{"guid": "471c201a-f22d-48d8-865f-9c8fce973f49:02a77fc8-1c36-4957-aaed-49dd8251fb42", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1323200828.1", "spisova_znacka": "15Co/100/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/100/2025 z 27. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2026, sp. zn. 15Co/100/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1323200828.1", "identifikacne_cislo": "1323200828", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Zita Leimbergerová", "sudca_id": 1532, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-zita-leimbergerova-1532", "datum_vydania": "2026-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/02a77fc8-1c36-4957-aaed-49dd8251fb42", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1323200828.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1323200828.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1323200828.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/100/2025\n1323200828\n27. 02. 2026\nMgr. Zita Leimbergerová\nECLI:SK:KSBA:2026:1323200828.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek\nsenátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: Union zdravotná\npoisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, Bratislava, Karadžičova 10, proti žalovanému: Slovenská republika, v\nmene ktorej koná Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, IČO: 00 165 565, Bratislava, Limbová\n2, o zaplatenie 1.307.175,90 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava IV zo dňa 28. novembra 2024, č. k. B3-67C/14/2023-99, takto\nrozhodol:\nRozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 28. novembra 2024, č. k. B3-67C/14/2023-99, z r u š\nu j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 28.11.2024, č. k. B3-67 C 14/2023-99, vydaným\npodľa § 274 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) (rozsudok pre zmeškanie žalovaného),\nzaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.307.175,90 € spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 7 % ročne z tejto sumy od 7.12.2022 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti\nrozsudku (výrok I.) a žalovaného zároveň zaviazal povinnosťou žalobcovi nahradiť trovy konania v\nrozsahu 100 % (výrok II.). V súlade s ustanovením § 275 C.s.p. v odôvodnení rozhodnutia uviedol,\nže žalovaný bol riadne predvolaný na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na termín 28.11.2024 o\n09:00 hod., a to predvolaním, ktoré bolo žalovanému riadne doručené dňa 4.10.2024. V predvolaní\nna pojednávanie bol žalovaný súčasne zrozumiteľne poučený o možnosti súdu rozhodnúť na návrh\nžalobcu rozsudkom pre zmeškanie, keďže toto predvolanie obsahovalo aj poučenie v znení: „Ak sa\nna pojednávanie vo veci riadne a včas predvolaný nedostavíte, a svoju neprítomnosť včas a vážnymi\nokolnosťami neospravedlníte, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie\n(§ 274 a § 278 C.s.p.).“ Na pojednávanie dňa 28.11.2024 sa žalovaný nedostavil a svoju neprítomnosť\nna pojednávaní vôbec neospravedlnil. Žalovaný teda súdu prvej inštancie pred pojednávaním nielen\nneoznámil žiadne také vážne okolnosti, ktoré by s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť,\nrozsah alebo z iných dôvodov mali aspekt ospravedlniteľnosti neprítomnosti na pojednávaní, ale svoju\nneprítomnosť na pojednávaní do otvorenia pojednávania neospravedlnil vôbec. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti a na skutočnosť, že žalobca na pojednávaní dňa 28.11.2024 navrhol, aby súd rozhodol vo\nveci rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 C.s.p., pričom súd rozhodoval o žalobe na plnenie podľa §\n137 písm. a) C.s.p., konajúci súd mal za to, že boli splnené všetky procesné podmienky na vyhlásenie\nrozsudku pre zmeškanie žalovaného. Preto na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom podľa § 274 C.s.p.\ntak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.\n2. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.\ntak, že žalobca mal v konaní plný úspech proti žalovanému, preto mu proti neúspešnému žalovanému\nvznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne\nsúd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n\n3. Proti rozsudku pre zmeškanie podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365\npísm. b/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Odvolanie odôvodnil tým, že v\ndanom prípade neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a zároveň žalovanému\nzostala zachovaná lehota na podanie odvolania proti uvedenému rozsudku (t. j. odvolanie je podané\nvčas). Na základe novinárskych otázok dňa 27.2.2025 bolo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky upozornené, že prehralo so žalobcom súdny spor o náhradu škody spôsobenej nezákonným\nzakategorizovaním lieku