{"guid": "12439641-e0a7-4681-8e4a-12936df88dd3:ecc53f9b-0c86-4188-a05f-228830b8387a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1322203330.1", "spisova_znacka": "8Co/109/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/109/2024 z 28. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. apríla 2026, sp. zn. 8Co/109/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1322203330.1", "identifikacne_cislo": "1322203330", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Holická", "sudca_id": 1156, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-holicka-1156", "datum_vydania": "2026-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-359", "nazov": "§ 359 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-359", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-359"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-623.odsek-1", "nazov": "§ 623 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-623.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-623"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-359", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-623"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ecc53f9b-0c86-4188-a05f-228830b8387a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1322203330.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1322203330.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1322203330.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/109/2024\n1322203330\n28. 04. 2026\nJUDr. Monika Holická\nECLI:SK:KSBA:2026:1322203330.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov\nsenátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci žalobcu: I. Š., T.. X.XX.XXXX, H. G.\nČ.. XXX/XX, G., zastúpeného HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova\n7803/9, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: WHITE HOME s.r.o., so sídlom A. Sládkoviča\n3600/3, Trnava, IČO: 51 260 328, zastúpeného JUDr. Silviou Gašparíkovou, advokátkou, so sídlom\nŠportová 2298/58, Sereď, IČO: 42 294 916, o zaplatenie 9.540,- eur s príslušenstvom, na odvolanie\nžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13. februára 2024 č.k. B3-11C/44/2022\n- 133, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti odmieta.\nVo zvyšnej napadnutej časti rozsudok potvrdzuje.\nŽalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.540,eur a zároveň žalobcovi uložil povinnosť vrátiť žalovanému rohovú sedačku značky Harry Gold + Vienna\nSteel (290 x 210 x 100); vo zvyšku žalobu zamietol; rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok\nna náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodol tak podľa § 612, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods.\n1, 2, 3, § 599 ods. 1, § 662 ods. 1, 2, § 623 ods. 1, 2, § 457, § 530 Občianskeho zákonníka, §\n18 ods. 1 až 9 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s odôvodnením, že v spore nebolo\nsporné, že žalobca si ako spotrebiteľ dňa 25.5.2020 záväzne objednal u žalovaného tovar, okrem\niného aj predmetnú sedačku; potvrdením objednávky prišlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe\nktorej žalovaný ako predávajúci dodal dňa 27.7.2020 sedačku žalobcovi ako kupujúcemu. Žalobca\nv konaní tvrdil, že sedačka vykazovala viaceré vady; primárnou vadou bolo vŕzganie gauča, ktoré\npovažoval za neprimerané a nezodpovedajúce vlastnostiam výrobku, ktorý je určený na sedenie.\nNámietky žalovaného týkajúce sa nesprávneho spôsobu reklamácie vyhodnotil ako nedôvodné; uviedol,\nže žalobca mal právo reklamovať tovar aj telefonicky, keďže aj zákon o ochrane spotrebiteľa v § 18\nods. 8 upravuje povinnosť žalovaného vydať potvrdenie o uplatnení reklamácie a doručiť ho žalobcovi\nako spotrebiteľovi ihneď a ak nie je možné potvrdenie doručiť ihneď, musí sa doručiť bez zbytočného\nodkladu, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení reklamácie a to v prípade, ak je reklamácia\nuplatnená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Taktiež žalovaný žalobcu nevyzval\nna doplnenie reklamácie, ak ju považoval za nedostatočnú, tak ako je to upravené v reklamačnom\nporiadku žalovaného. Považoval za nesporné, že z uplatnenej reklamácie bolo žalovanému zrejmé, o\naký výrobok sa jedná, aké vady žalobca vytýka, aj to, na základe akej zmluvy žalobca od neho