{"guid": "d7e44c85-7805-4fb8-936b-f3c2ffcc7a0d:fc8fbd82-8a51-4fee-9484-e3e9588a1c93", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1320206741.1", "spisova_znacka": "10Co/21/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/21/2025 z 28. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2026, sp. zn. 10Co/21/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1320206741.1", "identifikacne_cislo": "1320206741", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kučerová", "sudca_id": 622, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kucerova-622", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143", "nazov": "§ 143 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-143"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-145", "nazov": "§ 145 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-145", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-143", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-145", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc8fbd82-8a51-4fee-9484-e3e9588a1c93", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1320206741.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1320206741.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1320206741.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10Co/21/2025\n1320206741\n28. 05. 2026\nJUDr. Zuzana Kučerová\nECLI:SK:KSBA:2026:1320206741.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov\nsenátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Ágnes Nagyovej v právnej veci žalobcu: D. N., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom F. XX, R., zast. LEGARTUM s.r.o., IČO: 47 252 332, so sídlom Hrachová 16B, Bratislava, proti\nžalovanej: B.. L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/A, G., zast. Advokátska kancelária Prachová\n& Pobijak, s. r. o., IČO: 50 491 300, so sídlom Pribinova 20, Bratislava, o vydanie bezdôvodného\nobohatenia, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 22. januára\n2024, č. k. B3-44C/65/2020-317, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (výrok I.) a v súvisiacom\nvýroku o trovách konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 50.000,- eur istiny s\núrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50.000,- eur od 21.12.2021 až do zaplatenia, všetko\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanej\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby,\nktoré žalobca vymedzil tak, že sa podanou žalobou domáha od žalovanej zaplatenia 50.000,- eur\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50.000,- eur odo dňa 27.07.2019 do\nzaplatenia a náhrady trov konania v plnom rozsahu. Dôvodil, že so žalovanou uzavreli manželstvo\ndňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo rozvedené na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn.\n38P/15/2020 zo dňa 02.06.2020, právoplatného dňa 12.06.2020. Tvrdil, že žalovaná s ich deťmi ešte\npočas trvania manželstva dňa 26.07.2019 opustili spoločnú domácnosť. O uvedenej skutočnosti sa\nžalobca dozvedel až následne, keď sa vrátil domov a našiel prázdny byt a list od žalovanej. Zároveň dňa\n26.07.2019 žalovaná bez vedomia žalobcu uskutočnila v mobilnej aplikácii Tatra banka pod PIDom B..\nL. N. bezhotovostný bankový prevod finančných prostriedkov zo sporiaceho bankového účtu žalobcu\nvedeného v Tatra banka, a.s., B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v prospech bežného osobného\nbankového účtu žalobcu vedeného v Tatra banka, a.s., B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v\nsume 30.000,- eur a 20.000,- eur a následne bezhotovostný bankový prevod finančných prostriedkov\nz bežného osobného bankového účtu žalobcu vedeného v Tatra banka, a.s., B.: E. XXXX XXXX XXXX\nXXXX XXXX v prospech bežného osobného bankového účtu žalovanej vedeného v Tatra banka, a.s., B.:\nE. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v sume 30.000,- eur a 30.000,- eur. Žalovaná síce v liste zo dňa\n26.07.2019 uviedla, že tieto prostriedky vzala na živobytie pre deti, avšak žalobca od odchodu žalovanej\nzo spoločnej domácnosti pravidelne uhrádza výživné na obe maloleté deti, preto je táto argumentácia\núčelová. Vo vzťahu k sume vo výške 50.000,- eur, ktorú navrhuje vydať titulom bezdôvodného\nobohatenia uviedol, že dňa 06.11.2018 obdržal finančné prostriedky v sume 50.000,- eur ako dar od\n\nsvojich rodičov, pretože žalobca so žalovanou uvažovali o kúpe alebo postavení rodinného domu, ktorý\nby lepšie vyhovoval ich potrebám ako rodiny. Dňa 06.11.2018 bola medzi rodičmi žalobcu, C. N. a T. N.,\nna strane darcov a žalobcom, na strane obdarovaného, uzatvorená darovacia zmluva, na základe ktorej\nrodičia žalobcu darovali výlučne žalobcovi finančné prostriedky v sume 50.000,- eur v hotovosti. Žalobca\npo obdržaní daru dňa 06.11.2018 tieto finančné prostriedky vložil na svoj osobný bežný bankový účet\nvedený v Tatra banka, a.s., B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. V písomnom potvrdení o vklade\nhotovosti na bankový účet zo dňa 06.11.2018 žalobca zároveň potvrdil, že ide o „finančné prostriedky\nv jeho vlastníctve“ a tiež, že ide o „dar“. Žalobca ešte dňa 06.11.2018 previedol darované finančné\nprostriedky v sume 50.000,- eur na sporiaci bankový účet žalobcu vedený v Tatra banka, a.s., B.: E.\nXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Na tomto sporiacom bankovom účte boli tieto finančné prostriedky\nuložené bez akejkoľvek dispozície a manipulácie s nimi alebo ich časťou až do dňa 26.07.2019. Ďalej\nargumentoval, že rodičia žalobcu disponovali predmetnou čiastkou finančných prostriedkov, nakoľko v\nposlednom časovom období získali značný finančný obnos najmä z predaja nehnuteľností a z dedičstva,\nspolu v sume cca 47.600,- eur. Zhrnul, že nakoľko finančné prostriedky v sume 50.000,- eur boli darované\nvýlučne žalobcovi, tak patria do jeho výlučného vlastníctva, a to aj napriek tomu, že k darovaniu došlo za\ntrvania manželstva žalobcu a žalovanej. K prevodu prostriedkov v prospech bankového účtu žalovanej\npotom neexistoval akýkoľvek právny titul. Prisvojením si predmetnej sumy finančných prostriedkov sa\nžalovaná obohatila na úkor žalobcu, pričom medzi majetkovým prospechom žalovanej a úbytkom v\nmajetkovej sfére žalobcu existuje priama kauzálna väzba. Žalovaná je tak povinná v zmysle § 451\nods. 1 Občianskeho zákonníka toto obohatenie žalovanému vydať. Z dôvodu právnej opatrnosti ešte\nžalobca vzniesol námietku relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu pre prípad, ak by predmetné\nfinančné prostriedky v žalovanej výške boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd\nprvej inštancie zhrnul aj obranu žalovanej, ktorá nesúhlasila s uplatneným nárokom a uviedla, že dňa\n04.06.2018 obdržala od svojej matky dar vo výške 10.000,- eur a dňa 15.10.2018 bezodplatnú pôžičku\nod jej brata vo výške 50.000,- eur. Tieto prostriedky odovzdala žalobcovi v hotovosti, aby ich vložil neskôr\nna bankový účet. Žalovaná si potom dňa 26.07.2019 iba preposlala peňažné prostriedky zložené na\núčte žalobcu na svoj vlastný účet v Tatra banke, a.s., z ktorého peňažné prostriedky vo výške 50.500,eur následne dňa 15.08.2019 a dňa 16.08.2019 poukázala svojmu bratovi. Vo vzťahu k rukou písanému\nodkazu uviedla, že tento sa vzťahoval na hotovosť vo výške 1.500,- eur, ktoré si žalovaná zobrala pri\nodchode z ich spoločnej domácnosti so sebou a boli odložené v obálke.