{"guid": "402eba7c-4104-476d-9b4c-37e0cc2f5ad0:acd59320-b679-438c-a9df-748bd914d3ae", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1322201030.1", "spisova_znacka": "9CoPr/16/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoPr/16/2025 z 29. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2026, sp. zn. 9CoPr/16/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1322201030.1", "identifikacne_cislo": "1322201030", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Magdaléna Floreková", "sudca_id": 160, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-magdalena-florekova-160", "datum_vydania": "2026-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/acd59320-b679-438c-a9df-748bd914d3ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1322201030.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1322201030.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1322201030.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9CoPr/16/2025\n1322201030\n29. 01. 2026\nJUDr. Magdaléna Floreková\nECLI:SK:KSBA:2026:1322201030.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov\nsenátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : ARIES TRUSTEE,\nk. s., Skalná 7622/9, Bratislava, IČO : 54 732 727, správca konkurznej podstaty úpadcu : Sigmatrans\ns.r.o. „v konkurze\", Ul. 29. augusta 1524/24, Banská Bystrica, zastúpený spoločnosťou Advokátska\nkancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, IČO : 47 241 543, proti žalovanému : S. K.,\nnar. XX. X. XXXX, I. E. XX, G., o zaplatenie 1.054,01 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti\nuzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27. 6. 2025 sp. zn. B3-12Cpr/4/2022 - 92, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nŽalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať ( výrok I );\nkonanie zastavil ( výrok II ) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal ( výrok III ). V odôvodnení\nsvojho uznesenia uviedol, že sa žalobou doručenou súdu dňa 07.03.2022 domáhal voči žalovanému\nzaplatenia sumy 1.054,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 01.05.2021 do\nzaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2020 prijal žalovaného\ndo pracovného pomeru na pracovnú pozíciu vodič medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny C+E\ns nástupom do práce dňa 01.07.2020. Právomoc slovenských justičných orgánov je daná na základe §\n37 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého, ak ďalej nie je\nustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba),\nmá na území SR bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Podľa článku VIII.\nods. 2 pracovnej zmluve sa žalobca so žalovaným dohodli, že v súlade s § 62 ods. 8 Zák. práce, pokiaľ\nzamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo\nna peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a\ndĺžky výpovednej doby. Odo dňa 02.01.2021 žalovaný bez riadneho ospravedlnenia nenastúpil do práce\na bol nepretržite neprítomný na pracovisku až do skončenia pracovného pomeru. Svoju absenciu do\ndnešného dňa nijako neospravedlnil. Listom zo dňa 22.02.2021 vyzval žalovaného, aby sa bezodkladne\ndostavil do práce, resp. aby ospravedlnil svoju absenciu. Výpoveďou zo dňa 22.03.2021, ktorú odovzdal\nna poštovú prepravu v rovnaký deň, ukončil pracovný pomer žalovaného výpoveďou podľa § 63 ods.\n1 písm. e) Zák. práce z dôvodu dlhodobej neospravedlnenej absencie, a teda z dôvodu závažného\nporušenia pracovnej disciplíny. Dňa 15.04.2021 mu bola zásielka vrátená ako neprevzatá v odbernej\nlehote. Keďže výpovedná doba žalovaného bola 1 mesiac, a nakoľko sa výpoveď považovala za\ndoručenú dňom 15.04.2021, výpovedná doba plynula v máji 2021 a pracovný pomer skončil uplynutím\nvýpovednej doby 31.05.2021. Žalovaný počas trvania výpovednej doby, ani po doručení výpovede\nbez ospravedlnenia nenastúpil do práce a na pracovisku sa nezdržiaval. Pracovný pomer žalovaného\nskončil dňa 31.05.2021, nakoľko pracovný pomer skončil v druhom štvrťroku 2021, tak rozhodujúcim\nobdobím pre zistenie priemerného zárobku žalovaného je prvý štvrťrok v roku 2021. Žalovaný v prvom\nštvrťroku 2021 u žalobcu neodpracoval ani jednu hodinu, preto sa použije pravdepodobný zárobok.