{"guid": "05468a50-a360-40c4-8a7f-ab7f7aff1011:24d8ddf0-3c46-4d60-a32b-3dc6aad23a7d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1322201470.1", "spisova_znacka": "7Co/157/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/157/2025 z 26. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2026, sp. zn. 7Co/157/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1322201470.1", "identifikacne_cislo": "1322201470", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Nina Dubovská", "sudca_id": 1405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-dubovska-1405", "datum_vydania": "2026-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/24d8ddf0-3c46-4d60-a32b-3dc6aad23a7d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1322201470.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1322201470.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1322201470.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/157/2025\n1322201470\n26. 05. 2026\nMgr. Nina Dubovská\nECLI:SK:KSBA:2026:1322201470.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom C. XX, D., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom zdravotníctva\nSlovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, Bratislava, IČO: 00 165 565, o náhradu nemajetkovej ujmy\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV zo dňa 08.10.2024, č.k. B3-11C/17/2022-257, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.\nII. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobca domáhal od\nžalovaného zaplatenia sumy 32.300 eur z titulu spôsobenej nemajetkovej ujmy, a priznal žalovanému\nnárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.).\n2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci právne odôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 9 ods. 1\na 2 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), ust. § 4 ods. 1 až 5 zákona č.\n576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ust. § 81 ods.\n2 (pozn. odvolacieho súdu: súd prvej inštancie chybou v písaní uvádza „§ 79 ods. 2“) a § 81 ods. 1, 4\na 5 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,\nstavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“), ust. § 18 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotných\npoisťovniach“) a vecne tým, že v zmysle citovaných zákonov je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti\npovinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne a zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak\nsa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej\nliečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov\nlekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými\npostupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta, pričom\nneoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie.\nPovinnosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bolo teda viesť zdravotnú dokumentáciu správne\na žalobca vedie súdny spor s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý v čase rozhodovania\nsúdu prvej inštancie nebol právoplatne skončený, v ktorom konaní bol vypracovaný Znalecký posudok\n\nč. 7/2020 z 09/2020 znalca E. F. D. C., A., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia (ďalej len\n„Znalecký posudok č. 7/2020“), ktorý v závere posudku konštatoval, že Ústredná vojenská nemocnica\nSNP Ružomberok (ďalej len ako „ÚVN Ružomberok“), ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,\npostupovala pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti lege artis. Súd prvej inštancie uviedol, že pre\nspor bolo podstatné, že na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti dohliada Úrad pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“) podľa osobitného predpisu, a to tak, že dohliada\nna správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a vedenie zdravotnej dokumentácie a podmienok\nustanovených zákonom - žalobca vedie súdny spor aj proti Úradu na totožnom súde pod sp. zn.\nB2-21C/52/2020, ktorý spor nebol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie právoplatne skončený.\nSúd prvej inštancie skonštatoval, že nebolo sporné, že žalobca sa listom zo dňa 11.03.2021 obrátil na\nMinisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR“) a žiadal posúdenie zápisu a vedenia\nzdravotnej dokumentácie žalobcu poskytovateľom ÚVN Ružomberok. MZ SR žalobcovi odpovedalo\nlistom zo dňa 17.03.2021, uviedlo, že sa môže obrátiť na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti so\nžiadosťou o nápravu, a ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie alebo neinformuje žiadateľa o spôsobe\nvybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od podania žiadosti, má právo požiadať Úrad o vykonanie\ndohľadu. MZ SR žalobcovi adresovalo aj list zo dňa 28.04.2021, v ktorom uviedlo, že má za to, že z\npredloženej zdravotnej dokumentácie nedošlo k porušeniu povinnosti poskytovateľa, povinnosti, ktoré\nvyplývajú zo zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Ak sa v jeho zdravotnej dokumentácii\nvyskytli nezrovnalosti, je potrebné sa obrátiť na pracovníka, ktorý pôvodný zápis vykonal so žiadosťou\no vykonanie opravy, nakoľko takúto opravu môže vykonať len zdravotnícky pracovník, ktorý vykonal\npôvodný zápis a MZ SR nemá v kompetencii vykonať opravy v zápisoch. Listom zo dňa 13.05.2021\nsa MZ SR obrátilo na poskytovateľa ÚVN Ružomberok so žiadosťou o stanovisko k sťažnosti, na\nktorý list odpovedala ÚVN Ružomberok v liste zo dňa 17.05.2021 a uviedla, že zastáva názor, že\nzdravotnú dokumentáciu žalobcu viedla správne a v súlade so všeobecne platnými predpismi aj s\nodborným usmernením MZ SR a odmietla pochybenie ohľadom vedenia zdravotnej dokumentácie\nzo strany zdravotníckych pracovníkov. MZ SR žalobcovi adresovalo aj list zo dňa 25.05.2021, v\nktorom uviedlo, že na opätovnú žiadosť o posúdenie vedenia zdravotnej dokumentácie uvádza,\nže na základe zaslaného stanoviska poskytovateľa a následného opätovného posúdenia vedenia\nzdravotnej dokumentácie podľa Odborného usmernenia MZ SR o vedení zdravotnej dokumentácie,\nporušenie odborného usmernenia nezakladá povinnosť uloženia sankcie a z predloženej zdravotnej\ndokumentácie vyplynulo, že nedošlo k porušeniu povinnosti poskytovateľa a prípadné nedostatky\nvo vedení zdravotnej dokumentácie (nedostatky v zmysle odborného usmernenia) nie sú príčinou\nnesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. MZ SR dodalo, že na nedostatky v zmysle odborného\nusmernenia poskytovateľa upozorní a svoje stanovisko považuje za konečné. Súd prvej inštancie\nuviedol, že nebolo sporné, že žalobca sa listom zo dňa 17.08.2021, doručeným dňa 20.09.2021,\nobrátil na žalovaného so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú žiadosť odpovedalo\nMZ SR listom zo dňa 21.10.2021 a uviedlo, že neboli naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom a že uplatňovaný nárok na náhradu škody neuspokojí. Súd\nprvej inštancie uviedol aj to na to, že MZ SR, ako orgán, ktorý tiež vykonáva dozor nad dodržiavaním\nustanovení zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, žalobcovi odpovedalo na jeho žiadosti,\nčo v spore nebolo sporné; uvedené žalobca nepovažoval za dostatočné a tvrdil, že týmto konaním, teda\ntým, že MZ SR dostatočne nepreverilo vedenie zdravotnej dokumentácie žalobcu, mu bola spôsobená\nškoda. Prvoinštančný súd poukázal na predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom (ktorými súd kumulatívne splnenie troch základných predpokladov nesprávny úradný postup, vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi\nnesprávnym úradným postupom a vznikom škody), na to, že podmienky vzniku zodpovednosti musia\nbyť v súdnom konaní preukázané, nakoľko len pravdepodobný záver o ich splnení, príp. splnení len\nniektorej z nich je nepostačujúci a že žalobca v konaní o nároku na náhradu škody nesie dôkazné\nbremeno a je povinný preukázať všetky skutočnosti, odôvodňujúce priznanie tohto nároku. Doplnil,\nže bolo úlohou žalobcu tvrdiť a preukázať uvedené predpoklady, ktorá povinnosť mu vyplýva z ust. §\n132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),\nktoré ust. § 132 CSP upravuje dôkaznú povinnosť strán sporu (tzv. dôkazné bremeno). Žalobca je\npovinný označiť, respektíve predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti,\nosvedčujúce jeho nárok a ak žalobca svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa\nnapokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol, čoho dôsledkom je nepriaznivý\nvýsledok sporu pre žalobcu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol,\npreto zamietol žalobu. Poukázal na to, že zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje pojem nesprávneho\núradného postupu, ustálená judikatúra tento pojem chápe ako činnosť spojenú s výkonom právomoci\n\nurčitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel\nustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu. Dodal, že je pravdou, že vedenie\nzdravotnej dokumentácie je neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale bolo\núlohou žalobcu v spore preukázať, že MZ SR porušilo pravidlá ustanovené právnymi normami, čo v\nspore nepreukázal. Žalobca tvrdil, že MZ SR nepreverovalo vedenie jeho zdravotnej dokumentácie,\npričom v spore bolo preukázané, že MZ SR žalobcovi potom, čo sa naň opakovane obrátil so žiadosťou,\nna jeho žiadosť riadne odpovedalo, pričom pochybenia vo vedení zdravotnej dokumentácie nezistilo,\nteda MZ SR sa žiadosťami žalobcu zaoberalo, reagovalo na ne odpoveďami, pričom aj v odpovedi\nuviedlo, že vedenie zdravotnej dokumentácie posudzovalo aj podľa Odborného usmernenia MZ SR\no vedení zdravotnej dokumentácie s rovnakým výsledkom, že pochybenia nezistilo. MZ SR sa tak\nžiadosťou žalobcu zaoberalo a na jeho žiadosť v primeranej lehote odpovedalo a v tomto postupe\nMZ SR nevzhliadol súd prvej inštancie žiaden nesprávny úradný postup, za ktorý nemožno označil\npostup MZ SR, ktorý bol v rozpore so subjektívnymi očakávaniami žalobcu. Súd prvej inštancie\nzamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania navrhované žalobcom, nakoľko ich nepovažoval\nza hospodárne. Stotožnil sa vyjadrením MZ SR, že aj v prípade, ak by prípadne zistili nedostatky vo\nvedení zdravotnej dokumentácie žalobcu, teda nedostatky v zmysle odborného usmernenia MZ SR,\nneviedlo by to automaticky k uloženiu nejakej sankcie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a ak\nby aj žalobca preukázal nesprávne vedenie jeho zdravotnej dokumentácie (čo sa v spore nestalo),\nnepreukázal príčinnú súvislosť medzi prípadnými nedostatkami vo vedení zdravotnej dokumentácie a\nním tvrdenou ujmou. Prípadné nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie nemožno podľa súdu\nprvej inštancie označiť automaticky za príčinu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, preto\nnesúhlasil so žalobcom, ktorý tvrdil, že nedokonalá zdravotná dokumentácia bola príčinou jeho invalidity.