{"guid": "83e64523-c7ff-4c92-be59-f423adbbf629:9055cee8-c70d-4d66-bdf3-b5360c16cce3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1323201708.1", "spisova_znacka": "7Co/96/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/96/2025 z 17. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. septembra 2026, sp. zn. 7Co/96/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1323201708.1", "identifikacne_cislo": "1323201708", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2026-09-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9055cee8-c70d-4d66-bdf3-b5360c16cce3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1323201708.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1323201708.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1323201708.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/96/2025\n1323201708\n17. 09. 2026\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2026:1323201708.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu\nJUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX,\nbytom C. X, D. E. a 2/ A. F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, D. E., oboch zastúpených: ŠKODA LEGAL,\ns.r.o., IČO: 47 244 259, so sídlom Jarabinková 2C, Bratislava proti žalovaným: 1/ G. D., H. I., nar.\nXX.X.XXXX, bytom J. XX, B. a 2/ G. I., nar. X.X.XXXX, bytom K. B. XX, L., obom zastúpeným: Advokátska\nkancelária Beňová, s.r.o., IČO: 47 232 366, so sídlom Blumentálska 8, Bratislava, o zaplatenie 43 906\neur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo\ndňa 9.5.2024, č.k. B3-11C/28/2023-89, takto\nrozhodol:\nOdvolanie žalovaného 2/ sa odmieta.\nRozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. a v časti výroku III. týkajúcej sa povinnosti žalovanej 1/\nnahradiť trovy konania žalobcom 1/ a 2/ potvrdzuje.\nŽalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/\na žalobkyni 2/ spoločne a nerozdielne sumu 21 953 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne\nod 21.12.2021 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), uložil žalovanému 2/\npovinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ spoločne a nerozdielne sumu 21 953 eur spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 5% ročne od 21.12.2021 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku\n(výrok II.) a vyslovil, že žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu trov konania\nvo výške 100% (výrok III.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že mal za nesporné, že rozsudkom Okresného\nsúdu v Pezinku zo dňa 27.12.2017, č.k. 10C/9/2016-430 boli žalobcovia zaviazaní ku zaplateniu sumy\n36 513,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 29.6.2016 do zaplatenia. Krajský súd\nv Bratislave rozhodnutím zo dňa 31.3.2020, č.k. 14Co/115/2018-532 uvedený rozsudok v napadnutej\nčasti potvrdil a právnemu predchodcovi žalobcov priznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 14.7.2020. Nebolo tiež sporné, že dňa 17.7.2020 žalobcovia zaplatili sumu\n43 906 eur. Rovnako nebolo sporné, že rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2020, sp.zn.\n5Cdo/103/2020 bolo rozhodnuté, že súd pokračuje v konaní s právnymi nástupcami poručiteľa, a to so\nžalovanými a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2020, sp.zn. 14Co/115/2018 zrušil a vec\nvrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie konštatoval, že v čase jeho rozhodovania\nnebolo krajským súdom vo veci rozhodnuté. Žalobcovia podali ústavnú sťažnosť, ktorou sa domáhali\n\nvyslovenia porušenia svojich práv uznesením Najvyššieho súdu SR a navrhovali napadnuté rozhodnutie\nzrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Ústavný súd sťažnosť rozhodnutím zo dňa 16.3.2021, sp.zn. IV.ÚS\n138/2021-21 odmietol. Výzvou zo dňa 30.11.2021 žalobcovia vyzvali oboch žalovaných na vrátenie\npeňažného plnenia, nakoľko odpadol dôvod na plnenie, keďže došlo k zrušeniu rozhodnutia krajského\nsúdu a rozhodnutie okresného súdu je neprávoplatné a nevykonateľné. Žalovaným bola výzva doručená\ndňa 20.12.2021, čo žalobcovia preukázali poštovými doručenkami.