{"guid": "4b76a43c-cbf0-4e54-a42c-1a37d41fd630:fc4f94f0-999c-4f8f-8b89-4dd0b69b1129", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1320205973.2", "spisova_znacka": "7Cob/138/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/138/2024 z 29. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2026, sp. zn. 7Cob/138/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1320205973.2", "identifikacne_cislo": "1320205973", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Andrea Haitová", "sudca_id": 61, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrea-haitova-61", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc4f94f0-999c-4f8f-8b89-4dd0b69b1129", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1320205973.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1320205973.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1320205973.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Cob/138/2024\n1320205973\n29. 04. 2026\nJUDr. Andrea Haitová\nECLI:SK:KSBA:2026:1320205973.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov\nsenátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej ml. v spore žalobcu: N-Partner Group s.r.o.,\nHomolova 2163/8, 841 02 Bratislava, IČO: 44 478 500, zastúpený: Advokátska kancelária SOWA s. r.\no., Námestie 1. mája 9, 811 06 Bratislava, IČO: 50 720 422, proti žalovanému: SPACElab s.r.o., Sibírska\n7, 831 02 Bratislava, IČO: 31 339 565, zastúpený: AK LITVÁKOVÁ A SPOL., s. r. o., Sliačska 1/A, 831\n02 Bratislava, IČO: 50 150 715, o zaplatenie 15.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava III. č.k. 25 Cb/103/2020 -316 zo dňa 3. apríla 2023 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III. č.k. 25 Cb/103/2020 -316 zo dňa\n3. apríla 2023 potvrdzuje.\nII. Krajský súd v Bratislava žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III ( ďalej len „ súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd „ ) rozsudkom\nč.k. 25 Cb/103/2020 -316 zo dňa 3. apríla 2023 ( ďalej len „ napadnuté rozhodnutie „ ) žalobu žalobcu\nzamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v rozsahu\n100 %.\n2. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia\nistiny 15.000 eur spolu s príslušenstvom, pričom tento uplatnený nárok skutkovo a právne odôvodňoval\nnevyplatením kompenzácie za čas a finančné prostriedky, ktoré mal v priebehu dlhodobej obchodnej\nspolupráce so žalovaným vynaložiť v súvislosti s propagáciou, distribúciou a rozvojom predaja produktov\nžalovaného ( „ALCOHOL KILLER“) na českom trhu. Podľa tvrdenia žalobcu medzi sporovými stranami\nexistovala v období rokov 2013 až 2018 dlhodobejšia obchodná spolupráca, predmetom ktorej bola\ndistribúcia a podpora predaja produktov žalovaného, konkrétne produktovej rady označovanej ako\n„KILLER DRINKS“, zahŕňajúcej najmä produkt „ALCOHOL KILLER“, pričom táto spolupráca nebola\nzaložená na písomnej zmluve, ale fungovala na základe ústnych dohôd a priebežnej emailovej\nkomunikácie medzi stranami sporu. Žalobca tvrdil, že v rámci tejto spolupráce vykonával nielen samotnú\ndistribučnú činnosť, ale zabezpečoval aj rozsiahle marketingové a obchodné aktivity smerujúce k\netablovaniu produktov žalovaného na českom trhu, a to vrátane vytvorenia, prevádzkovania a údržby\nwebových stránok killerdrinks.sk a killerdrinks.cz, zabezpečovania reklamných a prezentačných aktivít,\nobchodných kontaktov a ďalšej podpory predaja. Podľa tvrdení žalobcu mu finančné prostriedky a\nčas investované do rozvoja predaja produktov žalovaného mali byť kompenzované vo forme odmeny\nnaviazanej na objem predaja produktov. Žalobca uvádzal, že v priebehu vzájomnej spolupráce došlo\nzo strany žalovaného k rozhodnutiu o zmene osoby zabezpečujúcej distribúciu a obchodné aktivity na\nčeskom trhu, keď túto pozíciu mal po žalobcovi prevziať R. C. Ř., najskôr prostredníctvom spoločnosti\nBISOB, s.r.o., a následne prostredníctvom spoločnosti Killer Drinks CZ s.r.o.. Žalobca ďalej tvrdil,\n\nže v súvislosti s touto zmenou obchodného partnera došlo medzi stranami k dohode o majetkovom\nvysporiadaní, keďže žalobca mal dovtedy na vlastné náklady a vlastným pričinením budovať postavenie\nproduktov žalovaného na českom trhu. Tvrdil, že medzi ním a žalovaným došlo k dohode, na základe\nktorej sa žalovaný zaviazal vyplatiť žalobcovi sumu 15.000 eur ako kompenzáciu za investovaný čas,\nvynaložené finančné prostriedky a odovzdanie vytvorenej obchodnej a marketingovej infraštruktúry,\npričom táto suma mala byť vyplatená z platby za prvý dodaný kamión produktov „ALCOHOL KILLER“\ndo Českej republiky. V tejto súvislosti poukazoval najmä na email žalovaného zo dňa 02.03.2016, v\nktorom žalovaný uviedol, že „z platby za prvý dodaný kamión AK do ČR zaplatíme vašej spoločnosti\n15.000 eur. Ostatné spolu nastavíme.“ Žalobca vychádzal z toho, že predmetný email predstavuje\ndostatočne určitý prejav vôle žalovaného zakladajúci záväzok na zaplatenie žalovanej sumy. Súčasne\ntvrdil, že vzhľadom na dlhší časový odstup od uzavretia tejto dohody a pokračujúce obchodné aktivity\nžalovaného na českom trhu nepochybne muselo dôjsť k dodaniu takého objemu tovaru, ktorý zodpovedal\npodmienkam uvedeným v emailovej komunikácii, a preto sa žalovaná pohľadávka stala splatnou.\n3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe nárok žalobcu v celom rozsahu poprel.\nPotvrdil , že je producentom a distribútorom nápojov patriacich do produktovej rady „KILLER\nDRINKS“ ( zahŕňajúcej okrem iného nápoje „ALCOHOL KILLER“, „BODY FAT KILLER“ a „BAD SEX\nKILLER“ (www.killerbeverages.com <http://www.killerbeverages.com>, www.alcoholkiller.com <http://\nwww.alcoholkiller.com>) a že medzi stranami určitá forma obchodnej spolupráce existovala, avšak\nzásadne odmietal právnu interpretáciu skutkového deja prezentovanú žalobcom. Uviedol, že žalobca\nnikdy nevystupoval v postavení exkluzívneho distribútora pre český trh a produkty žalovaného odoberal\nako samostatný podnikateľský subjekt vo vlastnom mene, na vlastný účet a vlastné podnikateľské\nriziko. Žalovaný zdôrazňoval, že medzi stranami neexistovala žiadna písomná zmluva pre český trh\na žalobca nikdy nesplnil podmienky, ktoré žalovaný štandardne vyžadoval pre uzavretie distribučnej\nspolupráce, najmä zabezpečenie objednávky minimálne v objeme jedného kamióna tovaru. Tvrdil,\nže žalobca bol o tejto obchodnej podmienke oboznámený a vedel, že ide o štandardný predpoklad\nnadviazania distribučnej spolupráce. Vo vzťahu k emailu zo dňa 02.03.2016 , tento žalovaný nepopieral\na nepopieral ani skutočnosť, že ho žalobcovi zaslal, avšak zásadne spochybňoval význam, ktorý\nmu žalobca pripisoval. Tvrdil, že išlo o prísľub viazaný na konkrétnu obchodnú situáciu, keď mal\nžalobca deklarovať existenciu investora pripraveného zabezpečiť jednorazovú objednávku jedného\nuceleného kamióna produktu „ALCOHOL KILLER“ určeného pre český trh. Predmetný email mal\npodľa žalovaného predstavovať potvrdenie obchodnej podpory pre takúto konkrétnu transakciu, nie\nbezpodmienečný záväzok refundovať žalobcovi akékoľvek bývalé investície či náklady. Žalovaný uznal,\nže medzi účastníkmi prebehlo rokovanie, na ktorom boli dohodnuté podmienky „úhrady sumy 15.000,eur“; žalovaný odoslal žalobcovi dňa 2.3.2016 email, v ktorom potvrdil, že „z platby za prvý dodaný\nkamión „ALCOHOL KILLERU“ do ČR mu zaplatí sumu 15.000,- eur a ostatné podmienky spolu účastníci\nkonania nastavia. Uvedené emailové potvrdenie zaslal žalovaný na základe telefonickej požiadavky\nžalobcu, ktorý uviedol, že má konkrétneho klienta (odberateľa), ktorý má záujem objednať celý kamión\nproduktu ALCOHOL KILLER, avšak pred objednávkou žiada potvrdenie podpory na marketing vo\nvýške 15.000,- eur. Zaslané potvrdenie bolo reakciou na túto konkrétnu situáciu. Žalovaný uviedol, že\njazykový aj obchodný význam predmetného emailu je jednoznačný, keď formulácia „z platby“ označuje\njednu konkrétnu platbu a spojenie „za prvý dodaný kamión“ odkazuje na jednu konkrétnu ucelenú\ndodávku v objeme jedného kamióna ((29 europaliet = 83 520 plechoviek), nie na postupný súčet\nviacerých čiastkových dodávok a „AK“- produkt ALCOHOL KILLER. Súčasne žalovaný spochybňoval\nskutkové tvrdenia žalobcu o vynaložených investíciách a marketingových aktivitách. Namietal, že\nžalobca nikdy nepreukázal existenciu skutočne vybudovanej obchodnej siete, nepredložil dôkazy o\ntvrdených nákladoch, nepreukázal existenciu klientely, ktorú mal vytvoriť, a ani žiadnym spôsobom\nnepreukázal, že by žalovaný prevzal obchodne relevantné výstupy jeho činnosti. Žalovaný zároveň\nuvádzal, že pokiaľ žalobca v minulosti komunikoval s R. C. Ř. o možnom odplatnom odovzdaní svojich\naktivít, išlo o súkromnú iniciatívu žalobcu smerujúcu voči tretej osobe, nie o záväzok žalovaného.\nŽalovaný uplatnil aj námietku premlčania, keď vychádzal z tvrdenia, že ak by aj mal žalobcovi vzniknúť\nakýkoľvek nárok na plnenie, musel by vzniknúť bezprostredne po emailovej komunikácii z marca 2016,\npričom žaloba bola podaná až dňa 20.05.2020, teda po márnom uplynutí štvorročnej premlčacej doby\npodľa Obchodného zákonníka.\n4. Žalobca vo svojej replike zdôraznil, že pokiaľ to nevyžaduje zákon, zmluva nemusí mať písomnú\nformu, a teda aj ústne dohody, ktorých existenciu sám žalovaný potvrdil predstavujú uzavretie zmluvy.\nUzavretie písomnej distribučnej zmluvy nebolo nikdy predmetom rokovaní medzi žalobcom a žalovaným,\nžalobca na základe ústnych dohôd vykonával marketing, distribúciu a predaj produktov, ktoré strany\nspoločne označovali ako „ALCOHOL KILLER“, t.j. produkty žalovaného z rady |PG KILLER, ako Alcohol\n\nkiller, či Body Fat Killer na českom trhu a investície tak finančné ako aj časové do rozvoja značky\n„ALCOHOL KILLER“ sa mali z dlhodobého hľadiska vrátiť z výťažku z každého predaného produktu\n„ALCOHOL KILLER“ žalobcom (t.j. najmä nápoja Alcohol Killer a Body Fat Killer). Žalovaný sa dohodol\ns p. J.. R. C. Ŕ.K. na prevzatí českého trhu, preto požadoval od žalobcu sprístupnenie domény\nkillerdrinks.cz a odovzdanie marketingovej agendy p. Ř.Z.. Vo vzťahu k okolnostiam vzniku nároku\nžalobca bližšie rozviedol, že k dohode medzi stranami malo dôjsť v súvislosti s ukončovaním jeho\npôsobenia na českom trhu a odovzdávaním agendy novému obchodnému partnerovi žalovaného, R.