\nNavyše, nesprávne poskytnutú starostlivosť nekonštatoval ani znalec v Znaleckom posudku č. 7/2020\na konštatoval aj to, že žalobca správu zo dňa 27.11.2014 a zo dňa 28.05.2015 podpísal formou\ninformovaného súhlasu, čo podľa neho znamená, že v danom čase ich odsúhlasil. Súd prvej inštancie\nzhrnul, že nakoľko žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal zákonné podmienky na\npriznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, súd prvej inštancie jeho žalobu\nv celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 CSP a\nzaviazal žalobcu voči žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, k náhrade trov konania v plnej výške;\no výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 CSP po právoplatnosti\nrozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z\ndôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca poukázal na chyby v písaní\na iné zrejmé nesprávnosti v napadnutom rozsudku - v ods. 3 (nesprávny dátum), ods. 21, ods. 16\n(nesprávny paragraf). Žalobca s odkazom na dátum vyhlásenia rozsudku dňa 28.10.2024 a zaslanie\npísomného vyhotovenia rozsudku žalobcovi až dňa 11.12.2024 namietal na rozpor s ust. § 223 ods. 3\nCSP a jeho nevyhotovenie do 30 dní od jeho vyhlásenia. V nadväznosti na žiadosť žalobcu o oslobodenie\nod súdneho poplatku súd prvej inštancie podľa žalobcu konal nesprávne, ak opakovane bez rozhodnutia\nči priznáva žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku, ho vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku,\nčím sa žalobca dostal do právnej neistoty a nevedel, či mu bolo priznané oslobodenie od súdneho\npoplatku, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Podľa žalobcu konal súd prvej\ninštancie procesne nesprávne aj tým, keď si nesplnil poučovaciu povinnosť podľa CSP v prípade,\nkedy žalobca nebol zastúpený advokátom (namietal porušenia ust. § 125 ods. 3, § 167 ods. 3 CSP,\npoučenia o koncentrácii konania, rozsudku pre zmeškanie, ust. § 49, § 52, § 53, § 41 a § 89 CSP), čo\nje preukázané zaslanými výzvami žalobcovi bez poučenia a došlo tým k porušeniu práva žalobcu na\nspravodlivý proces. Podľa žalobcu konal súd prvej inštancie nesprávne, ak žalobcove vyjadrenie zo dňa\n07.02.2024 nezaslal žalovanému na vyjadrenie a žalovaný tak nebol s jeho vyjadrením oboznámený.\nRovnako namietal nesprávne procesné konanie súdu prvej inštancie, pretože mu nedoručil zápisnicu\no pojednávaní zo dňa 08.10.2024. Súd prvej inštancie si podľa žalobcu nesplnil poučovaciu povinnosť\nani ohľadne podania odvolania, keď po vyhlásení rozsudku a ani v jeho písomnom vyhotovení nepoučil\nžalobcu o odvolacích dôvodoch a súčasne v celom konaní neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje\nza nesporné a konal tak v rozpore s ust. § 181 ods. 2 CSP. Nesprávne konal súd prvej inštancie podľa\nžalobcu aj tým, že rozsudok dostatočne neodôvodnil na pojednávaní, na ktorom bol napadnutý rozsudok\nvyhlásený, keď uviedol len to, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých troch zákonných podmienok na\npriznanie zodpovednosti štátu a preto žalobu zamietol. Z rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie\ntvrdil, že MZ SR nebolo kompetentné na posúdenie správnosti vedenia jeho zdravotnej dokumentácie\n\na kde vyžiadal Znalecký posudok č. 7/2020, ktorý bol vykonaný na Okresnom súde v Liptovskom\nMikuláši. V rozpore s ústnym odôvodnením v písomnom rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že Úrad\nvykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti a vedenie zdravotnej dokumentácie, čím odôvodnil rozsudok odlišne od ústneho\nodôvodnenia. Z rozsudku vyplýva jeho nezrozumiteľnosť, keď súd prvej inštancie uviedol, že MZ SR\nkonalo správne, keď sa zaoberalo žiadosťou a odpovedalo na ňu a na druhej strane uvádza, že na\nkontrolu vedenia zdravotnej dokumentácie bol príslušný Úrad; odôvodnenie rozsudku na pojednávaní\nbolo absolútne strohé, čím došlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie\nsa nezaoberal a nesprávne posúdil rozhodné skutočnosti, keď žalobca žiadal MZ SR podnetom\nzo dňa 11.03.2021 o prešetrenie správnosti vedenia zdravotnej dokumentácie poskytovateľom ÚVN\nRužomberok, kde MZ SR nevykonalo u neho dozor a bez preverenia správnosti vedenia zdravotnej\ndokumentácie v liste zo dňa 28.04.2021 konštatovalo, že nedošlo k porušeniu povinnosti poskytovateľa,\nčím podľa žalobcu MZ SR postupovalo nesprávnym úradným postupom v rozpore zo zákonom o\nposkytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákonom č. 10/1996 Z.z., zákonom o zdravotnej starostlivosti\na vestníkom MZ SR. Poukázal na to, že MZ SR dozor u poskytovateľa nevykonalo, čo potvrdila aj\nzástupkyňa žalovaného na pojednávaniach, riešenie žiadosti žalobcu bolo iba preposielané medzi\noddeleniami sekcie zdravia a dozoru, teda MZ SR vôbec odborne neposúdilo vedenie zdravotníckej\ndokumentácie. Na základe uvedeného žalobca dovodil, že súd prvej inštancie označil za správny\nzjavne nesprávny postup MZ SR a nezaoberal sa rozhodnými skutočnosťami (v žiadosti zo dňa\n11.03.2021 uvedené skutočnosti, týkajúce sa lekárskych vyšetrení a postupu poskytovateľa). Žalobca\npoukázal na ust. § 81 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, § 2 ods. 6, § 4\nods. 5, § 19 ods. 1 a 2 zákona o zdravotnej starostlivosti, čl. I až IV, VII, X Odborného usmernia o\nvedení zdravotnej dokumentácie vydaného MZ SR. Žalobca zhrnul ním namietanú nesprávne vedenú\nzdravotnú dokumentáciu, čo uviedol aj v žiadosti zo dňa 11.03.2021 a ktoré MZ SR neposúdilo v\nrozpore s ním citovanými predpismi. Žalobca poukázal na e-mail zo dňa 21.01.2021 a 25.01.2021,\nv ktorom MZ SR potvrdzuje, že bolo príslušné na vykonanie dozoru. S odkazom na ust. § 8 až §\n13 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole štátnej správe, MZ SR postupovalo podľa žalobcu nesprávne a\nnevykonalo u poskytovateľa kontrolu s protokolom a následným riešením nedostatkov resp. vyvodením\nzodpovednosti u poskytovateľa, čím bolo preukázané, že MZ SR postupovalo v rozpore s predpismi\no zdravotnej starostlivosti. Žalobca odmietol tvrdenie MZ SR o tom, že Usmernenie MZ SR má\nlen odporúčací charakter, pretože toto bolo vydané na základe zákona o zdravotnej starostlivosti a\nustanovuje podrobnosti o vedení zdravotnej dokumentácie. S poukazom na ust. 17 zákona o zdravotnej\nstarostlivosti žalobca odmietol vyjadrenie MZ SR, že mal najskôr požiadal poskytovateľa a potom Úrad\no zjednanie nápravy, keď z ust. § 17 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti vyplýva len jeho právo\npožiadať o nápravu poskytovateľa, nie jeho povinnosť. Z vyjadrení MZ SR je zrejmá zbytočnosť oslovenia\nÚVN Ružomberok, naviac za situácie, keď žalobca s poskytovateľom vedie súdny spor. Doplnil, že\nak by ÚVN Ružomberok menila zápis zdravotnej dokumentácie, išlo by o neoprávnený zásah do nej.\nŽalobca preto postupoval správne, ak oslovil príslušný orgán na výkon dozoru podľa ust. § 17 ods.\n3 písm. b) zákona o zdravotnej starostlivosti. Žalobca poukázal na ustanovenia právnych predpisov\nuvedené vo vyjadrení zo dňa 07.02.2023 a mal za to, že preukázal nesprávny postup MZ SR a podložil\nho dôkazmi, ktoré potvrdzujú, že MZ SR bolo dozorným orgánom a namietal, že súd prvej inštancie vec\nposúdil nesprávnym znením zákona od 01.05.2021 (§ 81 ods. 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej\nstarostlivosti, § 18 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotných poisťovniach), keď správne malo byť rozhodné\nznenie zákona o zdravotnej starostlivosti do 30.04.2021. Rozporoval aj vyjadrenia zástupcu žalovaného\nna pojednávaní dňa 23.10.2023, ktoré považoval za zavádzanie ohľadne postupu MZ SR. Namietal\nnezákonnosť Znaleckého posudku č. 7/2020, ktorý neposudzoval vedenie zdravotnej dokumentácie u\nposkytovateľa, preto žalobca navrhol vykonanie dokazovania znalcom ohľadne postupu MZ SR. Žalobca\npoukázal na organizačný poriadok MZ SR, z ktorého vyplýva, že útvar kontroly a dozoru sťažností\na sekcia zdravia (ďalej len „sekcia zdravia“), odbor zdravotnej starostlivosti boli príslušné vykonať\ndozor u poskytovateľa na zistenie porušenia zákonných povinností, teda aj na vedenie zdravotnej\ndokumentácie. Ohľadne udeľovania pokút zo strany MZ SR žalobca predložil článok „V prípade smrti\ntrojročného G. dostala nemocnica pokutu 8500 eur“, „Ministerstvo zdravotníctva udeľuje MOM-kám\npokuty, za nedostatok personálu“ a dokument „Zistené porušenia zdravotnej dokumentácie“, kde MZ\nSR ako orgán dozoru pokuty udelilo, čo súd prvej inštancie vôbec neposúdil. Žalobca zopakoval,\nže nedostatky zdravotnej dokumentácie nemôžu byť odstránené poskytovateľom a táto nemôže byť\nzmenená na správnu, preto sa žalobca domáha posúdenia práve toho, či jeho zdravotná dokumentácia\nbola vedená správne, a nie jej úpravy. Žalobca okrem vykonania znaleckého dokazovania navrhol aj\nvykonanie ďalších dôkazov v súvislosti s vedením zdravotnej dokumentácie, ním predloženými článkami\n\na obrátením dôkazného bremena na žalovaného, ak tvrdí, že postupoval správne. Žalobca opakovane\nhodnotil a rozporoval vyjadrenie zástupcu žalovaného na pojednávaniach, týkajúce sa náležitosti a\nvedenia zdravotnej dokumentácie a postupu MZ SR. Zdôraznil, že napriek tomu, že súd prvej inštancie\nuviedol, že znalecký posudok, ktorý sa zaoberal vedením zdravotnej dokumentácie je dôležitý, návrh\nžalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol, postupoval nesprávne, ak sa odvolával na\nZnalecký posudok č. 7/2020, ktorý vedenie zdravotnej dokumentácie neriešil a aj vtedy, ak nevykonal\ndokazovanie žalobcom navrhnutými dôkazmi (predloženie protokolu o vykonanom dozore a kontrole\nsprávneho vedenia zdravotnej dokumentácie, znalecké dokazovanie, vyžiadanie kompletnej zdravotnej\ndokumentácie). Žalobca rozsiahlo poukázal na vyjadrenia žalovaného ako aj na svoje vyjadrenia v\nkonaní pred súdom prvej inštancie, ktoré v odvolaní komentoval a opakoval svoju argumentáciu pred\nsúdom prvej inštancie.