{"guid": "86d4539a-eeeb-43c4-b6ac-2f8462ab1609:0545460b-ab79-416f-85de-8731b3bcc333", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1321201805.2", "spisova_znacka": "9CoPr/7/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoPr/7/2025 z 26. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. marca 2026, sp. zn. 9CoPr/7/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1321201805.2", "identifikacne_cislo": "1321201805", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Posluchová", "sudca_id": 397, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-posluchova-397", "datum_vydania": "2026-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0545460b-ab79-416f-85de-8731b3bcc333", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1321201805.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1321201805.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1321201805.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9CoPr/7/2025\n1321201805\n26. 03. 2026\nJUDr. Zuzana Posluchová\nECLI:SK:KSBA:2026:1321201805.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov\nsenátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: C. D., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom Č. XX, I., zastúpený hbr advokáti s.r.o., Kalinčiakova 33, Bratislava, IČO: 47 239\n310, proti žalovanému: Grand Automotive Central Europe Kft., so sídlom 49-51 Csörsz utca, 1135\nBudapešť, Maďarsko, zastúpený SKLEGAL s.r.o. so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 973 161,\no neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-11Cpr/8/2021-320, zo dňa 19. februára 2025 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ( výrok II., III.) potvrdzuje.\nŽalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Súd určuje, že skončenie pracovného\npomeru medzi žalobcom a žalovaným výpoveďou žalovaného zo dňa 27.01.2021 je neplatné. II. Vo\nzvyšku súd žalobu zamieta. III. Súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\n1.1. Vo svojom rozhodnutí opísal priebeh konania, uviedol, ktoré dôkazy vo veci vykonal i ktoré nevykonal\na z akých dôvodov a na ktoré dôkazy neprihliadol ( pozri odsek 6. až 8. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku). Opísal zistený skutkový stav ( pozri odsek 9. až 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku);\npo právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 38 ods. 1, 2, 4 ,§ 61 ods. 1 , §\n63 ods. 2 písm. a) , § 77 ods. 1 , § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Žalobca sa žalobou domáhal (I)\nneplatnosti skončenia pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným výpoveďou žalovaného zo dňa\n27.01.2021, a (II) poskytnutia náhrady mzdy v sume 5.900,- € mesačne od 31.03.2021 až do času, kedy\nmu žalovaný umožní pokračovať v práci (po zmene žaloby spolu s príslušnými úrokmi z omeškania za\n36 mesiacov).\n1.2. Vo vzťahu k neplatnosti výpovede mal súd po vykonanom dokazovaní za preukázané, že výpoveď\nžalovaného zo dňa 27.01.2021 daná žalobcovi z pracovného pomeru so žalovaným je neplatná.\nUvedené v konaní pred súdom nerozporoval ani žalovaný. Žalovaný od začiatku konania uvádzal, že\nsi bol vedomý pochybenia ohľadom doručovania výpovede, a teda samotnej neplatnosti výpovede a\npovažoval pracovný pomer medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom za\nneukončený a aj po uplynutí výpovednej lehoty v zmysle zaslanej neplatnej výpovede za stále trvajúci.\nVzhľadom na to, že výpoveď nebola žalobcovi doručená zákonným spôsobom, je táto neplatná. Súd\npreto žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel a určil, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobcom a\nžalovaným výpoveďou žalovaného zo dňa 27.01.2021 je neplatné.\n1.3. Náhradu mzdy si žalobca uplatnil podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce od 31.03.2021 až do času,\nkedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci. V zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka, ak zamestnávateľ\ndal zamestnancovi neplatnú výpoveď a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom,\naby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí. Táto náhrada patrí zamestnancovi\n\nv sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom\nzamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o\nskončení pracovného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že ak je skončenie pracovného pomeru zo strany\nzamestnávateľa neplatné a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej\nzamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zostávajú mu zachované všetky práva a povinnosti\nvyplývajúce z ustanovenia § 47 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi súčasne\nposkytnúť náhradu mzdy. Rozsah nároku na náhradu mzdy závisí od toho, kedy zamestnanec oznámil\nzamestnávateľovi svoje rozhodnutie o tom, aby ho ďalej zamestnával. Nárok na náhradu mzdy trvá\naž do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení\npracovného pomeru. Základným predpokladom nato, aby zamestnancovi nezanikol nárok na náhradu\nmzdy, je splnenie oznamovacej povinnosti zamestnanca. Právo na náhradu mzdy vznikne najskôr\nmomentom oznámenia zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával\n(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/180/2009). Pre oznámenie zamestnanca,\nže trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, Zákonník práce nevyžaduje obsahové\nnáležitosti ani osobitnú (napr. písomnú) formu. Možno ho urobiť aj iným spôsobom, napríklad ústne,\nvýkonom prác a pod. Oznámenie môže zamestnanec urobiť najneskôr do rozhodnutia súdu o žalobe na\nurčenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Ak zamestnávateľ umožní zamestnancovi naďalej\npokračovať v práci, možno to považovať za jeden zo spôsobov, ako upraviť právny vzťah medzi\núčastníkmi pracovného pomeru počas obdobia neistoty do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnom\nskončení pracovného pomeru (alebo do času, než dôjde ku skončeniu pracovného pomeru iným\nspôsobom). Prideľovanie práce až do vyriešenia spornosti skončenia pracovného pomeru je právnym\nnásledkom oznámenia zamestnanca o tom, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával\n(DRÁPAL, L. in BĚLINA, M. a kol. Zákoník práce. Komentář. Praha: C. H. Beck, 2008, s. 267 a\n268.). Na ten účel má zamestnávateľ povinnosť oznámiť zamestnancovi, že jeho požiadavke vyhovel\na vyzvať ho k tomu, aby nastúpil do práce. Zamestnávateľ, ktorý sa rozhodne prideľovať prácu, má\ntak robiť podľa pôvodnej pracovnej zmluvy, nevyžaduje sa uzatváranie novej pracovnej zmluvy alebo\ndohody o zmene pracovných podmienok. V období od začiatku prideľovania práce zamestnávateľom\naž do dňa právoplatného rozhodnutia súdu (alebo do času, keď sa skončí pracovný pomer iným\nspôsobom) sa obnovuje právny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako keby ku skončeniu\npracovného pomeru nedošlo (t.j. nemali by sa meniť pracovné podmienky). Ak zamestnávateľ umožní\nzamestnancovi pokračovať v práci a zamestnanec odmietne vykonávať prácu, porušuje pracovnú\ndisciplínu a zamestnávateľ s ním môže v súlade so Zákonníkom práce z tohto dôvodu skončiť pracovný\npomer. Ak by teda zamestnanec nenastúpil na výkon práce k zamestnávateľovi, porušil by pracovnú\ndisciplínu, čo zase môže založiť dôvod pre skončenie pracovného pomeru s ním.\n1.4. V prejednávanej veci žalobca listom zo dňa 31.03.2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nzaslal žalovanému oznámenie podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce o tom, že trvá na tom, aby ho žalovaný\nďalej zamestnával v zmysle podmienok dohodnutých medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným\nako zamestnávateľom podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve v znení jej dodatkov; zároveň\nžalovanému predložil plnomocenstvo zo dňa 19.03.2021 na zastupovanie a všetky právne úkony vo\nveci skončenia pracovného pomeru so žalovaným, ktorým okrem iného splnomocnil právneho zástupcu\nna prijímanie a odosielanie korešpondencie v tejto veci s výnimkou prevzatia prípadnej opätovne\ndoručovanej výpovede z pracovného pomeru. Následne žalovaný listom zo dňa 12.04.2021 označeným\nako „Oznámenie zamestnanca o to, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa ust.\n§ 79\nods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práve - odpoveď a výzva na výkon práce“ zasielaným emailom\nprávnemu zástupcovi žalobcu oznámil žalobcovi, že súhlasí s trvaním pracovného pomeru žalobcu\nuzavretého na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.08.2012 v znení dohôd o zmene pracovných\npodmienok medzi žalobcom a žalovaným a zároveň vyzval žalobcu ako zamestnanca, aby nastúpil po\nukončení svojej práceneschopnosti na výkon práce podľa pracovnej zmluvy a to v sídle zamestnávateľa,\nnajneskôr v pracovný deň nasledujúci po doručení tejto výzvy právnemu zástupcovi žalobcu, pričom\nžalovaný ako zamestnávateľ zároveň upozornil žalobcu ako zamestnanca, že ak žalobca nenastúpi\nna výkon práce, bude odmietnutie výkonu práce považované za porušenie pracovnej disciplíny zo\nstrany žalobcu. Žalovaný v opätovnej výzve na výkon práce zo dňa 16.04.2021 zasielanej emailom\nprávnemu zástupcovi žalobcu opätovne uviedol, že vyzýva žalobcu na výkon práce podľa pracovnej\nzmluvy, nakoľko nebola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá žiadna zmena pracovných podmienok.\nŽalovaný zároveň uviedol, že si je vedomý nesprávneho doručovania zasielanej výpovede žalobcovi a\nteda považuje pracovný pomer žalobcu u žalovaného za naďalej pretrvávajúci. Žalovaný v opätovnej\nvýzve na výkon práce zo dňa 23.04.2021 zasielanej emailom právnemu zástupcovi žalobcu opätovne\n\nuviedol, že vyzýva žalobcu na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, nakoľko nebola medzi žalobcom a\nžalovaným dohodnutá žiadna zmena pracovných podmienok.