\nC. Ř.. Tvrdil, že na osobnom stretnutí v hoteli Ponteo Activity Park v Rusovciach došlo medzi ním a\nžalovaným k dohode, že žalovaný mu uhradí sumu 15.000 eur ako kompenzáciu za dovtedy investovaný\nčas, finančné prostriedky a výsledky jeho činnosti. Keďže žalovaný podľa tvrdenia žalobcu odmietol\nuzatvoriť písomnú dohodu, žalobca požadoval aspoň emailové potvrdenie tejto dohody, ktorým mal\nbyť práve email zo dňa 2. marca 2016. Následne p. Ř. sprístupnil doménu a odovzdal marketingovú\nagendu. Suma 15.000,- eur mala byť zaplatená z platby za prvý dodaný kamión produktov „ALCOHOL\nKILLER“ do Českej republiky a žalobca zároveň popieral verziu žalovaného, podľa ktorej mal byť\nemail viazaný na existenciu konkrétneho investora pripraveného zabezpečiť jednorazový odber jedného\nkamióna produktu. Tvrdil, že žiadnu takúto konkrétnu objednávku žalovanému neprisľúbil a že medzi\nstranami nebola dohodnutá žiadna časová limitácia splnenia podmienky uvedenej v emaili. Zastával\nnázor, že predmetná podmienka mala byť chápaná len ako kvantitatívny údaj viažuci vznik nároku\nna dosiahnutie určitého objemu obchodovania na českom trhu, pričom nebolo nevyhnutné, aby išlo\no jednu jednorazovú fyzickú dodávku. Dodal, že objektívne nemôže disponovať potrebnými dôkazmi\nbez súčinnosti žalovaného. S ohľadom na svoje skúsenosti a predchádzajúcu dlhoročnú spoluprácu so\nžalovaným bol však presvedčený, že vzhľadom na prejdený čas od uzavretia predmetnej dohody, už\nmuselo dôjsť k dodaniu uvedeného počtu produktov „ALCOHOL KILLER“ do Českej republiky. K ďalším\nnámietkam žalovaného uviedol, že vedenie alebo nevedenie pohľadávky v účtovníctve nespôsobuje jej\nprávny vznik alebo zánik, žalobca sa v danom prípade spoliehal na serióznosť žalovaného ako svojho\nobchodného partnera, že tento mu oznámi skutočnosti súvisiace so vznikom pohľadávky, aby žalobca\nnásledne zaúčtoval pohľadávku aj do svojho účtovníctva. Žalobca súhlasil s názorom žalovaného,\nže premlčacia doba je v tomto prípade 4 roky, žalovaný však nesprávne určil začiatok plynutia tejto\nlehoty, keďže podľa § 391 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť\npremlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Medzi stranami sporu nebolo nikdy\ndohodnuté, že platba mala prebehnúť počas dní nasledujúcich po 2.3.2016, najneskôr v priebehu marca\na nevyplýva to ani textu mailu zo dňa 2.3.2016. Dohoda medzi stranami nebola časovo obmedzená,\npohľadávka sa stala vymáhateľnou až objednaním produktov „ALCOHOL KILLER“ do Českej republiky\na ich zaplatením. Nárok na zaplatenie sumy 15.000,- eur teda premlčaný nie je.\n5. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení na tejto procesnej obrane v plnom rozsahu zotrval. Opätovne\nzdôraznil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k samotnému titulu nároku, ani vo\nvzťahu k splneniu podmienok, od ktorých mal byť vznik nároku závislý. Vo vzťahu k výkladu emailu\nzo dňa 2. marca 2016 žalovaný opätovne zdôrazňoval potrebu jeho jazykového a logického a výkladu.\nPoukazoval na to, že formulácia „z platby“ použitá v jednotnom čísle objektívne nemôže znamenať\nsúčet viacerých platieb, ale len jednu konkrétnu platbu. Rovnako slovné spojenie „prvý dodaný kamión“\npodľa žalovaného jednoznačne označuje jednu ucelenú objednávku a jednu konkrétnu dodávku, nie\nkumulatívne dosiahnutie určitého objemu v neurčitom čase. Podľa žalovaného je bežnou obchodnou\npraktikou poskytnutie finančných prostriedkov (napríklad vo forme zľavy, bonusu, tovaru naviac k\nurčitému objemu v objednávke) ako príspevok na propagáciu výrobku na danom trhu v prípade, že\nsubjekt zabezpečí veľkú objednávku, ktorá prinesie výrobcovi istý zisk, pričom nie je logické ani bežné,\naby akýkoľvek podnikateľský subjekt sľúbil inému subjektu sumu, ktorá by mu mala prináležať za určitý\nobjem predaja, na ktorom by sa daný subjekt nejako nepodieľal.\n- takéto prísľuby nebývajú časovo neobmedzené. Nemožno spravodlivo od žalovaného požadovať,\naby ešte i viac ako 4 roky po prísľube tento akceptoval. Žalovaný zároveň spochybňoval vnútornú\nkonzistentnosť skutkových tvrdení žalobcu. Poukazoval na to, že žalobca v priebehu konania menil\ndôvody, pre ktoré mu mala byť suma 15.000 eur vyplatená, keď ju raz označoval ako náhradu za\nmarketingové investície, inokedy ako kompenzáciu za odovzdanie webových stránok a obchodnej\nagendy, prípadne ako formu odmeny viazanej na predaj produktov. Vo vzťahu k tvrdenému vybudovaniu\nobchodnej siete na českom trhu žalovaný uvádzal, že žalobca nikdy nepreukázal existenciu relevantných\nobchodných kontaktov, klientely alebo obchodného modelu, ktorý by bolo možné považovať za reálnu\nmajetkovú hodnotu. Rovnako nebolo podľa žalovaného preukázané, že by žalobca skutočne odovzdal\nakékoľvek obchodné aktíva tretej osobe alebo žalovanému. Osobitne žalovaný poukazoval na emailovú\nkomunikáciu medzi žalobcom a R. C. Ř., z ktorej podľa jeho názoru vyplývalo, že žalobca sa pokúšal\n\nsvoje údajné obchodné aktíva odplatne previesť na nového distribučného partnera, avšak tento o takýto\nmodel spolupráce neprejavil záujem a odmietol platiť za niečo, čo nepovažoval za reálne potrebné alebo\nhodnotné. Podľa žalovaného žalobca sa snažil „predať“ svoje údajne aktíva pánovi Ř. a nie žalovanému,\nlebo mu bolo jasné, že nemá žiaden nárok na akúkoľvek refundáciu nákladov či vynaložených\nprostriedkov na území ČR. Podnikal na vlastné meno, vlastný účet a vlastné riziko. Nakupoval tovar\na predával ho so ziskom, so svojou maržou. Nakoľko však tvrdené investície nepreukázal, p. Ř.\nmu odmietol tieto údajne investície preplatiť; uvedené jednoznačne vyplýva z dôkazov predložených\nžalobcom- email p. Ř.Z. zo dňa 9.2.2016. Žalovaný ďalej zdôraznil, že neexistuje žiaden podklad ako\nzmluva, či žiadosť , kde by sa strany vopred dohodli na investícií do značky „ALCOHOL KILLER“ a\nich následnú refundáciu. Ak by sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi odplatu za investovaný čas a\nfinančné prostriedky do vybudovania českého trhu, neuvádzal by v emaili podmienku „z platby za prvý\ndodaný kamión „ALCOHOL KILLERU“, ale by uviedol „za investovaný čas a finančné prostriedky“ alebo\n„za vybudovanie českého trhu, za vybudovanie siete odberateľov.“ Žalobca si pod telefonickým nátlakom\na prísľubom veľkej jednorazovej objednávky vynútil od žalovaného prísľub na úhradu čiastky 15.000,- eur\nz tejto objednávky. Žalobca pritom odôvodňoval urgentnosť tohto potvrdenia tým, že v opačnom prípade\nsa objednávka a investícia nezrealizujú. Zaslané potvrdenie bolo reakciou na túto konkrétnu situáciu.\nŽalobca uvádza, že p. Ř. sprístupnil doménu a odovzdal marketingovú agendu. V skutočnosti mu nebola\nodovzdaná žiadna marketingová agenda a sprístupnenie domény celkom iste nemalo hodnotu 15.000,eur. Aj v tomto prípade by žalobca zrejme v emaili neuviedol podmienku „z platby za prvý dodaný\nkamión“, ale podmienku „za sprístupnenie domény a odovzdanie marketingovej agendy“.\n6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami právnych zástupcov strán\nsporu, výsluchom konateľa žalobcu V. Q., konateľa žalovaného J.. J. F., svedka R. C. Ř.,\noboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise - email žalobcu zo dňa\n26.1.2016, 1.2.2016, 1.2.2017,23.6.2017,email p. Ř. zo dňa 9.2.2016, emailová komunikácia strán\nsporu zo dňa 10.2.2016, 5.10.2016, email žalovaného zo dňa 2.3.2016 a 27.3.2019, účtovná závierka\nžalobcu zostavená k 31.12.2018, email p. Q. zo dňa 28.11.2015, výpisy z webstránky <https://\nwww.yuzu.house/kategoria-produktu/napoje/>, <http://killerdrink.sk>, <https://alkoholia.cz/magazin/\nvceskujekdostaninapojodbouravajicialk> oholvkrvi, Distribution Agreement (Zmluva o distribúcii),Výzva\nna zdržanie sa porušovania práv a upustenie od nekalosúťažného konanie, emailová komunikácia zo\ndňa 5.10.2016, 1.2.2017, 31.1.2017, 23.6.2017, 27.3.2019, 2.3.2016, 19.5.2016, 20.5.2016, zoznam\nmarketingových aktivít, product sheet can (plechovka), product sheet sklo, výpisy z obchodného registra\na zistil nasledovný skutkový stav veci:\n7. Z emailu žalovaného zo dňa 2. marca 2016 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný\nžalobcovi oznámil, že „z platby za prvý dodaný kamión AK do ČR“ zaplatí jeho spoločnosti sumu 15.000\neur, pričom ostatné podmienky mali byť medzi účastníkmi ešte nastavené. ( J. F. -V. Q.). Konateľ\nžalobcu V. Q. vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie potvrdil existenciu dlhodobejšej obchodnej\nspolupráce so žalovaným, pričom uviedol, že v rámci tejto spolupráce odoberal produkty žalovaného\na tieto ďalej distribuoval. Súčasne tvrdil, že medzi účastníkmi existovala dohoda, podľa ktorej sa mu\nmali náklady a čas investované do marketingovej podpory produktov žalovaného kompenzovať formou\nodmeny vo výške 0,19 eura za každú predanú plechovku. Zároveň však vypovedal, že žalovanému\nnikdy nevystavil faktúru zodpovedajúcu takto tvrdenému nároku. Vo vzťahu ku skutkovému základu\nžalovanej pohľadávky V. Q. uviedol, že po ukončení jeho pôsobenia na českom trhu mala byť náhradou\nza „prenechanie“ tohto trhu suma 15.000 eur, na ktorej sa mal so žalovaným dohodnúť na osobnom\nstretnutí za účasti R. C. Ř.. Keďže podľa jeho tvrdenia žalovaný svoj záväzok následne nesplnil,\npožadoval potvrdenie predmetnej dohody emailovou komunikáciou, z čoho podľa jeho názoru vyplynul\nžalovaným deklarovaný záväzok na zaplatenie žalovanej sumy. Z uvedenej výpovede ďalej vyplýva, že\nkonateľ žalobcu opisoval svoju predchádzajúcu činnosť ako kombináciu marketingových a obchodných\naktivít. Tvrdil, že zabezpečoval informačno-technické zázemie súvisiace s webovou prezentáciou\nproduktov, údržbu webových stránok, účasť na prezentačných podujatiach, zabezpečovanie reklamných\nmateriálov a ďalšie aktivity smerujúce k podpore predaja produktov žalovaného na českom trhu.