tovar\nnadobudol. Konanie žalobcu posúdil ako reklamáciu, na ktorú žalovaný reagoval odobratím sedačky a jej\n\nnáslednými úpravami. K procesnej obrane žalovaného, ktorý tvrdil, že gauč mal byť žalobcom úmyselne\npoškodzovaný uviedol, že v spore vypočutí svedkovia túto okolnosť nepotvrdili. Mal za preukázané, že\nsedačka bola dva krát odvezená od žalobcu, čo potvrdili vypočutí svedkovia, a že to bolo v súvislosti\ns uplatnenou reklamáciou žalobcu. Žalovaný v konaní namietal, že nebolo preukázané, že sedačka\nnaozaj má takúto vadu, nakoľko pri obhliadkach, skúšaní, sa to nepotvrdilo a nepotvrdili to ani ním\nnavrhnutí svedkovia. Svedkyňa - manželka žalobcu, naopak v spore potvrdila tvrdenia žalobcu, že\nsedačka od decembra 2021 túto vadu vykazuje. Vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, podľa\nktorých obaja znalci konštatovali, že pri obhliadke sedacia súprava vykazovala vadu a to vŕzganie pri\njej použití a to pri sedení. Považoval preto existenciu vady, vŕzgania, za preukázanú. Vadu sedačky,\njej vŕzganie, posúdil ako vadu odstrániteľnú, ale zároveň vadu, ktorá sa vyskytla opakovane po dvoch\nopravách a v jej dôsledku nie je možné vec riadne užívať. Pri úvahe, či zistená vada sedačky bráni,\nalebo nebráni riadnemu užívaniu veci, zobral do úvahy v prvom rade účel, ktorému má sedacia\nsúprava slúžiť tak, ako to má na mysli súdne rozhodnutie (R22/1983) a dospel k záveru, že preukázané\nvŕzganie sedačky predstavuje výrazné obmedzenie, ktoré spôsobuje, že sedaciu súpravu nemožno\nriadne užívať. Poukázal na konštatovanie znalca v posudku, podľa ktorého účelom sedacej súpravy je\nsedenie, pričom vŕzganie sa na nej prejavuje už pri bežnom zaťažení, teda pri účele, na ktorý je sedačka\nurčená. Posúdil preto vadu vŕzgania ako vadu, ktorá znemožňuje riadne užívanie veci a spôsobuje\nprávo žalobcu na uplatnenie zodpovednosti za vady v zmysle § 623 ods. 1, druhá veta Občianskeho\nzákonníka. Ďalej mal za preukázané, že žalovanému bol doručený prejav vôle žalobcu, označený ako\nVýzva na prevzatie reklamovaného tovaru zo dňa 15.6.2022, ktorý považoval za prejav vôle žalobcu,\nktorým došlo ku zrušeniu zmluvy dňa 17.6.2022, čo vyplýva z vyjadrenia žalovaného zo dňa 24.6.2022.\nPoukázal na to, že v prípade zrušenia zmluvy, na základe ktorej už bolo plnené, vzniká v zmysle § 457\nObčianskeho zákonníka povinnosť vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal, pričom tieto reštitučné\npovinnosti sú vzájomné podmienené. V časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. O náhrade trov\nkonania rozhodol podľa § 255 C.s.p. s odôvodnením, že žalobca bol v spore úspešný, neúspešný bol\nlen v časti príslušenstva, preto zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v plnej výške.\n2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v plnom rozsahu voči všetkým jeho výrokom, v zákonom\nstanovenej lehote žalovaný; žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť\na vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal rozhodnúť, že\nžalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho\nkonania v rozsahu 100%. Namietal nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov. Uviedol, že je pravdou, že sedačka bola z dôvodu reklamácie\nod žalobcu odvezená celkovo dva krát, táto však nebola žalovaným opravovaná, t.j. vada vŕzgania\nnebola odstraňovaná, nakoľko sa v čase prevzatia sedačky, ako ani počas jej kontroly a testovania\nžiadnym spôsobom neprejavovala, čo potvrdili aj jeho zamestnanci. Pri prvom odobratí sedačky, boli len\npreventívne dotiahnuté skrutky, nakoľko prevozom bolo so sedačkou manipulované. Taktiež v písomnom\nstanovisku predávajúceho zo dňa 9.5.2022 bolo uvedené, že spoje a stabilita jednotlivých modulov boli\nopätovne na podnet klienta skontrolované externým stolárom a žiadne zvuky vŕzgania, ani uvoľňovania\npri bežnej záťažovej skúške používania neboli prejavené. Po druhom odobratí sedačky neprišlo k\nžiadnym opravným ani preventívnym úkonom žalovaného, nakoľko počas trojdňového testovania\nsedačky sa avizované vŕzganie neprejavilo a teda ani nebolo dôvodné ďalej zisťovať a odstraňovať\njeho príčiny. Nepovažoval preto konštatovanie súdu o dvoch opravách sedačky za správne zistenie\nskutkového stavu. Namietal, že nakoľko vŕzganie po reklamáciách žalobcu nebolo potvrdené, žalovaný\nnikdy nepristúpil k záručnej oprave sedačky a nemožno preto konštatovať existenciu opakovaných vád,\nktoré by sa nej vyskytli po predchádzajúcich dvoch opravách, titulom ktorých by žalobca platne odstúpil\nod kúpnej zmluvy zo dňa 25.5.2020. Podporne poukázal na svoje vyjadrenie, podľa ktorého sedačka\nv jeho prítomnosti nevŕzgala, o čom svedčala aj tá skutočnosť, že sa žalobca snažil tvrdené vŕzganie\npreukazovať zvukovými nahrávkami, z ktorých však nebolo zrejmé, či sa jedná o zvuk, ktorý by bol\nsprievodným javom pri sede a postavení sa zo sedačky. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci\nsúdom prvej inštancie. Uviedol, že z výsluchu I. bolo zistené, že predmetná sedačka sa naďalej nachádza\nv domácnosti žalobcu, je poobkladaná dekami, aby sa nezašpinila a je i naďalej používaná. I napriek\ntomu súd konštatoval, že žalobca nemôže vec riadne užívať s poukazom na judikatúru, ktorá nemožnosť\nužívania veci spája s pomerne dlhým časom vylúčenia kupujúceho z užívania veci. Poukázal na to, že v\njúni 2022 ponúkol žalobcovi dočasné a bezplatné uskladnenie sedačky v jeho skladových priestoroch za\núčelom, aby ju mohol súdom stanovený znalec obhliadnuť v stave v akom sa k danému dňu nachádzala,\nčo žalobca odmietol a ďalším kontinuálnym užívaním sedačky konkludentne potvrdil, že jej stav v\nskutočnosti nebráni jej riadnemu užívaniu v domácnosti žalobcu. S touto skutočnosťou sa súd prvej\n\ninštancie pri konštatovaní, že sedačku nie je možné riadne užívať, žiadnym spôsobom nevysporiadal.\nNamietal, že dokument zo dňa 15.6.2022, na ktorý sa odvolával žalobca v súvislosti s odstúpením,\nnemožno podľa názvu ani obsahu vyhodnotiť ako odstúpenie od kúpnej zmluvy, keďže podľa jeho názvu\nsa jednalo len o výzvu na prevzatie reklamovaného tovaru a vrátenie zaplatenej čiastky pred zrušením\nzmluvy, ku ktorému v konečnom dôsledku žalobca následne nepristúpil. Súd sa vo svojom rozhodnutí\nnevysporiadal ani s jeho pripomienkami k súkromnému znaleckému posudku 04/2022 zo dňa 24.5.2022,\nvypracovanému znalcom V.. N. I. a k odbornému posúdeniu zo dňa 27.5.2022, vypracovanému znalcom\nV. ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 30.1.2023. V súkromnom znaleckom posudku 04/2022 zo\ndňa 24.5.2022 sa uvádza, že predmetná sedačka bola bez poškodenia počas doby užívania a takéto\nkonštatovanie vytvára predstavu, že znalcom popísané vady sedačka vykazovala ešte pred tým, ako\nju začal užívať, t.j. už pri dodaní sedačky, čo podporne potvrdzuje aj konštatovanie, že vŕzganie bolo\nzaznamenané pri používaní sedačky. Zvukový efekt je zapríčinený trecími plochami v kostre sedačky.\nTáto vada mala byť podľa znalca odstránená u výrobcu pred expedíciou, z čoho možno usudzovať,\nže daná vada mala na sedačke existovať a byť zrejmá už pred expedíciou od dodávateľa, t.j. už v\nčase dodania sedačky. Nakoľko vŕzganie sedačky bolo žalovanému notifikované až dňa 6.12.2021 (po\n16 mesiacoch užívania) a ostatné vady až v máji 2022, žalobca si podľa jeho názoru nesplnil včas\nsvoju povinnosť oznámiť vady tovaru predávajúcemu bez zbytočného odkladu po tom, čo vady mohol\nzistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti, v dôsledku čoho sa právo kupujúceho z vád tovaru nemôže\npriznať v súdnom konaní. V súvislosti s odborným posúdením zo dňa 27.5.2022 namietal, že nie je\nznáme, ktorú reklamáciu sedačky znalec posudzoval; z predloženej sms komunikácie je zrejmé, že dňa\n6.12.2021 kupujúci avizoval predávajúcemu len vŕzganie sedačky, pričom uviedol, že verí, že dôvodom\nje len nadstavenie. Túto informáciu nie je možné považovať aj vzhľadom na reklamačný poriadok\npredávajúceho za riadne uplatnenú reklamáciu, ktorá sa v skutočnosti obmedzila len na informáciu o\nvŕzganí, ktoré nebolo pri osobnej obhliadke potvrdené. Pokiaľ sa v odbornom posudku tiež uvádza,\nže dňa 9.5.2022 zaslal predávajúci kupujúcemu stanovisko k reklamácii, kde uviedol, že gauč bol\nopravený, technik odstránil závady vŕzgania, namietal, že táto skutková okolnosť prezentovaná znalcovi\nsa nezakladá na pravde, nakoľko v stanovisku predávajúceho z 9.5.2022 nebol kupujúci informovaný\no tom, že gauč bol opravený, v tejto súvislosti poukázal na obsah svojho stanoviska. Podľa jeho\nnázoru na posúdenie toho, či bola reklamácia zákazníka opodstatnená je potrebné, aby mal znalec k\ndispozícii informáciu o tom, akú reklamáciu posudzuje, ako aj pravdivú informáciu o obsahu stanoviska\npredávajúceho k uplatnenej reklamácií. S uvedeným jeho tvrdením sa súd prvej inštancie v rozhodnutí\nnevysporiadal.