Keytruda, avšak o uvedenom súdnom spore nemalo vedomosť. Preto žalovaný\npreveril evidenciu súdnych sporov na odbore sporovej agendy a správneho konania a správu registratúry\n(Fabasoft) a zistil, že uvedený súdny spor neeviduje. Následne preskúmal elektronický súdny spis (ďalej\nlen „ESS“) a zistil, že na Mestskom súde Bratislava IV je vedený predmetný súdny spor, pričom podľa\ndoručeniek v ESS bola žalovanému doručená žaloba, predvolanie, aj rozsudok pre zmeškanie, avšak\ndo tzv. technickej elektronickej schránky ico://sk/00165565_10001 (ďalej len „technická elektronická\nschránka“), ktorá je zriadená výlučne na účely plnenia povinností upravených zákonom č. 214/2014\nZ. z. o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok pri\ndovoze, vývoze a tranzite tovaru a o doplnení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe\nvýkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o eGovernmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), na účely elektronickej\núradnej komunikácie v rámci informačného systému Centrálny elektronický priečinok (CEP). Technická\nelektronická schránka nie je využívaná na komunikáciu s ostatnými orgánmi verejnej moci a verejnosťou\nv zmysle zákona o e-Governmente a nie je presmerovaná štandardne do registratúry žalovaného\nFabasoft. Následkom takéhoto doručovania sa žalovaný nedozvedel o rozsudku pre zmeškanie,\nani o ďalších podaniach, ktoré predchádzali jeho vydaniu. Skutočnosť, že rozsudok pre zmeškanie\nbol doručený do technickej elektronickej schránky, resp. CEP žalovaného, je zjavná z doručenky\nnachádzajúcej sa v ESS označenej ako „Doručenka k B3_67C_14_2023 Rozsudok pre zmeškanie\nna č.l. 99.“ V doručenke je uvedený ako prijímateľ: ico://sk/00165565_10001. O doručení rozsudku\npre zmeškanie nebol žalovaný riadne oboznámený, preto považuje doručovanie súdu za neúčinné.\nZo stanoviska prevádzkovateľa ústredného portálu verejnej správy - Národnej agentúry pre sieťové\na elektronické služby (NASES) č. XXXX-XXXX/XXXX-XXXX zo dňa 11.3.2025, ktoré si žalovaný na\ntento účel vyžiadal, vyplýva, že ministerstvo zdravotníctva má na účely elektronického doručovania v\nzmysle zákona o e-Governmente elektronickú schránku ico://sk/00165565 a elektronická schránka ico://\nsk/00165565_10001 nie je elektronickou schránkou na doručovanie v zmysle zákona o e-Governmente,\nale je zriadená ako technická schránka na osobitnú agendu ministerstva. To znamená, že sa doručovalo\ndo nesprávnej elektronickej schránky a bol zvolený zlý adresát zo strany súdu prvej inštancie.\nElektronická schránka orgánu verejnej moci je vždy tvorená len IČO-m daného orgánu verejnej moci bez\nakýchkoľvek číselných dodatkov, pokiaľ orgány verejnej moci nedajú iné usmernenie v rámci vybraných\nagend na elektronické doručovanie. Konajúci súd by mal preto opakovať elektronické doručovanie,\navšak do správne zvolenej elektronickej schránky. S poukazom na uvedené, žalovaný listom zo dňa\n13.3.2025 požiadal prvoinštančný súd o doručenie rozsudku pre zmeškanie do elektronickej schránky\nico://sk/00165565, aby sa mohlo brániť proti predmetnému rozsudku, z ktorého vyplývajú pre žalovaného\nzávažné následky. K riadnemu doručeniu rozsudku pre zmeškanie do elektronickej schránky ico://\nsk/00165565 došlo dňa 21.3.2025 a od tohto dátumu mu začala plynúť 15-dňová lehota na podanie\nodvolania. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre vydanie\nrozsudku pre zmeškanie, pretože mu nebolo riadne doručené predvolanie na deň 28.11.2024 o 09:00\nhod. Z doručenky k predvolaniu vyplýva, že aj toto podanie bolo žalovanému doručené do technickej\nelektronickej schránky ico://sk/00165565_10001, a nie do elektronickej schránky ico://sk/00165565\nurčenej na komunikáciu so súdom. S predvolaním sa žalovaný prvýkrát oboznámil až pri nahliadnutí\ndo ESS dňa 5.3.2025. Súd prvej inštancie mal síce vykázané doručenie žaloby, predvolania i rozsudku\npre zmeškanie, avšak nie do oficiálnej schránky, ale do technickej elektronickej schránky žalovaného.\nŽalovaný sa tak nemohol ani vyjadriť k žalobe, zúčastniť sa na pojednávaní, ani brániť sa proti rozsudku\npre zmeškanie, pretože sa o podaniach vôbec nedozvedel. Nesprávnym postupom pri doručovaní\nsúd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočniť jeho procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žalovanému bola rozsudkom pre zmeškanie uložená\npovinnosť zaplatiť 1.307.175,90 € bez toho, aby mohol tento rozsudok ovplyvniť a bez toho, aby sa o ňom\n(a o podaniach, ktoré predchádzali jeho vydaniu) mohol čo i len dozvedieť. Uvedený nedostatok nie je\nmožné odstrániť v konaní pred odvolacím súdom, ale výlučne pred súdom prvej inštancie, ktorý riadnym\ndoručením všetkých podaní zabezpečí plnú realizáciu procesných práv žalovaného. Prvoinštančnému\n\nsúdu vytkol, že