{"guid": "00e3bd85-f10b-4234-8f8e-6fe2b90d96e7:4f483b3e-8333-41bf-bd2e-79e3466fc388", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1323201102.1", "spisova_znacka": "3Cob/95/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/95/2025 z 29. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2026, sp. zn. 3Cob/95/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1323201102.1", "identifikacne_cislo": "1323201102", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Šašinková", "sudca_id": 1251, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-sasinkova-1251", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo", "Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy", "Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f483b3e-8333-41bf-bd2e-79e3466fc388", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1323201102.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1323201102.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1323201102.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/95/2025\n1323201102\n29. 04. 2026\nJUDr. Marta Šašinková\nECLI:SK:KSBA:2026:1323201102.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov\nsenátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu Železnice Slovenskej\nrepubliky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému Taverne s.r.o.,\nSnežienkova 6, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 234 105, právne zast. advokátska\nkancelária focused law s.r.o., Lesná 28, 900 44 Tomášov, IČO: 36 663 018, o zaplatenie 1.273,14\nEUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k.\n23Cb/32/2023-142 zo dňa 10.3.2025 jednohlasne, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 23Cb/32/2023-142 zo dňa\n10.3.2025 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 1.003,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 21. 3. 2022 do\nzaplatenia, druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a tretím výrokom zaviazal žalovaného na\nzaplatenie trov konania vo výške 57,60 % s tým, že o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne\nsúd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa\n7.3.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy a zákonných úrokov\nz omeškania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je na základe zákona č. 258/1993 Z. z. o\nŽelezniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov správcom majetku štátu - stavby\n„Výpravná budova ŽST. Bratislava hl. stanica“ so súpisným číslom XXXXXX na pozemku registra CKN parcela číslo XXXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 3306 m2\na na pozemku registra C-KN parcela číslo XXXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o\ncelkovej výmere 1531 m2, evidovanej na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom F.,\nkatastrálnym odborom, nachádzajúcej sa na ulici W. S. N. X U. F. katastrálne územie L. Y.. Žalovaný\nsa stal nájomcom nebytových priestorov na druhom nadzemnom podlaží Stavby vyššie špecifikovanej,\na to konkrétne:\n- miestnosť č. 1.18 - reštaurácia o výmere 120,00 m2,\n- časť priľahlej terasy v šírke 3 m o celkovej výmere 60 m2 (na obdobie od 1. mája do 30. septembra\nkalendárneho roka),\n- miestnosť č. 1.03 - WC predsieň o výmere 8,90 m2,\n- miestnosť č. 1.04 - WC predsieň o výmere 5,25 m2,\n\n- miestnosť č. 1.05 - WC predsieň o výmere 1,50 m2,\n- miestnosť č. 1.06 - WC predsieň o výmere 1,50 m2,\n- miestnosť č. 1.07 - WC predsieň o výmere 1,50 m2,\n- miestnosť č. 1.09 - WC predsieň o výmere 3,10 m2,\n- miestnosť č. 2.17 - sklad o výmere 13,99 m2,\n- miestnosť č. 2.16 - sklad o výmere 19,78 m2,\n- miestnosť č. 2.15 - sklad o výmere 14,00 m2,\nna základe Nájomnej zmluvy č. 804096062-2-2019-NZNP zo dňa 18. 12. 2019, Dodatku č. 1 k Nájomnej\nzmluve č. 804096062-2- 2019-NZNP zo dňa 29. 05. 2020 a Dodatku č. 2 k Nájomnej zmluve č.\n804096062-2-2019-NZNP zo dňa 10. 