\n3/ Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania skutkovo zistil, že rozsudkom Okresného\nsúdu Bratislava III, č. k. 38P/15/2020-69 zo dňa 02.06.2020, právoplatným dňa 12.06.2020, bolo\nmanželstvo strán sporu uzavreté dňa XX.XX.XXXX rozvedené. Ani jedna zo strán sporu nepodala žalobu\no vyporiadanie BSM a toto je vyporiadané fikciou. Ďalej mal za preukázané, že na základe zmluvy o\nbežnom účte zo dňa 10.04.2014 je žalobca majiteľom účtu vedenom v Tatra banke a.s. B.: E. XXXX\nXXXX XXXX XXXX XXXX, pričom dňa 06.11.2018 realizoval žalobca na tento účet vklad hotovosti\nvo výške 50.000,- eur s tým, že v dodatočných informáciách o obchode je zaškrtnuté, že finančné\nprostriedky na vykonanie tohto obchodu sú jeho vlastníctvom a obchod vykonáva na vlastný účet, dôvod\nrealizácie vkladu - dar, zdroj finančných prostriedkov - dedičstvo a predaj majetku. Z potvrdenia Tatra\nbanka a.s. zo dňa 26.07.2019 zistil, že banka potvrdila, že dňa 26.07.2019 bola v prospech bežného účtu\nč. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX žalobcu na ťarchu sporiaceho systému číslo E. XXXX XXXX XXXX\nXXXX XXXX žalobcu pripísaná platba v sume 30.000,- eur a 20.000,- eur. Banka zároveň potvrdila, že\ndňa 26.07.2019 boli na ťarchu bežného účtu číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zaúčtované platby\nv sume 2x 30.000 eur v prospech bežného účtu číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Predmetné\nplatby boli dňa 26.07.2019 zadané v mobilnej aplikácii Tatra banka pod PIDom klientky B.. L. N.. Z výpisu\nz osobného účtu žalobcu zo dňa 31.07.2019 zistil, že dňa 26.07.2019 bola poukázaná dvakrát suma\nvo výške 30.000,- eur v prospech účtu žalovanej č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Napokon z\nrukou písaného odkazu mal za preukázané, že žalovaná v ňom žalobcovi uviedla: „Ahoj, rozhodla som\nsa odísť na istý čas domu. Nachádzame sa aj s deťmi v Bratislave. Záleží od tvojho správania ako\nďalej s nami. L.. Peniaze som zobrala na živobytie pre deti“. Prvoinštančný súd ďalej z vykonaného\ndokazovania ustálil, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 06.11.2018 uzavretej medzi C. N. a T. N.\nako darcami a žalobcom ako obdarovaným sa darcovia zaviazali poskytnúť obdarovanému finančný dar\nvo výške 50.000,- eur s tým, že darcovia sa zaviazali túto čiastku poskytnúť obdarovanému v hotovosti k\nrukám obdarovaného pri podpise zmluvy oboma zmluvnými stranami. Z písomnej svedeckej výpovede\nC. N. zo dňa 17.04.2023 a písomnej svedeckej výpovede T. N. zo dňa 17.04.2023 zistil, že žalobcovi\ndarovali 50.000,- eur darovacou zmluvou, peniaze pochádzali z dedičstva a z predaja pozemkov a z\núspor. Žalobca mal v pláne kúpiť alebo postaviť rodinný dom a chceli mu finančne pomôcť. Na základe\nkúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2009 medzi predávajúcou T. N. a kupujúcim Národná diaľničná spoločnosť\n\na. s. odpredala matka žalobcu nehnuteľnosti v k. ú. Q. R. za kúpnu cenu 4.841,39 eur s tým, že\nkúpna cena bola poukázaná podľa peňažného poukazu dňa 18.03.2010. Na základe kúpnej zmluvy\nzo dňa 05.08.2009 uzavretej medzi C. N. a Národnou diaľničnou spoločnosťou odpredal otec žalobcu\nnehnuteľnosti v k. ú. Q. R. za kúpnu cenu 4.934,72 eur s tým, že cena bola poukázaná podľa peňažného\npoukazu dňa 16.03.2010. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 08.10.2015 medzi T. N. a Centrop s. r. o.\nodpredala matka žalobcu nehnuteľnosti v k. ú. Q. R. za kúpnu cenu 16.311,69 eur s tým, že vklad\nhotovosti bol realizovaný dňa 08.10.2015. Ďalej z potvrdenky o príjme šeku na inkaso zistil, že dňa\n16.05.2016 prijal C. N. sumu 24.504,12 USD. Z mimoriadneho výpisu z osobného účtu v SLSP a. s. zo\ndňa 06.11.2018 mal za preukázané, že otec žalobcu C. N. realizoval dňa 06.11.2018 výber hotovosti vo\nvýške 18.000,- eur. Z potvrdenia Tatra banky zo dňa 02.05.2023 zistil, že na sporiacom účte žalobcu E.\nXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX účtovný zostatok ku dňu 05.11.2018 predstavoval výšku 6,15 eur.\n4/ Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ešte ustálil, že na základe darovacej zmluvy zo dňa\n04.06.2018 uzavretej medzi darcom, B.. F. D., a obdarovanou, žalovanou, daroval darca obdarovanej\nfinančné prostriedky vo výške 10.000,- eur v hotovosti. Z písomnej svedeckej výpovede B.. F. D.H., matky\nžalovanej, zo dňa 30.10.2023 zistil, že dňa 04.06.2018 darovala žalovanej 10.000,- eur v hotovosti za\núčelom plánovanej kúpy nehnuteľnosti. Táto suma pochádzala z jej celoživotných úspor a z dedičstva\npo jej otcovi. Svedkom odovzdania daru boli W. D., otec žalovanej a D. D., brat žalovanej. Má vedomosť\naj o tom, že brat žalovanej D. D. požičal žalovanej sumu 50.000,- eur v hotovosti. Zo zmluvy o pôžičke\nuzavretej podľa § 657 Občianskeho zákonníka dňa 15.10.2018 medzi veriteľom, D. D., a dlžníkom,\nžalovanou, zistil, že veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 50.000,- eur v hotovosti ako\nbezúročnú peňažnú pôžičku s tým, že dlžník sa ju zaviazal vrátiť do 5 rokov odo dňa jej poskytnutia.\nPôžička bola poskytnutá za účelom kúpy nehnuteľnosti. Z tlačiva Tatra banka a. s. - Detail pohybu na účte\nB.: E. XXXX XXXX XXXXXXXX, názov účtu N. L. zistil, že žalovaná odoslala dňa 15.08.2019 príjemcovi\nD. D. na účet E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 30.000,- eur s informáciou pre príjemcu - „Platba\nD. prvá časť“ a dňa 16.08.2019 sumu 20.500,- eur s informáciou pre príjemcu - „..\n5/ Z výsluchu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že dňa 06.11.2018 dostal od svojich rodičov finančný\ndar 50.000,- eur v hotovosti. V ten istý deň ich vložil na svoj bežný účet v Tatra banke č. E. XXXX XXXX\nXXXX XXXX XXXX a v ten istý deň si túto sumu previedol na sporiaci účet k uvedenému bežnému\núčtu číslo: E. XXXX XXXX XXXXX XXXX XXXX, kde bola táto suma až do 26.07.2019, kedy žalovaná\npreviedla bezhotovostným prevodom zo sporiaceho účtu E. XXXX XXXX XXXXX XXXX XXXX na bežný\núčet E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX žalobcu sumu 30.000,- eur a 20.000,- eur a potom uskutočnila\nbezhotovostný prevod z bežného osobného bankového účtu žalobcu E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX\nv prospech bežného osobného účtu žalovanej E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 30.000,eur a 30.000,- eur, ku ktorému žalobca nemá dispozičné právo. Žalovaná o darovaní vedela. Svedkom\nodovzdania finančných prostriedkov od rodičov žalobcu boli otec a mama. V deň, keď si žalovaná\npreviedla peniaze na svoj účet, odišla aj s deťmi zo spoločnej domácnosti. Dovtedy bývali spolu, na stole\nmu nechala list na rozlúčku, kde drobným písmom uviedla, že peniaze si zobrala na živobytie. Žalovaná\nmu nikdy nespomínala, že by si požičala od brata finančné prostriedky, ani že by dostala darom finančné\nprostriedky od svojich rodičov.\n6/ Z výsluchu žalovanej mal za preukázané, že mama darovala v lete 2018 žalovanej 10.000,- eur v\nhotovosti a na jeseň 2018 jej požičal brat 50.000,- eur v hotovosti. Finančné prostriedky boli odovzdané\nu jej rodičov v kuchyni za prítomnosti brata a jej rodičov. Hotovosť zobrala domov a dala ju do šuflíka do\nkomody v obývačke pri kuchyni. Žalobca sa o pôžičke dozvedel tak, že mu ju spomenula, keď chodili na\nohliadky. K odovzdaniu peňazí žalobcovi došlo tak, že jedného dňa telefonoval brat, či sú doma, zastavil\nsa, doma bol aj manžel, aj malá, ktorá bola chorá. V obývačke sa rozprávali, brat sa pýtal, či už niečo\nnašli, povedali mu, že stále hľadajú. Vtedy jej napadlo, že peniaze sú stále tam, vytiahla ich a podala\nmanželovi, on ich prepočítal, dal si ich do koženej tašky a odišiel z domu. Keď v lete 2019 odišla od\nmanžela aj s deťmi, peniaze previedla z manželovho účtu na svoj účet a vrátila ich o niekoľko dní bratovi\nprevodom zo svojho účtu na jeho účet, aby to bolo vysporiadané. O tom, že vracia finančné prostriedky\nbratovi žalobcu neinformovala. Vo vzťahu k odkazu, ktorý nechala manželovi, že peniaze použije na\nvýživu detí uviedla, že tým myslela peniaze v šuflíku, kde mávali hotovosť, odkiaľ si zobrala 2.000,- eur.