nesprávne právne posúdil, že podania boli žalovanému doručené v súlade so zákonom\no e-Governmente. Iba samotná skutočnosť, že žalovaný je majiteľom elektronickej schránky ico://\nsk/00165565_10001 totiž neznamená, že došlo k účinnému doručeniu podaní; podania totiž doručil do\ntechnickej elektronickej stránky, ktorá je pre prijímanie uvedených podaní nepoužiteľná. Schránka s\noznačením CEP nemohla byť miestom na elektronické doručenie, uloženie do takejto schránky nemohlo\nbyť považované za uloženie, s ktorým sa spája okamih doručenia, preto podania nie je možné považovať\nza účinne doručené v súlade s platným právom (§ 31 ods. 1 zákona o e-Governmente). Napriek tomu, že\nžalovaný v takej závažnej veci, akou je povinnosť zaplatiť 1.307.175,90 €, nijako nereagoval na žiadne\nz podaní a napriek tomu, že z doručeniek jednoznačne vyplývalo, že prišli od CEP žalovaného, konajúci\nsúd nepodnikol žiadne kroky na zistenie, či doručil podania na správnu adresu. Neúčinnosť doručovania\ndo technickej elektronickej schránky pritom už skôr riešil Krajský súd v Bratislave v obdobnej veci\nuznesením sp. zn. 2 Cob 154/2022, zo dňa 29.11.2022 a poukázal aj na závery nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 276/2020-42, zo dňa 1.12.2020. Žalovaný mal za to, že zabezpečiť\nriadne elektronické doručenie je povinnosťou konajúceho orgánu verejnej moci (t. j. súdu) a ten riadne\nelektronické doručenie podaní nezabezpečil. Keďže predvolanie bolo žalovanému doručené (výlučne)\ndo technickej elektronickej schránky a nie do oficiálnej schránky, nedostalo sa do dispozičnej sféry\nžalovaného a žalovaný sa o ňom nedozvedel. Predvolanie (rovnako ako aj ďalšie podania) preto nebolo\nžalovanému riadne doručené, čím neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie\npodľa § 274 písm. a) C.s.p. Poukázal tiež na skutočnosť, že Mestský súd Bratislava IV mu v iných\nveciach bežne doručuje predvolania a iné písomnosti do oficiálnej elektronickej schránky a ide teda\no jediný prípad, kedy konajúci súd komunikoval so žalovaným v priebehu celého konania výlučne\nprostredníctvom technickej elektronickej schránky. Žalovaný zastáva názor, že súd zaslaním predvolania\n(a ďalších podaní) na nesprávnu adresu pochybil a následným vydaním rozsudku pre zmeškanie\nznemožnil realizáciu procesných práv priznaných žalovanému Civilným sporovým poriadkom, čím mu\nodňal možnosť konať pred súdom; zasiahol tým do základného práva žalovaného na prístup k súdu a\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok pre zmeškanie zrušiť a vec vrátiť\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n4. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že v celom rozsahu odmieta argumentáciu žalovaného\nv podanom odvolaní. Vyjadril nesúhlas s tvrdením, že ak súd prvej inštancie doručoval elektronické\npodania týkajúce sa predmetnej právnej veci do technickej schránky žalovaného, postupoval v rozpore\nso zákonom o e-Governmente alebo, žeby takéto doručovanie nebolo riadne a účinné. Odkázal na\nustanovenie § 12 ods. 6 zákona o e-Governmente, z ktorého vyplýva, že technická schránka žalovaného\nje elektronická schránka ako ju definuje zákon o e-Governmente a je zriadená v súlade s týmto\nzákonom, pričom zriadenie, používanie a doručovanie do tejto technickej schránky definuje zákon o eGovernmente. Zákon č. 214/2014 Z. z. ako lex specialis definuje len osobitný účel tejto elektronickej\ntechnickej schránky. Technická schránka je preto len akousi „podschránkou,“ resp. doplnkom k\noficiálnej schránke žalovaného. Je ale nepochybné, že ide o elektronickú schránku podľa zákona o eGovernmente, ktorá patrí žalovanému a je za jej správu a používanie zodpovedný. To, že technická\nschránka je určená len na osobitný účel nemôže byť na ťarchu odosielateľa. Je to práve žalovaný,\nkto má zabezpečiť, že zásielky doručené jemu ako subjektu verejnej správy, sú distribuované v rámci\njeho organizačnej štruktúry príslušnému útvaru, bez ohľadu na to, do ktorej elektronickej schránky\nbola zásielka doručená. V prípade elektronického doručovania je neprípustné, aby zásielka doručená\norgánu verejnej moci nebola považovaná za riadne doručenú. Máme za to, že zodpovedný subjekt\nza správne nastavenie prideľovania doručených elektronických zásielok v prípade, ak má viacero\nelektronických schránok, je práve orgán verejnej moci, v tomto prípade žalovaný. Jeho argumentácia\no tom, že elektronické podania mu zo strany súdu neboli riadne doručené by bola prípustná len vtedy,\nak by konajúci súd doručoval elektronické podania do elektronickej schránky úplne iného subjektu\nverejnej správy, teda rozdielneho od žalovaného. Žalobca vyjadril počudovanie, že žalovaný viac ako\npol roka neskontroloval svoju technickú schránku. Tiež poukázal na to, že orgán verejnej moci doručuje\nelektronické