{"guid": "b198a818-c856-44f6-aa7c-90fd2658abfd:a862c1b0-23ee-41b9-ade1-ddab83b685d7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1322201615.1", "spisova_znacka": "4Co/83/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/83/2025 z 24. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júna 2026, sp. zn. 4Co/83/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1322201615.1", "identifikacne_cislo": "1322201615", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová", "sudca_id": 456, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ingrid-degmova-pospisilova-456", "datum_vydania": "2026-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a862c1b0-23ee-41b9-ade1-ddab83b685d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1322201615.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1322201615.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1322201615.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/83/2025\n1322201615\n24. 06. 2026\nMgr. Ingrid Degmová Pospíšilová\nECLI:SK:KSBA:2026:1322201615.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej\na sudcov JUDr. Rastislava Žiga a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Slovenská televízia\na rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: U.. L.\nD., E. XX.XX.XXXX, I. K. XXXXX/XX G., I. - E. A., o zaplatenie 279,68,- eur s príslušenstvom, na\nodvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 08. februára 2024 č. k.\nB3-45C/18/2022-41 takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi\nsumu 279,68,- eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1,85,- eur, do troch dní od\njeho právoplatnosti titulom úhrady za služby verejnosti poskytované právnym predchodcom žalobcu\nRozhlasom a televíziou Slovenska v o oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.\n2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa domáhal žalobca proti žalovanému zaplatenia sumy 262,68,-eur\ntitulom neuhradenia úhrad za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona\nč. 340/2012 Z.\nz. o úhrade za služby verejnosti poskytovaného Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 4,64,- Eur\nmesačne podľa § 6 ods. 1 uvedeného zákona za kontrolované obdobie od 01.06.2016 do 30.11.2021.\nNakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštovné sadzby v lehote do\n30 dní od doručenia písomnej\nvýzvy zo dňa 03.11.2021, sa domáhal aj zaplatenia pokuty vo výške 17,-eur v zmysle uvedeného zákona\na sumy 1,85,-Eur z titulu úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky.\n3. Žalovanému bola žaloba s výzvou na vyjadrenie riadne doručená do vlastných rúk dňa 16.05.2023\n(doručenka je na č. l. 35 spisu), pričom sa k žalobe v stanovenej lehote písomne nevyjadril.\n4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm.\nb) CSP, keďže išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli\nsporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1000,-eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia\nrozsudku riadne zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní\npred jeho vyhlásením.\n5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že žalovaný je fyzická osoba, ktorá je\nevidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny\nv domácnosti, ktorému vznikla povinnosť platiť mesačné úhrady za služby verejnosti poskytované\n\nRozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. Žalobca\nako vyberateľ úhrady vykonal kontrolu platenia úhrady podľa § 8 Zákona č. 340/2012 Z. z. Z prehľadu\npredpisov a platieb mal súd nesporne preukázané, že žalovaný mal za uplatňované obdobie nedoplatok\nvo výške 262,68 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením mesačnej úhrady, nakoľko na\nvýzvu žalobcu na zaplatenie nedoplatku zo dňa 03.11.2021 nereagoval. Výzva na úhradu nedoplatku\nbola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 16.11.2021. Žalovaný v lehote do 30 dní od doručenia\nvýzvy dlžnú čiastku neuhradil.\n6. Vyššie ustálený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 1, § 2, § 3 písm. a), § 4 ods.\n1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, 2, 3, 6, § 8, § 9 ods. 1, 2, 6, 7, 8, § 10 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 340/2012 Z.\nz. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov a dospel k záveru, že je žalobe potrené vyhovieť.