\n7/ Napokon mal z výsluchu svedka D. D., brata žalovanej, za preukázané, že asi na jeseň v októbri 2018\nsa stretli u rodičov, kde žalovanej odovzdal peniaze a ona odišla domov. Nemá problém v prospech\nrodiny uvoľniť 50.000,- eur na pomoc sestre. Pár týždňov alebo dní po pôžičke bol u nich, rozprávali\nsa, že hľadajú nehnuteľnosť. Ona spomenula, že tie peniaze, ktoré jej dal sú stále v šuflíku, či by ich D.\nneodniesol do banky. On ich vytiahol zo šuflíka, prerátal ich a zobral preč. So sestrou sa nedohodli, či to\nvráti v splátkach, bolo to do roka, vtedy sa rozišli. Mama celý život dávala sestre peniaze, prerozdeľovala\npeniaze za byt po dedovi, bolo to 10.000,- eur a vtedy dostal aj on 10.000,- eur.\n\n8/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 143, § 145, § 451 a § 456 Občianskeho\nzákonníka, súd prvej inštancie ozrejmil, že právny úkon, ktorým má byť vec ešte len do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov získaná (napr. zmluva o pôžičke), nemožno považovať za právny úkon, ktorý\nsa týka spoločnej veci, k takémuto úkonu preto nie je potrebný súhlas oboch manželov, i keď nejde\no bežnú záležitosť. Uzavretím zmluvy o pôžičke iba jedným z manželov nevzniká spoločný záväzok\nmanželov, ale iba individuálny záväzok toho manžela, ktorý zmluvu sám uzatvoril. K takémuto dlhu\ntýkajúceho sa výlučne jedného z manželov sa pri vyporiadaní BSM prihliadne, pokiaľ za ne bola získaná\nurčitá majetková hodnota, ktorá patrí v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka do BSM. Ustálil, že v\nkonaní nebola sporná skutočnosť, že strany sporu ešte ako manželia plánovali kúpu bytu, resp. domu\nalebo pozemku, ktorý zámer však napokon nerealizovali, pričom rovnako nebolo sporné ani to, že do\ntroch rokov od zániku BSM sa ani jeden z bývalých manželov nedomáhal na súde vyporiadania BSM\npo rozvode a BSM nebolo v zákonnej trojročnej lehote vyporiadané ani dohodou strán sporu, preto\nnastúpila zákonná fikcia v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rovnako nebolo sporné ani to,\nže žalovaná v čase, keď opúšťala spoločnú domácnosť aj s maloletými deťmi dňa 26.07.2019, previedla\nsumy 30.000,- eur a 20.000,- eur zo sporiaceho účtu žalobcu na bežný účet žalobcu a následne si\npreviedla dvakrát sumy po 30.000,- eur na svoj bežný účet.\n9/ Súd prvej inštancie potom skonštatoval, že žalobca preukázal, že na základe daru od svojich\nrodičov dňa 06.11.2018 nadobudol peňažné prostriedky vo výške 50.000,- eur, ktoré dňa 06.11.2018\nvložil na svoj bežný účet v banke. Pri vklade hotovosti na svoj účet uviedol, že sa jedná o dar, že\nfinančné prostriedky pochádzajú z dedičstva a predaja majetku, a že sú jeho vlastníctvom, pričom\nv rovnaký deň previedol uvedenú sumu na sporiaci účet k svojmu bežnému účtu. S uvedenými\nfinančnými prostriedkami od 06.11.2018 nedisponoval. S poukazom na uvedené potom vyhodnotil, že\npredmetné peňažné prostriedky, ktoré žalobca nadobudol ako dar, nie sú predmetom bezpodielového\nspoluvlastníctva strán sporu v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka.\n10/ Nestotožnil sa s argumentáciou žalovanej, že peňažné prostriedky, ktoré si previedla v čase, keď\nopustila spoločnú domácnosť z účtu žalobcu na svoj účet boli spoločnými prostriedkami nadobudnutými\npočas manželstva a z uvedenej sumy len vrátila spoločný dlh manželov na základe zmluvy o pôžičke,\nktorú uzavrela so svojím bratom. Argumentoval, že žalovaná v konaní nepreukázala, že by pôžička od\njej brata vo výške 50.000,- eur bola spoločným dlhom manželov, keď nepreukázala, že by finančné\nprostriedky z pôžičky boli použité na chod domácnosti, resp. že by za ne bola nadobudnutá vec patriaca\ndo BSM. Žalovaná nevysvetlila ani to, prečo svojmu bratovi dňa 15.08.2019 a dňa 16.08.2019 posielala\nspolu sumu 50.500,- eur, keď podľa zmluvy pôžička mala byť bezúročná a bola vrátená pred dohodnutou\nsplatnosťou. Vyhodnotil preto, že sa jedná o dlh len žalovanej. Žalovaná nepreukázala ani to, že by\nfinančné prostriedky v hotovosti z pôžičky od brata odovzdala žalobcovi, keď svedeckú výpoveď brata\nžalovanej vyhodnotil ako výpoveď rodinne spriaznenej osoby, ktorá nie je podporená inými dôkazmi.\nZa nelogický označil postup žalovanej, ktorá mala prebrať od brata hotovosť vo výške 50.000,- eur,\nnásledne ju mala dať do šuflíka v domácnosti strán sporu, kde sa mala nachádzať bližšie neurčený čas,\nkým pri náhodnej návšteve brata si žalovaná mala spomenúť, že suma 50.000,- eur sa stále nachádza v\nšuflíku a mala v prítomnosti brata požiadať žalobcu, aby peniaze zobral a vložil na jeho účet. Poukázal v\ntejto súvislosti na to, že žalovaná mala jednak v tom čase svoj bežný účet a zároveň bežne disponovala\ns účtom žalobcu, preto sa javí ako nepravdepodobné, že pokiaľ obdržala v hotovosti pôžičku od brata,\ntieto financie si nevložila buď na svoj vlastný účet, prípadne priamo na účet žalobcu. Zhrnul, že žalovaná\nteda nepreukázala, že na sporiacom účte žalobcu sa nachádzali financie z jej pôžičky od brata, na rozdiel\nod žalobcu, ktorý preukázal, že jeho rodičia mali zdroje, z ktorých mali k dispozícii predmetný obnos\ndarovaný žalobcovi (predaj nehnuteľností, dedičstvo), že žalobca si dar vložil na svoj účet v čase, keď\nešte existovalo spolužitie manželov a zároveň hneď pri vklade tejto hotovosti uviedol v poznámke ku\nvkladu relevantné údaje o pôvode peňazí, a teda preukázal svoje tvrdenia aj inými dôkazmi, ako len\ntvrdeniami svojich rodinných príslušníkov. Navyše žalovaná nepreukázala, že jej brat disponoval sumou\n50.000,- eur.\n11/ Dospel k záveru, že nakoľko žalobca preukázal, že suma na jeho sporiacom účte vo výške 50.000,eur bola v jeho výlučnom vlastníctve titulom daru od jeho rodičov, a teda nepatrí do masy BSM strán\nsporu, a pokiaľ žalovaná peňažné prostriedky vo výške 50.000,- eur zo sporiaceho účtu žalobcu použila\nna vyplatenie svojej pôžičky od brata, urobila tak bez právneho dôvodu k týmto peňažným prostriedkom,\na preto došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, ktoré je povinná žalobcovi vydať. Vzhľadom na prijaté závery sa už potom nezaoberal\nnámietkou relatívnej neplatnosti právneho úkonu o pôžičke žalovanej v zmysle § 145 ods. 1 a § 40a\nObčianskeho zákonníka vznesenou žalobcom z dôvodu právnej opatrnosti.\n\n12/ Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj príslušenstvo žalovanej pohľadávky podľa § 517\nObčianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 5 % ročne zo sumy\n50.000,- eur od 21.12.2021 až do zaplatenia. Žalobca sa domáhal priznania úroku z omeškania odo\ndňa 27.07.2019, teda odo dňa nasledujúceho po prevode uvedenej sumy na účet žalovanej, pričom ale\nnepreukázal, že by žalovanú vyzval na zaplatenie žalovanej sumy. Súd prvej inštancie preto za takúto\nvýzvu považoval až doručenie žaloby žalovanej, ktorá prevzala žalobu dňa 20.12.2021 a určil začiatok\nomeškania žalovanej na 21.12.2021. V časti nároku, ktorou sa žalobca domáhal úroku z omeškania za\nobdobie od 27.07.2019 do 20.12.2021 potom žalobu zamietol.\n13/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 a čl. 4 ods. 2 CSP\ntak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu\nvzhľadom na to, že mal len nepatrný neúspech v časti úroku z omeškania za obdobie od 27.07.2019\ndo 20.12.2021.\n14/ Proti tomuto rozhodnutiu v rozsahu I. a III. výroku podala, prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu, včas odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ (súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a h) (rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) CSP. Odvolaciemu súdu navrhla, aby\nrozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nalternatívne aby sám rozhodol vo veci tak, že žalobu zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov konania.