\n1.5. Z vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že po tom, čo žalovaný dal žalobcovi\nneplatnú výpoveď, žalobca oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, a\nteda jeho pracovný pomer sa v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka neskončil a naďalej trval. V reakcii na to\nžalovaný žalobcu opakovane vyzýval na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. S ohľadom na uvedené\nsúd dospel k záveru, že žalobcovi boli zo strany žalovaného vytvorené dostatočné podmienky na to, aby\nsa žalobca mohol po skončení práceneschopnosti opätovne vrátiť do práce na svoje pôvodné pracovné\nmiesto podľa pracovnej zmluvy, a to tým, že v nadväznosti na oznámenie žalobcu o tom, že trvá na\nďalšom zamestnávaní u žalovaného zo dňa 31.03.2021, žalovaný viackrát vyzýval žalobcu na výkon\npráce podľa pracovnej zmluvy. V predmetných výzvach bolo žalobcovi uvedené, že žalovaný súhlasí\ns pokračovaním pracovného pomeru, že považuje výpoveď za nedoručenú, a teda za neplatnú, a že\nz uvedeného dôvodu pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá, pričom žalovaný umožňuje\nžalobcovi výkon práce podľa jeho pracovnej zmluvy. Súd má za to, že žalobcovi boli zo strany žalovaného\nuvedené všetky potrebné údaje k opätovnému nástupu do práce, a to konkrétne uvedenie pracovnej\npozície, na ktorú sa mal žalobca vrátiť, miesta výkonu práce, dátumu a času začiatku opätovného výkonu\npráce ako aj kontakt na povereného zamestnanca žalovaného. Žalobca však napriek opakovaným\nvýzvam zo strany žalovaného na výkon práce k žalovanému nenastúpil.\n1.6. Žalobca v priebehu konania namietal, že výzvy na výkon práce boli právnemu zástupcovi žalobcu\ndoručené iba emailom, teda v rozpore s ust. § 38 Zákonníka práce, prípadne, že výzva zo dňa\n23.04.2021 nebola doručená vôbec a z tohto dôvodu nebolo žalobcovi zo strany žalovaného doposiaľ\numožnené pokračovať vo výkone práce. S uvedenou argumentáciou žalobcu sa súd nestotožnil a\nmal za to, že uvedené výzvy na výkon práce boli žalobcovi riadne doručené prostredníctvom jeho\nprávneho zástupcu, a to vzhľadom na udelenú plnú moc zo strany žalobcu na „zastupovanie a\nvšetky práve úkony vo veci skončenia pracovného pomeru so žalovaným ako zamestnávateľom“ a\nto „najmä na účasť na rokovaniach so zamestnávateľom, na zastupovanie pri uplatňovaní všetkých\nnárokov, ktoré môžu vzniknúť splnomocniteľovi po skončení pracovného pomeru“ a „na prijímanie a\nodosielanie korešpondencie v tejto veci s výnimkou prevzatia prípadnej opätovne doručovanej výpovede\nz pracovného pomeru“ zo dňa 19.03.2021. Súd mal tak za preukázané, že žalobca splnomocnil svojho\nprávneho zástupcu na prijímanie korešpondencie v tejto veci. Čo sa týka samotnej formy doručovania\nvýziev na výkon práce, súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že elektronická komunikácia je v praxi\nmedzi advokátmi bežná a sám právny zástupca žalobcu v nadväznosti na uvedené výzvy s právnym\nzástupcom žalovaného takto písomne komunikoval a doručoval žalovanému písomnosti elektronicky\nna emailovú adresu právneho zástupcu žalovaného. Zároveň sa súd stotožnil s názorom žalovaného,\nže napriek tomu, že Zákonník práce neupravuje elektronické doručovanie písomností, to neznamená,\nže právne úkony urobené elektronickými prostriedkami sú v pracovnoprávnych vzťahoch bez ďalšieho\nneplatné. Zákonník práce neupravuje ani právne následky, ktoré nastanú v prípade, že písomnosť nie je\ndoručená ustanoveným spôsobom. Výnimkou je len výpoveď a okamžité skončenie pracovného pomeru,\nktorú musia byť doručené do vlastných rúk, inak sú neplatné (§ 61 ods. 1 a § 70 Zákonníka práce).\nHoci v pracovnoprávnych vzťahoch doručovaniu podlieha široký rozsah písomností, nie v každom\nprípade sa porušenie povinnosti doručiť písomnosť spája s neplatnosťou právneho úkonu. Pri výpovedi\na okamžitom skončení pracovného pomeru je doručenie koncipované ako podmienka ich platnosti. Pri\niných právnych úkonoch (t.j. iné ako výpoveď, okamžité skončenie pracovného pomeru), doručenie nie je\npodmienkou ich platnosti. To znamená, že hoci pôjde o písomnosti podliehajúce doručovaniu (§ 38 ods.\n1 Zákonníka práce), z hľadiska ich platnosti (ani z hľadiska ich právnych účinkov) nie je relevantné, či\nboli doručené predpísaným spôsobom (ako doporučená zásielka a pod.). Pri tých úkonoch postačuje, že\nsa akýmkoľvek spôsobom dostanú do dispozičnej sféry adresáta (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka).\nToto dôjdenie sa môže realizovať aj elektronicky. Preto aj prípadné porušenie § 38 Zákonníka práce\nnespôsobuje neplatnosť právneho úkonu s výnimkou výpovede a okamžitého skončenia pracovného\npomeru. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný v zmysle udelenej plnej moci zo dňa\n19.03.2021 bol oprávnený doručiť výzvy na výkon práce právnemu zástupcovi žalobcu, a to aj formou\nemailu, ktorá je v praxi medzi advokátmi bežná a podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka považovaná\nza písomnú formu, čím sa výzvy na výkon práce dostatočným spôsobom dostali do dispozičnej sféry\nsamotného žalobcu, a tým bolo žalobcovi dostatočným spôsobom umožnené pokračovať v práci u\nžalovaného ako zamestnávateľa. Súd pritom poukazuje aj na to, že samotný žalobca prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu na výzvu žalovaného na výkon práce reagoval, dopytoval sa, na aké pracovné\nmiesto má nastúpiť, a teda argumentáciu žalobcu, že mu výzvy na výkon práce neboli doručené,\npovažuje súd za nedôvodnú.\n\n1.7. Rovnako mal súd za preukázané, že žalobca aj napriek viacerým výzvam zo strany žalovaného\nna výkon práce podľa pracovnej zmluvy nenastúpil, čím podľa názoru súdu vyjadril svoj nezáujem\npokračovať vo výkone práce u žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti tvrdil, že sa voči nemu žalovaný\ndopustil zneužitia práva, diskriminačného konania a konania v rozpore s dobrými mravmi a to z dôvodu,\nže napriek skutočnosti, že žalovaný prijal rozhodnutie o organizačných zmenách dňa 15.01.2021, na\nzáklade čoho k tomuto dňu podľa písomného odôvodnenia uvedeného v samotnej výpovedi zanikla\npracovná pozícia žalobcu a uplynutím výpovednej doby zaniklo podľa zamestnávateľa aj pracovné\nmiesto žalobcu, žalovaný výzvami z apríla 2021 vyzýval žalobcu na výkon práce bez toho, aby\nmu uviedol, akú konkrétnu pracovnú pozíciu a pracovné miesto má v tejto situácii zastávať. V tejto\nsúvislosti však súd poukazuje na to, že rozhodnutie o organizačnej zmene, rovnako ako aj prípadné\nrozhodnutie o zrušení tejto organizačnej zmeny, je interným rozhodnutím žalovaného, ktoré žalovaný\nako zamestnávateľ nie je podľa Zákonníka práce povinný žalobcovi ako zamestnancovi preukazovať.\n1.7.1. Ako už bolo uvedené vyššie, „zamestnávateľ je povinný zamestnanca vyzvať k tomu, aby nastúpil\ndo práce a prideľovať mu prácu podľa pôvodnej pracovnej zmluvy, nie je potrebné uzatvárať novú\npracovnú zmluvu alebo dohodu o zmene pracovných podmienok. V období od začiatku prideľovania\npráce zamestnávateľom až do dňa právoplatného rozhodnutia súdu (alebo do času, keď sa skončí\npracovný pomer iným spôsobom) sa obnovuje právny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom,\nako keby ku skončeniu pracovného pomeru nedošlo“ (kolektív autorov, Doc. JUDr. Mgr. Andrea\nOlšovská, PhD., Komentár zákona č. 311/2001 Z. z., k § 79). V danom prípade mal súd za preukázané,\nže žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho požiadavke vyhovel a vyzval ho k tomu, aby nastúpil do práce,\nčím mu umožnil pokračovať v práci, pričom zároveň uviedol, že ho vyzýva na výkon práce v zmysle\npracovnej zmluvy, nakoľko nedošlo k zmene pracovných podmienok. Z akých dôvodov nedošlo k\nzrušeniu pracovného miesta žalobcu, resp. akým spôsobom si žalovaný zariadi to, že pre žalobcu bude\nmožný opätovný výkon práce podľa pracovnej zmluvy, je podľa názoru súdu na rozhodnutí žalovaného\nako zamestnávateľa, žalovaný však jednoznačne žalobcovi uviedol, že ho vyzýva na výkon práce v\nzmysle pracovnej zmluvy, a že mu bude prideľovať prácu podľa pôvodnej pracovnej zmluvy, nakoľko\nnedošlo k zmene pracovných podmienok. Podľa názoru súdu sa žalobca v takom prípade mal dostaviť na\nvýkon práce a v prípade, že ak by zamestnanec nenastúpil na výkon práce k zamestnávateľovi, porušil\nby tým pracovnú disciplínu, čo zase môže založiť dôvod pre skončenie pracovného pomeru s ním.\n1.7.2. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že sa voči nemu\nžalovaný dopustil zneužitia práva, diskriminačného konania a konania v rozpore s dobrými mravmi\nv súvislosti s výzvami na výkon práce bez toho, aby mu uviedol, akú konkrétnu pracovnú pozíciu a\npracovné miesto má v tejto situácii zastávať. Rovnako sa súd nestotožnil ani s názorom žalobcu, že by\nv prípade výziev na výkon práce malo ísť zo strany žalovaného o zastretý právny úkon, resp. neplatný\nprávny úkon z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, resp. o nezrozumiteľný alebo neurčitý prejav vôle. Ako\nuž bolo uvedené vyššie, podľa názoru súdu žalovaný vo výzvach na výkon práce žalovaný jednoznačne\nžalobcovi uviedol, že ho vyzýva na výkon práce v zmysle pracovnej zmluvy, a že mu bude prideľovať\nprácu podľa pôvodnej pracovnej zmluvy, nakoľko nedošlo k zmene pracovných podmienok. Žalobca však\nnamiesto toho, aby k žalovanému na výkon práce nastúpil, začal nedôvodne so žalovaným polemizovať,\nspochybňovať rozhodnutia a výzvy žalovaného a k žalovanému na výkon práce ani doposiaľ nastúpil,\nčím podľa názoru súdu vyjadril svoj nezáujem pokračovať vo výkone práce u žalovaného.\n1.8. Náhrada mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ktorú si žalobca žalobou uplatnil od 31.03.2021\naž do času, kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci, patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného\nzárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď\nmu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.\nV predmetnom prípade mal súd za preukázané, že žalovaný umožnil žalobcovi pokračovať v práci, a\nto na základe listu zo dňa 12.04.2021 označeným ako „Oznámenie zamestnanca o tom, že trvá na\nďalšom zamestnávaní podľa ust. § 79 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práve - odpoveď a výzva\nna výkon práce“ zasielaným emailom právnemu zástupcovi žalobcu oznámil žalobcovi, že súhlasí s\ntrvaním pracovného pomeru žalobcu uzavretého na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.08.2012 v\nznení dohôd o zmene pracovných podmienok medzi žalobcom a žalovaným a zároveň vyzval žalobcu\nako zamestnanca, aby nastúpil po ukončení svojej práceneschopnosti na výkon práce podľa pracovnej\nzmluvy a to v sídle zamestnávateľa, najneskôr v pracovný deň nasledujúci po doručení tejto výzvy\nprávnemu zástupcovi žalobcu, pričom žalovaný ako zamestnávateľ zároveň upozornil žalobcu ako\nzamestnanca, že ak žalobca nenastúpi na výkon práce, bude odmietnutie výkonu práce považované\nza porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Ku dňu 13.04.2021 (nasledujúci deň po doručení\nvýzvy) tak žalovaný umožnil žalobcovi pokračovať v práci a teda prípadný nárok na náhradu mzdy\npodľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce mohol žalobcovi vzniknúť iba do 12.04.2021. Zároveň mal súd\n\nza preukázané (z oznámenia o zadržaní finančných prostriedkov zo dňa 07.05.2021), že za mesiac\napríl 2021 už žalovaný žalobcovi uhradil finančné prostriedky vo výške 2.688,56 € označené ako\nmzda za mesiac apríl 2021. Ako vyplýva z potvrdenia o odhlásení žalobcu zo Sociálnej poisťovne\na zdravotnej poisťovne, žalobca odhlásil žalobcu ako zamestnanca až ku dňu 14.05.2021, teda do\ndoručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. Žalovaný tak aj počas obdobia od\n01.04.2021 do 14.05.2021 žalobcu evidoval ako svojho zamestnanca, pričom žalobcovi bola riadne\nvyplácaná mzda. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na riadne vyplatenie mzdy žalobcovi až do\n14.05.2021, žalobcovi nevznikol žiadny nárok na náhradu mzdy, a tým ani na úroky z omeškania, ktoré\nsi žalobca v tomto konaní uplatnil. Napokon súd zdôrazňuje, že akékoľvek skutočnosti týkajúce sa\nokamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom dňa 14.05.2021 sú predmetom samostatného\nsúdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. B3-66Cpr/3/2021 o neplatnosti okamžitého\nskončenia pracovného pomeru a nie sú predmetom tohto konania.\n1.9. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považoval súd žalobu žalobcu za čiastočne\ndôvodnú. Súd žalobe vyhovel v časti o určenie neplatnosti výpovede a určil, že skončenie pracovného\npomeru medzi žalobcom a žalovaným výpoveďou žalovaného zo dňa 27.01.2021 je neplatné( výrok I.).\nVo zvyšnej časti (o nároku na náhradu mzdy) súd rozhodol tak, že v tejto časti žalobu zamietol ( výrok II.).\n1.10. O nároku na náhradu trov konania ( výrok III.) rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p.. Ak strana\nsporu uplatní niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania\npodľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. V danom prípade si\nžalobca uplatnil 2 samostatné nároky: (I) neplatnosť výpovede; (II) náhrada mzdy. Vo vzťahu k bodu I.\nbol žalobca úspešný, vo vzťahu k bodu II. bol úspešný žalovaný. Nakoľko v danom prípade bol pomer\núspechu obidvoch strán rovnaký, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov\nkonania.\n2. Proti tomuto rozsudku a to proti výrokom II., III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca\nz dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) , b) , f) , h) C.s.p. a žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie v napadnutom výrok II. zmenil tak, že jeho návrhu na priznanie náhrady mzdy spolu s\npríslušným úrokom z omeškanie v plnom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov celého konania v\nrozsahu 100%%.\n2.1. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že žalovaný umožnil žalobcovi\npokračovať vo výkone práce podľa ust. § 79 Zákonníka práce tým, že pri svojom rozhodovaní\nnevzal do úvahy, že rozhodnutím žalovaného o organizačných zmenách zo dňa 15.01.2021 vznikli\nprekážky v práci na strane žalovaného, ktoré v zmysle obsahu výpovede danej žalobcovi pretrvávajú\naž do skončenia pracovného pomeru. Vo výpovedi zo dňa 27.01.2021, žalovaný uviedol: „Počas celej\ndoby odo dňa nasledujúceho po doručení tejto výpovede až do skončenia pracovného pomeru, ste\nuvoľnený z plnenia pracovných povinností na pracovisku, pričom sa to považuje za iné prekážky v\npráci na strane Zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, počas trvania ktorých Vám\nako Zamestnancovi prináleží náhrada mzdy v sume priemerného zárobku.“ Súd prvej inštancie sa v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom, a to ani okrajovo nezaoberal existenciou\nprekážok v práci na strane žalovaného zamestnávateľa. Súd prvej inštancie k záveru, že po podaní\nvýpovede žalobcovi z pracovného pomeru dňa 27.01.2021 a po oznámení žalobcu o tom, že trvá na\nďalšom zamestnaní zo dňa 31.03.2021, žalovaný umožnil žalobcovi pokračovať vo výkone práce v\nsúlade s ust. § 79 Zákonníka práce tým, že žalovaný viacerými výzvami vyzval žalovaného na výkon\npráce a žalobca na výkon práce nenastúpil. Žalobca citoval ustanovenia § 62 ods. 1 , § 79 ods. 1, §\n142 ods. 3 Zákonníka práce ktorých aplikáciou možno dospieť k záveru, že pracovný pomer žalobcu\nsa výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 27.01.2021 neskončil, z toho dôvodu v čase po 31.03.2021\npretrvávali aj prekážky v práci na strane žalovaného zamestnávateľa, ktoré žalovaný zamestnávateľ\nvo výpovedi ohraničil trvaním až do skončenia pracovného pomeru žalobcu. Počas trvania prekážky\nv práci na strane žalovaného zamestnávateľa nemá zamestnanec (žalobca) povinnosť dostavovať sa\nna pracovisko a zotrvávať na ňom po celý pracovný čas. Poukázal na závery v uznesení Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn 9Cdo/127/2022 a rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoPr/3/2023 a nato, že\nžalovaný nikdy neoznámil žalobcovi skončenie trvania prekážok v práci a preto ani nemohlo dôjsť\nku skončeniu trvania týchto prekážok v práci. Vzhľadom na tieto skutočnosti prekážky v práci na\nstrane žalovaného pretrvávajú od podania výpovede z pracovného pomeru žalobcovi dňa 27.01.2021\ndoposiaľ. Žalovaný pritom v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal neexistenciu prekážok v\npráci na strane žalovaného. Prekážky v práci na strane žalovaného pretrvávajú od prijatia rozhodnutia\nžalovaného o organizačných zmenách dňa 15.01.2021 doposiaľ a v ich dôsledku nie je povinnosťou\nžalobcu sa dostavovať na pracovisko, zdržiavať sa na ňom a osobne vykonávať prácu pre žalovaného.\nŽalovaný však bol v tejto oblasti procesne pasívny a toto svoje dôkazné bremeno neuniesol. Za výkon\n\npráce sa pritom v súlade s ust. § 144a Zákonníka práce považuje aj doba, kedy zamestnanec nepracuje\npre prekážky v práci, na čo však súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nedal žiadnu odpoveď,\npretože sa problematikou pretrvávajúcich prekážok v práci vôbec nezaoberal.\n2.2. K nesprávnemu právnemu posúdeniu platnosti právnych úkonov - výziev žalovaného na výkon\npráce z apríla 2021 adresované právnemu zástupcovi žalobcu uviedol, že v čase po oznámení žalobcu\no tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní dňa 31.03.2021, žalovaný výzvami na výkon práce zasielaných\nprávnemu zástupcovi žalobcu vyzýval žalobcu na výkon práce. Obsah týchto výziev však nesmeroval\nk tomu, aby žalobca nastúpil na výkon práce, ich obsah bol zmätočný a navodzuje predstavu, akoby\nk daniu výpovede žalobcovi ani nebolo prišlo a pracovný pomer žalobcu pokračuje plynulo ďalej.\nŽalovaný sa vo svojich výzvach snažil odvolať výpoveď danú žalobcovi a nedokázal odpovedať žalobcovi\nna jednoduchú otázku - na aké pracovné miesto sa má žalobca vrátiť, ak žalovaný zrušil pracovné\nmiesto žalobcu a oznámil mu, že iné pracovné miesto nemá k dispozícii. Vo výzvach zároveň žalovaný\nneoznamoval skončenie trvania prekážok v práci. Žalobca citoval ustanovenia § 34 Občianskeho\nzákonníka, § 15 Zákonníka práce a poukázal nato, že k náležitostiam právneho úkonu v pracovnom\npráve patria a) náležitosti subjektu, b) náležitosti vôle, c) náležitosti prejavu vôle, d) náležitosti právneho\núkonu ako celku. Výzvy na výkon práce zasielané právnemu zástupcovi žalobcu majú nedostatky čo\ndo náležitosti prejavu vôle, ako aj čo do náležitostí právneho úkonu ako celku a preto ich nemožno\npovažovať za platné právne úkony a už vôbec nie za výzvy na výkon práce. Ani vo výzvach, ani v inej\nsvojej listine žalovaný nepreukázal, že na jeho strane odpadli prekážky v práci a teda, že vytvoril pre\nžalobcu podmienky, aby mohol žalobcovi prácu prideľovať a žalobca prácu aj reálne vykonávať.\n2.3. Žalobca mal zato, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil spôsob doručovania písomností\ntýkajúcich sa vzniku, zmeny a zániku povinností žalobcu (t.j. výziev na výkon práce z apríla 2021\nadresované právnemu zástupcovi žalobcu). Výzvy na výkon práce zasielal právny zástupca žalovaného\ne-mailom právnemu zástupcovi žalobcu. Z obsahu výziev vyplýva, že ich adresátom je právny zástupca\nžalobcu, nie žalobca samotný. Nesprávne právne posúdenie žalobca identifikuje v dvoch rovinách,\nktorými sú a) adresát výziev žalovaného na výkon práce žalobcom, b) forma doručenia výziev\nžalovaného na výkon práce žalobcom. Poukázal na odsek 24. odôvodnenia rozsudku, ustanovenia § 38,\nods. 1,\n§ 47 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce a nato, že základnou povinnosťou zamestnanca\nvyplývajúcou z pracovnej zmluvy je osobný výkon práce pre zamestnávateľa. Keďže spolu s výpoveďou\nz pracovného pomeru bola žalobcovi oznámená existencia prekážok v práci na strane žalovaného, v\ndôsledku ktorých nebol žalobca ďalej povinný až do skončenia pracovného pomeru vykonávať prácu\npre žalovaného. Zároveň bolo vo výpovedi žalobcovi oznámené, že zamestnávateľ nemá pre neho iné\nvhodné pracovné miesto. Vzhľadom na tieto dôvody, žalovaný preto bol povinný v súlade s ust. § 38 ods.\n1 Zákonníka práce výzvy na výkon práce doručovať žalobcovi (zamestnancovi) do vlastných rúk. V tomto\nsmere poukázal na odbornú literatúru (Barancová, H. a kol. Zákonník práce. 3. vyd. Bratislava: C.H.\nBeck, 2022, s. 454.) a rozhodnutia súdov ( uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoPr/4/2013,\nrozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/1350/2009). Žalobca udelil právnemu zástupcovi plnomocenstvo\nna zastupovanie podľa ust. § 31 Občianskeho zákonníka. Výzvy žalovaného na výkon práce boli\nadresované priamo právnemu zástupcovi žalobcu a nie žalobcovi, a teda samotný právny zástupca\nžalobcu bol adresátom výziev, nie iba „doručovacím miestom“ žalobcu. Z uvedených skutočností\nvyplýva, že hoci právny zástupca žalobcu disponoval plnomocenstvom na zastupovanie žalobcu, právny\nzástupca žalobcu nebol oprávnený na prevzatie výziev na pokračovanie v práci a preto nie je, ani bez\nďalšieho možné považovať tieto výzvy za doručené žalobcovi. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené\nnesprávne právne identifikoval možného adresáta výziev na výkon práce. Ďalej mal zato s poukazom\nna ustanovenie § 38 ods. 1 Zákonníka práce a závery v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 21Cdo/3693/2012,\nže všetky písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca\nvyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Právne úkony\nžalovaného - písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich\nz pracovnej zmluvy nemožno doručiť žalobcovi elektronickými prostriedkami. Nie je relevantné, či je\nelektronická komunikácia medzi advokátmi bežná. Pokiaľ ust. § 38 Zákonníka práce vyžaduje, aby sa\npísomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny, zániku povinností zamestnanca doručovali zamestnancovi do\nvlastných rúk, nie je možné účinne doručiť písomnosť e-mailom.