\n7. Konštatoval, že nárok žalobcu nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, ale zo zákona. Žalobca\nnemá postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, hlavným predmetom\nčinnosti žalobcu nie je dosiahnutie zisku, ale služba verejnosti v oblasti vysielania. Predmetom sporu\nbolo zaplatenie koncesionárskeho poplatku, ktorý je považovaný za osobitný príspevok na finančné\nzabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom poskytovania verejnej\nslužby. Systém financovania vychádza zo zákonom stanoveného koncesionárskeho poplatku, ako\nzákladu jeho financovania verejnými zdrojmi. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby,\no vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti\nrozhlasového vysielania a televízneho vysielania.\n8. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi\ndlžnú sumu 279,68 eur (262,68 eur a pokutu 17 eur rady v zmysle § 10 ods. 3 Zákona č. 340/2012\nZ. z.). Súd považoval za dôvodné aj žalobcom uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky\nv sume poštovného 1,85,-eur, keď žalovaného vyzval v súlade so zákonom na zaplatenie nedoplatku,\nktorú skutočnosť preukázal doručenkou o doručení písomnosti do vlastných rúk žalovanému. Výšku\ntohto nároku žalobca preukázal potvrdením tarifnej ceny za úradnú zásielku Slovenskej pošty, a.s.\nBanská Bystrica zo dňa 03.09.2019. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie nákladov\nspojených s vymáhaním pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.\n9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262, § 256 ods. 1 CSP v zmysle zásady\núspešnosti v konaní vzhľadom na plný úspech žalobcu v ňom.\n10. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalovaný, odôvodňujúc ho tým,\nže ho podáva podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP a žiada napadnutý rozsudok zrušiť. Uviedol, že\nvznáša námietku premlčania uplatneného nároku a má za to, že uplatnená pohľadávka je premlčaná,\nkeďže podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§101 až 110). Ďalej uviedol, že žalobca mu nedoručil od roku 2016 žiadnu listinu,\ntakže o priebehu konania nebol absolútne informovaný.\n11. Keďže v priebehu konania došlo podľa § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a\nrozhlase k zániku pôvodného žalobcu Rozhlasu a televízie Slovenska s účinnosťou k 01.07.2024, súd\nprvej inštancie uznesením č. k. B3-45C/18/2022-50 zo dňa 30.10.2024 rozhodol o pokračovaní v konaní\ns právnym nástupcom doterajšieho žalobcu a to novým žalobcom Slovenskou televíziou a rozhlasom,\nso sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255.\n12. Právny nástupca žalobcu v následnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného považoval odvolanie za\nnedôvodné a žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na § 3 písm. a),\n§ 9 zákona\nč. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov. Uviedol, že žalobca je v zmysle § 9 zákona č. 340/2012 Z. z.\npovinný viesť evidenciu platiteľov úhrad. Údaje o platiteľoch do tejto evidencie mu poskytujú subjekty,\nktorým táto povinnosť priamo z ust. § 9 Zákona č. 340/2012 Z. z. vyplýva, a to najmä dodávatelia\nelektriny, prevádzkovatelia distribučnej sústavy a Sociálnej poisťovne. Žalobca nemôže vychádzať z\niných skutočností, keďže zákon č. 340/2012 Z. z. mu nedáva iné možnosti, ako údaje o platiteľoch\n(osobách povinných platiť úhrady, t. j. aj žalovanú sumu) získať. Poukázal na to, že eviduje žalovaného\nna odbernom mieste: Odbojárov 8/64, Bratislava, teda spĺňa definíciu platiteľa podľa § 3 písm. a)\n\nzákona č. 340/2012 Z. z. a je povinný platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a\ntelevíziou Slovenska. Keďže v evidencii platiteľov je ako odberateľ elektriny v danom odbernom mieste\nevidovaný žalovaný, žalobca námietky žalovaného považuje za neopodstatnené, nakoľko rozhodujúcou\nje skutočnosť, že žalovaný je evidovaný ako odberateľ elektriny v danom odbernom mieste. K námietke\nžalovaného, v ktorej popiera prevzatie výzvy na zaplatenie nedoplatku, žalobca poukázal na ustanovenie\n§ 111 ods. 1 CSP s tým, že do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti\nna potvrdení o doručení písomnosti; údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný\nopak. Doručenka je verejnou listinou. Podľa žalobcu aj v tomto prípade sa uplatňuje vyvrátiteľná\ndomnienka správnosti doručenky. Ak žalovaný správnosť informácii v doručenke popiera, žalovaný musí\nnavrhnúť dôkaz, ktorý preukáže, že obsah doručenky nezodpovedá skutočnosti, resp. je nepravdivý.\nZáverom poznamenal, že eviduje prevzatie výzvy na zaplatenie nedoplatku, o čom svedčí aj podpísaná\ndoručenka. Poukázal na ust. § 11 ods. 1 zákona 340/2012 Z. z. s tým, že „Výzva vyberateľa úhrady\npodľa tohto zákona sa platiteľovi doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom\noznámení podľa § 9 ods. 8 alebo ods. 10. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého\npobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa. Súčasne podľa ust. § 11 ods. 2 predmetného zákona:\n„Ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku 1, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným\nspôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy platiteľom,\nvrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady\nako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom. K námietke premlčania\nuvedenej až v odvolaní žalobca namietal koncentráciu konania s poukazom na § 153 ods. 1,2 CSP ako\naj § 366 CSP. Podľa žalobcu by odvolací súd na námietku premlčania vznesenú až v odvolaní, nemal\nprihliadať, nakoľko podľa názoru žalobcu sa nejedná o novotu, a teda nenapĺňa zákonné predpoklady\nprostriedku procesného útoku a prostriedku procesnej obrady, ktorý možno použiť v odvolaní.\n13. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný vyjadrenie. Poukázal na ustanovenie § 3 písm. a) zákona č.\n340/2012 Z. z. s tým, že platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v\nevidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste,\npre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Podľa žalovaného je priestor na ulici F. X K. I. nebytovým\npriestorom. Ďalej uviedol, že výzva podľa § 11 ods. 1 predmetného zákona sa doručuje platiteľovi na\nadresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 8 alebo ods. 10. Ak\ntejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania. Zároveň\nale zabúda znenie § 9 ods. 8, že v písomnom oznámení podľa odseku 7 uvedie platiteľ podľa § 3 písm.\na meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, adresu odberného miesta, energetický identifikačný kód\n(EIC) odberného miesta, adresu na doručovanie písomností a adresu elektronickej pošty. Žalovaný má\nza to, že keďže jeho osoba ako platiteľa neoznámila žiadnu inú adresu na doručovanie, mal žalobca\nvyužiť trvalú adresu, ktorú aj prikazuje zákon 340/2012 Z. z. § 9 ods. 8. Jeho trvalá adresa je od roku\n2000 do dnešného dňa rovnaká, a to K. XXH, XXX XX I.. Počas tohto obdobia ani nikdy nevyužíval iný\nprechodný pobyt k čomu prikladá kópiu občianskeho preukazu platného od roku 2014 - 2024 a kópiu\nnového občianskeho preukazu od roku 2022-2023 s rovnakým trvalým bydliskom. Na adrese Odbojárov\n8 z toho dôvodu poštu neprijímal, ak niekto list prevzal, má za to, že to bola iná osoba. K námietke\npremlčania doplnil, že námietku premlčania podal v prvom možnom termíne, v ktorom sa dozvedel o\npožiadavke žalobcu, keď mu bola legitímne a podľa zákona doručená. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť.\nK vyjadreniu pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXXX, okres I. U., katastrálne územie I. - E. A. a kópiu\nsvojho občianskeho preukazu.\n14. Žalobca v poslednom odvolacom vyjadrení opätovne poukázal na § 3 písm. a) zákona č. 340/2012\nZ. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“), podľa ktorého platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je\nevidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny\nv domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Táto povinnosť vzniká\npriamo zo zákona. Uviedol, že vzhľadom na enormný počet údajov v databáze, ako aj na ochranu\nosobných údajov odberateľov nie je možné súdu poskytnúť databázu v celom rozsahu. Predložil teda\nextrakciu z databázy (príloha) získanej od ZSE Energia, a.s., z ktorej vyplýva, že žalobca je evidovaný\nako odberateľ elektrickej energie na nasledovných odberných miestach a teda na týchto odberných\nmiestach mu vznikla povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou\nSlovenska v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z.: Pod VS: 8530574318 sú okrem odberného miesta F. X/\nXX, I. C. W. F. A. G. XXXX/, XXX XX I., M. XXXXX/, XXX XX I., Z. I. XXXX, XXXX/X, XXX XX S.J., A. XX,\nXXX XX I., E.. X. A. XX/A/-, XXX XX I., G.X. X, XXX XX I.. Uviedol, že pokiaľ niektoré z odberných miest\n\nevidovaných pod VS: 8530574318 nespĺňa definíciu podľa ust. § 3 písm. a) zákona, povinnosť platiť\núhrady nezanikla pri ostatných vyššie spomenutých odberných miestach. Vzhľadom na vyššie uvedené,\npovažuje žalobca odvolanie nedôvodné a žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.\n15. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.\n16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi\nodvolania podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385\nods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného nie je dôvodné.\n17. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom\na v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby a výsledky vykonaného dokazovania\nsprávne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne\nodôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o dôvodnosti žalobou\nuplatneného nároku žalobcu proti žalovanému na úhradu poplatkov za služby verejnosti podľa zákona\nč. 340/2012 Z. z. v priznanom rozsahu stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods.\n2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom\nvyslovený právny záver o dôvodnosti žaloby. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne\nvyčerpávajúce a nie je preto potrebné ani jeho dôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len o opakovanie\nprávnych záverov súdu prvej inštancie. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce,\naby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už\nodzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti\nnapadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom, zvýraznia právne významné, prípadne\nskutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu\nSR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 08.10.2009, v zmysle ktorého ....“ odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového\nsúdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie\nz hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II.ÚUS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08). Tento\nprávny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných\nsúdov vydaných v priebehu príslušného súdneho konania“. I v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 2Cdo170/2005 „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“. Možno\nkonštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie dal zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné\nargumenty strán sporu v snahe garantovať im právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že\nneboli naplnené očakávania žalovaného a že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnymi\nnázormi, neznamená porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Ochranu poskytol stranám v\npožadovanej kvalite, keď i podľa ústavnej judikatúry do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo\núčastníka konania (aktuálne strany sporu), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/2004). V záujme zachovania práva strán sporu na\nspravodlivý súdny proces sa odvolací súd teda vyjadruje stručne k odvolacím námietkam žalovaného.\n18. Súd prvej inštancie správne v bode 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že nárok\nžalobcu nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, ale zo zákona a žalobca nemá postavenie dodávateľa v\nzmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Rovnako odvolací súd uvádza, že v posudzovanej veci\nnejde o spotrebiteľský spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy\nalebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol subjektom, ktorý je na základe zákona povinný\nvyberať a vymáhať úhrady za služby verejnosti poskytované v oblasti rozhlasového a televízneho\nvysielania, pričom príjmy z úhrad vedie oddelene od iných príjmov a môže ich použiť výlučne na\nzabezpečenie služieb verejnosti.\nZo zákonnej úpravy tak nevyplýva, že by žalobca\npri vyberaní úhrad vykonával činnosť majúcu znaky dodávateľskej činnosti, argumentácia žalobcu v\ntomto ohľadne bola relevantná. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako platiteľom úhrad je založený\nzákonom, povinnosť platiť úhrady v určenej výške a v lehote je rovnako daná zákonom, ide teda o\nzákonnú povinnosť žalovaného ako platiteľa úhrad a zákonné právo žalobcu na úhrady, z čoho vyplýva\nneexistencia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu.\n19. Keďže žalovaný až v odvolaní vzniesol námietku premlčania, odvolací súd uvádza, že Civilný sporový\nporiadok zaviedol právny inštitút prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Tento\ninštitút nadväzuje na zásadu koncentrácie konania.\nV zmysle § 149 CSP\n\nprostriedkami procesného útoku a procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových\ntvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov\na hmotnoprávne námietky. V zmysle § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej\nobrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie konči (tzv. zákonná\nkoncentrácia). Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifikované procesné\núkony v určitej fáze konania. Omeškané procesné úkony sú neúčinné.