podanie a elektronický úradný dokument podľa § 29 až § 32 zákona o e-Governmente,\npričom podľa § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronické podanie a elektronický úradný dokument\nsa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá\nje aktivovaná. Orgán verejnej moci, a teda aj súd, doručuje elektronické podania do elektronickej\nschránky bez potreby rozlišovania, či ide o elektronickú schránku zriadenú podľa § 12 ods. 2 alebo\n§ 12 ods. 6 zákona o e-Governmente. Súd preto podľa žalobcu doručoval elektronické podanie v\nsúlade s ustanoveniami § 29 a nasl. zákona o e-Governmente do elektronickej schránky žalovaného. S\n\npoukazom na ustanovenie § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente žalovaný podľa žalobcu nepreukázal, že\ndošlo k neúčinnému elektronickému doručeniu. Naopak, doručenky evidované v elektronickom súdnom\nspise svedčia o tom, že k doručeniu elektronických podaní zasielaných súdom prvej inštancie došlo,\na to postupom súladným so zákonom o e-Governmente. Žalobca mal za to, že elektronické podania\ntýkajúce sa právnej veci boli žalovanému doručované súdom prvej inštancie v súlade so zákonom o eGovernmente, a teda že aj napriek tomu, že došlo k ich doručeniu do technickej schránky žalovaného,\ndošlo k riadnemu a účinnému doručeniu do elektronickej schránky žalovaného. Uzavrel, že pre vydanie\nrozsudku pre zmeškanie boli v tomto prípade splnené všetky zákonom predpokladané náležitosti a\nodvolaciemu súdu navrhol, aby odvolanie žalovaného odmietol ako neprípustné, keďže nebolo podané\ndo 15. dní odo dňa doručenia napadnutého rozsudku.\n5. Žalovaný vo svojom vyjadrení s vyjadrením žalobcu k jeho odvolaniu vyjadril nesúhlas v celom\nrozsahu a zotrval na obsahu svojho odvolania, ktoré považuje za dostatočne odôvodnené. Argumentácia\nžalobcu nie je podľa jeho názoru spôsobilá spochybniť dôvodnosť odvolania a závery Krajského súdu\nv Bratislave, podľa ktorých je doručovanie súdu do CEP neúčinné. Zopakoval, že technická schránka\nneslúži na potreby oficiálnej elektronickej komunikácie so súdom, preto ju z dôvodu jej technického\nzamerania nie je možné považovať za rovnocennú k hlavnej základnej schránke žalovaného. Žalobca\nvo svojom vyjadrení sám uviedol, že technická schránka je len akousi „podschránkou,“ resp. doplnkom\nk oficiálnej schránke žalovaného. Zároveň poukázal na obsah vyjadrenia NASES zo dňa 11.3 2025,\npodľa ktorého je elektronická schránka vždy tvorená len IČO-m daného orgánu verejnej moci bez\nakýchkoľvek dodatkov (_10001). Bez ohľadu na uvedené, poukázal na ustanovenia § 12 ods. 82 a\nods. 93 (zrejme majúc na mysli ods. 8 a ods. 9 - poznámka odvolacieho súdu) zákona e-Governmente,\npodľa ktorých správca modulu elektronických schránok (ministerstvo investícií), zverejňuje na ústrednom\nportáli zoznam adries elektronických schránok orgánov verejnej moci a adries elektronických schránok\npodľa § 12 ods. 6 a sprístupňuje orgánom verejnej moci zoznam adries všetkých elektronických\nschránok tak, aby pri vytváraní elektronickej správy orgánu verejnej moci bol prístupný aj zoznam\ntýchto adries. Preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zadať pri doručovaní správnu elektronickú\nadresu, pričom jeho pochybenie nemôže byť na ťarchu žalovaného; oficiálnu a technickú elektronickú\nschránku nemožno stotožňovať, pretože každá z nich je určená na inú elektronickú komunikáciu.\nNásledne poukázal na jednotlivé rozdiely medzi uvedenými elektronickými schránkami. Uviedol, že\nelektronické schránky majú nielen rozdielnu adresu a poskytujú rozdielne služby na rozdielnom právnom\na technickom základe, ale sú využívané v rámci rozdielneho výkonu verejnej moci. Nemožno sa\npreto stotožniť s argumentáciou žalobcu, že je jedno, do ktorej elektronickej schránky orgán verejnej\nmoci doručuje. Podľa § 29 a nasl. zákona o e-Governmente sa za účinne doručenú považuje taká\nelektronická zásielka, ktorá bola doručená do aktivovanej elektronickej schránky oprávneného adresáta.\nRozlišovanie medzi uvedenými typmi elektronických schránok je preto podstatné z hľadiska riadneho\na včasného doručenia predvolania na pojednávanie v zmysle § 274 písm. a) C.s.p., ako aj ďalších\nelektronických úradných správ. Rozporoval ako bezpredmetnú argumentáciu žalobcu odvolávajúcu sa\nna ustanovenie § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente, ktorý sa (navyše) na tento prípad nevzťahuje.