{"guid": "a1a896b4-40dc-4e92-9f77-ce4e2d137ae8:7a4d49e7-ee4a-4425-bec7-16a80e9f692a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1322200303.1", "spisova_znacka": "6Co/151/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/151/2025 z 27. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2026, sp. zn. 6Co/151/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1322200303.1", "identifikacne_cislo": "1322200303", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Otília Belavá", "sudca_id": 490, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-otilia-belava-490", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a4d49e7-ee4a-4425-bec7-16a80e9f692a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1322200303.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1322200303.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1322200303.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/151/2025\n1322200303\n27. 05. 2026\nJUDr. Otília Belavá\nECLI:SK:KSBA:2026:1322200303.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek\nsenátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: T.. M. O., G.\nXX.XX.XXXX, E. O. A. XXXXX/XA, K., zastúpený advokátkou JUDr. Dominikou Mondočkovou, so sídlom\ngen. Asmolova 1991/28, Zvolen-Môťová, IČO: 54 673 691, proti žalovanej: K.. L. K., G. XX.XX.XXXX, E.\nO. A.Q. XXXXX/XA, K., zastúpená advokátskou kanceláriou Kanisová & Kanis Advokátska kancelária\ns. r. o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460, o vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp.zn.\nB3-65C/3/2022-813 zo dňa 26.05.2025, takto\nrozhodol:\nNapadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp.zn. B3-65C/3/2022-813 zo dňa 26.05.2025 v\ncelom výroku I. p o t v r d z u j e a výrok II. m e n í tak, že:\nŽiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov prvostupňového konania ani odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV pod sp.zn. B3-65C/3/2022-813 zo dňa 26.05.2025 rozhodol o vyporiadaní\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že\n(i) do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal\n- byt č. XXX - Q. nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu «Byt.súbor Q., bytový dom „Q.“» so\nsúpisným číslom XXXXX na A. F. XA Z. K., postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/\nXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,\nzastavanom pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere\n1526 m2 a priľahlom pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo\nvýmere 296 m2 vo veľkosti XXXX/XXXXXX,\n- nebytový priestor č. Q. nachádzajúci sa na -1 suteréne tohto bytového domu spolu so spoluvlastníckym\npodielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na zastavanom a priľahlom\npozemku vo veľkosti 295/523717,\n- nebytový priestor č. X nachádzajúci sa na -1 mezaníne tohto bytového domu vo veľkosti\nspoluvlastníckeho podielu 1272/84931, ku ktorému prislúcha garážové státie č. Q. nachádzajúce\nsa na X. podzemnom podlaží tohto bytového domu, a to spolu so spoluvlastníckym podielom na\nspoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na zastavanom a priľahlom pozemku vo veľkosti\n165882/523717,\nvšetko nachádzajúce sa v katastrálnom území G. M., obec Bratislava-G. M., okres Bratislava T.,\nzapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom,\nv hodnote 306.000,- eur,\n- zostatok na bankovom účte č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom v XXX.K., Q.. A.., vo\nvýške 2.975,40 eur,\n\n- zostatok na bankovom účte č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom v A. A., Q..A.., vo výške\n1.661,02 eur,\n- zostatok na bankovom účte č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom v A. A., Q..A.., vo výške\n1.385,13 eur,\n(ii) do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal\n- pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X - vinica vo výmere 175 m2, pozemok parcely registra „C“ č.\nXXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 96 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X\n- ostatná plocha vo výmere 133 m2 a stavbu rodinného domu so súpisným č. XXXX na M. F. XX Z. K.,\npostavenom na pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/X, nachádzajúce sa v katastrálnom území Z.,\nobec Bratislava-G. M., okres Bratislava T., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným\núradom Bratislava, katastrálnym odborom, v hodnote 140.000,- eur,\n- zostatok na bankovom účte č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom v A. A., Q..A.., vo výške\n231,08 eur,\n(iii) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 46.118,12 eur do 60\ndní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 % (výrok II.).\n2. Žalobou doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava III dňa 21.01.2022 (od 01.06.2023 Mestský\nsúd Bratislava IV) sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej\nlen „BSM“) na tom skutkovom základe, že manželstvo sporových strán bolo uzatvorené dňa 30.09.2016,\nrozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 37P/107/2020-151 zo dňa 24.06.2021\n(právoplatné dňa 22.07.2021), kedy zároveň zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo. V priebehu\nmanželstva nadobudli so žalovanou nehnuteľnosti: (i) byt na A.Č. F. XA Z. K., ktorého všeobecná trhová\nhodnota ku dňu rozhodnutia súdu je 306.000,- eur, ktorý žalobca navrhol prikázať do jeho výlučného\nvlastníctva, pretože v ňom doposiaľ býva a uhrádza všetky náklady spojené s jeho užívaním, (ii) dom\na pozemky na M. F. XX Z. K. vo všeobecnej trhovej hodnote 140.000,- eur, ktoré navrhol prikázať do\nvýlučného vlastníctva žalovanej z dôvodu, že bezprostredne susedia s pozemkami patriacimi otcovi\nžalovanej, ktoré sú zaťažené vecným bremenom spočívajúcim v nerušenom užívaní inžinierskych sietí\na v práve vstupu, prechodu a prejazdu cez ne. Zhoda na takomto rozdelení spoločných nehnuteľností\nbola medzi sporovými stranami od počiatku súdneho konania až do decembra 2024, kedy žalovaná\nprvýkrát vzniesla so zreteľom na svoju platobnú neschopnosť požiadavku, aby dom a pozemky na M.\nF. XX Z. K. boli vyporiadané prikázaním do podielového spoluvlastníctva sporových strán s rovnosťou\npodielov. Žalobca s takýmto návrhom nesúhlasil, keďže na takýto výnimočný spôsob vyporiadania\nBSM nie sú splnené podmienky, lebo žalovaná je dostatočne solventná na vyplatenie vyrovnacieho\npodielu žalobcovi, a takýto spôsob vyporiadania by následne viedol k sporu o zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva. Ďalej žalobca navrhol vyporiadať zostatky finančných prostriedkov na\nbankovom účte žalobcu vedenom v XXX.K., Q.. A.., pod č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume\n2.975,40 eur, v A. A., Q..A.., pod č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 365,02 eur, a zostatok\nfinančných prostriedkov na bankovom účte žalovanej vedenom v A. A., Q..A.., pod č. A. XXXX XXXX\nXXXX XXXX XXXX v sume 231,08 eur. Žalobca k zostatku na svojom bankovom účte vedenom v A. A.T.,\nQ..A.., ktorý bol podľa výpisu z účtu až vo výške 2.565,02 eur uviedol, že finančné prostriedky v sume\n2.200,- eur mu vlastnícky nepatria, a tak nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM (ide o prostriedky,\nktoré mu boli zverené tretími osobami na zaplatenie ceny zájazdu do Chorvátska pre deväť osôb od\n28.08.2021 do 04.09.2021), preto predmetom vyporiadania môže byť len suma 365,02 eur (2.565,02\neur - 2.200,- eur). Vo vzťahu k sporiacemu účtu vedený v A. A., Q..A.., pod č. A. XXXX XXXX XXXX\nXXXX XXXX žalobca uviedol, že finančné prostriedky ku dňu zániku BSM v sume 1.385,13 eur netvoria\npredmet BSM, ale ide o výlučné prostriedky, ktoré získal žalobca ako výťažok z predaja svojho bytu\nna B. F. XX Z. K., ktorý nadobudol ako výlučný vlastník ešte pred uzavretím manželstva so žalovanou.\nŽalobca navrhol pri vyporiadaní BSM započítať vnos sporových strán, a to vnos žalobcu pozostávajúci\n(a) z preddavku na kúpnu cenu bytu na A. F. XA Z. K. vo výške 34.510,80 eur zaplatený dňa 08.03.2016\npred uzavretím manželstva sporových strán a zo zvyšku prvej časti kúpnej ceny tohto bytu vyúčtovanej\nza vykonanie klientskych zmien na tomto byte vo výške 3.437,74 eur, ktorá bola zaplatená z finančných\nprostriedkov darovaných žalobcovi jeho matkou, a preto netvoria BSM sporových strán; (b) z časti kúpnej\nceny domu a pozemkov na M.E. F. XX Z. K. vo výške 99.000,- eur, ktoré žalobca získal ako výťažok\nz predaja svojho bytu vo výlučnom vlastníctve na B. F. XX Z. K.; (c) z vykonaných anuitných splátok\nspoločného hypotekárneho úveru v čase po zániku BSM v súhrnnej výške 142.865,38 eur, a (d) vnos\n\nžalovanej vo výške 5.000,- eur, ktorý zo svojho výlučného majetku použila na úhradu časti kúpnej ceny\ndomu a pozemkov na M. F. XX Z. K.. Na vyrovnanie svojho podielu žalobca navrhol prisúdiť sumu vo\nvýške 49.725,29 eur (ostatným návrhom zo dňa 27.02.2025).\n3. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe písomne a aj v ústnych vyjadreniach potvrdila, že do masy BSM patrí\nbyt na A. F. XA Z. K. vo všeobecnej trhovej hodnote 306.000,- eur, dom a pozemky na M. F. XX Z. K.