\n4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 05.05.2025 a mal za to, že odvolanie\nmá hrubo urážlivý charakter, považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné, nepodložené, majúce až\ndifamačný charakter, a navrhol, aby odvolací súd zabezpečil ochranu práv žalovaného a napadnutý\nrozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 CSP potvrdil a súčasne žalovaný navrhol, aby súd zvážil\nuloženie poriadkovej pokuty žalobcovi podľa ust. § 102 ods. 1 písm. CSP z dôvodu, že sťažuje postup\nkonania urobením hrubo urážlivého podania (odvolania). K jednotlivým dôvodom odvolania žalovaný\nuviedol, že tieto nie sú dané, pričom žalobca ich v odvolaní relevantným spôsobom nepreukázal a\nnapadnutý rozsudok spĺňa všetky náležitosti uvedené v ust. § 220 CSP a je riadne a presvedčivo\nodôvodnený a nedošlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie vykonal\nvšetky dôkazy potrebné na rozhodnutie vo veci a na ich základe dospel k správnym skutkovým\nzisteniam a vec správne právne posúdil. K chybám v písaní resp. iným zrejmým nesprávnostiam\n(nesprávne dátumy, nesprávne ustanovenie zákona) bol žalovaný toho názoru, že vzhľadom na kontext\nnapadnutého rozsudku je odôvodnenie napadnutého rozsudku zrozumiteľné, pričom žalobcom uvedené\nchyby nezakladajú nezákonnosť napadnutého rozsudku a súd ich môže opraviť uznesením podľa ust. §\n224 CSP. K oneskorenému doručeniu rozsudku žalovaný uviedol, že nedodržanie 30 dňovej lehoty na\nodoslanie napadnutého rozsudku nespôsobuje podľa CSP nezákonnosť rozsudku. K nevyrozumenie o\npriznaní oslobodenia od súdneho poplatku žalovaný poukázal na to, že uznesením č.k. 11C/17/2022-62\nzo dňa 18.07.2022 súd prvej inštancie priznal žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku, ktoré\nbolo doručované žalobcovi a keďže žalobca (pozn. odvolacieho súdu: žalovaný nesprávne uvádza\n„žalovaný“) bol oslobodený od súdneho poplatku, nedošlo k ukráteniu na jeho právach. K nesplneniu\npoučovacej povinnosti mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie si v konaní voči žalobcovi splnil\nvšeobecnú poučovaciu povinnosť podľa ust. § 160 CSP (doručovaním prípisov s poučením a pod.),\npričom nejde o poučovaciu povinnosť neohraničenú a podstatné je, aby bola strana poučená v čase,\nkedy je to podľa stavu konania pre ňu potrebné (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej\nlen „NS ČR“) sp. zn. 21 Cdo 3676/2007 zo dňa 19.06.2008). K nezaslaniu vyjadrenia zo dňa 07.02.2024\nžalovanému uviedol, že súd je povinný doručiť žalovanému vyjadrenia žalobcu len v rozsahu podľa ust. §\n167 CSP (žaloba, replika), ďalšie vyjadrenia žalobcu súd nie je povinný žalovanému doručovať a nemusí\nna ne v konaní prihliadnuť, naviac žalovaný bol oboznámený s vyjadrením žalobcu na pojednávaní, proti\nčomu žalovaný nič nenamietal. K nedoručeniu zápisnice zo dňa 08.10.2024 uviedol žalovaný, že podľa\nobsahu súdneho spisu bola zápisnica dňa 20.10.2023 odovzdaná poštovému podniku na doručovanie\nžalobcovi. K nedostatku poučenia o odvolacích dôvodoch v napadnutom rozsudku žalovaný uviedol, že\npísomné vyhotovenie rozsudku obsahuje poučenie v rozsahu ust. § 220 ods. 1 CSP a odvolacie dôvody\nnie sú podľa CSP povinnou náležitosťou rozsudku. K neuvedeniu, ktoré skutkové tvrdenia považuje súd\nprvej inštancie za nesporné poukázal žalovaný na obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.10.2023,\nkde súd prvej inštancie určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové\ntvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a uviedol svoje predbežné\nprávne posúdenie veci. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uviedol všetky listiny, z ktorých pri\nsvojom rozhodovaní vychádzal (ods. 2, 3, 5, 21, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 30 napadnutého rozsudku).\nK námietke žalobcu, že súd prvej inštancie rozsudok pri jeho vyhlásení dostatočne neodôvodnil,\npoukázal žalovaný na ust. § 219 ods. 1 CSP, keď nie je povinný pri vyhlásení rozsudku uviesť jeho\nodôvodnenie v takom rozsahu, ako v písomnom odôvodnení rozsudku, stačí stručné odôvodnenie\nrozsudku, ktoré je v súlade s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku, podľa ktorého žalobca\nnepreukázal zákonné podmienky na priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom, preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že\nMZ SR nevykonalo dozor u poskytovateľa a neodborne posúdilo vedenie zdravotnej dokumentácie a\npoukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, podľa ktorého je vedenie zdravotnej dokumentácie\n\nneoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti a bolo úlohou žalobcu v spore preukázať,\nže MZ SR porušilo pravidlá ustanovené právnymi normami, čo v spore nepreukázal. Žalobca tvrdil, že\nMZ SR nepreverovalo vedenie jeho zdravotnej dokumentácie, pričom v spore bolo preukázané, že MZ\nSR žalobcovi potom, čo sa naň opakovane obrátil so žiadosťou, na jeho žiadosť riadne (a v primeranej\nlehote) odpovedalo, pričom pochybenia vo vedení zdravotnej dokumentácie nezistilo. Žalovaný poukázal\nna odôvodnenie napadnutého rozsudku a na to, že žiadosti žalobcu posudzovala sekcia zdravia,\npríslušná podľa organizačného poriadku MZ SR, ktorá žalobcovi odpovedala, že podľa predloženej\nzdravotnej dokumentácie nedošlo k porušeniu povinností poskytovateľa. Zo stanoviska poskytovateľa\nÚVN Ružomberok vyplynulo, že v rámci súdnych sporov, ktoré vedie so žalobcom, prebehlo aj\nznalecké dokazovanie, ktorého predmetom bolo čiastočne aj vedenie zdravotnej dokumentácie, pričom\nznalec neuviedol žiadne pochybenie vo vedení zdravotnej dokumentácie žalobcu. Z predloženej\nzdravotnej dokumentácie a na základe preskúmania zdravotnej dokumentácie znalcom dospela sekcia\nzdravia k záveru, že nedošlo k porušeniu povinností poskytovateľa, pričom aj prípadné nedostatky\nvo vedení zdravotnej dokumentácie nie sú príčinou nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti,\nresp. za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich možno označiť až v prípade rozhodnutia\nsúdu alebo Úradu. Všetky žiadosti žalobcu posudzovala vecne príslušná sekcia zdravia, čo vyplýva\nz odpovede na uvedené žiadosti. Žalovaný poukázal na obsah napadnutého rozsudku, z ktorého\nvyplýva, že súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými skutočnosťami uvedenými v žalobe, pričom\nžalobca neprezentoval také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce\npre výsledok sporu, neuniesol tak dôkazné bremeno, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby. K\nnámietke, že MZ SR pri prešetrení vedenia zdravotnej dokumentácie nepostupovalo podľa zákona o\nposkytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákona o zdravotnej starostlivosti, zákona č. 10/1996 Z.z. a\nodborného usmernenia vydaného MZ SR, odkázal žalovaný na odôvodnenie napadnutého rozsudku,\nže pre spor bolo podstatné, že na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti dohliada Úrad,\nktorý podľa osobitného predpisu (§ 18 ods. 1 písm. b) a c) zákona o zdravotných poisťovniach)\ndohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a vedenie zdravotnej dokumentácie a\nza podmienok ustanovených zákonom ukladá sankcie, podáva návrhy na uloženie sankcie, ukladá\nopatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie\nzistených nedostatkov. MZ SR vykonáva dozor nad dodržiavaním zákona o poskytovateľoch zdravotnej\nstarostlivosti, žalobcovi na jeho žiadosti odpovedalo, čo v spore nebolo sporné. Žalobca však uvedené\nnepovažoval za dostatočné a tvrdil, že MZ SR dostatočne nepreverilo vedenie jeho zdravotnej\ndokumentácie. Vedenie zdravotnej dokumentácie je neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej\nstarostlivosti, ale bolo úlohou žalobcu v spore preukázať, že MZ SR porušilo pravidlá ustanovené\nprávnymi normami. K aplikácii zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe súd prvej inštancie\nv napadnutom rozsudku zvýraznil, že orgány dozoru pri výkone dozornej činnosti postupujú podľa\nzákladných pravidiel kontrolnej činnosti ustanovených týmto predpisom (iba) primerane. Namietané\nnedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie sú podľa žalovaného len tvrdeniami žalobcu, ktoré\nnie sú odborne podložené, preto ich nemožno považovať za relevantné pre konanie, v Znaleckom\nposudku č. 7/2020 znalec konštatoval, že ÚVN Ružomberok postupovala pri poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti lege artis a že žalobca správu zo dňa 27.11.2014 a zo dňa 28.05.2015 podpísal formou\ninformovaného súhlasu, čo podľa neho znamená, že v danom čase ich odsúhlasil. Tvrdenia žalobcu\no nevykonaní kontroly u poskytovateľa protokolom a následným vyvodením zodpovednosti vyvrátil súd\nprvej inštancie v napadnutom rozsudku, že žalobca nepreukázal, že MZ SR porušilo pravidlá ustanovené\nprávnymi normami, v postupe MZ SR nevzhliadol nesprávny úradný postup a ani prípadné nedostatky\nvo vedení zdravotnej dokumentácii žalobcu by automaticky neviedli k uloženiu sankcie poskytovateľovi\nzdravotnej starostlivosti. K charakteru odborného usmernenia MZ SR č. 47/2009 uviedol žalovaný, že\nbolo vydané podľa ust. § 45 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnej starostlivosti v rámci odborného\nusmerňovania MZ SR, nie ako právny predpis vydaný na vykonanie zákona v zmysle čl. 123 Ústavy\nSR (ďalej len „Ústava SR“), nie všeobecne záväzným právnym predpisom, nevyhlasuje sa v Zbierke\nzákonov, nemožno na základe neho ukladať povinnosti podľa čl. 13 Ústavy SR a s jeho nedodržaním nie\nsú spojené žiadne sankcie. Žalovaný nesúhlasil s výkladom ust. § 17 ods. 3 písm. b) zákona o zdravotnej\nstarostlivosti uvedeným žalobcom, keď v ust. § 17 zákona o zdravotnej starostlivosti je definovaný postup\npri náprave nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti nasledovnými krokmi: (1) písomná žiadosť\no nápravu adresovaná poskytovateľovi, (2) povinnosť poskytovateľa do 30 dní písomne informovať\nžiadateľa o spôsobe vybavenia jeho žiadosti, (3) ak poskytovateľ v stanovej lehote žiadosti nevyhovie/\nneinformuje žiadateľa o spôsobe jej vybavenia, má žiadateľ právo (3.1) požiadať Úrad o vykonanie\ndohľadu, ak predmetom žiadosti je správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, (3.2) obrátiť sa na\norgán príslušný na výkon dozoru podľa osobitného predpisu, ak predmetom žiadosti je iné rozhodnutie\n\nošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo\nslužieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Podmienkou postupu podľa bodov 3.1 a\n3.2 je tak uplatnenie žiadosti o nápravu najprv u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, čo ale žalobca\nneurobil. Žalobca cituje v odvolaní výklad predmetného ustanovenia z „iných rozhodnutí“, ktoré však\nžiadnym spôsobom nešpecifikoval (jeho citáciu preto nie je možné si overiť), a preto žalovaný žiadal, aby\nsúd na uvedenú citáciu neprihliadal. Žalovaný zdôraznil, že MZ SR na žiadosti žalobcu odpovedalo, t.j.\nvybavilo ich v rámci svojej pôsobnosti. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že oslovenie ÚVN Ružomberok\nvo veci vedenia zdravotnej dokumentácie bolo zbytočné, keď podľa ust. § 17 zákona o zdravotnej\nstarostlivosti je žiadateľ povinný požiadať o nápravu v prvom rade poskytovateľa, pričom MZ SR v\nrámci svojej pôsobnosti požiadalo poskytovateľa o stanovisko, z ktorého (list zo dňa 17.05.2021) sa\nMZ SR dozvedelo, že ÚVN Ružomberok vedie so žalobcom 2 súdne spory o náhradu škody a o\nnáhradu nemajetkovej ujmy, predmetom ktorých bolo čiastočne aj vedenie zdravotnej dokumentácie,\npričom znalec neuviedol žiadne pochybenie vo veci vedenia zdravotnej dokumentácie. MZ SR (aj)\nz tejto informácie vychádzalo pri príprave odpovede zo dňa 25.05.2021 a závery znalca súd prvej\ninštancie zohľadnil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalovaný nesúhlasil ani s názorom žalobcu,\nže nemocnica nemôže zmeniť zápis v zdravotnej dokumentácii, keď ust. § 21 ods. 6 zákona o zdravotnej\nstarostlivosti vyslovene uvádza, že oprava zápisu v zdravotnej dokumentácii podľa ust. § 20 ods. 2 a\n3 sa vykonáva novým zápisom a čo je jej obsahom, že ju môže vykonať len zdravotnícky pracovník,\nktorý vykonal pôvodný zápis, pričom pôvodný zápis musí zostať čitateľný. Oprava zápisu je tak možná\na vykonáva sa novým zápisom, t.j. pôvodný zápis zostane nezmenený (viď. dôvodová správa k § 21).\nK časovej pôsobnosti ust. § 81 ods. 1 a 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a ust.\n§ 18 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotných poisťovniach (ods. 17 - 19 napadnutého rozsudku), táto\nbola podľa žalovaného posúdená súdom prvej inštancie správne. Posledná odpoveď na opakovanú\nžiadosť žalobcu je zo dňa 25.05.2021, kedy platila právna úprava citovaná v napadnutom rozsudku,\nv ktorej odpovedi MZ SR uviedlo, že vykonávanie dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti nepatrí do kompetencie MZ SR, ale prislúcha Úradu. Bez ohľadu na uvedené, súd prvej\ninštancie sa v ods. 31 napadnutého rozsudku vysporiadal aj s kompetenciou MZ SR. Zopakoval, že\nMZ SR na písomnú žiadosť žalobcu zo dňa 11.03.2021, ktorá bola pridelená na vecne príslušnú\nsekciu zdravia, na emailovú žiadosť zo dňa 22.03.2021, ktorú žalobca adresoval riaditeľke Útvaru\nkontroly, dozoru a sťažností MZ SR (H. H.), ktorá ju postúpila na sekciu zdravia, odpovedalo, preto\nsú tvrdenia žalovaného nepravdivé a MZ SR žiadosti žalobcu vybavilo, čo je vo vzťahu k žalobcovi\npodstatné. Znalec sa zaoberal aj vedením zdravotnej dokumentácie (ods. 15 napadnutého rozsudku) a\nkonštatoval, že ÚVN Ružomberok ako poskytovateľ postupoval pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti\nlege artis, že žalobca správu zo dňa 27.11.2014 a dňa 28.5.2015 podpísal formou informovaného\nsúhlasu, čo podľa neho znamená, že v danom čase ich odsúhlasil. Znalecký posudok č. 7/2020 nebol\nspochybnený, preto ho žalovaný považoval za vierohodný a správny, pričom ďalšie návrhy žalobcu na\ndoplnenie dokazovania súd prvej inštancie zamietol, pretože ich považoval za nehospodárne. Súd prvej\ninštancie posúdil všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie vo veci a z nich vyvodil správny záver, že\nMZ SR sa žiadosťami žalobcu zaoberalo a v primeranej lehote na ne odpovedalo, preto nevzhliadol\nžiadny nesprávny úradný postup MZ SR. Dôkazy predložené žalobcom (článok „V prípade smrti\ntrojročného G. dostala nemocnica pokutu 8500 eur“, článok „Ministerstvo zdravotníctva udeľuje MOMkám pokuty, za nedostatok personálu“ a dokument „Zistené porušenia zdravotnej dokumentácie“) sa\nnetýkali prejednávanej veci, preto sú irelevantné pre konanie. Poprel aj nedôvodné tvrdenia žalobcu, že\nposkytovateľ účelovo zavádza pred všetkými úradmi (Úradom, MZ SR, súdmi), čo žalobca nepreukázal\na že žalobca zrejme nepochopil právnu argumentáciu žalovaného, podľa ktorej nešlo o také poskytnutie\nzdravotnej starostlivosti, ktoré by nemohol preskúmať Úrad. Žalobca nepreukázal zásah MZ SR do jeho\npráv žiadnym spôsobom. Žalobcom predložené dôkazy sú irelevantné pre konanie, keďže súd prvej\ninštancie nevzhliadol nesprávny úradný postup MZ SR a návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania\nvyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodné, nadbytočné a nehospodárne. Žalovaný zopakoval, že ak\npríde podnet od občana, pridelí sa to na určitý odbor, ktorý posúdi jeho obsah a (iba) v prípade, že zistí\npodozrenie na porušenie zákona, ktoré si vyžaduje vykonanie dohľadu (t.j. nie vždy) postúpi podnet na\nodbor kontroly a ten vykoná dozor. Na základe kontrolných zistení (ak nejaké sú), sa postúpi protokol\no vykonaní dozoru odboru právnemu a ak sa nič nezistí, vec sa nepostupuje na správne konanie; aj v\nprípade, že sa výsledky dozoru postúpia na správne konanie, správny orgán najprv posúdi, či sú dôvody\nna uloženie pokuty a ak ich nezistí, správne konanie zastaví, v opačnom prípade uloží pokutu. MZ SR\nžalobcove žiadosti riadne a bez prieťahov vybavilo, t.j. nebolo nečinné a vecou sa starostlivo zaoberalo,\npreto súd prvej inštancie správne nevzhliadol nesprávny úradný postup MZ SR podľa zákona č. 514/2003\nZ.z. Odvolanie sa súdu prvej inštancie na Znalecký posudok č. 7/2020 považoval žalovaný za správne,\n\nkeď znalec preskúmaval celú zdravotnú dokumentáciu žalobcu, vrátane lekárskych správ namietaných\nžalobcom, zo Znaleckého posudku č. 7/2020 vyplýva, že poskytovateľ postupoval pri poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti lege artis, a to v každom čase a že lekárske správy zo dňa 27.11.2014 a\nzo dňa 28.05.2014, ktorých správnosť žalobca namietal v žiadosti zo dňa 11.03.2021, boli podpísané\ninformovaným súhlasom žalobcu, čo znamená, že ich v danom čase odsúhlasil. Žalovaný opakovane\nodmietol námietky o nevykonaní dokazovania, ktoré nemožno považovať za nezákonnosť rozhodnutia\na konania mu predchádzajúcemu, je na úvahe konajúceho súdu zvážiť, či navrhnutý dôkaz považuje\nza relevantný na zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností (uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5Tdo/26/2024 zo dňa 16.05.2024). Nesprávny úradný\npostup, vznik nemajetkovej ujmy (zásah do cti, dôstojnosti, do práva na ochranu osobnosti a zdravia)\na jej výšku žalobca relevantným spôsobom nepreukázal (uznesenie NS SR sp. zn. 9Cdo/147/2021 zo\ndňa 25.01.2022, rozhodnutia sp. zn. 5Cdo/108/2009, R 103/1967, 3Cdo/201/2007, 8 Cdo 154/2019).\n5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 27.08.2025, v ktorom v podstatnom\n(relevantnom) obsahu zopakoval svoje námietky uvedené v odvolaní.\n6. Žalovaný sa vo veci viac nevyjadril.\n7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n8. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska\nprocesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konštatuje, že\nsúd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnenej žaloby,\na jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z\nvykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V\nodôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil\nsvoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal\ntvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré\nnie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových\nstrán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná\nskutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil\na aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako\naj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú\nverejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).\nKeďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a v\nzáujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami, vyjadruje sa len k zásadným odvolacím\nnámietkam žalobcu.\n9. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto\nzákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci okrem iného\naj nezákonným rozhodnutím, aj nesprávnym úradným postupom.\n10. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto\nkonaní.\n11. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej\nmoci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej\nmoci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom\nchránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje\npostup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86\npísm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky\npri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.\n\n12. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu\nsúdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej\nlehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať\nlen z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,\nz právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca\nsa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného\nrozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa\nporušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n13. Podľa ust. § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu\nškody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný\norgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený\ndomáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde\nmôže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z\ntitulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj\núrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že\nneuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania\nnároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.\n14. Podľa ust. § 4 ods. 1 až 5 zákona o zdravotnej starostlivosti, (1) Zdravotnú starostlivosť\na služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki\npracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom (zákon o poskytovateľoch zdravotnej\nstarostlivosti). Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej\nstarostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je služba vo všeobecnom\nhospodárskom záujme. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v subjektoch hospodárskej mobilizácie\nv pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sa počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu v\nzdravotníctve alebo výnimočného stavu nepovažuje za hospodársku činnosť. (2) Zdravotná starostlivosť\nsa poskytuje vo vzťahu k chorobe určenej zdravotníckym pracovníkom. (3) Poskytovateľ je povinný\nposkytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa\nvykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej\nliečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov\nlekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými\npostupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. (4) Na\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas (§ 6 ods. 4), ak v tomto zákone\nnie je ustanovené inak (§ 6 ods. 9). (5) Neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti\nje vedenie zdravotnej dokumentácie (§ 2 ods. 6) a vytváranie elektronických zdravotných záznamov v\nelektronickej zdravotnej knižke osoby.