{"guid": "83381724-1c65-49a7-9c3f-f24067f93f1a:5cadea9e-cf7d-44f5-83a4-928acf493521", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1320208725.1", "spisova_znacka": "7Cob/92/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/92/2024 z 25. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2026, sp. zn. 7Cob/92/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1320208725.1", "identifikacne_cislo": "1320208725", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Andrea Haitová", "sudca_id": 61, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrea-haitova-61", "datum_vydania": "2026-03-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "nazov": "§ 255 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. f) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. g) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5cadea9e-cf7d-44f5-83a4-928acf493521", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1320208725.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1320208725.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1320208725.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Cob/92/2024\n1320208725\n25. 03. 2026\nJUDr. Andrea Haitová\nECLI:SK:KSBA:2026:1320208725.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov\nsenátu Mgr. Mariána Degmu a Mgr. Evy Vallovej v spore žalobcu: TLM Group s.r.o., Vajnorská 8A,\nBratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 44 678 878, zastúpeného JUDr. Evou Molnárovou,\nadvokátkou, Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Porsche Finance Slovakia,\ns.r.o., Digital Park II. Einsteinova 3754/23, Bratislava- mestská časť Petržalka 851 01, IČO: 31 341\n438, zastúpeného AKRS Legal s.r.o., Zahradnícka 74, 821 08 Bratislava , IČO: 56 979 240, o určenie\nvlastníckeho práva k hnuteľným veciam a vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu a žalovaného\nproti rozsudku Mestského súdu Bratislava III. č.k. B3-26Cb/223/2020-232 zo dňa 18. októbra 2023 takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III. č.k. B3-26Cb/223/2020-232 zo dňa 18.\noktóbra 2023 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III ( ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „ prvoinštančný súd“) rozsudkom\nč.k. B3-26Cb/223/2020-232 zo dňa 18. októbra 2023 ( ďalej aj ako „ napadnuté rozhodnutie“ ) vo výroku\nč. I. určil, že žalobca j e v ý l u č n ý m v l a s t n í k o m motorového vozidla BMW X5 M50d, VIN:\nJ., r.v. 2017, EVČ: N.-XXXPH čiernej farby , motorového vozidla LAND ROVER RANGE ROVER LG,\nVIN: Z., r.v. 2015, EVČ: N., čiernej farby, motorového vozidla BMW 750Li xDrive, VIN: J., r.v. 2016, EVČ:\nN., čiernej farby a motorového vozidla BMW120d xDrive, VIN: J., r.v. 2017, EVČ: N. - XXXOE, bielej\nfarby. Vo výroku č. II. zaviazal žalobcu vydať žalovanému motorové vozidlá zn. BMW X5 M50d, VIN: J.,\nEČV: N. - XXXPH, zn. LAND ROWER RANGE ROWER LG, VIN: Z., EČV: N., zn. BMW 750LÍ xDrive,\nVIN: J., EČV: N. a zn. BMW 120d xDRive, VIN: J., EČV: N.-XXXOE a to v lehote do troch dní odo\ndňa právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na\nnáhradu trov konania.\n2. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal\nvydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že je výlučným vlastníkom vyššie uvedených motorových\nvozidiel ( výrok č. I. napadnutého rozhodnutia). Svoj nárok založil na tom skutkovom a právnom závere,\nže na základe príslušných kúpnych zmlúv uzavretých s predávajúcim - obchodnou spoločnosťou Group\nM, a.s., Harmincova 2/B, Bratislava nadobudol do vlastníctva uvedené motorové vozidlá, pričom kúpna\ncena bola hradená úverom poskytnutým od žalovaného pre každé motorové vozidlo jednotlivo a\nto na základe samostatných úverových zmlúv, označených ako Zmluvy o AutoKredite. Splatnosť\núverov si žalovaný zabezpečoval ku každej úverovej zmluve konkrétnymi zmluvami o zabezpečovacom\nprevode vlastníckeho práva. Žalobca sa dostal do omeškania s platením splátok pri každej úverovej\nzmluve a z uvedeného dôvodu žalovaný odstúpil od príslušných úverových zmlúv. Z podkladov, ktoré\nboli súčasťou žaloby týkajúcich sa trestného spisu vyplývalo, že žalovaný si uplatnil po odstúpení od\núverových zmlúv vlastnícke práva k predmetným motorovým vozidlám a to na základe uzavretých zmlúv\no zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Žalovaný vystupoval v trestnom konaní ako poškodený\n- vlastník motorových vozidiel, ktoré mu žalobca neoprávnene zadržiaval. Podľa žalobcu žalovaný\nako veriteľ však nenadobudol právo, ktoré bolo na neho dočasne prevedené v dôsledku nesplnenia\n\nzáväzku zo strany žalobcu ako dlžníka. Veriteľovi nesplnením záväzku vzniká len nárok na výkon\nzabezpečovacieho prevodu práva, to znamená, že má právo v mene dlžníka vystupovať pri speňažení\nveci v zmysle dohody (predajom, dražbou ) a dlžník je povinný tieto úkony strpieť. Z vyššie uvedeného\nteda podľa žalobcu vyplývalo, že žalovaný nie je a ani nemôže byť vlastníkom zaistených motorových\nvozidiel len v dôsledku nesplnenia záväzku zo zmlúv o AutoKredite a s následným uplatnením práva\nzo zmlúv o zabezpečovacom prevode práva. Naliehavý právny záujem žalobca v zmysle ustanovenia §\n137 písm. c) CSP odôvodňoval tým, že bez takéhoto určenia vlastníckeho práva by sa jeho postavenie\nstalo neistým, keďže žalovaný je ako vlastník vozidla zapísaný v technickom preukaze jednotlivých\nmotorových vozidiel ako aj existenciou osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 97 ods. 1\nTrestného poriadku.\n3. Žalovaný nesúhlasil s určovacou žalobou žalobcu a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. V konaní\npoukázal na skutočnosť , že účastníci si v čl. V zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva\ndohodli nasledovné znenie uvedeného článku: „ Zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k predmetu\nfinancovania trvá až do okamihu riadneho, včasná, plného uspokojenia všetkých zabezpečovaných\npohľadávok veriteľa voči dlžníkovi zo Zmluvy.