\n2.4. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenie konanie žalovaného pri ukončení pracovného pomeru\nžalobcu z hľadiska dodržania dobrých mravov uviedol, že pri posudzovaní jeho nárokov je potrebné\nprihliadnuť aj na skutočnosť, že ako zamestnanec v individuálnom pracovnoprávnom spore je tzv.\nslabšou stranou a má nárok na zvýšenú právnu ochranu zo strany súdu Žalovaný zamestnávateľ\nsa podľa jeho názoru dopustil zneužitia práva, diskriminačného konania a konania v rozpore s\ndobrými mravmi, čím sa súd prvej inštancie vôbec v rámci priebehu konania vôbec nezaoberal a v\n\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia sa s tým nijakým spôsobom nevysporiadal. Napriek skutočnosti,\nže žalovaný prijal rozhodnutie o organizačných zmenách dňa 15.01.2021, na základe čoho k tomuto\ndňu podľa písomného odôvodnenia uvedeného v samotnej výpovedi zanikla pracovná pozícia žalobcu\na uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby stanovenej zamestnávateľom, najneskôr dňa 31.03.2021\nzaniklo podľa zamestnávateľa aj pracovné miesto žalobcu, žalovaný dvoma výzvami z apríla 2021\nvyzýval žalobcu na výkon práce bez toho, aby mu uviedol, akú konkrétnu pracovnú pozíciu a pracovné\nmiesto má v tejto situácii zastávať. Text oboch emailom zaslaných výziev, ktoré tvoria ich prílohu\nna email právneho zástupcu žalobcu je zmätočný, navodzuje predstavu, že vzhľadom na to, že\nsi je žalovaný vedomý neplatnosti výpovede, tak akoby z právneho hľadiska k ničomu neprišlo a\npracovný pomer žalobcu pokračuje plynulo ďalej, akoby k daniu výpovede ani neprišlo. Amorálnosť\nkonania žalovaného je založená na tom, že pri týchto právnych úkonoch navodzoval takúto fikciu\nvedome, ignorujúc existenciu a vedomosť žalobcu o v tom čase platnom rozhodnutí zamestnávateľa o\norganizačných zmenách zo dňa 15.01.2021, informáciu od žalobcu že výpoveď považuje za neplatnú a\ntrvá na ďalšom zamestnávaní. Správanie žalovaného z hľadiska dodržania dobrých mravov je potrebné\nposúdiť aj z pohľadu tzv. fiktívnej organizačnej zmeny, ktorá predchádzala skončeniu pracovného\npomeru žalobcu. Od 10.10.2019 žalobca pracoval na pozícii Country Manager Slovakia. Dňa 22.06.2020\nžalovaný zverejnil na portáli Profesia pracovnú ponuku na pracovnú pozíciu Operations Manager. V\nseptembri 2020 žalovaný prijal do pracovného pomeru P. L. na pracovnú pozíciu Operations Director\nSlovakia. Poukázal na svoju výpoveď na pojednávaní dňa 20.01.2025 a výpoveď svedka P. L. na\npojednávaní dňa 02.12.2024 . Porovnaním pracovnej náplne P. L. a žalobcu možno dospieť k záveru,\nže obaja zamestnanci zastávali rovnakú pracovnú pozíciu, čo potvrdzuje napokon i výpoveď žalobcu z\npojednávania zo dňa 20.01.2025. Ani túto výpoveď žalobcu a skutkové tvrdenia, ktoré v rámci nej odzneli,\nžalovaný nepoprel, ani ich nerozporoval. Žalobca poukázal na závery v rozhodnutiach NS ČR sp. zn.\n21Cdo/373/2012, 21Cdo/2204/2003, 21Cdo/3195/2013 a namietal, že súd prvej inštancie správanie\nžalovaného neposúdil z pohľadu zachovania dobrých mravov a s touto otázkou sa v napadnutom\nrozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal. Za významnú okolnosť nepovažoval ani skutočnosť, že\nnáplň práce žalobcu a P. L. bola totožná a teda že žalovaný v skutočnosti nesledoval zvýšenie svojej\nefektivity, ale „zbavenie sa“ žalobcu.\n2.5. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, pretože žalovaný\nneuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal neexistenciu prekážok v práci na strane žalovaného\nzaložených rozhodnutím žalovaného o organizačných zmenách zo dňa 15.01.2021 a súd prvej inštancie\nv rozpore so svojou vyšetrovacou povinnosťou tieto skutočnosti ani nepreskúmal samostatne, hoci\nboli významné pre rozhodnutie vo veci samej. Poukázal nato, že vo výpovedi z pracovného pomeru\nzo dňa 27.01.2021, žalovaný oznámil žalobcovi, že odo dňa nasledujúceho po doručení výpovede\naž do skončenia pracovného pomeru je uvoľnený z plnenia pracovných úloh pre žalovaného, čo sa\npovažuje za tzv. iné prekážky v práci na strane žalovaného. Žalobca sa nikdy v relevantnom období (apríl\n2021) nedozvedel o tom, že rozhodnutie o organizačných zmenách zo dňa 15.01.2021 bolo zrušené.\nRozhodnutím žalovaného o organizačných zmenách zo dňa 15.01.2021 došlo k zrušeniu pracovného\nmiesta žalobcu a sám žalovaný oznámil vo výpovedi žalobcovi nielen existenciu prekážok v práci až\ndo skončenia pracovného pomeru, ale i skutočnosť, že nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať,\na to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce žalobcu. Z\npostupu žalovaného zamestnávateľa je zrejmé, že konaním samotného žalovaného došlo k odpadnutiu\njedného zo základných prvkov pracovného pomeru, ktorým je prideľovanie práce zamestnancovi. Keďže\nsi zamestnávateľ neplní túto svoju základnú povinnosť (prideľovať prácu) dochádza ku vzniku tzv. iných\nprekážok v práci na strane zamestnávateľa, za ktoré patrí zamestnancovi náhrada mzdy. Z uvedeného\nje zrejmé, že prekážky v práci na strane zamestnávateľa vznikli nielen rozhodnutím žalovaného o\norganizačných zmenách zo dňa 15.01.2021, ale i týmto faktickým konaním žalovaného, ktorý sám\nspôsobil, že neexistovalo pracovné miesto, na ktorom by mohol žalobca ďalej vykonávať prácu. Súd\nprvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s prekážkami v práci na\nstrane žalovaného.\n2.6. Žalobca mal tiež zato, že súd prvej inštancie počas konania nepreskúmal splnenie procesných\npodmienok a napriek odstrániteľnému nedostatku v procesných podmienkach, ktorý nebol pred súdom\nprvej inštancie odstránený, vydal rozhodnutie vo veci samej. Poukázal na ustanovenie § 161 ods. 1 C.s.p.\nna procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné\npovinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu). Dňa\n02.12.2024 sa v konaní pred súdom prvej inštancie uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa v zmysle\nzápisnice o pojednávaní zúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného a\nsvedok P. L.. V zápisnici nie je poznačená prítomnosť žiadnych iných osôb, ani verejnosti. Pojednávania\n\nsa dňa 02.12.2024, po boku právneho zástupcu žalovaného reprezentovaného JUDr. Andreou Čikovou,\nadvokátkou zúčastnila ďalšia žena, ktorej totožnosť nebola na pojednávaní dňa 02.12.2024 zistená,\nrovnako ako nebol zistený jej vzťah k veci, k stranám, k zástupcom strán. Žena sediaca po boku\nprávneho zástupcu žalovaného reprezentovaného JUDr. Andreou Čikovou však počas pojednávania\ndňa 02.12.2024 pasívne nesledovala priebeh pojednávania, ale poskytovala JUDr. Andrei Čikovej\nprávne rady, dokumenty z klientskeho spisu a upozorňovala ju na skutočnosti súvisiace s vecou\nsamou. Keďže totožnosť tejto ženy nebola zistená do skončenia pojednávania dňa 02.12.2024, na\nnasledujúcom pojednávaní dňa 20.01.2025 právny zástupca žalobcu upozornil na túto skutočnosť, po\nčom bol právny zástupca žalobcu tak konajúcou sudkyňou, ako aj právnym zástupcom žalovaného\nopakovane uvádzaný do omylu o tom, že táto žena bola na pojednávaní dňa 02.12.2024 identifikovaná\nako koncipientka právneho zástupcu žalovaného, čo však nie je pravdou. Až v úvode pojednávania dňa\n20.01.2025 bolo oznámené, že touto ženou bola A.. I. A., koncipientka právneho zástupcu žalovaného.\nSpojením ust. § 9 ods. 2 Zákonníka práce s ust. § 16 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii možno\ndospieť k záveru, že koncipient je zamestnancom, ktorý musí písomne preukazovať svoje poverenie\nkonať v mene zamestnávateľa. Koncipientka právneho zástupcu žalovaného, resp. ani právny zástupca\nžalovaného za svoju koncipientku na pojednávaní dňa 02.12.2024 nepreukázal poverenie A.. I. A.\nzastupovať žalovaného na pojednávaní dňa 02.12.2024. Súd prvej inštancie však vôbec neskúmal,\nči sú splnené procesné podmienky a týmto nedostatkom sa vôbec nezaoberal (viď počudovanie\nkonajúcej sudkyne v úvode pojednávania dňa 20.01.2025 nad tým, prečo sa diskutuje o prítomnosti\nkoncipientky na pojednávaní dňa 02.12.2024). Keďže súd prvej inštancie tento nedostatok procesných\npodmienok neodstránil, nemal v zmysle ust. § 161, ods. 3 C.s.p. pristúpiť k vydaniu napadnutého\nrozhodnutia, napadnuté rozhodnutie považuje žalobca za predčasné. Z týchto dôvodov preto konanie\npred súdom prvej inštancie trpí vadou podľa ust. § 365, ods. 1, písm. a) C.s.p., ktorá vedie k zrušeniu\nnapadnutého rozhodnutia. Zároveň týmto došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania a teda\nk porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. V tejto súvislosti musí byť konkrétne pochybenie\nsúdu (t.j. nezistenie totožnosti koncipientky prítomnej na pojednávaní a nezistenie jej oprávnenia na\nzastupovanie žalovaného) hodnotené v kontexte celého konania. Prítomnosť koncipientky, poskytovanie\nprávnych rád a dokumentov zo spisu JUDr. Andrei Čikovej zo strany koncipientky ovplyvňovalo\nústne prednesy JUDr. Andrei Čikovej zastupujúcej žalovaného počas pojednávania dňa 02.12.2024. S\nohľadom na výrok napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd považoval (aj) tieto prednesy JUDr. Andrei\nČikovej za relevantné pre svoje rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie preto bolo vydané predčasne,\nbolo povinnosťou súdu prvej inštancie v prvom rade zistiť, či sú splnené procesné podmienky na\nvydanie rozhodnutia, zistiť existenciu nedostatku procesných podmienok (nepreukázanie oprávnenia\nkoncipientky na zastupovanie žalovaného), odstrániť tento nedostatok a až následne pristúpiť k vydaniu\nrozhodnutia. Koncipientka, resp. právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 02.12.2024 nielen\nže nepreukázali oprávnenie koncipientky zastupovať žalovaného, ale súd prvej inštancie si toto ani\nnevyžiadal a ani nezistil, kto je táto osoba zastupujúca žalovaného a napriek tomu počas celého\npojednávania dňa 02.12.2024 akceptoval vystupovanie koncipientky v mene žalovaného.