\nvo všeobecnej trhovej hodnote 140.000,- eur ku dňu rozhodnutia súdu. Z hľadiska vyporiadania navrhla\nnehnuteľnosti na M. F. prikázať do podielového spoluvlastníctva s veľkosťou spoluvlastníckych podielov\n1/2 k celku pre každého s odôvodnením, že nemá reálne prostriedky na vyplatenie žalobcu, aktuálne\nje nezamestnaná a tiež pre zhoršujúci sa zdravotný stav ich spoločného syna a s tým spojené zvýšené\nvýdavky. Navrhla zohľadniť pri vyporiadaní BSM zostatky finančných prostriedkov na jej bankovom účte\nvedenom v A. A., Q..A.., v sume 231,08 eur, ako aj na bankovom účte žalobcu vedenom v XXX.K.,\nQ.. A.., v sume 2.975,40 eur. Tvrdenia žalobcu, že by suma 2.200,- eur na bankovom účte žalobcu\nvedenom v A. A., Q..A.. pod č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a suma 1.385,13 eur na sporiacom\núčte žalobcu vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., pod č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, nepatrila\ndo BSM, považuje za nepreukázané, a preto navrhla zohľadniť zostatky na týchto bankových účtoch\nžalobcu vo výške, aká bola potvrdená výpismi z týchto účtov. Žalovaná tiež navrhla pri vyporiadaní\nzapočítať vnos sporových strán do BSM a to vnos žalovanej vo výške 5.000,- eur použitý na úhradu\nčasti kúpnej ceny domu a pozemkov na M.E. F. XX Z. K., vnos žalobcu vo výške 37.948,54 eur použitý\nna úhradu časti kúpnej ceny bytu na A. F. XA Z. K. a vnos vo výške 22.947,21 eur použitý na úhradu\nanuitných splátok spoločného hypotekárneho úveru v čase po zániku manželstva sporových strán.\nSolidárny záväzok z hypotekárneho úveru, ktorý bol sporovým stranám poskytnutý Poštovou bankou,\na.s., na financovanie kúpy bytu na A. F. XA Z. K., navrhla žalovaná vyporiadať tak, že ho v celosti t. j.\nvo výške nesplateného zostatku ku dňu rozvodu manželstva sporových strán v sume 129.719,83 eur\npreberie žalobca, ktorý žiada tento byt prikázať do jeho výlučného vlastníctva. Vnos žalobcu, ktorý mal\nbyť použitý na úhradu časti kúpnej ceny domu a pozemkov na M. F. XX Z. K. vo výške 99.000,- eur,\nžalovaná rozporovala, no v podaní zo dňa 02.12.2024 ich sama zohľadnila pri výpočte vyrovnacieho\npodielu, no vo svojich ostatných podaniach doručených súdu dňa 17.03.2025 a 23.05.2025 ich opätovne\nopomína. Žalovaná na vyrovnanie svojho podielu svojím podaním zo dňa 23.05.2025 navrhla prisúdiť\nsumu vo výške 61.270,52 eur.\n4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, ods. 3, §\n150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že sporové strany uzavreli\nmanželstvo dňa 30.09.2016, ktoré bolo rozvedené rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava III\npod sp.zn. 37P/107/2020-151 zo dňa 24.06.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.07.2021 a k\nuvedenému dátumu zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Medzi stranami nebolo sporné, že\npočas trvania manželstva nadobudli nehnuteľnosti:\n-vedené na LV č. XXXX Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie\nG. M., obec Bratislava-G. M., okres Bratislava T.\n(a) byt č. XXX - Q. nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu «Byt.súbor Q., bytový dom „Q.“» so\nsúpisným číslom XXXXX na A.A. F. XA Z. K., postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/\nXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,\nna zastavanom pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere\n1526 m2 a na priľahlom pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo\nvýmere 296 m2 vo veľkosti 7176/523717,\n(b) nebytový priestor č. Q. nachádzajúci sa na -1 suteréne tohto bytového domu spolu so\nspoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na zastavanom\na priľahlom pozemku vo veľkosti 295/523717,\n(c) nebytový priestor č. X nachádzajúci sa na -1 mezaníne tohto bytového domu vo veľkosti\nspoluvlastníckeho podielu 1272/84931, ku ktorému prislúcha garážové státie č. Q. nachádzajúce\nsa na X. podzemnom podlaží tohto bytového domu, a to spolu so spoluvlastníckym podielom na\nspoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na zastavanom a priľahlom pozemku vo veľkosti\n165882/523717,\n(ďalej len „byt na A. F.“), ktoré nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 24.10.2018, na základe ktorej\nbol povolený vklad spoluvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností rozhodnutím Okresného úradu\nBratislava, katastrálneho odboru zo dňa 18.01.2019 č. V-35915/2018.\nVšeobecnú trhovú hodnotu bytu na A. F. ku dňu rozhodnutia mal súd preukázanú znaleckým posudkom\nč. XXX/XXXX vypracovaný znalkyňou Ing. Mgr. Janou Pecníkovou, a to v sume 306.000,- eur. Sporové\n\nstrany zhodne navrhli, aby byt na A. F. bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý ho aktuálne\nobýva. Žalovanej tak potom patrí nárok na vyrovnanie jej podielu vo výške jednej polovice zo zistenej\nhodnoty nehnuteľnosti, a to v sume 153.000,- eur.\n- vedené na LV č. XXXX Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie\nZ., obec Bratislava-G. M., okres Bratislava T.\n(a) pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X - vinica vo výmere 175 m2,\n(b) pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 96 m2,\n(c) pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X - ostatná plocha vo výmere 133 m2,\n(d) stavba rodinného domu so súpisným č. XXXX na M. F. XX Z. K., postavenom na pozemku parcely\nregistra „C“ č. XXXXX/X,\n(ďalej len „dom a pozemky na M. F.“), ktoré nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 30.08.2019, na základe\nktorej bol povolený vklad spoluvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností rozhodnutím Okresného\núradu Bratislava, katastrálneho odboru zo dňa 24.10.2019 č. V-26087/2019.\nVšeobecnú trhovú hodnotu domu na M. F. Z. K. ku dňu rozhodnutia mal súd preukázanú znaleckým\nposudkom č. XXX/XXXX vypracovaný znalkyňou Ing. Mgr. Janou Pecníkovou, a to v sume 140.000,- eur.\nSúd vyporiadal tento dom a pozemky tak, že ich prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, nakoľko\ntento spôsob vyporiadania považoval za účelný a racionálny preto, že ide o pozemky bezprostredne\nsusediace s pozemkami parcely registra „C“ č. XXXXX/X Q. XXXXX/X, ktorých výlučným a dlhoročným\nvlastníkom je otec žalovanej, pričom v prospech vlastníka týchto vyporiadavaných pozemkov zároveň\nsvedčí právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúceho v nerušenom užívaní inžinierskych sietí\n- vodovodného potrubia, elektrického vedenia a v práve vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými\nvozidlami a inými vozidlami, strojmi a mechanizmami za účelom údržby inžinierskych sietí vo vzťahu\nk uvedeným pozemkom vo vlastníctve otca žalovanej, ktoré sú týmto vecným bremenom zaťažené,\nso zreteľom na aktuálny vecnoprávny vzťah medzi vyporiadanými pozemkami a pozemkami patriacimi\notcovi žalovanej, ktorých výlučnými vlastníkmi by sa tak stali priami pokrvní príbuzní - otec a dcéra, čo je\nprirodzene väčšou zárukou pre ich pokojnejšie užívanie a lepšie vzájomné susedské vzťahy, než by tomu\nbolo pri post-afinitnom rodinnom vzťahu medzi rozvedeným manželom a svokrom, a tiež do budúcnosti\notvára jednoduchšiu možnosť pre prípadné spoločné užívanie oboch týchto nehnuteľností či pre ich\npraktické scelenie. Taktiež súd prihliadol na zásadu, podľa ktorej sa veci zo zaniknutého bezpodielového\nspoluvlastníctva majú medzi rozvedených manželov rozdeliť tak, aby čiastka, ktorú je jeden z manželov\npovinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najnižšia (porov. rozsudok\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 264/2001, ktorý je s ohľadom na výkladové pravidlo\npríbuznosti právnych poriadkov aplikovateľný aj v slovenskom právnom prostredí), a to v kontexte\nvyporiadania najvyššej majetkovej hodnoty sporových strán (bytu na Sliačskej ulici) jej prikázaním\ndo výlučného vlastníctva žalobcu. Pri vyporiadaní tejto nehnuteľnosti súd prvej inštancie nevyhovel\nnávrhu žalovanej na prikázanie týchto nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva sporových strán\nvo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vyporiadanie\npredmetu bezpodielového spoluvlastníctva jeho prikázaním do podielového spoluvlastníctva oboch\nbývalých manželov súdna prax síce pripúšťa, ale len výnimočne, a to so zreteľom na osobitné okolnosti\nkonkrétneho prípadu. Z výpisu z bankového účtu žalovanej vedeného v Č. U. K., Q..A.., pod č. A.\nXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie od júla 2023 do decembra 2024 je zrejmý vysoký obrat\nfinančných prostriedkov vrátane relatívne pravidelných vkladov hotovosti či prijatých platieb v stovkách\naj v tisíckach eur, a preto nemožno považovať za preukázané, že by sa tento spôsob vyporiadania\nnehnuteľností na M. F., javil ako zjavne neprimeraný majetkovým pomerom žalovanej z dôvodu, že\nby žalovaná nedisponovala žiadnymi alebo nedostatočnými finančnými prostriedkami, ktoré by jej\nobjektívne neumožňovali zaplatiť vyrovnací podiel či jeho zaplatenie (napr. aj prostredníctvom úveru) by\nbolo pre ňu obzvlášť ťaživé, a skutočnosť, že nie je možné predpokladať, že by žalovanej bol poskytnutý\núver, zostala len v rovine domnienky, ktorá nebola v konaní žiadnym relevantným dôkazom preukázaná.\nSúd prvej inštancie tak uzavrel, že žalobcovi patrí nárok na vyrovnanie jeho podielu vo výške jednej\npolovice zo zistenej hodnoty tohto domu a pozemkov, a to v sume 70.000,- eur.