\n\nKeďže hrubá mzda zamestnanca mala byť 739 eur mesačne a v rozhodujúcom období mal žalovaný\nodpracovať 512 hodín, pravdepodobný priemerný hodinový zárobok je 4,3301 eur. Podľa pracovnej\nzmluvy je týždenný pracovný čas zamestnanca 56 hodín. V priemernom roku s 365,25 dňami je 52,179\nkalendárnych týždňov, t.j. na jeden mesiac pripadá priemerne 4,35 týždňa. Pri pracovnom čase 56\nhodín týždenne predstavuje priemerný pracovný čas v kalendárnom mesiaci 243,6 hodín. Z uvedeného\nvyplýva, že priemerný mesačný zárobok žalovaného v 1. kalendárnom štvrťroku 2021 dosiahol 1 054,81\neur. Žalobca má teda voči žalovanému nárok na peňažnú náhradu za nezotrvanie u zamestnávateľa\npočas výpovednej doby v trvaní 1 mesiaca vo výške 1 054,01 eur. Žalovaný mal neospravedlnenú\nabsenciu počas celého plynutia výpovednej doby a uplatňuje voči nemu aj zákonný úrok z omeškania\nodo dňa 01.05.2021. K žalobe žalobca priložil listinné dôkazy : Pracovná zmluva zo dňa 01.06.2020;\nVýzva na pokračovanie v práci zo dňa 22.02.202 + fotokópia podacieho lístka a vrátenej obálky pošty;\nVýpoveď z pracovného pomeru zo dňa 22.03.2021 + fotokópia podacieho lístka a vrátenej obálky pošty;\nVýplatné lístky; Predžalobná výzva zo dňa 11.01.2022 + fotokópia podacieho lístka a vrátenej obálky\npošty.\n2/ Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, žalobu s prílohami sa mu nepodarilo doručiť na adresu uvedenú\nv žalobe I. E. XX, XXX XX G., ktorá je rovnako adresou, na ktorú mu žalobca doručoval písomnosti.\nŽalovaný je štátnym občanom Ukrajiny a z lustrácii žalovaného nevyplynula iná ako uvedená adresa\njeho pobytu, pričom v samotnej pracovnej zmluve ako adresu prechodného pobytu uvádzal len „G.“.\nSúd vykonal šetrenie prostredníctvom polície, na základe ktorého zistil, že uvedená evidovaná adresa\nI. E. XX, XXX XX G. je adresou ubytovne (Robinson), pričom žalovaný nie je ani nikdy nebol v zozname\nubytovaných. Ani z databázy polície a ďalších lustrácii nebol zistený iný trvalý či prechodný pobyt\nžalovaného.\n3/ Svoje rozhodnutie oprel súd prvej inštancie o ust. § 3, § 9, § 161 ods. 1, ods. 2 CSP, ďalej o ust. § 37\nzák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práce súkromnom a procesnom, ďalej o čl. 4 ods. 1, čl. 22 ods.\n1, čl. 27, čl. 28 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ ) č. 1215/2012.\n4/ Súd prvej inštancie poukazoval na to, že z obsahu podanej žaloby vyplýva, že sa jedná o individuálny\npracovnoprávny spor a žalovaný má postavenie zamestnanca (na základe uzatvorenej pracovnej\nzmluvy). Súd prvej inštancie nemal preukázané, že žalovaný mal v čase podania žaloby (ani predtým\nči potom) bydlisko na území SR. Z predložených listinných dôkazov, najmä z pracovnej zmluvy takáto\nskutočnosť nevyplýva, keď je v nej pri bydlisku uvedená (nedostatočná) stručná adresa „Bardejov“,\nktorú nemožno považovať sa konkrétnu adresu skutočného bydliska žalovaného a tá nebola ani\nnásledne ničím podložená. Ani žalobcom označenú adresa I. E. XX, XXX XX G., nemožno označiť\nza adresu skutočného bydliska žalovaného. Takáto skutočnosť bola priamo vyvrátená vykonaným\nšetrením súdu, keď bolo zistené, že ide o adresu ubytovne, v ktorej žalovaný nebol nikdy evidovaným\nubytovaným. Nemožno mať teda za preukázané a ani len pravdepodobné, že by išlo o skutočnú\nadresu bydliska žalovaného, ktorá je požadovaným kritériom pre založenie právomocí súdu v zmysle\npríslušných citovaných ustanovení aplikovateľných právnych predpisov. Na základe vyššie uvedeného\n(obsah pracovnej zmluvy) možno dodať, že sám žalobca v tomto smere nevykonal náležitú starostlivosť\npri uzatváraní záväzkového vzťahu tak dôležitej povahy ako je pracovnoprávny pomer (pri uzatváraní\npracovnej