\nŽalovaný ďalej dôvodil, že vedie centralizovanú evidenciu záznamov a spisov a zabezpečuje príjem,\ntriedenie a evidovanie ne/elektronických zásielok zo súdu, ich prideľovanie útvarom, ako aj odosielanie\nzásielok súdu prostredníctvom elektronického informačného systému spoločnosti Asseco Central\nEurope, a.s., divízie FABASOFT, s produktovým označením FABASOFT eGov-Suite, ktorý je v zhode\nso štandardmi ustanovenými osobitnými predpismi (ďalej len „Fabasoft“) a je prepojený s oficiálnou\nschránkou ministerstva. Keďže elektronické úradné správy (zásielky) zo súdu neboli žalovanému\ndoručené do oficiálnej stránky, ale do technickej schránky, vo FABASOFT-e sa nezobrazili a žalovaný sa\no ich „doručení“ nedozvedel. Zopakoval svoj názor, že k účinnému doručeniu dotknutých elektronických\núradných správ nedošlo, preto neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a zároveň\nodvolanie je podané v zákonnej lehote. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.\n6. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení považoval právny názor žalovaného za rozporný s princípmi\nprávnej istoty, nakoľko ak „adresujeme poštovú zásielku/elektronické podanie orgánu verejnej moci\na táto zásielka / elektronické podanie aj napriek nesprávne označenému organizačnému útvaru /\nnesprávnej elektronickej schránke je doručená tomuto orgánu verejnej moci a dostane sa do jeho\ndispozície (čo nepochybne v tomto prípade nastalo, keďže žalovaný potvrdil, že zásielky boli doručované\ndo tzv. technickej schránky), predpokladáme a spoliehame sa na to, že tento orgán verejnej moci\nzabezpečí jej správne zatriedenie a pridelenie.“ Iná situácia by podľa neho bola, ak by prvoinštančný\nsúd pri odosielaní zvolil úplne iný orgán verejnej moci a v takom prípade by bolo možné hovoriť\n\no nesprávnom doručovaní a nenaplnení predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Preto\ninterpretáciu žalovaného o povinnosti rozlišovania doručovania do tej-ktorej elektronickej schránky\npovažoval za nesprávnu. Zotrval na názore, ako aj svojom odvolacom návrhu o potrebe odvolanie\nodmietnuť, keďže podané odvolanie žalovaného je neprípustné, ktoré nebolo podané do 15 dní odo dňa\ndoručenia napadnutého rozsudku pre zmeškanie.\n7. Odvolací súd preskúmal vec, túto prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 385\nods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.\n8. Podľa § 356 písm. b) C.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku\npre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie\ntakého rozhodnutia.\n9. V prejednávanej veci žalovaný v odvolaní namietol najmä nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku\npre zmeškanie žalovaného pre neúčinné doručenie predvolania na pojednávanie.\n10. Rozsudok pre zmeškanie je osobitným druhom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje sankciu za\nurčité zákonom vymedzené formy procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní, konkrétne za\nabsenciu povinnosti tvrdiť a povinnosti dôkaznej, či nedostavenie sa na pojednávanie. V kontradiktórnom\nprocese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať\nzáujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“ a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť,\nmusí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Účelom úpravy kontumačného rozsudku je\nzrýchlenie konania a odstránenie prieťahov. Hrozba vydania kontumačného rozsudku by mala motivovať\nstrany k procesnej aktivite a odradiť ich od robenia obštrukcií napríklad v podobe nedostavenia sa\nna pojednávanie, ktoré potom musí byť odročené. Materiálnou podmienkou vydania kontumačného\nrozsudku je teda nedostatok procesnej aktivity sporovej strany. Vážnosť okolností, ktorými strana\nsporu (v tomto prípade žalobca) ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, musí posúdiť\nsúd na základe svojej voľnej úvahy, ktorá však nie je neobmedzená. Je potrebné zdôrazniť potrebu\nospravedlniť neúčasť na pojednávaní čo najskôr. Ospravedlniteľnosť dôvodov sa posudzuje odlišne\nv závislosti od toho, či sa žalobca ospravedlnil vopred, alebo až po pojednávaní, na ktorom došlo k\nvydaniu kontumačného rozsudku. Súd pochopiteľne pristupuje k sporovej strane podstatne prísnejšie,\nak nadobudne presvedčenie, že deklarovaný jej dôvod neúčasti nebránil oznámiť súdu vopred. V\ntakom prípade je dodatočná snaha o ospravedlnenie nevyhnutne poznačená podozrením z účelového\nkonania. Takisto judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky upozorňuje na potrebu kontaktovať\nsúd v deň zmeškaného pojednávania (telefonicky alebo elektronicky), alebo čo najskôr po ňom\na ospravedlniť sa z neúčasti na pojednávaní (napr. II. ÚS 456/2021 <https://www.beck-online.sk/\nbo/document-view.seam?documentId=njzwwxzsgazdcx3jnfpxk427gq2tm&refSource=text>) s úmyslom\nzabrániť špekulatívnemu vymýšľaniu dôvodov neúčasti na pojednávaní ex post. Z judikatúry Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky tiež vyplýva, že v okolnostiach, kde je zrejmé, že sporová strana je v\nkonaní aktívna, by súd nemal pristúpiť k vydaniu rozsudku pre zmeškanie vôbec, ak nie je zjavné, že\nneúčasť na pojednávaní je úmyselná a má za