\nV odsekoch 12. a v celom odseku 13. napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie odôvodnil\nvyporiadanie dlhov, keď zo zmluvy o úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.10.2018 zistil,\nže sporovým stranám vznikol počas trvania BSM spoločný záväzok - dlh z hypotekárneho úveru\nposkytnutého O. K., Q..A.. (terajšie obchodné meno XXX.K., Q.. A..). Medzi stranami nebolo sporné, že\npo zániku BSM splácal tento dlh výlučne žalobca, ktorý za obdobie od augusta 2021 do októbra 2023\nzaplatil celkom 27 anuitných (mesačných) splátok úveru v súhrnnej výške 12.159,99 eur (27 x 450,37\neur) a následne platbou zo dňa 13.11.2023 uhradil celý zostatok úveru vo výške 119.918,17 eur, čím dlh z\n\ntejto zmluvy zanikol. Táto platba - ako vyplýva z výpisu úverového účtu vedeného v Č. U. K., Q..A.., pod č.\nA. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX - bola vykonaná refinancujúcou Č. U. K., Q..A.., na základe zmluvy o\nposkytnutí úveru na bývanie reg. č. XXXXXX zo dňa 02.12.2022, ktorou bol dovtedajší hypotekárny úver\nposkytnutý O. K., Q..A.., obom sporovým stranám ako spoludlžníkom, v celosti splatený a nahradený\nnovým hypotekárnym úverom, ktorého jediným dlžníkom je výlučne žalobca. Vzhľadom na to, že dlh\nzo spoločného hypotekárneho úveru poskytnutého O. K., Q..A.., v čase rozhodnutia súdu neexistuje (v\ncelom rozsahu zanikol jeho splatením), nemožno ho prikázať k úhrade žiadnej sporovej strane. Súd mal\npreukázané, že žalobca za obdobie po zániku BSM dňa 22.07.2021 zaplatil zo svojho výlučného majetku\nna splátky a následne zostatok tohto spoločného hypotekárneho úveru sumu 132.078,16 eur (12.159,99\neur + 119.918,17 eur), preto je oprávnený požadovať, aby sa mu z tejto sumy, ktorú zo svojho vynaložil\nna úhradu spoločného dlhu (ktorú vniesol do BSM), uhradila jedna polovica vo výške 66.039,08 eur.\nĎalej medzi stranami nebolo sporné, že žalobca zo svojho výlučného majetku vniesol do BSM sumu\n37.948,54 eur, ktorá pozostáva:\n(a) z preddavku na kúpnu cenu bytu na A. F. vo výške 34.510,80 eur uhradený dňa 08.03.2016 (pred\nuzavretím manželstva sporových strán),\n(b) zo zvyšku prvej časti kúpnej ceny bytu na A.A. F. (vyúčtovanej za ocenenie klientskych zmien\nkupovaného bytu) vo výške 3.437,74 eur uhradenej dňa 24.08.2017 z finančných prostriedkov, ktoré boli\nžalobcovi darované jeho matkou, a preto podľa § 143 OZ netvorili predmet BSM (potvrdenie o platbe\ndňa 03.02.2017 vo výške 3.490,- eur z bankového účtu matky žalobcu B. O. v prospech bankového účtu\nžalobcu vedeného v A. A., Q..A.., pod č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s poznámkou pre príjemcu\n„M. od maminy“). Žalobca je tak oprávnený požadovať, aby sa mu z tejto sumy, ktorú zo svojho vynaložil\nna spoločný majetok, uhradila jedna polovica vo výške 18.974,27 eur.\nSúd prvej inštancie mal tiež preukázané, ako odôvodnil v celom odseku 15. napadnutého rozhodnutia,\nže žalobca vniesol do BSM zo svojho vlastného majetku sumu 94.000,- eur, ktorá bola použitá na kúpu\ndomu a pozemkov na M. F. Z. K. v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.2019 (potvrdenie o platbe zo\ndňa 31.10.2019 vo výške 94.000,- eur z bankového účtu žalobcu vedeného v A. A., Q..A.., pod č. A.\nXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v prospech bankového účtu predávajúceho T.. T. O. s poznámkou pre\npríjemcu „realizácia v zmysle zmluvy o vinkulácii zo dňa 27.08.2019“). Tieto finančné prostriedky žalobca\nzískal ako výťažok z predaja svojho bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným č.\nXXX na B. F. XX Z. K. (výlučné vlastníctvo nadobudol rozhodnutím príslušného katastrálneho orgánu o\npovolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 23.11.2009 č. V-24712/09), keď\nako predávajúcemu mu boli vyplatené zo strany kupujúcich M. Q. Q. M. v zmysle kúpnej zmluvy zo\ndňa 01.08.2019 dvomi platbami z 09.08.2019 v sume 50.000,- eur a 50.293,13 eur. Súd prvej inštancie\ntak uzavrel, že žalobca je oprávnený požadovať, aby sa mu zo sumy 94.000,- eur, ktorú vynaložil na\nspoločný majetok, uhradila jedna polovica vo výške 47.000,- eur.\nSúd prvej inštancie v celom odseku 16. napadnutého rozhodnutia odôvodnil zhodné tvrdenia sporových\nstrán, že každá z nich vzniesla do BSM zo svojho vlastného majetku sumu 5.000,- eur, ktorá bola použitá\nna kúpu domu a pozemkov na M. F. v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.2019, a preto každá zo\nsporových strán je oprávnená požadovať, aby sa jej zo sumy 5.000,- eur, ktorú zo svojho vynaložila na\nspoločný majetok, uhradila jedna polovica vo výške 2.500,- eur.\nPočas trvania manželstva boli sporové strany majiteľmi bankových účtov, na ktorých mali vložené\nfinančné prostriedky z vyplatenej mzdy resp. iných príjmov, ktoré tvoria predmet BSM:\n- žalobca bol ku dňu 22.07.2021 výlučným majiteľom\n(a) bežného účtu č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v XXX.K., Q.. s., s účtovným zostatkom\nv sume 2.975,40 eur,\n(b) bežného účtu č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v A. A., Q..A.., s účtovným zostatkom\nv sume 1.661,02 eur,\n(c) sporiaceho účtu č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v A. A., Q..A.., s účtovným zostatkom\nv sume 1.385,13 eur.\n- žalovaná bola ku dňu 22.07.2021 výlučnou majiteľkou bežného účtu č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX\nXXXX vedeného v A. A., Q..A.., s účtovným zostatkom v sume 231,08 eur.\nSúd prvej inštancie tieto aktíva vyporiadal tak, že ich v celosti prikázal tomu z bývalých manželov, kto\nbol majiteľom toho-ktorého bankového účtu, na ktorom sa v čase zániku BSM nachádzali. Žalobca je\ntak oprávnený požadovať jednu polovicu zo sumy účtovného zostatku na bežnom účte žalovanej a to\nvo výške 115,54 eur (1/2 z 231,08 eur); žalovaná je oprávnená požadovať jednu polovicu zo sumy\núčtovných zostatkov na bankových účtoch žalobcu a to vo výške 3.010,775 eur (1/2 z 2.975,40 eur +\n1.661,02 eur + 1.385,13 eur).\n\nV celom odseku 18. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil stav a pohyb na bankovom\núčte žalobcu č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v A. A.G., Q..A.., na ktorom účtovný\nzostatok ku dňu zániku BSM k 22.07.2021 bol v sume 2.565,02 eur, avšak z tejto sumy boli vo vlastníctve\nžalobcu len finančné prostriedky vo výške 1.661,02 eur a tvorili predmet BSM.\nV celom odseku 20. napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie odôvodnil vyporiadanie BSM tak, že\ndo výlučného vlastníctva žalobcu prikázal byt na A.C. F. Z. K. a zostatky na bankových účtoch žalobcu,\na do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal dom a pozemky na M. F. Z. K. a zostatok na bankovom\núčte žalovanej. Titulom vyrovnania uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi jeho podiel v sume\n46.118,12 eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výšku vyrovnacieho podielu súd\nprvej inštancie určil z vyporiadavaných aktív (nehnuteľností a zostatkov na bankových účtoch sporových\nstrán) v sume 452.252,63 eur. Od tejto sumy odpočítal vnos žalobcu (vlastné finančné prostriedky na\nspoločný dlh z hypotekárneho úveru po zániku BSM, na kúpu spoločnej nehnuteľnosti na M. F.) v sume\n269.026,70 eur a vnos žalovanej (vlastné finančné prostriedky na kúpu spoločnej nehnuteľnosti na\nM. F.) v sume 5.000,- eur. Tento rozdiel vo výške 178.225,93 eur (452.252,63 eur - 269.026,70 eur 5.000,- eur) je určujúci pre vyčíslenie výšky vyporiadaných podielov pre každú zo sporových strán, ktorý\npri rovnosti podielov predstavuje sumu jednej polovice z tejto hodnoty, čo je 89.112,965 eur. Konečná\nvýška podielov sporových strán na aktívach v prípade žalobcu je suma 358.139,665 eur (základná suma\npodielu 89.112,965 eur + vnos žalobcu 269.026,70 eur) a v prípade žalovanej je to suma 94.112,965\neur (základná suma podielu 89.112,965 eur + vnos žalovanej 5.000,- eur); súčet oboch čiastok tak dáva\ncelkovú hodnotu aktív BSM vo výške 452.252,63 eur. Pokiaľ žalovaná pri vyporiadaní získala majetok v\nhodnote 140.231,08 eur, hoci jej vyporiadací podiel na aktívach predstavuje len sumu 94.112,965 eur, v\nrámci vyporiadania BSM má tak povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie sumu 46.118,115 eur.\nO trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP tak, že\nžalobcovi ako procesne úspešnej strane priznal proti procesne neúspešnej žalovanej, nárok na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu, čo odôvodnil v odsekoch 21. až 21.3. napadnutého rozhodnutia.\n5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná v celom rozsahu, z odvolacích dôvodov\npodľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok Mestského súdu\nBratislava IV sp. zn. B3-65C/3/2022-813 zo dňa 26.05.2025 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie a rozhodnutie.\n6. Žalovaná namieta, že už v konaní pred súdom prvej inštancie vyjadrila nesúhlas s nadobudnutím\nvýlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X - vinica vo\nvýmere 175 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 96\nm2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X - ostatná plocha vo výmere 133 m2 a stavba rodinného\ndomu so súpisným č. XXXX na M. F. XX Z. K., postavenom na pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/X,\nnachádzajúce sa v katastrálnom území Z., obec Bratislava-G. M., okres Bratislava T., zapísané na liste\nvlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, spolu v hodnote\n140.000,- eur a navrhla, aby predmetná nehnuteľnosť bola vyporiadaná prikázaním do podielového\nspoluvlastníctva oboch sporových strán. Svoje stanovisko odôvodnila svojimi osobnými a majetkovými\npomermi s tým, že je dlhodobo nezamestnaná, nie z dôvodu neochoty pracovať, ale z dôvodu osobnej\na celodennej starostlivosti o spoločné maloleté dieťa, ktoré trpí poruchou autistického spektra. Dieťa\nvzhľadom na zdravotný stav navštevuje predškolské zariadenie len v obmedzenom rozsahu (niekoľko\nhodín denne) a zvyšok dňa vyžaduje prítomnosť a starostlivosť matky/žalovanej. Táto situácia objektívne\nznemožňuje žalovanej vykonávať akékoľvek riadne zamestnanie a zabezpečiť si stabilný príjem.