\nNestotožnila sa so záverom prvoinštančného súdu o nepreukázaní skutočnosti, že by pôžička od jej brata\nvo výške 50.000,- eur bola spoločným dlhom manželov, keď nepreukázala, že by finančné prostriedky\nz pôžičky boli použité na chod domácnosti, resp. že by za ne bola nadobudnutá vec patriaca do BSM.\nCitovala niekoľko súdnych rozhodnutí a skonštatovala, že finančné prostriedky nadobudnuté na základe\npôžičky od brata žalovanej patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj keď ide o záväzok\niba jedného z manželov. Preto skutočnosť, že následne predmetné finančné prostriedky nadobudnuté z\npôžičky neboli použité na chod spoločnej domácnosti, prípadne na iné veci neznamená, že prostriedky\nnepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Mala preto za to, že sa jedná o záväzok\nžalovanej, z ktorého vyplýva pasívna solidarita manželov a dotýka sa spoločného majetku manželov, z\nktorého môže byť takýto záväzok uhradený. Vyjadrila potom názor, že aj v prípade, ak by tieto finančné\nprostriedky neboli predmetom masy BSM ale výlučným vlastníctvom žalovanej, tak sa nemôže jednať o\nbezdôvodné obohatenie, pretože žalovaná vrátila finančné prostriedky v jej výlučnom vlastníctve. Sumu\npôžičky uhradila bratovi na dvakrát z dôvodu limitu na jej účte, pričom prevyšujúcich 500,- eur bolo\nvrátenie ďalšej pôžičky, ktorá ale nie je predmetom tohto konania. Ďalej s odkazom na ustálenú judikatúru\nvyjadrila názor, že tieto skutočnosti mali byť predmetom konania o vyporiadanie BSM. V prejednávanom\nkonaní je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že strany sporu boli v čase prevodov a vkladov na účet\nmanželmi, žalovaná mala prístup k účtu žalobcu a s finančnými prostriedkami bežne nakladala, na účte\nsa nachádzali finančné prostriedky, ktoré boli spoločné a patrili do masy bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, a že žalovaná mala zákonné oprávnenie nakladať s nimi. Namietala záver súdu prvej\ninštancie, ktorý vyhodnotil výpoveď brata žalovanej, ako výpoveď rodinne spriaznenej osoby, ktorá nie\nje podporená inými dôkazmi. Skonštatovala, že vierohodnosť výpovede tohto svedka bola potvrdená\nzmluvou o pôžičke a zároveň aj preukázaním účelu poskytnutia finančných prostriedkov, pričom naproti\ntomu svedecké výpovede a čestné prehlásenia rodičov žalobcu, ktorí sú osobami vysokého veku, neboli\nsúdom spochybnené. Mala potom za to, že spochybňovanie objektívnosti svedeckej výpovede brata\nžalovanej len na základe ich príbuzenského vzťahu za situácie, kedy išlo o manipuláciu s hotovosťou\na jej odovzdanie protistrane, vedie k nemožnosti žalovanej uniesť dôkazné bremeno. Vyjadrila ďalej\nnázor, že darovacia zmluva je účelová, nakoľko deň jej uzatvorenia sa zhoduje s dňom vkladu hotovosti\nna bežný účet žalobcu a rovnako aj výpoveď samotného žalobcu, ktorý sa nevedel presne vyjadriť k\nokolnostiam uzatvárania darovacej zmluvy. Podľa žalovanej potom nie je možné hovoriť o bezdôvodnom\nobohatení, pretože žalovaná mala dispozičné právo k účtu žalobcu a finančné prostriedky nachádzajúce\nsa na tomto účte boli spoločnými finančnými prostriedkami, ktoré tvorili masu BSM a patrili obidvom\nstranám sporu. Na tomto účte sa nachádzali spoločné finančné prostriedky, nadobudnuté na základe\nzmluvy o pôžičke a čiastočne výlučné finančné prostriedky žalovanej, nadobudnuté darom od jej matky,\npričom vkladom týchto finančných prostriedkov na účet žalobcu došlo k zmiešaniu majetku výlučného a\nspoločného, a preto sa žalovaná nemohla bezdôvodne obohatiť z finančných prostriedkov, ktoré patrili\naj jej. Záverom namietala, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie\nsa nevysporiadal so všetkými argumentami žalovanej.\n15/ K odvolaniu žalovanej sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalobca, ktorý uviedol,\nže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, dôkladne sa vysporiadal so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami, vec aj správne právne posúdil, a preto odvolaciemu súdu navrhol, aby\n\nnapadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Úvodom\nskonštatoval, že sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že pôžička žalovanej bola súčasťou BSM, keď\ntento záver nevyplýva ani zo žalovanou predloženej judikatúry. Zdôraznil, že v konaní bolo preukázané,\nže žalobca vložil finančné prostriedky dňa 06.11.2018 na svoj bežný účet, ktoré v ten istý deň previedol\nna svoj sporiaci účet a pri vklade uviedol, že sa jedná o dar a peniaze, ktoré sú v jeho výlučnom\nvlastníctve. Poukázal v tejto súvislosti na výpis zo sporiaceho účtu žalobcu za obdobie od 06.11.2018 do\n31.07.2019 vedený v Tatra banka, a.s., B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, z ktorého jednoznačne\nvyplýva, že jediný pohyb na účte je kreditný prevod zo dňa 06.11.2018 v sume 50.000,- eur a následne\ndebetné prevody zo dňa 26.07.2019 realizované žalovanou. Naopak v konaní nebolo preukázané, že\ndošlo k prevzatiu finančných prostriedkov žalobcom od žalovanej, a že vkladané finančné prostriedky\ndňa 06.11.2018 boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Podľa žalobcu potom nemožno na prejednávaný\nprípad aplikovať ani zásadu refundácie nákladov, nakoľko uloženie daru na osobný sporiaci účet\njedného z manželov nemožno považovať za majetkový presun. Ďalej sa stotožnil so záverom súdu prvej\ninštancie, že žalovaná ani svedeckou výpoveďou ani iným dôkazom v konaní nepreukázala, že požičané,\nresp. darované peniaze žalovanej sú tými, ktorých vydanie žalobca uplatňuje prostredníctvom žaloby,\na ktoré preukázateľne vložil na svoj účet práve žalobca. Nie je podľa žalobcu možné sa stotožniť ani s\ntvrdeniami žalovanej, že žalobca svoje tvrdenia preukázal len čestnými vyhláseniami svojich rodičov. V\ntejto súvislosti potom žalobca vymenoval všetky dôkazy, ktoré v konaní predložil, a ktorými preukázal\nsvoje tvrdenia. Uzavrel, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že predmetné peňažné prostriedky,\nktoré žalobca nadobudol ako dar, nie sú predmetom BSM v zmysle definície v § 143 Občianskeho\nzákonníka.\n16/ K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalovaná, ktorá zotrvala na svojich\npredošlých vyjadreniach a zopakovala, že finančné prostriedky získané pôžičkou od jej brata môžu byť\nuhradené aj zo spoločného majetku, že tieto finančné prostriedky mali byť použité na zabezpečenie\nspoločného bývania strán sporu, že spochybnením výpovede brata žalovanej stráca žalovaná možnosť\nuniesť dôkazné bremeno, a že predmetná darovacia zmluva bola uzavretá v podozrivo rovnaký deň\nako boli finančné prostriedky vložené na účet žalobcu a v rovnaký deň, kedy žalovaná odovzdala\nfinančné prostriedky žalobcovi. Napokon ešte žalovaná uviedla, že žalobca si vyššie sumy finančných\nprostriedkov vkladal na účet aj pred údajným uzatvorením zmluvy o pôžičke. Na preukázanie uvedenej\nskutočnosti predložila niekoľko potvrdení o vkladoch a výpisov z účtu.\n17/ K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý skonštatoval, že predmetom konania nebola otázka,\nna čo mali byť použité finančné prostriedky, ale to, či boli od vkladu žalobcu finančné prostriedky\npoužité, pričom mal za to, že preukázal skutočnosť, že od vloženia finančných prostriedkov až do\nneoprávneného výberu žalovanou sa s nimi na sporiacom účte žalobcu nenakladalo. Vo vzťahu k\ndokumentom predloženým žalovanou uviedol, že sa netýkajú rozhodného obdobia a navyše boli\npredložené v rozpore so zásadou koncentrácie.