zmluvy), na základe ktorého aj odvíja priamo svoje nároky. Súd je v rámci zisťovania\nprocesných podmienok a založenia právomoci voči subjektu inej štátnej príslušnosti (Ukrajiny) povinný\nvychádzať z preukázaných skutočností podmieňujúcich možnosť vlastného konania vo veci, kedy by\nnebolo ani možné automaticky predpokladať bydlisko na území SR. Nie je podstatné, či žalovaný v čase\nuzatvárania pracovnej zmluvy mal zámer alebo plánoval skutočne sa (dlhodobo) zdržiavať na území SR\na založiť si tu svoje bydlisko, resp. akú fiktívnu adresu oznámil úradom, ale jedine to, či takéto bydlisko\naj reálne mal. Dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky súd vykonáva aj bez návrhu (§\n185 ods. 3 CSP). S ním vykonaného šetrenia (lustrácii a výsledkov dopytovaného šetrenia polície) teda\nnebola preukázaná základná podmienka spočívajúca v skutočnom bydlisku žalovaného (keď tvrdená\nadresa bola vyvrátená), a preto súdu neostávalo iné ako konštatovať absenciu skúmanej právomoci na\nkonanie. Tá nebola daná ani podľa žalobcom poukazovaného\n§ 37 ZMPS stanovujúceho\nuvedené kritérium bydliska žalovaného, rovnako ako ani podľa príslušného ak Nariadenie Brusel I bis\n(čl. 22 ods. 1). Preto súd vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil.\n5/ O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak strana procesne\nzavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vzhľadom na to, že žalobca\npodal žalobu bez splnenia procesnej podmienky právomoci, z procesného hľadiska zavinil zastavenie\n\nkonania. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Súd prvej inštancie\npreto v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodol tak, že\nžalovanému náhradu trov konania nepriznal (R 72/2018).\n6/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa\njeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, žiadal tiež priznať mu nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania. Žalobca je názoru, že súd prvej inštancie dospel k svojmu záveru na\nzáklade nedostatočne zisteného skutkového stavu, a to najmä z dôvodu, že nevykonal všetky dôkazy\nna náležité zistenie pobytu žalovaného, keď vykonal šetrenie iba prostredníctvom polície na adrese I.\nE. XX, G.. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobcovi zároveň znemožnil, aby uskutočňoval\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to\nporušením práva žalobcu na prístup k súdu. Žalobca poukazoval na to, že z informácií dostupných na\nwebovom sídle Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyplýva, že cudzinec z tretieho štátu sa\nmôže na území SR zdržiavať len s a) udeleným platným vízom alebo v rámci bezvízového styku, alebo\ns platným povolením na pobyt udeleným iným členským štátom EÚ, b) udeleným prechodným pobytom,\nc) udeleným trvalým pobytom, d) udeleným tolerovaným pobytom. V zmysle § 23 ods. 6 zákona o pobyte\ncudzincov sa prechodný pobyt na účel zamestnania nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území\nSlovenskej republiky, a to iba v prípade, ak príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa\nosobitného predpisu ( t.j. čl. 6 Nariadenia EÚ Parlamentu a Rady EÚ 2016/399 z 9. 3. 2016, ktorým\nsa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice - „Kódex schengenských\nhraníc“ ), splnil s povinnosti podľa § 11 ods. 2 písm.a) zákona o pobyte cudzincov a spĺňa aspoň jednu\nz podmienok uvedených v ust. § 23 ods. 6 písm.a) až písm. g) zákona o pobyte cudzincov. Uvedené\nustanovenie vymedzuje, za akých podmienok je pre príslušníka tretej krajiny možné zamestnať sa na\núzemí Slovenskej republiky bez udelenia prechodného pobytu, a aj to iba na 90 dní od začiatku pobytu\nna území Slovenskej republiky.\n7/ Žalovaný s úpadcom uzavrel pracovnú zmluvu dňa 1. 6. 2020 s nástupom do práce dňa 1. 7. 2020,\npričom žalovaný bez riadneho ospravedlnenia nenastúpil do práce až 2. 1. 2021, a teda žalovaný sa\nzdržiaval na území SR minimálne v čase od 1. 7. 2020 do 2. 1. 