich sumu 100.000,- eur), čo je významná\nskutočnosť vo vzťahu k posúdeniu jeho vierohodnosti k jeho tvrdeniam o finančných otázkach. Vyššie\nuvedené skutočnosti zahŕňajú len záväzky A. F. dohľadané z verejných zdrojov, avšak z výsluchu svedka\nO.. M. O. a napríklad aj z jeho výsluchu je preukázané, že poškodený A. F. mal dlhy v podstatne\nvyšších sumách, ako je to preukázateľné len z otvorených a verejne dostupných zdrojov na internete.\nK otázke nevierohodnosti poškodeného obžalovaný argumentoval aj tým, že si duplicitne uplatnil nárok\nna náhradu škody v rámci trestného konania, hoci bol so svojím nárokom skutočne uspokojený, k čomu\ndoložil Upovedomenie o začatí exekúcie z 28.09.2021, č. 68EX 497/21, pričom z listín, ktoré mu boli\nzaslané, vyplýva, že dňa 18.08.2021 postúpil (odplatne) poškodený A. F. svoju pohľadávku vo výške\n45.000,- eur osobe O. Z. (príloha č. 3), ktorý dňa 25.08.2021 splnomocnil advokátsku kanceláriu Y. L.\ns.r.o. na jeho zastupovanie vo veci zaplatenia úrokov z omeškania v súvislosti s touto pohľadávkou a\nexekučným konaním (príloha č. 4). V tejto kancelárii je konateľom a advokátom M.. O. G. (ktorý pôsobil\nako splnomocnenec poškodeného v celom pôvodnom trestnom konaní) a pôsobí v nej aj advokát M.. O.\nO. (ktorý sa zúčastnil ako splnomocnenec poškodeného na hlavnom pojednávaní súdu dňa 07.06.2024).\nTáto skutočnosť objektívne preukazuje, že nielen poškodený A. F., ale aj jeho splnomocnenci mali\nvedomosť o tom, že A. F. bol so svojím nárokom z trestného konania riadne uspokojený a aj napriek\ntomu si nielen A. F., ale aj jeho splnomocnenec naďalej (podľa jeho názoru v podvodnom úmysle)\nuplatňovali neexistujúci nárok A. F. na hlavnom pojednávaní dňa 07.06.2024. Týmito skutočnosťami\nje preukázaná nevierohodnosť tvrdení poškodeného A. F. ako celku. Listinou z 23.05.2022 exekútor\npotvrdil, že vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, teda aj z jeho strany bol celý nárok uhradený\n(príloha č. 5). Súd prvého stupňa teda pochybil, ak svoje rozhodnutie o jeho vine založil na tvrdeniach\ntakto nevierohodnej osoby Zároveň je zrejmé, že na základe takéhoto skutkového stavu je vo vzťahu k\nvýroku napadnutého rozsudku o náhrade škody naplnení aj odvolací dôvod podľa § 321 ods. 1 písm.\nf/ Tr. por. Vo vzťahu k samotnému procesnému postaveniu A. F. obžalovaný uviedol aj to, že vzhľadom\nna jeho materiálne pôsobenie ako agenta sú všetky jeho výpovede od podania trestného oznámenia\naž do vydania napadnutého rozsudku v procesnom postavení svedka procesne nepoužiteľné. Čo sa\ntýka výsluchu svedka U. G. obžalovaný konštatoval, že ak už vyšetrovateľ dňa 24.09.2019 vyhodnotil\nzabezpečené dôkazy tak, že je potrebné voči jeho osobe vzniesť obvinenie, potom mal (v nadväznosti\nna čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) vo vzťahu k osobe U. G. výlučne dve zákonné možnosti postupu, a to buď\nvzniesť obvinenie aj U. G. zo spolupáchateľstva, alebo voči jeho osobe postupovať podľa ustanovenia §\n205 ods. 1 Tr. por. (dočasné odloženie vznesenia obvinenia). Len a výlučne postup vyšetrovateľa podľa\n§ 205 ods. 1 Tr. por. by v danej dôkaznej situácii mohol odôvodniť existenciu procesného postavenia\nsvedka vo vzťahu k osobe U. G.. Vyšetrovateľ však takto nekonal a porušil tým ustanovenie čl. 2 ods. 2\nÚstavy SR, podľa ktorého mohol konať iba v súlade s ustanovením § 206 ods. 1 Tr. por. alebo v súlade\ns ustanovením § 205 ods. 1 Tr. por. Žiadnu inú zákonnú procesnú možnosť vyšetrovateľ k dispozícii\nnemal a tým, že vyšetrovateľ nepostupoval v zmysle ustanovenia § 205 ods. 1 Tr. por., U. G. nikdy\nnenadobudol procesné postavenie svedka v trestnom konaní a teda jeho výsluchy v tomto procesnom\npostavení odôvodňujú existenciu dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/ Tr.\npor. (odôvodňujú aj existenciu odvolacích dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/ c/ Tr. por.). U. G.\nbol totiž osobou, ktorá predstierala, že je policajtom NAKA P PZ. Dňa 23.09.2019 bol zadržaný ako\npodozrivý, následne vypovedal o skutku a bol zo zadržania prepustený, pričom následne bol už dňa\n24.09.2019 vypočutý v procesnom postavení svedka. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že U. G. mal\nbyť informovaný jeho osobou o tom, že má predstierať pred A. F., že je policajtom z NAKA P PZ, a tiež o\ntom, že mu A. F. nechce vrátiť peniaze. Z výsluchu U. G. doslova vplýva, že mu mal vysvetliť, že mu A. F.\ndĺži peniaze, ktoré mu nevyplatil, a preto mal požiadať U. G., aby predstieral, že je policajt z NAKA P PZ,\npretože sa ich vraj A. F. bojí a takto mu skôr zaplatí peniaze. Obžalovaný opätovne citoval z vyjadrenia\nsvedka - poškodeného A. F. obsiahnutého v trestnom oznámení, zo zvukových záznamov č. 161 a 168,\n\nako aj z nahrávky zaznamenávajúcej stretnutie jeho osoby, svedka U. G. a poškodeného A. F. dňa\n23.09.2019, pričom v tejto súvislosti dodal, že o obsahu týchto vyjadrení U. G. mal vyšetrovateľ vedomosť\nokamžite po ich vyslovení U. G., nakoľko riadiaci policajt dal pokyn na zásah práve na základe obsahu\nvyjadrení U. G., z ktorých vyplýval možný únos A. F. a následné jeho fyzické napadnutie. Zo záznamu\nzasahujúcich policajtov (č. 1. 29) vyplýva, že konali pod jednotným velením a obmedzenie jeho osoby a\nU. G. vykonali na pokyn vyšetrovateľa, t. z. že riadiacim policajtom bol práve vyšetrovateľ. Z uvedených\ndôkazov je zrejmé, že ak vyšetrovateľ považoval dôkazy takto získané a o ktorých mal vedomosť za\ndostatočné na vznesenie obvinenia voči jeho osobe, nemohol sa účelovo tváriť, že tieto dôkazy nie sú\ndostatočné na vznesenie obvinenia U. G.. Z konania vyšetrovateľa vyplýva, že nezákonným spôsobom\nponechal U. G. procesné postavenie svedka preto, aby tento takouto formou nezákonného donútenia\nvypovedal proti jeho osobe. Z obsahu vykonaného dokazovania je dokonca zrejmé, že to bol práve\nU. G., ktorý použil hrozbu násilia, teda že to bol práve U. G. (a nie on), kto naplnil znaky skutkovej\npodstaty vydierania a to úplne dobrovoľne a bez akéhokoľvek usmerňovania z jeho strany. U. G. tým,\nže bol vypočúvaný v jemu neprináležiacom procesnom postavení svedka, bol totiž vypočutý na základe\nnesprávneho poučenia (v zmysle ustanovenia § 131 ods. 1 Tr. por.) o tom, že je povinný vypovedať úplnú\npravdu a nič nezamlčať, čo je potrebné považovať za nezákonné donucovanie k výpovedi, pričom takáto\nnezákonnosť nebola odstránená ani v súdnom konaní. Obžalovaný poukázal tiež na to, že z obsahu\nzápisnice o výsluchu U. G. (č. 1. 127 - 137), na jednom mieste vyplýva, že svedok bol vypočúvaný\nešte pred vznesením obvinenia (výsluch trval od 09.45 bod. do 11.15 hod.) nakoľko v zápisnici nie\nje uvedene poučenie o totožnosti obvineného, na inom mieste, konkrétne na str. č. 8 zápisnice (č. I.\n134) však svedok uviedol: „Prehlasujem, že nie som v príbuzenskom pomere s obvineným“ a ďalej bol\nvyšetrovateľom poučovaný aj podľa § 139 ods. 1 až. ods. 3 Tr. por. ,,nakoľko mi hrozí nebezpečenstvo v\nsúvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode\". Z obsahu zápisnice teda nie je možné\nzistiť, v ktorej fáze konania bola táto zápisnica vyhotovená a či bolo zabezpečené právo na obhajobu\nv prípade, ak už bola vyhotovená po vznesení obvinenia (čo by zakladalo aj dovolací dôvod podľa\nustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Z obsahu týchto skutočností je teda zrejmé, že konanie\nU. G. bolo aktívne a nebolo vedené jeho pokynmi. Proti osobe U. G. svedčili totožné dôkazy, ako aj\nvoči jeho osobe. Obidvaja boli dňa 23.09.2019 zadržaní ako podozriví. Jediným rozdielom je, že jemu\nobvinenie vznesené bolo a U. G. nie (čo je nepochybne benefitom pre U. G.). Ak sa tak stalo pri totožnej\ndôkaznej situácii voči obidvom (U. G. a voči nemu), potom je namieste vysvetlenie, prečo bol takýto\nbenefit zo strany vyšetrovateľa U. G. poskytnutý. Vzhľadom na zadokumentovanú dôkaznú situáciu\nsa tak nestalo celkom zjavne preto, že by vo vzťahu k osobe U. G. existovala nejaká iná dôkazná\nsituácia, ale výlučne preto, že U. G. vo veci vypovedal a to tak, že v rozpore s objektívnymi dôkazmi\npreniesol svoju trestnú zodpovednosť na jeho osobu, s čím sa konajúce orgány činné v trestnom konaní\nani súdy až dodnes vôbec nevysporiadali. Táto argumentácia nie je jeho svojvoľnou úvahou, pretože\niná možnosť vysvetlenia v danej situácii neexistuje (nie je možné dokazovať niečo, čo neexistuje). Z\nuvedeného dôvodu preto jeho obhajca v rámci záverečnej reči namietol aj skutočnosť, že prokurátor v\nzmysle prechodných ustanovení § 567t ods. 1 Tr. por. (účinného do 15.03.2024), v nadväznosti na znenie\nustanovenia § 235 písm. e/ Tr. por., nedoplnil náležitosti obžaloby vo vzťahu k oznámeniu benefitov\nposkytnutých svedkovi U. G. v lehote do 10 dní od účinnosti novely Trestného poriadku (zák. č. 40/2024\nZ. z.). Súdom prvého stupňa rozvedené dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, že svedok U.\nG. nie je spolupracujúcou osobou v zmysle § 33a Tr. por., sú rozporné s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.\npor., nakoľko vychádzajú len a výlučne z vyhodnotenia tvrdení U. G., ktoré sú v rozpore s obsahom\nzvukových nahrávok hovorov č. 161 a 168, s obsahom tvrdení A. F. v zápisnici o trestnom oznámení\nzo dňa 18.09.2019 a tiež aj v rozpore s obsahom nahrávky polície zo dňa 23.09.2019 v čase od 19.41\nhod. do 19.45 hod. Prvostupňový súd teda pri hodnotení tejto otázky absolútne odignoroval objektívne\ndôkazy a vec účelovo vyhodnotil výlučne v jeho neprospech. Z obsahu týchto dôkazov (aj po vylúčení\ndôkazu pochádzajúceho z nahrávky polície zo dňa 23.09.2019) vyplýva, že u U. G. nešlo o jednorazové\na okrajové konanie nezakladajúce žiadnu trestnú zodpovednosť za predpokladu, že jeho konanie takúto\ntrestnú zodpovednosť podľa názoru orgánov činných v trestnom konaní zakladalo, ale že išlo o aktívne a\nsúvislé konanie, ktoré by bez následnej spolupráce zo strany U. G. zostalo trestnoprávne nepovšimnuté,\nnakoľko by nešlo o trestný čin. Ak by nešlo o „spolupracujúcu osobu“ podľa novely 40/2024 Z. z., v\ntakom prípade by prichádzala do úvahy len jediná možnosť a to, že vyšetrovateľ bol povinný vzniesť\nU. G. obvinenie a teda mu neprináležalo procesné postavenie svedka. K výsluchu svedka L.. A. W., k\njeho obsahu a procesnej ne/použiteľnosti obžalovaný poukázal na argumentáciu v bodoch č. 2/, č. 5/ a\nč. 10/ odôvodnenia svojho odvolania. K výsluchu svedka A. Z. obžalovaný uviedol, že ide o príslušníka\nPZ, ktorý dňa 23.09.2019 zasahoval proti jeho osobe na pokyn vyšetrovateľa v rámci tzv. zákroku pod\njednotným velením. Tento „svedok“ bol vypočutý v prípravnom konaní ku skutku, hoci je možné takto\n\nzakročujúceho príslušníka PZ vypočúvať len vo vzťahu k okolnostiam služobného zákroku. Svedok A.