{"guid": "5ca8703f-b5af-4d5a-8f78-c03f55015232:0c81d34c-f13b-483b-b325-62b93929395d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1322201803.1", "spisova_znacka": "7Co/131/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/131/2024 z 26. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2026, sp. zn. 7Co/131/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1322201803.1", "identifikacne_cislo": "1322201803", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2026-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460", "nazov": "§ 460 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-460"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-460"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c81d34c-f13b-483b-b325-62b93929395d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1322201803.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1322201803.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1322201803.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/131/2024\n1322201803\n26. 05. 2026\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2026:1322201803.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek\nsenátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar.\nXX.X.XXXX, bytom D. B. súp.č. 1285, 2/ E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D. B. súp.č. 1286, 3/ G. F., nar.\nX.XX.XXXX, bytom H. XX, I., 4/ G. F., nar. X.X.XXXX, bytom A. B. J. K. XXX, 5/ A. A., nar. X.X.XXXX,\nbytom D. B. J. K. XXX, 6/ A. G., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX, J., 7 G. G., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX,\nJ., všetkých zastúpených: Martin Pavle, s.r.o., IČO: 36 860 450, so sídlom Pribinova 4, Bratislava proti\nžalovaným: 1/ A. M. N., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, O. a 2/ A. L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, N.,\noboch zastúpeným: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, so sídlom Kadnárova\n83, Bratislava o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 24.7.2024, č.k. B3-44C/22/2022-264, takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.\nŽalobcom 1/, 2/, 3/, 4/ 5/, 6/ a 7/ sa priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov\nodvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese\nBratislava III, obec Bratislava - m.č. Nové Mesto, kat. úz. Q. A., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX\nako stavba so súp. č. XXX, postavená na parcele č. XXXXX/X, druh stavby 10 - rodinný dom, popis\nstavby: rodinný dom, pozemok - parcela reg. „C“, parc. č. XXXXX/X, výmera 32 m2, druh pozemku\nzastavaná plocha a nádvorie, pozemok - parcela reg. „C“, parc. č. XXXXX/X, výmera 89 m2, druh\npozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok - parcela reg. „C“, parc. č. XXXXX/X, výmera 131\nm2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX\nako byt č. 10 nachádzajúci sa v bytovom dome (popis stavby: L. X, X) J. J. K. XXXX, postavenom na\npozemkoch - parcely reg. „C“ parc. č. XXXXX/X R. XXXXX/X, na 3.p., vchod L. X a k nemu prislúchajúci\nspoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a\npríslušenstve bytového domu a zastavaných a priľahlých pozemkoch, a to pozemok, parcela reg. „C“\nparc. č. XXXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 93 m2, pozemok, parcela reg. „C“ parc. č.\nXXXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 291 m2, a pozemok, parcela reg. „C“\nparc. č. XXXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 288 m2 patria do dedičstva\npo G. P., F. P., nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom J. XXX/XX, XXX XX N. (výrok I.).\nŽalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ priznal voči žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 100 %\n(výrok II.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len „C.s.p.“), § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 460 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky\n\nzákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 28 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 29\nzákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam\n(katastrálny zákon), ďalej len „Katastrálny zákon“ a vecne tým, že z vykonaného dokazovania\nvyplynul nepochybný (a medzi stranami nesporný) záver, že poručiteľ (G. P., nar. X.XX.XXXX, zomr.\nXX.X.XXXX) podpísal darovacie zmluvy, ktorými previedol nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania\nna žalovanú 1/ za svojho života a to dňa 16.11.2021, pričom z vkladových spisov vyplýva, že za\nživota poručiteľa boli podané aj návrhy na vklad vlastníckeho práva na základe darovacích zmlúv ako\naj skutočnosť, že vklady u oboch darovacích zmlúv boli povolené až po smrti poručiteľa. Súd prvej\ninštancie konštatoval, že v prejednávanej veci ide o posúdenie právnej otázky, či došlo k prechodu\nvlastníckeho práva na žalovanú 1/ (ktorá následne previedla predmetné nehnuteľnosti na žalovaného\n2/). Prvoinštančný súd mal za to, že bez ohľadu na skutočnosť, či v prípade darovacích zmlúv išlo\no platné právne úkony, možno rozhodnúť vo veci na základe dôkazov, ktoré mal k dispozícii bez\npotreby vykonania dokazovania navrhnutého stranami vo vzťahu k spôsobilosti poručiteľa na právne\núkony v čase uzatvorenia darovacích zmlúv. Súd prvej inštancie vychádzal z rozhodovacej praxe\nNajvyššieho súdu SR, ktorý sa zaoberal jednak dopadom smrti prevodcu na katastrálne konanie\nako aj otázkou, či patrí do dedičstva nehnuteľnosť na základe zmluvy uzavretej poručiteľom za jeho\nživota, keď k povoleniu vkladu došlo po jeho smrti, a to bez ohľadu na platnosť zmluvy. Poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Cdo/184/2005 (R 59/2007), v zmysle ktorého rozhodnutie\nkatastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal\nvznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Účinok vkladu je nadobudnutie\nvecnoprávneho účinku (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak bola zmluva uzatvorená platne,\nvznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky (záväznosť obsahom zmluvy). Viazanosť účastníkov\nzmluvy ich prejavmi vôle sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého prevodcu. Zároveň poukázal na uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/154/2010 (R 32/2011), podľa ktorého ak nejde o zmluvu podľa § 28\nods. 4 Katastrálneho zákona ( t.j. keď právne účinky vkladu nastávajú ku dňu určenému v návrhu na\nvklad), ani o zmluvu podľa § 28 ods. 5 Katastrálneho zákona (t.j. keď právne účinky vkladu nastávajú ku\ndňu doručenia návrhu na vklad) a zároveň rozhodnutie o povolení vkladu nenadobudlo právoplatnosť\nza života prevodcu, nehnuteľnosti boli v čase smrti prevodcu v jeho vlastníctve a patria do dedičstva\npo ňom. Konštatoval tiež, že v rozhodnutí sp.zn 1Sžr/75/2014 zo dňa 9.5.2015 Najvyšší súd SR vo\nveci prieskumu zákonnosti rozhodnutia katastrálneho úradu, ktorým zamietol návrh na vklad darovacej\nzmluvy, z dôvodu úmrtia darcu v priebehu vkladového konania, keď dedičia po ňom odmietli vstúpiť do\njeho záväzkov ohľadne tejto darovacej zmluvy a správnemu orgánu oznámili vôľu zahrnúť predmetný byt\ndo dedičstva po poručiteľovi konštatoval, že v danom prípade je nesporné, že nehnuteľnosti, ktoré boli\npredmetom prevodu vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy patria do dedičstva po poručiteľovi\nI.. F. H. zomrelom dňa X..X..X., a to s poukazom na ustanovenie § 460 Občianskeho zákonníka,\nnakoľko rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech obdarovanej - navrhovateľky v\ntomto konaní - do katastra nehnuteľností nenadobudlo za jeho života právoplatnosť. Z vykonaného\ndokazovania mal prvoinštančný súd za jednoznačné, že darovacie zmluvy, ktoré boli predmetom\nvkladových spisov Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor Ružová Dolina 27, č. V 8743/22 a č. V\n8744/2022 neboli zmluvami v zmysle § 28 ods. 4 resp. ods. 5 Katastrálneho zákona, preto u týchto zmlúv\nnastali právne účinky vkladu až právoplatnosťou rozhodnutí správy katastra o povolení vkladu, t.j. v\nzmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona. Z uvedeného\nvyvodil, že skutočnosť, že prevodca (poručiteľ G. P.) zomrel skôr, ako nastala právoplatnosť rozhodnutia\no povolení vkladov predmetných darovacích zmlúv, tieto aj keby boli platné, nemohli nadobudnúť\nvecnoprávne účinky vo vzťahu k žalovanej 1/, teda nedošlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú\n1/. Prevodca (poručiteľ) bol v čase svojej smrti vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré patria do\ndedičstva po ňom. Keďže žalovaná 1/ nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností, bolo potrebné\nvychádzať zo zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má a preto nemohla platne\npreviesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného 2/ a ten následne na ďalší\nsubjekt. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe žalobcu o určenie, že nehnuteľnosti, ktoré\nboli predmetom darovacích zmlúv patria do dedičstva po poručiteľovi vyhovel. O nároku na náhradu\ntrov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal úspešným žalobcom\nnárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ z dôvodov podľa §\n365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\n\nproces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaní\nnamietali porušenie práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Poukázali na to, že v odôvodnení\nrozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vychádzal z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a\nnásledne uviedol jednotlivé citácie z rozhodnutí, pričom k ním nezaujal následne žiadne stanovisko, resp.