\n3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a\npriznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedol, že argumentácia žalovaného je\núčelová, obsahuje nesprávne vyvodené závery a je zavádzajúca, nakoľko vedie k odvráteniu pozornosti\nodvolacieho súdu od merita veci, ktorým je nerešpektovanie práva žalobcu žalovaným ako spotrebiteľa\nna riadne vybavenie reklamácie a odstúpenie od kúpnej zmluvy. Uviedol, že ak v danom prípade v\nskutočnosti nedošlo k realizácii viacerých opráv predmetnej sedacej súpravy, stalo sa tak iba z dôvodu\npasivity žalovaného, ktorý zanedbal svoje povinnosti vybaviť reklamáciu riadne. To, že žalovaný druhú\nreklamáciu vybavil neodborným spôsobom tak, že sedaciu súpravu sám testoval prostredníctvom svojich\nzamestnancov, ktorí nie sú spôsobilí vadnosť sedacej súpravy odborne posúdiť a teda údajne nedospel\npo laickom zhodnotení tovaru k odhaleniu vád, nezakladá právo na vylúčenie aplikácie § 623 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Poukázal na to, že pred pojednávaním nemal o spôsobe takto neodborne\nvykonanej reklamácie vedomosť a mal za to, že po druhom uplatnení reklamácie bola opätovná\noprava sedacej súpravy za účelom odstránenia jej vád riadne vykonaná. Namietal, že predmetné\nneodborné vybavenie druhej reklamácie, ktoré potvrdili aj vypočutí svedkovia, nezakladá predpoklad,\nže k opätovnému výskytu vád po vybavení prvej reklamácie nedošlo. Podľa jeho názoru podmienka\nrealizácie opravy sedacej súpravy a opätovného výskytu vád po realizácii prvotnej opravy zakladajúca\nmu nárok na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola naplnená.\nExistenciu výskytu opakovaných vád po realizácii a dvojnásobnom vybavení reklamácie potvrdzujú aj\nžalobcom predložené znalecké posudky. Mal za preukázané, že sedacia súprava v zmysle znaleckých\nposudkov trpí väčším počtom odstrániteľných vád, čo samo o sebe zakladá dôvod na odstúpenie od\nzmluvy podľa § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj to, že žalovaný svoje tvrdenia týkajúce sa\nrealizácie/nerealizácie výkonu druhej opravy sedacej súpravy účelovo prispôsobuje, s cieľom vylúčenia\naplikácie § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K vytýkanej vade preto prišlo opakovane. Za nesprávnu\npovažoval aj argumentáciu žalovaného, týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci. Nemožnosť\nriadneho užívania sedacej súpravy bola preukázaná, nakoľko zistené vady predstavujú obmedzenia,\n\nktoré sú priamo v rozpore s účelom, na ktorý má sedacia súprava slúžiť (t.j. nejde iba o estetické, ale\no funkčné vady), pričom ju nemožno užívať rovnako, ako keby vadami netrpela a to napr. z hľadiska\ndiskonfortu, ktorý jej užívateľom spôsobuje. Ďalej uviedol, že absencia ,,výplne“ v operadlovej časti\nsedacej súpravy v dôsledku ktorej sa látka nachádza priamo na výdreve skeletu predstavuje okrem\nvady spôsobujúcej diskonfort aj bezpečnostné riziko nezlučiteľné s možnosťou riadneho užívania veci\ntak, ako to zákon predpokladá. K tvrdeniu žalovaného o ponúknutí úschovy sedacej súpravy pre\njej zabezpečenie na účely obhliadky znalcom ustanoveným súdom uviedol, že žalovaný predmetné\nžiadnym spôsobom nepreukazuje a že by k tomu nepristúpil, nakoľko by sa obával, že ak by sedaciu\nsúpravu mal žalovaný plne v jeho dispozícii, jednotlivé vady by dodatočne odstránil a tým by zmaril účel\npredmetného súdneho konania, pričom namietal, že na toto nie je do vrátenia kúpnej ceny ani povinný\na taktiež, že znalecké posudky potvrdzujú že sedacia súprava nevykazuje žiadne znaky neprimeraného\nopotrebenia a skutkové tvrdenia žalovaného o jej demolácii sú v súdnom konaní vyvrátené klamstvá.