\nŽalovaná tak nie je schopná finančne zabezpečiť správu ďalšej nehnuteľnosti ani uhradiť tak vysoký\nvyrovnací podiel. Uvedené skutočnosti boli v konaní preukázané, napriek tomu sa súd prvej inštancie\ns týmito zásadnými argumentmi v rozsudku vôbec náležite nevysporiadal, ale len uviedol, že „... ide o\npozemky bezprostredne susediace s pozemkami parcely registra „C“ č. XXXXX/X Q. XXXXX/X, ktorých\nvýlučným a dlhoročným vlastníkom je otec žalovanej, pričom v prospech každodobého vlastníka týchto\nvyporiadavaných pozemkov zároveň svedčí právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúceho v\nnerušenom užívaní inžinierskych sietí - vodovodného potrubia, elektrického vedenia a v práve vstupu,\nprechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami a inými vozidlami, strojmi a mechanizmami za účelom\núdržby inžinierskych sietí vo vzťahu k uvedeným pozemkom vo vlastníctve otca žalovanej, ktoré sú týmto\nvecným bremenom zaťažené. ...“. Takéto odôvodnenie samo osebe nemôže odôvodňovať prikázanie\npozemkov osobe, ktorá jasne deklarovala svoj nesúhlas a nemá reálne možnosti sa o túto nehnuteľnosť\nriadne starať. Nemožno žalovanú nútiť nadobudnúť majetok, ak to pre ňu znamená objektívnu záťaž,\n\nktorú nie je schopná reálne niesť (náklady na údržbu, dane, poplatky, alebo povinnosť vyplatiť vyrovnací\npodiel).\n7. Žalovaná namieta tvrdenie súdu prvej inštancie, ktorý z obratu na účte žalovanej vedený v Č. U.\nK., Q..A.., pod č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie od júla 2023 do decembra 2024,\nusúdil, že žalovaná má dostatočné množstvo finančných prostriedkov na úhradu vyrovnacieho podielu.\nŽalovaná má zato, že z obratu nemožno automaticky vyvodiť solventnosť, ani schopnosť žalovanej\nvyplatiť vyrovnací podiel. Takýto záver súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, pretože súd vôbec\nneskúmal povahu jednotlivých transakcií.\n8. Žalovaná namieta odôvodnenie súdu prvej inštancie, „... Skutočnosť, že nie je možné predpokladať,\nže by žalovanej bol poskytnutý úver, zostala len v rovine domnienky, ktorá nebola v konaní žiadnym\nrelevantným dôkazom preukázaná. ...“ a uviedla, že pri svojej životnej situácii (dlhodobo nezamestnaná,\nstarostlivosť o dieťa s ochorením autistického spektra, absencia stabilného príjmu), nemá reálne šancu\nzískať úver.\n9. Žalovaná namieta tvrdenie súdu prvej inštancie, že „nie sú splnené osobitné predpoklady“ na\nprikázanie nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, a poukázala na existenciu osobitných\npredpokladov ktoré už uviedla, a to:\n- dlhodobá nezamestnanosť žalovanej z dôvodu starostlivosti o spoločného syna s ochorením\nautistického spektra, nemožnosť zamestnať sa z tohto dôvodu, nemožnosť zaobstarania stabilného\npríjmu, nemožnosť získania úveru. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie vydal nesprávne\nrozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnych a nedostatočných\nskutkových zisteniach. Rozhodnutie je bez riadneho a dostatočného odôvodnenia, čím bolo porušené\nprávo žalovanej na súdnu ochranu zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Nesprávne skutkové\nzistenie (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) spočíva v tom, že súd nezohľadnil zdravotný stav spoločného\ndieťaťa a z neho vyplývajúcu potrebu celodennej starostlivosti žalovanej, súd neprihliadol na objektívnu\nnezamestnanosť žalovanej a jej nemožnosť získať príjem, súd nezohľadnil nesúhlas žalovanej s\nnadobudnutím nehnuteľnosti. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) spočíva v\ntom, že podľa § 150 Občianskeho zákonníka má súd pri vyporiadaní prihliadať aj na potreby maloletých\ndetí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, pričom súd prvej inštancie tieto kritériá úplne\nignoroval. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre žalovanú ekonomicky likvidačné a nereflektuje zásadu\nspravodlivého usporiadania vzťahov medzi bývalými manželmi.\n10. Žalovaná namieta rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti o náhrade trov konania a poukázala\nna potrebu rozlišovania medzi plným a čiastočným úspechom s tým, že čiastočný úspech sa môže\nblížiť plnému úspechu, no na strane druhej si možno predstaviť situácie, v ktorých je pomer úspechu\nstrán v spore približne rovnaký. Napriek tomu, že obe sporové strany pozmenili svoje počiatočné\nnávrhy, vo výsledku mal okresný súd za to, že úspešný v spore bol žalobca. Taktiež s poukazom na\nodôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania v odseku 21. napadnutého\nrozhodnutia, žalovaná poukázala na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré uviedla už v súdnom\nkonaní a opakovane ich uvádza aj v odvolaní (sporové strany sú rodičmi mal. syna, ktorý trpí poruchou\nautistického spektra, mal. syn je v starostlivosti matky a s otcom sa stretáva len raz týždenne v\nCDR F., zdravotný stav mal. syna si vyžaduje permanentne starostlivosť žalovanej, mal. syn môže\nchodiť do predškolského zariadenia len na pár hodín denne, matka si z dôvodu starostlivosti o mal.\nsyna nemôže nájsť zamestnanie, ktoré by jej prinášalo stabilný príjem potrebný na to, aby sa o\nprikázanú nehnuteľnosť mohla riadne starať a znášať náklady s tým spojené, žalovaná je tak dlhodobo\nnezamestnaná). Vzhľadom na uvedené je namieste aplikácia § 257 CSP. Žalovaná tiež poukázala a\naj citovala z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 17/2009 „... Pri posudzovaní okolností\nhodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých\núčastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v\nkonaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu\na jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči\núčastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. ...“ Taktiež citovala z komentára k Civilnému\nsporovému poriadku, 2. vydanie, 2022 (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič\na kol.): „... Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne,\nosobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných\nustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola\n\nvýnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu\nnároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). ...“. V závere žalovaná uviedla, že jej osobné a\nmajetkové pomery neumožňujú znášať trovy konania, preto priznať náhradu trov žalobcovi v plnom\nrozsahu je voči žalovanej neprimerané a nespravodlivé.\n11. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne podaním zo dňa 24.09.2025 s tým, že sa v\ncelom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, rozsudok je zákonný, nakoľko\nsúd prvej inštancie sa dôkladne oboznámil so skutkovým stavom veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v\nsúlade s procesnými zásadami, rozsudok je precízne spracovaný, a preto je možné právny názor súdu\nprvej inštancie považovať za zdôvodnený dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom. Žalobca navrhol\nodvolaciemu súdu, aby rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-65C/3/2022-813 zo dňa\n26.05.2025 potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.\n12. Žalobca považuje odvolanie žalovanej s ohľadom na dôvody v ňom uvedené za účelové, s úmyslom\noddialiť plnenie. K návrhu na prikázanie nehnuteľností M. do podielového spoluvlastníctva sporových\nstrán, žalobca uviedol, že je v rozpore so zásadou efektívnosti a hospodárnosti. Sama žalovaná\nnavrhovala, aby nehnuteľnosti M. boli prikázané do jej výlučného vlastníctva, s čím žalobca súhlasil, aby\nstrany mohli dospieť k dohode. Žalovaná po skoro 2 rokoch zmenila svoj názor a zrazu (december 2024)\nnavrhla, že aj nehnuteľnosti M. majú byť prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu. K uvedenému\nžalobca už pred súdom prvej inštancie uviedol, že aktuálne nemá možnosť vziať si ďalší úver, ako\ntomu bolo pred 2 rokmi, kedy ešte mal podmienky na to, aby si zabezpečil prostriedky na vyplatenie\nvyrovnacieho podielu žalovanej. Vzťahy medzi žalobcom a žalovanou sú extrémne narušené a to aj s\nrodinnými príslušníkmi žalovanej, preto by nebolo vhodné, aby nehnuteľnosti M. nadobudol žalobca,\nnakoľko by bolo komplikované ich užívanie vzhľadom na vecné bremeno spočívajúce v nerušenom\nužívaní inžinierskych sietí - vodovodného potrubia, elektrického vedenia a v práve vstupu, prechodu\npeši a prejazdu motorovými vozidlami a inými vozidlami, strojmi a mechanizmami za účelom údržby\ninžinierskych sietí vo vzťahu k pozemkom vo vlastníctve otca žalovanej, ktoré sú týmto vecným\nbremenom zaťažené (súd prvej inštancie uvedené pri svojom rozhodovaní správne zohľadnil v odseku\n11.1. psím. a) napadnutého rozsudku). Vzhľadom na extrémne narušené vzťahy medzi žalobcom a\nžalovanou by bolo v rozpore so zásadou efektívnosti a hospodárnosti súdneho konania, aby tieto\nnehnuteľnosti nadobudli strany sporu do podielového spoluvlastníctva, nakoľko takéto rozhodnutie by\nviedlo len k ďalšiemu súdnemu konaniu - vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.\nZároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že v rámci konania o vyporiadanie BSM nesúhlas žalovanej s\ntým, aby boli nehnuteľnosti M. prikázané do jej výlučného vlastníctva, nie je dôvodom, aby súd zaniknuté\nBSM nevyporiadal. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právny názor Okresného súdu Trenčín,\nktorý uviedol vo svojom rozhodnutí sp. zn. 13C/281/2014 zo dňa 29.04.2019 (rozsudok potvrdený\nKrajským súdom v Trenčíne sp. zn. 27Co/141/2019 zo dňa 21.07.2020) „... V odôvodnení svojho\nrozhodnutia uviedol, že nebolo medzi stranami sporné, aký majetok nadobudli počas trvania manželstva,\na teda, čo tvorí masu vyporiadavaného majetku. V danom prípade žalobca prejavil záujem len o\nbicykel Author, s čím žalovaná súhlasila a preto túto vec prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. O\nostatné veci neprejavila záujem ani jedna strana. Súd preto nehnuteľnosti patriace do BSM prikázal do\nvýlučného vlastníctva žalovanej, a to aj napriek jej nesúhlasu, nakoľko nesúhlas tej ktorej strany sporu\ns prikázaním veci do jej výlučného vlastníctva nie je dôvodom pre to, aby súd takýmto spôsobom BSM\nnevyporiadal. ...“.\nŽalobca tiež zdôraznil, že rozhodnutie, ktorým by BSM bolo vyporiadané tým spôsobom, že spoločná\nnehnuteľnosť bude prikázaná do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, je výnimočné a\nodôvodnené viacerými podmienkami (napr. k nehnuteľnosti majú obaja účastníci určitý vzťah pre ktorý\nobaja nehnuteľnosť žiadajú pre seba, účastníci nedisponujú inou nehnuteľnosťou, ktorou by sa riešila\nich bytová otázka a prípadná výplata druhým účastníkom na kúpu inej nehnuteľnosti nepostačuje), ktoré\nako počas konania pred súdom prvej inštancie už uviedol, nie sú splnené. A pokiaľ nie sú zistené\ndôležité dôvody pre výnimočné rozhodnutie o vyporiadaní veci v BSM jej prikázaním do podielového\nspoluvlastníctva bývalých manželov, judikatúra sa prikláňa výlučne k prikázaniu veci do výlučného\nvlastníctva jedného z manželov.\nK finančným možnostiam ktoré žalovaná namieta, žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa v\nodseku 11.2. napadnutého rozhodnutia s touto otázkou správne vyporiadal. Zároveň poukázal na\nsvoje vyjadrenie zo dňa 27.02.2025, v ktorom uviedol, že žalovaná v inom súdnom konaní (konanie o\núprave práv a povinností k maloletému zo strany otca a vzájomnom návrhu o zvýšenie výživného zo\nstrany matky), žiadala zvýšiť výživné a tiež žiadala o oslobodenie poplatkov a preddavkov na znalecké\n\ndokazovanie, ktoré odôvodnila jej nepriaznivými majetkovými príjmami a pomermi, kedy sa dostáva\npravidelne do finančnej tiesne. Súd sa v konaní vyporiadal s návrhom matky na oslobodenie od súdnych\npoplatkov a preddavkov na trovy s tým, že nie sú splnené podmienky na oslobodenie, keďže lustráciou\nbankových účtov zistil, že matka má na bankovom účte úspory vo výške 79.580,72 eur a zároveň\nvlastní nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM. Z uvedeného tak podľa žalobcu vyplýva,\nže tvrdenia žalovanej, že nie je schopná uhradiť tak vysoký vyrovnací podiel, sú účelové. Naopak v\nkonaní výpisom z bankového účtu súd prvej inštancie zistil/mal preukázané, že žalovaná má finančné\nprostriedky na to, aby vyplatila žalobcovi vyrovnací podiel.\nK tvrdeniu žalovanej, že je dlhodobo nezamestnaná nie z dôvodu neochoty pracovať, ale z dôvodu\nosobnej a celodennej starostlivosti o spoločné maloleté dieťa ktoré trpí poruchou autistického spektra,\nžalobca uviedol, že takéto tvrdenie je v rozpore s ďalším tvrdením žalovanej, že maloleté dieťa vzhľadom\nna svoj zdravotný stav navštevuje predškolské zariadenie len v obmedzenom rozsahu (niekoľko hodín\ndenne), zvyšok dňa vyžaduje prítomnosť a starostlivosť matky, nakoľko žalovaná v jednej vete uvádza,\nže je nezamestnaná z dôvodu celodennej starostlivosti o maloleté dieťa a následne v ďalšej vete uvádza,\nže maloleté dieťa navštevuje predškolské zariadenie len na niekoľko hodín denne (to znamená, že\nžalovaná nerealizuje celodennú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v zmysle, že by maloleté dieťa\nnenavštevovalo predškolské zariadenie). V tejto súvislosti žalobca uviedol, že ich spoločný maloletý\nsyn v súčasnosti navštevuje predškolské zariadenie len na polovicu dňa, napriek tomu, že v minulom\nškolskom roku navštevoval predškolské zariadenie na celý deň, čo vyplýva zo správy predškolského\nzariadenia Detské centrum O. R. zo dňa 06.03.2025 (ďalej len „Správa“), ktorú žalobca doložil. Žalobca\ntýmto zdôraznil, že maloletý syn môže navštevovať predškolské zariadenie aj na celý deň, a dokonca\nto považuje za prospešné pre jeho vývoj. V kontexte uvedeného sa javí tvrdenie žalovanej ohľadom\njej nemožnosti pracovať, absolútne účelové. Žalobca je názoru, že žalovanej nič nebráni zamestnať sa\na jej dobrovoľné rozhodnutie byť dlhodobo nezamestnaná len potvrdzuje, že disponuje dostatočnými\nfinančnými prostriedkami.\nK námietke rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania, žalobca uviedol, že s touto nesúhlasí\na považuje ju za nesprávnu a účelovú. Žalobca už vysvetlil, že maloletý syn navštevuje predškolské\nzariadenie na pol dňa s tým, že by preňho bolo podľa názoru žalobcu najvhodnejšie, aby predškolské\nzariadenie navštevoval na celodenný pobyt, takže argumenty žalovanej o nemožnosti pracovať sú\nabsolútne nedôvodné. Pritom súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia o trovách konania\nuviedol, že nezistil žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov\nkonania (§ 257 CSP), ktoré v konaní ani neboli tvrdené.\nV závere vyjadrenia žalobca uviedol, že podľa jeho názoru nie sú naplnené žiadne odvolacie dôvody\nvrátane tých, ktoré označila žalovaná, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k správnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho\nprávneho posúdenia veci, odôvodnenie rozhodnutia je precízne spracované, preto je možné právny\nnázor súdu prvej inštancie považovať za dostatočne zdôvodnený a správny.\n13. Žalovaná podala odvolaciu repliku podaním zo dňa 06.11.2025 s tým, že trvá na svojich odvolacích\ndôvodoch s dôrazom na v odvolaní označené okolnosti, ktoré predstavujú dôvody hodné osobitného\nzreteľa, ktoré súd prvej inštancie opomenul, pričom sa s nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec\nnáležite nevyporiadal. V ďalšom žalovaná uviedla informácie k problematike celodennej starostlivosti\nmatky o mal. syna a jeho pobytu v predškolskom zariadení, nakoľko žalobca zámerne uviedol len také\ninformácie, ktoré stavajú žalovanú do nepriaznivého svetla. Žalobca uviedol, že mal. syn navštevoval\npredškolské zariadenie v minulom roku na celý deň (priložil aj správu z predškolského zariadenia zo dňa\n06.03.2025), avšak zámerne opomenul uviesť skutočnosť, že mal. syn už toto súkromné predškolské\nzariadenie nenavštevuje. Situácia sa zásadne zmenila, keď mal. syn v súčasnosti navštevuje štátnu\nškôlku. Od 01.09.2025 bolo súkromné predškolské zariadenie zaradené do siete Ministerstva školstva\na bolo potrebné zariadiť prestup mal. syna z kmeňovej materskej školy (MŠ Teplická) do O. R.\n(súkromnej MŠ). Žalovaná súhlasila s prestupom, no žalobca svojim konaním prestup mal. syna\nsabotoval a v dôsledku jeho konania mal. syn nemohol zotrvať v súkromnom zariadení. Štátna\nškôlka má veľký počet detí v triede a nie je schopná sa mal. synovi individuálne venovať a vyhovieť\njeho špeciálnym potrebám. Z uvedených skutočností je zrejmé, že osobná celodenná starostlivosť\nžalovanej o maloletého syna je nielen opodstatnená, ale aj nevyhnutná. Maloletý syn vzhľadom na svoj\nzdravotný stav a špecifické potreby vyžaduje individuálny prístup, ktorý štátna materská škola, ktorú v\nsúčasnosti navštevuje, nie je schopná zabezpečiť z dôvodu vysokého počtu detí v triede a nedostatku\nodborne vyškoleného personálu. Maloletý syn býva často chorý a tak je veľakrát nútený zostať doma,\npričom starostlivosť o neho zabezpečuje výlučne žalovaná. Vzniknutá situácia ešte viac obmedzuje\n\nmožnosti žalovanej zamestnať sa, než tomu bolo v čase, keď maloletý syn mohol navštevovať súkromné\npredškolské zariadenie, čo umožňovalo žalovanej aspoň čiastočný návrat do pracovného procesu.\nOsobná prítomnosť žalovanej a jej celodenná starostlivosť o maloletého syna sú v súčasnej situácii\nnevyhnutné a plne v záujme dieťaťa. Žalovaná s poukazom na ust. § 150 OZ zdôraznila, že súd má pri\nvyporiadaní prihliadať aj na\npotreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, čo z rozsudku súdu\nprvej inštancie nie je zrejmé, súd založil svoje rozhodnutie len na okolnosti, že pozemky susedia s\nnehnuteľnosťami vo vlastníctve otca žalovanej, čo nie je relevantný dôvod na to, aby bola žalovaná\nnútená nadobudnúť nehnuteľnosť, o ktorú nemá záujem a ktorú nemôže reálne spravovať. Rovnako\nzáver o solventnosti žalovanej na základe obratu na jej bankovom účte je nepreskúmateľný a arbitrárny.\nZ obratu nemožno automaticky vyvodzovať schopnosť žalovanej uhradiť vysoký vyrovnací podiel najmä,\nak nebola skúmaná povaha jednotlivých transakcií, ani ich zdroj. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom vôbec neprihliadol na výnimočné okolnosti prípadu, na\ndôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ako vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu\nSR (napr. sp. zn. 2MCdo 17/2009).