\nZ. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý k okolnostiam pôsobenia poškodeného A. F. ako agenta a k\nnezákonnému postupu polície odmietol vypovedať, avšak na otázky prokurátora k samotnému skutku už\nvypovedal. K tomu, k čomu vypovedať nemohol (z dôvodu procesnej nepoužiteľnosti takejto výpovede),\nsa vyjadril a vypovedal a k tomu, k čomu vypovedať mal a bol povinný vypovedať, vypovedať odmietol. Už\nlen z tohto dôvodu je výsluch svedka A. Z. procesné nepoužiteľný. Tento výsluch nie je možné procesné\npoužiť aj z toho dôvodu, že ide o činnosť polície v čase (23.09.2019), ktorú dovolací súd označil za\nnezákonnú a procesné nepoužiteľnú. Prvostupňový súd však pri vyslovení jeho viny bral na vedomie\naj výsluch tohto svedka. Navyše, po výsluchu svedka A. Z. mu ani nebola daná možnosť vyjadriť sa k\nvykonanému výsluchu (dôkazu) po jeho vykonaní (§ 271 ods. 1 Tr. por). Totožná vada konania sa týka\nvšetkých vypočúvaných osôb na tomto hlavnom pojednávaní, a to L.. Z. O., N. O., A. Z. a O.. M. T.,\nďalej sa táto vada konania týka aj výsluchu svedka U. G. a svedka L.. A. W. na hlavnom pojednávaní\ndňa 26.06.2020, a totožná vada konania sa týkaj aj výsluchu svedka - poškodeného A. F. na hlavnom\npojednávaní dňa 22.05.2020. Pokiaľ ide o výsluch svedkov Mgr. M. T., L.. Z. O., N. O., ani jeden z\ntýchto dôkazov nesvedčí proti jeho osobe, pričom tieto výsluchy preukazujú nevierohodnosť tvrdení\npoškodeného A. F.. Vo vzťahu k výsluchu svedka M. D. a k dôvodom procesnej nepoužiteľnosti tohto\nvýsluchu svedka (z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na čítanie výsluchu svedka z prípravného\nkonania na hlavnom pojednávaní) mu prvostupňový súd nedal žiadne odpovede na jeho argumentáciu.\nV tejto súvislosti obžalovaný poukázal na to, že písomným podaním z 25.03.2021 prostredníctvom\nsvojho obhajcu nesúhlasil s návrhom prokurátora a žiadal na hlavnom pojednávaní vypočuť svedka\nM. D. za dodržania zásad bezprostrednosti a ústnosti. Z pohľadu obhajoby ide teda o kľúčového\nsvedka, ktorého osobnú účasť na hlavnom pojednávaní bez naplnenia zákonných podmienok nie je\nmožné nahradiť čítaním zápisnice z prípravného konania. Svedok M. D. sa opakovane ospravedlnil z\núčasti na nariadených hlavných pojednávaniach, pričom súdu k pojednávaniu dňa 26.06.2020 priložil\npotvrdenie od všeobecného lekára z Viničného z 24.06.2020 s diagnózou J06.9, čo je akútna infekcia\nhorných dýchacích ciest a ide zrejme o bežné prechladnutie s nádchou. K nasledujúcemu hlavnému\npojednávaniu dňa 04.09.2020 doručil súdu dňa 03.09.2020 svoje ospravedlnenie, z ktorého vyplýva, že\nby mal byť tak veľmi pracovne zaneprázdnený a to vo svojej práci v Prahe, že sa nemôže zúčastniť\nna hlavnom pojednávaní osobne, avšak tento svedok vo svojom ospravedlnení tiež uviedol, že má\nzhoršený zdravotný stav a patrí z hľadiska osôb ohrozených COVIDom medzi rizikové skupiny. Súd\nvôbec žiadnym spôsobom neverifikoval tieto „dôvody“ svedka, a to aj napriek tomu, že pôsobia veľmi\nnevierohodne. Na jednej strane totiž svedok tvrdí súdu, že je dlhodobo odcestovaný v Prahe, dva\nmesiace vopred pritom predkladá potvrdenie od bežnej všeobecnej lekárky z Viničného (SR), súd vôbec\nnezisťuje, či sa svedok v Prahe naozaj zdržiava a ak áno, či a kedy pricestuje na Slovensko, súd pri\nprvom ospravedlnení nezisťuje, či je zdravotný stav svedka skutočne taký, aby mu neumožnil jeho účasť,\nči už na nariadenom, alebo na ďalšom hlavnom pojednávaní, a to aj napriek tomu, že diagnóza uvedená\nna PN-ke naznačuje ľahkú a krátku chorobu, svedok vo svojej ďalšej ospravedlnenke k hlavnému\npojednávaniu dňa 04.09.2020 vôbec logicky nevysvetlil, prečo mu jeho zdravotný stav a rizikovosť z\nhľadiska COVIDu neumožňuje na jednej strane účasť na hlavnom pojednávaní, ale na druhej strane mu\ntáto jeho „riziková“ situácia umožňuje až také náročné pracovné nasadenie, ktoré mu bráni v splnení si\njeho občianskej povinnosti poskytnúť súdu svoje osobné svedectvo. K pojednávaniu dňa 09.10.2020 už\ntento svedok ani len neprebral predvolanie súdu. Svedok M. D. sa celkom zjavne vyhýbal výsluchu na\nsúde úmyselne. Dôvod pritom nie je známy, ale nie je možné ani odmietnuť ako dôvod nepravdivosť jeho\nsvedeckej výpovede v prípravnom konaní. Dôvod vyhýbania sa svedeckej výpovede svedkom M. D. však\nnebol zistený, pretože súdy (tak prvostupňový ako ani odvolací) nevykonali ani jediný úkon za účelom\nverifikácie tvrdení svedka M. D., uvádzaných vo svojich ospravedlneniach a súdy zároveň nevykonali\nani jediný úkon, ktorým by sa pokúsili zabezpečiť osobnú účasť tohto svedka na hlavnom pojednávaní.\nNa hlavnom pojednávaní dňa 04.09.2020 prokurátor súhlasil s čítaním zápisnice o výsluchu svedka\nM. D. z prípravného konania, jeho obhajca sa však vyjadril, že trvá na jeho osobnom výsluchu. Súd\nprvého stupňa následne prečítal podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. zápisnicu o výsluchu svedka M.\nD. z prípravného konania, a to aj napriek tomu, že na takýto postup súdu neboli splnené zákonné\npodmienky, pretože tento svedok ani nezomrel, ani sa nestal nezvestným, nebolo preukázané ani to,\nže by bol nedosiahnuteľným z dôvodu jeho pobytu v cudzine a nebolo preukázané, že by ochorel na\ntakú chorobu, ktorá by natrvalo alebo na dlhší čas znemožňovala jeho výsluch na hlavnom pojednávaní\n(takouto chorobou sa pritom nemá na mysli COVID-19) a po jeho opätovnom nedostavovaní sa, súd sa\nnepokúsil ani o predvedenie tohto svedka. Takýto postup napĺňa odvolací dôvod podľa § 321 ods. 1 písm.\na/ Tr. por. a dokonca aj dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por. Prvostupňový súd\nv odôvodnení prvostupňového rozsudku uviedol, že pri vyslovení jeho viny vychádzal predovšetkým aj\n\nz výpovede svedka M. D.. Toto porušenie práva na obhajobu je teda nesporne zásadným a vykonaním\nnezákonného dôkazu prečítaním jeho výpovede z prípravného konania na hlavnom pojednávaní došlo\nk zásadnému zhoršeniu jeho postavenia pred súdom. Prvostupňový súd síce uvádza, že výsluch tohto\nsvedka z prípravného konania prečítal aj na základe súhlasu obhajoby, avšak prvostupňový súd vôbec\nneuvádza, kedy takýto súhlas mal byť obhajobou daný, naopak zo zápisnice z hlavného pojednávania\nsúdu zo dňa 04.09.2020 vplýva, že obhajoba na osobnom výsluchu tohto svedka trvala. Nemožnosť\nprocesnej použiteľnosti výsluchu svedka M. D. z prípravného konania a absencia osobného výsluchu\ntohto svedka spôsobuje aj neúplnosť skutkových zistení, teda takáto situácia napĺňa aj odvolací dôvod\npodľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. K prepisu záznamu telekomunikačnej prevádzky obžalovaný\nuviedol, že z obsahu rozhodnutia dovolacieho súdu je zrejmé, že akékoľvek dôkazy, ktorých pôvod je\nv konaní poškodeného A. F. realizovaného po podaní trestného oznámenia z jeho strany, nie je možné\nprocesné použiť. Zároveň zákonnosť získania dôkazov a možnosť procesnej použiteľnosti dôkazov\nmusí byť preskúmateľná. V danom prípade nie je možné z obsahu podnetov, návrhov a príkazov na\nvykonanie odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 ods. 1 Tr. por. zistiť,\nčo bolo podnetom na aplikáciu tohto inštitútu, z obsahu prepisov je len zrejmé, že telekomunikačná\nprevádzka bola zaznamenávaná až po podaní trestného oznámenia zo strany poškodeného A. F..\nUž len z tohto dôvodu existujú pochybnosti o zákonnosti týchto dôkazov. Obžalovaný ďalej dodal, že\nsamostatnými fázami dokazovania sú aj vyhľadanie dôkazu a jeho zabezpečenie, pričom sa jedná o\nfázy časovo predchádzajúce samotnému vykonaniu dôkazu a aj tieto dve fázy musia byť vykonané\nzákonne, pričom pri vyslovení záveru o zákonnosti dôkazu musí byť možné preukázať zákonnosť aj\nvyhľadania a zabezpečenia dôkazu, pričom takýto dôkaz musí pochádzať zo zákonného dôkazného\nprostriedku. Podľa § 115 ods. 1 Tr. por. je možné takýto inštitút Trestného poriadku využiť len vtedy,\nak nemožno zadokumentovať trestnú činnosť (nemožno dosiahnuť sledovaný účel) inak. V tomto\nprípade však existujú dôvodné pochybnosti o tom, že došlo k úmyselnému obchádzaniu tejto zákonnej\npodmienky, nakoľko poškodený A. F. v čase podania trestného oznámenia disponoval nahrávkami,\nktoré označil za nahrávky medzi ním a jeho osobou, a tieto nahrávky predložil do konania až v čase\nsúdneho konania. Je však zrejmé, že tieto nahrávky existovali už v čase podania trestného oznámenia\na poškodenému nič nebránilo tieto nahrávky do spisu predložiť. Zároveň je z tejto situácie zrejmé, že\nvyšetrovateľ pred použitím inštitútu podľa § 115 Tr. por. si vôbec nesplnil svoju zákonnú povinnosť a\nvôbec nezisťoval, či je sledovaný účel (naplnenie účelu trestného konania) možné dosiahnuť aj inak,\nt. j. využitím dôkazného prostriedku, ktorý by miernejším spôsobom zasiahol do základných práv a\nslobôd účastníkov komunikácie komunikujúcich prostredníctvom jeho mobilného telefónu. Z uvedeného\ndôvodu nie je možné posúdiť ani zákonnosť vykonaných odposluchov a teda ani o týchto dôkazoch\nnie je možné prijať záver, že sa jedná o dôkazy získané v súlade s ustanovením § 119 ods. 3 Tr.