Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/100/2025 z 27. 2. 2026 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2026, sp. zn. 15Co/100/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1323200828.1 Krajský súd Bratislava | 15Co/100/2025 | ECLI:SK:KSBA:2026:1323200828.1 | 2026-02-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 378 ods. 1 CSP, § 385 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/02a77fc8-1c36-4957-aaed-49dd8251fb42 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1323200828.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 15Co/100/2025 1323200828 27. 02. 2026 Mgr. Zita Leimbergerová ECLI:SK:KSBA:2026:1323200828.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, Bratislava, Karadžičova 10, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, IČO: 00 165 565, Bratislava, Limbová 2, o zaplatenie 1.307.175,90 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 28. novembra 2024, č. k. B3-67C/14/2023-99, takto rozhodol: Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 28. novembra 2024, č. k. B3-67C/14/2023-99, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 28.11.2024, č. k. B3-67 C 14/2023-99, vydaným podľa § 274 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) (rozsudok pre zmeškanie žalovaného), zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.307.175,90 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne z tejto sumy od 7.12.2022 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalovaného zároveň zaviazal povinnosťou žalobcovi nahradiť trovy konania v rozsahu 100 % (výrok II.). V súlade s ustanovením § 275 C.s.p. v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný bol riadne predvolaný na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na termín 28.11.2024 o 09:00 hod., a to predvolaním, ktoré bolo žalovanému riadne doručené dňa 4.10.2024. V predvolaní na pojednávanie bol žalovaný súčasne zrozumiteľne poučený o možnosti súdu rozhodnúť na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, keďže toto predvolanie obsahovalo aj poučenie v znení: „Ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas predvolaný nedostavíte, a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlníte, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie (§ 274 a § 278 C.s.p.).“ Na pojednávanie dňa 28.11.2024 sa žalovaný nedostavil a svoju neprítomnosť na pojednávaní vôbec neospravedlnil. Žalovaný teda súdu prvej inštancie pred pojednávaním nielen neoznámil žiadne také vážne okolnosti, ktoré by s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov mali aspekt ospravedlniteľnosti neprítomnosti na pojednávaní, ale svoju neprítomnosť na pojednávaní do otvorenia pojednávania neospravedlnil vôbec. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na skutočnosť, že žalobca na pojednávaní dňa 28.11.2024 navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 C.s.p., pričom súd rozhodoval o žalobe na plnenie podľa § 137 písm. a) C.s.p., konajúci súd mal za to, že boli splnené všetky procesné podmienky na vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Preto na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom podľa § 274 C.s.p. tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. 2. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca mal v konaní plný úspech proti žalovanému, preto mu proti neúspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 3. Proti rozsudku pre zmeškanie podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 písm. b/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Odvolanie odôvodnil tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a zároveň žalovanému zostala zachovaná lehota na podanie odvolania proti uvedenému rozsudku (t. j. odvolanie je podané včas). Na základe novinárskych otázok dňa 27.2.2025 bolo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky upozornené, že prehralo so žalobcom súdny spor o náhradu škody spôsobenej nezákonným zakategorizovaním lieku Keytruda, avšak o uvedenom súdnom spore nemalo vedomosť. Preto žalovaný preveril