\n15. Podľa ust. § 81 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, dozor nad dodržiavaním\nustanovení tohto zákona vykonáva a) orgán príslušný na vydanie povolenia (§ 11), ak v osobitnom\npredpise nie je ustanovené inak a ide o plnenie povinností držiteľmi povolení podľa § 79 okrem\n§ 79 ods. 1 písm. g), w), za), zo) až zq), ab), ah), aj) a ba) až bc) a dodržiavanie podmienok\nprevádzkovania zdravotníckeho zariadenia na základe povolenia, ak v písmene f) alebo písmene i) nie\nje ustanovené inak, b) ak ide o plnenie povinností podľa § 79 a dodržiavanie podmienok prevádzkovania\nzdravotníckeho zariadenia na základe povolenia držiteľmi povolení podľa § 11 ods. 2 písm. g), aj\nministerstvo zdravotníctva, ak v písmene f) alebo v osobitnom predpise nie je ustanovené inak, c) komora\npríslušná na vydanie licencie (§ 68 ods. 2 až 11), ak ide o plnenie povinností držiteľmi licencií podľa §\n79 a dodržiavanie podmienok na vydanie licencie, d) komora príslušná na registráciu zdravotníckych\npracovníkov (§ 62 ods. 2 až 12), ak ide o plnenie povinností ustanovených v § 80 ods. 1 písm. b)\naž d), e) komora príslušná na združovanie zdravotníckych pracovníkov (§ 43 ods. 2, § 44 ods. 2, §\n45 ods. 2, § 46 ods. 2, § 47b ods. 1, § 47c ods. 1, § 47d ods. 1, § 47e ods. 1, § 47f ods. 1, §\n47g ods. 1 a § 47h ods. 1), ak ide o plnenie povinností ustanovených v § 52 ods. 2, f) ministerstvo\nzdravotníctva, ak ide o dodržiavanie ustanovení § 7 ods. 8 a 9 a § 40 ods. 12 a 15, ak ide o plnenie\npovinností držiteľmi povolení na prevádzkovanie ústavného zdravotníckeho zariadenia zaradeného\ndo siete kategorizovaných nemocníc podľa osobitného zákona19aa) (§ 5a) podľa § 79 okrem § 79\n\nods. 1 písm. g), za), zo) až zq), ab), ah) a aj) a dodržiavanie podmienok prevádzkovania ústavného\nzdravotníckeho zariadenia zaradeného do siete kategorizovaných nemocníc podľa osobitného zákona,\ng) samosprávny kraj príslušný podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, ak ide o plnenie\npovinností podľa § 79 ods. 1 písm. g), za), zo) až zq), ab), ah), aj), al) až ap) a ax), h) ministerstvo\nzdravotníctva v spolupráci s národnou transplantačnou organizáciou v tkanivových zariadeniach [§ 11\nods. 1 písm. c)] v dvojročných intervaloch; ak ide o plnenie povinností držiteľmi povolení podľa § 79 okrem\n§ 79 ods. 1 písm. g), za), zo) až zq) a ab) a dodržiavanie požiadaviek prevádzkovania zdravotníckeho\nzariadenia na základe povolenia, i) ministerstvo zdravotníctva, ak ide o plnenie povinnosti podľa § 79\nods. 1 písm. ba) až bc) a bi), j) regionálny úrad verejného zdravotníctva, ak ide o plnenie povinností\npodľa § 79 ods. 16.\n16. Podľa ust. § 81 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, orgány dozoru podľa\nodseku 1 sú oprávnené za podmienok ustanovených týmto zákonom a) ukladať pokuty (§ 82), b)\ndočasne pozastaviť povolenie alebo licenciu (§ 18 a 73), c) zrušiť povolenie alebo licenciu (§ 19 a 74),\nd) ukladať disciplinárne opatrenia (§ 65).\n17. Podľa ust. § 81 ods. 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, na správne poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti dohliada úrad pre dohľad podľa osobitného predpisu (§ 18 ods. 1 písm. b) a c)\nzákona č. 581/2004 Z.z.\n18. Podľa ust. § 18 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotných poisťovniach, Úrad vykonáva dohľad\nnad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej\nstarostlivosti a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 11)\n1. ukladá sankcie,\n2. podáva návrhy na uloženie sankcie,\n3. ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na\nodstránenie zistených nedostatkov.\n(pozn. odvolacieho súdu: s účinnosťou od 01.05.2021 bolo do ust. § 18 ods. 1 písm. b) doplnené za\n„poskytovanie zdravotnej starostlivosti) aj výslovne „a vedenie zdravotnej dokumentácie“)\n19. Podľa ust. § 81 ods. 5 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, orgány dozoru podľa\nodseku 1 pri výkone dozornej činnosti postupujú primerane podľa základných pravidiel kontrolnej\nčinnosti ustanovených osobitným predpisom (zákon č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení\nneskorších predpisov).\n20. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia\nžalovanej sumy titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mala žalobcovi vzniknúť nesprávnym úradným\npostupom žalovaného pri posúdení vedenia jeho zdravotnej dokumentácie (žalovaný vychádzal z\nnedostatočného zistenia stavu veci, nevykonal potrebné dôkladné šetrenia u poskytovateľa, neposúdil\nzdravotnú dokumentáciu podľa zákona a konštatoval, že nedošlo k porušeniu povinnosti poskytovateľa,\nnedostatky vedenia dokumentácie neodstránil, ani nesankcionoval), čím došlo k zásahu do jeho\nzákladných práv, do dôstojnosti a cti, práva na ochranu osobnosti spočívajúcej v ochrane zdravia, aj\nk neoprávnenému zásahu do práv na život, zdravie a najmä na súkromie, ktoré je súčasťou fyzickej\nintegrity človeka.\n21. I keď žalobca v odvolaní výslovne namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a),\nb), d), e), f) a h) CSP, vychádzajúc z obsahu podaného odvolania (§ 124 ods. 1 CSP) namietal\nporušenie jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a ďalej namietal, že súd prvej\ninštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku\nčoho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP).\n22. Odvolací súd z úradnej povinnosti vec preskúmal i z hľadiska existencie odvolacieho dôvodu podľa\nust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP, teda či boli splnené procesné podmienky na konanie; pokiaľ žalobca\nuplatnil aj tento odvolací dôvod, tak neuviedol, aké konkrétne procesné podmienky nemali byť splnené\na odvolací súd preskúmaním veci nezistil absenciu žiadnej z procesných podmienok, za ktorých by súd\nnemohol konať.\n\n23. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)\nCSP (súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza,\nže uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy SR a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by\nsúd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu\nbolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (CSP) priznáva.\nObsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že\nosobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom\nje i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu\nalebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou SR zaručeného práva na\nsúdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už\nvo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia\npredchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd\nviedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej\naktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6\nCdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým\nsa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a\nzáujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý\nsúdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu\nrozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie\nvšak konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci\nnebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá\nby znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej\núčasti na konaní.\n24. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „ÚS SR“), iba skutočnosť, že strana sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).\nPrincípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia\na povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami,\nargumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS\n46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces CSP môže dôjsť aj\nnepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019,\nIV. ÚS 372/2020, 1 Cdo 213/2019, 2 Cdo 190/2019, 3 Cdo 168/2018, 4 Cdo 3/2019, 5 Cdo 57/2019, 6\nCdo 33/2020, 7 Cdo 308/2019, 8 Cdo 152/2018).\n25. Ust. § 220 CSP normovaním obsahových náležitostí súdneho rozhodnutia sleduje prostriedok\nkontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho súdu, ktorý ho bude\npreskúmavať, ale aj zo strany verejnosti. Podľa judikatúry ÚS SR (napr. sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd\ndospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,\nteda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Súčasťou obsahu\nzákladného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu\n(napr. sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).\n26. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké\nskutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril\nžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné\nskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré\ndôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby\nodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n\n27. Kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku sú zákonodarcom vyjadrené v citovanom\nust. § 220 ods. 2 CSP; vo všeobecnosti možno rozhodnutie, ktoré ich nerešpektuje označiť\nza nepreskúmateľné. Požiadavka preskúmateľnosti a presvedčivosti súdneho rozhodnutia v sebe\nsubsumuje aj skutočnosť, že výrok súdneho rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom vykonaného\ndokazovania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré súd v odôvodnení rozhodnutia jasne a presvedčivo\nzdôvodní. V odôvodnení rozhodnutia je povinný podať výklad o opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti\na spravodlivosti výroku rozsudku, a tým preukázať jeho správnosť. Každé súdne rozhodnutie musí\nobsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, v ktorom súd logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo\nvysvetlí svoj postup a dôvody svojho rozhodnutia, pričom sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí v odôvodnení dostatočne vysvetliť nielen s poukazom\nna všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré\nprijal. Závery prijaté prvoinštančným súdom môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd\npo skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení\nzákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia\nsubstancoval zistený skutkový stav. Vo svojej argumentácii by súd nemal byť nekoherentný, t.j.\nrozhodnutie by malo byť konzistentné a prezentované argumenty musia podporiť prijatý záver. Povinnosť\nsúdu riadne odôvodniť rozhodnutie je pritom odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé\nodôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada i s jeho špecifickými námietkami. V tejto\nsúvislosti ÚS SR vo svojej rozhodovacej činnosti pripomína, že z práva na spravodlivé súdne konanie\nvyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými\nnávrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/6, II.\nÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08). Všeobecný súd nemusí tak dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (viď. napr. Ruiz Torija c/a Španielsko zo dňa 09.12.1994, séria A,\nč. 303-A, I. J. c/a Španielsko zo dňa 09.12.1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c/a Grécko zo dňa\n29.05.1997, Higgins c/a Francúzsko zo dňa 19.02.1998 a iné). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o\ntom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS\n115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Porušením práva účastníka na jednej\nstrane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo\naj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je\ntak porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces garantovaný v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru a súčasne zakladá odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm.\nb) CSP. Rovnaký záver prijal v rozhodovacej praxi aj ESĽP či ÚS SR (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 226/03,\nII. ÚS 261/06, III. ÚS 74/08, I. ÚS 181/08).\n28. V posudzovanom prípade obsah spisu a napadnutého rozsudku nedáva podklad pre záver, že súd\nprvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu v zmysle ust. §\n365 písm. b) CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových\ntvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty\nposúdil, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a zároveň citoval ustanovenia, ktoré\naplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa\nvysporiadalo so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami.\n29. K žalobcom namietaným chybám v písaní resp. iným zrejmým nesprávnostiam (nesprávne dátumy\na ustanovenie zákona), tieto nedosahujú mieru, ktorá by zakladala zmätočnosť a nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia a nejdú na úkor jeho celkovej zrozumiteľnosti a presvedčivosti; navyše\nodvolateľovi nič nebránilo žiadať o opravu chýb postupom podľa ust. § 224 CSP. Odvolací súd poukazuje\nna to, že lehota na vypracovanie napadnutého rozhodnutia bola v súlade s ust. § 223 ods. 3 CSP\npredĺžená predsedom súdu do 08.12.2024 (č.l. 256). K namietanému nedoručeniu niektorých písomnosti\nžalobcovi odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že uznesenie č.k. 11C/17/2022-62 zo\ndňa 18.07.2022, ktorým bolo žalobcovi priznané oslobodenie od súdneho poplatku, bolo žalobcovi\ndoručované dňa 18.07.2022. K vyrúbeniu súdneho poplatku vo výške 20 eur žalobcovi za podanie\nžaloby došlo pred rozhodnutím o oslobodení žalobcu od súdneho poplatku (zo spisu úhrada poplatku\n20 eur žalobcom nevyplýva a ak by aj k úhrade nesprávne alebo neoprávnene vyrúbeného poplatku\ndošlo, zákon o súdnych poplatkoch predpokladá mechanizmus na jeho vrátenie), teda neskorším\n\nžalobcovi priznaným oslobodením bolo žalobcovi zrejmé, že poplatkovú povinnosť nemá. Skutočnosť,\nže žalobcovi nebola doručená zápisnica z pojednávania zo dňa 08.10.2024, na ktorom bol vyhlásený\nžalobcom napadnutý rozsudok (kde je potrebné podotknúť, že žalobca si jednak sám vyhotovoval\nzvukový záznam a súčasne požiadal o jeho vyhotovenie súdom prvej inštancie na CD – č.l. 251 rub, č.l.\n254), nepredstavuje porušenie jeho práv v miere porušujúcej jeho právo na spravodlivý proces.\n30. Súd prvej inštancie si v náležitom rozsahu plnil poučovaciu povinnosť voči žalobcovi vo výzvach\nna vyjadrenie sa žalobcu (§ 167 ods. 3 CSP, poučenie o následkoch koncentrácie konania) ako aj v\npredvolaniach na pojednávania (poučenie o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie - č.l. 93,\n120). Plnenie poučovacej povinnosti v takom rozsahu, v akom to žalobca namietal v odvolaní, súd\nnemá (žalobca poukazoval na ust. § 125 ods. 3, § 49, § 52, § 53, § 41, § 89 CSP), pričom o právach\na povinnostiach, ktoré pre stranu sporu vyplývajú z hmotného práva, súd stranu konania nepoučuje.\nPokiaľ žalobca namietal nesplnenie všeobecnej poučovacej povinnosti súdom prvej inštancie (§ 160\nCSP), čo ale takto výslovne žalobca nekonkretizoval, takéto ním prípadne namietané porušenie by\nmohlo zakladať porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces len v prípade, ak by bolo spojené\ns konkrétnym relevantným nepriaznivým dôsledkom, ktorý bol spôsobený namietaným (nesprávnym\nprocesným) postupom a zároveň by sa tento negatívny dôsledok musel vzťahovať na výsledok konania\na nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom postupe, príp. v revíznych konaniach. Žalobca\nvšak takéto pre neho nepriaznivé dôsledky (okrem enumerácie ustanovení CSP) v podanom odvolaní\nneuviedol, nekonkretizoval, aký iný procesný postup by zvolil alebo uplatnil, ak by k ním namietanému\npochybeniu nedošlo (aký odstrániteľný procesný nedostatok nemohol bez poučenia napraviť) a ani\nnetvrdil, že by bez výslovného poučenia nevedel, že si môže zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum\nprávnej pomoci. Pri posúdení, či došlo k naplnenie namietaného odvolacieho dôvodu nemožno súčasne\nopomenúť, že žalobca okrem prejednávanej veci vedie spor o náhradu škody aj s poskytovateľom\nzdravotnej starostlivosti (ÚVN Ružomberok) ako aj s Úradom. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobca\npodal kvalifikovanú žalobu (§ 132 a § 127 CSP), v priebehu konania sa žalobca aktívne zúčastňoval na\nkonaní (predkladal písomné a ústne vyjadrenia, navrhoval a prekladal dôkazy, uplatňoval svoje práva,\npodal v zákonnej lehote odvolanie).\n31. Vzhľadom na to, že žalobca konkrétny negatívny dopad netvrdil a ani nepreukázal, ani prípadné\nprocesné pochybenie súdom prvej inštancie nedosahuje intenzitu potrebnú na konštatovanie porušenia\npráva žalobcu na spravodlivý proces; okrem toho je zjavné, že žalobca mohol reagovať na rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie v rámci riadneho opravného prostriedku, mal tak možnosť uplatniť svoj vplyv na\nvýsledok konania, čo aj kvalifikovane urobil podaním odvolania. Vychádzajúc z uvedeného, procesným\npostupom súdu prvej inštancie nebolo žalobcovi ako strane sporu znemožnené, aby uskutočňoval jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žiada sa\nešte dodať, že ani v prípade, ak by súd prvej inštancie dodržal postup v zmysle ust. § 160 CSP, nič by\nto nezmenilo na výsledku sporu, t.j. na zamietnutí žaloby pre neunesenie dôkazného bremena, resp.\nnepreukázania predpokladov vzniku nároku na náhradu škody (viď. odôvodnenie nižšie).\n32. Ďalšia žalobcom namietaná skutočnosť, či žalovanému (teda protistrane, nie samotnému žalobcovi)\nbolo doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 07.02.2024, je z pohľadu porušenia procesných práv žalobcu\n(nie žalovaného) irelevantná. Napadnutý rozsudok obsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, o\ntom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie (§ 220\nods. 1 CSP), preto sú námietky žalobcu o nedostatku poučenia o odvolacích dôvodoch v napadnutom\nrozsudku nedôvodné, keď tieto nie sú povinnou súčasťou poučenia. Pokiaľ žalobca namietal porušenie\nust. § 181 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 19.10.2023, odvolací súd poukazuje na\nzápisnicu o pojednávaní (č.l. 134), z ktorej splnenie namietanej povinnosti vyplýva; uvedené náležitosti\n(§ 220 ods. 1 CSP) obsahuje aj napadnutý rozsudok (ods. 23 až 31 napadnutého rozsudku).\n33. K námietke žalobcu ohľadne toho, že súd prvej inštancie rozsudok pri jeho vyhlásení dostatočne\nneodôvodnil, správne poukázal žalovaný na ust. § 219 ods. 1 CSP, keď súd pri ústnom odôvodňovaní\nvyhláseného rozsudku nie je povinný uviesť jeho odôvodnenie v takom rozsahu, ako v písomnom\nodôvodnení rozsudku, stačí jeho stručné odôvodnenie. CSP síce ukladá súdu po vyhlásení rozsudku\ntento aj odôvodniť, z povahy veci však vyplýva, že ústne odôvodnenie v zásade nebude doslovne\ntotožné s odôvodnením uvedeným v písomnom vyhotovení rozsudku. V prejednávanej veci, ak žalobca\nnamieta, že súd prvej inštancie vyhlásený rozsudok odôvodnil nesplnením zákonných podmienok pre\n\npriznanie zodpovednosti štátu za škodu, uvedené zodpovedá písomnému vyhotoveniu rozsudku (ods.\n43 napadnutého rozsudku) s podrobnejším rozvedením jeho úvah v predchádzajúcich odsekoch.\n34. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací\nsúd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové\nzistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že\nsúd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,\nani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.\n35. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n36. Odvolací súd poukazuje na to, že napriek presvedčivému vysvetleniu súdu prvej inštancie, žalobca\nv odvolaní zásade len opakuje svoje námietky a výhrady tak, ako ich už uvádzal v konaní na súde\nprvej inštancie. Účelom odvolacieho konania však nie je, aby odvolací súd opakovane posudzoval a\nvyhodnocoval tvrdenia a argumenty odvolateľa uvedené v konaní na súde prvej inštancie, ale účelom\nodvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, a to výlučne podľa\nodvolacích dôvodov tvrdených a obsahovo vymedzených odvolateľom do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť a obsahovo vymedziť tvrdené dôvody nesprávnosti\nnapadnutého rozhodnutia nie je možné nahrádzať tým, že odvolateľ bude len trvať na tvrdeniach a\nargumentoch uvedených v konaní na súde prvej inštancie, resp. tým, že v odvolaní zopakuje tvrdenia a\nargumenty uvedené v konaní na súde prvej inštancie, ale odvolateľ umožní odvolaciemu súdu prieskum\nvecnej správnosti napadnutého rozhodnutia len tým, že oponuje konkrétnym zisteniam a záverom súdu\nprvej inštancie, a teda v obsahovom vymedzení ním tvrdených dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu\nprvej inštancie nielen uvedie, ktoré zistenia a závery v rozhodnutí súdu prvej inštancie sú nesprávne,\nale tiež konkretizuje, prečo sú nesprávne.\n37. Základnými predpokladmi vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi\nv zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. sú nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu\nštátu, existencia škody (nemajetkovej ujmy) a príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a\nnezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo\nznamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie\nvo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného\norgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok). Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46\nods. 3 Ústavy SR. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu\nzodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým štátne orgány alebo orgány verejnej moci priamo\nzasahujú do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale\nje povinný striktne dodržovať právo v jeho ideálnej (škodu nespôsobujúcej) interpretácii.\n38. Odvolací súd zdôrazňuje, že nesprávny úradný postup je potrebné odlišovať od nezákonného\nrozhodnutia. Pre vznik zodpovednosti štátu z dôvodu nesprávneho úradného postupu je rozhodujúce,\nže škoda nevznikla v dôsledku samotného rozhodnutia, ale v dôsledku postupu orgánu verejnej moci.