\npor., teda zákonným spôsobom. Za dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obžalovaný\npovažoval aj súdom odmietnuté návrhy dôkazov na zabezpečenie výpisov z účtov za rok 2019 spol.\nJ., N. a Z. H.. Číslo účtu v oboznamovanej listine totiž patrí firme J., avšak ako názov protiúčtu je\nvedená spol. N., čo reálne nie je. Aj samotný prvostupňový súd považoval objasnenie problematiky okolo\nspoločnosti J. za dôležitú, ak pristúpil k oboznámeniu listinného dôkazu na č. 1. 187 (výpis z účtu tejto\nspoločnosti). Odôvodnenie odmietnutia vykonania dôkazov prvostupňovým súdom v tom smere, že sa\ntýkajú okolností nepodstatných pre rozhodnutie je porušením jeho práva na obhajobu a aj porušením\npráva na súdnu ochranu (v zmysle ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), nakoľko samotný prvostupňový\nsúd svojou činnosťou znegoval tento svoj záver, keď návrhy obhajoby považuje za nepodstatné, ale\nlistinu na č. l. 187 na hlavnom pojednávaní oboznámil a považoval ju za podstatnú pre rozhodnutie. Z.\nL.. A. W. vo výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 14.10.2020 okrem iného uviedol, že A. F. pozná už 13\nrokov a je to jeho obchodný partner. Ako vyplýva z jeho výpovede a z výpisu z účtu č. 4/2019, zrejme\nSLSP, a. s., ktorý založil do vyšetrovacieho spisu, dňa 27.05.2019 zaslal z účtu číslo Z XXXX XXXX\nXXXX XXXX XXXX, ktorý podľa vyjadrenia svedka L. A. W. patrí jeho spoločnosti Z. H., s. r. o., na\núčet číslo Z XXXX XXXX XXXX XX XX XXXX s názvom N., sumu 34.428,68 eur, pričom tak, ako je\nuvedené v tomto výpise, išlo o úhradu fa č. 13/2019, ktorú vystavil L.. A. F.. Súd teda bez akýchkoľvek\nvysvetlení len na základe výpovede tohto svedka a A. F. obchodno-právny vzťah zmenil na „pôžičku “\npodľa Občianskeho zákonníka. Na hlavnom pojednávaní dňa 26.06.2020 uviedol, že faktúru č. 13/2019\nvystavil A. F. za svoju firmu J. s. r. o., avšak sa nepamätá, či išlo o zálohovú faktúru s DPH, alebo\nbez DPH, hoci ďalej uvádza, že firma J. s. r.o. mu tovar, ktorý bol fakturovaný aj dodala. Svedok tiež\nvypovedal, že s firmou N. s. r. o, neobchodoval. V tejto súvislosti poznamenal, že práve na účet tejto\nspoločnosti podľa vyššie uvedeného výpisu č. 4/2019, svedok zaslal sumu 34.428,68 eur. Nezrovnalosti,\nna ktoré súd upozornil na hlavnom pojednávaní dňa 09.10.2020 pretrvávajú, aj k samotnému účtu,\nna ktorý L.. A. W. zaslal sumu 34.428,68 eur, keďže číslo SK30 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX\n\nuvedené vo výpise z účtu číslo 4/2019, je číslo spoločnosti J. s.r.o., a nie spoločnosti N. s.r. o., ako\nje to uvedené v tomto výpise z účtu. K takto odmietnutému návrhu na vykonanie dôkazu a následne\ndoplnenému odôvodneniu jeho potreby z jeho strany odvolací súd uviedol, že táto okolnosť nemá žiaden\nrelevantný význam, nakoľko z týchto výpisov je zrejmé, že čísla účtov na oboch výpisoch (tak platiteľa\nako aj príjemcu) sa zhodujú. V danom prípade však išlo o preukázanie reálnych obchodno-právnych\nvzťahov medzi týmito osobami a teda popretie existencie pôžičiek tak, ako to vypovedali poškodený\na svedok L.. A. W.. Vykonanie týchto dôkazov má svoj zásadný význam pre rozhodnutie a porušenie\npráva na obhajobu prvostupňovým súdom nenapravil ani odvolací súd. Zároveň je možné predpokladať,\nže nakoľko svedkom L.. A. W. uvádzané číslo účtu spoločnosti N. s.r.o. nie je pravdepodobne číslom\núčtu tejto spoločnosti, ale číslom účtu spoločnosti J. s.r.o., s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k\nfalšovaniu tohto dôkazu, s čím sa tak prvostupňový ako ani odvolací súd nevysporiadali. Skutočnosť, či\nsvedok L.. A. W. skutočne poskytol poškodenému A. F. pôžičku, alebo išlo pri ich deklarovanom prevode\no platbu za reálne predaný konkrétny tovar (obalový materiál - takto vypovedal svedok L.. A. W.) je\nveľmi podstatnou skutočnosťou majúcou vplyv na posúdenie vierohodnosti tvrdení tak L.. A. W., ako\naj poškodeného A. F. a je podstatná aj pre konštatovanie záverov o preukázaní spôsobenia škody vo\nvyšetrovanej veci a aj pre záver o vierohodnosti tvrdení poškodeného A. F.. Súd v tomto smere nezistil\nv dostatočnom rozsahu skutkový stav a neúplnosť, resp. nesprávnosť zisteného skutkového stavu\nnahrádza v tejto časti vlastnými svojvoľnými úvahami nemajúcimi oporu vo vykonanom dokazovaní, a\ndokonca vyslovenými pri zamieňaní tovarov a služieb, čo je veľmi dôležitou skutočnosťou pretože kým\npredaj reálneho tovaru je možné objektívne overiť (čím by došlo k preukázaniu nepravdivosti tvrdení\npoškodeného A. F. o tom, že si A. F. požičal od L.. A. W. peniaze), poskytnutie služieb je možné\nsubsumovať v rámci takýchto svojvoľných úvah pod akúsi (nikým objektívne neverifikovanú) pôžičku.\nSvojvoľné tvrdenie súdu o tom, že rozdielnosť medzi sumami 34.000,- eur a 34.428,68 eur je spôsobená\n„vystavenou faktúrou“ je opätovne vyslovená bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní a toto\ntvrdenie prvostupňového súdu nie je ani možné pochopiť. Ďalej obžalovaný uviedol, že pre prípad, že by\nodvolací súd rozhodoval v totožnom zložení, v akom už rozhodoval dňa 25.03.2021 v konaní pod sp. zn.\n4To/1/2021, trvá na svojich dôvodoch pre vylúčenie sudcu Mgr. Michala Kačániho (ako splnomocnenec\npoškodeného sa na hlavnom pojednávaní súdu dňa 07.06.2024 zúčastnil advokát M.. O. O., ktorý pôsobí\nv tej istej advokátskej kancelárii Y. L. s.r.o. ako advokát M.. O. G.). V konaní na odvolacom súde dna\n12.01.2021 oznámil menovaný člen senát 4To svoju zaujatosť, pretože splnomocnenec poškodeného A.\nF. (M.. O. G.) súčasne právne zastupuje jeho osobu vo veci podanej správnej žaloby v konaní vedenom\nna Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/150/2020. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn.\n2Nto/1/2021 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15.01.2021 nevylúčil sudcu Mgr. Michala Kačániho\nz vykonávania úkonov v jeho trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave, pod sp. zn. 4To/1/2021.\nPodľa obžalovaného však dôvody, ktoré uviedol sudca Mgr. Michal Kačáni, sú dôvodmi, pre ktoré je\ntento sudca z rozhodovania materiálne vylúčený. V danom prípade ide o posúdenie skutočnosti, či\nvzájomný vzťah sudcu a advokáta, ktorý majú medzi sebou priamy obchodnoprávny vzťah a zároveň\naj priamy vzťah v zmysle zákona o advokácii (advokát - klient) je natoľko blízky, že oprávnene môže\nnajmä v očiach verejnosti vyvolať pochybnosti o nestrannosti procesné činného sudcu a tiež pochybnosti\no nestrannosti súdneho konania a rozhodnutia ako takého. V danom prípade o taký vzťah ide a preto\npovažuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 15.01.2021 sp. zn. 2Nto/1/2021 za nesprávne,\npričom následne obžalovaný rozviedol východiská, z ktorých sa pri posudovaní nestrannosti sudcu musí\nvychádzať. V závere odôvodnenia odvolania obžalovaný vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku poukázal\nna novelu Trestného zákona č. 40/2024 Z. z., ktorou okrem iného došlo k zmene hranice určujúcej\nvýšku škody, ktorej spôsobenie sa vyžaduje pre naplnenie základnej a kvalifikovanej skutkovej podstaty\nsúdeného trestného činu. Napokon vo vzťahu k trestu ukladanému prvostupňovým súdom obžalovaný\nuviedol, že ukladanie trestu je potrebné hodnotiť aj z pohľadu toho, že od spáchania skutku už uplynula\ndlhšia doba, počas ktorej nedošlo k ukončeniu trestného konania (došlo k ním nezavineným prieťahom\nv konaní), čo samo osebe je dôvodom na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. por., pričom\nv spojení s jeho správaním sa v čase od spáchania skutku má za to, že je potrebné aj v prípade uznania\nviny uložiť mu nie trest na spodnej zákonnej hranici, ale je potrebné aplikovať aj inštitút mimoriadneho\nzníženia trestu. V tejto súvislosti odkázal aj na skutočnosť, že poškodený bol so svojím nárokom na\nnáhradu škody uspokojený. Na základe uvedených dôvodov obžalovaný navrhoval, aby odvolací súd\npodľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ Tr. por. (per analogiam aj s použitím ustanovení § 405a až §\n405d Tr. por.) zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd\nsám rozhodol rozsudkom vo veci tak, že ho spod obžaloby oslobodí z dôvodu uvedeného v ustanovení\n§ 285 písm. a/ Tr. por., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je trestne stíhaný.\n\nK odvolaniu obžalovaného a k jeho odôvodneniu sa vyjadril poškodený písomným podaním urobeným\nprostredníctvom svojho splnomocnenca. V jeho rámci uviedol, že odvolanie obžalovaného považuje\nv celom rozsahu za účelové a zavádzajúce, so snahou obžalovaného dosiahnuť svoje oslobodenie\nspod obžaloby, nakoľko obžalovaný spochybňuje „vierohodnosť\" jeho osoby ako poškodeného v tomto\ntrestnom konaní. Vo vzťahu k výroku o náhrade škody potom dodal, že súd správne a dôvodne\nobžalovaného podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal na náhradu škody voči jeho osobe, nakoľko si túto\nškodu v trestnom konaní riadne a včas uplatnil a o jej výške a nároku nie sú pochybnosti. Výška škody\nnepochybne spočívala v odovzdanej finančnej hotovosti, ktorú obžalovaný pod nátlakom od neho ako\npoškodeného vymáhal. Výrok o náhrade škody v odsudzujúcom rozsudku Okresného súdu Bratislava\nIII zo 04.11.2020 (zrušený na základe dovolania) bol podkladom vedúcim k tomu, aby mohla byť táto\nškoda vymožená v rámci exekučného konania. Skutočnosť, že si uplatnil škodu v trestnom konaní na\npojednávaní dňa 07.06.2024 nie je možné za žiadnych okolností považovať za duplicitné uplatnenie si\ntohto nároku, nakoľko samotný výrok o jej náhrade ešte neznamená, že si ju bude opätovne uplatňovať,\nresp. vymáhať od obžalovaného. Nakoľko právnym titulom na vymoženie škody je jej vznik, ktorú mu\nobžalovaný spôsobil pri naplnení skutkovej podstaty zločinu vydierania, imanentnou súčasťou výroku\nodsudzujúceho rozsudku musí byť aj výrok o náhrade škody práve z dôvodu, že si škodu v konaní\nriadne uplatnil, bola riadne preukázaná a nič na tom nemení skutočnosť, že škoda už bola v súčasnej\ndobe vymožená. V tejto súvislosti poškodený dodal, že podľa jemu poskytnutých informácií po tom,\nako Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe dovolania obžalovaného pôvodný rozsudok zrušil,\ntento žiadal vymoženú sumu vrátiť práve z dôvodu, že bol zrušený výrok o povinnosti na náhradu\nškody. Poškodený tiež uviedol, že nepopiera postúpenie pohľadávky v sume 45.000,- eur osobe O.,\navšak v žiadnom prípade nejde o duplicitné uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá by spôsobovala\njeho nevierohodnosť v konaní, ako sa to snaží podsúvať obžalovaný. Skutočnosť, že súd zaviazal\nobžalovaného na náhradu škody voči jeho osobe len preukazuje, že oprávnený, ktorým bol v exekučnom\nkonaní O. Z., sa neobohatil na úkor inej osoby a že exekútor oprávnene vymohol sumu, na zaplatenie\nktorej bol obžalovaný zaviazaný už v pôvodnom, teraz už zrušenom rozsudku. Samotná skutočnosť, že\nobžalovaný bol zaviazaný na náhradu škody, nepreukazuje, že by chcel on alebo iná osoba duplicitne\nvymáhať jej náhradu.\nKrajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného, nariadil verejné zasadnutie, ktorého\nsa zúčastnili obžalovaný D. O.ć, jeho obhajca, prokurátor krajskej prokuratúry a splnomocnenec\npoškodeného. Verejné zasadnutie bolo vykonané bez prítomnosti poškodeného A. F., nakoľko pre takýto\npostup boli splnené podmienky podľa § 294 ods. 1 Tr. por.\nVzhľadom na obsah odôvodnenia odvolania obžalovaného predseda senátu dopytom u obžalovaného\nzisťoval, či pod skutočnosťami uvádzanými v odvolaní vo vzťahu k predsedovi senátu sa má rozumieť\nvznesenie námietky zaujatosti a po pozitívnom zistení konštatoval, že o takto vznesenej námietke\nzaujatosti sa s ohľadom na dikciu § 32 ods. 6 Tr. por. nekoná, nakoľko o nevylúčení predsedu senátu\nz vykonávania úkonov v danej trestnej veci na základe tých istých dôvodov už bolo právoplatne\nrozhodnuté. Nakoľko nejde o súčasné oznámenie zaujatosti zo strany predsedu senátu a vznesenie\nnámietky zaujatosti voči predsedovi senátu zo strany obžalovaného, ale až o jej následné vznesenie\npo právoplatnosti uznesenia iného senátu Krajského súdu v Bratislave o nevylúčení predsedu senátu\nz vykonávania úkonov v danej veci, nebol daný žiaden zákonný podklad na to, aby sa o nej konalo\na rozhodovalo. Pre úplnosť treba dodať, že predseda senátu už nie je zastúpený splnomocnencom\npoškodeného v žiadnej právnej veci a po dlhšiu dobu s ním nebol ani v žiadnom kontakte.\nNa verejnom zasadnutí odvolací súd podľa § 326 ods. 5 Tr. por. s použitím § 295 ods. 2 a § 269 Tr.\npor. doplnil dokazovanie a čítaním oboznámil obsah príloh č. 1 - 5 podaného odvolania (č. I. 1014\n- 1031), konkrétne prečítal indikatívnu informáciu z CRE, upovedomenie o začatí exekúcie, výzvu\nna poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie, zmluvu o postúpení pohľadávky, plnomocenstvo,\nupovedomenie o ukončení exekúcie, konečné vyúčtovanie, a čítaním oboznámil aj obsah trestného\noznámenia poškodeného.\nObhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa vo všetkých okolnostiach\npridržiaval písomných dôvodov uvedených v podanom odvolaní a preto zotrval na návrhu, ktorý učinil\nv závere písomného odôvodnenia odvolania.\n\nProkurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného\nako nedôvodné zamietol.\nSplnomocnenec poškodeného na verejnom zasadnutí sa v plnom rozsahu pridržiaval svojho písomného\nvyjadrenia.\nObžalovaný D. O.ć na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava podaného odvolania a ústneho\nprednesu svojho obhajcu.\nKrajský súd na podklade odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a\nodôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť\npostupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného D.e čiastočne\ndôvodné.\nÚvodom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v danej trestnej veci už raz bolo meritórne\nrozhodnuté odsudzujúcim rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava III zo 04.11.2020 sp. zn.\n46Tk/2/2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 25.03.2021 sp. zn. 4To/1/2021, ktorým\nbol obžalovaný D. O.ć uznaný za vinného pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,\nods. 3 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol podľa § 189 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., uložený\ntrest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.\nzaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Súčasne mu bol podľa § 76 ods.\n1, § 78 ods. 1 Tr. zák. uložený aj ochranný dohľad na dobu 2 roky. Napokon podľa § 287 ods. 1 Tr. por.\nbol obžalovaný zaviazaný na náhradu škody voči poškodenému A. F. vo výške 45.000,- eur.\nNa podklade dovolania obžalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 20.09.2023 sp. zn.\n1Tdo/27/2022 podľa § 386 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že vyššie\nuvedenými rozhodnutiami odvolacieho a prvostupňového súdu bol porušený zákon v ustanoveniach §\n10 ods. 19, § 119 ods. 3 a § 319 Trestného poriadku v neprospech obvineného D. O.ća a podľa § 386\nods. 2 Tr. por. obe tieto rozhodnutia zrušil a zároveň zrušil aj ďalšie rozhodnutia na uvedené rozhodnutia\nobsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 388\nods. 1 Tr. por. Mestskému súdu Bratislava I prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval\na rozhodol.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že v danej trestnej veci poškodený podal na\npolícii trestné oznámenie dňa 18.09.2019. Po tomto dátume sa s poškodeným A. F. (zrejme poškodený\ns obžalovaným) kontaktoval a stretol s vedomím polície. Na usvedčenie obvineného bol použitý aj\nobrazovo-zvukový záznam (schôdzka obvineného, poškodeného a svedka U. G.) z 23.09.2019 a s tým\nsúvisiaca výpoveď poškodeného. Záver o vine dovolaleľa bol nepochybne v rozhodujúcej miere založený\npráve na výpovedi poškodeného A. F. a obrazovo-zvukovom zázname zo schôdzky obvineného,\npoškodeného a svedka G.. Z okolností, za ktorých schôdzka prebiehala, je zrejmé, že s najväčšou\npravdepodobnosťou bola monitorovacia technika umiestnená na tele poškodeného A. F. a takto to\nnajvyšší súd s poukazom na zásadu in dubio pro libertate aj uzavrel. Orgánom činným v trestnom konaní\nzároveň nič nebránilo v tom, aby na monitorovanie schôdzky obvineného, poškodeného a svedka použili,\nbez vedomia poškodeného, iné prostriedky operatívno-pátracej činnosti napríklad sledovanie osôb a\nvecí podľa § 113 Tr. por. spojené s vyhotovovaním obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových\nzáznamov podľa § 114 Tr. por. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. tak\nv tejto veci zakladá skutočnosť, že vina dovolateľa bola v rozhodujúcej miere založená na výpovedi\nkľúčového svedka - poškodeného A. F., z ktorej nebola vyčlenená jej nepoužiteľná časť týkajúca sa\nokolností, ktoré nasledovali po podaní jeho trestného oznámenia 18.09.2019, t. j. po tom, čo začal\nneprocesným spôsobom spolupracovať s orgánmi prípravného konania a obrazovo-zvukovom zázname\nz políciou monitorovaného stretnutia dotknutého svedka-poškodeného (v tom čase už spolupracujúceho\ns orgánmi prípravného konania) s obvineným a svedkom G. z 23.09.2019, pričom monitorovacia technika\nsa nachádzala na tele poškodeného. Nakoľko výpoveď poškodeného A. F. v časti týkajúcej sa okolností,\nktoré nastali po tom, čo začal neprocesne spolupracovať s orgánmi prípravného konania na usvedčení\nobvineného, je nepoužiteľná a rovnako je nepoužiteľný aj obrazovo-zvukový záznam, najvyšší súd\npovažuje otázku, či v rámci tejto svojej činnosti mohol plniť úlohy agenta provokatéra, za irelevantnú.\nSumárne preto najvyšší súd skonštatoval, že výrok o vine obvineného bol v rozhodujúcej miere založený\nna dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Tým bol naplnený dovolací dôvod\n\npodľa § 317 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Vzhľadom na toto konštatovanie nepovažoval najvyšší súd už za\npotrebné bližšie sa vyjadrovať k možnému naplneniu ďalších tvrdených dovolacích dôvodov, pretože\nuž skonštatované pochybenie má za následok zrušenie rozhodnutí súdov prvého i druhého stupňa.\nObvinenému samozrejme zostáva zachovaná možnosť namietať skutočnosti, uplatnené ako ostatné\ndovolacie námietky, v konaní na súde prvého stupňa v rámci nového prerokovania veci. Záverom\nnajvyšší súd udelil pokyn, v zmysle ktorého úlohou súdu prvého stupňa po zrušení veci bude posúdiť, či\nbude možne záver o vine obvineného urobiť po vyselektovaní časti výpovede poškodeného týkajúcej sa\nskutočností po podaní trestného oznámenia (na ktorú nemožno prihliadať) a pri súčasnom neprihliadnutí\nna výsledky obrazovo-zvukového záznamu z 23.09.2019. Pri svojom rozhodovaní bude musieť súd\nprvého stupňa zároveň rešpektovať zásadu zákazu reformácio in peius upravenú v § 391 ods. 2 Tr. por.\nVychádzajúc z uvedeného krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd postupoval v intenciách\nzrušujúceho rozsudku najvyššieho súdu a vinu obžalovaného popri iných podporných dôkazoch\nzaložil na tej časti výpovede poškodeného A. F., ktorá sa týkala skutkových okolností do momentu\npodania trestného oznámenia. Na ostatnú časť jeho výpovede, t. j. po tom, čo začal neprocesne\nspolupracovať s orgánmi prípravného konania, ako aj na obrazovo-zvukový záznam z monitorovacej\ntechniky umiestnenej na tele poškodeného, neprihliadal z dôvodu ich nepoužiteľnosti. Uvedené sa\npremietlo aj do skutkovej vety napadnutého rozsudku, z ktorej mestský súd vypustil skutkové okolnosti\nnasledujúce po podaní trestného oznámenia.\nVychádzajúc z vykonaného dokazovania odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenia, ku ktorým\nprvostupňový súd dospel, zohľadňujúc pritom záväzný právny názor a pokyn najvyššieho súdu\nvyslovený v zmienenom zrušujúcom rozsudku, sú správne a ani krajský súd na podklade dôkazov\nvykonaných pred súdom prvého stupňa, ako aj v odvolacom konaní, nemá žiadne pochybnosti o tom, že\nsa skutok stal a že ho spáchal obžalovaný D. O.