\nS poukazom na obsah dokumentu zo dňa 15.6.2022 namietal, že z neho bezpochyby vyplýva jeho\númysel vadnú sedaciu súpravu žalovanému vrátiť a domáhať sa vrátenia zaplatenej kúpnej ceny, čo\npredstavuje konanie z ktorého možno odstúpenie od zmluvy vyvodiť. Rozhodujúci je pritom obsah úkonu,\nktorý je nesporný - vrátenie tovaru po vrátení kúpnej ceny. Najneskôr sa však žalovaný o úmysle od\nzmluvy odstúpiť dozvedel doručením žaloby. Podľa jeho názoru konštatovanie znalca V. v znaleckom\nposudku 04/2022 zo dňa 24.5.2022 o tom, že predmetná sedacia súprava bola bez poškodenia\npočas doby užívania smeruje k tomu, že žalobca ju svojím konaním počas doby užívania nepoškodil;\npredmetné konštatovanie však nevyvracia možnosť prejavu vád sedacej súpravy počas jej bežného\nužívania ku ktorému došlo. Zotrval na svojich tvrdeniach, že reklamáciu uplatnil riadne prostredníctvom\nprostriedkov diaľkovej komunikácie (primárne z dôvodov obmedzení pohybu vyvolaných karanténnymi\nopatreniami v dôsledku pandémie COVID-19) v čase keď sa následok vadnosti sedacej súpravy prejavil.\nSamotné konštatovanie o tom, že vada mala byť odstránená u výrobcu pred expedíciou automaticky\nnevytvára záver o tom, že sa vada musela prejaviť ihneď, ako sa to účelovo snaží žalovaný prezentovať.\nMal za preukázané, že žalovaný podľa § 619 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá za vady\nsedacej súpravy, pričom žalobca vady v záručnej dobe podľa § 620 ods. 1 Občianskeho zákonníka u\npredávajúceho vytkol, na základe čoho riadne a v súlade s § 18 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa\nreklamáciu uplatnil. Žalovaný následne nepostupoval v zmysle § 622 ods. 1 Občianskeho zákonníka\na vady sedacej súpravy (z dôvodu neodborného posúdenia veci) neodstránil a to opakovane, čím\nžalobcovi vzniklo v zmysle § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na odstúpenie od zmluvy.\n4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na svojom odvolaní a\nnámietkach v ňom uvedených, zároveň sa pridŕžal svojich predchádzajúcich vyjadrení. Uviedol, že druhú\nreklamáciu žalobcu neignoroval, o čom svedčí aj jeho stanovisko zo dňa 27.5.2022 k reklamácii zo\ndňa 26.5.2022, v ktorom konštatoval, že sedačka pri bežnom používaní (set, ľah, zdvih) nevykazuje\nžiadne vady, zvuky a v spojoch nie sú medzery. Z popísaného skutkového stavu počas konania je\nzrejmé, že žalovaný na reklamácie žalobcu reagoval, nakoľko však neboli jeho výstupy v súlade s\npredstavou žalobcu, tvrdí, že reklamácie žalovaný ignoroval, čo nie je pravdou. Z výsluchu žalobcu\nje nepochybné, že žalobca sedačku i naďalej s rodinou užíva, čím znemožnil vykonanie kontrolného\nznaleckého posudku, za účelom reálneho posúdenia stavu sedačky v akom sa nachádzala v čase, kedy\nsa žalobca snažil presvedčiť ho o existencii jej vád, ktoré pred vypracovaním súkromných znaleckých\nposudkov nebol schopný nik iný okrem žalobcu na sedacej súprave pozorovať. Argumentácia žalobcu,\npodľa ktorej s ponúknutou úschovou sedačky nesúhlasil z dôvodu, že sa obával, že žalovaný vady\nsedacej súpravy dodatočne odstráni, je iracionálna v kontexte s jeho tvrdeniami, podľa ktorých sa opravy\nsedačky domáhal. Uvedené preukazuje, že žalobca nemal nikdy reálne záujem o opravu sedačky, ale od\npočiatku sledoval jej vrátenie, nakoľko sa preňho s odstupom času stala pravdepodobne neatraktívnou.\nĎalej uviedol, že podľa jeho názoru manželka žalobcu, ktorá bola v konaní vypočutá ako svedok, mala\nv konaní vystupovať ako žalobca spolu s manželom, nakoľko predpokladá, že sedacia súprava bola\nsúčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo súd prvej inštancie neriešil (uvedené platí\naj v prípade snahy žalobcu o odstúpenie od kúpnej zmluvy).\n5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojej argumentácii uvedenej\nv predchádzajúcom vyjadrení. K tvrdeniu žalovaného, že mu predmetnú sedaciu súpravu odmietol\nodovzdať do úschovy uviedol, že takáto povinnosť z dôvodu iniciácie súdneho sporu nemá žiaden právny\nzáklad. K argumentácii žalovaného, že žalobca sedaciu súpravu naďalej užíva uviedol, že žiaden právny\npredpis užívanie (aj vadnej) sedacej súpravy v dôsledku iniciácie súdneho konania, ktorého predmetom\nje daná sedacia súprava nezakazuje a poukázal na to, že žalovaný mu doposiaľ nevrátil zaplatenú\n\nkúpnu cenu a preto mu ani nevznikol synalagmatický nárok na vrátenie veci. K tvrdeniu žalovaného, že\nneodovzdaním sedacej súpravy do jeho úschovy došlo k zmareniu vykonania kontrolného znaleckého\nposudku, uviedol, že žalovaný v konaní nikdy dodatočne znalecké skúmanie sedacej súpravy nenavrhol\na svoju obranu založil na nepreukázaných resp. pre vec irelevantných argumentoch a skutočnostiach.