\n14. Žalobca reagoval duplikou zo dňa 29.11.2025 k tvrdeniam žalovanej k problematike celodennej\nstarostlivosti o maloletého syna a jeho pobytom v predškolskom zariadení, s tým, že s tvrdeniami\nžalovanej nesúhlasí a opäť poukázal na skutočnosť, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanou sú\nnaozaj extrémne narušené. Aktuálne prebieha viacero súdnych konaní týkajúcich sa starostlivosti o\nmaloletého syna, keďže žalobca a žalovaná sa nevedia zhodnúť v otázke navštevovania predškolského\nzariadenia maloletým synom. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaná mu od júna 2023 bráni v akomkoľvek\nkontakte a styku s ich maloletým synom (uvedené je predmetom viacerých súdnych konaní). Žalobca\nzdôraznil, že pokiaľ by žalovaná rešpektovala žalobcu ako otca ich maloletého syna a nebránila\nby ich stretávaniu, žalobca by s maloletým synom veľmi rád trávil čas aj v pracovný týždeň a\nprispôsobil by si tomu svoju prácu tak, aby sa mohla zamestnať aj žalovaná. Žalovaná síce tvrdí, že\njej osobná celodenná starostlivosť o maloletého syna je nutnosťou, no napriek tomu, maloletého syna\nz predškolského zariadenia vyzdvihujú jeho starí rodičia, ktorí sú na dôchodku. Tvrdenia žalovanej\nohľadom nemožnosti zamestnať sa, sú teda v rozpore so skutočným stavom. Žalobca opäť zdôraznil,\nže vzťahy medzi žalobcom a žalovanou sú extrémne narušené a tak by bolo v rozpore so zásadou\nefektívnosti a hospodárnosti súdneho konania, aby nehnuteľnosti M. nadobudli strany sporu do\npodielového spoluvlastníctva, nakoľko takéto rozhodnutie by viedlo len k ďalšiemu súdnemu konaniu\n- vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Taktiež žalobca opäť zopakoval svoju argumentáciu vo\nvzťahu k nepravdivému tvrdeniu žalovanej, že nemá dostatok finančných prostriedkov. V závere\nzopakoval svoj návrh, aby odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 26.05.2025,\nsp. zn. B3-65C/3/2022 - 813 zo dňa 26.05.2025 potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania vo výške 100 %.\n15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané\nvčas (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že podané\nodvolanie je len čiastočne dôvodné (v časti rozhodnutia o náhrade trov konania) a rozsudok súdu prvej\ninštancie je potrebné v časti výroku I. potvrdiť a v časti výroku II. podľa § 388 CSP zmeniť.\n16. Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého BSM, rozsah ktorého je zakotvený v § 143 OZ,\npodľa ktorého v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov\nza trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej\npovahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci\npredpisov o reštitúcií majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím\nmanželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Zánikom\nmanželstva zanikne i BSM (§ 148 ods. 1 OZ) a ak BSM zanikne, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad\nuvedených v § 150 OZ. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh podaný do troch\nrokov od zániku BSM niektorým z účastníkov, súd (§ 149 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 OZ). Zásady z ktorých\ntreba vychádzať pri vyporiadaní BSM upravuje § 150 OZ tak, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že\npodiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo\nsvojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na\n\njeho ostatný majetok; ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý\nz manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení\nmiery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.\nNemožno sa však v rámci tohto vyporiadania domáhať náhrady toho, čo bolo z výlučného vlastníctva\njedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú spotrebu (teda nie na zadováženie veci ktorá tvorí\nBSM), pričom tieto finančné prostriedky boli spotrebované v priebehu manželstva a v čase jeho zániku\nuž neexistujú (napr. Rc 3Cz 39/73, rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 3421/2006 zo dňa 30.10.2007 Soudní rozhledy 12/2007).\nV zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona, predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto\nspoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM\nmusí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto spoluvlastníctva, následne zistí cenu vecí ktoré tvoria\npredmet BSM, pričom tu platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania\nBSM a vychádza sa z ich stavu ku dňu zániku BSM. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu\nmusí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z\nmanželov; a na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov z prostriedkov\nv jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok. Pri stanovení výšky takejto náhrady treba\nprihliadať na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve\njedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania BSM, čo\nznamená, že oprávnenému manželovi bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Na zvýšenie\nhodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci však už prihliadnuť nemožno.\n16.1. Pre určenie, ktoré z vecí patriacich do BSM pripadnú tomu-ktorému z bývalých manželov, nemá\nObčiansky zákonník osobitné hľadiská, treba však vychádzať z úvahy o účelnom využití vecí. Vo výroku\nrozsudku ktorým súd vyporiadava BSM, musí byť jasne a určite uvedené, aké právo bolo účastníkovi\npriznané alebo aká povinnosť mu bola uložená a v akom rozsahu. Je to nutné i preto, aby pri výkone\nrozhodnutia bolo možné posúdiť, či sa oprávnený domáha toho, čo bolo povinnému uložené. Preto je\nnevyhnutné, aby veci, ktoré tomu-ktorému z manželov pripadnú do výlučného vlastníctva, boli presne\nurčené a popísané tak, aby boli jednoznačne identifikovateľné.\n17. Námietku žalovanej, že už v konaní pred súdom prvej inštancie vyjadrila nesúhlas s nadobudnutím\nvýlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na M.E. F. XX Z. K., zapísané na LV č. XXXX\nvedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, v hodnote 140.000,- eur, a navrhla,\naby predmetná nehnuteľnosť bola vyporiadaná prikázaním do podielového spoluvlastníctva oboch\nsporových strán, čo odôvodnila svojimi osobnými a majetkovými pomermi ale aj z dôvodu osobnej\ncelodennej starostlivosti o spoločné maloleté dieťa, ktoré trpí poruchou autistického spektra, uvedenú v\nodseku 6. tohto rozhodnutia, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n17.1. Súdna prax je taká, že súd prikáže nehnuteľnosť tomu, kto o ňu viac stojí a zaviaže ho vyplatiť\ndruhého manžela v peniazoch (v trhovej cene). Z priebehu konania je nepochybné, že žalovaná vo\nvyjadrení k žalobe podaním zo dňa 30.03.2022 (č.l. 90) o.i. navrhla, aby nehnuteľnosti na M. F.\nXX Z. K., zapísané na LV č. XXXX boli prikázané do jej výlučného vlastníctva s tým, že žalobcovi\nvyplatí vyrovnávací podiel. Až následne v priebehu konania (december 2024) žalovaná navrhla prikázať\nnehnuteľnosti na M. F. XX Z. K. do podielového spoluvlastníctva s veľkosťou spoluvlastníckych podielov\n1 k celku pre každého z účastníkov s odôvodnením, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie žalobcu\nz dôvodu svojej nezamestnanosti a z dôvodu zvýšenia výdavkov pre zhoršujúci sa zdravotný stav ich\nsyna.\n17.2. Súd nie je viazaný návrhmi strán sporu, ale musí rozhodnúť tak, aby vyporiadal celý majetok.\nV priebehu konania, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola situácia taká, že žalobca o\nnehnuteľnosti na M. F. XX Z. K., zapísané na LV č. XXXX už nemal záujem prikázať do jeho výlučného\nvlastníctva s odôvodnením, že aktuálne medzičasom už nemá možnosť vziať si ďalší úver (ako tomu\nbolo pred 2 rokmi), kedy ešte mal podmienky na to, aby si zabezpečil prostriedky na vyplatenie\nvyrovnacieho podielu žalovanej. A žalovaná zas navrhla prikázať nehnuteľnosti na M. F. XX Z. K. do\npodielového spoluvlastníctva s veľkosťou spoluvlastníckych podielov 1 k celku pre každého z účastníkov\ns odôvodnením, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalobcu z dôvodu\nsvojej nezamestnanosti a z dôvodu zvýšenia výdavkov pre zhoršujúci sa zdravotný stav ich syna.\n17.3. Prikázanie nehnuteľnosti v BSM do podielového spoluvlastníctva je výnimočným riešením, ku\nktorému súd pristupuje, ak nie je možné alebo spravodlivé vec prikázať jednému z manželov za\nnáhradu. Dôvodom je zvyčajne nemožnosť finančného vyplatenia, nutnosť zabezpečiť bývanie pre deti,\nneprehľadná majetková situácia a pod.. Pokiaľ neboli zistené dôležité dôvody pre výnimočné rozhodnutie\no vyporiadaní veci v BSM jej prikázaním do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, judikatúra\n\nsa prikláňa k prikázaniu veci do výlučného vlastníctva jedného z manželov (napr. rozsudok Najvyššieho\nsúdu ČR sp. zn. 22 Cdo 629/2000 zo dňa 17.05.2001, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo\n1510/2002 zo dňa 10.02.2004).\n17.4.V zmysle uvedenej judikatúry možno konštatovať, že dôvodom pre prikázanie nehnuteľnosti v BSM\ndo podielového spoluvlastníctva môže byť to, že k nehnuteľnosti majú obaja účastníci určitý vzťah, pre\nktorý nehnuteľnosť obaja žiadajú pre seba alebo naopak, že ani jeden z účastníkov o nehnuteľnosť\nzáujem nemá, nevedia si navzájom poskytnúť výplatu podielu (nedisponujú s dostatkom finančných\nprostriedkov, nehnuteľnosť je nepredajná a pod.).