12. 2020. Žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému ako\nnájomcovi Predmet nájmu do užívania na dobu určitú od 1. 1. 2020 do 30.6. 2020. Predmetná doba\nužívania Predmetu nájmu bola predĺžená Dodatkom č. 1 do 31.12. 2020 a Dodatkom č. 2 do 31.\n12. 2021. Žalovaný Predmet nájmu nevypratal, neodovzdal a naďalej užíval aj po ukončený doby\nnájmu. Žalovaný predmet nájmu odovzdal až dňa 3.2.2022, na základe čoho vznikol dôvod naplnenia\nustanovení o bezdôvodnom obohatení za obdobie od 1.1.2022 do 2.2.2022. Nakoľko žalovaný užíval\nnebytové priestory aj po uplynutí doby nájmu bez právneho dôvodu a za jeho užívanie neuhrádzal\nžalobcovi žiadne platby, vznikol mu z dôvodu naplnenia ust. § 451 OZ za obdobie odo dňa 1.1. 2022\ndo dňa 2.2.2022 titulom bezdôvodného obohatenia dlh vo výške 1 273,14 Eur. Výška bezdôvodného\nobohatenia sa rovná výške nájomného, ktoré by bol inak žalovaný povinný platiť, ak by bola uzatvorená\nnájomná zmluva. Výška bezdôvodného obohatenia bola vypočítaná vynásobením počtu dní, za ktoré\nužíval žalovaný pozemky bez akéhokoľvek právneho dôvodu, (obdobie bezdôvodného obohatenia:\n1.1.2022 - 2.2.2022, t. j. 33 dní) výškou nájomného pripadajúceho na jeden deň je 38,58 Eur/deň, t.j.\n38,58 Eur x 33 dní = 1 273,14 Eur.\n3. Žalovaný na svoju procesnú obranu v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca presne\nnešpecifikoval, či je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Nepoprel uzatvorenie nájomnej\nzmluvy medzi žalovaným a žalobcom v znení Dodatku č. 1 zo dňa 29.05.202 a Dodatku č. 2 zo dňa\n10.12.2020. Nepoprel, že v zmysle Nájomnej zmluvy bola doba nájmu dohodnutá na dobu určitú, a to\ndo 31.12.2021. Tiež súhlasil, že k protokolárnemu odovzdaniu predmetu nájmu došlo dňa 3.2.2022.\nUviedol, že nie je pravda, že žalovaný užíval predmet nájmu v období od 1.1.2022 do 2.2.2022, pretože\nžalobca nijakým relevantným dôkazom nepreukázal, že by žalovaný v danom období skutočne užíval\npredmet nájmu na účely, na ktoré bol v zmysle nájomne zmluvy oprávnený. Podľa žalovaného je\nrozdiel medzi skutočným užívaním predmetu nájmu a dobou, počas ktorej dochádza už len k faktickému\n(protokolárnemu) odovzdaniu predmetu nájmu po skončení nájmu, počas ktorej nájomca už predmet\nnájmu ďalej neužíva, čo bolo aj v danom prípade. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal,\nže žalovaný skutočne užíval predmet nájmu po skončení doby nájmu, t.j. po 31.12.2021, nemá nárok\nna vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobou domáha.\n4. Žalobca k namietanej aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že táto je daná v zmysle ust. § 12 písm.\nb) zákona č. 258/1993 Z. z. o Železniciach SR v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nŽSR“), pretože sa za vlastné finančné zdroje žalobcu považuje zisk vytvorený z činnosti žalobcu, čím\nje nepochybne aj prenájom nehnuteľností. V praxi žalobca ako subjekt poverený správou majetku\nštátu uzatvára nájomné zmluvy, ktorých predmetom je prenájom nehnuteľného majetku vo vlastníctve\nSlovenskej republiky vo svojom mene, pričom nájomné z týchto zmlúv je ziskom žalobcu, s ktorým\nžalobca ďalej hospodári. Práve skutočnosť, že nájomné z nájomných zmlúv je ziskom žalobcu a nie\nSlovenskej republiky, odôvodňuje aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto súdnom spore. V prejednávanom\nspore sa bezdôvodné obohatenie získalo práve na úkor žalobcu ako správcu nehnuteľnosti a nie na\núkor Slovenskej republiky ako vlastníka nehnuteľnosti, keďže v prípade uzavretia nájomnej zmluvy by\nnájomné bolo príjmom žalobcu, s ktorým žalobca ďalej hospodári a využíva na zabezpečovanie svojich\nčinností súvisiacich so správou nehnuteľností. Žalobca vykonával správu pozemkov výlučne v zmysle\nzákona o ŽSR. Keďže zákon o ŽSR neukladá povinnosť žalobcovi konať v mene štátu pred súdmi,\nžalobca je oprávnený