\nNamietal, že irelevantná je skutočnosť tvrdená žalovaným, že manželka žalobcu mala byť stranou\nkonania, pretože nemá oporu v práve a ani nebola predmetom jeho tvrdení pred súdom prvej inštancie.\nPoukázal na to, že objednávateľom sedacej súpravy je výlučne žalobca a skutočnosť, či sedacia súprava\npatrí, alebo nepatrí do BSM je pre právne posúdenie nárokov žalobcu irelevantná; žalovaný ani nemá\nodkiaľ vedieť, či je sedacia súprava zakúpená zo spoločných prostriedkov oboch manželov a teda či\nvôbec patrí do BSM. Z opatrnosti poukázal na § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého\nbežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov, pričom kúpa, reklamácia,\nodstúpenie od kúpnej zmluvy k sedacej súprave predstavuje bežnú vec. Okrem toho ak by aj o bežnú vec\nnešlo, relatívnu neplatnosť týchto úkonov môže namietať výlučne druhý z manželov a nie tretia strana.\n6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach\nuplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného nie je dôvodné.\n7. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie o žalobe žalobcu rozhodol tak, že žalovanému uložil\npovinnosť zaplatiť žalobcovi 9.540,- eur a zároveň žalobcovi uložil povinnosť vrátiť žalovanému\npredmetnú rohovú sedačku; a v časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Žalovaný vo svojom odvolaní\nvýslovne uviedol, že toto podáva proti rozsudku súdu prvej inštancie v plnom rozsahu voči všetkým\nvýrokom predmetného rozsudku.\n8. Z ustanovení § 355 ods. 1 C.s.p. a § 359 C.s.p. vyplýva, že proti rozsudku súdu prvej inštancie je\nodvolanie v zásade prípustné a môže ho podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté. Prípustnosť\nodvolania má totiž vo všeobecnosti nie len stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu, ktorá sa viaže\nna osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho\ndaný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému\ntýmto opravným prostriedkom); takýmto dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie\nbol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na\njeho pomery. Posúdenie tejto subjektívnej prípustnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti\nodvolania.\n9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom v časti, v ktorej žalobu žalobcu v časti o zaplatenie\núrokov z omeškania zamietol, rozhodol v neprospech žalobcu a preto proti rozsudku v tejto časti je\nna podanie odvolania zo subjektívnej stránky oprávnený žalobca. Žalovaný je z hľadiska subjektívnej\nstránky oprávnený podať odvolanie len proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobe žalobcu\nvyhovel, keďže len v tejto časti rozhodol v neprospech žalovaného. Žalovaný preto nie je oprávnenou\nosobou na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobu vo zvyšnej\nčasti zamietol.\n10. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie v\nzamietajúcej časti odmietol podľa § 386 písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou osobou.\n11. Vo zvyšnej napadnutej časti odvolací súd preskúmal vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie\na dospel k záveru, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom\nrozsahu, v medziach dôkazných návrhov sporových strán, na zistenie skutočností rozhodujúcich pre\nposúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa domáhal žalobca proti žalovanému zaplatenia žalovanej\nistiny oproti vrátenia žalovanému reklamovanej sedacej súpravy. Jeho skutkové zistenia majú oporu\nvo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných\ndôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo, následne tieto vyhodnotil v súlade\nso zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 191 C.s.p. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na\nzistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona č. 250/2007\nZ.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré aj správne vyložil. Svoje zistenia a závery, pre ktoré v tejto časti\nžalobe vyhovel, aj riadne v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď\n\ns poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých\nzaložil svoje rozhodnutie po skutkovej aj právnej stránke, vysporiadal sa so všetkými relevantnými\nskutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi\nsporových strán súvisiacimi s predmetom konania.