\nako vykladá závery uvedené v predmetných rozhodnutiach. Podotkli, že uvedené citácie sú pomerne\nzavádzajúce, nakoľko prvoinštančný súd necitoval ďalšie podstatné časti z predmetných rozhodnutí. V\nsúvislosti s judikátom R 32/2011 súd prvej inštancie vynechal podstatnú časť judikátu, a to nasledovnú\nčasť: „Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do\ndedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti\nvlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré\nnastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe\npožadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa,\nnepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom\nveci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok\nspája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá\nvec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne\nbezvýznamné.“ Uvedené konštatovanie Najvyššieho súdu SR v uvedenom judikáte je v príkrom rozpore\nso záverom, ku ktorému dospel súd prvej inštancie v tomto konaní. Súd prvej inštancie uviedol, že\nprevodca G. P. zomrel skôr, ako nastala právoplatnosť rozhodnutia o povolení vkladov predmetných\ndarovacích zmlúv, tieto aj keby boli platné, nemohli nadobudnúť vecnoprávne účinky vo vzťahu k\nžalovanej 1/, teda nedošlo k prevodu vlastníckeho práva. Pritom v samotnom judikáte sa uvádza, že po\nsmrti (nie po prejednaní dedičstva) môžu nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája\nvznik vlastníctva niekoho iného. Je teda zrejmé, že necitoval podstatnú časť uvedeného judikátu a z\nuvedeného dôvodu sú závery súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku podľa názoru žalovaných\nzmätočné a nepreskúmateľné. Rovnako poukázali na citáciu rozhodnutia sp.zn. 1Sžr/75/2014, kde súd\nprvej inštancie necitoval nasledujúcu časť: ,,Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom citovaným\nvyššie a zdôrazňuje, že účastník zmluvy, ktorá podlieha pre svoju účinnosť vydaniu rozhodnutia o vklade\ndo katastra nehnuteľností, je svojim zmluvným prejavom viazaný až do rozhodnutia príslušného orgánu.\nTáto viazanosť je občianskoprávnym vzťahom, prechádza z účastníka na jeho právnych nástupcov,\nteda aj na dedičov, ktorí ako právni nástupcovia zomrelého účastníka nastupujú na jeho miesto do\nprávneho vzťahu založeného prejavmi vôle pôvodného účastníka. Darca ľ. F. H. ako účastník darovacej\nzmluvy daroval označené nehnuteľnosti svojej vnučke, teda nepochybne prejavil svoju vôľu previesť\nna ňu nehnuteľnosti, ktorých bol vlastníkom. Podľa odvolacieho súdu aj po smrti účastníka zmluvy trvá\nviazanosť prejavu vôle, takže právni nástupcovia nebohého sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve a\nnie je daný dôvod na to, aby správny orgán prejavenú vôľu účastníka zmluvy spochybňoval a zisťoval,\nči sú s ňou stotožnení jeho dedičia. Keďže správny orgán takto nepostupoval a návrh na vklad zamietol\nz dôvodu, že dedičia po účastníkovi darovacej zmluvy s jeho úkonom nesúhlasili, odvolací súd dospel\nk záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a\npreto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, ako je uvedené vo\nvýroku tohto rozsudku.\" Podľa názoru žalovaných je zrejmé, že po úplnej citácii rozhodnutia je možné\ndospieť k úplne inému záveru a to, že dedičia sú prejavom vôle poručiteľa viazaný a jeho úmrtie nemá\nžiaden vplyv na to, či došlo alebo nedošlo k prevodu vlastníckeho práva. Žalovaní ďalej uviedli, že\nim nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s podstatnou argumentáciou, a to citáciami z\nkatastrálneho bulletinu č. 1/2017, kde Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ako\norgán verejnej moci majúci najvyššiu skúsenosť s katastrálnymi konaniami uviedol, že: ,,Ak vlastník\nnehnuteľnosti zomrie po podpísaní darovacej zmluvy, ale pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho\npráva do katastra nehnuteľností, nemá táto skutočnosť na samotný prevod vlastníckeho práva vplyv (za\nsplnenia iných zákonných podmienok, t. j. zmluva musí obsahovať všetky zákonné náležitosti, zmluvné\nstrany musia byť spôsobilé na právne úkony a pod.).\" Žalovaní považovali napadnuté rozhodnutie za\nzmätočné z dôvodu nepochopenia celého právneho stavu. Všetky rozhodnutia, ktoré boli v konaní\nprezentované potvrdzujú záver o tom, že žalovaná 1/ nadobudla od poručiteľa predmetné nehnuteľnosti.\nTvrdenie súdu prvej inštancie, že: „Z uvedeného možno vyvodiť, že skutočnosť, že prevodca (poručiteľ\nG. P.) zomrel skôr, ako nastala právoplatnosť rozhodnutia o povolení vkladov predmetných darovacích\nzmlúv, tieto aj keby boli platné, nemohli nadobudnúť vecnoprávne účinky vo vzťahu k žalovanej 1/, teda\nnedošlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú 1/\" je podľa názoru žalovaných zmätočné, nakoľko\nv žiadnom prípade nemožno prijať záver o tom, s poukazom na vykonané dôkazy a predložené súdne\nrozhodnutia, že by nedošlo k prevodu vlastníckeho práva. Podľa názoru žalovaných nastal zmätok vo\nvzťahu k otázke prevodu vlastníckeho práva a k otázke, či nehnuteľnosti boli v čase smrti poručiteľa\n\npredmetom dedičstva. Žalovaní podotkli, že ak by aj nehnuteľnosti mali byť prejednané ako dedičstvo,\ntáto skutočnosť sama o sebe nemá žiaden vplyv na vlastnícke právo žalovaných, nakoľko by mohli\nbyť prejednané nanajvýš v časti pasív dedičstva s poukazom na viazanosť prejavu vôle poručiteľa.\nNa základe vyššie uvedeného mali žalovaní za to, že súd prvej inštancie porušil právo žalovaných na\nspravodlivý súdny proces, pretože rozsudok nebol náležíte odôvodnený a je zmätočný. V tejto súvislosti\nžalovaní poukázali na rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn. IV. ÚS 14/2007, sp.zn. III. ÚS 311/2007,\nsp.zn. I. ÚS 265/2005, sp.zn. III. ÚS 307/2012 a sp.zn. III. ÚS 11/2011 a na judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva napríklad vo veciach Georgiadis v. Grécko alebo Múčková v. Slovensko. Záverom\nžalovaní uviedli, že z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je vôbec zrejmé, ako sa súd vysporiadal s\npodstatnou argumentáciou žalovaných, neposkytol odpovede na relevantné otázky a stanoviská Úradu\ngeodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ako aj závery uvedené v článku „Smrť účastníka\nzmluvy v priebehu katastrálneho konania” publikovaného v Bulletine slovenskej advokácie pod č. 2/2023,\nignoroval. Kolektív autorov sa pritom v predmetnom článku jednoznačne vyjadril, že judikatúrou už bola\nustálená otázka, že viazanosť účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu ich prejavmi vôle, smerujúcimi\nk prevodu vlastníckeho práva, sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho\npráv a povinností z občianskoprávneho vzťahu. Smrť účastníka kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti\npreto nie je dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.\n4. Žalovaní ďalej namietali, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil naliehavý právny záujem\nvo vzťahu k predmetnej žalobe a zároveň nesprávne právne posúdil otázku vlastníckeho práva. Súd\nprvej inštancie konštatoval, že naliehavý právny záujem na žalobcami požadovanom určení je daný,\nkeď žalobcovia tvrdia, že ich právny predchodca bol vlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom\nzápis v katastri nehnuteľností svedčí žalovaným. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobcovia chcú v\npodstate docieliť, aby došlo k zmene vlastníctva vo vzťahu k nehnuteľnosti. Žalovaní poukázali na to,\nže žalobcovia ako dedičia sú podľa judikatúry viazaný prejavom vôle poručiteľa a tak sa žalobcovia\nmylne domnievajú, že zaradením nehnuteľností do dedičstva má nastať zmena vlastníckeho práva vo\nvzťahu k nehnuteľnostiam. Pravda je však taká, že uvedené nehnuteľnosti by mohli byť v dedičskom\nkonaní prejednané nanajvýš ako pasívum (za určitej podmienky aj ako aktívum, ak by mali dedičia\nnárok na ešte nezaplatenú kúpnu cenu), pričom také určenie pri darovaní nehnuteľností nedáva žiaden\nzmysel a nie je ani účelné. Opačná situácia by bola pri kúpnej zmluve, kedy by mohla nastať hypotetická\nsituácia, že by nehnuteľnosti boli prevedené, avšak kúpna zmluva zo strany kupujúcich nebola doposiaľ\nuhradená. V takom prípade má zmysel, aby boli nehnuteľnosti súčasťou dedičstva, kde bude obsiahnutý\nnárok dedičov na kúpnu cenu. Pri darovaní však takáto skutočnosť nemôže nastať a je teda nedôvodné,\naby došlo k uvedenému určeniu. Je teda zrejmé, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na\nurčení v zmysle § 137 písm. c) C.s.p., nakoľko vyhovenie žalobe nezmení ich právne postavenie a\nzároveň sa nestanú vlastníkmi nehnuteľnosti tak, ako sa mylne domnievajú. Ďalej žalovaní uviedli,\nže naliehavý právny záujem je jednoznačne definovaný súdnou praxou s poukazom na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 6.12.2012, sp.zn. 5Cdo/31/2011, v ktorom súd konštatoval, že: „Pri skúmaní\nexistencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne\nzvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti\npráva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie)\nsúdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto\nurčenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie\nneistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického\nživota, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny\nzáklad pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i\niná žaloba.” Komparáciou žaloby a definície naliehavého právneho záujmu je možné konštatovať,\nže naliehavý právny záujem nie je daný, nakoľko v tomto prípade žaloba žalobcov nie je účinný\nprávny prostriedok. Žalobcovia podanou žalobou nedosiahnu zmenu vlastníckeho práva. Dôjde iba k\nprejednaniu nehnuteľnosti ako pasíva v dedičskom konaní, čo na konci dňa nebude mať na aktíva, ktoré\nby mohli dedičia v dedičskom konaní nadobudnúť, žiaden vplyv. Žalovaní opätovne poukázali na záver\nuvedený v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/154/2010, kde bolo konštatované, že: „Dovolací súd dodal, že ak\nsúd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve\nako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je\nv súčasnosti vlastníkom veci.