\n2.7. Záverom považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, arbitrárne a svojvoľné, ktoré nemá\noporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal nielen\ns pretrvávajúcimi prekážkami v práci, ale ani s povahou týchto prekážok v práci. Poukázal tiež nato, že\nv konaní vzniesol námietku zaujatosti zákonnej sudkyne pre jej predchádzajúci vzťah podriadenosti k\nprávnemu zástupcovi žalovaného, pre ktorého v minulosti za odmenu poskytovala právne služby ako\nadvokátka, vykonávajúca advokátsku činnosť v priestoroch právneho zástupcu žalovaného a v mene\nprávneho zástupcu žalovaného. Aj v kontexte ďalších krokov zákonnej sudkyne po rozhodnutí krajského\nsúdu o vznesenej námietke zaujatosti a s tým súvisiacich pochybení a to jednak po procesnej stránke\nvedenia sporu ako aj v pochybeniach súdu opísaných v jednotlivých odvolacích dôvodoch, má žalobca\nza to, že konanie zákonnej sudkyne má jasné znaky nezákonnosti jej rozhodnutia, ktoré vo finále viedli\nk porušeniu ústavného práva na spravodlivý proces.\n3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý mal zato, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a\nrozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne odôvodnené.\nNavrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu právo na náhradu\ntrov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Trval na tom, že nárok na náhradu mzdy žalobcovi nevznikol\na tým ani nárok na úroky z omeškania uplatnené žalobcom nakoľko on uniesol svoje dôkazné bremeno\npripravenosti, ochoty a schopnosti žalobcovi prácu prideľovať a to tým, že si splnil svoju povinnosť v\nzmysle §79 ods. 1 Zákonníka práce umožniť žalobcovi pokračovať v práci. Umožnenie výkonu práce\npreukázal tým, že Výzvou na výkon práce zo dňa 12.04.2021 ako aj ďalšími opakovanými výzvami\nna výkon práce, oznámil žalobcovi vyhovenie požiadavke vyplývajúcej z oznámenia žalobcu o tom,\n\nže trvá na ďalšom zamestnávaní a vyzval žalobcu k nástupu do práce. Vo výzvach. Zároveň svoju\npripravenosť, ochotu a schopnosť žalobcovi prácu prideľovať preukázal aj riadnym vyplácaním mzdy\nžalobcovi a evidovaním žalobcu ako zamestnanca žalovaného až do 14.05.2021, t.j. do doručenia\nokamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného žalobcovi ako aj tým, že pracovná\npozícia žalobcu, teda pozícia „Obchodný manažér pre Slovensko“, do dnešného dňa u neho existuje\na je neobsadená. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce žalobcovi vznikol nárok na náhradu mzdy iba\nodo dňa kedy žalobca ako zamestnanec oznámil žalovanému ako zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom\nzamestnávaní, teda od 08.04.2021 až do času keď Žalovaný ako zamestnávateľ umožní žalobcovi ako\nzamestnancovi pokračovať v práci, teda do 12.04.2021 (deň doručenia Výzvy s možnosťou pokračovať\nv práci odo dňa 13.04.2021);\n3.1. Žalobca svoje dôkazné bremeno nároku na náhradu mzdy neuniesol, nakoľko v konaní žiadnym\nspôsobom nepreukázal existenciu prekážok v práci na strane žalovaného ako zamestnávateľa ako\nnemožnosti výkonu práce podľa pracovnej zmluvy zo strany žalobcu. Neexistencia prekážok v práci na\nstrane vyplýva priamo z Výzvy na výkon práce zo dňa 12.04.2021. Rovnako nepreukázal, že žalovaný\nnebol pripravený, ochotný a schopný žalobcovi prácu prideľovať a/alebo že odmietol žalobcovi prácu\nprideľovať a/alebo že bránil žalobcovi vo výkone jeho pracovných povinností podľa existujúcej pracovnej\nzmluvy. Nepreukázal ani, že by mal skutočný záujem/ochotu vykonávať pridelenú prácu podľa existujúcej\npracovnej zmluvy u žalovaného po doručení oznámenia o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní u\nžalovaného a po tom, čo ho žalovaný viackrát vyzval na výkon práce. Žalobca nenastúpením na výkon\npráce v zmysle výziev preukázal svoj nezáujem/neochotu pokračovať vo výkone práce u žalovaného a\nteda nezáujem/neochotu vykonávať pridelenú prácu podľa existujúcej pracovnej zmluvy.\n3.2. K neplatnosti právnych úkonov, a to Výzvy na výkon práce zo dňa 12.04.2021 a opakovaných výziev\nna výkon práce z apríla 2021 uviedol, že Výzva na výkon práce zo dňa 12.04.2021 ako aj opakované\nvýzvy na výkon práce sú platnými právnymi úkonmi, realizované v súlade s §79 ods. 1 Zákonníka práce\na v súlade s §34 a nasl. Občianskeho zákonníka, z ktorých jednoznačne vyplýva pripravenosť, ochota\na schopnosť žalovaného umožniť žalobcovi pokračovať v práci a prideľovať žalobcovi prácu podľa\nexistujúcej pracovnej zmluvy. K nesprávnemu doručovaniu Výzvy na výkon práce zo dňa 12.04.2021\nako aj opakovaných výziev na výkon práce z apríla 2021 uviedol, že žalobca nepreukázal porušenie §38\nZákonníka práce. Výzvy na výkon práce boli riadne doručené žalobcovi v súlade so Zákonníkom práce\na sú platné. Žalovaný v zmysle plnomocenstva zo dňa 19.03.2021, udeleného zo strany žalobcu na\nvšetky právne úkony vo veci skončenia pracovného pomeru so žalobcom ako zamestnávateľom vrátane\nprijímania a odosielania korešpondencie v predmetnej veci, bol oprávnený doručiť výzvy na výkon práce\nprávnemu zástupcovi žalobcu, a to aj formou e-mailu, ktorá je v praxi medzi advokátmi bežná a podľa\n§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka považovaná za písomnú formu. Výzvy na výkon práce nepodliehajú\nrežimu doručovania písomností podľa §38 Zákonníka práce, a to z dôvodu, že sa nejedná o písomnosť\ntýkajúcu sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností\nžalobcu ako zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy. Naviac Zákonník práce nedodržanie formy\na spôsobu doručenia (porušenie §38 Zákonníka práce) pri výzvach žalovaného ako zamestnávateľa na\nvýkon práce nesankcionuje neplatnosťou ako je tomu pri výpovedi a okamžitom skončení pracovného\npomeru.\n3.3. Čo sa týka zneužitia práva, diskriminačného konania alebo konania v rozpore s dobrými mravmi\nz jeho strany poukázal nato, že žalobca je síce v konaní slabšou stranou, to ho však neoprávňuje\nšikanózne a nehospodárne opätovne riešiť neplatnosť výpovede, ktorá medzi stranami nie je sporná.\nUvedeným konaním sa žalobca iba usiluje zakryť nemožnosť unesenia svojho dôkazného bremena,\na to preukázania záujmu/ochoty žalobcu vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy u žalovaného v\nnadväznosti na oznámenie o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného a výzvy žalovaného\nna výkon práce. Zároveň tiež nepripravenosti, neochoty a neschopnosti žalovaného prácu žalobcovi\nprideľovať. Žalobca iba opätovne preukazuje konanie v rozpore s dobrými mravmi a svoj úmysel\nspôsobovať prieťahy v konaní, avizované zo strany právneho zástupcu Žalobcu na osobnom stretnutí\nzo dňa 21.04.2021. Uvedené bolo potvrdené aj zo strany svedka pána P. L. na pojednávaní zo dňa\n02.12.2024.\n3.4. K námietkam týkajúcich sa nesplnenie procesných podmienok na vydanie rozhodnutia vo veci samej\nuviedol, že totožnosť advokátskeho koncipienta právneho zástupcu žalovaného bola preukázaná ešte\npred začatím pojednávania dňa 02.12.2024, súd prvej inštancie mal vedomosť o účasti advokátskeho\nkoncipienta. Žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že advokátska koncipientka na\npojednávaní dňa 02.12.2024 vykonávala právne úkony v mene žalovaného, v dôsledku čoho nie je\npotrebné preukazovať poverenie alebo plnomocenstvo na zastupovanie v mene žalovaného.\n\n3.5. Záverom opätovne poukázal aj na list Žalobcu adresovaný zástupcovi materskej spoločnosti /\ninvestorovi žalovaného, s ktorým sa mal možnosť oboznámiť až po pojednávaní zo dňa 20.01.2025,\nv dôsledku čoho bol súdu prvej inštancie predložený až dňa 10.02.2025, t.j. po vyhlásení uznesenia,\nktorým sa dokazovanie končí. Uvedený list považuje za návrh žalobcu na uzatvorenie zmieru, a to z\ndôvodu, že sám žalobca si je vedomý, že nárok na náhradu mzdy mu nevznikol, a to vzhľadom na\nskutočnosť, že mu boli zo strany žalovaného vytvorené dostatočné podmienky pre návrat na výkon\npráce na svoje pôvodné pracovné miesto podľa pracovnej zmluvy, t.j. zo strany žalovaného bolo\nžalobcovi umožnené prácu vykonávať. Žalobcovi bola riadne vyplácaná mzda až okamžitého skončenia\njeho pracovného pomeru a žalobca je ten, kto výkon práce u napriek opakovaným výzvam zo strany\nžalovaného odmietol a na výkon práce opätovne nenastúpil. K námietke zaujatosti vznesenej zo strany\nžalobcu poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.12.2024, sp. zn. 5NcC/24/2024\nv ktorom konajúci súd rozhodol o nevylúčení konajúcej sudkyne z prejednávania a rozhodovania sporu.\n4. Žalobca vo svojej replike zotrval na svojich odvolacích dôvodov a odvolacom petite. Zopakoval, že\nsúd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že žalovaný mu umožnil pokračovať vo výkone práce\npo tom, ako žalobca dňa 31.03.2021 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný\nvo výpovedi z pracovného pomeru danej žalobcovi oznámil existenciu prekážok v práci na strane\nžalovaného trvajúcich až do skončenia pracovného pomeru, avšak súd prvej inštancie sa existenciou\nprekážok v práci žiadnym spôsobom nezaoberal a iba tým, že žalobca nenastúpil na výkon práce\ndospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky na priznanie náhrady mzdy. Žalovaný bol v konaní\npred súdom prvého stupňa procesne pasívny, neprodukoval v konaní žiadne dôkazy preukazujúce\nneexistenciu prekážok v práci. Naviac, vo výpovedi z pracovného pomeru žalovaný oznámil žalobcovi,\nže zrušil jeho pracovné miesto a nemá možnosť ho ďalej zamestnávať, čím odpadol základný prvok\npracovného pomeru (prideľovanie práce) a pokiaľ zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu,\nopätovne vznikajú prekážky v práci na strane zamestnávateľa, čím sa súd prvej inštancie rovnako\nnezaoberal.\n4.1. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil i platnosť výziev na výkon\npráce z hľadiska platnosti právnych úkonov, keď tieto ako nezrozumiteľné a zastreté právne úkony\npovažoval za platné. Naviac súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru o právnom\nrežime, akým sa spravuje doručovanie písomností týkajúcich sa vzniku, zmeny a zániku povinností\nzamestnanca, akými sú i výzvy na výkon práce. Súd prvej inštancie sa tiež nezaoberal konaním\nžalovaného pri ukončení pracovného pomeru žalobcu z hľadiska dobrých mravov, hoci je zo správania\nžalovaného zrejmé, že ku skutočnej organizačnej zmene prišlo a žalobca sa stal nadbytočným. Naviac,\nv konaní pred súdom prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozhodnutia vo\nveci samej, vzhľadom na nedostatok v plnomocenstve zástupcu žalovaného, ktorý súd prvej inštancie\nani nezistil a ani neodstránil. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože súd prvej\ninštancie nedal odpoveď na zásadné otázky potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.