\n20. Podľa § 152 CSP za hmotnoprávnu námietku sa považuje právny úkon strany spôsobujúci\nzmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. Vznesenie námietky premlčania nepochybne spôsobuje\noslabenie práva protistrany, keďže jej nárok sa dostáva do pozície naturálnej obligácie, ale nezaniká\núplne, hoci ho súd už priznať v zásade nemôže. Námietka premlčania je teda hmotnoprávnou námietkou,\nrespektíve právnym úkonom s hmotnoprávnymi následkami, pretože mení obsah právneho vzťahu, o\nktorý v spornom civilnom konaní ide.\nV zmysle uvedeného je preto možné námietku\npremlčania vzniesť iba do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Z uvedeného potom\nvyplýva, že námietku premlčania je povinná strana uplatniť včas. V zmysle § 153 ods. 1 až 3 CSP\nnámietka premlčania nie je uplatnená včas, ak ju strana mohla uplatniť už skôr, ak by konala starostlivo\nso zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.\n21. Je nesporné, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný námietku premlčania nevzniesol.\nŽalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že má za to, že námietku premlčania\npodal v prvom možnom termíne, v ktorom sa dozvedel o požiadavke žalobcu, keď mu bola legitímne\na podľa zákona doručená. Odvolací súd preto poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu zo súdneho\nspisu, že žalovanému bola riadne dňa 16.05.2023 doručená žaloba spolu s jej prílohami a výzva na\nvyjadrenie v zmysle § 167 ods. 2 CSP a súčasne mu bolo doručené aj poučenie o procesných právach\na povinnostiach strán sporu. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil pravdivosť doručenky ako\nverejnej listiny (na č. l. 35 spisu). Je teda zrejmé, že žalovaný mal možnosť sa k žalobe vyjadriť a vzniesť\nvčas hmotnoprávne námietky vrátane námietky premlčania, pričom zostal pasívny a k žalobe sa v súdom\nstanovenej lehote nevyjadril a až do ukončenia dokazovania súdom prvej inštancie v konaní nevzniesol\nžiadne námietky.\n22. Odvolací súd preto musel konštatovať, že žalovaný túto námietku premlčania\n(bez ďalšieho)\nuplatnil až v odvolacom konaní, pričom neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že\ntúto námietku ako prostriedok procesnej obrany, bez vlastného zavinenia nemohol uplatniť včas, teda\nuž v konaní pred súdom prvej inštancie. V odvolacom konaní možno vzniesť námietku premlčania\n(ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba za\nsplnenia predpokladov uvedených v ustanovení\n§ 366 CSP. Preto v rámci vedeného\nsporového konania je pri otázke (ne)prípustnosti (hmotnoprávnej) námietky premlčania uplatnenej až\nv odvolacom konaní, potrebné preukázať splnenie podmienok prípustnosti novôt v odvolacom konaní\npodľa § 366 CSP. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné spolu s podaním zároveň preukázať, že nové\nprostriedky procesnej obrany, ktoré odvolateľ uvádza až v štádiu odvolacieho konania, nemohol v štádiu\nkonania pred súdom prvej inštancie bez svojej viny použiť. Na diskvalifikáciu novoty totiž postačí aj\nopomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti. Zároveň je nesporné, že žalovaný bol súdom\nprvej inštancie poučený o podmienkach sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania. Je nepochybné,\nže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novôt v odvolacom konaní podľa\n§\n366 CSP neboli v prejednávanej veci na strane žalovaného splnené.\n23. U žalovaného nebolo možné aplikovať ani ustanovenie § 296 CSP, ktoré predstavuje výnimku z\nkoncentrácie súdneho konania v prospech spotrebiteľov, keďže v danom prípade ako už odvolací súd\nkonštatoval vyššie nejde o spotrebiteľský spor. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom nebolo možné\nakceptovať námietku premlčania vznesenú žalovaným až v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej\ninštancie, keďže v zmysle § 366 CSP nešlo o taký prostriedok procesnej obrany (novotu), ktorý by\nmohol byť akceptovaný v štádiu odvolacieho konania, pretože nebolo možné konštatovať, že by ho\nodvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie (por. rozhodnutie NS SR sp. zn.:\n2Cdo/273/2019, rozhodnutie NS SR\nsp. zn.: 1Obdo 65/2017 z 28. júna 2018).