\" V neposlednom rade došlo podľa názoru žalovaných zo strany súdu k\nnesprávnemu posúdeniu otázky vlastníckeho práva, kedy súd konštatoval, že iba preto, že v čase smrti\nporučiteľa nenastala právoplatnosť vkladu, tak nedošlo k prechodu vlastníckeho práva. Takýto záver je\nale nesprávny, nakoľko v konaní bolo prezentované rozsiahle množstvo nielen súdnych rozhodnutí, ale\n\naj rozhodnutí iných orgánov verejnej moci, konkrétne Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej\nrepubliky, ktorý jasne konštatoval, že ak vlastník nehnuteľnosti zomrie po podpísaní darovacej zmluvy,\nale pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nemá táto skutočnosť\nna samotný prevod vlastníckeho práva vplyv (za splnenia iných zákonných podmienok, t.j. zmluva\nmusí obsahovať všetky zákonné náležitosti, zmluvné strany musia byť spôsobilé na právne úkony a\npod.). Súd prvej inštancie teda podľa názoru žalovaných nesprávne právne posúdil otázku nadobudnutia\nvlastníckeho práva v prípade, ak poručiteľ zomrie počas katastrálneho konania, kedy návrh na vklad\nv ktorom je vyjadrená jeho vôľa je už podaný, avšak nedošlo ešte k jeho právoplatnosti. Vzhľadom\nna uvedené skutočnosti žalovaní žiadali, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu\nžalobcov zamietne v celom rozsahu a žalovaným prizná nárok na náhradu trov konania voči žalobcom\nv rozsahu 100 %.\n5. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia podaním zo dňa 17.10.2024 žiadajúc, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalovaných na náhradu trov odvolacieho konania žalobcov\nv plnom rozsahu. Odvolanie považovali za nedôvodné, nakoľko argumentácia žalovaných odporuje\nskutkovému a právnemu stavu veci. Odmietli námietky žalovaných voči postupu súdu prvej inštancie.\nS poukazom na judikatúru mali za to, že domnelým porušením práva na riadne odôvodnenie nemohlo\ndôjsť k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Samotné odôvodnenie\nnemôže byť procesným postupom, a teda súd prvej inštancie sa týmto spôsobom (domnelým porušením\npráva na riadne odôvodnenie) ani nemohol dopustiť nesprávneho procesného postupu, aby došlo k\nnaplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Tvrdili, že žalovaní v odvolaní\nnesprávne vymedzili tento odvolací dôvod, pričom vzhľadom na § 365 ods. 3 C.s.p. už nie je možné\ntieto dôvody meniť, resp. dopĺňať. Bez ohľadu na nesprávne vymedzenie tohto odvolacieho dôvodu\nmali žalobcovia za to, že odôvodnenie napádaného rozsudku dáva ucelenú a dostatočne vyčerpávajúcu\nodpoveď na podstatné otázky v tunajšom konaní. Povinnosťou súdu nie je uvádzať, ako sa vysporiadal\nso všetkými tvrdeniami strán, ale má poukázať len na tie, ktoré považoval za podstatné z hľadiska\nsvojho rozhodnutia vo veci samej. Pri aplikácii zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na právny základ\nsporu sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia zákona a nepoprel jeho význam ani účel, pričom\nsvoje rozhodnutie opieral o relevantnú judikatúru, preto je odôvodnenie rozsudku podľa názoru žalobcov\ndostatočné a spĺňa požiadavky ústavnosti a zákonnosti. Samotná skutočnosť, že žalovaní nesúhlasia s\nprávnym názorom súdu prvej inštancie a jeho hodnotením dôkazov, nevedie k záveru o neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti rozhodnutia (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 8.6.2006, sp.zn. I. ÚS 188/06,\nuznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 31.8.2004, sp.zn. IV. ÚS 252/04, uznesenie Ústavného súdu SR\nzo dňa 3.3.2004, sp.zn. I. ÚS 50/04, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9.12.2021, sp.zn.\n4Cob/51/2021). Žalobcovia mali za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé a logicky\nkonzistentné, keď vychádza z riadne zisteného skutkového stavu a opiera sa o príslušnú právnu úpravu.\n6. Žalobcovia odmietli aj námietky žalovaných voči právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie.\nPoukázali na to, že žalobu odôvodňovali najmä tým, že a) poručiteľ zomrel pred povolením vkladu\nvlastníckeho práva v prospech žalovanej 1/ (v momente smrti poručiteľa sa vlastníkom sporných\nnehnuteľností stali jeho dedičia, a preto nemohla žalovaná 1/ nadobudnúť vlastníctvo nehnuteľností); b)\na tiež, že darovacie zmluvy na prevod sporných nehnuteľností z poručiteľa na žalovanú 1/ sú neplatné.\nSúd prvej inštancie považoval za dôvodnú argumentáciu žalobcov v zmysle písm. a), pričom sa osobitne\nnezaoberal aj argumentáciou v zmysle písm. b), a to v súlade so zásadou hospodárnosti konania.\nArgumentácia žalobcov v zmysle písm. a) vychádza z nespornej skutočnosti, že poručiteľ zomrel pred\npovolením vkladov sporných darovacích zmlúv, a preto nevyžaduje zložité dokazovanie (na rozdiel od\ndruhej skutočnosti odôvodňujúcej žalobu – posúdenie neplatnosti sporných darovacích zmlúv). Je preto\nv súlade so zásadou hospodárnosti a efektívnosti vedenia konania, aby súd primárne právne posúdil\ntúto skutočnosť, keďže sama o sebe zakladá dôvodnosť žaloby. Podstatnou prejudiciálnou otázkou pre\nrozhodnutie súdu prvej inštancie bola v tunajšom konaní preukázaná skutočnosť, že k povoleniu vkladov\ndo katastra nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam došlo až po smrti poručiteľa. Táto skutočnosť\nnebola sporná medzi stranami v konaní a bola zistená vykonaným dokazovaním. Obe sporové strany\nv konaní prezentovali odlišné právne závery plynúce z tejto skutočnosti a tiež poukazovali na právnu\ndoktrínu a súdnu prax; žalobcovia poukazovali na rozhodnutia, v zmysle ktorých pre určenie požadované\nžalobným petitom v tunajšom konaní je rozhodujúci stav ku dňu smrti poručiteľa a neskoršie skutočnosti\nsú právne bezvýznamné, čomu sa žalovaní snažili oponovať rozhodnutiami, v zmysle ktorých sú dedičia\naj po smrti poručiteľa viazaní prejavmi vôle smerujúcimi k vecno-právnym účinkom sporných darovacích\nzmlúv. Tento zdanlivý rozpor je však judikatúrou prekonaný a jej závery podporujú dôvodnosť žaloby.\n\n7. Žalobcovia vo svojej argumentácii poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.8.2011,\nsp.zn. 3Cdo 29/2010. Rovnako aj žalovaní argumentovali týmto rozhodnutím, avšak žalovaní opomenuli\nuviesť podstatné časti tohto uznesenia, ktoré svedčia v prospech argumentácie žalobcov. Uvedené\nuznesenie považovali žalobcovia za dôležité pre prebiehajúce konanie v kontexte posúdenia danej\nprávnej otázky preto, že sa analyticky zaoberalo právnymi názormi na danú právnu situáciu. Názor, ktorý\nzastávajú žalovaní, reprezentovalo pri tomto analytickom posúdení iné, skoršie rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR, ktoré žalovaní citovali vo vyjadrení zo dňa 23.11.2022. Najvyšší súd SR sa v predmetnom\nrozhodnutí prikláňa k právnemu názoru, na akom zakladajú svoju argumentáciu práve žalobcovia.\nPre vylúčenie pochybností žalobcovia uviedli príslušné časti uvedeného uznesenia: „Odvolací súd v\nsúvislosti s pripustením dovolania proti svojmu rozsudku za otázku zásadného právneho významu\noznačil otázku, „či je možné určiť, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, ak tento za svojho\nživota uzatvorí zmluvu, v ktorej sa zaviaže previesť vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti na druhú\nzmluvnú stranu a po podaní návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva, avšak pred rozhodnutím o\npovolení vkladu zomrie, vkladové konanie pokračovalo s jeho právnymi nástupcami a vklad vlastníckeho\npráva na nadobúdateľa bol právoplatne povolený.“ So zreteľom na odvolacím súdom pripustenú tzv.\ndovolaciu otázku nemohol dovolací súd posudzovať správnosť záverov odvolacieho súdu v otázke\nneplatnosti kúpnej zmluvy (na jej vyriešenie nebolo dovolanie pripustené). V konaní na súdoch nižších\nstupňov boli – akoby proti sebe, avšak bez náležitého vecného opodstatnenia – prezentované dva\nprávne názory vyjadrené už skôr v dvoch rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď\nnižšie 1. a 2.): 1. V právnej veci, v ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom z 28.\nfebruára 2006 sp. zn. 2 Cdo 184/2005 (ktorý bol na základe výsledkov rokovania občianskoprávneho\nkolégia v dňoch 16. a 17. apríla publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod R 59/2007) bolo dovolanie pripustené za účelom vyriešenia otázky, „či\númrtie prevodcu nehnuteľnosti pred rozhodnutím o vklade, ale po podaní návrhu na vklad do katastra\nnehnuteľností, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva nadobúdateľom rozhodnutím správy\nkatastra o vklade, keď na jednej strane sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, a na druhej strane\nsú dedičia do rozhodnutia o vklade viazaní prejavom vôle svojho právneho predchodcu“. Rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v tomto prípade zameralo predovšetkým na otázky dopadu\nsmrti prevodcu na katastrálne konanie; riešilo najmä otázku vecných a obligačných účinkov zmluvy o\nprevode nehnuteľností. Dovolací súd v ňom konštatoval, že rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení\nvkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti\nzmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ustanovenia § 133\nods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo\nvecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch. Zo zmluvy, pokiaľ bola uzavretá\nplatne, vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky – obsah zmluvy sa pre nich stáva záväzným.\nDodal, že viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecnoprávnych\núčinkov ktorej treba ešte kladné rozhodnutie orgánu katastra, sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého\núčastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo\nna podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov účinnej\nzmluvy. Uzavrel, že smrť prevodcu nebola sama osebe dôvodom zamietnutia návrhu na vklad v katastri\nnehnuteľností. 2. V inej právnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 29. novembra 2005\nsp. zn. 3 Cdo 196/2005 (ktorý bol rovnako na základe záverov občianskoprávneho kolégia v dňoch 16. a\n17. apríla uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod\nR 60/2007) riešil dovolací súd otázku, či do dedičstva patrí nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom prevodu\nna základe zmluvy uzavretej poručiteľom za jeho života, ale k povoleniu vkladu do katastra došlo po\njeho smrti. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí uviedol, že dedičstvo sa nadobúda\nsmrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka) a keďže rozhodnutie o povolení vkladu do katastra\nnenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali v danom prípade ku\ndňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti\nporučiteľa v jej vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Dovolací súd v súvislosti s tým vysvetlil, prečo\nsa nezaoberal otázkou (ne)platnosti kúpnej zmluvy, a prečo tiež neriešil otázky súvisiace s tým, či a\nako sa mala premietnuť do súpisu aktív a pasív dedičstva skutočnosť, že poručiteľ v čase smrti vlastnil\nnehnuteľnosti, jeho právnym úkonom však boli dedičia viazaní. Dovolací súd neriešil otázku, čo malo\nbyť v danom prípade zaradené medzi aktíva dedičstva – či nehnuteľnosti alebo kúpna cena za ne a\nčo malo byť zaradené medzi pasíva dedičstva; uvedené otázky sa riešia v konaní o dedičstve podľa\n§ 175a a nasl. O.s.p. Dovolací súd sa nedotkol ani otázok, ktoré sú riešené v katastrálnom konaní;\npoznamenal, že v konaní o určenie, či nehnuteľnosti patria do dedičstva, súdu neprislúcha preskúmavať\n\nzákonnosť postupu katastrálneho úradu alebo jeho rozhodnutia. 3. Danej právnej problematiky (osobitne\nvo vzťahu ku konaniu katastrálneho úradu) sa dotkol aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 22. mája 2008 sp. zn. 8 Sžo 41/2008, v ktorom bolo uvedené, že zmluva je platná po podpísaní\nvšetkými jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti). Účinnosť zmluvy nastáva\nsúčasne so vznikom platnej zmluvy za predpokladu, že zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak.\nK nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza až vkladom do katastra. Aj po smrti\núčastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle, takže právni nástupcovia zomrelého sú viazaní jeho\nprejavom vôle v zmluve. Tieto závery sa nepriečia právnemu názoru prezentovanému v rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 196/2005, v zmysle ktorého ak rozhodnutie o\npovolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa (a právne\núčinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli\nnehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Zákonní dedičia i tu\nvšak sú viazaní prejavom vôle poručiteľa, uvedenej v zmluve, až do právoplatného rozhodnutia o návrhu\nna vklad do katastra nehnuteľností. Dedenie je všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe\nna iný subjekt okrem prípadov, o ktorých zákon ustanovuje inak; dedičstvo sa nadobúda okamihom\nporučiteľovej smrti. 4. Pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že občianskoprávne\nkolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rokovaní 16. mája 2011 rozhodlo o uverejnení\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2010 sp. zn. 3 Cdo 154/2010 v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. V tomto uznesení dovolací\nsúd uviedol, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá – ktorá vec patrí\ndo dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti\nvlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré\nnastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Dovolací súd dodal, že ak súd vyhovie\nžalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok\nporučiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti\nvlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny\nporiadok spája vznik vlastníctva niekoho iného; v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v\nčase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné.\n5. V preskúmavanej veci s prihliadnutím na pripustenú dovolaciu otázku a tiež obsah dovolania bolo\npotrebné vyriešiť otázku, či poručiteľ v čase smrti (X.) bol vlastníkom predmetných nehnuteľností. V\nkonaní nebolo sporné, že poručiteľ uzavrel 8. decembra 2005 zmluvu o prevode nehnuteľností na\nodporkyňu, návrh na vklad vlastníctva do katastra bol podaný za jeho života 14. decembra 2005, k\npovoleniu vkladu do katastra došlo ale až po jeho smrti (17. januára 2006). Keďže nešlo o zmluvu,\npri ktorej právne účinky vkladu nastávajú inak než právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu do\nkatastra, bolo určujúcim to, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za\nživota poručiteľa. Vzhľadom na to boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria\ndo dedičstva po ňom.“ Sumárne právna veta z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo/29/2010,\npublikovaná aj v odbornom časopise Zo súdnej praxe pod publikačným číslom 2/2015 znie jednoznačne\nv prospech argumentácie žalobcov nasledovne: „Ak nejde o zmluvu, pri ktorej právne účinky vkladu\nnastávajú inak než právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu do katastra, je určujúcim to, že\nrozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa; v takom\nprípade nehnuteľnosti boli v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom.“\nŽalobcovia vo svojej argumentácii ďalej poukázali na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré\nnemajú povahu bežných rozhodnutí, ale judikátov (uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky). Tieto rozhodnutia podporujú dôvodnosť žaloby pre úmrtie\nporučiteľa pred povolením vkladu vlastníctva do katastra nehnuteľností. „Súdna prax akceptuje žaloby,\nktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o\ntakých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované\nurčenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať\nvplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a\nvec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o\ndedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu\nvo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho\niného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v\njeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné.“ (uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR, sp.zn. 3Cdo 154/2010, publikované pod R 32/2011). „Ak rozhodnutie o povolení vkladu do\nkatastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života prevodcu (a právne účinky vkladu nenastali\nku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), nehnuteľnosti boli v čase\n\nsmrti prevodcu v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. (…) Keďže nešlo o zmluvu, na ktorú\nsa vzťahuje § 28 ods. 4 katastrálneho zákona (keď právne účinky vkladu vznikajú ku dňu určenému\nv návrhu na vklad), ani o zmluvu, na ktorú sa vzťahuje § 28 ods. 5 katastrálneho zákona (keď účinky\nvkladu vznikajú ku dňu doručenia návrhu na vklad), mohli právne účinky vkladu vzniknúť právoplatnosťou\nrozhodnutia správy katastra o povolení vkladu (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 28 ods.\n2 katastrálneho zákona). Vzhľadom na to, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo\nprávoplatnosť za života poručiteľky (a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad\nalebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľky v jej vlastníctve a\npatria do dedičstva po nej. Pokiaľ odvolací súd dospel k opačnému záveru, spočíva jeho rozhodnutie\nna právnych záveroch, s ktorými sa dovolací súd nestotožňuje.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa\n29.11.2005, sp.zn. 3Cdo 196/2005, publikované pod R 60/2007). Žalobcovia konštatovali, že prípadné\nnezohľadnenie uvedenej judikatúry, resp. posúdenie veci v rozpore s uvádzanou judikatúrou Najvyššieho\nsúdu SR by zakladalo vadu rozhodnutia spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím\nsúdom, a tým prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C.s.p.\n8. Žalovaní sa v rámci svojej argumentácie odvolávajú len na dve rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSR, ktoré boli vydané v civilnom sporovom konaní. Jedná sa o rozsudok Najvyššieho súdu SR,\nsp.zn. 2 Cdo/184/2005, publikovaný tiež pod R 59/2007, ktorý však bol prekonaný v rozhodnutí R\n60/2007 a najmä R 32/2011 (sp.zn. 3 Cdo 154/2010), ako uvádza uznesenie Najvyššieho súdu SR,\nsp.zn. 3Cdo/29/2010. Ďalším je samotné uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo/29/2010, z\nktorého však žalovaní zjavne účelovo vypustili podstatné časti a ktoré svedčí v prospech argumentácie\nžalobcov a nie žalovaných. Ďalej žalovaní poukazovali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vydané\nvšak v rámci správneho súdnictva. Tieto rozhodnutia sa týkali administratívnych katastrálnych konaní,\nkedy došlo k zamietnutiu povolenia návrhu na vklad do katastra z dôvodu smrti účastníka zmluvy.\nPovolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností po smrti prevodcu nie je spornou\notázkou v tunajšom konaní, ktorú by žalobcovia rozporovali. Žalobcami uvádzaná argumentácia\npodporená vyššie uvedenou judikatúrou znamená, že za daného skutkového stavu po povolení\nvkladu do katastra nehnuteľností je možné úspešne sa domáhať v civilnom sporovom konaní určenia,\nže sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. Predmetné rozhodnutia správneho\nsenátu Najvyššieho súdu SR na účely administratívneho katastrálneho konania o vklade do katastra\nnehnuteľnosti možno považovať za správne. Ani občianskoprávny senát Najvyššieho súdu SR v\nuznesení sp.zn. 3Cdo/29/2010 tieto závery správnych senátov najvyššieho súdu nespochybňuje v\nkontexte administratívneho katastrálneho konania, avšak pritom uvádza: „Danej právnej problematiky\n(osobitne vo vzťahu ku konaniu katastrálneho úradu) sa dotkol aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 22. mája 2008 sp. zn. 8 Sžo 41/2008, v ktorom bolo uvedené, že zmluva je platná po\npodpísaní všetkými jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti). Účinnosť zmluvy\nnastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy za predpokladu, že zákon alebo dohoda strán neustanovuje\ninak. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza až vkladom do katastra. Aj po\nsmrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle, takže právni nástupcovia zomrelého sú viazaní\njeho prejavom vôle v zmluve. Tieto závery sa nepriečia právnemu názoru prezentovanému v rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 196/2005, v zmysle ktorého ak rozhodnutie o\npovolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa (a právne\núčinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli\nnehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom.“\n9. Žalobcovia k uvedenému doplnili, že je v súlade s logikou veci a základnými princípmi\nadministratívneho katastrálneho konania o vklade, aby sa v rámci neho neriešili sporné právne\notázky, aké sa riešia v civilnom sporovom konaní. Účastníkom administratívneho konania o vklade do\nkatastra nehnuteľností je len účastník danej zmluvy, ktorý môže, ale nemusí byť totožný s dedičom\nporučiteľa a súčasne takmer vždy okruh účastníkov katastrálneho konania nie je totožný s celým\nokruhom dedičov daného poručiteľa. Teda často dedičia ako takí nemajú ani len vedomosť o existencii\ntakéhoto administratívneho katastrálneho konania. Súčasne administratívne konanie nie je sporovým\nkonaním, kde by mohli účastníci voči sebe vzájomne uplatňovať prostriedky procesnej obrany/útoku,\nresp. iný druh námietok, ako je tomu v prípade riadnych civilných sporových konaní, v rámci ktorých\nsa prejednávajú aj určovacie žaloby, ako je tomu v tunajšom konaní. V obdobných situáciách po\npovolení vkladu po smrti poručiteľa je už na dedičoch ako aktívne legitimovaných subjektoch majúcich\nsúčasne naliehavý právny záujem, či si žalobou uplatnia svoje právo na určenie, že daná vec patrí do\ndedičstva po poručiteľovi v riadnom civilnom sporovom konaní, kde súčasne protistrana, v prospech\n\nktorej bolo povolené sporné vlastnícke právo, má k dispozícii prostriedky procesnej obrany (na rozdiel\nod administratívneho konania). V bežnej praxi často dedičia toto právo nevyžijú, ak sa napríklad s\npasívne legitimovaným nadobúdateľom spornej nehnuteľnosti (potenciálnym žalovaným) dohodnú na\ninom majetkovom vysporiadaní (napríklad ak je tiež dedičom a v rámci dedičského konania je poskytnutá\nostatným dedičom iná forma kompenzácie). S poukazom na vyššie uvedené sú preto predmetné\nrozhodnutia správneho senátu Najvyššieho súdu SR podľa názoru žalobcov neaplikovateľné na účely\ntunajšieho civilného sporového konania a možno ich zohľadňovať len na účely administratívneho\nkonania o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.\n10. Vo vzťahu k otázke naliehavého právneho záujmu žalobcovia uviedli, že tento je nesporný.\nPodľa právnej doktríny „v prípade, že je sporné, či určitá vec patrí do pozostalosti, môže sa dedič,\nktorý neodmietol dedičstvo, domáhať určenia, že poručiteľ bol ku dňu úmrtia vlastníkom tejto veci.\nDedičia sú aktívne legitimovaní na podanie takejto určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. (teraz\n§ 137 písm. c) C.s.p.). ... Dedič sa samozrejme môže domáhať, ak sú splnené ďalšie podmienky,\naby bolo súdom určené, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom veci, pričom vyhovujúci\nrozsudok súdu by bol podkladom pre dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľovi.“ Rovnako súdna\nprax akceptuje žaloby dedičov domáhajúcich sa určenia, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi,\nnapr. „Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do\ndedičstva po poručiteľovi.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 Cdo 154/2010). Žalobcovia mali\nza to, že bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že právo žalobcov ako dedičov poručiteľa je bez\nurčujúceho výroku v tunajšom konaní ohrozené a žalobcovia bez tohto určujúceho výroku nemôžu\nobnoviť dedičské konanie po poručiteľovi vzhľadom na sporné nehnuteľnosti. Preto žaloba prejednávaná\nv tunajšom konaní je účinný a vhodne zvolený nástroj na ochranu práv žalobcov. Pritom v tunajšom\nkonaní bolo nesporne preukázané, že žalobcovia sú dedičmi poručiteľa, a tým bol aj preukázaný ich\nnaliehavý právny záujem na podaní žaloby. Žalovaní v odvolaní prezentovali zavádzajúci konštrukt,\npodľa ktorého údajne žalobcovia v podstate žiadajú určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\ntým, že ich zaradením do dedičstva po poručiteľovi má nastať zmena vlastníckeho práva, avšak podľa\nžalovaných predmetné nehnuteľnosti môžu byť v dedičskom konaní prejednané nanajvýš ako pasívum,\npretože žalobcovia sú viazaní vôľou poručiteľa. Predmetný konštrukt žalovaných odporuje právnemu\nstavu veci. Žalobcovia žiadajú určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi\n(t.j. žalobcovia nežiadali o určenie svojho vlastníckeho práva). Súčasne z petitu žaloby preneseného\ndo výroku rozsudku tiež vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti budú tvoriť aktívum dedičského konania\n(nie pasívum). Žalobcovia ako dedičia poručiteľa na základe právoplatného rozsudku budú oprávnení\nobnoviť dedičské konanie po poručiteľovi, v ktorom budú prejednané predmetné nehnuteľnosti ako\naktívum. Ohľadom viazanosti dedičov (žalobcov) prejavom vôle poručiteľa na sporných darovacích\nzmluvách dali žalobcovia do pozornosti, že žalovaní opäť selektívne poukazujú na rozhodovaciu prax\nzo správneho súdnictva, avšak vytrhnutú z kontextu, keď opomínajú ich podstatnú časť. Správne súdy\nhovoria o viazanosti dedičov prejavom vôle poručiteľa, avšak len do konca katastrálneho konania o\nvklade (explicitne uvádzajú formuláciu viazanosti prejavom vôle do právoplatnosti rozhodnutia o povolení\nvkladu katastrálnom konaní. Z logiky veci následne vyplýva, že ak je katastrálne konanie ukončené\nprávoplatným rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva (ako tomu bolo na základe sporných\ndarovacích zmlúv), už viazanosť dedičov prejavom vôle poručiteľa netrvá. Uvedený princíp daný\nrozhodovacou praxou správneho súdnictva má praktický charakter, aby prebiehajúce administratívne\nkonania o vklade do katastra, počas ktorých zomrie prevodca, boli riadne dokončené. Na tento čas a\núčel sú dedičia viazaní vôľou poručiteľa, avšak po zavŕšení katastrálneho konania (po právoplatnosti\nrozhodnutia o povolení vkladu) už dedičia nie sú viazaní vôľou poručiteľa a môžu sa napríklad žalobou\nv civilnom sporovom konaní domáhať určenia, že v čase smrti poručiteľa predmetná nehnuteľnosť\nbola v jeho vlastníctve, a preto patrí do dedičstva po poručiteľovi, ako to žalobcovia uviedli vyššie\nopierajúc sa o citovanú judikatúru v civilných sporových konaniach (uznesenie Najvyššieho súdu SR,\nsp.zn. 3Cdo/29/2010, R 32/2011 a R 60/2007). V opačnom prípade, ak by aj po ukončení katastrálneho\nkonania povolením vkladu trvala viazanosť prejavom vôle poručiteľa, predmetná judikatúra by nedávala\nzmysel (viď napr. právnu vetu z uznesenia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/29/2010: „Ak nejde o zmluvu,\npri ktorej právne účinky vkladu nastávajú inak než právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu do\nkatastra, je určujúcim to, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za\nživota poručiteľa; v takom prípade nehnuteľnosti boli v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do\ndedičstva po ňom.“). Bolo by zjavne nelogické, aby judikatúra pripúšťala žaloby dedičov na určenie, že\ndaná nehnuteľnosť patrí do dedičstva pre prípad nenadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení\nvkladu, ak by aj po ukončení katastrálneho konania povolením vkladu naďalej trvala viazanosť dedičov\n\nprejavom vôle poručiteľa, pretože potom by tento určujúci výrok nemal prakticky žiadny zmysel a viedol\nby len k navodeniu totožného právneho stavu ako bol pred podaním takejto dedičskej žaloby o určenie\n(keďže dedičia by boli opätovne povinní urobiť len to, čo mal vykonať poručiteľ - previesť vlastnícke\nprávo na nadobúdateľa v duchu predmetných zmlúv). Avšak vzhľadom na to, že viazanosť vôle dedičov\nje obmedzená len na trvanie katastrálneho konania prebiehajúceho v čase smrti poručiteľa (ako vyplýva\naj z rozhodovacej praxe v správnom súdnictve ako uvádzame vyššie), je logická a právne relevantná\njudikatúra pripúšťajúca použitie týchto dedičských určujúcich žalôb, o ktorú žalobcovia opierajú svoju\nargumentáciu.\n11. Ohľadom ďalšej argumentácie žalobcov zdôvodňujúcej žalobu vo vzťahu k neplatnosti darovacích\nzmlúv žalobcovia poukazovali na skutočnosti zakladajúce dôvodný predpoklad, že sa jedná o neplatné\nprávne úkony. So zreteľom na predmetnú argumentáciu odkázali na svoje písomné podania a ústne\nvyjadrenia na pojednávaniach. K týmto skutočnostiam predložili a zároveň aj označili množstvo dôkazov.\nŽalobcovia na vykonaní predmetného dokazovania trvali za podmienky, ak by súd prvej inštancie\nnepovažoval za dôvodnú ich argumentáciu v zmysle, že úmrtie poručiteľa pred povolením vkladov do\nkatastra nehnuteľností samo o sebe zakladá dôvodnosť žaloby. Avšak nakoľko sa súd prvej inštancie\ns predmetnou argumentáciou stotožnil, považovali jeho postup bez vykonania daného dokazovania za\nsúladný so zásadou hospodárnosti a efektívnosti konania. Platí totiž, že ak má súd už za preukázanú\npodstatnú skutočnosť odôvodňujúcu vyhovenie žalobe, bolo by neefektívne a nehospodárne vykonávať\nďalšie, značne rozsiahlejšie dokazovanie, aby len potvrdil dôvodnosť žaloby aj inými skutočnosťami.\n12. Žalovaní reagovali podaním zo dňa 4.11.2024, v ktorom uviedli, že nesúhlasia s názorom žalobcov,\nže riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemožno subsumovať pod uvedený odvolací dôvod,\nnakoľko sa pod procesným postupom nerozumie časť rozhodnutia – odôvodnenie, keďže je nesprávny\na nie je v súlade s rozhodovacou súdnou praxou. Pod pojem právo na spravodlivé súdne konanie spadá\nviacero čiastkových práv a to nielen v zmysle judikatúry súdov Slovenskej republiky, ale aj v zmysle\njudikatúry ESĽP. Jedným z týchto práv je aj právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\nv tomto prípade bolo vo vzťahu k žalovaným porušené, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol zmätočne\na jeho závery sú nepreskúmateľné. Žalovaní v tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu SR zo\ndňa 21.1.2021, sp.zn. II.