\nPredmetom daného sporu je náhrada škody spôsobená orgánom verejnej moci jeho nesprávnym\núradným postupom (§ 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z.). I keď citovaný zákon pojem „nesprávny\núradný postup“ orgánu verejnej moci výslovne nedefinuje, z pojmu možno vyvodiť, že ide o taký jeho\núradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou, ide teda o úradný\npostup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu\nverejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, teda\n\no postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť\no úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci. Pri uplatňovaní škody\nv dôsledku nesprávneho úradného postupu spravidla platí, že ide o postup, ktorý s rozhodovacou\nčinnosťou nesúvisí. Pre túto formu činnosti je určujúce, že úkony úradného postupu samy o sebe k\nvydaniu rozhodnutia nevedú, a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia.\nTeda, pokiaľ orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom\nzhromažďuje podklady, hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo\nsmerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Nesprávnosti, či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní\nsa tak prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu môžu byť hodnotené\nlen podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (nezákonné rozhodnutie). Inými slovami, nesprávny\núradný postup je v tomto prípade pri uplatňovaní nároku na náhradu škody konzumovaný nezákonným\nrozhodnutím, v ktorom sa tento nesprávny úradný postup odzrkadlil (viď. primerane rozsudok NS SR zo\ndňa 31.05.2011 sp. zn. 6Cdo/115/2010).\n39. K nesúhlasu žalovaného s právnym posúdením žalobou uplatneného nároku súdom prvej inštancie\nodvolací súd uvádza, že na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti (ktorej neoddeliteľnou\nsúčasťou je aj vedenie zdravotnej dokumentácie, § 4 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti), dohliada\nÚrad (§ 18 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotných poisťovniach, § 81 ods. 4 o poskytovateľoch zdravotnej\nstarostlivosti), v rámci ktorého dohľadu Úrad ukladá sankcie, podáva návrhy na uloženie sankcie,\nukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na\nodstránenie zistených nedostatkov. MZ SR vykonáva dozor nad dodržiavaním zákona o poskytovateľoch\nzdravotnej starostlivosti v rozsahu vymedzenom v ust. § 81 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej\nstarostlivosti a ust. § 17 ods. 3 písm. b) zákona o zdravotnej starostlivosti. V ust. § 17 zákona o\nzdravotnej starostlivosti je definovaný postup (ako sekvencia krokov) pri náprave nesprávne poskytnutej\nzdravotnej starostlivosti: (i) písomná žiadosť o nápravu adresovaná poskytovateľovi (§ 17 ods. 1) a na\nto nadväzujúca povinnosť poskytovateľa najneskôr do 30 dní od podania žiadosti písomne informovať\nžiadateľa o spôsobe vybavenia jeho žiadosti (§ 17 ods. 2), a (ii) ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie\nalebo neinformuje žiadateľa o spôsobe vybavenia jeho žiadosti najneskôr do 30 dní od podania žiadosti,\nmá žiadateľ právo: (a) požiadať Úrad o vykonanie dohľadu podľa ust. § 18 ods. 1 písm. b) zákona o\nzdravotných poisťovniach, ak je predmetom žiadosti správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti (kam\nspadá aj vedenie zdravotnej dokumentácie) a (b) obrátiť sa na orgán príslušný na výkon dozoru podľa\nosobitného predpisu, ktorým je aj MZ SR v rozsahu o.i. podľa ust. § 81 ods. 1 písm. b) a f) zákona\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ak predmetom žiadosti je iné rozhodnutie ošetrujúceho\nzdravotníckeho pracovníka v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo služieb súvisiacich\ns poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Z ust. § 17 zákona o zdravotnej starostlivosti tak vyplýva,\nže podmienkou postupu podľa jeho ods. 3 je uplatnenie žiadosti o nápravu najprv u poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti, čo žalobca preukázateľne neurobil, pričom súčasne, argumentujúc ust. § 17\nods. 3 písm. b) zákona o zdravotnej starostlivosti, nijak nešpecifikoval „iné rozhodnutie ošetrujúceho\nzdravotníckeho pracovníka v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti“, ktoré by malo byť\npredmetom jeho podnetu na MZ SR, ktoré by zakladalo postup predpokladaný namietaným ustanovením\nzákona o zdravotnej starostlivosti, a tým aj pôsobnosť MZ SR.\n40. Čo sa týka žalobcom namietanej nesprávne vedenej zdravotnej dokumentácie je hodno doplniť, že\npráve poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (ÚVN Ružomberok) je výslovne oprávnený vykonať opravu\nzápisu v zdravotnej dokumentácii (§ 21 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti), preto neobstojí\nargumentácia žalobcu o tom, že nemocnica (ÚVN Ružomberok) nemôže zmeniť zápis v zdravotnej\ndokumentácii.\n41. K časovej pôsobnosti ust. § 81 ods. 1 a 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a\nust. § 18 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotných poisťovniach, je potrebné uviesť, že zákonné ust.\n§ 18 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotných poisťovniach je síce súdom prvej inštancie citované v\nznení od 01.05.2021 (ods. 19 napadnutého rozsudku), uvedené však ale neznamená nesprávne právne\nposúdenie veci, keďže aj v znení do 30.04.2021 (s poukazom na to, že žiadosť žalobcu o posúdenie\nsprávnosti vedenia zdravotnej dokumentácie je datovaná 11.03.2021, na ktorú MZ SR odpovedalo dňa\n17.03.2021, 28.04.2021 a 25.05.2021) obsahovalo ust. § 18 ods. 1 písm. b) pôsobnosť Úradu vykonávať\ndohľad na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktorou je aj vedenie zdravotnej dokumentácie,\ni keď textácia „a vedenie zdravotnej dokumentácie“ bolo doplnené až s účinnosťou od 01.05.2021;\nrozsahom a obsahovo tak nie je rozdiel v pôsobnosti Úradu podľa právnej úpravy ust. § 18 ods. 1\n\npísm. b) zákona o zdravotných poisťovniach do 30.04.2021 a od 01.05.2021. Ust. § 81 ods. 4 zákona\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti malo totožné znenie do 30.04.2021 a od 01.05.2021 (ods.\n18 napadnutého rozsudku).\n42. Čo sa týka postupu MZ SR, toto v odpovedi zo dňa 17.03.2021 správne s poukazom na ust.\n§ 17 ods. 1 až 3 zákona o zdravotnej starostlivosti uviedlo, že vykonávanie dohľadu nad správnym\nposkytovaním zdravotnej starostlivosti prislúcha Úradu. Súd prvej inštancie poukázal aj na kompetencie\nMZ SR (ods. 31 napadnutého rozsudku) ako orgánu vykonávajúceho dozor podľa osobitného predpisu\nv rozsahu o.i. podľa ust. § 81 ods. 1 písm. b) a f) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti\n(zohľadňujúc žalobcove námietky), keď uviedol, že MZ SR ako orgán, ktorý tiež vykonáva dozor nad\ndodržiavaním ustanovení zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, žalobcovi na jeho žiadosti\nriadne odpovedalo, preto v jeho postupe nevzhliadol žiadny nesprávny úradný postup. Námietky žalobcu\nohľadne nedostatočného vysporiadania sa s jeho žiadosťami považoval odvolací súd za nedôvodné a\nvyhodnotil ich len ako prejav subjektívnej nespokojnosti žalobcu s výsledkom vybavenia jeho žiadostí.\n43. Vedenie zdravotnej dokumentácie je síce neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej\nstarostlivosti jej poskytovateľmi, žalobca však v spore nepreukázal, že MZ SR porušilo pravidlá\nustanovené právnymi predpismi pri jeho postupe a vybavovaní žiadostí žalobcu. Pokiaľ potom žalobca\npaušálne a opakovane tvrdil, že MZ SR nepreverovalo vedenie jeho zdravotnej dokumentácie, uvedené\nnezodpovedná vykonanému dokazovaniu a záveru súdu prvej inštancie, že MZ SR žalobcovi na jeho\nžiadosti riadne a v primeranej lehote odpovedalo, pochybenia vo vedení zdravotnej dokumentácie\nnezistilo, keď v rámci svojej pôsobnosti požiadalo poskytovateľa v súvislosti s poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti žalobcovi o stanovisko, z ktorého stanoviska zo dňa 17.05.2021 (č.l. 91 rub) vyplýva,\nže poskytovateľ ÚVN Ružomberok vedie so žalobcom 2 súdne spory o náhradu škody a o náhradu\nnemajetkovej ujmy, predmetom ktorých bolo čiastočne aj vedenie zdravotnej dokumentácie (lekárske\nsprávy zo dňa 27.11.2014 a zo dňa 28.05.2014, ktorých správnosť žalobca namietal v žiadosti zo dňa\n11.03.2021), pričom znalec neuviedol žiadne pochybenie vo veci vedenia zdravotnej dokumentácie.\nMZ SR tak pri vybavení a posúdení žiadosti žalobcu ohľadne namietaného porušenia povinností\nposkytovateľa vychádzalo zo záverov Znaleckého posudku č. 7/2020, na ktoré odkazoval poskytovateľ\nv odpovedi (č.l. 89 rub, 90 a závery znalca zohľadnil aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého\nrozsudku. Žalobca nepreukázal, že MZ SR v primeranom a odôvodenom rozsahu nevykonalo dozor\nu poskytovateľa a neodborne posúdilo vedenie zdravotnej dokumentácie (odpovede MZ SR zo dňa\n17.03.2021, 28.04.2021, 25.05.2021). Vo vzťahu k záverom Znaleckého posudku 7/2020 (odpovede na\notázky č. 4, 25 a 26, týkajúce sa postupu ÚVN Ružomberok pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,\nvrátane vedenie zdravotnej dokumentácie – lekárske správy zo dňa 27.11.2014, 28.05.2015) je potrebné\nuviesť aj to, že závery znalca žalobca relevantne kvalifikovane nespochybnil a tvrdené nedostatky vo\nvedení zdravotnej dokumentácie sú iba názormi žalobcu, ktorý nie je odborníkom v relevantnom odbore.\n44. Odvolací súd poukazuje aj na to, že súd prvej inštancie správne uviedol, že aplikácia zákona\nč. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe je pri výkone dozornej činnosti len primeraná (§ 81\nods. 5 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti). Nebolo povinnosťou MZ SR potom, ako\nmu poskytol stanovisko poskytovateľ ohľadne žalobcom namietaných pochybení (MZ SR v rámci\nsvojej pôsobnosti požiadalo poskytovateľa o stanovisko) - teda potom, ako MZ SR dospelo k záveru,\nže pochybnosti žalobcu v podnete nie sú dôvodné a preukázané (neboli odôvodnené pochybnosti\no správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré poskytovanie bolo súladné so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi a internými predpismi; vedenie zdravotnej dokumentácie bolo posúdené\naj podľa Odborného usmernenia MZ SR o vedení zdravotnej dokumentácie), zahájiť kontrolnú činnosť a\nvýkon kontroly v plnom rozsahu zákona č. 10/1996 Z.z. (podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti)\ntak, ako sa nesprávne domnieva žalobca. Správne ozrejmil žalovaný, že iba v prípade, že MZ SR\nzistí podozrenie na porušenie zákona, ktoré si vyžaduje vykonanie dozoru (t.j. nie vždy a na základe\nakéhokoľvek podnetu alebo žiadosti, pričom na splnenie požiadavky žalobcu o vykonanie kontroly nie je\nprávny nárok), postúpi podnet na odbor kontroly, ktorý vykoná dozor. V postupe MZ SR tak ani odvolací\nsúd nevzhliadol nesprávny úradný postup a ani prípadné žalobcom namietané nedostatky vo vedení\nzdravotnej dokumentácie žalobcu (vyvrátené Znaleckým posudkom č. 7/2020) by automaticky neviedli\nk uloženiu sankcie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Z vykonaného dokazovania súdom prvej\ninštancie navyše vyplynulo, že MZ SR na žiadosti/podnety žalobcu riadne odpovedalo, t.j. vybavilo\nich v rámci svojej pôsobnosti. S poukazom na predpokladaný zákonný postup žiadateľa podľa ust. §\n17 zákona o zdravotnej starostlivosti nie je dôvodné tvrdenie žalobcu o nadbytočnosti oslovenia ÚVN\n\nRužomberok vo veci vedenia zdravotnej dokumentácie, keď podľa ust. § 17 ods. 1 zákona o zdravotnej\nstarostlivosti je žiadateľ povinný požiadať o nápravu v prvom rade poskytovateľa.