evidenciu súdnych sporov na odbore sporovej agendy a správneho konania a správu registratúry (Fabasoft) a zistil, že uvedený súdny spor neeviduje. Následne preskúmal elektronický súdny spis (ďalej len „ESS“) a zistil, že na Mestskom súde Bratislava IV je vedený predmetný súdny spor, pričom podľa doručeniek v ESS bola žalovanému doručená žaloba, predvolanie, aj rozsudok pre zmeškanie, avšak do tzv. technickej elektronickej schránky ico://sk/00165565_10001 (ďalej len „technická elektronická schránka“), ktorá je zriadená výlučne na účely plnenia povinností upravených zákonom č. 214/2014 Z. z. o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru a o doplnení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o eGovernmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), na účely elektronickej úradnej komunikácie v rámci informačného systému Centrálny elektronický priečinok (CEP). Technická elektronická schránka nie je využívaná na komunikáciu s ostatnými orgánmi verejnej moci a verejnosťou v zmysle zákona o e-Governmente a nie je presmerovaná štandardne do registratúry žalovaného Fabasoft. Následkom takéhoto doručovania sa žalovaný nedozvedel o rozsudku pre zmeškanie, ani o ďalších podaniach, ktoré predchádzali jeho vydaniu. Skutočnosť, že rozsudok pre zmeškanie bol doručený do technickej elektronickej schránky, resp. CEP žalovaného, je zjavná z doručenky nachádzajúcej sa v ESS označenej ako „Doručenka k B3_67C_14_2023 Rozsudok pre zmeškanie na č.l. 99.“ V doručenke je uvedený ako prijímateľ: ico://sk/00165565_10001. O doručení rozsudku pre zmeškanie nebol žalovaný riadne oboznámený, preto považuje doručovanie súdu za neúčinné. Zo stanoviska prevádzkovateľa ústredného portálu verejnej správy - Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES) č. XXXX-XXXX/XXXX-XXXX zo dňa 11.3.2025, ktoré si žalovaný na tento účel vyžiadal, vyplýva, že ministerstvo zdravotníctva má na účely elektronického doručovania v zmysle zákona o e-Governmente elektronickú schránku ico://sk/00165565 a elektronická schránka ico:// sk/00165565_10001 nie je elektronickou schránkou na doručovanie v zmysle zákona o e-Governmente, ale je zriadená ako technická schránka na osobitnú agendu ministerstva. To znamená, že sa doručovalo do nesprávnej elektronickej schránky a bol zvolený zlý adresát zo strany súdu prvej inštancie. Elektronická schránka orgánu verejnej moci je vždy tvorená len IČO-m daného orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek číselných dodatkov, pokiaľ orgány verejnej moci nedajú iné usmernenie v rámci vybraných agend na elektronické doručovanie. Konajúci súd by mal preto opakovať elektronické doručovanie, avšak do správne zvolenej elektronickej schránky. S poukazom na uvedené, žalovaný listom zo dňa 13.3.2025 požiadal prvoinštančný súd o doručenie rozsudku pre zmeškanie do elektronickej schránky ico://sk/00165565, aby sa mohlo brániť proti predmetnému rozsudku, z ktorého vyplývajú pre žalovaného závažné následky. K riadnemu doručeniu rozsudku pre zmeškanie do elektronickej schránky ico:// sk/00165565 došlo dňa 21.3.2025 a od tohto dátumu mu začala plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, pretože mu nebolo riadne doručené predvolanie na deň 28.11.2024 o 09:00 hod. Z doručenky k predvolaniu vyplýva, že aj toto podanie bolo žalovanému doručené do technickej elektronickej schránky ico://sk/00165565_10001, a nie do elektronickej schránky ico://sk/00165565 určenej na komunikáciu so súdom. S predvolaním sa žalovaný prvýkrát oboznámil až pri nahliadnutí do ESS dňa 5.3.2025. Súd prvej inštancie mal síce vykázané doručenie žaloby, predvolania i rozsudku pre zmeškanie, avšak nie do oficiálnej schránky, ale do technickej elektronickej schránky žalovaného. Žalovaný sa tak nemohol ani vyjadriť k žalobe, zúčastniť sa na pojednávaní, ani brániť sa proti rozsudku pre zmeškanie, pretože sa o podaniach vôbec nedozvedel. Nesprávnym postupom pri doručovaní súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočniť jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žalovanému