ć, pričom tento skutok napĺňa zákonné znaky trestného\nčinu vydierania podľa § 189 Trestného zákona (ku konkrétnemu právnemu posúdeniu skutku vrátane\nzmeny jeho kvalifikácie z hľadiska použitia konkrétnej kvalifikovanej skutkovej podstaty, sa odvolací súd\nešte vyjadrí na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku).\nVina obžalovaného D. O.ća bola aj naďalej preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodeného A. F.\n(po vyčlenení jej nepoužiteľnej časti), a skutočnosťami ním uvádzanými v podanom trestnom oznámení,\nktoré boli potvrdené výpoveďami svedkov L.. A. W. a M. D., v potrebnom rozsahu aj výpoveďou svedka\nU. G. a napokon aj listinnými dôkazmi. Tieto dôkazy tvoria ucelený, logický, vzájomne sa dopĺňajúci a\nna seba nadväzujúci celok, ktorý preukazuje vinu obžalovaného D. O.ća bez akýchkoľvek rozumných\npochybností.\nNa rozdiel od obhajoby, krajský súd z obsahu spisového materiálu nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá\nby bola spôsobilá v akejkoľvek rozumnej miere spochybniť podstatné skutočnosti, o ktorých sa vyjadril\npoškodený A. F. vo svojej výpovedí a v podanom trestnom oznámení, resp. pre ktorú by bolo možné\nmať pochybnosti o jeho hodnovernosti. Naopak, jeho výpoveď bola potvrdzovaná aj ostatnými vo veci\nvykonanými dôkazmi.\nKrajský súd, vychádzajúc z použiteľnej časti výpovede poškodeného A. F. a z obsahu jeho trestného\noznámenia, teda môže konštatovať, že tento vo svojich vyjadreniach presvedčivým spôsobom popísal,\nako v máji alebo júni roku 2019 mu obžalovaný deklaroval, že je zamestnancom NAKY, kde pracuje na\npodpore vedenia a že na NAKE sú na neho podané nejaké dve trestné oznámenia, ktoré by obžalovaný\nvedel vyriešiť cez prokurátora, ktorý vyšetruje jeho vec a že prokurátor chce 100.000,-eur. Za necelý\ntýždeň bolo potrebné zohnať polovicu, on však zohnal iba 45.000,-eur a zvyšok sa mal doplatiť do\nkonca júna. Nakoľko nevedel dať dokopy zvyšok sumy, obžalovaný mu povedal, že ho vyplatil jeho šéf s\nprezývkou „A.“ a teda jemu treba dať peniaze. Obžalovaný mu taktiež povedal, že ak neuhradí dlh „A.“,\nprídu ho zobrať jeho ľudia. V podanom trestnom oznámení poškodený výslovne uviedol, že ak nevyplatí\npeniaze, zoberú ho policajti z NAKY, že sa policajti začnú venovať jeho mame, jeho rodičom, kamarátom,\na že jeho zatvoria. Obžalovaný ďalej dodal, že ak tieto peniaze - polovica z nich - nebude vyplatená\ndo budúceho týždňa do stredy, tak dôjde k tomu, že ho policajti z NAKY zoberú. Rovnako vierohodne\nsa poškodený vyjadril aj o okolnostiach spojených s pôžičkami v sume 11.000,-eur a 34.000,-eur od\nsvedkov M. D. a L.. A. W., ktoré spolu vyplatil obžalovanému D. O.ćovi. Vykonaným dokazovaním sa\npotvrdilo aj jeho tvrdenie o tom, že na prvé stretnutie prišiel obžalovaný s osobou, o ktorej tvrdil, že je z\nNAKY a že je to „A.“ človek (svedok U. G.), pričom táto osoba bola ozbrojená.\n\nV súvislosti s týmito tvrdeniami poškodeného sú významné skutočnosti, ktoré vyplynuli z výsluchov\nsvedkov L.. A. W. a M. D., ktoré verziu poškodeného potvrdzujú a o ktorých hodnovernosti rovnako\nnemal krajský súd žiaden dôvod pochybovať. Obaja svedkovia potvrdili, že ich poškodený požiadal o\npožičanie peňazí a v zhode s tvrdením poškodeného uviedli aj jednotlivé sumy finančných prostriedkov,\nktoré mu poskytli a v súlade s výpoveďou poškodeného uviedli aj dôvod, pre ktorý ich poškodený žiadal\no poskytnutie pôžičky. V tejto súvislosti sa svedok L.. A. W. vyjadril tak, že poškodený ho navštívil s tým,\nže je vydieraný a že potrebuje požičať peniaze, lebo ak ich nezoženie, tí ľudia zariadia, že bude stíhaný\na že ho dostanú do väzby. Peniaze v sume 34.428,- eur mu uhradil na účet s tým, že išlo o pôžičku v\nsume 34.000,- eur. Poškodený mal zohnať 45.000,- eur, pričom zvyšok z tejto sumy si mal požičať od\nniekoho iného. Keď sa stretol s poškodeným, tento bol celý rozrušený, plakal a bol mimo. Uviedol mu,\nže ak zaplatí, tak ho nezatvoria. Aj svedok M. D. vo svojej výpovedi ako dôvod, pre ktorý ho poškodený\nA. F. požiadal o pôžičku, uviedol, že poškodený má nejaké problémy na polícii, že niekto dal na neho\ntrestné oznámenie a obžalovaný to mal vedieť vybaviť za väčší obnos peňazí. Poškodený mu uviedol,\nže je to na NAKE a bol z toho hotový. Taktiež mu oznámil, že O.ć by mal pracovať na NAKE a v danej\nveci mal byť sprostredkovateľom.\nVýpovede svedkov L.. A. W. a M. D. sú tak v súlade so skutkovými okolnosťami uvádzanými poškodeným\nA. F., pričom je potrebné znovu vysloviť, že krajský súd považuje výpovede týchto svedkov za logické,\nzrozumiteľné, presvedčivé, pravdivé a vierohodné, ktoré navyše nevykazovali žiadne podstatné rozpory\na pri ktorých nebola zistená žiadna okolnosť, pre ktorú by ich bolo možné akokoľvek spochybňovať.\nS výpoveďou poškodeného napokon korešponduje aj výpoveď svedka U. G., ktorý okrem iného uviedol\naj to, že to bol obžalovaný, ktorý mu povedal, aby pred poškodeným vystupoval ako policajt NAKY\na aby poškodenému uviedol aj to, že jeho nadriadeným je „A.“. Ak by malo ísť skutočne iba o\nzabezpečenie stretnutia s policajtom na základe požiadavky poškodeného, nedáva takéto konanie\nobžalovaného žiadne logické a rozumné vysvetlenie. Naopak, takéto inštruovanie svedka U. G.\nobžalovaným zodpovedá tvrdeniu poškodeného o tom, že mu obžalovaný oznámil zaplatenie zvyšnej\nsumy za vyriešenie jeho veci na polícii osobou menom „A.“, a teda že zvyšné finančné prostriedky bude\nmusieť poškodený zabezpečiť tejto osobe. Svedok U. G. sa pritom vyjadril aj v tom smere, že informáciu o\ndlžobe poškodeného mal iba od obžalovaného, pričom obžalovaný mu povedal, že niečo poškodenému\nvybavil a za to mu už poškodený niečo zaplatil a teraz to mal doplatiť. Nakoľko svedok nemal predstavu o\nrozhodných skutkových okolnostiach, ako ani o vzťahoch medzi obžalovaným a poškodeným, je takéto\njeho vyjadrenie takej povahy, ktoré výrazne potvrdzuje verziu poškodeného.\nObhajoba obžalovaného bola teda aj podľa názoru odvolacieho súdu v celom rozsahu vyvrátená už\ntakto vykonanými dôkazmi, ktoré v rámci ich vyhodnotenia preukázali ich vzájomnú obsahovú zhodu,\nresp. obsahovú nadväznosť a vzájomné dopĺňanie sa. Ich sumár je tak plne postačujúci pre ustálenie\notázky viny.\nV súvislosti s predchádzajúcou obhajobou obžalovaného (pred zrušujúcim rozhodnutím dovolacieho\nsúdu) odvolací súd opätovne konštatuje, že táto vo viacerých rovinách nemá racionálne ani logické\nopodstatnenie. Ako totiž uviedol obžalovaný, poškodený mu mal uviesť, že mu peniaze nevie vrátiť, ale\nak mu sprostredkuje stretnutie s policajtom, že mu túto sumu vie zabezpečiť. Sám obžalovaný pritom\npotvrdil, že oslovil svedka U. G., aby voči poškodenému vystupoval ako policajt, resp. aby poškodenému\naj povedal, že je policajt. Takúto argumentáciu obžalovaného odvolací súd hodnotí iba ako jeho snahu\nprispôsobiť sa dôkaznej situácii, ktorú ani odvolací súd nemohol akceptovať, okrem iného aj z dôvodu,\nže obžalovaný nijakým spôsobom nevysvetlil spojitosť medzi ochotou a schopnosťou poškodeného\nsplatiť obžalovanému údajný dlh a jeho požiadavkou na zabezpečenie stretnutia s policajtom. Je\nlogicky neudržateľné, aby obžalovaného v takom prípade takáto spojitosť nezaujímala a že by sa\nnezaujímal ani o dôvod, pre ktorý by mal poškodený záujem o stretnutie s policajtom, najmä ak\núhradu dlžnej sumy podmieňuje najmä týmto stretnutím. Ak by mala byť pravdivá verzia prezentovaná\nobžalovaným, nepochybne by musel mať záujem zistiť, z akého dôvodu poškodený žiada o stretnutie s\npolicajtom, nakoľko by sa inak vystavoval značnému riziku, že poškodený by jeho konanie spočívajúce\nv zabezpečení stretnutia s osobou, ktorá sa za policajta iba vydávala, ľahko odhalil. Obžalovaný pritom\npotvrdil, že svedkovi U. G. povedal iba to, aby si vypočul poškodeného a aby mu povedal, že je policajt,\nkeby sa ho poškodený na to pýtal. V prípade pravdivosti obžalovaným prezentovaných skutočností\nby pre obžalovaného išlo o zjavne značne rizikové konanie, nakoľko takáto situácia by dôvodne\n\npredpokladala záujem poškodeného na overení si príslušnosti svedka U. G. k Policajnému zboru napr.\naj služobným preukazom alebo iným spôsobom, čo naopak pri verzii poškodeného významnú úlohu\nzohrávať nemohlo. V takom prípade by poškodený mohol celkom ľahko zistiť, že zabezpečenie stretnutia\ns policajtom obžalovaný iba predstiera a možno logicky usudzovať na to, že takto by obžalovaný reálne\nnekonal. Z. U. G. pritom uviedol, že iným označením príslušnosti k Policajnému zboru nedisponoval.\nAj z tohto aspektu možno obhajobu obžalovaného presvedčivo vylúčiť. Túto argumentačnú rovinu\nobžalovaného preto odvolací súd vyhodnotil ako snahu obžalovaného vytvoriť „legendu“, ktorou chcel v\nrozpore so skutočnosťou vysvetľovať okolnosti spojené s prítomnosťou svedka U. G. pri stretnutiach s\npoškodeným. Ako už odvolací súd uviedol na inom mieste odôvodnenia tohto uznesenia, nepravdivosť\ntýchto obhajobných tvrdení obžalovaného dokumentuje vyjadrenie svedka U. G., v zmysle ktorého mu\nobžalovaný uviedol, aby pred poškodeným vystupoval aj ako podriadený osoby s prezývkou „A.“, na čo\nby nemal žiaden rozumný dôvod, ak by skutkové okolnosti neboli v zhode s tým, čo uvádzal poškodený.