2021. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný\npovinný spĺňať jednu z vyššie uvedených podmienok, za ktorých je cudzinec z tretej krajiny oprávnený\nsa zdržiavať na území SR a mať udelený prechodný pobyt za účelom zamestnania. Ďalej žalobca\npoukazoval na ust. § 111 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého štátny príslušník\ntretej krajiny je povinný do troch pracovných dní od vstupu hlásiť policajnému útvaru začiatok pobytu, ak\nmu bol udelený pobyt. Je tak podľa žalobcu zrejmé, že pobyt žalovaného na území SR presiahol 90 dní,\nzároveň je zrejmé, že žalovaný bol za účelom zamestnania u slovenského zamestnávateľa s miestom\nvýkonu práce na Slovensku\n( pracovná zmluva ) povinný požiadať o udelenie prechodného\npobytu za účelom zamestnania\n( tzv. jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie ), a\npo vstupe na územie SR v súlade s cit. ust. bol žalovaný povinný hlásiť na policajnom útvare začiatok\npobytu, avšak súd za účelom zistenia pobytu žalovaného aj napriek uvedenému vykonal šetrenie iba\nprostredníctvom polície na adrese uvedenej žalobcom.\n8/ Žalobca vyjadril v odvolaní názor, že súd prvej inštancie nezistil skutkový stav a pobyt žalovaného\ndostatočne, nakoľko nevykonal šetrenie dopytom na Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia\nPolicajného zboru, a teda či žalovaný ako príslušník tretej krajiny pri nástupe do zamestnania žiadal o\nudelenie prechodného pobytu na účely zamestnania, prípadne iného povolenia za účelom zdržiavania sa\nna území SR a či bolo o týchto žiadostiach rozhodnuté, resp. ako o týchto žiadostiach bolo rozhodnuté,\na či teda bolo žalovanému v súlade s ustanoveniami zákona o pobyte cudzincov udelené povolenie\nna zdržiavanie sa na území SR a kde sa tento zdržiaval. Napadnutým uznesením došlo k porušeniu\nžalobcovho práva na spravodlivý proces, keď bolo konanie na základe nedostatočne vykonaného\ndokazovania a nedostatočne zisteného skutkového stavu zastavené, a teda bolo žalobcovi odopreté\njeho právo na prístup k súdu, argumentoval žalobca vo svojom odvolaní.\n9/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a\n§\n380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie\nje dôvodné.\n10/ Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných\nveciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu.\n11/ Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s\nbydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto\nčlenského štátu.\n\n12/ Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.\n13/ Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd\nkonanie zastaví.\n14/ Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie\nbezodkladne zastaví.\n15/ Podľa čl. 7 ods. 2 vety druhej Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej\núnie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\n16/ Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12. decembra\n2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v\ntomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne\nobčianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.\n17/ Podľa čl. 22 ods. 1 nariadenia, zamestnávateľ môže začať konanie len na súdoch členského štátu,\nv ktorom má zamestnanec bydlisko.\n18/ Podľa čl. 27 Nariadenia, ak má súd členského štátu konať vo veci, v ktorej majú výlučnú právomoc\nsúdy iného členského štátu na základe čl. 24, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.\n19/ Podľa čl. 28 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaný na súde\niného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ\nsi ju nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.\n20/ Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak ďalej nie je\nustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba),\nmá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.\n21/ Jednou zo základných podmienok, za ktorých súd môže vo veci konať ( podmienok\nkonania ), je právomoc súdu vo veci konať; nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou vadou\nkonania, ktorá má za následok povinnosť súdu konanie vo veci zastaviť.