{"guid": "98ce6d54-a437-4ebb-a5d0-795d2d3d0d7e:fe42725b-6add-4b67-b232-48cfd7c13e53", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1322010644.3", "spisova_znacka": "1To/34/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/34/2026 z 3. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. júna 2026, sp. zn. 1To/34/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1322010644.3", "identifikacne_cislo": "1322010644", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Molnárová", "sudca_id": 195, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-molnarova-195", "datum_vydania": "2026-06-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe42725b-6add-4b67-b232-48cfd7c13e53", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1322010644.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1322010644.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1322010644.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1To/34/2026\n1322010644\n03. 06. 2026\nJUDr. Zuzana Molnárová\nECLI:SK:KSBA:2026:1322010644.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr.\nPetra Šamka a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovaného J. I., pre prečin zanedbania\npovinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava I z 19.12.2025 sp. zn. B3-46T/98/2022, na verejnom zasadnutí konanom 03. júna 2026\ntakto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e sa rozsudok Mestského súdu Bratislava\nI sp. zn. B3-46T/98/2022 zo dňa 19.12.2025.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný\nJ. I., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I., P. XXX/XX, I.\npodľa § 285 písm. f) Trestného poriadku s poukazom na § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spod\nobžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III č.k. 4Pv 128/22/1103-9 z 23.09.2022, podľa ktorej sa mal\ndopustiť prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom\nzáklade, že\nhoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa\na výška povinnosti mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 12C 125/2010 zo\ndňa 18.02.2011, právoplatným dňa 20.04.2011, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry I. I., nar.\nXX.XX.XXXX vo výške 1.000,- € mesačne s účinnosťou od 20.04.2011 vždy do 10-teho dňa v mesiaci\nvopred k rukám I. I., túto povinnosť si obvinený v mieste trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval\nriadne neplnil, čím zostal dlžný na výživnom I. I. za obdobie s modifikáciou od mesiaca november 2021\ndo mesiaca august 2024 vrátane, sumu vo výške 34.000, €.\noslobodzuje\npretože trestnosť činu zanikla.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 19.12.2025 sp. zn. B3-46T/98/2022 bol obžalovaný J. I.\nuznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého\nsa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že\n- hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojho\ndieťaťa a výška povinnosti mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 12C\n\n125/2010 zo dňa 18.02.2011, právoplatným dňa 20.04.2011, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu\ndcéry I. I., nar. XX.XX.XXXX vo výške 1.000,- € mesačne s účinnosťou od 20.04.2011 vždy do 10-teho\ndňa v mesiaci vopred k rukám I. I., túto povinnosť si obvinený v mieste trvalého bydliska a všade tam,\nkde sa zdržiaval riadne neplnil, čím zostal dlžný na výživnom I. I. za obdobie s modifikáciou od mesiaca\nnovember 2021 do mesiaca september 2025 vrátane, sumu vo výške 47.000, €.\nZa to mu bol podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený\ntrest odňatia slobody vo výmere 1 rok.\nPodľa § 49 ods. 1 psím. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému trest odňatia slobody\npodmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.\nPodľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. e) Trestného zákona súd uložil obžalovanému príkaz zaplatiť v\nskúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 34.000,- Eur.\nProti tomuto rozsudku v lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku podal odvolanie prokurátor,\nktoré odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 06.03.2026.