\n45. Je potrebné nastieniť aj to, že dozor nad činnosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v tom\nrozsahu, v akom bolo na žalobcovi žiadať najprv u poskytovateľa zjedanie nápravy (o ktorú žalobca\npreukázateľne nepožiadal), nastupuje až potom, ak je daný predpoklad, že poskytovateľ bol povinný\nzákonom predpokladaným spôsobom postupovať, teda ak došlo k porušenia zákona alebo je podozrenie\nna jeho porušenie. Je vhodné zopakovať aj to, že na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti\ndohliada Úrad (§ 81 ods. 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, §17 ods. 3 písm. a)\nzákona o zdravotnej starostlivosti, § 18 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotných poisťovniach). Odvolací\nsúd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie a argumentáciou žalovaného o tom, že ani prípadné\nnedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie, nie sú príčinou nesprávne poskytnutej zdravotnej\nstarostlivosti, resp. že za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť by ich bolo možné označiť až v\nprípade rozhodnutia súdu alebo Úradu.\n46. Pri posúdení žalobcom namietanému rozporu vedenia jeho zdravotnej dokumentácie s odborným\nusmernením MZ SR č. 47/2009 je potrebné zohľadniť charakter usmernení MZ SR, vydávaných v\nrámci vymedzenia jeho pôsobnosti podľa ust. § 45 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnej starostlivosti\na uverejňovaných vo Vestníku MZ SR. Odborné usmernenia sú vydávané v rozsahu pôsobnosti MZ\nSR stanovenej v zákone o zdravotnej starostlivosti, nie na vykonanie zákona v zmysle čl. 123 Ústavy\nSR, nie sú tak všeobecne záväznými právnymi predpismi a pravidlá v nich obsiahnuté nie sú právnymi\nnormami (regulujú otázky, na ktoré zákon priamo neodkazuje). Usmernenia sú svojím charakterom\ninterné normatívne inštrukcie, nemajúce znaky právnych noriem, a teda nie sú všeobecne záväzné a\nmožno nimi zaväzovať v príslušných veciach podriadené orgány, podriadené osoby vo vzťahoch verejnej\nsprávy, podriadené štátne príspevkové a rozpočtové organizácie, štátne organizácie (predpokladom\nje nadradenosť a podradenosť subjektov - nadriadené subjekty uskutočňujú riadiacu činnosť voči\npodriadeným tým, že konkretizujú oprávnenia a povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných\nnormatívnych aktov a v prípade porušenia takýchto interných normatívnych inštrukcií, je možné vyvodiť\nvoči podriadenému subjektu administratívnoprávnu zodpovednosť). I keď obsah odborného usmernenia\nmôže mať význam pri posúdení toho, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne príp. lege artis,\nžalobca nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie nepreukázal (nesprávne poskytnutú zdravotnú\nstarostlivosť nekonštatoval ani znalec v Znaleckom posudku č. 7/2020) a nepreukázal ani príčinnú\nsúvislosť medzi prípadnými nedostatkami vo vedení zdravotnej dokumentácie a ním tvrdenou ujmou.\n47. Odvolateľom namietaná neúplnosť zistenia skutkového stavu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e)\nCSP, je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových\nzistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý\npreukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak\niba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým\nodvolacím dôvodom. NS SR v rozsudku sp. zn. 5Cdo/107/2019 zo dňa 31.03.2021 upresnil, v ktorých\nprípadoch nevykonanie dôkazu predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces. Nevykonať dôkaz\nnavrhnutý stranou môžu súdy v týchto prípadoch: dôkaz nemá relevanciu k predmetu konania (dôkazom\nsa má preukázať skutočnosť, ktorá nie je podstatná pre účel sporu); dôkaz nemá vypovedaciu hodnotu\nvo vzťahu k skutočnosti, ktorá sa tvrdí (dôkazom nemožno potvrdiť alebo vyvrátiť skutočnosť, ktorú\nstrana tvrdí alebo popiera); dôkaz je nadbytočný (dôkaz nie je potrebné vykonať, pretože skutočnosť bola\ndoterajším konaním spoľahlivo zistená alebo vyvrátená). Pokiaľ súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý je\nrelevantný pre konanie a má zodpovedajúcu vypovedaciu hodnotu, pričom nie je nadbytočný, dovolanie\nz dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces by malo byť prípustné.\n48. Súd prvej inštancie žalobcom navrhnuté doplnenia dokazovania (vyhotovením znaleckého posudku\nna posúdenie toho, či bola zdravotná dokumentácia žalobcu vedená správne, podanie zo dňa\n07.10.2024, č.l. 239-241) zamietol na pojednávaní dňa 18.10.2024 z dôvodu hospodárnosti konania\n(ods. 40 napadnutého rozsudku), s ktorým záverom sa odvolací súd, vzhľadom na posúdenie veci,\ncitovaný rozsudok NS SR vyššie a na to, že žalobca závery znalca v Znaleckom posudku č. 7/2020\nrelevantne kvalifikovane nespochybnil, stotožňuje. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, relevantné dôkazy pre rozhodnutie vo veci v napadnutom\nrozsudku uviedol a vyhodnotil, preto naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e)\nCSP odvolací súd nezistil. Súd prvej inštancie v konaní vykonal a vyhodnotil všetky dôkazy, potrebné\n\nna rozhodnutie vo veci samej a relevantné k predmetu konania (§ 185 ods. 1 a § 191 ods. 1 CSP) a\nnebolo jeho povinnosťou, ako sa mylne domnieva žalobca, hodnotiť (všetky) dôkazy podľa požiadaviek\nžalobcu, ak sa tieto preukázateľne netýkali merita prejednávanej veci a boli pre konanie a rozhodnutie\nvo veci bez relevancie a nadbytočné.\n49. Prieskumom napadnutého rozhodnutia v rozsahu odvolacích námietok žalobcu sa tak odvolací\nsúd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v konaní nepreukázal naplnenie\nzákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu žalobcovi. Súd prvej inštancie\nsprávne prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo a bolo relevantným pre posúdenie veci, a\nvzniknutú situáciu zhodnotil komplexne tak, že v konaní žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup,\nvznik nemajetkovej ujmy (zásah do cti, dôstojnosti, do práva na ochranu osobnosti a zdravia) a ani\njej výšku a príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom MZ SR a tvrdenou\nnemajetkovou ujmou (ako zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného podľa zákona\nč. 514/2003 Z.z.). S ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že\nrozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky podstatné námietky žalobcu prednesené v\nkonaní (a zhodne v podanom odvolaní), jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v ust.\n§ 220 ods. 2 CSP, pričom toto rozhodnutie odvolací súd nevyhodnotil ako arbitrárne, nepresvedčivé\nalebo nepreskúmateľné, preto v odôvodnení vyššie reagoval len na podstatné skutočnosti namietané\nv odvolaní žalobcom. Súd prvej inštancie správne posúdil danú vec a svoje právne závery dostatočne\nodôvodnil citovanými, správne aplikovanými ustanoveniami právnych predpisov. S ohľadom na to,\nodvolací súd nemohol posúdiť odvolanie žalobcu ako opodstatnené a spôsobilé privodiť zmenu alebo\nzrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a preto rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane\nzávislého výroku o trovách konania, ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n50. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak\nnemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.\nJe však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania\n(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto\nna zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať\nšpecifickou odpoveďou.\n51. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.\n§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n52. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/17/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:39c53762-d979-403f-85bb-b84cdde4b303", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 181/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 181/08 z 22. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-22", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39c53762-d979-403f-85bb-b84cdde4b303"}, {"guid": "ussr:18fa8030-737a-4f3a-8b45-72a36b0f3964", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 220/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 220/08 z 22. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-22", "citacie_n": 312, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18fa8030-737a-4f3a-8b45-72a36b0f3964"}, {"guid": "ussr:0a7c4602-d4b0-40b3-8f9c-7bbb94823d6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/08 z 15. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-15", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a7c4602-d4b0-40b3-8f9c-7bbb94823d6f"}, {"guid": "ussr:1081a6a5-d190-42db-989f-05a677c30800", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 74/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 74/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1081a6a5-d190-42db-989f-05a677c30800"}, {"guid": "ussr:3d6c2227-5fbb-4a53-838c-258c8dfe162f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 261/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/06 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6c2227-5fbb-4a53-838c-258c8dfe162f"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:9d702dbd-eff7-43c9-beb6-477c99725480", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 12/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 12/07 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 281, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d702dbd-eff7-43c9-beb6-477c99725480"}, {"guid": "ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "372a5825-bb59-4171-b2bf-2f98dc70db44:4a5ab590-3517-4c5c-b57a-f393b0f4d6c6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5716215363.1", "spisova_znacka": "8Cdo/154/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/154/2019 z 30. 3. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-03-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5716215363.1"}, {"guid": "4680b331-d3cd-4480-9a8d-6cb62d28d87c:b314eef7-2b69-4af8-b5c7-a59740db4f78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1", "spisova_znacka": "3Cdo/168/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/168/2018 z 19. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1"}], "citovane_v": []}