\n22/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu má odvolací súd za to, že súd prvej\ninštancie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 CSP; jeho rozhodnutie v danej veci\nzodpovedá požiadavkám kladným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa § 220 CSP, nakoľko súd\nprvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol rozhodujúci skutkový stav, riadne zhodnotil výsledky\nvykonaného dokazovania, keď rozviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a akými úvahami sa\npri svojom rozhodovaní riadil. V danom prípade sa právomoc súdu - vzhľadom na vec s cudzím prvkom,\nkeď žalovaný je štátnym príslušníkom Ukrajiny - spravuje nariadením Európskeho parlamentu a Rady\n( EÚ ) č. 1215/2012. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie špecifikoval, ktoré ustanovenia\nnariadenia č. 1215/2012 v danej veci aplikoval. Právomoc má ten súd členského štátu Európskej únie,\nna území ktorého má bydlisko osoba, proti ktorej žaloba smeruje ( čl. 4 ods. 1 cit. nariadenia ).\n23/ V danom prípade je voči žalovanému uplatňovaný peňažný nárok vyplývajúci z pracovnoprávneho\nvzťahu; v pracovnej zmluve je ako bydlisko žalovaného uvedené len stručné „G.“. V žalobe označil\nžalobca ako adresu bydliska žalovaného : I. E. Č.. XX, G., na ktorú adresu sa súdu písomnosti\nurčené žalovanému opakovane nepodarilo doručiť. Súd prvej inštancie následne šetril miesto pobytu\nžalovaného v spolupráci s príslušným okresným riaditeľstvom policajného zboru ( č.l. 54, 55 spisu ) s\nnegatívnym výsledkom, keď z odpovede odboru príslušnej poriadkovej polície vyplýva, že na uvedenej\nadrese sa nachádza Ubytovňa Robinson, kde žalovaný nie je a ani nikdy nebol v zozname ubytovaných.\n24/ Súd prvej inštancie následne zisťoval v evidencii cudzincov s povoleným pobytom na území\nSlovenskej republiky, či sa žalovaný v tejto evidencii nachádza ( č.l. 89 spisu ), rovnako s negatívnym\nvýsledkom : žalovaný v evidencii nemá zaevidovaný ani typ pobytu, ani účel pobytu ani dátum\nprihlásenia či dátum ukončenia pobytu. Obdobne neúspešný zostal pokus súdu zistiť relevantné údaje\nohľadom osoby žalovaného v agende cestovných dokladov. Súd prvej inštancie sa teda neobmedzil pri\nprešetrovaní pobytu žalovaného na území Slovenskej republiky výlučne na zisťovanie prostredníctvom\npolície, jeho snaha však neviedla k zisteniu, že by žalovaný v čase podania žaloby mal na území\nSlovenskej republiky bydlisko, a teda, že sa skutočne na území Slovenskej republiky zdržiaval. Šetrenie\n\nsúdu prvej inštancie neviedlo k zisteniu, že by mal žalovaný povolený pobyt na území Slovenskej\nrepubliky.\n25/ Súd prvej inštancie tak aj podľa názoru odvolacieho súdu potom správne uzavrel, že v zmysle\nnariadenia č. 1215/2012 jeho čl. 4 ods. 1 nemá právomoc vo veci konať; rovnako nebola právomoc súdu\nv predmetnej veci daná ani podľa cit. § 37 zákona č. 97/1963. Vzhľadom na takto zistený nedostatok\nprávomoci ako neodstrániteľnej prekážky konania tak súd prvej inštancie predmetné konanie správne\nzastavil ( § 9, § 161 ods. 1, ods. 2 CSP ).\n26/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne\npotvrdil ( § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ).\n27/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1\nCSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko\nžalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\n28 / Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0\n(§\n3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP ).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods.2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\n\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods.2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods.1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Cpr/4/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}