\n17.5. V predmetnej veci však súd prvej inštancie takéto dôležité okolnosti pre výnimočné rozhodnutie\no vyporiadaní veci v BSM jej prikázaním do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, nezistil.\nV odseku 11.2. napadnutého rozhodnutia jasne, v logických súvislostiach odôvodnil na základe\nvykonaného dokazovania z výpisu bankového účtu žalovanej, vedený v Československej obchodnej\nbanke, a.s., pod č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie od júla 2023 do decembra 2024 (č.l.\n656 až 783), že je zrejmý vysoký obrat finančných prostriedkov vrátane relatívne pravidelných vkladov\nhotovosti, či prijatých platieb v stovkách aj v tisíckach eur, a preto nemožno považovať za preukázané,\nže by sa tento spôsob vyporiadania nehnuteľností na M. F. javil ako zjavne neprimeraný majetkovým\npomerom žalovanej z dôvodu, že by žalovaná nedisponovala žiadnymi alebo nedostatočnými finančnými\nprostriedkami, ktoré by jej objektívne neumožňovali zaplatiť vyrovnací podiel resp., že by jeho zaplatenie\n(napr. aj prostredníctvom úveru) bolo pre žalovanú obzvlášť ťaživé. A nie je možné predpokladať ani\nskutočnosť, že by žalovanej nemohol byť poskytnutý úver (čo zostalo len v rovine domnienky, ktorá\nnebola v konaní žiadnym relevantným dôkazom preukázaná).\n17.6. V tejto súvislosti, s poukazom na námietku žalovanej, uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že\nz obratu nemožno automaticky vyvodiť solventnosť, ani schopnosť žalovanej vyplatiť vyrovnací podiel,\nodvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie v logických súvislostiach s dôrazom na relevantné priame\nlistinné dôkazy vyhodnotil výpisy z bankového účtu žalovanej za obdobie od júla 2023 do decembra 2024\n(č.l. 656 až 783), z ktorých je zrejmý vysoký obrat finančných prostriedkov vrátane relatívne pravidelných\nvkladov hotovosti o.i. vo výške 80.000,- eur (č.l. 724), následne výber v hotovosti 70.00- eur (č.l. 726),\nvklad v hotovosti 2.000,- eur (č.l. 750), prijaté platby 9.900,- eur, 8.000,- eur, 6.000,- eur (č.l. 756),\nprijatá platba 1.000,- eur (č.l. 758), prijatá platba 2.000,- eur (č.l. 763), prijaté platby 2 x 500,- eur (č.l.\n772), prijatá platba 500,- eur (č.l. 774), prijatá platba 500,- eur (č.l. 775), prijatá platba 500,- eur (č.l.\n778), prijatá platba 1.500,- eur (č.l. 779), prijatá platba 500,- eur (č.l. 780), prijatá platba 1.000,- eur\n(č.l. 781), prijatá platba 1.000,- eur (č.l. 782). Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na skutočnosť,\nže žalovaná v rámci svojej obrany vôbec neodôvodnila príjem finančných prostriedkov uvedených vo\nvýpise z jej bankového účtu a už vôbec nedemonštrovala na čo boli prijaté finančné prostriedky použité.\n17.7. V súvislosti s dôkazným bremenom odvolací súd poukazuje na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 24/2019\nzo dňa 09.06.2020, v zmysle ktorého „... úspech procesnej strany je definovaný jej povinnosťou tvrdenia\na na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena\ntvrdenia a dôkazného bremena. Z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo,\npodľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy,\nktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca\nsa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného\nskutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti. ...“.\n17.8. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za\nkonania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v\njeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých\nprípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo\nnemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti\ntvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom\nurčitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje\npre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010).\n17.9. Odvolací súd dáva do pozornosti aj čl. 15 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého nemá žiaden dôkaz\npredpísanú dôkaznú silu, t.j. každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potenciál presvedčivosti.\nZákonnú silu (tzv. váhu) pripisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to podľa pravidiel rozumnej a\npresvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd\nhodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom\nstarostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade\nnie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.\n\nUplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Po skončení dokazovania súd musí starostlivo\nzvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre\nrozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam a zostávajúce dôkazy hodnotí z hľadiska pravdivosti.\nPredkladanie dôkazov je zverené primárne procesnej aktivite sporových strán. Dôkazné bremeno\nohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností\nvyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto\nskutočností tvrdí. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, v\nspojení s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie logicky a dostatočne vyhodnotil\nuvedené dôkazy (výpisy z účtu žalovanej) a správne prijal záver o tom, že žalovaná nepreukázala,\nže by nedisponovala žiadnymi alebo nedostatočnými finančnými prostriedkami, ktoré by jej objektívne\nneumožňovali zaplatiť vyrovnací podiel resp. že by jeho zaplatenie bolo pre žalovanú obzvlášť ťaživé.\n17.10. Keďže pri skúmaní mimoriadnych okolností pre výnimočné rozhodnutie o vyporiadaní veci v\nBSM a to jej prikázaním do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, súd prvej inštancie nezistil\nnedostatočnú solventnosť žalovanej, nebol dôvod zaoberať sa s ostatnými možnými mimoriadnymi\nokolnosťami, ako napríklad vyplýva z obsahu spisu a aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie\na to, že predmetnú nehnuteľnosť na M. F. Z. K. neužíva ani jedna zo sporových strán; v konaní nebolo\nvôbec naznačené, že by bolo potrebné riešiť do budúcna bývanie maloletého syna. V tomto kontexte tiež\nodvolací súd a to opäť s dôrazom na obsah spisu konštatuje, že prípadné prikázanie veci do podielového\nspoluvlastníctva, nie je ani univerzálnym riešením, nakoľko vzájomné vzťahy sporových strán sú\nveľmi narušené a keďže predmetnú nehnuteľnosť nik zo sporových strán neužíva a ani do budúcna\nnepotrebujú pre bývanie teraz maloletého syna, pričom existuje dôvodný predpoklad, že si sporové\nstrany, ako bývalí manželia, nedokážu podielové spoluvlastníctvo v budúcnosti usporiadať dohodou,\nneexistuje dôvod, aby predmetná nehnuteľnosť bola určená do podielového spoluvlastníctva v podiele\n1. Úmyslom zákonodarcu pri vyporiadaní BSM bola komplexnosť vyporiadania majetku s čo najlepším\nspôsobom zachovať spravodlivosť pri rozdeľovaní celkového majetku. Na tomto mieste odvolací súd\npoukazuje aj na odôvodnenie súdu prvej inštancie v odseku 11. a 11.1. napadnutého rozhodnutia v\nktorom odôvodnil, prečo nehnuteľnosti na M. F. Z. K. prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej (lebo\npredmetné pozemky bezprostredne susedia s pozemkami, ktorých výlučným dlhoročným vlastníkom\nje otec žalovanej a tiež, že v prospech týchto vyporiadavaných pozemkov svedčí právo vecného\nbremena spočívajúce v nerušenom užívaní inžinierskych sietí, v práve vstupu, prechodu peši a prejazdu\nmotorovými vozidlami a inými vozidlami, strojmi a mechanizmami za účelom údržby vo vzťahu k\npozemkom vo vlastníctve otca žalovanej).\n17.11. Rovnako tiež treba mať na zreteli, a to s poukazom na nesúhlas žalovanej prikázať nehnuteľnosti\nna M. F. Z. K. do jej výlučného vlastníctva z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na výplatu\nvyrovnacieho podielu žalobcovi, že aj v prípade podielového spoluvlastníctva ktoré navrhuje žalovaná,\nje potrebné sa o nehnuteľnosť starať, čo tiež vyžaduje finančné prostriedky a aj vzájomnú komunikáciu\n(tu odvolací súd poznamenáva, že vzťahy sporových strán sú veľmi narušené, preto predpoklad\nkomunikácie je otázny).\n17.12. Nie je dôvodná ani námietka žalovanej, že ju nemožno nútiť nadobudnúť majetok ak to pre ňu\nznamená objektívnu záťaž, ktorú nie je schopná reálne niesť. Súd prvej inštancie vyhodnotil skutkovú\nsituáciu v súlade s právom a pri zachovaní spravodlivosti, keď nehnuteľnosť-byt na A. Z. K. prikázal do\nvýlučného vlastníctva žalobcu, ku ktorému prevzal aj hypotekárny úver, s čím žalovaná súhlasila, a tiež\nžalobca predmetnú nehnuteľnosť užíva; a nehnuteľnosti na M. F. Z. K. prikázal do výlučného vlastníctva\nžalovanej (keď neboli preukázané mimoriadne okolnosti pre výnimočné rozhodnutie a to jej prikázanie\ndo podielového spoluvlastníctva bývalých manželov), hoci o predmetnú nehnuteľnosť nemá záujem.\nTu treba uviesť, že žalovaná môže túto nehnuteľnosť predať, čo by s vysokou pravdepodobnosťou\nnastalo v prípade, ak by súd prikázal nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva v podiele 1 (ktorú\nžiadna sporová strana neužíva a o jej vlastníctvo nemá záujem, pričom pri absolútne narušených\nvzájomných vzťahoch by sa sporové strany na predaji len ťažko dohodli), súd prvej inštancie situáciu\nvyriešil správne a spravodlivo. Aj na tomto mieste je treba opäť pripomenúť, že nehnuteľnosti na M. F.