cieľ konanie účelovo predlžovať. Súd potom buď uzná\ndôvod zmeškania pojednávania za ospravedlniteľný, alebo konštatuje, že z dôvodu predchádzajúcej\nprocesnej aktivity neboli splnené materiálne podmienky vydania kontumačného rozsudku. Objektívne\nmeradlo závažnosti dôvodov zmeškania pojednávania neexistuje. Ospravedlniteľné môžu byť aj dôvody,\nktoré sú subjektívne, resp. ktoré strana sporu sama zavinila, nielen objektívne okolnosti mimo jej\nkontroly. Súd teda musí starostlivo zvážiť, či strana, ktorá zmeškala pojednávanie, mala skutočnú\nvôľu sa na pojednávaní zúčastniť, alebo či ide o účelové konanie či zneužitie práva za účelom\nvytvorenia obštrukcií s tým, že pri vydaní rozsudku pre zmeškanie by mal súd zobrať do úvahy tiež jej\npredchádzajúcu procesnú aktivitu. Napriek zdanlivo jednoznačnému zneniu zákona naráža automatické\nvydanie kontumačného rozsudku na ústavné limity práva sporovej strany na spravodlivý proces, čo\npotvrdila už pomerne rozsiahla judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd judikoval,\nže všeobecný súd nemôže vydať rozsudok pre zmeškanie automaticky, teda že nestačí preveriť splnenie\nformálnych podmienok, ale musí veľmi starostlivo zvážiť s ohľadom na okolnosti daného prípadu, či\npoužitie tohto nástroja nebude neprimerane zasahovať do procesných práv žalobcu, či žalovaného.\nSúd má pristupovať k vydaniu kontumačného rozsudku zdržanlivo. Ak má pochybnosti, teda ak\nokolnosti prípadu jednoznačne nesvedčia o procesnej pasivite strany, rozsudok pre zmeškanie by nemal\nvydať (pozri napríklad rozhodnutia I. ÚS 233/2019 <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=njzwwxzsgaytsx3jl52xgxzsgmzq&refSource=text>, III. ÚS 373/2020 <https://app.beck-\n\nonline.sk/bo/document-view.seam?documentId=njzwwxzsgazdax3jnfuv65ltl4ztomy&refSource=text> a\nsp.\nzn.\nIII.\nÚS\n121/2021\n<https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=njzwwxzsgazdcx3jnfuv65ltl4ytemi&refSource=text>, podobne aj III. ÚS 354/2021 <https://\napp.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=njzwwxzsgazdcx3jnfuv65ltl4ztkna&refSource=text>, III. ÚS 89/2021 <https://app.beckonline.sk/bo/document-view.seam?documentId=njzwwxzsgazdcx3jnfuv65ltl44ds&refSource=text>\nalebo III. ÚS 288/2021).\n11. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) C.s.p. na návrh\nžalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie\nvo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o\nnásledku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil\nsvoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.\n12. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nemal kumulatívne splnené všetky podmienky na\nvydanie kontumačného rozsudku uvedené v ustanovení § 274 C.s.p., resp. nesprávne posúdil splnenie\npodmienky uvedenej v písm. a) tohto ustanovenia. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva pravdivosť\ntvrdení žalovaného, že mu nebolo riadne doručené predvolanie na deň 28.11.2024 o 09:00 hod. Z\ndoručenky k predvolaniu vyplýva, že bolo žalovanému doručené do technickej elektronickej schránky\nico://sk/00165565_10001, a nie do elektronickej schránky ico://sk/00165565 určenej na komunikáciu so\nsúdom. Uvedená skutočnosť je zjavná z doručenky nachádzajúcej sa v elektronickom súdnom spise,\nna ktorej je ako prijímateľ uvedené: „ico://sk/00165565_10001“ (č. l. 89 spisu). Súd prvej inštancie\nmal síce vykázané doručenie žaloby (č. l. 66 a 86 spisu), predvolania a rozsudku pre zmeškanie (č.\nl. 103 spisu), avšak nie do oficiálnej schránky, ale všetky uvedené podania súdu boli doručované do\ntechnickej elektronickej schránky žalovaného. Žalovaný sa preto nemohol vyjadriť k žalobe, zúčastniť sa\nna pojednávaní a ani sa brániť proti rozsudku pre zmeškanie, pretože sa o týchto podaniach súdu vôbec\nnedozvedel. Žalobca poprel skutkové tvrdenia žalovaného o neúčinnosti doručenia podaní súdu prvej\ninštancie tým, že technická schránka je preto len akousi „podschránkou,“ resp. doplnkom k oficiálnej\nschránke žalovaného a rovnako tak patrí v zmysle zákona o e-Governmente žalovanému, ktorý je za jej\nsprávu a používanie zodpovedný a to, že technická schránka je určená len na osobitný účel, nemôže\nbyť na ťarchu odosielateľa. Mal to byť teda žalovaný, kto mal zabezpečiť, že doručované zásielky sú\ndistribuované v rámci jeho organizačnej štruktúry príslušnému útvaru.\n13. Prihliadnuc na účel inštitútu kontumačného rozsudku, resp. na ustálenú rozhodovaciu prax, odvolací\nsúd zastáva názor, že relevantným v danom prípade je, či konanie žalovaného možno považovať\nza účelné, primerané, prípadne včasné, teda také, ktoré nie je poznačené podozrením z účelového\nkonania. Z uvedených okolností vyplýva, že žalovanému skutočne nebolo zo strany konajúceho\nsúdu účinne doručené nielen predvolanie na pojednávanie vrátane poučenia o možnosti rozhodnutia\nrozsudkom pre zmeškanie ako následok nedostavenia sa na pojednávanie, ale ani žaloba, resp.