\n3. V prejednávanom spore nebolo sporné, že dovolací súd zrušil právoplatné rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, na základe ktorého žalobcovia plnili. V čase rozhodovania súdu neexistovalo právoplatné\nrozhodnutie súdu, ktoré by zaväzovalo žalobcov k plneniu právnemu predchodcovi žalovaných alebo\nk plneniu priamo žalovaným. Rozhodnutie súdu, na základe ktorého žalobcovia plnili, bolo zrušené,\nodpadol právny dôvod ich plnenia, vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných a preto súd\nprvej inštancie žalobe vyhovel. Prvoinštančný súd poukázal na to, že právnym dôvodom plnenia je\nrozhodnutie súdu, právoplatný rozsudok, ktorého účinky smerujú ku vzniku, zmene alebo zániku práv a\npovinností. V tomto prípade ide o taký rozsudok súdu, ktorým sa zakladali práva a povinnosti subjektov\nprávnych vzťahov, nie iba deklarovali existenciu hmotnoprávneho dôvodu plnenia, preto v tomto prípade,\nv dôsledku mimoriadneho opravného prostriedku a zrušenia rozhodnutia súdu, ide o právny dôvod\nplnenia, ktorý dodatočne odpadol a v takom prípade ide o bezdôvodné obohatenie.\n4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaní sú dedičmi po poručiteľovi, pričom pohľadávka\nvoči žalobcom bola predmetom dedenia a každý zo žalovaných nadobudol 1/2 predmetnej pohľadávky.\nUznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18.6.2020 vo veci 69D/156/2020-60 súd schválil\ndohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva pričom pohľadávka poručiteľa voči A. B. C. a A. F. C.\nako solidárnych dlžníkov na zaplatenie sumy vo výške 36 513,31 eur s príslušenstvom priznaná\nporučiteľovi na základe rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.12.2017, ktorý potvrdil Krajský\nsúd v Bratislave rozsudkom zo dňa 31.3.2020 nadobudol každý zo žalovaných v podiele 1/2-ice. Z tohto\ndôvodu prvoinštančný súd zaviazal žalovaných k zaplateniu sumy 21 953 eur každému zo žalobcov, čo\npredstavuje 1/2 vyplatenej sumy vo výške 43 906 eur. O príslušenstve pohľadávky súd prvej inštancie\nrozhodol v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995\nZ.z. V prípade bezdôvodného obohatenia nie je čas plnenia dohodnutý, ustanovený právnym predpisom,\nv tomto prípade sú žalovaní povinní plniť prvého dňa po tom, čo ich o to žalobcovia požiadali (§\n563 Občianskeho zákonníka). V spore mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovia vyzývali\nžalovaných na vrátenie bezdôvodného obohatenia listami zo dňa 30.11.2021, ktoré boli obom žalovaným\ndoručené dňa 20.12.2021, preto zaviazal žalovaných k zaplateniu úrokov z omeškania v zákonnej výške\n(5 % p.a.) od 21.12.2021 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 zákona č. 160/2015\nZ.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a plne úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 C.s.p. po\nprávoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n5. Proti rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a),\nd), f), g) a h) C.s.p., t.j., že neboli splnené procesné podmienky, konanie má inú vadu, ktorá mohla\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné\nďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené\na rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nesprávny\npovažovali záver prvoinštančného súdu, že právny dôvod plnenia žalobcov žalovaným odpadol, a\nžalovaným tak vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré sú povinní žalobcom vydať.\n6. Uviedli, že žalobcovia uhradili pohľadávku priznanú rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n31.3.2020, sp.zn. 14Co/115/2018 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.12.2017,\nsp.zn. 10C/9/20116-430, ktorú si teraz uplatňujú v rámci vydania bezdôvodného obohatenia, nie na\nzáklade právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ale dobrovoľne na základe vzájomnej\nkomunikácie právnych zástupcov (v prílohe priložili žiadosť o vyjadrenie, ktorá im bola zasielaná), keďže\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.12.2017, sp.zn. 14Co/115/2018 nemohol nadobudnúť\nprávoplatnosť, nakoľko pán M. I., ktorý v konaní vystupoval ako žalobca, pred vydaním rozhodnutia\nzomrel (zomrel dňa XX.X.XXXX, rozhodnutie Krajského súdu bolo vydané dňa 31.3.2020). Uvedená\nskutočnosť musela byť súdu zrejmá z dokladov, ktoré mal k dispozícii (súd v odôvodnení uviedol, že\nmal za preukázané, že žalovaní sú dedičmi po poručiteľovi, aj keď neuviedol, z akých dokladov to mal\n\nza preukázané); z dôvodu právnej istoty odvolatelia v prílohe priložili úmrtný list pána M. I. a ak by bol\númrtný list považovaný za novotu v odvolacom konaní, tak ho predložili z dôvodov uvedených v § 366\npísm. c) C.s.p. Odvolatelia poukázali na to, že skutočnosť, že pán M. I. zomrel pred vydaním rozhodnutia\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2020, bola žalobcom známa, keďže aj preto podali dovolanie\nproti tomuto rozhodnutiu. Žalobcom teda nehrozilo exekučné konanie, pretože aj keby deti pána M. I.