\nZ. K. bezprostredne susedia s nehnuteľnosťami, ktorých výlučným vlastníkom je otec žalovanej (priamy\npríbuzný) a v prospech vyporiadavaných nehnuteľností/pozemkov svedčí právo vecného bremena.\n18. Námietku žalovanej, ktorá namieta tvrdenie súdu prvej inštancie, že „nie sú splnené osobitné\npredpoklady“ na prikázanie nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, a poukázala na existenciu\nosobitných predpokladov uvedených v odseku 9. tohto rozhodnutia, odvolací súd vyhodnotil ako\nnedôvodnú.\n\n18.1. Odvolací súd v súvislosti s osobitnými predpokladmi na prikázanie nehnuteľnosti do podielového\nspoluvlastníctva, poukazuje na odseky 17.3. až 17.10. tohto rozhodnutia.\n18.2. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, možno konštatovať, že je možné\nnapadnúť výsledok činnosti súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno\nusudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Avšak ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť\nžiadne pochybenie (čo je tento prípad), nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. Podľa §\n191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Preto iba za\nskutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia\ndôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúci z § 191 ods. 1 CSP. Nesprávne hodnotenie\ndôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie iba v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti,\nktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní\nnajavo, prípadne, že by si nevšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,\nalebo vyšli v konaní najavo, prípadne, že pri hodnotení dôkazov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo\nvyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor,\nalebo ak hodnotenie dôkazov odporuje uvedenému zákonnému ustanoveniu. S ohľadom na uvedené,\ns poukazom na obsah spisu a skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, sa odvolací súd nestotožnil s\nnámietkou žalovanej, že súd prvej inštancie nezohľadnil zdravotný stav spoločného dieťaťa a z neho\nvyplývajúcu potrebu celodennej starostlivosti žalovanej (poznámka odvolacieho súdu: takéto posúdenie\na ani dokazovanie nebolo potrebné s poukazom na výpis z účtu žalovanej v zmysle odseku 17.6. tohto\nrozhodnutia), keď neprihliadol na objektívnu nezamestnanosť žalovanej a nemožnosť získať príjem, a\nto v spojení s nesúhlasom žalovanej s nadobudnutím nehnuteľnosti.\n18.3. Odvolací súd už v odsekoch 17.3. až 17.6. a 17.10. tohto rozhodnutia uviedol dôležité okolnosti\npre výnimočné rozhodnutie o vyporiadaní veci v BSM jej prikázaním do podielového spoluvlastníctva\nbývalých manželov, pričom objektívne treba konštatovať, že skutočnosť, že žalovaná pre celodennú\nstarostlivosť o maloletého syna s ochorením autistického spektra je objektívne nezamestnaná, nemôže\nvytvoriť fakt, že nemá dostatok finančných prostriedkov na výplatu vyrovnacieho podielu žalobcu,\nčo napokon súd prvej inštancie v odseku 11.2. napadnutého rozhodnutia v logických súvislostiach s\ndôrazom na vykonané dokazovanie, náležite odôvodnil.\n18.4. V tejto súvislosti odvolací súd opäť konštatuje, že žalovaná príjem finančných prostriedkov\nuvedených v odseku 17.6. tohto rozhodnutia neodôvodnila a rovnako neodôvodnila ani účel ich výberu\na relevantosť ich použitia (napr. keď ako sama uvádza, súd má pri vyporiadaní prihliadať aj na potreby\nmaloletých detí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu).\n18.5. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal posúdením dôvodnosti tvrdenia žalobcu a to z hľadiska\nvšetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť\nsvojho tvrdenia a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaná bránila proti tomuto tvrdeniu. Súd\nprvej inštancie správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností,\nktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú\noporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných\ndôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo, následne tieto, v súlade so\nzásadou voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 v spojení s § 191 CSP) vyhodnotil a dospel tak k\nsprávnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery. Zásadnou skutočnosťou je\nfakt, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia a v konaní vo vykonanom dokazovaní\nnebolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že existujú dôvody pre výnimočné rozhodnutie o\nvyporiadaní veci v BSM jej prikázaním do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, a že\nžalovaná nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalobcu. Prijaté\nzávery v týchto súvislostiach súdom prvej inštancie nemožno hodnotiť ako odporujúce výsledkom\nvykonaného dokazovania, či rozporné so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Skutočnosť, že súd\nprvej inštancie neprijal pri svojom rozhodovaní do úvahy skutkové okolnosti, ktoré podľa žalovanej\nvyplývajú z jej tvrdení a nestotožnil sa s jej vnímaním skutkového stavu veci, nemá za následok upretie,\nči porušenie práva na spravodlivý proces. V tomto kontexte odvolací súd upriamuje pozornosť už na\nvyššie uvedené, že v sporovom konaní platí prejednacia zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a\nnavrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán konania. Keďže strany v takomto konaní stoja proti\nsebe, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú stranu sporu. Hmotné právo určuje, kto\nmá dôkazné bremeno (dôkazné bremeno nesie strana v záujme ktorej je, aby určitá skutočnosť rozhodná\npodľa hmotného práva a stranou konania tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd uznal za\npravdivú).\n\n19. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nOdôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo\nargument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). Za odňatie možnosti konať\npred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\npredstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu\npráva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo\núčastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom\núspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).\n20. Námietku žalovanej, ktorá namieta rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania uvedenú\nv odseku 10. tohto rozhodnutia, odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú, avšak z iných dôvodov.\n20.1. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, ktoré odôvodnil\nv odsekoch 21. až 21.2., považuje za nesprávne, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa\n§ 388 CSP zmenil vo výroku II. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n20.2. Rozhodnutie o náhrade trov konania v konaní o vyporiadanie BSM má svoje špecifiká spočívajúce\nv tom, že rozhodnutie o vyporiadaní BSM je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie\nuskutočniť. V konaní o vyporiadaní BSM ide o tzv. iudicium duplex (konanie, v ktorom majú strany sporu\ntak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného, teda žalobu môžu podať obidve strany, súd nie\nje viazaný žalobou). Pri stanovení úspechu s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP nie je možné\nvychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil ale úspech alebo neúspech v konaní je\naž v tom, akého podielu sa komu dostane a v tomto smere na žalobe nezáleží. Nedá sa preto povedať,\nže plný úspech má ten, kto podal žalobu o vyporiadanie.\n20.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1\nCSP, pričom podľa § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvostupňového\na ani odvolacieho konania právo a to s poukazom na rozhodovanie sporu iudicium duplex, vychádzajúc\nz procesného úspechu sporových strán, majúcich v konaní totožné postavenie žalobcu i žalovaného,\npreto treba naň pozerať ako na rovnaký a zásadne nepriznať náhradu trov žiadnej zo strán podľa §\n255 ods. 2 CSP, s výnimkou, ak konkrétne okolnosti veci výnimočne odôvodňujú priznanie náhrady trov\njednej zo strán, pričom dôvodmi osobitného zreteľa môžu byť napr. obštrukčné správanie spoluvlastníka,\nnezáujem o konštruktívne vyriešenie veci alebo šikanózny výkon práva (čo ale nie je tento prípad,\nnakoľko obe strany boli v konaní aktívne, nesprávali sa obštrukčne, prejavovali záujem o vyriešenie\nsporu, hoci každá svojím spôsobom). Takýto záver zodpovedá stanovisku Ústavného súdu ČR Pl. ÚSst. 59/23 zo dňa 13.09.2023.\n21. Odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na potrebu rozhodnutia o poplatkovej\npovinnosti oboch sporových strán v zmysle Položky 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch z výšky celej vyporiadavanej masy BSM.\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\n\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.\n1 CSP)\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde. (§ 427 ods. 2 CSP)\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)\n\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "65C/3/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "7152a6da-134e-4b90-8ec1-5ccc66c45690:867887b4-57eb-48f9-920e-0e7110cddd73", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Co/141/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/141/2019 z 21. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-07-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7152a6da-134e-4b90-8ec1-5ccc66c45690:867887b4-57eb-48f9-920e-0e7110cddd73"}], "citovane_v": []}