bola rozsudkom pre zmeškanie uložená povinnosť zaplatiť 1.307.175,90 € bez toho, aby mohol tento rozsudok ovplyvniť a bez toho, aby sa o ňom (a o podaniach, ktoré predchádzali jeho vydaniu) mohol čo i len dozvedieť. Uvedený nedostatok nie je možné odstrániť v konaní pred odvolacím súdom, ale výlučne pred súdom prvej inštancie, ktorý riadnym doručením všetkých podaní zabezpečí plnú realizáciu procesných práv žalovaného. Prvoinštančnému súdu vytkol, že nesprávne právne posúdil, že podania boli žalovanému doručené v súlade so zákonom o e-Governmente. Iba samotná skutočnosť, že žalovaný je majiteľom elektronickej schránky ico:// sk/00165565_10001 totiž neznamená, že došlo k účinnému doručeniu podaní; podania totiž doručil do technickej elektronickej stránky, ktorá je pre prijímanie uvedených podaní nepoužiteľná. Schránka s označením CEP nemohla byť miestom na elektronické doručenie, uloženie do takejto schránky nemohlo byť považované za uloženie, s ktorým sa spája okamih doručenia, preto podania nie je možné považovať za účinne doručené v súlade s platným právom (§ 31 ods. 1 zákona o e-Governmente). Napriek tomu, že žalovaný v takej závažnej veci, akou je povinnosť zaplatiť 1.307.175,90 €, nijako nereagoval na žiadne z podaní a napriek tomu, že z doručeniek jednoznačne vyplývalo, že prišli od CEP žalovaného, konajúci súd nepodnikol žiadne kroky na zistenie, či doručil podania na správnu adresu. Neúčinnosť doručovania do technickej elektronickej schránky pritom už skôr riešil Krajský súd v Bratislave v obdobnej veci uznesením sp. zn. 2 Cob 154/2022, zo dňa 29.11.2022 a poukázal aj na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 276/2020-42, zo dňa 1.12.2020. Žalovaný mal za to, že zabezpečiť riadne elektronické doručenie je povinnosťou konajúceho orgánu verejnej moci (t. j. súdu) a ten riadne elektronické doručenie podaní nezabezpečil. Keďže predvolanie bolo žalovanému doručené (výlučne) do technickej elektronickej schránky a nie do oficiálnej schránky, nedostalo sa do dispozičnej sféry žalovaného a žalovaný sa o ňom nedozvedel. Predvolanie (rovnako ako aj ďalšie podania) preto nebolo žalovanému riadne doručené, čím neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 písm. a) C.s.p. Poukázal tiež na skutočnosť, že Mestský súd Bratislava IV mu v iných veciach bežne doručuje predvolania a iné písomnosti do oficiálnej elektronickej schránky a ide teda o jediný prípad, kedy konajúci súd komunikoval so žalovaným v priebehu celého konania výlučne prostredníctvom technickej elektronickej schránky. Žalovaný zastáva názor, že súd zaslaním predvolania (a ďalších podaní) na nesprávnu adresu pochybil a následným vydaním rozsudku pre zmeškanie znemožnil realizáciu procesných práv priznaných žalovanému Civilným sporovým poriadkom, čím mu odňal možnosť konať pred súdom; zasiahol tým do základného práva žalovaného na prístup k súdu a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok pre zmeškanie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že v celom rozsahu odmieta argumentáciu žalovaného v podanom odvolaní. Vyjadril nesúhlas s tvrdením, že ak súd prvej inštancie doručoval elektronické podania týkajúce sa predmetnej právnej veci do technickej schránky žalovaného, postupoval v rozpore so zákonom o e-Governmente alebo, žeby takéto doručovanie nebolo riadne a účinné. Odkázal na ustanovenie § 12 ods. 6 zákona o e-Governmente, z ktorého vyplýva, že technická schránka žalovaného je elektronická schránka ako ju definuje zákon o e-Governmente a je zriadená v súlade s týmto zákonom, pričom zriadenie, používanie a doručovanie do tejto technickej schránky definuje zákon o eGovernmente. Zákon č. 214/2014 Z. z. ako lex specialis definuje len osobitný účel tejto elektronickej technickej schránky. Technická schránka je preto len akousi „podschránkou,“ resp. doplnkom k oficiálnej schránke žalovaného. Je ale nepochybné, že ide o elektronickú schránku podľa zákona o eGovernmente, ktorá patrí žalovanému a je za jej správu a používanie zodpovedný. To, že technická schránka je určená len na