konať vo vlastnom mene. Žalobca zdôraznil, že je irelevantné či žalovaný prenajaté\nnebytové priestory užíval na účely, ktoré boli dohodnuté v Nájomnej zmluve ,alebo na iné účely, pretože\nna základe čl. V UKONČENIE NÁJMU ods. 5.1 písm. f), kedy nájom skončí uplynutím doby nájmu a\nv zmysle čl. VII PRÁVA A POVINNOSTI ZMLUVNÝCH STRÁN ods. 7.18 „Ku dňu ukončenia nájmu\nje Nájomca povinný Predmet nájmu uvoľniť, vypratať a protokolárne ho odovzdať Prenajímateľovi“,\nkde treba zdôrazniť slovo protokolárne, nakoľko k protokolárnemu odovzdaniu nebytových priestorov\ndošlo až dňa 3.2.2022. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v období od ukončenia nájomnej zmluvy do\n\nprotokolárneho odovzdania nebytových priestorov predmetné nebytové priestory užíval bez právneho\ntitulu, čím sa na úkor žalobcu (prenajímateľa) bezdôvodne obohatil.\n5. Žalovaný tiež namietal, že žalobca si nesprávne vykladal čl. 3.3 nájomnej zmluvy, keď tvrdil, že\nbezdôvodné obohatenie malo nastať už od 1.1.2022 a nie od 8.1.2022, pretože jasne uvádza termín\n„najneskôr“ do 7 dní je povinný vypratať a odovzdať predmet nájmu, čiže žalovaný nemohol byť v\nomeškaní s vyprataním a odovzdaním pred uplynutím doby 7 dní, pretože daný predmet nájmu nedržal\nbez právneho dôvodu, ale naopak, na základe právneho dôvody, ktorým bola práve nájomná zmluva.\nŽalobca predložil faktúry za dodávanie elektrickej energie, ktoré však nedokazujú, že daný priestor bol\naj reálne užívaný na účel prenájmu. Navyše pod dané odberné miesto okrem priestoru reštaurácie patrili\naj toalety a sklady, ktoré boli užívané ako spoločné priestory aj inými subjektmi, nielen žalovaným. K\nskutočnostiam ohľadom odberu elektrickej energie uviedol, že z pripojených faktúr je zrejmé, že sa týkajú\nodberných miest toaliet a skladu a nie reštaurácie, takže nepreukazujú, že reštaurácia bola v danom\nobdobí užívaná, na základe čoho nemohlo prísť k bezdôvodnému obohateniu. Z predložených faktúr\nnevyplýva, ktoré konkrétne dni mala byť reštaurácia užívaná a rovnako z nich nevyplýva, že by posledný\ndeň bol urobený v reštaurácii odber elektrickej energie.\n6. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 451 ods.1 ,ods.2, § 458 ods. 1 Obč. zák., § 663, 664,668\nods.1, 671 ods. 1, 676 ods. 1 Obč. zák., § 324 ods.1Obch. zák, § 12 písm. b/ zák. č. 258/1993 Z.z. o ŽSR,\n§ 14 písm. a/ zák. č. 258/1993 Z.z. o ŽSR a na základe vykonaného dokazovania posúdil právny vzťah\nmedzi žalobcom a žalovaným ako obchodný záväzkový vzťah s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1\na ods. 8 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca bol v spore aktívne vecne\nlegitimovaný, keď v zmysle zákona č. 258/1993 Z.z. o ŽSR, ako aj zákona č. 278/1993 Z.z. o správe\nmajetku štátu vykonáva správu majetku štátu, medzi iným aj predmetnej nehnuteľnosti, čo vyplýva z\npredloženého listu vlastníctva č. XXXX. Správa majetku štátu pritom tvorí súhrn oprávnení a povinností\nsprávcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy. Súd zdôraznil, že medzi stranami sporu\nnebolo sporné, že medzi nimi existoval právny vzťah založený nájomnou zmluvou v znení Dodatku č.1\na Dodatku č.2 k nájomnej zmluve ,na základe ktorej žalobca prenajímal žalovanému nebytové priestory,\npričom doba nájmu bola v zmysle Dodatku č.2 k uvedenej nájomnej zmluve dohodnutá do 31.12.2021.\nRovnako tak nebolo sporné, že k odovzdaniu nebytového priestoru došlo dňa 3. 2. 2022. Sporné medzi\nstranami sporu bolo, či sa žalovaný za čas od skončenia nájmu do odovzdania nebytového priestoru\nžalobcovi na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.\n7. Súd poukázal na čl. III bod 3.3 veta prvá nájomnej zmluvy, podľa ktorého „ Nájomca je najneskôr do\n7 dní po uplynutí doby nájmu v zmysle článku III. ods. 3.1 zmluvy povinný vypratať a odovzdať predmet\nnájmu prenajímateľovi a prenajímateľom podpísať preberací protokol.