\n12. Žalovaný vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti zopakoval svoje námietky a argumenty\nprednesené pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\ndostatočne vysporiadal, keď poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného\ndokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno\npovažovať v tomto ohľade za presvedčivé. Odvolací súd považoval skutkové a právne závery súdu\nprvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a v podrobnostiach na ne odkazuje.\n13. Súd prvej inštancie dôsledne skúmal, či žalobca ako kupujúci riadne uplatnil vady predmetnej\nrohovej sedačky u žalovaného ako predávajúceho, pričom správne v zmysle § 18 ods. 8 Zákona\no ochrane spotrebiteľa vychádzal z toho, že žalobca bol oprávnený reklamovať tovar aj telefonicky.\nNa základe nesporných skutočností a vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca telefonicky dňa\n6.12.2021 kontaktoval žalovaného a oznámil mu problém s vŕzganím sedačky a teda uplatnil prvotnú\nreklamáciu telefonicky, pričom zároveň kontaktoval žalovaného aj sms správou; ďalej, že z uplatnenej\nreklamácie bolo žalovanému zrejmé o aký výrobok sa jedná, aké vady žalobca vytýka, aj to na základe\nakej zmluvy žalobca od neho tovar nadobudol. Vykonaným dokazovaním mal tiež preukázané, že\nžalovaný fakticky na túto reklamáciu reagoval tak, že dva krát prišiel a reklamovanú sedačku odniesol\nna opravu. Správnosť týchto záverov súdu prvej inštancie žalovaný v odvolaní nenamietal. Namietal len\nto, že informáciu uvedenú v sms komunikácií zo dňa 6.12.2021 o vŕzganí sedačky nemožno považovať\naj vzhľadom na reklamačný poriadok predávajúceho za riadne uplatnenie reklamácie. Túto námietku\nodvolací súd posúdil ako nedôvodnú, pretože v prípade, ak žalovaný považoval túto reklamáciu za\nnedostatočnú, mal v zmysle reklamačného poriadku žalobcu vyzvať na jej doplnenie (odstránenie\nformálnych nedostatkov), ako správne uviedol aj súd prvej inštancie.\n14. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že predmetná sedačka bola žalovaným dva krát\nodvezená od žalobcu, a to v súvislosti s uplatnenou reklamáciou. Pri prvom odobratí gauču nechal\nvykonať žalovaný jeho obhliadku a úpravy technikom, ktorý mal podľa svedka iba podoťahovať nejaké\nšróby, alebo konštrukcie a pri druhej reklamácii a odobratí sedačky od žalobcu, žiadna spôsobilá\nosoba gauč neskontrolovala, ale iba si naň sadali v predajni, pričom prisvedčil žalobcovi, že tento\nspôsob nenasvedčuje tomu, že išlo o kvalifikované posúdenie reklamácie. Na základe týchto skutočností\nsprávne súd prvej inštancie posúdil vadu vŕzgania sedačky ako odstrániteľnú a zároveň za vadu,\nktorá sa vyskytla po dvoch opravách a v jej dôsledku nie je možné vec riadne užívať. Nedôvodne\nžalovaný namietal, že sedačka ním nebola opravovaná z dôvodu, že vada vŕzgania sa počas kontroly\na testovania neprejavila. Existencia týchto vád bola preukázaná znaleckým dokazovaním, keď jej\nexistencia bola konštatovaná oboma znalcami a žalovaný sa nemôže zbaviť svojej povinnosti odstrániť\nreklamovanú vadu predanej sedačky s poukazom na subjektívne okolnosti, spočívajúce v tom, že\nsamotnú opravu nevykonal z dôvodu, že vadu nezistil, keď po druhom odobratí sedačky od žalobcu\nani nezabezpečil posúdenie reklamovanej vady odborne spôsobilou osobou. Z ustanovenia § 622\nObčianskeho zákonníka, vyplýva, že v prípade odstrániteľnej vady kúpenej veci má kupujúci právo,\naby bola vada bezplatne, včas a riadne odstránená, pričom predávajúci je povinný vadu odstrániť bez\nzbytočného odkladu. Pokiaľ vada nie je odstránená v uvedenej lehote, možno ju považovať za vadu\nneodstrániteľnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu R22/1993,\npodľa ktorého „ak nebude reklamovaná vada, pri ktorej uplatní kupujúci právo na jej odstránenie,\nodstránená v lehote podľa ustanovenia § 250 druhá veta a podľa ustanovenia § 253 posledná veta (teraz\n§ 622 - pozn. autora), možno ju považovať za vadu neodstrániteľnú. Ak lehota určená na vykonanie\nzáručnej opravy reklamovanej vady márne uplynie, je na kupujúcom, aby sa rozhodol, či zotrvá na\nuplatnenom práve na odstránenie vady, alebo či z dôvodu subjektívnej neodstrániteľnosti vady uplatní\niné právo zo zodpovednosti za vady (právo na zľavu z ceny, právo na výmenu veci, právo na odstúpenie\nod zmluvy); pritom platí, že predávajúci sa nemôže zbaviť svojej povinnosti odstrániť reklamovanú\nvadu predanej veci, pri ktorej kupujúci účinne uplatnil právo obsiahnuté v ustanovení § 250 prvá veta\npoukázaním na jej subjektívnu neodstrániteľnosť.