\n5. Žalovaný po oboznámení sa s replikou žalobcu vo svojej duplike uviedol, že aj naďalej trvá na tom,\nže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne odôvodnil, úvahy súdu\nsú logické a z toho dôvodu má za to, že k naplneniu ani jedného z odvolacích dôvodov uvádzaných\nžalobcom tak v odvolaní žalobcu zo dňa 06.03.2025 ako aj v replike nedošlo. Žalovaný má teda za\nto, že boli splnené procesné podmienky konania, že súd neznemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu\npatriace procesné práva a tým nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd dospel k\nsprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov a že rozhodnutie súdu vychádza zo správneho\nprávneho posúdenia veci. Žalobca naďalej považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne.\nŽalovaný zopakoval svoje argumenty ako vo vyjadrení k odvolaniu a považoval repliku žalobcu ako aj\npodané odvolanie za nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a dostatočne jasne,\nurčito a zrozumiteľne odôvodnené. Navrhol aby odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č.\nk. B3-11Cpr/8/2021-320 zo dňa 19.02.2025 ako vecne správny potvrdil a priznal mu právo na náhradu\ntrov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle\n§ 379\na § 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu t.j. v zamietajúcej časti ( výrok II.) a závislom výroku o\nnároku na náhradu trov konania ( výrok III. ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol\nodvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k\nzáveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n7. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na právoplatnosť výroku I., ktorým súd prvej inštancie\nurčil, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným výpoveďou žalovaného zo dňa\n27.01.2021 je neplatné zostala žaloba žalobcu o zaplatenie náhrady mzdy v sume 5.900,- € mesačne\n\nod 31.03.2021 až do času, kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci (po zmene žaloby spolu s\npríslušnými úrokmi z omeškania za 36 mesiacov).\n8. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu\nmožnosť, v\nprípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa\nlen na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne, doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n8.1. Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 Zákonníka práce platného a účinného do 28.2.2021 t.j. v čase\ndoručovania výpovede ( ďalej len „Zákonník práce“) písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku,\nzmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca\nvyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako\no písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o\npráci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na\npracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť\npoštovým podnikom ako doporučenú zásielku.\n8.2. Podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Zákonníka práce písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny\na zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z\npracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec\nna pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.\n8.3. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú\nvýpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak\nzamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný\npomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo\npožadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť\nnáhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď\noznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní\npokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.\n9. Náhrada mzdy, ktorá zamestnancovi prináleží podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce je dôsledkom\ntoho, že zamestnávateľ po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru (v danom prípade zrušením v\nskúšobnej dobe) prestal zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, hoci zamestnanec\ntrval na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Poskytnutie náhrady mzdy je teda následkom\nnesplnenia povinnosti zo strany zamestnávateľa, prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej\nzmluvy (porov. stanovisko NS ČR Cpjn 4/2004). K strate na zárobku následkom nesplnenia povinnosti\nzamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy môže u zamestnanca dôjsť len\nvtedy, ak je sám pripravený, ochotný a schopný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Ak pracovník\nnie je schopný (napr. pre práceneschopnosť) alebo ochotný vykonávať prácu pridelenú podľa pracovnej\nzmluvy, nemá nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce (porov. R 90/1970, stanovisko\nNS ČR Cpjn 4/2004).\n10. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav v zmysle\n§\n215 ods. 1 C.s.p., jeho rozhodnutie vo veci samej zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia\nuviedol čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil aké prostriedky procesného\nútoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Rovnako jasne\na výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré\nskutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy, ktoré navrhli strany sporu vykonal, z\nktorých dôkazov pri rozhodnutí vychádzal a ako jednotlivé dôkazy predložené stranami sporu vyhodnotil.\nVzhľadom na rozsah odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie detailne vysvetlil\n( pozri odsek 21. až 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku), ako dospel k záveru, že žalovaný umožnil\nžalobcovi pokračovať v práci, a to na základe listu zo dňa 12.04.2021 označeným ako „Oznámenie\nzamestnanca o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa ust. § 79 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z.\nZákonník práve - odpoveď a výzva na výkon práce“ zasielaným emailom právnemu zástupcovi žalobcu\noznámil žalobcovi, že súhlasí s trvaním pracovného pomeru žalobcu uzavretého na základe pracovnej\nzmluvy zo dňa 27.08.2012 v znení dohôd o zmene pracovných podmienok medzi žalobcom a žalovaným\na zároveň vyzval žalobcu ako zamestnanca, aby nastúpil po ukončení svojej práceneschopnosti na\nvýkon práce podľa pracovnej zmluvy a to v sídle zamestnávateľa, najneskôr v pracovný deň nasledujúci\npo doručení tejto výzvy právnemu zástupcovi žalobcu, pričom žalovaný ako zamestnávateľ zároveň\nupozornil žalobcu ako zamestnanca, že ak žalobca nenastúpi na výkon práce, bude odmietnutie výkonu\npráce považované za porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Ku dňu 13.04.2021 (nasledujúci\ndeň po doručení výzvy) tak žalovaný umožnil žalobcovi pokračovať v práci a teda prípadný nárok na\n\nnáhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce mohol žalobcovi vzniknúť iba do 12.04.2021. Podrobne\ntiež odôvodnil, že žalovaný odhlásil žalobcu ako zamestnanca až ku dňu 14.05.2021, teda do doručenia\nokamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi a vzhľadom na riadne vyplatenie mzdy žalobcovi\naž do 14.05.2021, žalobcovi nevznikol žiadny nárok na náhradu mzdy, a tým ani na úroky z omeškania,\nktoré si žalobca v tomto konaní uplatnil. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku v tejto časti\ndalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z\nodôvodnenia rozsudku v tejto časti nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd\nprvej inštancie teda svoje rozhodnutie vo veci samej patričným spôsobom odôvodnil ( § 220 ods. 2,3\nC.s.p. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie §\n387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje. Za nedôvodné v tomto smere preto považuje námietky\nžalobcu týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku ( odsek 2.7. ).\n11. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že žalovaný umožnil\nžalobcovi pokračovať vo výkone práce podľa § 79 Zákonníka práce tým, že pri svojom rozhodovaní\nnevzal do úvahy, že rozhodnutím žalovaného o organizačných zmenách zo dňa 15.01.2021 vznikli\nprekážky v práci na strane žalovaného, ktoré v zmysle obsahu výpovede danej žalobcovi pretrvávajú až\ndo skončenia pracovného pomeru a tiež, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal\nneexistenciu prekážok v práci na strane žalovaného ( pozri odsek 2.1.).\n11.1. Právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo\nzákona, ani procesné práva strany sporu. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a\npovinnosti majú sporové strany podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením\nveci (odvolací dôvod upravený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný\nprávny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne\nvyložil, príp. zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nezodpovedajúce právne závery o právach\na povinnostiach sporových strán.\n11.2. Súd prvej inštancie posudzujúc prejednávanú vec správne aplikoval ustanovenie § 79 ods. 1\nZákonníka práce a v odôvodnení svojho rozhodnutia ( pozri odsek 26. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku) nepriamo uviedol, že žiadne prekážky na strane žalovaného neexistujú. V období od začiatku\nprideľovania práce zamestnávateľom na základe jeho výzvy až do dňa právoplatného rozhodnutia súdu\n(alebo do času, keď sa skončí pracovný pomer iným spôsobom) sa obnovuje právny vzťah medzi\nzamestnancom a zamestnávateľom, ako keby ku skončeniu pracovného pomeru nedošlo (kolektív\nautorov, Doc. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD., Komentár zákona č. 311/2001 Z. z., k § 79). Ak teda\nžalovaný oznámil žalobcovi, že jeho požiadavke vyhovel a vyzval ho k tomu, aby nastúpil do práce, čím\nmu umožnil pokračovať v práci, pričom zároveň uviedol, že ho vyzýva na výkon práce v zmysle pracovnej\nzmluvy, nakoľko nedošlo k zmene pracovných podmienok deklaroval tým, že neexistujú žiadne prekážky\nna jeho strane. Z akých dôvodov nedošlo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu, resp. akým spôsobom\nsi žalovaný zariadi to, že pre žalobcu bude možný opätovný výkon práce podľa pracovnej zmluvy, je\npodľa názoru súdu na rozhodnutí žalovaného ako zamestnávateľa.\n11.3. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie považuje za potrebné\nzdôrazniť, že pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom aj v období od\noznámenia zamestnanca, že trvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný (a zamestnávateľ prejavil vôľu\nprácu zamestnancovi prideľovať), do doby kým je právoplatne rozhodnuté o žalobe o neplatnosť\nskončenia pracovného pomeru, sa posudzuje obdobne ako keby rozväzovacieho úkonu nebolo (porov.\nrozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1950/2003). Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi\nprácu podľa pracovnej zmluvy a zamestnanec je povinný túto prácu v súlade s pracovnou zmluvou a\nostatnými pracovnoprávnymi predpismi vykonávať. Opačný výklad by viedol k absurdnému záveru, že\nzamestnanec by mohol v tomto období porušovať svoje základné povinnosti v pracovnoprávnom vzťahu\nbez následkov predvídaných Zákonníkom práce. Vzhľadom nato, že pracovný pomer sa do doby kým\nje právoplatne rozhodnuté o žalobe o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, sa posudzuje obdobne\nako keby rozväzovacieho úkonu a to k výpovedi nebolo došlo sú bez právneho významu skutočnosti\nuvedené vo výpovedi zo dňa 27.01.2021 týkajúce sa prekážok v práci na strane žalovaného a to s\npoukazom na rozhodnutie žalovaného o organizačných zmenách zo dňa 15.01.2021.\n11.4. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho\npožiadavke o ďalšie zamestnávanie vyhovel a vyzval ho k tomu, aby nastúpil do práce, čím mu\numožnil pokračovať v práci, pričom zároveň uviedol, že ho vyzýva na výkon práce v zmysle\npracovnej zmluvy, nakoľko nedošlo k zmene pracovných podmienok. V zmysle Zákonníka práce\n\nžalovaný ako zamestnávateľ nie je povinný žalobcovi ako zamestnancovi vo výzve oznamovať alebo\npreukazovať interné rozhodnutia žalovaného ako zamestnávateľa, vrátane rozhodnutia o organizačných\nzmenách zo dňa 15.01.2021, ktorým došlo k zrušeniu pracovnej pozície žalobcu ako aj rozhodnutia\no zrušení rozhodnutia o organizačných zmenách zo dňa 15.01.2021, keďže uvedené je vzhľadom na\nobnovený pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom ako pred výpoveďou právne\nirelevantné. Argumentácia žalobcu, že bolo povinnosťou žalovaného produkovať v konaní pred súdom\nprvej inštancie také dôkazy, ktoré by preukazovali, že na strane žalovaného v čase po daní výpovede\nžalobcovi už nepretrvávajú prekážky je nedôvodná, pretože neexistencia prekážok v práci na strane\nžalovaného vyplýva priamo z Výzvy na výkon práce zo dňa 12.04.2021.\n12. Žalobca v odvolaní namietal aj nesprávne právne posúdenie platnosti právnych úkonov - výziev\nžalovaného na výkon práce z apríla 2021 ako aj nesprávne právne posúdenie spôsobu doručovania\ntýchto výziev ( pozri odsek 2.2., 2.3.).\n12.1. Uvedené argumenty predniesol žalobca už na súde prvej inštancie a s týmito sa súd prvej inštancie\nriadne vysporiadal ( pozri odsek 23., 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku), keď ich nepovažoval za\nopodstatnené, ktorých záverom nie je čo vytknúť.\n12.2. Na zdôraznenie správnosti právnych záverov súdu prvej inštancie o doručovaní výziev odvolací\nsúd považuje za potrebné zvýrazniť, že iné (ďalšie, resp. ostatné) písomnosti (t. j. písomnosti, ktoré nie\nsú uvedené § 38 ods. 1 a 3 Zákonníka práce) nepodliehajú režimu doručovania písomností. Na tieto (iné)\npísomnosti sa vzťahujú všeobecné pravidlá Občianskeho zákonníka vychádzajúce z teórie dôjdenia (§\n45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Adresátovi tieto písomnosti možno dodať (doručiť v širšom zmysle)\nnapr. vložením do schránky, ktorá sa nachádza na pracovisku, pri jeho byte a pod. Tieto písomnosti\nmožno zasielať aj elektronickými prostriedkami (napr. e-mailom), avšak za predpokladu, že by mali\npredpísanú písomnú formu, bolo by potrebné rešpektovať ustanovenia § 40 ods. 4 a 5 Občianskeho\nzákonníka. V každom prípade je potrebné, aby mal adresát objektívnu možnosť sa s písomnosťou\noboznámiť. V okamihu, v ktorom adresát získal takúto možnosť, predmetná písomnosť adresátovi došla.\n12.2.1. Podľa rozhodovacej praxe medzi tieto písomnosti (ktoré nepodliehajú doručovaniu) možno\nzaradiť aj výzvu zamestnávateľa, aby sa zamestnanec dostavil do zamestnania a iné podobné\npokyny udeľované zamestnancovi. Judikatúra (vrátane ÚS) jednoznačne prijíma aj doručenie výzvy\nprávnemu zástupcovi zamestnanca v prebiehajúcom súdnom konaní ako doručenie zamestnancovi\n(pozri rozhodnutia Krajský súd Nitra sp. zn. 8CoPr/3/2017 Krajský súd Bratislava sp. zn. 8Co/161/2011,\nKrajský súd Banská Bystrica sp. zn., 14CoPr/1/2018 implicitne potvrdené v náleze ÚS sp. zn. III. ÚS\n400/2022, NS ČR sp. zn. 21 Cdo 266/2017).\n12.3. Výzva zamestnávateľa adresovaná zamestnancovi na nástup do práce musí byť konkrétna, určitá\na nepodmienená, musí z nej byť jasné, že zamestnávateľ je pripravený pripraviť zamestnancovi prácu\npodľa zmluvy a výzva musí tiež obsahovať deň nástupu (resp. „v najbližšom pracovnom dni“) a miesto,\nkam sa má zamestnanec dostaviť. Výzvy žalovaného ako zamestnávateľa zo dňa 12.4.2021 16.4.2021\na 23.4.2021( č.l. 101, 100, 99 spisu) všetky tieto náležitosti obsahovali.\n12.4. Vzhľadom na závery súdu prvej inštancie ( pozri odsek 23., 24. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku) ako aj odvolacieho súdu ( pozri odsek 11.1., 12. .- 12.3. ) sú námietky žalobcu týkajúce\nsa nesprávneho právneho posúdenia platnosti právnych úkonov - výziev žalovaného na výkon\npráce z apríla 2021 a spôsobu ich doručovania nedôvodné. Výzvy žalovaného z apríla mali všetky\nobsahové náležitosti a dostali sa do dispozičnej sféry žalobcu, keďže mu boli v súladu s ustanoveniami\nObčianskeho zákonníka o doručovaní doručené mailom a to jeho právnemu zástupcovi v čase trvania\nsplnomocnenia v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a iné. Ustanovenie § 79 ods.1\nZákonníka práce nestanovuje pre túto výzvu písomnú formu a z hľadiska vecnej pôsobnosti sa na ňu\nnevzťahuje ustanovenie § 38 Zákonníka práce.\n13. V rozpore s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku sú aj argumenty žalobcu v odvolaní, že\nsúd prvej inštancie správanie žalovaného neposúdil z pohľadu zachovania dobrých mravov a s touto\notázkou sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal a že správanie žalovaného z\nhľadiska dodržania dobrých mravov je potrebné posúdiť aj z pohľadu tzv. fiktívnej organizačnej zmeny,\nktorá predchádzala skončeniu pracovného pomeru žalobcu ( pozri odsek 2.4.).\n13.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia objasnil ( pozri odsek 25., 27. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku ) prečo sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že sa voči nemu žalovaný\ndopustil zneužitia práva, diskriminačného konania a konania v rozpore s dobrými mravmi v súvislosti s\nvýzvami na výkon práce bez toho, aby mu uviedol, akú konkrétnu pracovnú pozíciu a pracovné miesto\nmá v tejto situácii zastávať. Tiež prečo sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že by v prípade výziev na\nvýkon práce malo ísť zo strany žalovaného o zastretý právny úkon, resp. neplatný právny úkon z dôvodu\nrozporu s dobrými mravmi, resp. o nezrozumiteľný alebo neurčitý prejav vôle.\n\n13.2. K argumentácii žalobcu, že správanie žalovaného z hľadiska dodržania dobrých mravov je\npotrebné posúdiť aj z pohľadu tzv. fiktívnej organizačnej zmeny, ktorá predchádzala skončeniu\npracovného pomeru žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že táto otázka nie je relevantnou\notázkou. Žalobe o neplatnosť výpovede bolo vyhovené z dôvodu pochybení pri doručovaní výpovede a\nrozsudok v časti neplatnosti skončenia pracovného pomeru ( výrok I.) nadobudol právoplatnosť 7.3.2025\na predmetom odvolacieho konania bol iba nárok na náhradu mzdy. Fiktívna organizačná zmena , ktorá\nmala byť dôvodom výpovede danej žalobcovia vzhľadom na obnovený pracovnoprávny vzťah medzi\nzamestnancom a zamestnávateľom ako pred výpoveďou nemala vplyv na rozhodnutie o náhrade mzdy\na údajná fiktívna organizačná zmena ani z hľadiska jej posudzovania dodržania dobrých mravov nemohli\nprivodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vzhľadom na dôvody, pre ktoré nebola náhrada mzdy\nžalobcovi priznaná.\n14. Za právne irelevantné považuje odvolací súd aj dôvody odvolania žalovaného\n( pozri\nodsek 2.5.), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam. Odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na\nzáklade ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti\noporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok\nhodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.\n§ 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal\ndo úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli,\nani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré\nsúd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor\nv hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré\nvyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti\nalebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim\nz ustanovení § 192 a § 193 C.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený\nodvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním napadnutému\nrozsudku vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené vyššie odvolacím súdom nemožno vytknúť, že by\nvzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov označenými žalobcom a aj žalovaným alebo\nz ich prednesov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce\nskutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol\nlogický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť\nzistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 C.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav\naplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.\n15. Žalobca v odvolaní poukazoval nato, že súd prvej inštancie neskúmal totožnosť osoby sediacej pri\nprávnej zástupkyni žalovaného JUDr. Andrey Číkovej na pojednávaní dňa 02.12.2024 a nepreskúmal\nteda splnenie procesných podmienok ( riadne plnomocenstvo zástupcu). Napriek odstrániteľnému\nnedostatku v procesných podmienkach, ktorý nebol pred súdom prvej inštancie odstránený, vydal\nrozhodnutie vo veci samej a preto konanie pred súdom prvej inštancie trpí vadou podľa ust. § 365 ods.\n1, písm. a) C.s.p., ktorá vedie k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Zároveň týmto došlo k porušeniu\nprincípu kontradiktórnosti konania a teda k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces ( pozri odsek\n2.6.).