\nNaopak, aktivita obžalovaného v tom smere, že na stretnutie s poškodeným prišiel s osobou, ktorá sa\nvydávala za príslušníka NAKA, nepochybne svedčí pre verziu prezentovanú zo strany poškodeného,\nvrátane ním uvádzaného tvrdenia o tom, že od obžalovaného mal informáciu o vykonávaní práce\npre NAKA. Z tohto hľadiska ani odvolací súd neakceptoval obhajobu obžalovaného, v zmysle ktorej\nsú nezmyselné tvrdenia poškodeného ohľadne ním vykonávanej činnosti pre NAKA, nakoľko mal\npoškodený vedomosť o jeho predchádzajúcom odsúdení, poznali sa odmalička a poškodený vedel,\nže obžalovaný podniká. Práve vzhľadom na dovtedajší vzťah medzi obžalovaným a poškodeným niet\nrozumného dôvodu pre konštatovanie, že by poškodený nemohol veriť obžalovanému, že pracuje\npre NAKA. Poškodený pritom ani nemusel brať do úvahy predchádzajúce problémy obžalovaného so\nzákonom, obzvlášť za situácie, keď obžalovaný zabezpečil stretnutie údajného príslušníka NAKA s\npoškodeným. Práve za takej situácie, akej bol vystavený poškodený, možno jeho vnímanie považovať za\npochopiteľné a to aj z toho hľadiska, že nemal dôvod pochybovať o tom, že obžalovaný skutočne nejakú\nčinnosť pre políciu vykonáva. V konečnom dôsledku, ak by poškodený skutočne vedel, že obžalovaný\nnemôže robiť na polícii, resp. že by možnosť vykonávania práce pre NAKU zo strany obžalovaného\nbola neprípustná, ťažko si možno rozumne predstaviť, že by práve s takýmto tvrdením poškodený prišiel\npodať na políciu trestné oznámenie.\nPokiaľ ide o tie odvolacie námietky obžalovaného, v zmysle ktorých poškodenému neboli poskytnuté\npôžičky zo strany svedkov M. D. a L.. A. W., resp. neboli poskytnuté za účelom vyplatenia sumy\nobžalovanému z dôvodu vydierania, tieto nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, pričom jeho tvrdenie,\nže nešlo o pôžičku v právnej rovine je absolútne bezpredmetné. Tak svedok L.. A. W., ako aj svedok\nM. D. výslovne uviedli, čo bolo účelom a dôvodom poskytnutia finančných prostriedkov poškodenému a\nsúčasne zrozumiteľným spôsobom vysvetlili, ako im má poškodený poskytnutie finančných prostriedkov\nvrátiť. Obaja svedkovia v podstate zhodne uviedli, že poskytnuté pôžičky mali následne riešiť ako formu\nzálohovej platby na neskôr zabezpečené práce alebo činnosti zo strany poškodeného, pričom svedok\nL.. A. W. doplnil, že si to mali potom doriešiť zápočtami, nakoľko to bol pre nich najjednoduchší spôsob.\nAk obžalovaný namieta, že medzi poškodeným a svedkom L.. A. W. nemohlo ísť o pôžičku z dôvodu,\nže bola vystavená faktúra za reálne poškodeným dodaný tovar, k tomu odvolací súd uvádza, že tento\nargument je možné hodnotiť iba ako jeho snahu odpútať pozornosť od podstaty veci bez relevantného\nskutkového a právneho základu. Z vykonaného dokazovania, konkrétne z výsluchu poškodeného A. F. a\nsvedka L.. A. W., je totiž nepochybné, že menovaný svedok poškodenému sumu 34.428,68 eur aj reálne\nposkytol, o čom svedčí výpis z účtu spoločnosti Z. H., s.r.o. (kde je konateľom L.. A. W.) a spoločnosti\nwoodlake s.r.o. (kde bol konateľom A. F.). Ich dohoda ohľadne vyrovnania pôžičky spôsobom vystavenia\nfaktúry č. 13/2019 s tým, že poškodený následne s odstupom času dodal tovar, ktorým mal svoj dlh\nuhradiť, z právneho hľadiska nemá v súvislosti s trestnoprávne relevantným konaním obžalovaného\na s tým spojeným vyvodzovaním trestnoprávnej zodpovednosti žiaden podstatný význam. V danom\nprípade vôbec nie je významný konkrétny zmluvný typ medzi poškodeným a menovanými svedkami, ale\nsamotný fakt, že k poskytnutiu finančných prostriedkov reálne došlo z dôvodu a za účelom, ktorý uviedol\npoškodený a ktorý potvrdili aj obaja svedkovia. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje,\nže nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bolo možné o výsluchu svedka L.. A. W., ako aj poškodeného\npochybovať. V posudzovanom prípade nie je potrebné riešiť otázky platnosti právnych úkonov medzi\npoškodeným a svedkami L., keďže vôľa týchto svedkov poskytnúť finančné prostriedky poškodenému\nza uvedeným účelom je zrejmá a nepochybná, rovnako ako aj to, že poškodený žiadal o pôžičku bez\nohľadu na to, akým konkrétnym zmluvným typom bude ich právny vzťah „zastrešený“. Ak sa teda\nnásledne poškodený a svedok dohodli o spôsobe uhradenia dlhu spôsobom dodania tovaru, nemá\n\ntáto okolnosť žiaden vplyv na závery súdu o vine obžalovaného. Možno teda uzavrieť, že skúmanie\notázky platnosti právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorého\nsvedok poškodenému finančné prostriedky poskytol nebolo potrebné a v tomto smere nebolo potrebné\nposudzovať ani otázky, ktorých riešenie predpokladá napr. ustanovenie § 41 alebo § 41a ods. 1, ods. 2\nObčianskeho zákonníka. Podstatným tu je preukázaná skutočnosť ich reálneho poskytnutia a účel ich\npoužitia, o ktorom odvolací súd nemal žiadnu pochybnosť.\nAk obžalovaný namietal, že na výpise z účtu spoločnosti Z. H., s.r.o. je ako názov protiúčtu uvedená\nspoločnosť N. a nie spoločnosť woodlake, k tomu odvolací súd dodáva, že táto okolnosť nemá žiaden\nrelevantný význam, nakoľko z týchto výpisov je zrejmé, že čísla účtov na oboch výpisoch (tak platiteľa\nako aj príjemcu) sa zhodujú. Z tohto hľadiska súd prvého stupňa nepochybil, ak návrh obžalovaného\nna doplnenie dokazovania výpismi z účtov týchto spoločnosti odmietol. Pritom opäť možno dodať, že\ntáto okolnosť nie je spôsobilá relevantne spochybniť tvrdenia poškodeného a menovaných svedkov a\njej preukazovanie by mohlo mať význam len z hľadiska vedenia účtovníctva, nie v rovine vyvolania\npochybností o tom, či k poskytnutiu finančných prostriedkov poškodenému zo strany svedka došlo a\nza akým účelom. Krajský súd nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by svedok L.. A. W. vôbec mohol mať\nzáujem uvádzať nepravdu v rámci ním uvádzaných skutočností.\nRovnako nebolo možné akceptovať argument obžalovaného, že o pôžičke poskytnutej poškodenému\nzo strany M. D. neexistuje žiaden doklad, nakoľko existencia takéhoto dokladu nebola nevyhnutná a súd\nnezistil žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné tvrdenia poškodeného a najmä svedka M. D. považovať\nv tejto otázke za pochybné. Inak povedané, samotné tvrdenie svedka M. D., že pôžičku v sume 11.000,eur poškodenému požičal, možno pre účely tohto konania považovať za plne postačujúce, ak takéto\ntvrdenie nebolo ničím konkrétnym spochybnené.\nNa základe vyššie uvedených úvah môže odvolací súd konštatovať, že vo výpovediach poškodeného a\nuvedených svedkov neboli zistené žiadne také rozpory, aké sa snažil prezentovať obžalovaný v rámci\nsvojej obhajoby a ktoré by mali vplyv na posúdenie skutkového stavu veci.\nVo vzťahu k výpovediam svedkov L.. Z. O.ćovej a N. O.ća krajský súd uvádza, že títo sa k rozhodným\nokolnostiam nevedeli vyjadriť. Ich vyjadrenia, že poškodený klame, nakoľko musel vedieť, že ich syn\nnemohol robiť na polícii, odvolací súd neakceptoval z už vyššie uvedených dôvodov.\nTaktiež O.. M. T. sa k posudzovanej veci nevedel vyjadriť, pričom odvolací súd poukazuje na to, že tento\nsvedok v nijakom smere nepotvrdil, že by obžalovaný požičal peniaze poškodenému.\nPokiaľ ide o ostatné v odôvodnení odvolania namietané skutočnosti, k nim krajský súd uvádza, že\npríkazy sudcu pre prípravné konanie, na ktoré poukazuje obžalovaný, boli vedené v režime utajovaných\nskutočností a teda boli uložené v osobitnej na to určenej a vyhradenej miestnosti odvolacieho súdu.\nOdvolací súd sa pri plnení si svojej prieskumnej povinnosti s týmito písomnosťami oboznámil a ak by\nobhajoba požiadala o sprístupnenie týchto dokumentov, na čo mala dostatok časového priestoru, bolo\nby jej to umožnené. V tejto súvislosti krajský súd dodáva, že s uvedenými písomnosťami sa obžalovaný\na jeho obhajca oboznámili pri preštudovaní spisového materiálu po ukončení vyšetrovania. Čo sa týka\núdajov poskytnutých Tatra bankou, a.s., tieto sa v spise nachádzajú na CD nosiči pripojenom k spisu, s\nktorými sa obžalovaný a jeho obhajca mali taktiež možnosť oboznámiť. Absencia odpovede na žiadosť\nNAKY vo vzťahu k osobám O.ć a F. nemala žiaden vplyv pre zistenie skutkového a právneho stavu. Vo\nvzťahu k prehľadu transakcií z N. účtu vedeného na spoločnosť J. s.r.o., v rámci ktorých obžalovaný\npoukázal iba na poškodeným uskutočnený výber hotovosti v sume 9 000,-eur, výber kartou v sume\n3000,- eur a výber kartou v sume 2.000,-eur, odvolací súd dodáva, že z tohto účtu je zrejmá aj dispozícia\nso sumou 20.000,- eur, ktorá v súčte zodpovedá sume 34.000,- eur poskytnutej poškodenému A. F.\nsvedkom L.. A. W..\nAni aktuálne obžalovaným prednesené odvolacie námietky krajský súd nepovažoval za také, ktoré by\nboli spôsobilé spochybniť skutkové a právne (čo do posúdenia skutku ako trestného činu vydierania)\nzávery, ku ktorým prvostupňový súd dospel.\nNámietku obžalovaného, že na výpoveď poškodeného nie je možné prihliadať v celku, nebolo možné\nakceptovať, nakoľko je v priamom rozpore s odôvodnením zrušujúceho rozsudku najvyššieho súdu SR\n\na jeho pokynu, aby súd posúdil, či záver o vine obžalovaného možno učiniť aj po vyselektovaní časti\nvýpovede poškodeného týkajúcej sa skutočností po podaní trestného oznámenia, t. j pri zohľadnení\ntých skutočností obsiahnutých vo výpovedi poškodeného, ktoré predchádzali trestnému oznámeniu (pri\nsúčasnom neprihliadnutí na výsledky obrazovo-zvukového záznamu z 23.09.2019).\nPokiaľ ide o otázku prítomnosti obžalovaného na hlavnom pojednávaní odvolací súd poznamenáva,\nže sa ňou rozumie nielen fyzická prítomnosť obžalovanej osoby, ale aj jej prítomnosť prostredníctvom\nvideokonferencie (telemostu). Ide o bežne zaužívaný a všeobecne súdnou praxou akceptovaný postup\nv prípadoch, v ktorých nie je možná priama účasť vypočúvanej osoby pre existenciu objektívnych\nprekážok, akou v posudzovanom prípade bola aj výnimočná situácia spojená so šírením nebezpečnej\nnákazlivej choroby COVID-19. Pri videokonferencii nie je porušená zásada bezprostrednosti a ani\nzásada ústnosti. Z tohto hľadiska preto nemožno akceptovať tvrdenie, že ide o formu úkonu, ktorú\nTrestný poriadok nepozná, nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, pod prítomnosťou osoby na\núkone (hlavnom pojednávaní) je potrebné rozumieť aj vyššie zmienený spôsob zabezpečenia účasti\nvypočúvanej osoby. O nezákonnosti vykonania dôkazu výsluchom obžalovaného tak nie je možné\nvôbec uvažovať. Pokiaľ ide o právo na obhajobu, ani v tomto smere sa odvolací súd s argumentáciou\nobžalovaného stotožniť nemohol a už vôbec nie v tej rovine, že by išlo o porušenie práva na\nobhajobu závažným spôsobom. Obžalovanému bol predsedom senátu vysvetlený spôsob, akým by bolo\nzabezpečené jeho právo radiť sa s obhajcom aj bez prítomnosti tretej osoby, pričom obžalovaný túto\nmožnosť nevyužil a v tejto súvislosti, pokiaľ ide o prítomnosť príslušníkov justičnej stráže, je jeho tvrdenie\nzaložené len na špekulácií, keďže nemôže vedieť, ako by súd jeho požiadavku na poradu s klientom\nbez prítomnosti tretej osoby (bez prítomnosti príslušníkov justičnej stráže) v konkrétnej situácii riešil. Ak\nby obžalovaný mienil využiť toto svoje právo, krajský súd ani v podmienkach výkonu väzby a osobitnej\nmiestnosti uspôsobenej na zabezpečenie prítomnosti obžalovaného prostredníctvom videokonferencie,\nnemá vedomosť o takej zásadnej prekážke, aby aj v tomto ohľade nemohla byť realizácia tohto práva\nobžalovaného za prijatia osobitných opatrení zabezpečená.