\n18/ Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakovala, že finančné prostriedky vo výške\n50.000,- eur jej poskytol brat formou pôžičky, pričom mala bokom v spoločnej domácnosti ešte aj sumu\n10.000,- eur. Po odchode zo spoločnej domácnosti žalovaná preto previedla z bankového účtu vedeného\nna meno žalobcu celkovú sumu 60.000,- eur na svoj osobný účet. Ak by potom tieto finančné prostriedky\nboli skutočne výlučným majetok žalobcu, tak by namietal prevod celej tejto sumy. Nie je podľa žalovanej\npravdivé ani tvrdenie žalobcu, že si svoje údajné výlučné finančné prostriedky oddelil na podúčet sám,\nnakoľko prevod na podúčet bol uskutočnený žalovanou za účelom ich oddelenia na kúpu spoločnej\nnehnuteľnosti. Na preukázanie uvedenej skutočnosti predložila výpis z účtu. Mala ešte za to, že žalobca\nnepreukázal svoje tvrdenia ohľadom pôvodu jeho finančných prostriedkov vzhľadom na časový odstup\nod darovania finančných prostriedkov a údajné darovanie od príbuzného z USA, o ktorom žalovaná\nani jeho rodina nikdy nepočuli. Vo vzťahu k listu, ktorý nechala žalobcovi po odchode zo spoločnej\ndomácnosti uviedla, že sa týkal iba bežnej hotovosti vo výške 1.500,- eur a nemožno ho spájať s\npredmetom tohto sporu, ani s prevodom finančných prostriedkov poskytnutých žalovanej jej bratom.\nZáverom namietala porušenie svojho práva na spravodlivý súdny proces v dôsledku nesprávneho\nvyhodnotenia predložených dôkazov a faktických okolností.\n19/ Odvolací súd, po zistení prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému smeruje,\noprávnenosti osoby na podanie odvolania a včasnosti jeho podania, viazaný rozsahom a dôvodmi\nodvolania, preskúmal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. l CSP, túto prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1\nCSP a contrario), termín verejného vyhlásenia rozsudku oznámil postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení\ns § 378 ods. 1 CSP a rozsudok dňa 28. mája 2026 verejne vyhlásil.\n\n20/ Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu\npotrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky\nvykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym\nskutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj udržateľným spôsobom odôvodnil (§\n220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa stotožnil s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje jeho\nvecnú správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolacia argumentácia žalovanej nebola spôsobilá spochybniť\nvecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutej časti.\n21/ V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaná podala odvolanie v rozsahu vyhovujúceho výroku\na súvisiaceho výroku o trovách konania, pričom žalobca odvolanie v rozsahu zamietajúceho výroku\nnepodal, a preto tento II. výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu vo zvyšnej časti príslušenstva\nžalovanej pohľadávky vo výške 5 % ročne zo sumy 50.000,- eur od 27.07.2019 do 20.12.2021 zamietol,\nnadobudol právoplatnosť.\n22/ Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí\nobohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho\ndôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako\naj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n23/ Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na\núkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.\n24/ Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo\nmôže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou\nvecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe\nalebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku\njednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému\nbola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.\n25/ Predmetom odvolacieho prieskumu je vecná správnosť napadnutého rozsudku (I. a III. výroku),\nktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 50.000,- eur spolu s\núrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50.000,- eur od 21.12.2021 až do zaplatenia, všetko\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %. Žalobca svoj nárok skutkovo vymedzil tak, že žalovaná dňa 26.07.2019 zo sporiaceho\núčtu žalobcu vedeného v banke Tatra banka, a.s. č. B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej aj\nako „Sporiaci účet žalobcu“) previedla na bežný účet žalobcu vedený v banke Tatra banka, a.s. č. B.:\nE. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej ako „Bežný účet žalobcu“) sumy vo výške 30.000,- eur a\n20.000,- eur. Ten istý deň žalovaná previedla z Bežného účtu žalobcu v prospech jej bežného účtu\nvedeného v banke Tatra banka, a.s. č. B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej ako „Bežný účet\nžalovanej“) sumy vo výške 30.000,- eur a 30.000,- eur. Žalobca tvrdil, že predmetné sumy prevedené\nzo Sporiaceho účtu žalobcu na Bežný účet žalobcu v celkovej výške 50.000,- eur sú v jeho výlučnom\nvlastníctve dôvodiac, že to bol dar od jeho rodičov, ktorý si vložil dňa 06.11.2018 na Bežný účet žalobcu\nv hotovosti, a ktoré následne v ten istý deň previedol na Sporiaci účet žalobcu. Mal potom za to, že\nkeď žalovaná previedla na svoj účet sumu v celkovej výške 60.000,- eur, tak v časti sumy vo výške\n50.000,- eur sa jedná o bezdôvodné obohatenie žalovanej, ktoré je povinná v zmysle § 451 v spojení s §\n456 Občianskeho zákonníka vydať. Žalovaná naopak svoju procesnú obranu v spore najprv založila na\ntvrdení, že na základe darovacej zmluvy od svojej matky dostala 10.000,- eur v hotovosti a na základe\nzmluvy o pôžičke jej brat poskytol sumu vo výške 50.000,- eur v hotovosti, ktorú následne uložila v\ndomácnosti, pričom namietanými prevodmi si len preposlala svoje peňažné prostriedky z účtov žalobcu\nna svoj účet. Následne v priebehu konania zmenila argumentáciu v tom smere, že na základe zmluvy\no pôžičke uzatvorenej s jej bratom vznikol spoločný záväzok žalobcu a žalovanej, a preto žalovaná\npri odchode zo spoločnej domácnosti si preposlala predmetné finančné prostriedky v celkovej výške\n60.000,- eur, aby vyplatila dlh svojmu bratovi. Mala za to, že v prípade pôžičky od brata sa teda jedná\no spoločný záväzok manželov, a preto v danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia ustanovení o\nbezdôvodnom obohatení.\n26/ Žalovaná teda v podanom odvolaní uplatnila odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h)\nCSP. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je potrebné uviesť, že tento je\nvykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil\npo právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia\nnezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to\nvzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán\nsporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti,\n\nktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Vo vzťahu k odvolaciemu\ndôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci) je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo\nskutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.\nO nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd konštatuje, že naplnenie uvedených odvolacích\ndôvodov v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie nevzhliadol.\n27/ Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.\n28/ Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo\nvnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n29/ Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n30/ Citované ustanovenia zakotvujú prejednaciu zásadu, ktorá ovláda civilné sporové konanie. V\nsúlade s touto zásadou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou\nnadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia\na dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo,\npodľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy,\nktorá je pre ňu priaznivá, a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov\nponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp.\nurčitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu\nskutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (porovnaj nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020). Sporové strany teda\nmajú v civilnom procese povinnosť tvrdiť, na ktorú nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, ktorými tieto\nsvoje tvrdenia preukáže. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení potom\nnesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového\nstavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Uvedený záver platí aj v prípade, ak síce strana\nnavrhla na preukázanie svojich tvrdení vykonať dôkazy, avšak ich hodnotenie súdom vyústilo do záveru,\nže dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení tejto strany. Dôsledkom toho, že tvrdenie\nstrany sporu nie je preukázané na základe vykonaných dôkazov má pre túto stranu za následok\nnepriaznivé rozhodnutie. Sumarizujúc je možné uviesť, že predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie\nskutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia, na ktorú následne nadväzuje povinnosť označiť\ndôkazy, ktorými sa preukáže pravdivosť týchto jej tvrdení, tzv. dôkazné bremeno. Rozsah dôkazného\nbremena je determinovaný hmotnoprávnou normou, ktorá upravuje sporný právny pomer sporových\nstrán. Neunesenie dôkazného bremena má potom za následok nepriaznivé rozhodnutie pre túto stranu.\n31/ Zásadným pre ustálenie meritórneho úspechu tej ktorej strany v spore bolo posúdiť, či finančné\nprostriedky vo výške 50.000,- eur vložené dňa 06.11.2018 žalobcom na bežný účet vedený na jeho meno\na následne v ten istý deň preposlané na Sporiaci účet žalobcu, z ktorého boli potom dňa 26.07.2019\npreposlané naspäť na Bežný účet žalobcu, a z ktorého boli napokon preposlané v ten istý deň na Bežný\núčet žalovanej, sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu na základe darovacej zmluvy, alebo (po zásadnej\nzmene skutkového tvrdenia žalovanej v rámci jej procesnej obrany) sa jedná o splatenie spoločného\ndlhu manželov vzniknutého zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalovanou a jej bratom, a ktorý dlh\nmal byť vyporiadaný v rámci BSM strán sporu. Odvolací súd, v zhode so záverom súdu prvej inštancie\nvyhodnotil, že žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojej skutkovej argumentácie,\nktorú napokon aj v priebehu sporu zjavne účelovo zmenila. Nakoľko skutková a dôkazná línia žalobcu\nbola hodnoverná a konzistentná, keď preukázal, že v prípade sumy 50.000,- eur sa jedná o dar od\njeho rodičov, ktorý s ohľadom na výnimku upravenú v ust. § 143 Obč. Zák. nepatrí do bezpodielového\nspoluvlastníctva žalobcu a žalovanej (ide o finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalobcu), preto\npokiaľ žalovaná bez vedomia žalobcu túto sumu previedla na svoj Bežný účet, popierajúc písomný\nodkaz, ktorý zanechala žalobcovi, že peniaze zobrala na živobytie pre deti (listinný dôkaz na čl. 6),\nnásledne účelovo tvrdiac, že tak vyplatila svoj údajný, vonkoncom nie preukázaný dlh voči svojmu\nbratovi, na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohatila. Takto získanú finančnú čiastku je potom povinná\nžalobcovi vydať.\n32/ V prejednávanom prípade spočívalo dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý svoj nárok na zaplatenie\nsumy vo výške 50.000,- eur odôvodňoval bezdôvodným obohatením na strane žalovanej. Odvolací súd\nkonštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, keď vyhodnotil,\n\nže žalobca dostatočne preukázal, že suma vo výške 50.000,- eur je v jeho výlučnom vlastníctve a\nnepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, nakoľko sa jedná o dar. Vo vzťahu k\ndarovaniu žalobca dostatočne preukázal, že jeho rodičia mohli disponovať takouto sumou peňazí, keď\nv konaní predložil kúpne zmluvy zo dňa 05.08.2009 uzatvorené medzi matkou poručiteľa a Národnou\ndiaľničnou spoločnosťou, a.s. (č. l. 44), zo dňa 05.08.2009 uzatvorené medzi otcom poručiteľa a\nNárodnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. (č. l. 46) a zo dňa 08.10.2015 uzatvorené medzi matkou žalobcu\na spoločnosťou Centrop, s.r.o. (č. l. 48), prostredníctvom ktorých rodičia žalobcu predali nehnuteľnosti\na nadobudli určité sumy peňazí. Zároveň žalobca predložil aj výpis z účtu otca žalobcu (č. l. 53), z\nktorého vyplýva vklad hotovosti (kúpnej ceny) na účet. Žalobca predložil aj listinu o tom, že žalobcov\notec, C. N., zdedil peniaze po svojom zosnulom príbuznom v zahraničí (č. l. 54) a potvrdenie o prijatí\nšeku na inkaso vo výške 21.555,18 eur (24.504,12 USD) na č. l. 55. Napokon žalobca mimoriadnym\nvýpisom z osobného účtu C. N. (č. l. 154), otca žalobcu, preukázal, že C. N. si dňa 06.11.2018, teda v\ndeň darovania predmetnej sumy peňazí žalobcovi, vybral zo svojho účtu sumu vo výške 18.000,- eur.\nNavyše všetky tieto listinné dôkazy žalobca podporil aj písomnými vyhláseniami oboch rodičov zo dňa\n31.01.2022 (č. l. 213 až 216), ktorí potvrdili, že žalobcovi darovali peniaze v hotovosti, že s ním podpísali\ndarovaciu zmluvu, a že tieto peniaze pochádzali z predaja nehnuteľností. Odvolací súd teda vyhodnotil,\nže rodičia žalobcu disponovali dostatočným množstvom peňazí na to, aby mohli žalobcovi darovať sumu\nvo výške 50.000,- eur. Žalobca ďalej logicky vysvetlil aj to, ako prebiehal vklad hotovosti tak, že v deň\npodpisu darovacej zmluvy 06.11.2018 si túto darovanú sumu peňazí hneď vložil na Bežný účet žalobcu\nv hotovosti na pobočke banky Tatra banka, a.s. v nákupnom centre Bory Mall. O uvedenej skutočnosti\nsvedčí potvrdenie banky Tatra banka, a.s. o vklade hotovosti zo dňa 06.11.2018 (č. l. 137), v ktorej\nžalobca už v tento deň ako dôvod realizácie vkladu označil dar a za zdroj finančných prostriedkov označil\ndedičstvo a predaj majetku, teda vylúčil tieto peniaze z právneho režimu BSM. Zo žalobcom doložených\nvýpisov z Bežného účtu žalobcu a zo Sporiaceho účtu žalobcu vyplýva, že žalobca bezprostredne po\nvklade darovanej sumy na Bežný účet žalobcu dňa 06.11.2018 túto previedol na svoj Sporiaci účet (č. l.\n94). Z výpisu zo Sporiaceho účtu žalobcu zo dňa 31.01.2022 (č. l. 94) potom vyplýva, že suma vo výške\n50.000,- eur sa na Sporiacom účte žalobcu nachádzala odo dňa 06.11.2018 až do dňa 26.07.2019, kedy\nžalovaná túto sumu v dvoch platbách vo výške 20.000,- eur a 30.000,- eur previedla naspäť na Bežný\núčet žalobcu, z ktorého v ten istý deň previedla sumy vo výške 30.000,- eur a 30.000,- eur na Bežný\núčet žalovanej (č. l. 92 až 94). Podstatným bolo aj to, že v zmysle potvrdenia Tatra banka, a.s. zo dňa\n08.02.2023 (č. l. 155) bol na Bežný účet žalobcu v období od 01.06.2018 do 01.08.2019 zrealizovaný\njediný vklad hotovosti, a to dňa 06.11.2018 vo výške 50.000,- eur žalobcom, ako aj potvrdenie banky\nTatra banka, a.s. zo dňa 02.05.2023 (č. l. 245), z ktorého vyplýva, že účtovný zostatok na Sporiacom účte\nžalobcu bol deň pred predmetným vkladom hotovosti 05.11.2018 vo výške 6,15 eur. Z uvedeného opisu\nskutkového deja teda nesporne vyplýva, že dňa 06.11.2018 darovali rodičia žalobcovi sumu vo výške\n50.000,- eur, ktorú si žalobca hneď v ten istý deň vložil na Bežný účet žalobcu a následne túto sumu\npreviedol na Sporiaci účet žalobcu, na ktorom bol deň pred realizovaným vkladom účtovný zostatok vo\nvýške 6,15 eur. Na tomto Sporiacom účte žalobcu sa predmetná suma nachádzala až do dňa 26.07.2019,\nkedy ju žalovaná v dvoch platbách vo výške 20.000,- eur a 30.000,- eur previedla na Bežný účet žalobcu,\nz ktorého si na Bežný účet žalovanej previedla dve sumy vo výške 30.000,- eur a 30.000,- eur. Tieto\npeniaze vo výške 50.000,- eur pritom nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej\ns poukazom na § 143 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jednalo o dar výlučne žalobcovi. Pokiaľ ide\no zvyšnú sumu 10.000 eur, možno vyvodiť, že táto bola predmetnom BSM, keďže sa nenachádzala na\nvyčlenenom sporiacom účte žalobcu (z dôvodov a z titulu vyššie uvedených) a preto ide o čiastku, ktorú\nby žalobca nemohol s úspechom od žalovanej vymáhať.