“ Uvedené zmluvné dojednanie\nznamená, že žalovaný bol povinný bez akéhokoľvek ďalšieho dôvodu predmetný nebytový priestor po\nuplynutí doby nájmu vypratať a odovzdať ho prenajímateľovi. Doba nájmu uplynula v zmysle Dodatku č. 2\nk nájomnej zmluve ku dňu 31.12.2021, pričom súd na rozdiel od tvrdenia žalobcu mal za to, že vzhľadom\nna výzvu žalobcu žalovanému, datovanú dňa 30.9.2021, ktorú doručil žalovanému dňa 26.10.2021, v\nktorej žalobca vyzýval žalovaného na vypratanie a odovzdanie predmetného nebytového priestoru ku\ndňu 7.01.2022, mal za to, že žalobca uznal deň 7.1.2022 za posledný deň, v ktorom mohol žalovaný\nv predmetnom nebytovom priestore byť a k tomuto dátumu tento priestor žalobcovi odovzdať. Preto\nsa súd nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že žalovaný už od 1.1.2022 predmetný nebytový priestor po\nuplynutí doby nájmu nedôvodne užíval, pretože nájom síce uplynul ku dnu 31.12.2021, ale žalobca\nsám svojou uvedenou výzvou posunul okamih odovzdania predmetného nebytového priestoru na deň\n7.1.2022 práve v súlade s čl. III bod 3.3 veta prvá nájomnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu prvým dňom\nomeškania žalovaného s vyprataním predmetného nebytového priestoru nebol deň 1.1.2022, ale deň\n8.1.2022.\n8. Konajúci súd považoval tvrdenia žalovaného, že z dôvodu choroby a karantény kvôli ochoreniu v\nrámci pandémie Covid nebol schopný predmetný nebytový priestor vypratať a odovzdať žalobcovi skôr\nako dňa 3.2.2022 za nedôvodné, nakoľko žalovaný bol povinný nebytový priestor odovzdať žalobcovi\nku dňu 7.1.2022, o čom vedel už vopred, jednak zo samotného znenia nájomnej zmluvy a jednak\nz predmetnej výzvy žalobcu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 26.10.2021. Žalovaný v konaní\nnepreukázal, kedy bol v karanténne kvôli ochoreniu v rámci pandémie Covid od 7.1.2022, pričom\npredložil ako dôkaz fotografie z nebytového priestoru, kde sa uvádzalo, že dňa 5.1.2022 až 6.1.2022\nzačalo prebiehať sťahovanie, pričom zároveň z e-mailu žalovaného zo dňa 7.1.2022, ktorý žalovaný\n\nadresoval žalobcovi vyplynulo, že sa sťahovanie posúva, nakoľko neprišla sťahovacia firma a až v emaily\nžalovaného poslaného žalobcovi dňa 25.1.2022 sa uvádzalo, že žalovaný žiadal o predĺženie termínu\nodovzdania nebytových priestorov z dôvodu, že konateľka žalovaného pani Jančeková „včera ochorela\na mala pozitívny test na koronu“, pričom „včera“ znamenalo „deň pred poslaním tohto e-mailu, teda\ndňa 24.1.2022“. Z uvedeného mal súd za to, že žalovaný v konaní nepreukázal žiadnym relevantným\ndôkazom, že z objektívnych dôvodov nebol schopný odovzdať predmety nebytový priestor žalobcovi\ndňa 7.1.2022. Zároveň súd konštatoval, že nie je dôležité, či žalovaný predmetný nebytový priestor od\n1.1.2022, resp. 7.1.2022 reálne užíval.\n9. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, túto súd kvantifikoval výškou primeraného a\nobvyklého nájomného, teda výška bezdôvodného obohatenia sa rovná výške nájomného, ktoré by\nbol inak žalovaný povinný platiť, ak by bola uzatvorená riadna nájomná zmluva. Pri stanovení výšky\nbezdôvodného obohatenia súd vychádzal z článku IV bod 4.1 nájomnej zmluvy, kde mali zmluvné strany\ndohodnuté nájomné vo výške 15.115,71 Eur za rok, čo predstavuje sumu 41,41 Eur na deň, nakoľko\nbezdôvodné obohatenie žalovaného v období od 7.1.2022 do 3. 2. 2022 predstavovalo 26 dní. Výška\nbola žalobcom uplatnená ako 38,58 Eur na deň, i keď podľa nájomnej zmluvy mal žalobca nárok na\nsumu 41,41 Eur na deň. Súd nemohol prekročiť návrh žalobcu, aj keď by mu patrilo viac, preto priznal\nžalobcovi bezdôvodné obohatenie za jeden deň zotrvávania žalovaného v nebytovom priestore žalobcu\nbez právneho dôvodu na výšku 38,58 Eur, čo vynásobil počtom dní 26 (od 8. 1.2022 do 2.2.2022). Výška\ntakto vypočítanej sumy bezdôvodného obohatenia potom predstavovala sumu 1 003,08 Eur (38,58 Eur\nna deň x 26 dní = 1 003,08 Eur). Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na bezdôvodné\nobohatenie vo výške 1 003,08 Eur a žalobu vo zvyšku 270,06 Eur zamietol .Súd priznal žalobcovi aj\nzákonný úrok z omeškania podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka. Žalobca si v konaní uplatnil úroky\nz omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy za obdobie od 21.3.2022 (čo bol deň nasledujúci po dni\nvýzvy na zaplatenie bezdôvodného obohatenia). Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z\npriznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi. O nároku na náhradu\ntrov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a priznal žalobcovi ako úspešnej\nstrane sporu nárok na náhradu trov konania vo výške 57,60%, pričom súd najprv zistil percentuálny\núspech žalobcu v konaní (sumu neúspechu odpočítal od sumy úspechu v percentuálnom vyjadrení úspech 78,80 % - neúspech 21,20 % = 57,60 %).\n10. Proti výroku I. a III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol zmeniť napadnutý\nrozsudok tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne. V odvolaní uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil\nskutkový stav, pretože ako to vyplýva z písomných dôkazov predložených počas súdneho konania\n(emailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným v rozhodnom období), daný priestor žalovaný\nreálne neužíval, ale v období od 8.2.2022 išlo v skutočnosti o preberacie konanie, t.j. išlo len o vypratanie\ndaného priestoru. Žalobca nijakým dôkazom nepreukázal, že by žalovaný daný priestor skutočne\naj užíval, pričom priestor bol určený na prevádzkovanie reštaurácie, čo by v prípade jej skutočného\nprevádzkovania bolo ľahko dokázateľné-fotografiami, videom, resp. svedkami. Žalovaný zdôraznil,\nže žalobca v emailovej komunikácii v rozhodnom období ani raz neuviedol, že by žalovaný daný\npriestor užíval, ani raz ho nevyzval na upustenie od užívania priestorov a ukončenie prevádzkovania\nreštauračných služieb. To dokazuje, že aj sám žalobca vedel, že v danom období ide už len o\nodovzdávacie konanie a nie o skutočné užívanie priestorov na reštauráciu.\n11. K faktúram za dodávky elektrickej energie žalovaný uviedol, že tieto uvádzajú ako odberné miesto\nlen toalety a sklad. Neuvádzajú odberné miesto za reštauráciu, ktorá predstavuje najväčší rozsah\nmetrov štvorcových zo všetkých prenajatých priestorov. Súd určil, že žalobcovi patrí nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia za celé obdobie od 8.1.2022 až do 2.2.2022, t.j. za každý jeden deň v tomto\nobdobí. Avšak z predložených faktúr za el. energiu vôbec nevyplýva, že by malo ísť o spotrebovanie el.\nenergie za každý jeden deň v období od 8.1.2022 - 2.2.2022. To, že dané faktúry uvádzajú fakturačné\nobdobie od 1.1.2022 do 3.2.2022 ešte neznamená, že k spotrebovaniu el. energie malo dochádzať\nv každom jednom dni tohto obdobia. Aby súd mohol pri určení, že žalobcovi patrí nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia za každý jeden deň v období od 8.1.2022-2.2.2022, museli by faktúry za\nspotrebovanú el. energiu obsahovať, resp. určovať, že každý jeden deň v období od 8.1.2022 - 2.2.2022\ndochádzalo k reálnemu spotrebovaniu el. energie.\n12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom\nnepreukázal, že ukončenie užívania predmetu nájmu a následne jeho vypratanie bolo zrealizované.