\nZa neopodstatnené je potrebné považovať aj tvrdenie obžalovaného o nedodržaní zákonnej päťdňovej\nlehoty na prípravu na hlavné pojednávanie. Hlavné pojednávanie vo svojom prvom termíne, na\nktorom došlo aj k vecnému prejednávaniu posudzovanej trestnej veci v prítomnosti obžalovaného, sa\nuskutočnilo dňa 24.04.2020, pričom tento termín hlavného pojednávania bol obžalovanému oznámený\nihneď po vyhlásení uznesenia o väzbe pri jeho výsluchu konanom ešte dňa 25.03.2020. Navyše,\ntento termín hlavného pojednávania mu bol oznámený aj písomne, o čom svedčí doručenka založená\nv spise s dátumom prevzatia predvolania obžalovaným (a iných listín) dňa 02.04.2020. Päťdňová\nlehota na prípravu tak nepochybne zachovaná bola. Keďže v súdnom konaní sa koná jedno hlavné\npojednávanie, ktoré ako celok pozostáva z viacerých jeho termínov, nie je už pri ďalších termínoch\nhlavného pojednávania potrebné skúmať dodržanie zmienenej lehoty na prípravu.\nK dôveryhodnosti poškodeného A. F. už krajský súd zaujal stanovisko na inom mieste odôvodnenia\ntohto rozsudku a nič na ňom nemení ani faktúra vystavená svedkom L.. A. W. na sumu 34.428,68 eur\nna dodanie tovaru, zadlženosť poškodeného a ani uplatnenie si nároku na náhradu škody po tom, čo\nuž bola pohľadávka voči obžalovanému uspokojená. Pokiaľ ide o zmienenú faktúru, aj k tejto otázke sa\nuž odvolací súd vyjadril vyššie, pričom možno ešte doplniť, že vzhľadom na to, že svedok požičiaval\nfinančné prostriedky z účtu obchodnej spoločnosti, je zrejmé, že túto okolnosť musel riešiť aj z účtovného\nhľadiska. Preto ak svedok ako fyzická osoba s takouto sumou nedisponoval a mienil poškodenému\npomôcť, nemohol z účtu spoločnosti vybrať peňažné prostriedky bez relevantného dôvodu a preto ak\nsa s poškodeným dohodli na uvedenom riešení, t. j. v zmysle ich dohody ohľadne vyrovnania pôžičky\nspôsobom vystavenia faktúry č. 13/2019 s tým, že poškodený následne s odstupom času dodal tovar,\nktorým mal svoj dlh uhradiť, nemôže táto okolnosť viesť k záveru alebo pochybnostiam o dôveryhodnosti\nosoby poškodeného. Ako už krajský súd uviedol, v súvislosti s trestnoprávne relevantným konaním\nobžalovaného a s tým spojeným vyvodzovaním trestnoprávnej zodpovednosti nemá otázka právneho\nposúdenia tohto ich úkonu žiaden podstatný význam. Rozhodným je to, že svedok v zhode s tvrdením\npoškodeného uviedol dôvod a účel poskytnutých finančných prostriedkov poškodenému. Z uvedeného\npritom vyplýva aj to, že poškodený tieto finančné prostriedky v rozhodnom čase nemusel použiť na\nnákup tovaru, ale tento mal zabezpečiť až s odstupom času a v tomto smere je už nerozhodné, ako\na za akých okolností poškodený tento tovar svedkovi dodal. Zadlženosť poškodeného takisto nie je\nrelevantným podkladom na to, aby vzbudila akúkoľvek pochybnosť o jeho hodnovernosti. Z nijakého\ndôkazu nevyplýva, že by poškodený bol schopný krivo obviniť obžalovaného zo žalovaného trestného\n\nčinu z dôvodu svojej nepriaznivej finančnej situácie, obzvlášť za situácie, keď by takýmto konaním\nnemohol svoju finančnú situáciu v dohľadnej dobe nijakým spôsobom vyriešiť. Napokon ani uplatnenie\nnároku na náhradu škody nijako nesvedčí o nedôveryhodnosti osoby poškodeného a o podvodnom\númysle jeho alebo jeho splnomocnenca. Možno sa iba domnievať, že k takémuto kroku poškodený\npristúpil z dôvodu, že právoplatný výrok o náhrade škody, na podklade ktorého sa uplatnená škoda\nvymohla, bol dovolacím súdom zrušený. Opätovné reálne vymáhanie už raz uspokojeného nároku by\nnebolo možné, a teda ani úspešné, nakoľko by predstavovalo bezdôvodné obohatenie. Inak povedané,\naj nesprávne priznanie náhrady škody (ako to v napadnutom rozsudku učinil súd prvého stupňa, k čomu\nodvolací súd ešte zaujme stanovisko), by nemohlo viesť k úspešnému vymoženiu tejto sumy, ak by bolo\npreukázané už jej predchádzajúce vymoženie v celom rozsahu.\nPokiaľ ide o obžalovaným namietanú nezákonnosť výpovede svedka M. D., krajský súd poukazuje na\nzvukový záznam z hlavného pojednávania, z ktorého vyplýva, že obžalovaný vyjadril súhlas s čítaním\nskoršej zápisnice o výsluchu tohto svedka z prípravného konania. To, že súd uviedol nesprávne zákonné\nustanovenie, ktoré bolo na čítanie tejto výpovede použité (§ 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por.), nemôže mať za\nnásledok nezákonnosť vykonania tohto dôkazu, ak súčasne boli splnené podmienky na takéto čítanie\nzápisnice o výsluchu svedka podľa iného ustanovenia Trestného poriadku (§ 263 ods. 1 Tr. por.).\nK zákonnosti výpovede svedka U. G. odvolací súd dodáva, že tento svedok od začiatku konania\nvystupoval v procesnej pozícii svedka, a to zrejme z dôvodu, že vyšetrovateľ nepovažoval dôkaznú\nsituáciu vo vzťahu k tomuto svedkovi za identickú s tou, ktorá existovala u obžalovaného D. O.ća. Aj\npodľa názoru odvolacieho súdu o rovnakú dôkaznú situáciu vo vzťahu k týmto dvom osobám rozhodne\nnejde, čo vyplýva už z obsahu trestného oznámenia podaného poškodeným A. F. a použiteľnou časťou\njeho výpovede. Obžalovaným popisované tvrdenie svedka U. G. o tom, že treba, aby do zajtra bol jeho\ndlh zaplatený a v prípade ak nie, bude riešený A. ľuďmi, predstavuje neobsažné vyjadrenie týkajúce\nsa toho, čo a ako bude riešené Pištovými ľuďmi, pričom z vykonaného dokazovania je nepochybné, že\nho obžalovaný oslovil s tým, že má vystupovať ako príslušník NAKA, lebo poškodený sa bojí polície,\npričom v podstate nemusel vedieť všetky okolnosti, za akých bol obžalovaným oslovený v súvislosti s\ntouto rolou, ktorú má predstierať. Z obsahu zvukových záznamov č. 161 a 168, na ktoré obžalovaný\npoukazuje, žiadne vydieranie nevyplýva a zvukový záznam zo stretnutia obžalovaného, poškodeného\na menovaného svedka je procesne nepoužiteľný a takto ho treba posudzovať aj pokiaľ ide o výsluch\nU. G. v procesnej pozícii svedka. Významný rozdiel v postavení obžalovaného a svedka U. G. z\nhľadiska ich konania je zrejmý už zo zmienených procesných prejavov poškodeného. Jeho výsluch\nv procesnej pozícii svedka nemožno považovať ani za nezákonné donucovanie k výpovedi, nakoľko\nsvedok mal právo odoprieť vypovedať, ak by si spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania svojej\nosoby a aj keby vypovedal, a neskôr by prípadne bolo voči nemu vznesené obvinenie, táto výpoveď\nby bola voči nemu procesne nepoužiteľná. Z obsahu spisu nevyplýva žiaden benefit, ktorý by mu bol\nposkytnutý v súvislosti s jeho postavením svedka a v jeho prípade nejde o spolupracujúcu osobu iba\npreto, že vypovedal ako svedok a nebolo mu vznesené obvinenie z dôvodu, že na základe úvahy\nvyšetrovateľa pre takýto postup nemal dostatok dôkazných podkladov. Navyše, výpoveď svedka U.\nG. nebola rozhodujúcim dôkazom, alebo dôkazom potvrdzujúcim výpoveď svedka - poškodeného A.\nF.. Inak povedané, aj bez jeho výpovede by bolo možné na podklade ostatných vyššie spomenutých\ndôkazov učiniť záver o vine obžalovaného za spáchaný skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin\nvydierania. V súvislosti s námietkou obžalovaného, ktorá sa týkala konkrétneho času výpovede svedka\nU. G. v prípravnom konaní, krajský súd zdôrazňuje, že táto nemá žiadne opodstatnenie so zreteľom\nna to, že menovaný svedok vypovedal na hlavnom pojednávaní a zápisnica o jeho skoršej výpovedi\ntak nebola čítaná. So skutočnosťou, že v zápisnici o hlavnom pojednávaní bolo zaprotokolované, že\nsvedok vypovedá zhodne ako v prípravnom konaní pričom následne bola zaznamenaná ďalšia jeho\nvýpoveď (vrátane podstatných skutočností), opäť nijako nesúvisí zmienená námietka obžalovaného,\nnakoľko takto je možné postupovať aj pri nekontradiktórnej výpovedi rovnako, ako je pri takejto výpovedi\nmožné odstraňovať rozpory postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por.\nPokiaľ ide o namietanú právnu kvalifikáciu skutku, krajský súd považuje právne posúdenie skutku ako\ntrestného činu vydierania podľa § 189 Tr. zák. za správne, keďže obžalovaný sa nevyjadril iba o vyriešení\njeho trestnej veci, ale hrozil ujmou spočívajúcou v jeho väzobnom trestnom stíhaní. Poškodený A. F.