\nRovnako tvrdil, že prostredníctvom ďalších osôb dochádzalo k aktívnemu oslovovaniu prevádzok a\nobchodných subjektov v Českej republike. Vo vzťahu k samotnému naplneniu podmienok emailového\nprísľubu V. Q. uviedol, že suma 15.000 eur podľa jeho názoru nebola viazaná na jednorazovú\nobjednávku jedného uceleného kamióna tovaru, ale na dosiahnutie objemu predaja zodpovedajúceho\nkapacite jedného kamióna, teda približne 83.500 kusov plechoviek. Tvrdil, že táto podmienka mohla\nbyť naplnená aj postupne, prostredníctvom viacerých čiastkových dodávok, a nebolo potrebné, aby\nišlo o jednu konkrétnu jednorazovú obchodnú transakciu. Zároveň uviedol, že približne týždeň po\nemailovom potvrdení poskytol R. C. Ř. prístupy k doméne, webovej stránke, cloudovým riešeniam,\n\nmarketingovým materiálom a ďalším podkladom, ktoré mali súvisieť s obchodnou činnosťou na českom\ntrhu. Tvrdil, že práve toto predstavovalo súčasť plnenia, za ktoré mala byť vyplatená suma 15.000\neur. Na priamu otázku právneho zástupcu žalovaného, z akého dôvodu sa v samotnom emailovom\npotvrdení explicitne uvádza podmienka viazaná na dodanie jedného kamióna tovaru, ak mala byť\nžalovaná suma v skutočnosti odplatou za odovzdanie webovej stránky a marketingovej infraštruktúry,\nkonateľ žalobcu nevedel poskytnúť jednoznačné a presvedčivé vysvetlenie. Rovnako vo vzťahu k\ninterpretácii označenia „AK“ vo vzájomnej komunikácii uvádzal nejednoznačné tvrdenia, keď na jednej\nstrane tvrdil, že išlo o označenie produktovej línie ako celku, na druhej strane pripustil, že produkt\n„Alcohol Killer“ bol dominantným výrobkom tejto značky. Konateľ žalovaného J. F. vo svojej výpovedi\npotvrdil existenciu obchodnej spolupráce so žalobcom, avšak túto charakterizoval podstatne odlišne.\nUviedol, že žalobca vystupoval ako ktorýkoľvek iný veľkoobchodný odberateľ produktov žalovaného,\npričom tieto produkty odoberal a ďalej distribuoval vo vlastnom mene, na vlastný účet a vlastné\npodnikateľské riziko. Zdôraznil, že medzi účastníkmi nikdy nebola uzavretá distribučná zmluva pre český\ntrh, keďže žalobca nebol schopný splniť základnú obchodnú podmienku spočívajúcu v zabezpečení\nobjednávky jedného kamióna produktov. Podľa jeho výpovede bolo žalobcovi známe, že podmienkou\nštandardnej distribučnej spolupráce je objednávka približne 83.520 kusov plechoviek, pričom žalobca\ntakouto finančnou kapacitou nedisponoval. Ďalej z jeho výpovede vyplynulo, že žalobcu výslovne\nupozornil, že ak nájde iného obchodného partnera schopného tieto podmienky splniť, uzavrie spoluprácu\ns ním. V tomto kontexte následne predstavil R. C. Ř. ako potenciálneho obchodného partnera pre\nčeský trh. S p. Ř. žalovaný uzatvoril dňa 31.5.2016 zmluvu - Distribution agreement, ktorá sa však\nnenaplnila, do 4 týždňov od jej podpisu nedošlo k objednaniu dohodnutého počtu plechoviek AK a preto\nsa v zmysle čl.10 bod C1 stala neúčinnou. Vo vzťahu k emailu zo dňa 2. marca 2016 J. F. uviedol,\nže tento vznikol ako reakcia na telefonickú komunikáciu zo strany žalobcu, ktorý tvrdil, že disponuje\ninvestorom pripraveným zabezpečiť jednorazovú objednávku jedného kamióna produktov, pričom tento\ninvestor mal požadovať marketingovú podporu vo výške 15.000 eur ako podmienku realizácie obchodu.\nPodľa výpovede J. F. teda email nepredstavoval kompenzáciu historických nákladov žalobcu, ale\nvýlučne obchodný prísľub viazaný na konkrétnu pripravovanú transakciu. Zdôraznil, že objednávka\njedného kamióna bola ekonomicky relevantná vzhľadom na náklady výroby, keďže produkcia menších\nobjemov bola výrazne menej rentabilná. Vo vzťahu k tvrdenému odovzdaniu webovej infraštruktúry J.\nF. uviedol, že žalovaný vlastnú webovú prezentáciu mal a neexistoval reálny obchodný dôvod na to,\naby potreboval prevziať webové stránky vytvorené žalobcom. Poprel preto, že by suma 15.000 eur\npredstavovala protihodnotu za takýto úkon. Svedok R. C. Ř. vo svojej výpovedi potvrdil, že žalovaný ho\noslovil ako potenciálneho partnera pre český trh a predstavil mu žalobcu ako osobu, ktorá v tom čase\nurčitým spôsobom obchodovala s produktmi žalovaného. Vo vzťahu k žalobcom tvrdeným obchodným\na marketingovým aktivitám uviedol, že žalobca síce deklaroval existenciu určitých investícií, klientely a\nmarketingového zázemia, avšak tieto tvrdenia mu nevedel relevantným spôsobom preukázať. Svedok\nuviedol, že neprejavil záujem preberať klientov žalobcu ani platiť za aktíva, ktoré nepovažoval za\npreukázané alebo ekonomicky potrebné. Potvrdil tiež, že medzi ním a žalobcom nikdy nevznikol formálny\nzmluvný vzťah a že žalovaný mu výslovne oznámil, že voči žalobcovi nemá žiadne právne záväzky. Vo\nvzťahu k obchodným rokovaniam zároveň pripustil, že diskusia o možnej objednávke jedného kamióna\nproduktov v relevantnom období skutočne prebiehala.\n8. V rámci vykonaného dokazovania sa súd prvej inštancie oboznámil aj s ďalšou emailovou\nkomunikáciou medzi osobami zúčastnenými na predmetnom obchodnom vzťahu, ako aj s procesnými\nstanoviskami strán sporu prezentovanými v priebehu konania.\nZ emailovej komunikácie zo dňa 27.03.2019 mal súd prvej inštancie za preukázané, že J. F. informoval\nR. C. Ř. o ukončení ich dovtedajšej dohody týkajúcej sa exkluzívnej distribúcie nápojov na území\nČeskej republiky. Zároveň však z obsahu tejto komunikácie vyplynulo, že žalovaný nevylučoval možnosť\nobnovenia spolupráce v prípade, ak mu R. C. Ř. predloží nový obchodný plán pre oblasť, v ktorej dovtedy\npôsobil. Súčasťou predmetnej komunikácie bola aj požiadavka žalovaného na úhradu faktúry č. 18008 vo\nvýške 4.426,32 eur. Uvedený listinný dôkaz súd hodnotil predovšetkým vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu,\npodľa ktorých mal byť nárok na zaplatenie sumy 15.000 eur viazaný na obchodné aktivity realizované na\nčeskom trhu, pričom z tejto komunikácie nevyplývalo, že by žalovaný sám považoval predmetný nárok\nžalobcu za existujúci alebo už splatný.\nSúd sa ďalej podrobne oboznámil s emailovou komunikáciou z obdobia predchádzajúceho emailu\nzo dňa 2. marca 2016, ktorú považoval za významnú z pohľadu posúdenia kontextu, v akom došlo\nk vzniku predmetného emailového prísľubu. Z emailu V. Q. zo dňa 26.01.2016 adresovaného R.\nC.Z. Ř. mal súd za preukázané, že žalobca po vlastnom vyhodnotení situácie a po konzultácii so\nžalovaným navrhol model obchodného vysporiadania, v rámci ktorého požadoval úhradu sumy 15.000\n\neur pri podpise distribučnej zmluvy. Z obsahu tohto emailu vyplynulo, že predmetná suma mala podľa\nžalobcu zahŕňať viaceré konkrétne plnenia, vrátane úprav webovej stránky, e-shopového riešenia a\nďalších súvisiacich obchodných aktivít. Súčasne žalobca v tej istej komunikácii požadoval aj ďalšie\nplnenie v podobe pravidelných mesačných splátok a úhradu ďalšej sumy vo výške 35.000 eur s\npríslušenstvom. Následnou emailovou komunikáciou zo dňa 01.02.2016 V. Q. tieto finančné požiadavky\nďalej konkretizoval, pričom rozpisoval jednotlivé položky, z ktorých mala požadovaná suma pozostávať,\na súčasne vysvetľoval dôvody, pre ktoré považuje aj ďalšiu požadovanú sumu vo výške 35.000 eur za\nopodstatnenú. Z obsahu tejto komunikácie vyplynulo, že žalobca svoje finančné požiadavky považoval\nza reálne a primerane vyčíslené, pričom deklaroval, že nepovažuje za rozhodujúce, od ktorého subjektu\nbudú tieto finančné prostriedky poskytnuté. Z emailu R. C. Ř. zo dňa 09.02.2016 adresovanom J. F.,\nv ktorom v reakcii na žalobcom formulované požiadavky uviedol, že nemá záujem platiť za plnenia,\nktoré nepovažuje za potrebné, ani za plnenia, ktoré by si vedel zabezpečiť vlastnými prostriedkami\nza nižších nákladov. Z vyjadrenia právnej zástupkyni žalovaného pred súdom vyplynulo, že základná\npodmienka vyplývajúca zo sporného emailu zo dňa 2. marca 2016 splnená nebola, keďže nedošlo\nk objednávke a následnému dodaniu jedného uceleného kamióna produktu Alcohol Killer do Českej\nrepubliky. Súčasne zdôraznila, že ani pri prípadnom kumulatívnom sčítaní jednotlivých dodávok nebol\npreukázaný objem zodpovedajúci jednému kamiónu, ktorý predstavoval približne 83.000 plechoviek. V\ntejto súvislosti poukazovala na to, že predmetný email nemožno interpretovať izolovane, ale výlučne\nv spojení s predchádzajúcou emailovou komunikáciou zo dňa 10.02.2016, z ktorej podľa žalovaného\nvyplýva, že žalobca sám viazal svoje finančné požiadavky na budúcu konkrétnu objednávku pre český\ntrh. Súčasne spochybňovala samotný skutkový základ tvrdeného nároku, keď uvádzala, že žalobca\nnepreukázal vynaloženie nákladov vo výške 15.000 eur na marketingové aktivity. Rovnako zdôraznila,\nže označenie „AK“ použité v emailovej komunikácii jednoznačne označovalo konkrétny produkt „Alcohol\nKiller“, nie celú produktovú radu. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil súdu tabuľkový prehľad,\npodľa ktorého malo byť v období od 2. marca 2016 do 19. mája 2020 do Českej republiky objednaných\na dodaných 50.688 plechoviek produktu AK a ďalších 10.200 výrobkov v sklenenom balení. Právna\nzástupkyňa žalobcu v nadväznosti na to argumentovala, že email zo dňa 2. marca 2016 nemožno chápať\nako odpoveď na konkrétnu predchádzajúcu komunikáciu, ale ako samostatný prejav vôle žalovaného,\nz ktorého nevyplývajú žiadne ďalšie podmienky vzniku nároku okrem tých, ktoré sú v ňom explicitne\nuvedené. Vo vzťahu k interpretácii označenia „AK“ uvádzala, že v rámci obchodnej komunikácie medzi\núčastníkmi nešlo výlučne o označenie konkrétneho produktu Alcohol Killer, ale širšie o produktovú radu\nžalovaného, pre ktorú žalobca vykonával marketingové aktivity.\n9. Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ust. § 266 ods. 1,2,3 a 4 Obchodného zákonníka.\n10.Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal ustálením obsahu a významu emailu žalovaného zo\ndňa 02.03.2016, ktorý žalobca označoval za potvrdenie dohody zakladajúcej jeho nárok na zaplatenie\nsumy 15.000 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podstatou sporu nebolo samotné preukázanie\nexistencie predmetného emailu, ktoré medzi stranami sporné nebolo, ale najmä výklad prejavu vôle\nžalovaného v ňom obsiahnutého, teda posúdenie, či z jeho obsahu možno vyvodiť záväzok žalovaného\nzaplatiť žalobcovi uvedenú sumu, alebo iba podmienený prísľub viazaný na splnenie konkrétnych\npodmienok.