\n\nPoukázal na znenie Nájomnej zmluvy ods. 7.18, podľa ktorej „Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli\ninak, ku dňu ukončenia nájmu je Nájomca povinný Predmet nájmu uvoľniť, vypratať a protokolárne\nho odovzdať Prenajímateľovi v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie“, v\nzmysle uvedeného zmluvného ustanovenia bol nájomca povinný predmet nájmu protokolárne odovzdať\nk čomu reálne došlo až 3.2.2022 a nie po ukončení nájmu. Zdôraznil, že argumentácia žalovaného,\no tom že žalobca vyzýval žalovaného len na odovzdanie, a nie na zastavenie užívania priestoru\nneobstojí a neustále indikuje potvrdenie neoprávneného užívania zo strany žalovaného, nakoľko v tomto\nprípade vyzvať žalovaného aby odovzdal predmet nájmu je vôľa žalobcu smerovaná voči žalovanému,\nktorá jasne definuje požiadavku odovzdania s úmyslom ukončenia užívania predmetu nájmu. Nie je\nmožné tieto dve podmienky od seba odlúčiť keď musia byť splnené kumulatívne. Je irelevantné či\nnájomca bol alebo nebol vyzvaný a akým spôsobom bola naformulovaná výzva. Žalovaný nepreukázal\nžiadnym spôsobom, že predmet nájmu vypratal. Fotky bez dátumu a času nie je možné akceptovať\nako dôkaz, pretože mohli byť vyhotovené až v posledný deň rozhodného obdobia tzn. dňa 2.2.2022.\nFaktúry za elektrickú energiu, ktoré žalovaný uhradil preukazujú užívanie. Nájomca by neuhradil\nfaktúry za elektrickú energiu keby sa netýkali predmetu nájmu. Do dnešného dňa žalobca neeviduje\nnámietku žalovaného, či už mimosúdne alebo počas súdneho konania, ktorou by namietal správnosť\nobsahu faktúr alebo faktúry samotné. Výšku odobratej elektrickej energie potvrdil sám žalovaný pri\nodovzdaní Predmetu nájmu poverenému zamestnancovi Železníc Slovenskej republiky tým, že súhlasil\na vlastnoručne podpísal Protokol I a Protokol II, v ktorých bolo uvedené ako číslo merača tak aj stav\nmerača a uvedené hodnoty boli prenesené do faktúr, ktoré žalovaný bez námietok riadne zaplatil.\nNa základe uvedeného žalobca zastáva názor, že žalovaný ako nájomca nemal v úmysle predmet\nnájmu dobrovoľne vypratať a protokolárne odovzdať, hoci nájomný vzťah skončil uplynutím doby určitej\na s takýmto postupom bol oboznámený a súhlasil s ním čo potvrdil podpísaním Nájomnej zmluvy.\nŽalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by svedčili v jeho prospech a svoje tvrdenia\nničím nepodložil. Žalobca je toho názoru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, užíval nebytové\npriestory aj po ukončení Nájomnej zmluvy bez právneho titulu tzn. neoprávnene, čím bol naplnený\ninštitút bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Obč. zák.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\npotvrdil.\n13. Žalovaný následne v odvolacej replike zotrval na svojich odvolacích dôvodoch a argumentoch\nuvedených v odvolaní.\n14. Žalobca vo svojej odvolacej duplike zotrval na svojich argumentoch uvedených vo vyjadrení\nk odvolaniu a uviedol, že nebytové priestory, ktoré mal nájomca v prenájme na základe zmluvného\nvzťahu tzn., hlavný nebytový priestor ako reštaurácia a k nemu prislúchajúce časti nebytových priestorov\nako toalety, sklad a pod., nájomca užíval naďalej bez právneho titulu. Je nepodstatná argumentácia\nžalovaného v tvrdení, že koľko elektrickej energie a v aký deň nájomca spotreboval a za aké nebytové\npriestory, keď zmluva jasne definuje aké nebytové priestory zahŕňa predmet nájmu a za akých\npodmienok nastane ukončenie nájmu. Argument žalovaného, že všetku fakturovanú elektrickú energiu\nmohol spotrebovať v prvý deň rozhodného obdobia je nepodložený a čisto špekulatívny, nakoľko ho\nmožno vyvrátiť argumentom, kde nájomca predmetnú fakturovanú spotrebu elektrickej energie mohol\nminúť aj v posledný deň rozhodného obdobia. Žalobca je toho názoru, že žalovaný svojím tvrdením\no možnosti spotrebovania fakturovanej elektrickej energie v prvý deň rozhodného obdobia tzn. dňa\n8.1.2022 nepriamo potvrdil, že zo strany nájomcu k bezdôvodnému obohateniu došlo a to v práve v\nrozhodnom období. Poukázal na fakt, že fakturačné obdobie je na mesačnej báze s čím žalovaný ako\nnájomca podpisom nájomnej zmluvy súhlasil.