\n33/ Odvolací súd s poukazom na uvedené potom konštatuje, že žalobca v konaní uniesol jednak\nbremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno o tom, že suma vo výške 50.000,- eur vložená dňa\n06.11.2018 na Bežný účet žalobcu, následne prevedená na Sporiaci účet žalobcu, kde sa uvedená\nsuma nachádzala až do dňa 26.07.2019, je v jeho výlučnom vlastníctve. Nakoľko na Bežnom účte\nžalobcu bol v období od 06.11.2018 až do 01.08.2019 zrealizovaný jediný vklad hotovosti, a to vo výške\n50.000,- eur, pričom účtovný zostatok na Sporiacom účte žalobcu bol dňa 05.11.2018 vo výške 6,15\neur, možno zhrnúť, že žalovanou prevedené sumy dňa 26.07.2019 vo výške 20.000,- eur a 30.000,eur zo Sporiaceho účtu žalobcu na Bežný účet žalobcu a následne v ten istý deň prevedené sumy vo\nvýške 30.000,- eur a 30.000,- eur z Bežného účtu žalobcu na Bežný účet žalovanej sú čo do výšky sumy\n50.000,- eur výlučným vlastníctvom žalobcu.\n34/ Z takto ustáleného skutkového stavu potom bolo povinnosťou žalovanej predložiť také dôkazy,\nktorými by preukázala svoje tvrdenia jednak o tom, že z celkovo preposlanej sumy z Bežného účtu\nžalobcu na Bežný účet žalovanej vo výške 60.000,- eur je suma 50.000 eur v jej výlučnom vlastníctve,\n\nalebo že týmito prevodmi sledovala splatenie spoločného dlhu žalobcu a žalovanej jej bratovi na základe\nuzatvorenej zmluvy o pôžičke. Žalovaná na preukázanie skutočnosti, že suma vo výške 50.000,- eur\nvložená v hotovosti dňa 06.11.2018 na Bežný účet žalobcu pochádzala od jej brata a matky predložila\ndo konania darovaciu zmluvu medzi žalovanou a jej matkou zo dňa 04.06.2018 (č. l. 105), zmluvu o\npôžičke medzi žalovanou a jej bratom zo dňa 15.10.2018 (č. l. 107), písomné prehlásenie svojej matky\n(č. l. 284) a detaily pohybu z Bežného účtu žalovanej zo dňa 15.08.2019 vo výške 30.000,- eur s\npoznámkou „Platba D. prva cast“ (č. l. 65) a zo dňa 16.08.2019 vo výške 20.500,- eur s poznámkou\n„. (č. l. 66), obidve na účet brata žalovanej. Žalovaná v konaní argumentovala najprv tým, že finančné\nprostriedky v celkovej výške 60.000,- eur pozostávali z darovanej sumy od matky vo výške 10.000,eur a požičaných 50.000,- eur od brata, ktoré prv mala v hotovosti doma, a po odchode zo spoločnej\ndomácnosti ich len preposlala na svoj účet. Následne ale argumentáciu zmenila tvrdiac, že v prípade\npredmetnej zmluvy o pôžičke vo výške 50.000 eur sa jednalo o spoločný dlh manželov, a preto nemôže\nísť o bezdôvodné obohatenie. Žalovaná teda s odkazom na darovaciu zmluvu uviedla, že jej matka za\núčelom obstarania nehnuteľnosti darovala sumu vo výške 10.000,- eur a následne jej brat poskytol na\nzáklade zmluvy o pôžičke finančné prostriedky v hotovosti vo výške 50.000,- eur s tým, že žalovaná\nsa zaviazala túto bezúročnú pôžičku vrátiť do 5 rokov odo dňa jej poskytnutia. Vo vzťahu k finančným\nprostriedkom vo výške 50.000,- eur uviedla, že ich mala uložené doma „v šuflíku“, pričom až počas\nnávštevy jej brata v domácnosti sporových strán mala poprosiť žalobcu, aby túto sumu vložil na svoj\núčet. Na preukázanie uvedenej skutočnosti navrhla vypočuť jej brata, ktorý vo svojej výpovedi potvrdil,\nže žalovaná tieto peniaze odovzdala žalobcovi, ktorý si ich vložil do tašky a odišiel s nimi do banky.\nNapokon matka žalovanej vo svojom písomnom prehlásení potvrdila, že žalovanej darovala peňažné\nprostriedky vo výške 10.000,- eur, ktoré pochádzajú z dedičstva po jej otcovi, pričom rovnako potvrdila aj\nto, že brat žalovanej odovzdal žalovanej v hotovosti sumu vo výške 50.000,- eur na základe uzatvorenej\nzmluvy o pôžičke.\n35/ Vzhľadom na uvedenú argumentáciu sa odvolací súd stotožnil so záverom prvoinštančného súdu,\nže žalovaná v konaní dostatočne nepreukázala, že suma vo výške 50.000,- eur vložená dňa 06.11.2018\nna Bežný účet žalobcu pochádza od brata žalovanej titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Žalovaná na\npreukázanie uvedenej skutočnosti navrhla vypočuť len jej brata, ktorý jej tieto peňažné prostriedky mal\nposkytnúť, pričom ale žiadne iné listinné dôkazy alebo akékoľvek iné dôkazy v konaní nepredložila a ani\nnevrhla vykonať. Zo žalovanou predloženej písomnej výpovede jej matky nevyplýva, že by jej matka bola\nprítomná pri odovzdaní peňazí žalovanou žalobcovi a nepotvrdila ani to, že by mala vedomosť o vklade\nhotovosti zo strany žalobcu na Bežný účet žalobcu dňa 06.11.2018. Zo žalobcom predložených listinných\ndôkazov naopak vyplýva logický dej jednotlivých čiastkových úkonov, ktoré predchádzali samotnému\ndarovaniu, ako aj vloženiu predmetnej sumy na účet. Odvolací súd dáva opätovne do pozornosti to, že v\ndeň darovania peňažných prostriedkov žalobcovi 06.11.2018 si otec žalobcu zo svojho účtu vybral sumu\nvo výške 18.000,- eur a následne žalobca v deň darovania išiel do banky, kde už pri vklade hotovosti\nuviedol, že sa jedná o dar z dedičstva a predaja pozemkov. Naopak žalovaná v konaní predložila len\ndarovaciu zmluvu a zmluvu o pôžičke, z ktorých ale nevyplýva to, kedy, kým, a na ktorý účet majú byť\nvložené predmetné finančné prostriedky. Navyše nemožno ignorovať ani to, že žalovaná tieto zmluvy\npredložila oneskorene. Odvolací súd vyhodnotil jej argumentáciu, že tieto zmluvy nemohla predložiť\nuž skôr z dôvodu, že sa nachádzali u bývalého právneho zástupcu za účelovú. Vo vyjadrení k žalobe\nžalobcu zo dňa 29.12.2021 uviedla, že tieto zmluvy predloží bezodkladne po vianočných sviatkoch,\npričom vôbec nespomínala, že by sa mali nachádzať u bližšie nešpecifikovaného bývalého právneho\nzástupcu. Jednak žalovaná tieto zmluvy nepredložila bezodkladne po vianočných sviatkoch, ale až s\nviac ako 8 mesačným oneskorením, a predovšetkým neuviedla meno tohto svojho bývalého právneho\nzástupcu, ako ani uveriteľný dôvod, pre ktorý nebolo možné tieto dve zmluvy vyžiadať a zabezpečiť od\ntohto právneho zástupcu v čase kratšom ako 8 mesiacov. Neobstojí potom argumentácia, že tento bývalý\nprávny zástupca mal dve zmluvy uložené v archívnom spise, čo by malo odôvodňovať ich predkladanie\nv dĺžke 8 mesiacov. Predmetné listinné dôkazy teda v žiadnom smere nepreukazujú tvrdenie žalovanej,\nže hotovosť vo výške 50.000,- eur vložená dňa 06.11.2018 na Bežný účet žalobcu pochádza zo zmluvy\no pôžičke s jej bratom.\n36/ Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že hodnotením výpovede jej brata ako výpovede rodinne\nspriaznenej osoby už vopred znemožňuje žalovanej uniesť dôkazné bremeno. V tejto súvislosti súdu\nprvej inštancie vytkla záver o nepreukázaní jej tvrdení, ktoré boli podporené písomnou výpoveďou jej\nmatky a výpoveďou jej brata, pričom podľa žalovanej aj žalobca preukázal svoje tvrdenia len písomnými\nvýpoveďami jeho rodičov. Odvolací súd sa s touto argumentáciou žalovanej nestotožňuje. V súvislosti\ns preukázaním skutkových tvrdení žalobcu a zároveň nepreukázaním skutkových tvrdení žalovanej je\npotrebné uviesť, že žalobca svoje tvrdenia preukázal nielen písomnými výpoveďami rodičov, ale aj\n\nvýpismi z Bežného účtu žalobcu, zo Sporiaceho účtu žalobcu, z účtu C. N., otca poručiteľa, ale aj\ndarovacou zmluvou zo dňa 06.11.2018, jednotlivými kúpnymi zmluvami, ktorými žalobca preukazoval\npôvod peňazí jeho rodičov a jednotlivými potvrdeniami vydanými bankou Tatra banka, a.s.. Naopak\nžalovaná v priebehu sporu zmenené tvrdenia preukazovala len oneskorene, a to predloženou darovacou\nzmluvou a zmluvou o pôžičke, písomnou výpoveďou jej matky a výpoveďou jej brata. V kontexte všetkých\nvykonaných dôkazov aj odvolací súd dospel k záveru o účelovosti výpovede brata poručiteľky, keď len\nťažko možno uveriť argumentácii žalovanej, že v situácii, keď spolu so žalobcom hľadali nové bývanie\na chodili po obhliadkach, by si peňažné prostriedky získané pôžičkou od jej brata vo výške 50.000,eur odložila doma v „šuflíku“, na tieto zabudla a až potom, ako prišiel brat poručiteľky na návštevu\ndo domácnosti sporových strán si mala žalovaná spomenúť, že peňažné prostriedky sa tam stále\nnachádzajú, kedy mala poprosiť žalobcu, aby ich vložil na účet. K uvedenému dospel pri zohľadnení\nzáverov vyplývajúcich zo všetkých vykonaných dôkazov, a to najmä v súvislosti s tým, že argumentačná\nlínia žalobcu je podporená niekoľkými listinnými dôkazmi, a to najmä listinami preukazujúcimi, že rodičia\nžalobcu mohli disponovať sumou darovaných peňazí, ako aj výpismi z účtu jeho otca C. N. o výbere\nhotovosti dňa 06.11.2018 a potvrdením banky Tatra banka, a.s. o vklade hotovosti dňa 06.11.2018.