osobitný účel nemôže byť na ťarchu odosielateľa. Je to práve žalovaný, kto má zabezpečiť, že zásielky doručené jemu ako subjektu verejnej správy, sú distribuované v rámci jeho organizačnej štruktúry príslušnému útvaru, bez ohľadu na to, do ktorej elektronickej schránky bola zásielka doručená. V prípade elektronického doručovania je neprípustné, aby zásielka doručená orgánu verejnej moci nebola považovaná za riadne doručenú. Máme za to, že zodpovedný subjekt za správne nastavenie prideľovania doručených elektronických zásielok v prípade, ak má viacero elektronických schránok, je práve orgán verejnej moci, v tomto prípade žalovaný. Jeho argumentácia o tom, že elektronické podania mu zo strany súdu neboli riadne doručené by bola prípustná len vtedy, ak by konajúci súd doručoval elektronické podania do elektronickej schránky úplne iného subjektu verejnej správy, teda rozdielneho od žalovaného. Žalobca vyjadril počudovanie, že žalovaný viac ako pol roka neskontroloval svoju technickú schránku. Tiež poukázal na to, že orgán verejnej moci doručuje elektronické podanie a elektronický úradný dokument podľa § 29 až § 32 zákona o e-Governmente, pričom podľa § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Orgán verejnej moci, a teda aj súd, doručuje elektronické podania do elektronickej schránky bez potreby rozlišovania, či ide o elektronickú schránku zriadenú podľa § 12 ods. 2 alebo § 12 ods. 6 zákona o e-Governmente. Súd preto podľa žalobcu doručoval elektronické podanie v súlade s ustanoveniami § 29 a nasl. zákona o e-Governmente do elektronickej schránky žalovaného. S poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente žalovaný podľa žalobcu nepreukázal, že došlo k neúčinnému elektronickému doručeniu. Naopak, doručenky evidované v elektronickom súdnom spise svedčia o tom, že k doručeniu elektronických podaní zasielaných súdom prvej inštancie došlo, a to postupom súladným so zákonom o e-Governmente. Žalobca mal za to, že elektronické podania týkajúce sa právnej veci boli žalovanému doručované súdom prvej inštancie v súlade so zákonom o eGovernmente, a teda že aj napriek tomu, že došlo k ich doručeniu do technickej schránky žalovaného, došlo k riadnemu a účinnému doručeniu do elektronickej schránky žalovaného. Uzavrel, že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie boli v tomto prípade splnené všetky zákonom predpokladané náležitosti a odvolaciemu súdu navrhol, aby odvolanie žalovaného odmietol ako neprípustné, keďže nebolo podané do 15. dní odo dňa doručenia napadnutého rozsudku. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení s vyjadrením žalobcu k jeho odvolaniu vyjadril nesúhlas v celom rozsahu a zotrval na obsahu svojho odvolania, ktoré považuje za dostatočne odôvodnené. Argumentácia žalobcu nie je podľa jeho názoru spôsobilá spochybniť dôvodnosť odvolania a závery Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorých je doručovanie súdu do CEP neúčinné. Zopakoval, že technická schránka neslúži na potreby oficiálnej elektronickej komunikácie so súdom, preto ju z dôvodu jej technického zamerania nie je možné považovať za rovnocennú k hlavnej základnej schránke žalovaného. Žalobca vo svojom vyjadrení sám uviedol, že technická schránka je len akousi „podschránkou,“ resp. doplnkom k oficiálnej schránke žalovaného. Zároveň poukázal na obsah vyjadrenia NASES zo dňa 11.3 2025, podľa ktorého je elektronická schránka vždy tvorená len IČO-m daného orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek dodatkov (_10001). Bez ohľadu na uvedené, poukázal na ustanovenia § 12 ods. 82 a ods. 93 (zrejme majúc na mysli ods. 8 a ods. 9 - poznámka odvolacieho súdu) zákona e-Governmente, podľa ktorých správca modulu elektronických schránok (ministerstvo investícií), zverejňuje na ústrednom portáli zoznam adries elektronických schránok orgánov verejnej moci a adries elektronických schránok podľa § 12 ods. 6 a sprístupňuje orgánom verejnej moci zoznam adries všetkých elektronických schránok tak, aby pri vytváraní elektronickej správy orgánu verejnej moci bol prístupný aj zoznam týchto adries. Preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zadať pri doručovaní správnu elektronickú adresu, pričom jeho pochybenie nemôže byť na ťarchu žalovaného; oficiálnu a technickú elektronickú schránku nemožno stotožňovať, pretože každá z nich je určená na inú elektronickú komunikáciu. Následne poukázal na jednotlivé rozdiely medzi uvedenými elektronickými schránkami. Uviedol, že elektronické schránky majú nielen rozdielnu adresu a poskytujú rozdielne služby na rozdielnom právnom a technickom základe, ale sú využívané v rámci rozdielneho výkonu verejnej moci. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalobcu, že je jedno, do ktorej elektronickej schránky orgán verejnej moci doručuje. Podľa § 29 a nasl. zákona o e-Governmente sa za účinne doručenú považuje taká elektronická zásielka, ktorá bola doručená do aktivovanej elektronickej schránky oprávneného adresáta. Rozlišovanie medzi uvedenými typmi elektronických schránok je preto podstatné z hľadiska riadneho a včasného doručenia predvolania na pojednávanie v zmysle § 274 písm. a) C.s.p., ako aj ďalších elektronických úradných správ. Rozporoval ako bezpredmetnú argumentáciu žalobcu odvolávajúcu sa na ustanovenie § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente, ktorý sa (navyše) na tento prípad nevzťahuje. Žalovaný ďalej dôvodil, že vedie centralizovanú evidenciu záznamov a spisov a zabezpečuje príjem, triedenie a evidovanie ne/elektronických zásielok zo súdu, ich prideľovanie útvarom, ako aj odosielanie zásielok súdu prostredníctvom elektronického informačného systému spoločnosti Asseco Central Europe, a.s., divízie FABASOFT, s produktovým označením FABASOFT eGov-Suite, ktorý je v zhode so štandardmi ustanovenými osobitnými predpismi (ďalej len „Fabasoft“) a je prepojený s oficiálnou schránkou ministerstva. Keďže elektronické úradné správy (zásielky) zo súdu neboli žalovanému doručené do oficiálnej stránky, ale do technickej schránky, vo FABASOFT-e sa nezobrazili a žalovaný sa o ich „doručení“ nedozvedel. Zopakoval svoj názor, že k účinnému doručeniu dotknutých elektronických úradných správ nedošlo, preto neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a zároveň odvolanie je podané v zákonnej lehote. Zotrval na svojom odvolacom návrhu. 6. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení považoval právny názor žalovaného za rozporný s princípmi právnej istoty, nakoľko ak „adresujeme poštovú zásielku/elektronické podanie orgánu verejnej moci a táto zásielka / elektronické podanie aj napriek nesprávne označenému organizačnému útvaru / nesprávnej elektronickej schránke je doručená tomuto orgánu verejnej moci a dostane sa do jeho dispozície (čo nepochybne v tomto prípade nastalo, keďže žalovaný potvrdil, že zásielky boli doručované do tzv. technickej schránky), predpokladáme a spoliehame sa na to, že tento orgán verejnej moci zabezpečí jej správne zatriedenie a pridelenie.“ Iná situácia by podľa neho bola, ak by prvoinštančný súd pri odosielaní zvolil úplne iný orgán verejnej moci a v takom prípade by bolo možné hovoriť o nesprávnom doručovaní a nenaplnení predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Preto interpretáciu žalovaného o povinnosti rozlišovania doručovania do tej-ktorej elektronickej schránky považoval za nesprávnu. Zotrval na názore, ako aj svojom odvolacom návrhu o potrebe odvolanie odmietnuť, keďže podané odvolanie žalovaného je neprípustné, ktoré nebolo podané do 15 dní odo dňa doručenia napadnutého rozsudku pre zmeškanie. 7. Odvolací súd preskúmal vec, túto prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 8. Podľa § 356 písm. b) C.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 9. V prejednávanej veci žalovaný v odvolaní namietol najmä nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného pre neúčinné doručenie predvolania na pojednávanie. 10. Rozsudok pre zmeškanie je osobitným druhom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje sankciu za určité zákonom vymedzené formy procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní, konkrétne za absenciu povinnosti tvrdiť a povinnosti dôkaznej, či nedostavenie sa na pojednávanie. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“ a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Účelom úpravy kontumačného rozsudku je zrýchlenie konania a odstránenie prieťahov. Hrozba vydania kontumačného rozsudku by mala motivovať strany k procesnej aktivite a odradiť ich od robenia obštrukcií napríklad v podobe nedostavenia sa na pojednávanie, ktoré potom musí byť odročené. Materiálnou podmienkou vydania kontumačného rozsudku je teda nedostatok procesnej aktivity sporovej strany. Vážnosť okolností, ktorými strana sporu (v tomto prípade žalobca) ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, musí posúdiť súd na základe svojej voľnej úvahy, ktorá však nie je neobmedzená. Je potrebné zdôrazniť potrebu ospravedlniť neúčasť na pojednávaní čo najskôr. Ospravedlniteľnosť dôvodov sa posudzuje odlišne v závislosti od toho, či sa žalobca ospravedlnil vopred, alebo až po pojednávaní, na ktorom došlo k vydaniu kontumačného rozsudku. Súd pochopiteľne pristupuje k sporovej strane podstatne prísnejšie, ak nadobudne presvedčenie, že deklarovaný jej dôvod neúčasti nebránil oznámiť súdu vopred. V takom prípade je dodatočná snaha o ospravedlnenie nevyhnutne poznačená podozrením z účelového konania. Takisto judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky upozorňuje na potrebu kontaktovať súd v deň zmeškaného pojednávania (telefonicky alebo elektronicky), alebo čo najskôr po ňom a ospravedlniť sa z neúčasti na pojednávaní (napr. II. ÚS 456/2021 ) s úmyslom zabrániť špekulatívnemu vymýšľaniu dôvodov neúčasti na pojednávaní ex post. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky tiež vyplýva, že v okolnostiach, kde je zrejmé, že sporová strana je v konaní aktívna, by súd nemal pristúpiť k vydaniu rozsudku pre zmeškanie vôbec, ak nie je zjavné, že neúčasť na pojednávaní je úmyselná a má za cieľ konanie účelovo predlžovať. Súd potom buď uzná dôvod zmeškania pojednávania za ospravedlniteľný, alebo konštatuje, že z dôvodu predchádzajúcej procesnej aktivity neboli splnené materiálne podmienky vydania kontumačného rozsudku. Objektívne meradlo závažnosti dôvodov zmeškania pojednávania neexistuje. Ospravedlniteľné môžu byť aj dôvody, ktoré sú subjektívne, resp. ktoré strana sporu sama zavinila, nielen objektívne okolnosti mimo jej kontroly. Súd teda musí starostlivo zvážiť, či strana, ktorá zmeškala pojednávanie, mala skutočnú vôľu sa na pojednávaní zúčastniť, alebo či ide o účelové konanie či zneužitie práva za účelom vytvorenia obštrukcií s tým, že pri vydaní rozsudku pre zmeškanie by mal súd zobrať do úvahy tiež jej predchádzajúcu procesnú aktivitu. Napriek zdanlivo jednoznačnému zneniu zákona naráža automatické vydanie kontumačného rozsudku na ústavné limity práva sporovej strany na spravodlivý proces, čo potvrdila už pomerne rozsiahla judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd judikoval, že všeobecný súd nemôže vydať rozsudok pre zmeškanie automaticky, teda že nestačí preveriť splnenie formálnych podmienok, ale musí veľmi starostlivo zvážiť s ohľadom na okolnosti daného prípadu, či použitie tohto nástroja nebude neprimerane zasahovať do procesných práv žalobcu, či žalovaného. Súd má pristupovať k vydaniu kontumačného rozsudku zdržanlivo. Ak má pochybnosti, teda ak okolnosti prípadu jednoznačne nesvedčia o procesnej pasivite strany, rozsudok pre zmeškanie by nemal vydať (pozri napríklad rozhodnutia I. ÚS 233/2019 , III. ÚS 373/2020 a sp. zn. III. ÚS 121/2021 , podobne aj III. ÚS 354/2021 , III. ÚS 89/2021 alebo III. ÚS 288/2021). 11. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) C.s.p. na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 12. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nemal kumulatívne splnené všetky podmienky na vydanie kontumačného rozsudku uvedené v ustanovení § 274 C.s.p., resp. nesprávne posúdil splnenie podmienky uvedenej v písm. a) tohto ustanovenia. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva pravdivosť tvrdení žalovaného, že mu nebolo riadne doručené predvolanie na deň 28.11.2024 o 09:00 hod. Z doručenky k predvolaniu vyplýva, že bolo žalovanému doručené do technickej elektronickej schránky ico://sk/00165565_10001, a nie do elektronickej schránky ico://sk/00165565 určenej na komunikáciu so súdom. Uvedená skutočnosť je zjavná z doručenky nachádzajúcej sa v elektronickom súdnom spise, na ktorej je ako prijímateľ uvedené: „ico://sk/00165565_10001“ (č. l. 89 spisu). Súd prvej inštancie mal síce vykázané doručenie žaloby (č. l. 66 a 86 spisu), predvolania a rozsudku pre zmeškanie (č. l. 103 spisu), avšak nie do oficiálnej schránky, ale všetky uvedené podania súdu boli doručované do technickej elektronickej schránky žalovaného. Žalovaný sa preto nemohol vyjadriť k žalobe, zúčastniť sa na pojednávaní a ani sa brániť proti rozsudku pre zmeškanie, pretože sa o týchto podaniach súdu vôbec nedozvedel. Žalobca poprel skutkové tvrdenia žalovaného o neúčinnosti doručenia podaní súdu prvej inštancie tým, že technická schránka je preto len akousi „podschránkou,“ resp. doplnkom k oficiálnej schránke žalovaného a rovnako tak patrí v zmysle zákona o e-Governmente žalovanému, ktorý je za jej správu a používanie zodpovedný a to, že technická schránka je určená len na osobitný účel, nemôže byť na ťarchu odosielateľa. Mal to byť teda žalovaný, kto mal zabezpečiť, že doručované zásielky sú distribuované v rámci jeho organizačnej štruktúry príslušnému útvaru. 13. Prihliadnuc na účel inštitútu kontumačného rozsudku, resp. na ustálenú rozhodovaciu prax, odvolací súd zastáva názor, že relevantným v danom prípade je, či konanie žalovaného možno považovať za účelné, primerané, prípadne včasné, teda také, ktoré nie je poznačené podozrením z účelového konania. Z uvedených okolností vyplýva, že žalovanému skutočne nebolo zo strany konajúceho súdu účinne doručené nielen predvolanie na pojednávanie vrátane poučenia o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie ako následok nedostavenia sa na pojednávanie, ale ani žaloba, resp. výzva na vyjadrenie k žalobe a ani samotný rozsudok pre zmeškanie. V danom prípade bola spornou skutočnosť, či tzv. „technickú elektronickú schránku“ žalovaného označenú s číselnou príponou „_10001“ možno považovať za miesto, s ktorým právny predpis spája účinky riadneho doručenia elektronických zásielok. Doručovanie do elektronickej schránky (vrátane jej aktivácie a spôsobu spravovania) upravuje ako lex specialis (vo vzťahu k C.s.p.) zákon o e-Governmente. Povinnosť doručovať písomnosti do elektronickej schránky je kogentne upravená a nezávisí od vôle strany či iného subjektu. Zriadenie paralelnej, tzv. „technickej elektronickej schránky“ pripúšťa (len pre orgán verejnej moci) ustanovenie § 12 ods. 6 zákona o e-Governmente, podľa ktorého: „Ak má majiteľ elektronickej schránky, ktorý je orgánom verejnej moci, organizačnú zložku alebo ak má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti organizáciu bez právnej subjektivity, ktorá plní úlohy podľa osobitných predpisov, a je odôvodnené, aby na účely elektronického doručovania mala zriadenú samostatnú elektronickú schránku, správca modulu elektronických schránok na žiadosť majiteľa elektronickej schránky zriadi takejto organizačnej zložke alebo organizácii elektronickú schránku a súčasne so zriadením ju aktivuje; žiadosť sa podáva prostredníctvom na to určenej funkcie ústredného portálu. Správca modulu elektronických schránok zriadi elektronickú schránku aj na základe žiadosti orgánu verejnej moci, ktorý v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu, a to na účely plnenia jeho úloh.