\n15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /\nďalej len C.s.p./ prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219\nods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 22.4.2026. Po oboznámení sa\ns obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací\nsúd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku vo výroku I. a III. nie je možné vyhovieť.\n16. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n\n17. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu\na odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový\nstav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne\nposúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na\nne poukazuje.\n19. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom\nodvolateľa dodáva:\n20. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorým sa\ndomáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. Obč. zák..\nSúd prvej inštancie ustálil, že nebolo sporné, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah založený\nnájomnou zmluvou v znení Dodatku č.1 a Dodatku č.2 k nájomnej zmluve, na základe ktorej žalobca\nprenajímal žalovanému nebytové priestory, pričom doba nájmu bola v zmysle Dodatku č.2 k uvedenej\nnájomnej zmluve dohodnutá do 31.12.2021. Rovnako tak nebolo sporné, že k odovzdaniu nebytového\npriestoru žalovaným došlo dňa 3.2.2022. Sporné medzi stranami sporu bolo, či sa žalovaný za čas od\nskončenia nájmu do odovzdania nebytového priestoru žalobcovi na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.\n21. Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.\n22. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením\nbez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý\nodpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nároku žalobcu súdom prvej inštancie\na v podrobnostiach naň odkazuje. Súd prvej inštancie aplikáciou ust. § 451 a nasl. Obč. zák. na\nprejednávaný spor správne dospel k záveru, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu tým,\nže užíval nebytový priestor bez právneho dôvodu a tento v stanovenej lehote nevypratal a neodovzdal\nžalobcovi. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie ,ktorý správne na\nzáklade vykonaných dôkazov ustálil v bodoch 62.-67. odôvodnenia napadnutého rozsudku dôvodnosť\nžalobcovho nároku. Odvolací súd poukazuje na čl. III bod 3.3 veta prvá nájomnej zmluvy zo dňa\n18.12.2019, podľa ktorého „Nájomca je najneskôr do 7 dní po uplynutí doby nájmu v zmysle článku III.\nods. 3.1 zmluvy povinný vypratať a odovzdať predmet nájmu prenajímateľovi a prenajímateľom podpísať\npreberací protokol.“ Uvedené zmluvné dojednanie bez pochyby znamená, že žalovaný bol povinný bez\nakéhokoľvek ďalšieho dôvodu predmetný nebytový priestor po uplynutí doby nájmu vypratať a odovzdať\nho prenajímateľovi. Tak, ako uviedol aj súd prvej inštancie, doba nájmu uplynula v zmysle Dodatku č. 2\nk nájomnej ku dňu 31.12.2021, pričom konajúci súd správne vyhodnotil, že vzhľadom na výzvu žalobcu\nžalovanému datovanú dňa 30.9.2021, v ktorej žalobca vyzýval žalovaného na vypratanie a odovzdanie\npredmetného nebytového priestoru ku dňu 7.1.2022 /nie ku dňu 31.12.2021/ bol posledný deň, ktorý\nmohol žalovaný nebytový priestor užívať a k tomuto dátumu priestor žalobcovi odovzdať práve deň\n7.1.20222. Preto súd prvej inštancie správne vo výroku II. rozhodnutia vo zvyšku žalobu zamietol /\nnárok priznaný vo výške 1.003,08 Eur a žaloba vo zvyšku 270,06 Eur zamietnutá/. Vzhľadom k tomu, že\nžalobca nepodal proti výroku II. rozhodnutia odvolanie, tento nie je predmetom preskúmania odvolacím\nsúdom. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné opätovne zdôrazniť, že v zmysle nájomnej\nzmluvy bol žalovaný povinný v zmysle čl. III. bod 3.3 veta prvá nebytový priestor odovzdať, pričom\nžalovaný v rozpore s čl. III bod 3.3 tento nebytový priestor neodovzdal žalobcovi do 7 dní od uplynutia\ndoby nájmu, teda ku dňu 7.1.2022 a nepreukázal, že k uvedenému dátumu nebol schopný predmetný\nnebytový priestor odovzdať žalobcovi z objektívnych dôvodov.