\n– v tomto konaní vystupujúci ako žalovaní - podali návrh na vykonanie exekúcie, exekúcia by nemohla\nbyť vedená, keďže exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, ich prípadné námietky v\nexekučnom konaní by boli dôvodné a exekúcia by nemohla byť vedená. Okrem uvedeného, žalobcovia\nboli dňa 19.6.2020 požiadaní o stanovisko, či z ich strany príde k dobrovoľnej úhrade na základe dohody\ns právnymi nástupcami pána I. alebo preferujú pokračovanie v súdnom konaní s právnymi nástupcami\npána I. a to mailovou správou právnej zástupkyne žalovaných adresovanej právnej zástupkyni žalobcov\na odpoveďou bola dobrovoľná úhrada a nie oznámenie o tom, že majú záujem o pokračovanie v súdnom\nkonaní. Uvedenú mailovú správu súdu odvolatelia priložili v prílohe s tým, že ju nemohli bez svojej viny\nuplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d) C.s.p.) z dôvodu, že ju mala k dispozícii\nprávna zástupkyňa, s ktorou sa v konaní pred súdom prvej inštancie nemohli spojiť z dôvodu jej pracovnej\ncesty mimo SR.\n7. Odvolatelia za najpodstatnejšiu považovali skutočnosť, že súd riadne nezistil skutkový stav, keď v\nbode 10. odôvodnenia uviedol, že nebolo sporné, že v čase rozhodovania súdu vo veci nebolo krajským\nsúdom vo veci rozhodnuté, čo nebola pravda, keďže Krajský súd v Bratislave dňa 26.9.2023 pod sp.zn.\n14Co/3/2021 rozhodol tak, že návrh právnych nástupcov pána I. síce zamietol, ale jediným dôvodom\nzamietnutia bola skutočnosť, že došlo k dobrovoľnej úhrade na strane manželov C., vystupujúcich v\ntomto konaní ako žalobcovia. Konkrétne krajský súd vo svojom rozhodnutí v odôvodnení v bodoch 11.13. uviedol: „Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie dáva dostatočne\npresvedčivé a jasné odpovede na právne a skutkovo relevantné dôvody, pre ktoré súd žalobe vyhovel.\nSúd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený po\nnáležite vykonanom dokazovaní. Vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam,\nktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Dokazovanie vo veci súd prvej inštancie vykonal\nv dostatočnom rozsahu a výsledky vykonaného dokazovania zhodnotil jednotlivo i vo vzájomných\nsúvislostiach. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri\nhodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových\nzistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, ktoré boli pre posúdenie veci a\nrozhodnutie podstatné. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil v celom súhrne,\na aj náležite vyhodnotil. Na takto ustálený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie zodpovedajúce\nustanovenia Občianskeho zákonníka, a svoje dôvody, pre ktoré podanej žalobe vyhovel a nestotožnil\nsa tak s obranou žalovaných, aj riadne a presvedčivo odôvodnil. V odôvodnení svojho rozhodnutia\npodal súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku svojho\nrozsudku, ktorým žalobe vyhovel. Rozhodnutie je teda dostatočne skutkovo a právne odôvodnené.\nAvšak vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaných došlo dňa 17.07.2020 k plneniu na účet právnej\nzástupkyne pôvodného žalobcu vo výške 43.906,- Eur, ktorá skutočnosť bola preukázaná podaním\nžalovaných zo dňa 03.04.2023, s doložením listinných dôkazov o zaplatení danej sumy, odvolací súd\nnemal inú možnosť (vzhľadom na nečinnosť žalobcov, ktorých vyzval na vyjadrenie sa, či trvajú na\npodanej žalobe), ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 388 CSP zmeniť tak, že žalobu\nzamietol. Nakoľko zo strany žalovaných došlo k dobrovoľnému plneniu, pominula dôvodnosť podanej\nžaloby, a tým odpadol aj predmet sporu a rozsudok súdu prvej inštancie by tak bol nevykonateľný,\nresp. došlo by k opätovnému zaviazaniu žalovaných na plnenie, ktoré už bolo z ich strany dobrovoľne\nsplnené. Vzhľadom na skutočnosť, že žiadna zo strán nevykonala procesný úkon, ktorým by došlo k\nukončeniu predmetného súdneho konania (t. j. späťvzatie žaloby/odvolania), odvolací súd v danej pozícii\nnemal inú možnosť, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaných k plneniu, zmeniť\ntak, že žalobu zamietne. Ak bolo plnené v celom rozsahu, je to dôvod na zamietnutie žaloby, lebo v\nopačnom prípade by súd neprípustne založil exekučný titul na opätovné vymáhanie už raz splnenej\npovinnosti.