\nvýzva na vyjadrenie k žalobe a ani samotný rozsudok pre zmeškanie. V danom prípade bola spornou\nskutočnosť, či tzv. „technickú elektronickú schránku“ žalovaného označenú s číselnou príponou „_10001“\nmožno považovať za miesto, s ktorým právny predpis spája účinky riadneho doručenia elektronických\nzásielok. Doručovanie do elektronickej schránky (vrátane jej aktivácie a spôsobu spravovania) upravuje\nako lex specialis (vo vzťahu k C.s.p.) zákon o e-Governmente. Povinnosť doručovať písomnosti do\nelektronickej schránky je kogentne upravená a nezávisí od vôle strany či iného subjektu. Zriadenie\nparalelnej, tzv. „technickej elektronickej schránky“ pripúšťa (len pre orgán verejnej moci) ustanovenie\n§ 12 ods. 6 zákona o e-Governmente, podľa ktorého: „Ak má majiteľ elektronickej schránky, ktorý\nje orgánom verejnej moci, organizačnú zložku alebo ak má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti\norganizáciu bez právnej subjektivity, ktorá plní úlohy podľa osobitných predpisov, a je odôvodnené,\naby na účely elektronického doručovania mala zriadenú samostatnú elektronickú schránku, správca\nmodulu elektronických schránok na žiadosť majiteľa elektronickej schránky zriadi takejto organizačnej\nzložke alebo organizácii elektronickú schránku a súčasne so zriadením ju aktivuje; žiadosť sa podáva\nprostredníctvom na to určenej funkcie ústredného portálu. Správca modulu elektronických schránok\nzriadi elektronickú schránku aj na základe žiadosti orgánu verejnej moci, ktorý v rozsahu ustanovenom\nosobitným predpisom plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a\nbezpečnosti štátu, a to na účely plnenia jeho úloh.“ Z tohto ustanovenia teda vyplýva, že takýto\nsubjekt má na účely elektronického doručovania zriadenú samostatnú elektronickú schránku, ktorou\nje v tomto prípade schránka s označením „ico://sk/00165565“ a elektronická schránka s označením\n\n„ico://sk/00165565_10001“ je u žalovaného ako orgánu verejnej moci zriadená za iným účelom a\nnie je miestom, s ktorým právna úprava spája účinky riadneho doručenia elektronických zásielok. Z\nobsahu spisu (pozri bod 12. odôvodnenia tohto uznesenia) vyplýva, že podania zo strany súdu prvej\ninštancie boli doručované nesprávne do schránky s označením „ico://sk/00165565_10001,“ teda nie\ndo elektronickej schránky zriadenej na účely elektronického doručovania. Podmienky normované v\nustanovení § 274 C.s.p. musia byť splnené kumulatívne, teda kontumačný rozsudok prichádza do úvahy\niba v prípadoch, keď sú súčasne splnené podmienky uvedené v jeho hypotéze. Tieto podmienky musia\nbyť splnené súčasne v rovnakom čase, čo neznamená, že musia počas konania nastať iba v jeden\nurčitý moment. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že podmienka riadneho predvolania na\npojednávanie, ktoré sa konalo dňa 28.11.2024 (na ktorom bol vyhlásený kontumačný rozsudok) spolu\ns poučením o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie splnená\nnebola, a teda žalovaný relevantným spôsobom (okrem iného aj oficiálnym stanoviskom Národnej\nagentúry pre sieťové a elektronické služby, skrátene NASES č. XXXX-XXXX/XXXX-XXXX, zo dňa\n11.3.2025) preukázal absenciu zákonných predpokladov pre rozhodnutie kontumačným rozsudkom. V\nzhode s názorom vysloveným v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.11.2022, č. k. 2 Cob\n154/2022-347 (na ktoré poukázal aj žalovaný vo svojom odvolaní) odvolací súd dodáva, že „z dôvodu,\nže technická schránka žalovaného nie je oficiálnym prijímacím miestom elektronickej korešpondencie a\nje zriadená pre svoje špecifické poslanie, nie je možné z dôvodu jej technického zamerania považovať\nza rovnocennú k hlavnej základnej schránke žalovaného, a teda akákoľvek elektronická komunikácia\ns výnimkou tej, na ktorú je určená, nemôže spôsobovať žiadne právne účinky. Z technických dôvodov\nakákoľvek správa zaslaná do technickej schránky žalovanému sa v schránke nezobrazí, a teda o obsahu\nsprávy, ktorá sa ani nedostane do dispozičnej sféry príjemcu, sa žalovaný nikdy nedozvie.“ Odvolací\nsúd zároveň pripomína aj závery vyslovené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa\n12.11.2021, č. k. III. ÚS 339/2021-38, podľa ktorého osobitným predpokladom rozsudku pre zmeškanie\nje to, že je následkom porušenia procesnej povinnosti strany sporu, no s tým, že strana musí byť o\nnásledkoch porušenia svojej povinnosti pred rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie osobitne poučená.