\nV písomnom podaní odvolania uviedol, že Mestský súd Bratislava l v rozsudku skutkovú vetu obdobie\nneplatenia výživného s modifikáciou upravil od mesiaca november 2021 až do mesiaca september 2025\nvrátane, na sumu vo výške 47.000,- €, pričom podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. e) Trestného zákona\nsúd uložil obžalovanému príkaz zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 34.000,- €. Ak\nobžalovaný pokračuje v zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti v zmysle § 207 Trestného zákona\naj po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacie konanie prebieha len na základe odvolania\npodaného výlučne v jeho prospech, nemôže odvolací súd aplikovať ustanovenie § 122 ods. 13 veta\ndruhá Trestného zákona. Došlo by tým k porušeniu zákazu refomatio in peius, ako zásady spravodlivého\nprocesu vyjadrenej v § 322 ods. 3 vete druhej Trestného poriadku v zmysle ktorej sa zmena k\nhoršiemu môže prejaviť najmä v skutkových zisteniach, napr. vo väčšom rozsahu spáchanej trestnej\nčinnosti, v použitej právnej kvalifikácii, v druhu a výmere trestu, v druhu a forme ochranného opatrenia.\nProkurátorka poukázala na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 06.12.2010 sp. zn. Tpj 102//2010 ohľadom nemožnosti zmeny v neprospech obžalovaného,\nv prípade podaného odvolania len zo strany obžalovaného. Preto súd rozhodujúci o odvolaní, ani\nsúd, ktorému vec bola prikázaná, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, nemôže\nzmeniť rozhodnutie v neprospech osoby, ktorá ako jediná podala odvolanie alebo keď len v jej prospech\nbolo podané odvolanie inou oprávnenou osobou. Ustanovenie § 122 ods. 13 Trestného zákona pri\ntrestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona umožňuje posunúť dobu jeho\npáchania do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral\nna záverečnú poradu. Kým pokračovanie obvineného, resp. obžalovaného v zavinenom neplnení\nvyživovacej povinnosti do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa nepredstavuje skutkový ani právny\nproblém, rozhodovanie odvolacieho súdu o odvolaní podanom výlučne v prospech obžalovaného, ktorý\nzavinene neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť aj po prvostupňovom súdnom rozhodnutí, sa\ndostáva do konfliktu s princípom zákazu reformatio in peius. Za zmenu v neprospech obžalovaného treba\npovažovať aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol páchateľ uznaný za vinného vo väčšom rozsahu\nním spáchanej trestnej činnosti oproti pôvodnému rozhodnutiu, hoci táto zmena nemusí mať vplyv na\nprávnu kvalifikáciu trestného činu, prípadne nie je spojená ani s uložením prísnejšieho trestu. Ak odvolací\nsúd posunie dobu neplnenia vyživovacej povinnosti a s tým spojenú výšku dlžného výživného určenú\nrozhodnutím súdu prvého stupňa, dochádza k zmene skutkových zistení v neprospech obžalovaného,\nteda k porušeniu zásady zákazu reformatio in peius. V danom prípade, keďže len obžalovaný J. I. podal\nodvolanie proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-46T/98/2022 zo dňa 06.09.2024, súd\nmal uznať obžalovaného za vinného z neplatenia výživného len do obdobia uvedeného v predmetnom\nrozsudku, teda od mesiaca november 2021 do mesiaca august 2024 vrátane, na sumu vo výške\n34.000,-€. Prokurátorka má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok je trestným\nčinom, vykazuje zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207\nods. 1 Trestného zákona tak po formálnej, ako aj materiálnej stránke a skutku sa dopustil obžalovaný,\navšak skutkovú vetu je potrebné upraviť ako je vyššie uvedené. Na základe vyššie uvedených dôvodov\nprokurátorka navrhla, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava\nI sp. zn. B3-46T/98/2022 zo dňa 19.12.2025 v plnom rozsahu a zákonne rozhodol.\n\nK odvolaniu prokurátora sa písomným podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 23.03.2026\nvyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie a zároveň rozhodol plne\nv intenciách pokynu odvolacieho súdu.\nPreskúmavaná trestná vec bola tunajšiemu súdu predložená (opätovne) dňa 21.04.2026.