“\n\n15. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že súd konštatoval, že žalobca nemôže vec\nriadne užívať s poukazom na judikatúru, ktorá nemožnosť užívania veci spája s pomerne dlhým časom\nvylúčenia kupujúceho z užívania veci. Súd prvej inštancie zároveň poukázal aj na ďalšie rozhodnutie,\na to R22/1983, v zmysle ktorého pri úvahe, či zistená vada sedačky bráni jej riadnemu užívaniu,\nzobral do úvahy v prvom rade účel, ktorému má sedacia súprava slúžiť a ktorým je sedenie a na\nzáklade konštatovania znalca, že vŕzganie sa prejavuje už pri bežnom zaťažení, dospel k záveru,\nže predstavuje také výrazné obmedzenie, ktoré spôsobuje, že sedaciu súpravu nemožno riadne\nužívať. Samotná skutočnosť, že sedačka sa nachádzala v domácnosti žalobcu a bola používaná,\nnepreukazuje, že ju možno užívať riadne, t.z. ako keby predmetnú vadu nemala. Irelevantné je preto\naj tvrdenie žalovaného, že žalobca odmietol jeho ponuku na dočasné a bezplatné uskladnenie sedačky\nv jeho skladových priestoroch, keď žalobcovi takáto povinnosť z príslušných zákonných ustanovení\nani nevyplýva. Nemožno pritom považovať za dôvodnú ani námietku žalovaného, že týmto žalobca\nznemožnil vykonanie kontrolného znaleckého posudku, resp. jej obhliadnutie súdom ustanoveným\nznalcom v stave, v akom sa k danému dňu nachádzala, keď žalovaným bola predmetná sedačka dva\nkrát odvezená od žalobcu a teda žalovaný po prevzatí sedačky od žalobcu mal možnosť zabezpečiť\nsi odborné posúdenie jej stavu. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že žalobca si\nnesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru predávajúcemu bez zbytočného odkladu po tom,\nčo vady mohol zistiť neskôr pri vynaložený odbornej starostlivosti. Žalobca reklamoval vadu vŕzgania\nsedačky dňa 6.12.2021, pričom počas celého sporu tvrdil, že táto vada sa začala prejavovať od\n6.12.2021 a zároveň aj jeho manželka potvrdila tvrdenie žalobcu, že sedačka od decembra 2021 túto\nvadu vykazuje, ako uviedol aj súd prvej inštancie. V konaní tiež nebolo preukázané, že by sedačka\ntúto vadu vykazovala ešte pred tým, ako ju žalobca začal užívať, ani že táto vada na sedačke mala\nbyť zrejmá, teda by sa prejavovala už pred expedíciou od dodávateľa, t.j. v čase dodania sedačky.\nTakéto závery nemožno vyvodiť zo súkromno-znaleckého posudku 04/2022 zo dňa 24.5.2022, na\nktorý poukazoval žalovaný vo svojom odvolaní, v ktorom je okrem iného uvedené, že sedačka bola\nbez poškodenia počas doby užívania, z čoho možno vyvodiť len to, že počas doby užívania nebola\npoškodená. Dokument zo dňa 15.6.2022 označený ako Výzva na prevzatie reklamovaného tovaru,\nsprávne súd prvej inštancie považoval za prejav vôle žalobcu, ktorým došlo ku zrušeniu zmluvy. Z obsahu\nuvedenej výzvy na prevzatie reklamovaného tovaru a vrátenie zaplatenej čiastky pred zrušením zmluvy\nvyplýva, že žalobca týmto výslovne žiadal žalovaného o zrušenie zmluvy na predmetný tovar s tým, že\ntovar žalovanému vráti a žiadal o vrátenie zaplatenej sumy 9.540,- eur a zároveň uviedol, že v prípade,\nak jeho návrh na zrušenie zmluvy o dodávke predmetnej sedačky nebude žalovaným akceptovaný, bude\nnútený uplatniť svoj návrh súdnou žalobou.\n16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý\nspochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne\nv ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti,\nalebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť\nprávnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.\n17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej časti podľa\n§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.\n18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.\n1 C.s.p. tak, že žalobca, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v celom rozsahu.\n19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\n\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/44/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}