“ v zmysle uvedeného, na veriteľa prechádza dočasne\nvlastnícke právo, pričom sa naplnila zabezpečovacia funkcia zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho\npráva a v momente, kedy sa dlžník dostane do omeškania, sa veriteľ stáva oprávnený na výkon\nzabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Žalovaný ďalej uviedol, že keďže nedošlo k uspokojeniu\npohľadávky žalobcu, dočasným vlastníkom predmetu financovania bol naďalej žalovaný. Zdôraznil, že\nnemal záujem na tom, aby na neho bolo natrvalo prevedené vlastnícke právo k predmetu financovania,\nale naopak, že zabezpečovací prevod vlastníckeho práva naďalej trvá, a teda naďalej disponuje\ndočasným vlastníckym právom k predmetu financovania. Dospel k záveru, že súd by si mal v prvom\nrade prejudiciálne vyriešiť otázku, či došlo k zániku zabezpečeného záväzku. Na základe uvedeného\nžalovaný dospel k záveru, že vlastnícke právo bolo iba dočasne prevedené na žalovaného v zmysle\nhore uvedených zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva s jasným dohodnutým v zmysle\nzákona špecifikovaný režimom prevodu. Podľa jeho názoru žalobca v konaní nepreukázal naliehavý\nprávny záujem.\n4. Žalovaný podal na súde prvej inštancie žalobu na vydanie hnuteľných vecí ( výrok č. II. napadnutého\nrozhodnutia), ktorá bola vedená pod spisovou značkou 23 Cb 14/2021 a keďže obe žaloby sa začali pred\ntým istým súdom, skutkovo spolu súviseli, týkajú sa tých istých strán sporu súd prvej inštancie uznesením\nč. k. 26 Cb 223/2020 - 154 zo dňa 07.02.2022, právoplatným dňa 11.02. 2022, spojil oba spory na\nspoločné konanie. Žalovaný v konaní o vydanie veci poukázal na ustanovenie § 553 a nasledujúce\nObčianskeho zákonníka v súvislosti s úpravou oprávnenia veriteľa po prevode práva, ktorého sa\nzabezpečovací prevod týka, a to až do zániku zabezpečovacieho prevodu práva. Podľa uvedeného\nveriteľ, na ktorého bolo dočasne prevedené majetkové právo dlžníka, vystupuje ako oprávnený subjekt.\nVeriteľ má teda analogické právne postavenie ako vlastník ( ust. § 123 Občianskeho zákonníka)a má\ntiež rovnaké právo na ochranu vlastníckeho práva ako pôvodný vlastník (majiteľ prevedeného práva).\nV tejto súvislosti mu prislúcha najmä právo podať žalobu na vydanie veci voči tretej osobe, ktorá vec\nneoprávnene zadržiava. Podmienkou aktívnej legitimácie žalobcu v týchto konaniach je skutočnosť,\nže žalobca je osobou, ktorá je oprávnená mať vec u seba. Vindikačnou, respektíve reivindikačnou\nindikačnou žalobou sa vlastník hmotnej veci domáha ochrany proti tomu, kto mu ju neprávom, t.j. bez\nprávneho dôvodu zadržiava. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný v konaní navrhol, aby\nbol žalobca zaviazaný vydať mu hnuteľné veci - sporné motorové vozidlá.\n5. K argumentácii žalovaného žalobca uviedol, že určovaciu žalobu podal na podklade ustanovenia\n§ 97 Trestného poriadku, keďže bol na základe výzvy vyšetrovateľa v trestnom konaní vyzvaný,\naby v lehote 30 dní od doručenia výzvy preukázal orgánom činným v trestnom konaní, že nárok na\nzaistené motorové vozidlá si uplatnil podaním na civilnom súde. K zaisteným motorovým vozidlám\nsi totiž robil nárok ako žalobca tak aj žalovaný. Z uvedeného podľa žalobcu jednoznačne vyplýva\nnaliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Ďalej k argumentácii žalovaného žalobca uviedol, že\nsamostatná existencia zabezpečovacieho prevodu práva prezumuje, že dlžník je vlastníkom veci a\nprávnou otázkou aj v tomto spore ostáva, či dlžník je naďalej aj po uzavretí zmluvy o zabezpečovacom\nprevode vlastníckeho práva a súčasne vzniku omeškania s platením dlhu stále vlastníkom predmetu\nzmluvy o zabezpečovacom prevode práva. K nároku žalovaného na vydanie veci uviedol, že základným\npredpokladom úspešnosti takejto žaloby je, že žalovaný má vec u seba. Žiadané hnuteľné veci sa však v\ndržbe žalobcu nenachádzajú a tieto veci zaistila polícia v rámci trestného konania. Z uvedeného vyplýva,\nže nie je splnený základný predpoklad pre úspešnosť žaloby na vydanie veci.\n6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi ako uznesením vyšetrovateľa OR\nPZ ČVS: ORP-735/3-VYS-B5-2019 PP zo dňa 24.04.2020, sťažnosťou proti uzneseniu vyšetrovateľa\n\nOR PZ ČVS: ORP-735/3-VYS-B5-2019 PP, doplnením tejto sťažnosti, uznesením vyšetrovateľa OR\nPZ ČVS: ORP-735/3-VYS-B5-2019 PP zo dňa 08.07.2020, sťažnosťou proti uzneseniu vyšetrovateľa\nOR PZ ČVS: ORP-735/3-VYS-B5- 2019 PP zo dňa 08.07.2020, uznesením prokurátora Okresnej\nprokuratúry Bratislava V č. k. 1Pv 12/20/1105-20, listom vyšetrovateľa OR PZ Bratislava V, ktorým\nžalobcu vyzval na uplatnenie vlastníckeho práva v civilnom konaní, zmluvou o autokredite č. XXXXXX,\nzmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 971775, zmluvou o autokredite č. XXXXXX,\nzmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX, zmluvou o autokredite č. XXXXXX,\nzmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX, zmluvou o autokredite č. XXXXXX,\nzmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX, osvedčením o evidencii vozidiel\nBMW X5 M50d, VIN: J., EČV: N. - XXXPH, LAND ROWER RANGE ROWER LG, VIN: Z., EČV: N., BMW\n750LI xDrive, VIN: J., EČV: N. a BMW 120d xDRive, VIN: J., EČV: N.-XXXOE, všeobecnými zmluvnými\npodmienkami k zmluve o autokredite č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX V. XXXXXX, protokolom o\nodovzdaní a prevzatí vyššie špecifikovaných vozidiel, splátkovým kalendárom k zmluve o autokredite\nč. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX V. XXXXXX, oznámením o predčasnej splatnosti úveru zmluvy o\nautokredite č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX V. XXXXXX, oznámením o uplatnení a začatí výkonu\nzabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX V. XXXXXX a kópiou\ndoručeniek k vyššie špecifikovaným oznámeniam.\n7. Právne súd prvej inštancie spor posúdil podľa ust. § 553 ods. 1 a 3, § 553c ods. 1, 2 a 3, § 553d\nods. 1, § 126 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ ), § 137 písm. a) a c) ,\n§ 149, § 216 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) .\n8.