\nPrimárne je potrebné uviesť, že prejednávaná vec už bola predmetom posúdenia odvolacím súdom,\nkedy Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4To/175/2024 zo dňa 30.01.2025 podľa § 321 ods. 1\npísm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil rozsudok Mestského súdu Bratislava I zo dňa 06.09.2024\nsp. zn. B3-46T/98/2022 s tým, že vo veci je potrebné doplniť dokazovanie výsluchom oprávnenej osoby\nI. I. a listinnými dôkazmi preukazujúcimi jej štúdium. Zároveň odvolací súd poukázal na stanovisko\ntrestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.12.2010 sp. zn. Tpj 102/2010\npodľa ktorého, ak obžalovaný pokračuje v zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti v zmysle § 207\nTrestného zákona, aj po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacie konanie prebieha len na\nzáklade odvolania podaného výlučne v jeho prospech, nemôže odvolací súd aplikovať ustanovenie §\n122 ods. 13 veta druhá Trestného zákona.\nPo vrátení veci prvostupňovému súdu dňa 17.03.2025, tento vykonal dokazovanie výsluchom\noprávnenej osoby I. I., oboznámil listinné dôkazy a to potvrdenie o štatúte študenta a potvrdenie o štúdiu\npreložené do slovenského jazyka a rozhodol vo veci opätovne napadnutým rozsudkom.\nKrajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa\nzúčastnili obhajca obžalovaného, splnomocnenkyňa oprávnenej osoby a prokurátor krajskej prokuratúry.\nOdvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného J. I., ktorý svoju neúčasť na\nverejnom zasadnutí ospravedlnil a súhlasil s vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.\nOdvolací súd vykonal verejné zasadnutie aj v neprítomnosti oprávnenej osoby I. I., nakoľko na takýto\npostup boli splnené všetky zákonné podmienky.\nNa verejnom zasadnutí konanom dňa 03.06.2026 súd doplnil dokazovanie oboznámením dokladu Tatra\nbanky, ktorým obžalovaný J. I. preukázal zaplatenie dlžného výživného oprávnenej osobe I. I. vo výške\n34.000,- Euro a tiež potvrdenie oprávnenej osoby I. I., že dlžné výživné vo výške 34.000,- Euro jej bolo\npripísané na osobný účet.\nPotom strany konečným návrhom predniesli:\nProkurátor ponechal na úvahe súdu, či nebolo naplnené ustanovenie o účinnej ľútosti.\nObhajca obžalovaného navrhol, aby súd obžalovaného v celom rozsahu oslobodil, pretože dlh z titulu\nvýživného bol oprávnenej osobe uhradený.\nSplnomocnenkyňa oprávnenej osoby poukazujúc na skutkové okolnosti navrhla, aby odvolací súd zvážil\ncelkový stav konania, pričom bolo preukázané, že dlžné výživné bolo vo výške 47.000,- Euro, čo bolo\nzdokladované a tiež počas konania pred prvostupňovým súdom a ani pred súdom druhého stupňa\nneeviduje zo strany obžalovaného účinnú ľútosť. Je zrejmé, že obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť\nvyplývajúcu mu zo zákona neplnil riadne a tiež poukázala aj na dĺžku konania a navrhla, aby súd zvážil\nči skutočne došlo zo strany obžalovaného k prejavu účinnej ľútosti.\nKrajský súd v Bratislave v intenciách § 317 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť\nvšetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť\npostupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadnuc pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním\nvytýkané.\nPodľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona: Trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný\nčin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ\nsvoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.\nPodľa § 122 ods. 13 Trestného zákona: Ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj\npo oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový\nskutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o\n\npokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd\ndruhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.\nPodľa § 285 písm. f) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby ak trestnosť činu\nzanikla.\nPodľa § 207 ods. 1 Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z\nnedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až\nna dva roky.\nZ predloženého spisového materiálu, vo veci konajúci súd, zistil nasledovné:\nOkresnou prokuratúrou Bratislava III bola pod č.k. 4Pv 128/22/1103-9 dňa 23.09.2022 podaná obžaloba\nna obžalovaného J. I. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a v\nčase podania obžaloby bol dlh na výživnom vo výške 11.000,- €.\nV prejednávanej veci prvostupňový súd rozhodol (opätovne) dňa 19.12.2025 rozsudkom č.k.\nB3-46T/98/2022 - 363, ktorým uznal obžalovaného J. I. za vinného z prečinu zanedbania povinnej\nvýživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, uložil mu trest vo výmere 1 rok a tento podmienečne\nodložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Zároveň obžalovanému uložil príkaz zaplatiť v skúšobnej dobe\nzameškané výživné vo výške 34.000,- €. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie prokurátor, o ktorom\nrozhodoval tunajší súd.\nUznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/175/2024 zo dňa 30.01.2025 podľa § 321 ods. 1\npísm. b), písm. d) Trestného poriadku bol rozsudok Mestského súdu Bratislava I zo dňa 06.09.2024\nsp. zn. B3-46T/98/2022 zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie,\npričom odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za predčasný z dôvodu, že nebolo presvedčivo\nzdôvodnené, či oprávnená osoba I. I. bola v relevantnom období študentkou denného štúdia, čo je\nnevyhnutným predpokladom existencie povinnosti platiť výživné a následného posudzovania naplnenie\nvšetkých znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Odvolací súd konštatoval, že vo veci\nje potrebné doplniť dokazovanie výsluchom oprávnenej osoby I. I. a listinnými dôkazmi preukazujúcimi\njej štúdium. Zároveň odvolací súd poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 06.12.2010 sp. zn. Tpj 102/2010 podľa ktorého, ak obžalovaný pokračuje v\nzavinenom neplnení vyživovacej povinnosti v zmysle § 207 Trestného zákona, aj po vyhlásení rozsudku\nsúdu prvého stupňa a odvolacie konanie prebieha len na základe odvolania podaného výlučne v jeho\nprospech, nemôže odvolací súd aplikovať ustanovenie § 122 ods. 13 veta druhá Trestného zákona.\nDošlo by tým k porušeniu zákazu reformatio in peius, ako zásady spravodlivého procesu vyjadrenej\nv § 322 ods. 3 vete druhej Trestného poriadku, v zmysle ktorej sa zmena k horšiemu môže prejaviť\nnajmä v skutkových zisteniach, napr. vo väčšom rozsahu spáchanej trestnej činnosti, v použitej právnej\nkvalifikácii, v druhu a výmere trestu, v druhu a forme ochranného opatrenia.\nObžalovaný J. I. zaplatil dlhované výživné vo výške 34.000,- €, a to za obdobie od mesiaca november\n2021 do mesiaca august 2024, teda za obdobie do vyhlásenia prvého odsudzujúceho rozsudku\nMestského súdu Bratislava I zo dňa 06.09.2024. Keďže proti prvému odsudzujúcemu rozsudku\npodal odvolanie len obžalovaný, nebolo možné aplikovať § 122 ods. 13 veta druhá Trestného\nzákona a rozširovať obdobie platenia výživného na ďalšie obdobie nasledujúce po vyhlásení prvého\nodsudzujúceho rozsudku. Zároveň bolo splnené, že dlžné výživné za dané obdobie od mesiaca\nnovember 2021 do mesiaca august 2024 vo výške 34.000,-€ obžalovaný uhradil skôr, ako sa odvolací\nsúd odobral na záverečnú poradu, pričom nebolo zistené, že by zanedbanie povinnej výživy malo trvalé\nnepriaznivé následky pre oprávnenú osobu, ktoré by sa ani dodatočným splnením vyživovacej povinnosti\nnedali napraviť ani odstrániť. Splnil tým základné podmienky zániku trestnosti v zmysle § 86 ods. 1 písm.\na) Trestného zákona.\nK námietkam oprávnenej osoby ohľadom nedostatku účinnej ľútosti považuje odvolací súd za potrebné\nuviesť, že zákonná úprava dôvodu oslobodenia podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku s účinnou\nľútosťou podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ako dôvodom zániku trestnosti trestného činu\nnevyžaduje priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie tak, ako to má na mysli §\n36 písm. l) Trestného zákona. Ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd je viazaný obžalovacou zásadou\n\na zároveň zásadou zákazu „refomatio in peius“ teda zákazu zhoršenia v neprospech obžalovaného a\nto aj s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n06.12.2010 sp. zn. Tpj 102/2010. preto nemohol odvolací súd akceptovať argumentáciu oprávnenej\nosoby ohľadom výšky výživného 47.000,- €. Dlžné výživné za ďalšie obdobie je potrebné riešiť inými\ninštitútmi, ktoré právny poriadok ponúka.\nS poukazom na uvedené preto odvolací súd obžalovaného J. I. podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku\ns poukazom na § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III\nč.k. 4Pv 128/22/1103-9 z 23.09.2022, podľa ktorej sa mal dopustiť prečinu zanedbania povinnej výživy\npodľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, oslobodil, pretože trestnosť činu zanikla.\nPredmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "46T/98/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}