\n11.Súd prvej inštancie pri tomto posúdení vychádzal z ustanovenia § 266 Obchodného zákonníka,\nupravujúceho výklad prejavov vôle v obchodnoprávnych vzťahoch. Poukázal na to, že prejav vôle sa\nprimárne vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol adresátovi prejavu známy alebo\nmu musel byť známy. Ak takýto výklad nie je možný, prejav vôle sa vykladá podľa významu, ktorý by\nmu spravidla prikladala osoba v postavení adresáta, pričom výrazy používané v obchodnom styku sa\nvykladajú podľa významu, ktorý sa im v takom styku spravidla pripisuje. Zároveň je potrebné prihliadať\naj na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, najmä na rokovania o uzavretí zmluvy, prax zavedenú\nmedzi stranami a ich následné správanie.\n12. Súd prvej inštancie zároveň dodal, že výklad právneho úkonu prichádza do úvahy len vtedy, ak je\nprejav vôle nejasný, neurčitý alebo pripúšťa viaceré významy. Ak je však jazykové vyjadrenie prejavu\nvôle dostatočne určité a zrozumiteľné, výklad nemôže slúžiť na dopĺňanie alebo zmenu jeho obsahu. V\ntejto súvislosti súd poukázal aj na judikatúru, podľa ktorej interpretácia prejavu vôle nemôže nahrádzať\nuž urobený prejav vôle ani doň vkladať obsah, ktorý v ňom vyjadrený nebol.\n13. Aplikujúc uvedené interpretačné pravidlá na posudzovaný email zo dňa 02.03.2016, súd prvej\ninštancie dospel k záveru, že prejav vôle žalovaného bol dostatočne určitý a zrozumiteľný. Podľa\nsúdu formulácia „z platby za prvý dodaný kamión AK do ČR zaplatíme vašej spoločnosti 15.000 eur“\nnepripúšťala výklad, podľa ktorého by žalovaný prevzal záväzok zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu\nbez ohľadu na konkrétnu jednorazovú dodávku. Súd vyhodnotil výraz „z platby“ ako odkaz na jednu\n\nkonkrétnu platbu, nie na súčet viacerých postupných platieb, a slovné spojenie „za prvý dodaný kamión“\nako označenie jednej ucelenej dodávky v objeme jedného kamióna, nie ako neurčitý súhrn dodávok\nuskutočňovaných po častiach.\n14. Súd prvej inštancie osobitne zdôraznil, že ak by žalovaný chcel svoj prísľub viazať iba na dosiahnutie\nurčitého kumulatívneho objemu predaja, mohol by to vyjadriť inak, napríklad slovami „po dodaní 83.520\nplechoviek“ alebo „po dosiahnutí objemu jedného kamióna“. Keďže však použil výraz „prvý dodaný\nkamión“, súd z toho vyvodil, že rozhodujúca bola jednorazová dodávka , nie viaceré dodanie určitého\npočtu kusov tovaru. Tento jazykový výklad podľa súdu korešpondoval aj s obchodnou spoluprácou\nstrán sporu. Konateľovi žalobcu muselo byť z predchádzajúcej spolupráce známe, že žalovaný viazal\ndistribučnú spoluprácu na schopnosť odobrať jeden celý kamión výrobkov, keďže takýto objem mal pre\nžalovaného ekonomický význam z hľadiska výroby, plnenia a distribúcie produktov. Postupné odbery\nmenšieho množstva tovaru podľa súdu nemali pre žalovaného rovnaký obchodný význam, preto na ne\nnemohla byť viazaná odmena vo výške 15.000 eur.\n15. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že ani samotná dodávka jedného kamióna, či už\njednorazovo alebo postupne, nebola v konaní preukázaná. Z predloženej tabuľky vyplynulo, že v období\nod 02.03.2016 do 19.05.2020 bolo do Českej republiky dodaných 50.688 plechoviek AK a 10.200 kusov\nproduktu AK v skle, čo podľa súdu ani pri zohľadnení týchto údajov nepredstavovalo žalobcom tvrdený\nobjem 83.520 kusov produktu AK.\n16. Súd prvej inštancie sa následne podporne zaoberal aj okolnosťami, ktoré predchádzali odoslaniu\nemailu zo dňa 02.03.2016. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný bol výrobcom\nproduktovej rady nápojov „KILLER DRINKS“, ktoré dodával na jednotlivé trhy prostredníctvom\ndistribútorov. Žalobca bol bežným veľkoobchodným odberateľom, ktorý produkty žalovaného nadobúdal\na ďalej ich distribuoval vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastné riziko. Medzi stranami nebola\nuzavretá písomná distribučná zmluva a žalobcovi nebola prisľúbená exkluzivita pre český trh.\n17. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že by bol žalovaným poverený vykonávať\nmarketingové činnosti s následným prísľubom ich refundácie. Rovnako nepreukázal, že by žalovanému\nodovzdal klientsku sieť, obchodné kontakty alebo iné majetkovo relevantné výsledky svojej činnosti.\nKonateľ žalobcu mal pritom vedomosť, že podmienkou uzavretia distribučnej zmluvy bolo objednanie a\nodobratie jedného kamióna výrobkov, teda 83.520 plechoviek, čo žalobca podľa vlastného vyjadrenia\nnedokázal finančne zabezpečiť. Táto vedomosť vyplývala aj z emailovej komunikácie z 27.11.2015, v\nktorej bola uvedená podmienka minimálneho odberu jedného kamióna.\n18. Pokiaľ ide vyhodnotenie svedeckej výpovede R. C. Ř., prvoinštančný súd vychádzal z toho,\nže žalovaný ho so žalobcom skontaktoval ako potenciálneho obchodného partnera pre český trh. Z\nvýpovede svedka vyplynulo, že so žalobcom nemal žiadnu oficiálnu zmluvnú spoluprácu a žalobca\nmu bol predstavený len ako subjekt, ktorý na českom trhu produkty žalovaného predával. Následná\nkomunikácia medzi žalobcom a týmto svedkom sa týkala ich prípadného vzájomného vysporiadania,\nkeď žalobca požadoval kompenzáciu za prenechanie trhu, potenciálnych klientov, marketingové aktivity\na webové riešenie. Svedok Ř. však tieto požiadavky odmietol, keď uviedol, že nechce platiť za niečo,\nčo nepotrebuje, ani za niečo, čo by si vedel zabezpečiť sám. Súd pritom prihliadol aj na to, že žalobca\nsvedkovi nepreukázal existenciu reálnych investícií ani obchodne využiteľnej siete klientov. Hoci žalobca\ntvrdil, že má na českom trhu niekoľkých klientov, nikdy ich svedkovi nepredstavil ani neodprezentoval.\n19. Súd prvej inštancie mal teda preukázané, že žalobca žalovanému žiadnu marketingovú činnosť\nneprezentoval, neodovzdal mu zoznam klientov, nesprostredkoval mu kontakt so zákazníkmi a\nnepreukázal existenciu reklamy alebo obchodného zázemia týkajúceho sa produktov „KILLER DRINKS“\nna českom trhu. Súd preto uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že\nvykonal rozsiahle marketingové aktivity, za ktoré by mu mala prináležať odmena 15.000 eur.\n20. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj tvrdením žalobcu, podľa ktorého mala byť suma 15.000 eur\nnáhradou za vytvorenie webových stránok a ich odstúpenie R. C. Ř.. Ani tento dôvod vzniku nároku\nnepovažoval za preukázaný. Uviedol, že takáto dohoda nevyplýva zo žiadneho písomného dokumentu, z\nvýsluchu strán ani z výsluchu svedka. Z vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že žalobca domény\nkillerdrinks.sk a killerdrinks.cz na žalovaného ani na svedka nepreviedol, ale svedkovi len sprístupnil\nheslá a prístup k webovej stránke, pričom ju sám naďalej používal. Tento záver súd prvej inštancie\npodporil aj listom právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 08.11.2019, ktorým bol žalobca vyzvaný, aby\nupustil od používania domén killerdrinks.sk a killerdrinks.cz a dobrovoľne ich previedol na žalovaného.\nAk by už predtým došlo k odplatnému prevodu webových stránok alebo domén, nebolo by podľa súdu\nlogické, aby žalovaný v roku 2019 žalobcu vyzýval na ich prevod. Súd prvej inštancie zároveň poukázal\nna to, že ak by suma 15.000 eur skutočne predstavovala náhradu za prevod webovej stránky alebo\ndomén, bolo by racionálne očakávať, že táto skutočnosť bude uvedená priamo v potvrdzujúcom emaili.\n\nŽalovaný podľa súdu nemal žiadny dôvod formulovať prísľub cez „platbu za prvý dodaný kamión“, ak by\nskutočným dôvodom plnenia bol prevod webovej infraštruktúry.\n21. Súd prvej inštancie napokon konštatoval, že žalobca v priebehu konania menil dôvody, pre ktoré mu\nmala byť suma 15.000 eur vyplatená. Najskôr ju označoval za kompenzáciu za marketingové aktivity\na investovaný čas, následne za náhradu za webové stránky a ich odstúpenie, a v záverečnej reči\njeho právna zástupkyňa zdôrazňovala najmä odmenu naviazanú na počet predaných produktov, keď\nargumentovala výpočtom 83.523 plechoviek krát 0,19 eur za plechovku.\n22.Po vyhodnotení vykonaného dokazovania jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach súd prvej\ninštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik uplatneného nároku ani splnenie podmienok,\nod ktorých malo byť vyplatenie sumy 15.000 eur závislé. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, a\npreto súd prvej inštancie žalobu zamietol.\n23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s §\n262 ods. 1, 2 CSP a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 % proti žalobcovi.\n24. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu v zákonnej lehote žalobca odvolanie, a\nto z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, teda z dôvodu tvrdeného porušenia\npráva na spravodlivý proces, nesprávnych skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania\na nesprávneho právneho posúdenia veci.\n25. V rámci uplatneného odvolacieho dôvodu spočívajúceho v tvrdenom porušení práva na spravodlivý\nproces žalobca namietal predovšetkým nedostatočné a arbitrárne odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia súd prvej inštancie. V tejto súvislosti poukazoval na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP a\nargumentoval, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia tvorí neoddeliteľnú súčasť práva\nna spravodlivý proces, pričom súd prvej inštancie tejto požiadavke podľa jeho názoru nedostál.\n26. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie je založené prevažne na všeobecných\nzáveroch bez náležitého vysvetlenia, akým spôsobom sa súd vysporiadal s konkrétnymi tvrdeniami a\ndôkazmi predloženými žalobcom. Namietal, že súd sa fakticky obmedzil na stručný záver o tom, že\nžalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok pre vyplatenie žalovanej sumy,\nbez toho, aby presvedčivým spôsobom vysvetlil, z akých konkrétnych dôvodov považoval žalobcom\npredložené dôkazy za nedostatočné alebo právne bezvýznamné. V tejto súvislosti žalobca osobitne\npoukazoval na tú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej súd prvej inštancie uviedol, že pri\nposudzovaní výkladu emailu zo dňa 2. marca 2016 sa len podporne zaoberal okolnosťami, ktoré jeho\nodoslaniu predchádzali. Podľa žalobcu však súd v skutočnosti tieto okolnosti neposudzoval nestranne\na komplexne, ale prakticky kopíroval argumentáciu žalovaného bez toho, aby sa náležite vysporiadal\ns dôkazmi predloženými žalobcom. Odvolateľ v tomto smere namietal, že časť odôvodnenia, v ktorom\nsúd opisuje skutkový stav predchádzajúci spornému emailu, v podstatnej miere reprodukuje tvrdenia\nžalovaného.\n27. Žalobca nesúhlasil najmä so skutkovým záverom súdu, podľa ktorého vystupoval vo vzťahu k\nžalovanému iba ako bežný veľkoobchodný odberateľ, porovnateľný s inými obchodnými partnermi\nžalovaného, a nebol žalovaným poverený zabezpečovaním marketingových alebo obchodných činností,\nza ktoré by mu mala prináležať odmena. Tento záver považoval za rozporný s vykonaným dokazovaním\na namietal, že súd pri jeho formulovaní neprihliadol na dôkazy, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne\npreukazovali existenciu širšej obchodnej spolupráce medzi stranami. V tejto súvislosti žalobca\npoukazoval na emailovú komunikáciu predloženú v konaní, konkrétne email zo dňa 5. októbra 2016\nspolu s excelovou tabuľkou, ktorú mal žalovaný zaslať konateľovi žalobcu, pričom z jej obsahu malo\nvyplývať, že medzi stranami existoval model odmeňovania marketingových aktivít naviazaný na počet\ndodaných plechoviek, a to vo výške 0,19 eura za kus. Rovnako poukazoval na email zo dňa 31.\njanuára 2017, v ktorom žalobca žalovanému predložil rozpis realizovaných aktivít za roky 2015 a 2016\nvrátane vyčíslenia predaja produktov, pričom aj v tomto prípade sa pracovalo s rovnakým modelom\nodmeny viazanej na počet predaných produktov. Podľa žalobcu tieto listinné dôkazy preukazovali\nnielen samotnú existenciu marketingových aktivít, ale aj konkrétny spôsob obchodnej spolupráce medzi\nstranami, ktorý sa neobmedzoval na jednoduchý vzťah dodávateľa a zákazníka. Žalobca zdôrazňoval,\nže súčasťou emailovej komunikácie boli aj odkazy na dokumentáciu marketingových aktivít, pričom túto\ndokumentáciu následne súdu predložil aj v samostatnom podaní. Napriek tomu podľa jeho názoru súd\ntieto dôkazy buď vôbec nezohľadnil, alebo ich bez náležitého vysvetlenia opomenul.\n28. Za nesprávny považoval žalobca aj skutkový záver súdu, podľa ktorého jeho spolupráca so\nžalovaným fakticky skončila po tom, ako žalovaný nadviazal spoluprácu s R. C. Ř. ako novým partnerom\npre český trh. Namietal, že takýto záver nevyplýva z vykonaného dokazovania. Tvrdil, že aj po zapojení\nR. C. Ř. do obchodných aktivít mal žalobca naďalej zotrvať ako koordinátor a poradca vo vzťahu k\n\nčeskému trhu, pričom na túto okolnosť poukazoval aj vo svojej výpovedi. Súčasne žalobca namietal\nspôsob, akým súd interpretoval výpoveď svedka R. C. Ř. a súvisiacu emailovú komunikáciu. Podľa\nžalobcu súd nesprávne vyvodil zo skoršej emailovej komunikácie záver, že žalobcom deklarované\nobchodné aktíva nemali žiadnu hodnotu a že svedok ich odmietol prevziať pre ich nepotrebnosť.\nŽalobca argumentoval, že obsah predmetnej komunikácie sa týkal len konkrétneho návrhu obchodného\nusporiadania medzi ním a svedkom, ktorý napokon nebol realizovaný, a preto nemal byť určujúci pre\nposúdenie neskoršej dohody medzi žalobcom a žalovaným. Podstatné však bolo, že následne došlo k\nsamostatnej dohode priamo medzi ním a žalovaným, v rámci ktorej žalovaný prevzal zodpovednosť za\nvyrovnanie nárokov žalobcu, pričom túto skutočnosť mal podľa žalobcu potvrdiť aj samotný svedok vo\nsvojej výpovedi. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že súd pri hodnotení výpovede svedka selektívne\nvyzdvihol len tie časti, ktoré podporovali obranu žalovaného, zatiaľ čo ostatné relevantné skutočnosti\nponechal bez náležitého vyhodnotenia.\n29. Pokiaľ išlo o hodnotenie dôkazov týkajúcich sa objemu dodávok produktov do Českej republiky\nžalobca namietal, že súd založil svoje skutkové závery na tabuľkovom prehľade predloženom\nžalovaným, hoci tento podľa jeho názoru nebol podložený žiadnymi listinnými dôkazmi, ako sú\nobjednávky, faktúry alebo dodacie listy. Do dnešného dňa žalovaný nepredložil jediný relevantný dôkaz\nv tomto smere (neboli predložené faktúry ani dodacie listy), pričom bol na predloženie objednávok a\ndodacích listov vyzvaný súdom. I napriek týmto skutočnostiam zobral súd uvedenú nepodloženú tabuľku\ndo úvahy a posudzoval ju ako zrejmý dôkaz svedčiaci o množstvách dodávok produktov KillerDrinks do\nČR, čo určite mohlo mať podľa názoru žalobcu vplyv na nesprávne skutkové zistenia v danom konaní.\nŽalobca viackrát žiadal súd, aby zaviazal žalovaného predložiť dokumenty nie do dátumu podania\nžaloby, ale až do aktuálneho dňa, nakoľko v zmysle §217 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v\nčase jeho vyhlásenia. Na tieto upozornenia však súd prvej inštancie nereagoval žiadnym spôsobom a\nnepožadoval od žalovaného doloženie vyššie uvedených dokumentov, ktoré boli nevyhnutné na zistenie\nskutkového stavu a celkové a správne posúdenie nároku žalobcu. Podľa žalobcu preto nebolo možné\nbez ďalšieho vychádzať z jednostranne vyhotovenej tabuľky ako z presného a úplného dôkazu o rozsahu\nobchodných dodávok. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval aj na výpoveď svedka Ř., ktorý mal uviesť,\nže počas svojej spolupráce so žalovaným mal vedomosť aj o ďalších dodávkach produktov na český\ntrh, čo podľa žalobcu spochybňovalo úplnosť predloženej evidencie.\n30. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že súd sa nijako nevysporiadal s jeho opakovanými\nnávrhmi smerujúcimi k doplneniu dokazovania, ani nevysvetlil, prečo nepovažoval za potrebné trvať na\npredložení úplných podkladov o dodávkach produktov. Takýto procesný postup žalobca vyhodnotil ako\nzásah do svojho práva na spravodlivý proces a prístup k súdnej ochrane, keďže podľa jeho názoru došlo\nk akceptácii tvrdení žalovaného bez náležitého dôkazného overenia.\n31. Žalobca v rámci odvolacieho dôvodu nesprávnych skutkových zistení namietal, že súd prvej inštancie\nnevykonal správne hodnotenie vykonaného dokazovania, keď dospel k skutkovým záverom, ktoré\npodľa jeho názoru nezodpovedajú obsahu vykonaných dôkazov, výpovedi svedka R. C. Ř. a výpovedi\nkonateľa žalobcu V. Q.. Žalobca uviedol, že po vstupe R. C. Ř. do obchodného modelu žalovaného\nako exkluzívneho distribútora produktov KillerDrinks pre český trh sa medzi účastníkmi začali rokovania\nsmerujúce k finančnému vysporiadaniu nákladov a času, ktoré žalobca do propagácie a marketingovej\npodpory produktov investoval. V tejto súvislosti tvrdil, že sa uskutočnili rokovania aj za účasti všetkých\ntroch zainteresovaných osôb, teda žalovaného, žalobcu a R. C. Ř., pričom tieto rokovania prebiehali\nv sídle žalovaného. Podľa žalobcu v rámci týchto rokovaní žalovaný výslovne prevzal zodpovednosť\nza finančné vysporiadanie nárokov žalobcu, pričom svedkom tejto dohody mal byť aj R. C. Ř., ktorý\ntúto skutočnosť podľa tvrdenia žalobcu potvrdil aj vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.06.2022.\nV tejto súvislosti žalobca nesúhlasil s tým, akým spôsobom súd prvej inštancie interpretoval emailovú\nkomunikáciu, najmä email zo dňa 09.02.2016, pričom zastával názor, že súd obsah tejto komunikácie\nnesprávne interpretoval a vyvodil z nej skutkové závery, ktoré nezodpovedajú ani obsahu samotného\nemailu, ani výpovedi svedka R. C. Ř.. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na svoju predchádzajúcu\nargumentáciu obsiahnutú v inej časti odvolania. Žalobca ďalej tvrdil, že následne medzi ním a žalovaným\nprebehlo ešte osobné stretnutie v hoteli Ponteo, v rámci ktorého malo dôjsť k definitívnemu potvrdeniu\ndohody o finančnom vysporiadaní zo strany žalovaného, pričom forma tejto kompenzácie mala byť\nnaviazaná na objem predaných produktov. Na základe uvedeného žalobca zastával názor, že medzi\nním a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej dohody, ktorej predmetom bolo vyplatenie sumy 15.000 eur zo\nstrany žalovaného. Tvrdil, že email žalovaného zo dňa 02.03.2016, označený predmetom „očakávané\npotvrdenie“, predstavoval písomné potvrdenie už skôr uzavretej ústnej dohody, pričom z jeho obsahu\npodľa žalobcu jednoznačne vyplýva záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 15.000 eur z platby\nza prvý dodaný kamión AK do Českej republiky.\n\n32. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval aj na svoje posledné podanie zo dňa 27.03.2023, v ktorom\ndeklaroval, že bezprostredne po tomto emailovom potvrdení zaslal R. C. Ř. prístupové heslá a\núdaje k doménam killerdrinks.sk a killerdrinks.cz. Tento úkon podľa žalobcu predstavoval zavŕšenie\nplnenia z jeho strany v zmysle uzavretej dohody, pričom následne už vychádzal z predpokladu\nkorektného obchodného postupu žalovaného a očakával splnenie podmienok uvedených v emaili zo\ndňa 02.03.2016.\n33. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav aj vo vzťahu\nk rozsahu vykonaného dokazovania ohľadom objemu dodávok produktov do Českej republiky. V tejto\nsúvislosti poukazoval na ustanovenie § 132 ods. 3 CSP a argumentoval, že sa v konaní nachádzal\nv objektívnom informačnom deficite, keďže nemal prístup k obchodnej dokumentácii žalovaného\npreukazujúcej konkrétny rozsah dodávok. Zdôrazňoval, že na pojednávaní dňa 07.06.2021 bol žalovaný\nsúdom vyzvaný na predloženie zoznamu objednávok a dodacích listov týkajúcich sa dodávok produktu\nAK do Českej republiky od marca 2016 až do podania žaloby. Žalovaný však podľa tvrdenia žalobcu\nnamiesto predloženia konkrétnych primárnych obchodných dokladov predložil len jednoduchú tabuľku,\nktorá mala zachytávať predaj výrobku AK do Českej republiky za obdobie od 02.03.2016 do 19.05.2020.