\n24. Napokon žalovaný v podanom odvolaní namietal, že žalobca mu nedoručil od roku 2016 žiadnu listinu\na o priebehu konania nebol informovaný. Odvolací súd preto uvádza, že keďže sa v stanovenej lehote\nžalovaný k podanej žalobe nevyjadril, súd prvej inštancie v súlade s § 151 ods. 1 CSP správne považoval\n\nskutkové tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný výslovne nepoprel, za nesporné. Navyše však odvolací súd\npoukazuje na žalobcom predložený listinný dôkaz a to žalovaným podpísanú doručenku, z ktorej vyplýva,\nže žalovaný dňa 16.11.2021 prevzal žalobcom doručovanú výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa\n03.11.2021 a to na adrese K. XX/H/XXX, XXX XX I., na ktorej sám žalovaný tvrdil, že mal adresu\ntrvalého pobytu. Žalovaný sám v odvolacej replike uviedol, že žalobcovi neoznámil žiadnu inú adresu\nna doručovanie a trvalú adresu, ktorú aj prikazuje zákon 340/2012 Z. z. mal od roku 2000 stále rovnakú\nna adrese K. XXH, XXX XX I..\n25. Žalovaný po uplynutí lehoty na odvolanie v odvolacej replike predložil súdu čiastočný výpis z listu\nvlastníctva č. XXX a kópie občianskeho preukazu žalovaného a doplnil nové odvolacie námietky s tým,\nže tvrdil, že podľa predloženého listu vlastníctva je priestor na ulici F.X. X K. I. nebytovým priestorom\na teda podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012\nZ. z. nemal byť vedený ako platiteľ úhrady\nza služby verejnosti. Odvolací súd k týmto novým dôkazom predloženým po uplynutí odvolacej lehoty\nako aj novým skutočnostiam uvádza, že v zmysle § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo\nprostriedky procesnej obrany (medzi ktoré v zmysle § 149 CSP patria i návrhy na vykonanie dôkazov),\nktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno v odvolacom konaní použiť len vtedy, ak sa\ntýkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcov, alebo nesprávneho obsadenia súdu, keď má byť nimi\npreukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\n(na daný prípad sa ani nevzťahujúce) alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní\npred súdom prvej inštancie. Žalovaný ako odvolateľ pritom ničím nepreukázal a ani netvrdil, splnenie\nniektorej z uvedených podmienok pre prípustnosť novoty v odvolacom konaní. Naviac, keďže podľa §\n365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania, predmetné dôkazy (aj v prípade, ak by boli prípustné) boli by predložené\noneskorene. Na listinné dôkazy predložené žalovaným až v odvolacom konaní a to po uplynutí odvolacej\nlehoty a rovnako na nové odvolacie dôvody tvrdené až po uplynutí odvolacej lehoty, preto nebolo možné\nprihliadať. Súd však pre úplnosť uvádza, že ani tieto dôkazy a tvrdenia by nemali žiaden vplyv na\nsprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V danom prípade podľa skutkových tvrdení\nuvedených v žalobe sa podaná žaloba neviazala výhradne na to, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti\nna ulici F. K. I.. Žalobca sa uplatneného nároku domáhal z dôvodu, že žalovaný bol v rozhodnom období\nod 01.06.2016 do 30.11.2021 vedený zo zákona ako platiteľ úhrady za služby verejnosti, pričom žalobca\nv odvolacej duplike poukázal na to, že podľa databázy ZSE Energia, a.s. žalovaný bol ako odberateľ\nenergie vedený na viacerých miestach. Odvolací súd potom uvádza, že platiteľ podľa § 3 písm. a)\nzákona č. 340/2012 Z. z., ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v\ndomácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu za príslušné obdobie, za ktoré sa úhrada\nplatí, bez ohľadu na počet jeho odberných miest. Avšak ako odvolací súd uviedol už vyššie na tieto nové\nlistinné dôkazy a tvrdené skutočnosti predložené až po uplynutí odvolacej lehoty, odvolací súd prihliadať\nani nemohol.\n26. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné\na napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutom vyhovujúcom výroku ako\naj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti\nv konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na\nplný úspech žalobcu v odvolacom konaní.\n28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\n\npripúšťa (§ 419 CSP).\nveci samej alebo ktorým sa\n\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom\nrozsahu a nekonal za\nňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje\ndesaťnásobok minimálnej\nmzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s\nochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a\nvýška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods.2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na\nochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie\npodľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou\nalebo odborovou\norganizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za\nne koná, má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods.2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie\nveci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "45C/18/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}], "citovane_v": []}