\n15.1. Medzi procesné podmienky v zmysle § 161 ods. 1 C.s.p. na strane sporu patrí aj spôsobilosť byť\nzástupcom a plnomocenstvo zástupcu strany. Civilný sporový poriadok nevymedzuje žiadne osobitné\npodmienky pre náležitosti procesného plnomocenstva. Civilný sporový poriadok diferencuje medzi\njednoduchým plnomocenstvom (na určité úkony) a všeobecným plnomocenstvom (na zastupovanie\nv celom konaní). Podmienkou riadneho splnomocnenia je existencia vymedzenia rozsahu, v ktorom\nsa splnomocnenie udeľuje. Z plnomocenstva musí byť zrejmý rozsah oprávnenia zástupcu konať za\nzastúpeného. Plnomocenstvo udelené žalovaným advokátskej spoločnosti SKLEGAL s.r.o. so sídlom\nMostová 2, Bratislava, IČO: 35 973 161 ( č.l. 91 spisu) v mene ktorej ako jeden z konateľov koná JUDr.\nAndrea Číková, všetky tieto náležitosti spĺňa a preto tu neexistuje nedostatok procesnej podmienky. Za\ntento nemožno ani považovať samotnú skutočnosť, že pojednávania sa dňa 02.12.2024 okrem JUDr.\nAndrey Číkovej zúčastnila vedľa nej sediaca A.. I. A., koncipientka právneho zástupcu žalovaného,\nkeďže nebolo preukázané a ani to žalobca netvrdil, že menovaná koncipientka žalovaného na tomto\npojednávaní zastupovala a preto nebolo potrebné preukazovať osobitné poverenie alebo plnomocenstvo\nna zastupovanie v mene žalovaného.\n15.2. Skutočnosť, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 02.12.2024 neskúmal osobitne totožnosť\nA.. I. A. predstavuje pochybenie súdu prvej inštancie pri zisťovaní prítomnosti osôb na pojednávaní\nv zmysle § 180 C.s.p. ale toto pochybenie resp. nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie nie\n\nje takej intenzity, že by ním došlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý proces. Za nesprávny\nprocesný postup , ktorý má za následok porušenia práva na spravodlivý proces treba považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa\nvymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie ústavou\nzaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva a jednotlivé konkrétne porušenia\nprocesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie\nprocesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu.\n15.3. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 2.12.2024 ani zo zvukového záznamu z tohto\npojednávania, ktorý je evidovaný v ESS nevplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu,\nže by došlo počas priebehu tohto pojednávania a výsluchu svedka P. L. na tomto pojednávaní k\nreálnemu znemožneniu výkonu procesných práv žalobcu čo sa týka jeho prednesov, v kladení otázok\nsvedkovi, vyjadrovanie sa k výsluchu svedka a celkovo k dôkazom a ďalším návrhom žalovaného\na ani sám žalobca nekonkretizoval o ktoré procesné úkony bol ukrátený. Odvolací súd zo zápisnice\nani zo zvukového záznamu nezistil ani žalobcom tvrdenú skutočnosť že došlo zo strany koncipientky\nk poskytovanie právnych rád a dokumentov zo spisu JUDr. Andrei Čikovej. Samotná prítomnosť\nkoncipienta advokáta na pojednávaní spolu s advokátom, ktorý zastupuje strany sporu ako to bolo aj\nv tomto prípade nie je v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku ani s ustanoveniami\nzákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom\npodnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov keď priamo z ustanovení § 62a ods. 4,\n§ 64 ods. 2 tohto zákona vyplýva, že advokátsky koncipient je povinný počas celého obdobia praxe\nzúčastniť sa na pojednávaniach podľa Trestného poriadku a podľa Občianskeho súdneho poriadku.\nAdvokátsky koncipient vykonáva pod vedením a dohľadom advokáta, právnu prax, ktorej účelom je\nnadobudnúť vedomosti a osvojiť si skúsenosti potrebné na výkon advokácie. Na základe uvedeného je\nmožné konštatovať, že advokátska koncipientka sa pojednávania dňa 02.12.2024 zúčastnila za účelom\nplnenia si svojich povinností vyplývajúcich pre advokátskych koncipientov aj zo zákona č. 586/2003\nZ. z.. Záverom odvolací súd len dodáva, že procesné pochybenie súdu prvej inštancie pri zisťovaní\nosôb prítomných na pojednávaní dňa 2.12.2024 v zmysle § 180 C.s.p. a neuvedenie prítomnosti\nmenovanej koncipientky mohol žalobca resp. jeho právny zástupca namietať už na tomto pojednávaní\nk čomu nedošlo. Následne mohol potom ako bola podľa tvrdení žalobcu koncipientka stotožnená na\nďalšom pojednávaní požiadať o opravu zápisnice o pojednávaní dňa 2.12.2024 keďže podľa názoru\nodvolacieho súdu ide odstrániteľnú protokolárnu chybu ktorá neovplyvnila žiadne možné procesné práva\nžalobcu.\n16. Ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal, pretože\nv odvolaní len zotrval na všetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Účelom\nodvolacieho konania však nie je, aby odvolací súd opakovane posudzoval a vyhodnocoval tvrdenia\na argumenty odvolateľa uvedené v konaní na súde prvej inštancie, ale účelom odvolacieho konania\nje posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, a to výlučne podľa odvolacích dôvodov\ntvrdených a obsahovo vymedzených odvolateľom do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Splnenie\nzákonnej povinnosti uviesť a obsahovo vymedziť tvrdené dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia\nnie je možné nahrádzať tým, že odvolateľ bude len trvať na tvrdeniach a argumentoch uvedených v\nkonaní na súde prvej inštancie, resp. tým, že v odvolaní zopakuje tvrdenia a argumenty uvedené v\nkonaní na súde prvej inštancie, ale odvolateľ umožní odvolaciemu súdu prieskum vecnej správnosti\nnapadnutého rozhodnutia len tým, že oponuje konkrétnym zisteniam a záverom súdu prvej inštancie,\na teda v obsahovom vymedzení ním tvrdených dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie\nnielen uvedie, ktoré zistenia a závery v rozhodnutí súdu prvej inštancie sú nesprávne, ale tiež\nkonkretizuje, prečo sú nesprávne. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a\nodvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03,\nII. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Ani v odvolacom konaní neboli zistené\ntaké nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu,\nalebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje\nrozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú\nnesprávnosť rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu\nprvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie\n\nodvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že\nnezodpovedajú predstavám žalovaného o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie\nsa neodchýlil príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, Zákonníka práce a ani nepoprel ich\núčel a význam, keď dospel k záveru že žaloba žalobcu nie je dôvodná v časti uplatnenej náhrady\nmzdy spolu s príslušenstvom z dôvodov uvedených vyššie.\n16.1. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nezaoberal ani námietkami žalobcu uvedenými v replike\n( pozri odsek 4., 4.1.) keďže sa v prevažnej miere jedná o totožné námietky ako v odvolaní a v prípade\nnových námietok na tieto odvolací súd nemá prečo prihliadať a to s poukazom na ustanovenie § 373 ods.\n4 C.s.p. podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v\nlehote na vyjadrenie k odvolaniu\n17. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej\nčasti časti (výrok II., ) podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o náhrade\ntrov konania ( výrok III. ). O náhrade trov konania súd prvej inštancie súd prvej inštancie vo výroku vecne\nsprávne rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p., keď žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania\nnepriznal vzhľadom na rovnaký pomer úspech strán sporu vo veci.\n18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %. O výške náhrady trov\nkonania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie do 60 po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\n\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods.2 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Cpr/8/2021", "guid": "1670b03f-5970-491d-a9a1-240986fcf43b:2264e1ff-9308-4519-931b-3b2873804c81", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e89cdc4c-137e-4fc9-bcd5-9f9b57b729ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.400.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 400/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 400/2022 z 14. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.400.2022.1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ed730b76-0912-4674-ac63-cc0f805b3d42:8a39e665-6947-4acf-949e-c87db95743e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoPr/3/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoPr/3/2023 z 14. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ed730b76-0912-4674-ac63-cc0f805b3d42:8a39e665-6947-4acf-949e-c87db95743e1"}, {"guid": "26be414b-489a-4243-8794-686536c20108:4f213601-4553-4d91-b8de-0bc8b0efedaa", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6113222510.4", "spisova_znacka": "14CoPr/1/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoPr/1/2018 z 19. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-02-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6113222510.4"}, {"guid": "9fbd7713-0afa-465f-8735-0b4ffa017e35:26c5ee59-d8ad-47f5-ac4a-7e16af9866f6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8117201067.1", "spisova_znacka": "8CoPr/3/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoPr/3/2017 z 23. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-07-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8117201067.1"}, {"guid": "6e3eff58-ff11-4606-99dd-fbb382d0704d:407d5174-fba2-44f3-aa94-3cbc88d85d74", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1212205621.1", "spisova_znacka": "3CoPr/4/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoPr/4/2013 z 29. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-10-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1212205621.1"}, {"guid": "11756253-c2bc-4f78-9ccb-d29189215a9d:69fefe69-d16f-4ae0-9209-041c0b1a32f4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2011:1106202137.2", "spisova_znacka": "8Co/161/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/161/2011 z 26. 9. 2011", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2011-09-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1106202137.2"}, {"guid": "1670b03f-5970-491d-a9a1-240986fcf43b:2264e1ff-9308-4519-931b-3b2873804c81", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cpr/8/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11Cpr/8/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Okresný súd Topoľčany", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1670b03f-5970-491d-a9a1-240986fcf43b:2264e1ff-9308-4519-931b-3b2873804c81"}], "citovane_v": []}