\nJe ale potrebné uviesť, že odvolací súd nespochybňuje záväzok žalovanej ako dlžníčky zo zmluvy\no pôžičke uzatvorenej s jej bratom, avšak javí sa mu ako nepravdepodobné, že v danej situácii by\nžalovaná zabudla na to, že v jej domácnosti sa nachádza hotovosť minimálne vo výške 50.000,- eur,\nktorú až po niekoľkých dňoch mala odovzdať žalobcovi s tým, aby ju vložil na účet. Odvolací súd\npreto neuveril odvolacej argumentácii žalovanej, že suma vo výške 50.000,- eur vložená na Bežný\núčet žalobcu dňa 06.11.2018 pochádza od jej brata na základe zmluvy o pôžičke, ktorú s ním (bez\nvedomia žalobcu) uzatvorila a preto nemôže obstáť ani jej právny argument, že tvorí jej výlučné\nvlastníctvo, resp. spoločný záväzok manželov, ktorý následným výberom tejto čiastky bratovi splatila.\nPokiaľ ide o argument žalovanej, že v prípade predmetnej zmluvy o pôžičke sa jedná o spoločný\nzáväzok manželov, odvolací súd dáva do pozornosti už judikatúrou ustálený záver, že ustanovenie\n§ 145 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na právne úkony týkajúce sa spoločných vecí, t. j. vecí,\nktoré už sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva. Právna možnosť uzavierať zmluvy len jedným\nz manželov nie je existenciou bezpodielového spoluvlastníctva nijako obmedzená. Tieto úkony sa\npriamo netýkajú už nadobudnutého majetku v BSM. Uzavretím takýchto zmlúv len jedným z manželov\nteda nevzniká spoločný záväzok manželov, ale iba individuálny záväzok toho manžela, ktorý zmluvu\nsám uzatvoril (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/316/2020 zo dňa 26.01.2023).\nVzhľadom na uvedený záver potom zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej len žalovanou je zaviazaná len\nžalovaná, avšak veriteľ sa môže uspokojiť z prostriedkov z BSM. Na uvedenom závere nič nemení\nani tvrdenie žalovanej, že peňažné prostriedky vo výške 50.000,- eur získané touto pôžičkou patria do\nbezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, a preto prevodom tejto sumy na Bežný účet žalovanej\nnemohlo dôjsť k jej bezdôvodnému obohateniu. Odvolací súd opätovne konštatuje, že žalovaná v\nkonaní dostatočne nepreukázala, že finančné prostriedky vo výške 50.000,- eur, ktoré sa nachádzali na\nSporiacom účte žalobcu boli práve tými, ktoré nadobudla na základe ňou tvrdenej pôžičky uzatvorenej s\njej bratom. Ako bolo uvedené už vyššie, odvolací súd nespochybňuje záväzok žalovanej z uzatvorenej\nzmluvy o pôžičke s jej bratom a rovnako nespochybňuje, že na jej základe mohla žalovaná nadobudnúť\nfinančné prostriedky vo výške 50.000,- eur, avšak v konaní nebolo hodnoverne preukázané, že práve\n50.000,- eur získaných od brata poručiteľky je tých 50.000,- eur, ktoré žalobca vložil dňa 06.11.2018\nna Bežný účet žalobcu. Možno dať za pravdu žalovanej, že v prípade existencie takéhoto dlhu a\nnakladania s finančnými prostriedkami získanými z takéhoto záväzku žalovanej bolo namieste riešiť\ntúto otázku vzájomného finančného vyporiadania bývalých manželov v rámci konania o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva, avšak takýto skutkový dej a z neho vyplývajúca právna kvalifikácia z\nvykonaného dokazovania nevyplynula.\n37/ S ohľadom na uvedené, vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vyvodiť dôvodnosť\nžiadneho odvolacieho dôvodu uplatneného žalovanou v odvolaní. Súd prvej inštancie správne zistil\nskutkový stav veci a tento aj správne právne posúdil a preto sa odvolací súd stotožnil s nosnými dôvodmi\nnapadnutého rozhodnutia.\n38/ Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku z dôvodu, že\nnedal odpovede na všetky ňou nastolené otázky v konaní, odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje,\nže prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových\ntvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty\nposúdil, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a zároveň citoval zákonné\nustanovenia, ktoré na prejednávanú vec aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie\nrozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými\n\nrozhodujúcimi skutočnosťami a zodpovedá požiadavkám kladeným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Aj Ústavný\nsúd SR uviedol, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (pozri sp. zn. I.\nÚS 241/07).\n39/ Záverom ešte odvolací súd konštatuje, že žalovaná k svojim vyjadreniam zo dňa 21.08.2024 a\ndňa 10.11.2025, uskutočnených po podaní odvolania priložila aj listinné dôkazy, ktoré neboli použité v\nprvoinštančnom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd ozrejmuje, že koncepcia odvolacieho konania\nv civilnom sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo\nodvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,\nktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie sú obmedzené, pretože základom pre\nneskôr - v odvolacom konaní vznesené námietky - sa nemôžu stať prostriedky procesnej obrany a\nprocesného útoku (§ 149 CSP), ktoré neboli uplatnené v konaní na súde prvej inštancie, a s ktorými\nsa z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať, či venovať im v napadnutom rozhodnutí\nakúkoľvek pozornosť. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené na súde prvej inštancie, je možné po podaní odvolania uvádzať len za splnenia podmienok\nuvedených v § 366 CSP písm. a/ až d/. Ak odvolateľ, v tomto prípade žalovaná, neuvedie a nepreukáže\nžiaden legitímny dôvod v zmysle § 366 CSP, ktorým by odôvodňoval predkladanie týchto listinných\ndôkazov v odvolacom konaní, na takéto novoty nemôže odvolací súd prihliadnuť. Žalovaná vo svojich\nvyjadreniach uskutočnených po podaní odvolania žiaden dôvod na pripustenie týchto novôt odvolaciemu\nsúdu neposkytla, a preto na ne odvolací súd neprihliadol.\n40/ Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že odvolacia argumentácia žalovanej nebola\nspôsobilá spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti z hľadiska\nodvolacích dôvodov výslovne v nej uvedenej, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutej časti (v I. výroku a v III. výroku ako súvisiacom) podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.\n41/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že plne procesne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n42/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n43/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie\nje prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\n\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,\nktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s\nochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo\nzriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom\nzaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec\nalebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada\n(§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "44C/65/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}