“ Z tohto ustanovenia teda vyplýva, že takýto subjekt má na účely elektronického doručovania zriadenú samostatnú elektronickú schránku, ktorou je v tomto prípade schránka s označením „ico://sk/00165565“ a elektronická schránka s označením „ico://sk/00165565_10001“ je u žalovaného ako orgánu verejnej moci zriadená za iným účelom a nie je miestom, s ktorým právna úprava spája účinky riadneho doručenia elektronických zásielok. Z obsahu spisu (pozri bod 12. odôvodnenia tohto uznesenia) vyplýva, že podania zo strany súdu prvej inštancie boli doručované nesprávne do schránky s označením „ico://sk/00165565_10001,“ teda nie do elektronickej schránky zriadenej na účely elektronického doručovania. Podmienky normované v ustanovení § 274 C.s.p. musia byť splnené kumulatívne, teda kontumačný rozsudok prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú súčasne splnené podmienky uvedené v jeho hypotéze. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne v rovnakom čase, čo neznamená, že musia počas konania nastať iba v jeden určitý moment. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že podmienka riadneho predvolania na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 28.11.2024 (na ktorom bol vyhlásený kontumačný rozsudok) spolu s poučením o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie splnená nebola, a teda žalovaný relevantným spôsobom (okrem iného aj oficiálnym stanoviskom Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby, skrátene NASES č. XXXX-XXXX/XXXX-XXXX, zo dňa 11.3.2025) preukázal absenciu zákonných predpokladov pre rozhodnutie kontumačným rozsudkom. V zhode s názorom vysloveným v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.11.2022, č. k. 2 Cob 154/2022-347 (na ktoré poukázal aj žalovaný vo svojom odvolaní) odvolací súd dodáva, že „z dôvodu, že technická schránka žalovaného nie je oficiálnym prijímacím miestom elektronickej korešpondencie a je zriadená pre svoje špecifické poslanie, nie je možné z dôvodu jej technického zamerania považovať za rovnocennú k hlavnej základnej schránke žalovaného, a teda akákoľvek elektronická komunikácia s výnimkou tej, na ktorú je určená, nemôže spôsobovať žiadne právne účinky. Z technických dôvodov akákoľvek správa zaslaná do technickej schránky žalovanému sa v schránke nezobrazí, a teda o obsahu správy, ktorá sa ani nedostane do dispozičnej sféry príjemcu, sa žalovaný nikdy nedozvie.“ Odvolací súd zároveň pripomína aj závery vyslovené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.11.2021, č. k. III. ÚS 339/2021-38, podľa ktorého osobitným predpokladom rozsudku pre zmeškanie je to, že je následkom porušenia procesnej povinnosti strany sporu, no s tým, že strana musí byť o následkoch porušenia svojej povinnosti pred rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie osobitne poučená. Osobitosť tohto poučenia nevyplýva len z toho, že poučenie o rozsudku pre zmeškania nie je súčasťou všeobecnej poučovacej povinnosti podľa § 160 C.s.p., ale i z toho, že takéto poučenie je potrebné urobiť osobitne, a to formálne kvalifikovaným spôsobom. Konštatoval, že pri oboch typoch rozsudku pre zmeškanie musí byť strana sporu podľa § 274 písm. a) a § 278 písm. a) C.s.p. poučená o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, a to v predvolaní na pojednávanie. Vyslovil názor, že takouto formou osobitne kvalifikovaná poučovacia povinnosť nie je bezúčelná, keďže rozsudok pre zmeškanie má pre stranu rovnaké následky ako rozhodnutie, ktoré by bolo výsledkom štandardného postupu, v ktorom by boli zohľadnené všetky námietky sporových strán. Osobitná forma poučenia je predurčená osobitnosťou zásahu vyvolaného formálnym, nie materiálnym rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie. 14. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel z dôvodu zmeškania žalovaného podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou prvoinštančného súdu bude v súlade s ustanovením § 281 ods. 1 C.s.p. vo veci v čo najkratšom čase nariadiť nové pojednávanie, vec bez zbytočných prieťahov prejednať a rozhodnúť tak, že svoje meritórne rozhodnutie odôvodní v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 236 C.s.p. v spojení s § 220 ods. 2 C.s.p. 15. Súd prvej inštancie v meritórnom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov konania pred prvoinštančným súdom vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 1, ods. 3, § 255 a nasl. C.s.p.). 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).