\nNa zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval vyššie uvedené právne normy a dospel\nk záveru, že konaní nebolo sporné, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili zmluvy o\nAutoKredite č. XXXXXX, Č.. XXXXXX, Č.. XXXXXX V. Č.. XXXXXX za účelom poskytnutia financovania\nmotorových vozidiel BMW X5 M50d, VIN: J., EČV: N. - XXXPH, LAND ROWER RANGE ROWER LG,\nVIN: Z., EČV: N., BMW 750LI xDrive, VIN: J., EČV: N. a BMW 120d xDRive, VIN: J., EČV: N.-XXXOE,\nktorých súčasťou boli všeobecné zmluvné podmienky zmluvy o AutoKredite. Rovnako nespornými boli\nprotokoly o odovzdaní a prevzatí vyššie špecifikovaných vozidiel, splátkové kalendáre k predmetným\nzmluvám o AutoKredite a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX, č.\nXXXXXX, Č.. XXXXXX V. Č.. XXXXXX za účelom zabezpečenia záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o\nautokredite, na základe ktorých žalobca dočasne previedol vlastnícke právo k vozidlám na žalovaného.\nVzhľadom na to, že žalobca sa dostal s úhradou splátok pri všetkých úverových zmluvách do omeškania,\nžalovaný žalobcovi doručil výzvy na zaplatenia záväzkov spolu s oznámením o predčasnej splatnosti\núverov, a zároveň žalobcu vyzval na uhradenie dlžných súm, čo žalobca v lehote stanovenej žalovaným\nnesplnil. Žalovaný ďalej žalobcovi doručil oznámenia o uplatnení a začatí výkonu zabezpečovacieho\nprevodu vlastníckeho práva č. XXXXXX, Č.. XXXXXX, Č.. XXXXXX V. Č.. XXXXXX, ktorými žalobcu\nvyzval k okamžitému pristaveniu vozidiel na adresu žalovaného. Doručenie týchto oznámení bolo\nnesporné, keďže žalovaný do spisu doložil aj kópie doručeniek k predmetným oznámeniam. Nespornou\nbola tiež skutočnosť, že žalobca sa dostal do omeškania s úhradou splátok v zmysle jednotlivých\nsplátkových kalendárov.\n9. Sporným v konaní bolo usporiadanie vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, keďže žalobca svojou\nžalobou požadoval, aby súd určil jeho vlastnícke právo k špecifikovaným motorovým vozidlám a\nžalovaný žalobou pôvodne vedenou pod sp. zn. 23Cb 14/2021 žiadal, aby súd žalobcu zaviazal mu tieto\nmotorové vozidlá vydať.\n10. Súd prvej inštancie posudzoval naliehavý právny záujem žalobcu na svojej určovacej žalobe a dospel\nk záveru, že tento je daný a to z dôvodu, že v súčasnosti sa sporné motorové vozidlá nachádzajú v\npolicajnej úschove, pričom môžu byť vydané len tomu subjektu ( § 97 ods. 1 v spojení s § 94 Trestného\nporiadku ) , kto k nim preukáže vlastnícke právo alebo oprávnenú držbu.\n11. K samotnému určeniu vlastníckeho práva k predmetným motorovým vozidlám súd prvej inštancie\nkonštatoval, že medzi stranami prišlo platnému uzavretiu zmlúv o autokredite, pričom na zabezpečenie\nzáväzkov vyplývajúcich z týchto zmlúv strany sporu uzatvorili zmluvy o zabezpečovacom prevode\nvlastníckeho práva. Bolo podľa súdu nesporné, že žalobca sa dostal do omeškania s úhradami splátok a\nako to vyplýva z ustanovenia § 553 a nasl. OZ, ak nepríde k riadnemu splneniu záväzku zabezpečeného\nprevodom, veriteľ nemá právo si vec, ktorá je predmetom zabezpečovacieho prevodu práva nechať ako\nvlastnú. Z uvedeného je teda podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že ani v prípade nesplnenia záväzku\ndlžníka neprichádza k trvalému prevodu vlastníckeho práva z dlžníka na veriteľa. Nesplnením záväzku\ndlžníkom veriteľovi vzniká iba nárok na výkon zabezpečovacieho prevodu práva, teda veriteľovi prislúcha\nprávo v mene dlžníka vystupovať za účelom speňaženia veci v zmysle ich dohody či už predajom vecí\nalebo ich dražbou, pričom dlžník je povinný strpieť takéto úkony. Veriteľ tým pádom nie je oprávnený\n\ns vecou nakladať ako jej vlastník. V danom prípade v dôsledku skutočnosti, že žalobca ako dlžník\nneuspokojil pohľadávku žalovaného ako veriteľa, tento si uplatnil zabezpečovací prevod vlastníckeho\npráva, ktorý mu umožňuje sporné motorové vozidlo predať, prípadne vydražiť a nesplatenú pohľadávku\nžalobcu uspokojiť výťažkom z tohto predaja. Vlastníkom sporných motorových vozidiel podľa súdu prvej\ninštancie v pravom slova zmysle preto naďalej ostáva žalobca, keďže zákon nepripúšťa, aby si žalovaný\nvec ponechal ako svoju vlastnú.\n12. Pokiaľ ide o nárok žalovaného uplatnený pôvodne v konaní vedenom pod spisovou značkou 23Cb\n14/2021, (spojené na spoločné konanie v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 26Cb 223/2020154 zo dňa 07.02.2022), v ktorom žalovaný žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť vydať žalovanému\nmotorové vozidlá zn. BMW X5 M50d, VIN: J., EČV: N. - XXXPH, zn. LAND ROWER RANGE ROWER\nLG, VIN: Z., EČV: N., zn. BMW 750LÍ xDrive, VIN: J., EČV: N. a zn. BMW 120d xDRive, VIN: J., EČV: N.XXXOE súd prvej inštancie uvedený nárok posudzoval ako žalobu na vydanie veci, resp. reinvindikačnú\nžalobou.\n13. Súd dospel k záveru, že žalovaný preukázal právo mať vec u seba z titulu zmlúv o zabezpečovacom\nprevode vlastníckeho práva a oznámení o uplatnení a začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu\nvlastníckeho práva. Veriteľ, teda žalovaný tu vystupoval ako oprávnený subjekt, na ktorého bolo\ndočasne prevedené vlastnícke právo dlžníka v zmysle zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho\npráva. Žalovaný tak mal obdobné právne postavenie ako vlastník, pričom zákon obmedzuje jeho\nprávo nakladať s vecou tým, že nie je oprávnený prevedené právo previesť ďalej na inú osobu\nani ho inak zaťažiť v prospech inej osoby. Ďalej súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na\nčl. V zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, z ktorého vyplýva, že zabezpečovací\nprevod vlastníckeho práva k predmetu financovania trvá až do okamihu riadneho, včasného a úplného\nuspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi zo zmluvy. K samotnému\ninštitútu zabezpečovacieho prevodu práva uviedol, že v danom prípade ide o podmienený prevod práva z\ndlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou.\nPo uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza\nspäť na dlžníka.