“ Odvolatelia požiadali súd, aby si k veci pripojil spisový materiál Krajského súdu v Bratislave\nsp.zn. 14Co/3/2021 v zmysle § 366 písm. c) C.s.p. Zároveň upriamili pozornosť na to, že podanou\nžalobou žalobcovia pokračujú v konaní v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to robili aj voči právnemu\npredchodcovi žalovaných, keďže im uvedený rozsudok krajského súdu bol známy, čo je zrejmé okrem\niného zo skutočnosti, že si právna zástupkyňa žalobcov v konaní uplatnila náhradu trov konania, a to\npodaním zo dňa 26.9.2023. Z vyššie uvedeného dôvodu je podľa názoru odvolateľov zrejmé, že súd v\nnapádanom rozhodnutí rozhodol v rozpore so zásadou res iudicata. Na základe uvedeného žiadali, aby\n\nodvolací súd napádaný rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcov zamietne a žalovaným prizná náhradu\ntrov konania vo výške 100%.\n8. Žalovaný 2/ návrhom zo dňa 2.7.2024 požiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania,\no ktorom rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23.7.2024, č.k. B3-11C/28/2023-135 tak, že\ntento návrh zamietol (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.7.2024).\n9. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ vyjadrili podaním zo dňa 1.9.2024, v ktorom\nuviedli, že zotrvávajú na podanej žalobe, tvrdeniach v nej uvedených ako aj ostatných vyjadreniach.\nV celom rozsahu sa stotožnili s napadnutým rozsudkom, považovali ho za zákonný, správny a\nodôvodnenie za presvedčivé. Súd prvej inštancie podľa ich názoru rozhodol na základe ustáleného\nskutkového stavu a vec posúdil po právnej stránke správne. Pokiaľ ide o skutkové východiská, zotrvali\nna skutočnostiach a skutkových okolnostiach tvrdených v žalobe, ako aj na dôkazoch predložených\nza účelom ich preukázania. Žalovaná 1/ podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie\nvoči rozsudku, v ktorom uviedla, oproti prvoinštančnému konaniu nové tvrdenia, spočívajúce v tvrdení\no dobrovoľnosti plnenia, ktorého vydania sa domáhajú žalobcovia a v tvrdení existencie prekážky res\niudicata. Žalobcovia v prvom rade uviedli, že žalovaná 1/ bola súdom vyzvaná výzvou zo dňa 14.9.2023,\naby sa v zákonnej lehote vyjadrila k žalobe. Prílohou tejto výzvy bolo aj poučenie s tým, že bola poučená\no možnostiach zastúpenia ako aj o procesnej obrane a koncentrácii konania. Túto výzvu s poučením si\nriadne prevzala dňa 19.9.2023. Napriek uvedenému sa žalovaná 1/ k žalobe nevyjadrila. Pre úplnosť\nžalobcovia uviedli, že k žalobe sa nevyjadril ani žalovaný 2/, ktorému bola výzva so žalobou a poučením\ntaktiež riadne doručená. Následne bola žalovaná 1/ riadne predvolaná na pojednávanie, termín ktorého\nbol vytýčený na deň 9.5.2024, a to predvolaním, ktoré si prevzala dňa 2.4.2024. Pojednávania sa\nžalovaná 1/ dňa 9.5.2024 zúčastnila. Na pojednávaní žalovaná 1/ nerozporovala žiadne skutkové\ntvrdenia žalobcov, potvrdila, že plnenie žalobcov prijala. Z jej strany nedošlo k účinnému popretiu tvrdení\nžalobcov, teda ani tvrdenia, že bolo plnené na základe právoplatného rozhodnutia. Na základe takto\nustáleného skutkového stavu súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom, pričom správne vyhodnotil, že „V\nprejednávanom spore nebolo sporné, že dovolací súd zrušil právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,\nna základe ktorého žalobcovia plnili. V čase rozhodovania súdu neexistovalo právoplatné rozhodnutie\nsúdu, ktoré by zaväzovalo žalobcov k plneniu právnemu predchodcovi žalovaných, alebo k plneniu\npriamo žalovaným.“ Prvoinštančný súd tak ustálil správne skutkový stav, že došlo k plneniu na základe\nprávoplatného rozhodnutia súdu, teda nie dobrovoľne. Žalovaná 1/ tvrdenia žalobcov v tomto smere v\nkonaní ani nerozporovala. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na znenie § 149, § 151 ods. 1, § 153\nods. 1 a § 366 C.s.p.