\nOsobitosť tohto poučenia nevyplýva len z toho, že poučenie o rozsudku pre zmeškania nie je súčasťou\nvšeobecnej poučovacej povinnosti podľa § 160 C.s.p., ale i z toho, že takéto poučenie je potrebné\nurobiť osobitne, a to formálne kvalifikovaným spôsobom. Konštatoval, že pri oboch typoch rozsudku pre\nzmeškanie musí byť strana sporu podľa § 274 písm. a) a § 278 písm. a) C.s.p. poučená o možnosti\nrozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, a to v predvolaní na pojednávanie. Vyslovil názor, že takouto\nformou osobitne kvalifikovaná poučovacia povinnosť nie je bezúčelná, keďže rozsudok pre zmeškanie\nmá pre stranu rovnaké následky ako rozhodnutie, ktoré by bolo výsledkom štandardného postupu, v\nktorom by boli zohľadnené všetky námietky sporových strán. Osobitná forma poučenia je predurčená\nosobitnosťou zásahu vyvolaného formálnym, nie materiálnym rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie.\n14. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým\nžalobe v plnom rozsahu vyhovel z dôvodu zmeškania žalovaného podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p.\nzrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou prvoinštančného súdu bude v\nsúlade s ustanovením § 281 ods. 1 C.s.p. vo veci v čo najkratšom čase nariadiť nové pojednávanie, vec\nbez zbytočných prieťahov prejednať a rozhodnúť tak, že svoje meritórne rozhodnutie odôvodní v súlade\ns požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 236 C.s.p. v spojení s § 220 ods. 2 C.s.p.\n15. Súd prvej inštancie v meritórnom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov konania pred\nprvoinštančným súdom vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§\n396 ods. 1, ods. 3, § 255 a nasl. C.s.p.).\n16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\n\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "67C/14/2023", "guid": "424f6b1b-121a-4690-806b-d2865f373aab:21beb0ac-d4fe-4b3f-b243-9a1f919b6a7b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b7f5ea20-abab-40dd-983d-447fdfa7e2d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.339.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 339/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 339/2021 z 12. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-12", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.339.2021.2"}, {"guid": "ussr:d6eae51b-e069-4964-8d55-15bb3057dce9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.456.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 456/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 456/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.456.2021.1"}, {"guid": "ussr:84de0ce8-15bb-48df-9c3c-447b0145110b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.121.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 121/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 121/2021 z 22. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-22", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.121.2021.2"}, {"guid": "ussr:7c5f67ce-4839-41ae-a8ec-f5f7b20db3a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.373.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 373/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 373/2020 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.373.2020.1"}, {"guid": "ussr:87cd50af-6748-499b-bc4c-5be8544cd206", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.354.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 354/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 354/2021 z 3. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-03", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.354.2021.1"}, {"guid": "ussr:77c5fe81-eb14-4a48-81a4-1f3ce69b86a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.288.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.288.2021.1"}, {"guid": "ussr:fc739315-ecd8-4a9b-9d1a-29824170f155", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.89.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 89/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 89/2021 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.89.2021.1"}, {"guid": "ussr:6f5f6bb6-7e37-4f0d-8319-14c7d1ab7b63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.276.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.276.2020.2"}, {"guid": "ussr:b4d5a704-17ad-40ca-adae-d0279076cba2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.233.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 233/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 274, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.233.2019.1"}, {"guid": "00f4e89f-a223-4a88-a9e1-2e387e63a8e1:200a0ba3-2304-4f5b-8ac8-e25eddff8e9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cob/154/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/154/2022 z 29. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-11-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/00f4e89f-a223-4a88-a9e1-2e387e63a8e1:200a0ba3-2304-4f5b-8ac8-e25eddff8e9b"}], "citovane_v": []}