\n14. Vzhľadom na všetky skutočnosti mal súd za to, že žalobca je povinný žalovanému sporné motorové\nvozidlá vydať s poukazom na to, že žalobca sa dostal do omeškania s plnením žalovanému a žalovaný\nžalobcovi riadne doručil výzvy na zaplatenie predmetných záväzkov a oznámenia o predčasnej splatnosti\núverov a následne po tom, ako žalobca ani dodatočne neuhradil svoju splatnú pohľadávku, mu žalovaný\nzaslal oznámenia o uplatnení a začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, v ktorých\nžalobcu vyzval na okamžité pristavenie vozidiel na adresu žalovaného, čo žalobca neurobil.\n15. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1\nCSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že ako žalobca aj žalovaný\nmali vo veci plný úspech.\n16. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obe strany sporu.\n17. Žalovaný v svojom odvolaní datovanom zo dňa 03.11.2023 sa odvolal do výroku číslo I. a III.\nnapadnutého rozhodnutia a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a g) CSP.\n18. Napadnutie výroku č. I. odvolaním žalovaný zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu pri preukazovaní naliehavého\nprávneho záujmu žalobcu, kedy podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP možno požadovať, aby sa\nrozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na takomto určení naliehavý právny\nzáujem. Žalobca vo svojej žalobe uvádzal, že bez takéhoto určenia vlastníckeho práva by sa jeho\npostavenie stalo neistým, keďže žalovaný je ako vlastník vozidla zapísaný aj v technickom preukaze\njednotlivých vozidiel a tiež existenciou osobitného predpisu, ktorým je § 97 ods. 1 Trestného poriadku. K\nuvedenému žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca dobrovoľne na základe čl. IV. príslušných zmlúv o\nzabezpečovacom prevode vlastníckeho práva „previedol dočasne vlastnícke právo v príslušnej evidencii\nMV na žalovaného a držba motorových vozidiel ostala v príslušnej evidencii MV na žalobcovi“. Ku\nkonštatovaniu súdu prvej inštancie, že na určovacom petite je daný naliehavý právny záujem žalobcu\njednak z dôvodu hospodárskeho záujmu žalobcu a jednak záujmom orgánov činných v trestnom konaní\nna výsledku trestného konania žalovaný uviedol, že žiadny hospodársky záujem žalobcu v konaní nebol\npreukázaný, lebo bol to práve žalobca, ktorý sa dostal do omeškania s platením splátok, ktoré do dňa\nrozhodnutia súdu neboli vyrovnané. Bolo jednoznačne preukázané a nesporné, že žalobca nemôže mať\nhospodársky záujem, keď si preukázateľne nesplnil svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému a ani\npočas trestného konania nedošlo k zmene tejto situácie. Vzhľadom na uvedené nemôže mať žalobca\nhospodársky záujem na nadobudnutí vlastníckeho práva k dotknutým motorovým vozidlám, keďže\nplatí stav, že žalovaný sa stal na základe zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva dočasným\n\nvlastníkom motorových vozidiel. Pokiaľ ide o preukazovanie naliehavého právneho záujmu z dôvodu\núdajného záujmu orgánov činných v trestnom konaní na výsledku a pokračovaní trestného konania\nžalovaný uviedol, že výrokom č. II. napadnutého rozhodnutia bola určená povinnosť žalobcu vydať\ndotknuté motorové vozidlá žalovanému a tým bol tiež podľa jeho názoru naplnený záujem orgánov\nčinných v trestnom konaní v tom zmysle, že tieto budú môcť vydať dotknuté motorové vozidlá z policajnej\núschovy žalovanému. Na orgány činné v trestnom konaní bola podľa jeho názoru iba prenesená\npovinnosť ako nositeľa ochrancu verejného práva, ale nie samotná držba veci. Ďalej žalovaný v\nodvolaní uviedol, že pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo\nk prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133 OZ ) a\npreto súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže zabezpečovacím\nprevodom vlastníckeho práva sa stal žalovaný síce \"dočasným vlastníkom“, ale vlastníkom hnuteľných\nvecí a v tomto spore dotknutých motorových vozidiel. Nesprávnym posúdením prvostupňového súdu\nohľadne určenia vlastníckeho práva podľa žalovaného by totiž došlo k „ duplicite vlastníctva“, čo\nje neprípustné, pretože podľa napadaného rozhodnutia by sa stal žalobca vlastníkom dotknutých\nmotorových vozidiel a ako to aj sám prvoinštančný súd potvrdil, tak aj žalovaný by ostal dočasným\nvlastníkom motorových vozidiel. Z uvedeného je zrejmé, že odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného\nsúdu je vágne, arbitrárne a neprípustné. Žalovaný v odvolaní ďalej zdôraznil, že zabezpečovacím\nprevodom práva v zmysle § 553 a nasl. OZ sa aj bez výslovného zakotvenia rozväzovacej podmienky v\nzmluve rozumie dojednanie o prevode práva s rozväzovaciu podmienkou, ktorej splnením sa vlastníkom\nveci bez ďalšieho stáva pôvodný vlastník (dlžník, ktorý toto zabezpečenie poskytol). Z uvedeného podľa\njeho názoru vyplýva, že až splnením rozväzovacej podmienky by sa žalobca stal naspäť vlastníkom\nzabezpečenej veci a nie suplovaním tejto skutočnosti nesprávnym rozhodnutím súdu . V ustanovení\n§ 553 a nasl. OZ sú upravené oprávnenia veriteľa po prevode práva, ktorého sa zabezpečovací\nprevod týka, až do zániku zabezpečovacieho prevodu práva. Je tu napríklad zakotvený zákaz pre\nveriteľa s predmetom prevedeného práva ďalej disponovať alebo ho zaťažiť iným vecným právom,\nale aj povinnosť ochraňovať tento predmet pred poškodením alebo znehodnotením. Veriteľ, na ktorého\nbolo dočasne prevedené majetkové práva dlžníka, vystupuje ako oprávnený subjekt a má analogické\nprávne postavenie ako vlastník (§ 123 OZ ). Má tiež rovnaké právo na ochranu vlastníckeho práva ako\npôvodný vlastník, prislúcha mu najmä právo podať žalobu na vydanie veci voči tretej osobe, ktorá vec\nneoprávnene zadržiava. Podľa § 553d OZ po uspokojení veriteľovej pohľadávky z hlavného záväzku\nzanikne záväzkový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zabezpečovací\nprevod práva ma akcesorickú povahu vo vzťahu k záväzku, ktorý zabezpečuje, zanikne aj vecnoprávny\n(majiteľský) vzťah veriteľa k prevedenému majetkovému právu. Ak sa zabezpečovací prevod práva\ntýka vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v katastri nehnuteľností je treba opäť vyznačiť dlžníka\nako pôvodného vlastníka a vymazať poznámku o dočasnosti prevodu. Prvoinštančný súd sa svojím\nrozhodnutím vo výroku č. I. odklonil (nerešpektovaním vzniku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho\npráva na žalovaného) od ochrany zmluvných strán podľa ústavnej zásady pacta sunt servanta.