\n10. Pokiaľ ide o námietku res iudicata, túto považovali žalobcovia za nedôvodnú, a to z viacerých\ndôvodov, najmä z toho, že jej vznesenie vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré žalovaná 1/ v\nprvoinštančnom konaní neuviedla, pričom taktiež nejde o skutočnosti, ktoré neboli žalovanej 1/ skôr\nneznáme. Ďalším dôvodom je to, že nie je daná totožnosť veci. V konaní vedenom Krajským súdom\nv Bratislave pod sp.zn. 14Co/3/2021 sa právny predchodca žalovaných domáhal vydania plnenia\nvoči žalobcom vo výške 36 513,31 eur s príslušenstvom na rozdielnom skutkovom základe, išlo o\nzmluvný základ. V rozsudku napadnutom odvolaním však bolo žalobcom priznané právo na plnenie\nvoči žalovanej 1/ vo výške 21 953 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na strane\nžalovanej 1/ došlo k bezdôvodnému obohateniu. Tento skutkový základ sporu nebol zo strany žalovanej\n1/ nijako rozporovaný. Podľa názoru žalobcov sa nemôže v odvolacom konaní dovolávať rozhodnutia\nna základe skutkových tvrdení, ktoré neurobila v prvoinštančnom konaní a neboli predmetom posúdenia\nskutkového stavu súdom. Aj keď to výslovne súd v rozsudku neuviedol, mal skutkovú vedomosť o tom,\nže pred Krajským súdom v Bratislave je vedené odvolacie konanie voči rozsudku Okresného súdu\nPezinok zo dňa 27.12.2017, sp.zn. 10C/9/2016-430, keďže podstatou sporu bolo práve vydanie plnenia\nv dôsledku zrušenia rozhodnutia v tomto konaní. Pokiaľ by súd vzhliadol totožnosť veci, zaoberal by sa\nprekážkou litispendencie. Pre úplnosť žalobcovia uviedli, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,\nsp.zn. 14Co/3/2021 bola žaloba voči žalobcom zamietnutá, záväzný je len výrok rozhodnutia, keďže\npodľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.9.2012, sp.zn. 2Cdo/71/2012: „Pre posúdenie, či je\ndaná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil\nskutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.“ Zároveň, ako je uvedené v bode 11. rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave sp.zn. 14Co/3/2021, k rozhodnutiu došlo „vzhľadom na nečinnosť žalobcov,\nktorých (pozn. súdu) vyzval na vyjadrenie sa, či trvajú na podanej žalobe“, a v bode 13. súd uviedol, „sa\nuž potom odvolací súd bližšie nezaoberal námietkami vyjadrenými v podanom odvolaní.“\n\n11. Aj keď je to nad rámec odvolacieho konania, o tom, že nešlo o dobrovoľné plnenie, ale o plnenie\nna základe súdneho rozhodnutia, bola právna zástupkyňa žalovaných opakovane upovedomovaná,\nkeď výslovne v emaily zo dňa 16.7.2020 bolo uvedené: „Klienti sú pripravení splniť svoj záväzok\nuložený rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 31.3.2020, sp.zn. 14Co/115/2018-532, ktorým\nbol potvrdený rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.12.2017, sp.zn. 10C/9/2016-430“, zároveň\nako „informácia pre príjemcu“ pri plnení je v potvrdení o úhrade uvedené „právoplatný rozsudok“ a ako\nvariabilný symbol je uvedený dátum jeho vydania. Nemohlo byť teda pochýb o dôvode plnenia zo strany\nžalobcov. Žalobcovia zároveň poukázali na to, že žalovaná 1/ ako dedič v dedičskom konaní vedenom\npovereným notárom E. N. E. so sídlom notárskeho úradu B. O. X/X P. L. pod sp.zn. Dnot 35/2020L, na\nzáklade schválenej dedičskej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva nadobudla pohľadávku označenú\nako pohľadávku zo súdneho rozhodnutia - „pohľadávka poručiteľa voči A. B. C., nar. XX.X.XXXX a A.\nF. C., nar. XX.X.XXXX, oboch bytom C. X, D. E. ako solidárnych dlžníkov na zaplatenie sumy vo výške\n36 513,31 eur s príslušenstvom, priznaná poručiteľovi rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa\n27.12.2017, č.k. 10C/9/2016-430, ktorý potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 31.3.2020,\nč.k. 14Co/115/2018-532, ktorú nadobudli žalovaní, každý v podiele 1/2ice“. Avšak pohľadávka priznaná\nporučiteľovi rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.12.2017, č.k. 10C/9/2016-430, ktorý\npotvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 31.3.2020, č.k. 14Co/115/2018-532 zanikla spolu\nso zrušením rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2020, č.k. 14Co/115/2018-532 a\nzamietnutím žaloby v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 14Co/3/2021.\n12. Voči záverom o porušení dobrých mravov sa žalobcovia ostro ohradili, žalobcovia si uplatňujú svoje\nzákonné práva, za súčasného plnenia procesných povinností. Ide o subjektívne vyjadrenia nemajúce\noporu v zákonných ustanovenia, rovnako žalobcovia sú toho názoru že právny predchodca žalovaných,\nza ktorého boli nútení uhradiť niekoľko tisíc za réžiu bytu, ktorý bezodplatne 15 rokov užíval, nekonal\nv súlade s dobrými mravmi. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovia žiadali, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalobkyňu (zrejme\nžalovanú, pozn. odvolacieho súdu) na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému (zrejme žalobcov,\npozn. odvolacieho súdu) v celom rozsahu, teda v rozsahu 100%.\n13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je potrebné\nodmietnuť a odvolanie žalovanej 1/ nie je dôvodné.\n14. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,\nproti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n15. Podľa § 386 písm. a) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.\n16. Podľa § 121 ods. 1 C.s.p. lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov,\nmesiacov a rokov.\n17. Podľa § 121 ods. 2 C.s.p. do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala\nskutočnosť určujúca začiatok lehoty.\n18. Podľa § 121 ods. 4 C.s.p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je\nposledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.\n19. Podľa § 121 ods. 5 C.s.p. lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde\nalebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené\nelektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.\n20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému 2/ bol napadnutý rozsudok doručený dňa 7.6.2024. Žalovaný\n2/ podal proti rozsudku odvolanie dňa 1.7.2024. Keďže rozsudok bol žalovanému 2/ riadne doručený\ndňa 7.6.2024, zákonná 15 dňová lehota na podanie odvolania mu tak začala plynúť dňa 8.6.2024 a\nposledným dňom na podanie odvolania bol deň 24.6.2024. Pokiaľ žalovaný 2/ podal odvolanie proti\n\nrozsudku dňa 1.7.2024, podal ho po uplynutí odvolacej lehoty, t.j. oneskorene. Žalovaný 2/ návrhom zo\ndňa 2.7.2024 požiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, o ktorom rozhodol súd prvej\ninštancie uznesením zo dňa 23.7.2024, č.k. B3-11C/28/2023-135 tak, že tento návrh zamietol (uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 25.7.2024).\n21. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ bolo podané po\nuplynutí odvolacej lehoty a tento nedostatok bráni vecnému prejednaniu odvolania, preto odvolací súd\nodvolanie žalovaného 2/ podľa § 386 písm. a) C.s.p. odmietol.\n22. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí\nobohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho\ndôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako\naj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n23. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu žalovanej 1/ ako prvoradé konštatuje, že civilné sporové\nkonanie sa riadi zásadou formálnej pravdy, podľa ktorej súd vychádza len z tých skutočností, ktoré\nstrany sporu v konaní tvrdili (súd je limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu). Podľa § 150 C.s.p.\nstrany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce\nsa sporu. Z Civilného sporového poriadku vyplýva povinnosť sporových strán objasniť všetky potrebné\nskutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, §\n132 C.s.p.). Žalobca je povinný v žalobe uviesť také skutočnosti (skutkové tvrdenia), ktorými vymedzí\nskutok (skutkový dej), na základe ktorého si v spore uplatňuje svoj nárok, vychádzajúci z hmotného\npráva (z hypotézy hmotnoprávnej normy) a označiť dôkazy na ich preukázanie (pripojiť tie, ktorých\npovaha to pripúšťa). Strana sporu je povinná (v zásade) tvrdiť také skutočnosti, ktoré zakladajú vznik\njej práva, resp. zánik jej povinnosti (teda strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe\nhmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore). Žalovaný je v rámci plnenia si svojich procesných\npovinností podľa § 150 C.s.p., ako protipólu uvádzania skutkových tvrdení žalobcu, povinný (ak chce\nbyť v spore úspešný) účinne poprieť skutkové tvrdenia žalobcu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje\nna skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je\nkoncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 C.s.p.).