\ntotiž už v podanom trestnom oznámení výslovne uviedol, že ak nevyplatí peniaze, zoberú ho policajti\nz NAKY, že sa policajti začnú venovať jeho mame, jeho rodičom, kamarátom, a že jeho zatvoria, čo\nnásledne v ďalšom vyjadrení zopakoval. Nešlo teda len o klamlivé predstieranie existujúcich trestných\n\nstíhaní vedených voči poškodenému a možnosti ich vyriešenia v prípade poskytnutia požadovanej\nsumy finančných prostriedkov, ale aj o hrozbu obmedzenia osobnej slobody poškodeného zo strany\npríslušníkov NAKA. Zo strany vyšetrovateľa tak nešlo o účelové prispôsobenie skutkových okolnosti,\nale o reálny odraz skutočností vyplývajúcich z jednotlivých vyjadrení poškodeného, potvrdzovaných aj\nďalšími vo veci zabezpečenými a následne vykonanými dôkazmi. Nemožno súhlasiť ani s argumentom,\nže sloboda rozhodovania u poškodeného nebola výrazne narušená, nakoľko s ohľadom na tvrdené\nprebiehajúce trestné stíhania sa poškodený na základe konania a prejavov obžalovaného mohol\ndôvodne obávať, že bude voči nemu vykonaný služobný zákrok v podobe nejakej formy zaistenia jeho\nosoby zahŕňajúcu aj jeho väzobné stíhanie, a to bez ohľadu na to, či si bol alebo nebol vedomý nejakej\nvlastnej protiprávnej činnosti. Za daných okolností poškodený nemal ako vedieť, o čo konkrétne sa\njedná, pričom pri väzobnom stíhaní obvinenej osoby postačuje len existencia dôvodného podozrenia v\nintenzite zodpovedajúcej konkrétnemu štádiu konania, nie preukázanie skutočností v rovine istoty bez\nrozumných pochybností). Inak povedané, aj bežnému jednotlivcovi sa môže zdať hrozba väzobného\nstíhania dostatočne vážnou, aby to ovplyvnilo jeho rozhodovanie aj v prípade, že si nie je vedomý\nžiadnej závažnej protiprávnej činnosti. Poškodený pritom uviedol, že trestné stíhanie sa malo dotýkať\njeho činnosti účtovníka. Možno teda uzavrieť, že hrozba väzobného stíhania bola spôsobilá ovplyvniť\nrozhodovanie poškodeného v tom smere, aby robil alebo konal niečo, čo sa od neho žiada a k čomu\nhrozbou takejto ťažkej ujmy je donucovaný. Je pritom nepodstatný argument obžalovaného, či mohol\npriamo ovplyvniť vzatie poškodeného do väzby, keďže to bol práve on, kto žiadal vyplatenie finančných\nprostriedkov práve za tým účelom, aby sa údajné trestné stíhania poškodeného vyriešili a aby voči nemu\nnezasahovali príslušníci NAKA v smere jeho následného väzobného stíhania.\nOstatné odvolacie námietky obžalovaného krajský súd nepovažoval za podstatné, keďže v nijakom\nsmere nemohli ovplyvniť závery, ku ktorým na podklade skutkového a prácneho stavu dospel.\nV čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa správne postupoval i v časti ustálenia\nprávnej kvalifikácie protiprávneho konania obžalovaného D. O.ća, keď ho uznal za vinného zo spáchania\nobzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. účinného\nv čase spáchania skutku. Hrozba trestného stíhania a vzatia poškodeného do väzby v prípade\nnezaplatenia obžalovaným požadovanej sumy zodpovedá hrozbe inej ťažkej ujmy a predmetný skutok\nv čase rozhodnutia napĺňal aj všetky ostatné zákonné znaky tohto trestného činu vrátane znaku jeho\nkvalifikovanej skutkovej podstaty spočívajúceho v spôsobení značnej škody, ktorej vznik je daný sumou\n45.000,-eur, ktorú v zmysle skutkovej vety napadnutého rozsudku poškodený odovzdal obžalovanému.\nVzhľadom na novelu Trestného zákona vykonanú zákonom č. 40/2024 Z. z. účinnú od 06.08.2024 a\ns ohľadom na dikciu § 2 ods. 1 Trestného zákona, však uvedenú právnu kvalifikáciu skutku v čase\nrozhodovania odvolacieho súdu nebolo možné akceptovať. Zmienenou novelou Trestného zákona\ntotiž došlo k zásadnej zmene v určení výšky škody napĺňajúcej znak základnej alebo kvalifikovanej\nskutkovej podstaty pri tých trestných činoch, ktorých skutková podstata naplnenie tohto zákonného\nznaku vyžaduje. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, škoda v sume 45.000,- eur, ktorú\nobžalovaný svojim konaním popísaným v skutkovej vete rozsudku spôsobil, už nenapĺňa kvalifikačný\nmoment v podobe škody značnej, alebo iba škody väčšej, ktorou sa v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák.\nrozumie škoda prevyšujúca sumu 20.000,- eur a neprevyšujúca sumu 250.000,- eur. Vzhľadom na\naktuálny právny stav bolo preto potrebné trestnosť činu právne posúdiť podľa zákona účinného v čase,\nkeď sa o ňom rozhoduje, nakoľko je to pre obžalovaného priaznivejšie. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné\nnapadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu, teda aj vo výroku o vine, pričom odvolací súd stíhaný skutok\nprávne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. v znení účinnom\nod 06.08.2024.\nZmenená právna kvalifikácia sa musela premietnuť aj do výroku o treste, keďže ňou došlo k zmene\ntrestnej sadzby, z ktorej bolo potrebné vychádzať pri určovaní výmery trestu a ktorá predstavuje\nrozpätie 4 roky až 10 rokov. Na určenie výmery trestu však mala vplyv aj doba, ktorá uplynula od\nspáchania činu a ktorú nemožno pričítať na vrub spávania obžalovaného D. O.ća, ako aj správanie\nobžalovaného po spáchaní trestného činu. Tieto atribúty boli zmienenou novelou Trestného zákona\nexplicitne upravené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. ako okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadať\npri určovaní druhu a výmery trestu. Uvedené je potrebné posudzovať v spojení so všetkými ďalšími\nskutočnosťami subsumovateľnými pod ostatné okolnosti upravené v uvedenom zákonnom ustanovení,\nako aj s ostatnými kritériami rozhodujúcimi pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie\n\npredpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov, nadväzujúc tak na zákonnú požiadavku o dosiahnutie\núčelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zák.\nUstanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. základným\nvodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má\nzabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti\na vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od\npáchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery\nna primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho\nvyplynúť.\nPri neexistencii žiadnych poľahčujúcich ani priťažujúcich okolnostiach krajský súd, zohľadňujúc obdobie\n7 rokov, ktoré uplynulo od spáchania činu a skutočnosť, že obžalovaný D. O.ć po prepustení z výkonu\ntrestu odňatia slobody sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania a odvolací súd nezistil ani žiadnu\ninú skutočnosť, pre ktorú by nebolo možné učiniť záver, že v tomto období viedol riadny život, dospel\nk záveru, že použitie trestnej sadzby upravenej v § 189 ods. 2 Tr. zák. by bolo pre obžalovaného\nneprimerane prísne. Po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu bol obžalovaný prepustený z výkonu\ntrestu odňatia slobody, pričom obžalovaný počas vyše dva a polročného pobytu na slobode sa nedopustil\nžiadneho nežiadúceho správania. I keď závažnosť spáchaného zločinu a spôsob jeho spáchania možno\naj naďalej považovať za pomerne vysokú, nebolo možné zmenu v spávaní obžalovaného v smere jeho\nmožnej nápravy a dobu, ktorá uplynula od spáchania činu ignorovať. Uloženie trestu odňatia slobody\nvo výmere zodpovedajúcej trestnej sadzbe by muselo viesť k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody\n(po započítaní už vykonaného trestu), čo by sa so zreteľom na vyššie uvedené zistenia vymykalo\núčelu trestu. Ak sa totiž na základe doterajšieho správania obžalovaného možno domnievať, že už\ntrest odňatia slobody, ktorý obžalovaný vykonával na podklade predchádzajúcich zrušených rozhodnutí\nprvostupňového a odvolacieho súdu, viedol k jeho náprave, bol by, s prihliadnutím na odstup času od\nspáchania činu, výkon trestu odňatia slobody nad rámec už vykonaného trestu v zrejmom rozpore s\núčelom trestu. Za takéhoto stavu bolo použitie mimoriadneho zmierňujúceho ustanovenia podľa § 39\nods. 1 Tr. zák. plne opodstatnené a dôvodné, pričom s ohľadom na zmenu Trestného zákona a na tom\nzáklade zmenenú právnu kvalifikáciu skutku, nemožno aplikáciu ustanovenia o mimoriadnom znížení\ntrestu považovať za rozpornú ani s požiadavkou na preventívne pôsobenie trestu.\nNa základe týchto úvah považoval odvolací súd za adekvátne uložiť obžalovanému D. trest odňatia\nslobody za použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej\ntrestnej sadzby, a to výmere už vykonaného trestu odňatia slobody 3 roky a 362 dní (do ktorého mu bol\nzapočítaný aj výkon väzby). Akákoľvek vyššia výmera trestu čo i len na dolnej hranici trestnej sadzby\n(t. j. o navýšenie len o niekoľko dní) by nemala žiadne racionálne opodstatnenie a neviedla by ani k\nnaplneniu všetkých funkcií trestu.\nAj napriek tomu, že obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere, ktorú už reálne vykonal,\nbolo potrebné formálne rozhodnúť aj o vonkajšej diferenciácii výkonu trestu odňatia slobody. Z tohto\ndôvodu a v súlade s § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. odvolací súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu\nzaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nAko už krajský súd naznačil vyššie, za vecne nesprávny bolo potrebné považovať výrok napadnutého\nrozsudku o náhrade škody. Vykonaným dokazovaním a jeho doplnením v odvolacom konaní bolo\nnepochybne zistené, že poškodeného nárok na náhradu škody bol v celom rozsahu uspokojený,\nčo v konečnom dôsledku poškodený ani nerozporoval. Za takéhoto stavu preto nebolo možné\npoškodenému nárok na náhradu škody priznať, bez ohľadu na to, že právoplatný výrok o náhrade\nškody v predchádzajúcom rozsudku bol na základe mimoriadneho opravného prostriedku podaného\nobžalovaným zrušený rozsudkom dovolacieho súdu. Podstatný je totiž aktuálny skutkový stav týkajúci sa\nnáhrady spôsobenej škody, t. j. stav, kedy bola škoda poškodenému uhradená, čo bráni súdu pozitívne\nrozhodnúť o povinnosti poškodeného na nahradenie škody.\nPreto v súlade s § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený A. F., so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný\nna civilný proces\n\nVzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a prezentované úvahy Krajský súd v Bratislave zrušil\nnapadnutý rozsudok v celom rozsahu a po doplnení dokazovania sám vo veci rozhodol rozsudkom tak,\nako je to uvedené v jeho výrokovej časti, pričom mal dostatok podkladov pre svoje rozhodnutie.\nPredmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "46Tk/2/2020", "guid": "58633c29-6a5a-4af9-858f-4480cc81bf3f:1efdea88-0f7a-4398-8209-38993df89977", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "3b8e3f59-e42e-4f9f-9014-ba4c8b91aa97:539f239c-cf36-493e-b042-802368231ceb", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8120010446.3", "spisova_znacka": "4To/1/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4To/1/2021 z 9. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-02-09", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8120010446.3"}], "citovane_v": []}