\nVšeobecný súd vzhľadom na vyššie uvedenú zásadu preto nemôže v súdnom konaní posudzovať vec\nspôsobom, ktorý nerešpektuje vôľu strán a zmluvnú slobodu ako základný pilier súkromného práva.\nVzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie vo\nvýroku č. I. a III. a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nprípadne zmenil vyššie uvedené výroky tak, že žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva zamietne\n( výrok č. I.) , výrok č. II. potvrdí a zmení výrok č. III. tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov\nkonania voči žalobcovi.\n19. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vo výroku č. I. za správne a dostatočne odôvodnené. Dodal, že, keďže žalovaný počas\ncelého trestného konania tvrdil, že je vlastníkom motorových vozidiel a má právo s nimi nakladať, bol\nžalobca v právnej neistote, kto je vlastníkom motorových vozidiel, keďže z evidencie motorových vozidiel\nsvedčilo vlastnícke právo žalovanému. Z uvedeného údaja vychádzali aj orgány činné v trestnom konaní\npri svojich rozhodnutiach. Z tohto dôvodu bol žalobca nútený domáhať sa určenia vlastníckeho práva\npodaním civilnej žaloby podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku a v prípade ak by si tento nárok v\nprimeranej lehote v civilnom procese neuplatnil, motorové vozidlá by sa predali (§ 97 ods. 1, veta štvrtá\nTrestného poriadku). Určovacia žaloba tak má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany\nprávnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Skutočnosť,\nže žalovaný má nároky voči žalobcovi, ktoré má právo si uspokojiť aj zo zaistených motorových vozidiel\nvšak neznamená, že polícia, respektíve akýkoľvek iný orgán má právo siahnuť na majetok žalobcu bez\nzákonného dôvodu. Podľa žalobcu má žalovaný právo domáhať sa svojich obchodnoprávnych nárokov\nna civilnom súde a teda zaplatenia svojich pohľadávok, respektíve výkonu zabezpečovacieho prevodu\n\nvlastníckeho práva. Žalovaný si mienil uplatniť nárok zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a\nriadnym uplatnením tohto práva dôjde k situácii, že žalobca stráca toto vlastnícke právo prevodom\nna tretiu osobu za odplatu, z ktorej si môže žalovaný uplatniť svoje nároky. Je preto rozhodujúce\nposúdenie, komu patrí vlastnícke právo, ktoré bude za odplatu prevedené. Toto sa vlastníctvo, ktoré\nsvedčí žalovanému, je len zábezpekou pre žalovaného a zabezpečuje, že žalobca nemôže toto\nvlastnícke právo previesť bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu. Neznamená však, že sám žalovaný\nmôže s motorovými vozidlami nakladať bez toho aby realizoval výkon zabezpečovacieho prevodu\npráva. Ďalej žalobca opätovne uviedol, že vzniesol proti nároku žalobcu námietku premlčania a to vo\nvzťahu k pohľadávke žalovaného na zaplatenie dlžných splátok, ako vo vzťahu k samotnému výkonu\nzabezpečovacieho prevodu práva. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na\nzaplatenie záväzku spolu s oznámením o predčasnej splatnosti úveru, ako aj oznámením o uplatnení\na začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva pri jednotlivých motorových vozidlách a\nto výzvou zo dňa 11.09.2018, výzvou zo dňa 17.05.2018 a zo dňa 11.09.2018. Vzhľadom na štvorročnú\npremlčaciu lehotu na uplatnenie pohľadávky žalovaného na súde premlčacia lehota uplynula ešte v\nroku 2022. Podľa žalobcu premlčacia lehota na uplatnenie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva\ntaktiež podlieha premlčaniu, vzťahuje sa na ňu štvorročná premlčacia lehota a z tohto dôvodu táto\nuplynula rovnako v roku 2022. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného, podľa ktorého súd prvej\ninštancie svojím rozhodnutím založil „duplicitu vlastníckeho práva“, keď v svojom rozhodnutí určil, že\nvlastníkom sporných motorových vozidiel je žalobca ale súčasne uviedol že dočasným vlastníkom je\nžalovaný. Podľa žalobcu dočasnosť prevodu vlastníckeho práva v danom prípade nezakladá duplicitu\nvlastníctva, keďže „trvalým“ vlastníkom aj pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zostáva\ndlžník. V danom prípade sa jedná len o zabezpečovací inštitút, podobný záložnému právu. Žalobca ďalej\nzdôraznil, že súd prvej inštancie posúdil zmluvu o zabezpečovacom prevode práva ako platný vzťah, na\nzáklade, ktorého nemôže dôjsť strate vlastníckeho práva pre dlžníka skôr, ako dôjde k realizácii výkonu\nzabezpečovacieho prevodu práva. Pokiaľ teda žalovaný tvrdí, že je oprávneným držiteľom (dočasným\nvlastníkom) na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a z tohto titulu mu vyplýva právo\nna vydanie veci, nemôže na druhej strane spochybňovať záver súdu o tom, že vlastníkom motorových\nvozidiel je naďalej žalobca.\n20. V replike k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného žalovaný zopakoval svoje doterajšie tvrdenia a\nzávery a dodal, že absurdne vyznievajúce tvrdenia žalobcu, že neboli splnené podmienky na zaplatenie\ndlžných splátok žalovanému, keďže uvedené preukázal v tomto konaní podľa žalovaného prvoinštančný\nsúd a priznal uvedenú skutočnosť v konaní aj samotný žalobca. K uvedenému zdôraznil, že žalobca\nbol dňa podania vyjadrenia žalovaným dlžný žalovanému sumu viac ako 105 672 € s príslušenstvom\na súčasne žalovaný nedisponuje predmetnými motorovými vozidlami, ktoré by mohol na základe\nzabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva zákonným spôsobom speňažiť. Keďže dlh žalobcu\nnabral státisícové výšky pristúpil žalovaný k zmluve dohodnutému postupu a k zákonnému výkonu\nzabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a odobratiu predmetných motorových vozidiel žalobcovi.\nZ dôvodu, že žalobca toto zákonné odobratie motorových vozidiel zmaril a neodovzdal ich žalovanému\nako bolo zmluvne dohodnuté, je vedené proti žalobcovi a jeho konateľovi trestné konanie, na ktoré\nsa opakovane samotný žalobca odvoláva. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že jediným trvalým\nvlastníkom pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zostáva dlžník a v tejto súvislosti odkazuje\nopätovne na ustálenú judikatúru súdov ako aj výklad ustanovenia § 553 a nasl. OZ, vrátane nálezu\nÚstavného súdu SR II.ÚS 427/2013-52.\n21. Žalobca písomným podaním zo dňa 18.11.2023 podal odvolanie proti výrokom č. II. a III.\nnapadnutého rozhodnutia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) , f) a h) CSP. Podľa žalobcu právny\nnázor súdu prvej inštancie odôvodňujúci uloženie povinnosti vo výroku č. II. považuje žalobca za\nnesprávny z dôvodu, že neboli v konaní splnené základné podmienky reivindikačnej žaloby. Úspešnosť\nuvedenej žaloby podľa žalobcu závisí od preukázania, či žalovaný bol osobou, ktorá má právo domáhať\nsa ochrany podľa ustanovenia § 126 ods. 1, 2 OZ, je teda buď vlastníkom veci, respektíve jej\noprávneným držiteľom a od preukázania, či žalobca žiadanú vec - motorové vozidlá drží vo svojej moci\na tieto protiprávne odmieta vydať oprávnenej osobe. Preukázanie faktickej držby je hmotnoprávnou\npodmienkou bez splnenia, ktorej nie je možné žalobe vyhovieť. Z vykonaného dokazovania pred súdom\nprvej inštancie však bolo preukázané, že motorové vozidlá, ktoré je žalobca povinný žalovanému vydať,\nsa nachádzal v policajnej úschove, ktoré príslušný útvar polície SR zaistil v rámci príslušného trestného\nkonania. Žalovaný k argumentácii žalobcu ohľadom nesplnenia podmienky faktickej držby žalobcom\nuviedol, že táto podmienka nemusí byť splnená, pretože na základe rozsudku, ktorým bude žalobca\nzaviazaný vydať motorové vozidlá žalovanému, tieto budú Políciou SR žalovanému vydané. S touto\nargumentáciou žalobca nesúhlasil, keďže výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany sporu a\n\npre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán sporu po právoplatnosti rozsudku a príslušný útvar\npolície nie je stranou sporu, ani právnym nástupcom žalobcu, a preto nebude mať právo a ani povinnosť\nvydať zaistené motorové vozidlá žalovanému. S poukazom na ustanovení § 97 Trestného poriadku\nžalobca uviedol, že z uvedeného ustanovenia trestnoprávne normy vyplýva, že v prípade pochybnosti,\nkto je vlastník alebo oprávnený držiteľ zaistenej veci, si musí svoj nárok takáto osoba uplatniť v civilnom\nkonaní. Žalovaný si však neuplatnil žalobou nárok na určenie, že je oprávnený držiteľ motorových\nvozidiel, prípadne sa žalobou nedomáhal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť strpieť vydanie motorových\nvozidiel z úschovy žalovanému. Ďalej žalobca nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že v konaní nebola\nsporná otázka, či si žalovaný riadne splnil povinnosť oznámiť realizáciu zabezpečovacieho prevodu\npráva žalobcovi. Z doručeniek, ktoré žalovaný predložil súdu prvej inštancie nevyplýva, že by mu bolo\nzačatie realizácie zabezpečovacieho prevodu práva oznámené. Samotná doručenka podľa žalobcu\nnepreukazuje obsah listiny, ku ktorej sa viaže. Žalobca sa o realizácii zabezpečovacieho prevodu\npráva dozvedel až po tom, čo sa mu ozval konateľ obchodnej spoločnosti OVER-LEASE s.r.o., ktorý\no sebe tvrdil, že je splnomocneným zástupcom žalovaného na odobratie motorových vozidiel, pričom\nsa nepreukázal žiadnymi povereniami. Ďalšia odvolacia námietka žalobcu smerovala k nevysporiadaniu\nsa s jeho námietkou premlčania súdom prvej inštancie, a to jednak samotného nároku žalovaného a\njednak nároku na výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Žalovaný si uvedené nároky\nneuplatnil na súde v príslušnej premlčacej lehote a preto tak stratil postavenie oprávneného držiteľa, a\nteda aj aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o vydanie veci. Na základe uvedeného žalobca navrhol\nodvolaciemu súdu, aby žalobu žalovaného na vydanie veci v plnom rozsahu zamietol a zaviazal\nžalovaného k náhrade trov konania.\n22. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a uviedol, že žalobca síce ako dôvody odvolania\nuvádza ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP avšak tieto bližšie nekonkretizoval v texte\nodvolania. K odôvodneniu odvolania žalobcu žalovaný spresnil, čo je podstatou žaloby na vydanie veci\nako formy vlastníckej žaloby pričom zdôraznil, že veriteľ, na ktorého bol dočasne prevedené majetkové\nprávo dlžníka, vystupuje ako oprávnený subjekt a má analogické právne postavenie ako vlastník (§ 123\nOZ). Má tiež rovnaké právo na ochranu vlastníckeho práva ako pôvodný vlastník (majiteľ prevedeného\npráva). Prislúcha mu aj právo podať žalobu na vydanie veci voči tretej osobe, ktorá vec neoprávnene\nzadržiava. K stanovisku žalobcu, že príslušný útvar polície nie je stranou sporu, ani právnym nástupcom\nžalobcu a preto nemá právo ani povinnosť vydať zaistené motorové vozidlá žalovanému uviedol, že na\norgány činné v trestnom konaní bola iba prenesená povinnosť ako nositeľa ochrancu verejného práva,\nnie však samotná držba veci. Oprávnenosť podania žaloby na vydanie veci žalovaný odôvodňoval\nustanovením § 97 ods. 1 Trestného poriadku a to konkrétne časťou „ak si na ňu (zaistenú vec )\nuplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je\nnepochybné. “ . Práve uvedené vydanie oprávnenému držiteľovi, tak ako to preukázal v tomto konaní aj\nžalovaný a ako to aj ustálil prvoinštančný súd, chce žalovaný svojou žalobou o vydanie vecí dosiahnuť.\nV tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustanovenie § 126 ods. 2 OZ ako aj na časť odôvodnenia\nuznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava V č. k. 1Pv12/20/1105-20 zo dňa 05.08.2020 citujúc \" v tomto\nprípade orgány činné v trestnom konaní vec uložia do úschovy a písomne vyzvú osobu, aby svoje\nprávo uplatnila v civilnom súdnom konaní. Rozhodnúť o veci je možné len v prípadoch, ak je právo\nna vec nepochybné, pričom môže ísť nielen o vlastnícke právo, ale aj o oprávnenú držbu veci .