\nPopretím skutkových tvrdení tá-ktorá strana sporu vyvracia skutkové tvrdenia uvedené druhou stranou\nsporu, čoho procesným dôsledkom je, že len účinne popreté skutkové tvrdenia sa považujú v konaní\nza sporné (a vykonáva sa o nich dokazovanie). Aby popretie skutkových tvrdení bolo procesne účinné\n(založilo spornosť skutkových tvrdení), § 151 ods. 2 C.s.p. kumulatívne vyžaduje, aby popierajúca\nstrana výslovne poprela skutkové tvrdenia; a zároveň uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových\nokolnostiach. Z § 151 ods. 1 C.s.p. zároveň vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak ho\nprotistrana výslovne nepoprela, alebo, ak skutkové tvrdenie strana síce poprela, ale neúčinne (teda ako\nkeby k popretiu nedošlo). Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní\na obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov. V zmysle § 185 ods. 1 C.s.p. súd\nrozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Bez návrhu vykoná iba dôkazy uvedené v ods. 2\na 3 predmetného ustanovenia § 185 C.s.p. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia (v súlade s § 150 C.s.p.),\nprívlastok skutkové slúži na zvýraznenie, že nejde o tvrdenia právne. Predmetom skutkových tvrdení sú\nprávne skutočnosti, teda skutočnosti predpokladané určitou právnou hypotézou (skutkovou podstatou).\nPovinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo\nje obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy - hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú\npodstatné a rozhodujúce a je potrebné uviesť tvrdenia relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť\ntvrdiť takéto skutočnosti má charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť\ntvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. V sporovom konaní súd\nskôr, ako pristúpi k vykonaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú\nnesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup zásadný význam, nakoľko súd nevykonáva\ndôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí\n(v súlade so zásadou formálnej pravdy) ako zistený skutkový stav a ďalej z neho pri svojom meritórnom\nrozhodnutí vychádza (§ 186 ods. 2 C.s.p.). To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť\no pravdivosti nesporných skutkových tvrdení. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo\nnesporné sa vykonáva podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Civilný sporový poriadok\npoužíva pojmy „nesporné tvrdenia“ (§ 151 C.s.p.) a „zhodné tvrdenia“ (§ 186 ods. 2 C.s.p.). Oba pojmy sú\nvýznamovo totožné. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa\ntoho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za\n\nsporné. Nespornosť skutkového tvrdenia je daná buď „de facto“, alebo „de iure“. „De facto“ je skutkové\ntvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak protistrana uvedie rovnaké skutkové\ntvrdenie. „De iure“ je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v § 151\nods. 1 C.s.p., podľa ktorej je skutkové tvrdenie nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k\ntvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne.\n24. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaná 1/ sa k podanej žalobe napriek\nvýzve súdu zo dňa 14.9.2023 (doručenej žalovanej 1/ dňa 19.9.2023) nevyjadrila. Na pojednávanie\nkonané dňa 9.5.2024 sa na základe predvolania žalovaná 1/ dostavila. V rámci svojho ústneho\nvyjadrenia uviedla, že prijala dedičstvo po svojom otcovi, ktorý viedol spor so žalobcami. Následne bolo\nvydané rozhodnutie súdu, na základe ktorého boli vyplatené finančné prostriedky od žalobcov, ktoré\nprijala. Od svojej právnej zástupkyne dostala informáciu, že je to vyriešené. Následne bolo rozhodnutie\nzrušené, pričom kontaktovala svoju právnu zástupkyňu, od ktorej však nedostala žiadne vyjadrenie.\nUviedla, že nebola informovaná, že treba peniaze vrátiť, s ktorou požiadavkou nie je stotožnená, nakoľko\ndostala 19 000 eur a v sume 12 000 eur vyplácala dlh po otcovi, čo bolo súčasťou dedenia. Z toho\ndôvodu jej to pripadá neadekvátne a rada by túto záležitosť otvorila a pokračovala ďalej. Žalovaná 1/\nv konaní zároveň nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov.\n25. Odvolací súd na podklade uvedených skutočností dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne\npostupoval, ak, vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení žalobcov, vyvodil dôvodnosť uplatneného\nnároku. Je potrebné upriamiť pozornosť na to, že žalovaná 1/ sa napriek výzve súdu nevyjadrila\nk podanej žalobe, pričom na pojednávaní dňa 9.5.2024 nijakým spôsobom (účinne) nerozporovala\ntvrdenia žalobcov a potvrdila prijatie plnenia na základe rozhodnutia súdu v konaní, ktoré bolo vedené\nna podklade žaloby jej právneho predchodcu. Pre jej úspech v konaní bolo potrebné účinné popretie\ntvrdení žalobcov, prípadne návrh na vykonanie dôkazov preukazujúcich svoje vlastné tvrdenia, čo však\nžalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie neurobila. Ak uvedené vykonala v odvolacom konaní, je\npotrebné konštatovať, že skutkové tvrdenia, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie\npredstavujú tzv. neprípustné novoty v odvolacom konaní. Ide o námietky žalovanej 1/ o dobrovoľnom\nplnení žalobcov (t.j. nie na základe rozhodnutia súdu), o právoplatnosti a obsahu rozhodnutia Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 26.9.2023, sp.zn. 14Co/3/2021, a o konaní žalobcov v rozpore s dobrými\nmravmi. S poukazom na znenie § 366 C.s.p. odvolací nemohol prihliadať na prostriedky procesnej\nobrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie (t.j. tvrdenia a dôkazy), pričom\nz obsahu odvolania nevyplýva, že by išlo o niektorý z prípadov uvedených v písm. a), b), c) alebo d)\nuvedeného ustanovenia § 366 C.s.p.\n26. Vo vzťahu k bližšie neodôvodnenej námietke odvolateľky, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore\nso zásadou res iudicata, odvolací súd konštatuje, že takáto vada konania (prekážka rozhodnutej veci)\nnebola odvolacím súdom zistená. Ustanovenie § 230 C.s.p. podľa ktorého, ak sa o veci právoplatne\nrozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova, vyjadruje tzv. prekážku res iudicata alebo\ninak povedané prekážku veci rozsúdenej. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí\nneodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio. Len čo súd zistí existenciu\ntejto prekážky, vedie to k zastaveniu konania vo forme uznesenia. Uvedené platí aj pokiaľ súd rozhoduje\no návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.4.2022,\nsp.zn. 4Cdo/267/2021). O totožnú vec ide, ak prebieha medzi tými istými stranami sporu a ide o ten\nistý predmet konania. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv\nprávoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O\nprekážku rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov (uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 20.10.2011, sp.zn. 5Cdo/280/2010). Konanie vedené na Okresnom súde v Pezinku pod\nsp.zn. 10C/9/2016 prebiehalo na podklade žaloby právneho predchodcu žalovanej 1/, ktorý sa domáhal\nzaplatenia sumy 36 513,31 eur s príslušenstvom voči A. B. C. a A. F. C. (v tomto konaní v pozícii\nžalobcov) titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého poskytnutím preddavku na kúpu\nnehnuteľnosti. Žalobcovia sa v tomto konaní domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého\nna základe plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol v dôsledku zrušenia rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, ktorým im bola uložená povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalovanej 1/ sumu 36 513,31\neur s príslušenstvom. Z uvedeného je zrejmé, že v predmetných konaniach nejde o totožný nárok,\nkeďže sa neopiera o ten istý právny dôvod, ani nevyplýva z totožného skutkového stavu. Argumentácii\nodvolateľky tak nebolo možné priznať úspech.\n\n27. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a v časti výroku\nIII. týkajúceho sa povinnosti žalovanej 1/ nahradiť trovy konania žalobcom 1/ a 2/ podľa § 387 ods. 1\nC.s.p. ako vecne správny potvrdil.\n28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol jednak (s použitím analógie) podľa čl. 4,\n§ 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne\nzavinila zastavenie konania (odmietnutie odvolania), súd prizná náhradu trov konania protistrane a tiež\npodľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. (zásada úspechu). Žalovaný\n2/ zavinil odmietnutie odvolania, preto je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcom 1/ a 2/.\nŽalovaná 1/ bola v odvolacom konaní neúspešná, preto je povinná nahradiť trovy odvolacieho konania\núspešným žalobcom 1/ a 2/.\n29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}