\n24. V rozsahu odvolacích námietok žalovaného, že faktúry za dodávku elektrickej energie /ktoré nemôžu\nobstáť na preukázanie bezdôvodného obohatenia/ uvádzajú ako odberné miesto len toalety a sklad a\nneuvádzajú odberné miesto za reštauráciu, ktorá predstavuje najväčší rozsah metrov štvorcových zo\n\nvšetkých prenajatých priestorov. Pričom z predložených faktúr za el. energiu podľa žalovaného vôbec\nnevyplýva, že by malo ísť o spotrebovanie el. energie za každý jeden deň v období od 8.1.2022 2.2.2022, odvolací súd uvádza, že vyhodnotil túto odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú.\nOdvolací súd upriamuje pozornosť na nájomnú zmluvu, podľa ktorej sú v čl. II. - Predmet a účel\nnájmu v bode 2.2 presne špecifikované nebytové priestory, ktoré boli predmetom nájmu. Jednalo sa\no miestnosť č.1. 18 - reštaurácia o výmere 120 m2, časť priľahlej terasy a miestnosti č. 1.03-1.09 WC a miestnosti č. 2.17, 2.16, 2.15 označené ako sklady. Je potrebné tiež zdôrazniť, že žalovaný\nfaktúry za elektrickú energiu uhradil a zároveň podpísal protokoly o odovzdaní a prevzatí miestností\ndňa 3.2.2022 /č. l.16-17/, v ktorých bolo presne uvedené číslo a stav merača elektriny a uvedené\nhodnoty boli prenesené do faktúr uhradených žalovaným, pričom žalovaný nijakým spôsobom protokoly\npri ich podpise nenamietal. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný výšku odobratej elektrickej energie svojím\npodpisom na protokoloch potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že fakturačné obdobie dodávok\nelektrickej energie do odberného miesta bolo na mesačnej báze, s čím žalovaný pri podpise nájomnej\nzmluvy súhlasil a túto podpísal. V nadväznosti na vyššie uvedené je preto bez právneho významu\nnámietka žalovaného ohľadne spotrebovania elektrickej energie za každý jeden deň v období od\n8.1.2022 - 2.2.2022, ktoré mal podľa žalovaného preukazovať žalobca.\n25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nároku žalobcu súdom prvej inštancie\na v podrobnostiach naň odkazuje. V rozsahu odvolacích námietok žalovaného odvolací súd totožne\nso súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade žalobca preukázal naplnenie základných\npredpokladov pre vznik nároku na bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Obch. zák.\n26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie\nv odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,\nstanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na\nzistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného\nsúdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo\nna to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s\njeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).\n27. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody\nneboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť\nskutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, preto\nnapadnutý rozsudok, vo výroku I. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.\n28. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §\n262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, súd mu však nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne nevznikli.\n29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\n\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Cb/32/2023", "guid": "35aa724c-417a-4a4c-b3be-629ec3ce0d2e:2038bc36-26be-4660-8fb5-5b8187891a67", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "6340d150-7b8f-4053-87d3-2e840ed55f0a:e3179b06-1d46-4bc6-b3ec-8970281d2b89", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/32/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 23Cb/32/2023 z 23. 10. 2023", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2023-10-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6340d150-7b8f-4053-87d3-2e840ed55f0a:e3179b06-1d46-4bc6-b3ec-8970281d2b89"}], "citovane_v": []}