“ K\ntvrdeniu žalobcu, že začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva nebolo v konaní preukázané,\nkeďže doručenky, na ktoré sa odvoláva aj žalovaný mohli obsahovať akúkoľvek listinu žalovaný uviedol,\nže na samotných doručenka sa nachádzali skratky: OoPSÚ-oznámenie o predčasnom splatení úveru\na skratka: ZPVP- zabezpečovací prevod vlastníckeho práva. Z uvedeného teda podľa žalovaného\nvyplýva, že žalobcom uvádzané tvrdenia sú účelové, pričom začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu\nvlastníckeho práva bolo preukázané ako v civilnom prvoinštančnom konaní, tak aj v trestnom konaní a\nuvedenú námietku žalobca vzniesol až v odvolacom konaní. Rovnakého znenia bola podľa žalovaného\naj námietka vznesená žalobcom, týkajúca sa premlčania nároku žalovaného na vydanie veci.\n23. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a v medziach\nuplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu aj\nodvolanie žalovaného sú dôvodné.\n24. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzavretiu inominátnych\nzmlúv označených ako zmluvy o AutoKredite č. XXXXXX, Č.. XXXXXX, Č.. XXXXXX V. Č.. XXXXXX\nuzavretých podľa § 269 ods. 2 s primeraným použitím §§497 -až 507 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný\nzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „ObchZ“)). Na ich základe žalovaný ako\nveriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver na financovanie kúpy predmetných motorových vozidiel,\n\npričom žalobca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť riadne a včas v splátkach určených v\npríslušných splátkových kalendároch. Súčasne s každou zo zmlúv o AutoKredite uzavreli strany sporu\naj zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva podľa § 553 a nasl. OZ, a to za účelom\nzabezpečenia pohľadávok žalovaného vyplývajúcich z jednotlivých úverových vzťahov. Z článku III\ntýchto zmlúv vyplýva, že žalobca ako dlžník previedol na žalovaného podpisom zmluvy vlastnícke právo\nk predmetu financovania za účelom zabezpečenia svojho záväzku na vrátenie poskytnutého úveru,\npríslušenstva a ďalších pohľadávok, ktoré žalovanému vzniknú v prípade predčasnej splatnosti úveru.\nRovnako nebolo medzi stranami sporné, že žalobca sa dostal do omeškania s úhradou splátok pri\njednotlivých zmluvách o AutoKredite, žalovaný pristúpil k zosplatneniu úverov a žalobcovi doručil aj\noznámenia o uplatnení a začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, spolu s výzvami\nna okamžité pristavenie motorových vozidiel. Nesporné bolo napokon aj to, že predmetné motorové\nvozidlá boli v rámci trestného konania zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní a následne boli\nvzhľadom na spor strán o právo k nim predmetom postupu podľa § 97 Trestného poriadku.\n25. Pokiaľ ide o určovací petit žalobcu, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,\nže na požadovanom určení vlastníckeho práva k predmetným motorovým vozidlám je daný naliehavý\nprávny záujem. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení,\nči tu právo je alebo nie je, ak je na takom určení naliehavý právny záujem; to neplatí, ak naliehavý\nprávny záujem vyplýva z osobitného predpisu. V posudzovanom prípade takýto právny záujem vyplýva\nz § 97 Trestného poriadku, keďže v dôsledku sporu strán o právo k zaisteným motorovým vozidlám\nbol žalobca vyzvaný, aby si svoje právo uplatnil v civilnom konaní. Ak osobitný predpis predpokladá\npodanie určovacej žaloby ako predpoklad ďalšieho postupu pri nakladaní so zaistenou vecou, naliehavý\nprávny záujem žalobcu na takomto určení je daný priamo zo zákona. V tomto rozsahu je preto odvolacia\nnámietka žalovaného nedôvodná.\n26. Dôvodná je však odvolacia námietka žalovaného smerujúca proti právnemu posúdeniu otázky\nvlastníckeho práva k predmetným motorovým vozidlám. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie\nnesprávne uzavrel, že žalobca je vlastníkom predmetných vozidiel „v pravom slova zmysle“, hoci\nsúčasne vychádzal z toho, že na žalovaného bolo na základe zmlúv o zabezpečovacom prevode\nvlastníckeho práva dočasne prevedené vlastnícke právo k týmto veciam. Podľa žalovaného tak súd prvej\ninštancie vytvoril stav, ktorý nezodpovedá obsahu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva ako\nvecnoprávneho inštitútu.\n27. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie\nv podstate na úvahe, podľa ktorej z § 553 a nasl. OZ vyplýva, že ani pri nesplnení zabezpečeného\nzáväzku sa veriteľ nestáva vlastníkom veci natrvalo, ale vzniká mu len oprávnenie realizovať výkon\nzabezpečovacieho prevodu práva zákonom predpokladaným spôsobom. Z toho následne dovodil,\nže vlastníkom predmetných motorových vozidiel ostal aj po vzniku omeškania žalobca. Takéto\nodôvodnenie však podľa názoru odvolacieho súdu nevystihuje právnu povahu zabezpečovacieho\nprevodu vlastníckeho práva. Skutočnosť, že veriteľ si nemôže predmet zabezpečenia ponechať ako\nvlastný majetok namiesto uspokojenia pohľadávky zákonom predpokladaným spôsobom, ešte sama\nosebe neznamená, že na neho vlastnícke právo na základe zmluvy neprešlo.\n28. Aj zabezpečovací prevod práva predstavuje riadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva, a\nto na základe zmluvy v zmysle § 132 ods. 1 a § 133 ods. 1 OZ. Dočasný a zabezpečovací charakter\ntakto nadobudnutého vlastníckeho práva nemení jeho vecnoprávnu povahu; pri platne uzavretom\nzabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa veriteľ stáva vlastníkom predmetu zabezpečenia, hoci\niba dočasne a s obsahovými obmedzeniami vyplývajúcimi zo zákona a z účelu tohto zabezpečovacieho\ninštitútu. Zánik alebo spätný prechod takto prevedeného práva je viazaný na splnenie zabezpečeného\nzáväzku, prípadne na ďalšie právne skutočnosti predpokladané zákonom alebo dohodou strán. Už\nlen z tohto dôvodu nebolo možné bez ďalšieho uzavrieť, že žalobca zostal vlastníkom predmetných\nmotorových vozidiel aj po uzavretí zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva.\n29. Súd prvej inštancie sa preto s poukazom na obsah jednotlivých zmlúv o zabezpečovacom prevode\nvlastníckeho práva, najmä ich článku III, nedostatočne vysporiadal s otázkou, komu v rozhodnom čase\nsvedčilo vlastnícke právo k predmetným motorovým vozidlám. Neobstojí len všeobecné konštatovanie,\nže zákon nepripúšťa, aby si veriteľ predmet zabezpečenia ponechal ako svoju vlastnú vec, a preto\nvlastníkom zostáva dlžník. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž nevyplýva, na základe akých\nkonkrétnych právnych úvah a akého nadobúdacieho titulu súd prvej inštancie dospel k záveru, že\nvlastníkom predmetných vozidiel je žalobca. V ďalšom konaní preto bude povinnosťou súdu prvej\ninštancie dôsledne sa vysporiadať s právnou povahou uzavretých zmlúv o zabezpečovacom prevode\nvlastníckeho práva, s obsahom práv a povinností z nich vyplývajúcich, ako aj s otázkou, či a v akom\n\nrozsahu sa tieto právne vzťahy premietajú do určenia vlastníckeho práva k jednotlivým motorovým\nvozidlám, a to pri aplikácii § 133 v spojení s § 553 a nasl. OZ.\n30. Pokiaľ ide o žalobcom napadnutý výrok č. II prvoinštančného rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie\nzaviazal žalobcu vydať žalovanému predmetné motorové vozidlá, odvolací súd konštatuje, že aj v\ntejto časti je napadnuté rozhodnutie predčasné a nedostatočne odôvodnené. Súd prvej inštancie síce\nuviedol, že žalovaný preukázal právo mať vec u seba zo zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho\npráva a z oznámení o uplatnení a začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, avšak\nz odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa vysporiadal so všetkými\nhmotnoprávnymi predpokladmi žaloby na vydanie veci a aké konkrétne skutkové zistenia v tomto smere\nurobil.\n31. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva\nneoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.\nPodľa § 126 ods. 2 OZ obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Uvedené\nustanovenia priznáva aktívnu vecnú legitimáciu nielen vlastníkovi, ale aj osobe, ktorej podľa hmotného\npráva patrí oprávnenie mať vec vo svojej dispozícii. Aj v takom prípade však ide o žalobu na plnenie,\nktorej úspešnosť je podmienená splnením všetkých zákonných predpokladov pre uloženie povinnosti\nvydať vec konkrétnemu subjektu.\n32. Žaloba na vydanie veci má charakter žaloby na plnenie, ktorej účelom je dosiahnuť faktické ovládanie\nveci oprávnenou osobou. Medzi základné predpoklady jej úspešnosti patrí nielen preukázanie práva\nžalobcu na vydanie veci, ale aj zistenie, že žalovaný má spornú vec vo svojej faktickej moci a je\nobjektívne schopný uloženú povinnosť splniť. Pasívne vecne legitimovaným je zásadne ten subjekt, ktorý\nvec skutočne zadržiava a môže ju oprávnenému vydať. Ak sa vec v čase rozhodovania nenachádza vo\nfaktickej moci žalovaného, ale v dispozícii tretej osoby, spravidla nie sú splnené predpoklady na uloženie\npovinnosti na jej vydanie tomuto žalovanému. V prejednávanej veci pritom z vykonaného dokazovania\nvyplynulo, že predmetné motorové vozidlá boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní a nachádzali\nsa v policajnej úschove. S touto skutkovou okolnosťou, ktorá je z hľadiska dôvodnosti žaloby na vydanie\nveci rozhodujúca, sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal, keď bez ďalšieho uzavrel, že žalobca je\npovinný predmetné motorové vozidlá žalovanému vydať, hoci z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nnevyplýva, že by žalobca mal predmetné veci vo svojej faktickej moci, resp. že by bol objektívne schopný\nuloženú povinnosť splniť.\n33. Odvolací súd považuje za dôvodnú aj odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa\nnedostatočne vysporiadal s jeho obranou založenou na tvrdení, že predmetné motorové vozidlá sa\nnachádzajú v policajnej úschove a nie v jeho dispozícii. Rovnako sa súd prvej inštancie v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia riadne nevysporiadal ani s námietkou premlčania uplatnenou žalobcom vo\nvzťahu k pohľadávkam žalovaného, ako aj vo vzťahu k výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho\npráva. Ak ide o obranu, ktorá môže mať zásadný význam pre posúdenie pasívnej legitimácie žalobcu,\nako aj pre samotnú dôvodnosť žaloby na vydanie veci, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa s\nňou presvedčivo a konkrétne vysporiadať. Keďže tak neurobil, jeho právny záver o dôvodnosti žaloby\nžalovaného je predčasný a rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n34. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP napadnutý rozsudok v napadnutých\nvýrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n35. Podľa § 391 ods. 1 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\nV ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie predovšetkým opätovne sa dôsledne\nvysporiadať s otázkou vlastníckeho práva k predmetným motorovým vozidlám, a to s prihliadnutím\nna obsah jednotlivých zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a právnu povahu tohto\nzabezpečovacieho inštitútu v zmysle § 132 v spojení s § 553 a nasl. OZ. Súčasne bude potrebné\nopätovne posúdiť dôvodnosť žaloby žalovaného na vydanie veci, pričom sa súd prvej inštancie musí\ndôsledne zaoberať splnením všetkých hmotnoprávnych predpokladov takejto žaloby, najmä otázkou,\nči sa predmetné motorové vozidlá v čase rozhodovania nachádzali vo faktickej moci žalobcu a či\nmu bolo možné uložiť povinnosť ich vydať, ak boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní a\nnachádzali sa v policajnej úschove. Zároveň sa súd prvej inštancie riadne a presvedčivo vysporiada\nso všetkými relevantnými procesnými obranami strán, najmä s námietkou premlčania uplatnenou\nžalobcom vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke, ako aj vo vzťahu k výkonu zabezpečovacieho prevodu\nvlastníckeho práva, a svoje skutkové a právne závery premietne do nového rozhodnutia tak, aby bolo\njeho odôvodnenie úplné, preskúmateľné a logicky presvedčivé.\n36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.\n757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/223/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:00588ffb-f221-4a2b-8aa6-f87ce652b1bc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 427/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 427/2013 z 18. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00588ffb-f221-4a2b-8aa6-f87ce652b1bc"}], "citovane_v": []}