ÚS 120/2020, v zmysle ktorého: ,,Podstatou odôvodnenia súdneho rozhodnutia\nje vysvetlenie, objasnenie a „obhájenie“ toho, ako súd procesne postupoval (vrátane toho, ako rozhodol),\na ako také nemôže byť od doterajšieho procesného postupu oddelené. Rozhodnutie je vyvrcholením\nprocesného postupu súdu a samotné súdne rozhodnutie je najdôležitejším procesným úkonom súdu.\nRozhodnutie odvolacieho súdu a jeho odôvodnenie je spôsobilým predmetom dovolacieho prieskumu\npri tvrdenom porušení práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku.“\nDovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) C.s.p. je pritom formulačne totožný s § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.\nŽalovaní odkázali aj na Veľký komentár k CSP, kde autori uvádzajú vo vzťahu k zmätočnosti, že: ,,Obsah\npráva na spravodlivý proces je pomerne zložito štruktúrovaný a ako to potvrdzuje aj judikatúra ústavného\nsúdu, patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv a princípov, ktoré sú buď konkrétne\n(verejnosť konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo na nezávislý a nestranný súd), alebo\nv zásade abstraktné (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť rozhodnutia, zákaz\nsvojvoľného postupu súdu a ďalšie).\" Žalovaní sa nestotožnili ani s názorom žalobcov, že súd poskytol\nucelenú a dostatočne vyčerpávajúcu odpoveď na podstatné otázky v tunajšom konaní. V prvom rade\nžalovaní poukázali na absolútnu chybu súdu pri citácii rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj ďalších\nrozhodnutí, kedy na základe ich úplnej citácie by musel súd dospieť k odlišnému právnemu názoru.\nOpätovne zdôraznili, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko súd\nnesprávne právne posúdil vec. Všetky rozhodnutia, ktoré boli v konaní prezentované, potvrdzujú právny\nzáver o tom, že žalovaná 1/ nadobudla od poručiteľa predmetné nehnuteľnosti. Teda tvrdenie súdu prvej\ninštancie v rozsudku, že: „Z uvedeného možno vyvodiť, že skutočnosť, že prevodca (poručiteľ G. P.)\nzomrel skôr, ako nastala právoplatnosť rozhodnutia o povolení vkladov predmetných darovacích zmlúv,\ntieto aj keby boli platné, nemohli nadobudnúť vecnoprávne účinky vo vzťahu k žalovanej 1/, teda nedošlo\nk prevodu vlastníckeho práva na žalovanú 1/“ je zmätočné, nakoľko v žiadnom prípade nemožno prijať\nzáver o tom, s poukazom na vykonané dôkazy a predložené súdne rozhodnutia, že by nedošlo k prevodu\nvlastníckeho práva. Žalovaní sa domnievali, že zo strany súdu nastal zmätok vo vzťahu k otázke prevodu\nvlastníckeho práva a k otázke, či nehnuteľnosti boli v čase smrti poručiteľa predmetom dedičstva. Ak\nby aj nehnuteľnosti mali byť prejednané ako dedičstvo, táto skutočnosť sama osebe nemá žiaden vplyv\nna vlastnícke právo žalovaných, nakoľko by mohli byť prejednané nanajvýš v časti pasív dedičstva s\npoukazom na viazanosť prejavu vôle poručiteľa.\n\n13. Žalovaní poukázali na to, že žalobcovia argumentovali tým, že v zmysle uznesenia Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 3Cdo/29/2010 znie právna veta v prospech argumentácie žalobcov nasledovne: „Ak\nnejde o zmluvu, pri ktorej právne účinky vkladu nastávajú inak než právoplatnosťou rozhodnutia o\npovolení vkladu do katastra, je určujúcim to, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo\nprávoplatnosť za života poručiteľa; v takom prípade nehnuteľnosti boli v čase smrti poručiteľa v\njeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom.“ Žalovaní sa domnievali, že z uvedenej opakovanej\nargumentácie zo strany žalobcov je zrejmé, že aj napriek detailnému vysvetleniu zo strany žalovaných\nv odvolaní, žalobcovia nechápu, že táto právna veta nemá vplyv na vlastnícke právo vo vzťahu k\nnehnuteľnostiam, ale len vo vzťahu k tomu, či nehnuteľnosť patrila do dedičstva alebo nie. V konaní\npred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolaní žalovaní poukázali na nielen rozhodnutia najvyšších\nsúdnych inštancií, ale aj na prax správneho orgánu - katastra, v zmysle ktorých vyplýva viazanosť\nprejavu vôle poručiteľa, ktorá prechádza aj na dedičov. Opakovane uviedli, že zaradenie nehnuteľností\ndo dedičstva by malo význam napríklad v prípade, ak by išlo o kúpnu zmluvu a mohlo dôjsť potencionálne\nk odstúpeniu od zmluvy zo strany nadobúdateľov, kedy by sa nehnuteľnosti prejednali ako aktívum. V\ntomto prípade však išlo o darovacie zmluvy, takže nehnuteľnosti budú len ako pasívum a nebudú mať\nv dedičskom konaní žiaden vplyv. Podľa názoru žalovaných žalobcovia poukazujú ďalej na judikáty,\nz ktorých ani jeden z nich nehovorí o tom, že dedičia nie sú viazaní poručiteľovým prejavom vôle. V\npodstate zhodne len uvádzajú o tom, že majú patriť do dedičstva, avšak to, že niečo patrí do dedičstva\nnevyhnutne neznamená, že nastáva zmena v osobe vlastníka. Vo vzťahu k naliehavému právnemu\nzáujmu žalobcovia uviedli, že z petitu žaloby preneseného do výroku rozsudku vyplýva, že predmetné\nnehnuteľnosti budú tvoriť aktívum dedičského konania (nie pasívum). Zároveň uviedli, že dedičia sú\nviazaní vôľou poručiteľa len na čas katastrálneho konania, avšak po jeho zavŕšení už dedičia nie sú\nviazaní vôľou poručiteľa a môžu sa napríklad žalobou v civilnom sporovom konaní domáhať určenia, že\nv čase smrti poručiteľa predmetná nehnuteľnosť bola v jeho vlastníctve, a preto patrí do dedičstva po\nporučiteľovi. V prvom rade je nutné uviesť, že nie je zrejmé, z čoho žalobcovia vychádzajú ak tvrdia, že\nnehnuteľnosti budú prejednané ako aktívum a nie pasívum. Táto skutočnosť z výrokovej časti rozsudku\nvôbec nevyplýva, nakoľko tam je len uvedené, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. V\ndruhom rade je zrejmé, že konštrukcia vymyslená žalobcami je nezmysel, pokiaľ ide o názor, že dedičia\nsú viazaní vôľou poručiteľa len do momentu skončenia katastrálneho konania, potom však už nie. Nie\nje zrejmé, akú logiku by mal takýto právny záver. Je predsa zrejmé, že ak existuje nespochybniteľný\nprávny názor o tom, že dedičia sú viazaní vôľou poručiteľa v katastrálnom konaní, tak sú ňou viazaní aj\npo skončení. Samozrejme nie je vylúčené, aby sa neskôr domáhali určenia, že vec patrí do dedičstva,\navšak len za špecifickej situácie (napríklad preukázaná neplatnosť zmluvy, čo v tomto prípade nebola)\na zároveň nie vždy s istotou, že vec bude na strane aktív. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaní\nžiadali, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu žalobcov zamietne v celom rozsahu\na žalovaným prizná nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %.\n14. Žalobcovia v podaní zo dňa 4.12.2024 uviedli, že trvajú na tom, že napadnutý rozsudok je\nnáležite právne odôvodnený, zákonný a vecne správny. Preto žiadali odvolací súd, aby napadnutý\nrozsudok potvrdil v celom rozsahu a žalobcom priznal voči žalovaným náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu (100%). Vyjadrenie žalovaných považovali žalobcovia za nedôvodné.\nŽalovaní prevažne opakujú svoju predošlú argumentáciu postavenú na zavádzajúcich interpretáciách\nrozhodovacej praxe a právnej doktríny, ktoré sú selektívne vyhrnuté z kontextu. Súd prvej inštancie\nv rámci odôvodnenia poskytol dostatočný, jasný a výstižný právny výklad k podstatným skutkovým\ntvrdeniam, právnym argumentom strán, ako aj preukázaným skutočnostiam a vykonaným dôkazom,\nna základe čoho bolo odôvodnenie rozsudku dôkladné a presvedčivé. Preto aj s poukazom na\nhospodárnosť konania neopakovali svoju argumentáciu a poukázali na svoje vyjadrenie zo dňa\n17.10.2024, ako aj predchádzajúcu argumentáciu v tunajšom konaní, ktorej sa naďalej pridržiavali.\n15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel\nk záveru, že odvolanie žalovaných nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav\nveci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.)\nz hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne\n\nzhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré\nv napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).\n16. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v\npostupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa v\ncelom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa\nodvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým určil, že nehnuteľnosti špecifikované\nvo výroku rozhodnutia patria do dedičstva po poručiteľovi – právnom predchodcovi žalobcov, a v ktorom\ndostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku\npodstatný význam.\n17. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s\nodvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.\n18. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia sa žalobou podanou dňa\n19.4.2022 domáhali určenia, že nehnuteľnosti (rodinný dom a byt) patria do dedičstva po poručiteľovi\nG. P. (právnemu predchodcovi žalobcov).\n19. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o\na) splnení povinnosti,\nb) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami\nvyplýva z osobitného predpisu,\nc) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie\nje potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo\nd) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.\n20. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou\nalebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností\nustanovených zákonom.\n21 Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,\nnadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný\nzákon neustanovuje inak.\n22. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.\n23. Podľa § 4 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom\npráv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len \"vklad\"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra\n(ďalej len \"záznam\") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len \"poznámka\").\nZápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.\n24. Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa\nalebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.\n25. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv\nuvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k\nnehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia\nokresného úradu o jeho povolení. Právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa\nosobitného predpisu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení ku dňu určenému\nv návrhu na vklad. Návrh na vklad sa musí podať najneskôr v deň, ktorý je určený v návrhu ako deň\nvzniku vlastníctva. Právne účinky vkladu zo zmluvy o prevode bytu a nebytového priestoru do vlastníctva\nnájomcu podľa osobitného predpisu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení ku\ndňu doručenia návrhu na vklad.\n26. Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného\nrozhodnutia okresného úradu.\n\n27. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval, ak v prvom rade skúmal,\nči na požadovanom určení je naliehavý právny záujem v intenciách § 137 písm. c) C.s.p. Odvolací\nsúd sa stotožnil so záverom prvoinštančného súdu o existencii naliehavého právneho záujmu na\nžalobcami požadovanom určení, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva. V tejto súvislosti je\npotrebné upriamiť pozornosť na judikatúru najvyššieho súdu, v zmysle ktorej bolo vyslovené, že „súdna\nprax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá – ktorá vec patrí do dedičstva po\nporučiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto\nveci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto\ndni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2010,\nsp.zn. 3Cdo/154/2010 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky R 32/2011). Na tento právny záver odkazuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa\n11.8.2011, sp.zn. 3Cdo/29/2010. Uvedenou otázkou sa zaoberal Najvyšší súd SR aj v uznesení zo dňa\n28.9.2021, sp.zn. 6Cdo/90/2019, v ktorom dovolací súd okrem iného uviedol, že „Už v uznesení zo\n16. decembra 2010 sp. zn. 3 Cdo 154/2010 publikovanom aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 3/2011 najvyšší súd sformuloval záver, podľa ktorého\nv konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi,\nide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. V citovanom uznesení sa ďalej\nuvádza, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie, vec je následne prejednaná v konaní o\ndedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje sa rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že\ndedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Najvyšší súd v ďalšom svojom uznesení a to z 31. januára 2011\nsp. zn. 4 Cdo 267/2009 v závere odôvodnenia konštatoval, že je potrebné, aby žaloba zodpovedala\nplatnej právnej úprave, ktorá vychádza z princípu úradnej ingerencie pri nadobudnutí dedičstva. Táto\ningerencia znamená, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a musí byť o\nňom rozhodnuté. I keď dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, až po skončení dedičského konania\nsa stane zrejmým, kto v skutočnosti dedičstvo nadobudol. V prípade smrti účastníka domáhajúceho\nsa určenia svojho vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva a pokračovaní v konaní s jeho dedičmi,\nmôže byť predmetom konania len určenie, že zomrelý bol v čase smrti vlastníkom, resp. spoluvlastníkom\noznačenej veci. Je potrebné uviesť, že určovacou žalobou nemožno obchádzať dedičské konanie, preto\npredmetom určovacej žaloby mohlo byť len určenie, že právna predchodkyňa žalobcov 1/ až 3/ bola ku\ndňu smrti vlastníčkou/podielovou spoluvlastníčkou označenej nehnuteľnosti (prípadne ešte, že vec patrí\ndo dedičstva). V sporovom konaní o určenie vlastníckeho práva nemôže súd subsumovať osvedčenie\nnadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami v nesporovom dedičskom konaní.“ Danej problematiky\nsa dotkol najvyšší súd aj v uznesení zo dňa 25.4.2023, sp.zn. 9Cdo/116/2022, v ktorom dovolací\nsúd skonštatoval, že „Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo 16. decembra 2010 sp.zn.\n3Cdo/154/2010 (ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod R 32/2011) a tiež v rozhodnutí z 11. augusta 2011 sp.zn. 3Cdo/29/2010 uviedol,\nže súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva\npo poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom\ntejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po\ntomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. V súlade s touto rozhodovacou praxou sú aj novšie\nrozhodnutia dovolacieho súdu (por. napr. 1Cdo/207/2018, 6Cdo/90/2019). Vyššie uvedená rozhodovacia\nprax najvyššieho súdu vychádza zo všeobecného záveru, že dedenie predstavuje všeobecný prechod\npráv a povinností po zomretej osobe na iný subjekt okrem prípadov, o ktorých zákon ustanovuje inak;\ndedičstvo sa nadobúda okamihom poručiteľovej smrti. Rozhodujúcou právnou skutočnosťou je teda\nokamih smrti poručiteľa, a preto tak ako dedičské konanie, rovnako aj sporové konanie o určenie,\nči vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, posudzuje otázku existencie majetku poručiteľa k okamihu\njeho smrti. Predmetom dedičského konania je výlučne majetok patriaci poručiteľovi ku dňu jeho smrti.\nAk teda súd v sporovom konaní rozhodne, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ipso\nfacto i ipso iure tým rozhodne, že toto určenie vlastníctva sa vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa\na je podkladom pre dedičské konanie. Z početnej rozhodovacej praxe súdov všetkých inštancií je\njednoznačne zrejmé, že vo výroku rozsudku súdy rozhodujú o tom, že určitá vec patrí do dedičstva\npo poručiteľovi, bez výslovného uvedenia, že je to ku dňu smrti poručiteľa. V prejednávanom spore\ntakto postupoval aj odvolací súd, jeho záver o dôvodnosti potvrdenia vecne správneho vyhovujúceho\nrozsudku súdu prvej inštancie je dostatočne jasne a presvedčivo odôvodnený, na základe čoho možno\njednoznačne uzavrieť, že odvolací súd rozhodujúcu právnu otázku prípustnosti určovacej žaloby, či\nurčitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou\ndovolacieho súdu vyjadrenou v judikáte R 32/2011. Za odklon od tejto praxe nemožno považovať to, že\nvo výroku vyhovujúceho rozsudku je uvedené iba to, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi,\n\nbez výslovného uvedenia, že je to ku dňu smrti poručiteľa.“ Na základe uvedeného potom možno\nvyvodiť, že žaloba žalobcov, ktorou sa domáhajú určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva\npo poručiteľovi (ich právnom predchodcovi) je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným\nnástrojom ochrany práva žalobcov, a môže sa ňou dosiahnuť odstránenie spornosti práva, keď iba na\nzáklade takéhoto určenia súdom je možné prejednať sporné nehnuteľnosti v dedičskom konaní.\n28. Pokiaľ ide o otázku nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, odvolací súd\nupriamuje pozornosť na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.8.2011, sp.zn. 3Cdo/29/2010, v\nktorom dovolací súd komplexne zhrnul relevantnú judikatúru najvyššieho súdu vo vzťahu k nadobudnutiu\nvlastníckeho práva v prípade úmrtia prevodcu nehnuteľnosti pred rozhodnutím o vklade, ale po\npodaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Uviedol, že „V právnej veci, v ktorej Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom z 28. februára 2006 sp.zn. 2Cdo/184/2005 (ktorý bol\nna základe výsledkov rokovania občianskoprávneho kolégia v dňoch 16. a 17. apríla publikovaný v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 59/2007) bolo\ndovolanie pripustené za účelom vyriešenia otázky, „či úmrtie prevodcu nehnuteľnosti pred rozhodnutím\no vklade, ale po podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, má vplyv na nadobudnutie\nvlastníckeho práva nadobúdateľom rozhodnutím správy katastra o vklade, keď na jednej strane sa\ndedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, a na druhej strane sú dedičia do rozhodnutia o vklade viazaní\nprejavom vôle svojho právneho predchodcu.“ Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v\ntomto prípade zameralo predovšetkým na otázky dopadu smrti prevodcu na katastrálne konanie; riešilo\nnajmä otázku vecných a obligačných účinkov zmluvy o prevode nehnuteľností. Dovolací súd v ňom\nkonštatoval, že rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti\nnie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho\npráva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nspočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie\nv obligačnoprávnych následkoch. Zo zmluvy, pokiaľ bola uzavretá platne, vznikajú pre jej účastníkov\nobligačnoprávne účinky – obsah zmluvy sa pre nich stáva záväzným. Dodal, že viazanosť účastníkov\nich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecnoprávnych účinkov ktorej treba ešte\nkladné rozhodnutie orgánu katastra, sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do\njeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov\nvôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov účinnej zmluvy. Uzavrel, že smrť prevodcu\nnebola sama osebe dôvodom zamietnutia návrhu na vklad v katastri nehnuteľností. V inej právnej veci\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 29. novembra 2005 sp.zn. 3Cdo/196/2005 (ktorý bol\nrovnako na základe záverov občianskoprávneho kolégia v dňoch 16. a 17. apríla uverejnený v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 60/2007) riešil dovolací\nsúd otázku, či do dedičstva patrí nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom prevodu na základe zmluvy\nuzavretej poručiteľom za jeho života, ale k povoleniu vkladu do katastra došlo po jeho smrti. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v tomto rozhodnutí uviedol, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460\nObčianskeho zákonníka) a keďže rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť\nza života poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali v danom prípade ku dňu podania návrhu na vklad\nalebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jej vlastníctve\na patria do dedičstva po ňom. Dovolací súd v súvislosti s tým vysvetlil, prečo sa nezaoberal otázkou\n(ne)platnosti kúpnej zmluvy, a prečo tiež neriešil otázky súvisiace s tým, či a ako sa mala premietnuť do\nsúpisu aktív a pasív dedičstva skutočnosť, že poručiteľ v čase smrti vlastnil nehnuteľnosti, jeho právnym\núkonom však boli dedičia viazaní. Dovolací súd neriešil otázku, čo malo byť v danom prípade zaradené\nmedzi aktíva dedičstva – či nehnuteľnosti alebo kúpna cena za ne a čo malo byť zaradené medzi pasíva\ndedičstva; uvedené otázky sa riešia v konaní o dedičstve podľa § 175a a nasl. O.s.p. Dovolací súd\nsa nedotkol ani otázok, ktoré sú riešené v katastrálnom konaní; poznamenal, že v konaní o určenie,\nči nehnuteľnosti patria do dedičstva, súdu neprislúcha preskúmavať zákonnosť postupu katastrálneho\núradu alebo jeho rozhodnutia. Danej právnej problematiky (osobitne vo vzťahu ku konaniu katastrálneho\núradu) sa dotkol aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. mája 2008 sp. zn. 8 Sžo\n41/2008, v ktorom bolo uvedené, že zmluva je platná po podpísaní všetkými jej účastníkmi (ak nie sú\niné dôvody jej absolútnej neplatnosti). Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy\nza predpokladu, že zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak. K nadobudnutiu vlastníckych práv\nk nehnuteľnostiam dochádza až vkladom do katastra. Aj po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť\nprejavu vôle, takže právni nástupcovia zomrelého sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve. Tieto závery\nsa nepriečia právnemu názoru prezentovanému v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 3Cdo/196/2005, v zmysle ktorého ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností\n\nnenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania\nnávrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa\nv jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Zákonní dedičia i tu však sú viazaní prejavom\nvôle poručiteľa, uvedenej v zmluve, až do právoplatného rozhodnutia o návrhu na vklad do katastra\nnehnuteľností. Dedenie je všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na iný subjekt okrem\nprípadov, o ktorých zákon ustanovuje inak; dedičstvo sa nadobúda okamihom poručiteľovej smrti. Pre\núplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky na rokovaní 16. mája 2011 rozhodlo o uverejnení uznesenia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo 16. decembra 2010 sp.zn. 3Cdo/154/2010 v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. V tomto uznesení dovolací súd uviedol, že súdna prax\nakceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá – ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V\nkonaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované\nurčenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv\nna rozhodnutie súdu. Dovolací súd dodal, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a\nvec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie\no dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa\nmôžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva\nniekoho iného; v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve,\nsú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné. V preskúmavanej veci s prihliadnutím\nna pripustenú dovolaciu otázku a tiež obsah dovolania bolo potrebné vyriešiť otázku, či poručiteľ v\nčase smrti bol vlastníkom predmetných nehnuteľností. V konaní nebolo sporné, že poručiteľ uzavrel 8.\ndecembra 2005 zmluvu o prevode nehnuteľností na odporkyňu, návrh na vklad vlastníctva do katastra\nbol podaný za jeho života 14. decembra 2005, k povoleniu vkladu do katastra došlo ale až po jeho\nsmrti (17. januára 2006). Keďže nešlo o zmluvu, pri ktorej právne účinky vkladu nastávajú inak než\nprávoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu do katastra, bolo určujúcim to, že rozhodnutie o povolení\nvkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa. Vzhľadom na to boli nehnuteľnosti\nv čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom.“\n29. Je potrebné tiež poukázať na záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa\n26.5.2020, sp.zn. 1Cdo/207/2018. V tam prejednávanej veci bola právna otázka dovolateľky definovaná\nnasledovne: „Ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť\nza života prevodcu (a právne účinky nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v\nnávrhu na vklad) nehnuteľnosti boli v čase smrti prevodcom v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po\nňom alebo nehnuteľnosti v čase smrti prevodcom sú vo vlastníctve osoby, na ktorú prevodca previedol\nvlastnícke právo k nehnuteľnosti pred svojou smrťou, i keď do dňa úmrtia prevodcom nebol povolený\nvklad do katastra nehnuteľností.“ Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí vyslovil, že „Dovolací súd\npovažuje označené rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 2 Cdo 184/2005, 3 Cdo 196/2005, 3 Cdo\n29/2010, 3 Cdo 154/2010, 1 Sžr 15/2012, 8 Sžr 41/2008 za rozhodnutia, ktoré predstavujú ustálenú\nprax v riešení otázky nastolenej v dovolaní. Zároveň však uvádza, že všetky označené rozhodnutia\nsa týkali určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, resp. vkladového konania vo vzťahu ku konaniu\nna katastrálnom úrade.“ Zároveň uviedol, že „Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné\npoznamenať, že právna úprava nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je dvojfázová, tzn. že je\nzaložená na doktríne o právnom dôvode (iustus titulus) a právnom spôsobe (modus adquirendi dominii).\nV platnej právnej úprave je táto zásada vyjadrená v § 133 Občianskeho zákonníka. V danom prípade\nbola kúpna zmluva uzavretá, avšak samotná zmluva prevod vlastníckeho práva nespôsobila. Aby na\nzáklade kúpnej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva bol potrebný právoplatne povolený vklad\nvlastníckeho práva.“\n30. Z vyššie uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak\nporučiteľ ako prevodca veci zomrel v čase, keď už bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do\nkatastra nehnuteľností, ale ešte pred rozhodnutím o vklade, nedošlo k prevodu vlastníckeho práva a\nnehnuteľnosť patrí do dedičstva po prevodcovi. Odvolací súd nemal dôvod odchýliť sa od uvedeného\nprávneho záveru, ktorým sa pri rozhodovaní riadil aj prvoinštančný súd. Ani záver o viazanosti účastníka\nzmluvy svojim zmluvným prejavom až do rozhodnutia príslušného orgánu, ktorá prechádza z účastníka\nna dedičov nemá vplyv na rezultát prijatý v civilnom konaní, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po\nporučiteľovi, keď najvyšší súd nepovažoval závery vyslovené v rozhodnutiach vydaných v rámci\nsprávneho súdnictva za rozporné s uvedeným záverom.\n\n31. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o tom, či\nnehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie\ndostatočným spôsobom odôvodnil.\n32 Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako\nvecne správny potvrdil.\n33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262\nods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešným žalobcom 1/ až 7/ proti neúspešným\nžalovaným 1/ a 2/ s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie\npodľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktorý vydá súdny úradník.\n34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "44C/22/2022", "guid": "27fd622c-2a6d-4b0a-bc5d-1d73276a76cf:7d4cc605-d04e-4766-a38f-92d0372748cd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:34dcc92e-7766-4552-b60a-98a8104f452a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 307/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 307/2012 z 12. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-12", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:34dcc92e-7766-4552-b60a-98a8104f452a"}, {"guid": "ussr:0c5855d6-05e1-40db-8ed1-54eaf338cc67", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c5855d6-05e1-40db-8ed1-54eaf338cc67"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "28c1fa51-ce21-4a20-b26d-ff8e38f51f6c:f6c290f9-eb3e-4928-bcd2-60bc83efda8b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5312209457.1", "spisova_znacka": "6Cdo/90/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/90/2019 z 28. 9. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-09-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5312209457.1"}, {"guid": "9807e4c6-fff1-4dea-be97-7b83c78ba0e1:8a97e430-adad-4c10-b001-d682137fba09", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cob/51/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/51/2021 z 23. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9807e4c6-fff1-4dea-be97-7b83c78ba0e1:8a97e430-adad-4c10-b001-d682137fba09"}], "citovane_v": [{"guid": "a1f10928-91d9-4719-9e0c-e95d387edf53:38e8d122-3145-4613-871e-5caf67f39f84", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6125261759.3", "spisova_znacka": "16Ek/828/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/828/2025 z 1. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125261759.3"}, {"guid": "fe0a2542-920e-466d-a911-88dace9b2e27:d3aa2765-6688-4a84-998b-be4aa0d1ba94", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6125261759.2", "spisova_znacka": "16Ek/828/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/828/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6125261759.2"}, {"guid": "fe7880aa-10c2-447b-ba6c-2de316aee01c:eb722481-7c00-4604-af60-8c5c8801d54d", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2025:5124212610.2", "spisova_znacka": "2C/104/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/104/2024 z 25. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2025:5124212610.2"}, {"guid": "dd9c6a00-9724-4615-86f8-cc162ed2c3b6:251ca7b2-8adb-4e97-a0fb-48bd8f5fb4cf", "ecli": "ECLI:SK:OSLM:2025:5625202636.2", "spisova_znacka": "20P/100/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 20P/100/2025 z 1. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2025-09-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2025:5625202636.2"}, {"guid": "11f1bacd-a198-43e5-8c9f-d4df52abf195:c1c209d3-7d8a-4a8f-ba38-baf6373f8c2c", "ecli": "ECLI:SK:OSLM:2025:5624201565.9", "spisova_znacka": "20P/47/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 20P/47/2024 z 3. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2025-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2025:5624201565.9"}]}