\nV tejto súvislosti žalobca zároveň uvádzal, že opakovane navrhoval, aby súd zaviazal žalovaného\npredložiť predmetnú obchodnú dokumentáciu nie len do okamihu podania žaloby, ale až do času\nrozhodovania súdu, keďže podľa § 217 CSP je pre rozsudok rozhodujúci skutkový stav v čase jeho\nvyhlásenia. Namietal, že súd na tieto návrhy nijako nereagoval a nevyžiadal si ďalšie dôkazy, ktoré podľa\nžalobcu mohli mať zásadný význam pre správne zistenie skutkového stavu.\n34. Žalobca ďalej nesúhlasil so skutkovým záverom súdu obsiahnutým v bode 29. napadnutého\nrozsudku, podľa ktorého mal v priebehu konania uvádzať viaceré odlišné dôvody, pre ktoré mu mala byť\nsuma 15.000 eur vyplatená. V tejto súvislosti poukazoval už na samotný žalobný návrh, v ktorom uviedol,\nže v rokoch 2013 až 2018 vykonával pre žalovaného rozsiahly marketing, distribúciu a predaj produktov\nAlcohol Killer nielen na Slovensku a v Českej republike, ale aj v Japonsku a Číne, vrátane zriadenia\na údržby webových stránok killerdrinks.sk a killerdrinks.cz, pričom do týchto aktivít investoval značný\nčas a finančné prostriedky, ktoré mu mali byť kompenzované formou odmeny naviazanej na počet\npredaných produktov. Zdôrazňoval, že už od počiatku konania konzistentne tvrdil, že jeho marketingová\nčinnosť zahŕňala aj vytvorenie a správu webovej infraštruktúry, pričom vytvorenie a prevádzkovanie\nwebových stránok predstavuje podľa jeho názoru prirodzenú súčasť marketingových aktivít. Z tohto\ndôvodu nesúhlasil so záverom súdu, podľa ktorého poukazovanie na webové stránky predstavovalo\nnový alebo odlišný skutkový dôvod nároku. V tejto súvislosti označil za čisto špekulatívny aj argument\nsúdu, podľa ktorého, ak by suma 15.000 eur predstavovala aj náhradu za prevod webovej infraštruktúry,\nmusela by byť táto skutočnosť výslovne uvedená v emaili zo dňa 02.03.2016. Podľa žalobcu nemožno\nod neho požadovať, aby preukazoval dôvody, pre ktoré žalovaný určitú formuláciu do emailu uviedol\nalebo neuviedol. Napokon žalobca namietal aj interpretáciu jeho záverečnej reči, keď súd vyhodnotil\njeho argumentáciu ako potvrdenie odlišného skutkového dôvodu nároku. Zdôrazňoval, že poukaz na\nvýpočet 83.520 plechoviek násobených sadzbou 0,19 eur za kus nepredstavoval nový skutkový základ\nnároku, ale len argument podporujúci jeho tvrdenie, že požadovaná suma zodpovedá obchodnej praxi\nmedzi stranami a mechanizmu odmeňovania marketingovej podpory naviazanej na počet predaných\nproduktov.\n35. Žalobca v rámci odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci namietal, že súd prvej\ninštancie síce správne identifikoval potrebu výkladu emailovej komunikácie zo dňa 02.03.2016, avšak\nsamotný výklad tohto prejavu vôle vykonal nesprávne, formalisticky a v rozpore s pravidlami výkladu\nobchodnoprávnych úkonov upravenými v § 266 Obchodného zákonníka.\n36. V tejto súvislosti poukazoval na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel\nk záveru, podľa ktorého je prejav vôle žalovaného obsiahnutý v emaili zo dňa 02.03.2016 dostatočne\njednoznačný, zrozumiteľný a nepripúšťajúci rozdielny výklad, pričom výraz „z platby“ vyložil ako odkaz\nna jednu konkrétnu kompletnú platbu a slovné spojenie „za prvý dodaný kamión“ ako označenie jednej\njednorazovej ucelenej dodávky v objeme jedného kamióna. Žalobca s týmto právnym záverom nesúhlasil\na namietal, že súd založil svoje právne posúdenie výlučne na gramatickom výklade jednotlivých slov\npoužitých v texte emailu, bez prihliadnutia na skutočný úmysel strán, predchádzajúce rokovania a\nobchodný kontext ich vzťahu. Zdôrazňoval, že vzhľadom na povahu posudzovaného právneho vzťahu\nide nepochybne o obchodnoprávny vzťah, a preto bolo potrebné aplikovať interpretačné pravidlá podľa\n§ 266 Obchodného zákonníka, ktoré neuprednostňujú formalistický jazykový výklad, ale výklad podľa\nskutočného úmyslu konajúcich strán, ak bol tento úmysel druhej strane známy alebo jej musel byť\nznámy. Súčasne poukazoval na to, že pri výklade prejavu vôle je potrebné prihliadať na všetky okolnosti\nsúvisiace s jeho urobením, vrátane predchádzajúcich rokovaní, obchodnej praxe medzi stranami a\n\nnásledného správania účastníkov. V prípade pochybností o význame formulácie použitej jednou zo\nstrán je navyše potrebné vykladať takýto prejav vôle na ťarchu tej strany, ktorá ho použila. Podľa\njeho názoru z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetom rokovaní medzi účastníkmi nebola\notázka zabezpečenia konkrétnej jednorazovej objednávky jedného kamióna produktov žalovaného, ale\nfinančné vysporiadanie za prenechanie českého trhu tretej osobe, konkrétne R. C. Ř., a za kompenzáciu\nčasu a finančných prostriedkov investovaných žalobcom do budovania obchodného a marketingového\nzázemia pre produkty žalovaného. Žalobca zdôrazňoval, že z emailovej komunikácie predloženej už so\nžalobou vyplýva, že rokovania medzi účastníkmi smerovali k vysporiadaniu za dovtedajšie pôsobenie\nžalobcu na trhu a nie k záväzku žalobcu zabezpečiť konkrétny jednorazový obchodný odber. Tvrdil, že\npredmetom rokovaní nikdy nebol prísľub žalobcu, že zabezpečí objednávku jedného kamióna produktov\nžalovaného, a takýto záväzok podľa jeho názoru nevyplýva ani z emailovej komunikácie, vrátane\nsamotného emailu zo dňa 02.03.2016.V tejto súvislosti žalobca argumentoval, že text emailu žalovaného\nobsahuje formuláciu, podľa ktorej žalovaný potvrdzuje, že „z platby za prvý dodaný kamión AK do ČR“\nzaplatí žalobcovi sumu 15.000 eur, pričom v tomto texte absentuje akékoľvek časové obmedzenie,\nneobsahuje konkretizáciu subjektu, ktorý má predmetný odber realizovať, ani nevylučuje možnosť, že\npôjde o postupné dodávky vedúce k dosiahnutiu objemu jedného kamióna. Žalobca namietal, že súd\nprvej inštancie dospel k právnemu záveru, ktorý v skutočnosti do textu emailu doplnil ďalšie podmienky,\nktoré v ňom výslovne obsiahnuté nie sú. Podľa jeho názoru z emailu nijako nevyplýva, že by predmetný\nkamión musel objednať žalobca, R. C. Ř. alebo akákoľvek konkrétna osoba, ani že by išlo nevyhnutne\no jednorazovú dodávku bez možnosti postupného plnenia. Osobitne namietal právny záver súdu, podľa\nktorého použitie jednotného čísla pri slove „platba“ automaticky znamená jednu konkrétnu ucelenú\nplatbu. Takýto výklad považoval za formalistický, odporujúci obchodnoprávnemu výkladu podľa § 266\nObchodného zákonníka. Rovnako žalobca namietal právny záver súdu týkajúci sa interpretácie skratky\n„AK“. Poukazoval na to, že ide o označenie použité samotným žalovaným, a preto v prípade pochybností\no jeho význame bolo potrebné aplikovať § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka a vykladať nejednoznačný\nvýraz na ťarchu žalovaného ako autora predmetného prejavu vôle. V tejto súvislosti zdôrazňoval, že\njeho marketingové aktivity nikdy nesmerovali len vo vzťahu k jednému produktu, ale k širšiemu portfóliu\nproduktovej rady KillerDrinks, hoci nápoj Alcohol Killer bol nepochybne jej nosným produktom.\n37. Žalobca ďalej nesúhlasil s právnym záverom súdu, podľa ktorého muselo byť jeho konateľovi\nzrejmé, že podmienkou vzniku nároku je jednorazová dodávka jedného kamióna, pretože takýto\nobjem mal mať pre žalovaného ekonomický význam vzhľadom na technické a výrobné podmienky\nprodukcie. Zdôrazňoval, že medzi ním a žalovaným nikdy nebola uzatvorená distribučná zmluva, a preto\npovažoval za právne nesprávne, ak súd pri interpretácii ich vzťahu vychádzal z podmienok obsiahnutých\nvo vzorovej distribučnej zmluve používanej žalovaným vo vzťahu k iným subjektom. Podľa žalobcu\nnebolo uzavretie takejto písomnej distribučnej zmluvy nikdy predmetom rokovaní medzi stranami a\nich obchodná spolupráca fungovala na základe ústnych dohôd. Poukazoval pritom na všeobecnú\nzásadu obchodného práva, podľa ktorej zmluva nevyžaduje písomnú formu, pokiaľ ju zákon výslovne\nneustanovuje. V tejto súvislosti žalobca namietal aj prevzatie tvrdenia žalovaného, podľa ktorého\npodmienka jedného kamióna súvisela s technickými podmienkami výroby a ekonomickou efektivitou\nprodukcie. Zdôrazňoval, že žalovaný v konaní nepredložil žiadne technické podklady, výrobné parametre\nani ekonomické analýzy, ktoré by takéto tvrdenie objektívne potvrdzovali. Naopak, podľa žalobcu\nuž samotná tabuľka predložená žalovaným preukazuje, že žalovaný realizoval aj menšie dodávky\nproduktov, čo podľa jeho názoru vyvracia tvrdenie, že postupné či menšie dodávky pre žalovaného\nekonomicky nedávali zmysel.\n38. Na základe uvedeného žalobca zastával právny názor, že ním predložené argumenty a vykonané\ndôkazy preukazujú opodstatnenosť uplatneného nároku, pričom žalovaný podľa jeho názoru neuniesol\ndôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že do Českej republiky nedošlo k dodaniu objemu\nzodpovedajúceho jednému kamiónu produktov KillerDrinks.\n39. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu odmietol tvrdenie žalobcu, podľa ktorého súd nesprávne\nvyhodnotil otázku rozsahu dodávok produktov na český trh a nedostatočne vykonal dokazovanie k tejto\notázke. Uviedol, že skutočnosť, že súd nepristúpil k ďalšiemu dokazovaniu v rozsahu požadovanom\nžalobcom, nepredstavuje porušenie jeho procesných práv, ale logický dôsledok právneho záveru súdu,\nktorý sa nestotožnil so samotným východiskovým tvrdením žalobcu o tom, že emailový prísľub zo\ndňa 02.03.2016 sa mal vzťahovať na kumulatívne postupné dodávky realizované počas neurčitého\nčasového obdobia. Podľa žalovaného totiž, ak súd správne dospel k záveru, že predmetný email\nsa viazal na jednu konkrétnu ucelenú objednávku minimálneho odberného množstva, teda jedného\nkamióna produktu Alcohol Killer, potom ďalšie dokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či v priebehu rokov\ndošlo k postupným čiastkovým dodávkam v kumulatívnom objeme zodpovedajúcom jednému kamiónu,\n\nbolo z hľadiska rozhodnutia právne bezvýznamné. Žalovaný preto považoval námietku žalobcu, že súd\nmal ďalej zisťovať objem dodávok až do času vyhlásenia rozsudku, za právne irelevantnú. Žalovaný v\ntejto súvislosti zdôraznil, že napriek tomu na výzvu súdu poskytol štatistické údaje o množstve produktu\nAlcohol Killer dodaného na český trh v období od 02.03.2016 do podania žaloby dňa 19.05.2020,\nteda presne v rozsahu, v akom to súd požadoval. Podľa žalovaného žalobca tieto údaje spochybnil\nlen všeobecným tvrdením, že neboli podložené dodacími listami, faktúrami alebo objednávkami, avšak\nbez uvedenia akejkoľvek konkrétnej skutkovej výhrady voči správnosti predložených údajov. Žalovaný\nv tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca je v súčasnosti jeho priamym konkurentom a v minulosti\nsa mal voči žalovanému dopúšťať nekalosúťažného konania, a preto podľa jeho názoru nebolo\nmožné spravodlivo požadovať, aby žalovaný žalobcovi sprístupňoval kompletné obchodné podklady\nobsahujúce citlivé informácie o dodávkach a obchodných partneroch na českom trhu. Práve z tohto\ndôvodu žalovaný poskytol anonymizované štatistické údaje, ktoré podľa jeho názoru postačovali na\npreukázanie rozhodujúcich skutkových okolností. Súčasne argumentoval, že ani keby súd žalovaného\nzaviazal predložiť dodacie listy, faktúry alebo objednávky, žalobca by mohol ich správnosť, úplnosť alebo\npravdivosť opätovne spochybňovať, a preto podľa žalovaného nejde o otázku množstva predložených\nlistín, ale o samotnú otázku dôkazného bremena. Zdôraznil, že dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii\nžalobcom tvrdeného nároku zaťažuje žalobcu, nie žalovaného. Podľa jeho názoru nemožno žalovaného\nnútiť vyvracať len hypotetické skutkové tvrdenia žalobcu založené na jeho subjektívnych domnienkach\no tom, že vzhľadom na uplynutý čas „muselo“ dôjsť k dodaniu relevantného množstva tovaru. Žalovaný\nzároveň poukázal aj na to, že v konaní vzniesol námietku premlčania, a preto podľa jeho názoru\nnebolo ani právne významné zisťovať, či prípadný nárok žalobcu nevznikol až po podaní žaloby, resp.\nv neskoršom období. Zdôraznil, že ak by žalobcom tvrdený nárok vznikol až po podaní žaloby, išlo by\no okolnosť bez významu pre prejednávaný spor, keďže žaloba bola podaná dňa 20.05.2020 a žalovaný\nuž skôr namietal uplynutie štvorročnej premlčacej doby.\n40. Vo vzťahu k žalobcom tvrdeným marketingovým aktivitám žalovaný zotrval na stanovisku, že v\nkonaní nebolo preukázané, že by žalobca vykonával akékoľvek marketingové činnosti na základe\npoverenia žalovaného alebo na základe dohody, podľa ktorej by sa žalovaný zaviazal tieto aktivity\nfinančne kompenzovať. Zdôraznil, že nebola preukázaná žiadna zmluva, objednávka ani iná dohoda,\nz ktorej by takýto záväzok vyplýval. Poukazoval pritom na vykonané výsluchy J. F. a R. C. Ř., ako aj\nna obsah návrhu štandardnej distribučnej zmluvy, z ktorých podľa jeho názoru jednoznačne vyplývalo,\nže distribútori produktov Killer Drinks vykonávali svoju obchodnú činnosť vo vlastnom mene, na vlastný\núčet a na vlastné podnikateľské riziko, pričom prípadná marketingová podpora zo strany žalovaného\nbola viazaná výlučne na splnenie štandardných distribučných podmienok, predovšetkým objednanie a\núhradu minimálneho odberného množstva jedného kamióna produktov. Žalovaný súčasne zdôraznil, že\nani samotné tvrdenie žalobcu o vykonávaní rozsiahlych marketingových aktivít nebolo podľa jeho názoru\nvykonaným dokazovaním potvrdené. Poukázal na výpoveď R. C. Ř.Č., z ktorej vyplynulo, že výsledky\nčinnosti žalobcu na českom trhu nemali pre nastupujúceho distribútora prakticky žiadnu obchodnú\nhodnotu. Rovnako argumentoval, že žalobcom predložený zoznam marketingových aktivít obsahoval\nprevažne činnosti súvisiace s inými trhmi, ako Slovensko, Japonsko či Rakúsko, a nijako relevantne\nnepreukazoval systematické budovanie českého trhu.\n41. Osobitne sa žalovaný vyjadril aj k žalobcom tvrdenému vytvoreniu a odovzdaniu webovej\ninfraštruktúry. Zdôraznil, že žalovaný mal vlastné globálne webové riešenie a nikdy nemal potrebu\nprevziať webové stránky killerdrinks.sk alebo killerdrinks.cz vytvorené žalobcom z vlastnej iniciatívy.\nPoukázal na to, že žalobca tieto domény žalovanému nikdy formálne nepreviedol, pričom žalovaný sa\ndokonca v roku 2019 musel právnou cestou domáhať ich odovzdania a zdržania sa ich používania\npo tom, čo ich žalobca podľa jeho tvrdenia začal používať na nekalosúťažné účely. Podľa žalovaného\ntáto skutková okolnosť sama osebe vyvracia tvrdenie žalobcu, že suma 15.000 eur mala predstavovať\nodplatu za webové riešenie alebo jeho prevod.\n42. Žalovaný zároveň poukázal na vnútornú rozpornosť žalobcovej procesnej argumentácie, keď podľa\njeho názoru žalobca v priebehu konania prezentoval viaceré navzájom si odporujúce verzie skutkového\nzákladu svojho nároku.\nUviedol, že žalobca najprv tvrdil, že suma 15.000 eur mala predstavovať odplatu za už vykonané\nmarketingové aktivity spojené s budovaním českého trhu. Následne argumentoval, že išlo o odplatu za\nvytvorenie a odovzdanie webových stránok pre slovenský a český trh. Napokon tvrdil, že predmetná\nsuma mala korešpondovať s údajne dohodnutou províziou vo výške 0,19 eur za každú predanú\nplechovku. Vo vzťahu k tejto poslednej verzii žalovaný namietal, že žalobca nevedel rozumne vysvetliť,\nprečo by si takúto údajne jasne dohodnutú províziu nikdy nefakturoval priamo žalovanému, ak by jej\nvznik vedel jednoducho a jednoznačne preukázať. Rovnako nebolo podľa žalovaného preukázané, že by\n\ntakáto provízia mala žalobcovi patriť aj z dodávok realizovaných inými obchodnými partnermi žalovaného\nna českom trhu.\n43. Ďalej žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil sporný email ako dostatočne\nurčitý, zrozumiteľný právny úkon, ktorý nepripúšťa alternatívny výklad prezentovaný žalobcom. V tejto\nsúvislosti zotrval na tom, že formulácia „z platby“ objektívne označuje jednu konkrétnu platbu, nie súbor\nviacerých čiastkových platieb, a slovné spojenie „za prvý dodaný kamión“ jednoznačne označuje jednu\nkonkrétnu ucelenú obchodnú dodávku minimálneho objemu, nie postupné kumulatívne dosahovanie\ntohto množstva v neurčitom časovom horizonte. Podľa žalovaného súd neaplikoval formalistický výklad,\nako tvrdí žalobca, ale prirodzený a logický výklad prejavu vôle v súlade s významom, ktorý by mu\nv obchodnom styku spravidla pripisoval jeho adresát. Zdôraznil, že žalobca ako dlhodobý obchodný\npartner žalovaného musel byť nepochybne oboznámený s obchodnými podmienkami žalovaného,\nvrátane požiadavky minimálneho odberu jedného kamióna ako štandardného distribučného minima.\nV tejto súvislosti poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého podľa jeho názoru vyplynulo, že\nžalobcovi bol návrh distribučnej zmluvy obsahujúci túto podmienku známy, ako aj na skoršiu emailovú\nkomunikáciu, z ktorej bolo zrejmé, že žalobca s týmto konceptom minimálneho odberného množstva\npracoval. Žalovaný v tejto súvislosti výslovne odmietol právnu argumentáciu žalobcu, podľa ktorej by\npredmetný email mohol zakladať nárok aj z objednávok realizovaných akýmkoľvek tretím subjektom,\nz viacerých čiastkových dodávok, bez časového obmedzenia a dokonca vo vzťahu k iným produktom\nproduktovej rady Killer Drinks. Takýto výklad označil za extrémne extenzívny, nelogický a odporujúci\nsamotnému textu právneho úkonu, ako aj základným princípom výkladu právnych úkonov v obchodnom\npráve. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že žalobca sa v podstate snaží nahradiť výklad právneho\núkonu jeho prepisovaním a dopĺňaním obsahu, ktorý v ňom vôbec nie je vyjadrený. Žalovaný zároveň\nodmietol argumentáciu žalobcu založenú na § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorej mali byť\nprípadné nejasnosti výkladu použitého označenia „AK“ vyložené v jeho neprospech ako autora prejavu\nvôle. Zdôraznil, že aplikácia tohto interpretačného pravidla prichádza do úvahy len v prípade skutočnej\nvýznamovej nejasnosti. Podľa žalovaného však žiadna objektívna nejasnosť neexistovala, keďže z\nvykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že označenie „AK“ v komunikácii medzi účastníkmi\nštandardne označovalo produkt Alcohol Killer. Poukázal pritom na výpoveď svedka R. C. Ř., ako aj na\nvlastnú komunikáciu konateľa žalobcu, ktorý rovnaký systém skratiek sám používal.\n44.Žalovaný ďalej nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že súd nesprávne vychádzal zo štandardných\ndistribučných podmienok žalovaného, keďže medzi stranami nebola uzatvorená písomná distribučná\nzmluva. Uviedol, že tieto podmienky neboli súdom použité ako priamy zmluvný základ ich vzťahu, ale ako\nskutkový a interpretačný kontext pre posúdenie významu formulácií použitých v emailovej komunikácii.\nPodľa žalovaného bolo právne úplne legitímne prihliadať na obchodné zvyklosti a zaužívaný model\nspolupráce pri interpretácii prejavu vôle.\n45. Napokon žalovaný zdôraznil, že ak žalobca nepreukázal splnenie podmienok výslovne uvedených\nv emailovom prísľube ani existenciu iného samostatného právneho titulu, z ktorého by bolo možné jeho\nnárok odvodiť, súd prvej inštancie nemal inú možnosť než žalobu zamietnuť. Samotná skutočnosť, že\nžalobca sa s právnym posúdením veci nestotožňuje, podľa žalovaného neznamená, že rozhodnutie súdu\nje právne nesprávne. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nako vecne správny podľa príslušných ustanovení CSP potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť\nžalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n46.Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojej doterajšej argumentácii prezentovanej\nuž v podanom odvolaní. K výkladu emailu žalovaného zo dňa 02.03.2016 žalobca opätovne uvádzal,\nže predmetný prejav vôle je potrebné vykladať podľa pravidiel § 266 Obchodného zákonníka, teda nie\nvýlučne gramaticky, ale podľa skutočného úmyslu strán, s prihliadnutím na okolnosti predchádzajúcich\nrokovaní a obchodný kontext ich vzťahu. Zopakoval svoju už skôr prezentovanú argumentáciu, že\npredmetom rokovaní medzi stranami bolo finančné vysporiadanie za prenechanie českého trhu a za\ninvestície žalobcu do budovania trhu s produktami žalovaného, pričom zdôrazňoval, že email zo dňa\n02.03.2016 neobsahuje žiadne časové obmedzenie ani neustanovuje, že musí ísť výlučne o jednorazovú\nobjednávku konkrétneho subjektu. Rovnako zotrval na tvrdení, že prípadné nejasnosti výkladu použitej\nformulácie, vrátane skratky „AK“, je potrebné vykladať na ťarchu žalovaného, ktorý uvedený prejav\nvôle uskutočnil. Rovnako opätovne odmietol tvrdenie žalovaného, podľa ktorého bol len bežným\nveľkoobchodným odberateľom produktov, a zotrval na svojom tvrdení, že pre žalovaného vykonával\nširšie marketingové a obchodné aktivity, vrátane zabezpečenia webovej infraštruktúry, prevádzkovania\ndomén killerdrinks.sk a killerdrinks.cz a ďalších marketingových činností, za ktoré mu mala byť\nposkytnutá dohodnutá odplata. Vo vzťahu k rozsahu dodávok produktov do Českej republiky žalobca\nopätovne namietal, že žalovaný napriek výslovnej výzve súdu nepredložil objednávky, dodacie listy\n\nani faktúry, ale len jednostranne vyhotovenú tabuľku, ktorej správnosť a úplnosť podľa žalobcu nebolo\nmožné objektívne overiť. V tejto súvislosti opakovane poukazoval na svoj tvrdený informačný deficit\npodľa § 132 ods. 3 CSP, keďže k predmetnej obchodnej dokumentácii objektívne nemal prístup. Súčasne\nopätovne zdôrazňoval výpoveď svedka R. C. Ř., podľa ktorej mal existovať aj ďalší odberateľ produktov\nžalovaného na českom trhu a podľa jeho názoru muselo dôjsť k dodaniu objemu zodpovedajúceho\nminimálne jednému kamiónu. Pokiaľ ide o námietku premlčania, žalobca zotrval na svojej už skôr\nprezentovanej argumentácii, že premlčacia doba nezačala plynúť odo dňa emailu zo dňa 02.03.2016,\nale až odo dňa, keď sa nárok stal súdne vymáhateľným, teda až splnením podmienok uvedených v\npredmetnom emaile, konkrétne objednaním a úhradou relevantných dodávok na český trh. Napokon\nžalobca opätovne odmietol tvrdenie žalovaného o nekonzistentnosti svojich skutkových tvrdení, keď\nzdôrazňoval, že dôvod uplatneného nároku zostával počas celého konania rovnaký a spočíval v\nodmene za marketingovú a obchodnú činnosť vykonávanú v prospech žalovaného, pričom argumentácia\ntýkajúca sa sumy 0,19 eur za plechovku mala podľa jeho tvrdenia len vysvetľovať ekonomickú logiku\nžalovanej sumy 15.000 eur, nie predstavovať nový skutkový základ nároku.\n47. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.\n48. Po oboznámení sa obsahom súdneho spisu a dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k\nzáveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť podľa § 387 ods. 1 CSP.\n49. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n50. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n51. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a\nodvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,\nsvoje rozhodnutie náležite podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný\ndôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým\nstavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v\ncelom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v\npodrobnostiach na tento poukazuje.\n52. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a odvolacím dôvodom\nodvolateľa dodáva:\n53. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, obsahu spisu, odvolacích námietok žalobcu,\nako aj vyjadrenia žalovaného k odvolaniu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n54. V prejednávanej veci bolo kľúčovou právnou i skutkovou otázkou posúdenie obsahu a p významu\nemailovej komunikácie žalovaného zo dňa 02.03.2016, z ktorej žalobca odvodzoval samotný základ\nsvojho uplatneného nároku. Medzi stranami nebolo sporné samotné znenie predmetného emailu, v\nktorom žalovaný uviedol, že „z platby za prvý dodaný kamión AK do ČR zaplatíme vašej spoločnosti\n15.000 EUR, ostatné spolu nastavíme“, sporným zostal výlučne jeho právny výklad a otázka, či došlo k\nsplneniu podmienok, na ktoré bol vznik tvrdeného nároku viazaný.\n55. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na\npovahu vzťahu medzi účastníkmi ako podnikateľskými subjektmi bolo potrebné predmetný prejav vôle\nposudzovať podľa § 266 Obchodného zákonníka. Súčasne však platí, že ani pri aplikácii interpretačných\npravidiel obchodného práva nemožno výkladom meniť alebo dopĺňať obsah už urobeného právneho\núkonu. Výklad právneho úkonu slúži výlučne na zistenie jeho skutočného obsahu, nie na vytváranie\nnového obsahu, ktorý z prejavu vôle nevyplýva. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustálenú\nrozhodovaciu prax, podľa ktorej síce pri právnych úkonoch vyjadrených slovami nemožno abstrahovať\nod skutočnej vôle konajúceho subjektu, avšak len za predpokladu, že takto zistená vôľa nie je v rozpore s\njazykovým prejavom právneho úkonu; výklad preto nemôže nahrádzať alebo dopĺňať absentujúci obsah\nprávneho úkonu (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 81/2011).\n56. Žalobca v konaní presadzoval výklad, podľa ktorého mala suma 15.000 eur predstavovať\nkompenzáciu za jeho dovtedajšie marketingové a obchodné aktivity, za odovzdanie obchodného\n\npriestoru na českom trhu, prípadne za webové riešenia a ďalšie činnosti súvisiace s propagáciou\nproduktov žalovaného, pričom vznik nároku mal byť podľa jeho názoru viazaný aj na kumulatívne\ndosiahnutie objemu jedného kamióna prostredníctvom viacerých čiastkových dodávok bez časového\nobmedzenia. Takýto výklad však podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu predmetného emailu\nnevyplýva a predstavoval by už neprípustné rozšírenie obsahu prejavu vôle žalovaného.\n57. Jazykové vyjadrenie predmetného emailu totiž explicitne viaže vznik povinnosti žalovaného na\nkonkrétnu „platbu“ a na „prvý dodaný kamión AK do ČR“. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom\nsúdu prvej inštancie, že použitie jednotného čísla pri výraze „platba“ objektívne odkazuje na konkrétne\njednorazové plnenie, nie na neurčitý súhrn viacerých čiastkových platieb. Rovnako slovné spojenie „prvý\ndodaný kamión“ prirodzene označuje jednu konkrétnu ucelenú dodávku, nie postupné dosahovanie\nurčitého objemu v neurčitom časovom horizonte. Ak by mal byť obsah tohto prejavu vôle chápaný\nspôsobom tvrdeným žalobcom, muselo by ísť o obsahovo odlišne formulovaný prejav, ktorý by takúto\ninterpretáciu objektívne umožňoval.\n58. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani argumentáciu žalobcu založenú na § 266 ods. 4\nObchodného zákonníka, podľa ktorej prípadné pochybnosti o význame použitých formulácií mali byť\nvyložené na ťarchu žalovaného ako autora prejavu vôle. Uvedené interpretačné pravidlo je použiteľné\nlen v prípade existencie skutočnej významovej nejasnosti. V prejednávanej veci však odvolací súd\ntakúto objektívnu nejasnosť nezistil, keďže obsah predmetného emailu je významovo dostatočne určitý\na zrozumiteľný.\n59. Rovnako nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že predmetný email predstavoval iba písomné\npotvrdenie predchádzajúcej širšej ústnej dohody medzi stranami o finančnom vysporiadaní\nmarketingových investícií či odovzdaní českého trhu. Takýto spoločný úmysel strán nebol v konaní\nspoľahlivo preukázaný. Naopak, z obsahu procesnej obrany žalobcu, ako aj z jeho tvrdení v priebehu\nkonania, vyplývalo viacero rozdielnych interpretácií skutkového základu nároku, čo samo osebe\noslabovalo presvedčivosť jeho skutkovej verzie.\n60. Popri uvedenom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v sporovom konaní zaťažuje\ndôkazné bremeno predovšetkým tú stranu, ktorá z určitej skutkovej okolnosti vyvodzuje pre seba\npriaznivé právne následky. V zmysle § 132 ods. 1 CSP je žalobca povinný v žalobe uviesť pravdivé\na úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označiť dôkazy na ich preukázanie. Nestačí preto len\nprezentovať určitú skutkovú verziu, ale je potrebné ju aj relevantným spôsobom preukázať.\n61. V prejednávanej veci to bol práve žalobca, kto tvrdil existenciu nároku na zaplatenie sumy 15.000 eur,\na preto ho zaťažovalo dôkazné bremeno nielen vo vzťahu k existencii samotného právneho titulu, ale aj\nvo vzťahu k splneniu podmienok, na ktoré mal byť vznik tohto nároku viazaný. Nemožno preto súhlasiť\ns argumentáciou žalobcu, podľa ktorej žalovaný mal preukazovať, že k dodaniu jedného kamióna\nproduktov nedošlo. Takéto obrátenie dôkazného bremena nemá oporu v procesnom práve.\n62. Žalobca svoju argumentáciu v podstatnej miere vystaval na predpoklade, že vzhľadom na\nplynutie času muselo dôjsť k dodaniu objemu produktov zodpovedajúceho jednému kamiónu, pričom\npoukazoval aj na svoj tvrdený informačný deficit vo vzťahu k obchodnej dokumentácii žalovaného.\nAni táto argumentácia však nemôže obstáť. Samotná skutočnosť, že žalobca nemal k dispozícii\ninterné obchodné podklady žalovaného, sama osebe neznamená prenesenie dôkazného bremena na\nžalovaného, ani nepostačuje na nahradenie dokazovania domnienkami o možnom vývoji obchodných\nvzťahov.\n63. Navyše, aj z podkladov predložených v konaní nevyplynulo, že by žalobca spoľahlivo preukázal\nsplnenie podmienok tvrdeného nároku, a to ani pri ním presadzovanom extenzívnejšom výklade\npredmetného emailu. Jeho tvrdenia v tomto smere zostali prevažne v rovine úvah a predpokladov, bez\ndostatočného skutkového podkladu.\n64. Za tejto situácie odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané\ndôkazy, správne ustálil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca\nneuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii a splneniu podmienok ním tvrdeného nároku. Z\nuvedeného dôvodu bolo potrebné napadnutý ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.\n65. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1\na § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov proti\nžalobcovi v rozsahu 100%.\n66. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 tretia veta zákona č.\n757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/103/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}